Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52008AR0348

Stanovisko Výboru regiónov Cezhraničná zdravotná starostlivosť

OJ C 120, 28.5.2009, p. 65–80 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 120/65


Stanovisko Výboru regiónov „Cezhraničná zdravotná starostlivosť“

2009/C 120/12

VÝBOR REGIÓNOV

sa domnieva, že voľný pohyb pacientov nesmie z hospodárskeho ani finančného hľadiska ohroziť systémy poskytovania zdravotnej starostlivosti v jednotlivých členských štátoch,

myslí si, že treba podporovať cezhraničnú spoluprácu v oblasti zdravotníctva a venovať osobitnú pozornosť pohraničným oblastiam,

konštatuje, že je potrebná rovnováha medzi ďalším prehlbovaním európskej spolupráce, ktorej úžitok všetci zúčastnení uznávajú, a dodržiavaním zásady subsidiarity,

je presvedčený, že je potrebné zabezpečiť, aby aj zraniteľnejšie skupiny pacientov mohli využívať práva vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva,

odporúča, aby poisťujúce členské krajiny mali neobmedzené právo zaviesť všeobecný systém predchádzajúceho schválenia v prípade nemocničného ošetrenia v inom členskom štáte,

domnieva sa, že výbor, ktorý bude pomáhať Komisii pri uplatňovaní smernice, by mal byť vytvorený tak, aby boli zohľadnené aj odborné poznatky z miestnej a regionálnej úrovne riadenia. Do tejto práce by mal byť zapojený aj Výbor regiónov.

Spravodajca

:

Karsten Uno Petersen (DK/SES), člen regionálnej rady regiónu Južné Dánsko

Referenčný dokument

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti

KOM(2008) 414 v konečnom znení

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV,

Všeobecné pripomienky

1.

víta úsilie vyjasniť prostredníctvom návrhu smernice právnu stránku otázky práv pacientov v zmysle judikatúry Súdneho dvora a umožniť tak všeobecnejšie a účinnejšie uplatňovanie týchto práv v prípade využitia zdravotnej starostlivosti;

2.

vychádza z predpokladu, že článok 152 Zmluvy o ES, ktorý stanovuje, že zdravotníctvo spadá do oblasti výlučnej zodpovednosti členských štátov, bude rešpektovaný a pripomína, že členské štáty nesú hlavnú zodpovednosť za politiku v oblasti zdravia;

3.

víta a podporuje to, že zdravie sa považuje za dôležitú hodnotu, ktorú je potrebné chrániť účinnou a transparentnou politikou a opatreniami v členských štátoch, na úrovni EÚ, ako aj na celom svete. Komisia by v tejto súvislosti mala zabezpečiť, aby miestne a regionálne orgány, ktoré nesú zodpovednosť za zdravotníctvo a zdravotnú starostlivosť, boli zapojené do spolupráce na úrovni EÚ, pokiaľ ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a lekárske ošetrenie;

4.

poukazuje na skutočnosť, že sloboda poskytovania služieb a verejné zdravie patria medzi oblasti, v ktorých nesú členské štáty a Spoločenstvo zodpovednosť spoločne. Aj preto je dôležité, aby v prípade legislatívnych návrhov v tejto oblasti bolo vykonané hodnotenie dodržiavania zásady subsidiarity;

5.

okrem toho zdôrazňuje, že treba rozlišovať medzi voľným pohybom osôb (t. j. pacientov) a voľným pohybom služieb, ktoré sa musia riadiť právnymi predpismi vnútorného trhu. VR vyjadruje nesúhlas s podriadením zdravotnej starostlivosti pravidlám vnútorného trhu, keďže sa domnieva, že zdravotná starostlivosť je vecou všeobecného záujmu. Členské štáty, resp. prípadne miestne a regionálne orgány, musia mať naďalej možnosť regulovať služby v oblasti zdravotnej starostlivosti, aby mohli zabezpečiť ich kvalitu a dostupnosť a zohľadniť aj finančné obmedzenia;

6.

konštatuje, že hospodárska rovnováha zdravotnej starostlivosti je záležitosťou jednotlivých členských krajín a musí zostať zachovaná. Tento návrh smernice by mohol mať rozsiahle následky, najmä na miestnej úrovni, napr. v pohraničných oblastiach a v menších členských krajinách. Mobilita pacientov nesmie hospodársky alebo finančne ohrozovať verejné systémy zdravotnej starostlivosti v jednotlivých členských krajinách EÚ;

7.

vyzýva Komisiu, aby sa pri svojom porovnaní, že zdravotná starostlivosť je vlastne službou, nenechala zviesť myšlienkou hospodárskeho zisku. Oveľa viac by mali zavážiť kritériá, ktoré do stredobodu pozornosti stavajú zdravie jednotlivca, podporu zdravia prostredníctvom prevencie, priebeh liečby a kvalitu života;

8.

domnieva sa, že v rámci cezhraničnej spolupráce v oblasti zdravotníctva treba osobitnú pozornosť venovať pohraničným oblastiam. Okrem toho treba podporovať vypracovanie opatrení v oblasti politiky zdravia a zlepšenie úrovne zdravia v tých krajinách EÚ, v ktorých je to najpotrebnejšie, aby sa tak vyrovnali rozdiely zdravotného stavu obyvateľstva a nerovnováha v EÚ, a postupne podarilo dosiahnuť najvyššiu úroveň v EÚ;

9.

okrem toho sa domnieva, že súčasná iniciatíva nesmie podkopávať iniciatívy a ustanovenia členských krajín zamerané na lepšiu bezpečnosť pacientov, ani ustanovenia týkajúce sa práv pacientov;

10.

konštatuje, že práva pacientov stanovené v tomto návrhu smernice sa vzťahujú v prvom rade na elektívnych pacientov a pacientov z pohraničných oblastí. Práva týchto pacientov by však nemali byť uprednostňované pred právami iných skupín pacientov, medzi inými napríklad akútnych pacientov, ktorí predstavujú s odstupom najväčšiu časť pacientov;

Zodpovednosť členských krajín

11.

konštatuje, je potrebná rovnováha medzi ďalším prehlbovaním európskej spolupráce, ktorej úžitok všetci zúčastnení uznávajú, a dodržiavaním zásady subsidiarity, podľa ktorej sú členské štáty, resp. v niektorých prípadoch miestne a regionálne orgány, garantmi dobre fungujúcich systémov zdravotnej starostlivosti. Výbor poukazuje na to, že je potrebné vyjasniť tie časti návrhu smernice, v ktorých sa členským krajinám ukladá povinnosť prispôsobiť vnútroštátne systémy zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia. Dosah týchto opatrení je tiež potrebné vyjasniť vzhľadom na zásadu subsidiarity;

12.

poukazuje v tejto súvislosti na sieť na monitorovanie subsidiarity (1) ktorú založil Výbor regiónov a ktorá po konzultácii s členmi siete vypracovala správu o návrhu smernice. V tejto správe sa okrem iného uvádza, že návrh smernice môže spôsobiť narušenie existujúcich mechanizmov regulácie, ktoré využívajú miestne a regionálne orgány zodpovedné za poskytovanie zdravotnej starostlivosti;

13.

okrem toho sa domnieva, že nejde len o ochranu občanov a o to, aby boli informovaní o právach, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov Spoločenstva, ale je potrebné vo väčšej miere dbať aj na možnosť vytvorenia dostupného systému, ktorý by bol schopný rýchlo reagovať, aby všetky skupiny pacientov mohli využiť existujúce práva a možnosti. Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby aj zraniteľnejšie skupiny pacientov a skupiny pacientov, ktoré potrebujú ochranu mohli využiť práva vyplývajúce z právnych predpisov Spoločenstva. Myslia sa tým napríklad staršie osoby, ktoré nemajú dostatočné znalosti cudzích jazykov alebo pacienti, ktorí z dôvodu fyzickej alebo psychickej slabosti nie sú mobilní. To zahŕňa aj diskusiu o tom, či by mala príslušná inštitúcia členského štátu, v ktorom je pacient poistený hradiť výdavky na cestu a ubytovanie počas liečby, pokiaľ celkové výdavky neprekročia výdavky na liečbu v tomto členskom štáte;

14.

súhlasí s názorom, že zabezpečenie dobre fungujúceho zdravotníctva je záležitosťou jednotlivých členských krajín, resp. v niektorých prípadoch miestnych a regionálnych orgánov, ktoré pritom musia dodržiavať zásady univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity, ako aj normy kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti. Okrem toho je potrebné, aby:

existovali pravidlá, ktoré zabezpečia dodržiavanie noriem a umožnia ich kontrolu,

v rámci ošetrenia a zdravotnej starostlivosti pacient dostal potrebné informácie (a mohol sa na ich základe patrične rozhodnúť),

pacienti mali možnosť podať žalobu,

zamestnanci sektoru zdravotníctva mali poistenie zodpovednosti za škodu,

osobné údaje boli prísne chránené,

nedochádzalo k nerovnakému zaobchádzaniu s pacientmi na základe toho, z ktorej krajiny EÚ pochádzajú.

Tieto oblasti tvoria jadro dobre fungujúceho systému zdravotníctva a mali by zostať aj naďalej v kompetencii členských krajín, resp. v niektorých prípadoch miestnych a regionálnych orgánov. Návrh smernice by nemal smerovať k harmonizácii.

Napriek tomu, že stanovovanie noriem kvality je v právomoci členských štátov, resp. v niektorých prípadoch v právomoci príslušných samosprávnych orgánov, inštitúciám Európskej únie nič nebráni, aby predkladali odporúčania zamerané na zjednotenie týchto kritérií, ako aj na podporu spolupráce prostredníctvom vytvorenia referenčných sietí a služieb;

15.

víta, že zdravotná starostlivosť sa má poskytovať v súlade s pravidlami a postupmi členského štátu, ktorý poskytuje ošetrenie;

Otázka hospitalizácie a kapacity zdravotných systémov krajín EÚ

16.

víta skutočnosť, že majú byť zachované administratívne postupy poisťujúcich členských krajín pre prípady hospitalizácie a odporučenia na odborné vyšetrenie, a to za predpokladu, že nie sú diskriminujúce a nie sú prekážkou voľného pohybu;

17.

s potešením berie na vedomie, že v návrhu smernice sa zdôrazňuje, že členské štáty si môžu zachovať svoje všeobecné podmienky, kritériá uplatniteľnosti nároku na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a regulačné a administratívne postupy týkajúce sa využitia zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte a preplácania nákladov na ňu, napr. že odporúčanie na odborné vyšetrenie môže vydať všeobecný lekár;

18.

odporúča, aby poisťujúce členské krajiny mali neobmedzené právo zaviesť všeobecný systém predchádzajúceho schválenia v prípade nemocničného ošetrenia v inom členskom štáte, ktorý poskytuje ošetrenie. To by zabezpečilo plánovateľnosť a účinnosť systému zdravotníctva a zabránilo problémom vyplývajúcim z fluktuácie pacientov. Súčasne by sa tým znížilo nebezpečenstvo, že by tok pacientov narúšal (alebo mohol narušiť) hospodársku rovnováhu a vyváženosť zdravotných systémov alebo plánovateľnosť, kam patrí aj plánovanie kapacít, zvyšovanie účinnosti a dostupnosť. Je potrebné, aby smernica Komisie stanovila podmienky, na základe ktorých môže členských štát, v ktorom je pacient poistený, zamietnuť žiadosť o povolenie, pretože v opačnom prípade to môže ohroziť uplatňovanie smernice ako celku. Všeobecný systém predchádzajúceho schvaľovania by mal okrem toho prispieť aj k tomu, že členskému štátu, ktorý poskytol ošetrenie budú jednoduchšie uhradené poskytnuté lekárske výkony. V neposlednom rade by systém predbežného schvaľovania mal posunúť do centra pozornosti priebeh liečby pacienta, aby mohla byť napríklad poskytnutá odborná rehabilitácia po ukončení liečby;

19.

upozorňuje na to, že rozdiely medzi nemocničnou liečbou a zdravotnou starostlivosťou, ktorá si nevyžaduje pobyt pacienta v nemocnici by mohla viesť k problémom, keďže liečebné metódy sa v jednotlivých krajinách rôznia. Preto by mali rozsah nemocničného ošetrenia určovať členské krajiny, resp. v niektorých prípadoch miestne a regionálne orgány, a to na základe najnovších poznatkov a vývoja, ako aj miestnych a regionálnych podmienok;

20.

vyzýva, aby boli vypracované opatrenia, ktoré by zabezpečili cezhraničné využívanie voľných kapacít a možností zdravotnej starostlivosti. To sa však musí uskutočniť tak, aby nedošlo k neúčelnému presunu zdrojov v oblasti zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti, vrátane presunu zdravotníckeho personálu v rámci členských krajín ako aj medzi členskými krajinami, čo by mohli napríklad spôsobiť rozdielne systémy odmeňovania;

21.

konštatuje, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom z iných členských štátov sa nesmie negatívne odraziť na schopnosti a povinnosti členského štátu poskytovať zdravotnú starostlivosť svojmu vlastnému obyvateľstvu;

22.

v zásade uznáva, že je potrebné vytvoriť kontaktné miesta, ktoré by mali pacientom poskytovať výlučne informácie o ich právach, pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a tým zabezpečiť, že občania budú patrične informovaní o svojich právach. Kontaktné miesta by mali pri vykonávaní svojich funkcií využívať prípadné existujúce štruktúry. Tieto kontaktné miesta nemajú mať formu právnickej osoby, ale majú byť len informačnými centrami pre pacientov;

Úhrada nákladov za liečbu

23.

zastáva názor, že pri cezhraničnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti by mali byť pacientom uhrádzané len tie zdravotné výkony, ktoré pokrýva systém sociálneho zabezpečenia poisťujúceho členského štátu. Víta návrh Komisie, podľa ktorého pacienti nemôžu dosahovať zisk, pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti;

24.

poukazuje na to, že príslušnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v členskom štáte by mali byť uhradené všetky náklady spojené s poskytnutím ošetrenia. Členský štát, v ktorom je pacient poistený je však povinný uhradiť náklady na ošetrenie len v tej výške, v akej by vznikli v prípade, že by sa rovnaké alebo podobné ošetrenie poskytlo v poisťujúcom členskom štáte, a to bez toho, aby sa prekročili skutočné náklady spojené s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Všetky dodatočné náklady by mal niesť pacient;

25.

poukazuje na to, že v praxi je uhrádzanie nákladov často problematické a preto žiada, aby členské štáty mohli prijať opatrenia na zjednodušenie alebo zaručenie úhrad nákladov na ošetrenie. Môžu to byť napríklad dohody medzi sociálnymi poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti alebo tiež dohody medzi samotnými členskými štátmi, ako aj opatrenia na zaručenie platby od pacienta;

26.

praje si, aby boli objasnené práva občanov vyplývajúce z navrhovanej smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a z nariadenia (EHS) 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia;

Spolupráca v oblasti zdravotníctva

27.

vyzýva, aby sa návrh smernice týkal len regulácie oblastí, ktoré majú bezprostredný význam pre práva pacientov;

28.

poukazuje na to, že pre lieky platia vnútroštátne ustanovenia a právne predpisy Spoločenstva nesmú narúšať prísne vnútroštátne normy týkajúce sa bezpečnosti pacientov a vydávania liekov na predpis a iných liečiv. Úsilie o harmonizáciu by okrem toho nemalo obmedzovať možnosti členských krajín regulovať oblasť liekov a liečiv, keďže umožňujú dosiahnuť maximálnu úroveň ochrany pacienta, hospodársku rovnováhu a riadiť verejné výdavky na lieky a liečivá;

29.

vyslovuje sa za to, aby členské krajiny podporili vytvorenie siete v oblasti zdravotníctva, ktorá by spolupracovala pri špeciálnom ošetrení a v prípadoch ošetrenia, ktoré je veľmi náročné na zdroje. Spolupráca pri osobitných druhoch ošetrenia by znamenala prínos a podporovala by inovácie, kvalitu a účinné využívanie zdrojov. Týchto referenčných centier by sa však nemala dotknúť harmonizácia či regulácia vysokošpecializovaných terapií;

30.

poukazuje na to, že opatrenia Komisie týkajúce sa informačných a komunikačných systémov, ktoré sa využívajú v členských štátoch (interoperabilita) nesmú ovplyvniť opatrenia, ktoré zavádzajú v tejto oblasti členské krajiny. Treba uvítať, že opatrenia Komisie odzrkadľujú technický vývoj, dbajú na ochranu osobných údajov a majú viesť k vypracovaniu potrebných noriem a terminológie pre interoperabilitu;

31.

v tejto súvislosti sa domnieva, že štruktúrovaná a koordinovaná spolupráca na európskej úrovni zameraná na výmenu skúseností, prenos vedomostí a výskum, pokiaľ ide o vývoj zdravotníckych technológií, by mohla byť významným prínosom pre členské štáty. Takáto spolupráca by však nemala byť harmonizovaná alebo regulovaná;

32.

zastáva názor, že podstatnú úlohu zohráva prístup k spoľahlivým údajom a kvalitným informáciám. Pri zbieraní údajov by sa však mali využiť údaje, ktoré sú už k dispozícii v jednotlivých členských krajinách;

Zapojenie miestnych a regionálnych samospráv

33.

pripomína, že v mnohých členských krajinách zdravotníctvo plánuje, riadi, prevádzkuje a ďalej rozvíja miestna a regionálna úroveň, ktorá je zároveň úrovňou najbližšou k občanom, takže je v oblasti zdravotníctva jedným z rozhodujúcich faktorov a informovaným aktérom;

34.

trvá na tom, že miestne a regionálne orgány majú byť zapojené do činností a iniciatív Spoločenstva v oblasti zdravotníctva;

35.

vyzýva ďalej členské štáty, aby stanovili postupy, ktoré umožnia včas zapojiť ich miestne a regionálne samosprávy do krokov na prípravu európskych právnych predpisov v oblasti zdravotníctva;

36.

domnieva sa, že výbor, ktorý bude pomáhať Komisii pri uplatňovaní smernice, by mal byť vytvorený tak, aby boli zohľadnené aj odborné poznatky z miestnej a regionálnej úrovne riadenia. Do tejto práce by mal byť zapojený aj Výbor regiónov.

II.   ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

Prvá citácia – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok články 152, 95 a 16,

Zdôvodnenie

Ako zdôrazňuje spravodajca v bode 2 stanoviska a ako uvádza aj Komisia v prvom bode zdôvodnenia návrhu smernice, odkaz v článku 152 Zmluvy o ES na vysokú úroveň ochrany zdravia je základom politickej legitimity tohto návrhu smernice. Ďalej treba zdôrazniť významnú úlohu, ktorú zohrávajú v oblasti zdravia služby všeobecného hospodárskeho záujmu, o ktorých sa zmieňuje článok 16 Zmluvy o ES.

Pozmeňovací návrh 2

Vložiť nové odôvodnenie za odôvodnenie 3:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

 

(3. a)

so zreteľom na to, že medzi cieľmi zdravotnej politiky a cieľmi vnútorného trhu existujú rozpory, v prípade konfliktu sa musia za prioritné považovať ciele zdravotnej politiky, a to z dôvodu naliehavého verejného záujmu (napríklad: verejné zdravie, ciele sociálnej politiky, udržanie finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia, atď.).

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie 10 – zmeniť:

Text navrhovaný Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

10.

Na účely tejto smernice sa pojem „cezhraničná zdravotná starostlivosť“ vzťahuje na tieto spôsoby poskytovania zdravotnej starostlivosti:

využitie zdravotnej starostlivosti v zahraničí (napr.: ak sa pacient presúva za poskytovateľom zdravotnej starostlivosti do iného členského štátu); sa označuje ako „mobilita pacientov“;

cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti (napr. dodávanie služieb z územia jedného členského štátu na územie druhého); ako napr. služby telemedicíny, diagnóza a predpisovanie receptov na diaľku, laboratórne služby;

neustála prítomnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (napr.: zriadenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte); a

dočasná prítomnosť osôb (napr.: mobilita zdravotníckych odborníkov, napríklad dočasné presunutie sa do členského štátu pacienta na účely poskytnutia služieb).

10.

Na účely tejto smernice sa pojem „cezhraničná zdravotná starostlivosť“ vzťahuje na tieto spôsoby poskytovania zdravotnej starostlivosti:

využitie zdravotnej starostlivosti v zahraničí (napr.: ak sa pacient presúva za poskytovateľom zdravotnej starostlivosti do iného členského štátu); sa označuje ako „mobilita pacientov“;

cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti (napr. dodávanie služieb z územia jedného členského štátu na územie druhého); ako napr. služby telemedicíny, diagnóza a predpisovanie receptov na diaľku, laboratórne služby;

neustála prítomnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (napr.: zriadenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte); a

dočasná prítomnosť osôb (napr.: mobilita zdravotníckych odborníkov, napríklad dočasné presunutie sa do členského štátu pacienta na účely poskytnutia služieb).

Zdôvodnenie

Tretia zarážka textu navrhovaného Komisiou sa týka otázky, na ktorú sa vzťahuje smernica č. 2006/123/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. Aby sa zabránilo nadbytočnosti a právnym nejasnostiam, navrhujeme túto zarážku vymazať.

Štvrtá zarážka textu navrhovaného Komisiou sa týka otázky, na ktorú sa vzťahuje smernica č. 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. Aby sa zabránilo nadbytočnosti a právnym nejasnostiam, navrhujeme túto zarážku vymazať.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie 31 – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(31)

Dostupné dôkazy naznačujú, že uplatňovanie princípov voľného pohybu v súvislosti s využívaním zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte v rámci limitov pokrytia zaručeného štatutárnou schémou poistenia pre prípad choroby v členskom štáte, kde je pacient poistený, nenaruší systémy zdravotníctva členských štátov alebo trvalú finančnú udržateľnosť ich systémov sociálneho zabezpečenia. Súdny dvor však uznal, že nemožno vylúčiť, že možné riziko vážneho narušenia finančnej rovnováhy systémov sociálneho zabezpečenia alebo cieľa udržať vyrovnané lekárske a nemocničné služby prístupné pre všetkých, predstavuje dôvody vo všeobecnom záujme, ktorými možno opodstatniť prekážky v princípe slobody poskytovať služby. Súdny dvor takisto uznal, že počet nemocníc, ich geografické rozloženie, spôsob ich organizácie a ich vybavenie, dokonca aj charakter lekárskych služieb, ktoré vedia ponúknuť, sú vecou, v ktorej musí byť možné uplatniť plánovanie. V tejto smernici by sa mal ustanoviť systém predchádzajúceho povoľovania týkajúci sa predpokladaných nákladov na nemocničnú starostlivosť prijímanú v inom členskom v prípade, že sú splnené tieto podmienky: ak bolo ošetrenie poskytnuté na jeho území, hradila by sa podľa jeho systému sociálneho zabezpečenia a následný odliv pacientov v dôsledku implementácie tejto smernice vážne narúša alebo môže vážne narušiť finančnú rovnováhu systémov sociálneho zabezpečenia a/alebo tento odliv pacientov vážne narúša alebo môže vážne narušiť plánovanie a racionalizáciu vykonané v sektore nemocníc s cieľom vyhnúť sa nadmernej kapacite nemocníc, nerovnováhe medzi poskytovaním nemocničnej starostlivosti a logistickému a finančnému plytvaniu, ako aj udržanie vyrovnaných lekárskych a nemocničných služieb prístupných pre všetkých alebo udržanie liečebnej kapacity alebo lekárskej spôsobilosti na území príslušného členského štátu. Keďže posúdenie presného dosahu očakávaného odlivu pacientov si vyžaduje komplexné predpoklady a výpočty, v smernici sa predpokladá systém predchádzajúceho povolenia, ak je dostatočný dôvod na to, že možno očakávať vážne narušenie systému sociálneho zabezpečenia. Tu by sa mali zahrnúť prípady už existujúcich systémov predchádzajúceho povolenia, ktoré sú v súlade s podmienkami stanovenými v článku 8.

(31)

Dostupné dôkazy naznačujú, že uplatňovanie princípov voľného pohybu v súvislosti s využívaním zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte v rámci limitov pokrytia zaručeného štatutárnou schémou poistenia pre prípad choroby v členskom štáte, kde je pacient poistený, nenaruší systémy zdravotníctva členských štátov alebo trvalú finančnú udržateľnosť ich systémov sociálneho zabezpečenia. Súdny dvor však uznal, že nemožno vylúčiť, že možné riziko vážneho narušenia finančnej rovnováhy systémov sociálneho zabezpečenia alebo cieľa udržať vyrovnané lekárske a nemocničné služby prístupné pre všetkých, predstavuje dôvody vo všeobecnom záujme, ktorými možno opodstatniť prekážky v princípe slobody poskytovať služby. Súdny dvor takisto uznal, že počet nemocníc, ich geografické rozloženie, spôsob ich organizácie a ich vybavenie, dokonca aj charakter lekárskych služieb, ktoré vedia ponúknuť, sú vecou, v ktorej musí byť možné uplatniť plánovanie. V tejto smernici by sa mal ustanoviť systém predchádzajúceho povoľovania týkajúci sa predpokladaných nákladov na nemocničnú starostlivosť prijímanú v inom členskom štáte. v prípade, že sú splnené tieto podmienky: ak bolo ošetrenie poskytnuté na jeho území, hradila by sa podľa jeho systému sociálneho zabezpečenia a následný odliv pacientov v dôsledku implementácie tejto smernice vážne narúša alebo môže vážne narušiť finančnú rovnováhu systémov sociálneho zabezpečenia a/alebo tento odliv pacientov vážne narúša alebo môže vážne narušiť plánovanie a racionalizáciu vykonané v sektore nemocníc s cieľom vyhnúť sa nadmernej kapacite nemocníc, nerovnováhe medzi poskytovaním nemocničnej starostlivosti a logistickému a finančnému plytvaniu, ako aj udržanie vyrovnaných lekárskych a nemocničných služieb prístupných pre všetkých alebo udržanie liečebnej kapacity alebo lekárskej spôsobilosti na území príslušného členského štátu. Keďže posúdenie presného dosahu očakávaného odlivu pacientov si vyžaduje komplexné predpoklady a výpočty, v smernici sa predpokladá systém predchádzajúceho povolenia, ak je dostatočný dôvod na to, že možno očakávať vážne narušenie systému sociálneho zabezpečenia. Tu by sa mali zahrnúť prípady už existujúcich systémov predchádzajúceho povolenia, ktoré sú v súlade s podmienkami stanovenými v článku 8. Je potrebný systém predchádzajúceho povoľovania, aby cezhraniční pacienti mali záruku, že im bude poskytnutá starostlivosť, náklady na ktorú im budú preplatené v rámci systému sociálneho zabezpečenia krajiny ich bydliska. Takýto systém predchádzajúceho povoľovania je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora.

Zdôvodnenie

1.

Ktoré sú „dostupné dôkazy […]“ o uplatňovaní „princípov voľného pohybu v súvislosti s využívaním zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte […]“? V žiadnom prípade by tu nemal vzniknúť dojem, že cieľom návrhu smernice je nabádať pacientov k voľnému pohybu.

2.

Druhá časť navrhovanej zmeny nepotrebuje vysvetlenie.

Pozmeňovací návrh 5

Článok 1 – Cieľ – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Touto smernicou sa zavádza všeobecný rámec pre poskytovanie bezpečnej, kvalitnej a účinnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Touto smernicou sa zavádza všeobecný rámec pre poskytovanie prístup k bezpečnej, kvalitnej a účinnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, pričom za organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti a lekárskeho ošetrenia zodpovedajú členské štáty.

Zdôvodnenie

Je dôležité už v úvode uviesť, že návrh smernice uznáva výlučnú zodpovednosť členských krajín za oblasť zdravotníctva a že tento príspevok Spoločenstva len dopĺňa politiku jednotlivých krajín v oblasti zdravotníctva.

Pozmeňovací návrh 6

Článok 2 – Rozsah pôsobnosti – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 2 —   Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na jej organizáciu, poskytovanie a formu financovania, ako aj bez ohľadu na to, či má verejný alebo súkromný charakter.

Článok 2 —   Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na cezhraničný prístup poskytovanie jednotlivých pacientov k zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na jej organizáciu, poskytovanie a formu financovania, ako aj bez ohľadu na to, či má verejný alebo súkromný charakter.

Zdôvodnenie

Vyplýva zo samotného znenia.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 4 – Vymedzenie pojmov – písm. b) – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 4 —   Vymedzenie pojmov

b)

„cezhraničná zdravotná starostlivosť“ je starostlivosť poskytovaná v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom je pacient poistený, alebo starostlivosť poskytovaná v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom má poskytovateľ bydlisko, je registrovaný alebo v ktorom má sídlo;

Článok 4 —   Vymedzenie pojmov

b)

„cezhraničná zdravotná starostlivosť“ je starostlivosť poskytovaná v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom je pacient poistený, alebo starostlivosť poskytovaná v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom má poskytovateľ bydlisko, je registrovaný alebo v ktorom má sídlo;

Zdôvodnenie

Rozhodujúcou nie je krajina sídla poskytovateľa starostlivosti, ale krajina, v ktorej je pacient poistený.

Pozmeňovací návrh 8

Článok 4 – Vymedzenie pojmov – písm. d) – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 4 —   Vymedzenie pojmov

d)

„odborník v oblasti zdravotníctva“ je lekár humánnej medicíny alebo zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť alebo stomatológ alebo pôrodná asistentka alebo farmaceut v zmysle smernice 2005/36 alebo iní odborníci vykonávajúci činnosti v sektore zdravotníctva, ktoré sú obmedzené na regulované povolanie, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES;

Článok 4 —   Vymedzenie pojmov

d)

„odborník v oblasti zdravotníctva“ je lekár humánnej medicíny alebo zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť alebo stomatológ alebo pôrodná asistentka alebo farmaceut v zmysle smernice 2005/36 alebo iní odborníci vykonávajúci činnosti v sektore zdravotníctva, ktoré sú obmedzené na regulované povolanie, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2005/36/ES;

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh mení v niektorých jazykoch termín „doktor medicíny“ na termín „lekár“, s odôvodnením, že v niektorých členských štátoch, vrátane Španielska, nie je postgraduálne doktorandské štúdium podmienkou pre výkon medicíny.

Pozmeňovací návrh 9

Článok 5 – Zodpovednosti členského štátu poskytujúceho ošetrenie – zmeniť nadpis:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 5 —

Zodpovednosti členského štátu poskytujúceho ošetrenie

Článok 5 —

Zodpovednosti členského ých štátu ov poskytujúceho ošetrenie

Zdôvodnenie

Článok 5 sa týka aj zodpovednosti členského štátu, v ktorom je uzavreté poistenie.

Pozmeňovací návrh 10

Článok 5 – Zodpovednosti členského štátu poskytujúceho ošetrenie – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 5 —   Zodpovednosti členského štátu poskytujúceho ošetrenie

1.

Za organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti sú zodpovedné členské štáty, v ktorých sa poskytuje ošetrenie. V tomto kontexte a pri rešpektovaní princípov univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity vymedzujú normy kvality a bezpečnosti pre zdravotnú starostlivosti poskytovanú na ich území a zabezpečujú:

a)

aby boli zavedené mechanizmy na zabezpečenie toho, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú schopní plniť tieto normy s ohľadom na medzinárodnú lekársku vedu a všeobecne uznávané osvedčené postupy v zdravotníctve;

b)

aby sa uplatňovanie týchto noriem poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v praxi pravidelne monitorovalo a aby sa prijalo nápravné opatrenie v prípade, že nie sú splnené primerané normy s ohľadom na pokrok v medicíne a zdravotníckej technológii;

c)

aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti poskytovali relevantné informácie, čím sa zabezpečí, že pacienti sa budú rozhodovať na základe nich, najmä pokiaľ ide o dostupnosť, ceny a výstupy poskytnutej zdravotnej starostlivosti a podrobnosti o ich poistnom krytí alebo iných prostriedkoch osobnej alebo kolektívnej ochrany s ohľadom na zodpovednosť za škodu pri výkone povolania;

d)

aby pacienti mali prostriedky na podanie sťažnosti a aby sa zaručili nápravné opatrenia a kompenzácia, keď utrpia škodu vzniknutú v dôsledku poskytovanej zdravotnej starostlivosti;

e)

aby boli pre ošetrenie na ich území zavedené systémy poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, záruky alebo podobné dohody, ktoré sú im rovnocenné alebo v podstate s nimi porovnateľné, pokiaľ ide o ich účel, a ktoré sú primerané povahe a rozsahu rizika;

f)

aby sa chránilo základné právo na súkromie s ohľadom na osobné údaje v súlade s vnútroštátnymi opatreniami na implementáciu ustanovení Spoločenstva o ochrane osobných údajov, najmä smerníc 95/46/ES a 2002/58/ES;

g)

aby pacienti z iných členských štátov mali nárok na rovnaké zaobchádzanie ako pacienti z členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje, vrátane ochrany proti diskriminácii, ktorá je ustanovená v práve Spoločenstva, ako aj právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje.

2.

Všetky opatrenia prijaté členskými štátmi pri implementácii tohto článku rešpektujú ustanovenia smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a smernice 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode.

3.

Do tej miery, do akej to bude potrebné na umožnenie poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a na základe vysokej úrovne ochrany zdravia, Komisia v spolupráci s členskými štátmi vyvinie usmernenia na uľahčenie uplatňovania odseku 1.

Článok 5 —   Zodpovednosti členského ých štátu ov poskytujúceho ošetrenie

1.

Za organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti sú zodpovedné členské štáty, v ktorých sa poskytuje ošetrenie. Vtomto kontexte a pri rešpektovaní Rešpektujú sa princípy univerzálnosti, prístupu ku kvalitnej starostlivosti, rovnosti a solidarity a zabezpečujú:vymedzujú normy kvality a bezpečnosti pre zdravotnú starostlivosti poskytovanú na ich území a zabezpečujú:

a)

aby boli zavedené mechanizmy na zabezpečenie toho, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú schopní plniť tieto normy s ohľadom na medzinárodnú lekársku vedu a všeobecne uznávané osvedčené postupy v zdravotníctve;

b)

aby sa uplatňovanie týchto noriem poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v praxi pravidelne monitorovalo a aby sa prijalo nápravné opatrenie v prípade, že nie sú splnené primerané normy s ohľadom na pokrok v medicíne a zdravotníckej technológii;

c)

aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti poskytovali relevantné informácie, čím sa zabezpečí, že pacienti sa budú rozhodovať na základe nich, najmä pokiaľ ide o dostupnosť, ceny a výstupy poskytnutej zdravotnej starostlivosti a podrobnosti o ich poistnom krytí alebo iných prostriedkoch osobnej alebo kolektívnej ochrany s ohľadom na zodpovednosť za škodu pri výkone povolania;

d)

aby pacienti mali prostriedky na podanie sťažnosti a aby sa zaručili nápravné opatrenia a kompenzácia, keď utrpia škodu vzniknutú v dôsledku poskytovanej zdravotnej starostlivosti;

e)

aby boli pre ošetrenie na ich území zavedené systémy poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, záruky alebo podobné dohody, ktoré sú im rovnocenné alebo v podstate s nimi porovnateľné, pokiaľ ide o ich účel, a ktoré sú primerané povahe a rozsahu rizika;

fa)

aby sa chránilo základné právo na súkromie s ohľadom na osobné údaje v súlade s vnútroštátnymi opatreniami na implementáciu ustanovení Spoločenstva o ochrane osobných údajov, najmä smerníc 95/46/ES a 2002/58/ES;

gb)

aby pacienti z iných členských štátov mali nárok na rovnaké zaobchádzanie ako pacienti z členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje, vrátane ochrany proti diskriminácii, ktorá je ustanovená v práve Spoločenstva, ako aj právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa ošetrenie poskytuje.

2.

Všetky opatrenia prijaté členskými štátmi pri implementácii tohto článku rešpektujú ustanovenia smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a smernice 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode.

3.

Do tej miery, do akej to bude potrebné na umožnenie poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a na základe vysokej úrovne ochrany zdravia, Komisia v spolupráci s členskými štátmi vyvinie usmernenia na uľahčenie uplatňovania odseku 1.

Zdôvodnenie

Článok 5 sa týka aj zodpovednosti členského štátu, v ktorom je uzavreté poistenie.

Takáto zmena článku 5 sa dá odôvodniť v prvom rade tým, že organizácia a poskytovanie zdravotnej starostlivosti spadá do oblasti výlučnej zodpovednosti členských krajín, pozri článok 152 Zmluvy o ES.

Návrh, podľa ktorého by vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti museli spĺňať niekoľko požiadaviek, medzi inými napríklad stanovené normy kvality alebo kontrolné systémy, je zásahom Komisie do vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a tým aj porušením článku 152 Zmluvy o ES.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 6 – ods. 1 a 2 – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 6 —   Zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte

1.

S prihliadnutím na ustanovenia tejto smernice, najmä na články 7, 8 a 9, členský štát, v ktorom je pacient poistený, zabezpečí, aby sa poisteným osobám cestujúcim do iného členského štátu na účely prijímania zdravotnej starostlivosti alebo žiadajúcim zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte nebránilo v tom, aby im táto zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v inom členskom štáte, pokiaľ takéto ošetrenie patrí medzi tie, na ktoré sa vzťahujú dávky ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom je pacient poistený, a na ktoré má táto poistená osoba nárok. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, uhradí náklady poistenej osoby, ktoré by mu boli uhradené v rámci jeho zákonného systému sociálneho zabezpečenia, ak by sa mu rovnaká alebo podobná zdravotná starostlivosť poskytla na území jeho členského štátu. Zdravotnú starostlivosť, ktorá sa uhrádza bez ohľadu na to, kde sa poskytuje, určuje v každom prípade členský štát, v ktorom je pacient poistený.

2.

Náklady na zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte uhrádza členský štát, v ktorom je pacient poistený, v súlade s ustanoveniami tejto smernice do výšky nákladov predpokladaných v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, bez toho, aby sa prekročili skutočné náklady prijatej zdravotnej starostlivosti.

Článok 6 —   Zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte

1.

S prihliadnutím na ustanovenia tejto smernice, najmä na články 7, 8 a 9, členský štát, v ktorom je pacient poistený, zabezpečí, aby sa poisteným osobám cestujúcim do iného členského štátu na účely prijímania zdravotnej starostlivosti alebo žiadajúcim zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte nebránilo v tom, aby im táto zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v inom členskom štáte., pokiaľ takéto Toto ošetrenie musí patríiť medzi tie, na ktoré sa vzťahujú dávky ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom je pacient poistený, a na ktoré má táto poistená osoba nárok. Okrem toho je podmienkou, že toto ošetrenie nemôže byť bez zbytočného odkladu vykonané v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený. Príslušná inštitúcia členský ého štátu, v ktorom je pacient poistený, uhradí náklady poistenej osoby, ktoré by mu boli uhradené v rámci jeho zákonného systému sociálneho alebo zdravotného zabezpečenia, ak by sa mu rovnaká alebo podobná zdravotná starostlivosť poskytla na území jeho členského štátu. Zdravotnú starostlivosť, ktorá sa uhrádza bez ohľadu na to, kde sa poskytuje, určuje v každom prípade členský štát, v ktorom je pacient poistený.

2.

Náklady na zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte uhrádza príšlušná inštitúcia členský ého štátu, v ktorom je pacient poistený, v súlade s ustanoveniami tejto smernice do výšky nákladov predpokladaných v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, bez toho, aby sa prekročili skutočné náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Zdôvodnenie

Návrh smernice má za cieľ objasnenie práv pacientov podľa rozsudkov Európskeho súdneho dvora.

Termín „bez zbytočného odkladu“ sa používa v rozsudkoch Európskeho súdneho dvora (napr. Watts a Inizan) a mal by sa preto používať aj v návrhu smernice. Súdny dvor rozhodol, že starostlivosť sa má poskytnúť v členskom štáte, ktorý je iný, ako sídlo inštitúcie sociálneho poistenia, kde je osoba poistená, v prípadoch, že členský štát, v ktorom má pacient pobyt, nemôže poskytnúť potrebnú starostlivosť bez zbytočného odkladu. Termín zbytočného odkladu sa musí chápať na základe klinických posúdení v každom prípade individuálne.

Ostané zmeny objasňujú, že náklady neuhrádza členský štát, ale príslušná inštitúcia, prípadne inštitúcie sociálneho poistenia a tiež, že sa majú uhrádzať nielen náklady pokrývané zákonným systémom sociálneho zabezpečenia, ale tiež náklady pokrývané systémami zdravotného poistenia financovanými štátom.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 6 – vložiť odseky 3 a 4:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 6:   Zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte

1.

S prihliadnutím na ustanovenia tejto smernice, najmä na články 7, 8 a 9, členský štát, v ktorom je pacient poistený, zabezpečí, aby sa poisteným osobám cestujúcim do iného členského štátu na účely prijímania zdravotnej starostlivosti alebo žiadajúcim zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte nebránilo v tom, aby im táto zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v inom členskom štáte, pokiaľ takéto ošetrenie patrí medzi tie, na ktoré sa vzťahujú dávky ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom je pacient poistený, a na ktoré má táto poistená osoba nárok. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, uhradí náklady poistenej osoby, ktoré by mu boli uhradené v rámci jeho zákonného systému sociálneho zabezpečenia, ak by sa mu rovnaká alebo podobná zdravotná starostlivosť poskytla na území jeho členského štátu. Zdravotnú starostlivosť, ktorá sa uhrádza bez ohľadu na to, kde sa poskytuje, určuje v každom prípade členský štát, v ktorom je pacient poistený.

2.

Náklady na zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte uhrádza členský štát, v ktorom je pacient poistený, v súlade s ustanoveniami tejto smernice do výšky nákladov predpokladaných v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, bez toho, aby sa prekročili skutočné náklady prijatej zdravotnej starostlivosti.

3.

Členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže uložiť pacientovi žiadajúcemu o zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte rovnaké podmienky, kritéria spôsobilosti a regulačné a administratívne náležitosti vzťahujúce sa na prijímanie zdravotnej starostlivosti a úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako by uložil v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti na vlastnom území, pokiaľ nie sú diskriminačné a nepredstavujú prekážky v slobode pohybu osôb.

4.

Členské štáty majú zavedené mechanizmy pre výpočet nákladov, ktoré sa majú uhradiť poistenej osobe v rámci zákonného systému sociálneho zabezpečenia zdravotnej starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte. Tento mechanizmus sa zakladá na objektívnych nediskriminačných vopred známych kritériách a náklady uhradené podľa tohto mechanizmu sú aspoň v takej výške, v akej by sa predpokladali v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti na území členského štátu, v ktorom je pacient poistený.

5.

Pacientom cestujúcim do iného členského štátu s cieľom prijímať alebo žiadať o zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte je zabezpečený prístup k lekárskym záznamom v súlade s vnútroštátnymi opatreniami na implementáciu ustanovení Spoločenstva o ochrane osobných údajov, najmä smerníc 95/46/ES a 2002/58/ES.

Článok 6:   Zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte

1.

S prihliadnutím na ustanovenia tejto smernice, najmä na články 7, 8 a 9, členský štát, v ktorom je pacient poistený, zabezpečí, aby sa poisteným osobám cestujúcim do iného členského štátu na účely prijímania zdravotnej starostlivosti alebo žiadajúcim zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte nebránilo v tom, aby im táto zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v inom členskom štáte, pokiaľ takéto ošetrenie patrí medzi tie, na ktoré sa vzťahujú dávky ustanovené v právnych predpisoch členského štátu, v ktorom je pacient poistený, a na ktoré má táto poistená osoba nárok. Členský štát, v ktorom je pacient poistený, uhradí náklady poistenej osoby, ktoré by mu boli uhradené v rámci jeho zákonného systému sociálneho zabezpečenia, ak by sa mu rovnaká alebo podobná zdravotná starostlivosť poskytla na území jeho členského štátu. Zdravotnú starostlivosť, ktorá sa uhrádza bez ohľadu na to, kde sa poskytuje, určuje v každom prípade členský štát, v ktorom je pacient poistený.

2.

Náklady na zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte uhrádza členský štát, v ktorom je pacient poistený, v súlade s ustanoveniami tejto smernice do výšky nákladov predpokladaných v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, bez toho, aby sa prekročili skutočné náklady prijatej zdravotnej starostlivosti.

3.

Príslušnému poskytovateľovi ošetrenia sa uhradia všetky náklady vzniknuté v súvislosti s ošetrením (celkové náklady).

4.

Členské štáty môžu prijať opatrenia na zjednodušenie alebo zaistenie platieb za náklady na ošetrenie.

3. 5.

Členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže uložiť pacientovi žiadajúcemu o zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte rovnaké podmienky, kritéria spôsobilosti a regulačné a administratívne náležitosti vzťahujúce sa na prijímanie zdravotnej starostlivosti a úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť, ako by uložil v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti na vlastnom území, pokiaľ nie sú diskriminačné a nepredstavujú prekážky v slobode pohybu osôb.

4. 6.

Členské štáty majú zavedené mechanizmy pre výpočet nákladov, ktoré sa majú uhradiť poistenej osobe v rámci zákonného systému sociálneho zabezpečenia zdravotnej starostlivosti poskytovanej v inom členskom štáte. Tento mechanizmus sa zakladá na objektívnych nediskriminačných vopred známych kritériách a náklady uhradené podľa tohto mechanizmu sú aspoň v takej výške, v akej by sa predpokladali v prípade poskytnutia rovnakej alebo podobnej zdravotnej starostlivosti na území členského štátu, v ktorom je pacient poistený.

5. 7.

Pacientom cestujúcim do iného členského štátu s cieľom prijímať alebo žiadať o zdravotnú starostlivosť poskytovanú v inom členskom štáte je zabezpečený prístup k lekárskym záznamom v súlade s vnútroštátnymi opatreniami na implementáciu ustanovení Spoločenstva o ochrane osobných údajov, najmä smerníc 95/46/ES a 2002/58/ES.

Zdôvodnenie

Návrh smernice sa vôbec nezaoberá predpismi týkajúcimi sa finančnej úhrady pre štát poskytujúci ošetrenie, ani praktickou otázkou platieb. Doplnenie nového bodu 3 do článku 6 smernice preto napomôže zabezpečeniu finančnej stability a starostlivosti v systéme členského štátu poskytujúceho ošetrenie. Zabezpečí sa tým, že členskému štátu poskytujúcemu ošetrenie sa uhradia všetky náklady vzniknuté v súvislosti s ošetrením a splní sa tak požiadavka, ktorá bola predostretá v bode 24 stanoviska. Nový bod 4 by mal členským štátom poskytnúť možnosť upraviť spôsob platby resp. zaistiť skutočné platby.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 8 – Nemocničná a špecializovaná starostlivosť – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.

Na účely úhrady zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte v súlade s touto smernicou sa pod nemocničnou starostlivosťou rozumie:

a)

zdravotná starostlivosť, ktorá si vyžaduje pobyt príslušného pacienta v nemocnici s minimálne jedným prenocovaním;

b)

zdravotná starostlivosť zahrnutá v osobitnom zozname, ktorá si nevyžaduje pobyt pacienta v nemocnici s minimálne jedným prenocovaním. Tento zoznam sa obmedzuje na:

zdravotnú starostlivosť, ktorá si vyžaduje využitie vysokošpecializovanej a nákladnej lekárskej infraštruktúry alebo lekárskeho zariadenia alebo

zdravotnú starostlivosť zahŕňajúcu formy liečby, ktoré predstavujú určité riziko pre pacienta alebo obyvateľstvo.

2.

Tento zoznam vypracuje Komisia, ktorá ho môže pravidelne aktualizovať. Tie opatrenia, ktoré sú zamerané na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice formou jej doplnenia, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 19 ods. 3.

3.

Členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže ustanoviť systém predchádzajúceho povoľovania úhrady nákladov na nemocničnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte zo svojho systému sociálneho zabezpečenia, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

ak by sa zdravotná starostlivosť poskytla na jeho území, bolo by možné vykonať odhad v rámci systému zabezpečenia tohto členského štátu; a

b)

účelom tohto systému je riešiť následný odliv pacientov v dôsledku implementácie tohto článku a zabrániť vážnemu narušeniu alebo možnému vážnemu narušeniu:

i)

finančnej rovnováhy systémov sociálneho zabezpečenia členského štátu; a/alebo

ii)

plánovania a racionalizácie vykonaných v sektore nemocníc s cieľom vyhnúť sa nadmernej kapacite nemocníc, nerovnováhe medzi poskytovaním nemocničnej starostlivosti a logistickému a finančnému plytvaniu, ďalej udržania vyrovnaných lekárskych a nemocničných služieb prístupných pre všetkých alebo udržania liečebnej kapacity alebo lekárskej spôsobilosti na jeho území.

4.

Systém predchádzajúceho povoľovania sa obmedzuje na to, čo je potrebné a primerané na zabránenie takéhoto vplyvu a nepredstavuje prostriedok svojvoľnej diskriminácie.

5.

Príslušný členský štát sprístupní verejnosti všetky relevantné informácie o systémoch predchádzajúceho povolenia zavedených v súlade s ustanoveniami odseku 3.

1.

Na účely úhrady zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte v súlade s touto smernicou sa pod nemocničnou starostlivosťou rozumie:

a)

zdravotná starostlivosť, ktorá si vyžaduje pobyt príslušného pacienta v nemocnici s minimálne jedným prenocovaním;

b)

zdravotná starostlivosť zahrnutá v osobitnom zozname, ktorá si nevyžaduje pobyt pacienta v nemocnici s minimálne jedným prenocovaním. Tento zoznam sa obmedzuje na môže obsahovať:

zdravotnú starostlivosť, ktorá si vyžaduje využitie vysokošpecializovanej a nákladnej lekárskej infraštruktúry alebo lekárskeho zariadenia; alebo

zdravotnú starostlivosť zahŕňajúcu formy liečby, ktoré predstavujú určité riziko pre pacienta alebo obyvateľstvo.;

c)

iné ošetrenie, ktoré sa vzhľadom na povahu ochorenia dá najúčelnejšie vykonať v nemocnici.

2.

Tento zoznam vypracuje každý členský štát a Komisia, ktorá homôže hopravidelne aktualizovať tak, aby zodpovedal podmienkam v systéme zdravotníctva príslušného členského štátu, resp. v niektorých prípadoch miestnych a regionálnych orgánov. Tie opatrenia, ktoré sú zamerané na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice formou jej doplnenia, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 19 ods. 3.

3.

Členský štát, v ktorom je pacient poistený, môže ustanoviť všeobecný systém predchádzajúceho povoľovania úhrady nákladov na nemocničnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte zo svojho systému sociálneho zabezpečenia, ak je zdravotná starostlivosť pokrytá systémom sociálneho zabezpečenia členského štátu., ak sú splnené tieto podmienky:

a)

ak by sa zdravotná starostlivosť poskytla na jeho území, bolo by možné vykonať odhad v rámci systému zabezpečenia tohto členského štátu; a

b)

účelom tohto systému je riešiť následný odliv pacientov v dôsledku implementácie tohto článku a zabrániť vážnemu narušeniu alebo možnému vážnemu narušeniu:

i)

finančnej rovnováhy systémov sociálneho zabezpečenia členského štátu; a/alebo

ii)

plánovania a racionalizácie vykonaných v sektore nemocníc s cieľom vyhnúť sa nadmernej kapacite nemocníc, nerovnováhe medzi poskytovaním nemocničnej starostlivosti a logistickému a finančnému plytvaniu, ďalej udržania vyrovnaných lekárskych a nemocničných služieb prístupných pre všetkých alebo udržania liečebnej kapacity alebo lekárskej spôsobilosti na jeho území.

4.

Systém predchádzajúceho povoľovania sa obmedzuje na to, čo je potrebné a primerané na zabránenie takéhoto vplyvu a nepredstavuje prostriedok svojvoľnej diskriminácie.

4.

Systém predchádzajúceho povoľovania sa obmedzuje na to, čo je potrebné a primerané na ochranu práv pacientov a zabezpečenie plánovania a financovania nemocničnej starostlivosti a nepredstavuje prostriedok svojvoľnej diskriminácie.

5.

Naplánovaná starostlivosť však nesmie negatívne ovplyvniť schopnosť alebo povinnosť členského štátu poskytnúť zdravotnú starostlivosť vlastným štátnym príslušníkom.

6.

Príslušný členský štát sprístupní verejnosti všetky relevantné informácie o systémoch predchádzajúceho povolenia zavedených v súlade s ustanoveniami odseku 3.

Zdôvodnenie

Nie je možné zostaviť vyčerpávajúci spoločný európsky zoznam druhov ošetrenia, ktoré by sa mali považovať za nemocničné ošetrenie, keďže organizácia zdravotníctva sa v jednotlivých krajinách líši.

Predchádzajúce povoľovanie (odsek 3) je v rozpore s článkom 152 Zmluvy o ES. V súčasnosti predstavuje cezhraničná mobilita pacientov len malé percento celkového počtu pacientov v zdravotníctve. V dôsledku smernice by však bolo treba počítať s neustále narastajúcou mobilitou pacientov, a to najmä v pohraničných oblastiach a v prípadoch niektorých druhov ošetrení, ako napríklad plánované chirurgické zákroky.

Preto sa navrhuje, aby bol všeobecný systém predchádzajúceho schvaľovania pre nemocničné ošetrenie vypracovaný tak, aby mali členské štáty k dispozícii mechanizmy na riadenie a plánovanie celého svojho systému zdravotníctva. Tým by mali ošetrujúce členské štáty väčšiu bezpečnosť, pokiaľ ide o úhradu výkonov, ktoré poskytli, keďže ošetrenie pacienta bolo schválené štátom, v ktorom je pacient poistený.

Okrem toho má systém predchádzajúceho schvaľovania prispieť k tomu, že pacient dostane náležité ponuky na ošetrenie, ako aj k tomu, že ošetrenie pacienta je potrebné a bezpečné. To môže pacientom sprostredkovať pocit istoty, pokiaľ ide o ošetrenie v inej krajine EÚ a podporovať ďalšie potrebné dodatočné ošetrenie.

V neposlednom rade je potrebné poukázať, že je nutné, aby mohli ošetrujúce krajiny z kapacitných dôvodov pacientov odmietnuť. To je nevyhnutné na zabezpečenie plánovania a riadenia vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti.

Pozmeňovací návrh 14

Článok 12 – Národné kontaktné miesta pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť – zmeniť:

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.

Členské štáty určia národné kontaktné miesta pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a ich názvy a kontaktné údaje oznámia Komisii.

2.

Národné kontaktné miesto v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, v úzkej spolupráci s inými vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a národnými kontaktnými miestami v iných členských štátoch a najmä v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, ako aj s Komisiou:

a)

poskytuje pacientom a šíri informácie týkajúce sa najmä ich práv v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a záruk kvality a bezpečnosti, ochrany osobných údajov, postupov pri podávaní sťažností a prostriedkov nápravy, ktoré sú dostupné v rámci zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ako aj o platných podmienkach;

b)

pomáha pacientom chrániť ich práva a žiadať o primeranú nápravu v prípade poškodenia spôsobeného v dôsledku využívania zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte; národné kontaktné miesto predovšetkým informuje pacientov o dostupných možnostiach pri urovnávaní sporov, pomáha nájsť vhodné riešenia mimosúdneho urovnávania v osobitných prípadoch a v prípade potreby pomáha pacientom pri monitorovaní ich sporov;

c)

zbiera informácie o vnútroštátnych orgánoch, ktoré riadia mimosúdne urovnania sporov a umožňujú spoluprácu s týmito orgánmi;

d)

umožňuje vývoj medzinárodného systému mimosúdneho vyrovnania pri sporoch vzniknutých v dôsledku cezhraničnej starostlivosti;

3.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 20 ods. 2 príjme:

a)

opatrenia potrebné na správu siete národných kontaktných miest stanovených v tomto článku;

b)

povahu a typ údajov, ktoré sa majú zozbierať a vymieňať v rámci tejto siete;

c)

usmernenia k informáciám pre pacientov stanoveným v odseku 2 písm. a) tohto článku.

1.

Členské štáty určia národné kontaktné miesta pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a ich názvy a kontaktné údaje oznámia Komisii.

2.

Národné kontaktné miesto v členskom štáte, v ktorom je pacient poistený, v úzko ej spolupracujeáci s inými vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a národnými kontaktnými miestami v iných členských štátoch a najmä v členskom štáte, v ktorom sa poskytuje ošetrenie, ako aj s Komisiou:

a)

poskytuje pacientom a šíri informácie týkajúce sa najmä ich práv v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. a záruk kvality a bezpečnosti, ochrany osobných údajov, postupov pri podávaní sťažností a prostriedkov nápravy, ktoré sú dostupné v rámci zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, ako aj o platných podmienkach;

b)

pomáha pacientom chrániť ich práva a žiadať o primeranú nápravu v prípade poškodenia spôsobeného v dôsledku využívania zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte; národné kontaktné miesto predovšetkým informuje pacientov o dostupných možnostiach pri urovnávaní sporov, pomáha nájsť vhodné riešenia mimosúdneho urovnávania v osobitných prípadoch a v prípade potreby pomáha pacientom pri monitorovaní ich sporov;

c)

zbiera informácie o vnútroštátnych orgánoch, ktoré riadia mimosúdne urovnania sporov a umožňujú spoluprácu s týmito orgánmi;

d)

umožňuje vývoj medzinárodného systému mimosúdneho vyrovnania pri sporoch vzniknutých v dôsledku cezhraničnej starostlivosti;

3.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 20 ods. 2 príjme:

a)

opatrenia potrebné na správu siete národných kontaktných miest stanovených v tomto článku;

b)

povahu a typ údajov, ktoré sa majú zozbierať a vymieňať v rámci tejto siete;

c)

usmernenia k informáciám pre pacientov stanoveným v odseku 2 písm. a) tohto článku.

Zdôvodnenie

Pre pacientov je rozhodujúce, aby mali k dispozícii informácie o možnostiach ošetrenia v iných krajinách EÚ. Informačná povinnosť, ktorú členským štátom ukladá návrh smernice, však zachádza veľmi ďaleko, z čoho vyplýva, že sa v praxi pravdepodobne bude dať len veľmi ťažko splniť. Okrem toho nie je jasné, ako si Komisia predstavuje povinnosť „mimosúdneho urovnávania“ sporov. Preto musia byť úlohy a zodpovednosti národných kontaktných miest presnejšie stanovené.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 15 – Európske referenčné siete – vypustiť

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.

Členské štáty umožnia vývoj európskych referenčných sietí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tieto siete sú permanentne otvorené novým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí majú záujem sa do nich zapojiť za predpokladu, že spĺňajú všetky požadované podmienky a kritériá.

2.

Cieľom týchto európskych referenčných sietí je:

a)

pomáhať realizovať potenciál európskej spolupráce, pokiaľ ide o vysokošpecializovanú zdravotnú starostlivosť pre pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti prostredníctvom inovácií v medicíne a zdravotníckych technológiách;

b)

pomáhať pacientom získať prístup ku kvalitnej a nákladovo efektívnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje osobitnú koncentráciu zdrojov a odborných znalostí;

c)

v prípade potreby zvýšiť využitie nákladovo efektívnych zdrojov na maximum formou ich koncentrácie;

d)

pomáhať pri výmene vedomostí a poskytovaní odbornej prípravy pre odborníkov v oblasti zdravotníctva;

e)

stanoviť meradlo kvality a bezpečnosti a pomáhať pri šírení osvedčených postupov v rámci uvedenej siete, ako aj mimo nej;

f)

pomáhať členským štátom s nedostatočným počtom pacientov s osobitným zdravotným stavom alebo s chýbajúcou technológiou alebo odbornými znalosťami v plnej miere poskytovať vysokošpecializované služby najvyššej kvality.

3.

Komisia prijme:

a)

zoznam špecifických kritérií a podmienok, ktoré európske referenčné siete musia splniť, vrátane podmienok a kritérií požadovaných od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí majú záujem zapojiť sa do európskych referenčných sietí s cieľom zabezpečiť, aby európske referenčné siete predovšetkým:

i)

mali potrebné kapacity na diagnostiku, následnú liečbu pacientov a starostlivosť o nich s dôkazom o dobrých výsledkoch, pokiaľ je to uplatniteľné;

ii)

mali dostatočnú kapacitu a činnosť na poskytovanie relevantných služieb a zachovanie kvality poskytovaných služieb;

iii)

mali kapacity na poskytovanie odborného poradenstva, diagnostikovania alebo potvrdzovania diagnózy, na vyvíjanie a dodržiavanie usmernení o dobrej praxi a na implementáciu výsledných opatrení a kontrolu kvality;

iv)

mohli predviesť multidisciplinárny prístup;

v)

poskytovali odborné znalosti a skúsenosti na vysokej úrovni, zdokumentované v publikáciách, grantoch alebo čestných postoch zameraných na vzdelávanie a odbornú prípravu;

vi)

významne prispievali v oblasti výskumu;

vii)

boli zapojené do epidemiologického dozoru napr. prostredníctvom registrácie;

viii)

boli úzko prepojené a spolupracovali s inými odbornými centrami a sieťami na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a mali kapacitu na vytváranie sietí;

ix)

boli úzko prepojené a spolupracovali so združeniami pacientov, ak takéto združenia existujú.

b)

postup zriaďovania európskych referenčných sietí.

4.

Opatrenia uvedené v odseku 3, ktoré sú zamerané na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice formou jej doplnenia, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 19 ods. 3.

1.

Členské štáty umožnia vývoj európskych referenčných sietí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tieto siete sú permanentne otvorené novým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí majú záujem sa do nich zapojiť za predpokladu, že spĺňajú všetky požadované podmienky a kritériá.

2.

Cieľom týchto európskych referenčných sietí je:

a)

pomáhať realizovať potenciál európskej spolupráce, pokiaľ ide o vysokošpecializovanú zdravotnú starostlivosť pre pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti prostredníctvom inovácií v medicíne a zdravotníckych technológiách;

b)

pomáhať pacientom získať prístup ku kvalitnej a nákladovo efektívnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje osobitnú koncentráciu zdrojov a odborných znalostí;

c)

v prípade potreby zvýšiť využitie nákladovo efektívnych zdrojov na maximum formou ich koncentrácie;

d)

pomáhať pri výmene vedomostí a poskytovaní odbornej prípravy pre odborníkov v oblasti zdravotníctva;

e)

stanoviť meradlo kvality a bezpečnosti a pomáhať pri šírení osvedčených postupov v rámci uvedenej siete, ako aj mimo nej;

f)

pomáhať členským štátom s nedostatočným počtom pacientov s osobitným zdravotným stavom alebo s chýbajúcou technológiou alebo odbornými znalosťami v plnej miere poskytovať vysokošpecializované služby najvyššej kvality.

3.

Komisia prijme:

a)

zoznam špecifických kritérií a podmienok, ktoré európske referenčné siete musia splniť, vrátane podmienok a kritérií požadovaných od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí majú záujem zapojiť sa do európskych referenčných sietí s cieľom zabezpečiť, aby európske referenčné siete predovšetkým:

i)

mali potrebné kapacity na diagnostiku, následnú liečbu pacientov a starostlivosť o nich s dôkazom o dobrých výsledkoch, pokiaľ je to uplatniteľné;

ii)

mali dostatočnú kapacitu a činnosť na poskytovanie relevantných služieb a zachovanie kvality poskytovaných služieb;

iii)

mali kapacity na poskytovanie odborného poradenstva, diagnostikovania alebo potvrdzovania diagnózy, na vyvíjanie a dodržiavanie usmernení o dobrej praxi a na implementáciu výsledných opatrení a kontrolu kvality;

iv)

mohli predviesť multidisciplinárny prístup;

v)

poskytovali odborné znalosti a skúsenosti na vysokej úrovni, zdokumentované v publikáciách, grantoch alebo čestných postoch zameraných na vzdelávanie a odbornú prípravu;

vi)

významne prispievali v oblasti výskumu;

vii)

boli zapojené do epidemiologického dozoru napr. prostredníctvom registrácie;

viii)

boli úzko prepojené a spolupracovali s inými odbornými centrami a sieťami na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a mali kapacitu na vytváranie sietí;

ix)

boli úzko prepojené a spolupracovali so združeniami pacientov, ak takéto združenia existujú.

b)

postup zriaďovania európskych referenčných sietí.

4.

Opatrenia uvedené v odseku 3, ktoré sú zamerané na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice formou jej doplnenia, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 19 ods. 3.

Zdôvodnenie

Cezhraničná spolupráca v EÚ sa podporuje, pretože znamená prínos pre členské krajiny. Napriek tomu však nie je potrebné stanovovať pravidlá spolupráce v prípade vysokošpecializovaných terapií a riadenia novej zdravotníckej technológie v rámci smernice, keďže tento spôsob by pre členské štáty predstavoval právny záväzok k spolupráci. Z tohto pohľadu nie sú tieto ustanovenia v súlade s cieľmi formulovanými v článku 1.

Pozmeňovací návrh 16

Článok 17 – Spolupráca pri riadení nových zdravotníckych technológií – vypustiť

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.

Členské štáty umožnia vývoj a fungovanie siete spájajúcej vnútroštátne orgány alebo inštitúcie zodpovedné za posúdenie zdravotníckej technológie.

2.

Cieľom posúdenia zdravotníckych technológií je:

a)

podporiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi alebo inštitúciami;

b)

podporiť poskytovanie objektívnych, spoľahlivých, včasných a prenosných informácií o krátkodobej a dlhodobej účinnosti zdravotníckych technológií a umožniť efektívnu výmenu týchto informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami.

3.

Členské štáty ustanovia orgány alebo inštitúcie zapojené do tejto siete uvedenej v odseku 1 a oznámia Komisii ich názvy a kontaktné údaje.

4.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 prijme opatrenia potrebné na zriadenie a riadenie tejto siete a označí povahu a typ informácií, ktoré sa majú vymieňať.

1.

Členské štáty umožnia vývoj a fungovanie siete spájajúcej vnútroštátne orgány alebo inštitúcie zodpovedné za posúdenie zdravotníckej technológie.

2.

Cieľom posúdenia zdravotníckych technológií je:

a)

podporiť spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi alebo inštitúciami;

b)

podporiť poskytovanie objektívnych, spoľahlivých, včasných a prenosných informácií o krátkodobej a dlhodobej účinnosti zdravotníckych technológií a umožniť efektívnu výmenu týchto informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a inštitúciami.

3.

Členské štáty ustanovia orgány alebo inštitúcie zapojené do tejto siete uvedenej v odseku 1 a oznámia Komisii ich názvy a kontaktné údaje.

4.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 19 ods. 2 prijme opatrenia potrebné na zriadenie a riadenie tejto siete a označí povahu a typ informácií, ktoré sa majú vymieňať.

Zdôvodnenie

Cezhraničná spolupráca v EÚ sa podporuje, pretože znamená prínos pre členské krajiny. Napriek tomu však nie je potrebné stanovovať pravidlá spolupráce v prípade vysokošpecializovaných terapií a riadenia novej zdravotníckej technológie v rámci smernice, keďže tento spôsob by pre členské štáty predstavoval právny záväzok k takejto spolupráci. Z tohto pohľadu nie sú tieto ustanovenia v súlade s cieľmi formulovanými v článku 1.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 18 ods. 1 – Zbieranie údajov na účely štatistiky a monitorovania – zmeniť

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1.

Členské štáty zbierajú štatistické a doplňujúce údaje o poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, poskytovanej starostlivosti, jej poskytovateľoch a pacientoch, nákladoch a výsledkoch, ktoré sú potrebné na účely monitorovania. Tieto údaje zbierajú ako súčasť svojich všeobecných systémov na zbieranie údajov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva o tvorbe štatistiky a ochrane osobných údajov.

1.

Členské štáty zbierajú štatistické a doplňujúce údaje o poskytovaní cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, poskytovanej starostlivosti, jej poskytovateľoch a pacientoch, nákladoch a výsledkoch, ktoré sú potrebné na účely monitorovania. Tieto údaje zbierajú výlučne ako súčasť svojich všeobecných systémov na zbieranie údajov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva o tvorbe štatistiky a ochrane osobných údajov.

Zdôvodnenie

Cezhraničné zbieranie údajov treba uvítať, avšak len pod podmienkou, že budú zbierané a ďalej podávané údaje, ktoré už existujú. Dôvodom je skutočnosť, že zbieranie nových údajov môže byť pomerne náročné na zdroje. Pokiaľ sa budú zbierať nové údaje, je potrebné zabezpečiť, aby čas, ktorý sa na to vynaloží zodpovedal úžitku resp. účinku týchto zozbieraných údajov.

V Bruseli 12. februára 2009

Predseda

Výboru regiónov

Luc VAN DEN BRANDE


(1)  Správa o konzultácii Siete na monitorovanie subsidiarity v súvislosti s Návrhom smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, http://subsidiarity.cor.europa.eu


Top