EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52009AE0869

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) [KOM(2008) 780 v konečnom znení – 2008/0223 (COD)]

OJ C 277, 17.11.2009, p. 75–80 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

17.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/75


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov“ (prepracované znenie)

[KOM(2008) 780 v konečnom znení – 2008/0223 (COD)]

(2009/C 277/15)

Spravodajca: pán ŠIUPŠINSKAS

Rada sa 27. januára 2009 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov“ (prepracované znenie)

KOM(2008) 780 v konečnom znení – 2008/0223 (COD).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. apríla 2009. Spravodajcom bol pán ŠIUPŠINSKAS.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza zo 14. mája 2009) prijal 147 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

1.1.   EHSV súhlasí s vylepšením smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktoré navrhuje Komisia, avšak s určitými výhradami. V smernici sa musia renovácie podmieniť zvýšením energetickej hospodárnosti budov, aby sa znížila nielen spotreba energie, ale aj náklady na energie.

1.2.   Členské štáty musia v súlade s politickými cieľmi EÚ zabezpečiť, že sa renováciou budov na zvýšenie ich energetickej hospodárnosti zníži nielen spotreba energie, ale aj náklady na energie.

1.3.   Predpisy členských štátov vydané podľa tejto smernice musia zohľadňovať architektonické a stavebné osobitosti, pokiaľ ide o energetickú náročnosť kúrenia, chladenia, vetrania, osvetlenia a mechanických zariadení (napr. výťahov) i prípravu teplej a studenej vody a spracovanie odpadových vôd.

1.4.   EHSV súhlasí s odporúčaním, aby sa pred začatím stavby overila uplatniteľnosť nasledujúcich technických možností:

výroba tepla a elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie,

kogenerácia (kombinovaná výroba elektriny a tepla) a prípadne aj trigenerácia (výroba elektriny, tepla a chladu),

diaľkové kúrenie a diaľkové chladenie,

využitie tepelných čerpadiel,

využitie geotermálnej energie (hĺbkové sondy a plošné kolektory).

1.5.   EHSV považuje za dôležité, aby sa členské štáty intenzívnejšie a aktívne snažili o zlepšenie odborného vzdelávania v stavebníctve z hľadiska udržateľnej výstavby a udržateľného využívania obnoviteľných zdrojov energie.

1.6.   Výbor predovšetkým schvaľuje, že sa v návrhu smernice vyzdvihuje vedúca úloha verejného sektoru pri pokrokoch celého stavebníctva.

1.7.   Výbor vyzýva členské štáty a miestne úrady, aby aktívnejšie a účinnejšie využívali prostriedky Európskej investičnej banky na podporu „financovania treťou stranou“ (1) poskytovateľmi energetických služieb.

1.8.   Inšpekcie vykurovacích, chladiacich a klimatizačných zariadení by sa mali vykonávať opakovane v súlade s predpismi členských štátov a pri zohľadnení s tým spojených nákladov. Inšpekčné záznamy by mali obsahovať nielen odporúčania možných zlepšení, ale aj požiadavky prevádzkovej bezpečnosti zariadení.

1.9.   V prepracovanom znení smernice sa požaduje, aby členské štáty stanovili a uplatňovali sankcie a pokuty. EHSV sa domnieva, že by sa mali odlišovať podľa toho, či ide o verejné alebo súkromné subjekty a ich výška by sa mala stanoviť v rámci subsidiarity. Ak je porušenie predpisov Spoločenstva priestupkom, malo by byť za priestupok považované aj na úrovni Spoločenstva a aj tak stanovené v smernici.

1.10.   Podľa názoru EHSV by členské štáty mali svojim občanom poskytovať technickú pomoci pri sanácii bytov.

1.11.   Vo veľkých sídliskách príznačných pre všetky nové členské štáty EÚ s jednotnými panelovými obytnými domami by pre spoločenstvá vlastníkov bytov bolo ťažké vystaviť osvedčenia o energetickej hospodárnosti pre všetky typizované panelové obytné domy. Vystavením osvedčení o energetickej hospodárnosti na základe hodnotenia iného porovnateľného poschodového obytného domu (2) by sa mohli ušetriť náklady na renovácie a zmenšiť administratívna náročnosť.

1.12.   Okrem toho by podľa zásady jediného kontaktného miesta mohli orgány mestskej správy obyvateľom jednotlivých poschodových obytných domov ponúkať riešenia týkajúce sa financovania renovácie, zmlúv o výstavbe, udržiavania, vystavovania osvedčení o energetickej hospodárnosti a. i.

1.13.   EHSV zastáva názor, že prepracované znenie smernice v pomerne krátkom čase prispeje k zníženiu emisií oxidu uhličitého a bude mať aj priaznivé sociálne účinky, okrem iného vďaka

zníženiu energetickej náročnosti,

zlepšeniu životnej úrovne znevýhodnených rodín,

vytvorením pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných.

1.14.   EHSV odporúča, aby sa nové označovanie okien a ostatných stavebných výrobkov dokonale zosúladilo so smernicou o energetickej hospodárnosti budov.

1.15.   EHSV sa domnieva, že pri búraní poschodových obytných domov, pri ktorých už nie je možná energetická renovácia, by mali úrady postihnutých obyvateľov kontaktovať a ponúknuť im nové bývanie. Vo všeobecnosti by ako súčasť špecifikácie každého opatrenia na vykonávanie smernice malo byť predpísané konzultovať organizácie občianskej spoločnosti, resp. by sa mali viesť systematické konzultácie s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami v štátoch, v ktorých sú zriadené (3).

2.   Úvod

2.1.   EHSV už prijal viaceré dôležité stanoviská k znižovaniu emisií CO2 a k opatreniam na šetrenie energiou v súvislosti so spoločnou politikou EÚ, ako aj k energetickej hospodárnosti budov a ich vybavenia. Pri novostavbách sa vďaka požiadavkám vyplývajúcim z predpisov EÚ dosahujú hmatateľné výsledky, ktoré v prvom rade pociťujú spotrebitelia a ktoré zároveň prospievajú celej krajine. Okrem iného treba odkázať na stanoviská TEN/227, 263, 283, 274, 286, 309, 269, 299, 311, 332 a 341 (4).

2.2.   Dvanásť nových štátov však po svojom vstupe do EÚ začalo právne predpisy uplatňovať v praxi o dosť neskôr, takže pokiaľ ide o energetickú hospodárnosť budov zaostávajú za starými členskými štátmi a obytné i administratívne budovy ani zďaleka nezodpovedajú minimálnym požiadavkám smernice.

2.3.   K samotnej smernici sa EHSV už vyjadril vo svojom stanovisku zo 17. októbra 2001 (5), preto sa predkladané stanovisko zaoberá iba návrhom prepracovaného znenia smernice 2002/91/ES [KOM(2008) 780 v konečnom znení] a majú sa vyzdvihnúť osobitosti v nových členských štátoch v súvislosti s aspektmi uvedenými v tejto smernici.

2.4.   Je potešiteľné, že ako cieľ politiky EÚ sa uvádza aj väčšie pohodlie pre občanov a zníženie ich nákladov na energie.

2.5.   V platnej smernici už bolo opísané toto:

metodika výpočtu energetickej hospodárnosti týkajúca sa nových budov a existujúcich budov, ktoré sa renovujú,

stanovenie minimálnych požiadaviek energetickej hospodárnosti,

energetická certifikácia,

kontrola vykurovacích kotlov a sústav,

kontrola klimatizačných sústav.

2.6.   V prepracovanom znení sa teraz po vypočutí príslušných zainteresovaných strán poukazuje na to, ako sa jednotlivé zlepšenia môžu dosiahnuť cieleným postupom.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.   Na obytné, administratívne a prevádzkové budovy pripadá okolo 40 % konečnej spotreby energie a rovnaké množstvo emisií oxidu uhličitého v EÚ. Výsledky tohto odvetvia predstavujú približne 9 % HDP (okolo 1 300 mld. EUR) a zároveň asi 7 až 8 % (súhrn posúdenia vplyvu) pracovných miest v EÚ (t. j. 15 až 18 mil. pracovných miest z celkovo 225,3 mil. pracovných miest uvádzaných Eurostatom). Verejný sektor vlastní 40 % budov a 74 % budov má plochu menšiu ako 1 000 m2.

3.2.   Dnešná spoločnosť sa stále viac zameriava na:

otázky ochrany životného prostredia,

zdravie užívateľov (napr. akosť vzduchu v priestoroch, dostupnosť pre starších ľudí),

pohodlie bývania,

účinnosť elektrických zariadení a vykurovacích sústav. Odvetvie je upravované množstvom predpisov, ktoré si často odporujú (6).

3.3.   Občianska spoločnosť by mala vhodnosť a budúci dosah návrhov zhodnotiť z pohľadu rozličných zainteresovaných skupín a spoločenských vrstiev v konkrétnych regiónoch, a to z dlhodobého hľadiska.

3.4.   Energetická certifikácia budov nemá byť iba prostriedkom na to, aby sa budove priradila určitá trieda energetickej hospodárnosti, ale aj impulzom na hľadanie nových riešení pri projektovaní.

Vzhľadom na potrebné opatrenia na ochranu klímy skrýva stavebníctvo veľký potenciál zamestnanosti.

3.5.1.   Na základe smernice 2002/91/ES a jej navrhovaného prepracovaného znenia by sa ročne mohlo vytvoriť v priemere 60 000 nových pracovných miest v 15 starých členských krajinách a približne 90 000 pracovných miest v 12 nových členských krajinách.

3.5.2.   Uplatňovaním opatrení na zabezpečenie vysokej energetickej kvality (budovy s ročnou spotrebou do 50 kWh/m2) sa v EÚ môže každoročne vytvoriť 1 000 000 nových pracovných miest (7) (čo by zodpovedalo 10 % zamestnanosti v tejto oblasti).

3.5.3.   V súčasnosti disponuje len málo pracovníkov v odvetví výstavby technologickou kvalifikáciou, ktorá je potrebná na dosiahnutie vysokej energetickej hospodárnosti. V smernici sa navrhuje zabezpečiť prostredníctvom opatrení vzdelávania také druhy odbornej kvalifikácie pracovníkov, ktoré sa dajú využiť pri výstavbe udržateľných budov.

3.6.   Práve pohľad do budúcnosti považujeme za dôležitý, pretože v bode 3.4 stanoviska INT/415 (8) EHSV sformuloval myšlienku platnú pre všetky právne predpisy: právne predpisy musia byť zrozumiteľné, prístupné, akceptovateľné a vynútiteľné. Vzhľadom na technické aspekty smernice môžeme doplniť požiadavku včasnosti, vykonateľnosti a blízkosti k realite.

3.7.   V bode 2.1.3 stanoviska TEN/299 (9) sa uvádza, že spotreba energie v bežne zariadených bytoch predstavuje len pri vykurovaní 180 kWh/m2 za rok. Podľa údajov, ktoré má k dispozícii spravodajca a expert, predstavuje priemerná ročná spotreba energie pri vykurovaní v typizovanom byte v pobaltských štátoch a v približne rovnako starých bytoch v susedných krajinách približne 150 kWh/m2. Skúsenosti ukazujú, že energetická náročnosť po renovácii a zateplení budov sa pri rovnakých klimatických podmienkach zníži o polovicu.

3.8.   Na príslušné predpisy Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na súčasný stav v EÚ sa odkazuje v bode 3.1 stanoviska TEN/299 (9).

3.9.   GR pre životné prostredie a GR pre podnikanie a priemysel v súčasnosti pracujú na dôležitých právnych predpisoch o označovaní stavebných prvkov, ktoré prispievajú k znižovaniu energetickej spotreby (okná, steny, vybavenie budov zabudované v stavebných prvkoch), aj keď samotné neprodukujú energiu.

3.10.   Prepracované znenie platných ustanovení môže podstatne prispieť k znižovaniu energetickej spotreby v budovách.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   V prepracovanom znení smernice sa počíta s týmito dôležitými zmenami:

rozšírenie pôsobnosti smernice: energetická certifikácia bude povinná pre všetky budovy, pričom treba konštatovať, že 74 % všetkých budov v EU má úžitkovú plochu menšiu než 1 000 m2,

rozšírenie a podpora energetickej certifikácie vo verejnom sektore,

posilnenie úlohy znalcov, ktorí vystavujú osvedčenia o energetickej hospodárnosti,

členské štáty musia stanoviť nové konkrétne opatrenia na vytvorenie priaznivejších podmienok financovania investícií na zlepšenie energetickej hospodárnosti,

väčšia pozornosť sa musí venovať problémom v súvislosti s klimatizačnými zariadeniami,

pravidelná aktualizácia noriem energetickej hospodárnosti CEN.

4.2.   Podiel budov na energetickej spotrebe uvedený v odôvodnení č. 6 smernice je v krajinách s chladným podnebím citeľne vyšší a preto sa navrhuje, aby sa v prepracovanom znení smernice v odôvodnení č. 8 primerane zohľadnili klimatické a miestne podmienky, hlavne pri prideľovaní investícií.

4.3.   EHSV víta ustanovenia článku 10, podľa ktorých sa v prípade bytového domu so spoločným systémom vykurovania môžu osvedčenia o energetickej hospodárnosti vystavovať na základe spoločnej energetickej certifikácie celej budovy alebo na základe hodnotenia iného podobného bytu v tom istom bytovom dome, aj keď členské štáty EÚ môžu postup energetickej certifikácie typizovaných obytných domov ďalej zjednodušiť.

4.4.   Pre budúcich vlastníkov alebo nájomníkov budú byty atraktívnejšie, ak budú údaje v záväzných alebo dobrovoľných osvedčeniach o energetickej hospodárnosti podľa článku 10 spoľahlivé. Návrh vykonávať náhodné kontroly osvedčení, aby sa zaručila ich spoľahlivosť, označovaný ako možnosť B1, je podľa názoru EHSV akceptovateľný a treba ho odporúčať. Nemalo by to však viesť k ukladaniu sankcií podľa článku 22. Bolo by vhodné, aby sa nové osvedčenie o energetickej hospodárnosti obytnej budovy stalo dokumentom, ktorý bude zaručovať dlhodobú energetickú hospodárnosť. Osvedčenie o novej vykurovacej sústave by mal vystaviť nezávislý odborník (článok 16) spolu s inštalatérom.

4.5.   EHSV víta, že smernica stanovuje ako limity menovitý výkon vykurovacích zariadení 20 kW (článok 13) a menovitý výkon klimatizačných zariadení 12 kW (článok 14). Podľa toho, či sa využívajú fosílne palivá alebo obnoviteľné zdroje energie, by členské štáty EÚ mohli vo svojich regiónoch stanoviť rozdielne limity a rozdielne intervaly kontroly vykurovacích sústav. Kvalita inšpekčných záznamov by sa mala neustále náhodne kontrolovať podľa článku 17, nie je však jasné, či odporúčania znalcov na zlepšenie sústavy majú mať záväzný charakter, alebo či môžu zostať nepovšimnuté, alebo či sa finančné dôsledky podľa článku 19 budú považovať za sankcie. V právnych predpisoch členských štátov by sa malo stanoviť, že kontrolórom sa na účely inšpekcie vykurovacích zariadení musí povoliť vstup do súkromných priestorov.

4.6.   O energetickej účinnosť kotla, ktorý výrobca uvádza na trh vydá osvedčenie špecializované laboratórium a tieto údaje sa vyznačia na štítku kotla. Zabráni sa tak zavádzajúcej reklame a zaručí sa kvalita. Odporúčanie neskoršej pravidelnej alebo dobrovoľnej kontroly kotla pri prevádzkových podmienkach by vlastníka motivovalo snažiť sa o efektívnu prevádzku kotla podľa maximálnych technických výkonových parametrov.

4.7.   Z porovnania všetkých ustanovení prepracovaného znenia smernice možno vyvodiť, že všetky si zaslúžia pozornosť a všetky majú zmysel, a že navrhované spôsoby zlepšenia energetickej hospodárnosti budov si neodporujú a možno ich realizovať súčasne.

4.8.   Orientačné hodnoty energetickej hospodárnosti pre celú EÚ a metodika podľa článku 5 smernice a podľa možnosti D1 (súhrn posúdenia vplyvu) sú potrebné, pretože v súčasnosti sa nameraná ročná spotreba v kWh/m2 v rozličných krajinách vzhľadom na klimatické osobitosti ťažko porovnáva. Pomocou regionálnych orientačných hodnôt by sa mali diferencovane uvádzať údaje o energetickej spotrebe pri kúrení a chladení. Bolo by účelné, aby sa orientačné hodnoty nestanovovali podľa vonkajšej teploty, ale podľa počtu dní obdobia vykurovania a obdobia chladenia charakteristického pre jednotlivé členské štáty, lebo dĺžka týchto období lepšie odráža vplyv podnebia na energetickú spotrebu, než priemerná vonkajšia teplota.

4.9.   Samozrejme musia byť všetky základné parametre výpočtu energetickej hospodárnosti (a nie konkrétne číselné hodnoty) rovnaké vo všetkých členských štátoch EÚ. Okrem toho sa musí používať rovnaká metodika výpočtu. Pri takýchto výpočtoch však bude sotva možné určiť skutočnú úroveň krajiny, lebo zostáva nejasné, či sa nákladovo optimálna úroveň dosiahne alebo nie, keďže ju určujú mnohé iné parametre trhového hospodárstva (nezávislé od podnebia).

4.10.   Výsledky sú najviditeľnejšie a najciteľnejšie pri renováciách budov so zastaranými, provizórnymi alebo veľmi zlými ukazovateľmi energetickej hospodárnosti podľa článku 4 (a možnosti D3). Budovy s najväčšími nedostatkami sú však zvyčajne staré a opotrebované. Renováciu takých budov sa neoplatí podporovať prostredníctvom štátnych príspevkov, ak doba amortizácie investovaných prostriedkov zjavne presahuje predpokladanú dobu využívania budovy. Takýto postup pri renováciách by mal negatívne účinky. Pri budovách s najväčšími nedostatkami by sa malo veľmi starostlivo vyberať, ktoré z nich prichádzajú do úvahy na renováciu.

4.11.   Keďže nejestvujú domy s nulovou hodnotou emisií (článok 9), nemalo by sa preháňať a podľa názoru EHSV treba postupovať pružne a poskytnúť členským štátom priestor na improvizáciu pri voľbe optimálnych riešení. Nulová hodnota emisií by sa mala považovať iba za ideál budúcnosti.

4.12.   V súčasnosti treba v tejto súvislosti poukázať na takzvané pasívne domy, ktorých ročná potreba vykurovacieho tepla predstavuje najviac 15 kWh/m2, ako aj na domy kategórie A, ktorých ročná potreba vykurovacieho tepla je najviac 30 kWh/m2.

5.   Závery

5.1.   Podľa záverov a posúdenia vplyvu je prepracovaná smernica dobrou perspektívou na ušetrenie energie a EHSV je presvedčený, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice prispeje k využitiu celého potenciálu úspor energie v budovách.

5.2.   EHSV zastáva názor, že s plánovanými investíciami 8 miliárd eur ročne sa ciele stanovené v prepracovanom znení smernice a finančný účinok ťažko dosiahnu, pretože už z príkladu nových členských štátov možno odvodiť, že náročnosť renovácií je oveľa väčšia. Na náklady a rozsah renovácií majú vplyv určité činitele, ktoré nezávisia od ustanovení smernice.

5.3.   Nevyhnutný rozsah renovácií v Litve ozrejmujú nasledujúce čísla: Litva má približne 40 000 starých obytných budov, ktoré sú energeticky nehospodárne. Pri približne 600 budovách sa urobili rozličné vylepšenia na zníženie nákladov na energie (väčšinou výmenou okien) a približne 60 budov sa úplne zrenovovalo. Aj keď sa údaje z rôznych zdrojov líšia, zo všetkých vyplýva, že sme veľmi pozadu za plánmi. Pri takomto tempe by renovačné práce trvali 100 rokov, keďže renovácie podľa platnej smernice ešte ani nezačali.

5.4.   Finančné dôvody. Typický príklad: Podľa údajov podniku „Vilniaus energija“, ktorý diaľkovo zásobuje teplom hlavné mesto Litvy Vilnius, spotrebuje 60 m2 veľký byt ročne na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody približne 200 kWh/m2, z čoho je cca 140 kWh/m2 na kúrenie (10). Tepelnou izoláciou budovy a zmenšením potreby tepla na kúrenie o 50 % by obyvatelia pri cene 0,072 EUR/kWh ročne ušetrili 5,07 EUR/m2, t. j. celkovo 304,20 EUR. Podľa údajov mestského zastupiteľstva Vilniusu stojí rozsiahla renovácia obytného domu priemerne 165 EUR/m2  (11). Ak sú pôžičky na renováciu splatné do 20 rokov, museli by obyvatelia takého domu platiť aspoň 41,30 EUR mesačne. Podľa prieskumov by takú sumu bolo ochotných platiť iba 5 % obyvateľov.

Verejná správa nie je schopná spolufinancovať zatepľovanie budov: od schválenia programu modernizácie obytných domov v roku 2004 bolo do novembra 2008 na tieto účely vyčlenených 37,3 milióna EUR, čo zodpovedá 0,5 % ročného rozpočtu (12). Preto by schválením prepracovaného znenia smernice v Európskom parlamente podľa návrhu o prerozdelení prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ktorý predložila poslankyňa Silvia-Adriana Ţicău (RO), dostal proces renovácií novú dynamiku.

5.5.   Psychologické a právne dôvody. Zásadné zníženie nákladov na energie sa dosiahne iba zateplením, ktoré sa však amortizuje až po viacerých desaťročiach. Z hľadiska očakávaného veku dožitia pri narodení ide od nepredvídateľne dlhý čas. Mladí ľudia nevedia, kde budú o 20 rokov žiť, a ľudia, ktorí sa blížia k šesťdesiatke, si nie sú istí, či budú o 20 rokov ešte vôbec žiť, takže obidve tieto skupiny obyvateľstva (celkovo asi 20 % obyvateľov (13)) nemajú záujem o renovácie. K tomu treba prirátať obyvateľov, ktorí nemajú prostriedky a ktorým sa poskytujú príspevky na kúrenie. Argument, že renovácia zvyšuje hodnotu bytových priestorov v tomto prípade stráca na váhe. Ak je budova stará a zbúra sa, zostane vlastník bytu bez prístrešia a často aj bez nároku na pozemok, na ktorom budova stála, ak ho už predtým nekúpil. Táto situácia sa zlepšuje ustanovením článku 19 prepracovaného znenia smernice, v ktorom sa dokonca počíta s tým, že vlastníci a nájomníci budú informovaní prostredníctvom kampaní v rámci programov Spoločenstva.

5.6.   Na zatepľovanie nepriaznivo vplýva názor rozšírený medzi spotrebiteľmi, že renovácia zaťaží vlastníkov bytov dlhoročnou pôžičkou, ktorú pri zhoršení hospodárskej situácie za určitých okolností nebudú schopní splácať, naproti čomu sa príjmy dodávateľov energie renovovaného domu nezmenia, alebo po úprave sadzieb ovplyvnenej nelegálnym lobizmom a korupciou dokonca ešte stúpnu. Že sa tento názor mohol vytvoriť, spočíva čiastočne v tom, že dodávatelia diaľkového tepla, ktoré v nových členských štátoch pri vykurovaní prevažuje, v snahe o nadmerné zisky pri klesajúcej spotrebe tepla zvyšujú ceny tepla pre všetky budovy, vrátane renovovaných. Celkovo ide o ťažko riešiteľný problém. Ak sa po implementácii rozšíreného prepracovaného znenia smernice prostredníctvom predpísanej energetickej certifikácie vybavenia zlepšia vyúčtovania a ak sa porušenia budú sankcionovať podľa článku 22, mohli by sa obavy spotrebiteľov rozptýliť technickými a administratívnymi opatreniami.

5.7.   Vďaka renováciám vo veľkom štýle sa v budovách dosiahnu úspory tepelnej energie, očakávané zníženie emisií CO2 by sa však nemuselo dostaviť. Pri znížení spotreby tepla sa časť nevyužitého odpadového tepla môže použiť na vykurovanie novopostavených budov, čím sa znížia emisie oxidu uhličitého.

5.8.   Bez štátnych záruk, podpory a perspektív sú spotrebitelia pesimisticky naladení. K tomu treba prirátať, že ani platná, ani prepracovaná smernica nezaručuje, že sa bude postupovať podľa zásady jediného kontaktného miesta v procese renovácií, v čo dúfajú všetky zainteresované strany a všetci spotrebitelia. Voči požiadavke uvedenej v článku 11 ods. 3 a 4, že sa pri predaji alebo prenájme bytu v dome s viacerými bytovými jednotkami musí predložiť osvedčenie o energetickej hospodárnosti, majú spotrebitelia výhrady vtedy, keď sú náklady na energie zjavné zo zaplatených faktúr a keď obidve zmluvné strany vyjadria svoj súhlas. Vzniknú tým dodatočné náklady.

5.9.   Jestvuje množstvo stavebných výrobkov vytvorených človekom (14)  (15), z ktorých sa dajú vybrať tie najlepšie. Ak sa však zrazu začne vo veľkom investovať do renovácií a oživenia stavebného priemyslu, je nebezpečenstvo, že pri snahách o rýchle získanie týchto investičných prostriedkov sa nebude dbať na vhodnosť výrobkov. Na druhej strane by ustanovenia smernice (článok 16 a článok 17) týkajúce sa nezávislých odborných pracovníkov a systému kontroly zabránili používaniu výrobkov zlej kvality, keby sa spôsobilosť tohto odborného personálu zodpovedajúco rozšírila.

V Bruseli 14. mája 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  Pozri smernicu 93/76/EHS, Ú. v. L 237, 22.9.1993, s. 28-30.

(2)  Rozšírenie ustanovení článku 10 ods. 5 písm. b) prepracovaného znenia.

(3)  Zabezpečilo by sa tým dodržiavanie článku 1 (Ľudská dôstojnosť) a článku 34 ods. 3 (Právo na pomoci pri bývaní) Charty základných práv Európskej únie.

(4)  Brožúra odbornej sekcie TEN: What Energy Policy for Europe? Key points of recent EESC opinions (Akú energetickú politiku potrebuje Európa? Kľúčové body najnovších stanovísk EHSV) a iné zdroje EHSV.

(5)  Energetická hospodárnosť budov, Ú. v. ES C 36, 8.2.2002, s. 20.

(6)  Iniciatíva vedúcich trhov pre Európu, KOM(2007) 860.

(7)  Štúdia generálneho riaditeľstva pre životné prostredie (Agentúra pre sociálny rozvoj).

(8)  „Proaktívny prístup k právu“, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 26.

(9)  Energetická účinnosť budov – prínos konečných užívateľov, Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 62.

(10)  K. Nėnius, Program mestského zastupiteľstva Vilniusu: Zrenovujme obytné domy zrenovujme mesto (v litovčine), http://www.krea.lt/uploads/Busto_progr_bendrijos_EAIP.ppt#22.

(11)  E. Levandraitytė: Nevyhneme sa politike tvrdej ruky, Statyba ir architektūra (časopis Stavebníctvo a architektúra, v litovčine), č. 12/2008, s. 26-29.

(12)  V. Martinaitis: Energetická náročnosť litovských obytných domov a výzvy pre litovské hospodárstvo, 22.10.2008, materiál z pracovného stretnutia na tému „Najdrahšie vykurovacie obdobie“.

(13)  Štatistický úrad: Obyvatelia mesta Vilnius a bytové priestory (v litovčine), http://www.stat.gov.lt/uploads/docs/Vilniaus_saviv.pdf.

(14)  „Harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh“, Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 15.

(15)  Zabezpečilo by sa tým dodržiavanie článku 1 a článku 34 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, ktoré hovoria o ľudskej dôstojnosti a práve na pomoc pri bývaní.


Top