Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011XP0255

66. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z  8. júna 2011 k 66. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (2011/2030(INI))

OJ C 380E , 11.12.2012, p. 140–151 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

11.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 380/140


Streda 8. júna 2011
66. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov

P7_TA(2011)0255

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 8. júna 2011 k 66. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (2011/2030(INI))

2012/C 380 E/22

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), a najmä jej článok 34,

so zreteľom na návrh odporúčania Rade o prioritách Európskej únie na 66. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ktorý predložil Alexander Graf Lambsdorff v mene skupiny ALDE (B7-0072/2011),

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 25. marca 2010 k 65. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (1),

so zreteľom na priority EÚ na 65. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ktoré Rada prijala 25. mája 2010 (2),

so zreteľom na 65. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN), najmä na jeho rezolúcie o medzinárodnej spolupráci v oblasti humanitárnej pomoci v prípade prírodných katastrof, od pomoci k rozvoju (3), o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike (4), o situácii v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (5), o podpore demokratického a spravodlivého medzinárodného poriadku (6), o podpore mieru ako nevyhnutnej podmienky plného uplatňovania všetkých ľudských práv všetkými (7), o zlepšovaní medzinárodnej spolupráce v oblasti ľudských práv (8), o operačných činnostiach na rozvoj systému Organizácie Spojených národov (9), o úlohe Organizácie Spojených národov pri podpore rozvoja v kontexte globalizácie a vzájomnej závislosti (10), o smerovaní k novému medzinárodnému hospodárskemu poriadku (11), o spolupráci medzi Organizáciou Spojených národov, národnými parlamentmi a Medziparlamentnou úniou (12), o Organizácii Spojených národov v rámci globálneho riadenia (13), o smerovaní k vybudovaniu sveta bez jadrových zbraní: urýchlenie vykonávania záväzkov v oblasti jadrového odzbrojenia (14), o preskúmaní štruktúry Organizácie Spojených národov na upevnenie mieru (15) a o plnení sľubu: zjednotení v záujme dosiahnutia rozvojových cieľov tisícročia (16),

so zreteľom na návrh rezolúcie zo 14. septembra 2010 (17) a rezolúciu (18) VZ OSN o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov z 3. mája 2011,

so zreteľom na hodnotiacu konferenciu z roku 2010, na ktorej sa zúčastnili strany Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, a na preskúmanie rozvojových cieľov tisícročia, Komisiu pre upevnenie mieru a Radu pre ľudské práva,

so zreteľom na správu predloženú sprostredkovateľmi o preskúmaní Komisie pre upevnenie mieru s názvom Preskúmanie štruktúry OSN na upevnenie mieru (19),

so zreteľom na nový orgán OSN pre rodovú rovnosť (orgán OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien – OSN Ženy),

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva s názvom Podpora ľudských práv a základných slobôd prostredníctvom lepšieho chápania tradičných hodnôt ľudstva, prijatú 24. marca 2011, a na negatívne stanovisko EÚ týkajúce sa tejto rezolúcie,

so zreteľom na predbežný zoznam bodov, ktoré sa majú zahrnúť do programu 66. riadneho zasadnutia Valného zhromaždenia (20),

zo zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2011 o prioritách 16. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva a preskúmanie v roku 2011 (21),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o budúcnosti strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou po treťom samite EÚ – Afrika (22),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o konferencii o zmene klímy v Kankúne (COP16) (23),

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti (24),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2010 o civilno-vojenskej spolupráci a rozvoji civilno-vojenských spôsobilostí (25),

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o reforme OSN (26),

so zreteľom na článok 121 ods. 3 a článok 97 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0189/2011),

A.

keďže dochádza k podstatnej premene medzinárodného poriadku, ktorá pre Európsku úniu znamená výzvu, aby sa aktívnejšia zameriavala na súčasné a vznikajúce svetové veľmoci a iné dvojstranné a viacstranné partnerstvá s cieľom podporovať účinné riešenia problémov, ktoré ovplyvňujú občanov EÚ a všeobecne celý svet,

B.

keďže EÚ by mala zohrávať aktívnu úlohu pri budovaní takej Organizácie Spojených národov, ktorá môže účinne prispievať ku globálnym riešeniam, mieru, bezpečnosti, demokracii a medzinárodnému poriadku založenému na právnom štáte; keďže EÚ sa v súlade s článkom 21 ZEÚ oficiálne zaviazala ku skutočnému multilateralizmu so silnou OSN v jeho centre, čo je nevyhnutné na riešenie globálnych výziev, ako sú zmena klímy, zhoršovanie životného prostredia, všeobecnosť a nedeliteľnosť ľudských práv, znižovanie chudoby a rozvoj pre všetkých, dôsledky demografických zmien, migrácia, ako aj medzinárodný organizovaný zločin,

C.

keďže EÚ čelí mnohým výzvam prudko sa meniaceho sveta, ktoré si vyžadujú jednotnú medzinárodnú reakciu; keďže v tomto úsilí môže EÚ čerpať z účinného multilateralizmu, všeobecných hodnôt ľudských práv, otvoreného svetového hospodárstva založeného na medzinárodne dohodnutých transparentných a spravodlivých pravidlách a svojej jedinečnej škály nástrojov,

D.

keďže Lisabonskou zmluvou boli vytvorené nové stále štruktúry pre vonkajšie zastúpenie EÚ a v dôsledku toho sa od nových predstaviteľov EÚ žiada, aby prevzali úlohy, ktoré v minulosti vykonávalo rotujúce predsedníctvo EÚ,

E.

keďže v článku 34 ZEÚ sa stanovuje, že členské štáty koordinujú svoj postup v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách, a tiež, že členské štáty, ktoré sú zároveň členmi Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, zosúlaďujú svoju činnosť s inými členskými štátmi a v plnej miere informujú tieto štáty a vysokého predstaviteľa Únie a obhajujú pozície a záujmy Únie; keďže členské štáty, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady OSN (Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Portugalsko a Nemecko) nezosúladili svoje kroky a neprišli s jednotným stanoviskom týkajúcim sa vojenského zásahu v Líbyi, najmä so zreteľom na hlasovanie o rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN z roku 1973,

F.

keďže článkom 47 ZEÚ sa Únii priznáva právna subjektivita, z čoho vyplývajú jej práva a povinnosti podľa medzinárodného práva; keďže EÚ akceptuje ciele a dodržiava zásady Charty Organizácie Spojených národov; keďže Lisabonská zmluva ako celok umožňuje Únii, aby zohrávala medzinárodnú úlohu primeranú jej dôležitému hospodárskemu postaveniu a jej ambíciám a aby plnila úlohu celosvetového aktéra, ktorý je schopný podeliť sa o zodpovednosť za svetovú bezpečnosť a prevziať vedenie pri vymedzovaní spoločných, mnohostranne dohodnutých reakcií na spoločné výzvy jednotnejším spôsobom, ako bolo načrtnuté v európskej bezpečnostnej stratégii v roku 2003; keďže Únia musí jasne identifikovať svoje strategické záujmy a ciele, aby mohla účinne konať,

G.

keďže globálne partnerstvá sú nástrojom na dosiahnutie spoločne stanovených globálnych cieľov; keďže EÚ je najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci a dôležitým partnerom OSN v jej úsilí v rámci všetkých troch pilierov jej činnosti vrátane krízových situácií i situácií po skončení krízy a príspevok členských štátoch dosahuje až 38 % riadneho rozpočtu OSN; keďže pevné a stabilné partnerstvo EÚ – OSN je základom činnosti Organizácie Spojených národov a kľúčom k úlohe EÚ ako globálneho aktéra,

H.

keďže zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by malo významne prispieť k ďalšiemu vykonávaniu rezolúcií BR OSN č. 1325, 1820 a následných rezolúcií tak z hľadiska jej vnútornej štruktúry, ako aj vonkajších činností a politík,

I.

keďže po odporúčaní Rady OSN pre ľudské práva Valné zhromaždenie OSN 1. marca 2011 hlasovalo za pozastavenie členstva Líbye v Rade OSN pre ľudské práva,

J.

keďže výsledkom rozhodnejšieho úsilia zameraného na boj proti terorizmu vo svete je zvýšená potreba zaoberať sa otázkou bezpečnosti pri plnom dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd,

1.   predkladá Rade tieto odporúčania:

Európska únia v systéme Organizácie Spojených národov

a)

podporovať účinný multilateralizmus ako prvoradý strategický záujem Únie a posilňovať súdržnosť a viditeľnosť EÚ ako globálneho aktéra na pôde OSN, okrem iného tým, že sa zlepší koordinácia vnútorných konzultácií EÚ o otázkach týkajúcich sa OSN, a podporí sa väčší rozsah aktívnej pomoci v rámci širokého spektra problémov; poveriť podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie vypracovaním usmernení pre pravidelné konzultácie veľvyslancov členských štátov s veľvyslancami EÚ, najmä tými, ktorí pracujú na multilaterálnej úrovni na miestach ako Ženeva a New York, aby EÚ mohla úspešne vykonávať svoj program týkajúci sa OSN a naplniť očakávania členov OSN, pokiaľ ide o jej schopnosť konať; podporovať väčšiu súdržnosť v rámci systému OSN, ako aj medzi pozíciami členských štátov EÚ a kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín s cieľom v čo najväčšej miere využiť možnosti vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy, ktoré sa týkajú posilnenia vplyvu EÚ koordinovaným a strategickým využívaním rôznych a konkrétnych vstupných bodov (v EÚ a členských štátoch), posilniť svoju schopnosti rokovať s inými regionálnymi skupinami včas; poskytnúť zástupcom EÚ riadny mandát, aby mohli účinne rokovať v mene členských štátov,

b)

v plnej miere využiť ustanovenia rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/276 o účasti EÚ na činnosti OSN, ktorá obsahuje ustanovenia potrebné na aktívnu činnosť EÚ vo VZ OSN; opätovne potvrdiť svoj záväzok, že OSN je v centre zahraničnej politiky EÚ, a zotrvať na stanovisku, že účinná účasť na činnosti OSN nie je len strategickou prioritou EÚ, ale je aj v súlade s dosahovaním cieľov OSN, a ako taká i v záujme všetkých členov OSN; zlepšiť koordináciu členských štátov EÚ v rámci BR OSN a podporovať členské štáty, ktoré sú tiež členmi BR OSN, a v súlade s čl. 34 ods. 2 ZEÚ vyzvať podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby zastupovala EÚ v BR OSN vždy, keď sa prijme spoločné stanovisko,

c)

snažiť sa o lepšie stanovovanie priorít a prenosových kanálov medzi Bruselom a delegáciou EÚ v New Yorku vrátane lepšej spolupráce s Politickým a bezpečnostným výborom, ako aj jasnejšieho a štruktúrovanejšieho systému podpory inštitúciami EÚ v Bruseli,

d)

komunikovať so strategickými partnermi EÚ v rámci systému OSN; ďalej, poskytovať strategickým partnerstvám multilaterálny rozmer zahrnutím globálnych záležitostí do programov bilaterálnych a multilaterálnych samitov EÚ,

EÚ a globálne riadenie

e)

zlepšiť globálne riadenie a usilovať sa o nájdenie udržateľných riešení otázky vzťahu medzi G-zoskupeniami a systémom OSN, na základe čoho by mohli tieto skupiny užitočným spôsobom uskutočňovať tematické diskusie a zaoberať sa hospodárskymi otázkami, a to za predpokladu, že OSN si zachová svoju hlavnú úlohu a i naďalej bude legitímnym orgánom pre globálne riadenie; zároveň považovať skupiny G-8 a G-20 za dôležité fóra na stanovenie riešení na globálnej úrovni, ku ktorým musí EÚ aktívne prispievať prostredníctvom koordinovaných pozícií; podporovať iniciatívu predsedu VZ OSN na organizovanie diskusií VZ s predsedníctvom G-20 pred konaním samitov G-20 alebo po nich,

f)

prispieť k uvedeniu do praxe novej jednotnej kompozitnej rodovej štruktúry, ktorá nahrádza štyri existujúce subjekty OSN pre oblasť rodových otázok v rámci prebiehajúceho procesu zjednotenia systému; plne podporovať a obhajovať primeraný rozpočet, aby orgán OSN Ženy mohol plniť svoju úlohu, ktorá spočíva v presadzovaní rodovej rovnosti a ochrane a posilňovaní postavenia žien, aj počas konfliktov a v situáciách po skončení krízy, a to v úzkej koordinácii s ostatnými zložkami systému OSN, pričom treba udržiavať úzke kontakty s touto organizáciou, uplatňovať rodovú rovnosť vo všetkých opatreniach zameraných na pripravenosť nástroja stability na krízové situácie,

g)

prispievať k zlepšovaniu účinnosti a transparentnosti OSN, ako aj k zlepšovaniu riadenia finančných zdrojov OSN,

h)

využiť prvý rokovací text o reforme BR OSN ako príležitosť dôkladne sa sústrediť na spoločné body a dosiahnuť viditeľný pokrok, pokiaľ ide o objasnenie právomocí BR OSN vo vzťahu k ostatným orgánom OSN, prijímanie členov s cieľom zlepšiť reprezentatívnosť a legitímnosť BR OSN a preskúmanie pracovných metód BR OSN; zdôrazniť potrebu komplexnej reformy BR OSN s cieľom posilniť jej legitímnosť, regionálne zastúpenie a účinnosť; podporovať reformný proces, ktorý môžu nezvratne začať členské štáty EÚ, ak v súlade s cieľmi Lisabonskej zmluvy posilňovať zahraničnú politiku EÚ a úlohu EÚ v otázkach celosvetového mieru, bezpečnosti a regulácie budú pre EÚ požadovať kreslo v rozšírenej a zreformovanej BR OSN; urýchlene motivovať členské štáty, aby na tento účel vypracovali spoločné stanovisko; do prijatia takéhoto spoločného stanoviska bezodkladne schváliť rotačný systém v Bezpečnostnej rade OSN s cieľom zabezpečiť stále kreslo EÚ v Bezpečnostnej rade OSN,

i)

posilňovať úlohu Medzinárodného trestného súdu a medzinárodného systému trestného súdnictva, podporovať zodpovednosť a ukončiť beztrestnosť, ďalej podporovať dôležitú prácu Medzinárodného trestného súdu ako jedinej stálej a nezávislej súdnej inštitúcie s príslušnosťou na konanie vo veci najzávažnejších zločinov, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu, vrátane genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov; podporovať pevný a úzky vzťah medzi Medzinárodným trestným súdom a OSN v súlade s článkom 2 Rímskeho štatútu a podporiť globálnu ratifikáciu Rímskeho štatútu všetkými členskými štátmi OSN,

Mier, bezpečnosť a spravodlivosť

Prevencia a riadenie krízy, mediácia a udržanie a upevnenie mieru

j)

posilniť štruktúry na prevenciu krízy a ich účinnosť v rámci rozvojového programu OSN s cieľom transformovať túto organizáciu, aby zastávala vedúce miesto v prevencii krízy a oživení hospodárstva po kríze; posilniť štruktúry EÚ v oblasti prevencie konfliktov a zlepšiť spoluprácu v tejto oblasti s OSN, OBSE, Africkou úniou (AÚ) a inými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami, ako aj občianskou spoločnosťou, hospodárskymi subjektmi, súkromnými podnikmi, jednotlivcami a znaleckými organizáciami,

k)

usilovať sa o dosiahnutie konsenzu o doktríne o zodpovednosti za ochranu a o vypracovanie operatívneho prístupu k nej; nabádať na vykonávanie zodpovednosti za ochranu, okrem iného ďalším zlepšením mechanizmu na jej uplatňovanie a posilňovaním úlohy regionálnych organizácií, ako je AÚ a Liga arabských štátov, posilňovaním mechanizmov včasného varovania v rámci OSN a lepším vymedzením úloh príslušných orgánov OSN, pričom sa zároveň zdôrazní dôležitosť tohto vykonávania z hľadiska predchádzania konfliktom a ich urovnávania mierovou cestou; zohľadniť rezolúciu BR OSN 1970 (2011) z 26. februára 2011, v ktorej všetci stáli členovia Bezpečnostnej rady vôbec po prvýkrát vyzvali Medzinárodný trestný súd, aby začal vyšetrovanie proti úradujúcej vláde na základe údajných zločinov proti ľudskosti a v súlade s doktrínou o zodpovednosti za ochranu v súvislosti s prebiehajúcou krízou; zohľadniť tiež rezolúciu BR OSN 1973 (2011) zo 17. marca 2011, v ktorej sa zdôrazňuje odhodlanie medzinárodného spoločenstva zabezpečiť ochranu civilistov a oblastí obývaných civilistami, ako prvé praktické vykonávanie doktríny o zodpovednosti za ochranu v rámci jasného mandátu OSN, a to v súvislosti s prebiehajúcou krízou,

l)

uznať prácu mediačných orgánov OSN, ako je Útvar mediačnej podpory Oddelenia pre politické záležitosti, a podporovať zvýšenie počtu zamestnancov týchto orgánov; podporiť partnerstvo EÚ s útvarom mediačnej podpory a zabezpečiť, aby ESVČ z tohto hľadiska zohrávala významnú úlohu,

m)

podporovať bezpečnosť a stabilizáciu v krízových oblastiach predchádzaním konfliktom, mediáciou, dialógom, budovaním kapacít na miestnej úrovni, obnovou, rekonštrukciou a stratégiami na upevňovanie mieru po konfliktoch, ktoré podporujú trvalé riešenia pomocou hladkého prechodu od krátkodobého a strednodobého úsilia k dlhodobým rozvojovým stratégiám; zabezpečiť, aby sa upevňovanie mieru a rozvojové politiky plánovali a vykonávali v rámci rozsiahlej jednotnej stratégie OSN, ktorá včas zohľadňuje potreby v oblasti upevnenia mieru a budúci prechod k dlhodobejšej stratégii v štádiu plánovania a vykonávania a na základe ktorej EÚ prijíma svoje vlastné opatrenia; keďže stabilizácia konfliktom zmietanej krajiny si vyžaduje komplexnejšiu činnosť a integrovaný prístup, a nielen nasadenie vojenských jednotiek, riadiť potrebné kapacity prostredníctvom takejto stratégie s cieľom primerane riešiť pôvodné príčiny konfliktu, keďže polovica z krajín, v ktorých prebiehajú operácie na udržanie mieru, sa dostane opäť do konfliktu v priebehu 10 rokov po odchode mierových jednotiek,

n)

trvať na potrebe vziať si ponaučenia z nedávneho vývoja v Japonsku a predložiť návrhy; zvýšiť bezpečnostné normy v existujúcich jadrových elektrárňach, najmä v seizmicky aktívnych oblastiach; vyzývať na lepšiu spoluprácu v prípade podobných prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, aby sa minimalizovali dôsledky uvoľnenia rádioaktivity na ľudí a životné prostredie,

o)

vypracovať jasne definovanú strategickú víziu EÚ týkajúcu sa nástrojov na predchádzanie kríze a krízového riadenia a preskúmať možnosti riadenia konkrétneho projektu novozaloženou ESVČ, pričom sa uzná význam predchádzania kríze a krízového riadenia v rámci vonkajšej činnosti EÚ;

p)

zamerať sa na zabezpečenie vnútroštátneho vlastníctva stratégií na upevňovanie mieru od úvodného návrhu po realizáciu na mieste s využitím osvedčených postupov a úspešných realizácií; napomáhať prierezový program vývoja, na základe ktorého je budovanie štátu podporované jasne formulovaným úsilím o upevňovanie mieru a dosiahnutie rozvoja, pričom hospodárske aspekty zohrávajú prvoradú úlohu,

q)

klásť väčší dôraz na úlohu konsolidovať mier v situáciách po konfliktoch poskytnutím strategického poradenstva, ako aj využitím odborných znalostí a financovania z celého sveta na pomoc pri projektoch obnovy; mobilizovať zdroje a nové zdroje financovania a financovať včasnú obnovu v záujme rekonštrukcie krajiny po konflikte;

r)

prispieť k zvýšeniu využívania ženských civilných odborníkov a podporovať národné akčné plány v duchu rezolúcie BR OSN 1325 a akčného plánu generálneho tajomníka OSN na zabezpečenie účasti žien na upevňovaní mieru,

Globálna spolupráca v oblasti krízového riadenia v rámci partnerstiev

s)

považovať ju za strategickú prioritu EÚ s cieľom posilniť medzinárodné partnerstvá v oblasti krízového riadenia a zlepšiť dialóg s ostatnými významnými aktérmi krízového riadenia, ako sú OSN, NATO, AÚ a tretie krajiny, napríklad USA, Turecko, Nórsko a Kanada; zladiť opatrenia priamo na mieste, vymieňať si informácie a združovať zdroje v oblasti udržiavania a upevňovania mieru vrátane spolupráce v oblasti krízového riadenia, a najmä námornej bezpečnosti a boja proti terorizmu podľa medzinárodného práva; v tejto súvislosti zlepšiť koordináciu s medzinárodnými finančnými inštitúciami a bilaterálnymi darcami,

t)

s pripomenutím, že BR OSN má prvotnú zodpovednosť za udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, zdôrazniť potrebu úzkej spolupráce EÚ a OSN v oblasti civilného a vojenského krízového riadenia, a najmä v humanitárnych záchranných operáciách; posilniť úsilie na zabezpečenie toho, že členské štáty EÚ budú primerane a koordinovaným spôsobom prispievať na misie OSN; ďalej skúmať spôsoby, ktorými môže EÚ ako celok lepšie prispieť k úsiliu OSN, ako napríklad začatím premosťovacích operácií alebo operácií mimo dejiska v rámci rýchlej reakcie EÚ alebo poskytnutím vlastnej zložky v rámci rozsiahlejšej misie OSN,

u)

vytvoriť širší strategický rámec pre partnerstvo v oblasti krízového riadenia medzi EÚ a regionálnymi a subregionálnymi organizáciami, ako je AÚ, Liga arabských štátov alebo Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) a OSN, a najmä posilniť trojstranný vzťah medzi Mierovou a bezpečnostnou radou AÚ, BR OSN a Politickým a bezpečnostným výborom EÚ s cieľom napomôcť zabezpečenie súdržnosti a vzájomného zintenzívnenia úsilia na podporu AÚ; zlepšiť predvídateľnosť, udržateľnosť a pružnosť financovania mierových operácií s mandátom OSN, ktoré vykonáva AÚ; hľadať riešenia, ktoré sú predpokladom užšej spolupráce medzi EÚ a AÚ v konkrétnych oblastiach ich činnosti, a tým zlepšiť kapacity včasného varovania a predchádzania konfliktom a prispieť k výmenám najlepších postupov a odborných poznatkov v oblasti krízového riadenia,

v)

prispieť ku konsolidácii pokroku dosiahnutého v rámci realizácie africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry s cieľom riešiť výzvy týkajúce sa mieru a bezpečnosti na africkom kontinente; zdôrazniť význam poskytovania predvídateľného a udržateľného financovania afrických operácií na podporu mieru, potreby vytvárania miestnych pružných kapacít a odhodlania ochraňovať civilistov v ozbrojených konfliktoch,

w)

so zreteľom na regionálny rozmer konfliktov na africkom kontinente vyvíjať úsilie na posilnenie vzťahov so subdregionálnymi organizáciami vrátane ECOWAS, Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADEC) a Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) a zapojiť ich a krajiny regiónu do krízového riadenia,

Štruktúra upevnenia mieru, preskúmanie Komisie pre upevnenie mieru

x)

poskytnúť pomoc pri vykonávaní úlohy, ktorou je umožniť, aby štruktúra OSN v oblasti upevňovania mieru splnila očakávania, ktoré sprevádzali jej vytvorenie, a to predložením odporúčaní vyplývajúcich z procesu preskúmania Komisie pre upevnenie mieru, aj v záujme ďalšieho zlepšovania účinnosti Komisie pre upevnenie mieru; podporiť vytvorenie stabilnej globálnej štruktúry na upevnenie mieru na základe partnerstva medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať zlepšeniu činnosti priamo na mieste, posilňovaniu vzťahov s medzinárodnými finančnými inštitúciami v záujme vytvorenia pracovných miest a riešenia hospodárskych problémov a podpore užšieho vzťahu medzi udržiavaním a upevňovaním mieru; podporovať štruktúrovanejší vzťah medzi Komisiou pre upevnenie mieru a generálnym riaditeľstvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pre globálne a multilaterálne záležitosti, najmä jej riaditeľstvom pre predchádzanie konfliktom a bezpečnostnú politiku a VZ OSN, BR OSN a Hospodárskou a sociálnou radou, aby sa zabezpečila väčšia súčinnosť medzi udržiavaním a upevňovaním mieru a rozvojovými opatreniami priamo na mieste; hľadať spôsoby, ktorými možno posilniť poradnú úlohu Komisie pre upevnenie mieru, ktorú zohráva voči BR OSN a ktorej sa zodpovedá, zlepšiť spoluprácu Komisie pre upevnenie mieru s Úradom pre podporu upevnenia mieru a posilniť väzby s regionálnymi organizáciami a medzinárodnými finančnými inštitúciami; posilniť existujúce partnerstvo medzi Komisiou pre upevnenie mieru a partnerstvom EÚ pre upevnenie mieru pomocou prístupu zdola nahor k riešeniu konfliktov, ktorý zohľadní činnosti neštátnych účastníkov pri upevňovaní mieru,

y)

vyvinúť úsilie a uvoľniť potenciál Komisie pre upevnenie mieru prostredníctvom posilneného prepojenia s terénom s cieľom maximalizovať hodnotu špecifických vstupných bodov Komisie pre upevnenie mieru a pracovníkov OSN v teréne, ktorí by mohli mať úžitok z jej strategického usmerňovania a politického vplyvu, najmä v oblasti posilnenia inštitúcií,

Jadrové odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní, reforma Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), preskúmanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu

z)

v dôsledku jadrovej katastrofy v Japonsku dôkladne reformovať MAAE ukončením jej dvojitej funkcie kontrolovania jadrovej energie a zároveň jej podporovania a obmedziť zodpovednosť MAAE za dohľad nad odvetvím jadrovej energetiky, ako aj kontrolu dodržiavania Zmluvy o nešírení jadrových zbraní; ďalej vyvíjať úsilie s cieľom zabezpečiť, aby bezpečnostné normy odteraz stanovovala a určovala Svetová zdravotnícka organizácia, pričom sa bude od členských štátov požadovať, aby sa v právnych predpisoch dodržiavali tieto normy, a WHO bude mať k dispozícii potrebný personál, ktorý bude zabezpečovať tieto ďalšie úlohy,

aa)

podporovať vykonávanie odporúčaní vyplývajúcich z preskúmania Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 2010, najmä však vyvíjať úsilie o vybudovanie bezpečnejšieho sveta pre všetkých a ako dlhodobý cieľ dosiahnuť mier a bezpečnosť vo svete bez jadrových zbraní, ešte viac zlepšiť transparentnosť v záujme zvýšenia vzájomnej dôvery, dosiahnuť rýchlejší skutočný pokrok smerom k jadrovému odzbrojeniu, prijať účinné opatrenia v oblasti jadrového odzbrojenia, ktoré sú v súlade so základnými zásadami transparentnosti, overovania a nezvratnosti, nabádať štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, aby pravidelne informovali o vykonávaní svojich záväzkov, a preskúmať toto vykonávanie,

ab)

ďalej rozvíjať spôsoby a mechanizmy spolupráce s vonkajšími partnermi EÚ, najmä s USA, v oblasti boja proti terorizmu, predovšetkým s cieľom vykonávať globálnu stratégiu OSN v oblasti boja proti terorizmu prostredníctvom účasti v rímskej a lyonskej skupine G-8 a akčnej skupine v oblasti boja proti terorizmu, posilnenia príslušných globálnych dohôd a zintenzívnenia úsilia o podpísanie komplexného dohovoru o medzinárodnom terorizme; účinnejšie a štruktúrovanejšie komunikovať s týmito partnermi na strategickej a praktickej úrovni; preukázať vedúce postavenie a ísť príkladom, pokiaľ ide o upevnenie dodržiavania základných práv a právneho štátu, čo je základom prístupu EÚ k boju proti terorizmu,

Rozvoj

ac)

trvať na potrebe zosúladenia snáh rôznych orgánov OSN s cieľom lepšie podporovať efektívnosť a účinnosť činnosti v oblasti rozvoja a sociálnych otázok na celom svete; splniť sľuby dané na samite o rozvojových cieľoch tisícročia, čo sa týka zhromažďovania zdrojov potrebných na splnenie cieľov do roku 2015, a to najmä tým, že sa dodržia záväzky EÚ týkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci; rozhodne podporovať zvýšenie úrovne finančných investícií v záujme splnenia rozvojových cieľov tisícročia a urýchlene rozšíriť a znásobiť osvedčené inovatívne programy a politiky zamerané na celkový rozvoj a hospodársku a sociálnu premenu,

ad)

sústrediť sa na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia týkajúcich sa najmä najzaostávajúcejších regiónov a krajín, predovšetkým krajín subsaharskej Afriky a najmenej rozvinutých krajín, a nestabilných alebo konfliktami zmietaných krajín,

Najmenej rozvinuté krajiny

ae)

zabezpečiť efektívnosť mechanizmov dohľadu a auditu týkajúcich sa vykonávania akčného programu OSN pre najmenej rozvinuté krajiny,

af)

zabezpečiť, aby dlhodobý a trvalo udržateľný rozvoj bol naďalej komplexným a uceleným cieľom v rámci akčných plánov najmenej rozvinutých krajín a ich partnerov;

Boj proti nerovnostiam

ag)

zabezpečiť, aby krajiny so strednými príjmami a s výraznými nerovnosťami naďalej dostávali podporu a finančné prostriedky na zníženie chudoby a zlepšenie sociálnej súdržnosti, keďže väčšina chudobného obyvateľstva žije v krajinách so strednými príjmami;

ah)

vzhľadom na nepomerné vysoké zastúpenie žien medzi chudobnými podporovať znižovanie rodových nerovností a posilňovanie postavenia žien v rámci rozvoja;

Efektívnosť pomoci

ai)

preskúmať, ako možno pretransformovať program účinnosti pomoci na program účinnosti rozvoja, pričom sa v tejto súvislosti vypracujú konkrétne stratégie so zreteľom na nestabilné štáty a oblasti po ukončení konfliktov;

aj)

splniť všetky ciele akčného plánu z Akkry a zabezpečiť účinné zapojenie parlamentov, občianskych organizácií a miestnych orgánov;

ak)

zabezpečiť ucelenú reakciu na sociálne, politické, hospodárske a environmentálne výzvy,

Právo na rozvoj

al)

podporovať Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986, v ktorej sa stanovuje, že štáty sú povinné vzájomne spolupracovať pri zabezpečovaní rozvoja a odstraňovaní prekážok rozvoja, uplatňovať svoje práva a plniť si povinnosti tak, aby podporovali nový medzinárodný hospodársky poriadok založený na zvrchovanej rovnosti, vzájomnej závislosti a spoločných záujmoch,

am)

keďže tento rok sa oslavuje 25. výročie schválenia Deklarácie OSN o práve na rozvoj, ponechať právo na rozvoj ako prioritu programu,

an)

odporučiť konsolidáciu záverov pracovnej skupiny OSN na vysokej úrovni s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie práva na rozvoj,

ao)

prijať vhodné opatrenia, aby sa právo na rozvoj stalo neoddeliteľnou súčasťou rozvojovej politiky, všeobecného pravidelného preskúmania a činnosti zmluvných orgánov a mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv;

Medzinárodná humanitárna pomoc

ap)

vytvoriť program medzinárodnej humanitárnej pomoci, v ktorom sa bude riešiť široká škála humanitárnych problémov, zvýšená úroveň humanitárnych potrieb a zložité humanitárne situácie;

aq)

posilniť celosvetové financovanie humanitárnej pomoci a zlepšiť fungovanie a účinnosť systému humanitárnej pomoci,

ar)

prijať spoločné medzinárodné iniciatívy na posilnenie vzájomnej interakcie medzi humanitárnou pomocou a rozvojom a vzťahu medzi okamžitou pomocou, obnovou a rozvojom.

Ľudské práva

Inštitucionálne otázky

as)

zabezpečiť, aby ESVČ bola riadne vybavená ľudskými zdrojmi a mala dostatočné zdroje a aby bola riadne prepojená a koordinovaná s ostatnými medzinárodnými orgánmi, regionálnymi organizáciami a s ich činnosťou v oblasti presadzovania ľudských práv; zabezpečiť, aby odporúčania a prijaté uznesenia a priority vyjadrené v rámci systému OSN a ostatných medzinárodných inštitúcií boli zohľadnené pri vypracovávaní politík a nástrojov EÚ, a to najmä v oblasti ľudských práv,

at)

naďalej sa aktívne podieľať na preskúmaní Rady pre ľudské práva v New Yorku a na následných opatreniach a posilniť dodržiavanie jej mandátu; venovať pozornosť schopnosti Rady OSN pre ľudské práva riešiť naliehavé situácie týkajúce sa závažného porušovania ľudských práv ako v nedávnych prípadoch z Líbye a Pobrežia slonoviny a zlepšiť jej kapacitu dodržiavania platných medzinárodných noriem a pravidiel, schváliť rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN z 1. marca 2011 o pozastavení členstva Líbye v Rade OSN pre ľudské práva, pokračovať vo vytrvalom úsilí a využívať osobitné postupy s cieľom zmeniť Radu OSN pre ľudské práva z orgánu, ktorý iba reaguje na vzniknutú situáciu, na mechanizmus včasného varovania a preventívny mechanizmus, ktorý dokáže venovať prioritnú pozornosť pôvodným príčinám porušovania ľudských práv a riešiť ich, aby sa zamedzilo novému násiliu alebo jeho ďalšiemu vyhroteniu, a to aj podporou budovania kapacít vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ľudských práv;

au)

hľadať spôsoby, ako možno zlepšiť volebné postupy Rady OSN pre ľudské práva, s cieľom riešiť problém kvality členstva v Rade OSN pre ľudské práva; zvážiť vytvorenie jasných kritérií na členstvo v Rade OSN pre ľudské práva, aby sa zabránilo krajinám, v ktorých je časté a rozšírené porušovanie ľudských práv, stať sa členmi Rady OSN pre ľudské práva; zachovať v rámci preskúmania nezávislosť Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a odmietnuť akékoľvek pokusy o zmenu štatútu OHCHR, čo by mohlo negatívne ovplyvniť jeho financovanie a tým aj nezávislosť;

av)

rozvíjať funkčný pracovný vzťah medzi Radou OSN pre ľudské práva a Tretím výborom a medzi Radou OSN pre ľudské práva a Úradom Vysokého komisára OSN pre ľudské práva a riešiť rastúce náznaky rozporov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich hlasy v Rade OSN pre ľudské práva,

aw)

zhodnúť sa na spoločnom stanovisku k Durbanskej konferencii o preskúmaní (tzv. Durban 3) naplánovanej na september 2011 s cieľom demonštrovať ochotu a schopnosť členských štátov jednohlasne sa vyjadrovať na globálnych fórach, presadiť vplyv EÚ v rámci OSN a opätovne potvrdiť svoj záväzok bojovať proti rasizmu, xenofóbii a náboženskej neznášanlivosti vyváženým a nediskriminačným spôsobom,

Ľudské práva

ax)

pokračovať vo svojom úsilí v rámci Tretieho výboru VZ OSN v súvislosti s množstvom rezolúcií, najmä pokiaľ ide o výzvu na moratórium na uplatňovanie trestu smrti, ktorej má podporu viacerých krajín, o práva dieťaťa, o národnostné a jazykové menšiny, o slobodu prejavu a slobodné médiá, o náboženskú neznášanlivosť, o odstránenie mučenia a o rezolúcie týkajúce sa jednotlivých krajín ako Barmy/Mjanmarska, Severnej Kórei a Iránu; podporovať všetko úsilie o odstránenie mučenia; podporiť najmä prijatie opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu,

ay)

pokračovať v medzinárodnom úsilí zameranom na zabezpečenie toho, aby sa všetky ľudské práva považovali za všeobecné, nedeliteľné, vzájomne závislé a navzájom prepojené; vyvinúť v tejto súvislosti úsilie, aby sa prestal používať nevymedzený pojem tzv. tradičné hodnoty ľudstva, ktorý má takú charakteristiku, že by mohol oslabiť normy stanovené medzinárodným právom týkajúcim sa ľudských práv a viesť k neprijateľnému ospravedlňovaniu porušovania ľudských práv založenému na tvrdení, že je výsledkom tradičných hodnôt, noriem alebo postupov,

az)

podporovať financovanie pomocou konkrétnych rozpočtových záväzkov a kapacitu, zodpovednosť a účinnosť orgánu OSN Ženy, aby mohol účinnejšie koordinovať príslušné činnosti; začleniť rodové hľadisko do všetkých politík OSN a zabezpečiť inštitucionálnu súdržnosť a súčinnosť; sústrediť úsilie – a to aj v podobe príspevku k zlepšenému strategickému plánovaniu – na vykonávanie rezolúcie BR OSN 1325, najmä pokiaľ ide o účasť žien na mierových rokovaniach, čo pre ne bude znamenať možnosť stať sa mediátormi, zlepšiť svoje zručnosti a posilniť svoje postavenie ako rozhodovacích subjektov a vo všeobecnosti i prepojiť problematiku žien a oblasťou rozvoja,

ba)

vymedziť stratégiu voči krajinám, ktoré odmietajú plne spolupracovať s mechanizmami OSN a umožniť prístup nezávislým odborníkom OSN a osobitným spravodajcom, s cieľom presvedčiť takéto krajiny, aby im umožnili neobmedzený vstup na svoje územie a aby sa zdržali bránenia im v práci; vyvíjať úsilie na zachovanie nezávislosti osobitných postupov,

bb)

stanoviť najvyššiu politickú a diplomatickú prioritu a v súlade s tým prostredníctvom rôznych bilaterálnych a multilaterálnych fór, na ktorých EÚ vystupuje ako aktívny partner, poskytnúť maximálnu podporu všetkým iniciatívam zameraným na:

stanovenie celosvetového moratória na zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov,

celosvetovú dekriminalizáciu homosexuality,

Zmena klímy

bc)

získať vedúce postavenie v oblasti globálneho riadenia v súvislosti s problematikou zmeny klímy a medzinárodnej spolupráce v oblasti zmeny klímy; zamerať sa na pevné politické záväzky v súvislosti s tretími krajinami a ďalej rozvíjať dialóg s ostatnými kľúčovými aktérmi, ako sú Spojené štáty americké, Rusko, rozvíjajúce sa veľmoci (Čína, Brazília, India) a rozvojové krajiny, keďže zmena klímy sa stala kľúčovým prvkom medzinárodných vzťahov a vážnou hrozbou pre dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia; prispievať k rozvoju inštitucionálnej štruktúry, ktorá je inkluzívna, transparentná, spravodlivá a poskytuje vyvážené zastúpenie rozvinutých a rozvojových krajín v príslušných riadiacich orgánoch, stanoviť pevný základ pre rokovania na najbližšom stretnutí, ktoré sa uskutoční ku koncu roku 2011 v Južnej Afrike (COP 17), pričom treba vychádzať zo značného pokroku dosiahnutého na konferencii COP 16 v Kankúne a mať na pamäti poučenia získané z neuspokojivého výsledku konferencie COP 15 v Kodani;

bd)

spolupracovať strategickejším spôsobom s tretími krajinami a vnímavejšie reagovať na ich potreby a zároveň ďalej rozvíjať kapacity ESVČ na vytvorenie politiky diplomacie v oblasti klímy; podporiť aktívnu účasť Komisie na prebiehajúcej diskusii o medzerách v ochrane a reakciách na ne, ktorú otvoril Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) v rámci dialógu vysokého komisára o výzvach týkajúcich sa ochrany, ktorého cieľom je zlepšenie existujúceho medzinárodného rámca ochrany pre násilne vysídlených ľudí a ľudí bez štátnej príslušnosti v roku 2010; aktívne sa zapojiť do diskusie o vymedzení pojmu klimatický utečenec, ktorý označuje ľudí prinútených opustiť svoje domovy a hľadať útočisko v zahraničí v dôsledku zmeny klímy vrátane možného právneho vymedzenia tohto pojmu, ktorý ešte nie je uznaný v medzinárodnom práve ani v inej právne záväznej medzinárodnej dohode,

Záverečné odporúčania

be)

podporovať diskusiu o úlohe parlamentov a regionálnych zhromaždení v rámci systému OSN, v súvislosti s ktorou sa očakáva, že bude súčasťou programu 66. zasadnutia VZ OSN, ako aj na tému vytvorenia parlamentného zhromaždenia OSN; presadzovať interakciu medzi vládami a parlamentmi o globálnych problémoch;

bf)

obhajovať založenie parlamentného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v rámci systému OSN s cieľom zvýšiť demokratický charakter, demokratickú zodpovednosť a transparentnosť globálneho riadenia a umožniť lepšiu účasť občanov na činnostiach OSN, pričom treba uznať, že parlamentné zhromaždenie OSN bude dopĺňať existujúce orgány vrátane Medziparlamentnej únie,

*

* *

2.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a pre informáciu Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ C 4 E, 7.1.2011, s. 49.

(2)  Rada Európskej únie 10170/2010.

(3)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/264.

(4)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/226.

(5)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/225.

(6)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/223.

(7)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/222.

(8)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/218.

(9)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/177.

(10)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/168.

(11)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/167.

(12)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/123.

(13)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/94.

(14)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/59.

(15)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/7.

(16)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/1.

(17)  Návrh rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov A/RES/64/L.67.

(18)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/65/276.

(19)  Rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/64/868-S/2010/393, príloha.

(20)  Dokument Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/66/50.

(21)  Prijaté texty, P7_TA(2011)0097.

(22)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0482.

(23)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0442.

(24)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0439.

(25)  Prijaté texty, P7_TA(2010)0419.

(26)  Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 549.


Top