Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52009AE0333

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES

OJ C 218, 11.9.2009, p. 30–35 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/30


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES“

KOM(2008) 627 v konečnom znení – 2008/0190 (COD)

2009/C 218/06

Rada sa 30. októbra 2008 rozhodla v súlade s článkom 47 ods. 2 prvá a tretia veta a článkom 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. februára 2009. Spravodajcom bol pán MORGAN.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 451. plenárnom zasadnutí 25. a 26. februára 2009 (schôdza z 26. februára 2009) 156 hlasmi za, 1 hlasom proti, pričom 10 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1

S postupným uplatňovaním elektronického spracovania údajov vo finančných službách by sa mohlo dospieť k záveru, že elektronické peňažníctvo už existuje. Šeky sa čítajú a triedia elektronicky a debetné a kreditné karty sa elektronicky čítajú v bankomatoch, pokladničných termináloch a ďalších druhoch platobných zariadení. Všetky tieto aplikácie sú založené na úvere dostupnom na bankovom účte, ktorý môže byť obmedzený vkladmi alebo určený bankou (napr. pri kreditných kartách). Vo všetkých prípadoch banka vykonáva prešetrovanie s cieľom určiť úverovú spôsobilosť a dôveryhodnosť klienta a podľa toho vydáva šekové knižky a debetné a kreditné karty. Prístup k tomuto systému elektronických úverov závisí od úverovej spôsobilosti. Na účasť v ňom nie je spôsobilých mnoho častí spoločnosti, ktoré nemajú žiadny alebo majú len nedostatočný prístup k bankovým službám.

1.2

Elektronické peňažníctvo je iné. Nie je závislé od úveru. Vyžaduje si preddavok. Tento preddavok sa potom zmení na elektronickú náhradu hotovosti uloženú na elektronickom nosiči, ktorý spravuje vydavateľ elektronických peňazí. Elektronický nosič, na ktorom je uložený preddavok, môže byť prenosný, zvyčajne vo forme predplatenej karty, alebo to môžu byť on-line záznamy prístupné prostredníctvom internetu. Elektronické peňažníctvo umožňuje bezhotovostné platby (zvyčajne) v menších sumách v rôznych prostrediach, napríklad pokladničných termináloch, alebo on-line prostredníctvom mobilnej či internetovej komunikácie. Vlastníctvo elektronických peňazí nie je priamo spojené s úverovou spôsobilosťou. Vyžaduje sa len schopnosť zaplatiť preddavok.

1.3

Elektronické peňažníctvo zrejme nikdy nenaplní všetky potreby, ktoré uspokojujú peniaze. Zrejme nenahradí škatuľu 500-eurových bankoviek uloženú pod posteľou, malo by však zvládnuť transakcie, kvôli ktorým so sebou nosíme mince a bankovky. Napriek tomu sa dosiaľ rozvíja veľmi pomaly. Úspešné iniciatívy sú spojené s vývojom informačnej spoločnosti. Elektronické peňažníctvo by sa malo rozvíjať súbežne s ňou. Malo by byť jej peňažníctvom. Jeho budúci rozvoj bude závisieť od podnikateľských iniciatív a technických inovácií práve v informačnej spoločnosti. Účelom tejto smernice je odstrániť prekážky pre vynálezy a inovácie. EHSV tento cieľ podporuje.

1.4

Koncom 90. rokov 20. storočia Európska komisia videla, že vydavateľmi elektronických peňazí boli len úverové inštitúcie a snažila sa rozšíriť škálu podnikov ponúkajúcich tieto služby. Na podporu rozvoja tohto trhu Komisia zaviedla smernicu o elektronickom peňažníctve (2000/46/ES), aby uľahčila prístup neúverových inštitúcií (inštitúcie elektronického peňažníctva) na trh elektronického peňažníctva.

1.5

Cieľom smernice o elektronickom peňažníctve bolo vytvoriť regulačný režim primeraný rozsahu rizika spojeného s novými inštitúciami elektronického peňažníctva, v rámci ktorého by prekvital rozvoj technológií a inovácií. Výsledok nie je veľmi úspešný. Elektronické peňažníctvo má stále ďaleko k naplneniu celého potenciálu výhod, ktoré sa očakávali a zatiaľ sa nepovažuje za dôveryhodnú alternatívu hotovosti.

1.6

Komisia preto vykonala rozsiahly prieskum vývoja elektronického peňažníctva. Dospela k záveru, že niektoré ustanovenia smernice o elektronickom peňažníctve sú prekážkou rozvoja trhu elektronického peňažníctva, keďže brzdia technologické inovácie. V procese konzultácií a hodnotenia boli určené dve hlavné oblasti záujmu. Prvá sa týkala nejasného vymedzenia elektronického peňažníctva a rozsahu pôsobnosti smernice o elektronickom peňažníctve. Druhá sa týkala právneho rámca, ktorý zahŕňa režim obozretného podnikania a uplatňovanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí pri službách elektronického peňažníctva. Dospelo sa k záveru, že väčšinu ustanovení smernice o elektronickom peňažníctve je potrebné zmeniť a doplniť, preto bolo rozhodnuté nahradiť súčasnú smernicu novou smernicou, ktorej návrh, KOM(2008) 627 v konečnom znení, je predmetom tohto stanoviska.

1.7

Cieľom tejto smernice je umožniť vytvorenie nových, inovatívnych a bezpečných služieb elektronického peňažníctva, poskytnúť prístup na trh novým subjektom a podporovať skutočnú a účinnú hospodársku súťaž medzi všetkými účastníkmi trhu. Podľa názoru EHSV prichádza táto iniciatíva práve včas, pretože zapojenie spotrebiteľov do informačnej spoločnosti sa od konca minulého desaťročia zvyšuje geometrickým radom a v súčasnosti existuje nahromadený a neuspokojený dopyt po zariadeniach elektronického peňažníctva ústretových voči spotrebiteľom. Smernica sa snaží odstrániť prekážky pre podnikateľské iniciatívy, ktoré môžu tento dopyt uspokojiť.

1.8

Zavedenie nového regulačného režimu vo finančnom odvetví je potenciálnou otázkou vo vzťahu ku kríze bankového systému a všeobecnej obave týkajúcej sa neúčinnosti regulácie bánk. Napriek týmto obavám je EHSV spokojný s tým, že navrhovaný režim je vhodný a primeraný. Nové predpisy sa nevzťahujú na banky, ktoré boli inštitúciami zodpovednými za úverovú krízu. Zníženie požiadavky na základné imanie slúži len na obmedzenie prekážok vstupu na trh, kapitálové rezervy inštitúcie elektronického peňažníctva budú primerané kapitálovým rezervám bánk, finančné prostriedky predstavujúce nároky používateľov budú osobitne chránené obmedzeným rozsahom investovania a príslušné peňažné sumy sú na úrovni de minimis. Ak sa inštitúcie elektronického peňažníctva stanú skutočnou silou na trhu platieb, v smernici existujú ustanovenia na jej úpravu vzhľadom na skúsenosti.

1.9

EHSV má určité obavy o ochranu spotrebiteľa a nalieha na Komisiu, aby v smernici vykonala zmeny týkajúce sa obmedzení investovania vlastných vkladov, okamžitého prevodu prijatých súm na elektronické peniaze, zabezpečenia vlastných vkladov v hybridných inštitúciách a zrušenia poplatku za zámenu pri predčasnom ukončení zmluvy o elektronickom peňažníctve.

1.10

Hotovosť je anonymná. Jednoduché hotovostné transakcie neodhaľujú totožnosť osoby, ktorá platbu vykonáva. Systémy elektronického peňažníctva môžu byť anonymné alebo s identifikáciou. Vyšší limit uloženej hodnoty na úrovni 500 EUR má zatraktívniť elektronické peňažníctvo potenciálnym používateľom, hlavne tým, ktorí nemajú žiadny alebo majú len nedostatočný prístup k bankovým službám. Aj keď takýto limit logicky nepredstavuje neprimerané nebezpečenstvo prania špinavých peňazí v porovnaní s tým, čo je možné s veľkými sumami hotovosti, niektoré výhrady ohľadom navrhnutého limitu zostávajú.

1.11

Mince a bankovky spôsobujú výrobné náklady a bankám a obchodníkom tiež manipulačné náklady. Je zjavné, že verejnosť EÚ zostáva verná hotovosti ako platobnému prostriedku a prostriedku na uchovávanie hodnoty. V súčasnom období neistoty sa prejavuje obrovský nárast počtu bankoviek v obehu.

1.12

Táto smernica sama osebe situáciu nezmení. Odstráni však prekážky pre podniky a technologické inovácie. Žiadny orgán nemôže verejnosti nariadiť používanie elektronických peňazí. Banky majú vhodné postavenie na to, aby prevzali vedúcu úlohu, ale mimo Belgicka s jeho kartou Proton neurobili veľké pokroky. Cestovné karty, telefónne karty a internetový obchod sú jasným dôkazom toho, že aplikácie informačnej spoločnosti majú tendenciu rozširovať využívanie elektronického peňažníctva. Elektronické peňažníctvo je navyše často produktom iného odvetvia, takže vydavateľ môže často byť hybridným podnikom, ktorý sa nevenuje výlučne elektronickému peňažníctvu. Toto prepojenie elektronického peňažníctva a iných druhov podnikania sa považuje za nevyhnutné pre vznik elektronického peňažníctva. Smernica bola navrhnutá tak, aby takýto vývoj uľahčila a má preto podporu EHSV.

1.13

Zásadná obava sa týka tvorby predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí. EHSV nemôže akceptovať, že dve smernice stanovujú dva protichodné limity. Vytvára to neprijateľný právny zmätok. Ak majú platiť limity stanovené v tejto smernici, musí sa smernica o boji proti praniu špinavých peňazí zmeniť.

1.14

EHSV nalieha na všetky členské štáty, aby pri vykonávaní novej smernice prijali priaznivé politiky. Je dôležité, aby sa predpisy vypracovali po porade s odvetvím a aby mali taký rámec, ktorý zabezpečí, že nebudú predstavovať ťaživé bremeno pre vydavateľov elektronických peňazí ani pre ich klientov, keď príslušné peňažné sumy sú minimálne. V súlade s prijatým prístupom je v právomoci národných orgánov podporiť alebo potlačiť toto nastupujúce odvetvie. EHSV sa domnieva, že toto odvetvie sa má vo všetkých členských štátoch podporovať.

1.15

Táto smernica je dôležitá. Môže mať ďalekosiahle dôsledky. EHSV nalieha na súčasné aj potenciálne subjekty v oblasti elektronického peňažníctva, aby svoje silné a slabé stránky, možnosti a ohrozenia prehodnotili vzhľadom na túto smernicu. Trh dostáva druhú šancu.

2.   Úvod

Body 2.2, 2.3 a 2.4, vysvetľujú hlavné črty elektronického peňažníctva a jeho prepojenie s informačnou spoločnosťou.

2.1

Existuje množstvo príkladov, ako účasť spotrebiteľov na informačnej spoločnosti vedie k prijímaniu elektronického peňažníctva.

2.2

Typickým príkladom je používanie kariet RFID (1). Čip RFID môže zaznamenávať peňažné hodnoty, a tak sa bežne využíva pri platbách za prístup do dopravných systémov. V roku 1997 bola v Hongkongu zavedená karta Octopus. Je to bezkontaktná inteligentná karta s uloženou hodnotou, ktorú možno opätovne dobíjať. Okrem toho, že sa používa ako platobný systém takmer vo všetkých druhoch hongkonskej verejnej dopravy, využíva sa tiež na platby v obchodíkoch, supermarketoch, reštauráciách s rýchlym občerstvením, pouličných parkovacích automatoch, predajných automatoch atď. Kartu používa 95 % obyvateľov Hongkongu vo veku od 16 do 65 rokov. Tento príklad ukazuje, ako účasť spotrebiteľov na aplikáciách informačnej spoločnosti vedie k rozsiahlejšiemu rozvoju elektronického peňažníctva. V Londýne sa už bezkontaktná karta RFID pod názvom Oyster používa všeobecne vo verejnej doprave. Užívatelia teraz očakávajú jej rozšírenie na novinové stánky, predajne so zmiešaným tovarom a zariadenia s rýchlym občerstvením, ktoré sú zoskupené v okolí dopravných uzlov a staníc. K takémuto vývoju určite príde v Spojenom kráľovstve aj ďalších členských štátoch, keďže karty RFID budú čoraz rozšírenejšie.

2.3

Ďalším veľmi rozšíreným príkladom sú predplatené kontá pre mobilné telefóny, ktoré už možno využiť na platby za také rôznorodé činnosti, ako sú linky pomoci pri problémoch s počítačom, vstupy do súťaží, charitatívne dary, interaktívne hry, zábava erotického charakteru a spravodajské a informačné služby. Predplatené kontá pre telefóny sa podobne ako v prípade predplatených cestovných kariet považujú za elektronické peniaze vtedy, keď uloženú hodnotu začnú prijímať aj iné podniky, než dopravcovia a prevádzkovatelia telefónnej siete.

2.4

Rozvoj elektronického peňažníctva podporuje aj internet, pretože elektronické peňažníctvo dokáže uspokojiť dve významné potreby. Väčšina aplikácií pre vzťahy medzi podnikmi a spotrebiteľmi na internete obsahuje úverové transakcie. Ľudia bez prístupu k bankovým službám sú automaticky vylúčení, pretože nemajú kreditnú ani debetnú kartu. Prostredníctvom kariet elektronického peňažníctva však výhody internetu môžu využívať. Na internete prichádza tiež k významnému nárastu transakcií medzi samotnými spotrebiteľmi, ktorý podnietili také aukčné domy ako E-Bay. Transakcie medzi spotrebiteľmi nie je možné uskutočniť prostredníctvom kreditnej či debetnej karty. Platba sa musí vykonať prostredníctvom bezpečných elektronických peňazí. To vysvetľuje vznik takých systémov ako je PayPal (2), ktorý je symbioticky spojený so službou E-Bay.

2.5

Cestovné karty, telefónne karty a internetový obchod sú dôkazom, že aplikácie informačnej spoločnosti rozširujú využívanie elektronického peňažníctva. Dokazujú tiež, že elektronické peňažníctvo môže byť vedľajším produktom iného podnikania, takže vydavateľ elektronických peňazí môže často byť hybridným podnikom. Toto prepojenie elektronického peňažníctva s iným podnikaním sa považuje za nevyhnutné pre vznik elektronického peňažníctva. Návrh smernice bol vypracovaný v tomto zmysle.

2.6

Úverové inštitúcie, napríklad banky, majú všetky potrebné vlastnosti na to, aby sa stali vydavateľmi elektronických peňazí a na ich pôsobenie sa vzťahujú primerané regulačné režimy. Úverové inštitúcie prevzali v istej miere iniciatívu. Karta Proton v Belgicku je produktom konzorcia bánk. Spája debetnú kartu s funkciou peňažnej karty a zákazníci belgických bánk ju vo veľkej miere využívajú. Sú určité vyhliadky, že sa do obehu dostane viac takýchto kombinovaných kariet s bezdotykovou funkciou elektronického peňažníctva založených na technológii RFID. Napriek tomu tu existuje očividný konflikt záujmov medzi elektronickým peňažníctvom a inými druhmi produktov úverových inštitúcií, akými sú kreditné či debetné karty.

2.7

Údaje o obmedzenom počte inštitúcií elektronického peňažníctva s plnou licenciou (20 inštitúcií elektronického peňažníctva a 127 subjektov pôsobiacich na základe výnimky), či o nízkom objeme vydaných elektronických peňazí (celková suma elektronických peňazí v EÚ v súčasnosti predstavuje 1 miliardu EUR v porovnaní s viac než 600 miliardami v hotovosti) dokazujú, že elektronické peňažníctvo sa vo väčšine členských štátov ešte nerozvinulo. Výška hotovosti v obehu navyše od zavedenia eura v roku 2002 sústavne rastie.

2.8

Komisia preto vykonala rozsiahly prieskum vývoja elektronického peňažníctva. V procese konzultácií a hodnotenia boli určené dve hlavné oblasti záujmu spojené so súčasnou smernicou o elektronickom peňažníctve. Prvá sa týkala nejasného vymedzenia elektronického peňažníctva a rozsahu pôsobnosti smernice. Druhá sa týkala právneho rámca, ktorý zahŕňa režim obozretného podnikania a uplatňovanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí na služby elektronického peňažníctva.

2.9

V novembri 2009 navyše nadobudne účinnosť smernica o platobných službách 2007/64/ES. Význam smernice o platobných službách spočíva v tom, že ustanovuje osobitný režim pre platobné inštitúcie podobný režimu pre inštitúcie elektronického peňažníctva. Smernica o platobných službách nie je zlučiteľná so smernicou o elektronickom peňažníctve, takže ak sa neprehodnotí súčasný režim smernice o elektronickom peňažníctve, povedie to v príslušnom čase k zvýšeniu právnej neistoty.

2.10

Výsledkom všetkých uvedených skutočností je, že väčšinu ustanovení smernice o elektronickom peňažníctve je potrebné zmeniť, preto bolo rozhodnuté nahradiť súčasnú smernicu novou smernicou, ktorej návrh je predmetom tohto stanoviska.

3.   Podstata smernice

3.1   Cieľom smernice je umožniť vytvorenie nových, inovatívnych a bezpečných služieb elektronického peňažníctva, poskytnúť prístup na trh novým subjektom a podporovať skutočnú a účinnú hospodársku súťaž medzi všetkými účastníkmi trhu. Očakáva sa, že inovácie na trhu platieb prinesú hmatateľné výhody spotrebiteľom, podnikom a hospodárstvu v širšom zmysle, pričom tvorivé riešenia majú podporiť rýchlosť platieb, pohodlné používanie a nové funkcie pre elektronickú spoločnosť 21. storočia.

3.2   Vyjasňuje sa vymedzenie pojmu elektronické peniaze: „elektronické peniaze“ znamenajú peňažnú hodnotu tak, ako ju predstavuje nárok voči vydavateľovi, ktorá je uchovaná na elektronickom nosiči a vydaná pri prijatí peňažných prostriedkov (článok 2 ods. 2). Toto vymedzenie sa nevzťahuje na jednoúčelové predplatené nástroje (uzavretý systém), ktoré sa môžu použiť len obmedzeným spôsobom (článok 1.3 a 1.4).

3.3   Rozsah pôsobnosti novej smernice uľahčuje vstup na trh, pretože sa vzťahuje na vydavateľov mnohoúčelových elektronických poukazov (otvorený systém), akými sú karty RFID a karty pre mobilné telefóny a zahŕňa elektronické peňažníctvo s využitím serverov.

3.4   Činnosti inštitúcií elektronického peňažníctva sú širšie vymedzené v článkoch 8 a 9. Existujú tu dva rozmery. Prvý ustanovuje, že sa môže ponúkať širší rozsah platobných služieb, ktoré sú vymedzené v prílohe smernice o platobných službách vrátane poskytovania úverov, poskytovania doplnkových služieb a prevádzky platobných systémov. Druhý dovoľuje, že vydavatelia elektronických peňazí môžu v bežnom podnikaní vykonávať iné činnosti, napríklad maloobchodné alebo telekomunikačné. V tomto druhom prípade už nebude potrebné vytvárať samostatnú inštitúciu elektronického peňažníctva. Finančné prostriedky elektronického peňažníctva však bude potrebné zabezpečiť v súlade s ustanoveniami smernice o platobných službách. Povolenie takýchto hybridných inštitúcií elektronického peňažníctva má podporiť nárast vydávania elektronických peňazí.

3.5   Práva na zámenu sú črtou ochrany spotrebiteľa. Objasňujú sa v článku 5: „Členské štáty zabezpečia, aby vydavatelia elektronických peňazí na žiadosť majiteľa zamenili kedykoľvek a v nominálnej hodnote peňažnú hodnotu elektronických peňazí, ktoré vlastní.“ Toto ustanovenie spôsobovalo problémy prevádzkovateľom mobilných telefónov, kde sa preddavok týkal telefonických služieb s možnosťou použitia na maloobchodné účely, teraz sa však na nich vzťahujú ustanovenia článku 5.

3.6   Režim obozretného podnikania vo všeobecnosti sleduje ustanovenia príslušných článkov smernice o platobných službách. Sú tu však osobitné ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť, aby bol tento režim primeraný príslušným rizikám. Existuje tu množstvo hľadísk.

3.6.1

Smernica o elektronickom peňažníctve ustanovuje, že inštitúcie elektronického peňažníctva majú mať základné imanie 1 milión EUR. To sa teraz považuje za neprimerané vo vzťahu k príslušným rizikám a za prekážku vytvárania inovatívnych malých a stredných podnikov v oblasti elektronického peňažníctva. V novom návrhu sa požadované základné imanie znižuje na 125 000 EUR.

3.6.2

Okrem základného imania musia inštitúcie elektronického peňažníctva mať aj vklady (vlastné zdroje) v pomere k splatným záväzkom. V smernici o elektronickom peňažníctve to boli 2 %. Nová požiadavka je 5 % zo splatnej hodnoty alebo mesačného objemu platieb, podľa toho, čo je vyššie, pričom s rastúcim objemom sa znižuje.

3.6.3

Na investovanie vlastných finančných prostriedkov predstavujúcich splatnú elektronickú hodnotu existujú obmedzenia, ale len keď vydavateľ vykonáva neplatobné podnikanie (článok 9).

3.6.4

Navrhované zmeny a doplnenia k režimu tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí sú zosúladené s potrebami podnikania a praxou v odvetví. Obmedzenie hodnoty elektronických peňazí, ktorá sa má naraz prijať pri výmene za hotovosť sa zvyšuje zo 150 EUR na 500 EUR (článok 16).

3.6.5

Smernica o elektronickom peňažníctve členským štátom umožňuje udeliť výnimku vo vzťahu k väčšine požiadaviek týkajúcich sa povolenia s cieľom uľahčiť vstup nových subjektov a ich inovácií na trh. Členské štáty uplatňovali tieto výnimky nejednotne, čím pre účastníkov na trhu vznikali nerovnaké podmienky. Výnimky pokračujú aj v novom režime (článok 10), ale ako sa uvádza v príslušných článkoch smernice o platobných službách, inštitúcie elektronického peňažníctva, na ktoré sa vzťahujú výnimky nemajú pôsobiť za hranicami príslušného členského štátu. Inými slovami, tam kde sa uplatňujú výnimky, neplatia žiadne „pasy“.

4.   Hospodárska a sociálna perspektíva

4.1   EHSV veľmi zaujíma pokrok smerom k cieľom lisabonského projektu. Táto smernica si zaslúži našu podporu, pretože podporuje dosiahnutie lisabonských cieľov rastu a zamestnanosti okrem iného prostredníctvom technologických inovácií, podnikateľskej iniciatívy, tvorivosti na internete a vytvárania malých a stredných podnikov vedúcich k rozvoju elektronickej spoločnosti 21. storočia.

4.2   Zavedenie nového regulačného režimu vo finančnom odvetví je potenciálnou otázkou vo vzťahu ku kríze bankového systému a všeobecnej obave týkajúcej sa neúčinnosti regulácie bánk. Napriek týmto obavám je EHSV spokojný s tým, že navrhovaný režim je vhodný a primeraný z nasledujúcich dôvodov:

Predpisy sú určené pre inovatívne malé a stredné podniky v oblasti platobných služieb. Nedávna kríza bankového odvetvia vznikla z expozícií bánk voči úverovým rizikám. Inštitúcie elektronického peňažníctva nebudú mať povolené vydávať úvery založené na finančných prostriedkoch používateľov, aby nevzniklo riziko.

Požiadavka na vlastné finančné prostriedky (body 3.6.1 a 3.6.2 vyššie) zvyšuje základné imanie vo výške 125 tisíc EUR v pomere k nárastu hodnoty vlastných vkladov. Zníženie požiadavky na základné imanie slúži len na zníženie prekážok vstupu. Smernica určuje významné požiadavky na imanie pri väčších vlastných vkladoch.

Kapitálové rezervy inštitúcií elektronického peňažníctva budú primerané rezervám bánk a finančné prostriedky predstavujúce nároky používateľov budú osobitne zabezpečené obmedzeným rozsahom investovania.

Príslušné peňažné sumy sú na úrovni de minimis. Ak sa inštitúcie elektronického peňažníctva stanú skutočnou silou na trhu platieb, v smernici existujú ustanovenia na jej úpravu vzhľadom na skúsenosti.

4.3   EHSV má určité obavy o ochranu spotrebiteľa a nalieha na Komisiu, aby v smernici vykonala nasledujúce zmeny:

4.3.1

Obmedzenia týkajúce sa investovania vlastných vkladov sa momentálne vzťahujú len na hybridné inštitúcie elektronického peňažníctva. Kvôli väčšej bezpečnosti klientov sa tieto ustanovenia majú vzťahovať na všetky inštitúcie elektronického peňažníctva.

4.3.2

Inštitúcie elektronického peňažníctva nesmú peniaze klientov využívať ako vklady. Prijaté peniaze sa majú okamžite previesť na elektronické peniaze. Táto zábezpeka nie je v smernici výslovne uvedená.

4.3.3

Článok 9 sa má zmeniť a doplniť tak, aby sa výslovne uviedla požiadavka, že hybridné inštitúcie majú osobitne zabezpečiť vlastné zdroje vo vzťahu k splatným záväzkom elektronického peňažníctva.

4.3.4

Článok 5.4 umožňuje zámenu bez účtovania poplatku pri riadnom ukončení zmluvy, ale článok 5.5 umožňuje účtovať poplatok pri predčasnom ukončení zmluvy. Toto druhé ustanovenie sa má odstrániť, pretože medzi zámenou počas a na konci trvania zmluvy nie je žiadny rozdiel a výsledkom pravdepodobne bude taký model ukončovania zmlúv, ktorý oslabí požiadavku obozretného podnikania poznať klienta.

4.4   Postoj k hotovosti je v rôznych kultúrach EÚ rôzny a to isté platí o postoji k technológiám. Miera osvojovania si e-mailu a internetu môže poskytnúť určité meradlo pravdepodobného prijatia elektronického peňažníctva. Ďalším činiteľom bude demografia odvetvia maloobchodu a služieb. Väčšie spoločnosti pravdepodobne prijmú elektronické peňažníctvo ako prvé. Z týchto a ďalších dôvodov spojených s psychikou členských štátov by bolo nemúdre očakávať nástup elektronického peňažníctva na rovnakej úrovni v celej EÚ.

4.5   Z približne 20 inštitúcií elektronického peňažníctva akreditovaných k dnešnému dňu je asi 15 akreditovaných v Spojenom kráľovstve. K tomuto výsledku prispieva priaznivá politika Úradu Spojeného kráľovstva pre dohľad nad finančným trhom voči elektronickému peňažníctvu. Úrad pre dohľad nad finančným trhom sa predovšetkým poradil s odvetvím, aby sa zabezpečilo fungovanie predpisov Spojeného kráľovstva v praxi. V tom boli úspešní. EHSV nalieha na všetky členské štáty, aby vo vzťahu k novej smernici prijali rovnako priaznivé politiky. Tieto politiky majú prispievať k vyššiemu prijímaniu elektronického peňažníctva v EÚ.

4.6   Zásadná obava sa týka tvorby predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí. Tretia smernica o boji proti praniu špinavých peňazí obsahovala článok, ktorý dával členským štátom možnosť neuplatňovať vo vzťahu k elektronickým peniazom opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu k zákazníkovi, alebo ich odložiť (zjednodušený režim povinnej starostlivosti vo vzťahu k zákazníkovi), keď uložená suma na prostriedku, ktorý sa nemôže dobíjať, nepresiahne 150 EUR a na prostriedku, ktorý sa môže dobíjať, nepresiahne 2 500 EUR za kalendárny rok. Zodpovedajúce limity v smernici o platobných službách aj v navrhovanej revízii smernice o elektronickom peňažníctve sú 500 EUR a 3 000 EUR. EHSV nemôže akceptovať, že dve smernice stanovujú dva protichodné limity. Vytvára to neprijateľný právny zmätok. Ak majú platiť limity stanovené v tejto smernici, musí sa smernica o boji proti praniu špinavých peňazí zmeniť.

4.7   Hotovosť je anonymná. Jednoduché hotovostné transakcie neodhaľujú totožnosť osoby, ktorá platbu vykonáva. Systémy elektronického peňažníctva môžu byť anonymné alebo s identifikáciou. Problémom vykonávania smernice o elektronickom peňažníctve v členských štátoch bolo, že požiadavka „poznaj svojho klienta“ sa často dovádzala do krajností. Pri transakciách s nízkou hodnotou si mnohí používatelia budú želať zachovať anonymitu. Vykonávanie smernice o elektronickom peňažníctve v Spojenom kráľovstve bolo charakteristické tým, že opatrenia požiadavky „poznaj svojho klienta“ neprišli na rad, kým činnosť klienta nedosiahla značnú úroveň. Vyšší limit uloženej hodnoty na úrovni 500 EUR má zatraktívniť elektronické peňažníctvo potenciálnym používateľom, hlavne tým, ktorí nemajú žiadny alebo majú len nedostatočný prístup k bankovým službám. Aj keď takýto limit logicky nepredstavuje neprimerané nebezpečenstvo prania špinavých peňazí v porovnaní s tým, čo je možné s veľkými sumami hotovosti, niektoré výhrady ohľadom navrhnutého limitu zostávajú.

4.8   Elektronické peňažníctvo uľahčuje finančné začlenenie. V spoločnosti čoraz viac očakávajúcej, že platba sa vykoná debetnou alebo kreditnou kartou, je možnosť získania karty za hotovosť, ktorá sa potom môže použiť v kreditných alebo debetných transakciách, potenciálne veľmi príťažlivá. Určité skupiny v spoločnosti by sa mohli pomocou tohto prostriedku osobitne posunúť vpred. Týka sa to prisťahovalcov, skupín bez prístupu alebo len s nedostatočným prístupom k bankovým službám a v určitých prípadoch aj mladých ľudí a postihnutých. EHSV sa obáva, že tieto skupiny sú najzraniteľnejšie aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Členské štáty by mali mať pri vykonávaní smernice túto zraniteľnosť na zreteli.

V Bruseli 26. februára 2009

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  RFID – rádiofrekvenčná identifikácia – využíva elektronický čip, ktorý môže byť súčasťou rôznych nosičov, napríklad identifikačných štítkov alebo osobných identifikačných preukazov. Čip sa načíta bezdrôtovým čítacím zariadením, pričom postačí, ak sa karta k tomuto zariadeniu priloží. Toto využitie sa nazýva „bezkontaktné“. Príkladom kariet RFID sú karty používané na vstup do budov, napríklad do budovy EHSV.

(2)  Systém PayPal začínal ako inštitúcia elektronického peňažníctva, ktorá podliehala regulácii Úradu Spojeného kráľovstva pre dohľad nad finančným trhom. Odvtedy sa zmenil na úverovú inštitúciu a teraz sídli v Luxembursku.


Top