Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62013CN0671

Vec C-671/13: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Litva) 17. decembra 2013 — VĮ „Indėlių ir investicijų draudimas“ a Nemaniūnas

OJ C 71, 8.3.2014, p. 9–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

8.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/9


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Litva) 17. decembra 2013 — VĮ „Indėlių ir investicijų draudimas“ a Nemaniūnas

(Vec C-671/13)

2014/C 71/16

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Lietuvos Aukščiausiasis Teismas

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia: VĮ „Indėlių ir investicijų draudimas“ a Virgilijus Vidutis Nemaniūnas

Dotknuté osoby: Vitoldas Guliavičius a AB bankas „Snoras“, v konkurze

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 7 ods. 2 v spojení s bodom 12 prílohy I smernice 94/19 (1) chápať a vykladať v tom zmysle, že ak členský štát vylúči z pôsobnosti ochrany vkladateľov úverovej inštitúcie, ktorí vlastnia dlhové cenné papiere (vkladové certifikáty) vydané touto inštitúciou, toto vylúčenie možno uplatniť len v prípade, ak majú uvedené vkladové certifikáty všetky znaky finančného nástroja v zmysle smernice 2004/39 (2) (aj s prihliadnutím na ďalšie právne akty Únie, napríklad nariadenie Európskej centrálnej banky č. 25/2009), vrátane obchodovateľnosti na sekundárnom trhu?

2.

Ak sa dotknutý členský štát rozhodne prebrať smernice 94/19 a 97/9 (3) do vnútroštátneho práva takým spôsobom, že systémy ochrany vkladateľov a investorov sú upravené v tom istom legislatívnom akte (tom istom zákone), má sa článok 7 ods. 2 v spojení s bodom 12 prílohy I smernice 94/19 a článok 2 ods. 2 smernice 97/9 — vzhľadom na článok 2 ods. 3 smernice 97/9 — chápať a vykladať v tom zmysle, že na vlastníkov vkladových certifikátov a dlhopisov sa musí vzťahovať niektorý zo systémov ochrany na účely uvedených smerníc?

3.

Vzhľadom na to, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy sa na vlastníkov vkladových certifikátov a dlhopisov vydaných úverovou inštitúciou nevzťahuje ani jeden z možných systémov ochrany stanovených smernicami 94/19 a 97/9:

a)

sú článok 3 ods. 1, článok 7 ods. 1 (zmenený a doplnený smernicou 2009/14) a článok 10 ods. 1 smernice 94/19 a článok 1 ods. 1 tej istej smernice, ktorý vymedzuje pojem vklad, vo vzájomnej súvislosti dostatočne jasné, presné a bezpodmienečné a zakladajú subjektívne práva v dostatočnej miere na to, aby ich mohli jednotlivci uvádzať v konaní pred vnútroštátnym súdom na podporu svojich nárokov na náhradu voči orgánu ochrany zriadenému štátom, ktorý je poverený vyplácaním uvedenej náhrady?

b)

sú článok 2 ods. 2 a článok 4 ods. 1 smernice 97/9 dostatočne jasné, presné a bezpodmienečné a zakladajú subjektívne práva v dostatočnej miere na to, aby ich mohli jednotlivci uvádzať v konaní pred vnútroštátnym súdom na podporu svojich nárokov na náhradu voči orgánu ochrany zriadenému štátom, ktorý je poverený vyplácaním uvedenej náhrady?

c)

v prípade kladnej odpovede na otázky uvedené v písmenách a) a b), ktorý z dvoch možných systémov ochrany má vnútroštátny súd použiť na rozhodnutie sporu medzi jednotlivcom a úverovou inštitúciou, ktorého vedľajším účastníkom je orgán ochrany zriadený štátom, ktorý je poverený správou systémov ochrany vkladateľov a investorov?

4.

Majú sa článok 2 ods. 2 a článok 4 ods. 2 smernice 97/9 (v spojení s prílohou I tejto smernice) chápať a vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa systém náhrad pre investorov nevzťahuje na investorov, ktorí vlastnia dlhové cenné papiere vydané úverovou inštitúciou, z dôvodu typu finančných nástrojov (dlhové cenné papiere) a vzhľadom na to, že poistník (úverová inštitúcia) nepreviedol ani nepoužil finančné prostriedky alebo cenné papiere investorov bez súhlasu investorov? Má skutočnosť, že úverová inštitúcia, ktorá vydala dlhové cenné papiere (emitent), je zároveň uschovávateľom týchto finančných nástrojov (sprostredkovateľom), a že investované finančné prostriedky nie sú oddelené od ostatných finančných prostriedkov, ktorými úverová inštitúcia disponuje, význam pre výklad citovaných ustanovení smernice 97/9, pokiaľ ide o ochranu investorov?


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. ES L 135, 1994, s. 5; Mim. vyd. 06/002, s. 252).

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 6/007, s. 263).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, s. 22; Mim. vyd. 6/002, s. 311).


Top