Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52010AE1374

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre“ [KOM(2010) 393 v konečnom znení – 2009/0153 (COD)]

OJ C 51, 17.2.2011, p. 80–81 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

17.2.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 51/80


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre“

[KOM(2010) 393 v konečnom znení – 2009/0153 (COD)]

2011/C 51/16

Hlavný spravodajca: José María ESPUNY MOYANO

Európsky parlament sa 2. septembra 2010 rozhodol podľa článku 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre

KOM(2010) 393 v konečnom znení – 2009/0153 (COD).

Predsedníctvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 14. septembra 2010 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán José María Espuny Moyano rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 466. plenárnom zasadnutí 21. októbra 2010 vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 177 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor považuje za vhodnú novú, presnejšiu definíciu tzv. „uzavretých akvakultúrnych zariadení“, ktorá sa opiera o výsledky projektu IMPASSE (koordinovaná investigatívna činnosť s názvom „Environmentálny vplyv cudzích druhov na akvakultúru“), ako aj objasnenie ich umiestnenia, čo sa týka ich vzdialenosti od otvorených vôd a ďalšie textové vylepšenia nariadenia (ES) č. 708/2007, ktoré sa do veľkej miery zhodujú s odporúčaniami v stanovisku CESE 453/2010.

1.2   Výbor sa domnieva, že ak sa prijmú potrebné opatrenia na zabránenie narušenia ekosystémov a biodiverzity, môže akvakultúra aj naďalej profitovať z výhod introdukcie cudzích druhov alebo premiestnenia lokálne sa nevyskytujúcich druhov do Európskej únie a tým podporovať udržateľný rozvoj tejto činnosti.

1.3   Výbor poukazuje na význam jasného stanovenia podmienok, ktoré musia spĺňať uzavreté akvakultúrne zariadenia s cieľom znížiť administratívnu záťaž.

1.4   Výbor zároveň podporuje zmeny vykonané v nariadení (ES) č. 708/2007 vzhľadom na nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy, ktorých hlavným cieľom je povoliť zmenu príloh I, II, III a IV prostredníctvom „komitológie“.

2.   Úvod

2.1   Akvakultúra je neustále sa rozvíjajúcou aktivitou, ktorá musí ponúknuť riešenia pre požiadavky trhu, vrátane diverzifikácie druhov, ktoré sa chovajú a s ktorými sa obchoduje.

2.2   Európska akvakultúra, rovnako ako aj ostatné poľnohospodárske aktivity, ponúkali v minulosti spoločnosti možnosť profitovať z výhod introdukcie cudzích druhov. Štyri z desiatich hlavných druhov chovaných v rámci akvakutúry v Európskej únii možno v súčasnosti považovať za cudzie [pstruh dúhový, ustrica vypuklá tichomorská, kapor rybničný a mušľa jedlá japonská (filipínska)], pričom ich prítomnosť je momentálne bežná a potrebná.

2.3   Introdukcia cudzích invazívnych druhov sa však v súčasnosti považuje za jednu z hlavných príčin narušenia biodiverzity na svetovej úrovni. Neželané cudzie vodné druhy sa do Európskej únie dostávajú predovšetkým prostredníctvom balastovej vody z veľkých lodí, športového rybolovu a akvaristiky. Klimatické zmeny majú takisto za následok rozširovanie cudzích druhov, ktoré sem prichádzajú vlastnými cestami.

2.4   Nariadenie (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre bolo nedávno pozmenené, pričom výbor sa k týmto zmenám vyjadril v stanovisku CESE 453/2010 (spravodajca: SALVATORE), ktoré bolo prijaté veľkou väčšinou hlasov a ktoré je naďalej plne v platnosti. Niektoré z odporúčaní uvedených v danom stanovisku, ako napríklad požadované ujasnenie, že uzavreté akvakultúrne zariadenia sú vždy umiestnené na pevnine, v minimálnej bezpečnej vzdialenosti a sú chránené pred dravcami, atď., sú teraz súčasťou návrhu zmeny a doplnenia (zmeny a doplnenia článku 3), čo je dôkazom opodstatnenosti odporúčaní EHSV.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   V dôsledku nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy, ako aj vzhľadom na pripomienky a odporúčania predložené rozličnými orgánmi, vrátane EHSV, musí Európska únia upraviť právny rámec určený na reguláciu postupov v oblasti akvakultúry, ktoré sa týkajú využitia cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov, ako aj možných s nimi spojených necieľových druhov.

3.2   Cieľom tohto právneho rámca musí byť minimalizácia rizika negatívnych dôsledkov na biodiverzitu, predovšetkým na druhy, biotopy a funkcie ekosystémov. Tieto právne predpisy sa musia opierať o zásadu prevencie, musia zahŕňať postupy vyhodnocovania možných rizík a predpokladať vypracovanie pohotovostných plánov.

3.3   S cudzími akvakultúrnymi druhmi, ktoré boli zavedené v Európskej únii už dávno a ktoré sa tu bežne chovajú, sa musí zaobchádzať osobitným spôsobom, ktorý umožní pokračovať v ich chove bez dodatočnej administratívnej záťaže, ak sa ich presuny netýkajú aj s nimi spojených necieľových druhov.

3.4   Nariadením (ES) č. 708/2007 sa ustanovuje rámec, ktorým sa riadia postupy v akvakultúre, pokiaľ ide o cudzie alebo lokálne sa nevyskytujúce druhy s cieľom posúdiť a minimalizovať možný vplyv týchto druhov na vodné biotopy.

3.5   Zníženie environmentálnych rizík si vyžaduje prijatie opatrení, akými sú akčné protokoly pre prijímacie zariadenia, predbežné hodnotenia environmentálnych rizík a karantény.

3.6   Správne riadenie rizík pri využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov si vyžaduje, aby jednotlivé zainteresované strany, predovšetkým členské štáty, prevzali svoj podiel zodpovednosti.

3.7   Musí sa využiť rozvoj poznatkov týkajúcich sa využívania cudzích akvakultúrnych druhov, predovšetkým nových vedeckých poznatkov získaných prostredníctvom výskumných iniciatív, ktoré financovala Európska únia, ako napríklad projekt IMPASSE, a to s cieľom zlepšiť právne predpisy v tejto oblasti.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Nariadenie (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre sa musí prispôsobiť novým ustanoveniam článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý sa týka delegovania právomocí, a článku 291, ktorý sa týka vykonávacích právomocí. Nariadenie (ES) č. 708/2007 tak bude v súlade s novým rozhodovacím procesom stanoveným v novej zmluve.

4.2   Keďže uzavreté akvakultúrne zariadenia sa považujú za bezpečné a riziko úniku druhov je nízke, musí sa im umožniť výnimka napríklad z povinnosti vykonávať predbežné hodnotenia dôsledkov na životné prostredie.

4.3   Vzhľadom na výnimky, ktoré sa udelia uzavretým akvakultúrnym zariadeniam, je obzvlášť dôležité definovať charakteristiky, ktoré musí spĺňať tento druh zariadení v oblasti biologickej bezpečnosti.

4.4   Požiadavky na uzavreté akvakultúrne zariadenia musia ísť nad rámec predpokladu, že chovná voda je jediným spôsobom úniku chovaných druhov. Treba zohľadniť predovšetkým ich umiestnenie na pevnine, ochranu pred dravcami, ochranu pred dôsledkami možných záplav, zabezpečenie proti krádežiam a vandalizmu, ochranu pred patogénnymi látkami a spôsob zaobchádzania s uhynutými organizmami.

4.5   Každý členský štát musí mať neustále k dispozícii zoznam uzavretých akvakultúrych zariadení v celej Európskej únii. Tieto zoznamy sa musia vypracovať okamžite, musia byť pravidelne aktualizované a prístupné na internete.

4.6   Preprava cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov do uzavretých akvakultúrnych zariadení alebo z nich je obzvlášť citlivým procesom, ktorý sa preto musí uskutočniť tak, aby sa zabránilo úniku druhov.

4.7   Premiestňovanie cudzích vodných druhov do obchodov so spoločenskými zvieratami, záhradných centier, záhradných jazierok a akvárií predstavujú pre biodiverzitu podobné riziko ako akvakultúra, a preto sa naň musia vzťahovať rovnako prísne predpisy a kontroly ako v prípade akvakultúry.

4.8   Hoci sa návrh zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 708/2007 nezaoberá touto otázkou, nie je správne definovať „otvorené akvakultúrne zariadenie“ ako zariadenie, v ktorom sa akvakultúra uskutočňuje vo vodnom prostredí, ktoré nie je od prírodného vodného prostredia oddelené bariérami zabraňujúcimi úniku chovaných jedincov. V otvorených akvakultúrnych zariadeniach totiž existujú fyzické bariéry, ktoré zaručujú chov v zajatí. Neexistuje však veľmi vysoká záruka, že by niektoré druhy za určitých okolností (búrky, záplavy, dravce, atď.) nemohli uniknúť do otvorených vôd.

V Bruseli 21. októbra 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


Top