Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011AA0006

Stanovisko č. 6/2011 (podľa článku 325 ZFEÚ) k zmenenému a doplnenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1074/1999

OJ C 254, 30.8.2011, p. 1–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

30.8.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 254/1


STANOVISKO č. 6/2011

(podľa článku 325 ZFEÚ)

k zmenenému a doplnenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1074/1999

2011/C 254/01

DVOR AUDÍTOROV EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 325 ods. 4,

so zreteľom na zmenený a doplnený návrh Komisie (1),

so zreteľom na žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k tomuto návrhu prijatú Dvorom audítorov 13. mája 2011,

PRIJAL TOTO STANOVISKO:

Úvod

1.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) bol zriadený v roku 1999 (2). Úrad OLAF je generálnym riaditeľstvom Komisie, ale vo svojej vyšetrovacej činnosti je funkčne nezávislý. V nariadení (ES) č. 1073/1999 (3) (ďalej len „nariadenie o úrade OLAF“) je úradu OLAF pridelený všeobecný cieľ prispievať k ochrane finančných záujmov Únie a zverujú sa mu dve hlavné úlohy: vykonávať administratívne vyšetrovania a pomáhať členským štátom s cieľom chrániť rozpočet Únie pred podvodmi vrátane navrhovania a vypracúvania metód boja proti podvodom a ostatným protiprávnym činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy Únie.

2.

Okrem toho Komisia zverila úradu OLAF prípravu legislatívnych a usmerňujúcich podnetov Komisie s cieľom predchádzať podvodom a akékoľvek prevádzkové činnosti Komisie v súvislosti s bojom proti podvodom vrátane riadenia programov financovania.

3.

Pri svojich vyšetrovaniach s cieľom bojovať proti podvodom, korupcii a ostatným protiprávnym činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy Únie sa úrad nemôže spoliehať len na samotné nariadenie o úrade OLAF. Uplatnenie ďalšieho právneho základu je vždy potrebné na to, aby bol úrad poverený vykonávať vyšetrovania v špecifických prípadoch, pri externých vyšetrovaniach v členských štátoch aj pri interných vyšetrovaniach v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach EÚ (4).

4.

Úrad OLAF je okrem toho poverený Komisiou vyšetrovať akékoľvek iné konanie alebo činnosti v rozpore s ustanoveniami EÚ vrátane závažných porušení povinností spojených s vykonávaním profesionálnych činností zamestnancov a členov inštitúcií a orgánov Únie (5). Nariadenie o úrade OLAF sa nevzťahuje na prípady, ktoré nemajú vplyv na finančné záujmy Únie. Úrad OLAF sa namiesto toho musí opierať o článok 86 služobného poriadku a/alebo o interné rozhodnutia prijaté inštitúciami, ktoré takéto vyšetrovania predpokladajú.

5.

Revízia nariadenia o úrade OLAF je predmetom neustálej diskusie od roku 2003 (6). Tento zmenený a doplnený návrh je tretím pokusom upraviť nariadenie o úrade OLAF. Pri dvoch predchádzajúcich návrhoch sa nedosiahla dohoda (7). S cieľom pripraviť základ pre tretí zmenený a doplnený návrh bol v júli 2010 vydaný diskusný dokument o reforme úradu OLAF (8).

6.

Taktiež bol predložený návrh zmeneného a doplneného rozhodnutia Komisie (9) s cieľom zachovať súčasné postavenie úradu OLAF ako generálneho riaditeľstva Komisie.

7.

Politické usmernenia vyjadrené predsedom Komisie (10), že by úrad OLAF mal získať úplnú nezávislosť od Komisie, sa zatiaľ neriešili (11). Naopak, v návrhu rozhodnutia Komisie sa posilňuje úloha Komisie v procese výberu generálneho riaditeľa úradu OLAF a obmedzujú sa právomoci generálneho riaditeľa ako menovacieho orgánu zamestnancov úradu (12).

8.

Nasledujúce pripomienky zohľadňujú odporúčania z predchádzajúcich stanovísk (13) Dvora audítorov, ako aj zistenia z auditu úradu uvedené v osobitnej správe č. 2/2011 (14).

Všeobecné pripomienky

9.

Dvor audítorov súhlasí s Komisiou, že je potrebné zlepšiť efektívnosť, účinnosť a zodpovednosť úradu OLAF pri súčasnom zachovaní jeho nezávislosti vo vyšetrovaní (15).

Potreba zjednodušiť a skonsolidovať právne predpisy v oblasti boja proti podvodom

10.

Dvor audítorov vyslovuje poľutovanie, že Komisia neprijala jeho opakované odporúčanie (16) zjednodušiť a skonsolidovať v súčasnosti platné právne predpisy v oblasti boja proti podvodom a v tomto kontexte riešiť nedostatky právomocí a postupov úradu OLAF (17). Takéto prepracovanie by malo zahŕňať nariadenie o úrade OLAF, nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (18) a nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (19).

11.

Bez takéhoto prepracovania je právna istota znížená z dôvodu koexistencie prekrývajúcich sa, nesúrodých či dokonca nekompatibilných ustanovení, ktorým ťažko rozumieť a ktoré sa ťažko uplatňujú (pozri tiež body 22 až 24 a bod 35).

Potreba jasne vymedziť pojem „finančné záujmy Únie“

12.

Dvor audítorov opakuje svoje odporúčanie (20), že pojem „finančné záujmy Únie“, ktorý je základom všetkých právnych predpisov v oblasti boja proti podvodom, by sa mal jasne vymedziť.

13.

Okrem toho Dvor audítorov upozorňuje na judikatúru Súdneho dvora (21), ktorý v roku 2003 zamietol reštriktívny výklad pojmu „finančné záujmy“ na základe definície „nezrovnalosti“ v článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95. Komisia však nikdy nenavrhla zmeniť a doplniť toto nariadenie na základe tejto judikatúry.

14.

Zmeniť a doplniť (22) nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 je obzvlášť dôležité v súvislosti s bojom proti podvodom v oblasti DPH (23). Tieto podvody sú veľkou hrozbou nielen pre rozpočty členských štátov, ale aj pre výber vlastných zdrojov Únie (24).

Potreba nezávislej kontroly zákonnosti prebiehajúcich vyšetrovaní

15.

Dvor audítorov oceňuje návrh zaviesť ustanovenia o procesných zárukách a berie na vedomie návrh interného revízneho postupu (pozri tiež body 37 až 40). Dvor audítorov však ľutuje, že cieľ nezávislej kontroly zákonnosti prebiehajúcich vyšetrovacích úkonov nebude novým návrhom Komisie dosiahnutý. Ak má byť takáto kontrola účinná, musí ju vykonávať orgán alebo osoba, ktorá je od úradu OLAF nezávislá a ktorá má právomoc vydávať záväzné stanoviská. Kontrola zákonnosti prebiehajúcich vyšetrovacích úkonov je obzvlášť potrebná v prípadoch, keď príslušné osoby nie sú informované, že sú predmetom vyšetrovania s cieľom zachovať jeho dôvernosť.

Potreba účinnej a rovnocennej ochrany finančných záujmov

16.

Dvor audítorov poukazuje na to, že znenie bývalého článku 280 ods. 4 Zmluvy o ES bolo zmenené v článku 325 ods. 4 ZFEÚ, v ktorom sa teraz explicitne požaduje, aby Európsky parlament a Rada prijali nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť účinnú a rovnocennú ochranu finančných záujmov Únie vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie. V súčasnosti vyšetrovania úradom OLAF podliehajú rôznym podmienkam stanoveným v jednotlivých interných rozhodnutiach inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie (25). Dvor audítorov síce rozumie, že môže byť potrebné zohľadniť inherentný charakter niektorých inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, zastáva však tiež názor, že takéto interné rozhodnutia nemusia byť vo všetkých prípadoch odôvodniteľné a môžu viesť k obmedzeniu rozsahu vyšetrovacích činností úradu OLAF a tak k ohrozeniu účinnej a rovnocennej ochrany finančných záujmov Únie.

Potreba jasných pravidiel vyšetrovania závažných pochybení v nefinančných záležitostiach

17.

Na základe článku 325 ZFEÚ je rozsah nariadenia o úrade OLAF obmedzený na vyšetrovania protiprávnych konaní poškodzujúcich finančné záujmy Únie. Jasné pravidlá sú potrebné na vyšetrovanie interných prípadov závažných pochybení, ktoré sa netýkajú finančných záujmov Únie, ktoré však môžu viesť k disciplinárnemu a/alebo trestnému konaniu alebo ku konaniu pred Súdnym dvorom EÚ. Súčasné právne predpisy sú v tomto ohľade veľmi stručné a platia len pre zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (26). Dvor audítorov zastáva názor, že zákonodarca by mal zvážiť, aké sú možnosti na základe ZFEÚ, aby zabezpečil náležité vyšetrenie všetkých prípadov závažných pochybení.

Potreba stručného, jasného a jednotného textu

18.

Dvor audítorov zastáva názor, že zmeny a doplnenia ako celok nezabezpečujú, aby boli ustanovenia nariadenia o úrade OLAF čo najviac stručné, jasné a jednotné. Príkladom je používanie termínov „Úrad“ a „generálny riaditeľ Úradu“, ktoré sa zrejme neriadi nijakou konkrétnou logikou (27) a je ešte viac komplikované zavedením osobitných ustanovení o delegovaní právomocí generálneho riaditeľa na ostatných zamestnancov úradu. Ďalším príkladom je vágne znenie navrhovaného nového článku 4 ods. 6, v ktorom sa stanovuje, že „úrad používa zodpovedajúce alternatívne informačné kanály“, aby informoval inštitúciu o prípadoch, keď je predmetom vyšetrovania jej najvyšší manažment alebo politická reprezentácia.

Špecifické pripomienky

Priorita hlavnej vyšetrovacej funkcie

19.

Dvor audítorov odporúča, aby nové znenie článku 1 nariadenia o úrade OLAF jasne zdôrazňovalo prioritu hlavnej vyšetrovacej funkcie úradu OLAF pred ostatnými úlohami. Účinnosť úradu OLAF zásadne závisí od pridelenia väčšieho podielu jeho zdrojov na vyšetrovacie činnosti.

Potreba objasnenia hlavných pojmov

20.

Dvor audítorov víta zámer vymedziť niekoľko hlavných pojmov v navrhovanom novom znení článku 2. Tento návrh je však neúplný, pretože zahŕňal len termíny „administratívne vyšetrovania“, „dotknutá osoba“ a „služobný poriadok“. Vymedzenie alebo odkazy na príslušné právne texty, v ktorých sú už vymedzené (28) ostatné základné termíny, ako napr. „podvod“, „korupcia“, „závažný trestný čin“, „protiprávne konanie“, „príslušný orgán členského štátu“, „priamo dotknutý“, „nepriamo dotknutý“, „svedok“, „informátor“, „výsluch“ a „výpoveď“, by taktiež mali byť uvedené. V nariadení by sa malo ďalej vymedziť, čo sa rozumie „administratívnym vyšetrovaním v členskom štáte“, a mala by sa používať rozličná terminológia na situácie, keď pôvodné obvinenia proti dotknutej osobe nebolo možné potvrdiť (29).

21.

Dvor audítorov upozorňuje na skutočnosť, že vymedzenie pojmu „administratívne vyšetrovanie“ uvedené v navrhovanom článku 2 je nejednotné s navrhovaným znením článku 3 ods. 2. V článku 2 sa obmedzuje úloha úradu OLAF na zistenie protiprávneho charakteru vyšetrovaných činností (30). Od úradu sa nepožaduje zistiť, či k protiprávnemu konaniu došlo v dôsledku zámerného konania alebo opomenutia. V článku 3 ods. 2 sa stanovuje, že úrad OLAF by mal zistiť, či došlo k podvodu, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu. V dôsledku toho by úrad OLAF musel vyšetrovať individuálnu zodpovednosť fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnancami inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ, za konania, ktoré pravdepodobne povedú k trestnej sankcii.

Požadujú sa zmeny a doplnenia nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96

22.

V súčasnom článku 3 nariadenia o úrade OLAF sa stanovuje, že na účely externých vyšetrovaní úrad OLAF uplatňuje právomoci prenesené na Komisiu nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste v hospodárskych subjektoch. V navrhovanom novom článku 3 ods. 2 a navrhovanej zmene a doplnení článku 4 ods. 3 sa rozširuje uplatnenie postupov stanovených v nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96 na niekoľko situácií, ktoré nie sú predpokladané v tomto nariadení (31).

23.

Súčasne sa v navrhovanom novom článku 3 ods. 2 obmedzuje vykonávanie kontrol a inšpekcií na mieste na prípady súvisiace s neoprávnenými výdavkami, zatiaľ čo nariadenie (Euratom, ES) č. 2185/96 sa vzťahuje aj na prípady nezrovnalostí, v dôsledku ktorých by došlo k ovplyvneniu výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene Únie.

24.

Keďže sa nenavrhuje prepracovanie právnych predpisov v oblasti boja proti podvodom (pozri bod 11 vyššie) ani zmena a doplnenie nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96, čitateľovi tohto nariadenia nebude zrejmé, že sa uplatňuje aj na iné účely a za odlišných podmienok, ako sú tie v ňom uvedené. Ako Dvor audítorov poukázal vo svojom stanovisku č. 7/2006 (32), je to v rozpore s Medziinštitucionálnou dohodou z 22. decembra 1998 o spoločných pravidlách pre kvalitu tvorby legislatívy Spoločenstva, v ktorej sa požaduje, aby autor zákonov zohľadňoval osoby, ktorým sú určené na uplatňovanie, aby im umožnil určiť ich práva a povinnosti jednoznačným spôsobom (33). Ak sa nemožno dohodnúť na prepracovaní, Komisia by mala navrhnúť následné zmeny a doplnenia nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 v súlade s článkom 19 tejto dohody.

Posilnenie spolupráce s príslušnými orgánmi členských štátov

25.

Dvor audítorov zdôrazňuje, že v článku 4 ods. 3 ZFEÚ sa požaduje, aby členské štáty prijali všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich z aktov inštitúcií Únie. Dvor audítorov berie na vedomie navrhovaný nový článok 3 ods. 3, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby zamestnanci úradu mali za rovnakých podmienok ako príslušné orgány členských štátov a v súlade s vnútroštátnym právom prístup k všetkým informáciám a dokumentácii týkajúcej sa vyšetrovaných skutočností, ktoré sú potrebné na účinný a efektívny priebeh kontrol a inšpekcií na mieste. Dvor audítorov rozumie, že sa táto požiadavka týka nielen informácií a dokumentov hospodárskych subjektov (34), ale aj všetkých informácií úradov a orgánov zapojených do spoločného hospodárenia s finančnými prostriedkami Únie.

26.

Navrhuje sa nový článok 3 ods. 4, v ktorom sa členské štáty zaväzujú poveriť útvar pre koordináciu v boji proti podvodom, ktorý zabezpečí účinnú spoluprácu a informačnú výmenu s úradom. Hoci je lepšia spolupráca vítaná, samotný útvar pre koordináciu nebude stačiť na to, aby riešil ťažkosti, ktorým úrad OLAF čelí pri vykonávaní kontrol a inšpekcií na mieste v oblasti priamych výdavkov. Problémom v tejto konkrétnej oblasti je, že nie všetky členské štáty zriadili alebo poverili úrady s potrebnými právomocami, aby účinne podporovali vyšetrovacie opatrenia úradu OLAF (35). Dvor audítorov navrhuje zmeniť a doplniť navrhovaný nový článok 3 ods. 3 takým spôsobom, aby úradu OLAF pomáhal príslušný donucovací orgán s cieľom umožniť mu vykonávať jeho kontroly a inšpekcie (36).

Objasnenie dôležitosti služobného poriadku pri interných vyšetrovaniach

27.

Dvor audítorov odporúča, aby zmenený a doplnený článok 4 o interných vyšetrovaniach obsahoval jasný odkaz na služobný poriadok vzhľadom na jeho dôležitosť pri interných vyšetrovaniach úradu OLAF. V článku 22a služobného poriadku sa požaduje predložiť úradu OLAF všetky dôkazy, ktoré vedú k predpokladu existencie možnej nezákonnej činnosti, vrátane podvodu alebo korupcie, a v prílohe IX k služobnému poriadku sa stanovujú pravidlá vykonávania administratívnych vyšetrovaní na účely disciplinárneho konania.

Predídenie nejasnostiam v súvislosti so začatím vyšetrovaní

28.

Navrhovaný článok 5 o začatí vyšetrovaní obsahuje zložité ustanovenia, ktorých znenie je vágne. Článok 5 ods. 1 by bolo možné vyložiť v takom zmysle, že sa úrad môže rozhodnúť nevyšetrovať podvod ani korupciu alebo iné protiprávne konanie, ktoré má vplyv na finančné záujmy, v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach EÚ, aj keď existujú dostatočné podozrenia.

29.

Okrem toho sa zavádzajú zmeny a doplnenia článku 5 ods. 4 a 5, ktoré dopĺňajú postupy stanovené v článkoch 22a a 22b služobného poriadku v prípadoch, keď zamestnanec poskytne úradu informácie týkajúce sa podozrenia zo spáchania podvodu alebo protiprávneho konania. Z dôvodu jasnosti by bolo vhodnejšie navrhnúť tieto zmeny a doplnenia v služobnom poriadku aj vzhľadom na to, že jeho rozsah je širší ako rozsah nariadenia o úrade OLAF (pozri bod 4).

Urýchlenie počiatočného posúdenia a následného vyšetrovania prípadov

30.

Dvor audítorov víta navrhované nové znenie článku 5 ods. 4, v ktorom sa požaduje, aby generálny riaditeľ úradu prijal rozhodnutie začať alebo nezačať vyšetrovanie do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti úradu od inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie alebo od príslušného členského štátu. Dvor audítorov odporúča stanoviť maximálne trvanie posúdenia aj v prípadoch, keď úrad získal počiatočné informácie z iných zdrojov.

31.

V novom znení článku 6 ods. 6 sa stanovuje, že pokiaľ sa zistí, že vyšetrovanie nemožno uzavrieť do 12 mesiacov po jeho začatí, úrad informuje dozorný výbor o dôvodoch v 6-mesačných intervaloch; v súčasnosti sa tieto informácie musia predkladať len raz za deväť mesiacov. Znenie nového ustanovenia nie je jasné a mohlo by sa vykladať v takom zmysle, že dozorný výbor sa má informovať po prvýkrát po 18 mesiacoch.

32.

S cieľom riešiť záležitosť dlhého trvania vyšetrovaní úradu OLAF účinnejšie (37) by bolo primerané zaviesť štandardné trvanie v dĺžke 12 mesiacov s možnosťou jedného predĺženia až do šiestich mesiacov na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa úradu po informovaní dozorného výboru (38).

Posilnenie procesných záruk

33.

V navrhovanom článku 7a ods. 2 o procesných zárukách sa stanovujú pravidlá na výsluch svedkov a dotknutých osôb. Malo by sa objasniť, že vypočúvaná osoba má právo odmietnuť schváliť správu z výsluchu vypracovanú úradom. Okrem toho by sa malo explicitne vyjadriť, či osoby, ktoré nie sú zamestnancami inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ, majú povinnosť prijať pozvánku úradu OLAF na výsluch alebo podpísať správu z výsluchu. Napokon pred výpoveďami, ktoré sa získavajú pri kontrolách na mieste, by vypočúvané osoby mali byť informované o svojich právach; a taktiež by mali mať prístup k záznamu ich vyhlásenia, ktoré vypracuje úrad.

34.

Podľa názoru Dvora audítorov navrhovaný článok 7a ods. 4 by nemal umožňovať výnimky z pravidla, že počas výsluchu s vyšetrovateľmi úradu má dotknutá osoba právo vyjadriť sa v niektorom z úradných jazykov Únie podľa vlastného výberu.

35.

Dvor audítorov poznamenáva, že navrhované znenie článku 7a ods. 4 umožňuje častejšie využívať možnosť odloženia plnenia povinnosti, ktorá spočíva v požiadaní dotknutej osoby o vyjadrenie názoru. V navrhovanom texte sa stanovuje, že generálny riaditeľ môže prijať takéto rozhodnutie, ak sú splnené dve podmienky: ak sa v prípade používajú vyšetrovacie postupy, ktoré spadajú do vnútroštátnej justičnej právomoci, a ak „je potrebné zachovať dôvernosť vyšetrovania“. Toto znenie nie je v súlade s článkom 1 ods. 2 prílohy IX k služobnému poriadku, ktorý je v tomto ohľade reštriktívnejší, pretože obmedzuje použitie tejto možnosti na „prípady, ktoré vyžadujú absolútnu dôvernosť“.

36.

Keď sa úrad OLAF rozhodne odložiť vypočúvanie, jeho vyšetrovateľom je často znemožnené požiadať dotknuté osoby o vyjadrenie názoru, pokiaľ pokračuje konanie pred vnútroštátnym súdnym orgánom. V dôsledku toho úrad OLAF nemôže uzavrieť prípad ani v situáciách, keď už úrad nemusí vykonať ďalšie vyšetrovacie činnosti. Keďže tieto situácie nie sú v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 6 ods. 5 nariadenia o úrade OLAF, že vyšetrovania sa vykonávajú nepretržite, mali by sa zaviesť primerané ustanovenia na ich riešenie.

Interný revízny postup

37.

V novom článku 7b sa stanovuje interný revízny postup na žiadosť dotknutej fyzickej osoby, ktorá je predmetom vyšetrovania úradu OLAF, týkajúci sa dodržania procesných záruk vyšetrovateľmi úradu. Stanovuje sa, že zamestnanci úradu OLAF poverení uskutočnením revízneho postupu sa nebudú pri plnení svojich úloh riadiť žiadnymi pokynmi a môžu informovať dozorný výbor, ak považujú opatrenie generálneho riaditeľa za spochybnenie ich nezávislosti.

38.

Dvor audítorov však zastáva názor, že požadovaná úplná nezávislosť pozície nie je zaručená, pretože osoby poverené revíznym postupom zostávajú podriadenými generálneho riaditeľa. Okrem toho nie je jasné, či a kedy dozorný výbor dostane kópie stanoviska, ktoré osoba poverená revíznym postupom prípadu predložila generálnemu riaditeľovi, a odôvodneného stanoviska zaslaného dotknutej osobe.

39.

Navrhovaný revízny postup by sa začal len na žiadosť dotknutej osoby. Nespadali by sem prípady, keď dotknuté osoby nevedia, že sú predmetom vyšetrovania úradu OLAF, pretože ich informovanie bolo odložené na účely zachovania dôvernosti vyšetrovania.

40.

Dvor audítorov namiesto toho navrhuje vytvoriť pozíciu revízneho úradníka, ktorý by nebol vymenovaný generálnym riaditeľom ani by nebol jeho podriadeným. Revízny úradník by bol povinný nielen vydávať záväzné stanoviská na žiadosť dotknutých osôb, ale mal by mať aj právomoc vydávať takéto stanoviská vo všetkých prípadoch, keď sa predpokladá zaslanie informácií od generálneho riaditeľa vnútroštátnym súdnym orgánom alebo ak vyšetrovanie trvá viac než dva roky. Na tento účel by revízny úradník mal mať úplný prístup k príslušným spisom prípadov úradu OLAF. Svoje stanoviská by mal zasielať generálnemu riaditeľovi aj dozornému výboru.

Spolupráca s Eurojustom, Europolom a medzinárodnými organizáciami

41.

V navrhovanom článku 10a sa zavádzajú ustanovenia, že úrad spolupracuje s Eurojustom, Europolom a medzinárodnými organizáciami. Povinnosti úradu OLAF informovať Eurojust o podozrení zo závažného trestného činu vo forme podvodu, korupcie alebo inej nezákonnej činnosti sú opísané vágne. Dvor audítorov odporúča zaviesť objektívne kritériá na stanovenie primeraných prípadov spolupráce podobné tým, ktoré sú uvedené v Praktickej dohode o mechanizmoch spolupráce medzi Eurojustom a OLAF (39).

Objasnenie úlohy dozorného výboru

42.

Pokiaľ ide o navrhované zmeny a doplnenia článku 11 o dozornom výbore Dvor audítorov víta návrh, aby výbor v budúcnosti monitoroval fungovanie výmeny informácií medzi úradom a inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami. Dvor audítorov odporúča, aby monitorovanie výborom zahŕňalo aj výmeny informácií medzi úradom a orgánmi členských štátov vrátane výmeny informácií s Eurojustom.

43.

Podľa navrhovaného nového článku 11 ods. 1 rozsah prístupu dozorného výboru k informáciám o vyšetrovaniach a spisom prípadov úradu OLAF by takmer v plnej miere záležal na rozhodnutí generálneho riaditeľa úradu. Dvor audítorov odporúča objasniť, že výbor potrebuje prístup k spisom prípadov úradu OLAF, aby mohol zistiť prípady narušenia nezávislosti úradu.

44.

S cieľom posilniť nezávislú úlohu dozorného výboru Dvor audítorov odporúča, aby v navrhovanom článku 11 ods. 6 bolo stanovené, že sekretariát výboru musí konať výhradne v súlade s pokynmi výboru a nezávisle od úradu OLAF a nesmie byť vymenovaný generálnym riaditeľom ani mu byť podriadený (40).

45.

Dvor audítorov odporúča zohľadniť rozsudok Súdu prvého stupňa z júla 2008 (41), v ktorom uviedol, že dôležitou úlohou dozorného výboru je ochrana práv osôb, ktoré sú predmetom vyšetrovaní úradu OLAF. Dvor audítorov poznamenáva, že úloha výboru bude v tomto ohľade pravdepodobne zmenšená, pretože podľa navrhovaného nového článku 11 ods. 7 generálny riaditeľ úradu OLAF už viac nebude (42) povinný informovať výbor o prípadoch, v ktorých je potrebné postúpiť informácie súdnym orgánom členských štátov, pred ich zaslaním. Podľa názoru Dvora audítorov by to mohlo byť kompenzované zavedením pozície revízneho úradníka, ktorý by sa zodpovedal výboru (pozri bod 40).

„Výmena názorov“ môže narušiť nezávislosť vyšetrovania

46.

V navrhovanom novom článku 11a sa zavádza pravidelná výmena názorov na politickej úrovni, aby sa mohla prediskutovať politika úradu v oblasti vyšetrovaní, a v článku 11a ods. 4 sa úrad zaväzuje, že „prijme zodpovedajúce opatrenia, v ktorých zohľadní názory vyjadrené v rámci výmeny názorov“. Takýto postup by bolo možné vnímať ako narušenie nezávislosti generálneho riaditeľa stanoviť a definovať priority vyšetrovaní úradu (43). Takýmto postupom by sa okrem toho mohla vyvinúť de facto istá správna rada úradu bez toho, aby jej členovia boli jasne definovaní, a bez stanovenia procedurálneho rámca takéhoto postupu.

47.

Ak je cieľom navrhovaného nového článku 11a dosiahnuť väčšie zapojenie všetkých inštitúcií do prevádzky úradu, lepšou možnosťou by bola transformácia úradu OLAF na medziinštitucionálny úrad (44). Takéto riešenie by taktiež odrážalo zmeny zavedené v článku 325 ZFEÚ týkajúce sa účinnej a rovnocennej ochrany finančných záujmov Únie vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie.

Objasnenie úlohy generálneho riaditeľa

48.

Dvor audítorov nevidí oprávnené dôvody, prečo sa v návrhu Komisie odstránila zo súčasného článku 12 ods. 3 povinnosť podávať správy Dvoru audítorov o záveroch vyšetrovaní vykonaných úradom.

49.

Dvor audítorov berie na vedomie navrhovaný nový článok 12 ods. 5, na základe ktorého generálny riaditeľ môže poveriť výkonom svojich funkcií ostatných zamestnancov úradu, najmä pokiaľ ide o rozhodnutia o začatí vyšetrovania alebo právomoc nariadiť vykonať vyšetrovanie. Dvor audítorov upozorňuje na riziko, že výsledkom tohto návrhu by mohlo byť, že hlavné zodpovednosti generálneho riaditeľa budú menej jasné.

50.

V navrhovanom novom článku 12 ods. 6 sa stanovuje, že generálnemu riaditeľovi asistuje „interný orgán“, s ktorým sa radí pri začatí vyšetrovania, pred jeho uzavretím a vždy, keď to uzná za vhodné. Dvor audítorov upozorňuje na riziko, že takéto konzultácie by generálnemu riaditeľovi mohli zabrániť konať rýchlo v naliehavých situáciách.

Toto stanovisko prijala komora IV, ktorej predsedá pán Igors LUDBORŽS, člen Dvora audítorov, v Luxemburgu na svojom zasadnutí 12. júla 2011.

Za Dvor audítorov

predseda

Vítor Manuel da SILVA CALDEIRA


(1)  KOM(2011) 135 v konečnom znení zo 17. marca 2011 – zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1074/1999.

(2)  Rozhodnutie Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom z 28. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1). Ustanovenia nariadenia (Euratom) č. 1074/1999 sú identické s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1073/1999, avšak boli prijaté na odlišnom právnom základe (článok 203 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu).

(4)  Pokiaľ ide o najdôležitejšie právne nástroje, pozri v prílohe k tomuto stanovisku.

(5)  Pozri článok 2 rozhodnutia Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom.

(6)  Pozri správu Komisie o hodnotení činnosti úradu OLAF [KOM(2003) 154 v konečnom znení z 2. apríla 2003].

(7)  Prvý návrh bol vydaný vo februári 2004 [pozri KOM(2004) 103 v konečnom znení z 10. februára 2004] a stiahnutý v marci 2007. Druhý návrh bol vydaný v máji 2006 [pozri KOM(2006) 244 v konečnom znení z 24. mája 2006] a teraz je nahradený zmeneným a doplneným návrhom, ktorý je predmetom preskúmania v tomto stanovisku.

(8)  SEK(2010) 859 zo 6. júla 2010.

(9)  Predbežný návrh rozhodnutia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie (1999/352/ES, ESUO, Euratom) z 28. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) [SEK(2011) 343 v konečnom znení zo 17. marca 2011].

(10)  „[…] Chcel by som vidieť ďalšie kroky, napríklad v oblasti finančného hospodárenia: keďže je úrad OLAF už dobre etablovaný, mal by získať úplnú nezávislosť od Komisie.“ Pozri s. 37 politických usmernení pre budúcu Komisiu od predsedu Barrosa, 28. október 2009, http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/pdf/press_20090903_en.pdf.

(11)  Predseda Komisie vo svojom liste z 27. novembra 2009 poveril komisára pre dane a colnú úniu, audit a boj proti podvodom vypracovaním zriadenia úradu OLAF ako plne nezávislého útvaru od Komisie. Pozri: http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/mission_letters/pdf/semeta_taxation_en.pdf.

(12)  V rozsahu potrebnom na zachovanie nezávislosti úradu (navrhovaný nový článok 6 ods. 1 rozhodnutia).

(13)  Stanovisko č. 8/2005 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vzájomnej administratívnej pomoci pri ochrane finančných záujmov Spoločenstva proti podvodom a iným protiprávnym konaniam (Ú. v. EÚ C 313, 9.12.2005, s. 1) a stanovisko č. 7/2006 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. EÚ C 8, 12.1.2007, s. 1).

(14)  Kontrola prijatia opatrení na základe osobitnej správy č. 1/2005 týkajúcej sa riadenia Európskeho úradu pre boj proti podvodom, http://eca.europa.eu/portal/page/portal/publications/auditreportsandopinions.

(15)  Pozri najmä úvodné ustanovenia 2, 5, 7, 9, 11 a 19 zmeneného a doplneného návrhu a oznámenie Komisie IP/11/321 zo 17. marca 2011, v ktorom sa nachádza zhrnutie zmeneného a doplneného návrhu.

(16)  Pozri bod 36 stanoviska č. 8/2005, bod 5 stanoviska č. 7/2006, bod 112 osobitnej správy č. 8/2007 (Ú. v. EÚ C 20, 25.1.2008, s. 1) a bod 71 (kontrola prijatia odporúčania 3) osobitnej správy č. 2/2011, http://eca.europa.eu/portal/page/portal/publications/auditreportsandopinions.

(17)  Európsky parlament prevzal odporúčanie Dvora audítorov už v roku 2006 [pozri body 28 až 32 uznesenia Európskeho parlamentu o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev a boji proti podvodom – výročná správa za rok 2004 z 15. júna 2006 (P6_TA(2006)0277) (Ú. v. EÚ C 300 E, 9.12.2006, s. 508)]. Rada taktiež obhajovala zlúčenie právnych nástrojov zameraných na boj proti podvodom do jedného regulačného rámca (pozri bod 6 záverov Rady o reforme Európskeho úradu pre boj proti podvodom prijatých Radou 6. decembra 2010, http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/genaff/118236.pdf).

(18)  Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

(19)  Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(20)  Pozri bod 38 stanoviska č. 8/2005.

(21)  Body 82 až 95 rozsudku Súdneho dvora z 10. júla 2003 vo veci C-11/00, Komisia Európskych spoločenstiev/Európska centrálna banka (Ú. v. EÚ C 213, 6.9.2003, s. 1).

(22)  Pokiaľ nedôjde k prepracovaniu právnych predpisov v oblasti boja proti podvodom.

(23)  Príjmy na základe DPH sú súčasťou vlastných zdrojov EÚ. Definícia pojmu „nezrovnalosť“ v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 však nezahŕňa podvody v oblasti DPH, pretože sa vzťahuje len na porušenia ovplyvňujúce vlastné zdroje vyberané priamo v mene Spoločenstiev.

(24)  Pozri osobitnú správu č. 8/2007 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ C 20, 25.1.2008, s. 1).

(25)  Pozri článok 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(26)  Pozri článok 86 ods. 2 služobného poriadku.

(27)  Súčasné nariadenie počnúc predpokladom, že generálny riaditeľ zastáva všetky rozhodovacie právomoci zverené úradu, sa snaží rozlišovať medzi situáciami, keď generálny riaditeľ môže delegovať právomoci na ostatných zamestnancov úradu, a situáciami, keď generálny riaditeľ nemôže delegovať svoje právomoci. V tejto súvislosti pozri tiež návrh odporúčania európskeho ombudsmana z 9. decembra 2010 v jeho vyšetrovaní sťažnosti 856/2008/BEH proti úradu OLAF, body 92 až 104.

(28)  Pokiaľ nedôjde k prepracovaniu právnych predpisov v oblasti boja proti podvodom.

(29)  Pozri bod 35 osobitnej správy č. 2/2011.

(30)  V článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 je stanovené, že „nezrovnalosť“ je akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu Spoločenstiev alebo nimi spravovaných rozpočtov, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene Spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.

(31)  Napríklad získanie relevantných dôkazov na účely interných vyšetrovaní.

(32)  Pozri bod 5.

(33)  Pozri bod 3 dohody. V bode 16 sa ďalej stanovuje, že odkazy na iné právne akty by sa mali obmedziť na minimum (Ú. v. ES C 73, 17.3.1999, s. 1).

(34)  Pre hospodárske subjekty podobné ustanovenie už existuje v článku 7 nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96.

(35)  Pozri body 40 až 42 osobitnej správy č. 2/2011.

(36)  Podobné ustanovenie existuje v článku 20 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(37)  V článku 41 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje, že každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti v primeranej lehote.

(38)  Komisia navrhla takýto postup vo svojej odpovedi na bod 80 osobitnej správy č. 1/2005 týkajúcej sa riadenia Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. EÚ C 202, 18.8.2005, s. 1). Pozri tiež bod 27 osobitnej správy č. 2/2011.

(39)  V bode 5 dohody sa stanovuje, že na účely stanovenia primeraných prípadov spolupráce úrad OLAF čo najskôr informuje Eurojust o existencii každého prípadu, ktorý si zrejme priamo vyžaduje súdnu spoluprácu príslušných orgánov dvoch alebo viacerých členských štátov, alebo keď sa prípad týka členského štátu a Spoločenstva (Ú. v. EÚ C 314, 9.12.2008, s. 3).

(40)  Existujú rôzne možnosti, pozri napríklad ustanovenia stanovené v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 235/2008/ES z 11. marca 2008, ktorým sa zriaďuje Európske poradné grémium pre riadenie v oblasti štatistiky (Ú. v. EÚ L 73, 15.3.2008, s. 17). V článku 4 ods. 4 rozhodnutia sa stanovuje, že tomuto orgánu na vysokej úrovni zriadenému na podporu nezávislosti, integrity a zodpovednosti Eurostatu pomáha sekretariát, ktorý zabezpečuje Komisia, ale ktorý musí konať nezávisle.

(41)  Vec T-48/05, Franchet a Byk/ Komisia, z 8. júla 2008 (Ú. v. EÚ C 209, 15.8.2008, s. 44).

(42)  V súčasnosti je v článku 11 ods. 7 nariadenia o úrade OLAF stanovené, že riaditeľ informuje výbor o „prípadoch, kde sa vyžaduje zaslanie informácií súdnym orgánom členského štátu“. Súd prvého stupňa v bode 168 svojho rozsudku vo veci T-48/05 stanovil, že „nemožno spochybňovať, že cieľom požiadavky konzultovať s dozorným výborom pred postúpením informácií vnútroštátnym súdnym orgánom je priznať práva dotknutým osobám“.

(43)  Pozri hlavnú zásadu č. 3 uvedenú v uznesení (97)/24 o dvadsiatich hlavných zásadách boja proti korupcii, ktorú prijal Výbor ministrov Rady Európy 6. novembra 1997, https://wcd.coe.int/wcd/ViewDoc.jsp?id=593789&.

(44)  Ako príklad takého medziinštitucionálneho úradu pozri rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora, Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a európskeho ombudsmana 2002/620/ES z 25. júla 2002 o založení Úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 197, 26.7.2002, s. 53).


PRÍLOHA

HLAVNÉ PRÁVNE PREDPISY TÝKAJÚCE SA VYŠETROVACÍCH ČINNOSTÍ ÚRADU OLAF

Rozhodnutie o zriadení úradu OLAF

Rozhodnutie Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom z 28. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20).

Všeobecné právne predpisy o ochrane finančných záujmov  (1)

Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (známe tiež ako nariadenie „PIF“) (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

Všeobecné pravidlá vyšetrovacích činností  (1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1).

Nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 8).

Kontroly a inšpekcie na mieste v priestoroch hospodárskych subjektov  (1)

Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

Pravidlá o ochrane údajov

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

Spolupráca s Eurojustom

Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1), naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 138, 4.6.2009, s. 14).

Interné vyšetrovania v rámci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr zriadených zmluvami alebo na základe zmlúv

Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1), naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1080/2010 z 24. novembra 2010 (Ú. v. EÚ L 311, 26.11.2010, s. 1) („služobný poriadok“).

Približne 50 rôznych interných rozhodnutí prijatých inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1073/99.

Ak tieto interné rozhodnutia dodržiavajú „vzorové rozhodnutie“, ktoré tvorí prílohu k Medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka interných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 15), idú nad rámec ochrany finančných záujmov Únie a stanovujú podmienky interných vyšetrovaní v súvislosti s bojom proti podvodom, korupcii a všetkým ostatným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy Únie.

Ďalšie informácie možno nájsť na internetovej stránke úradu OLAF (2).


(1)  Vzťahuje sa len na vyšetrovania týkajúce sa ochrany finančných záujmov.

(2)  http://ec.europa.eu/dgs/olaf/legal/index_en.html.


Top