18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/1

—

víta návrh na vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu a akčného plánu pre túto oblasť na roky 2014 – 2020;

—

poukazuje však na to, že výbor podporí stratégiu pre Atlantický oceán iba vtedy, ak sa v nej uplatní širší prístup, ktorý bude v plnej miere zahŕňať územný rozmer, jasne rozvíjať prepojenie medzi pevninou a morom a prispievať k dosahovaniu ďalších kľúčových cieľov politiky EÚ a vyzýva preto Európsku komisiu, aby zmenila názov stratégie na „Integrovaná stratégia pre oblasť Atlantického oceánu“;

—

je si vedomý toho, že projekty v rámci akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu budú musieť použiť existujúce zdroje financovania na úrovni EÚ (fondy v rámci a mimo spoločného strategického rámca) a ďalšie fondy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a zo súkromného sektoru;

—

nesúhlasí s navrhovaným zrušením Atlantického fóra po prijatí akčného plánu a navrhuje, aby Atlantické fórum pôsobilo až do roku 2020 a dohliadalo na implementáciu (prostredníctvom implementačnej platformy (pozri body 27 a 41), vyhodnocovalo pokrok a podporovalo ciele stratégie;

—

domnieva sa, že štruktúra riadenia musí maximalizovať prínos všetkých zainteresovaných strán a potenciálnych aktérov stratégie pre Atlantický oceán a žiada, aby sa pri príprave, hodnotení a preskúmaní akčného plánu uplatnil prístup založený na viacúrovňovom riadení.

Spravodajca

Paul O’DONOGHUE (IE/ALDE), člen rady grófstva Kerry a regionálneho zhromaždenia oblasti South West

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu

COM(2011) 782 final

1.

víta návrh na vypracovanie námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu a akčného plánu pre túto oblasť na roky 2014 – 2020;

2.

domnieva sa, že oblasť Atlantického oceánu trpela do dnešného dňa nedostatkom strategickej vízie svojho budúceho rozvoja a že tento návrh je skutočnou príležitosťou stanoviť strategickú víziu, základom ktorej musí byť územná súdržnosť a prosperita;

3.

súhlasí s tým, že vypracovanie európskej stratégie má svoju opodstatnenosť, pretože výzvy a príležitosti oblasti Atlantického oceánu siahajú nad rámec národných hraníc a vyžadujú si komplexnejší a integrovanejší prístup; zdôrazňuje preto, že táto stratégia musí tiež preukázať skutočnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o výsledky a implementáciu;

4.

myslí si, že Európska komisia považuje tento návrh za stratégiu morskej oblasti v rámci integrovanej námornej politiky (a nie za makro-regionálnu stratégiu); poukazuje však na to, že výbor podporí stratégiu pre Atlantický oceán iba vtedy, ak sa v nej uplatní širší prístup , ktorý bude v plnej miere zahŕňať územný rozmer, jasne rozvíjať prepojenie medzi pevninou a morom a prispievať k dosahovaniu ďalších kľúčových cieľov politiky EÚ;

5.

vyzýva preto Európsku komisiu, aby zmenila názov stratégie na „Integrovaná stratégia pre oblasť Atlantického oceánu“ a domnieva sa, že podobné stratégie by sa mali navrhnúť v ostatných pobrežných oblastiach Európy, pričom by sa malo vychádzať zo skúseností v oblasti Atlantického oceánu (napr. v prípade oblasti Severného mora a Lamanšského prielivu);

6.

uznáva, že najvzdialenejšie regióny v oblasti Atlantického oceánu majú špecifické potreby, a domnieva sa, že stratégia môže poskytnúť príležitosti ako zvýšiť efektívnosť a koherentnosť politických rámcov EÚ v týchto regiónoch;

7.

žiada, aby Atlantická stratégia a jej akčný plán kládli silný dôraz na zamestnanosť, udržateľný rast a investície, a aby zároveň pomohli zlepšiť morské prostredie;

8.

domnieva sa, že zo zemepisného hľadiska by stratégia mala uplatniť pragmatický prístup a ponechať hraniciam tejto oblasti pružnosť s cieľom riešiť problémy bez toho, aby sa stanovovali umelé obmedzenia; vyzýva preto, aby sa do istej miery prehodnotila zemepisná pôsobnosť smerom na sever, čo by umožnilo Islandu pripojiť sa k tejto stratégii;

9.

vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že cenné skúsenosti získané pri rozvíjaní existujúcich makro-regionálnych a ďalších nadnárodných stratégií (1) neboli zohľadnené pri vypracovaní stratégie pre Atlantický oceán, najmä pokiaľ ide o otázky, ako sú riadenie, tvorba politík, sprostredkovanie a osvojenie si týchto politík, ciele a hodnotenie;

10.

poukazuje na to, že Atlantické fórum nesie veľkú zodpovednosť za to, ako budú zohľadnené očakávania zainteresovaných strán, za navrhnutie postupu, v rámci ktorého budú do prípravy akčného plánu zahrnuté všetky zainteresované strany, a za stanovenie koherentných rámcov pre plánovanie a realizáciu prioritných opatrení a projektov;

11.

nespochybňuje výzvy a príležitosti, ktoré stanovila Európska komisia, avšak domnieva sa, že akčný plán sa musí zamerať na dosiahnutie konkrétnych výsledkov a musí riešiť výzvy, v prípade ktorých prístup založený na partnerstve prinesie účinnejšie odpovede;

12.

zdôrazňuje, že témy akčného plánu musia byť viac zosúladené s témami stratégie Európa 2020 a jej hlavnými iniciatívami, ale tiež koherentné s témami spoločného strategického rámca a s navrhovanými reformami fondov tohto rámca;

13.

v zásade podporuje tieto tematické kapitoly, ktoré stanovila komisia Atlantického oblúka (CPMR) (2): 1. dostupnosť a doprava v oblasti Atlantického oceánu; 2. hospodárstvo a námorný priemysel; 3. podnebie a životné prostredie; 4. výskum a inovácie; 5. príťažlivosť území;

14.

zdôrazňuje význam rybolovu, lovu mäkkýšov a kôrovcov, ako aj akvakultúry a spracovateľského a obchodného reťazca zameraného na morské produkty v oblasti Atlantického oceánu a poukazuje na veľký počet pracovných miest, ktoré od neho závisia. Stratégia rastu a zamestnanosti v tejto oblasti sa musí nutne usilovať o upevnenie a posilnenie tohto sektora zamestnanosti;

15.

domnieva sa, že akčný plán musí zohľadniť potrebu takého prístupu k morskému prostrediu v oblasti Atlantického oceánu, ktorý bude založený na plánovaní; tvrdí, že bude preto nevyhnutné dohodnúť sa na koordinácii námorného priestorového plánovania (MSP) a postupov námorného riadenia v celej oblasti a tiež lepšie koordinovať námorné a územné plánovacie rámce;

16.

domnieva sa, že pobrežie regiónov ležiacich v oblasti Atlantického oceánu je veľmi atraktívne pre nových obyvateľov, ktorí sa tu natrvalo usadzujú, a zároveň pre sezónnych návštevníkov, ktorých lákajú vodné športy, rekreačné aktivity a cestovný ruch. Je dôležité, aby sa tieto regióny pripravili na príliv obyvateľstva, ktorý môže v pobrežných oblastiach zapríčiniť nedostatok pôdy a viesť k hospodárskym, environmentálnym a iným problémom;

17.

poukazuje na to, že stratégia musí využiť úspechy predchádzajúcich a prebiehajúcich projektov v oblasti Atlantického oceánu financovaných EÚ, a to najmä vyhodnotením toho, čo bolo do dnešného dňa financované a toho, na čom môže akčný plán stavať; zdôrazňuje, že to môže mať dôsledky na niektoré programy, ktoré bude v záujme väčšieho a konkrétnejšieho dosahu nevyhnutné rozšíriť;

18.

zasadzuje sa za vonkajší rozmer akčného plánu s cieľom presadzovať strategické ciele medzi zainteresovanými stranami v celej oblasti Atlantického oceánu;

19.

je si vedomý toho, že projekty v rámci akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu budú musieť použiť existujúce zdroje financovania na úrovni EÚ (fondy v rámci a mimo spoločného strategického rámca) a ďalšie fondy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a zo súkromného sektoru; poukazuje na to, že v tejto súvislosti vzniká množstvo otázok týkajúcich sa spôsobu, akým bude stratégia čerpať finančnú podporu na svoju implementáciu , najmä vzhľadom na to, že akčný plán prebieha súbežne s plánovacím procesom rôznych finančných programov EÚ;

20.

poukazuje na to, že ak má akčný plán priniesť výsledky, musí medzí ním a dostupnými finančnými prostriedkami existovať jasné prepojenie; zdôrazňuje, že táto skutočnosť je ďalším dôvodom, prečo je nevyhnutné, aby sa v rámci stratégie uplatnil integrovanejší územný prístup a aby akčný plán bezprostrednejšie zodpovedal cieľom stratégie Európa 2020 a bol v súlade s regulačnými požiadavkami jednotlivých fondov EÚ;

21.

navrhuje, aby Atlantické fórum nadviazalo kontakty s príslušnými riadiacimi orgánmi v piatich členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že národné dohody o partnerstve budú primeraným spôsobom odrážať priority stratégie pre Atlantický oceán a že operatívne programy a opatrenia vyplývajúce z akčného plánu budú dostatočne komplementárne; obáva sa však, že stratégia stanovená v rámci integrovanej námornej politiky ponechá iba obmedzený priestor pre harmonizáciu s programami financovanými v rámci spoločného strategického rámca s výnimkou Európskeho fondu pre námorné otázky a rybné hospodárstvo;

22.

podčiarkuje, že vypracovanie akčného plánu bude preto musieť byť v súlade so zásadami a s cieľmi týchto fondov, a to najmä fondov v rámci spoločného strategického rámca;

23.

vzhľadom na už aj tak striktné tematické zameranie, ktoré budú musieť dodržiavať riadiace orgány, nie je zástancom toho, aby sa pre akčný plán vyčlenili prostriedky v rámci každého operatívneho programu ;

24.

navrhuje, aby Atlantické fórum spolupracovalo s riadiacimi orgánmi počas plánovacieho procesu a spoločne stanovili, ako môžu byť opatrenia v rámci akčného plánu financované na základe jasného zosúladenia s vybranými tematickými prioritami príslušných programov a špecifických výberových kritérií pre projekty;

25.

vyzdvihuje potenciál, ktorý pre podporu a realizáciu kľúčových cieľov stratégie pre Atlantický oceán môžu mať niektoré prvky nariadení o spoločnom strategickom rámci, najmä prístup založený na financovaní z viacerých fondov ; ďalej tvrdí, že dosiahnutie súladu stratégie s niektorými integrovanými prístupmi v spoločnom strategickom rámci (napr. mestský rozmer, integrované územné investície, spoločné akčné plány) môže v prípade uskutočnenia správnym spôsobom prispieť k ďalšiemu využitiu skúseností a odborných poznatkov miestnych orgánov, aby sa uľahčilo splnenie kľúčových cieľov v rámci stratégie pre Atlantický oceán;

26.

ďalej navrhuje, aby výročné správy o vykonávaní príslušných programov obsahovali vyhodnotenie toho, ako programy v rámci spoločného strategického rámca prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie pre Atlantický oceán a k implementácii akčného plánu;

27.

domnieva sa, že budúce programy územnej spolupráce budú rozhodujúce pre uskutočnenie kľúčových aspektov stratégie pre Atlantický oceán a podčiarkuje, že v navrhovanej oblasti, ktorá má byť predmetom stratégie, v súčasnosti funguje desať programov (cezhraničné, nadnárodné a interregionálne);

28.

súhlasí s tým, aby sa pokračovalo v (nadnárodnom) programe pre oblasť Atlantického oceánu so zvýšeným objemom finančných prostriedkov s cieľom zohľadniť niektoré ambície stratégie pre Atlantický oceán; ďalej sa domnieva, že program pre oblasť Atlantického oceánu predstavuje vhodný nástroj na uverejňovanie konkrétnych výziev na predkladanie strategických iniciatív v rámci stratégie pre oblasť Atlantického oceánu (vlajkové projekty), ako aj na financovanie implementačnej platformy (pozri body 40 a 41);

29.

navrhuje, aby Atlantické fórum využilo program INTERACT na podporu osvetových opatrení a zapojilo riadiace orgány pre existujúce programy územnej spolupráce do skorého štádia vypracovania akčného plánu pre Atlantický oceán;

30.

zdôrazňuje, že využitie tohto programu by bolo užitočné:

31.

obáva sa, že neexistuje dostatočná koherencia s ďalšími programami EÚ a že z tohto dôvodu ciele stratégie pre Atlantický oceán a jej požiadavky pre financovanie akčného plánu nebudú v programovom období 2014 – 2020 dostatočne zabezpečené;

32.

vyzdvihuje ako príklad nové integrované projekty v rámci programu LIFE+ (2014 – 2020), ktoré majú dlhodobý charakter a vzťahujú sa na väčšie územné oblasti s cieľom lepšie implementovať politické opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, ale ktoré neumožňujú financovať projekty v morskom prostredí (3); domnieva sa, že ide o premárnenú príležitosť dosiahnuť kľúčové ciele integrovanej námornej politiky a stratégie pre Atlantický oceán;

33.

podobne ľutuje, že pri stanovovaní základných sietí v transeurópskych sieťach sa nevenuje pozornosť oblasti Atlantického oceánu a žiada, aby sa pri riešení základných otázok prístupnosti a okrajovosti (v doprave, energetike a IKT) prioritne využil nástroj „Spájame Európu“;

34.

pýta sa, akým spôsobom navrhuje Atlantické fórum lepšie zamerať a využívať ďalšie dostupné fondy EÚ a zvýšiť pridelenie zdrojov na realizáciu cieľov stratégie; tvrdí napríklad, že akčný plán bude musieť podporovať výskumné partnerstvá v celej oblasti Atlantického oceánu, aby sa maximalizovala podpora z programu Horizont 2020;

35.

je znepokojený tým, že sa nekladie dostatočný dôraz na získavanie finančných prostriedkov zo súkromného sektora a všeobecne na jeho zapojenie s cieľom dosiahnuť ciele stratégie; domnieva sa, že ide o výzvu, ktorou sa Atlantické fórum musí zaoberať počas konzultácií a špecifických informačných kampaní;

36.

poukazuje na to, že vzhľadom na súčasnú krízu vo verejných rozpočtoch je nevyhnutné, aby oblasť Atlantického oceánu prilákala medzinárodné investície, ktoré umožnia využiť existujúce možnosti (v sektoroch ako obnoviteľná energia z mora, morské plody a akvakultúra, morské zdroje, lodná doprava a rozvoj prístavov); domnieva sa, že propagovanie oblasti Atlantického oceánu ako miesta pre investície a obchod musí byť kľúčovým prvkom akčného plánu;

37.

navrhuje, aby Atlantické fórum spolupracovalo tiež s Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou a vyhodnotilo možnosti vytvorenia konkrétneho finančného nástroja na uľahčenie prípravy „financovateľných projektov“ využitím kombinácie dotácií, pôžičiek, kapitálu a nástrojov záruk za riziká a rozvíjaním efektívnejšej implementácie projektov;

38.

zdôrazňuje, že ak má byť stratégia pre Atlantický oceán úspešná, musí sa pevne opierať o politické a administratívne štruktúry a podčiarkuje, že na tento účel sú nevyhnutné:

39.

domnieva sa, že štruktúra riadenia musí maximalizovať prínos všetkých zainteresovaných strán a potenciálnych aktérov stratégie pre Atlantický oceán a žiada, aby sa pri príprave, hodnotení a preskúmaní akčného plánu uplatnil prístup založený na viacúrovňovom riadení;

40.

v súvislosti s tým si je vedomý toho, že bez silnej politickej vôle členských štátov na najvyššej úrovni spolu s národnými koordinačnými postupmi v príslušných politických oblastiach stratégia pre Atlantický oceán nesplní očakávania a nedosiahne svoje ciele; rovnako sa domnieva, že akčný plán nebude účinný, pokiaľ sa doňho v plnej miere nezapoja miestni a regionálni aktéri a pokiaľ sa s touto stratégiou nestotožnia;

41.

nesúhlasí s navrhovaným zrušením Atlantického fóra po prijatí akčného plánu a navrhuje, aby Atlantické fórum pôsobilo až do roku 2020 a dohliadalo na implementáciu (prostredníctvom implementačnej platformy (pozri body 27 a 41), vyhodnocovalo pokrok a podporovalo ciele stratégie;

42.

navrhuje, aby sa pre stratégiu pre Atlantický oceán vytvoril tento model riadenia: a) Atlantické fórum , ktoré bude vykonávať politický dozor na úrovni EÚ a bude zahŕňať implementačnú platformu , ktorá bude kontaktným miestom stratégie, bude iniciovať opatrenia na budovanie kapacít, poskytovať usmernenia týkajúce sa formulovania projektov a podporovať a riadiť implementáciu akčného plánu; b) národné a regionálne koordinačné miesta , ktoré budú presadzovať politickú koherenciu a podnecovať zapojenie zainteresovaných strán a potenciálnych predkladateľov projektov do implementácie stratégie pre Atlantický oceán;

43.

poukazuje na to, že oblasť Atlantického oceánu je zložitý zemepisný priestor s veľmi odlišnými charakteristickými znakmi, kultúrami a vyhliadkami; domnieva sa, že pre zabezpečenie úspechu stratégie by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na rozšírenie a prehĺbenie úrovne a povahy spolupráce v celej oblasti Atlantického oceánu; a očakáva, že stratégia pre Atlantický oceán: a) poskytne spoločný referenčný bod, ktorý to umožní; ale b) jej súčasťou musia byť aj opatrenia na budovanie kapacít, aby sa podnietil silnejší duch spolupráce;

44.

je presvedčený, že po prijatí akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu bude nevyhnutný informačný a komunikačný modul na zviditeľnenie stratégie, podporu správneho pochopenia jeho cieľov, prilákanie širšej účasti (najmä zo súkromného sektora) a časom na sprostredkovanie úspechov stratégie;

45.

vyzdvihuje potenciálny prínos nariadenia o EZÚS ako nástroja na uľahčenie implementácie stratégie;

46.

navrhuje, aby sa v rámci Európskej komisie zriadila zvláštna medziútvarová pracovná skupina pre stratégiu pre Atlantický oceán , ktorá bude zodpovedná za zabezpečenie súladu medzi príslušnými politickými oblasťami a zlučiteľnosti cieľov stratégie pre Atlantický oceán s programami EÚ a so žiadosťami o financovanie; ďalej navrhuje, aby vzhľadom na horizontálny charakter stratégie predsedal tejto zvláštnej pracovnej skupine zástupca generálneho sekretariátu;

47.

zdôrazňuje, že proces prijatia akčného plánu musí nadobudnúť naliehavejší charakter a navrhuje častejšie stretnutia Atlantického fóra (vedúce a riadiace výbory) s cieľom stanoviť jednotlivé etapy procesu a zabezpečiť včasné kroky;

48.

teší sa na očakávaný konzultačný dokument, ktorý musí byť základom pre širší a štruktúrovanejší proces angažovanosti zainteresovaných strán a konzultácií s týmito stranami v priebehu roka 2012 a nalieha na Európsku komisiu, aby urýchlene rozšírila a prehĺbila svoju účasť tak, aby zainteresované strany vrátane miestnej a regionálnej úrovne mali v dostatočnej miere pocit zodpovednosti za tento akčný plán, a aby zabezpečila, že proces bude mať skutočný charakter „zdola nahor“ a bude zameraný na občanov;

49.

obáva sa, že navrhované tematické semináre – jeden na každý štát – nebudú dostatočné na zapojenie zúčastnených strán a na ich osvojenie si stratégie; navrhuje ďalšie činnosti v rámci stratégie pre Atlantický oceán, ktoré umožnia dohodnúť sa na strategickej vízii, diskutovať o aspektoch riadenia, vytýčiť ciele a overiteľné ukazovatele úspešnosti a objasniť finančný dosah; ďalej navrhuje, aby Európska komisia zapojila svoje národné zastúpenia a umožnila tak širšie zapojenie do akčného plánu;

50.

zdôrazňuje, že navrhovaný časový rámec pre prijatie akčného plánu sa musí posunúť , aby zodpovedal príslušným prioritám programu financovania na obdobie 2014 – 2020;

51.

odporúča, aby sa v rámci procesu vypracovania stratégie pre Atlantický oceán dohodlo najskôr na strategickej vízii pre oblasť Atlantického oceánu, ktorá bude východiskovým bodom akčného plánu pre oblasť Atlantického oceánu na obdobie 2014 – 2020; ďalej navrhuje, aby tento akčný plán:

52.

žiada, aby stratégia pre Atlantický oceán a proces prípravy jej akčného plánu tvorili súčasť hodnotenia prínosu makro-regionálneho prístupu, ktoré Európska komisia navrhuje uskutočniť v roku 2013 v súlade so žiadosťou Európskej rady;

53.

navrhuje, aby Atlantické fórum prijalo akčný plán a vyzýva budúce írske predsedníctvo Rady Európskej únie, aby si za svoju prioritu stanovilo schválenie akčného plánu počas svojho predsedníctva a zameralo sa na dosiahnutie výsledkov, dôveryhodný proces monitorovania a priebežného hodnotenia a na plánované strednodobé hodnotenie.