22.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 342/1

---

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 1221/2009

z 25. novembra 2009

o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001 a rozhodnutia Komisie 2001/681/ES a 2006/193/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)	V článku 2 zmluvy sa uvádza, že medzi úlohy Spoločenstva má patriť podpora trvalo udržateľného rastu v celom Spoločenstve.

(2)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (4), sa zlepšenie spolupráce a partnerstva s podnikmi identifikovalo ako strategický prístup k plneniu environmentálnych cieľov. Jeho základnou súčasťou sú dobrovoľné záväzky. V tejto súvislosti sa považuje za potrebné podporovať účasť na schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) v rozsiahlejšej miere a rozvoj iniciatív na podporu organizácií pri uverejňovaní dôkladných a nezávisle overovaných správ o výsledkoch v oblasti životného prostredia a o udržateľnom rozvoji.

(3)

V oznámení Komisie z 30. apríla 2007 o priebežnom hodnotení šiesteho environmentálneho akčného programu sa uvádza, že existuje potreba zdokonaľovať fungovanie dobrovoľných nástrojov, ktoré boli vytvorené pre priemysel, pričom tieto nástroje majú veľký potenciál, ktorý sa ale ešte úplne nevyužil. Komisii sa adresovala požiadavka na revíziu týchto nástrojov s cieľom podporiť ich účasť a znížiť administratívnu záťaž pri ich uplatňovaní.

(4)	V oznámení Komisie zo 16. júla 2008 o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku sa uznáva, EMAS pomáha organizáciám optimalizovať výrobne procesy tým, že znižuje vplyvy na životné prostredie a vedie k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov.

(5)

Na podporu koherentného prístupu medzi právnymi nástrojmi vytvorenými na úrovni Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia by Komisia a členské štáty mali posúdiť, ako sa zápis v registri EMAS môže zohľadniť pri tvorbe právnych predpisov alebo použiť ako nástroj pri uplatňovaní právnych predpisov. Na zvýšenie príťažlivosti EMAS pre organizácie by takisto mali zohľadniť EMAS vo svojej politike v oblasti obstarávania a podľa potreby uvádzať EMAS alebo rovnocenný systém environmentálneho manažérstva ako podmienku plnenia zmluvy v prípade zákaziek na uskutočňovanie prác a poskytovanie služieb.

(6)

V článku 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) (5), sa uvádza, že Komisia má preskúmať EMAS vzhľadom na skúsenosti získané počas jej uplatňovania a navrhovať vhodné zmeny a doplnenia Európskemu parlamentu a Rade.

(7)

Uplatňovanie systémov environmentálneho manažérstva vrátane EMAS podľa nariadenia (ES) č. 761/2001 preukázalo ich účinnosť pri podpore zlepšovania výsledkov organizácií v oblasti životného prostredia. Je však potrebné zvýšiť počet organizácií, ktoré sú zapojené do schémy, aby sa dosiahol lepší celkový vplyv pokroku v oblasti životného prostredia. S týmto cieľom by sa mali skúsenosti získané pri vykonávaní uvedeného nariadenia využiť na zvýšenie schopnosti EMAS dosiahnuť celkové zlepšenie environmentálneho správania organizácií.

(8)	Mala by sa podporovať dobrovoľná účasť organizácií v EMAS, čím môžu získať pridanú hodnotu riadenia regulácie, úspor nákladov a imidžu na verejnosti za predpokladu, že sú schopné preukázať zlepšenie svojho environmentálneho správania.

(9)	EMAS by mala byť prístupná všetkým organizáciám v Spoločenstve i mimo neho, ktorých činnosti majú environmentálny vplyv. EMAS by týmto organizáciám mala poskytovať prostriedky na zvládanie týchto vplyvov a na zlepšovanie ich celkového environmentálneho správania.

(10)	Mala by sa podporovať účasť organizácií v EMAS, a to najmä malých organizácií. Ich účasť by sa mala podporiť uľahčením prístupu k informáciám, k existujúcim fondom finančnej podpory a k verejným inštitúciám, ako aj zavedením alebo podporou opatrení technickej pomoci.

(11)	Organizácie, ktoré zavádzajú iné systémy environmentálneho manažérstva a ktoré chcú uplatňovať EMAS, by mali mať možnosť urobiť to čo najľahšie. Mali by sa posúdiť väzby s inými systémami environmentálneho manažérstva.

(12)	Organizácie, ktorých miesta sa nachádzajú v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, by mali mať možnosť zapísať do registra všetky alebo viaceré tieto miesta v rámci jediného zápisu do registra.

(13)

Mal by sa posilniť mechanizmus na zisťovanie dodržiavania všetkých príslušných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia zo strany organizácie, aby sa zvýšila dôveryhodnosť EMAS, a najmä aby sa umožnilo členským štátom znížiť administratívnu záťaž zaregistrovaných organizácií prostredníctvom deregulácie alebo úľavy z právnych predpisov.

(14)	Proces zavádzania EMAS by mal zahŕňať účasť zamestnancov a pracovníkov organizácie, nakoľko sa tým zvyšuje uspokojenie z práce, ako aj znalosť problémov v oblasti životného prostredia, ktoré sa môžu opakovane vyskytovať v pracovnom prostredí a mimo neho.

(15)

Logo EMAS by malo byť pre organizácie príťažlivým nástrojom na komunikáciu a obchodovanie, ktorým sa zvyšuje informovanosť kupujúcich a iných zúčastnených strán o EMAS. Pravidlá používania loga EMAS by sa mali zjednodušiť, a to používaním jediného loga, a existujúce obmedzenia by sa mali odstrániť okrem tých, ktoré sa týkajú výrobku a obalu. Nemalo by dochádzať k zámene s environmentálnymi značkami výrobkov.

(16)

Náklady a poplatky súvisiace so zápisom do registra EMAS by mali byť prijateľné a primerané vzhľadom na veľkosť organizácie a prácu, ktorú majú vykonávať príslušné orgány. Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá zmluvy o štátnej pomoci, by sa pre malé organizácie malo zvážiť oslobodenie od poplatkov alebo ich zníženie.

(17)	Organizácie by mali pravidelne vypracovávať a uverejňovať environmentálne vyhlásenia, v ktorých by poskytovali verejnosti a iným zainteresovaným stranám informácie o dodržiavaní uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia a o ich environmentálnom správaní.

(18)

V snahe zabezpečiť relevantnosť a porovnateľnosť informácií by základom vypracovávania správ o environmentálnom správaní organizácií mali byť všeobecné a špecificky odvetvové ukazovatele správania, zamerané na kľúčové oblasti životného prostredia na úrovni výroby a hotového výrobku, používajúce primerané referenčné kritériá a stupnice. To by malo pomôcť organizáciám pri porovnaní ich environmentálneho správania za rôzne vykazované obdobia, ako aj s environmentálnym správaním iných organizácií.

(19)

Prostredníctvom výmeny informácií a spolupráce medzi členskými štátmi by sa mali vytvoriť referenčné dokumenty, ktoré obsahujú najlepšie postupy environmentálneho manažérstva a ukazovatele environmentálneho správania pre určité sektory. Tieto dokumenty by mali pomôcť organizáciám lepšie sa zamerať na najdôležitejšie environmentálne aspekty v danom sektore.

(20)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (6), sa upravuje akreditácia na vnútroštátnej a európskej úrovni a stanovuje sa všeobecný rámec pre akreditáciu. Toto nariadenie by malo doplniť uvedené pravidlá do potrebnej miery, pričom sa zohľadňujú špecifiká EMAS, ako napríklad potreba zabezpečiť vysokú úroveň dôveryhodnosti schémy pre zainteresované strany, najmä pre členské štáty, a podľa potreby stanoviť aj konkrétnejšie pravidlá. Ustanovenia EMAS by mali zaručiť a neustále zlepšovať spôsobilosť environmentálnych overovateľov, a to zabezpečovaním nezávislého a nestranného akreditačného alebo licenčného systému, odbornej prípravy a náležitého dozoru nad ich činnosťou, čím sa garantuje transparentnosť a dôveryhodnosť organizácií zúčastnených v EMAS.

(21)	Keď sa členský štát rozhodne nepoužiť akreditáciu pre EMAS, mal by sa uplatniť článok 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 765/2008.

(22)	Činnosti zamerané na propagáciu a podporu by mali vykonávať členské štáty a Komisia.

(23)

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá zmluvy o štátnej pomoci, by členské štáty mali poskytovať stimuly zaregistrovaným organizáciám, ako je napríklad prístup k financovaniu alebo daňové stimuly, v rámci programov na zlepšovanie environmentálneho správania priemyslu za predpokladu, že organizácie môžu preukázať zlepšenie svojho environmentálneho správania.

(24)	Členské štáty a Komisia by mali vytvoriť a vykonať určité opatrenia zamerané na zvýšenie účasti organizácií v EMAS, najmä malých organizácií.

(25)	Komisia by mala na zabezpečenie zosúladeného uplatňovania tohto nariadenia vytvoriť referenčné dokumenty týkajúce sa jednotlivých sektorov v oblasti pôsobnosti tohto nariadenia, a to na základe programu priorít.

(26)	V prípade potreby by sa toto nariadenie malo revidovať do piatich rokov od nadobudnutia jeho účinnosti vzhľadom na získané skúsenosti.

(27)	Toto nariadenie nahrádza nariadenie (ES) č. 761/2001, ktoré by sa preto malo zrušiť.

(28)

Vzhľadom na to, že užitočné prvky odporúčania Komisie 2001/680/ES zo 7. septembra 2001 o usmernení pre vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) (7), a odporúčania Komisie 2003/532/ES z 10. júla 2003 o usmernení pre vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS), pokiaľ ide o výber a používanie ukazovateľov výsledkov v oblasti životného prostredia (8), sú zahrnuté do tohto nariadenia, nemali by sa tieto akty už používať, nakoľko sú nahradené týmto nariadením.

(29)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie jedinej dôveryhodnej schémy a zabránenie zavádzania rôznych vnútroštátnych schém, nie je možné uspokojivo dosiahnuť ma úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(30)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (9).

(31)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zavedenie postupov partnerského hodnotenia príslušných orgánov, vytváranie referenčných dokumentov týkajúcich sa jednotlivých sektorov, uznávanie existujúcich systémov environmentálneho manažérstva alebo ich časti, ako systémy alebo časti systémov spĺňajúce zodpovedajúce požiadavky tohto nariadenia, ako aj na zmenu a doplnenie príloh I až VIII. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(32)

Keďže na zabezpečenie uplatňovania rámca pre správne fungovanie tohto nariadenia je potrebný určitý čas, členské štáty by mali mať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia lehotu 12 mesiacov na to, aby upravili postupy využívané akreditačnými orgánmi a príslušnými orgánmi podľa zodpovedajúcich ustanovení tohto nariadenia. Počas tejto 12-mesačnej lehoty by akreditačné orgány a príslušné orgány mali byť oprávnené aj naďalej uplatňovať postupy stanovené podľa nariadenia (ES) č. 761/2001,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Cieľ

Týmto sa ustanovuje schéma Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (ďalej len „EMAS“), ktorá umožňuje dobrovoľnú účasť organizácií so sídlom v Spoločenstve alebo mimo neho.

Cieľom EMAS, dôležitého nástroja akčného plánu pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku, je podporovať neustále zlepšovanie environmentálneho správania organizácií vytvorením a zavedením systémov environmentálneho manažérstva organizáciami, systematickým, objektívnym a pravidelným hodnotením výkonu takýchto systémov, poskytovaním informácií o environmentálnom správaní, otvoreným dialógom s verejnosťou a s ďalšími zainteresovanými stranami, aktívnou účasťou zamestnancov v organizáciách a zabezpečovaním vhodnej odbornej prípravy.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„environmentálna politika“ sú celkové zámery a smerovanie organizácie týkajúce sa jej environmentálneho správania, formálne vyjadrené vrcholovým manažmentom vrátane plnenia všetkých uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia, ako aj odhodlanie sústavne zlepšovať environmentálne správanie. Poskytuje rámec na činnosť a na stanovenie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov;

2.	„environmentálne správanie“ predstavuje merateľné výsledky riadenia organizácie týkajúce sa jej environmentálnych aspektov;

3.	„dodržiavanie právnych predpisov“ je úplné vykonávanie uplatniteľných právnych požiadaviek vrátane podmienok na udeľovanie povolení týkajúcich sa životného prostredia;

4.	„environmentálny aspekt“ je prvok činností, výrobkov alebo služieb organizácie, ktorý má alebo môže mať vplyv na životné prostredie;

5.	„významný environmentálny aspekt“ je environmentálny aspekt, ktorý má alebo môže mať významný environmentálny vplyv;

6.	„priamy environmentálny aspekt“ je environmentálny aspekt súvisiaci s činnosťami, výrobkami a službami samotnej organizácie, ktoré môže organizácia priamo riadiť;

7.	„nepriamy environmentálny aspekt“ je environmentálny aspekt, ktorý môže vzniknúť pri vzájomnej spolupráci organizácie s tretími stranami, ktoré môže organizácia v primeranej miere ovplyvniť;

8.	„environmentálny vplyv“ je akákoľvek zmena v životnom prostredí, či už priaznivá alebo nepriaznivá, ktorá je úplne alebo čiastočne spôsobená činnosťami, výrobkami alebo službami organizácie;

9.	„environmentálne preskúmanie“ je úvodná vyčerpávajúca analýza environmentálnych aspektov, environmentálnych vplyvov a environmentálneho správania, ktoré súvisia s činnosťami, výrobkami alebo službami organizácie;

10.	„environmentálny program“ je opis prijatých alebo plánovaných opatrení, zodpovedností a prostriedkov na dosiahnutie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov, ako aj konečných termínov na ich dosiahnutie;

11.	„dlhodobý environmentálny cieľ“ je cieľ vychádzajúci z environmentálnej politiky, ktorého dosiahnutie si stanoví sama organizácia a ktorý je vo vhodných prípadoch kvantifikovaný;

12.	„krátkodobý environmentálny cieľ“ je podrobná požiadavka na správanie, ktorá platí pre organizáciu alebo jej časti, ktorá vychádza z dlhodobých environmentálnych cieľov a ktorá musí byť stanovená a splnená, aby sa dosiahli uvedené ciele;

13.

„systém environmentálneho manažérstva“ je súčasť celkového systému riadenia, ktorá zahŕňa organizačnú štruktúru, činnosti plánovania, zodpovednosť, praktiky, postupy, procesy a zdroje na vytváranie, vykonávanie, dosahovanie, preskúmavanie a zachovanie environmentálnej politiky a riadenie environmentálnych aspektov;

14.	„najlepšia prax v oblasti environmentálneho manažérstva“ je najúčinnejší spôsob vykonávania environmentálneho manažérstva organizáciami v príslušnom sektore, a vďaka ktorému tak možno dosahovať najlepšie environmentálne správanie za daných hospodárskych a technických podmienok;

15.	„významná zmena“ je každá zmena v prevádzke, štruktúre, administratíve, postupoch, činnostiach, výrobkov alebo službách organizácie, ktorá má alebo môže mať významný vplyv na systém environmentálneho manažérstva organizácie, životné prostredie a zdravie ľudí;

16.	„interný environmentálny audit“ je systematické, zdokumentované, pravidelné a objektívne hodnotenie environmentálneho správania organizácie, systému manažérstva a procesov určených na ochranu životného prostredia;

17.

„audítor“ je jednotlivec alebo skupina jednotlivcov, ktorí sú súčasťou samotnej organizácie, alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je súčasťou uvedenej organizácie a ktorá koná v mene uvedenej organizácie, posudzuje najmä uplatňovaný systém environmentálneho manažérstva a kontroluje súlad s environmentálnou politikou a programom organizácie vrátane dodržiavania uplatniteľných právnych požiadaviek, ktoré sa týkajú životného prostredia;

18.

„environmentálne vyhlásenie“ je komplexný súbor informácií pre verejnosť a iné zainteresované strany týkajúci sa týchto prvkov organizácie: a) štruktúry a aktivít; b) environmentálnej politiky a systému environmentálneho manažérstva; c) environmentálnych aspektov a vplyvov; d) environmentálneho programu, dlhodobých a krátkodobých cieľov; e) environmentálneho správania a dodržiavania uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia ako sú uvedené v prílohe IV;

19.

„aktualizované environmentálne vyhlásenie“ je komplexný súbor informácií pre verejnosť a iné zainteresované strany, ktorý obsahuje aktualizácie posledného validovaného environmentálneho vyhlásenia, iba vzhľadom na informácie o environmentálnom správaní organizácie a dodržiavaní uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia ako sú uvedené v prílohe IV;

20.

„environmentálny overovateľ“ je: a) orgán na posudzovanie zhody vymedzený v nariadení (ES) č. 765/2008, alebo každé združenie alebo skupina takýchto orgánov, ktoré získali akreditáciu v súlade s týmto nariadením, alebo b) každá fyzická osoba alebo právnická osoba alebo všetky združenia alebo skupiny takýchto osôb, ktoré získali licenciu na vykonávanie overovania a validácie v súlade s týmto nariadením;

21.

„organizácia“ je spoločnosť, združenie, firma, podnik, orgán alebo inštitúcia so sídlom v Spoločenstve alebo mimo neho alebo časť, alebo kombinácia týchto subjektov bez ohľadu na to, či je alebo nie je zapísaná do registra, či je verejná alebo súkromná, ktorá má svoje vlastné funkcie a administratívu;

22.	„miesto“ je osobitná geografická oblasť, ktorá podlieha riadeniu organizácie a na ktorej sa vykonávajú činnosti, vyrábajú výrobky a poskytujú služby vrátane celej infraštruktúry, všetkých zariadení a materiálov; miesto je najmenší subjekt, ktorý sa môže brať do úvahy na registráciu;

23.	„klaster“ je skupina nezávislých organizácií, ktoré sú si podobné z hľadiska geografickej blízkosti alebo obchodných aktivít a ktoré spolu zavádzajú systém environmentálneho manažérstva;

24.	„overovanie“ je postup posudzovania zhody, ktorý vykonáva environmentálny overovateľ, aby preukázal, či environmentálne preskúmanie, environmentálna politika, systém environmentálneho manažérstva organizácie, ako aj interný environmentálny audit a jeho vykonávanie spĺňa požiadavky tohto nariadenia;

25.	„validácia“ je potvrdenie zo strany environmentálneho overovateľa, ktorý vykonal overovanie, že informácie a údaje uvedené v environmentálnom vyhlásení organizácie a v jej aktualizovanom environmentálnom vyhlásení sú spoľahlivé, dôveryhodné a správne a spĺňajú požiadavky uvedené v tomto nariadení;

26.	„orgány presadzovania práva“ sú príslušné orgány určené členskými štátmi a ich úlohou je zisťovanie, prevencia a vyšetrovanie prípadov porušenia uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia a v prípade potreby prijímanie opatrení na ich presadzovanie;

27.	„ukazovateľ environmentálneho správania“ je osobitné vyjadrenie, ktoré umožňuje merať environmentálne správanie organizácie;

28.

„malá organizácia“ je: a) mikropodnik, malý alebo stredný podnik, ako sú vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmu mikropodnikov, malých a stredných podnikov (10), alebo b) miestne orgány spravujúce menej ako 10 000 obyvateľov alebo ostatné verejné orgány, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ich ročný rozpočet nepresahuje 50 miliónov EUR alebo ich celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov EUR, vrátane všetkých týchto subjektov: i) vlády alebo inej verejnej správy, alebo verejných poradných orgánov na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; ii) fyzických osôb alebo právnických osôb vykonávajúcich verejné administratívne funkcie podľa vnútroštátneho práva vrátane osobitných povinností, aktivít alebo služieb súvisiacich so životným prostredím a iii) fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré majú verejnú zodpovednosť alebo funkcie alebo vykonávajú verejné služby vo vzťahu k životnému prostrediu, a to pod kontrolou orgánu alebo osoby uvedených v písmene b);

29.	„združená registrácia“ je jedna registrácia všetkých alebo niektorých miest organizácie lokalizovaných v jednom alebo viacerých členských štátoch alebo v tretích krajinách;

30.	„akreditačný organ“ je vnútroštátny akreditačný organ ustanovený podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorý je zodpovedný za akreditáciu environmentálnych overovateľov a za dozor nad ich činnosťami;

31.	„licenčný orgán“ je orgán ustanovený v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorý je zodpovedný za vydávanie licencií environmentálnymi overovateľmi a za dozor nad ich činnosťami.

KAPITOLA II

ZÁPIS ORGANIZÁCIÍ DO REGISTRA

Článok 3

Určenie príslušného orgánu

1.   Žiadosti o zápis do registra podané organizáciami v členskom štáte sa podávajú príslušnému orgánu v tomto členskom štáte.

2.   Organizácia, ktorá má miesta v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch alebo v tretích krajinách, môže podať žiadosť o jednu združenú registráciu všetkých alebo niektorých týchto miest.

Žiadosti o jednu združenú registráciu sa podávajú príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má organizácia sídlo alebo riadiace centrum určené na účel tohto odseku.

3.   Žiadosti o registráciu od organizácií z krajín mimo Spoločenstva vrátane združenej registrácie, ktoré obsahujú len miesta mimo Spoločenstva, sa podávajú hociktorému príslušnému orgánu v tých členských štátoch, ktoré uskutočňujú registráciu organizácií z krajín mimo Spoločenstva v súlade s článkom 11 ods. 1 druhým pododsekom.

Uvedené organizácie sa uistia, že environmentálny overovateľ, ktorý bude robiť overovanie a validovať systém environmentálneho manažérstva organizácie, má akreditáciu alebo licenciu v členskom štáte, v ktorom organizácia žiada o registráciu.

Článok 4

Príprava na zápis do registra

1.   Organizácie, ktoré sa chcú do registra zapísať prvý raz:

a)	uskutočnia environmentálne preskúmanie všetkých environmentálnych aspektov organizácie v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe I a v bode A.3.1 prílohy II;

b)

vzhľadom na výsledky environmentálneho preskúmania vypracujú a zavedú systém environmentálneho manažérstva, ktorý bude pokrývať všetky požiadavky uvedené v prílohe II, a kde to bude možné, zohľadnia najlepšie postupy v oblasti environmentálneho manažérstva v príslušnom sektore uvedené v článku 46 ods. 1 písm. a);

c)	vykonávajú interný audit v súlade s požiadavkami uvedenými v bode A.5.5 prílohy II a v prílohe III;

d)	pripravia environmentálne vyhlásenie podľa prílohy IV. Ak sú pre príslušný sektor k dispozícii referenčné dokumenty týkajúce sa jednotlivých sektorov, ako sú uvedené v článku 46, v posúdení environmentálneho správania organizácie sa zohľadní príslušný dokument.

2.   Organizácie môžu využiť pomoc uvedenú v článku 32, ktorá je k dispozícii v členskom štáte, v ktorom organizácia podáva žiadosť o zápis do registra.

3.   Organizácie, ktorých certifikovaný systém environmentálneho manažérstva bol uznaný v súlade s článkom 45 ods. 4, nie sú povinné vykonať tie časti, ktoré boli uznané za rovnocenné s týmto nariadením.

4.   Organizácie poskytnú materiálne alebo písomné dôkazy, z ktorých vyplýva, že organizácia dodržiava všetky uplatniteľné právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia.

Organizácie môžu požadovať informácie od príslušného orgánu alebo orgánov presadzovania práva v súlade s článkom 32 alebo od environmentálneho overovateľa.

Organizácie so sídlom mimo Spoločenstva takisto uvedené právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na podobné organizácie v členskom štáte, v ktorom plánujú podať svoju žiadosť.

Ak sú pre príslušný sektor k dispozícii referenčné dokumenty týkajúce sa jednotlivých sektorov podľa článku 46, pri posúdení environmentálneho správania organizácie sa uvedie odkaz na príslušný dokument.

5.   Úvodné environmentálne preskúmanie, systém environmentálneho manažérstva, postup v oblasti auditu a jeho vykonávanie overuje akreditovaný environmentálny overovateľ alebo environmentálny overovateľ s licenciou, ktorý zároveň validuje environmentálne vyhlásenie.

Článok 5

Žiadosť o zápis do registra

1.   O zápis do registra môže požiadať každá organizácia spĺňajúca požiadavky stanovené v článku 4.

2.   Žiadosť o zápis do registra sa podáva príslušnému orgánu vymedzenému v súlade s článkom 3 a obsahuje:

a)	validované environmentálne vyhlásenie v elektronickej alebo tlačenej podobe;

b)	vyhlásenie uvedené v článku 25 ods. 9 podpísané environmentálnym overovateľom, ktorý validoval environmentálne vyhlásenie;

c)	vyplnený formulár, v ktorom sa uvádzajú aspoň základné informácie podľa prílohy VI;

d)	v prípade potreby potvrdenie o úhrade príslušných poplatkov.

3.   Žiadosť sa vyplní v (niektorom) úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa organizácia uchádza o zápis do registra.

KAPITOLA III

POVINNOSTI ORGANIZÁCIÍ ZAPÍSANÝCH V REGISTRI

Článok 6

Obnovenie registrácie v EMAS

1.   Organizácia zapísaná do registra aspoň raz za tri roky:

a)	dáva si overovať celý systém environmentálneho manažérstva, program auditov a ich vykonávanie;

b)	vypracuje environmentálne vyhlásenie v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe IV a nechá ho validovať environmentálnym overovateľom;

c)	predkladá validované environmentálne vyhlásenie príslušnému orgánu;

d)	predkladá príslušnému orgánu vyplnený formulár, v ktorom sa uvádzajú aspoň základné informácie podľa prílohy VI;

e)	v prípade potreby uhradí príslušnému orgánu poplatok za predĺženie registrácie.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, organizácia zapísaná do registra počas týchto rokov:

a)	v súlade s programom auditov vykonáva interný audit svojho environmentálneho správania a dodržiavania uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia v súlade s prílohou III;

b)	vypracováva aktualizované environmentálne vyhlásenie v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe IV a nechá ho validovať environmentálnym overovateľom;

c)	predkladá validované aktualizované environmentálne vyhlásenie príslušnému orgánu;

d)	predkladá príslušnému orgánu vyplnený formulár, v ktorom sa uvádzajú aspoň základné informácie podľa prílohy VI,

e)	v prípade potreby uhradí príslušnému orgánu poplatok za zachovanie registrácie.

3.   Zaregistrované organizácie sprístupňujú svoje environmentálne vyhlásenie a aktualizované environmentálne vyhlásenie verejnosti do jedného mesiaca od zápisu do registra a do jedného mesiaca od dátumu predĺženia registrácie.

Zaregistrované organizácie môžu túto požiadavku splniť poskytnutím environmentálneho vyhlásenia a aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia na základe žiadosti alebo vytvorením odkazov na internetové stránky, na ktorých sú tieto vyhlásenia k dispozícii.

Zaregistrované organizácie určia spôsob, ako verejnosti sprístupnia formuláre uvedené v prílohe VI.

Článok 7

Výnimka pre malé organizácie

1.   Príslušné orgány predĺžia malej organizácii na základe jej žiadosti trojročné obdobie uvedené v článku 6 ods. 1 až na štyri roky alebo ročné obdobie uvedené v článku 6 ods. 2 až na dva roky za predpokladu, že environmentálny overovateľ, ktorý overoval organizáciu, potvrdí, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	neexistujú žiadne významné environmentálne riziká;

b)	organizácia neplánuje žiadne podstatné zmeny, ako sa uvádza v článku 8, a

c)	neexistujú žiadne významné miestne environmentálne problémy, ku ktorým organizácia prispieva.

Na predloženie žiadosti uvedenej v prvom pododseku môže organizácia použiť formulár uvedený v prílohe VI.

2.   Príslušný orgán žiadosť odmietne, ak nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 1. Organizácii to riadne odôvodní.

3.   Organizácie, ktoré využijú možnosť predĺženia na dva roky uvedenú v odseku 1, predkladajú príslušnému orgánu nevalidované aktualizované environmentálne vyhlásenie každý rok, v ktorom sú oslobodené od povinnosti mať validované aktualizované environmentálne vyhlásenie.

Článok 8

Podstatné zmeny

1.   V prípade, že organizácia zapísaná v registri plánuje zaviesť podstatné zmeny, uskutoční environmentálne preskúmanie týchto zmien vrátane ich environmentálnych aspektov a vplyvov.

2.   Na základe environmentálneho preskúmania zmien organizácia aktualizuje počiatočné environmentálne preskúmanie a zodpovedajúcim spôsobom upravuje environmentálnu politiku, environmentálny program a systém environmentálneho manažérstva a aktualizuje environmentálne vyhlásenie.

3.   Všetky dokumenty upravené a aktualizované podľa odseku 2 sa overujú a validujú do šiestich mesiacov.

4.   Po validácii organizácia oznamuje zmeny príslušnému orgánu, pričom použije formulár uvedený v prílohe VI, a sprístupňuje ich verejnosti.

Článok 9

Interný environmentálny audit

1.   Organizácia zapísaná do registra vytvorí program auditov, v rámci ktorého sa zabezpečí, aby počas obdobia nepresahujúceho tri alebo štyri roky, ak sa uplatní výnimka ustanovená v článku 7, boli predmetom interného environmentálneho auditu všetky aktivity organizácie v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe III.

2.   Audit vykonávajú audítori, ktorí majú ako jednotlivci alebo spoločne právomoc potrebnú na vykonávanie takýchto úloh, pričom sú v dostatočnej miere nezávislí od aktivít, ktoré sú predmetom ich auditu, aby sa zabezpečila objektívnosť rozhodovania.

3.   V programe environmentálnych auditov organizácie sa vymedzujú ciele každého auditu alebo cyklu auditov vrátane frekvencie konania auditov týkajúcich sa každej činnosti.

4.   Audítori na konci každého auditu a na konci cyklu auditov vypracujú písomnú správu o audite.

5.   Zistenia a závery auditu oznamuje audítor organizácii.

6.   Po ukončení procesu auditu organizácia vypracuje a realizuje primeraný akčný plán.

7.   Organizácia uplatňuje vhodné mechanizmy, ktorými sa zabezpečí následná kontrola plnenia výsledkov auditu.

Článok 10

Používanie loga EMAS

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 35 ods. 2, logo EMAS uvedené v prílohe V môžu používať iba organizácie zapísané v registri a len v prípade, že ich registrácia je ešte stále platná.

Na logu sa vždy uvádza registračné číslo organizácie.

2.   Logo EMAS sa používa len v súlade s technickými špecifikáciami stanovenými v prílohe V.

3.   V prípade, ak sa organizácia v súlade s článkom 3 ods. 2 rozhodne nezahrnúť všetky svoje miesta do združenej registrácie, musí pri komunikácii s verejnosťou a pri použití loga EMAS jasne uviesť, na ktoré miesta sa vzťahuje zápis do registra.

4.   Logo EMAS sa nesmie používať:

a)	na výrobkoch ani na ich obaloch, ani

b)	v spojení s porovnateľnými nárokmi týkajúcimi sa iných činností a služieb alebo spôsobom, ktorým by ho bolo možné zameniť so značkami ekologických výrobkov.

5.   Všetky environmentálne informácie uverejnené organizáciou zapísanou v registri sa môžu doplniť logom EMAS za predpokladu, že takéto informácie obsahujú odkaz na najnovšie environmentálne vyhlásenie organizácie alebo jej aktualizované environmentálne vyhlásenie, z ktorého boli prevzaté, a že ich environmentálny overovateľ validoval ako:

a)

presné;

b)	doložené a overiteľné;

c)	relevantné a použité vo vhodnom kontexte alebo rámci;

d)	reprezentatívne pre celkové environmentálne správanie organizácie;

e)	informácie, pri ktorých je nepravdepodobné, že by spôsobili chybný výklad, a

f)	významné vzhľadom na celkový environmentálny vplyv.

KAPITOLA IV

PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV

Článok 11

Určenie a úloha príslušných orgánov

1.   Členské štáty určujú príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za zápis organizácií, ktoré sa nachádzajú v Spoločenstve do registra v súlade s týmto nariadením.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že príslušné orgány, ktoré určia, vykonávajú registráciu a sú zodpovedné za registráciu organizácií z krajín mimo Spoločenstva v súlade s týmto nariadením.

Príslušné orgány kontrolujú zápis organizácií do registra a ich zachovanie v ňom vrátane pozastavenia a vymazania zápisu z registra.

2.   Príslušné orgány môžu byť vnútroštátne, regionálne alebo miestne.

3.   Členovia príslušných orgánov musia zabezpečiť svoju nezávislosť a nestrannosť.

4.   Príslušné orgány disponujú primeranými finančnými aj ľudskými zdrojmi na riadne plnenie svojich úloh.

5.   Príslušné orgány uplatňujú toto nariadenie jednotným spôsobom a zúčastňujú sa na pravidelnom partnerskom hodnotení podľa článku 17.

Článok 12

Povinnosti týkajúce sa postupu registrácie

1.   Príslušné orgány stanovujú postupy týkajúce sa zápisu organizácií do registra. Pravidlá stanovujú najmä v súvislosti so:

a)	zohľadňovaním pripomienok zainteresovaných strán vrátane akreditačných a licenčných orgánov a príslušných orgánov presadzovania práva a zastupiteľských orgánov organizácií, pokiaľ ide o organizácie, ktoré žiadajú o zápis do registra alebo ktoré sú už v registri zapísané;

b)	zamietnutím zápisu do registra, vymazaním organizácií z registra alebo pozastavením platnosti registrácie organizácií a

c)	podávaním odvolaní a sťažností proti ich rozhodnutiam.

2.   Príslušné orgány vytvárajú a udržiavajú register organizácií zaregistrovaných v ich členských štátoch vrátane informácií, ako možno získať ich environmentálne vyhlásenie alebo aktualizované environmentálne vyhlásenie, a v prípade zmien tento register aktualizujú každý mesiac.

Register je prístupný verejnosti na internetovej stránke.

3.   Príslušné orgány oznamujú každý mesiac Komisii zmeny v registri uvedenom v odseku 2, a to priamo alebo prostredníctvom vnútroštátnych orgánov podľa rozhodnutia príslušných členských štátov.

Článok 13

Zápis organizácií do registra

1.   Príslušné orgány posudzujú žiadosti organizácií o zápis do registra v súlade s postupmi vytvorenými na tento účel.

2.   Ak organizácia podáva žiadosť o zápis do registra, príslušný orgán zapíše túto organizáciu do registra a udelí jej registračné číslo v prípade, ak sa splnia tieto podmienky:

a)	príslušný orgán prijal žiadosť o zápis do registra, ktorá obsahuje všetky dokumenty uvedené v článku 5 ods. 2 písm. a) až d);

b)	príslušný orgán skontroloval, či sa overovanie a validácia vykonali v súlade s článkami 25, 26 a 27;

c)	príslušný orgán je na základe materiálnych dôkazov, ktoré získal, alebo z písomnej správy príslušného orgánu presadzovania práva presvedčený o tom, že nie sú žiadne dôkazy o porušení uplatniteľných právnych požiadaviek v súvislosti so životným prostredím;

d)	zo strany zúčastnených strán nie sú žiadne závažné sťažnosti, alebo sťažnosti boli kladne vyriešené;

e)	príslušný orgán je na základe získaných dôkazov presvedčený, že organizácia spĺňa všetky požiadavky tohto nariadenia, a

f)	príslušný orgán prijal registračný poplatok, ak sa požaduje.

3.   Príslušný orgán informuje organizáciu o tom, že bola zapísaná do registra a udelí jej registračné číslo a logo EMAS.

4.   Ak príslušný orgán dospeje k záveru, že organizácia žiadajúca o zápis do registra nedodržiava požiadavky uvedené v odseku 2, odmietne túto organizáciu zapísať do registra a organizácii to riadne odôvodní.

5.   Ak príslušný orgán prijme od akreditačného alebo licenčného orgánu písomnú správu o výsledkoch dozoru, ktorá poskytuje dôkaz o tom, že činnosti environmentálneho overovateľa neboli vykonané dostatočne primerane na to, aby sa zabezpečilo, že organizácia žiadajúca o zápis do registra EMAS spĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení, odmietne túto organizáciu zapísať do registra. Príslušný orgán vyzve organizáciu, aby predložila novú žiadosť o registráciu.

6.   Príslušný orgán uskutoční konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane organizácie s cieľom získať dôkazy potrebné na prijatie jeho rozhodnutia v súvislosti s odmietnutím zápisu organizácií do registra.

Článok 14

Predĺženie registrácie organizácií

1.   Príslušný orgán predĺži registráciu organizácie, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)	príslušný orgán dostal validované environmentálne vyhlásenie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. c), validované aktualizované environmentálne vyhlásenie uvedené v článku 6 ods. 2 písm. c) alebo nevalidované aktualizované environmentálne vyhlásenie uvedené v článku 7 ods. 3;

b)	príslušný orgán dostal vyplnený formulár, v ktorom sa uvádzajú aspoň základné informácie stanovené v prílohe VI, ako je uvedené v článku 6 ods. 1 písm. d) a v článku 6 ods. 2 písm. d);

c)	príslušný orgán nemá dôkaz o tom, že sa overovanie a validácia nevykonali v súlade s článkami 25, 26 a 27;

d)	príslušný orgán nemá dôkaz o tom, že by organizácia nedodržiavala uplatniteľné právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia;

e)	zo strany zúčastnených strán nie sú žiadne závažné sťažnosti alebo sťažnosti boli kladne vyriešené;

f)	príslušný orgán je na základe získaných dôkazov presvedčený, že organizácia spĺňa všetky požiadavky tohto nariadenia, a

g)	príslušný orgán prijal poplatok za predĺženie registrácie, ak sa požaduje.

2.   Príslušné orgány informujú organizáciu o tom, že jej registrácia bola predĺžená.

Článok 15

Pozastavenie platnosti registrácie alebo vymazanie organizácií z registra

1.   Ak je príslušný orgán toho názoru, že organizácia zapísaná v registri nedodržiava súlad s týmto nariadením, poskytne organizácii možnosť, aby v tejto súvislosti vyjadrila svoje stanovisko. Ak organizácia neposkytne uspokojivú odpoveď, bude z registra vymazaná alebo sa pozastaví platnosť jej registrácie.

2.   Ak príslušný orgán dostane od akreditačného alebo licenčného orgánu písomnú správu o výsledkoch dozoru, ktorá poskytuje dôkaz o tom, že činnosti environmentálneho overovateľa sa nevykonali dostatočne primerane na to, aby sa zabezpečilo, že registrovaná organizácia spĺňa požiadavky tohto nariadenia, platnosť jej registrácie sa pozastaví.

3.   Organizácia zapísaná v registri bude v závislosti od situácie z tohto registra vymazaná alebo sa pozastaví platnosť jej registrácie, ak do dvoch mesiacov od požiadania príslušným orgánom nepredloží:

a)	validované environmentálne vyhlásenie, aktualizované environmentálne vyhlásenie alebo podpísané vyhlásenie uvedené v článku 25 ods. 9;

b)	formulár, v ktorom organizácia uvádza aspoň základné informácie stanovené v prílohe VI.

4.   Ak príslušný orgán presadzovania práva informuje v písomnej správe príslušný orgán o tom, že organizácia porušila akékoľvek uplatniteľné právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia, príslušný orgán v závislosti od prípadu vymaže odkaz na túto organizáciu z registra alebo pozastaví platnosť jej registrácie.

5.   Ak sa príslušný orgán rozhodne pozastaviť platnosť registrácie organizácie alebo vymazať organizáciu z registra, zohľadňuje aspoň:

a)	environmentálne účinky nedodržiavania požiadaviek tohto nariadenia zo strany organizácie;

b)	predvídateľnosť nedodržiavania požiadaviek tohto nariadenia zo strany organizácie alebo okolnosti, ktoré k nemu viedli;

c)	predchádzajúce prípady nedodržania požiadaviek tohto nariadenia zo strany organizácie a

d)	konkrétnu situáciu, v ktorej sa organizácia nachádza.

6.   Príslušný orgán uskutočňuje konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane organizácie s cieľom získať dôkazy potrebné na prijatie rozhodnutia v súvislosti s pozastavením platnosti registrácie alebo vymazaním organizácií z registra.

7.   Ak príslušný orgán získal dôkazy inak ako prostredníctvom písomnej správy akreditačného alebo licenčného orgánu o výsledkoch dozoru, z ktorých vyplýva, že činnosti environmentálneho overovateľa neboli vykonané dostatočne primerane na to, aby sa zabezpečilo, že organizácia spĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení, príslušný orgán uskutoční konzultácie s akreditačným alebo licenčným orgánom vykonávajúcim dozor nad činnosťou environmentálneho overovateľa.

8.   Príslušný orgán uvádza dôvody prijatia každého opatrenia.

9.   Príslušný orgán poskytuje organizácii potrebné informácie, pokiaľ ide o konzultácie so zainteresovanými stranami.

10.   Pozastavenie platnosti registrácie organizácie sa zruší, ak príslušný orgán získa dostatočné informácie o tom, že organizácia dodržiava požiadavky uvedené v tomto nariadení.

Článok 16

Fórum príslušných orgánov

1.   Príslušné orgány vytvoria fórum príslušných orgánov zo všetkých členských štátov (ďalej len „fórum príslušných orgánov“) a schádzajú sa najmenej raz za rok v prítomnosti predstaviteľa Komisie.

Fórum príslušných orgánov prijme svoj rokovací poriadok.

2.   Fóra príslušných orgánov sa zúčastňujú príslušné orgány každého členského štátu. Ak sú v rámci jedného členského štátu zriadené viaceré príslušné orgány, prijmú sa primerané opatrenia, aby boli o činnostiach fóra príslušných orgánov informované všetky.

3.   Fórum príslušných orgánov vypracuje usmernenia na súdržnosť postupov týkajúcich sa zápisu organizácií do registra v súlade s týmto nariadením vrátane predĺženia registrácie, pozastavenia platnosti registrácie a vymazania organizácií z registra v Spoločenstve i mimo neho.

Fórum príslušných orgánov zasiela Komisii sprievodné dokumenty a dokumenty týkajúce sa partnerského hodnotenia.

4.   Sprievodné dokumenty, ktoré sa týkajú harmonizačných postupov a ktoré schvaľuje fórum príslušných orgánov, predkladá podľa potreby Komisia na schválenie v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Tieto dokumenty sú prístupné verejnosti.

Článok 17

Partnerské hodnotenie príslušných orgánov

1.   Fórum príslušných orgánov zabezpečuje partnerské hodnotenie zamerané na posudzovanie dodržiavania súladu systému zápisu do registra každého príslušného orgánu s týmto nariadením a na rozvíjanie harmonizovaného uplatňovania pravidiel týkajúcich sa zápisu do registra.

2.   Partnerské hodnotenie sa vykonáva pravidelne a aspoň každé štyri roky a zahŕňa posúdenie pravidiel a postupov stanovených v článkoch 12, 13 a 15. Partnerského hodnotenia sa zúčastňujú všetky príslušné orgány.

3.   Komisia vytvára postupy na vykonávanie partnerského hodnotenia vrátane primeraných odvolacích postupov v prípade rozhodnutí prijímaných na základe partnerského hodnotenia.

Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

4.   Postupy uvedené v odseku 3 sa stanovia predtým, ako sa uskutoční prvé partnerské hodnotenie.

5.   Fórum príslušných orgánov pravidelne predkladá Komisii a výboru zriadenému podľa článku 49 ods. 1 výročnú správu o partnerskom hodnotení.

Táto správa sa sprístupní verejnosti, keď ju schváli fórum príslušných orgánov a výbor uvedený v prvom pododseku.

KAPITOLA V

ENVIRONMENTÁLNI OVEROVATELIA

Článok 18

Úlohy environmentálnych overovateľov

1.   Environmentálni overovatelia posudzujú, či environmentálne preskúmanie organizácie, jej environmentálna politika, systém manažérstva, postupy v oblasti auditu a ich vykonávanie sú v súlade s požiadavkami tohto nariadenia.

2.   Environmentálni overovatelia overujú:

a)	dodržiavanie všetkých požiadaviek uvedených v tomto nariadení organizáciou, pokiaľ ide o úvodné environmentálne preskúmanie, systém environmentálneho manažérstva, environmentálny audit a jeho výsledky a environmentálne vyhlásenie alebo aktualizované environmentálne vyhlásenie;

b)	dodržiavanie uplatniteľných právnych požiadaviek Spoločenstva, ako aj národných, regionálnych a miestnych právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia zo strany organizácie;

c)	sústavné zlepšovanie environmentálneho správania organizácie a

d)	spoľahlivosť, dôveryhodnosť a správnosť údajov a informácií uvedených v týchto dokumentoch: i) v environmentálnom vyhlásení; ii) v aktualizovanom environmentálnom vyhlásení; iii) vo všetkých environmentálnych informáciách, ktoré sa majú validovať.

3.   Environmentálni overovatelia overujú najmä vhodnosť úvodného environmentálneho preskúmania alebo auditu alebo iných postupov, ktoré vykonáva organizácia, bez toho, aby sa tieto postupy zbytočne opakovali.

4.   Environmentálni overovatelia overujú, či sú výsledky interného auditu spoľahlivé. Na tento účel využívajú v prípade potreby kontroly na mieste.

5.   Počas prípravy organizácie na zápis do registra environmentálny overovateľ kontroluje v rámci overovania aspoň to, či organizácia plní tieto požiadavky:

a)	uplatňovanie plne funkčného systému environmentálneho manažérstva v súlade s prílohou II;

b)	uplatňovanie v plnom rozsahu naplánovaného programu auditov, s realizáciou ktorého sa už začalo v súlade s prílohou III, takže už boli skontrolované aspoň najvýznamnejšie environmentálne vplyvy;

c)	dokončenie preskúmania manažmentom podľa časti A prílohy II a

d)	vypracovanie environmentálneho vyhlásenia v súlade s prílohou IV a zohľadnenie referenčných dokumentov pre príslušný sektor, ak sú k dispozícii.

6.   Na účely overovania na predĺženie registrácie uvedenej v článku 6 ods. 1 environmentálny overovateľ skontroluje, či organizácia plní aspoň tieto požiadavky:

a)	plne funkčný systém environmentálneho manažérstva v súlade s prílohou II;

b)	organizácia má v plnom rozsahu naplánovaný program auditov, pričom sa dokončil aspoň jeden cyklus auditov v súlade s prílohou III;

c)	organizácia uskutočnila jedno preskúmanie manažmentom a

d)	organizácia pripravila environmentálne vyhlásenie v súlade s prílohou IV a zohľadnili sa referenčné dokumenty pre príslušný sektor, ak sú k dispozícii.

7.   Na účely overovania na predĺženie registrácie uvedené v článku 6 ods. 2 environmentálny overovateľ kontroluje, či organizácia plní aspoň tieto požiadavky:

a)	organizácia vykonala interný audit environmentálneho správania a dodržiavania súladu s uplatniteľnými právnymi požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia v súlade s prílohou III;

b)	organizácia preukazuje priebežné dodržiavanie uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia a sústavné zlepšovanie svojho environmentálneho správania a

c)	organizácia pripravila aktualizované environmentálne vyhlásenie v súlade s prílohou IV a zohľadnili sa referenčné dokumenty pre príslušný sektor, ak sú k dispozícii.

Článok 19

Pravidelnosť konania overovania

1.   Environmentálny overovateľ vytvára program, ktorým sa zabezpečuje overovanie všetkých prvkov požadovaných na zápis do registra a predĺženie registrácie podľa článkov 4, 5 a 6, pričom uskutočňuje konzultácie s organizáciou.

2.   Environmentálny overovateľ v intervaloch nepresahujúcich 12 mesiacov validuje všetky aktualizované informácie uvedené v environmentálnom vyhlásení alebo v aktualizovanom environmentálnom vyhlásení.

V príslušných prípadoch sa uplatňuje výnimka ustanovená v článku 7.

Článok 20

Požiadavky týkajúce sa environmentálnych overovateľov

1.   Uchádzač o funkciu environmentálneho overovateľa, ktorý má záujem získať akreditáciu alebo licenciu v súlade s týmto nariadením, podáva žiadosť akreditačnému orgánu, od ktorého chce akreditáciu alebo licenciu získať.

V tejto žiadosti sa uvádza rozsah pôsobnosti požadovanej akreditácie alebo licencie na základe odkazu na klasifikáciu ekonomických činností vymedzených v nariadení (ES) č. 1893/2006 (11).

2.   Uchádzač o funkciu environmentálneho overovateľa poskytuje akreditačnému alebo licenčnému orgánu primeraný dôkaz o svojich schopnostiach vrátane znalostí, príslušných skúsenostiach a technických schopnostiach relevantných z hľadiska rozsahu požadovanej akreditácie alebo licencie v týchto oblastiach:

a)	toto nariadenie;

b)	všeobecné fungovanie systémov environmentálneho manažérstva;

c)	príslušné dokumenty týkajúce sa jednotlivých sektorov vydávané Komisiou podľa článku 46 na účely uplatňovania tohto nariadenia;

d)	právne, regulačné a administratívne požiadavky relevantné z hľadiska činnosti, ktorá je predmetom overovania a validácie;

e)	environmentálne aspekty a vplyvy vrátane environmentálneho rozmeru trvalo udržateľného rozvoja;

f)	technické aspekty súvisiace s environmentálnymi otázkami, pokiaľ ide o činnosť, ktorá je predmetom overovania a validácie;

g)

všeobecné fungovanie činnosti, ktorá je predmetom overovania a validácie, s cieľom posúdiť primeranosť systému manažérstva, pokiaľ ide o vzájomné pôsobenie organizácie, jej výrobkov, služieb a činností a životného prostredia aspoň vrátane: i) technológií, ktoré používa organizácia; ii) terminológie a nástrojov používaných pri aktivitách; iii) prevádzkových aktivít a charakteristiky ich interakcie so životným prostredím; iv) metodík na hodnotenie významných environmentálnych aspektov; v) technológií na kontrolu a zmierňovanie znečisťovania;

h)

požiadavky týkajúce sa procesu environmentálneho auditu a metodiky vrátane schopnosti vykonávať účinné overovacie audity systému environmentálneho manažérstva, určovania primeraných zistení a záverov auditov a vypracovávanie a prezentácia správ o audite v ústnej a písomnej forme s cieľom poskytovať prehľadné záznamy týkajúce sa overovacieho auditu;

i)	informačný audit, environmentálne vyhlásenie a aktualizované environmentálne vyhlásenie, pokiaľ ide o správu údajov, uchovávanie údajov a manipuláciu s nimi, prezentáciu údajov v písomnom a grafickom formáte na zisťovanie prípadných chybných údajov, používanie predpokladov a odhadov;

j)	environmentálny rozmer výrobkov a služieb vrátane environmentálnych aspektov a environmentálneho správania počas využívania a po ňom a celistvosť údajov poskytovaných pre environmentálne rozhodovanie.

3.   Od environmentálneho overovateľa sa požaduje, aby preukázal pokračujúci odborný rast v oblastiach spôsobilosti stanovených v odseku 2 a aby si tento rast uchoval pri hodnotení akreditačným alebo licenčným orgánom.

4.   Environmentálny overovateľ musí byť pri vykonávaní svojich činností treťou, externou stranou, nezávislý, a to najmä od audítora alebo konzultanta organizácie, nestranný a objektívny.

5.   Environmentálny overovateľ zabezpečuje, aby nebol vystavený žiadnemu komerčnému, finančnému ani inému tlaku, ktorý by mohol ovplyvniť jeho rozhodnutia alebo ohroziť dôveru v jeho nezávislosť rozhodnutí a integritu vo vzťahu k overovacím činnostiam. Environmentálny overovateľ zabezpečuje dodržiavanie súladu so všetkými príslušnými pravidlami platnými v tejto súvislosti.

6.   Environmentálny overovateľ musí mať zdokumentované metódy a postupy vrátane mechanizmov riadenia kvality a ustanovení o dôvernom charaktere údajov tak, aby dodržal súlad s požiadavkami na overovanie a validáciu uvedenými v tomto nariadení.

7.   Ak je environmentálnym overovateľom organizácia, musí mať k dispozícii organizačnú schému, v ktorej sú podrobne uvedené štruktúry a zodpovednosti v rámci organizácie, a vyhlásenie o právnom statuse, zodpovednosti a zdrojoch financovania.

Táto organizačná schéma sa sprístupní na základe žiadosti.

8.   Plnenie týchto požiadaviek sa zabezpečuje prostredníctvom hodnotenia, ktoré sa vykonáva pred akreditáciou alebo udelením licencie, a prostredníctvom dozoru akreditačného alebo licenčného orgánu.

Článok 21

Ďalšie požiadavky týkajúce sa environmentálnych overovateľov, ktorí sú fyzickými osobami a ktorí vykonávajú overovanie a validáciu činností ako jednotlivci

Ak sú environmentálni overovatelia fyzickými osobami, ktoré vykonávajú overovanie a validáciu ako jednotlivci, musia okrem plnenia požiadaviek uvedených v článku 20 disponovať:

a)	potrebnou odbornou spôsobilosťou na vykonávanie overovania a validácie činností v oblastiach, pre ktoré sú akreditovaní alebo na ktoré majú licenciu;

b)	obmedzeným rozsahom licencie v závislosti od svojej osobnej odbornej spôsobilosti.

Článok 22

Ďalšie požiadavky týkajúce sa environmentálnych overovateľov, ktorí pôsobia v tretích krajinách

1.   Ak environmentálny overovateľ plánuje vykonať overovanie a validáciu v tretích krajinách, musí požiadať o akreditáciu alebo licenciu pre konkrétne tretie krajiny.

2.   Aby získal akreditáciu alebo licenciu pre tretiu krajinu, musí environmentálny overovateľ okrem požiadaviek uvedených v článkoch 20 a 21 splniť tieto požiadavky:

a)	znalosť a chápanie právnych, regulačných a administratívnych požiadaviek súvisiacich so životným prostredím v tretej krajine, pre ktorú sa žiada o akreditáciu alebo licenciu;

b)	znalosť a schopnosť porozumieť úradnému jazyku tretej krajiny, pre ktorú sa žiada o akreditáciu alebo licenciu.

3.   Požiadavky uvedené v odseku 2 sa považujú za splnené, ak environmentálny overovateľ preukáže, že je v zmluvnom vzťahu s oprávnenou osobou alebo organizáciou, ktorá spĺňa tieto požiadavky.

Táto osoba alebo organizácia musí byť nezávislá od organizácie, ktorá sa má overovať.

Článok 23

Dozor nad činnosťou environmentálnych overovateľov

1.   Dozor nad overovaním a validáciou, ktoré environmentálni overovatelia vykonávajú v:

a)	členskom štáte, v ktorom sú akreditovaní, akreditačný alebo licenčný orgán, ktorý akreditáciu alebo licenciu udelil;

b)	tretej krajine, akreditačný alebo licenčný orgán, ktorý environmentálnemu overovateľovi udelil akreditáciu alebo licenciu pre tieto činnosti;

c)	členskom štáte inom, ako je štát, v ktorom získal akreditáciu alebo licenciu, akreditačný alebo licenčný orgán členského štátu, v ktorom sa overovanie uskutočňuje.

2.   Aspoň štyri týždne pred konaním každého overovania v členskom štáte environmentálny overovateľ oznamuje akreditačnému alebo licenčnému orgánu zodpovednému za vykonávanie dozoru nad činnosťami príslušného environmentálneho overovateľa podrobné údaje o svojej akreditácii alebo licencii, miesto a časové údaje konania overovania.

3.   Environmentálny overovateľ bezodkladne informuje akreditačný alebo licenčný orgán o akýchkoľvek zmenách, ktoré majú vplyv na akreditáciu alebo licenciu, alebo ich rozsah.

4.   V pravidelných intervaloch nepresahujúcich 24 mesiacov musí akreditačný alebo licenčný orgán realizovať opatrenie, ktorým sa zabezpečuje, že environmentálny overovateľ stále plní akreditačné alebo licenčné požiadavky, a na základe ktorého sa sleduje kvalita vykonaných činností súvisiacich s overovaním a validáciou.

5.   Dozor môže pozostávať z kancelárskeho auditu, dozoru na mieste v organizáciách, dotazníkov, preskúmania environmentálnych vyhlásení alebo aktualizovaných environmentálnych vyhlásení validovaných environmentálnym overovateľom a preskúmania správy o overovaní.

Rozsah dozoru je úmerný činnostiam, ktoré vykonáva environmentálny overovateľ.

6.   Organizácie musia akreditačným alebo licenčným orgánom umožniť vykonávanie dozoru nad činnosťami environmentálneho overovateľa v priebehu procesu overovania a validácie.

7.   Rozhodnutie o ukončení alebo pozastavení platnosti akreditácie alebo licencie alebo o obmedzení rozsahu akreditácie alebo licencie, ktoré prijíma akreditačný alebo licenčný orgán, sa prijíma až potom, ako environmentálny overovateľ dostal príležitosť na vypočutie.

8.   Ak je akreditačný alebo licenčný orgán zodpovedný za vykonávanie dozoru nad činnosťami overovateľov toho názoru, že kvalita práce vykonanej environmentálnym overovateľom nespĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení, písomná správa o výsledkoch dozoru sa predloží príslušnému environmentálnemu overovateľovi a príslušnému orgánu, ktorému dotknutá organizácia plánuje podať žiadosť o zápis do registra, alebo ktorý dotknutú organizáciu zapísal do registra.

V prípade akéhokoľvek ďalšieho sporu sa správa o výsledkoch dozoru predloží fóru akreditačných a licenčných orgánov podľa článku 30.

Článok 24

Ďalšie požiadavky týkajúce sa dozoru nad činnosťami environmentálnych overovateľov, ktorí pôsobia v členskom štáte inom ako štát, v ktorom získali akreditáciu alebo licenciu

1.   Environmentálny overovateľ akreditovaný alebo licenciovaný v jednom členskom štáte musí najmenej štyri týždne pred overovaním a validáciou v inom členskom štáte oznámiť akreditačnému alebo licenčnému orgánu tohto členského štátu tieto informácie:

a)	údaje o svojej akreditácii alebo licencii, odbornej spôsobilosti, najmä znalosť právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia a úradného jazyku tohto členského štátu, a prípadne zloženie tímu;

b)	miesto a časové údaje konania overovania a validácie;

c)	adresu a kontaktné údaje organizácie.

Toto oznámenie sa posiela pred každým overovaním a validáciou.

2.   Akreditačný alebo licenčný orgán môže od overovateľa požadovať objasnenie jeho znalostí v súvislosti s potrebnými uplatniteľnými právnymi požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia.

3.   Akreditačný alebo licenčný orgán môže vyžadovať podmienky iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, len ak týmito inými podmienkami nie je dotknuté právo environmentálneho overovateľa poskytovať služby v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom získal akreditáciu alebo licenciu.

4.   Akreditačný orgán alebo licenčný nesmie využívať postup uvedený v odseku 1 na oneskorenie príchodu environmentálneho overovateľa. Ak akreditačný orgán alebo licenčný orgán nie je schopný plniť svoje úlohy v súlade s odsekmi 2 a 3 pred dátumom overovania a validácie, ktoré boli oznámené overovateľom v súlade s odsekom 1 písm. b), poskytne overovateľovi odôvodnenie.

5.   Akreditačné alebo licenčné orgány nesmú účtovať žiadne diskriminačné poplatky za oznamovanie a vykonávanie dozoru.

6.   Ak je dozorný akreditačný alebo licenčný orgán toho názoru, že kvalita práce environmentálneho overovateľa nespĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení, písomná správa o výsledkoch dozoru sa zašle príslušnému environmentálnemu overovateľovi, akreditačnému alebo licenčnému orgánu, ktorý udelil akreditáciu, a príslušnému orgánu, ktorému dotknutá organizácia plánuje podať žiadosť o zápis do registra alebo ktorý dotknutú organizáciu zaregistroval. V prípade akéhokoľvek ďalšieho sporu sa správa o výsledkoch dozoru predloží fóru akreditačných a licenčných orgánov podľa článku 30.

Článok 25

Podmienky týkajúce sa overovania a validácie

1.   Environmentálny overovateľ koná v rozsahu svojej akreditácie alebo licencie na základe písomnej dohody s organizáciou.

V tejto dohode sa:

a)	uvádza rozsah činnosti;

b)	uvádzajú podmienky, pri ktorých sa umožňuje environmentálnemu overovateľovi konať nezávislým odborným spôsobom, a

c)	organizácia zaväzuje spolupracovať v potrebnej miere.

2.   Environmentálny overovateľ zabezpečuje jednoznačné vymedzenie častí organizácie, pričom musia zodpovedať skutočnému rozdeleniu činností.

V environmentálnom vyhlásení sa jasne uvádzajú rôzne časti organizácie, ktoré sú predmetom overovania alebo validácie.

3.   Environmentálny overovateľ vykonáva hodnotenie prvkov uvedených v článku 18.

4.   Ako súčasť procesu overovania a validácie environmentálny overovateľ preskúmava dokumentáciu, navštevuje organizáciu, vykonáva kontroly na mieste a zúčastňuje sa rozhovorov so zamestnancami.

5.   Pred konaním návštevy environmentálneho overovateľa mu organizácia poskytuje základné informácie o organizácii a svojich činnostiach, environmentálnej politike a programe, popis uplatňovaného systému environmentálneho manažérstva v organizácii, podrobnosti o vykonanom environmentálnom preskúmaní alebo auditoch, správu o tomto preskúmaní alebo auditoch a o každom nápravnom opatrení prijatom po preskúmaní alebo auditoch a návrh environmentálneho vyhlásenia alebo aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia.

6.   Environmentálny overovateľ vypracováva pre organizáciu písomnú správu o výsledkoch overovania, v ktorej uvádza:

a)	všetky problémy súvisiace s činnosťou, ktorú vykonáva environmentálny overovateľ;

b)	opis dodržiavania súladu so všetkými požiadavkami uvedenými v tomto nariadení vrátane sprievodných dôkazov, zistení a záverov;

c)	porovnanie dosiahnutých výsledkov a krátkodobých cieľov s predchádzajúcimi environmentálnymi vyhláseniami a posúdenie environmentálneho správania a posúdenie sústavného zlepšovania environmentálneho správania organizácie;

d)	v príslušných prípadoch technické nedostatky environmentálneho preskúmania, metódy auditu, systému environmentálneho manažérstva alebo akéhokoľvek iného relevantného procesu.

7.   V prípade nedodržiavania ustanovení tohto nariadenia sa v správe uvádzajú aj:

a)	zistenia a závery o nedodržaní ustanovení zo strany organizácie, ako aj dôkazy, na ktorých sú tieto zistenia a závery založené;

b)	výhrady voči návrhu environmentálneho vyhlásenia alebo aktualizovanému environmentálnemu vyhláseniu a podrobnosti o zmenách a doplneniach alebo dodatkoch, ktoré by sa mali do environmentálneho vyhlásenia alebo do aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia vložiť.

8.   Po overení environmentálny overovateľ validuje environmentálne vyhlásenie organizácie alebo aktualizované environmentálne vyhlásenie a potvrdí, že organizácia spĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení za predpokladu, že výsledok overovania a validácie potvrdzuje, že:

a)	informácie a údaje uvedené v environmentálnom vyhlásení organizácie alebo v aktualizovanom environmentálnom vyhlásení sú spoľahlivé a správne a spĺňajú požiadavky tohto nariadenia a

b)	neexistuje žiadny dôkaz, že organizácia neplní uplatniteľné právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia.

9.   Pri validácii environmentálny overovateľ vydáva podpísané vyhlásenie uvedené v prílohe VII, v ktorom vyhlasuje, že overovanie a validáciu vykonal v súlade s týmto nariadením.

10.   Environmentálni overovatelia akreditovaní alebo licencovaní v jednom členskom štáte môžu vykonávať overovanie a validáciu v ktoromkoľvek inom členskom štáte v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

Nad procesom overovania alebo validácie vykonáva dozor akreditačný alebo licenčný orgán členského štátu, v ktorom sa má vykonať overovanie. Tomuto akreditačnému alebo licenčnému orgánu sa oznámi začiatok procesu v termíne stanovenom podľa článku 24 ods. 1.

Článok 26

Overovanie a validácia malých organizácii

1.   Pri vykonávaní overovania a validácie environmentálny overovateľ zohľadňuje osobitné charakteristiky malých organizácií vrátane:

a)	obmedzených riadiacich štruktúr;

b)	zamestnancov s rozmanitou pracovnou náplňou;

c)	zaškoľovania priamo na pracovisku;

d)	schopnosti rýchlo sa prispôsobovať zmenám a

e)	dokumentácie postupov v obmedzenom rozsahu.

2.   Environmentálni overovatelia vykonávajú overovanie alebo validáciu spôsobom, ktorý pre malé organizácie nevytvorí zbytočnú záťaž.

3.   Environmentálny overovateľ zohľadňuje objektívne dôkazy o tom, že systém je účinný vrátane existencie postupov v rámci organizácie, ktoré sú primerané rozsahu a zložitosti vykonávanej činnosti, povahe súvisiacich environmentálnych vplyvov a spôsobilosti prevádzkovateľov.

Článok 27

Podmienky týkajúce sa overovania a validácie v tretích krajinách

1.   Environmentálni overovatelia akreditovaní alebo licencovaní v jednom členskom štáte môžu vykonávať overovanie a validáciu organizácie so sídlom v tretej krajine v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

2.   Najmenej šesť týždňov pred konaním každého overovania alebo validácie v tretej krajine environmentálny overovateľ oznamuje akreditačnému alebo licenčnému orgánu členského štátu, v ktorom dotknutá organizácia plánuje podať žiadosť o zápis do registra alebo v ktorom je zapísaná do registra, podrobnosti týkajúce sa jeho akreditácie alebo licencie, ako aj miesto a časové údaje konania overovania alebo validácie.

3.   Nad procesom overovania alebo validácie vykonáva dozor akreditačný alebo licenčný orgán členského štátu, v ktorom je environmentálny overovateľ akreditovaný alebo licencovaný. Tomuto akreditačnému alebo licenčnému orgánu sa oznámi začiatok procesu v termíne stanovenom v odseku 2.

KAPITOLA VI

ORGÁN UDEĽUJÚCI AKREDITÁCIU A LICENCIU

Článok 28

Fungovanie udeľovania akreditácie a licencie

1.   Akreditačné orgány určené členskými štátmi podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 765/2008 sú zodpovedné za akreditáciu environmentálnych overovateľov a za vykonávanie dozoru nad činnosťami environmentálnych overovateľov v súlade s týmto nariadením.

2.   Členské štáty môžu podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 765/2008 ustanoviť licenčný orgán, ktorý bude zodpovedný za vydávanie licencií environmentálnym overovateľom a za dozor nad ich činnosťami.

3.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť neudeľovať fyzickým osobám akreditácie alebo licencie na vykonávanie činnosti environmentálnych overovateľov.

4.   Akreditačné a licenčné orgány hodnotia spôsobilosť environmentálnych overovateľov, pokiaľ ide o body uvedené v článkoch 20, 21 a 22 týkajúce sa rozsahu pôsobnosti požadovanej akreditácie alebo licencie.

5.   Rozsah pôsobnosti akreditácie alebo licencie environmentálnych overovateľov sa vymedzuje na základe klasifikácie ekonomických činností podľa nariadenia (ES) č. 1893/2006. Tento rozsah pôsobnosti je obmedzený spôsobilosťou environmentálneho overovateľa a podľa potreby sa v ňom zohľadňuje rozsah a zložitosť činnosti.

6.   Akreditačné a licenčné orgány stanovujú primerané postupy týkajúce sa udeľovania akreditácie alebo licencie, odmietnutia udelenia akreditácie alebo licencie, pozastavenia platnosti alebo zrušenia akreditácie alebo licencie environmentálnych overovateľov a vykonávania dozoru nad činnosťami environmentálnych overovateľov.

Tieto postupy zahŕňajú mechanizmy na zohľadňovanie pripomienok zainteresovaných strán vrátane príslušných orgánov a zastupiteľských orgánov organizácií, pokiaľ ide o uchádzačov o funkciu environmentálneho overovateľa a akreditovaných alebo licencovaných environmentálnych overovateľov.

7.   V prípade odmietnutia udelenia akreditácie alebo licencie akreditačný alebo licenčný orgán oznamuje environmentálnemu overovateľovi dôvody svojho rozhodnutia.

8.   Akreditačné alebo licenčné orgány zostavujú, revidujú a aktualizujú zoznam environmentálnych overovateľov, ako aj rozsah pôsobnosti ich akreditácie alebo licencie vo svojich členských štátoch, a každý mesiac – priamo alebo prostredníctvom vnútroštátnych orgánov, podľa rozhodnutia príslušného členského štátu – oznamujú zmeny tohto zoznamu Komisii a príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sídli akreditačný alebo licenčný orgán.

9.   V rámci súboru pravidiel a postupov týkajúcich sa monitorovania činností podľa článku 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 765/2008 akreditačný a licenčný orgán vypracováva správu o výsledkoch dozoru, ak po konzultácii s príslušným environmentálnym overovateľom dospeje k jednému z týchto rozhodnutí:

a)	činnosti environmentálneho overovateľa neboli vykonané dostatočne primerane na to, aby sa zabezpečilo, že organizácia spĺňa požiadavky uvedené v tomto nariadení;

b)	environmentálny overovateľ pri vykonávaní overovania a validácie porušil jednu alebo viaceré požiadavky uvedené v tomto nariadení.

Táto správa sa predkladá príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je organizácia zapísaná do registra alebo ktorému podáva žiadosť o zápis do registra, a v prípade potreby aj akreditačnému a licenčnému orgánu, ktorý akreditáciu alebo licenciu udelil.

Článok 29

Pozastavenie platnosti a zrušenie akreditácie alebo licencie

1.   Pozastavenie platnosti alebo zrušenie akreditácie alebo licencie si vyžaduje konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane environmentálneho overovateľa, aby sa akreditačnému alebo licenčnému orgánu poskytli potrebné dôkazy na prijatie rozhodnutia.

2.   Akreditačný alebo licenčný orgán informuje environmentálneho overovateľa o dôvodoch prijímaných opatrení a v prípade potreby o procese diskusie s príslušným orgánom presadzovania práva.

3.   Platnosť akreditácie alebo licencie sa pozastaví alebo sa akreditácia či licencia environmentálneho overovateľa zruší dovtedy, kým sa nezabezpečí plnenie tohto nariadenia z jeho strany podľa potreby v závislosti od povahy a rozsahu nesúladu alebo porušenia právnych požiadaviek.

4.   Pozastavenie platnosti akreditácie alebo licencie sa zruší, ak akreditačný alebo licenčný orgán získa dostatočné informácie o tom, že environmentálny overovateľ dodržiava toto nariadenie.

Článok 30

Fórum akreditačných a licenčných orgánov

1.   Všetky akreditačné a licenčné orgány zo všetkých členských štátov vytvoria fórum (ďalej len „fórum akreditačných a licenčných orgánov“) a schádzajú sa najmenej raz za rok v prítomnosti predstaviteľa Komisie.

2.   Úlohou fóra akreditačných a licenčných orgánov je zabezpečovať súdržnosť postupov týkajúcich sa:

a)	procesu akreditácie alebo udelenia licencie environmentálnym overovateľov podľa tohto nariadenia vrátane odmietnutia udeliť akreditáciu alebo licenciu, pozastavenia jej platnosti a jej zrušenia;

b)	vykonávania dozoru nad činnosťami akreditovaných alebo licencovaných environmentálnych overovateľov.

3.   Fórum akreditačných a licenčných orgánov na svojom zasadnutí vypracováva usmernenia, pokiaľ ide o otázky v rozsahu pôsobnosti akreditačných a licenčných orgánov.

4.   Fórum akreditačných a licenčných orgánov prijme svoj rokovací poriadok.

5.   Usmerňovacie dokumenty uvedené v odseku 3 a rokovací poriadok uvedený v odseku 4 sa predkladajú Komisii.

6.   Sprievodné dokumenty, ktoré sa týkajú harmonizačných postupov a ktoré schvaľuje fórum akreditačných a licenčných orgánov, predkladá podľa potreby Komisia na schválenie v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Tieto dokumenty sa sprístupňujú verejnosti.

Článok 31

Partnerské hodnotenie akreditačných a licenčných orgánov

1.   Partnerské hodnotenie týkajúce sa akreditácie a udeľovania licencií environmentálnych overovateľov podľa tohto nariadenia, ktoré má organizovať fórum akreditačných a licenčných orgánov uvedené v článku 30 ods. 1, sa vykonáva pravidelne aspoň každé štyri roky a obsahuje posúdenie pravidiel a postupov stanovených v článkoch 28 a 29.

Na partnerskom hodnotení sa zúčastňujú všetky akreditačné a licenčné orgány.

2.   Fórum akreditačných a licenčných orgánov pravidelne predkladá Komisii a výboru zriadenému podľa článku 49 ods. 1 správu o partnerskom hodnotení.

Táto správa sa sprístupní verejnosti, keď ju schváli fórum akreditačných a licenčných orgánov a výbor uvedený v prvom pododseku.

KAPITOLA VII

PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Článok 32

Pomoc poskytovaná organizáciám v súvislosti s dodržiavaním súladu s právnymi požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby organizácie dostali informácie a pomoc v súvislosti s právnymi požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia v danom členskom štáte.

2.   Pomoc zahŕňa:

a)	informácie o uplatniteľných právnych požiadavkách týkajúcich sa životného prostredia;

b)	určenie príslušných orgánov presadzovania práva v prípade špecifických uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia.

3.   Členské štáty môžu delegovať úlohy uvedené v odsekoch 1 a 2 na príslušné orgány alebo na akýkoľvek iný orgán, ktorý má potrebnú odbornosť a vhodné zdroje na splnenie úloh.

4.   Členské štáty zabezpečujú, aby orgány presadzovania práva reagovali aspoň na žiadosti malých organizácií súvisiace s uplatniteľnými právnymi požiadavkami týkajúcimi sa životného prostredia, ktoré patria do rozsahu ich pôsobnosti, a aby uvedeným organizáciám poskytovali informácie o spôsoboch poskytovania dôkazov, že tieto organizácie plnia relevantné právne požiadavky.

5.   Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány presadzovania práva oznamovali príslušnému orgánu, ktorý organizáciu zaregistroval, každý prípad nedodržania uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia, a to čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca.

Príslušný orgán presadzovania práva oznámi príslušnému orgánu prípad nedodržania čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca od zistenia prípadu.

Článok 33

Podpora EMAS

1.   Členské štáty v spojení s príslušnými orgánmi, orgánmi presadzovania práva a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami podporujú schému EMAS, pričom zohľadnia činnosti uvedené v článkoch 34 až 38.

2.   Členské štáty môžu na tento účel stanoviť podpornú stratégiu, ktorá sa pravidelne hodnotí.

Článok 34

Informácie

1.   Členské štáty prijmú vhodné opatrenia, aby poskytovali informácie:

a)	o cieľoch a hlavných zložkách EMAS verejnosti;

b)	o obsahu tohto nariadenia organizáciám.

2.   Členské štáty vo vhodnom prípade využívajú odborné publikácie, miestne časopisy, propagačné kampane alebo akékoľvek iné funkčné prostriedky na zvýšenie všeobecnej informovanosti o EMAS.

Členské štáty môžu spolupracovať najmä s priemyselnými združeniami, spotrebiteľskými organizáciami, environmentálnymi organizáciami, odbormi, miestnymi inštitúciami a ostatnými zainteresovanými stranami.

Článok 35

Podporné činnosti

1.   Členské štáty vykonávajú podporné činnosti týkajúce sa EMAS. Tieto činnosti môžu zahŕňať:

a)	podporu výmeny znalostí a najlepšej praxe v oblasti EMAS medzi všetkými zainteresovanými stranami;

b)	vytváranie účinných nástrojov na podporu EMAS a ich spoločného využívania s organizáciami;

c)	poskytovanie technickej pomoci organizáciám pri definovaní a realizácii ich marketingových činností súvisiacich s EMAS;

d)	podnecovanie vytvárania partnerstva medzi organizáciami na podporu EMAS.

2.   Logo EMAS bez registračného čísla môžu používať príslušné orgány, akreditačné a licenčné orgány, vnútroštátne orgány a ďalšie zainteresované strany na účely marketingu a propagácie EMAS. V takých prípadoch použitie loga EMAS uvedeného v prílohe V nesmie vzbudzovať dojem, že používateľ je registrovaný, ak to tak nie je.

Článok 36

Podpora účasti malých organizácií

Členské štáty prijímajú primerané opatrenia, aby podnecovali účasť malých organizácií, okrem iného:

a)	uľahčením prístupu k informáciám a prostriedkom finančnej pomoci, ktorá je osobitne prispôsobená ich potrebám;

b)	stanovením registračných poplatkov vo výške, ktorá podnieti väčšiu účasť;

c)	podporou opatrení technickej pomoci.

Článok 37

Prístup týkajúci sa zoskupení organizácií a prístup založený na plnení jednotlivých krokov

1.   Členské štáty podporujú miestne orgány, aby v spolupráci s priemyselnými združeniami, obchodnými komorami a inými zainteresovanými stranami poskytovali osobitnú pomoc klastrom na plnenie požiadaviek týkajúcich sa registrácie, ako sa uvádzajú v článkoch 4, 5 a 6.

Každá organizácia z klastra sa registruje oddelene.

2.   Členské štáty podporujú organizácie, aby vykonávali systém environmentálneho manažérstva. Podporujú najmä prístup založený na postupnosti jednotlivých krokov, ktoré vedú k zápisu do registra EMAS.

3.   Systémy vytvorené podľa odsekov 1 a 2 sa realizujú s cieľom vyhnúť sa zbytočným nákladom pre účastníkov najmä pre malé organizácie.

Článok 38

EMAS a iné politiky a nástroje v Spoločenstve

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva, členské štáty zvážia, ako je možné registráciu v EMAS v súlade s týmto nariadením:

a)	zohľadňovať pri vytváraní nových právnych predpisov;

b)	využívať ako nástroj pri uplatňovaní a presadzovaní právnych predpisov;

c)	zohľadňovať pri verejnom obstarávaní a verejných nákupoch.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva, a to najmä v oblasti hospodárskej súťaže, štátnej pomoci a v daňovej oblasti, členské štáty v prípade potreby prijímajú opatrenia, cieľom ktorých je uľahčiť organizáciám zápis do EMAS alebo ich zachovanie v EMAS.

Tieto opatrenia môžu okrem iného zahŕňať:

a)	úľavy z právnych predpisov, takže zaregistrovaná organizácia sa považuje za organizáciu, ktorá dodržiava určité právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia stanovené v iných právnych nástrojoch určených príslušnými orgánmi;

b)	lepšiu tvorbu práva, na základe ktorej sa upravujú iné právne nástroje, takže záťaž organizácií zúčastnených v EMAS sa odstraňuje, znižuje alebo zjednodušuje, a podporuje sa tak efektívne fungovanie trhov a zvyšuje sa konkurencieschopnosť.

Článok 39

Poplatky

1.   Členské štáty môžu vyrubiť poplatky, pričom zohľadnia:

a)	náklady vynaložené v súvislosti s poskytovaním informácií a pomoci organizáciám zo strany orgánov určených alebo zriadených na tento účel členskými štátmi podľa článku 32;

b)	náklady vynaložené v súvislosti s akreditáciou, licenciovaním a dozorom nad environmentálnymi overovateľmi;

c)	náklady na registráciu, predĺženie registrácie, jej pozastavenie a vymazanie príslušnými orgánmi, ako aj ďalšie náklady súvisiace so správou uvedených procesov v prípade organizácií so sídlom mimo Spoločenstva.

Tieto poplatky nesmú presiahnuť primeranú výšku a musia byť úmerné veľkosti organizácie a rozsahu činnosti, ktorá sa má vykonávať.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby boli organizácie informované o všetkých poplatkoch.

Článok 40

Nedodržiavanie podmienok

1.   Členské štáty prijímajú primerané právne alebo administratívne opatrenia v prípade nedodržiavania tohto nariadenia.

2.   Členské štáty uplatňujú účinné ustanovenia, ktorými sa zabráni využívaniu loga EMAS spôsobom, ktorý je v rozpore s týmto nariadením.

Môžu sa použiť ustanovenia uvedené do platnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (12).

Článok 41

Informácie a predkladanie správ Komisii

1.   Členské štáty informujú Komisiu o štruktúre a postupoch týkajúcich sa fungovania príslušných orgánov a akreditačných a licenčných orgánov a tieto informácie v prípade potreby aktualizujú.

2.   Členské štáty každé dva roky predkladajú Komisii aktualizované informácie o opatreniach prijatých podľa tohto nariadenia.

Členské štáty v týchto správach zohľadňujú najnovšiu správu, ktorú Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade podľa článku 47.

KAPITOLA VIII

PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA KOMISIE

Článok 42

Informácie

1.   Komisia poskytuje informácie:

a)	verejnosti o dlhodobých cieľoch a hlavných zložkách EMAS;

b)	organizáciám o obsahu tohto nariadenia.

2.   Komisia udržiava a uverejňuje:

a)	register environmentálnych overovateľov a zaregistrovaných organizácií;

b)	databázu environmentálnych vyhlásení v elektronickej podobe;

c)	databázu najlepších postupov v EMAS vrátane okrem iného účinných nástrojov na podporu EMAS a príkladov technickej podpory organizácií;

d)	zoznam zdrojov Spoločenstva na financovanie realizácie EMAS a súvisiacich projektov a činností.

Článok 43

Spolupráca a koordinácia

1.   Komisia primerane podporuje spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä s cieľom dosiahnuť jednotné a dôsledné uplatňovanie pravidiel v rámci celého Spoločenstva, pokiaľ ide:

a)	o zápis organizácií do registra;

b)	o environmentálnych overovateľov;

c)	o poskytovanie informácií a pomoci podľa článku 32.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, Komisia a ostatné inštitúcie a orgány Spoločenstva uvádzajú v prípade potreby EMAS alebo iné systémy environmentálneho manažérstva uznané v súlade s článkom 45 alebo rovnocenné ako podmienky plnenia zmluvy v prípade zákaziek na uskutočnenie prác a poskytovanie služieb.

Článok 44

Začlenenie EMAS do iných politík a nástrojov Spoločenstva

Komisia zváži, ako je možné registráciu v EMAS podľa tohto nariadenia:

1.	zohľadniť pri vypracúvaní nových právnych predpisov a revízii existujúcich právnych predpisov, najmä vo forme úľavy z právnych požiadaviek a lepšej právnej regulácie, ako sa uvádza v článku 38 ods. 2;

2.	používať ako nástroj pri uplatňovaní a presadzovaní právnych predpisov.

Článok 45

Vzťah k ostatným systémom environmentálneho manažérstva

1.   Členské štáty môžu Komisii predložiť písomnú žiadosť o uznanie existujúcich systémov environmentálneho manažérstva alebo ich častí ako systémov, ktoré spĺňajú zodpovedajúce požiadavky uvedené v tomto nariadení, pričom sú certifikované v súlade s príslušnými certifikačnými postupmi uznanými na národnej alebo regionálnej úrovni.

2.   Členské štáty vo svojej žiadosti uvádzajú relevantné časti systémov environmentálneho manažérstva a zodpovedajúce požiadavky uvedené v tomto nariadení.

3.   Členské štáty poskytujú dôkazy o rovnocennosti všetkých relevantných častí príslušného systému environmentálneho manažérstva s týmto nariadením.

4.   Komisia po preskúmaní žiadosti uvedenej v odseku 1 a konajúc v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 49 ods. 2 uznáva relevantné časti systémov environmentálneho manažérstva, ako aj akreditačné alebo licenčné požiadavky týkajúce sa certifikačných orgánov v prípade, ak je toho názoru, že členský štát:

a)	vo svojej žiadosti uviedol dostatočne jasne relevantné časti systémov environmentálneho manažérstva a zodpovedajúce požiadavky uvedené v tomto nariadení;

b)	poskytol dostatočné dôkazy o rovnocennosti všetkých relevantných častí príslušného systému environmentálneho manažérstva s týmto nariadením.

5.   Komisia uverejňuje odkazy na uznané systémy environmentálneho manažérstva vrátane relevantných kapitol v rámci EMAS uvedených v prílohe I, na ktoré sa tieto systémy vzťahujú, ako aj uznané akreditačné alebo licenčné požiadavky v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 46

Vytváranie referenčných dokumentov a usmernení týkajúcich sa jednotlivých sektorov

1.   Komisia po porade s členskými štátmi a ostatnými zúčastnenými stranami vypracuje sektorové referenčné dokumenty, ktoré zahŕňajú:

a)	najlepšie postupy environmentálneho manažérstva;

b)	ukazovatele environmentálneho správania jednotlivých sektorov;

c)	kde je to vhodné, referenčné kritériá na vynikajúce výsledky a systémy hodnotenia, ktoré určujú úrovne environmentálneho správania.

Komisia môže vypracovať aj referenčné dokumenty na medzisektorové použitie.

2.   Komisia zohľadní existujúce referenčné dokumenty a ukazovatele environmentálneho správania vytvorené v súlade s inými environmentálnymi politikami a nástrojmi v Spoločenstve alebo v súlade s medzinárodnými normami.

3.   Do konca roku 2010 Komisia vypracuje pracovný plán, pričom vymedzí orientačný zoznam sektorov, ktoré sa budú považovať za prioritné z hľadiska prijímania sektorových a medzisektorových referenčných dokumentov.

Táto správa sa sprístupní verejnosti a pravidelne sa aktualizuje.

4.   Komisia vypracuje v spolupráci s fórom príslušných orgánov usmernenie o registrácii organizácií mimo územia Spoločenstva.

5.   Komisia zverejní užívateľskú príručku, v ktorej uvedie podmienky účasti v EMAS.

Táto príručka bude dostupná vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie a online.

6.   Dokumenty vypracované podľa odsekov 1 a 4 sa predložia na prijatie. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Článok 47

Správy

Komisia každých päť rokov predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu informácie o akciách a opatreniach prijatých podľa tejto kapitoly, ako aj informácie, ktoré prijala od členských štátov podľa článku 41.

Správa obsahuje hodnotenie vplyvu schémy na životné prostredie a na trend týkajúci sa počtu účastníkov.

KAPITOLA IX

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 48

Zmena a doplnenie príloh

1.   Komisia môže v prípade potreby meniť a dopĺňať prílohy vzhľadom na skúsenosti získané počas fungovania EMAS, pokiaľ bola zistená potreba v súvislosti s usmernením týkajúcim sa požiadaviek v rámci EMAS a došlo k zmenám medzinárodných noriem alebo vzniku nových noriem, ktoré sú relevantné z hľadiska účinnosti uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 49 ods. 3.

Článok 49

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 50

Preskúmanie

Komisia preskúma EMAS vzhľadom na skúsenosti získané počas jej fungovania a vzhľadom na medzinárodný vývoj do 11. januára 2015. Zohľadňuje správy predložené Európskemu parlamentu a Rade v súlade s článkom 47.

Článok 51

Ustanovenia o zrušení a prechodné ustanovenia

1.   Zrušujú sa tieto právne akty:

a)	nariadenie (ES) č. 761/2001;

b)	rozhodnutie Komisie 2001/681/ES zo 7. septembra 2001 o usmernení na vykonanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001, ktorým sa umožňuje dobrovoľná účasť organizácií v systéme Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) (13);

c)	rozhodnutie Komisie 2006/193/ES z 1. marca 2006, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 stanovujú pravidlá používania loga EMAS vo výnimočných prípadoch na prepravných a terciárnych obaloch (14).

2.   Odchylne od odseku 1:

a)

vnútroštátne akreditačné orgány a príslušné orgány zriadené podľa nariadenia (ES) č. 761/2001 vykonávajú svoju činnosť aj naďalej. Členské štáty upravujú postupy využívané akreditačnými orgánmi a príslušnými orgánmi v súlade s týmto nariadením. Členské štáty zabezpečia, aby boli systémy vykonávajúce upravené postupy plne funkčné do 11. januára 2011;

b)

organizácie zapísané do registra v súlade s nariadením (ES) č. 761/2001 ostávajú aj naďalej v registri EMAS. V čase konania ďalšieho overovania organizácie environmentálny overovateľ kontroluje dodržiavanie súladu zo strany organizácie s novými požiadavkami tohto nariadenia. Ak sa má ďalšie overovanie konať pred 11. júlom 2010, dátum konania ďalšieho overovania sa môže posunúť o šesť mesiacov v rámci dohody s environmentálnym overovateľom a príslušnými orgánmi;

c)	environmentálni overovatelia, ktorí získali akreditáciu v súlade s nariadením (ES) č. 761/2001, môžu aj naďalej vykonávať svoju činnosť v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

3.   Odkazy na nariadenie (ES) č. 761/2001 sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII.

Článok 52

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Stanovisko z 25. februára 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 120, 28.5.2009, s. 56.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 26. októbra 2009.

(4)  Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

(5)  Ú. v. ES L 114, 24.4.2001, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

(7)  Ú. v. ES L 247, 17.9.2001, s. 1.

(8)  Ú. v. EÚ L 184, 23.7.2003, s. 19.

(9)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(10)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

(12)  Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.

(13)  Ú. v. ES L 247, 17.9.2001, s. 24.

(14)  Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2006, s. 63.

---

PRÍLOHA I

ENVIRONMENTÁLNE PRESKÚMANIE

Environmentálne preskúmanie by malo zahŕňať tieto oblasti:

1.	Určenie uplatniteľných právnych požiadaviek v oblasti životného prostredia Okrem zostavenia zoznamu uplatniteľných právnych požiadaviek musí organizácia uviesť, ako sa dajú poskytnúť dôkazy o tom, že dodržiava rôzne požiadavky.

2.

Určenie všetkých priamych a nepriamych environmentálnych aspektov s významným environmentálnym vplyvom, podľa potreby kvalitatívne a kvantitatívne určených, a vytvorenie registra tých aspektov, ktoré boli určené ako významné Organizácia by mala pri hodnotení významu environmentálneho aspektu zvážiť tieto otázky: i) možné poškodenie životného prostredia; ii) zraniteľnosť miestneho, regionálneho alebo globálneho životného prostredia; iii) veľkosť, počet, frekvencia a zvratnosť aspektu alebo vplyvu; iv) existenciu a požiadavky príslušných environmentálnych právnych predpisov; v) dôležitosť pre podielnikov a zamestnancov organizácie. a) Priame environmentálne aspekty Priame environmentálne aspekty súvisia s činnosťami, výrobkami a službami samotnej organizácie, ktoré môže organizácia priamo riadiť. Všetky organizácie musia brať do úvahy priame aspekty svojich činností. Priame environmentálne aspekty sa okrem iného vzťahujú na: i) právne požiadavky a obmedzenia povolení; ii) emisie do ovzdušia; iii) vypúšťanie do vôd; iv) výrobu, recykláciu, opakované používanie, prepravu a zneškodňovanie pevných a iných odpadov, najmä nebezpečných odpadov; v) využívanie a kontamináciu pôdy; vi) využívanie prírodných zdrojov a surovín (vrátane energie); vii) používanie prísad a pomocných látok, ako aj polotovarov; viii) miestne problémy (hluk, vibrácie, zápach, prach, vzhľad atď.); ix) dopravné problémy (pre tovar aj služby); x) riziká environmentálnych havárií a vplyvov, ktoré vzniknú alebo pravdepodobne vzniknú v dôsledku nehôd, havárií a možných núdzových situácií; xi) účinky na biodiverzitu. b) Nepriame environmentálne aspekty Nepriame environmentálne aspekty môžu vzniknúť pri vzájomnej interakcii organizácie s tretími stranami, pričom ich môže v primeranej miere ovplyvniť organizácia, ktorá sa snaží o zápis do registra EMAS. Je nevyhnutné, aby iné ako priemyselné organizácie, ako napríklad miestne orgány alebo finančné inštitúcie, zvážili environmentálne aspekty súvisiace s ich hlavnou činnosťou. Súpis, v ktorom sa uvedú len environmentálne aspekty miesta a zariadení organizácie nie je dostačujúci. Tieto okrem iného zahŕňajú: i) problémy súvisiace so životným cyklom výrobkov (projekt, vývoj, balenie, preprava, využívanie a zhodnotenie/zneškodňovanie odpadov); ii) kapitálové investície, udeľovanie pôžičiek a poisťovacie služby; iii) nové trhy; iv) výber a zloženie služieb (napr. doprava alebo stravovacie služby); v) administratívne a plánovacie rozhodnutia; vi) zloženie sortimentu výrobkov; vii) environmentálne správanie a praktiky zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov. Organizácie musia vedieť preukázať, že boli určené významné environmentálne aspekty spojené s ich postupmi obstarávania a že v systéme manažérstva riešia významné environmentálne vplyvy spojené s týmito aspektmi. Organizácia by sa mala usilovať zabezpečiť, aby dodávatelia a tí, ktorí konajú v jej mene, dodržiavali environmentálnu politiku organizácie v rozsahu činností vykonávaných na zmluvu. V prípade nepriamych environmentálnych aspektov musí organizácia zvážiť, aký veľký vplyv môže mať na tieto aspekty a aké opatrenia môže prijať na zmenšenie environmentálneho vplyvu.

3.

Opis kritérií hodnotenia významu environmentálneho vplyvu Organizácia vymedzuje kritériá hodnotenia významu environmentálnych aspektov svojich činností, výrobkov a služieb, aby sa dalo určiť, ktoré majú významný environmentálny vplyv. Kritériá, ktoré organizácia vytvorí, musia brať do úvahy právne predpisy Spoločenstva, musia byť komplexné, musia sa dať nezávisle kontrolovať, musia byť reprodukovateľné a sprístupnené verejnosti. Medzi hľadiská, ktoré sa berú do úvahy pri vytváraní kritérií hodnotenia významu environmentálnych aspektov organizácie, môžu okrem iného patriť: a) informácie o stave životného prostredia na účely identifikácie činností, výrobkov a služieb organizácie, ktoré môžu mať environmentálny vplyv; b) existujúce údaje organizácie o materiálových a energetických vstupoch, výpustoch, odpadoch a emisiách z hľadiska rizika; c) názory zainteresovaných strán; d) regulované environmentálne činnosti organizácie; e) činnosti spojené s obstarávaním; f) projekt, vývoj, výroba, distribúcia, servis, používanie, opakované používanie, recyklácia a zneškodňovanie výrobkov organizácie; g) činnosti organizácie, ktoré sú spojené s najvýznamnejšími environmentálnymi nákladmi a environmentálnymi prínosmi. Pri hodnotení významu environmentálnych vplyvov činností organizácie musí organizácia myslieť nielen na bežné prevádzkové podmienky, ale aj na podmienky nábehu a odstavenia a na rozumne predvídateľné havarijné podmienky. Musí zohľadňovať minulé, terajšie aj plánované činnosti.

4.	Preskúmanie všetkých existujúcich praktík a postupov environmentálneho manažérstva

5.	Vyhodnotenie spätnej väzby z vyšetrovania predchádzajúcich havárií

---

PRÍLOHA II

Požiadavky na systém environmentálneho manažérstva a ďalšie údaje, ktoré by mali poskytnúť organizácie vykonávajúce EMAS

Požiadavky na systém environmentálneho manažérstva podľa EMAS sú stanovené v oddiele 4 normy EN ISO 14001:2004. Tieto požiadavky sú uvedené v ľavom stĺpci nasledujúcej tabuľky, ktorá predstavuje časť A tejto prílohy.

Od registrovaných organizácií sa navyše vyžaduje, aby riešili viaceré dodatočné otázky, ktoré priamo súvisia s ďalšími zložkami oddielu 4 normy EN ISO 14001:2004. Tieto ďalšie požiadavky sú uvedené v pravom stĺpci nasledujúcej tabuľky, ktorá predstavuje časť B tejto prílohy.

ČASŤ A Požiadavky na systém environmentálneho manažérstva podľa EN ISO 14001:2004	ČASŤ B Ďalšie otázky, ktoré majú riešiť organizácie vykonávajúce EMAS
Organizácie, ktoré sa zúčastňujú na schéme pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) plnia požiadavky normy EN ISO 14001:2004, ktoré sú opísané v oddiele 4 európskej normy (1) a v plnom znení sa uvádzajú nižšie.
A. Požiadavky systému environmentálneho manažérstva
A.1. Všeobecné požiadavky
Organizácia musí vytvoriť, zdokumentovať, implementovať, udržiavať a sústavne zlepšovať systém environmentálneho manažérstva podľa požiadaviek tejto medzinárodnej normy a určiť, ako bude plniť tieto požiadavky.
Organizácia musí definovať a zdokumentovať predmet svojho systému environmentálneho manažérstva.
A.2. Environmentálna politika
Vrcholový manažment musí definovať environmentálnu politiku organizácie a zabezpečiť, že v rámci definovaného predmetu jej systému environmentálneho manažérstva:
a) je primeraná k charakteru, rozsahu a environmentálnym vplyvom jej činností, výrobkov a služieb;
b) obsahuje záväzok na sústavné zlepšovanie a prevenciu znečisťovania;
c) obsahuje záväzok na dodržiavanie príslušných právnych požiadaviek a iných požiadaviek, ktoré sa organizácia zaviazala plniť a vzťahujú sa na jej environmentálne aspekty;
d) poskytuje rámec na určovanie a preskúmavanie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov;
e) je zdokumentovaná, implementovaná a udržiavaná;
f) komunikuje sa so všetkými osobami pracujúcimi v organizácii alebo pre organizáciu a
g) je prístupná verejnosti.
A.3. Plánovanie
A.3.1. Environmentálne aspekty
Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať postup(-y):
a) na identifikáciu environmentálnych aspektov jej činností, výrobkov a služieb v rámci definovaného predmetu systému environmentálneho manažérstva, ktoré môže riadiť a ovplyvňovať tak, že ich zohľadňuje pri plánovaných alebo nových udalostiach, alebo nových alebo modifikovaných činnostiach, výrobkoch a službách, a
b) na určenie tých aspektov, ktoré majú alebo môžu mať významný vplyv(-y) na životné prostredie (t. j. významné environmentálne aspekty).
Organizácia musí zdokumentovať tieto informácie a udržiavať ich aktuálne.
Organizácia musí zabezpečiť, že významné environmentálne aspekty zohľadňuje pri vytváraní, implementovaní a udržiavaní jej systému environmentálneho manažérstva.
	B.1. Environmentálne preskúmanie Organizácie vykonajú úvodné environmentálne preskúmanie uvedené v prílohe I s cieľom určiť a posúdiť ich environmentálne aspekty a uplatniteľné právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia.
	Organizácie so sídlom mimo Spoločenstva takisto uvádzajú právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia, ktoré sa vzťahujú na podobné organizácie v členskom štáte, v ktorom plánujú podať svoju žiadosť.
A.3.2. Právne a iné požiadavky
Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať postup(-y):
a) na identifikáciu a prístup k príslušným právnym požiadavkám a iným požiadavkám, ktoré sa organizácia zaviazala plniť a vzťahujú sa na jej environmentálne aspekty, a
b) na určenie, ako tieto požiadavky použije na jej environmentálne aspekty.
Organizácia musí zabezpečiť, že tieto príslušné právne požiadavky a iné požiadavky, ktoré sa organizácia zaviazala plniť, berie do úvahy pri vytváraní, implementovaní a udržiavaní jej systému environmentálneho manažérstva.
	B.2. Súlad s právnymi predpismi
	Organizácie, ktoré sa chcú zapísať do registra EMAS preukážu, že:
	1. identifikovali a poznajú dôsledky všetkých uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia na organizáciu identifikovaných v rámci environmentálneho preskúmania podľa prílohy I;
	2. zabezpečujú dodržiavanie environmentálnych právnych predpisov vrátane povolení a obmedzení povolení a
	3. majú zavedené postupy, ktoré organizácii umožňujú priebežne plniť tieto požiadavky.
A.3.3. Dlhodobé ciele, krátkodobé ciele a program(-y)
Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať zdokumentované dlhodobé a krátkodobé environmentálne ciele na relevantných funkciách a úrovniach organizácie.
Dlhodobé a krátkodobé ciele musia byť merateľné všade, kde je to prakticky možné, a musia vyhovovať environmentálnej politike vrátane záväzkov na prevenciu znečisťovania, na dodržiavanie príslušných právnych požiadaviek a iných požiadaviek, ktoré sa organizácia zaviazala plniť, a na sústavné zlepšovanie.
Pri stanovovaní a preskúmavaní dlhodobých a krátkodobých cieľov organizácia musí zohľadňovať právne požiadavky a iné požiadavky, ktoré sa zaviazala plniť a svoje významné environmentálne aspekty. Taktiež musí zvažovať svoje technologické možnosti, finančné, prevádzkové a obchodné požiadavky a názory zainteresovaných strán.
Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať program(-y) na dosahovanie dlhodobých a krátkodobých cieľov. Program(-y) musí(-ia) obsahovať:
a) určenie zodpovednosti za dosahovanie dlhodobých a krátkodobých cieľov pre relevantné funkcie a úrovne organizácie a
b) prostriedky a časový rámec, v ktorom sa majú dosiahnuť.
	B.3. Environmentálne správanie
	1. Organizácie musia byť schopné preukázať, že systém manažérstva a postupy auditov sa zameriavajú na skutočné environmentálne správanie organizácie vzhľadom na priame a nepriame aspekty identifikované v environmentálnom preskúmaní podľa prílohy I.
	2. Environmentálne správanie organizácie sa musí vyhodnocovať vzhľadom na jej dlhodobé a krátkodobé ciele ako súčasť procesu preskúmania manažmentom. Organizácia sa musí zaviazať aj k sústavnému zlepšovaniu svojho environmentálneho správania. Pri tom môže organizácia zakladať svoju činnosť na miestnych, regionálnych a národných environmentálnych programoch.
	3. Prostriedky na dosahovanie dlhodobých a krátkodobých cieľov nesmú byť dlhodobými environmentálnymi cieľmi. Ak organizácia má jedno alebo viac miest, každé z týchto miest, v ktorom platí EMAS, musí spĺňať všetky požiadavky EMAS vrátane sústavného zlepšovania environmentálneho správania, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 2.
A.4. Implementácia a prevádzkovanie
A.4.1. Zdroje, roly, zodpovednosti a právomoci
Manažment musí zabezpečiť dostupnosť potrebných zdrojov na vytvorenie, implementáciu, udržiavanie a zlepšovanie systému environmentálneho manažérstva. Zdroje obsahujú ľudské zdroje a špecializované zručnosti, organizačnú infraštruktúru, technologické a finančné zdroje.
Roly, povinnosti a právomoci sa musia definovať, zdokumentovať a komunikovať tak, aby podporovali efektívne environmentálne manažérstvo.
Vrcholový manažment organizácie musí vymenovať konkrétneho(-ych) predstaviteľa(-ov) manažmentu, ktorý(-í) musí(-ia) mať bez ohľadu na ďalšie povinnosti definované roly, povinnosti a právomoc na:
a) zabezpečenie vytvorenia, implementácie a udržiavania systému environmentálneho manažérstva v súlade s požiadavkami tejto medzinárodnej normy;
b) predkladanie správ vrcholovému manažmentu o fungovaní systému environmentálneho manažérstva na preskúmanie vrátane odporúčaní na zlepšovanie.
A.4.2. Spôsobilosť, príprava pracovníkov a povedomie	B.4. Zapojenie zamestnancov
	1. Organizácia by mala uznať, že aktívne zapojenie zamestnancov je hybnou silou a predpokladom neustáleho a úspešného zlepšovania životného prostredia, ako aj hlavným zdrojom zlepšovania environmentálneho správania a správnym spôsobom, ako úspešne zakotviť systém environmentálneho manažérstva a auditu v organizácii.
	2. Pojem „účasť zamestnanca“ zahŕňa účasť, ako aj informovanie jednotlivého zamestnanca a jeho zástupcov. Preto by sa na každej úrovni mala vypracovať schéma účasti zamestnancov. Organizácia by mala uznať, že záväzok, prístupnosť a aktívna podpora zo strany manažmentu je podmienkou úspechu týchto procesov. V tejto súvislosti sa musí zdôrazniť nevyhnutnosť spätnej väzby od manažmentu k zamestnancom.
Organizácia musí zabezpečiť, aby každá osoba vykonávajúca úlohy v organizácii alebo pre organizáciu, ktorá má potenciál spôsobiť významný(-é) environmentálny(-e) vplyv(-y) identifikovaný(-é) organizáciou, bola spôsobilá na základe príslušného vzdelania, prípravy pracovníkov alebo skúseností. Príslušné záznamy sa musia archivovať.
Organizácia musí identifikovať potreby prípravy pracovníkov súvisiace s jej environmentálnymi aspektmi a jej systémom environmentálneho manažérstva. Musí poskytovať prípravu pracovníkov alebo vykonať iné činnosti, ktoré plnia tieto potreby. Príslušné záznamy sa musia archivovať.
Organizácia musí pre osoby pracujúce v organizácii alebo pre organizáciu vytvoriť, implementovať a udržiavať postup(-y), aby si tieto osoby uvedomili:
a) dôležitosť zhody s environmentálnou politikou, s postupmi a s požiadavkami systému environmentálneho manažérstva;
b) významné environmentálne aspekty a súvisiace súčasné alebo potenciálne vplyvy svojej práce a environmentálne prínosy, ktoré vyplývajú zo zlepšeného osobného správania;
c) svoje roly a povinnosti pri dosahovaní zhody s požiadavkami systému environmentálneho manažérstva a
d) potenciálne dôsledky nedodržania konkrétnych postupov.
	3. Okrem týchto požiadaviek sa zamestnanci zapoja do procesu zameraného na sústavné zlepšovanie environmentálneho správania organizácie prostredníctvom:
	a) úvodného environmentálneho preskúmania, analýzy súčasného stavu, zbierania a overovania informácií;
	b) vytvárania a uplatňovania systémov environmentálneho manažérstva a auditu, ktoré zlepšujú environmentálne správanie;
	c) environmentálnych výborov na zbieranie informácií a zabezpečenie účasti odborníka pre životné prostredie/zástupcov manažmentu, ako aj zamestnancov a ich zástupcov;
	d) spoločných pracovných skupín pre environmentálny akčný program a environmentálny audit;
	e) vypracovania environmentálnych vyhlásení.
	4. Na tento účel by sa mali využívať vhodné formy účasti, ako napríklad systém knihy návrhov alebo pracovné skupiny vytvorené v rámci jednotlivých projektov alebo environmentálne výbory. Organizácie musia zohľadňovať usmernenia Komisie týkajúce sa najlepšej praxe v tejto oblasti. V prípade, že o to zástupcovia zamestnancov požiadajú, zapoja sa aj oni.
A.4.3. Komunikácia
Vo vzťahu k svojim environmentálnym aspektom a systému environmentálneho manažérstva organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať postup(-y) na:
a) internú komunikáciu medzi rôznymi úrovňami a funkciami v organizácii;
b) prijímanie, zdokumentovanie a reagovanie na relevantnú komunikáciu s externými zainteresovanými stranami.
Organizácia musí rozhodnúť o externej komunikácii o svojich významných environmentálnych aspektoch a musí zdokumentovať toto rozhodnutie. Ak rozhodnutie je komunikovať, organizácia musí vytvoriť a implementovať metódu(-y) tejto externej komunikácie.
	B.5. Komunikácia
	1. Organizácie musia byť schopné preukázať, že vedú otvorený dialóg s verejnosťou a ostatnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych spoločenstiev a zákazníkov, pokiaľ ide o environmentálny vplyv ich činností, výrobkov a služieb, aby identifikovali obavy verejnosti a ostatných zainteresovaných strán.
	2. Otvorenosť, transparentnosť a pravidelné poskytovanie informácií o životnom prostredí sú hlavnými faktormi odlíšenia EMAS od iných schém. Tieto faktory sú pre organizáciu dôležité z hľadiska budovania dôvery medzi zainteresovanými stranami.
	3. EMAS zabezpečuje flexibilitu, ktorá organizáciám umožňuje zamerať príslušné informácie na konkrétne cieľové skupiny a zároveň zabezpečuje, aby boli všetky informácie dostupné tým, ktorí o ne požiadajú.
A.4.4. Dokumentácia
Dokumentácia systému environmentálneho manažérstva musí obsahovať:
a) environmentálnu politiku, dlhodobé a krátkodobé environmentálne ciele;
b) opis predmetu systému environmentálneho manažérstva;
c) opis hlavných prvkov systému environmentálneho manažérstva a ich vzájomné vzťahy a odkazy na súvisiace dokumenty;
d) dokumenty vrátane záznamov, ktoré vyžaduje táto medzinárodná norma, a
e) organizáciou určené dokumenty vrátane záznamov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie efektívneho plánovania, prevádzkovania a riadenia procesov súvisiacich s jej významnými environmentálnymi aspektmi.
A.4.5. Riadenie dokumentov
Dokumenty požadované systémom environmentálneho manažérstva a touto medzinárodnou normou sa musia riadiť. Záznamy sú špeciálnym typom dokumentu a musia sa riadiť podľa požiadaviek článku A.5.4.
Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať postup(-y) na:
a) schvaľovanie primeranosti dokumentov pred ich vydaním;
b) preskúmanie a aktualizáciu dokumentov v prípade potreby a na opakované schvaľovanie;
c) zabezpečenie identifikovateľnosti stavu dokumentov pri zmenách a pri bežných revíziách;
d) zabezpečenie dostupnosti relevantných verzií príslušných dokumentov na miestach ich používania;
e) zabezpečenie stálej čitateľnosti a ľahkej identifikovateľnosti dokumentov;
f) zabezpečenie identifikácie a riadenej distribúcie potrebných dokumentov externého pôvodu určených organizáciou na plánovanie a prevádzkovanie systému environmentálneho manažérstva a
g) zabránenie neúmyselnému použitiu neaktuálnych dokumentov a uplatnenie vhodnej identifikácie v prípade akejkoľvek ich archivácie.
A.4.6. Riadenie prevádzkových činností
Organizácia musí identifikovať a plánovať tie prevádzkové činnosti, ktoré súvisia s identifikovanými významnými environmentálnymi aspektmi v súlade so svojou environmentálnou politikou, dlhodobými a krátkodobými environmentálnymi cieľmi, aby zabezpečila ich vykonávanie za špecifikovaných podmienok:
a) vytvorením, implementovaním a udržiavaním zdokumentovaného(-ých) postupu(-ov) na riadenie situácií, kde by ich neprítomnosť mohla viesť k odchýlkam od environmentálnej politiky, dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov, a
b) dohodnutím prevádzkových kritérií v tomto(-ýchto) postupe(-och) a
c) vytvorením, implementovaním a udržiavaním postupov súvisiacich s identifikovanými významnými environmentálnymi aspektmi tovarov a služieb, ktoré organizácia používa, a komunikovaním o príslušných postupoch a požiadavkách s dodávateľmi vrátane zmluvných partnerov.
A.4.7. Havarijná pripravenosť a reakcia
Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať postup(-y) na identifikáciu potenciálnych havarijných situácií a potenciálnych nehôd, ktoré môžu mať environmentálny(-e) vplyv(-y), a ako bude na ne reagovať.
Organizácia musí reagovať na skutočné havarijné situácie a nehody a musí predchádzať ich vzniku alebo zmierňovať súvisiace negatívne environmentálne vplyvy.
Organizácia musí pravidelne preskúmavať a podľa potreby upravovať svoje postupy havarijnej pripravenosti a reakcie, najmä po výskyte nehôd alebo havarijných situácií.
Organizácia musí tiež pravidelne skúšať použiteľnosť takýchto postupov tam, kde je to prakticky možné.
A.5. Kontrolovanie
A.5.1. Monitorovanie a meranie
Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať postup(-y) na pravidelné monitorovanie a meranie kľúčových vlastností svojich prevádzkových činností, ktoré môžu mať významný environmentálny vplyv. Postup(-y) musí(-ia) obsahovať zdokumentovanie informácií na monitorovanie správania, riadenia príslušných prevádzkových činností a zhody s dlhodobými a krátkodobými environmentálnymi cieľmi organizácie.
Organizácia musí zabezpečiť používanie a udržiavanie kalibrovaných alebo overených monitorovacích a meracích zariadení a archivovať príslušné záznamy.
A.5.2. Hodnotenie dodržiavania požiadaviek
A.5.2.1. Organizácia v súlade so záväzkom na dodržiavanie právnych požiadaviek musí vytvoriť, implementovať a udržiavať postup(-y) na pravidelné hodnotenie dodržiavania príslušných právnych požiadaviek.
Organizácia musí udržiavať záznamy o výsledkoch z týchto pravidelných hodnotení.
A.5.2.2. Organizácia musí hodnotiť dodržiavanie iných požiadaviek, ktoré sa zaviazala plniť. Organizácia môže skombinovať toto hodnotenie s hodnotením dodržiavania právnych požiadaviek, ktoré uvádza článok A.5.2.1, alebo vytvoriť samostatný(-é) postup(-y).
Organizácia musí udržiavať záznamy o výsledkoch z týchto pravidelných hodnotení.
A.5.3. Nezhoda, nápravná činnosť a preventívna činnosť
Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať postup(-y) na zaoberanie sa so skutočnou(-ými) a potenciálnou(-ými) nezhodou(-ami) a na vykonanie nápravnej činnosti a preventívnej činnosti. Postup(-y) musí(-ia) definovať požiadavky na:
a) identifikovanie a napravenie nezhody (nezhôd) a vykonanie činnosti(-í) na zmiernenie ich environmentálnych vplyvov;
b) skúmanie nezhody (nezhôd), určovanie jej príčiny (ich príčin) a vykonanie činností tak, aby sa zabránilo jej (ich) opakovaniu;
c) hodnotenie potreby činnosti(-í) na predchádzanie vzniku nezhody (nezhôd) a implementovanie primeraných činností navrhnutých na zabránenie jej (ich) výskytu;
d) zaznamenanie výsledkov z vykonanej(-ých) nápravnej(-ých) činnosti(-í) a preventívnej(-ých) činnosti(-í) a
e) preskúmanie efektívnosti vykonanej(-ých) nápravnej(ých) činnosti(-í) a preventívnej(ých) činnosti(-í). Vykonané činnosti musia zodpovedať závažnosti problémov a príslušným environmentálnym vplyvom.
Organizácia musí zabezpečiť vykonanie všetkých potrebných zmien v dokumentácii systému environmentálneho manažérstva.
A.5.4. Riadenie záznamov
Organizácia musí vytvoriť a udržiavať záznamy, ktoré sú potrebné na preukázanie zhody s požiadavkami svojho systému environmentálneho manažérstva a tejto medzinárodnej normy a na preukázanie dosiahnutých výsledkov.
Organizácia musí vytvoriť, implementovať a udržiavať postup(-y) na identifikáciu, ukladanie, ochranu, vyhľadávanie, archivovanie a likvidovanie záznamov.
Záznamy musia byť a zostať čitateľné, identifikovateľné a schopné vysledovať vykonané činnosti.
A.5.5. Interný audit
Organizácia musí zabezpečiť vykonávanie interných auditov systému environmentálneho manažérstva v plánovaných intervaloch tak, aby:
a) určili, či systém environmentálneho manažérstva:
— sa riadi naplánovanými krokmi environmentálneho manažérstva vrátane požiadaviek tejto medzinárodnej normy a
— sa správne implementuje a udržuje, a
b) poskytli manažmentu informácie o výsledkoch auditov.
Organizácia musí naplánovať, vytvoriť, implementovať a udržiavať program(-y) auditov berúc do úvahy environmentálnu dôležitosť príslušnej(-ých) prevádzkovej(-ých) činnosti(-í) a výsledky predchádzajúcich auditov.
Postup(-y) auditu sa musí(-a) vytvoriť, implementovať a udržiavať tak, aby obsahoval (-li):
— povinnosti a požiadavky na plánovanie a vykonávanie auditov, podávanie výsledkov a archivovanie príslušných záznamov,
— určenie kritérií, predmetu, frekvencie vykonávania auditu a metód auditu.
Výber audítorov a vykonávanie auditov musí zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť procesu auditu.
A.6. Preskúmanie manažmentom
Vrcholový manažment musí v plánovaných intervaloch preskúmavať systém environmentálneho manažérstva organizácie, aby zabezpečil jeho sústavnú vhodnosť, primeranosť a efektívnosť. Preskúmania musia obsahovať posudzovanie možností zlepšovania a potrebu zmien systému environmentálneho manažérstva vrátane environmentálnej politiky a dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov.
Záznamy z preskúmaní manažmentom sa musia archivovať.
Vstup do preskúmaní manažmentom musí obsahovať:
a) výsledky z interných auditov a hodnotenia dodržiavania právnych požiadaviek a iných požiadaviek, ktoré sa organizácia zaviazala plniť;
b) komunikáciu(-ie) s externými zainteresovanými stranami vrátane sťažností;
c) environmentálne správanie organizácie;
d) rozsah plnenia dlhodobých a krátkodobých cieľov;
e) stav nápravných a preventívnych činností;
f) následné činnosti z predchádzajúcich preskúmaní manažmentom;
g) meniace sa okolnosti vrátane príprav právnych a iných požiadaviek vzťahujúcich sa na jej environmentálne aspekty a
h) odporúčania na zlepšovanie.
Výstupy z preskúmaní manažmentom musia obsahovať všetky rozhodnutia a činnosti, ktoré súvisia s možnými zmenami environmentálnej politiky, dlhodobých cieľov, krátkodobých cieľov a ďalších prvkov systému environmentálneho manažérstva, v súlade so záväzkom na sústavné zlepšovanie.
Zoznam vnútroštátnych normalizačných orgánov BE: IBN/BIN (Institut Belge de Normalisation/Belgisch Instituut voor Normalisatie) CZ: ČNI (Český normalizační institut) DK: DS (Dansk Standard) DE: DIN (Deutsches Institut für Normung e.V.) EE: EVS (Eesti Standardikeskus) EL: ELOT (Ελληνικός Οργανισμός Τυποποίησης) ES: AENOR (Asociacion Espanola de Normalizacion y Certificacion) FR: AFNOR (Association Française de Normalisation) IE: NSAI (National Standards Authority of Ireland) IT: UNI (Ente Nazionale Italiano di Unificazione) CY: CYS (Κυπριακός Οργανισμός Προώθησης Ποιότητας) LV: LVS (Latvijas Standarts) LT: LST (Lietuvos standartizacijos departamentas) LU: SEE (Service de l’Energie de l’Etat) (Luxemburg) HU: MSZT (Magyar Szabványügyi Testület) MT: MSA (Awtorita' Maltija dwar l-Istandards/Malta Standards Authority) NL: NEN (Nederlands Normalisatie-Instituut) AT: ON (Österreichisches Normungsinstitut) PL: PKN (Polski Komitet Normalizacyjny) PT: IPQ (Instituto Português da Qualidade) SI: SIST (Slovenski inštitut za standardizacijo) SK: SÚTN (Slovenský ústav technickej normalizácie) FI: SFS (Suomen Standardisoimisliitto r.y) SE: SIS (Swedish Standards Institute) UK: BSI (British Standards Institution).
	Doplňujúci zoznam vnútroštátnych normalizačných orgánov
	Vnútroštátne normalizačné orgány v členských štátoch, ktoré nespadajú pod EN ISO 14001:2004:
	BG: BDS (Български институт за стандартизация);
	RO: ASRO (Asociaţia de Standardizare din România).
	Vnútroštátne normalizačné orgány v členských štátoch, kde bol normalizačný orgán uvedený v EN ISO 14001:2004 nahradený:
	CZ: ÚNMZ (Ústav pro technickou normalizaci, metrologii a státní zkušebnictví).

---

(1)  Znenie uvedené v tejto prílohe sa použilo so súhlasom Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN). Plné znenie je možné kúpiť od vnútroštátnych normalizačných orgánov, ich zoznam sa uvádza v tejto prílohe. Žiadna reprodukcia tejto prílohy na komerčné účely nie je povolená.

---

PRÍLOHA III

INTERNÝ ENVIRONMENTÁLNY AUDIT

A.   Program auditu a frekvencia konania auditu

1.   Program auditu

Program auditu má poskytnúť vedeniu informácie potrebné na preskúmanie výsledkov organizácie v oblasti životného prostredia a účinnosti systému environmentálneho manažérstva a má ukázať, že sú operatívne riadené.

2.   Ciele programu

Medzi ciele musí patriť najmä hodnotenie existujúceho systému riadenia a zistenie súladu s politikou a programom organizácie, v rámci ktorej sa musí zistiť súlad s uplatniteľnými požiadavkami environmentálnych predpisov.

3.   Rozsah programu

Musí byť jasne definovaný celkový rozsah jednotlivých auditov alebo v prípadoch, keď je to vhodné, každej etapy cyklu auditov a musia byť výslovne uvedené:

a)	kontrolované oblasti;

b)	kontrolované činnosti;

c)	environmentálne kritériá, ktoré sa budú zohľadňovať;

d)	trvanie auditu.

Súčasťou environmentálneho auditu je zhodnotenie reálnych údajov potrebných na vyhodnotenie výsledkov environmentálneho správania.

4.   Frekvencia konania auditov

Audit alebo prípadne cyklus auditov, ktorý sa vzťahuje na všetky činnosti organizácie, sa uskutoční aspoň raz za tri roky alebo štyri roky, ak sa uplatňuje. výnimka ustanovená v článku 7. Frekvencia, s ktorou sa kontroluje každá činnosť, sa mení v závislosti od:

a)	povahy, rozsahu a zložitosti činností;

b)	významu súvisiacich environmentálnych vplyvov;

c)	dôležitosti a naliehavosti problémov zistených počas predchádzajúcich auditov;

d)	histórie environmentálnych problémov.

Zložitejšie činnosti s významnejším environmentálnym vplyvom sa musia kontrolovať častejšie.

Organizácia má vykonávať audity aspoň raz ročne, keďže vedenie organizácie aj environmentálny overovateľ vďaka tomu získajú dôkaz o tom, že významné environmentálne aspekty sú pod kontrolou.

Organizácia má vykonávať audit:

a)	výsledkov organizácie v oblasti životného prostredia a

b)	dodržiavania príslušných právnych požiadaviek v oblasti životného prostredia zo strany organizácie

B.   Činnosti počas auditu

Medzi činnosti vykonávané počas auditu patria rozhovory so zamestnancami, kontrola pracovných podmienok a zariadení a preskúmanie záznamov, písomných postupov a ostatnej príslušnej dokumentácie s cieľom vyhodnotiť výsledky kontrolovanej činnosti a určiť, či spĺňa platné normy, predpisy alebo dlhodobé a krátkodobé environmentálne ciele a či je existujúci systém, ktorého úlohou je riadiť environmentálne zodpovednosti, efektívny a vhodný. Pri určovaní efektívnosti celého systému riadenia by sa mali okrem iného využívať aj kontroly na mieste týkajúce sa dodržiavania súladu s týmito kritériami.

Do procesu auditu sa zahrnú najmä tieto opatrenia:

a)	pochopenie systémov riadenia;

b)	zhodnotenie silných a slabých stránok systémov riadenia;

c)	zhromaždenie príslušných dôkazov;

d)	vyhodnotenie zistení auditu;

e)	príprava záverov auditu;

f)	predloženie správy o zisteniach a záveroch auditu.

C.   Predkladanie správ o zisteniach a záveroch auditu

Základné ciele písomnej správy o audite sú:

a)	dokumentovať rozsah auditu;

b)	poskytnúť vedeniu informácie o stave súladu s environmentálnou politikou organizácie a environmentálneho pokroku v organizácii;

c)	poskytnúť vedeniu informácie o efektívnosti a spoľahlivosti opatrení na monitorovanie environmentálnych vplyvov organizácie;

d)	preukázať potrebu nápravných opatrení tam, kde je to vhodné.

---

PRÍLOHA IV

PODÁVANIE ENVIRONMENTÁLNYCH SPRÁV

A.   Úvod

Informácie o životnom prostredí sa uvádzajú jasným a súvislým spôsobom v elektronickej alebo tlačenej forme.

B.   Environmentálne vyhlásenie

Environmentálne vyhlásenie musí obsahovať aspoň tieto prvky a spĺňať minimálne tieto požiadavky:

a)	jasný a jednoznačný popis organizácie, ktorá sa uchádza o registráciu v EMAS a súhrn jej činností, výrobkov a služieb a v prípade potreby jej vzťahu k akejkoľvek materskej organizácii;

b)	environmentálna politika a stručný popis systému environmentálneho manažérstva organizácie;

c)	popis všetkých významných priamych a nepriamych environmentálnych aspektov, ktoré spôsobujú významné environmentálne vplyvy organizácie a vysvetlenie povahy vplyvov súvisiacich s týmito aspektmi (príloha I.2);

d)	popis dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov vo vzťahu k významným environmentálnym aspektom a vplyvom;

e)

súhrn dostupných údajov o správaní organizácie v oblasti životného prostredia vo vzťahu k jej dlhodobým a krátkodobým environmentálnym cieľom vzhľadom na jej významné environmentálne vplyvy. Podávanie správ musí byť založené na hlavných ukazovateľoch a ďalších príslušných ukazovateľoch environmentálneho správania stanovených v oddiele C;

f)	ostatné faktory týkajúce sa environmentálneho správania vrátane výsledkov vzhľadom na ustanovenia právnych predpisov, pokiaľ ide o ich významné environmentálne vplyvy;

g)	odkaz na uplatniteľné právne požiadavky týkajúce sa životného prostredia;

h)	meno a číslo akreditácie alebo licencie environmentálneho overovateľa a dátum vyhlásenia platnosti.

Aktualizované environmentálne vyhlásenie musí obsahovať aspoň prvky uvedené v písmenách e) až h) a spĺňať minimálne požiadavky stanovené v týchto písmenách.

C.   Hlavné ukazovatele a ďalšie príslušné existujúce ukazovatele environmentálneho správania

1.   Úvod

Organizácie musia v environmentálnom vyhlásení a v jeho aktualizáciách uviesť nasledujúce hlavné ukazovatele týkajúce sa priamych environmentálnych aspektov organizácie a ďalších príslušných ukazovateľov environmentálneho správania.

Správy by mali poskytnúť údaje o skutočnom vstupe/vplyve. Ak by zverejňovanie malo nepriaznivý vplyv na dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií organizácie, ak takúto dôvernosť stanovujú vnútroštátne právne predpisy alebo právne predpisy Spoločenstva na ochranu legitímnych hospodárskych záujmov, organizácia môže takéto informácie vo svojich správach indexovať napríklad stanovením prvého roka (s indexovým číslom 100), z ktorého by bol vývoj skutočného vstupu/vplyvu zrejmý.

Ukazovatele:

a)	poskytujú presné zhodnotenie environmentálneho správania organizácie;

b)	sú zrozumiteľné a jednoznačné;

c)	umožňujú vykonávať medziročné porovnávanie a hodnotiť vývoj environmentálneho správania organizácie;

d)	umožňujú vykonávať odvetvové, vnútroštátne alebo regionálne skúšobné porovnávanie podľa tohto, čo je vhodné;

e)	umožňujú v prípade potreby vykonávať porovnanie s požiadavkami predpisov.

2.   Hlavné ukazovatele

a)

Hlavné ukazovatele sa vzťahujú na všetky typy organizácií. Zameriavajú sa na správanie v nasledujúcich hlavných oblastiach životného prostredia: i) energetická účinnosť; ii) materiálová efektívnosť; iii) voda; iv) odpad; v) bidiverzita a vi) emisie. Ak organizácia usúdi, že jeden alebo viaceré hlavné ukazovatele nie sú relevantné pre jej významné priame environmentálne aspekty, nemusí tieto hlavné ukazovatele v správe uviesť. Organizácia na tento účel predloží odôvodnenie s odkazom na jej environmentálne preskúmanie.

b)	Každý hlavný ukazovateľ sa skladá z týchto prvkov: i) údaj A vyjadrujúci celkový ročný vstup/vplyv v danej oblasti; ii) údaj B vyjadrujúci celkový ročný výstup organizácie a iii) údaj R vyjadrujúci pomer A/B. Každá organizácia musí predložiť správu o všetkých troch prvkoch pre každý ukazovateľ.

c)

Vyjadrenie celkového ročného vstupu/vplyvu v danej oblasti (údaj A) sa uvádza takto: i) v prípade energetickej účinnosti: — pokiaľ ide o „celkové využívanie priamej energie“, uvádza celkovú ročnú spotrebu energie vyjadrenú v MWh alebo GJ, — pokiaľ ide o „celkové využívanie obnoviteľnej energie“, uvádza celkovú ročnú spotrebu energie (elektrina a teplo) vyrobenú organizáciou z obnoviteľných zdrojov energie v percentách; ii) v prípade materiálovej efektívnosti: — pokiaľ ide o „ročný hmotnostný prietok rozličných použitých materiálov“ (okrem nosičov energie a vody), uvádza sa v tonách; iii) v prípade vody: — pokiaľ ide o „celkovú ročnú spotrebu vody“, uvádza sa v m3; iv) v prípade odpadu — pokiaľ ide o „celkovú ročnú produkciu odpadu“ v rozdelení podľa typu, uvádza sa v tonách, — pokiaľ ide o „celkovú ročnú produkciu nebezpečného odpadu“, uvádza sa kilogramoch alebo v tonách; v) v prípade biodiverzity: — pokiaľ ide o „využívanie pôdy“, uvádza sa v m2 zastavanej plochy; vi) v prípade emisií: — pokiaľ ide o „celkovú ročnú emisiu skleníkových plynov“ vrátane aspoň emisií CO2, CH4, N2O, HFCs, PFCs a SF6, uvádza sa v tonách ekvivalentu CO2, — pokiaľ ide o „celkové ročné emisie do ovzdušia“ vrátane aspoň emisií SO2, NOX a PM, uvádza sa v kilogramoch alebo tonách. Okrem vyššie vymedzených ukazovateľov môže organizácia na vyjadrenie celkového ročného vstupu/vplyvu v danej oblasti použiť aj iné ukazovatele.

d)

Vyjadrenie celkového ročného výstupu organizácie (údaj B) je rovnaké pre všetky oblasti, ale prispôsobuje sa rozličným typom organizácií v závislosti od druhu ich činnosti a uvádza sa takto: i) pre organizácie pôsobiace vo výrobných odvetviach (priemysel) sa uvádza celková ročná hrubá pridaná hodnota vyjadrená v miliónoch EUR (mil. EUR) alebo celkový ročný fyzický výstup vyjadrený v tonách alebo v prípade malých organizácií celkový ročný obrat alebo počet zamestnancov; ii) pre organizácie nevýrobných odvetví (administratíva/služby) sa môže týkať veľkosti organizácie vyjadrenej ako počet zamestnancov. Okrem vyššie vymedzených ukazovateľov môže organizácia na vyjadrenie celkového ročného výstupu použiť aj iné ukazovatele.

3.   Ďalšie relevantné ukazovatele environmentálneho správania

Každá organizácia tiež každoročne podáva správu o svojom správaní týkajúcom sa špecifickejších environmentálnych aspektov, ako sa určili v environmentálnom vyhlásení, a zohľadňuje sektorové referenčné dokumenty, ak pre príslušné odvetvie existujú, ako sa uvádza v článku 46.

D.   Verejná dostupnosť

Organizácia musí vedieť preukázať environmentálnemu overovateľovi, že každý, kto sa zaujíma o environmentálne správanie organizácie, sa môže ľahko a bezplatne dostať k informáciám vyžadovaným v bodoch B a C.

Organizácia zabezpečí, aby boli tieto informácie dostupné v (jednom) z úradných jazykov členského štátu, v ktorom je organizácia zaregistrovaná a v príslušnom prípade v (jednom) z úradných jazykov všetkých členských štátov, v ktorých sa nachádzajú miesta zahrnuté do združenej registrácie.

E.   Miestna zodpovednosť

Organizácie, ktoré sa snažia o registráciu v EMAS, si môžu želať vypracovať jedno združené environmentálne vyhlásenie zahŕňajúce niekoľko rôznych geografických lokalít.

Keďže zámerom EMAS je zabezpečiť miestnu zodpovednosť, organizácie zabezpečia, aby sa v združenom environmentálnom vyhlásení jasne určili a oznamovali významné environmentálne vplyvy každého miesta.

---

PRÍLOHA V

LOGO EMAS

1.   Logo sa môže používať v každom z 23 jazykov za predpokladu, že sa použije toto znenie:

v bulharčine	:	„Проверено управление по околна среда“
v češtine	:	„Ověřený systém environmentálního řízení“
v dánčine	:	„Verificeret miljøledelse“
v holandčine	:	„Geverifieerd milieuzorgsysteem“
v angličtine	:	„Verified environmental management“
v estónčine	:	„Tõendatud keskkonnajuhtimine“
vo fínčine	:	„Todennettu ympäristöasioiden hallinta“
vo francúzštine	:	„Management environnemental vérifié“
v nemčine	:	„Geprüftes Umweltmanagement“
v gréčtine	:	„επιθεωρημένη περιβαλλοντική διαχείριση“
v maďarčine	:	„Hitelesített környezetvédelmi vezetési rendszer“
v taliančine	:	„Gestione ambientale verificata“
v írčine	:	„Bainistíocht comhshaoil fíoraithe“
v lotyštine	:	„Verificēta vides pārvaldība“
v litovčine	:	„Įvertinta aplinkosaugos vadyba“
v maltčine	:	„Immaniggjar Ambjentali Verifikat“
v poľštine	:	„Zweryfikowany system zarządzania środowiskowego“
v portugalčine	:	„Gestão ambiental verificada“
v rumunčine	:	„Management de mediu verificat“
v slovenčine	:	„Overené environmentálne manažérstvo“
v slovinčine	:	„Preverjen sistem ravnanja z okoljem“
v španielčine	:	„Gestión medioambiental verificada“
vo švédčine	:	„Verifierat miljöledningssystem“

2.   Logo sa používa buď:

—	v trojfarebnom prevedení (Pantone č. 355 zelená; Pantone č. 109 žltá; Pantone č. 286 modrá),

—

čierne,

—	biele alebo

—	v škále šedej.

---

PRÍLOHA VI

INFORMAČNÉ POŽIADAVKY NA REGISTRÁCIU

(informácie treba uviesť v prípade potreby)

1. ORGANIZÁCIA
Názov	…
Adresa	…
Mesto	…
PSČ	…
Štát/územie/región/autonómna oblasť	…
Kontaktná osoba	…
Telefón	…
Fax	…
E-mail	…
Internetová stránka	…
Verejný prístup k environmentálnemu vyhláseniu alebo jeho aktualizácii:
a) v tlačenej forme	…
b) v elektronickej forme	…
Registračné číslo	…
Dátum registrácie	…
Dátum pozastavenia registrácie	…
Dátum zrušenia registrácie	…
Dátum vydania ďalšieho environmentálneho vyhlásenia	…
Dátum vydania ďalšieho aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia	…
Žiadosť o udelenie výnimky podľa článku 7 ÁNO – NIE	…
Kód činnosti NACE	…
Počet zamestnancov	…
Obrat alebo ročná súvaha	…
2. MIESTO
Názov	…
Adresa	…
PSČ	…
Mesto	…
Štát/územie/región/autonómna oblasť	…
Kontaktná osoba	…
Telefón	…
Fax	…
E-mail	…
Internetová stránka	…
Verejný prístup k environmentálnemu vyhláseniu alebo jeho aktualizácii:
a) v tlačenej forme	…
b) v elektronickej forme	…
Registračné číslo	…
Dátum registrácie	…
Dátum pozastavenia registrácie	…
Dátum zrušenia registrácie	…
Dátum vydania ďalšieho environmentálneho vyhlásenia	…
Dátum vydania ďalšieho aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia	…
Žiadosť o udelenie výnimky podľa článku 7 ÁNO – NIE	…
Kód činnosti NACE	…
Počet zamestnancov	…
Obrat alebo ročná súvaha	…
3. ENVIRONMENTÁLNY OVEROVATEĽ
Meno/názov environmentálneho overovateľa	…
Adresa	…
PSČ	…
Mesto	…
Štát/územie/región/autonómna oblasť	…
Telefón	…
Fax	…
E-mail	…
Registračné číslo akreditácie alebo licencie	…
Rozsah akreditácie alebo licencie (kódy NACE)	…
Orgán udeľujúci akreditáciu alebo licenciu	…
V … dňa …/…/20	…
Podpis zástupcu organizácie	…

---

PRÍLOHA VII

VYHLÁSENIE ENVIRONMENTÁLNEHO OVEROVATEĽA O OVEROVANÍ A VALIDÁCII

… (meno/názov).

s registračným číslom overovateľa EMAS …

akreditovaný alebo s licenciou pre rozsah … (kód NACE)

vyhlasuje, že overil, či miesto(-a) alebo celá organizácia v zmysle environmentálneho vyhlásenia/aktualizovaného environmentálneho vyhlásenia (1) organizácie … (názov)

s registračným číslom (ak je k dispozícii) …

spĺňa(-jú) všetky požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 z 25. novembra 2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS).

Podpisom vyhlasujem, že:

—	overovanie a validácia boli vykonané v plnom súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1221/2009,

—	výsledok overovania a validácie potvrdzuje, že neexistuje žiadny dôkaz o nedodržiavaní uplatniteľných právnych požiadaviek týkajúcich sa životného prostredia,

—	údaje a informácie uvedené v environmentálnom vyhlásení/aktualizovanom environmentálnom vyhlásení (1) organizácie/miesta (1) poskytujú spoľahlivý, dôveryhodný a správny obraz o všetkých činnostiach organizácie/miesta (1) v rozsahu uvedenom v environmentálnom vyhlásení.

Tento dokument nie je rovnocenný s registráciou v EMAS. Zápis do registra EMAS môže urobiť iba príslušný orgán podľa nariadenia (ES) č. 1221/2009. Tento dokument sa samostatne nezverejňuje.

V … dňa …/…/20..

Podpis

---

(1)  Nehodiace sa prečiarknite.

---

PRÍLOHA VIII

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 761/2001	Toto nariadenie
článok 1 ods. 1	článok 1
článok 1 ods. 2 písm. a)	—
článok 1 ods. 2 písm. b)	—
článok 1 ods. 2 písm. c)	—
článok 1 ods. 2 písm. d)	—
článok 2 písm. a)	článok 2 ods. 1
článok 2 písm. b)	—
článok 2 písm. c)	článok 2 ods. 2
článok 2 písm. d)	—
článok 2 písm. e)	článok 2 ods. 9
článok 2 písm. f)	článok 2 ods. 4
článok 2 písm. g)	článok 2 ods. 8
článok 2 písm. h)	článok 2 ods. 10
článok 2 písm. i)	článok 2 ods. 11
článok 2 písm. j)	článok 2 ods. 12
článok 2 písm. k)	článok 2 ods. 13
článok 2 písm. l)	článok 2 ods. 16
článok 2 písm. l) bod i)	—
článok 2 písm. l) bod ii)	—
článok 2 písm. m)	—
článok 2 písm. n)	článok 2 ods. 17
článok 2 písm. o)	článok 2 ods. 18
článok 2 písm. p)	—
článok 2 písm. q)	článok 2 ods. 20
článok 2 písm. r)	—
článok 2 písm. s) prvý pododsek	článok 2 ods. 21
článok 2 písm. s) druhý pododsek	—
článok 2 písm. t)	článok 2 ods. 22
článok 2 písm. u)	—
článok 3 ods. 1	—
článok 3 ods. 2 písm. a) prvý pododsek	článok 4 ods. 1 písm. a) a b)
článok 3 ods. 2 písm. a) druhý pododsek	článok 4 ods. 3
článok 3 ods. 2 písm. b)	článok 4 ods. 1 písm. c)
článok 3 ods. 2 písm. c)	článok 4 ods. 1 písm. d)
článok 3 ods. 2 písm. d)	článok 4 ods. 5
článok 3 ods. 2 písm. e)	článok 5 ods. 2 prvý pododsek; článok 6 ods. 3
článok 3 ods. 3 písm. a)	článok 6 ods. 1 písm. a)
článok 3 ods. 3 písm. b) prvá veta	článok 6 ods. 1 písm. b) a c)
článok 3 ods. 3 písm. b) druhá veta	článok 7 ods. 1
článok 4 ods. 1	—
článok 4 ods. 2	článok 51 ods. 2
článok 4 ods. 3	—
článok 4 ods. 4	—
článok 4 ods. 5 prvá veta	článok 25 ods. 10 prvý pododsek
článok 4 ods. 5 druhá veta	článok 25 ods. 10 druhý pododsek druhá veta
článok 4 ods. 6	článok 41
článok 4 ods. 7	—
článok 4 ods. 8 prvý pododsek	článok 30 ods. 1
článok 4 ods. 8 druhý pododsek	článok 30 ods. 3 a 5
článok 4 ods. 8 tretí pododsek prvá a druhá veta	článok 31 ods. 1
článok 4 ods. 8 tretí pododsek posledná veta	článok 31 ods. 2
článok 5 ods. 1	článok 11 ods. 1 prvý pododsek
článok 5 ods. 2	článok 11 ods. 3
článok 5 ods. 3 prvá veta	článok 12 ods. 1
článok 5 ods. 3 druhá veta prvá zarážka	článok 12 ods. 1 písm. a)
článok 5 ods. 3 druhá veta druhá zarážka	článok 12 ods. 1 písm. b)
článok 5 ods. 4	článok 11 ods. 1 druhý a tretí pododsek
článok 5 ods. 5 prvá veta	článok 16 ods. 1
článok 5 ods. 5 druhá veta	článok 16 ods. 3 prvá veta
článok 5 ods. 5 tretia veta	článok 17 ods. 1
článok 5 ods. 5 štvrtá veta	článok 16 ods. 3 druhá pododsek a článok 16 ods. 4 druhý pododsek
článok 6 ods. 1	článok 13 ods. 1
článok 6 ods. 1 prvá zarážka	článok 13 ods. 2 písm. a) a článok 5 ods. 2 písm. a)
článok 6 ods. 1 druhá zarážka	článok 13 ods. 2 písm. a) a článok 5 ods. 2 písm. c)
článok 6 ods. 1 tretia zarážka	článok 13 ods. 2 písm. f) a článok 5 ods. 2 písm. d)
článok 6 ods. 1 štvrtá zarážka	článok 13 ods. 2 písm. c)
článok 6 ods. 1 druhý pododsek	článok 13 ods. 2 prvá veta
článok 6 ods. 2	článok 15 ods. 3
článok 6 ods. 3 prvá zarážka	článok 15 ods.3 písm. a)
článok 6 ods. 3 druhá zarážka	článok 15 ods. 3 písm. b)
článok 6 ods. 3 tretia zarážka	—
článok 6 ods. 3 posledná veta	článok 15 ods. 8
článok 6 ods. 4 prvý pododsek	článok 15 ods. 2
článok 6 ods. 4 druhý pododsek	článok 15 ods. 4
článok 6 ods. 5 prvá veta	článok 15 ods. 6
článok 6 ods. 5 druhá veta	článok 15 ods. 8 a 9
článok 6 ods. 6	článok 15 ods. 10
článok 7 ods. 1	článok 28 ods. 8
článok 7 ods. 2 prvá veta	článok 12 ods. 2
článok 7 ods. 2 druhá veta	článok 12 ods. 3
článok 7 ods. 3	článok 42 ods. 2 písm. a)
článok 8 ods. 1 prvá veta	článok 10 ods. 1
článok 8 ods. 1 druhá veta	článok 10 ods. 2
článok 8 ods. 2	—
článok 8 ods. 3 prvý pododsek	článok 10 ods. 4
článok 8 ods. 3 druhý pododsek	—
článok 9 ods. 1 úvodná veta	článok 4 ods. 3
článok 9 ods. 1 písm. a)	článok 45 ods. 4
článok 9 ods. 1 písm. b)	článok 45 ods. 4
článok 9 ods. 1 druhý pododsek	článok 45 ods. 5
článok 9 ods. 2	—
článok 10 ods. 1	—
článok 10 ods. 2 prvý pododsek	článok 38 ods. 1 a 2
článok 10 ods. 2 druhý pododsek prvá veta	článok 41
článok 10 ods. 2 druhý pododsek druhá veta	článok 47
článok 11 ods. 1 prvý pododsek	článok 36
článok 11 ods. 1 prvá zarážka	článok 36 písm. a)
článok 11 ods. 1 druhá zarážka	článok 36 písm. c)
článok 11 ods. 1 tretia zarážka	článok 36 písm. b)
článok 11 ods. 1 druhý pododsek prvá veta	článok 37 ods. 1
článok 11 ods. 1 druhý pododsek druhá veta	—
článok 11 ods. 1 druhý pododsek tretia veta	článok 37 ods. 2
článok 11 ods. 1 druhý pododsek štvrtá veta	článok 37 ods. 3
článok 11 ods. 2	článok 43 ods. 2
článok 11 ods. 3 prvá veta	článok 41 ods. 2
článok 11 ods. 3 druhá veta	článok 47
článok 12 ods. 1 písm. a)	—
článok 12 ods. 1 písm. b)	článok 35 ods. 1
článok 12 ods. 1 druhý pododsek	—
článok 12 ods. 2	článok 41 ods. 2
článok 12 ods. 3	—
článok 13	článok 40 ods. 1
článok 14 ods. 1	článok 49 ods. 1
článok 14 ods. 2	—
článok 14 ods. 3	—
článok 15 ods. 1	článok 50
článok 15 ods. 2	článok 48
článok 15 ods. 3	—
článok 16 ods. 1	článok 39 ods. 1
článok 16 ods. 2	článok 42 ods. 2
článok 17 ods. 1	—
článok 17 ods. 2, 3 a 4	článok 51 ods. 2
článok 17 ods. 5	—
článok 18	článok 52

---