Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52009AE0344

Stanovisko európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému zelená kniha – migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ

OJ C 218, 11.9.2009, p. 85–90 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/85


Stanovisko európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „zelená kniha – migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ“

KOM(2008) 423 v konečnom znení

2009/C 218/17

Európska komisia sa 3. júla 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Zelená kniha – Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. decembra 2008. Spravodajcom bol pán Mário SOARES.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 25. februára) prijal 142 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1

Zelená kniha na tému „Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ“ (KOM(2008) 423 v konečnom znení) je venovaná dôležitej výzve, pred ktorou dnes stoja vzdelávacie systémy. Ide o výzvu, ktorá síce nie je nová, ale v posledných rokoch naberá na intenzite a rozsahu – prítomnosť veľkého počtu detí z rodín migrantov, ktoré majú slabé sociálno-ekonomické zázemie, v školách.

1.2

Komisia sa domnieva, že by bolo žiaduce uskutočniť konzultáciu so zainteresovanými stranami o politike vzdelávania detí z rodín migrantov. Vyzýva zainteresované strany, aby sa vyjadrili k:

politickým výzvam,

vhodným politickým riešeniam týchto výziev,

prípadnej úlohe Európskej únie, ktorá môže podporovať členské štáty pri riešení týchto výziev a

budúcnosti smernice 77/486/EHS.

1.3

EHSV sa nazdáva, že táto zložitá problematika je náročná a na jej riešenie by bolo možné zvoliť viacero prístupov, pričom všetky sú veľmi dôležité a významné. Z tohto dôvodu a z dôvodu metodológie sa bude snažiť odpovedať len na päť otázok, ktoré sú sformulované, bez toho, aby to malo vplyv na niektoré všeobecné pripomienky.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

EHSV úplne súhlasí s prístupom zelenej knihy, ktorá sa v úvode zmieňuje o prítomnosti veľkého počtu žiakov z rodín migrantov v školách ako o výzve a nie probléme, pričom situáciu hodnotí spravodlivo a zaoberá sa takmer všetkými jej aspektmi.

2.2

Avšak tým, že používa tak širokú definíciu ako „deti z rodín migrantov“, „deti migrantov“ alebo „žiaci z rodín migrantov“, pričom do tejto kategórie začleňuje aj príslušníkov tretích krajín, ako aj z krajín Spoločenstva, ktorí nežijú vo svojej krajine pôvodu, sa vystavuje riziku, pretože spája niečo, čo je jednoznačne odlišné.

2.3

Všetci v podstate uznávajú, že byť európskym občanom nie je to isté ako pochádzať z krajiny mimo Spoločenstva. Samotná Komisia pripúšťa riziko používania tejto definície, keď pripomína, že európski občania sa na rozdiel od príslušníkov tretích krajín môžu voľne pohybovať v rámci EÚ. Zdá sa však, že svoju voľbu zdôvodňuje tým, že akceptuje kritériá, ktoré používajú zdroje získaných údajov (PIRLS a PISA) (1).

2.4

EHSV chápe prístup Komisie, ktorej obavy sa vzťahujú na všetky deti z rodín pochádzajúcich z inej ako hostiteľskej krajiny, pretože všetky tieto deti potrebujú špecifickú pomoc, uprednostnil by však, keby sa táto problematiku rozdelila do dvoch skupín: deti európskych občanov na jednej strane a deti občanov tretích krajín na strane druhej.

2.5

Toto stanovisko za nezaoberá osobitne fenoménom migrácie, ale skôr úlohou vzdelávacích systémov pri zlepšovaní integrácie migrantov a ešte konkrétnejšie detí migrantov. Do úvahy však berie jednotlivé stanoviská EHSV v oblasti migrácie, ktoré vytvárajú dôležitý teoretický základ (2).

2.6

Existuje úzka súvislosť medzi úspešnou integráciou migrantov a vzdelávaním, ku ktorému majú deti migrantov prístup, a úspechom, ktorý dosahujú v škole. Ide o nespochybniteľnú súvislosť, ktorá môže podmieniť úspech európskej politiky sociálnej súdržnosti a stabilitu našich demokratických zriadení, a teda aj dlhodobý hospodársky rozvoj.

2.7

Čím skôr a čím lepšie prebehne integrácia v školách, tým väčší úspech sa podarí dosiahnuť vo vzdelávaní detí a mladých ľudí z rodín migrantov. Preto je potrebné zdôrazniť význam predškolského vzdelávania, ktoré im umožní získať potrebné nástroje zaručujúce úspech v škole i v spoločnosti.

2.8

Napriek tomu, že údaje jasne preukazujú, že výsledky žiakov z rodín migrantov, ktoré sa zapojili do vzdelávacieho systému od útleho detstva, sú systematicky lepšie, neznamená to, že tieto deti majú viac príležitostí v prístupe k univerzitnému vzdelaniu alebo získaniu dôstojnej práce.

2.9

Naopak, čím slobodnejšia a uvedomelejšia by bola voľba budúcej profesionálnej kariéry a čím viac by sa investovalo do snahy o dosiahnutie úspechu vo vzdelávaní detí a mladých ľudí z rodín migrantov, tým lepšie by boli sociálne, hospodárske a politické výsledky.

2.10

Škola je významným miestom pre integráciu, pretože je prvým miestom, kde sa vytvárajú sociálne kontakty mimo rodiny. Ak bude namiesto zmierňovania dôsledkov odlišného sociálno-ekonomického pôvodu rodín migrantov odmietať, diskriminovať alebo segregovať, ťažko sa podarí dosiahnuť úspešnú integráciu a náklady bude znášať celá spoločnosť.

2.11

Preto treba odmietnuť školy určené väčšinou alebo výlučne pre deti migrantov, aj keď dôvody sa môžu na prvý pohľad zdať veľkorysé. Škola by mala odrážať sociálne zloženie spoločnosti a nevytvárať getá pre žiadne skupiny obyvateľstva. Fyzickú a sociálnu segregáciu žiakov z rodín migrantov v školách, ktoré sú špeciálne určené pre túto skupinu, zvyčajne sprevádza segregácia v oblasti bývania alebo je jej dôsledkom.

2.12

Učitelia ako základní aktéri v procese vzdelávania by si zasluhovali zvláštnu pozornosť zo strany orgánov zodpovedných za systémy vzdelávania, pretože nesú priamu zodpovednosť za študijné výsledky žiakov. Atraktívne a dobre platené povolania a najmä počiatočná a kontinuálna odborná príprava, ktorá by brala do úvahy tieto nové skutočnosti, sú základnými prvkami pre dosiahnutie pozitívnych výsledkov (3).

2.13

V tejto súvislosti by bolo zaujímavé pokúsiť sa o zvýšenie počtu učiteľov rôznorodejšieho etnického a kultúrneho pôvodu, pretože takýto príklad môže výrazne podporiť a pomôcť žiakom nadobudnúť sebadôveru. Preto by sa mali preskúmať kritériá a postupy prijímania učiteľov a na tento účel vyčleniť určité zdroje.

2.14

Znalosť jazyka hostiteľskej krajiny je jednou zo základných podmienok úspechu v škole. Táto otázka nebola správne vyriešená, pretože došlo k zámene pojmov schopnosť komunikovať a znalosť jazyka. Poskytovanie špecifickej pomoci v tejto oblasti, čo najskoršia integrácia (od útleho detstva) do školského prostredia, integrácia v školách spolu s rodičmi v tom zmysle, že tiež budú môcť navštevovať kurzy jazyka hostiteľskej krajiny, patria medzi stratégie, ktoré by mohli pomôcť pri riešení problému, ktorý patrí medzi tie najzložitejšie.

2.15

Zapojenie rodičov migrantov do celého procesu vzdelávania, ich interakcia s rodinami domácej komunity, ocenenie ich znalostí a skúseností, patria medzi faktory integrácie v rámci školy aj v rámci komunity, či už pre žiakov alebo pre komunity migrantov vo všeobecnosti. Preto je potrebná prítomnosť pomocných pracovníkov v oblasti vzdelávania a kultúrnych mediátorov (4).

3.   Príspevok EHSV

3.1   Zelená kniha predkladá do diskusie 4 témy, pre ktoré vypracovala súbor otázok, a to:

„A.    Politické výzvy:

Aké dôležité politické výzvy súvisia s poskytovaním dobrého vzdelania deťom z rodín migrantov? Existujú ešte ďalšie výzvy okrem tých, ktoré sú uvedené v tejto knihe, ktoré by sa mali zvážiť?

B.    Politické riešenie:

Aké sú vhodné politické riešenia týchto výziev? Existujú iné politiky a prístupy okrem tých, ktoré sú vymenované v tejto knihe, ktoré by sa mali zvážiť?

C.    Úloha Európskej únie:

Aké opatrenia by sa mohli prijať v rámci európskych programov na účely pozitívneho vplyvu na vzdelávanie detí z rodín migrantov?

Akým spôsobom by sa malo k tejto problematike pristupovať v rámci otvorenej metódy koordinácie vo vzdelávaní a odbornej príprave? Máte pocit, že by malo dôjsť k zváženiu možných ukazovateľov a/alebo referenčných kritérií ako prostriedkov na posilnenie zamerania politických snáh na odstraňovanie nedostatkov v študijných výsledkoch?

C.    Budúcnosť smernice 77/486/EHS:

Akú úlohu môže smernica 77/486/EHS zohrávať pri podpore politík členských štátov v tejto problematike vzhľadom na jej doterajšie vykonávanie a zmenu charakteru migračných tokov od jej prijatia? Odporučili by ste, aby bola zachovaná vo svojej súčasnej podobe, alebo aby bola prispôsobená alebo zrušená? Navrhli by ste alternatívne prístupy na podporu politík členských štátov v oblasti problematiky, ktorej sa venuje?“

3.2   Politické výzvy

3.2.1

Pravdepodobne najväčšou súčasnou politickou výzvou na európskej úrovni je vytvorenie inkluzívnych škôl v spoločnosti, ktorá je čoraz menej inkluzívna, či už z dôvodu čoraz väčšej priepasti medzi bohatými a chudobnými a neustále sa zväčšujúceho sociálneho vylúčenia alebo preto, že konkrétne v prípade migrácie sa vo všeobecnosti posilnilo pritvrdenie migračných politík. Zvláštna pozornosť by sa mala venovať sociálno-ekonomickej situácii migrantov, pretože možnosti vzdelávať sa sú do značnej miery tiež podmienené sociálnym znevýhodnením.

3.2.2

Obrovskú výzvu integrácie miliónov migrantov prostredníctvom škôl nemožno analyzovať bez preskúmania týchto aspektov: právny štatút cudzích štátnych príslušníkov, ktorý ovplyvňuje ich prístup k všeobecnému systému povinnej školskej dochádzky (5), procesy legalizácie ľudí bez dokladov, prekážky, ktoré sú kladené spájaniu rodín, kritériá pre udelenie víz, ktoré útočia na základné ľudské práva (požiadavka vykonať testy DNA na dokázanie príbuzenského vzťahu) atď.

3.2.3

V momente prijímania politických rozhodnutí v oblasti vzdelávania, ktoré ovplyvňujú milióny detí a mladých ľudí z rodín migrantov, nemožno opomenúť tieto otázky globálneho významu. Školstvo nevzniká, ani sa nerozvíja izolovane od spoločenského systému, do ktorého sa začleňuje. Je odrazom tejto spoločnosti, hoci významným spôsobom môže prispieť k jej zmene.

3.2.4

Konkrétne prípady reforiem v oblasti vzdelávania, ktoré k nemu pristupujú ako k akejkoľvek inej ekonomickej aktivite, pričom do školstva vnášajú obchodnú terminológiu (žiaci a rodičia sú označení ako „spotrebitelia/užívatelia“, učitelia ako „poskytovatelia služieb“) a ktoré predkladajú hodnotenie založené výlučne na individuálnom výkone žiakov, neprispievajú k úspešnej integrácii. Vzdelávanie by malo byť nanovo definované skôr ako základné ľudské právo všetkých detí a mladých ľudí.

3.2.5

Berúc do úvahy, že vzdelávanie patrí aj naďalej medzi právomoci jednotlivých štátov, hlavnou výzvou bude, aby Európska únia mohla v praxi koordinovať politiky potrebné na dosiahnutie čo najlepšej integrácie. Paradox medzi tým, že ak na jednej strane uznáme, že fenomén migrácie sa prejavuje na úrovni Spoločenstva, ale na strane druhej sa politiky budú aj naďalej vytvárať na úrovni jednotlivých štátov, možno vyriešiť len pod podmienkou, že vznikne dostatočná politická vôľa ďalej prehĺbiť koordináciu týchto politík.

3.2.6

Európska únia teda čelí výzve uznať, že problémy pri riadení masívneho migračného fenoménu sa len ťažko vyriešia individuálne v jednotlivých štátoch a že bude potrebné vytvoriť politické nástroje potrebné na riešenie tejto situácie vzhľadom na rastúci počet študentov z krajín mimo Spoločenstva v európskych vzdelávacích systémoch.

3.2.7

Znevýhodnená situácia, v ktorej sa nachádzajú migranti, sa prenáša aj do oblasti vzdelávania dospelých. Títo jednotlivci sa menej zapájajú do ďalšieho vzdelávania a kurzov, ktoré sú pre nich pripravené, sústreďujú sa hlavne na získavanie jazykových znalostí. Vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa venujú vzdelávaniu dospelých, by sa mali snažiť byť otvorenejšie celej cieľovej skupine obyvateľstva. Migrantov bude treba zohľadniť aj vo všeobecnej otázke ponuky. V tejto súvislosti bude potrebné rozšíriť vzdelávanie dospelých v oblastiach ako kultúra, politika, založenie si rodiny, ale aj zdravie, spoločenské zručnosti atď.

3.2.8

Ďalšou politickou výzvou, ktorá môže podmieniť akékoľvek rozhodnutie, sú dôsledky súčasnej ekonomickej krízy. Zvýšenie počtu nezamestnaných, problémy, ktoré musia systémy sociálneho zabezpečenia prekonávať a ktoré v niektorých krajinách ohrozujú dokonca samotné modely sociálnej ochrany, môžu podnietiť vznik rasizmu a xenofóbie, pričom tieto prejavy predstavujú úplný protiklad k hodnotám demokratickej Európy. Škola, ale aj komunita, ktorá sa do nej začleňuje, by mali byť voči týmto javom pozorné, mali by im predchádzať a v prípade potreby aj konať.

3.3   Politické riešenie

3.3.1

Členské štáty nesú prvotnú a základnú zodpovednosť za plnenie záväzku integrovať migrantov nachádzajúcich sa na ich území. V prípade detí a mladých ľudí to neznamená len zaručiť všetkým prístup k systému vzdelávania, pričom bude zabezpečené, že nedôjde k žiadnemu rozlišovaniu na základe sociálneho postavenia, ale zároveň snažiť sa o to, aby sa študijné úspechy považovali za právo žiakov z rodín migrantov.

3.3.2

Preto je dôležité, aby boli riešenia v oblasti vzdelávania založené na:

kvalitnom školstve a všeobecnom a bezplatnom prístupe k nemu,

politike, ktorá bude zohľadňovať okrem iného etnické, sociálno-kultúrne, ekonomické rozdiely, ako aj rozdiely medzi mužmi a ženami a ktorá bude schopná zúročiť existujúci potenciál,

rešpektovaní charakteristických čŕt každej komunity migrantov, ktoré je potrebné vziať do úvahy pri plánovaní učebných osnov s cieľom dosiahnuť otvorenosť vzdelávacích inštitúcií jednotlivým kultúram,

učiteľskom zbore, ktorý je schopný zodpovedať potrebám žiakov z cudzích krajín, ktorý by mal podporu a možnosť kontinuálnej odbornej prípravy potrebnej na dosiahnutie cieľov v oblasti vzdelávania, ako aj pomoc zo strany pomocných pracovníkov ovládajúcich jazyky a kultúru komunít zastúpených v škole. V tejto súvislosti bude potrebné zvýšiť zastúpenie multidisciplinárnych skupín v školách (napríklad zavedením bohatých sociálnych aktivít na školách),

lepšom prístupe k internetu ako pomôcke pri vzdelávaní detí migrantov, pretože ide o základný nástroj na dosiahnutie študijného úspechu v EÚ. Na tento účel by mohli byť vytvorené mládežnícke kluby a komunitné centrá vybavené internetom, mohli by sa nadviazať partnerstvá s miestnymi knižnicami podporovanými miestnymi samosprávami alebo partnerstvá s podnikmi, ktoré by boli ochotné darovať staré informatické vybavenie atď.,

„udržateľnom“ vzdelávaní, pretože výučba jazyka sa nemôže sústrediť len na prvé roky života, ani na predškolské vzdelávanie. Treba v nej pokračovať ďalej v rámci školy a nemôže sa obmedziť len na jazyk hostiteľskej krajiny. Nadobudnutie znalostí odborno-profesionálnej terminológie si vyžaduje zaradenie celého radu predmetov a vhodnej odbornej prípravy učiteľov vo všetkých špecifických oblastiach. Zároveň s výučbou jazyka hostiteľskej krajiny sa treba snažiť ponúknuť kurzy jazykov, ktorými sa hovorí v rodinách žiakov. Zachovanie a podpora mnohojazyčnosti by mali byť súčasťou základnej ponuky predmetov v každej škole,

podpore programov „tútorov/spoločníkov“, v rámci ktorého by študenti vytvorili dvojicu so staršími a skúsenejšími spolužiakmi,

vytvorení platformy pre dialóg medzi deťmi migrantov a deťmi z hostiteľskej krajiny, čo by pomohlo odstrániť predsudky a posilniť integráciu,

zapojení rodičov žiakov prisťahovaleckého pôvodu, pretože rodičia v tejto oblasti zohrávajú dôležitú úlohu. Preto by mali lepšie poznať školský systém a možnosti odbornej prípravy a mali by byť vyzvaní, aby sa k tejto otázke vyjadrili,

kvalitnej ponuke vzdelávacích kurzov pre dospelých migrantov, či už sú rodičmi žiakov alebo nie, a to z vyššie uvedených dôvodov (6),

podpore „medzikultúrnych“ zručností, s čím súvisí udeľovanie štipendií a poskytovanie finančnej podpory s cieľom znížiť nerovné podmienky vo vzdelávaní (tieto opatrenia nie sú určené len pre žiakov z rodín migrantov).

3.3.3

Ak prekročíme rámec riešení všeobecného charakteru, ktoré by mali brať do úvahy okrem iného typické črty migrantov, prístup k systémom zdravotnej starostlivosti a na trhy práce, ako aj k dôstojnému bývaniu, treba spomenúť aj potrebu sektorových riešení v oblasti vzdelávania, ako napríklad revízia študijných materiálov, aby migranti neboli prezentovaní negatívnym spôsobom, vytvorenie integračných mimoškolských aktivít, prístup k vzdelávaniu od najútlejšieho veku, zdroje potrebné na počiatočné a ďalšie vzdelávanie učiteľov, ako aj na prijímanie kvalifikovaných pomocných pracovníkov v čo najvyššej možnej miere pochádzajúcich z rovnakých krajín ako žiaci v školách atď.

3.3.4

Zapojenie občianskej spoločnosti je veľmi vítané a predstavuje aj bezpečný ukazovateľ kvality sociálnej demokracie a demokracie vzdelávania a významný faktor integrácie migrantov. Združenia rodičov a sociálnych pracovníkov napojené na vzdelávanie môžu prispieť k vytvoreniu inkluzívnej spoločnosti a občianstva, ktoré budú rešpektovať rozdiely a budú si uvedomovať hodnotu silnej sociálnej súdržnosti.

Mala by sa podporovať a posilňovať politika priznávajúca legálnym migrantom právo voliť vo voľbách do miestnych a regionálnych samospráv, ktorú prijali viaceré krajiny, a to tým spôsobom, aby uznala integráciu migrantov do prijímajúcej spoločnosti a posilnila pocit spolupatričnosti.

3.4   Úloha Európskej únie

3.4.1

Európska únia by mala v procese prijímania a uplatňovania novej Lisabonskej zmluvy zabezpečiť, aby členské štáty naďalej presadzovali politiku integrácie migrantov, najmä právo na vzdelávanie, na štúdium materinského jazyka a na zapojenie rodičov žiakov prisťahovaleckého pôvodu do vzdelávania, aby si rozšírili svoje znalosti a podporovali svoje deti v rozhodnutiach a vzdelávacích procesoch.

3.4.2

Európska únia by mohla povzbudiť členské štáty, aby sa priklonili k otvorenej metóde koordinácie a aby v tejto súvislosti vytvorili komparatívne štúdie a výskumné programy, ktoré by pomohli zozbierať a šíriť osvedčené postupy, podporovať priekopnícke iniciatívy, ktoré by upozornili na otázky objavujúce sa na európskej úrovni a ktoré je niekedy ťažké zachytiť výlučne na úrovni jednotlivých štátov. V nasledujúcich bodoch sú vymenované niektoré konkrétne návrhy v tejto oblasti.

3.4.3

Významným politickým opatrením by mohlo byť definovanie ukazovateľov a referenčných rámcov s cieľom sústrediť úsilie na odstránenie neúspechov v školách, ale aj objektívnych problémov, ktoré žiak migrant môže pociťovať vo svojom špecifickom prípade. Aby sa zabránilo opúšťaniu škôl alebo odmietaniu školskej dochádzky, sú potrebné predovšetkým programy, ktoré by umožnili vykonávanie sociálnej činnosti na školách.

3.4.4

Medzi referenčné rámce, ktoré by sa mali používať pri otvorenej metóde koordinácie, patria napríklad: sociálno-ekonomické postavenie žiakov, či už pochádzajú alebo nepochádzajú z rodín migrantov, ukončenie štúdia (povinnej školskej dochádzky) žiakmi, či už pochádzajú alebo nepochádzajú z rodín migrantov, proporčné zastúpenie učiteľov pochádzajúcich z rodín migrantov, medzikultúrne zručnosti učiteľov, sociálna priepustnosť školského systému, podpora mnohojazyčnosti vo verejnom vzdelávacom systéme, otvorenie vzdelávacích systémov všetkým deťom a mladým ľuďom atď.

3.4.5

Rovnako dôležité by na druhej strane bolo zapojenie Európskeho parlamentu do vytvárania, monitorovania a hodnotenia návrhov a činností, ktoré by zaručili, aby v európskom systéme nebolo prípustné vylúčenie ani marginalizácia.

3.5   Budúcnosť smernice 77/486/EHS

3.5.1

Smernica 77/486/EHS znamenala významný krok, ktorý zabezpečil, aby sa do politického programu dostalo právo na vzdelávanie pre všetky deti z rodín migrantov. Je to síce pravda, čo treba uznať, nemožno však opomenúť skutočnosť, že smernica sa zameriavala len na deti európskych občanov a integráciu zakladala výlučne na problematike používania jazyka. Navyše, jej vykonávanie nebolo úplne správne a tridsať rokov po vstupe do platnosti ešte stále nie je úplne transponovaná do legislatívy súčasných členských štátov Európskej únie.

3.5.2

Smernica 77/486/EHS je historicky a politicky zastaraná a nevyhovuje súčasným požiadavkám integrácie, preto by mala byť vzhľadom na vývoj samotného fenoménu migrácie v podstatnej miere upravená. EHSV sa nazdáva, že ak sa má všetko úsilie Európskej únie a členských štátov aj naďalej sústreďovať na problematiku výučby jazykov, a ak má byť smernica v tejto oblasti nástrojom sociálnej, ekonomickej a politickej integrácie migrantov a ich detí, mala by ísť ešte ďalej a obsiahnuť ďalšie rozmery.

3.5.3

Budúca smernica by mala brať do úvahy skutočnosť, že komplexnosť integrácie migrantov do hostiteľských komunít je oveľa rozsiahlejšia ako integrácia detí migrantov do vzdelávacích systémov, tá je však kľúčovou podmienkou pre dosiahnutie jej úspechu.

3.5.4

Z tohto dôvodu by sa budúca smernica nemala zaoberať len problematikou jazyka (ktorá je aj naďalej zásadnou otázkou), ale mala by všeobecnejšie a súvislejšie riešiť aj integráciu detí a mladých ľudí do vzdelávacích systémov.

V Bruseli 25. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  PIRLS: „Progress in Internacional Reading Literacy Study“, štúdiu vypracovalo združenie Internacional Association for the Evaluation of Educational Achievement (IEA). PISA: „Programme for International Student Assessment“ (Program medzinárodného hodnotenia študentov), štúdiu koordinovala OECD.

(2)  Z viac ako 50 stanovísk EHSV o tejto problematike pozri najmä tieto: „Oznámenie o otvorenej metóde koordinácie politík v oblasti prisťahovalectva a azylu“[neoficiálny preklad], spravodajkyňa: S. ZU EULENBURG (Ú. v. ES C 221, 17.9.2002); „Podmienky vstupu a pobytu príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, odbornej prípravy alebo dobrovoľnej činnosti“[neoficiálny preklad], spravodajca: L. M. PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 133, 6.6.2003); „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára program technickej a finančnej pomoci tretím krajinám v oblasti migrácie a azylu“[neoficiálny preklad], spravodajkyňa: G. CASSINA (Ú. v. EÚ C 32, 5.2.2004); „Oznámenie o prisťahovalectve, integrácii a zamestnanosti“[neoficiálny preklad], spravodajca: L. M. PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 80, 30.3.2004); „Prístup k európskemu občianstvu“[neoficiálny preklad] (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajca: L. M. PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 208, 3.9.2003); „Medzinárodná konvencia o migrantoch“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajkyňa: L. M. PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004); „Imigrácia a integrácia: spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajca: L. M. PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006); „Imigračná politika Spoločenstva a politika spolupráce s krajinami pôvodu na podporu rozvoja“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy), spravodajca: L.M.PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008); „Základné prvky štruktúry, organizácie a fungovania platformy pre väčšie zapojenie občianskej spoločnosti do podpory integračnej politiky štátnych príslušníkov tretích krajín na úrovni EÚ“ (prieskumné stanovisko), spravodajca: L.M. PARIZA CASTAÑOS (Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009); „Integrácia menšín – Rómovia“, spravodajkyňa: A. M. SIGMUND, pomocná spravodajkyňa: M. SHARMA (Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009); „Spoločná prisťahovalecká politika pre Európu: zásady, opatrenia a nástroje“, spravodajca: L. M. PARIZA CASTAÑOS, CESE 342/2009 z 25.2.2009 (Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3)  Pozri stanovisko EHSV „Zlepšovanie kvality vzdelávania učiteľov“, spravodajca: M. SOARES (Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008).

(4)  Tieto a ďalšie návrhy možno nájsť v správe z apríla 2008 „Education and Migration – Strategies for integrating migrant children in Eurpean schools and societies. A synthesis of research findings for policy-makers“ (Vzdelávanie a migrácia - stratégie pre začlenenie detí migrantov do európskych škôl a spoločností. Zhrnutie výsledkov výskumu pre tvorcov politík.), ktorú vypracovala sieť odborníkov NESSE (sieť odborníkov v oblasti sociálnych aspektov vzdelávania a odbornej prípravy, ktorú podporuje Európska komisia) (http//www.nesse.fr-nesse-nesse_top-activites-education-and-migration).

(5)  Právny štatút „cudzieho štátneho príslušníka“ v Nemecku často vedie k zbaveniu všeobecnej povinnosti školskej dochádzky. Avšak v súlade s článkom 14 Charty základných práv Európskej únie majú všetky deti právo na vzdelávanie a povinnú školskú dochádzku.

(6)  Pozri vyššie bod 3.2.7.


Top