(1)

Parížska dohoda (4) bola prijatá 12. decembra 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“) a platnosť nadobudla 4. novembra 2016. Zmluvné strany Parížskej dohody sa dohodli na plnení záväzku udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vyvíjať úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Uvedený záväzok sa posilnil prijatím Glasgowského klimatického paktu 13. novembra 2021 v rámci UNFCCC, v ktorom konferencia strán UNFCCC slúžiaca ako stretnutie zmluvných strán Parížskej dohody uznáva, že vplyv zmeny klímy bude oveľa nižší pri zvýšení teploty o 1,5 °C v porovnaní s 2 °C, a je odhodlaná pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C.

(2)

Potreba zachovať cieľ Parížskej dohody na úrovni 1,5 °C sa stala ešte naliehavejšou po zisteniach Medzivládneho panelu o zmene klímy v jeho šiestej hodnotiacej správe že globálne otepľovanie možno obmedziť na 1,5 °C len vtedy, ak sa v tomto desaťročí okamžite dosiahne výrazné a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov.

(3)

Riešenie výziev súvisiacich s klímou a životným prostredím a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody sú ťažiskom oznámenia Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (ďalej len „Európska zelená dohoda“).

(4)

Európska zelená dohoda je kombináciou komplexného súboru opatrení a iniciatív, ktoré sa vzájomne posilňujú a sú zamerané na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 a stanovuje sa v nej nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje a kde hospodársky rast nezávisí od ich využívania. Jej cieľom je takisto ochraňovať, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu životných podmienok občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia vplýva na pracovníkov z rôznych odvetví rôznymi spôsobmi. Uvedená transformácia má zároveň aspekty rodovej rovnosti, ako aj osobitný dosah na niektoré znevýhodnené a zraniteľné skupiny, napríklad na starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím, osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom a osoby a domácnosti s nízkymi a nižšími strednými príjmami. Tiež predstavuje väčšie výzvy pre niektoré regióny, najmä štrukturálne znevýhodnené a okrajové regióny, ako aj ostrovy. Preto sa musí zabezpečiť, aby bola táto transformácia spravodlivá a inkluzívna a aby sa pri nej na nikoho nezabudlo.

(5)

Únia predložila 17. decembra 2020 UNFCCC svoj vnútroštátne stanovený príspevok (ďalej len „NDC“), a to po jeho schválení Radou. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (5), zmenená okrem iného smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 (6), je jedným z nástrojov uvedených vo všeobecnom opise cieľa v prílohe k predloženému vnútroštátne stanovenému príspevku a podlieha revízii na základe zvýšeného cieľa na rok 2030. Rada vo svojich záveroch z 24. októbra 2022 uviedla, že je odhodlaná čo najskôr po ukončení rokovaní o základných prvkoch balíka Fit for 55 náležite aktualizovať NDC Únie a jej členských štátov v súlade s bodom 29 Glasgowského klimatického paktu, aby sa zohľadnilo, ako sa konečným výsledkom základných prvkov balíka Fit for 55 vykonáva hlavný cieľ Únie, na ktorom sa Európska rada dohodla v decembri 2020. Keďže systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ďalej len „EU ETS“), zriadený smernicou 2003/87/ES, je základným kameňom politiky Únie v oblasti klímy a predstavuje jej kľúčový nástroj na nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov, zmeny smernice 2003/87/ES, a to aj pokiaľ ide o rozsah jej pôsobnosti, prijaté prostredníctvom tejto smernice sú súčasťou základných prvkov balíka Fit for 55.

(6)

Nevyhnutnosť a hodnota plnenia Európskej zelenej dohody vzrástla už vzhľadom na veľmi závažné vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 na zdravie, ako aj životné a pracovné podmienky či blahobyt občanov Únie. Z uvedených dôsledkov jasne vyplynulo, že naša spoločnosť a hospodárstvo musia zvýšiť svoju odolnosť v súvislosti s vonkajšími otrasmi a konať včas, aby predchádzali alebo zmiernili dôsledky vonkajších otrasov spôsobom, ktorý je spravodlivý a vedie k tomu, aby sa na nikoho nezabudlo vrátane osôb ohrozených energetickou chudobou. Európski občania naďalej vyjadrujú silné presvedčenie, že táto potreba sa týka predovšetkým problematiky zmeny klímy.

(7)

V rámci aktualizovaného NDC, ktorý bol predložený sekretariátu UNFCCC 17. decembra 2020, sa Únia zaviazala, že do roku 2030 zníži čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve Únie minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(8)

Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (7) Únia do právnych predpisov zakotvila cieľ dosiahnuť najneskôr do roku 2050 celohospodársku klimatickú neutralitu a cieľ dosiahnuť následne záporné emisie. V uvedenom nariadení sa takisto stanovuje záväzný cieľ Únie, ktorým je dosiahnuť do roku 2030 zníženie domácich čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní ich odstránených množstiev) minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ako aj to, že Komisia sa má usilovať o zosúladenie všetkých budúcich návrhov opatrení alebo legislatívnych návrhov vrátane rozpočtových návrhov s cieľmi uvedeného nariadenia, a v prípade nezosúladenia uviesť dôvody tohto nezosúladenia ako súčasť posúdenia vplyvu pripojeného k uvedeným návrhom.

(9)

K zníženiam emisií stanoveným nariadením (EÚ) 2021/1119 musia prispieť všetky odvetvia hospodárstva. Ambícia systému EU ETS by sa mala upraviť tak, aby bola v súlade s cieľom znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve, s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a s cieľom následne dosiahnuť záporné emisie, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119.

(10)

Systém EU ETS by mal stimulovať výrobu v zariadeniach, ktoré čiastočne znižujú alebo úplne eliminujú emisie skleníkových plynov. Opis niektorých kategórií činností v prílohe I k smernici 2003/87/ES by sa preto mal zmeniť s cieľom zabezpečiť, že zariadenia vykonávajúce niektorú činnosť v uvedenej prílohe, ktoré spĺňajú prahovú hodnotu kapacity týkajúcu sa tej istej činnosti, ale neprodukujú žiadne skleníkové plyny, sa zahrnú do rozsahu pôsobnosti systému EU ETS, a tým zaručiť rovnaké zaobchádzanie so zariadeniami v príslušných odvetviach. Okrem toho by bezodplatné prideľovanie kvót na výrobu produktov ako hlavné zásady malo zohľadňovať potenciál obehového využívania materiálov a skutočnosť, že referenčná hodnota by mala byť nezávislá od surovín alebo typu výrobného procesu, ak majú výrobné procesy rovnaký účel. Preto je potrebné upraviť vymedzenie produktov a procesov a emisií, na ktoré sa vzťahujú niektoré referenčné hodnoty, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre zariadenia využívajúce nové technológie, ktoré čiastočne znižujú alebo v plnej miere eliminujú emisie skleníkových plynov, a zariadenia využívajúce existujúce technológie. Bez ohľadu na uvedené hlavné zásady by sa v revidovaných referenčných hodnotách na roky 2026 až 2030 malo naďalej rozlišovať medzi primárnou a sekundárnou výrobou ocele a hliníka. V záujme zohľadnenia rastúceho významu výroby vodíka vrátane čistého vodíka mimo odvetvia rafinérií je zároveň nevyhnutné osobitne pristupovať k aktualizácii referenčných úrovní v prípade rafinérií a výroby vodíka.

(11)

Po úprave vymedzení týkajúcich sa produktov a procesov a emisií, na ktoré sa vzťahujú niektoré referenčné hodnoty, je potrebné zabezpečiť, aby výrobcovia nedostali dvojitú kompenzáciu za tie isté emisie v rámci bezodplatného prideľovania kvót a náhrady nepriamych nákladov, a teda zodpovedajúcim spôsobom upraviť finančné opatrenia na kompenzáciu nepriamych nákladov premietnutých do cien elektrickej energie.

(12)

Smernica Rady 96/61/ES (8) bola zrušená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (9). Odkazy na smernicu 96/61/ES uvedené v článku 2 smernice 2003/87/ES a v jej prílohe IV by sa mali zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať. Vzhľadom na naliehavú potrebu dosiahnuť celohospodárske zníženie emisií by členské štáty mali byť schopné prijímať opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti systému EU ETS, a to aj prostredníctvom iných politík, než sú emisné limity prijaté podľa smernice 2010/75/EÚ.

(13)

Komisia vo svojom oznámení z 12. mája 2021 s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých – Akčný plán EÚ: Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy vyzýva na nasmerovanie Únie k dosiahnutiu nulového znečistenia do roku 2050 znížením znečistenia ovzdušia, sladkovodných zdrojov, morí a pôdy na úrovne, pri ktorých sa už neočakáva, že budú škodlivé pre zdravie a prírodné ekosystémy. Vďaka opatreniam stanoveným v smernici 2010/75/EÚ, ktoré pôsobia ako hlavný nástroj na regulovanie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, vodu a pôdu, bude často dochádzať aj k znižovaniu emisií skleníkových plynov. V súlade s článkom 8 smernice 2003/87/ES by mali členské štáty zabezpečiť koordináciu medzi požiadavkami na povolenie podľa smernice 2003/87/ES a danými požiadavkami stanovenými v smernici 2010/75/EÚ.

(14)

Vzhľadom na skutočnosť, že nové inovačné technológie neraz poslúžia na zníženie emisií skleníkových plynov i znečisťujúcich látok, je dôležité zabezpečiť synergie medzi opatreniami zameranými na znižovanie emisií ako skleníkových plynov, tak aj znečisťujúcich látok, najmä smernicou 2010/75/EÚ, pričom bude potrebné v tejto súvislosti preskúmať ich účinnosť.

(15)

Na účely stanovenia maximálneho množstva kvót bezodplatne pridelených priemyslu v období rokov 2013 až 2020 sa uplatňovalo vymedzenie pojmu výrobcovia elektrickej energie, no viedlo to k rozdielnemu zaobchádzaniu s kogeneračnými elektrárňami v porovnaní s priemyselnými zariadeniami. S cieľom stimulovať využívanie vysoko účinnej kogenerácie a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky zariadenia, ktoré dostávajú bezodplatné kvóty na výrobu tepla a diaľkové vykurovanie, by sa mali všetky odkazy na výrobcov elektrickej energie v smernici 2003/87/ES vypustiť. Okrem toho sa v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2019/331 (10) špecifikujú podrobnosti týkajúce sa oprávnenosti všetkých priemyselných procesov na bezodplatné prideľovanie kvót. Ustanovenia o zachytávaní a ukladaní uhlíka v článku 10a ods. 3 smernice 2003/87/ES sú už preto zastarané a mali by sa vypustiť.

(16)

Skleníkové plyny, ktoré nie sú priamo uvoľňované do atmosféry, by sa mali považovať za emisie v rámci systému EU ETS, pričom by sa za tieto emisie, pokiaľ sa neukladajú v úložisku v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (11) alebo nie sú trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby neunikali do atmosféry pri jeho bežnom používaní a neunikali do atmosféry pri akejkoľvek bežnej činnosti, ktorá sa uskutočňuje po skončení životnosti produktu, mali odovzdávať kvóty. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, v ktorých sa stanovia podmienky, podľa ktorých sa majú skleníkové plyny považovať za trvalo chemicky viazané v produkte tak, aby neunikali do atmosféry pri jeho bežnom používaní a neunikali do atmosféry pri akejkoľvek bežnej činnosti po skončení životnosti produktu, a to vo vhodných prípadoch aj vrátane získania osvedčenia o odstránení uhlíka, vzhľadom na vývoj v oblasti regulácie, pokiaľ ide o certifikáciu odstránených množstiev uhlíka. Bežná činnosť po skončení životnosti produktu by sa mala chápať všeobecne a mala by sa vzťahovať na všetky činnosti vykonávané po skončení životnosti produktu vrátane opätovného použitia, repasácie, recyklácie a zneškodňovania, ako je spaľovanie a skládkovanie.

(17)

Jediným druhom dopravy, ktorý nebol zahrnutý do predchádzajúcich záväzkov Únie týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov, bola medzinárodná námorná doprava, ktorá pozostáva z plavieb medzi prístavmi podliehajúcimi právomoci dvoch rôznych členských štátov alebo medzi prístavom podliehajúcim právomoci členského štátu a prístavom mimo právomoci ktoréhokoľvek členského štátu. Od roku 1990 došlo k nárastu objemu emisií z palív predávaných v Únii na účely plavieb s odchodom v jednom členskom štáte a príchodom do iného členského štátu alebo tretej krajiny, ktorý predstavuje približne 36 %. Tieto emisie predstavujú takmer 90 % všetkých únijných emisií z lodnej dopravy, keďže v prípade emisií z palív predávaných v Únii na účely plavieb s odchodom z členského štátu a príchodom do toho istého členského štátu sa od roku 1990 zaznamenal pokles o 26 %. V scenári s nezmeneným vývojom sa predpokladá, že emisie z činností medzinárodnej námornej dopravy vzrastú približne o 14 % v období od roku 2015 do roku 2030 a o 34 % v období od roku 2015 do roku 2050. Ak bude vplyv činností námornej dopravy na zmenu klímy rásť podľa prognózy, výrazne sa tak oslabí znižovanie emisií v iných odvetviach, ktoré je súčasťou boja proti zmene klímy, a tým aj dosiahnutie celohospodárskeho cieľa zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030, cieľa Únie v oblasti klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050 a cieľa následne dosiahnuť záporné emisie, stanoveného v nariadení (EÚ) 2021/1119, a cieľov Parížskej dohody.

(18)

V roku 2013 Komisia prijala stratégiu postupného začleňovania emisií z námornej dopravy do politiky Únie na znižovanie emisií skleníkových plynov. V rámci tohto prístupu Únia ako prvý krok zriadila systém monitorovania, nahlasovania a overovania emisií z námornej dopravy prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 (12), po čom malo nasledovať stanovenie cieľov znižovania emisií z námornej dopravy a uplatňovanie trhového opatrenia. V súlade so záväzkom spoluzákonodarcov vyjadreným v smernici (EÚ) 2018/410 by od roku 2023 Medzinárodná námorná organizácia (ďalej len „IMO“) alebo Únia mali začať vykonávať predmetné opatrenia vrátane prípravných prác týkajúcich sa prijatia a vykonávania opatrenia, ktorým sa zabezpečí, aby toto odvetvie náležite prispievalo k úsiliu potrebnému na dosiahnutie cieľov dohodnutých v rámci Parížskej dohody a aby na dané ambície náležite prihliadali všetky zainteresované strany.

(19)

Podľa smernice (EÚ) 2018/410 by mala Komisia podávať Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku, ktorý IMO dosahuje na ceste k ambicióznemu cieľu znižovania emisií, a o sprievodných opatreniach na zabezpečenie toho, aby námorná doprava náležite prispievala k úsiliu potrebnému na dosiahnutiu cieľov dohodnutých v rámci Parížskej dohody. Malo by sa podporovať prebiehajúce úsilie IMO o obmedzenie celosvetových emisií z námornej dopravy vrátane rýchleho vykonávania počiatočnej stratégie IMO na zníženie emisií skleníkových plynov z lodí, ktorá bola prijatá v roku 2018 a ktorá sa týka aj prípadných trhových opatrení na stimulovanie znižovania emisií skleníkových plynov z medzinárodnej lodnej dopravy. Hoci sa v rámci IMO dosiahol nedávno pokrok, stále to nepostačuje na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody. Vzhľadom na medzinárodný charakter lodnej dopravy je dôležité, aby členské štáty a Únia v rámci svojich právomocí spolupracovali s tretími krajinami s cieľom zintenzívniť diplomatické úsilie a posilniť tak globálne opatrenia a dosiahnuť pokrok vo vývoji globálneho trhového opatrenia na úrovni IMO.

(20)

Emisie oxidu uhličitého (ďalej len „CO2“) z námornej dopravy predstavujú približne 3 % až 4 % emisií Únie. V európskej zelenej dohode Komisia vyjadrila svoj zámer prijať dodatočné opatrenia na riešenie problému emisií skleníkových plynov z námornej dopravy prostredníctvom súboru opatrení, ktoré Únii umožnia dosiahnuť jej ciele v oblasti znižovania emisií. V tejto súvislosti by sa smernica 2003/87/ES mala zmeniť tak, aby sa ňou do systému EU ETS zahrnula námorná doprava s cieľom zabezpečiť, aby uvedené odvetvie prispievalo svojím spravodlivým podielom k plneniu zvýšených klimatických cieľov Únie, ako aj cieľov Parížskej dohody, v ktorej sa v článku 4 ods. 4 uvádza, že rozvinuté krajiny by mali naďalej mať vedúcu úlohu spočívajúcu v realizovaní celohospodárskych cieľov v oblasti znižovania emisií, pričom rozvojové krajiny sa vyzývajú k tomu, aby postupne smerovali k dosahovaniu celohospodárskych cieľov v podobe znižovania či obmedzovania emisií. Hoci emisie z medzinárodnej leteckej dopravy mimo Európy mali byť od januára 2021 zastropované v dôsledku globálnych trhových opatrení, ešte nie je zavedené žiadne opatrenie, ktoré by zastropovalo alebo stanovovalo ceny emisií z námornej dopravy. Je preto vhodné, aby sa systém EU ETS vzťahoval na podiel emisií z plavieb medzi prístavom podliehajúcim právomoci členského štátu a prístavom podliehajúcim právomoci tretej krajiny, pričom daná tretia krajina má možnosť rozhodnúť o vhodných opatreniach v súvislosti s druhým podielom emisií.

Rozšírenie systému EU ETS na námornú dopravu by preto malo zahŕňať polovicu emisií z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré prichádzajú do prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu z prístavu mimo právomoci členského štátu, polovicu emisií z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré odchádzajú z prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu a prichádzajú do prístavu mimo právomoci členského štátu, všetky emisie z lodí vykonávajúcich plavby, ktoré prichádzajú do prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu z prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu, a všetky emisie v prístave podliehajúcom právomoci členského štátu. Tento prístup sa pokladá za praktický spôsob riešenia otázky spoločných, ale diferencovaných povinností a spôsobilostí, ktorá je v kontexte UNFCCC dlhodobou výzvou. Pokrytím podielu emisií z prichádzajúcich, ako aj odchádzajúcich plavieb medzi Úniou a tretími krajinami sa zabezpečuje účinnosť systému EU ETS, a to najmä vďaka zintenzívneniu vplyvu predmetného opatrenia na životné prostredie v porovnaní s geografickým rozsahom, ktorý je obmedzený na plavby v rámci Únie, pričom sa tak obmedzuje riziko tzv. evazívnych (vyhýbacích) zastavení v prístavoch a riziko premiestnenia prekládkových činností mimo Únie. S cieľom zabezpečiť bezproblémové začlenenie tohto odvetvia do systému EU ETS by sa malo postupne zvyšovať odovzdávanie kvót zo strany lodných spoločností, pokiaľ ide o overené emisie nahlásené za roky 2024 a 2025.

V záujme ochrany environmentálnej integrity systému, ak sa v priebehu uvedených rokov odovzdá menej kvót v porovnaní s overenými emisiami z námornej dopravy, malo by sa po každoročnom stanovení rozdielu medzi overenými emisiami a odovzdanými kvótami zrušiť množstvo kvót zodpovedajúce uvedenému rozdielu. Od roku 2026 by mali lodné spoločnosti odovzdať množstvo kvót zodpovedajúce všetkým overeným emisiám, ktoré spôsobili. Zatiaľ čo vplyv námornej dopravy na klímu je spôsobený najmä jej emisiami CO2, emisie iných látok ako CO2 predstavujú významný podiel emisií z lodí. Podľa Štvrtej štúdie IMO o skleníkových plynoch z roku 2020 sa emisie metánu v rokoch 2012 až 2018 výrazne zvýšili. Emisie metánu a oxidu dusného budú časom pravdepodobne rásť, a to najmä v dôsledku rozvoja plavidiel poháňaných skvapalneným zemným plynom alebo inými zdrojmi energie. Začlenenie emisií metánu a oxidu dusného by bolo prospešné pre environmentálnu integritu a stimulovanie osvedčených postupov. Uvedené emisie by sa mali zahrnúť najskôr do nariadenia (EÚ) 2015/757 od roku 2024 a od roku 2026 by sa mali zahrnúť do systému EU ETS.

(21)

Rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES na námornú dopravu bude mať za následok zmeny v nákladoch na takúto dopravu. Uvedené rozšírenie rozsahu pôsobnosti ovplyvní všetky časti Únie, keďže tovar prepravovaný námornou dopravou do prístavov a z prístavov v rámci Únie má pôvod alebo miesto určenia v rôznych členských štátoch vrátane vnútrozemských členských štátov. Prideľovanie kvót, s ktorými majú členské štáty obchodovať formou aukcie, by sa preto v zásade v dôsledku zahrnutia činností námornej dopravy nemalo meniť a malo by sa vzťahovať na všetky členské štáty. Členské štáty však budú ovplyvnené v rôznej miere. Vplyv rozšírenia pôsobnosti pocítia najmä tie členské štáty, ktoré od lodnej dopravy závisia vo veľkej miere. Rozšírenie systému EU ETS na námornú dopravu viac ovplyvní členské štáty, ktoré majú v porovnaní so svojou relatívnou veľkosťou významné odvetvie námornej dopravy. Týmto členským štátom je preto vhodné poskytnúť dodatočnú časovo obmedzenú pomoc vo forme dodatočných kvót na podporu dekarbonizácie námorných činností a na vzniknuté administratívne náklady. Pomoc by sa mala zavádzať postupne a súbežne so zavedením povinností odovzdávania kvót, čím by mala byť pre tieto štáty účinnejšia. V kontexte preskúmania smernice 2003/87/ES by Komisia mala zvážiť relevantnosť uvedenej dodatočnej pomoci najmä vzhľadom na vývoj počtu lodných spoločností, za ktoré zodpovedajú jednotlivé členské štáty.

(22)

Systém EU ETS by mal významne prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov z námorných činností a k zvýšeniu efektívnosti v súvislosti s takými činnosťami. Využívanie príjmov zo systému EU ETS podľa článku 10 ods. 3 smernice 2003/87/ES by malo okrem iného zahŕňať podporu dopravy šetrnej ku klíme a verejnej dopravy vo všetkých odvetviach.

(23)

Obnova flotíl lodí ľadovej triedy a vývoj inovačných technológií, ktoré znižujú emisie takýchto lodí, si budú vyžadovať čas a finančnú podporu. Konštrukcia lodí ľadovej triedy, ktorá im umožňuje plavbu v podmienkach mrznúceho mora, v súčasnosti spôsobuje, že takéto lode spotrebúvajú viac paliva a produkujú viac emisií ako lode podobnej veľkosti určené na plavbu len na otvorenej vode. Preto by sa podľa tejto smernice mala zaviesť vlajkovo neutrálna metóda, ktorá by do 31. decembra 2030 umožnila zníženie kvót, ktoré majú lodné spoločnosti odovzdať na základe ľadovej triedy svojich lodí.

(24)

Ostrovy bez cestného alebo železničného spojenia s pevninou sú viac závislé od námornej dopravy ako ostatné regióny a ich prepojenosť závisí od námorných spojení. S cieľom pomôcť ostrovom s malým počtom obyvateľov, aby po zahrnutí činností námornej dopravy do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES zostali prepojené, je vhodné stanoviť možnosť pre členský štát požiadať o dočasnú výnimku z povinností odovzdávania podľa uvedenej smernice pre určité činnosti námornej dopravy s ostrovmi s počtom obyvateľov menej než 200 000 osôb s trvalým pobytom.

(25)

Členské štáty by mali mať možnosť požiadať, aby sa nadnárodná zmluva o službách vo verejnom záujme alebo nadnárodný záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme medzi dvoma členskými štátmi dočasne oslobodili od určitých povinností podľa smernice 2003/87/ES. Uvedená možnosť by sa mala obmedziť na spojenia medzi členským štátom bez pozemnej hranice s iným a geograficky najbližším členským štátom, ako napríklad námorné spojenie medzi Cyprom a Gréckom, ktoré chýba už viac ako dve desaťročia. Uvedená dočasná výnimka by prispela k riešeniu naliehavej potreby poskytovať službu všeobecného záujmu a zabezpečiť prepojenosť, ako aj hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

(26)

Vzhľadom na osobitné charakteristiky a trvalé obmedzenia najvzdialenejších regiónov Únie, ako sa uznáva v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a vzhľadom na ich veľkú závislosť od námornej dopravy by sa osobitná pozornosť mala venovať zachovaniu prístupnosti takýchto regiónov a účinnej prepojenosti prostredníctvom námornej dopravy. Preto by sa mala stanoviť dočasná výnimka z určitých povinností podľa smernice 2003/87/ES pre emisie z činností námornej dopravy medzi prístavom nachádzajúcim sa v najvzdialenejšom regióne členského štátu a prístavom nachádzajúcim sa v tom istom členskom štáte vrátane prístavov nachádzajúcich sa v tom istom najvzdialenejšom regióne a v inom najvzdialenejšom regióne toho istého členského štátu.

(27)

Ustanovenia smernice 2003/87/ES súvisiace s činnosťami námornej dopravy by sa mali preskúmavať vzhľadom na budúci medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody vrátane druhého globálneho hodnotenia v roku 2028 a po ňom nasledujúcich globálnych hodnotení každých päť rokov, ktorých cieľom je poskytnúť informácie pre ďalšie NDC. Uvedené ustanovenia by mali byť preskúmané aj v prípade, že IMO prijme globálne trhové opatrenie znížiť emisie skleníkových plynov z námornej dopravy. Na tento účel by Komisia mala predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade do 18 mesiacov od prijatia takéhoto opatrenia a predtým, ako sa začne uplatňovať. Komisia by v tejto správe mala preskúmať uvedené globálne trhové opatrenie, pokiaľ ide o jeho ambície vzhľadom na ciele Parížskej dohody, jeho celkovú environmentálnu integritu, a to aj v porovnaní s ustanoveniami smernice 2003/87/ES, ktoré sa vzťahujú na námornú dopravu, a všetky otázky týkajúce sa súdržnosti systému EU ETS a uvedeného opatrenia. Komisia by mala vo svojej správe prihliadnuť najmä na úroveň účasti na uvedenom globálnom trhovom opatrení, jeho vynútiteľnosť, transparentnosť, sankcie za nedodržiavanie pravidiel, postupy pre účasť verejnosti, monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií, registre a vyvodenie zodpovednosti. V prípade potreby by sa k správe mal pripojiť legislatívny návrh na zmenu smernice 2003/87/ES spôsobom, ktorý je v súlade s cieľom Únie v oblasti klímy do roku 2030 a s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119, a s cieľom zachovať environmentálnu integritu a účinnosť opatrení Únie v oblasti klímy, aby sa zabezpečil súlad medzi vykonávaním globálneho trhového opatrenia a systémom EU ETS, a zároveň sa zabránilo akémukoľvek výraznému dvojitému zaťaženiu, a tým pripomenula právomoc Únie regulovať svoj podiel emisií z medzinárodných lodných plavieb v súlade so záväzkami Parížskej dohody.

(28)

Pri absencii globálneho trhového opatrenia existuje riziko obchádzania ustanovení, keďže rozšírenie pôsobnosti smernice 2003/87/ES na činnosti námornej dopravy prinieslo zvýšené náklady na lodnú dopravu. Tzv. evazívne (vyhýbacie) zastavenia v prístavoch mimo Únie a premiestnenie činností prekládky do prístavov mimo Únie nielenže znížia environmentálne prínosy internalizácie nákladov na emisie z činností námornej dopravy, ale môžu tiež viesť k ďalším emisiám v dôsledku dodatočnej vzdialenosti prekonanej s cieľom vyhnúť sa požiadavkám smernice 2003/87/ES. Je preto vhodné vylúčiť z vymedzenia pojmu prístav zastavenia určité zastávky v prístavoch mimo Únie. Toto vylúčenie by sa malo zamerať na prístavy v blízkosti Únie, kde je riziko vyhýbania sa povinnostiam najväčšie. Hranica 300 námorných míľ od prístavu podliehajúceho právomoci členského štátu predstavuje primeranú reakciu na vyhýbavé správanie, pričom vyvažuje dodatočné zaťaženie a riziko úniku. Okrem toho by sa vylúčenie z pojmu prístav zastavenia malo vzťahovať len na zastávky kontajnerových lodí v určitých prístavoch mimo Únie, kde prekládka kontajnerov predstavuje väčšinu kontajnerovej dopravy. V prípade takejto prepravy spočíva riziko vyhýbania sa povinnostiam v prípade neexistencie zmierňujúcich opatrení aj v tom, že sa prístavné uzly presunú do prístavov mimo Únie, čo by ešte zhoršilo účinky praktík zameraných na vyhýbanie sa povinnostiam. S cieľom zabezpečiť proporcionalitu opatrenia a rovnaké zaobchádzanie by sa mali vziať do úvahy opatrenia v tretích krajinách, ktoré majú rovnocenný účinok ako smernica 2003/87/ES.

(29)

Komisia by mala preskúmať fungovanie smernice 2003/87/ES v súvislosti s činnosťami námornej dopravy na základe skúseností s uplatňovaním uvedenej smernice vrátane odhaľovania praktík zameraných na vyhýbanie sa povinnostiam s cieľom zabrániť takýmto praktikám v počiatočnom štádiu, a potom by mala navrhnúť opatrenia na zabezpečenie účinnosti uvedenej smernice. Takéto opatrenia by mohli zahŕňať posilnené povinnosti odovzdávania kvót v prípade plavieb, pri ktorých je riziko vyhýbania sa povinnostiam vyššie, napríklad do prístavu a z prístavu, ktorý sa nachádza v blízkosti Únie, v tretej krajine, ktorá neprijala opatrenia podobné smernici 2003/87/ES.

(30)

Emisie z lodí s hrubou priestornosťou menšou ako 5 000 ton predstavujú menej ako 15 % emisií z lodí pri zohľadnení rozsahu uplatňovania tejto smernice, ale produkuje ich veľký počet lodí. Z dôvodov administratívnej uskutočniteľnosti je príliš skoro zahrnúť lode s hrubou priestornosťou menšou ako 5 000 ton do systému EU ETS už od začiatku začlenenia námornej dopravy do systému EU ETS, ich zahrnutie v budúcnosti by však zlepšilo účinnosť systému EU ETS a potenciálne obmedzilo praktiky zamerané na vyhýbanie sa povinnostiam, pokiaľ ide o lode s hrubou priestornosťou menšou ako 5 000 ton. Komisia by preto mala najneskôr do 31. decembra 2026 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma uskutočniteľnosť a hospodárske, environmentálne a sociálne vplyvy začlenenia emisií z lodí s hrubou priestornosťou menšou 5 000 ton vrátane príbrežných lodí do smernice 2003/87/ES.

(31)

Osobou alebo organizáciou zodpovednou za súlad so systémom EU ETS by mala byť lodná spoločnosť, ktorá je vymedzená ako vlastník lode alebo akákoľvek iná organizácia či osoba, ako je správca alebo nájomca lode, ktorá prevzala zodpovednosť za prevádzku lode od vlastníka lode a ktorá prijatím tejto zodpovednosti súhlasila s prevzatím všetkých povinností a zodpovedností vyplývajúcich z Medzinárodného kódexu pre bezpečné riadenie lodí a prevenciu znečisťovania. Toto vymedzenie vychádza z vymedzenia pojmu „spoločnosť“ v článku 3 bode d) nariadenia (EÚ) 2015/757 a je v súlade s globálnym systémom zberu údajov, ktorý v roku 2016 zaviedla IMO.

(32)

Emisie z lode závisia okrem iného od opatrení súvisiacich s energetickou efektívnosťou plavidla, ktoré prijal vlastník lode, a od paliva, prepravovaného nákladu a trasy a rýchlosti lode, ktoré môže kontrolovať iný subjekt, ako je vlastník lode. Zodpovednosť za nákup paliva alebo prijímanie prevádzkových rozhodnutí, ktoré majú vplyv na emisie skleníkových plynov z lode, môže na základe zmluvného dojednania prevziať iný subjekt ako lodná spoločnosť. V čase rokovaní o zmluve by najmä tieto posledné aspekty ešte neboli známe, a preto by konečné emisie z lode, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, nebolo možné stanoviť s istotou. Ak by sa však náklady na uhlík nepreniesli na subjekt prevádzkujúci loď, stimuly na vykonávanie prevádzkových opatrení v oblasti palivovej úspornosti by boli obmedzené. V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a s cieľom podporiť prijatie opatrení na zvýšenie efektívnosti a zavádzanie čistejších palív by preto lodná spoločnosť mala byť podľa vnútroštátneho práva oprávnená požadovať náhradu nákladov vyplývajúcich z odovzdania kvót od subjektu, ktorý je priamo zodpovedný za rozhodnutia ovplyvňujúce emisie skleníkových plynov z lode.

Takýto mechanizmus náhrady by síce mohol byť predmetom zmluvnej dohody, členské štáty by však na účely zníženia administratívnych nákladov nemali byť povinné zabezpečiť či kontrolovať existenciu takýchto zmlúv, ale namiesto toho by vo vnútroštátnom práve mali stanoviť zákonný nárok námornej spoločnosti na náhradu nákladov a s tým súvisiaci prístup k spravodlivosti na účely presadzovania tohto nároku. Z rovnakých dôvodov by uvedený nárok vrátane akéhokoľvek možného konfliktu týkajúceho sa náhrady medzi lodnou spoločnosťou a subjektom prevádzkujúcim loď nemal mať vplyv na povinnosti lodnej spoločnosti voči riadiacemu orgánu vo vzťahu k lodnej spoločnosti alebo na opatrenia na presadzovanie, ktoré by mohli byť potrebné voči takejto spoločnosti na zabezpečenie úplného súladu so smernicou 2003/87/ES zo strany tejto spoločnosti. Zároveň, keďže účel ustanovenia o nároku na náhradu je úzko spojený s Úniou, najmä v súvislosti s dodržiavaním povinností podľa tejto smernice lodnou spoločnosťou voči danému členskému štátu, je dôležité, aby sa uvedený nárok dodržiaval v celej Únii vo všetkých zmluvných vzťahoch, ktoré umožňujú inému subjektu než vlastníkovi lode určiť prepravovaný náklad alebo trasu a rýchlosť lode spôsobom, ktorý chráni nenarušenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu, čo môže zahŕňať ustanovenia zabraňujúce stranám takýchto zmluvných dojednaní obchádzať nárok na náhradu zahrnutím doložky o voľbe rozhodného práva.

(33)

V záujme zníženia administratívnej záťaže lodných spoločností by mal byť za každú lodnú spoločnosť zodpovedný jeden členský štát. Komisia by mala zverejniť úvodný zoznam lodných spoločností, ktoré vykonávali činnosť námornej dopravy patriacu do rozsahu pôsobnosti systému EU ETS, v ktorom sa bude uvádzať riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti. Tento zoznam by sa mal aktualizovať pravidelne a aspoň každé dva roky s cieľom podľa potreby prideliť lodné spoločnosti inému takémuto riadiacemu orgánu. V prípade lodných spoločností zaregistrovaných v členskom štáte by riadiacim orgánom vo vzťahu k lodnej spoločnosti mal byť daný členský štát. V prípade lodných spoločností zaregistrovaných v tretej krajine by riadiacim orgánom mal byť členský štát, v ktorom mala daná lodná spoločnosť za predchádzajúce štyri monitorované roky najväčší odhadovaný počet zastavení v prístavoch pri plavbách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES. V prípade lodných spoločností, ktoré sú zaregistrované v tretej krajine a ktoré za predchádzajúce štyri monitorované roky nevykonávali žiadnu plavbu patriacu do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES, by riadiacim orgánom vo vzťahu k lodnej spoločnosti mal byť členský štát, v ktorom loď lodnej spoločnosti začala alebo ukončila svoju prvú plavbu patriacu do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice. Komisia by mala podľa potreby raz za dva roky zverejniť a aktualizovať zoznam lodných spoločností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES, v ktorom sa uvedie riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti. S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s lodnými spoločnosťami by mali členské štáty dodržiavať harmonizované pravidlá správy lodných spoločností, za ktoré nesú zodpovednosť, v súlade s podrobnými pravidlami, ktoré stanoví Komisia.

(34)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby lodné spoločnosti, za ktorých správu sú zodpovedné, spĺňali požiadavky smernice 2003/87/ES. Ak lodná spoločnosť dané požiadavky nespĺňa a žiadnymi donucovacími opatreniami, ktoré prijal riadiaci orgán vo vzťahu k lodnej spoločnosti, sa nepodarilo zabezpečiť ich splnenie, mali by členské štáty konať solidárne. Ako krajné riešenie by členské štáty s výnimkou členského štátu, pod ktorého vlajkou sa daná loď plaví, mali mať možnosť odmietnuť vstup lodiam, za ktoré nesie zodpovednosť príslušná lodná spoločnosť, a členský štát, pod ktorého vlajkou sa daná loď plaví by mal byť schopný túto loď zadržať.

(35)

Lodné spoločnosti by mali monitorovať a nahlasovať svoje údaje o súhrnných emisiách z činností námornej dopravy na úrovni spoločnosti v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (EÚ) 2015/757. Správy venované údajom o súhrnných emisiách na úrovni spoločnosti by sa mali overovať v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení. Pri vykonávaní overovania na úrovni spoločnosti by overovateľ nemal overovať správy o emisiách alebo správy na úrovni lode, ktoré sa majú predložiť v prípade zmeny spoločnosti, keďže tieto správy na úrovni lode už budú overené.

(36)

Európska námorná bezpečnostná agentúra (ďalej len „EMSA“) alebo iná príslušná organizácia by na základe skúseností nadobudnutých pri uskutočňovaní podobných úloh súvisiacich s ochranou životného prostredia mali náležite a v súlade so svojím mandátom pomáhať Komisii a riadiacim orgánom vo vzťahu k lodnej spoločnosti v súvislosti s vykonávaním smernice 2003/87/ES. Vzhľadom na svoje skúsenosti s vykonávaním nariadenia (EÚ) 2015/757 a s uplatňovaním svojich IT nástrojov by mala agentúra EMSA pomáhať riadiacim orgánom vo vzťahu k lodnej spoločnosti najmä v súvislosti s monitorovaním, nahlasovaním a overovaním emisií vznikajúcich v dôsledku činností námornej dopravy v rámci rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES, a to uľahčovaním výmeny informácií alebo vypracúvaním usmernení a kritérií. Komisia by sa s pomocou agentúry EMSA mala usilovať pripraviť vhodné monitorovacie nástroje, ako aj usmernenia na uľahčenie a koordináciu overovania a presadzovania práva v súvislosti s uplatňovaním smernice 2003/87/ES na námornú dopravu. Takéto nástroje by sa v rámci možností mali sprístupniť členským štátom a overovateľom, aby sa lepšie zabezpečilo dôsledné presadzovanie vnútroštátnych opatrení, ktorými sa transponuje smernica 2003/87/ES.

(37)

Súbežne s prijatím tejto smernice sa mení nariadenie (EÚ) 2015/757 s cieľom stanoviť pravidlá monitorovania, nahlasovania a overovania, ktoré sú potrebné na rozšírenie systému EU ETS na činnosti námornej dopravy, a zabezpečiť monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií ďalších skleníkových plynov a emisií z ďalších typov lodí.

(38)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2392 (13) sa zmenil článok 12 ods. 3 smernice 2003/87/ES s cieľom umožniť všetkým prevádzkovateľom využívať všetky vydané kvóty. Požiadavka, aby povolenia na emisie skleníkových plynov obsahovali povinnosť odovzdávať kvóty podľa článku 6 ods. 2 písm. e) uvedenej smernice, by sa mala náležite zosúladiť.

(39)

Dosiahnutie únijného cieľa na rok 2030 v oblasti zníženia emisií si bude vyžadovať zníženie emisií v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, o 62 % v porovnaní s rokom 2005. Treba znížiť celoúnijné množstvo kvót v rámci systému EU ETS s cieľom vydať potrebný dlhodobý signál o cene uhlíka, ako aj podnet na dosiahnutie uvedenej úrovne dekarbonizácie. Celkové množstvo kvót by sa malo v rokoch 2024 a 2026 znížiť, aby sa viac zosúladilo so skutočnými emisiami. Navyše by sa mal v rokoch 2024 a 2028 zvýšiť lineárny redukčný koeficient, a to aj so zreteľom na zahrnutie emisií z námornej dopravy. Strmšia trajektória znižovania stropov vyplývajúca z uvedených zmien povedie k výrazne vyšším úrovniam kumulatívneho zníženia emisií do roku 2030, než by sa dosiahlo podľa smernice (EÚ) 2018/410. Údaje týkajúce sa začlenenia námornej dopravy by sa mali odvodiť z emisií z činností námornej dopravy uvedených v článku 3ga smernice 2003/87/ES a nahlásiť v súlade s nariadením (EÚ) 2015/757 za roky 2018 a 2019 v Únii a štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru a Európskeho združenia voľného obchodu, a od roku 2021 do roku 2024 by sa mali upravovať pomocou lineárneho redukčného koeficientu zníženia na rok 2024. Lineárny redukčný koeficient by sa mal uplatniť v roku 2024 na zvýšenie množstva kvót pre celú Úniu v danom roku.

(40)

Dosiahnutie zvýšených ambícií v oblasti klímy si bude vyžadovať značné verejné a súkromné zdroje v Únii, ako aj v členských štátoch, ktoré sa majú vyčleniť na klimatickú transformáciu. S cieľom doplniť a posilniť značné výdavky na oblasť klímy v rozpočte Únie by sa na účely súvisiace s klímou mali využiť všetky príjmy z aukcií, ktoré nie sú pripísané do rozpočtu Únie vo forme vlastných zdrojov alebo ekvivalentná finančná hodnota takýchto príjmov z aukcií, s výnimkou príjmov použitých na kompenzáciu nepriamych nákladov na uhlík. Zoznam účelov súvisiacich s klímou v článku 10 ods. 3 smernice 2003/87/ES by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal ďalšie účely s pozitívnym vplyvom na životné prostredie. Malo by sme patriť využitie finančnej podpory určenej na riešenie sociálnych aspektov v prípade domácností s nižšími a strednými príjmami prostredníctvom zníženia rušivých daní a cieleným znížením ciel a poplatkov za elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by mali každoročne podávať správy o využívaní príjmov z aukcií v súlade s článkom 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (14), pričom v prípade potreby a vhodnosti uvedú, ktoré príjmy sa využívajú, a opatrenia, ktoré sa prijímajú na vykonávanie ich integrovaných národných energetických a klimatických plánov a ich plánov spravodlivej transformácie územia.

(41)

Príjmy členských štátov z aukcií sa zvýšia v dôsledku začlenenia námornej dopravy do systému EU ETS. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby zvýšili využívanie príjmov zo systému EU ETS podľa článku 10 ods. 3 smernice 2003/87/ES s cieľom prispieť k ochrane, obnove a lepšiemu riadeniu morských ekosystémov, najmä chránených morských oblastí.

(42)

Na plnenie cieľov Parížskej dohody v rozvojových krajinách sú potrebné značné finančné zdroje a v Glasgowskom klimatickom pakte sa zmluvné strany z radov rozvinutých krajín naliehavo vyzývajú, aby urýchlene a výrazne zintenzívnili poskytovanie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy. Rada vo svojich záveroch o prípravách na 27. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 27) pripomína, že Únia a jej členské štáty sú najväčším prispievateľom na medzinárodné verejné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a od roku 2013 viac ako zdvojnásobili svoj príspevok na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy v záujme podpory rozvojových krajín. V uvedených záveroch Rada tiež obnovuje pevný záväzok Únie a jej členských štátov naďalej zvyšovať financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, aby sa splnil cieľ rozvinutých krajín týkajúci sa mobilizácie aspoň 100 miliárd USD ročne zo širokej škály zdrojov čo najskôr a pokračovať v jeho plnení až do roku 2025, a očakáva, že sa tento cieľ dosiahne v roku 2023.

(43)

S cieľom riešiť distribučné a sociálne účinky transformácie v členských štátoch s nižšími príjmami by sa malo na financovanie energetickej transformácie členských štátov, v ktorých bol v rokoch 2016 až 2018 hrubý domáci produkt (ďalej len „HDP“) na obyvateľa nižší ako 75 % priemeru Únie, použiť dodatočné množstvo predstavujúce 2,5 % celoúnijných kvót od roku 2024 do roku 2030, a to prostredníctvom modernizačného fondu uvedeného v článku 10d smernice 2003/87/ES.

(44)

Prijímajúce členské štáty by mali mať možnosť použiť zdroje pridelené na modernizačný fond na financovanie investícií týkajúcich sa susediacich pohraničných regiónov Únie, ak je to relevantné pre energetickú transformáciu prijímajúcich členských štátov.

(45)

Mali by sa poskytnúť ďalšie stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov pomocou nákladovo efektívnych techník. Bezodplatné prideľovanie emisných kvót stacionárnym zariadeniam by preto malo byť od roku 2026 podmienené investíciami do techník slúžiacich na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií, najmä v prípade veľkých odberateľov energie. Komisia by mala zabezpečiť, aby uplatňovanie uvedenej podmienenosti neohrozovalo rovnaké podmienky, environmentálnu integritu alebo rovnaké zaobchádzanie so zariadeniami v celej Únii. Komisia by preto bez toho, aby boli dotknuté pravidlá uplatniteľné podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (15), mala prijať delegované akty dopĺňajúce túto smernicu s cieľom riešiť akýkoľvek problém zistený najmä v súvislosti s uvedenými zásadami a stanoviť administratívne jednoduché pravidlá uplatňovania podmienenosti. Uvedené pravidlá by mali byť súčasťou všeobecných pravidiel bezodplatného prideľovania kvót, pričom by sa mal využiť stanovený postup pre vnútroštátne vykonávacie opatrenia, a mali by sa v nich stanoviť harmonogramy, kritériá uznávania vykonaných opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, ako aj alternatívne opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov. Okrem toho by sa mali ďalej posilniť stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov v prípade zariadení s vysokou intenzitou skleníkových plynov. Na tento účel by bezodplatné prideľovanie emisných kvót 20 % stacionárnych zariadení s najvyššou intenzitou emisií v rámci danej referenčnej hodnoty produktu malo byť od roku 2026 podmienené aj vypracovaním a vykonávaním plánov klimatickej neutrality.

(46)

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (ďalej len „CBAM“) zriadený na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 (16) má nahradiť mechanizmy stanovené v smernici 2003/87/ES na predchádzanie riziku úniku uhlíka. V rozsahu, v akom sa dané opatrenie vzťahuje na odvetvia a pododvetvia, by im nemali byť pridelené bezodplatné kvóty. Je však potrebné prechodné obdobie na postupné zrušenie bezodplatných kvót, aby sa výrobcovia, dovozcovia a obchodníci dokázali prispôsobiť novému režimu. Znižovanie množstva bezodplatne pridelených kvót by sa malo realizovať tak, že počas postupného zavádzania mechanizmu CBAM sa bude na množstvo kvót bezodplatne pridelených odvetviam, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus CBAM, uplatňovať určitý koeficient. Koeficient CBAM by sa mal počas obdobia od nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia do konca roku 2025 rovnať 100 % a za predpokladu, že sa uplatnia ustanovenia uvedené v článku 36 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia, by mal v roku 2026 predstavovať 97,5 %, v roku 2027 95 %, v roku 2028 90 %, v roku 2029 77,5 %, v roku 2030 51,5 %, v roku 2031 39 %, v roku 2032 26,5 % a v roku 2033 14 %. Od roku 2034 by sa nemal uplatňovať žiadny koeficient CBAM.

Príslušné delegované akty týkajúce sa bezodplatného prideľovania kvót by sa mali v prípade odvetví a pododvetví, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus CBAM, zodpovedajúcim spôsobom upraviť. Bezodplatné kvóty, ktoré sa už odvetviam, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus CBAM, na základe tohto výpočtu (ďalej len „dopyt po mechanizme CBAM“) neposkytujú, sa majú pridať do inovačného fondu s cieľom podporiť inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií, zachytávania a využívania uhlíka (ďalej len „CCU“), zachytávania, prepravy a geologického ukladania uhlíka (ďalej len „CCS“), energie z obnoviteľných zdrojov a uskladňovania energie, a to spôsobom, ktorý prispieva k zmierňovaniu zmeny klímy. Osobitná pozornosť by sa v tejto súvislosti mala venovať projektom v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus CBAM. V záujme dodržania podielu bezodplatne pridelených kvót, ktorý je k dispozícii pre odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje mechanizmus CBAM, by sa konečné množstvo, ktoré sa má odpočítať od množstva bezodplatne pridelených kvót a sprístupniť v rámci inovačného fondu, malo vypočítať na základe podielu, ktorý predstavuje dopyt po mechanizme CBAM, pokiaľ ide o potreby týkajúce sa bezodplatného prideľovania kvót vo všetkých odvetviach, ktorým sa prideľujú bezodplatné kvóty.

(47)

S cieľom zmierniť potenciálne riziká úniku uhlíka súvisiace s tovarom, na ktorý sa vzťahuje mechanizmus CBAM a ktorý sa vyrába v Únii na vývoz do tretích krajín, ktoré nevyužívajú systém EU ETS alebo podobný mechanizmus stanovovania cien uhlíka, by sa pred skončením prechodného obdobia podľa nariadenia (EÚ) 2023/956 malo vykonať posúdenie. Ak sa v uvedenom posúdení dospeje k záveru, že existuje takéto riziko úniku uhlíka, Komisia by mala v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na riešenie tohto rizika úniku uhlíka spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť použiť príjmy z aukcií na riešenie akéhokoľvek zvyškového rizika úniku uhlíka v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus CBAM a v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Ak sa kvóty pochádzajúce zo zníženia množstva bezodplatne prideľovaných kvót pri uplatňovaní pravidiel podmienenosti v plnej miere nevyužívajú na vyňatie zariadení s najnižšou intenzitou skleníkových plynov z medziodvetvovej korekcie, 50 % uvedených zvyškových kvót by sa malo pridať do inovačného fondu. S ostatnými 50 % by sa malo obchodovať formou aukcie v mene členských štátov a tie by mali príjmy z nej použiť na riešenie akéhokoľvek zvyškového rizika úniku uhlíka v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus CBAM.

(48)

S cieľom lepšie zohľadniť technologický pokrok a zároveň zabezpečiť stimuly na znižovanie emisií a náležite oceniť inovácie by sa minimálna úprava referenčných úrovní mala zvýšiť z 0,2 % na 0,3 % ročne a maximálna úprava by sa mala zvýšiť z 1,6 % na 2,5 % ročne. Tieto referenčné úrovne by sa mali na obdobie 2026 až 2030 upraviť v rámci rozpätia od 6 % do 50 % v porovnaní s hodnotou uplatniteľnou v období 2013 až 2020. S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť pre zariadenia by Komisia mala prijať vykonávacie akty, v ktorých určí revidované referenčné úrovne pre bezodplatné prideľovanie kvót čo najskôr pred začiatkom obdobia rokov 2026 až 2030.

(49)

S cieľom stimulovať nové prelomové technológie v oceliarskom priemysle a zabrániť výrazne neprimeranému zníženiu referenčnej úrovne a vzhľadom na osobitnú situáciu oceliarskeho priemyslu, ako je vysoká intenzita emisií a štruktúra medzinárodného trhu a trhu Únie, je potrebné vylúčiť z výpočtu referenčnej úrovne pre horúci kov na obdobie rokov 2026 až 2030 zariadenia, ktoré boli v prevádzke počas referenčného obdobia rokov 2021 až 2022 a ktoré by sa inak zahrnuli do tohto výpočtu z dôvodu preskúmania vymedzenia referenčného produktu pre horúci kov.

(50)

S cieľom odmeniť subjekty s najlepšími výsledkami a inovácie by sa z uplatňovania medziodvetvového korekčného faktora mali vylúčiť zariadenia, ktorých úroveň emisií skleníkových plynov je nižšia ako priemer 10 % najúčinnejších zariadení v rámci danej referenčnej úrovne. Kvóty, ktoré sa nepridelia z dôvodu zníženia množstva bezodplatne prideľovaných kvót pri uplatňovaní pravidiel podmienenosti, by sa mali použiť na pokrytie deficitu pri znížení množstva bezodplatne prideľovaných kvót vyplývajúceho z vylúčenia subjektov s najlepšími výsledkami z uplatňovania medziodvetvového korekčného faktora.

(51)

S cieľom urýchliť dekarbonizáciu hospodárstva a zároveň posilniť konkurencieschopnosť priemyslu Únie by sa do inovačného fondu malo pridať ďalších 20 miliónov kvót z množstva, ktoré by sa inak mohlo bezodplatne prideliť, a ďalších 5 miliónov kvót z množstva, s ktorým by sa inak mohlo obchodovať formou aukcie. Pri preskúmaní načasovania a postupnosti obchodovania formou aukcie pre inovačný fond stanovených nariadením Komisie (EÚ) č. 1031/2010 (17) s prihliadnutím na zmeny zavedené touto smernicou by Komisia mala zvážiť sprístupnenie väčšieho množstva zdrojov v prvých rokoch vykonávania revidovanej smernice 2003/87/ES s cieľom podporiť dekarbonizáciu príslušných odvetví.

(52)

Na dosiahnutie cieľov nariadenia (EÚ) 2021/1119 je nevyhnutný komplexný prístup k inováciám. Potrebné úsilie v oblasti výskumu a inovácií sa na úrovni Únie podporuje okrem iného prostredníctvom programu Horizont Európa, ktorý zahŕňa značné finančné prostriedky a nové nástroje určené pre odvetvia, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS. Komisia by sa preto mala usilovať o synergie s programom Horizont Európa a v relevantných prípadoch s inými programami financovania Únie.

(53)

Inovačný fond by mal podporovať inovačné techniky, procesy a technológie vrátane rozširovania takýchto techník, procesov a technológií v záujme ich širokého zavedenia v celej Únii. Pri výbere projektov podporovaných prostredníctvom grantov by sa mali uprednostniť prelomové inovácie.

(54)

Rozsah pôsobnosti inovačného fondu uvedeného v článku 10a ods. 8 smernice 2003/87/ES by sa mal rozšíriť tak, aby sa z neho podporovali inovácie v oblasti nízkouhlíkových a bezuhlíkových technológií a postupov, ktoré sa týkajú spotreby palív v odvetví budov, cestnej dopravy a v ďalších odvetviach vrátane foriem hromadnej dopravy, ako je verejná doprava a autokarové služby. Inovačný fond by mal okrem toho slúžiť na podporu investícií na účely dekarbonizácie námornej dopravy vrátane investícií do energetickej efektívnosti lodí, prístavov a príbrežnej námornej dopravy, elektrifikácie odvetvia, vývoja udržateľných alternatívnych palív, ako je vodík a amoniak, ktoré sa vyrábajú z obnoviteľných zdrojov, do vývoja bezemisných pohonných technológií, ako sú technológie s využitím veternej energie, a do inovácií v súvislosti s loďami ľadovej triedy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať inovačným projektom, ktoré prispievajú k dekarbonizácii námorného odvetvia a znižovaniu všetkých jeho vplyvov na klímu vrátane emisií čierneho uhlíka. V tejto súvislosti by Komisia mala vo výzvach na predkladanie návrhov v rámci inovačného fondu stanoviť osobitné témy. V uvedených výzvach by sa mali zohľadniť otázky ochrany biodiverzity, hluku a znečistenia vody. Pokiaľ ide o námornú dopravu, projekty s jasnou pridanou hodnotou pre Úniu by mali byť oprávnené.

(55)

Podľa článku 9 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1122 (18), ak už prevádzkovatelia lietadiel neprevádzkujú lety, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, stav ich účtov sa upraví na „vylúčený“ a z daných účtov už nemožno iniciovať žiadne procesy. S cieľom zachovať environmentálnu integritu systému EU ETS by sa kvóty, ktoré sa prevádzkovateľom lietadiel nevydali z dôvodu ukončenia ich prevádzky, mali použiť na pokrytie akýchkoľvek neodovzdaných kvót zo strany týchto prevádzkovateľov, pričom by sa všetky zvyšné kvóty mali použiť na urýchlenie opatrení na boj proti zmene klímy, a to ich pripísaním do inovačného fondu.

(56)

Technická pomoc Komisie zameraná na členské štáty, z ktorých sa doteraz predložilo len málo projektov alebo žiadne projekty, by prispela k tomu, aby sa dosiahol vysoký počet žiadostí o financovanie projektov z inovačného fondu vo všetkých členských štátoch. Uvedená pomoc by mala okrem iného podporovať činnosti zamerané na zlepšenie kvality návrhov projektov v členských štátoch, z ktorých bolo predložených málo projektov alebo žiadne projekty, napríklad prostredníctvom výmeny informácií, získaných skúseností a najlepších postupov, a na posilnenie činností národných kontaktných miest. Ďalšie opatrenia, ktoré slúžia rovnakému cieľu, zahŕňajú opatrenia na zvýšenie informovanosti o možnostiach financovania a zvýšenie schopnosti týchto členských štátov identifikovať a podporovať potenciálnych žiadateľov o projekty. Mali by sa podporovať aj projektové partnerstvá medzi členskými štátmi a nadväzovanie kontaktov medzi potenciálnymi žiadateľmi, najmä v prípade veľkých projektov.

(57)

S cieľom zlepšiť úlohu členských štátov pri riadení inovačného fondu a zvýšiť transparentnosť by Komisia mala Výboru pre zmenu klímy podávať správy o vykonávaní inovačného fondu, pričom by mala poskytnúť analýzu očakávaného vplyvu schválených projektov podľa odvetví a členských štátov. Komisia by mala takisto predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade a zverejniť ju. Pod podmienkou súhlasu žiadateľov by Komisia po uzávierke výzvy na predkladanie návrhov mala členské štáty informovať o žiadostiach o financovanie projektov na ich príslušných územiach a poskytnúť im podrobné informácie o týchto žiadostiach s cieľom uľahčiť členským štátom koordináciu podpory projektov. Komisia by okrem toho mala pred udelením podpory členské štáty informovať o zozname predbežne vybraných projektov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby vnútroštátne transpozičné ustanovenia nebránili inováciám a boli technologicky neutrálne, zatiaľ čo Komisia by mala poskytovať technickú pomoc najmä členským štátom s nízkou účinnou účasťou s cieľom zlepšiť účinnú geografickú účasť na inovačnom fonde a zvýšiť celkovú kvalitu predložených projektov. Komisia by mala takisto zabezpečiť komplexné monitorovanie a podávanie správ vrátane informácií o pokroku pri dosahovaní účinného geografického pokrytia založeného na kvalite v celej Únii a primeraných následných opatrení.

(58)

V záujme súladu s komplexnou povahou Európskej zelenej dohody by sa v procese výberu projektov podporovaných prostredníctvom grantov mali uprednostniť projekty zamerané na riešenie viacerých vplyvov na životné prostredie. S cieľom podporiť preberanie a rýchlejšie prenikanie technológií alebo riešení na trh, ktoré sú podporované, by sa projekty financované z inovačného fondu mali deliť o poznatky s inými relevantnými projektmi, ako aj s výskumnými pracovníkmi so sídlom v Únii, ktorí majú oprávnený záujem.

(59)

Rozdielové zmluvy, rozdielové zmluvy o uhlíku a zmluvy o pevnej prémii sú dôležitými prvkami na motivovanie k znižovaniu emisií v priemysle prostredníctvom rozširovania nových technológií, keďže investorom v oblasti inovačných klimaticky priaznivých technológií ponúkajú príležitosť spočívajúcu v záruke ceny, ktorá predstavuje náležitú odmenu za znížené objemy emisií CO2 presahujúce objemy stimulované prevažujúcou úrovňou ceny uhlíka v systéme EU ETS. Škála opatrení, ktoré možno podporiť z inovačného fondu, by sa mala rozšíriť, aby sa poskytla podpora projektom prostredníctvom súťažných ponukových konaní s prihliadnutím na konkurencieschopnosť, ktoré by mohli viesť k uzavretiu rozdielových zmlúv, rozdielových zmlúv o uhlíku alebo zmlúv o pevnej prémii. Súťažné ponukové konania by boli dôležitým mechanizmom na podporu rozvoja technológií dekarbonizácie a na optimalizáciu využívania dostupných zdrojov. Investorom by tiež poskytli istotu v oblasti uvedených technológií. S cieľom minimalizovať akékoľvek podmienené záväzky v súvislosti s rozpočtom Únie by sa pri navrhovaní rozdielových zmlúv a rozdielových zmlúv o uhlíku malo zabezpečiť zmiernenie rizika a aspoň v prvých dvoch kolách rozdielových zmlúv a rozdielových zmlúv o uhlíku by sa primerané krytie rozpočtovým záväzkom malo zaistiť rozpočtovými prostriedkami z výnosov z obchodovania formou aukcie s kvótami pridelenými podľa článku 10a ods. 8 smernice 2003/87/ES.

V prípade zmlúv o pevnej prémii takéto riziká neexistujú, pretože právny záväzok bude krytý zodpovedajúcim rozpočtovým záväzkom. Okrem toho by Komisia mala po ukončení prvých dvoch kôl rozdielových zmlúv a rozdielových zmlúv o uhlíku a neskôr vždy, keď je to potrebné, vykonať kvalitatívne a kvantitatívne posúdenie finančných rizík vyplývajúcich z ich vykonávania. Komisia by mala byť splnomocnená prijať delegovaný akt, ktorým sa na základe výsledkov uvedeného posúdenia stanoví primeraná miera tvorby rezerv namiesto úplného pokrytia v ďalších kolách rozdielových zmlúv alebo rozdielových zmlúv o uhlíku. Pri takomto prístupe by sa okrem kvót dostupných v inovačnom fonde mali zohľadniť všetky prvky, ktoré by mohli znížiť finančné riziká pre rozpočet Únie, ako napríklad prípadné dobrovoľné rozdelenie zodpovednosti s členskými štátmi alebo možný mechanizmus zaistenia zo súkromného sektora. Preto je potrebné stanoviť výnimky z častí hlavy X nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (19). Miera tvorby rezerv pre prvé dve kolá rozdielových zmlúv alebo rozdielových zmlúv o uhlíku by mala byť 100 %.

Odchylne od článku 210 ods. 1, článku 211 ods. 1 a 2 a článku 218 ods. 1 uvedeného nariadenia by sa však v tejto smernici pre ďalšie kolá rozdielových zmlúv alebo rozdielových zmlúv o uhlíku mala stanoviť minimálna miera tvorby rezerv vo výške 50 %, ako aj maximálny podiel príjmov z inovačného fondu, ktorý sa má použiť na tvorbu rezerv, vo výške 30 % a Komisia by mala mať možnosť špecifikovať potrebnú mieru tvorby rezerv na základe skúseností z prvých dvoch výziev na predkladanie návrhov a výšku príjmov, ktoré sa majú použiť na tvorbu rezerv. Celkový finančný záväzok, ktorý znáša rozpočet Únie, by preto nemal presiahnuť 60 % výnosov z obchodovania formou aukcie pre inovačný fond. Okrem toho, keďže tvorba rezerv bude vo všeobecnosti pochádzať z inovačného fondu, mali by sa stanoviť výnimky z pravidiel uvedených v článkoch 212, 213 a 214 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 týkajúcich sa spoločného rezervného fondu zriadeného článkom 212 uvedeného nariadenia. Nová povaha rozdielových zmlúv a rozdielových zmlúv o uhlíku si môže vyžadovať aj výnimky z článku 209 ods. 2 písm. d) a h) uvedeného nariadenia, keďže sa neopierajú o pákový efekt/multiplikátory ani úplne nezávisia od ex ante posúdenia, z článku 219 ods. 3 vzhľadom na prepojenie s článkom 209 ods. 2 písm. d) a z článku 219 ods. 6 uvedeného nariadenia, keďže implementujúci partneri nebudú mať kreditné alebo kapitálové expozície v rámci záruky. Použitie akejkoľvek výnimky z nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 by sa malo obmedziť na to, čo je nevyhnutné. Komisia by mala byť splnomocnená zmeniť maximálny podiel príjmov z inovačného fondu, ktoré sa majú použiť na tvorbu rezerv, maximálne o 20 percentuálnych bodov nad rámec toho, čo je stanovené v tejto smernici.

(60)

Inovačný fond podlieha všeobecnému režimu podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie stanovenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 (20).

(61)

V prípade dočasného pozastavenia činnosti zariadenia sa bezodplatné prideľovanie kvót upraví podľa úrovní činnosti, ktoré sa každoročne povinne vykazujú. Okrem toho môžu príslušné orgány pozastaviť vydanie emisných kvót zariadeniam, ktoré pozastavili prevádzku, pokiaľ neexistujú dôkazy svedčiace o tom, že sa ich prevádzka obnoví. Od prevádzkovateľov by sa už preto nemalo vyžadovať, aby príslušnému orgánu preukazovali, že v prípade dočasného pozastavenia činností ich zariadenie v stanovenej a primeranej lehote obnoví výrobu.

(62)

Opravy kvót bezodplatne pridelených stacionárnym zariadeniam podľa článku 11 ods. 2 smernice 2003/87/ES si môžu vyžadovať pridelenie dodatočných bezodplatných kvót alebo spätný prenos nadbytočných kvót. Na uvedené účely by sa mali použiť kvóty vyhradené pre nových účastníkov podľa článku 10a ods. 7 smernice 2003/87/ES.

(63)

Od roku 2013 sú výrobcovia elektrickej energie povinní nakupovať všetky kvóty, ktoré potrebujú na výrobu elektrickej energie. V súlade s článkom 10c smernice 2003/87/ES však niektoré členské štáty majú možnosť poskytnúť prechodné bezodplatné prideľovanie kvót na modernizáciu odvetvia energetiky na obdobie rokov 2021 až 2030. Tri členské štáty sa rozhodli využiť uvedenú možnosť. Vzhľadom na potrebu rýchlej dekarbonizácie, najmä v odvetví energetiky, by dotknuté členské štáty mali mať možnosť poskytovať toto prechodné bezodplatné prideľovanie kvót len v prípade investícií realizovaných do 31. decembra 2024. Mali by mať možnosť pripočítať všetky zostávajúce kvóty na obdobie rokov 2021 až 2030, ktoré sa nepoužijú na takéto investície, v pomere, ktorý určia, k celkovému množstvu kvót, ktoré dotknutý členský štát dostane na obchodovanie formou aukcie, alebo ich použiť na podporu investícií v rámci modernizačného fondu. S výnimkou termínu na oznámenie by sa na kvóty prevedené do modernizačného fondu mali vzťahovať rovnaké pravidlá týkajúce sa investícií, aké sa vzťahujú na kvóty, ktoré už boli prevedené podľa článku 10d ods. 4 smernice 2003/87/ES. V záujme zabezpečenia predvídateľnosti a transparentnosti, pokiaľ ide o množstvo kvót, ktoré sú k dispozícii buď na obchodovanie formou aukcie, alebo na prechodné bezodplatné prideľovanie, a s ohľadom na aktíva spravované v rámci modernizačného fondu, by členské štáty mali informovať Komisiu o množstvách zostávajúcich kvót, ktoré sa majú použiť na oba účely, do 15. mája 2024.

(64)

Rozsah pôsobnosti modernizačného fondu by sa mal zosúladiť s najnovšími cieľmi Únie v oblasti klímy, a to zavedením požiadavky zabezpečiť súlad investícií s cieľmi stanovenými v Európskej zelenej dohode a v nariadení (EÚ) 2021/1119, ako aj eliminovaním podpory akýchkoľvek investícií súvisiacich s výrobou energie založenou na fosílnych palivách, okrem prípadu, keď ide o podporu takýchto investícií z príjmov z kvót, ktoré boli dobrovoľne prevedené do modernizačného fondu v súlade s článkom 10d ods. 4 smernice 2003/87/ES. Okrem toho by za určitých podmienok mala byť obmedzená podpora takýchto investícií naďalej možná z príjmov z pridelených kvót uvedených v článku 10 ods. 1 treťom pododseku uvedenej smernice, najmä ak sa činnosť kvalifikuje ako environmentálne udržateľná podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (21) a ak ide o kvóty vydražené do roku 2027. V prípade druhej kategórie kvót by sa nadväzujúce použitia netuhých fosílnych palív navyše nemali podporovať z príjmov z kvót vydražených po roku 2028. Okrem toho by sa mal percentuálny podiel modernizačného fondu, ktorý je potrebné vyčleniť na prioritné investície, zvýšiť na 80 % v prípade kvót modernizačného fondu prevedených v súlade s článkom 10d ods. 4 smernice 2003/87/ES a uvedených v jej článku 10 ods. 1 treťom pododseku uvedenej smernice a na 90 % v prípade dodatočného množstva 2,5 % z množstva kvót pre celú Úniu.

Energetická efektívnosť, a to aj v priemysle, doprave, budovách, poľnohospodárstve a odpadovom hospodárstve, vykurovanie a chladenie s využitím energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj podpora domácností v záujme riešenia problému energetickej chudoby, a to aj vo vidieckych a v odľahlých oblastiach, by sa mali zahrnúť do rozsahu prioritných investícií. S cieľom zvýšiť transparentnosť a lepšie posúdiť vplyv modernizačného fondu by mal investičný výbor každoročne podávať Výboru pre zmenu klímy správu o skúsenostiach s hodnotením investícií, najmä pokiaľ ide o znižovanie emisií a náklady na znižovanie emisií.

(65)

Smernicou (EÚ) 2018/410 sa zaviedli ustanovenia týkajúce sa rušenia kvót z aukčného objemu členskými štátmi v súvislosti s uzavretím výrobnej kapacity elektrickej energie na ich území. Vzhľadom na zvýšené ambície Únie v oblasti klímy a výslednú zrýchlenú dekarbonizáciu odvetvia elektrickej energie sa takéto zrušenie stalo čoraz relevantnejším. Komisia by preto mala posúdiť, či by sa používanie možnosti rušenia členskými štátmi dalo uľahčiť zmenou príslušných delegovaných aktov prijatých v súlade s článkom 10 ods. 4 smernice 2003/87/ES.

(66)

Úpravy súvisiace s bezodplatným prideľovaním kvót zavedené smernicou (EÚ) 2018/410 a uvedené do účinnosti vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1842 (22) zlepšili efektívnosť a stimuly poskytované bezodplatným prideľovaním kvót, zvýšili však administratívnu záťaž, pričom zanikol historický termín vydania bezodplatného prideľovania kvót stanovený na 28. februára. S cieľom lepšie zohľadniť úpravy prideľovania bezodplatných kvót je vhodné vykonať úpravy cyklu dodržiavania podmienok. Lehota pre príslušné orgány na bezodplatné prideľovanie kvót by sa preto mala odložiť z 28. februára na 30. júna a lehota pre prevádzkovateľov na odovzdanie kvót by sa mala posunúť z 30. apríla na 30. septembra.

(67)

Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2018/2066 (23) sa stanovujú pravidlá monitorovania emisií z biomasy, ktoré sú v súlade s pravidlami využívania biomasy stanovenými v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov. Vzhľadom na to, že sa v právnych predpisoch kladie čoraz väčší dôraz na kritériá udržateľnosti týkajúce sa biomasy, o čom svedčia aj najnovšie pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (24), udelenie vykonávacích právomocí v článku 14 ods. 1 smernice 2003/87/ES by sa malo výslovne rozšíriť na prijímanie potrebných úprav na účely uplatňovania kritérií udržateľnosti týkajúcich sa biomasy, vrátane biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, v rámci systému EU ETS. Okrem toho by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom spresniť, ako treba započítavať ukladanie emisií v prípade kombinácií biomasy s nulovými emisiami a biomasy, ktorá nepochádza zo zdrojov s nulovými emisiami.

(68)

Kvapalné a plynné palivá z obnoviteľných zdrojov, ktoré nemajú biologický pôvod, a recyklované uhlíkové palivá môžu zohrávať kľúčový význam z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov v odvetviach, v ktorých sa dekarbonizácia realizuje len s ťažkosťami. Ak sa recyklované uhlíkové palivá a kvapalné a plynné palivá z obnoviteľných zdrojov, ktoré nemajú biologický pôvod, vyrábajú zo zachyteného CO2 v rámci činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, predmetné emisie by sa mali započítať v rámci tejto činnosti. S cieľom zabezpečiť prínos palív z obnoviteľných zdrojov, ktoré nemajú biologický pôvod, ako aj recyklovaných uhlíkových palív k znižovaniu emisií skleníkových plynov a zabrániť dvojitému započítaniu palív, ktoré spĺňajú tento cieľ, je vhodné výslovne rozšíriť splnomocnenie uvedené v článku 14 ods. 1 smernice 2003/87/ES na prijímanie vykonávacích aktov Komisiou, ktorými sa stanovia potrebné úpravy týkajúce sa spôsobov, ako započítavať prípadný únik CO2 spôsobom, ktorým sa zabezpečí, aby sa zohľadnili všetky emisie vrátane prípadov, keď sa takéto palivá vyrábajú zo zachyteného CO2 mimo Únie, pričom sa zabráni dvojitému započítavaniu a zabezpečia sa náležité stimuly na zachytávanie emisií, a to aj so zreteľom na zaobchádzanie s uvedenými palivami podľa smernice (EÚ) 2018/2001.

(69)

Keďže sa predpokladá, že CO2 sa prepravuje aj inými prostriedkami než potrubiami, napríklad loďou či nákladným vozidlom, súčasné pokrytie prepravy skleníkových plynov na účely skladovania v prílohe I k smernici 2003/87/ES by sa malo rozšíriť na všetky prepravné prostriedky z dôvodov rovnakého zaobchádzania a bez ohľadu na to, či sa na daný prepravný prostriedok vzťahuje systém EU ETS. Ak sa na emisie z dopravy vzťahuje aj iná činnosť podľa smernice 2003/87/ES, dané emisie by sa na účely zabránenia dvojitému započítaniu mali započítavať v rámci tejto druhej činnosti.

(70)

V dôsledku toho, že sa zo systému EU ETS vylúčili zariadenia výlučne využívajúce biomasu, nastali situácie, že zariadenia spaľujúce vysoký podiel biomasy dosiahli neočakávané zisky vďaka prideleniu bezodplatných kvót, ktoré výrazne prevyšovali skutočné emisie. Preto by sa mala zaviesť prahová hodnota pre spaľovanie biomasy vyznačujúcej sa nulovými emisiami, pri ktorej prekročení dôjde k vylúčeniu zariadení zo systému EU ETS. Zavedenie prahovej hodnoty by poskytlo väčšiu istotu, pokiaľ ide o to, ktoré zariadenia patria do rozsahu pôsobnosti systému EU ETS, a umožnilo by rovnomernejšie rozdeľovanie bezodplatných kvót najmä medzi odvetviami, v ktorých je vyššie riziko úniku uhlíka. Prahová hodnota by sa mala stanoviť na úrovni 95 %, aby sa vyvážili výhody a nevýhody pre zariadenia z dôvodu zotrvania v rozsahu pôsobnosti systému EU ETS. Zariadenia, ktoré si zachovali fyzickú kapacitu na spaľovanie fosílnych palív, by preto nemali byť motivované k tomu, aby sa vrátili k používaniu takýchto palív. Prahovou hodnotou 95 % by sa zabezpečilo, že ak zariadenie používa fosílne palivá s cieľom zostať v rozsahu pôsobnosti systému EU ETS, aby mohlo využívať bezodplatné kvóty, náklady na uhlík v súvislosti s používaním týchto fosílnych palív by boli dostatočne vysoké na to, aby pôsobili odrádzajúco.

Touto prahovou hodnotou by sa takisto zabezpečilo, aby sa na zariadenia využívajúce značné množstvo fosílnych palív naďalej vzťahovali povinnosti monitorovania v rámci systému EU ETS, čím sa zabráni možnému obchádzaniu existujúcich povinností v oblasti monitorovania, podávania správ a overovania. Zároveň by sa zariadenia, ktoré spaľujú nižší podiel biomasy s nulovými emisiami, mali prostredníctvom flexibilného mechanizmu naďalej podporovať v tom, aby ďalej znižovali spaľovanie fosílneho paliva, zostávajúc pritom v rozsahu pôsobnosti systému EU ETS dovtedy, kým nebudú využívať udržateľnú biomasu v natoľko významnom množstve, že ich zahrnutie do systému EU ETS už nebude odôvodnené. Okrem toho skúsenosti ukázali, že vylúčenie zariadení, ktoré využívajú výlučne biomasu, čo je v praxi prahová hodnota 100 %, s výnimkou spaľovania fosílnych palív počas fázy nábehu a odstávky, si vyžaduje prehodnotenie a presnejšie vymedzenie. Prahová hodnota 95 % umožňuje spaľovanie fosílnych palív počas fázy nábehu a odstávky.

(71)

S cieľom stimulovať zavádzanie technológií s nízkymi alebo nulovými emisiami uhlíka by členské štáty mali poskytnúť prevádzkovateľom možnosť zostať v rozsahu pôsobnosti systému EU ETS až do konca súčasného a nasledujúceho päťročného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES, ak zariadenie zmení svoj výrobný proces s cieľom znížiť svoje emisie skleníkových plynov a už nespĺňa prahovú hodnotu 20 MW celkového menovitého tepelného príkonu.

(72)

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „ESMA“) uverejnil 28. marca 2022 záverečnú správu o emisných kvótach a súvisiacich derivátoch. Správa je komplexnou analýzou integrity európskeho trhu s uhlíkom a poskytuje odborné znalosti a odporúčania týkajúce sa podpory riadneho fungovania trhu s uhlíkom. S cieľom neustále monitorovať integritu a transparentnosť trhu by mal orgán ESMA podávať správy pravidelne. Orgán ESMA už posudzuje vývoj na trhu a podľa potreby poskytuje odporúčania v oblasti svojej pôsobnosti vo svojej správe o trendoch, rizikách a slabých miestach v súlade s článkom 32 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (25). Súčasťou uvedeného každoročného podávania správ by mala byť analýza európskeho trhu s uhlíkom, ktorá zahŕňa aukcie emisných kvót, obchodovanie na mieste a mimoburzové obchodovanie s emisnými kvótami a ich derivátmi. Táto povinnosť by viedla k zjednodušeniu podávania správ orgánom ESMA a umožnila by porovnávanie medzi trhmi, najmä v dôsledku silných prepojení medzi systémom EU ETS a trhmi s komoditnými derivátmi.

Takáto pravidelná analýza orgánom ESMA by mala monitorovať najmä akúkoľvek volatilitu trhu a vývoj cien, fungovanie aukcií a obchodných operácií na trhoch, likviditu a obchodované objemy, ako aj kategórie a obchodné správanie účastníkov trhu vrátane špekulatívnej činnosti, ktorá významne ovplyvňuje ceny. Jej posúdenia by mali v relevantných prípadoch zahŕňať odporúčania s cieľom zlepšiť integritu a transparentnosť trhu a tiež povinnosti týkajúce sa podávania správ a posilniť prevenciu a odhaľovanie zneužívania trhu a poskytovať pomoc pri udržiavaní riadnych trhov s emisnými kvótami a ich derivátmi. Komisia by mala náležite zohľadniť posúdenia a odporúčania v kontexte výročnej správy o trhu s uhlíkom a podľa potreby v správach, aby sa zabezpečilo lepšie fungovanie trhu s uhlíkom.

(73)

S cieľom ďalej stimulovať investície potrebné na dekarbonizáciu diaľkového vykurovania a riešiť sociálne aspekty spojené s vysokými cenami energie a vysokou intenzitou emisií skleníkových plynov zo zariadení diaľkového vykurovania v členských štátoch, ktoré majú veľmi vysoký podiel emisií z diaľkového vykurovania v porovnaní s veľkosťou hospodárstva, by prevádzkovatelia by mali mať možnosť požiadať o dodatočné prechodné bezodplatné prideľovanie kvót zariadeniam diaľkového vykurovania, pričom by sa mala investovať dodatočná hodnota bezodplatne pridelených kvót s cieľom výrazne znížiť emisie do roku 2030. Na zabezpečenie uvedeného zníženia by dodatočné prechodné bezodplatné prideľovanie kvót malo byť podmienené realizovanými investíciami a dosiahnutým znížením emisií, ako sa stanoví v plánoch klimatickej neutrality, ktoré prevádzkovatelia vypracujú pre svoje príslušné zariadenia.

(74)

Neočakávané alebo náhle nadmerné zvýšenie cien na trhu s uhlíkom môže negatívne ovplyvniť predvídateľnosť trhu, ktorá je nevyhnutná na plánovanie investícií do dekarbonizácie. Opatrenie uplatňované v prípade nadmerných cenových výkyvov na trhu s obchodovaním s emisnými kvótami, na ktoré sa vzťahujú kapitoly II a III smernice 2003/87/ES, by sa preto malo dôkladne posilniť, aby sa zlepšila jeho schopnosť reagovať na neodôvodnené cenové výkyvy. Ak je splnená aktivačná podmienka založená na zvýšení priemernej ceny kvót, toto ochranné opatrenie založené na pravidlách by sa malo uplatňovať automaticky, čo by viedlo k uvoľneniu vopred určeného množstva kvót z trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 (26). Aktivačnú podmienku by mala Komisia pozorne monitorovať a zverejňovať každý mesiac s cieľom zlepšiť transparentnosť. S cieľom zabezpečiť riadne obchodovanie formou aukcie s kvótami uvoľnenými z trhovej stabilizačnej rezervy podľa tohto ochranného opatrenia a zlepšiť predvídateľnosť trhu by sa toto opatrenie nemalo opäť uplatňovať aspoň dvanásť mesiacov po skončení predchádzajúceho uvoľnenia kvót na trhu v rámci tohto opatrenia.

(75)

V oznámení Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov sa zdôraznila osobitná výzva spočívajúca v znižovaní emisií v odvetví budov a odvetví cestnej dopravy. Komisia preto oznámila, že ďalšie rozšírenie obchodovania s emisiami by mohlo zahŕňať aj emisie z odvetvia budov a z odvetvia cestnej dopravy, pričom uviedla, že zahrnutie všetkých emisií zo spaľovania paliva by prinieslo významné výhody. Obchodovanie s emisiami by sa malo uplatňovať na palivá používané na spaľovanie v odvetví budov a odvetví cestnej dopravy, ako aj v ďalších odvetviach, ktoré zodpovedajú priemyselným činnostiam, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k smernici 2003/87/ES, ako je vykurovanie priemyselných zariadení (ďalej len „odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia“). V prípade uvedených odvetví by sa mal zriadiť samostatný ale paralelný systém obchodovania s emisiami, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu dobre fungujúceho systému obchodovania s emisiami pre odvetvie stacionárnych zariadení a odvetvie leteckej dopravy. Nový systém sprevádzajú doplňujúce politiky, ktoré formujú očakávania účastníkov trhu, pričom sa zameriavajú na tvorbu signálu o cene uhlíka pre celé hospodárstvo a zároveň poskytujú opatrenia na zabránenie neprimeraným vplyvom na ceny. Z predchádzajúcich skúseností vyplýva, že vývoj nového systému si vyžaduje vytvorenie účinného systému monitorovania, nahlasovania a overovania. V záujme zabezpečenia synergií a súladu s existujúcou infraštruktúrou Únie na účely systému EU ETS, je vhodné, aby sa prostredníctvom zmeny smernice 2003/87/ES zaviedol systém obchodovania s emisiami pre odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia.

(76)

S cieľom vytvoriť potrebný vykonávací rámec a poskytnúť primeraný časový rámec na dosiahnutie cieľa na rok 2030 by sa s obchodovaním s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach malo začať v roku 2025. Počas prvých rokov by sa od regulovaných subjektov malo vyžadovať, aby disponovali povolením na emisie skleníkových plynov a nahlásili svoje emisie za roky 2024 až 2026. Ustanovenia týkajúce sa vydávanie kvót a povinností týkajúcich sa zabezpečenia súladu by mali byť pre uvedené subjekty uplatniteľné od roku 2027. Tento harmonogram by umožnil začať riadne a efektívne obchodovať s emisiami v uvedených odvetviach. Umožnilo by sa tak aj zavedenie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby sa v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach začalo realizovať sociálne spravodlivé obchodovanie s emisiami v záujme zmiernenia vplyvu ceny uhlíka na zraniteľné domácnosti a používateľov dopravy.

(77)

Vzhľadom na veľmi vysoký počet malých producentov emisií v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach nie je možné stanoviť regulačný bod na úrovni subjektov, ktoré priamo produkujú skleníkové plyny, ako je to v prípade stacionárnych zariadení a leteckej dopravy. Z dôvodov technickej uskutočniteľnosti a administratívnej efektívnosti je preto vhodnejšie stanoviť regulačný bod v prvých stupňoch dodávateľského reťazca. Činnosťou, ktorou sa aktivuje povinnosť týkajúca sa zabezpečenia súladu v rámci nového systému obchodovania s emisiami, by malo byť uvádzanie palív do daňového voľného obehu, ktoré sa využívajú na spaľovanie v odvetví budov a v odvetví cestnej dopravy, vrátane cestnej prepravy skleníkových plynov na účely ich geologického skladovania, ako aj v ďalších odvetviach, ktoré zodpovedajú priemyselným činnostiam, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k smernici 2003/87/ES. V záujme zabránenia dvojitému započítaniu by nemali byť zahrnuté palivá uvedené do daňového voľného obehu, ktoré sa používajú pri činnostiach podľa prílohy I k uvedenej smernici.

(78)

V súlade so systémom spotrebnej dane stanoveným smernicou Rady (EÚ) 2020/262 (27) by sa mali s nevyhnutnými úpravami vymedziť regulované subjekty v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach, ako aj a regulačný bod, keďže v uvedenej smernici je už stanovený solídny kontrolný systém na účely platenia spotrebných daní, ktorý sa vzťahuje na všetky množstvá palív uvádzaných do daňového voľného obehu. Na konečných spotrebiteľov palív v týchto odvetviach by sa nemali vzťahovať povinnosti podľa smernice 2003/87/ES.

(79)

Na regulované subjekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti systému obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach, by sa mali vzťahovať podobné požiadavky týkajúce sa povolenia na emisie skleníkových plynov, aké sa vzťahujú na prevádzkovateľov stacionárnych zariadení. Je potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa žiadostí o povolenie, podmienok vydávania povolení, obsahu a preskúmania, ako aj akýchkoľvek zmien v súvislosti s regulovaným subjektom. V záujme riadneho fungovania nového systému by mali členské štáty zabezpečiť, aby regulované subjekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nového systému obchodovania s emisiami, od začiatku fungovania systému v roku 2025 disponovali platným povolením.

(80)

Vývoj celkového množstva kvót dostupných na účely nového systému obchodovania s emisiami by sa mal riadiť lineárnou trajektóriou tak, aby sa podarilo dosiahnuť cieľ zníženia emisií na rok 2030, a to s prihliadnutím na nákladovo efektívny prínos odvetvia budov a odvetvia cestnej dopravy, ktorý predstavuje 43 % zníženie emisií do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005, ako aj na kombinovaný nákladovo efektívny príspevok ďalších odvetví, ktorý prestavuje 42 % zníženie emisií do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. Celkové množstvo kvót by sa malo po prvýkrát stanoviť v roku 2027 s cieľom postupovať po trajektórii začínajúcej sa v roku 2024 na hodnote emisných limitov v roku 2024, ktorá je vypočítaná v súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (28) na základe referenčných emisií v dotknutých odvetviach za rok 2005 a obdobie rokov 2016 až 2018, ako sa stanovujú podľa článku 4 ods. 3 uvedeného nariadenia. Lineárny redukčný koeficient by sa mal preto stanoviť na 5,10 %. Od roku 2028 by sa malo celkové množstvo kvót stanoviť na základe priemerných nahlásených emisií za roky 2024, 2025 a 2026 a malo by sa znížiť o rovnakú absolútnu ročnú mieru zníženia, aká sa stanovila od roku 2024, čo zodpovedá lineárnemu redukčnému koeficientu predstavujúcemu 5,38 % v porovnaní s porovnateľnou hodnotou uvedenej trajektórie na rok 2025. Ak sú tieto emisie výrazne vyššie ako uvedená hodnota trajektórie a ak takýto rozdiel nie je spôsobený malými rozdielmi v metodikách merania emisií, lineárny redukčný koeficient by sa mal upraviť tak, aby sa v roku 2030 dosiahla požadovaná úroveň zníženia emisií.

(81)

Obchodovanie s kvótami formou aukcie je najjednoduchšou a ekonomicky najefektívnejšou metódou prideľovania emisných kvót a zároveň zabraňuje neočakávaným ziskom. Odvetvie budov, ako aj odvetvie cestnej dopravy čelia len relatívne malému alebo nulovému konkurenčnému tlaku z krajín mimo Únie a nie sú vystavené riziku úniku uhlíka. Kvóty pre odvetvie budov a odvetvie cestnej dopravy by sa preto mali prideľovať len prostredníctvom aukčného obchodovania, pričom sa žiadne z nich neprideľujú bezodplatne.

(82)

V záujme bezproblémového spustenia nového systému obchodovania s emisiami v odvetví budov a s prihliadnutím na potrebu, aby si regulované subjekty zaisťovali alebo vopred nakupovali kvóty na účely zmiernenia svojho cenového a likviditného rizika, by sa malo včas vydražiť vyššie množstvo kvót. V roku 2027 by preto mali byť aukčné objemy o 30 % vyššie než celkové množstvo kvót na rok 2027. Táto suma by bola dostatočná na zabezpečenie likvidity, a to ako v prípade poklesu emisií v súlade s potrebami znižovania emisií, tak aj v prípade, že k znižovaniu emisií bude dochádzať len postupne. Podrobné pravidlá týkajúce sa uvedeného predsunutia aukčného objemu by sa mali stanoviť v delegovanom akte týkajúcom sa obchodovania formou aukcie, prijatom podľa článku 10 ods. 4 smernice 2003/87/ES.

(83)

Pravidlá rozdeľovania aukčných podielov majú osobitný význam z hľadiska všetkých príjmov z aukcií, ktoré by vznikli členským štátom, a to najmä vzhľadom na potrebu posilniť schopnosť členských štátov riešiť sociálne vplyvy súvisiace so signálom o cene uhlíka v odvetví budov a v odvetví cestnej dopravy. Bez ohľadu na skutočnosť, že uvedené odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia majú veľmi odlišný charakter, je vhodné stanoviť spoločné pravidlo rozdeľovania, podobné pravidlu uplatniteľnému na stacionárne zariadenia. Väčšina kvót by sa mala rozdeliť medzi všetky členské štáty na základe priemerného rozdelenia emisií v cestnej doprave, komerčných a inštitucionálnych budovách a obytných budovách v období rokov 2016 až 2018.

(84)

Zavedenie ceny uhlíka v odvetví budov a odvetví cestnej dopravy by mala sprevádzať účinná sociálna kompenzácia, najmä vzhľadom na existujúce úrovne energetickej chudoby. Približne 34 miliónov Európanov, takmer 6,9 % obyvateľov Únie, uviedlo v prieskume, ktorý sa v roku 2021 realizoval v celej Únii, že si nemôžu dovoliť dostatočne vykurovať svoj domov. V záujme kompenzácie účinnej zo sociálneho hľadiska aj z hľadiska distribúcie by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby vynakladali príjmy z aukcií z obchodovania s emisiami v odvetví budov, v odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach na účely súvisiace s klímou a energetikou, ktoré sú už známe v kontexte súčasného systému obchodovania s emisiami, pričom by sa mali uprednostniť činnosti, ktoré môžu prispieť k riešeniu sociálnych aspektov obchodovania s emisiami v odvetví budov, v odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach, alebo na opatrenia doplnené špecificky na riešenie súvisiacich problémov v nových odvetviach vrátane súvisiacich politických opatrení podľa smernice 2012/27/EÚ.

Z nového Sociálno-klimatického fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/955 (29) sa členským štátom poskytnú osobitné finančné prostriedky na podporu najviac postihnutých zraniteľných skupín, najmä domácností trpiacich energetickou alebo dopravnou chudobou. Sociálno-klimatický fond bude slúžiť na podporu spravodlivosti a solidarity medzi členskými štátmi a v rámci nich a zároveň na zmiernenie rizika energetickej a dopravnej chudoby počas transformácie. Bude vychádzať z existujúcich mechanizmov solidarity a dopĺňať ich v súčinnosti s inými výdavkovými programami a fondmi Únie. 50 miliónov kvót zo systému EU ETS podľa článku 10a ods. 8b smernice 2003/87/ES a 150 miliónov kvót z obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach a príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie týkajúce sa odvetvia budov, odvetvia cestnej dopravy a ďalších odvetví by sa mali do maximálnej výšky 65 000 000 000 EUR použiť na financovanie Sociálno-klimatického fondu vo forme vonkajších pripísaných príjmov na dočasnom a výnimočnom základe, kým sa neuskutočnia diskusie a rokovania o návrhu Komisie z 22. decembra 2021 na rozhodnutie Rady, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ, Euratom) 2020/2053 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, pokiaľ ide o vytvorenie nového vlastného zdroja založeného na systéme EU ETS v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ.

Treba stanoviť, že ak sa prijme rozhodnutie v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ, ktorým sa zavedie takýto nový vlastný zdroj, rovnaké príjmy by sa mali prestať prideľovať externe, keď toto rozhodnutie nadobudne účinnosť. Pokiaľ ide o Sociálno-klimatický fond, v prípade prijatia takéhoto rozhodnutia Komisia vo vhodných prípadoch predloží potrebné návrhy v súlade s článkom 27 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2023/955. Týmto nie je dotknutý výsledok rokovaní o viacročnom finančnom rámci na obdobie po roku 2027.

(85)

Podávanie správ o používaní príjmov z aukcií by sa malo zosúladiť so súčasným podávaním správ zriadeným nariadením (EÚ) 2018/1999.

(86)

Regulované subjekty, na ktoré sa vzťahuje nový systém obchodovania s emisiami, by mali odovzdať kvóty za svoje overené emisie zodpovedajúce množstvu palív, ktoré uviedli do daňového voľného obehu. Kvóty za svoje overené emisie by mali po prvýkrát odovzdať v roku 2027. S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž by pri novom systéme obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach malo byť možné po istých nevyhnutných úpravách uplatňovať viacero pravidiel, ktoré sú uplatniteľné v rámci existujúceho systému obchodovania s emisiami v prípade stacionárnych zariadení a leteckej dopravy. Patria sem najmä pravidlá prenosu, odovzdania a zrušenia kvót, ako aj pravidlá súvisiace s platnosťou kvót, pokutami, príslušnými orgánmi či povinnosťami členských štátov týkajúcimi sa nahlasovania.

(87)

Niektoré členské štáty už majú zavedené vnútroštátne dane z uhlíka uplatňujúce sa na odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia, na ktoré sa vzťahuje príloha III k smernici 2003/87/ES. Do konca roku 2030 by sa preto mala zaviesť dočasná výnimka. Na zaručenie cieľov smernice 2003/87/ES a súdržnosti nového systému obchodovania s emisiami by možnosť uplatňovať túto výnimku mala existovať len vtedy, ak je vnútroštátna sadzba dane vyššia ako priemerná aukčná cena za príslušný rok, a mala by sa uplatňovať len na povinnosť odovzdávania tých regulovaných subjektov, ktoré takúto daň platia. S cieľom zabezpečiť stabilitu a transparentnosť systému by sa vnútroštátna daň vrátane príslušných daňových sadzieb mala oznámiť Komisii do konca lehoty na transpozíciu tejto smernice. Výnimka by nemala mať vplyv na vonkajšie pripísané príjmy určené pre Sociálno-klimatický fond ani, ak sa stanovuje v súlade s článkom 311 tretím odsekom ZFEÚ, na vlastný zdroj založený na príjmoch z obchodovania s emisiami formou aukcie v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach.

(88)

V záujme účinného obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach by malo byť možné emisie monitorovať s vysokou istotou a primeranými nákladmi. Emisie by sa mali pripisovať regulovaným subjektom na základe množstiev palív uvedených do daňového voľného obehu v kombinácii s emisným faktorom. Regulované subjekty by mali byť schopné spoľahlivo a presne identifikovať a rozlíšiť odvetvia, v ktorých sa dané palivá uvádzajú do daňového voľného obehu, ako aj konečných užívateľov týchto palív, aby sa predišlo nežiaducim účinkom, ako je dvojité zaťaženie. V malom počte prípadov, keď nemožno zabrániť dvojitému započítaniu medzi emisiami v existujúcom systéme EU ETS a novom systéme obchodovania s emisiami pre odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia, alebo keď náklady vznikajú v dôsledku odovzdania kvót za emisie z činností, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, by členské štáty mali použiť takýto príjem na kompenzáciu nevyhnutného dvojitého započítania alebo iných takýchto nákladov mimo odvetvia budov, odvetvia cestnej dopravy a ďalších odvetví v súlade s právom Únie. Preto by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby sa zabezpečili jednotné podmienky na zabránenie dvojitému započítaniu a odovzdaniu kvót v prípade emisií, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami pre odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia, a na poskytovanie finančnej kompenzácie. S cieľom ďalej zmierniť akékoľvek problémy súvisiace s dvojitým započítaním by lehoty na monitorovanie a odovzdanie v novom systéme obchodovania s emisiami mali byť jeden mesiac po lehotách v existujúcom systéme pre stacionárne zariadenia a leteckú dopravu. V záujme získania dostatočných údajov na stanovenie celkového množstva kvót na obdobie rokov 2028 až 2030 by mali regulované subjekty, ktoré na začiatku fungovania systému v roku 2025 disponujú povolením, nahlásiť svoje súvisiace historické emisie za rok 2024.

(89)

Transparentnosť, pokiaľ ide o náklady na uhlík a rozsah, v akom sa prenášajú na spotrebiteľov, má kľúčový význam, aby sa umožnilo rýchle a nákladovo efektívne znižovanie emisií vo všetkých odvetviach hospodárstva. Je to obzvlášť dôležité v systéme obchodovania s emisiami, ktorý je založený na povinnostiach týkajúcich sa vyššej úrovne dodávateľského reťazca. Nový systém obchodovania s emisiami má stimulovať regulované subjekty, aby znižovali obsah uhlíka v palivách, pričom by takéto subjekty nemali dosahovať neprimerané zisky tým, že spotrebiteľov zaťažia vyššími nákladmi na uhlík, ako vznikajú im. Hoci úplné obchodovanie s emisnými kvótami formou aukcie v rámci systému obchodovania s emisiami pre odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia už obmedzuje vznik takýchto neoprávnených ziskov, Komisia by mala monitorovať rozsah, v akom regulované subjekty presúvajú náklady na uhlík, aby sa zabránilo neočakávaným ziskom. Čo sa týka kapitoly IVa, Komisia by mala každoročne predložiť správu, ak je to možné podľa druhu paliva, o priemernej úrovni nákladov na uhlík, ktoré sa preniesli na spotrebiteľov v Únii.

(90)

Je vhodné zaviesť opatrenia na riešenie potenciálneho rizika nadmerného zvýšenia cien, ktoré by v prípade mimoriadne vysokého nárastu cien na začiatku fungovania nového systému obchodovania s emisiami mohlo oslabiť pripravenosť domácností a jednotlivcov investovať do znižovania ich emisií skleníkových plynov. Uvedené opatrenia by mali byť doplnkom záruk vyplývajúcich z trhovej stabilizačnej rezervy, ktorá začala fungovať v roku 2019. Hoci trh bude naďalej určovať cenu uhlíka, prostredníctvom automatického mechanizmu fungujúceho na základe určitých pravidiel sa zaktivizujú ochranné opatrenia, vďaka ktorým sa z trhovej stabilizačnej rezervy uvoľnia kvóty len vtedy, ak sa splní jedna alebo viacero konkrétnych aktivačných podmienok založených na zvýšení priemernej ceny kvót. Tento doplnkový mechanizmus by sa mal vyznačovať vysokou schopnosťou reagovať na podnety, a tak riešiť nadmernú volatilitu spôsobenú inými faktormi, ako sú zmenené trhové princípy. Opatrenia by mali byť prispôsobené rôznym úrovniam nadmerného zvýšenia cien, z čo sa budú odvíjať rôzne stupne intervencie. Komisia by mala tieto aktivačné podmienky dôsledne monitorovať a v prípade ich splnenia bezodkladne prijať náležité opatrenia. Týmto by nemali byť dotknuté žiadne sprievodné opatrenia, ktoré by členské štáty mohli prijať na riešenie nepriaznivých sociálnych vplyvov.

(91)

S cieľom posilniť istotu občanov, že cena uhlíka v prvých rokoch nového systému obchodovania s emisiami nepresiahne 45 EUR, je vhodné zahrnúť dodatočný mechanizmus cenovej stability na uvoľnenie kvót z trhovej stabilizačnej rezervy, ak cena uhlíka prekročí túto úroveň. Opatrenie by sa v zásade malo uplatňovať raz za 12 mesiacov. Malo by však byť možné aj opätovne podať žiadosť v rovnakom období 12 mesiacov, ak sa Komisia, ktorej pomáha Výbor pre zmenu klímy, domnieva, že vývoj ceny odôvodňuje ďalšie uvoľnenie kvót. Vzhľadom na cieľ tohto mechanizmu, ktorým je zabezpečenie stability v prvých rokoch nového systému obchodovania s emisiami, by Komisia mala posúdiť jeho fungovanie a to, či by sa mal zachovať aj po roku 2029.

(92)

Ako dodatočný ochranný mechanizmus pred začatím obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach by sa malo umožniť odložiť uplatňovanie stropu a povinnosti odovzdávania, ak budú veľkoobchodné ceny plynu alebo ropy výnimočne vysoké v porovnaní s historickými trendmi. Mechanizmus by mal byť automatický, čo znamená, že uplatňovanie stropu a povinností odovzdávania sa má odložiť o jeden rok, ak sa dosiahnu konkrétne prahové hodnoty aktivácie týkajúce sa ceny energie. Referenčné ceny by sa mali určiť na základe referenčných zmlúv na veľkoobchodných trhoch s plynom a ropou, ktoré sú okamžite dostupné a najrelevantnejšie pre konečných spotrebiteľov. Mali by sa zvážiť samostatné podmienky aktivácie v prípade cien plynu a ropy, keďže ich cenový vývoj sleduje rôzne historické trendy. S cieľom zabezpečiť trhovú istotu by Komisia mala dostatočne vopred objasniť uplatňovanie odkladu prostredníctvom oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(93)

Komisia by mala monitorovať uplatňovanie režimu obchodovania s emisiami v odvetví budov, v odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach vrátane stupňa cenovej konvergencie s existujúcim systémom EU ETS, pričom by sa malo v prípade potreby Európskemu parlamentu a Rade navrhnúť preskúmanie s cieľom zlepšiť účinnosť, správu a praktické uplatňovanie obchodovania s emisiami v týchto odvetviach vzhľadom na získané poznatky, ako aj zvýšenú cenovú konvergenciu. Od Komisie by sa malo vyžadovať, aby prvú správu o uvedených záležitostiach predložila dok 1. januára 2028.

(94)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 3ga ods. 2, článku 3gf ods. 2 a 4, článku 10b ods. 4, článku 12 ods. 3-d) a 3-c), článku 14 ods. 1, článku 30f ods. 3 a 5 a článku 30h ods. 7 smernice 2003/87/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. V záujme zabezpečenia synergií s existujúcim regulačným rámcom by sa malo udelenie vykonávacích právomocí v článkoch 14 a 15 uvedenej smernice rozšíriť tak, aby sa vzťahovali aj odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia. Uvedené vykonávacie právomoci s výnimkou vykonávacích právomocí vo vzťahu k článku 3gf ods. 2 a článku 12 ods. 3-d a 3-c smernice 2003/87/ES by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (30).

(95)

S cieľom dosiahnuť ciele stanovené v tejto smernici a iných právnych predpisoch Únie, najmä v nariadení (EÚ) 2021/1119, by Únia a jej členské štáty mali pri vykonávaní politík využívať najnovšie vedecké dôkazy. Keď teda Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy poskytuje vedecké poradenstvo a vydáva správy týkajúce sa systému EU ETS, Komisia by mala zohľadniť takéto poradenstvo a správy, najmä pokiaľ ide o potrebu dodatočných politík a opatrení Únie na zabezpečenie súladu s cieľmi nariadenia (EÚ) 2021/1119 a dodatočných politík a opatrení Únie vzhľadom na ambície a environmentálnu integritu globálnych trhových opatrení v oblasti leteckej a námornej dopravy.

(96)

S cieľom uznať prínos príjmov zo systému EU ETS ku klimatickej transformácii by sa malo zaviesť označenie EU ETS. Okrem iných opatrení na zabezpečenie viditeľnosti financovania zo systému EU ETS by členské štáty a Komisia mali zabezpečiť, aby projekty a činnosti podporované prostredníctvom modernizačného fondu a inovačného fondu boli jasne označené ako financované z príjmov zo systému EU ETS, a to prostredníctvom vhodného označenia.

(97)

Aby sa dosiahol cieľ, ktorým je klimatická neutralita, stanovený v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119, by sa na základe legislatívneho návrhu zmeniť uvedené nariadenia mal stanoviť celoúnijný cieľ v oblasti klímy na rok 2040. Systém EU ETS by sa mal preskúmať, aby sa prispôsobil cieľom Únie v oblasti klímy do roku 2040. V dôsledku toho by Komisia mala do júla 2026 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o viacerých aspektoch systému EU ETS a podľa potreby k nej pripojiť legislatívny návrh a posúdenie vplyvu. V súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119 by prioritou malo byť priame znižovanie emisií, čo bude musieť sprevádzať zvýšené odstraňovanie uhlíka, aby sa dala dosiahnuť klimatická neutralita. Komisia by preto okrem iných aspektov mala do júla 2026 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, ako by sa emisie odstránené z atmosféry a bezpečne a trvalo uložené, napríklad priamym zachytávaním vzduchu, mohli potenciálne zahrnúť do obchodovania s emisiami, a to bez kompenzácie potrebného zníženia emisií. Pokiaľ nie všetky fázy životnosti produktu, v ktorom sa zachytáva uhlík, podliehajú stanoveniu cien uhlíka, najmä vo fáze spaľovania odpadu, spoliehanie sa na započítavanie emisií v čase ich uvoľňovania z výrobkov do atmosféry by viedlo k nedostatočnému započítaniu emisií.

S cieľom regulovať zachytávanie uhlíka tak, aby sa znižovali čisté emisie a zabezpečiť, aby všetky emisie boli započítané a zabránilo sa dvojitému započítaniu, a zároveň vytvoriť hospodárske stimuly by Komisia mala do júla 2026 posúdiť, či sa skutočne započítavajú všetky emisie skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, a či sa skutočne predchádza dvojitému započítaniu. Mala by predovšetkým posúdiť započítavanie emisií skleníkových plynov, ktoré sa považujú za zachytené a využité v produkte iným spôsobom, ako sa uvádza v článku 12 ods. 3b, a zohľadniť nadväzujúce fázy vrátane zneškodňovania a spaľovania odpadu. Komisia by napokon mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu o uskutočniteľnosti zníženia prahových hodnôt celkového menovitého tepelného príkonu 20 MW pre činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES, pričom zohľadní environmentálne prínosy a administratívne zaťaženie.

(98)

Do júla 2026 by Komisia mala takisto posúdiť uskutočniteľnosť začlenenia spaľovní komunálneho odpadu do systému EU ETS a predložiť na túto tému správu Európskemu parlamentu a Rade, a to aj vzhľadom na ich začlenenie od roku 2028, a poskytnúť posúdenie potenciálnej potreby umožniť členskému štátu rozhodnúť o nezapojení sa do systému do konca roka 2030, berúc pritom do úvahy význam všetkých odvetví, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií. Začlenením spaľovní komunálneho odpadu do systému EU ETS by sa prispelo k obehovému hospodárstvu podporou recyklácie, opätovného použitia a opravy výrobkov a zároveň by sa prispelo k dekarbonizácii v celom hospodárstve. Začlenením spaľovní komunálneho odpadu by sa posilnili stimuly na udržateľné nakladanie s odpadom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a vytvorili by sa rovnaké podmienky medzi regiónmi, ktoré zahrnuli spaľovanie komunálneho odpadu do rozsahu pôsobnosti systému EU ETS.

S cieľom zabrániť odklonu odpadu zo spaľovní komunálneho odpadu na skládky v Únii, ktoré vytvárajú emisie metánu, a zabrániť vývozu odpadu do tretích krajín s možným negatívnym vplyvom na životné prostredie by mala Komisia vo svojej správe zohľadniť riziko potenciálneho odklonu odpadu k zneškodňovaniu skládkovaním v Únii a vývozom odpadu do tretích krajín. Komisia by mala zohľadniť aj účinky na vnútorný trh, možné narušenia hospodárskej súťaže, environmentálnu integritu, zosúladenie s cieľmi smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (31) a spoľahlivosť a presnosť, pokiaľ ide o monitorovanie a výpočet emisií. Vzhľadom na emisie metánu zo skládkovania a s cieľom zabrániť vytváraniu nerovnakých podmienok by Komisia mala posúdiť aj možnosť začlenenia ďalších procesov nakladania s odpadom, ako je skládkovanie, fermentácia, kompostovanie a mechanicko-biologické spracovanie, do systému EU ETS pri posudzovaní uskutočniteľnosti začlenenia spaľovní komunálneho odpadu.

(99)

S cieľom prijímať všeobecne uplatniteľné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o harmonogram, správu a iné aspekty obchodovania formou aukcie, pravidlá uplatňovania podmienenosti, pravidlá prevádzkovania inovačného fondu, pravidlá fungovania mechanizmu súťažného ponukového konania v súvislosti s rozdielovými zmluvami a rozdielovými zmluvami o uhlíku, požiadavky súvisiace s posudzovaním, či sa skleníkové plyny stali trvalo chemicky viazané v produkte, a rozšírenie činnosti uvedenej v prílohe III smernice 2003/87/ES na iné odvetvia. Okrem toho by sa v záujme zabezpečenia synergií s existujúcim regulačným rámcom mala delegovaná právomoc v súvislosti s článkom 10 ods. 4 smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o harmonogram, správu a iné aspekty obchodovania formou aukcie, rozšíriť tak, aby sa vzťahovala aj na odvetvie budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie odvetvia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (32). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(100)

Ustanovenia týkajúce sa existujúceho systému EU ETS a jeho rozšírenia na námornú dopravu by sa mali uplatňovať od roku 2024 v súlade s potrebou naliehavých opatrení v oblasti klímy a s potrebou, aby všetky odvetvia prispievali k znižovaniu emisií nákladovo efektívnym spôsobom. Členské štáty by preto mali transponovať ustanovenia týkajúce sa týchto odvetví do 31. decembra 2023. Lehota na transpozíciu ustanovení týkajúcich sa systému obchodovania s emisiami v prípade odvetvia budov, odvetvia cestnej dopravy a ďalších odvetví by však mala byť stanovená na 30. júna 2024, keďže pravidlá týkajúce sa monitorovania, nahlasovania, overovania a vydávania povolení v prípade týchto odvetví sa uplatňujú od 1. januára 2025 a vyžadujú si dostatočný čas na riadne vykonávanie. S cieľom zaručiť transparentnosť a spoľahlivé nahlasovanie by členské štáty mali výnimočne transponovať povinnosť nahlasovať historické emisie v prípade týchto odvetví do 31. decembra 2023, keďže uvedená povinnosť sa týka emisií za rok 2024. V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (33) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(101)

Dobre fungujúci, zreformovaný systém EU ETS, ktorého súčasťou je nástroj na stabilizáciu trhu, je pre Úniu kľúčovým prostriedkom na splnenie cieľa celohospodárskeho zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030, cieľa Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a cieľa následne dosiahnuť záporné emisie, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119, ako aj cieľov Parížskej dohody. Cieľom trhovej stabilizačnej rezervy je riešiť nerovnováhu medzi ponukou kvót a dopytom po nich na trhu. V článku 3 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 sa stanovuje, že rezerva sa má preskúmať do troch rokov po začatí jej prevádzky, pričom sa osobitná pozornosť musí venovať percentuálnemu údaju na určenie množstva kvót, ktoré sa majú umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy, prahovej hodnote pre celkové množstvo kvót v obehu, ktorá určuje príjem kvót, a množstvu kvót, ktoré sa majú uvoľniť z rezervy. Súčasná prahová hodnota určujúca umiestnenie kvót do trhovej stabilizačnej rezervy bola stanovená v roku 2018 pri poslednom preskúmaní systému EU ETS, zatiaľ čo lineárny redukčný koeficient sa touto smernicou zvyšuje. Komisia by preto mala v rámci pravidelného preskúmania fungovania trhovej stabilizačnej rezervy posúdiť aj potrebu prípadnej úpravy uvedenej prahovej hodnoty, a to v súlade s lineárnym koeficientom uvedeným v článku 9 smernice 2003/87/ES.

(102)

Vzhľadom na potrebu vyslať výraznejší investičný signál, pokiaľ ide o nákladovo efektívne znižovanie emisií, a s cieľom posilniť systém EU ETS by sa rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 malo zmeniť tak, aby sa zvýšila percentuálna miera slúžiaca na určovanie množstva kvót, ktoré sa majú každoročne umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy. Okrem toho v prípade nižších úrovní celkového množstva kvót v obehu by sa mal príjem rovnať rozdielu medzi celkovým množstvom kvót v obehu a prahovou hodnotou, ktorá určuje príjem kvót. Zabránilo by sa tak značnej neistote v aukčných objemoch, ku ktorej dochádza vtedy, keď sa celkové množstvo kvót v obehu blíži k prahovej hodnote, a zároveň by sa tak zabezpečilo, aby nadbytok dosahoval objemovú kapacitu, v rámci ktorej sa trh s uhlíkom považuje za vyvážene fungujúci.

(103)

Okrem toho s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť úrovne kvót, ktoré zostanú v trhovej stabilizačnej rezerve po zániku platnosti kvót, by už strata platnosti kvót v rezerve nemala závisieť od aukčných objemov z predchádzajúceho roka. Množstvo kvót v rezerve by sa preto malo stanoviť na úrovni 400 miliónov, čo v prípade hodnoty celkového množstva kvót v obehu zodpovedá nižšej prahovej hodnote.

(104)

Z analýzy posúdenia vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom pripojeným k návrhu tejto smernice, takisto vyplynulo, že do celkového množstva kvót v obehu by sa mal premietnuť čistý dopyt zo strany odvetvia leteckej dopravy. Keďže kvóty pre leteckú dopravu sa môžu využívať rovnakým spôsobom ako všeobecné kvóty, zahrnutím leteckej dopravy do rezervy by sa navyše dosiahla jej vyššia presnosť, a teda by bol zároveň k dispozícii lepší nástroj na zabezpečenie stability trhu. Pri výpočte celkového množstva kvót v obehu by sa malo prihliadať aj na emisie z leteckej dopravy a kvóty vydané v súvislosti s leteckou dopravou počnúc rokom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

(105)

Na účely objasnenia výpočtu celkového množstva kvót v obehu by sa v rozhodnutí (EÚ) 2015/1814 malo uvádzať, že do ponuky kvót sú zahrnuté iba vydané kvóty, ktoré nie sú umiestnené do trhovej stabilizačnej rezervy. Vo vzorci by sa už okrem toho od ponuky kvót nemalo odpočítavať množstvo kvót v trhovej stabilizačnej rezerve. Táto zmena by nemala významný vplyv na výsledok výpočtu celkového množstva kvót v obehu vrátane vplyvu na predchádzajúce výpočty celkového množstva kvót v obehu alebo na rezervu.

(106)

S cieľom zmierniť riziko nerovnováhy medzi ponukou a dopytom v súvislosti so začatím obchodovania s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach, ako aj zabezpečiť vyššiu odolnosť tohto obchodovania voči trhovým otrasom, by sa na uvedené odvetvia mal uplatňovať mechanizmus trhovej stabilizačnej rezervy fungujúci na základe určitých pravidiel. V záujme zabezpečenia fungovania tejto rezervy už od samotného spustenia systému by táto rezerva mala disponovať počiatočnými prostriedkami v podobe 600 miliónov kvót na obchodovanie s emisiami v odvetví budov, odvetví cestnej dopravy a ďalších odvetviach. Počiatočné dolné a horné prahové hodnoty, ktoré slúžia na aktivizáciu uvoľnenia kvót z rezervy alebo ich príjmu do rezervy, by mali podliehať všeobecnej doložke o preskúmaní. Iné prvky, ako napríklad zverejnenie celkového množstva kvót v obehu alebo množstva kvót uvoľnených alebo umiestnených do rezervy, by sa mali riadiť pravidlami týkajúcimi sa rezervy pre iné odvetvia.

(107)

Keďže ciele tejto smernice, konkrétne podporovať znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo efektívnym a ekonomicky účinný spôsobom v súlade s cieľom celohospodárskeho zníženia čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 prostredníctvom rozšíreného a zmeneného trhového mechanizmu pre celú Úniu, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(108)

Smernica 2003/87/ES a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,