EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52010IE0262

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Poľnohospodárstvo v rámci Európsko-stredomorského partnerstva (vrátane významu práce žien v poľnohospodárstve a úlohy družstiev)“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

OJ C 347, 18.12.2010, p. 41–47 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

18.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 347/41


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Poľnohospodárstvo v rámci Európsko-stredomorského partnerstva (vrátane významu práce žien v poľnohospodárstve a úlohy družstiev)“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 347/06)

Spravodajca: Pedro NARRO

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Poľnohospodárstvo v rámci Európsko-stredomorského partnerstva (vrátane významu práce žien v poľnohospodárstve a úlohy družstiev)“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. februára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 460. plenárnom zasadnutí 17. a 18. februára 2010 (schôdza z 18. februára) prijal 156 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 7 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   Poľnohospodárstvo v oblasti Stredozemného mora charakterizuje značná rôznorodosť. Okrem rozdielov vo výrobných systémoch treba poukázať aj na rôznu úroveň rozvoja, verejnej pomoci pre poľnohospodárstvo a hospodárskych štruktúr. Poľnohospodárstvo má však vo všetkých stredomorských krajinách kľúčový význam pre vidiecke oblasti a stimuluje ekonomiku príslušných štátov.

1.2   Nezadržateľný proces liberalizácie obchodu v sektore poľnohospodárstva, ktorý už prebieha, ovplyvní udržateľnosť tohto sektora v stredomorskej oblasti. Liberalizácia ako taká by nemala byť cieľom partnerstva Euromed, ale nástrojom na dosiahnutie prioritného cieľa hospodárskeho, sociálneho a regionálneho rozvoja na oboch stranách Stredozemného mora.

1.3   EHSV sa zasadzuje za stanovenie prechodného transformačného obdobia, ktoré umožní zaviesť potrebné zmeny v poľnohospodárstve príslušných krajín a poskytne záruky pri plnení výziev, ktoré so sebou prináša poľnohospodársky aspekt globalizácie v hospodárstve, obchode a oblasti poznatkov.

1.4   Zo štúdií Európskej komisie o dôsledkoch vytvorenia zóny voľného obchodu v oblasti Stredomoria na poľnohospodárstvo, jasne vyplýva, komu tento proces prináša najväčšie straty. Juhoeurópske regióny zamerané na pestovanie ovocia a zeleniny nebudú schopné čeliť konkurencii susedných stredomorských krajín, zatiaľ čo krajiny na juhu Stredozemného mora budú musieť postupne zanechať svoju kontinentálnu produkciu (obilniny, mlieko, mäso atď.). V rámci prebiehajúcej liberalizácie by sa malo prihliadať na ochranu citlivých výrobkov.

1.5   V tejto fáze transformácie poľnohospodárstva v stredomorskej oblasti, poznačenej potravinovou krízou a liberalizáciou, je potrebné, aby verejné orgány vypracovali rozhodnú a dlhodobú stratégiu, ktorá umožní zachovanie poľnohospodárskej činnosti a jej udržateľnosť. Táto stratégia by sa mala opierať o tri faktory: vzdelávanie, technológie a výskum, ktoré uľahčia prechod na poľnohospodárstvo zamerané na kvalitu, pridanú hodnotu a lepšie uvádzanie produktov na trh.

1.6   Stredomorské krajiny by sa mali vo svojej verejnej politike usilovať o efektívne riešenie dôsledkov liberalizácie. EHSV sa domnieva, že je potrebné presadzovať krátkodobé a strednodobé opatrenia na poskytnutie reálnych kompenzácií prostredníctvom dodatočnej podpory výrobcom EÚ v odvetviach najviac postihnutých liberalizáciou obchodu. Na druhej strane treba prijímať opatrenia zamerané na diverzifikáciu aktivít na vidieku a na podporu poľnohospodárov, ako aj ich podnikov, ktoré im pomôžu prispôsobiť sa novej situácii v oblasti produkcie.

1.7   Stredomorské krajiny by mali v oblasti vzdelávania presadzovať opatrenia zamerané na sektor poľnohospodárstva, aby podporili kvalitné pracovné príležitosti, prispôsobili pracovnú silu potrebám nového výrobného modelu a aby obmedzili negatívny vplyv vyľudňovania vidieka na zamestnanosť a migračné toky.

1.8   V záujme podpory procesu poľnohospodárskeho rozvoja stredomorskej oblasti EHSV považuje za prioritnú úlohu posilnenie úlohy miestnych poľnohospodárskych organizácií prostredníctvom projektov rozvoja zameraných na posilnenie zastúpenia poľnohospodárov a ich účasti na procese prijímania rozhodnutí.

1.9   Zlepšenie konkurencieschopnosti v sektore poľnohospodárstva v Stredomorí je podmienené potrebou vytvoriť dynamickejšiu stratégiu uvádzania výrobkov na trh. Nosným pilierom novej stratégie budú družstvá a iné formy organizácie výrobcov, ktoré musia poľnohospodárom slúžiť ako nástroje na koncentráciu ponuky a zlepšenie pozície na trhoch. EHSV podporuje iniciatívy, ktoré prispievajú k lepšiemu fungovaniu potravinového reťazca a rozdeleniu zisku medzi všetky jeho články.

1.10   EHSV považuje za nevyhnutné väčšmi oceniť úlohu žien a mladých ľudí v poľnohospodárskych podnikoch a vo vidieckom prostredí. V krajinách na juhu Stredomoria sa ženy významnou mierou podieľajú na poľnohospodárskych aktivitách, hoci vo väčšine prípadov ich práca nie je uznávaná ani finančne ohodnotená a vykonávajú ju v ťažkých sociálnych podmienkach. Sú potrebné nové štrukturálne opatrenia a stimuly, ktoré ocenia prácu žien, umožnia im vymaniť sa z neformálneho hospodárstva a podporia združovanie sa ako nástroj na rozvíjanie podnikateľského ducha, ktorý je potrebný aj v oblasti poľnohospodárstva.

1.11   Jedným z kľúčových faktorov rozvoja poľnohospodárstva v Stredomorí je riadenie vodných zdrojov. Jedným z najnegatívnejších dôsledkov klimatických zmien v Stredomorí bude úbytok vodných zdrojov využiteľných v poľnohospodárstve. EHSV uznáva naliehavú potrebu presadzovať nové kontrolné a modernizačné opatrenia, ktoré umožnia nielen úspory vody, ale tiež optimalizáciu využívania tohto vzácneho zdroja. Všetky tieto opatrenia by mali byť založené na uplatňovaní nových technológií, ktoré prispejú k tomu, aby zavlažovanie bolo únosné zo sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho hľadiska.

1.12   Inštitucionálnu spoluprácu by mala sprevádzať aj užšia spolupráca medzi zložkami občianskej spoločnosti. EÚ by mala predovšetkým podporovať regionálnu spoluprácu a väčšie zapojenie zástupcov občianskej spoločnosti v záujme výmeny skúseností a vypracúvania konkrétnych projektov, ktoré poľnohospodárskym organizáciám v Stredomorí pomôžu presadzovať multifunkčný model poľnohospodárstva. V každom prípade by sa mal posilniť poľnohospodársky aspekt Únie pre Stredozemie a urýchliť zriadenie Euro-stredomorskej banky.

2.   Úvod

2.1   Začiatok Barcelonského procesu v roku 1995 bol novým impulzom v rámci vzťahov Európskej únie s jej susednými stredomorskými štátmi (1) a poskytlo základ pre vytvorenie oblasti mieru a hospodárskej prosperity v tomto regióne. Avšak 15 rokov po Barcelonskom vyhlásení môžeme hovoriť len o miernom pokroku a o určitom sklamaní našich partnerov na juhu Stredozemného mora.

2.2   Nedávno začatá politická iniciatíva Únia pre Stredozemie (2008) pod záštitou Francúzska a Nemecka je dôkazom toho, že po niekoľkých rokoch stagnácie otázka Stredomoria opäť nadobúda prioritný význam v agende Spoločenstva, v rámci ktorej sa znovu oživila diskusia o poľnohospodárstve ako strategickom sektore 21. storočia.

2.3   EHSV sa rozhodol vypracovať toto stanovisko z vlastnej iniciatívy v snahe prispieť k potrebnej diskusii o úlohe, ktorú má sektor poľnohospodárstva zohrávať v oblasti Stredomoria. Ocitáme sa v kľúčovej fáze rozvoja tohto sektora, ktorú ovplyvnia veľké celosvetové výzvy.

2.4   Vzhľadom na značne zložitý charakter sektora poľnohospodárstva v Stredomorí nie je možné podrobne preskúmať každodenné problémy v jeho jednotlivých odvetviach. Výbor by však chcel iniciovať strategické úvahy o budúcnosti poľnohospodárstva v Stredomorí, vychádzajúc z dôsledkov, ktoré by mohlo mať vytvorenie zóny voľného obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami na oboch stranách Stredozemného mora. Dôsledky liberalizácie sa neobmedzujú len na oblasť obchodu, ale výrazne ovplyvňujú aj hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj jednotlivých krajín.

2.5   Krajiny na juhu Stredozemného mora v minulosti zvyčajne EÚ ostro kritizovali za jej nadmerný protekcionizmus v oblasti poľnohospodárstva. EÚ zase upozorňovala na negatívny vplyv, ktorý má na mnohé európske regióny dovoz určitých výrobkov, najmä ovocia a zeleniny z Maroka, ktoré je vzhľadom na svoj poľnohospodársky potenciál, geografickú a kultúrnu blízkosť k Európe jedným z hlavných poľnohospodárskych aktérov v Stredomorí. Ďalším významným poľnohospodárskym aktérom v Stredomorí je Turecko, ktoré kandiduje na vstup do EÚ. Poľnohospodárstvo je najdôležitejším sektorom jeho hospodárstva, vzhľadom na čo táto krajina predstavuje obrovský poľnohospodársky potenciál ako „zelená zásobáreň“ Európy. V posledných rokoch sa medzi krajiny s najväčším poľnohospodárskym potenciálom v Stredomorí zaradil tiež Egypt.

2.6   EHSV vyzýva, aby sa prešlo od tradičného spôsobu vnímania poľnohospodárskych vzťahov v Stredomorí k prehĺbeniu dlhodobej strategickej vízie poľnohospodárstva v tejto oblasti, ktorá umožní rozvoj súčinnosti a posilní hospodársku, ako aj sociálnu životaschopnosť sektora poľnohospodárstva na oboch stranách Stredozemného mora.

2.7   Skúsenosti, ktoré má Európska únia s presadzovaním kvalitnej produkcie, zhodnocovaním pôvodu výrobkov, modernizáciou infraštruktúry a vzdelávania, by mali slúžiť ako príklad a poskytnúť usmernenia pri riešení následkov zmien, ktoré sa čoskoro začnú prejavovať na juhu Stredomoria. Pozitívne skúsenosti však nie sú jediné, z ktorých môžeme vyvodiť dôležité ponaučenia. Nesúlad medzi jednotlivými politikami podpory pre poľnohospodárstvo, chýbajúce dlhodobé plánované a nerovnováha v potravinovom reťazci poznačenom rozdrobenou ponukou, ktorú vo svoj prospech využívajú veľké dodávateľské spoločnosti, žiaľ v Európe poukazujú na viaceré riziká, ktoré by sa mali zohľadniť v rámci tejto dôležitej fázy transformácie poľnohospodárstva v Stredomorí.

2.8   Poľnohospodárstvo v južných krajinách sa vyznačuje značnou dualitou: funguje tu dynamický sektor zameraný na vývoz s kapitálom poskytovaným veľkými obchodnými spoločnosťami, a zároveň poľnohospodárstvo zamerané na miestne trhy, v ktorom pracujú drobní poľnohospodári bez dostatočnej ekonomickej organizácie svojej činnosti.

3.   Proces liberalizácie obchodu

3.1   V súlade s plánom stanoveným na začiatku Barcelonského procesu (1995) sa na poľnohospodárske výrobky uplatňuje preferenčný režim. Postupná liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami prostredníctvom režimu preferenčného a recipročného prístupu, na ktorom sa dohodli zmluvné strany, zohľadňuje tradičné obchodné toky a príslušné poľnohospodárske politiky (2). Od roku 1995 bolo hlavným cieľom vytvorenie zóny voľného obchodu do roku 2010. Tento termín by sa mal brať ako orientačný, a v žiadnom prípade by sa nemal považovať za fixnú lehotu, pretože jednotlivé krajiny sa približujú k zóne voľného obchodu rôznym tempom.

3.2   Európska únia v posledných rokoch uzavrela v oblasti poľnohospodárstva nové ambiciózne dohody s Izraelom, Jordánskom a Egyptom. Zložité a zdĺhavé rokovania s Marokom naďalej pokračujú a napriek obmedzeným informáciám, ktoré poskytli európski vyjednávači, od nedávneho zavŕšenia rokovaní všetko nasvedčuje tomu, že k podpísaniu dohody dôjde v roku 2010. Spomedzi ostatných krajín Stredomoria začal nové kolá rokovaní jedine Tunis a v poslednej dobe Alžírsko.

Rokovania v oblasti poľnohospodárstva medzi EÚ a krajinami Stredomoria

3.3   Ochrana sektora poľnohospodárstva v Európskej únii sa zabezpečuje pomocou mnohých nástrojov, ktoré sa zvyčajne kombinujú. Sú to kvóty, colné sadzby, časové harmonogramy, dovozné licencie, vstupné ceny atď. Možno teda povedať, že EÚ svojich poľnohospodárov zvyčajne podporuje prostredníctvom colných opatrení, keďže klasická pomoc v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) zohráva v prípade stredomorskej produkcie veľmi okrajovú úlohu (3). Okrem tejto colnej ochrany, ktorá sa využíva čoraz menej, sa v obchode s agropotravinárskymi výrobkami stávajú kľúčovými faktormi vzdialenosť, výrobné náklady a infraštruktúra.

3.4   Európska organizácia COPA-COGECA, ktorá zastrešuje hlavné poľnohospodárske organizácie a družstvá EÚ, vo svojom stanovisku k dohodám Euromedu upozornila, že je potrebné, aby EÚ počas vyjednávaní rešpektovala niektoré základné zásady. Medzi tieto základné zásady patrí zachovanie koncepcie citlivých výrobkov a vstupných cien pre ovocie a zeleninu, posilnenie colných kontrol s cieľom predchádzať podvodom, zavedenie efektívneho systému fytosanitárnej kontroly a rešpektovanie sezónneho charakteru jednotlivých produktov, pričom by sa mala uprednostňovať spoločná koordinácia harmonogramov produkcie a uvádzania výrobkov na trh. (4).

3.5   Výrobcovia na juhu Stredomorskej oblasti majú problémy s uplatňovaním európskych hygienických noriem. Požiadavky týkajúce sa poľnohospodárskych výrobkov dovážaných zo Stredomoria sú nižšie než podmienky stanovené pre výrobky Spoločenstva, pokiaľ ide o životné podmienky zvierat, vysledovateľnosť pôvodu a environmentálne normy. EHSV vyzýva EÚ, aby poskytla našim partnerom v Stredomorí potrebnú technickú pomoc v otázkach obchodu, aby uľahčila transfer technológií a podporila zavádzanie systémov vysledovateľnosti a včasného varovania.

3.6   EHSV už veľakrát poukázal na význam vysledovateľnosti pôvodu a certifikácie kvality ako hlavného piliera poľnohospodárskeho modelu Spoločenstva. Tento systém uplatňovaný v EÚ poskytuje informácie o potravinách spôsobom nazývaným „z farmy na vidličku“, ktorý umožňuje sledovať všetky štádiá výroby, spracovania a distribúcie potravinárskych výrobkov. Vysledovateľnosť pôvodu by mala byť prioritnou otázkou pri vyjednávaniach s krajinami Stredomoria v oblasti poľnohospodárstva.

3.7   Miera liberalizácie v oblasti poľnohospodárstva v Stredomorí už obsiahla 90 % obchodných operácií, hoci tento proces ešte nie je zavŕšený. EÚ je hlavným svetovým dovozcom potravinárskych výrobkov a na jej trhu sa otvárajú nebývalé obchodné možnosti. Napriek značnému otvoreniu svojich trhov EÚ zachovala radu citlivých výrobkov, na ktoré sa vzťahujú osobitné ustanovenia, s cieľom zabrániť znevýhodneniu určitých výrobcov, na ktorých by mohol mať veľmi negatívny dosah výrazný nárast dovozu poľnohospodárskych výrobkov, najmä ovocia a zeleniny.

3.8   Sektor ovocia a zeleniny zohráva v proces liberalizácie podstatnú úlohu, pretože takmer polovica agropotravinárskych výrobkov, ktoré vyvážajú tretie krajiny zo stredomorskej oblasti do EÚ, spadá pod tento sektor. Mnohé regióny na juhu Európy sa špecializovali na pestovanie ovocia a zeleniny a ich regionálne hospodárstvo do značnej miery závisí od tejto produkcie. V 20 regiónoch EÚ sa viac ako polovica konečnej poľnohospodárskej výroby zameriava na pestovanie ovocia a zeleniny. EÚ by mala pri uzatváraní poľnohospodárskych dohôd s krajinami južného Stredomoria dbať na ochranu výrobkov považovaných za „citlivé“, ktoré by boli podpísaním týchto dohôd najviac poškodené.

3.9   Analýzy vplyvu liberalizácie obchodu v Stredomorí, ktoré dala vypracovať Európska komisia (5), jasne ukazujú, ako by EÚ v prípade čiastočnej alebo úplnej liberalizácie zvýšila svoj vývoz určitých kontinentálnych výrobkov ako sú obilniny, mliečne výrobky a mäso. Výroba týchto produktov by sa však výrazne znížila v krajinách ako je Maroko, kde by sa v priebehu 14 rokov výroba mlieka znížila o 55 %, výroba mäsa by klesla o 22 % a produkcia pšenice by sa obmedzila o 20 % (6). Zameranie sa na monokultúry by mohlo spôsobiť problémy v zásobovaní a vytvoriť závislosť na dovoze.

3.10   EHSV sa nazdáva, že do príslušných asociačných dohôd by sa mali zapracovať kritéria a klauzuly, ktoré by umožnili overiť dôsledky otvorenia trhu pre obidve strany, najmä s cieľom potvrdiť dosahovanie hlavného cieľa vonkajšej politiky Spoločenstva: docielenie pokroku v oblasti ochrany životného prostredia, pracovného práva a predovšetkým v oblasti ekonomického a sociálneho rozvoja miestnej populácie, teda nielen veľkých miestnych a zahraničných korporácií. V tomto zmysle je nevyhnutné otvorenie európskych trhov podmieniť splnením minimálnych noriem v sociálno-pracovnej, environmentálnej a zdravotnej oblasti v prospech potravinovej bezpečnosti európskych spotrebiteľov, ale aj pre zlepšenia životných a pracovných podmienok v krajinách južného Stredomoria.

3.11   EHSV sa nazdáva, že je potrebné vytvoriť nové mechanizmy a zdokonaliť tie, ktoré už existujú, aby sa zabezpečilo plnenie ustanovení asociačných dohôd, ktoré obidve strany akceptovali, v otázkach liberalizácie obchodu z hľadiska dodržiavania stanovených colných množstiev a kvót.

Úloha verejných orgánov v súvislosti s liberalizáciou

3.12   Juh Stredomoria momentálne stojí pred viacerými dôležitými dilemami, ktoré sa týkajú tiež EÚ. Akú úlohu by mali zohrávať verejné orgány v procese liberalizácie a deregulácie trhov? V tejto súvislosti priniesla EÚ, a najmä vývoj SPP, prekvapujúce zmeny v celkovom smerovaní, ktoré by mali slúžiť ako príklad pre krajiny na juhu Stredomoria. Mali by sa poučiť na chybách a úspechoch svojho európskeho suseda a mali by presadzovať efektívne a navzájom zosúladené strednodobé aj dlhodobé verejné politiky, ktoré im poskytnú záruky pri prispôsobovaní sa globalizácii, ktorá v niektorých prípadoch vytvára v sektore poľnohospodárstva negatívne deformácie. K sektoru poľnohospodárstva sa pri medzinárodných rokovaniach v žiadnom prípade nesmie pristupovať tak ako ku ktorýmkoľvek iným sektorom hospodárstva, a to podľa jeho prínosu do hrubého domáceho produktu príslušnej krajiny.

3.13   Až donedávna nebolo v politikách stredomorských tretích krajín poľnohospodárstvo prioritou a prostriedky, ktoré im v rámci spolupráce poskytovala EÚ, ako aj medzinárodné organizácie, sa používali v iných sektoroch (7), čím sa preukázal krátkozraký prístup, ktorý brzdil rozvoj poľnohospodárstva v týchto krajinách. V posledných rokoch však nastal v myslení politikov určitý posun.

3.14   V dôsledku potravinovej krízy v roku 2008, zvýšenia cien základných surovín a obáv z liberalizácie sa národné a regionálne orgány prebrali z letargie a začínajú preorientovávať svoje klasické postoje k poľnohospodárstvu založené na diverzifikácii svojej produkcie a zameraní úsilia na vývoz poľnohospodárskych výrobkov.

3.15   Poľnohospodárska stratégia vlád stredomorských krajín by mala presadzovať poľnohospodárstvo zamerané na kvalitu, pridanú hodnotu a lepšie uvádzanie výrobkov na trh. Teoretické princípy sú jasné a plne s nimi súhlasia všetci stredomorskí partneri, avšak krutá realita ukazuje, že nedostatok finančných prostriedkov predstavuje ťažko prekonateľnú prekážku.

3.16   Vzdelávanie, technologická podpora a výskum sú základnými zložkami, ktoré musí obsahovať budúca poľnohospodárska politika implementovaná v stredomorských krajinách. Tieto faktory by mali spoločne prispieť k zlepšeniu postavenia poľnohospodárstva v Stredomorí a k posilneniu jeho životaschopnosti, aby sa zaručila potravinová bezpečnosť a podporil boj proti chudobe a vyľudňovaniu vidieka.

3.17   Napriek ambicióznym vyhláseniam týkajúcim sa podpory agronomického výskumu mnohé stredomorské krajiny neprejavili potrebnú politickú vôľu vytvoriť priaznivý legislatívny rámec. Je potrebné zintenzívniť úsilie v oblasti výskumu, s cieľom zdokonaliť pestovateľské postupy a vytvoriť nové možnosti na trhu prostredníctvom výrazného zlepšenia kvality. Vzhľadom na demografický rast musí v súčasnosti jeden hektár pôdy uživiť trikrát viac osôb ako pred 40 rokmi. Potrebné sú preto technologické inovácie, ktoré pomôžu zvýšiť produktivitu, ako aj biotechnológia, ktorá môže výrazne prispieť k zvýšeniu produktivity v poľnohospodárstve, ktoré bude ohľaduplnejšie voči životnému prostrediu (8). V budúcnosti bude musieť výskum posilniť spoluprácu medzi verejnými a súkromnými iniciatívami a zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými organizáciami, aby sa mohli uspokojiť základné a skutočné potreby poľnohospodárstva a poľnohospodárov.

Nástroj na riešenie výziev v poľnohospodárstve – Zelený plán Maroka

3.18   Za jasný príklad tejto zmeny v myslení možno považovať Zelený plán, ktorý prezentovalo Maroko v apríli 2008 a ktorý predstavuje zaujímavú novú poľnohospodársku stratégiu v oblasti Magrebu. Cieľom tohto plánu je dosiahnuť, aby sa v priebehu 10 až 15 rokov stalo poľnohospodárstvo hlavným hybným motorom národného hospodárstva prostredníctvom rozsiahlych verejných investícií, a to v snahe dosiahnuť dva hlavné ciele (9): moderné poľnohospodárstvo s vysokou pridanou hodnotou a zvýšenie príjmov drobných poľnohospodárov.

3.19   V rámci plnenia týchto ambicióznych cieľov má marocká vláda v úmysle vypracovať regionálne plány zamerané na tri typy projektov. Prvý typ bude zameraný na uľahčenie prechodu z poľnohospodárstva orientovaného na obilniny na pestovanie plodín s pridanou hodnotou a menšou závislosťou od vody. V rámci druhého typu projektov sa plánuje proces zlepšenia intenzifikácie, v súvislosti s ktorým by sa mali poľnohospodárom poskytnúť nové výrobné techniky. V rámci tretieho typu projektov prispejú regionálne plány k diverzifikácii produkcie a zhodnoteniu regionálnych a miestnych výrobkov.

Obete liberalizácie na oboch stranách Stredozemného mora

3.20   Negatívne dôsledky liberalizácie zasiahnu mimoriadne silno európske regióny špecializujúce sa na pestovanie ovocia a zeleniny. V každom prípade pôjde o niektoré z najzaostalejších a najviac znevýhodnených regiónov EÚ. Regióny, ktoré tu možno uviesť ako príklad, sú tieto: Andalúzia (Španielsko), Tesália (Grécko), Kalábria (Taliansko)a severné Douro (Portugalsko). Štúdia vplyvu, ktorú na žiadosť Európskej komisie v roku 2007 vypracovalo stredisko CIHEAM (Centre International de Hautes Etudes Agronomiques Méditerranéennes) (10), dospela k záveru, že negatívne dôsledky tohto procesu nebudú citeľné v celej Európe, ale zasiahnu špecifické regióny, ktoré sa stanú hlavnými obeťami liberalizácie.

3.21   Drobní poľnohospodári v krajinách na juhu Stredozemného mora budú priamo postihnutí procesom otvorenia hraníc a budú musieť zanechať produkciu, pretože nebudú schopní konkurovať kontinentálnej produkcii susedných krajín na severe Stredozemného mora. V tejto súvislosti je potrebné vypracovať nástroje, ktoré umožnia, aby boli nové dohody prospešné aj pre drobných poľnohospodárov, ktorí sú najzraniteľnejší. Prioritný význam by mali mať podporné opatrenia zamerané na príjmy, organizáciu a modernizáciu produkcie drobných poľnohospodárov.

3.22   Verejné orgány sa musia zasadiť za zvrátenie súčasného nebezpečného trendu, na ktorom najviac profitujú veľkopodniky, nadnárodné spoločnosti a zahraniční investori. Úžitok plynúci z otvorenia trhov sa musí rovnomerne a spravodlivo rozdeliť medzi všetky články výrobného reťazca.

Organizácia sektoru výroby s ohľadom na nové obchodné štruktúry

3.23   Nerovnováha medzi jednotlivými prevádzkovateľmi potravinového reťazca v EÚ silne znevýhodňuje sektor výroby, ktorý nedokáže čeliť dominantnému postaveniu veľkých dodávateľských sietí v Európskej únii. Toto riziko koncentrácie veľkých spoločnosti bude tiež ohrozovať rozvoj poľnohospodárstva na druhej strane Stredozemného mora. Poľnohospodári možno stratia svoje väzby na domáci trh a budú sa musieť podriadiť podmienkam, ktoré vytvoria veľké dodávateľské spoločnosti.

3.24   Konkurencieschopnosť sektora poľnohospodárstva nezávisí len od lepšej produkcie z hľadiska ceny a kvality. Na to, aby mala koncepcia konkurencieschopnosti skutočný význam, je veľmi dôležitá marketingová stratégia a stratégia uvádzania výrobkov na trh. Vzhľadom na silnú rozdrobenosť sektora produkcie sa hlavným pilierom novej stratégie nepochybne stáva posilnenie a vývoj foriem koncentrácie ponuky, napr. prostredníctvom zoskupení výrobcov, družstiev a iných foriem združení.

3.25   Organizácia výrobcov v družstevných hnutiach nie je jednoduchá. Na juhu Stredozemného mora bránia rozvoju družstevníctva mnohé prekážky napriek tomu, že sa začína vypracúvať legislatíva, ktorá by mala vytvoriť vhodné podmienky na jeho rozvoj. Medzi hlavné problémy, s ktorými sa stretávajú družstvá v Stredomorí, patrí nedostatok pracovníkov spôsobilých zabezpečiť podnikové riadenie družstiev, chýbajúce finančné prostriedky, nadmerná závislosť od štátnej pomoci, nepružnosť právnych predpisov a zložitý prístup na trhy. Úspech družstevných hnutí závisí od prekonania uvedených problémov a od propagácie nového spôsobu myslenia založeného na kolektívnom prístupe. Avšak prvou podmienkou, ktorá musí byť v celom Stredomorí dodržaná je, aby poľnohospodári mohli pokračovať vo svojej činnosti a neboli donútení opustiť tento sektor.

3.26   Na základe spolupráce a organizácie môžu poľnohospodári zlepšiť svoje postavenie, čo im pomôže prekonať silné znevýhodnenie, ktoré predstavuje ich rozdrobenosť. Úspech marockého družstva výrobcov mlieka COPAG, ktoré ročne vyrobí 170 miliónov litrov mlieka a sústreďuje 11 % národnej produkcie, poskytuje ostatným sektorom nasledovaniahodný príklad. Toto družstvo vytvára pridanú hodnotu, poskytuje dotácie a garantuje svojim členom minimálnu cenu. Avšak v krajinách ako Libanon vznikajú mnohé družstvá žiaľ len preto, že sú nevyhnutnou podmienkou pre získanie prístupu k programom rozvoja spravovaným mimovládnymi organizáciami, a ako náhle tieto družstvá získajú finančnú podporu, rozpustia sa a zaniknú.

3.27   Na juhu Stredozemného mora si rozvoj asociačných štruktúr a podpora združovania vyžaduje jednoznačnú podporu zo strany verejnej správy. Vstupovanie do družstiev je potrebné stimulovať, ak sa majú stať užitočným a prospešným nástrojom pre poľnohospodárov. Samotné vytvorenie družstiev nie je zárukou úspechu. Tieto družstvá si musia osvojiť dynamický prístup a podnikateľského ducha, aby mohli súťažiť na globalizovanom trhu. Zároveň musia zaručiť príjem pre svojich partnerov a zlepšiť svoje schopnosti, aby mohli získať prístup k novým investíciám, službám a trhom.

4.   Sociálna transformácia poľnohospodárstva v Stredomorí

4.1   Voľný obchod v poľnohospodárstve musí podporovať a plne rešpektovať sociálny rozvoj a regionálne špecifiká. Výbor sa domnieva, že sociálne dôsledky začlenenia sa do svetových obchodných tokov sa musia podrobne preskúmať, aby sa dal vyčísliť vplyv tohto nezadržateľného procesu a aby sa najzraniteľnejšie komunity mohli pripraviť na prispôsobenie sa tomuto vývoju. Hoci samotné makroekonomické údaje poukazujú na malý význam poľnohospodárstva v obchode stredomorských krajín (7 % ich celkového vývozu a 9 % ich celkového dovozu), skutočná situácia potvrdzuje, že tieto výrobky majú oveľa väčšiu politickú a sociálnu váhu.

4.2   Sociálna zraniteľnosť vidieckych oblastí Stredomoria sa odráža na chudobe, nezamestnanosti, obmedzenej infraštruktúre, degradácii územia a neustálom vyľudňovaní. Podobne ako v krajinách EÚ spôsobí prispôsobovanie sa globalizácii v krajinách Stredomoria stratu poľnohospodárskych aktivít, vyľudňovanie najviac znevýhodnených vidieckych oblastí a vyšší tlak na migračné toky.

4.3   V snahe znížiť negatívne dôsledky liberalizácie na vidieku by mali štátne a regionálne orgány prijať jasné opatrenia zamerané na rozvoj vidieka, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť malých podnikov, vytvoria skutočné alternatívne možnosti zamestnania pre poľnohospodárov nútených zmeniť povolanie a poskytnú vidieckym oblastiam záruky pri transformácii tohto sektora, ktorý predstavuje dôležitú zložku sociálno-ekonomickej siete. Tento nebezpečný trend, ktorý predstavuje vyľudňovanie vidieka, sa bude dať zvrátiť jedine vtedy, ak sa do sektora poľnohospodárstva dokážu úspešne začleniť ženy a mladí ľudia.

Ženy a mládež ako faktory zmeny

4.4   Ženy a mladí ľudia budú o niekoľko rokovo hlavnými aktérmi zmeny v poľnohospodárstve na juhu Stredomoria. Stredomorská stratégia trvalo udržateľného rozvoja má za cieľ vyvinúť programy, ktoré pomôžu posilniť úlohu žien v rozhodovacom procese a podporiť vzdelávanie nových lídrov v poľnohospodárstve a na vidieku, ktorí dokážu vďaka svojim inovačným schopnostiam a pripravenosti pôsobiť ako faktory zmeny.

4.5   Ženy v Stredomorí sa čoraz viac zapájajú do aktivít v sektore poľnohospodárstva. V poľnohospodárstve zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu a ich potenciál jej obrovský, najmä vzhľadom na nárast populácie, environmentálne zmeny a migráciu miestnych mužov do mestských centier a iných viac prosperujúcich oblastí (11). Oficiálne štatistiky sú žiaľ nedostatočné a len slabo zohľadňujú skutočný prínos žien v poľnohospodárstve.

4.6   V Stredomorí sa začali rozvíjať zaujímavé iniciatívy na zlepšenie postavenia žien na vidieku. Prostriedky získané v rámci programu MEDA umožnili financovanie družstiev zameraných na výrobu argánového oleja, ktoré tvoria výlučne marocké ženy, a ich model sa rozšíril do ďalších oblastí Stredomoria. V Libanone vzniklo v roku 2008 stredisko pre monitorovanie postavenia žien na vidieku NOWARA (12), ktoré prispelo k vypracovaniu mnohých iniciatív na podporu rovnosti mužov a žien v sektore poľnohospodárstva, v rámci ktorých vytýčilo programy a aktivity na zlepšenie prístupu žien k výrobným zdrojom.

4.7   Prístup k ženám pracujúcim v poľnohospodárstve sa výrazne odlišuje v závislosti od situácie v jednotlivých štátoch. V Libanone sa poľnohospodárstvu venuje len 3,4 % žien a situácia je podobná v Alžírsku, kde sa do hospodárskych aktivít zapája veľmi obmedzený počet žien. Naopak, v Egypte predstavujú ženy 50 % osôb pracujúcich v poľnohospodárstve, hoci nesmú spravovať poľnohospodársky majetok, ktorý zdedili. V Sýrii je situácia ešte horšia, pretože v praxi sa tu podľa sociálnych zvyklostí ženy musia vzdať sa svojich práv na pôdu. Maroko sa vyznačuje vysokou mieru zapojenia žien do poľnohospodárskych aktivít (približne 60 %) a v Turecku ich podiel v poľnohospodárstve dosahuje až 70 %. V týchto krajinách sa ženy venujú najmä náročným nemechanizovaným aktivitám. Ženy sú zodpovedné za zber a skladovanie potravinárskych produktov a významne sa podieľajú na sejbe, zavlažovaní, kontrole škodcov a hnojení.

4.8   Ženy vykonávajúce poľnohospodárske aktivity na juhu Stredozemného mora sú vystavené viacerým znevýhodneniam, ktoré poznačujú rozvoj ich činnosti: vysoká miera negramotnosti a nedostatočné vzdelanie, finančne neohodnotená práca, obmedzený prístup k vlastníctvu, nepovolená účasť na procese prijímania rozhodnutí, horšie pracovné podmienky v porovnaní s mužmi, zložitý prístup k úverom a prirodzene náboženské a spoločenské podmienky, ktoré ženám odopierajú právo rozhodovať. Ešte stále žiaľ treba urobiť veľa pre to, aby sa dosiahla rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami v poľnohospodárstve a na vidieku. Je preto potrebné, aby si jednotlivé vlády stredomorských štátov túto úlohu stanovili ako prioritný cieľ (13).

5.   Poľnohospodárstvo v Stredomorí v kontexte klimatických zmien

5.1   Všetky doposiaľ vypracované vedecké štúdie poukazujú na to, že oblasť Stredomoria bude najviac postihnutá klimatickými zmenami. Vzhľadom na geografické a klimatické podmienky pre poľnohospodárske aktivity prevádzkované v tejto oblasti je poľnohospodárstvo v Stredomorí obzvlášť zraniteľné voči negatívnym dôsledkom klimatických zmien, prihliadajúc najmä na demografický rast v Stredomorí a na potrebu zvýšiť našu produkciu potravín, ktorú zdôraznila aj Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO – Food and Agriculture Organization). Medzi tieto dôsledky patrí:

vyhynutie pestovaných plodín a strata biodiverzity,

urýchlenie dezertifikácie a rozšírenie oblastí trpiacich suchom,

výskyt nových škodcov a chorôb,

zníženie výnosnosti a veľké výkyvy v produkcii,

úbytok vodných zdrojov.

5.2   Prispôsobenie sa klimatickým zmenám si vyžaduje neodkladné opatrenia a efektívne nástroje, ktoré umožnia lepší manažment rizika v poľnohospodárstve, vývoj nových odolnejších odrôd, technické poradenstvo pri každodennej práci poľnohospodárov a predovšetkým využívanie výskumu a nových technológií v sektore poľnohospodárstva.

Vzťah medzi vodou a poľnohospodárstvom

5.3   Elementom, ktorý najviac ohrozujú klimatické zmeny a ktorý je kľúčovým faktorom rozvoja poľnohospodárstva v Stredomorí, je však voda. EHSV sa už v iných súvislostiach viackrát zaoberal vplyvom úbytku vodných zdrojov na poľnohospodárstvo (14) a naďalej upozorňuje na to, že verejné politiky sa musia zamerať na udržateľnejšie využívanie tohto zdroja. Problém spočíva v tom, že naďalej bude potrebné vytvárať hodnoty v podobe poľnohospodárskej výroby, pridanej hodnoty, zamestnanosti atď., a to všetko s obmedzenejšími vodnými zdrojmi, ktoré budú k dispozícii.

5.4   V Modrom pláne (Plan Bleu) sa už avizuje, že v roku 2025 sa dopyt po vode na juhu a východe Stredomoria zvýši o 25 % (15). Tento zvýšený dopyt bude treba riešiť v situácii poznačenej nedostatkom tohto vzácneho zdroja a obmedzenejším prístupom k nemu. EHSV sa domnieva, že udržateľné hospodárenie s vodou nesmie spočívať len v obmedzení zavlažovania, ale vyžaduje si tiež lepšie opatrenia v oblasti kontroly a modernizácie.

5.5   Zavlažovanie má pre poľnohospodárstvo v Stredomorí strategický význam. Poľnohospodárske plochy v Egypte sú všetky plne zavlažované, Maroko vyhlásilo, že svoje zavlažované plochy rozšíri do roku 2025 o 450 000 hektárov, Izrael má celosvetovo najväčšie technologické kapacity v oblasti riadenia vodných zdrojov v poľnohospodárstve a Tunisu sa podarilo úspešne implementovať program riadenia vodných zdrojov určených na zavlažovanie, ktorý kladne ocenila organizácia FAO aj Svetová banka.

5.6   Tuniská vláda sa rozhodla podporovať verejno-súkromné partnerstvá pri realizácii svojho strategického plánu. V rámci tejto stratégie boli uzavreté zmluvy o prevádzke, ktoré zahŕňajú stimuly pre poľnohospodárov, ďalej boli vytvorené programy na melioráciu zavlažovaných plôch, ktorá uľahčí prechod na pestovanie plodín s vysokou pridanou hodnotou a nižšou spotrebou vody. Zároveň sa rozdelili kvóty udelené pre túto oblasť a zaviedol sa systém poplatkov, ktorý umožnil návratnosť nákladov. Španielsky región Andalúzia je príkladom v modernizácii zavlažovania, pretože sa mu len za 30 rokov podarilo znížiť spotrebu vody o 50 % na hektár.

5.7   EHSV uznáva naliehavú potrebu presadzovať nové technológie, ktoré umožnia nielen úspory vody, ale tiež optimalizáciu využívania tohto vzácneho zdroja. V rámci riadenia vodných zdrojov v poľnohospodárstve sa musia preskúmať rôzne nástroje, ako sú systémy lokalizovaného zavlažovania, čistenie a odsoľovanie vody, nová infraštruktúra, odrody geneticky odolnejšie proti nedostatku vody, využívanie nekonvenčných zdrojov vody atď.

V Bruseli 18. februára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Únia pre Stredozemie v súčasnosti zahŕňa 27 štátov EÚ a tieto stredomorské štáty: Alžírsko, Maroko, Tunis, Turecko, Egypt, Izrael, Palestína, Sýria, Libanon, Jordánsko, Chorvátsko, Albánsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Monako, Mauretánia a Líbya (so štatútom pozorovateľa).

(2)  Pravidelné konferencie európskych ministrov obchodu krajín Stredomoria majú za úlohu poskytovať politické impulzy týkajúce sa obchodných aspektov procesu liberalizácie. Posledná ministerská konferencia sa konala v roku 2009 v Bruseli.

(3)  Sektor ovocia a zeleniny predstavuje 16 % konečnej poľnohospodárskej produkcie EÚ, pričom pomoc však nepresahuje 4,5 % nákladov EPUZF (Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond).

(4)  Stanovisko EHSV na tému „Zdravotná bezpečnosť dovážaných poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov“ (Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 60).

(5)  Sustainability impact asessment, Eu-Med Ag Pol.

(6)  Uvedené údaje sú prevzaté zo štúdie „Defining a trade strategy for Southern Mediterranean Countries“.

(7)  Spomedzi všetkých prostriedkov poskytnutých partnerským stredomorským krajinám v rámci programu MEDA sa len 5 % vyčlenilo na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

(8)  Stanovisko EHSV na tému „Reakcia Európskej únie na svetový potravinový problém“ (Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 44).

(9)  V priebehu najbližších 10 rokov Maroko nasmeruje prostredníctvom Agentúry pre rozvoj poľnohospodárstva približne 150 miliónov dirhamov do uplatňovania opatrení obsiahnutých v Zelenom pláne.

(10)  Štúdia o vplyve liberalizácie obchodu medzi EÚ a stredomorskými krajinami, EU-MED AGPOL, vypracovaná strediskom CIHEAM – IAM Montpellier.

(11)  Zapojenie žien do poľnohospodárskej produkcie má mimoriadny význam v oblastiach, odkiaľ mnoho ľudí odchádza do mestských oblastí.

(12)  Podrobnejšie informácie sú zverejnené na internetovej stránke www.nowaralebanon.org.

(13)  Pozri stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Podpora podnikania žien v európsko-stredomorskom regióne“, CESE1004/2007; 12.06.2007. Na túto tému sa diskutovalo aj na druhej ministerskej konferencii o posilnení úlohy žien v spoločnosti, ktorá sa konala v Marakeši 11. a 12. novembra 2009.

(14)  Pozri stanoviská EHSV „Klimatické zmeny a poľnohospodárstvo v Európe“, Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 59; „Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii“ a Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 67.

(15)  Modrý plán (Plan Bleu) je stredisko pre spoluprácu v oblasti životného prostredia a rozvoja v Stredomorí, ktoré funguje v rámci programu OSN pre Stredomorie (PNUE/PAM).


Top