This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Nová národná strana obehových euromincí
Nová národná strana obehových euromincí
OJ C 291, 4.10.2011, p. 5–5 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
4.10.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 291/5 |
Nová národná strana obehových euromincí
2011/C 291/03
Národná strana novej pamätnej dvojeurovej obehovej mince vydanej Fínskom
Obehové euromince majú v celej eurozóne štatút zákonného platidla. Komisia zverejňuje vzory všetkých nových euromincí (1) s cieľom informovať každého, kto prichádza s mincami do kontaktu, a takisto aj širokú verejnosť. V súlade so závermi Rady z 10. februára 2009 (2) môžu členské štáty eurozóny a krajiny, ktoré so Spoločenstvom uzavreli menovú dohodu ustanovujúcu vydávanie obehových euromincí, vydať do obehu určité množstvo pamätných euromincí za určitých podmienok, predovšetkým môže ísť len o mince v nominálnej hodnote 2 EUR. Tieto mince majú rovnaké technické parametre ako ostatné mince v hodnote 2 EUR, na národnej strane však nesú pamätný vzor, ktorý má veľkú symbolickú hodnotu z národného alebo európskeho hľadiska.
Vydávajúca krajina: Fínsko
Pamätná udalosť: 200. výročie založenia Fínskej banky
Popis vzoru: V strede mince je zobrazený fínsky národný vták labuť spevavá. Krídlo labute oddeľuje roky „1811“ (vpravo dole) a „2011“ (v strede vľavo). Písmeno „V“ v rozovretí ľavého krídla labute odkazuje na priezvisko návrhára mince Hannu Veijalainena. V spodnej časti vnútorného kruhu sa nachádza skratka vydávajúcej krajiny „FI“ a punc mincovne.
Po vonkajšom obvode mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Vydávané množstvo mincí: 1,5 milióna
Dátum vydania: október 2011
(1) Pozri Ú. v. ES C 373, 28.12.2001, s. 1 o národných stranách všetkých mincí, ktoré boli vydané v roku 2002.
(2) Pozri závery Rady pre hospodárske a finančné záležitosti z 10. februára 2009 a odporúčanie Komisie z 19. decembra 2008 o spoločných usmerneniach pre národné strany a vydávanie euromincí určených do obehu (Ú. v. EÚ L 9, 14.1.2009, s. 52).