This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32019R0877
Regulation (EU) 2019/877 of the European Parliament and of the Council of 20 May 2019 amending Regulation (EU) No 806/2014 as regards the loss-absorbing and recapitalisation capacity of credit institutions and investment firms (Text with EEA relevance.)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (Text s významom pre EHP)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/877 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu (Text s významom pre EHP)
PE/47/2019/REV/1
Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, p. 226–252
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
In force
7.6.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 150/226 |
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/877
z 20. mája 2019,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),
keďže:
(1) |
Rada pre finančnú stabilitu zverejnila 9. novembra 2015 normu týkajúcu sa hlavných prvkov celkovej kapacity na absorpciu strát (ďalej len „norma TLAC“), ktorá bola schválená na samite G20 v novembri 2015. Cieľom normy TLAC je zabezpečiť, aby globálne systémovo dôležité banky, ktoré sa v rámci Únie označujú ako globálne systémovo dôležité inštitúcie (ďalej len „inštitúcie G-SII“), mali kapacitu potrebnú na absorpciu strát a rekapitalizáciu s cieľom pomôcť zabezpečiť, aby počas riešenia krízovej situácie a ihneď po ňom mohli uvedené inštitúcie pokračovať pri výkone kritických funkcií bez toho, aby boli finančné prostriedky daňovníkov t. j. verejné finančné prostriedky alebo finančná stabilita vystavené riziku. Komisia sa vo svojom oznámení z 24. novembra 2015„Na ceste k dobudovaniu bankovej únie“ zaviazala, že do konca roka 2016 predloží legislatívny návrh, ktorý umožní implementáciu normy TLAC do práva Únie v medzinárodne dohodnutom termíne, ktorým je rok 2019. |
(2) |
Pri vykonávaní normy TLAC v práve Únie sa musí vziať do úvahy existujúca minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len „MREL“) špecifická pre jednotlivé inštitúcie, ktorá sa uplatňuje na všetky úverové inštitúcie a investičné spoločností (ďalej len „inštitúcie“) usadené v Únii ako aj pre akýkoľvek iný subjekt, ktorá sa vzťahuje na všetky inštitúcie Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (4) (ďalej len „subjekty“). Keďže norma TLAC a MREL sledujú ten istý cieľ, a to zabezpečiť, aby mali inštitúcie a subjekty usedené v Únii dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu, tieto dve požiadavky by mali byť doplnkovými prvkami spoločného rámca. Z prevádzkového hľadiska by sa harmonizovaná minimálna úroveň normy TLAC pre G-SII (ďalej len „minimálna požiadavka na TLAC“) mala zahrnúť do právnych predpisov Únie prostredníctvom zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5), zatiaľ čo dodatočná hodnota špecifická pre jednotlivé inštitúcie G-SII a špecifická požiadavka na inštitúcie, ktoré nie sú globálne systémovo významné, ktorá sa označuje ako MREL, by sa mali riešiť prostredníctvom cielených zmien smernice 2014/59/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (6). Ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v znení zmenenom týmto nariadením o kapacite na absorpciu strát a rekapitalizáciu inštitúcií a subjektov, by sa mali konzistentne uplatňovať s ustanoveniami v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (7) a 2014/59/EÚ. |
(3) |
Neexistencia harmonizovaných pravidiel v členských štátoch zúčastňujúcich sa na jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (ďalej len „SRM“), pokiaľ ide o vykonávanie normy TLAC, vytvára dodatočné náklady a právnu neistotu a sťažila by uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov pre cezhraničné inštitúcie a subjekty. Táto neexistencia harmonizovaných pravidiel Únie by takisto viedla k narušeniam hospodárskej súťaže na vnútornom trhu vzhľadom na to, že náklady inštitúcií a subjektov na dodržiavanie súladu s existujúcimi požiadavkami a normou TLAC by sa mohla v rámci jednotlivých členských štátov zúčastňujúcich sa na SRM značne odlišovať. Preto je nevyhnutné odstrániť tieto prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z neexistencie harmonizovaných pravidiel, pokiaľ ide o vykonávanie normy TLAC. Z tohto dôvodu je vhodným právnym základom tohto nariadenia článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. |
(4) |
V súlade s normou TLAC by nariadenie (EÚ) č. 806/2014 malo naďalej uznávať stratégiu riešenia krízových situácií v jednom okamihu (SPE) aj stratégiu riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch (MPE). Podľa stratégie riešenia krízových situácií SPE sa riešia krízové situácie iba jedného subjektu skupiny, zvyčajne materského podniku, zatiaľ čo krízové situácie iných subjektov skupiny, zvyčajne prevádzkových dcérskych spoločností, sa neriešia, ale tieto presúvajú svoje straty a potreby na rekapitalizáciu na subjekt, ktorého krízová situácie sa má riešiť. Podľa stratégie riešenia krízových situácií MPE by sa mohli riešiť krízové situácie viac ako jedného subjektu skupiny. Pre účinné uplatňovanie žiaducej stratégie riešenia krízových situácií je dôležitá jednoznačná identifikácia subjektov, ktorých krízová situácia sa má riešiť (ďalej len „subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši“), to znamená, na ktoré by sa mohli uplatňovať opatrenia na riešenie krízových situácií, spolu s dcérskymi spoločnosťami, ktoré k nim patria (ďalej len „skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši“). Táto identifikácia je takisto dôležitá pre určenie úrovne uplatňovania pravidiel týkajúcich sa kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ktoré by inštitúcie a subjekty mali uplatňovať. Preto treba zaviesť koncepcie „subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši“ a „skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši“, ako aj zmeniť nariadenie (EÚ) č. 806/2014, pokiaľ ide o plánovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny s cieľom výslovne požadovať od Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „Jednotná rada“), aby identifikovala subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši, v rámci skupiny a náležitým spôsobom zvážila dôsledky každého plánovaného opatrenia v rámci skupiny na zabezpečenie účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. |
(5) |
Jednotná rada by mala zabezpečiť, aby mali inštitúcie a subjekty dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu, aby sa zabezpečila hladká a rýchla absorpcia strát a rekapitalizácia v prípade riešení krízovej situácie s minimálnym vplyvom na daňovníkov a finančnú stabilitu. To by sa malo dosiahnuť tak, že inštitúcie budú dodržiavať MREL špecifickú pre jednotlivé inštitúcie, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 806/2014. |
(6) |
Na to, aby sa zosúladili menovatele na meranie kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu inštitúcií a subjektov s menovateľmi stanovenými v norme TLAC, by mala byť MREL vyjadrená ako percentuálny podiel z celkovej hodnoty rizikovej expozície a veľkosti celkovej expozície príslušnej inštitúcie alebo subjektu a inštitúcií alebo subjektov by mal zároveň spĺňať úrovne vyplývajúce z oboch meraní. |
(7) |
S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre inštitúcie a subjekty usadené v Únii, a to aj na globálnej úrovni, by sa kritériá oprávnenosti pre záväzky použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, v prípade MREL mali úzko zosúladiť s kritériami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013 pre minimálnu požiadavku na TLAC, ale mali by podliehať doplnkovým úpravám a požiadavkám zavedeným v tomto nariadení. Najmä niektoré dlhové nástroje s vloženým derivátovým prvkom, ako napríklad niektoré štruktúrované cenné papiere, by mali byť oprávnené na splnenie MREL, za predpokladu splnenia určitých podmienok, a to v rozsahu, v akom majú pevne stanovenú alebo zvyšujúcu sa sumu istiny splatnú k dátumu splatnosti, ktorý je vopred známy, pričom iba dodatočný výnos je viazaný na daný derivátový prvok a závisí od výkonnosti referenčného aktíva, a to. Vzhľadom na uvedené podmienky sa od týchto nástrojov očakáva, že budú mať veľmi vysokú kapacitu na absorpciu strát a pri riešení krízovej situácie by mali byť ľahko použiteľné pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov. Ak inštitúcie alebo subjekty držia vlastné zdroje nad rámec požiadaviek na vlastné zdroje, táto skutočnosť by sama osebe nemala ovplyvňovať rozhodnutia týkajúce sa stanovenia MREL. Okrem toho by inštitúcie a subjekty mali mať možnosť splniť akúkoľvek časť svojej MREL pomocou vlastných zdrojov. |
(8) |
Rozsah záväzkov použitých na splnenie MREL zahŕňa v zásade všetky záväzky vyplývajúce z pohľadávok bežných nezabezpečených veriteľov (nepodriadené záväzky) s výnimkou prípadu, keď tieto nespĺňajú špecifické kritériá oprávnenosti stanovené v tomto nariadení. Na posilnenie riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií a subjektov účinným využívaním nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by Jednotná rada mala mať možnosť vyžadovať, aby sa MREL splnila pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, najmä ak existujú jasné náznaky, že veritelia zapojení do záchrany pomocou vnútorných zdrojov budú pravdepodobne znášať straty pri riešení krízových situácií, ktoré by prekročili straty, ktoré by im vznikli počas bežného insolvenčného konania. Jednotná rada by mala posúdiť, či je potrebné vyžadovať od inštitúcií a subjektov, aby splnili MREL pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, ak suma záväzkov, ktoré sú vylúčené z uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, dosiahne určitú hranicu v rámci triedy záväzkov, ktorá zahŕňa oprávnené záväzky v rámci MREL. Inštitúcie a subjekty by mali splniť požiadavku MREL pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, a to v rozsahu, ktorý je potrebný na zabránenie tomu, aby straty ich veriteľov pri riešení krízových situácií boli vyššie ako straty, ktoré by im inak vznikli počas bežného insolvenčného konania. |
(9) |
Žiadnym podriadením dlhových nástrojov požadovaných Jednotnou radou v prípade MREL by nemala byť dotknutá možnosť čiastočne spĺňať minimálnu požiadavku na TLAC nepodriadenými dlhovými nástrojmi v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, ako je povolené normou TLAC. Pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a ktoré sú zároveň G-SII, pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, s aktívami nad 100 miliárd EUR (banky najvyššieho stupňa) a pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, s aktívami menej ako 100 miliárd EUR, v súvislosti s ktorými vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií považujú za pravdepodobné, že v prípade zlyhania budú predstavovať systémové riziko, pri zohľadnení prevalencie vkladov a absencie dlhových nástrojov v modele financovania, obmedzeného prístupu na kapitálové trhy pre oprávnené záväzky a spoliehanie sa na vlastný kapitál Tier 1 s cieľom splniť MREL, by Jednotná rada mala mať možnosť požadovať, aby sa časť MREL, ktorá sa rovná úrovni absorpcie strát a rekapitalizácie uvedenej v článku 27 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v znení tohto nariadenia, plnila pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov vrátane vlastných zdrojov použitých na splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš stanovený v smernici 2013/36/EÚ. |
(10) |
Na žiadosť subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, by Jednotná rada mala mať možnosť znížiť časť MREL, ktorej splnenie sa vyžaduje pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, až na limit, ktorý predstavuje proporcionálny podiel možného zníženia podľa článku 72b ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vo vzťahu k minimálnej požiadavke na TLAC ustanovenej v uvedenom nariadení. Jednotná rada by mala mať možnosť požadovať, v súlade so zásadou proporcionality, aby bola MREL splnená pomocou vlastných zdrojov a iných podriadených záväzkov, a to v takom rozsahu, aby celková úroveň požadovanej podriadenosti vo forme vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov v dôsledku povinnosti inštitúcií a subjektov dodržiavať minimálnu požiadavku TLAC, MREL a prípadne aj požiadavku na kombinovaný vankúš podľa smernice 2013/36/EÚ, nepresiahla úroveň absorpcie strát a rekapitalizácie uvedenú v článku 27 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 v znení tohto nariadenia alebo výslednú hodnotu vzorca stanoveného v tomto nariadení na základe prudenciálnych požiadaviek piliera 1 a piliera 2 a požiadavky na kombinovaný vankúš, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. |
(11) |
Pre konkrétne banky najvyššieho stupňa by mala Jednotná rada, v závislosti od podmienok, ktoré posúdi Jednotná rada, obmedziť úroveň minimálnej požiadavky podriadenosti na určitú hranicu, pričom by mali zohľadniť aj možné riziko neprimeraného vplyvu na obchodný model uvedených inštitúcií. Uvedeným obmedzením by nemala byť dotknutá možnosť stanoviť požiadavku podriadenosti nad touto hranicou prostredníctvom požiadavky podriadenosti podľa piliera 2, čo tiež podlieha podmienkam, ktoré sa uplatňujú na pilier 2, a to na základe alternatívnych kritérií, konkrétne prekážok riešenia krízových situácií alebo uskutočniteľnosti a dôveryhodnosti stratégie riešenia krízovej situácie, alebo rizikovosti danej inštitúcie. |
(12) |
MREL by mala inštitúciám a subjektom umožniť absorbovať straty očakávané pri riešení krízových situácií alebo prípadne v situácii, keď už nie sú životaschopné a rekapitalizovať po vykonaní opatrení stanovených v pláne riešenia krízovej situácie alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Jednotná rada by mala na základe ňou zvolenej stratégie riešenia krízových situácií náležite zdôvodniť uloženú úroveň MREL a mala by bez zbytočného odkladu danú úroveň preskúmať s cieľom premietnuť akékoľvek zmeny v úrovni požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ. Táto stanovená úroveň MREL by sa mala byť súčtom očakávanej sumy strát pri riešení krízových situácií, zodpovedajúcim požiadavkám na vlastné zdroje a rekapitalizáciu inštitúcie alebo subjektu, a mala by inštitúcii alebo subjektu umožniť po riešení krízových situácií alebo po výkone právomocí na odpísanie alebo konverziu splniť jej požiadavky na vlastné zdroje nevyhnutné na to, aby jej bolo povolené vykonávať jej činnosti v rámci zvolenej stratégie riešenia krízových situácií. Jednotná rada by mala v dôsledku akýchkoľvek zmien vyplývajúcich z opatrení stanovených v pláne riešenia krízových situácií upraviť sumy rekapitalizácie smerom nadol alebo nahor. |
(13) |
Jednotná rada by mala mať možnosť zvýšiť sumy rekapitalizácie na zabezpečenie dostatočnej dôvery trhu v inštitúciu alebo subjekte po vykonaní opatrení stanovených v pláne riešenia krízových situácií. Požadovaná úroveň vankúša dôvery trhu by mala umožniť inštitúcii alebo subjektu, aby mohla naďalej plniť podmienky na udelenie povolenia počas primeraného obdobia, a to aj tým, že sa inštitúcii alebo subjektu umožní kryť náklady týkajúce sa reštrukturalizácie jej činností po vyriešení krízových situácií, ako aj udržať dostatočnú dôveru trhu. Vankúš dôvery trhu by sa mal nastaviť tak, aby odkazoval na časť o požiadavke na kombinovaný vankúš podľa smernice 2013/36/EÚ. Jednotná rada by mala upraviť úroveň vankúša dôvery trhu smerom nadol, ak na zabezpečenie dostatočnej dôvery trhu stačí nižšia úroveň, alebo smerom nahor, ak je na zabezpečenie toho, aby subjekt po opatreniach stanovených v pláne riešenia krízových situácií naďalej spĺňal podmienky pre udelenie povolenia počas primeraného obdobia, potrebná vyššia úroveň, ako aj na udržanie dostatočnej dôvery trhu. |
(14) |
V súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2016/1075 (8) by Jednotná rada mala preskúmať investorskú základňu, pokiaľ ide o nástroje MREL inštitúcie alebo subjektu. Ak držia významnú časť nástrojov MREL konkrétnej inštitúcie retailoví investori, ktorí možno nedostali primerané informácie o príslušných rizikách, mohlo by to samo osebe predstavovať prekážku riešiteľnosti krízovej situácie. Okrem toho, ak držia veľkú časť nástrojov MREL konkrétnej inštitúcie alebo subjektu iné inštitúcie alebo subjekty, mohli by systémové dôsledky odpísania alebo konverzie tiež predstavovať prekážku riešiteľnosti krízovej situácie. Ak Jednotná rada zistí prekážku riešiteľnosti krízovej situácie vyplývajúcu z výsledku veľkosti a povahy určitej investorskej základne, mala by danej inštitúcii alebo subjektu odporučiť, aby sa uvedenou prekážku zaoberala. |
(15) |
S cieľom zlepšiť riešiteľnosť krízových situácií jednotlivých inštitúcií by Jednotná rada mala mať možnosť uložiť MREL špecifickú pre jednotlivé inštitúcie na G-SII popri minimálnej požiadavke na TLAC stanovenej v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Táto MREL špecifická pre jednotlivé inštitúcie by sa mala uložiť vtedy, ak minimálna požiadavka na TLAC nestačí na absorbovanie strát a rekapitalizáciu G-SII v rámci zvolenej stratégie riešenia krízovej situácie. |
(16) |
Pri stanovení úrovne MREL by Jednotná rada mala zvážiť systémový význam inštitúcie alebo subjektu a potenciálny nepriaznivý vplyv jej zlyhania na finančnú stabilitu. Jednotná rada by mala zohľadniť potrebu rovnakých podmienok medzi globálne systémovo významnými inštitúciami a inými porovnateľnými inštitúciami alebo subjektmi so systémovým významom v zúčastnených členských štátoch. Teda MREL inštitúcií alebo subjektov, ktoré nie sú G-SII, ale ich systémový význam v rámci zúčastnených členských štátov je porovnateľný so systémovým významom G-SII, by sa nemala neprimerane líšiť od úrovne a zloženia MREL všeobecne stanovenej pre G-SII. |
(17) |
V súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013 by inštitúcie alebo subjekty, ktoré sa identifikujú ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, mali podliehať MREL len na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. To znamená, že subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, by s cieľom splniť ich MREL, mali mať povinnosť emitovať oprávnené nástroje a položky v prospech externých veriteľov tretej strany, na ktorých by sa vzťahovala záchrana pomocou vnútorných zdrojov, v prípade že by subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, vstúpil do riešenia krízových situácií. |
(18) |
Inštitúcie alebo subjekty, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, by mali dodržiavať MREL na individuálnej úrovni. Potreby absorpcie a rekapitalizácie uvedených inštitúcií alebo subjektov by mali byť vo všeobecnosti stanovené ich príslušnými subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, prostredníctvom priameho alebo nepriameho nadobudnutia uvedených nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, emitovaných týmito inštitúciami alebo subjektmi a prostredníctvom ich odpísania alebo konverzie na nástroje vlastníctva v okamihu, keď tieto inštitúcie alebo subjekty už nie sú životaschopné. MREL, ktorá sa uplatňuje na inštitúcie alebo subjekty, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, by sa ako taká mala uplatňovať spolu a konzistentne s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši. Toto by malo umožniť Jednotnej rade, aby vyriešila krízovú situáciu skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, bez toho, aby uplatnila riešenie krízovej situácie v prípade niektorých jej dcérskych spoločností, čím by sa zabránilo potenciálne rušivým účinkom na trh. Uplatňovanie MREL na inštitúcie alebo subjekty, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, by malo spĺňať zvolenú stratégiu riešenia krízových situácií. Nemalo by to najmä zmeniť vlastnícky vzťah medzi inštitúciami alebo subjektmi a ich skupinou, ktorej krízová situácia sa rieši, po tom, ako boli tieto inštitúcie rekapitalizované. |
(19) |
Ak subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo materská spoločnosť aj jej dcérske spoločnosti sú usadené v tom istom členskom štáte a sú súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, Jednotná rada by mala mať možnosť udeliť výnimku z uplatňovania MREL pre uvedené dcérske spoločnosti, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo im povoliť, aby MREL splnili kolateralizovanými zárukami medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami, ktoré sa môžu uplatniť vtedy, ak sú splnené časové podmienky rovnocenné s tými, ktoré umožňujú odpísanie alebo konverziu oprávnených záväzkov. Kolaterál, ktorý podporuje záruku, by mal byť vysoko likvidným kolaterálom s minimálnym trhovým a úverovým rizikom. |
(20) |
V nariadení (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje, že príslušné orgány môžu upustiť od uplatňovania niektorých požiadaviek na platobnú schopnosť a likviditu pre úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu (ďalej len „siete spolupracujúcich spoločností“), ak sú splnené určité osobitné podmienky. S cieľom zohľadniť špecifiká týchto sietí spolupracujúcich spoločností by Jednotná rad mala mať aj možnosť udeliť výnimku z uplatňovania MREL pre úverové inštitúcie a ústredný orgán podľa podobných podmienok, aké sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, ak sú úverové inštitúcie a ústredný orgán usadené v tom istom členskom štáte. Pri posudzovaní podmienok riešenia krízových situácií a v závislosti od prvkov mechanizmu solidarity by Jednotná rada mala mať tiež možnosť zaobchádzať s úverovými inštitúciami a ústredným orgánom ako celkom. Jednotná rada by mala byť schopná zabezpečiť súlad s vonkajšou požiadavkou MREL skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako celku, a to rôznymi spôsobmi v závislosti od prvkov mechanizmu solidarity každej skupiny, započítaním oprávnených záväzkov subjektov, od ktorých Jednotná rada vyžaduje, aby v súlade s plánom riešenia krízových situácií emitovali nástroje oprávnené na MREL mimo skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. |
(21) |
Príslušné orgány, orgány pre riešenie krízových situácií a Jednotná rada by mali primerane riešiť a napraviť akékoľvek porušenia minimálnej požiadavky na TLAC a MREL. Vzhľadom na to, že porušenie týchto požiadaviek by mohlo predstavovať prekážku riešiteľnosti krízových situácií inštitúcie alebo skupiny, existujúce postupy na odstraňovanie prekážok pre riešiteľnosť krízových situácií by sa mali skrátiť s cieľom vhodne riešiť každé porušenie požiadaviek. Jednotná rada by takisto mala mať možnosť požadovať od inštitúcií alebo subjektov zmenu profilov splatnosti oprávnených nástrojov a položiek, ako aj pripraviť a vykonávať plány na obnovenie úrovne týchto požiadaviek. Jednotná rada by mala mať možnosť aj zakázať určité rozdeľovanie výnosov, ak sa domnieva, že určitá inštitúcia alebo subjekt neplní požiadavku na kombinovaný vankúš podľa smernice 2013/36/EÚ, keď sa to posudzuje navyše k MREL. |
(22) |
Toto nariadenie je v súlade so základnými právami a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, predovšetkým práva na vlastníctvo a slobodu podnikania, a musí sa uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami. |
(23) |
Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie jednotných pravidiel na účely rámca Únie pre ozdravenie a riešenie krízových situácií pre inštitúcie a subjekty, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať toto nariadenie v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. |
(24) |
S cieľom poskytnúť primeraný čas na uplatnenie tohto nariadenia by sa toto nariadenie malo začať uplatňovať od 28. decembra 2020, |
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 806/2014
Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 sa mení takto:
1. |
Článok 3 ods. 1 sa mení takto:
|
2. |
V článku 7 ods. 3 sa písmeno d) nahrádza takto:
|
3. |
Článok 8 sa mení takto:
|
4. |
Článok 10 sa mení takto:
|
5. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 10a Právomoc zakázať určité rozdeľovanie výnosov 1. Ak sa subjekt nachádza v situácii, že spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše ku každej z požiadaviek uvedených v článku 141a ods. 1 písm. a), b) a c) smernice 2013/36/EÚ, nespĺňa však požiadavku na kombinovaný vankúš, keď sa posudzuje navyše k požiadavkám uvedeným v článkoch 12d a 12e tohto nariadenia, ak sa vypočítavajú v súlade s článkom 12a ods. 2 písm. a) tohto nariadenia, Jednotná rada má v súlade s týmto článkom odsekmi 2 a 3 právomoc zakázať subjektu rozdeľovanie výnosov presahujúcich maximálnu rozdeliteľnú sumu súvisiacu s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky („M-MDA“), vypočítanou v súlade s odsekom 4 tohto článku, a to prostredníctvom niektorého z týchto úkonov:
Ak sa subjekt ocitne v situácii uvedenej v prvom pododseku, bezodkladne oznámi zlyhanie vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií a Jednotnej rade. 2. V situácii uvedenej v odseku 1 Jednotná rada po porade s príslušnými orgánmi vrátane ECB, ak je to uplatniteľné, posúdi bez zbytočného meškania, či má vykonať právomoc uvedenú v odseku 1, pri zohľadnení všetkých týchto prvkov:
Jednotná rada opätovne posúdi, či je potrebné opakovať výkon právomoci uvedenej v odseku 1 aspoň raz za mesiac, pokiaľ je daný subjekt v situácii uvedenej v odseku 1. 3. Ak Jednotná rada usúdi, že subjekt je stále v situácii uvedenej v odseku 1 deväť mesiacov po tom, ako daný subjekt takúto situáciu oznámil, Jednotná rada vykoná po konzultácii s príslušnými orgánmi vrátane ECB, ak je to uplatniteľné, právomoc uvedenú v odseku 1, okrem prípadov, keď Jednotná rada í usúdi, že sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:
Ak sa uplatní výnimka uvedená v prvom pododseku, Jednotná rada informuje príslušné orgány vrátane ECB, ak je to uplatniteľné, o svojom rozhodnutí a písomne vysvetlí svoje posúdenie. Jednotná rada každý mesiac opakovane posúdi, či sa uplatňuje výnimka uvedená v prvom pododseku. 4. Hodnota M-MDA sa získa vynásobením sumy vypočítanej podľa odseku 5 koeficientom určeným podľa odseku 6. Hodnota M-MDA sa zníži o akúkoľvek sumu vyplývajúcu z opatrení uvedených v odseku 1 písm. a), b) alebo c). 5. Suma, ktorá sa má v súlade s odsekom 4 vynásobiť, je zložená z:
6. Koeficient uvedený v odseku 4 sa vypočíta takto:
Dolná a horná hranica každého kvartilu požiadavky na kombinovaný vankúš sa vypočíta takto:
kde „Qn“ = poradové číslo príslušného kvartilu.“; |
6. |
Článok 12 sa nahrádza takto: „Článok 12 Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky 1. Jednotná rada po porade s príslušnými orgánmi vrátane ECB stanoví požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa článkov 12a až 12i podliehajúce právomoci na odpísanie a konverziu, ktoré subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 2 a subjekty a skupiny uvedené v článku 7 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 5, ak sú splnené podmienky na uplatňovanie uvedených odsekov. 2. Subjekty, na ktoré sa odkazuje v odseku 1, vrátane subjektov, ktoré sú súčasťou skupín, oznámia vnútroštátnemu orgánu pre riešenie krízových situácií zúčastneného členského štátu, v ktorom sú usadené, informácie v súlade s článkom 45i ods. 1, 2 a 4 smernice 2014/59/EÚ. Vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií zašle bezodkladne Jednotnej rade informácie uvedené v prvom pododseku. 3. Pri vypracúvaní návrhov plánov riešenia krízových situácií v súlade s článkom 9 vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií po porade s príslušnými orgánmi stanovia požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa článkov 12a až 12i, podliehajúce právomoci na odpísanie a konverziu, ktoré subjekty uvedené v článku 7 ods. 3 musia nepretržite spĺňať. V uvedenej súvislosti sa uplatní postup stanovený v článku 31. 4. Jednotná rada stanovuje akékoľvek požiadavky podľa odseku 1 tohto článku súčasne s vypracovaním a dodržiavaním plánov riešenia krízových situácií podľa článku 8. 5. Jednotná rada adresuje stanovené požiadavky vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií plnia inštrukcie Jednotnej rady v súlade s článkom 29. Jednotná rada požaduje, aby vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií overovali a zabezpečovali dodržiavanie požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré sú stanovené v odseku 1 tohto článku, subjektami a skupinami. 6. Jednotná rada informuje ECB a EBA o požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré stanovila pre každý subjekt a každú skupinu podľa odseku 1. 7. V záujme zabezpečenia účinného a jednotného uplatňovania tohto článku vypracuje Jednotná rada usmernenia a postúpi vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií návod vo vzťahu ku konkrétnym inštitúciám alebo skupinám. Článok 12a Uplatňovanie a výpočet minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky 1. Jednotná rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby subjekty uvedené v článku 12 ods. 1 a 3 nepretržite spĺňali požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ak sa to požaduje v tomto článku a článkoch 12b až 12i a v súlade s nimi. 2. Požiadavka uvedená v odseku 1 tohto článku sa vypočíta v súlade s článkom 12d ods. 3, 4 alebo 6, podľa toho, čo je uplatniteľné, ako hodnota vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov vyjadrená ako percentuálne podiely z:
Článok 12b Výnimka z minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky 1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 12a, Jednotná rada oslobodí hypotekárne úverové inštitúcie financované krytými dlhopismi, ktoré podľa vnútroštátneho práva nesmú prijímať vklady, od požiadavky stanovenej v článku 12a ods. 1, pod podmienkou, že sú splnené všetky tieto podmienky:
2. Inštitúcie oslobodené od požiadavky stanovenej v článku 12 ods. 1 nie sú súčasťou konsolidácie uvedenej v článku 12f ods. 1. Článok 12c Oprávnené záväzky v prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši 1. Záväzky sa zahrnú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, len v prípade, ak spĺňajú podmienky uvedené v týchto článkoch nariadenia (EÚ) č. 575/2013:
Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, ak sa v tomto nariadení odkazuje na požiadavky uvedené v článku 92a alebo článku 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, na účely uvedených článkov oprávnené záväzky pozostávajú z oprávnených záväzkov vymedzených v článku 72k uvedenému nariadenia a určených v súlade s druhou časťou hlavou I kapitolou 5a uvedeného nariadenia. 2. Záväzky, ktoré vyplývajú z dlhových nástrojov s vloženými derivátmi, ako sú napríklad štruktúrované cenné papiere, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1 prvom pododseku, s výnimkou článku 72a ods. 2 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa zahrnú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov iba vtedy, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
Dlhové nástroje uvedené v prvom pododseku vrátane ich vložených derivátov nepodliehajú žiadnej dohode o čistom zúčtovaní a na ocenenie takýchto nástrojov sa nevzťahuje článok 49 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ. Záväzky uvedené v prvom pododseku sa zahŕňajú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov len pokiaľ ide o tú časť záväzku, ktorá zodpovedá sume istiny uvedenej v písmene a) uvedeného pododseku alebo pevnej alebo zvyšujúcej sa sume v zmysle písmena b) uvedeného pododseku. 3. Ak záväzky emituje dcérska spoločnosť usadená v Únii, v prospech jedného z jej existujúcich akcionárov, ktorý nie je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a uvedená dcérska spoločnosť je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, tieto záväzky sa zahrnú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov uvedeného subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
4. Bez toho, aby bola dotknutá minimálna požiadavka uvedená v článku 12d ods. 4 alebo článku 12e ods. 1 písm. a), Jednotná rada z vlastnej iniciatívy po konzultácii s vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií alebo na základe návrhu vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII, alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a na ktoré sa vzťahuje článok 12d ods. 4 alebo 5, splnili časť požiadavky uvedenej v článku 12f vo výške 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku. Jednotná rada môže povoliť, aby úroveň, ktorá je nižšia ako 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, avšak vyššia ako suma vyplývajúca z použitia vzorca (1 – (X1/X2)) × 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov, dosiahli subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú G-SII, alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa vzťahuje článok 12d ods. 4 alebo 5, pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 72b ods. 3 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vzhľadom na zníženie, ktoré je možné podľa článku 72b ods. 3 uvedeného nariadenia:
Ak v prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa vzťahuje článok 12d ods. 4, uplatňovanie prvého pododseku tohto odseku vedie k požiadavke prevyšujúcej 27 % celkovej rizikovej expozície dotknutého subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, Jednotná rada obmedzí v prípade dotknutého subjektu časť požiadavky uvedenej v článku 12f, ktorá musí byť splnená pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, na sumu rovnajúcu sa 27 % celkovej rizikovej expozície, ak Jednotná rada usúdila, že:
Jednotná rada zohľadní pri vykonávaní posúdenia uvedeného v druhom pododseku aj riziko disproporčného vplyvu na obchodný model dotknutého subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši. Druhý pododsek tohto odseku sa neuplatňuje na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa vzťahuje článok 12d ods. 5. 5. V prípade subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré zároveň nie sú G-SII ani subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši a na ktoré sa zároveň vzťahuje článok 12d ods. 4 alebo 5, môže Jednotná rada z vlastnej iniciatívy po konzultácii s vnútroštátnym orgánom pre riešenie krízových situácií alebo na základe návrhu vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií rozhodnúť o tom, že časť požiadavky uvedenej v článku 12f do výšky 8 % celkových záväzkov, vrátane vlastných zdrojov, subjektu a výsledku vzorca uvedeného v odseku 7 tohto článku – podľa toho, ktorá hodnota je vyššia – bude splnená pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, ak sú splnené tieto podmienky:
Ak Jednotná rada skonštatuje, že v triede záväzkov, ktorá zahŕňa oprávnené záväzky, je výška záväzkov, ktoré sú vylúčené alebo na základe odôvodneného predpokladu môžu byť vylúčené z uplatnenia právomoci na odpísanie a konverziu v súlade s článkom 27 ods. 3 alebo 5, spolu viac ako 10 % uvedenej triedy, Jednotná rada posúdi riziko uvedené v písmene b) prvého pododseku tohto odseku. 6. Na účely odsekov 4, 5 a 7 sa derivátové záväzky zahŕňajú do celkových záväzkov na základe úplného uznania práv protistrany na čisté zúčtovanie. Vlastné zdroje subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, použité na splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš sú oprávnené na splnenie požiadaviek uvedených v odsekoch 4, 5 a 7. 7. Odchylne od odseku 3 tohto článku môže Jednotná rada rozhodnúť, že požiadavku uvedenú v článku 12f tohto nariadenia musia spĺňať subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú zároveň G-SII, alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a na ktoré sa zároveň vzťahuje článok 12d ods. 4 alebo 5 tohto nariadenia, pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo pomocou záväzkov uvedených v odseku 3 tohto článku, pokiaľ súhrn týchto vlastných zdrojov, nástrojov a záväzkov, vzhľadom na povinnosť subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, spĺňať požiadavky na kombinovaný vankúš, článku 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, článku 12d ods. 4 a článku 12f tohto nariadenia nepresahuje vyššiu z týchto hodnôt:
8. Jednotná rada môže uplatniť právomoc uvedenú v odseku 7 tohto článku vo vzťahu k subjektom, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú zároveň G-SII alebo sa na ne vzťahuje článok 12d ods. 4 alebo 5 a ktoré spĺňajú jednu z podmienok stanovených v druhom pododseku tohto odseku až do limitu 30 % celkového počtu všetkých subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú zároveň G-SII alebo sa na ne vzťahuje článok 12d ods. 4 alebo 5, v prípade ktorých Jednotná rada stanoví požiadavku uvedenú v článku 12f. Jednotná rada vezme do úvahy tieto podmienky:
Na účely výpočtu percentuálnych hodnôt uvedených v prvom a druhom pododseku zaokrúhli Jednotná rada výsledok výpočtu na najbližšie celé číslo. 9. Jednotná rada prijme po konzultácii s príslušnými orgánmi vrátane ECB rozhodnutia uvedené v odsekoch 5 alebo 7. Pri prijímaní uvedených rozhodnutí Jednotná rada zároveň zohľadní aj:
Článok 12d Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky 1. Jednotná rada po konzultácii s príslušnými orgánmi vrátane ECB stanoví požiadavku uvedenú v článku 12a ods. 1 na základe týchto kritérií:
2. Ak sa v pláne riešenia krízových situácií stanovuje, že opatrenie na riešenie krízovej situácie sa prijíma, alebo že právomoc na odpísanie a konverziu kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 21 sa má vykonať v súlade s príslušným scenárom uvedeným v článku 8 ods. 6, požiadavka uvedená v článku 12a ods. 1 sa rovná sume dostatočnej na to, aby sa zabezpečilo, že:
Ak sa v pláne riešenia krízovej situácie stanovuje, že subjekt sa zlikviduje v rámci bežného insolvenčného konania alebo iných rovnocenných vnútroštátnych postupov, Jednotná rada posúdi, či je opodstatnené obmedziť požiadavku uvedenú v článku 12a ods. 1 pre daný subjekt, aby nepresiahla sumu postačujúcu na absorpciu strát v súlade s písmenom a) prvého pododseku. V posúdení Jednotnej rady sa najmä zhodnotí limit uvedený v druhom pododseku, pokiaľ ide o akýkoľvek možný vplyv na finančnú stabilitu a na riziko nákazy vo finančnom systéme. 3. Pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, suma uvedená v prvom pododseku odseku 2 predstavuje:
Na účely článku 12a ods. 2 písm. a) sa požiadavka uvedená v článku 12a ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. a) tohto odseku, vydelená celkovou hodnotou rizikovej expozície. Na účely článku 12a ods. 2 písm. b) sa požiadavka uvedená v článku 12a ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. b) tohto odseku, vydelená veľkosťou celkovej expozície. Pri určovaní individuálnych požiadaviek stanovených v písmene b) prvého pododseku tohto odseku Jednotná rada prihliada na požiadavky uvedené v článku 27 ods. 7. Jednotná rada pri stanovovaní súm rekapitalizácie uvedených v prechádzajúcich pododsekoch:
Jednotná rada bude môcť zvýšiť požiadavku stanovenú v prvom pododseku písm. a) bode ii) o primeranú sumu potrebnú na to, aby sa zabezpečilo, že po riešení krízovej situácie si subjekt bude schopný zachovať dostatočnú dôveru trhu počas primeraného obdobia, ktoré nepresahuje jeden rok. Ak sa uplatňuje šiesty pododsek tohto odseku, suma uvedená v danom pododseku sa rovná požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorá sa má uplatniť po uplatnení nástrojov riešenia krízovej situácie zníženej o sumu uvedenú v článku 128 ods. 6 písm. a) smernice 2013/36/EÚ. Suma uvedená v šiestom pododseku tohto odseku sa upraví smerom nadol, ak Jednotná rada po konzultácii s príslušnými orgánmi vrátane ECB skonštatuje, že by bolo uskutočniteľné a dôveryhodné, aby na zachovanie dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedenom v článku 12 ods. 1, ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z fondu, stačila nižšia suma, v súlade s článkom 27 ods. 7 a článkom 76 ods. 3, po vykonaní stratégie riešenia krízových situácií. Táto suma sa upraví smerom nahor, ak Jednotná rada po konzultácii s príslušnými orgánmi vrátane ECB skonštatuje, že na zachovanie dostatočnej dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie alebo subjektu uvedenom v článku 12 ods. 1, ako aj ich prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z fondu, je nevyhnutná vyššia suma, v súlade s článkom 27 ods. 7 a článkom 76 ods. 3, počas primeraného obdobia, ktoré nepresiahne jeden rok. 4. Pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na ktoré sa nevzťahuje článok 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktoré sú súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej celkové aktíva prevyšujú 100 miliárd EUR, úroveň požiadavky uvedenej v odseku 3 tohto článku sa rovná aspoň:
Odchylne od článku 12c subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, uvedené v prvom pododseku tohto odseku, spĺňajú úroveň požiadavky uvedenú v prvom pododseku tohto odseku, a to 13,5 % pri výpočte podľa článku 12a ods. 2 písm. a), a 5 % pri výpočte podľa článku 12a ods. 2 písm. b), pomocou vlastných zdrojov, podriadených oprávnených nástrojov, alebo záväzkov uvedených v článku 12c ods. 3 tohto nariadenia. 5. Na žiadosť vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situáciu sa rieši, Jednotná rada uplatní požiadavky stanovené v odseku 4 tohto článku na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na ktorý sa nevzťahuje článok 92a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktorý je súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pričom jej celkové aktíva sú nižšie ako 100 miliárd EUR, a v súvislosti s ktorým vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že je odôvodnený predpoklad, že v prípade úpadku môže predstavovať systémové riziko. Pri prijímaní rozhodnutia o podaní žiadosti uvedenej v prvom pododseku tohto odseku zohľadní vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií:
Absenciou žiadosti vnútroštátneho orgánu pre riešenie krízových situácií podľa prvého pododseku tohto odseku nie je dotknuté žiadne rozhodnutie Jednotnej rady podľa článku 12c ods. 5. 6. V prípade subjektov, ktoré samy nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, je sumou uvedenou v odseku 2 prvom pododseku:
Na účely článku 12a ods. 2 písm. a) sa požiadavka uvedená v článku 12a ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. a) tohto odseku, vydelená celkovou hodnotou rizikovej expozície. Na účely článku 12a ods. 2 písm. b) sa požiadavka uvedená v článku 12a ods. 1 vyjadrí v percentuálnej hodnote ako suma, ktorá sa vypočíta v súlade s prvým pododsekom písm. b) tohto odseku, vydelená veľkosťou celkovej expozície. Pri určovaní individuálnych požiadaviek stanovených v písmene b) prvého pododseku tohto odseku Jednotná rada prihliada na požiadavky uvedené v článku 27 ods. 7. Pri stanovovaní súm rekapitalizácie uvedených v predchádzajúcich pododsekoch Jednotná rada:
Jednotná rada bude môcť zvýšiť požiadavku stanovenú v tomto odseku prvom pododseku písm. a) bode ii) o primeranú sumu potrebnú na to, aby sa zabezpečilo, že po výkone právomoci na odpísanie alebo konverziu relevantných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov v súlade s článkom 21 daný subjekt je schopný zachovať si dostatočnú dôveru trhu počas primeraného obdobia, ktoré nepresiahne jeden rok. Ak sa uplatňuje šiesty pododsek tohto odseku, suma uvedená v danom pododseku sa rovná požiadavke na kombinovaný vankúš, ktorá sa má uplatniť po výkone právomoci uvedenej v článku 21 tohto nariadenia alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, zníženej o sumu uvedenú v článku 128 ods. 6 smernice 2013/36/EÚ. Suma uvedená v šiestom pododseku tohto odseku sa upraví smerom nadol, ak Jednotná rada po konzultácii s príslušnými orgánmi vrátane ECB skonštatuje, že by bolo primerané a dôveryhodné, aby na zabezpečenie dôvery trhu a nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie, alebo skupiny uvedenej v článku 12 ods. 1 a jej prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z fondu, stačila nižšia suma, v súlade s článkom 27 ods. 7 a článkom 76 ods. 3, po výkone právomoci uvedenej v článku 21 alebo po vyriešení krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Táto suma sa upraví smerom nahor, ak Jednotná rada po konzultácii s príslušnými orgánmi vrátane ECB skonštatuje, že na zachovanie dostatočnej dôvery trhu a zabezpečenie nepretržitého poskytovania kľúčových hospodárskych funkcií zo strany inštitúcie, alebo skupiny uvedenej v článku 12 ods. 1 a jej prístupu k financovaniu bez potreby inej mimoriadnej verejnej finančnej podpory, než sú príspevky z fondu, je nevyhnutná vyššia suma, v súlade s článkom 27 ods. 7 a článkom 76 ods. 3, počas primeraného obdobia, ktoré nepresiahne jeden rok. 7. Ak Jednotná rada očakáva, že určité triedy oprávnených záväzkov budú na základe odôvodneného predpokladu úplne alebo čiastočne vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 27 ods. 5 alebo by sa mohli v rámci čiastočného prevodu previesť na príjemcu v plnej výške, požiadavka uvedená v článku 12a ods. 1 sa splní pomocou vlastných zdrojov alebo iných oprávnených záväzkov postačujúcich na:
8. Každé rozhodnutie Jednotnej rady uložiť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa tohto článku musí obsahovať odôvodnenie tohto rozhodnutia vrátane úplného posúdenia prvkov uvedených v odsekoch 2 až 7 tohto článku a Jednotná rada ho prehodnotí bez zbytočného odkladu, aby sa v ňom zohľadnili akékoľvek zmeny úrovne požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ. 9. Na účely odsekov 3 a 6 tohto článku sa kapitálové požiadavky vykladajú v súlade s uplatňovaním prechodných ustanovení stanovených v desiatej časti hlave I kapitolách 1, 2 a 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušným orgánom a v ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov uplatňujúcich možnosti udelené príslušným orgánom na základe uvedeného nariadenia. Článok 12e Určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty G-SII, ktorých krízová situácia sa rieši, a pre významné unijné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ 1. Požiadavka, ktorá je uvedená v článku 12a ods. 1, na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý je G-SII alebo je súčasťou G-SII, pozostáva:
2. Požiadavka uvedená v článku 12a ods. 1 na významnú unijnú dcérsku spoločnosť G-SII mimo EÚ pozostáva:
3. Jednotná rada uloží dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) len:
4. Každé rozhodnutie Jednotnej rady uložiť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa odseku 1 písm. b) tohto článku alebo odseku 2 písm. b) tohto článku obsahuje odôvodnenie tohto rozhodnutia vrátane úplného posúdenia prvkov uvedených v odseku 3 tohto článku a Jednotná rada ho prehodnotí bez zbytočného odkladu s cieľom premietnuť všetky zmeny v úrovni požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ uplatniteľnej na skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši alebo významnú unijnú dcérsku spoločnosť G-SII mimo EÚ. Článok 12f Uplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši 1. Subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 12c až 12e na konsolidovanom základe na úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. 2. Jednotná rada po konzultácii s príslušným orgánom pre riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny, – ak je odlišný od Jednotnej rady – a orgánom konsolidovaného dohľadu stanoví požiadavku uvedenú v článku 12a ods. 1 na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, usadený v zúčastnenom členskom štáte na úrovni konsolidovanej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe požiadaviek stanovených v článkoch 12c až 12e a na základe toho, či sa krízová situácia dcérskych spoločností skupiny, ktoré sú z tretích krajín, bude riešiť oddelene podľa plánom riešenia krízovej situácie. 3. V prípade skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, identifikovaných v súlade s článkom 3 ods. 1 bode 24b písm. b) Jednotná rada rozhodne v závislosti od charakteristík mechanizmu solidarity a uprednostňovanej stratégie riešenia krízovej situácie, ktoré subjekty skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, musia spĺňať ustanovenia článku 12d ods. 3 a 4 a článku 12e ods. 1 písm. a), aby sa zabezpečilo, že skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, spĺňa ako celok ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku, a ako to takéto subjekty dosiahnu v súlade s plánom riešenia krízovej situácie. Článok 12g Uplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na subjekty, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši 1. Inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo subjektu z tretej krajiny, ale nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, spĺňajú požiadavky stanovené v článku 12d na individuálnom základe. Jednotná rada môže po konzultácii s príslušnými orgánmi vrátane ECB rozhodnúť o uplatňovaní požiadavky ustanovenej v tomto článku na subjekt uvedený v článku 2 písm. b), ktorá je dcérskou spoločnosťou subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, ale samotná nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši. Odchylne od prvého pododseku toho odseku materské spoločnosti v Únii, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia rieši, ale sú dcérskymi spoločnosťami subjektov z tretích krajín, spĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 12d a 12e na konsolidovanom základe. V prípade skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, identifikovaných v súlade s článkom 3 ods. 1 bodu 24b písm. b), tie úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, ale nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ústredný orgán, ktorý nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, a akékoľvek subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ale na ktoré sa nevzťahuje požiadavka podľa článku 12f ods. 3, spĺňajú ustanovenia článku 12d ods. 6 na individuálnom základe. Požiadavka uvedená v článku 12a ods. 1 na subjekt uvedený v tomto odseku sa určí na základe požiadaviek stanovených v článku 12d. 2. Požiadavka, ktorá je uvedená v článku 12a ods. 1, na subjekty uvedené v prvom odseku tohto článku je splnená pomocou jednej alebo viacerých z týchto možností:
3. Jednotná rada môže povoliť, aby sa požiadavka uvedená v článku 12a ods. 1 v plnej miere alebo čiastočne splnila zárukami, ktoré poskytol subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, spĺňajúci tieto podmienky:
Článok 12h Zrušenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši 1. Jednotná rada môže zrušiť uplatňovanie článku 12g na dcérsku spoločnosť subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, usadenú v zúčastnenom členskom štáte, ak:
2. Jednotná rada môže zrušiť uplatňovanie článku 12g na dcérsku spoločnosť subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, usadenú v zúčastnenom členskom štáte, ak:
Článok 12i Oslobodenie ústredného orgánu a úverových inštitúcií, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu Jednotná rada môže čiastočne alebo úplne oslobodiť od uplatňovania článku 12g ústredný orgán alebo úverovú inštitúciu, ktorá je trvalo pridružená k ústrednému orgánu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
Článok 12j Porušenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky 1. Každé porušenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedené v článku 12f alebo článku 12g sa rieši na základe aspoň jednej z týchto možností:
Okrem toho Jednotná rada alebo ECB môžu vykonať posúdenie, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a to v súlade s článkom 18. 2. Jednotná rada, orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zúčastnených členských štátov sa navzájom radia pri výkone svojich príslušných právomocí uvedených v odseku 1. Článok 12k Prechodné opatrenia a opatrenia po riešení krízových situácií 1. Odchylne od článku 12a ods. 1 stanoví Jednotná rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií primerané prechodné obdobia na to, aby subjekty uvedené v článku 12 ods. 1 a 3 splnili požiadavky uvedené v článku 12f alebo 12g, alebo požiadavky vyplývajúce z uplatnenia článku 12c ods. 4, 5 alebo 7, podľa toho, čo je vhodné. Lehota pre subjekty na splnenie požiadaviek uvedených v článku 12f alebo 12g, alebo požiadaviek vyplývajúcich z uplatnenia článku 12c ods. 4, 5 alebo 7 je 1. január 2024. Jednotná rada stanoví úrovne predbežného cieľa pre požiadavky uvedené v článku 12f alebo 12g, alebo pre požiadavky vyplývajúce z uplatňovania článku 12c ods. 4, 5 alebo 7 – podľa toho, čo je vhodné –, ktoré subjekty uvedené v článku 12 ods. 1 a 3 musia splniť k 1. januáru 2022. Úrovne predbežného cieľa spravidla zabezpečia lineárne zvyšovanie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov potrebných na splnenie požiadavky. Ak je to riadne odôvodnené a primerané, Jednotná rada môže stanoviť prechodné obdobie, ktoré trvá do 1. januára 2024, na základe kritérií uvedených v odseku 7, pričom sa zohľadní:
2. Lehota pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, na splnenie minimálnej úrovne požiadaviek uvedených v článku 12d ods. 4 alebo 5 je 1. januára 2022. 3. Minimálna úroveň požiadaviek uvedených v článku 12d ods. 4 a 5 sa neuplatňuje počas dvoch rokov odo dňa:
4. Požiadavky uvedené v článku 12c ods. 4 a 7, ako aj v článku 12d ods. 4 a 5 podľa toho, čo je vhodné, sa neuplatňujú počas obdobia troch rokov nasledujúcich po dátume, keď subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo skupina, ktorej je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, súčasťou boli identifikované ako G-SII, alebo subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, začal byť v situácii uvedenej v článku 12d ods. 4 alebo 5. 5. Odchylne od článku 12a ods. 1 stanovia Jednotná rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií primerané prechodné obdobie na dosiahnutie súladu s požiadavkami uvedenými v článku 12f alebo 12g alebo s požiadavkou vyplývajúcou z uplatňovania článku 12c ods. 4, 5 alebo 7, podľa toho, čo je vhodné, pre subjekty, v súvislosti s ktorým sa uplatnili nástroje riešenia krízových situácií alebo právomocí na odpísanie alebo konverziu uvedené v článku 21. 6. Jednotná rada a vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií oznámia na účely odsekov 1 až 5 subjektu plánovanú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na každé 12-mesačné obdobie počas prechodného obdobia s cieľom umožniť postupné narastanie jeho kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu. Na konci prechodného obdobia sa minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky musí rovnať hodnote určenej podľa článku 12c ods. 4, 5 alebo 7, článku 12d ods. 4 alebo 5, článku 12f alebo článku 12g, podľa toho, čo je uplatniteľné. 7. Jednotná rada pri určovaní prechodných období zohľadňuje:
8. S výhradou odseku 1 sa Jednotnej rade nesmie brániť v následnom preskúmaní prechodného obdobia alebo akejkoľvek plánovanej minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky oznámenej podľa odseku 6. (*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).“;" |
7. |
Článok 16 sa mení takto:
|
8. |
Článok 18 sa mení takto:
|
9. |
V článku 20 sa mení takto:
|
10. |
Článok 21 sa mení takto:
|
11. |
Článok 27 sa mení takto:
|
12. |
V článku 31 ods. 2 sa výraz „článku 45 ods. 9 až 13“ v príslušnom tvare nahrádza výrazom „článku 45h“ v príslušnom tvare. |
13. |
V článku 32 ods. 1 sa výraz „12“ nahrádza výrazom „12 až 12k“. |
Článok 2
Nadobudnutie účinnosti
1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
2. Toto nariadenie sa začne uplatňovať od 28. decembra 2020.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 20. mája 2019
Za Európsky parlament
predseda
A. TAJANI
Za Radu
predseda
G. CIAMBA
(1) Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2018, s. 17.
(2) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 36.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. mája 2019.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(8) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1075 z 23. marca 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovuje obsah plánov ozdravenia, plánov riešenia krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi, pokiaľ ide o plány ozdravenia a plány ozdravenia na úrovni skupiny, podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny, požiadavky na nezávislých odhadcov, zmluvné uznanie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu, postupy oznamovania a obsah požiadaviek na oznamovanie, obsah oznámenia o pozastavení a prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií (Ú. v. EÚ L 184, 8.7.2016, s. 1).