Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document C2008/013/02

Nová národná strana obehových euromincí

OJ C 13, 18.1.2008, p. 2–2 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

18.1.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 13/2


Nová národná strana obehových euromincí

(2008/C 13/02)

Image

Obehové euromince majú v celej eurozóne štatút zákonného platidla. Komisia zverejňuje vzory všetkých nových euromincí s cieľom informovať každého, kto prichádza s mincami do kontaktu, a rovnako aj širokú verejnosť (1). V súlade so závermi Rady z 8. decembra 2003 (2) členské štáty a krajiny, ktoré so Spoločenstvom uzavreli menovú dohodu ustanovujúcu vydávanie obehových euromincí, môžu vydať do obehu určité množstvo pamätných euromincí pod podmienkou, že krajina nevydá viac ako jeden nový vzor pamätnej mince ročne, a bude v nominálnej hodnote 2 eur. Mince majú rovnaké technické parametre ako bežné obehové euromince, na národnej strane však nesú pamätný znak.

Vydávajúci štát: Nemecko

Pamätná udalosť: Hamburg

Vecný opis motívu: Vo vnútornej časti mince je vyobrazený kostol Svätého Michala v Hamburgu. Pod ním je názov landu „HAMBURG“. Na pravej strane motívu kostola smerom zdola hore sa nachádza iniciála raziča „O“ a značka raziarne ako jedno z písmen „A“, „D“, „F“, „G“ alebo „J“. Vonkajší obvod obsahuje v dolnej časti nápis „BUNDESREPUBLIK DEUTSCHLAND“ a z hornej časti ho dotvára letopočet „2008“ a dvanásť hviezd.

Vydávané množstvo: 30 miliónov mincí

Dátum emisie:

Motív vyrazený na hrane: „EINIGKEIT UND RECHT UND FREIHEIT“ a zobrazenie spolkovej orlice.


(1)  Pozri Ú. v. ES C 373, 28.12.2001, s. 1 o národných stranách všetkých mincí, ktoré boli vydané v roku 2002.

(2)  Pozri závery Rady pre všeobecné záležitosti z 8. decembra 2003 o zmenách vo vzoroch národných strán euromincí. Pozri takisto odporúčanie Komisie z 29. septembra 2003 o spoločnom postupe pri zmene vzoru lícnych národných strán obehových euromincí (Ú. v. EÚ L 264, 15.10.2003, s. 38-39).


Top