EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32006R1967R(01)

Korigendum k nariadeniu Rady (ES) č. 1967/2006 z  21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94 ( Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006 )

OJ L 36, 8.2.2007, p. 6–30 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2006/1967/corrigendum/2007-02-08/oj

8.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 36/6


Korigendum k nariadeniu Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94

( Úradný vestník Európskej únie L 409 z 30. decembra 2006 )

Nariadenie (ES) č. 1967/2006 má znieť takto:

NARIADENIE RADY (ES) č. 1967/2006

z 21. decembra 2006

o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)

Ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (1) sa vzťahujú na Stredozemné more.

(2)

Rozhodnutím 98/392/ES (2) Rada uzavrela Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorý obsahuje zásady a pravidlá týkajúce sa ochrany a riadenia živých zdrojov na otvorenom mori. V súlade s pravidlami dohovoru sa Spoločenstvo usiluje koordinovať riadenie a ochranu živých vodných zdrojov s ostatnými pobrežnými štátmi.

(3)

Podľa rozhodnutia 98/416/ES (3) je Spoločenstvo zmluvnou stranou Dohody o Všeobecnej komisii pre rybolov v Stredozemnom mori (ďalej len „VKRSM“). Dohoda o VKRSM poskytuje rámec pre regionálnu spoluprácu pri ochrane a riadení stredozemných morských zdrojov prijímaním odporúčaní v oblasti, na ktoré sa vzťahuje Dohoda o VKRSM, ktoré sa stávajú pre zmluvné strany záväznými.

(4)

Biologické, sociálne a hospodárske charakteristiky stredozemného rybného hospodárstva si vyžadujú, aby Spoločenstvo zriadilo osobitný riadiaci rámec.

(5)

Pri prijímaní opatrení určených na ochranu a zachovanie živých vodných zdrojov a morských ekosystémov, ako aj na zabezpečenie ich trvalo udržateľného využívania sa Spoločenstvo podujalo uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti.

(6)

Systém riadenia ustanovený v tomto nariadení sa vzťahuje na operácie týkajúce sa rybolovu stredozemných zásob, ktorý uskutočňujú plavidlá Spoločenstva vo vodách Spoločenstva alebo v medzinárodných vodách, plavidlá tretích krajín v rybolovných zónach členských štátov alebo občania Únie v otvorenej časti Stredozemného mora.

(7)

Toto nariadenie by sa však nemalo vzťahovať na operácie, ktoré sú potrebné na vedecký výskum, aby sa mu nekládli prekážky.

(8)

Je potrebné zriadiť účinný riadiaci rámec prostredníctvom vhodného rozdelenia zodpovednosti medzi Spoločenstvo a členské štáty.

(9)

Prísna ochrana určitých morských druhov, ktorú už umožňuje smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (4), ktorá sa vzťahuje na územné morské vody členských štátov, by sa mala rozšíriť na otvorenú časť Stredozemného mora.

(10)

Podľa rozhodnutia Rady 1999/800/ES (5) o uzavretí Protokolu týkajúceho sa osobitne chránených oblastí a biologickej diverzity v Stredozemnom mori a o prijatí príloh k tomuto protokolu (Barcelonský dohovor), ktorý okrem ustanovení týkajúcich sa ochrany lokalít stredozemného významu ustanovuje vytvorenie zoznamov ohrozených alebo ohrozovaných druhov a druhov, ktorých využívanie je regulované.

(11)

Je potrebné prijať nové technické opatrenia pre rybolov, ktoré nahradia opatrenia ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 1626/94 z 27. júna 1994, ktorým sa ustanovujú určité technické opatrenia na ochranu zdrojov rybolovu v Stredozemnom mori (6), s cieľom zohľadniť nové vedecké stanoviská. Mali by sa zohľadniť aj hlavné prvky akčného plánu na ochranu a trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva.

(12)

Nariadenie (ES) č. 1626/94 by sa preto malo zrušiť.

(13)

Malo by sa zabrániť nadmerným úlovkom jedincov, ktorí nedosahujú predpísanú veľkosť. Na to je potrebné ochraňovať určité oblasti, kde sa zhromažďujú mladé jedince, pri zohľadnení miestnych biologických podmienok.

(14)

Rybársky výstroj, ktorý príliš škodí morskému prostrediu alebo ktorý vedie k vyčerpaniu určitých zásob, by sa mal zakázať alebo prísnejšie regulovať.

(15)

S cieľom predísť ďalšiemu zvýšeniu mier úhynu mladých jedincov a podstatne znížiť množstvo mŕtvych vodných organizmov vyhodených rybárskymi plavidlami je vhodné ustanoviť zväčšenie ôk sietí a hákov vlečných sietí, sietí na lov pri dne a dlhých lovných šnúr používaných na lov určitých druhov morských organizmov, ako aj ustanoviť povinné používanie sietí so štvorcovými okami.

(16)

S cieľom zabezpečiť prechodné obdobie je pred zvýšením veľkosti ôk vlečných sietí na lov pri dne vhodné určiť niektoré charakteristiky vybavenia vlečných sietí, ktoré zlepšia selektivitu súčasne používanej veľkosti ôk.

(17)

Riadenie rybolovného úsilia by malo byť hlavným nástrojom, ktorý zabezpečí trvalo udržateľné rybné hospodárstvo v Stredozemnom mori. Na tento účel je vhodné určiť celkové rozmery hlavných druhov pasívneho rybárskeho výstroja, aby sa vymedzil jeden faktor, ktorý ovplyvňuje zavedené rybolovné úsilie.

(18)

Časť pobrežnej zóny by sa mala vyhradiť pre selektívny rybársky výstroj používaný malými rybármi, aby sa chránili oblasti s mláďatami a citlivé biotopy a aby sa zlepšila sociálna udržateľnosť stredozemného rybného hospodárstva.

(19)

Je vhodné určiť minimálnu vykládkovú veľkosť určitých morských organizmov s cieľom zlepšiť ich využívanie a stanoviť normy, na ktorých môžu členské štáty budovať svoje riadiace systémy pre pobrežné rybné hospodárstvo. Na tento účel by selektivita určitého rybárskeho výstroja mala čo najviac zodpovedať minimálnej vykládkovej veľkosti stanovenej pre určité druhy alebo skupiny druhov lovených týmto výstrojom.

(20)

S cieľom nebrániť umelému zarybňovaniu ani prenosu zásob rýb a iných morských organizmov by sa mali povoliť operácie potrebné na uskutočnenie takýchto činností za predpokladu, že sú v súlade s trvalou udržateľnosťou dotknutého druhu.

(21)

Vzhľadom na to, že športové rybárstvo je v Stredozemí veľmi dôležité, je potrebné zabezpečiť, aby sa uskutočňovalo spôsobom, ktorý nezasahuje výrazne do komerčného rybolovu, aby bolo v súlade s trvalo udržateľným využívaním živých vodných zdrojov a aby spĺňalo záväzky Spoločenstva, pokiaľ ide o regionálne rybárske organizácie.

(22)

Vzhľadom na osobitné charakteristiky mnohých stredozemných rybolovných oblastí, ktoré sú obmedzené na určité geografické podzóny, a po zohľadnení tradície uplatňovania systému riadenia úsilia na subregionálnej úrovni je vhodné ustanoviť vytvorenie riadiaceho plánu Spoločenstva a národných riadiacich plánov, ktoré majú spojiť riadenie úsilia najmä s osobitnými technickými opatreniami.

(23)

Na zabezpečenie účinnej kontroly rybolovných činností by sa mali prijať určité osobitné opatrenia, ktoré dopĺňajú alebo sprísňujú opatrenia stanovené nariadením Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (7). Potrebné je najmä znížiť súčasný prah ekvivalentu 50 kg živej hmotnosti pre druhy, ktoré nemigrujú na veľké vzdialenosti, malé pelagické druhy chytené v Stredozemnom mori, ktorý sa musí zaznamenať do lodného denníka.

(24)

Vzhľadom na to, že rybné hospodárstvo Spoločenstva je zodpovedné za viac ako 75 % úlovkov mečiara veľkého v Stredozemnom mori, je vhodné ustanoviť riadiace opatrenia. S cieľom zabezpečiť, aby tieto opatrenia boli účinné, by mali technické opatrenia na ochranu určitých zásob druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti pochádzať od príslušných regionálnych rybárskych organizácií. Komisia by potom mala predložiť VKRSM, prípadne Medzinárodnej komisii pre ochranu tuniaka atlantického (ICCAT) vhodné návrhy. Neuzavretie dohody v stanovenej lehote nezabráni EÚ prijať na tento účel opatrenia, pokým sa nedosiahne definitívna dohoda na mnohostrannom základe.

(25)

Nariadenie Rady (ES) č. 813/2004 zaviedlo osobitné ustanovenia o rybolove vo vodách v okolí Malty v súlade s usmerneniami ustanovenými v zmluve o pristúpení, a najmä v jej článku 21 a prílohe III. Tieto ustanovenia je vhodné zachovať.

(26)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8).

(27)

Zmeny a doplnenia príloh k tomuto nariadeniu by sa tiež mali prijať v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti:

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje

a)

na ochranu, riadenie a využívanie živých vodných zdrojov, ak sa takéto činnosti vykonávajú:

i)

v morských vodách Stredozemného mora na východ od 5o 36′ západnej dĺžky (ďalej len „Stredozemné more“), ktoré patria pod zvrchovanosť alebo jurisdikciu členských štátov;

ii)

rybárskymi plavidlami Spoločenstva v Stredozemnom mori mimo vôd uvedených v bode i);

iii)

štátnymi príslušníkmi členských štátov bez toho, aby bola dotknutá primárna zodpovednosť vlajkového štátu, v Stredozemnom mori mimo vôd uvedených v bode i) a

b)

na predaj produktov rybného hospodárstva ulovených v Stredozemnom mori.

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na rybolovné operácie vykonávané výlučne na účely vedeckých skúmaní, ktoré sa uskutočňujú s povolením príslušného členského štátu alebo členských štátov, alebo z ich moci.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:

1.

„vlečený výstroj“ je akýkoľvek rybársky výstroj s výnimkou vlečných šnúr, vlečený buď silou motora rybárskeho plavidla, alebo ťahaný navijakom z rybárskeho plavidla, ktoré kotví alebo sa pomaly pohybuje, vrátane najmä vlečených sietí a škrabákov;

a)

„vlečené siete“ sú vlečné siete, záťahové siete ovládané z lode a záťahové siete ovládané z pobrežia:

i)

„vlečné siete“ sú siete, ktoré aktívne vlečie hlavný lodný motor, pozostávajú z kužeľovitého alebo pyramídovitého tela (ako vlečné telo), vzadu uzavretého zužujúcim sa rukávcom, a možno ich otvárať rozšírením krídel siete alebo namontovať na pevný rám. Horizontálny otvor sa získa buď rozpernými doskami, alebo ho zabezpečuje nosník alebo rám rozličného tvaru a veľkosti. Takéto siete možno vliecť buď po dne (vlečná sieť na lov pri dne), alebo v strednej hĺbke (pelagická vlečná sieť);

ii)

„záťahové siete ovládané z lode“ sú obkľučujúce siete alebo vlečené záťahové siete, ktoré fungujú a sú ťahané prostredníctvom lán a navijaka z pohybujúcej sa alebo ukotvenej lode a ktoré nevlečie hlavný lodný motor, pozostávajú z dvoch bočných krídel a stredového jadra buď vo forme lyžice, alebo s vakom v zadnej koncovej časti a možno ich používať na lov od hladiny až po dno v závislosti od cieľového druhu;

iii)

„záťahové siete ovládané z brehu“ sú obkľučujúce siete a vlečené záťahové siete spustené z lode a ovládané z pobrežia;

b)

„škrabáky“ sú zariadenia, ktoré buď aktívne vlečie hlavný lodný motor (lodný škrabák), alebo ťahá motorizovaný navijak z ukotveného plavidla (mechanizovaný škrabák), ktorými sa lovia lastúrniky, ulitníky alebo hubky a ktoré pozostávajú zo sieťového vaku alebo kovového koša pripevneného k pevnému rámu alebo tyči rozličnej veľkosti a tvaru, ktorého nižšia časť môže mať zbernú čepeľ, ktorá môže byť zaoblená, ostrá alebo zúbkovaná a môže alebo nemusí byť vybavená sklznými plošinami a ponornými doskami. Niektoré škrabáky sú vybavené hydraulickým zariadením (hydraulické škrabáky). Škrabáky ťahané ručne alebo manuálnym navijakom v plytkých vodách s pomocou alebo bez pomoci lode, ktorými sa lovia lastúrniky, ulitníky alebo hubky (ručný škrabák), sa nepovažujú za vlečený výstroj na účely tohto nariadenia.

2.

„chránená rybolovná oblasť“ je geograficky vymedzená morská oblasť, v ktorej sú všetky alebo niektoré rybolovné činnosti dočasne alebo trvalo zakázané alebo obmedzené s cieľom zlepšiť využívanie a ochranu živých vodných zdrojov alebo ochranu morských ekosystémov;

3.

„sieť na lov pri dne“ je viacstenná žiabrová sieť, žiabrová sieť na lov pri dne alebo kombinovaná sieť na lov pri dne:

a)

„viacstenná žiabrová sieť“ je akákoľvek sieť vytvorená z dvoch alebo viacerých kusov siete paralelne zavesených na jedno hlavné lano, upevnená alebo schopná upevnenia akýmkoľvek spôsobom na morskom dne;

b)

„žiabrová sieť na lov pri dne“ je akákoľvek sieť vytvorená z jedného kusa sieťoviny, ktorú vo vode vertikálne udržiavajú plaváky a závažia, upevnená alebo schopná upevnenia akýmkoľvek spôsobom na dne mora, ktorá udržiava výstroj na mieste buď blízko dna, alebo plávajúca vo vodnom stĺpci;

c)

„kombinovaná sieť na lov pri dne“ je akákoľvek žiabrová sieť na lov pri dne, kombinovaná s viacstennou žiabrovou sieťou, ktorá tvorí spodnú časť;

4.

„obkľučujúce siete“ sú siete, ktoré lovia ryby tak, že ich obkľúčia zo strán i zospodu. Môžu, ale nemusia byť vybavené záťahovou šnúrou:

a)

„kruhová záťahová sieť“ je akákoľvek obkľučujúca sieť, ktorej spodná časť sa sťahuje prostredníctvom šnúry na spodnej strane siete, ktorá prechádza radom kruhov pozdĺž spodného lana a ktorá umožňuje stiahnutie a uzavretie siete. Kruhové záťahové siete sa môžu používať na lov malých pelagických druhov, veľkých pelagických druhov alebo druhov žijúcich pri morskom dne;

5.

„pasce“ sú rybárskym výstrojom, ktorý je upevnený na dne alebo sa na dno spúšťa a ktorý funguje ako pasce na odchyt morských druhov. Sú konštruované vo forme koša, hrnca, suda alebo klietky a vo väčšine prípadov pozostávajú z pevného alebo polopevného rámu z rôzneho materiálu (drevo, pletenina, kovové tyče, drôtené pletivo atď.), ktorý môže, ale nemusí byť pokrytý sieťovinou. Majú jeden alebo viac lievikov alebo otvorov s hladkým koncom, ktoré umožňujú živočíchom vstúpiť do vnútornej komory. Môžu sa používať jednotlivo alebo v skupinách. Keď sa používajú v skupinách, hlavná šnúra nesie početné pasce na vedľajších šnúrach rozličnej dĺžky a odstupov v závislosti od cieľového druhu;

6.

„dlhé lovné šnúry“ sú rybárskym výstrojom, ktorý pozostáva z hlavnej šnúry nesúcej početné háky na bočných šnúrach (náväzcoch) rozličnej dĺžky a odstupov v závislosti od cieľového druhu. Môžu sa rozložiť buď vertikálne, alebo horizontálne vzhľadom na morskú hladinu. Môžu sa umiestniť na dne alebo pri dne (dlhé lovné šnúry na lov pri dne) alebo sa môžu vznášať v strednej hĺbke alebo tesne pod hladinou (dlhé lovné šnúry na lov pri hladine);

7.

„háčiky“ sú zahnuté, zaostrené kúsky oceľového drôtu, obyčajne s ostňom. Hrot háčika môže byť buď rovný, alebo aj stočený naspäť a zahnutý; telo háčika môže byť rozličnej dĺžky a tvaru a jeho prierez môže byť okrúhly (bežný) alebo plochý (vykovaný). Celková dĺžka háčika sa meria ako maximálna celková dĺžka tela háčika od jeho konca, ktorý slúži na uchytenie šnúry a obyčajne má očko, až po vrchol oblúka. Šírka háčika sa meria ako najväčšia horizontálna vzdialenosť od vonkajšej časti tela háčika po vonkajšiu časť ostňa;

8.

„športový rybolov“ je rybolovná činnosť využívajúca živé vodné zdroje na rekreáciu alebo šport;

9.

„zariadenia na zhlukovanie rýb (FAD)“ sú akékoľvek zariadenia, ktoré plávajú na hladine mora a zhlukujú pod sebou mladé alebo dospelé jedince druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti;

10.

„kríž svätého Andreja“ je drapák, ktorý nožnicovým pohybom zbiera z morského dna buď lastúrniky druhu Pinna nobilis, alebo červené koraly.

11.

„dno zarastené morskou trávou“ je oblasť, kde je morské dno charakterizované dominantnou prítomnosťou fanerogamov alebo kde takáto vegetácia existovala a je potrebné ju obnoviť. Morská tráva je spoločný pojem pre druhy Posidonia oceanica, Cymodocea nodosa, Zoostera marina a Zoostera noltii;

12.

„koralový biotop“ je oblasť, kde je morské dno charakterizované dominantnou prítomnosťou osobitného biologického spoločenstva nazývaného koralový alebo kde takéto spoločenstvo existovalo a je potrebné ho obnoviť. Koralový je spoločný pojem pre veľmi zložitú biogénnu štruktúru, ktorá vzniká neustálym prelínaním vápenatých vrstiev na existujúcom skalnatom podloží, vytvorených stavebnou činnosťou koralových červených rias a živočíchov s inkrustovanými vápenatými schránkami, ako sú hubky, ascídie, pŕhlivce („rohaté koraly“, „morské vejáre“ atď.), machovky, mnohoštetinavce, obrúčkavce a iné organizmy fixujúce vápenec;

13.

„mäerlové dno“ je oblasť, kde je morské dno charakterizované dominantnou prítomnosťou osobitného biologického spoločenstva nazývaného „mäerl“ alebo kde takéto spoločenstvo existovalo a je potrebné ho obnoviť. Mäerl je spoločný pojem pre biogénnu štruktúru tvorenú niekoľkými druhmi korálových červených rias (Corallinaceae), ktoré majú tvrdé vápnikové kostry a rastú ako neupevnené voľne žijúce rozvetvené, konárikové alebo výrastkové korálové riasy na morskom dne a zhromažďujú sa v záhyboch plochého morského dna s blatovým alebo piesočným povrchom. Mäerlové dno sa obyčajne skladá z jedného druhu červených rias alebo z ich rôznych kombinácií, najmä Lithothamnion coralloides a Phymatolithon calcareum;

14.

„priame zarybňovanie“ je činnosť, pri ktorej sa uvoľňujú živé voľne žijúce živočíchy vybraných druhov do vôd, v ktorých sa prirodzene vyskytujú, aby sa využila prirodzená produkcia vodného prostredia na zvýšenie počtu jedincov dostupných pre rybolov a/alebo na zvýšenie prirodzeného prírastku;

15.

„transplantácia“ je proces, pri ktorom ľudia zámerne prepravia a vypustia nejaký druh v oblastiach s existujúcou populáciou a prebiehajúcim genetickým tokom, v ktorých sa vyskytuje;

16.

„nepôvodný druh“ je druh, ktorého historický známy prirodzený rozsah výskytu sa nachádza mimo záujmovej oblasti;

17.

„introdukcia“ je proces, pri ktorom ľudia zámerne presunú a vypustia nejaký nepôvodný druh v oblasti, ktorá je mimo jeho historicky známeho prirodzeného rozsahu výskytu.

KAPITOLA II

CHRÁNENÉ DRUHY A BIOTOPY

Článok 3

Chránené druhy

1.   Zámerný lov, ponechávanie na palube, tranzit alebo vykládka morských druhov uvedených v prílohe IV k smernici 92/43/EHS sa zakazuje s výnimkou prípadov, keď bola udelená výnimka v súlade s článkom 16 smernice 92/43/EHS.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 je ponechávanie na palube, tranzit alebo vykládka jedincov morských druhov uvedených v odseku 1, ktoré boli náhodne ulovené, povolená, pokiaľ je táto činnosť potrebná na zabezpečenie pomoci pre zotavenie jednotlivých živočíchov a za predpokladu, že príslušné vnútroštátne orgány boli vopred riadne informované.

Článok 4

Chránené biotopy

1.   Lov vlečnými sieťami, škrabákmi, kruhovými záťahovými sieťami, záťahovými sieťami ovládanými z lode, záťahovými sieťami ovládanými z pobrežia alebo podobnými sieťami nad dnom zarasteným morskou trávou, najmä druhom Posidonia oceanica, alebo iným morským fanerogamom sa zakazuje.

Odchylne od prvého pododseku možno povoliť v rámci riadiacich plánov ustanovených podľa článku 18 alebo článku 19 tohto nariadenia používanie kruhových záťahových sietí, záťahových sietí ovládaných z lode alebo podobných sietí, ktorých celkový ponor a správanie pri rybolovných činnostiach spôsobuje, že sa záťahová šnúra, čelná šnúra ani ťažné laná nedotýkajú dna zarasteného morskou trávou.

2.   Lov vlečnými sieťami, škrabákmi, záťahovými sieťami ovládanými z pobrežia alebo podobnými sieťami nad koralovými biotopmi a mäerlovým dnom sa zakazuje.

3.   Používanie vlečených škrabákov a vlečných sietí v hĺbkach väčších ako 1 000 m sa zakazuje.

4.   Zákaz ustanovený v odseku 1 pododseku 1 a odseku 2 sa vzťahuje od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia na všetky lokality sústavy Natura 2000, všetky osobitné chránené územia a všetky osobitne chránené územia stredozemného záujmu (SPAMI), ktoré boli určené na účely ochrany týchto biotopov buď podľa smernice 92/43/EHS alebo podľa rozhodnutia 1999/800/ES.

5.   Odchylne od odseku 1 pododseku 1 možno zo strany Komisie v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002 povoliť rybolov plavidlami celkovej dĺžky menšej alebo rovnej 12 metrom, s výkonom motora menším alebo rovným 85 kW, vybavenými vlečenými sieťami na lov pri dne tradične vykonávaný na dne porastenom druhmi rodu Posidonia, za predpokladu, že:

i)

dotknuté rybolovné činnosti sú upravené riadiacim plánom ustanoveným v článku 19 tohto nariadenia;

ii)

dotknuté rybolovné činnosti neovplyvňujú viac ako 33 % oblasti s dnom zarasteným morskou trávou druhu Posidonia oceanica v rámci oblasti, na ktorú sa vzťahuje riadiaci plán;

iii)

dotknuté rybolovné činnosti neovplyvňujú viac ako 10 % dna zarasteného morskou trávou v územných vodách dotknutého členského štátu.

Rybolovné činnosti povolené podľa tohto odseku musia:

a)

spĺňať požiadavky článku 8 ods. 1 písm. h), článku 9 ods. 3 bodu 2 a článku 23;

b)

byť regulované s cieľom zabezpečiť, aby boli úlovky druhov uvedených v prílohe III minimálne.

Článok 9 ods. 3 pododsek 1 sa však neuplatňuje.

Keď sa rybárske plavidlo prevádzkované podľa ustanovení tohto odseku stiahne z flotily s pomocou verejných prostriedkov, odoberie sa osobitné rybárske povolenie na vykonávanie tejto rybolovnej činnosti a už sa znova nevydá.

Dotknuté členské štáty zriadia plán monitorovania a oznamujú Komisii každé tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia stav dien zarastených morskou trávou druhu Posidonia oceanica, ktoré sú ovplyvnené činnosťou vlečených sietí na lov pri dne, a zoznam povolených rybárskych plavidiel. Prvá správa sa predloží Komisii do 31. júla 2009.

6.   Členské štáty prijmú vhodné kroky na zabezpečenie zhromaždenia vedeckých informácií s cieľom identifikovať a zmapovať biotopy, ktoré sa majú chrániť podľa tohto článku.

KAPITOLA III

CHRÁNENÉ RYBOLOVNÉ OBLASTI

Článok 5

Informačný postup, ktorým sa zriaďujú chránené rybolovné oblasti

Členské štáty poskytnú Komisii prvýkrát do 31. decembra 2007 informácie potrebné na zriadenie chránených rybolovných oblastí a možné riadiace opatrenia, ktoré sa v nich majú uplatňovať, vo vodách patriacich do ich jurisdikcie, ako aj mimo nich, kde si ochrana oblastí s mladými jedincami, neresísk a morského ekosystému pred škodlivými účinkami rybolovu vyžaduje osobitné opatrenia.

Článok 6

Chránené rybolovné oblasti Spoločenstva

1.   Na základe informácií poskytnutých podľa článku 5 tohto nariadenia, ako aj akýchkoľvek ďalších významných informácií na ten istý účel Rada vymedzí do dvoch rokov od prijatia tohto nariadenia chránené oblasti, ktoré sa vyskytujú v podstate za územnými vodami členských štátov, v súvislosti s druhmi zakázaných alebo povolených rybolovných činností v týchto oblastiach.

2.   Členské štáty môžu následne vymedziť iné chránené rybolovné oblasti alebo zmeniť ich hranice alebo v nich platné riadiace predpisy na základe nových významných vedeckých informácií.

3.   Členské štáty a Komisia prijmú vhodné kroky na zabezpečenie primeraného zhromažďovania vedeckých informácií s cieľom vedeckej identifikácie a zmapovania oblastí, ktoré sa majú chrániť podľa tohto článku.

Článok 7

Národné chránené rybolovné oblasti

1.   Členské štáty do dvoch rokov od prijatia tohto nariadenia a na základe informácií poskytovaných podľa článku 5 tohto nariadenia vymedzia s ohľadom na chránené rybolovné oblasti už zriadené v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia ďalšie chránené rybolovné oblasti vo svojich územných vodách, v ktorých možno zakázať alebo obmedziť rybolovné činnosti s cieľom chrániť a riadiť živé vodné zdroje alebo udržať alebo zlepšiť stav ochrany morských ekosystémov. Príslušné orgány dotknutých členských štátov rozhodnú o rybárskom výstroji, ktorý možno používať v týchto chránených oblastiach, ako aj o vhodných technických pravidlách, ktoré nesmú byť menej prísne ako právne predpisy Spoločenstva.

2.   Členské štáty môžu následne vymedziť iné chránené rybolovné oblasti alebo zmeniť hranice alebo riadiace predpisy stanovené podľa odseku 1 na základe nových významných vedeckých informácií. Členské štáty a Komisia prijmú vhodné kroky na zabezpečenie primeraného zhromažďovania vedeckých informácií s cieľom vedeckej identifikácie a zmapovania oblastí, ktoré sa majú chrániť podľa tohto článku.

3.   Opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sa oznámia Komisii. Pri uplatňovaní ustanovení odsekov 1 a 2 členské štáty informujú Komisiu o vedeckých, technických a právnych dôvodoch, na ktorých sa zakladá požiadavka osobitných opatrení.

4.   Ak môže navrhovaná chránená rybolovná oblasť v územných vodách členského štátu ovplyvňovať plavidlá iného členského štátu, vymedzí sa až po porade s Komisiou, členským štátom a príslušnou regionálnou poradnou radou v súlade s postupom ustanoveným v článku 8 ods. 3 až 6 nariadenia (ES) č. 2371/2002.

5.   Ak sa Komisia domnieva, že rybolovné riadiace opatrenia oznámené podľa odseku 3 nie sú dostatočné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdrojov a životného prostredia, môže po porade s členským štátom tento štát požiadať, aby opatrenie zmenil a doplnil, alebo môže navrhnúť, že Rada vymedzí chránené územie alebo prijme rybolovné riadiace opatrenia vo vzťahu k dotknutým vodám.

KAPITOLA IV

OBMEDZENIA TÝKAJÚCE SA RYBÁRSKEHO VÝSTROJA

Článok 8

Zakázaný rybársky výstroj a zakázané postupy

1.   Na rybolov sa nesmú používať a na palube sa nesmú uchovávať:

a)

jedovaté, uspávacie alebo korozívne látky;

b)

generátory elektrických šokov;

c)

výbušniny;

d)

látky, ktoré môžu po zmiešaní explodovať;

e)

vlečené zariadenia na zber červených koralov alebo iného druhu koralov alebo koralovitých organizmov;

f)

pneumatické kladivá alebo iné úderné nástroje najmä na zber lastúrnikov žijúcich v skalách;

g)

kríž svätého Andreja a podobné drapáky na zber červených koralov alebo iného druhu koralov alebo koralovitých organizmov;

h)

sieťové dielce s okami menšími ako 40 mm pri vlečných sieťach na lov pri dne.

2.   Siete na lov pri dne sa nesmú používať na lov týchto druhov: tuniaka dlhoplutvého (Thunnus alalunga), tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus), mečiara veľkého (Xiphias gladius), pražmy obyčajnej (Brama brama), žralokov (Hexanchus griseus, Cetorhinus maximus, Alopiidae, Carcharhinidae, Sphyrnidae, Isuridae a Lamnidae).

Odchylne od uvedeného možno ponechať na palube alebo vyložiť náhodné vedľajšie úlovky v počte do troch jedincov druhov žralokov uvedených v prvom pododseku za predpokladu, že nie sú chránenými druhmi podľa práva Spoločenstva.

3.   Lov, ponechávanie na palube, prekládka na inú loď, vykládka, skladovanie, predávanie, vystavovanie alebo ponúkanie na predaj ďatlovky (Lithophaga litophaga) a Pholas dactylus sa zakazuje.

4.   Zakazuje sa používanie harpún v spojení s podvodným dýchacím prístrojom (akvalung) alebo v noci od západu slnka do úsvitu.

5.   Lov, ponechávanie na palube, prekládka na inú loď, vykládka, skladovanie, predávanie, vystavovanie alebo ponúkanie na predaj samičiek langúst (Palinuridae spp.) a samičiek homára európskeho (Homarus gammarus) s vajíčkami sa zakazuje. Samičky langusty a samičky homára s vajíčkami sa po náhodnom úlovku okamžite vracajú do mora alebo ich možno použiť na priame zarybňovanie a transplantáciu v rámci riadiacich plánov vytvorených buď podľa článku 18, alebo článku 19 tohto nariadenia.

Článok 9

Minimálna veľkosť ôk sietí

1.   Používanie vlečenej siete, obkľučujúcej siete alebo žiabrovej siete na rybolov a ich uchovávanie na palube je zakázané, pokiaľ veľkosť ôk v tej časti siete, ktorá má najmenšie oká, nie je v súlade s odsekmi 3 až 6 tohto článku.

2.   Veľkosť ôk sa určí postupmi uvedenými v nariadení Komisie (ES) č. 129/2003 (9).

3.   Pre iné vlečené siete, ako sú uvedené v odseku 4, je najmenšia veľkosť ôk:

1.

do 30. júna 2008: 40 mm;

2.

od 1. júla 2008 sa sieť uvedená v bode 1 nahradí sieťou so štvorcovými okami veľkosti 40 mm na rukávci alebo v prípade riadne odôvodnenej žiadosti vlastníka lode sieťou s kosoštvorcovými okami veľkosti 50 mm.

Vo vzťahu k predchádzajúcemu pododseku sú rybárske plavidlá oprávnené používať a uchovávať na palube iba jednu z týchto dvoch druhov sietí;

3.

do 30. júna 2012 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto odseku, na základe ktorej, ako aj na základe informácií zaslaných členskými štátmi do 31. decembra 2011 prípadne navrhne náležité úpravy príslušných ustanovení.

4.   Pre vlečné siete na lov sardiniek a sardel, ak tieto druhy predstavujú aspoň 80 % živej hmotnosti úlovku po triedení, je minimálna veľkosť ôk 20 mm.

5.   Pre obkľučujúce siete je minimálna veľkosť ôk 14 mm.

6.

a)

Žiabrové siete na lov pri dne nesmú mať veľkosť ôk menšiu ako 16 mm.

b)

Pre žiabrové siete na lov pri dne určené na lov pagela bledého, ak tento druh predstavuje aspoň 20 % živej hmotnosti úlovku, je minimálna veľkosť ôk 100 mm.

7.   Členský štát môže povoliť výnimku z ustanovení odsekov 3, 4 a 5 pre záťahové siete ovládané z lode a záťahové siete ovládané z pobrežia, ktorých sa dotýka riadiaci plán, ako je uvedený v článku 19, a za predpokladu, že dotknuté kategórie rybolovu sú vysoko selektívne, majú zanedbateľný účinok na morské prostredie a netýkajú sa ich ustanovenia podľa článku 4 ods. 5.

8.   Členské štáty poskytnú pre takéto výnimky aktuálne vedecké a technické odôvodnenia.

Článok 10

Minimálna veľkosť háčikov

Používanie dlhých lovných šnúr s háčikmi celkovej dĺžky menšej ako 3,95 cm a celkovej šírky menšej ako 1,65 cm na rybolov a uchovávanie na palube sa zakazuje každému rybárskemu plavidlu, ktoré používa dlhé lovné šnúry a vykladá alebo uchováva na palube množstvo pagela bledého (Pagellus bogaraveo), ktoré tvorí viac ako 20 % živej hmotnosti úlovku po triedení.

Článok 11

Prídavky a vybavenie vlečných sietí

1.   Oká v žiadnej časti siete nesmú byť blokované ani inak účinne zmenšené s výnimkou použitia zariadení, ktoré povoľuje nariadenie Komisie (EHS) č. 3440/84 (10) alebo ktoré sú vymedzené v písmene a) prílohy I k tomuto nariadeniu.

2.   Vybavenie vlečných sietí musí spĺňať technickú špecifikáciu ustanovenú v písmene b) prílohy I k tomuto nariadeniu.

Článok 12

Rozmery rybárskeho výstroja

Zakazuje sa uchovávať na palube alebo spúšťať do mora rybárske výstroje, ktoré nespĺňajú rozmery špecifikované v prílohe II.

Článok 13

Minimálne vzdialenosti a hĺbka na používanie rybárskeho výstroja

1.   Používanie vlečeného výstroja sa zakazuje do troch námorných míľ od pobrežia alebo po hĺbnicu 50 m, ak sa táto hĺbka dosiahne v kratšej vzdialenosti od pobrežia.

Odchylne od prvého pododseku sa používanie škrabákov povoľuje do troch námorných míľ bez ohľadu na hĺbku za predpokladu, že úlovok iných druhov, ako sú mäkkýše a kôrovce, neprekročí 10 % celkovej živej hmotnosti úlovku.

2.   Používanie vlečných sietí sa zakazuje do 1,5 námornej míle od pobrežia. Používanie lodných škrabákov a hydraulických škrabákov sa zakazuje do 0,3 námornej míle od pobrežia.

3.   Používanie kruhových záťahových sietí sa zakazuje do 300 metrov od pobrežia alebo po hĺbnicu 50 m, ak sa táto hĺbka dosiahne v kratšej vzdialenosti od pobrežia.

Kruhová záťahová sieť sa nesmie používať v hĺbkach menších ako 70 % celkového ponoru príslušnej kruhovej záťahovej siete, uvedeného v prílohe II k tomuto nariadeniu.

4.   Používanie škrabákov na lov hubiek sa zakazuje po hĺbnicu 50 m a nesmie sa vykonávať do 0,5 námornej míle od pobrežia.

5.   Na žiadosť členského štátu Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002 povolí výnimku z odsekov 1, 2 a 3 pod podmienkou, že takáto výnimka je odôvodnená osobitnými geografickými obmedzeniami, ako napríklad obmedzená veľkosť pobrežných plôch pozdĺž celého pobrežia členského štátu alebo obmedzený rozsah rybolovných revírov, v ktorých sa dajú použiť vlečné siete, ak rybolov nemá významný vplyv na morské prostredie a týka sa malého množstva plavidiel, a za predpokladu, že sa rybolov nemôže vykonávať iným výstrojom a vzťahuje sa naň riadiaci plán uvedený v článku 18 alebo článku 19. Členské štáty pre takúto výnimku poskytnú aktuálne vedecké a technické odôvodnenia.

6.   Odchylne od odseku 2 sa vlečné siete môžu dočasne používať do 31. decembra 2007 v kratšej vzdialenosti od pobrežia ako 1,5 námornej míle za predpokladu, že hĺbka je väčšia ako hĺbnica 50 metrov.

7.   Odchylne od odseku 3 sa kruhové záťahové siete môžu dočasne používať do 31. decembra 2007 v kratšej vzdialenosti od pobrežia ako 300 metrov alebo v menšej hĺbke, ako je hĺbnica 50 metrov, ale nie menšej ako hĺbnica 30 metrov. Kruhové záťahové siete sa môžu dočasne používať do 31. decembra 2007 v hĺbkach menších ako 70 % celkového ponoru príslušnej kruhovej záťahovej siete, meraného podľa prílohy II k tomuto nariadeniu.

8.   Odchylne od odseku 2 sa lodné škrabáky aj hydraulické škrabáky môžu dočasne používať do 31. decembra 2007 v kratšej vzdialenosti od pobrežia ako 0,3 námornej míle.

9.   Výnimka uvedená v odseku 5 sa vzťahuje iba na rybolovné činnosti už povolené členskými štátmi a na plavidlá so záznamom rybolovnej činnosti dlhším ako päť rokov a nezahŕňa žiadne budúce zvýšenie stanoveného rybolovného úsilia.

Zoznam povolených rybárskych plavidiel a ich charakteristiky sa oznámia Komisii do 30. apríla 2007 a uvedie sa aj porovnanie s charakteristikami tejto flotily k 1. januáru 2000.

Okrem toho tieto rybolovné činnosti:

a)

spĺňajú požiadavky článku 4, článku 8 ods. 1 písm. h), článku 9 ods. 3 bodu 2 a článku 23;

b)

nezasahujú do činností plavidiel, ktoré používajú iný výstroj ako vlečné siete, kruhové záťahové siete alebo podobné vlečené siete;

c)

sú regulované s cieľom zabezpečiť, aby boli úlovky druhov uvedených v prílohe III s výnimkou lastúrnikov minimálne;

d)

nie sú zamerané na hlavonožce.

Dotknuté členské štáty zriadia plán monitorovania a podávajú Komisii správu každé tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Prvá správa sa predloží Komisii do 31. júla 2009. Na základe týchto správ Komisia môže podniknúť kroky v súlade s článkom 18 alebo článkom 19 ods. 9 tohto nariadenia.

10.   Kategóriám rybolovu, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa článku 4 ods. 5 tohto nariadenia, a v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002 sa poskytuje výnimka z odsekov 1 a 2.

11.   Odchylne od odseku 2 sa používanie vlečných sietí vo vzdialenosti od 0,7 do 1,5 námornej míle od pobrežia povolí za týchto podmienok:

hĺbka mora nesmie byť menšia ako hĺbnica 50 metrov,

osobitné geografické obmedzenia, ako napríklad obmedzená veľkosť pobrežných plôch pozdĺž celého pobrežia členského štátu alebo obmedzený rozsah rybolovných revírov, v ktorých sa dajú použiť vlečné siete,

vplyv na morské prostredie nie je významný,

súlad s odsekom 9 pododsekom 3 písm. a) a b),

nesmie to mať za dôsledok zvýšenie rybolovného úsilia v porovnaní s tým, ktoré už členské štáty povolili.

Do 30. septembra 2007 členské štáty oznámia Komisii spôsoby uplatňovania tejto výnimky. Toto oznámenie obsahuje zoznam povolených rybárskych plavidiel a zón vymedzených zemepisnými súradnicami na pevnine aj na mori.

Dotknuté členské štáty monitorujú rybolovné činnosti v príslušných zónach a zabezpečujú vedecké hodnotenie. Výsledky vedeckého hodnotenia oznamujú Komisii každé tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Prvá správa sa Komisii predloží do 31. júla 2009.

Ak sa Komisia na základe oznámení, ktoré jej členské štáty zašlú v súlade s pododsekmi 2 a 3, alebo na základe nového vedeckého stanoviska domnieva, že podmienky na udelenie výnimky nie sú splnené, môže po konzultácii s dotknutým členským štátom tento štát požiadať, aby výnimku zmenil, alebo môže navrhnúť Rade vhodné opatrenia na ochranu zdrojov a prostredia.

Článok 14

Prechodné výnimky, pokiaľ ide o minimálnu veľkosť ôk a minimálnu vzdialenosť od pobrežia na používanie rybárskeho výstroja

1.   Akýkoľvek rybársky výstroj uvedený v článku 9 ods. 3, 4 a 5, ktorého minimálna veľkosť ôk je menšia ako veľkosť ustanovená v uvedenom článku a ktorého používanie je v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré bolo v účinnosti 1. januára 1994, sa môže používať do 31. mája 2010 aj v prípade, že nespĺňa požiadavky článku 13 ods. 9.

2.   Akýkoľvek rybársky výstroj uvedený v článku 13 ods. 1, 2 a 3, ktorý sa používa v kratšej vzdialenosti od pobrežia ako vzdialenosť ustanovená v uvedenom článku a ktorého používanie je v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré bolo v účinnosti 1. januára 1994, sa môže používať do 31. mája 2010 aj v prípade, že nespĺňa požiadavky článku 13 ods. 9.

3.   Odseky 1 a 2 sa uplatňujú, pokiaľ Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a na základe vedeckých dôkazov nerozhodne inak.

KAPITOLA V

MINIMÁLNE VEĽKOSTI MORSKÝCH ORGANIZMOV

Článok 15

Minimálne veľkosti morských organizmov

1.   Morský organizmus, ktorý je menší, ako je minimálna veľkosť uvedená v prílohe III (ďalej len „nedostatočne veľké morské organizmy“), sa nesmie loviť, ponechávať na palube, prekladať na inú loď, vykladať, prenášať, skladovať, predávať, vystavovať ani ponúkať na predaj.

2.   Veľkosť morských organizmov sa meria v súlade s prílohou IV. Ak je povolená viac ako jedna metóda merania, morské organizmy sa považujú za organizmy požadovanej veľkosti, ak je výsledok aspoň jedného z ustanovených meraní rovnaký alebo väčší ako príslušná minimálna veľkosť.

3.   Odsek 1 sa vzťahuje na mladé jedince sardiniek vyložených na ľudskú spotrebu, ak boli ulovené záťahovými sieťami ovládanými z lode alebo z pobrežia a povolené v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami riadiaceho plánu, ako je uvedený v článku 19, za predpokladu, že zásoby dotknutých sardiniek sú v rámci bezpečných biologických hraníc.

Článok 16

Priame zarybňovanie a transplantácia

1.   Odchylne od článku 15 možno nedostatočne veľké morské organizmy loviť, ponechávať na palube, prekladať na inú loď, vykladať, prenášať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať na predaj živé na účely priameho zarybňovania alebo transplantácie s povolením a pod dohľadom členského štátu, v ktorom sa tieto činnosti uskutočňujú.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa lov nedostatočne veľkých morských organizmov na účely uvedené v odseku 1 vykonával spôsobom, ktorý je v súlade s akýmkoľvek riadiacim opatrením Spoločenstva, ktoré je uplatniteľné na dotknutý druh.

3.   Morské organizmy ulovené na účely uvedené v odseku 1 sa buď vrátia do mora, alebo sa použijú na extenzívnu akvakultúru. Ak sa následne znova ulovia, možno ich predať, skladovať, vystavovať alebo ponúkať na predaj za predpokladu, že spĺňajú požiadavky uvedené v článku 15.

4.   Introdukcia, transplantácia a priame zarybňovanie nepôvodnými druhmi sa zakazuje s výnimkou prípadov, keď sa uskutočňuje podľa článku 22 písm. b) smernice Rady 92/43/EHS.

KAPITOLA VI

NEKOMERČNÝ RYBOLOV

Článok 17

Športové rybárstvo

1.   Používanie vlečených sietí, obkľučujúcich sietí, kruhových záťahových sietí, lodných škrabákov, mechanizovaných škrabákov, žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí a kombinovaných sietí na lov pri dne sa v športovom rybárstve zakazuje. Používanie dlhých lovných šnúr na druhy migrujúce na veľké vzdialenosti sa v športovom rybárstve tiež zakazuje.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa športové rybárstvo uskutočňovalo spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi a pravidlami tohto nariadenia.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa úlovky morských organizmov zo športového rybárstva nepredávali. Napriek uvedenému sa ako výnimka môže schváliť predaj druhov ulovených v športových súťažiach, ak sa zisky z ich predaja použijú na charitatívne účely.

4.   Členské štáty prijmú opatrenia na zaznamenávanie aj na zabezpečenie oddeleného zberu údajov o úlovkoch športového rybárstva, pokiaľ ide o druhy migrujúce na veľké vzdialenosti uvedené v prílohe I k nariadeniu Rady (ES) č. 973/2001 (11), ktoré sa vyskytujú v Stredozemnom mori.

5.   Členské štáty regulujú podvodný rybolov harpúnami najmä preto, aby splnili povinnosti ustanovené v článku 8 ods. 4.

6.   Členské štáty informujú Komisiu o všetkých opatreniach prijatých podľa tohto článku.

KAPITOLA VII

RIADIACE PLÁNY

Článok 18

Riadiace plány na úrovni Spoločenstva

1.   Rada môže prijať riadiace plány pre osobitné stredozemné kategórie rybolovu najmä v oblastiach, ktoré sú celé alebo čiastočne za územnými vodami členských štátov. Tieto plány môžu zahŕňať najmä:

a)

opatrenia riadenia rybolovného úsilia;

b)

osobitné technické opatrenia vrátane dočasných výnimiek z pravidiel tohto nariadenia, kde je to vhodné, keď sú takéto výnimky potrebné na fungovanie rybného hospodárstva, a za predpokladu, že riadiaci plán zabezpečuje trvalo udržateľné využívanie dotknutých zdrojov;

c)

rozšírenie povinného používania monitorovacích systémov plavidiel alebo podobných systémov na plavidlá s celkovou dĺžkou 10 m až 15 m;

d)

dočasné alebo trvalé obmedzenia v zónach vyhradené pre určitý rybársky výstroj alebo pre určité plavidlá, ktoré prijali záväzky v rámci riadiaceho plánu.

Riadiace plány ustanovia vydávanie osobitných rybárskych povolení v súlade s nariadením (ES) č. 1627/94 (12).

Bez ohľadu na ustanovenia článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1627/94 možno od plavidiel s celkovou dĺžkou menšou ako 10 m vyžadovať, aby mali osobitné rybárske povolenie.

2.   Členské štáty a/alebo regionálne poradné rady pre Stredozemné more môžu Komisii predkladať pripomienky vo veciach týkajúcich sa vytvorenia riadiacich plánov. Komisia na takéto žiadosti odpovie do troch mesiacov od prijatia.

3.   Členské štáty a Komisia zabezpečia primerané vedecké monitorovanie riadiacich plánov. Revidujú sa najmä určité riadiace opatrenia pre rybárstvo využívajúce druhy s krátkym životným cyklom, a to každoročne, aby sa zohľadnili zmeny, ktoré sa pravdepodobne vyskytnú vo veľkosti prírastku.

Článok 19

Riadiace plány pre určité kategórie rybolovu v územných vodách

1.   Členské štáty prijmú do 31. decembra 2007 riadiace plány pre rybolov vykonávaný vlečnými sieťami, záťahovými sieťami ovládanými z lode, záťahovými sieťami ovládanými z pobrežia, obkľučujúcimi sieťami a škrabákmi v ich územných vodách. Na tieto riadiace plány sa vzťahuje článok 6 ods. 2, 3 a prvý pododsek ods. 4 nariadenia (ES) č. 2371/2002.

2.   Členské štáty môžu následne vymedziť iné riadiace plány na základe nových významných vedeckých informácií.

3.   Členské štáty zabezpečia primerané vedecké monitorovanie riadiacich plánov. Revidujú sa najmä určité riadiace opatrenia pre rybárstvo využívajúce druhy s krátkym životným cyklom, a to každoročne, aby sa zohľadnili zmeny, ktoré sa pravdepodobne vyskytnú vo veľkosti prírastku.

4.   Riadiace plány môžu zahŕňať opatrenia, ktoré presahujú ustanovenia tohto nariadenia, na účely:

a)

zvýšenia selektivity rybárskeho výstroja;

b)

zníženia objemu vyhadzovaných úlovkov;

c)

obmedzenia rybolovného úsilia.

5.   Opatrenia, ktoré sa zahrnú do riadiacich plánov, sú primerané zámerom, cieľom a očakávanému časovému rámcu a zohľadnia:

a)

stav ochrany určitej zásoby alebo zásob;

b)

biologické charakteristiky zásoby alebo zásob;

c)

charakteristiky rybolovných oblastí, kde sa tieto zásoby lovia;

d)

ekonomický vplyv opatrení na dotknuté rybolovné oblasti.

6.   Riadiace plány ustanovia vydávanie osobitných rybárskych povolení v súlade s nariadením (ES) č. 1627/94.

Bez ohľadu na ustanovenia článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1627/94 možno od plavidiel s celkovou dĺžkou menšou ako 10 m vyžadovať, aby mali osobitné rybárske povolenie.

7.   Riadiace plány uvedené v odseku 1 sa oznámia Komisii do 30. septembra 2007, aby mohla pred schválením plánu predložiť svoje pripomienky. Riadiace plány uvedené v odseku 2 sa oznámia Komisii šesť mesiacov pred plánovaným dátumom nadobudnutia účinnosti. Komisia oznámi plány ostatným členským štátom.

8.   Ak riadiaci plán môže ovplyvňovať plavidlá iného členského štátu, schváli sa až po porade s Komisiou, členským štátom a príslušnou regionálnou poradnou radou v súlade s postupom ustanoveným v článku 8 ods. 3 až 6 nariadenia (ES) č. 2371/2002.

9.   Ak sa Komisia na základe oznámenia uvedeného v odseku 7 alebo na základe nového vedeckého stanoviska domnieva, že riadiaci plán schválený buď podľa odseku 1, alebo podľa odseku 2 nestačí na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdrojov a životného prostredia, môže členský štát po porade s ním požiadať, aby plán zmenil a doplnil, alebo môže navrhnúť Rade vhodné opatrenia na ochranu zdrojov a životného prostredia.

KAPITOLA VIII

KONTROLNÉ OPATRENIA

Článok 20

Úlovok cieľových druhov

1.   Percentá uvedené v článku 9 ods. 4 a 6, článku 10 a článku 13 ods. 1 sa počítajú ako podiel živej hmotnosti všetkých živých vodných organizmov na palube po triedení alebo pri vykládke. Môžu sa vypočítať na základe jednej alebo viacerých reprezentatívnych vzoriek.

2.   V prípade rybárskych plavidiel, z ktorých sa určité množstvá živých vodných organizmov preložili na inú loď, sa preložené množstvá zohľadňujú pri výpočte percent uvedených v odseku 1.

Článok 21

Prekládka na iné plavidlá

Prekladať živé vodné organizmy na iné plavidlá alebo prijímať prekládky takýchto organizmov z iných plavidiel môžu iba kapitáni rybárskych plavidiel, ktorí vypĺňajú lodný denník v súlade s článkom 6 nariadenia (EHS) č. 2847/93.

Článok 22

Určené prístavy

1.   Úlovky vlečných sietí na lov pri dne, pelagických vlečných sietí, kruhových záťahových sietí, dlhých lovných šnúr na lov pri hladine, lodných škrabákov a hydraulických škrabákov možno vykladať a predávať prvýkrát len v prístavoch určených členskými štátmi.

2.   Členské štáty oznámia Komisii do 30. apríla 2007 zoznam určených prístavov. Komisia zašle zoznam ostatným členským štátom.

Článok 23

Monitorovanie úlovkov

Druhá veta článku 6 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2847/93 sa nahrádza takto:

„Pokiaľ ide o rybárske operácie v Stredozemnom mori, akékoľvek množstvo väčšie ako ekvivalent 15 kg živej hmotnosti akéhokoľvek druhu uvedeného v zozname prijatom v súlade s odsekom 8, ponechané na palube, sa musí zaznamenať do lodného denníka.

Druhy migrujúce na veľké vzdialenosti a malé pelagické druhy sa však musia zaznamenať do lodného denníka, ak sú v množstve, ktoré je väčšie ako ekvivalent 50 kg živej hmotnosti.“

Článok 24

Register plavidiel oprávnených na lov v oblasti Dohody VKRSM

1.   Do 1. júna 2007 každý členský štát zašle Komisii prostredníctvom obvyklého nosiča spracovaných údajov zoznam plavidiel s celkovou dĺžkou presahujúcou 15 metrov, plaviacich sa pod jeho vlajkou a registrovaných na jeho území, ktorý ich oprávňuje loviť v oblasti VKRSM vydaním povolenia na rybolov.

2.   Zoznam uvedený v odseku 1 obsahuje tieto informácie:

a)

registračné číslo plavidla vo flotile Spoločenstva (CFR) a vonkajšie označenie, ako je vymedzené v prílohe I k nariadeniu Komisie (ES) č. 26/2004 (13);

b)

obdobie, v ktorom je povolený rybolov a prekládka;

c)

použité druhy rybárskeho výstroja.

3.   Komisia zašle tento zoznam výkonnému sekretariátu VKRSM do 1. júla 2007, aby mohli byť tieto plavidlá zapísané do registra plavidiel VKRSM s celkovou dĺžkou presahujúcou 15 metrov, oprávnených loviť v oblasti dohody VKRSM (ďalej len „register VKRSM“).

4.   Každá zmena, ktorá sa má urobiť v zozname uvedenom v odseku 1, sa oznámi Komisii, aby ho zaslala výkonnému sekretariátu VKRSM; rovnaký postup sa uplatňuje aspoň 10 pracovných dní predtým, ako plavidlo začne rybolov v oblasti VKRSM.

5.   Rybárske plavidlá Spoločenstva s celkovou dĺžkou viac ako 15 metrov, ktoré nie sú zapísané v zozname uvedenom v odseku 1, nesmú v oblasti VKRSM loviť, ponechávať na palube, prekladať ani vykladať žiadny druh rýb a mäkkýšov alebo kôrovcov.

6.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že:

a)

do zoznamu uvedeného v odseku 1 boli zahrnuté iba plavidlá, ktoré sa plavia pod ich vlajkou, a aby mali na palube rybárske povolenie, ktoré vydal členský štát a ktoré ich podľa podmienok povolenia oprávňuje vykonávať rybolov v oblasti VKRSM;

b)

sa nevydalo žiadne rybárske povolenie plavidlám, ktoré vykonávali nelegálny, neregulovaný a neoznamovaný rybolov v oblasti VKRSM alebo inde (rybolov NNN), pokiaľ noví vlastníci neposkytnú dostatočné a doložené dôkazy o tom, že predchádzajúci vlastníci a prevádzkovatelia už nemajú žiadny právny, výnosový ani finančný záujem, ani žiadnu kontrolu nad ich plavidlami, alebo že sa ich plavidlá nezúčastňujú ani nie sú spojené s rybolovom NNN;

c)

ich vnútroštátne právne predpisy zakazovali v možnom rozsahu vlastníkom a prevádzkovateľom plavidiel, ktoré sa plavia pod ich vlajkou a sú zahrnuté do zoznamu uvedeného v odseku 1, zaoberať sa alebo byť v spojení s rybolovnými činnosťami v oblasti dohody VKRSM vykonávanými plavidlami, ktoré nie sú v registri VKRSM;

d)

ich vnútroštátne právne predpisy vyžadovali v možnom rozsahu od vlastníkov plavidiel, ktoré sa plavia pod ich vlajkou a sú zahrnuté do zoznamu uvedeného v odseku 1, aby boli štátnymi príslušníkmi alebo právnymi subjektmi vlajkového členského štátu;

e)

ich plavidlá dodržiavajú všetky príslušné opatrenia VKRSM týkajúce sa ochrany a riadenia.

7.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zakázať rybolov, zadržiavanie na palube, vykládku a prekládku rýb a lastúrnikov ulovených v oblasti VKRSM plavidlami s celkovou dĺžkou presahujúcou 15 metrov, ktoré sa nenachádzajú v registri VKRSM.

8.   Členské štáty bezodkladne postúpia Komisii všetky informácie, z ktorých vyplýva, že existujú presvedčivé dôvody na podozrenie, že plavidlá s celkovou dĺžkou presahujúcou 15 metrov, ktoré sa nenachádzajú v registri VKRSM, lovia alebo prekladajú ryby a lastúrniky v oblasti dohody VKRSM.

KAPITOLA IX

OPATRENIA PRE DRUHY MIGRUJÚCE NA VEĽKÉ VZDIALENOSTI

Článok 25

Rybolov mečiara veľkého

Rada rozhodne o technických opatreniach na ochranu mladých jedincov mečiara veľkého v Stredozemnom mori do 31. decembra 2007.

KAPITOLA X

OPATRENIA PRE VODY OKOLO MALTY

Článok 26

Dvadsaťpäťmíľová zóna riadenia okolo Malty

1.   Prístup plavidiel Spoločenstva do vôd a k zdrojom v zóne, ktorá má šírku do 25 námorných míľ od základnej línie okolo maltských ostrovov (ďalej len „zóna riadenia“), sa reguluje takto:

a)

rybolov v zóne riadenia sa obmedzuje na rybárske plavidlá kratšie ako 12 metrov celkovej dĺžky, ktoré používajú iný rybársky výstroj ako vlečný výstroj;

b)

celkové rybolovné úsilie týchto plavidiel vyjadrené z hľadiska celkovej rybolovnej kapacity neprekročí priemernú úroveň zaznamenanú v rokoch 2000 – 2001, ktorá zodpovedá 1 950 plavidlám s celkovým výkonom motorov 83 000 kW a tonáže 4 035 Gt.

2.   Odchylne od písmena a) odseku 1 sú plavidlá, ktoré neprekračujú celkovú dĺžku 24 metrov a ktoré sú vybavené vlečnými sieťami, oprávnené na lov v určitých oblastiach v zóne riadenia, ako to opisuje časť a) prílohy V k tomuto nariadeniu, ak spĺňajú tieto podmienky:

a)

celková rybolovná kapacita plavidiel s vlečnými sieťami, ktoré môžu operovať v zóne riadenia, nesmie prekročiť 4 800 kW;

b)

rybolovná kapacita žiadneho plavidla s vlečnými sieťami, ktoré je oprávnené operovať v hĺbke menšej ako 200 metrov, nesmie prekročiť 185 kW; hĺbnica 200-metrovej hĺbky sa určí prerušovanou čiarou, ktorej navigačné body sú vymenované v časti b) prílohy V k tomuto nariadeniu;

c)

plavidlá s vlečnými sieťami loviace v zóne riadenia musia mať osobitné rybárske povolenie v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1627/94, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa zvláštnych rybárskych povolení, a musia byť zaradené do zoznamu, ktorý obsahuje ich vonkajšie označenie a registračné číslo plavidla vo flotile Spoločenstva (CFR), ako je vymedzené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 26/2004, a ktorý dotknutý členský štát poskytne každoročne Komisii;

d)

kapacitné limity ustanovené v písmenách a) a b) sa periodicky prehodnocujú po porade s príslušnými vedeckými orgánmi, pokiaľ ide o účinky na ochranu zásob.

3.   Ak celková rybolovná kapacita uvedená v písmene a) odseku 2 prekročí celkovú rybolovnú kapacitu plavidiel s celkovou dĺžkou 24 metrov alebo menej, ktoré sú vybavené vlečnými sieťami a operovali v zóne riadenia v referenčnom období 2000 – 2001 (ďalej len „referenčná rybolovná kapacita“), Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 29 rozdelí nadbytok dostupnej rybolovnej kapacity medzi členské štáty po zohľadnení záujmu členských štátov požadujúcich oprávnenie.

Referenčná rybolovná kapacita zodpovedá 3 600 kW.

4.   Osobitné rybárske povolenia na nadbytok dostupnej rybolovnej kapacity uvedenej v odseku 3 sa vydajú len plavidlám zaradeným do registra flotily Spoločenstva ku dňu uplatňovania tohto článku.

5.   Ak celková rybolovná kapacita plavidiel s vlečnými sieťami, ktoré sú oprávnené operovať v zóne riadenia v súlade s písmenom c) odseku 2, prekročí strop ustanovený v písmene a) odseku 2 z dôvodu zníženia stropu po revízii ustanovenej v písmene d) odseku 2, Komisia rozdelí rybolovnú kapacitu medzi členské štáty na tomto základe:

a)

v prvom rade sa zohľadní rybolovná kapacita v kW zodpovedajúca plavidlám, ktoré lovili v zóne v období rokov 2000 – 2001;

b)

v druhom rade sa zohľadní rybolovná kapacita v kW zodpovedajúca plavidlám, ktoré lovili v zóne v ktoromkoľvek inom čase;

c)

akákoľvek zvyšná rybolovná kapacita pre ostatné plavidlá sa rozdelí medzi členské štáty po zohľadnení záujmov členských štátov, ktoré žiadajú o oprávnenie.

6.   Odchylne od písmena a) odseku 1 sú na lov v zóne riadenia oprávnené plavidlá loviace s kruhovými záťahovými sieťami alebo dlhými lovnými šnúrami a plavidlá loviace koryfény v súlade s článkom 27. Udelí sa im osobitné rybárske povolenie v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1627/94 a zaradia sa do zoznamu, ktorý obsahuje ich vonkajšie označenie a registračné číslo plavidla vo flotile Spoločenstva (CFR), ako je vymedzené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 26/2004, a ktorý každý členský štát poskytne Komisii. Rybolovné úsilie sa napriek tomu kontroluje, aby sa zabezpečil trvalo udržateľný charakter týchto kategórií rybolovu v zóne.

7.   Kapitán každej lode s vlečnými sieťami oprávnenej loviť v zóne riadenia v súlade s odsekom 2, ktorá nie je vybavená VMS, signalizuje každý vstup do zóny riadenia a výstup z nej svojim úradom a úradom pobrežného štátu.

Článok 27

Rybolov koryfény

1.   Každoročne od 1. januára do 5. augusta sa zakazuje loviť koryfény (Coryphaena spp.) v zóne riadenia pomocou zariadení na zhlukovanie rýb (FAD).

2.   Počet plavidiel, ktoré sa v zóne zúčastňujú na love koryfén, neprekročí 130.

3.   Maltské úrady zriadia pásma FAD a pridelia každé pásmo FAD rybárskym plavidlám Spoločenstva najneskôr do 30. júna každého roku. Rybárske plavidlá Spoločenstva, ktoré sa neplavia pod maltskou vlajkou, nie sú oprávnené operovať v pásme FAD v 12-míľovej zóne.

Komisia vytvorí v súlade s postupom ustanoveným v článku 29 kritériá, ktoré sa majú uplatňovať na vytvorenie a prideľovanie pásiem FAD.

4.   Rybárskym plavidlám oprávneným zúčastňovať sa na love koryfény sa udelí osobitné rybárske povolenie v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1627/94 a zaradia sa do zoznamu, ktorý obsahuje ich vonkajšie označenie a registračné číslo plavidla vo flotile Spoločenstva (CFR), ako je vymedzené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 26/2004, a ktorý každý členský štát poskytne Komisii. Bez ohľadu na ustanovenia článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1627/94 sa od plavidiel s celkovou dĺžkou menšou ako 10 m vyžaduje osobitné rybárske povolenie.

KAPITOLA XI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 28

Rozhodovací postup

Ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak, Rada koná v súlade s postupom uvedeným v článku 37 zmluvy.

Článok 29

Vykonávacie predpisy

Podrobné predpisy na vykonávanie článkov 26 a 27 tohto nariadenia sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002.

Článok 30

Zmeny a doplnenia

Zmeny a doplnenia príloh sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002.

Článok 31

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 1626/94 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VI.

Článok 32

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tridsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 21. decembra 2006

Za Radu

predseda

J. KORKEAOJA

PRÍLOHA I

Technické podmienky pre prídavky k vlečným sieťam a ich vybavenie

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto prílohy:

a)

„viacpovrazová sieťovina“ je sieťovina vytvorená z dvoch alebo viacerých povrazov, kde tieto povrazy možno oddeliť medzi uzlami bez toho, aby sa poškodila štruktúra pletenia;

b)

„bezuzlová sieťovina“ je sieťovina, ktorá je zložená zo štvorstranných ôk, ktorých každá strana je približne rovnakej dĺžky a kde sú rohy ôk tvorené vzájomným prepletením povrazov dvoch priľahlých strán oka;

c)

„sieťovina so štvorcovými okami“ je taká stavba sieťoviny, pri ktorej je z dvoch sád rovnobežných šnúr, ktoré tvoria oko, jedna sada rovnobežná s pozdĺžnou osou siete a druhá s ňou zviera pravý uhol;

d)

„telo vlečnej siete“ je kužeľovitá časť v prednej časti vlečnej siete;

e)

„nadstavec“ je nekužeľovitá časť tvorená jedným alebo viacerými dielcami medzi telom vlečnej siete a rukávcom;

f)

„rukávec“ je zadná časť vlečnej siete s rovnakou veľkosťou ôk, ktorá má buď valcovitý, alebo kužeľovitý tvar, ktorého prierezy tvoria takmer kruh rovnakého alebo znižujúceho sa polomeru;

g)

„balónový rukávec“ je akýkoľvek rukávec, ktorý je zložený z jedného alebo viacerých prípojných dielcov siete s rovnakou veľkosťou ôk, ktorého počet ôk sa zvyšuje smerom k zadnej časti výstroja, čím spôsobuje rozšírenie priečnej dĺžky vzhľadom na pozdĺžnu os siete, ako aj obvodu rukávca;

h)

„rukávec vakovitého typu“ je akýkoľvek rukávec, ktorého vertikálna výška sa znižuje smerom k zadnej časti rukávca a ktorého prierezy tvoria takmer elipsu s rovnakou alebo znižujúcou sa hlavnou osou. Najzadnejšia časť rukávca je zložená buď z jediného zloženého dielca, alebo z priečne zviazaných horných a dolných zadných dielcov vzhľadom na pozdĺžnu os siete;

i)

„priečne uväzujúce lano“ je akékoľvek vonkajšie alebo vnútorné lano, ktoré je vzhľadom na pozdĺžnu os siete umiestnené priečne v zadnej časti rukávca buď pozdĺž spoja medzi dvoma hornými a dolnými dielcami, alebo pozdĺž ohybu jediného zadného dielca. Môže byť predĺžením bočného uväzujúceho lana alebo samostatným lanom;

j)

„obvod“ akéhokoľvek prierezu kosoštvorcovej sieťoviny vlečnej siete sa vypočíta ako násobok počtu ôk v tomto priereze a veľkosti roztiahnutého oka;

k)

„obvod“ akéhokoľvek prierezu štvorcovej sieťoviny vlečnej siete sa vypočíta ako násobok počtu ôk v tomto priereze a dĺžky strany oka.

A)   Povolené prídavky k vlečným sieťam

1.

Bez ohľadu na článok 8 nariadenia (EHS) č. 3440/84 možno na otváranie a vyprázdňovanie rukávca vakovitého typu používať zipsový mechanizmus umiestnený priečne vzhľadom na pozdĺžnu os siete alebo pozdĺžne.

2.

Priečny zipsový uzáver sa upevní vo vzdialenosti do jedného metra od zadných ôk rukávca.

B)   Požiadavky na výstroj

1.

Vo vlečných sieťach sa zakazuje balónový rukávec. V žiadnom rukávci sa nesmie počet rovnako veľkých ôk okolo ktoréhokoľvek obvodu rukávca zvyšovať od predného konca siete k zadnému.

2.

Obvod zadnej časti tela vlečnej siete (kužeľovitá časť) alebo nadstavca (nekužeľovitá časť) nesmie byť v žiadnom prípade menší ako obvod predného konca rukávca. Najmä v prípade rukávca so štvorcovými okami musí byť obvod zadnej časti tela vlečnej siete alebo nadstavca bezpodmienečne dvoj- až štvornásobne väčší ako obvod predného konca rukávca.

3.

Dielce so štvorcovými okami možno vložiť do akejkoľvek vlečenej siete a umiestnia sa pred akýkoľvek nadstavec alebo do ktoréhokoľvek bodu medzi prednú časť nadstavca a zadnú časť rukávca. Nesmú byť blokované vnútorným ani vonkajším príslušenstvom. Musia byť vytvorené z bezuzlového pletiva alebo z pletiva vytvoreného z neposuvných uzlov a vložené takým spôsobom, aby zostali oká počas celého rybolovu plne otvorené. Podrobné predpisy pre ďalšie technické špecifikácie dielcov so štvorcovými okami sa prijmú v súlade s postupom ustanoveným v článku 29 tohto nariadenia.

4.

Podobne možno v súlade s postupom uvedeným v článku 29 tohto nariadenia povoliť iné technické zariadenia, ako sú uvedené v bode b.3, ktoré majú za cieľ zlepšiť selektivitu vlečných sietí.

5.

Zakazuje sa prevážanie na palube a používanie akejkoľvek vlečenej siete, ktorej rukávec čiastočne alebo celý pozostáva z akéhokoľvek materiálu s inými okami, ako sú štvorcové alebo kosoštvorcové, pokiaľ nebola povolená v súlade s postupom uvedeným v článku 29 tohto nariadenia.

6.

Odseky 4 a 5 sa nevzťahujú na záťahové siete ovládané z lode, ktorých rukávec má veľkosť ôk menšiu ako 10 mm.

7.

Odchylne od článku 6 ods. 4 nariadenia (EHS) č. 3440/84 spevňovací vak nesmie mať oká menšie ako 120 mm pre vlečné siete na lov pri dne, ak sú oká rukávca menšie ako 60 mm. Toto ustanovenie sa uplatňuje iba na Stredozemné more a nedotýka sa iných vôd Spoločenstva. Ak sa veľkosť ôk rukávca rovná 60 mm alebo je väčšia, uplatňuje sa článok 6 ods. 4 nariadenia (EHS) č. 3440/84.

8.

Rukávec vakovitého typu nesmie mať na vyprázdňovanie viac ako jeden otvor.

9.

Dĺžka priečneho uväzujúceho lana nesmie byť menšia ako 20 % obvodu rukávca.

10.

Obvod spevňovacieho vaku, ako je vymedzený v článku 6 nariadenia (EHS) č. 3440/84, nesmie byť menší ako 1,3-násobok obvodu rukávca pre vlečné siete na lov pri dne.

11.

Zakazuje sa prevážanie na palube a používanie akejkoľvek vlečenej siete, ktorej rukávec čiastočne alebo celý pozostáva z jednopovrazového sieťovinového materiálu, ktorý má hrúbku povrazu viac ako 3,0 milimetra.

12.

Zakazuje sa prevážanie na palube a používanie akejkoľvek vlečenej siete, ktorej sieťovinový materiál rukávca pozostáva z viacerých povrazov.

13.

Sieťovinové materiály s hrúbkou povrazu väčšou ako 6 mm sa zakazujú v akejkoľvek časti vlečnej siete na lov pri dne.

PRÍLOHA II

Požiadavky týkajúce sa charakteristík rybárskeho výstroja

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto prílohy:

1.

dĺžku sietí vymedzuje dĺžka plávajúcej šnúry. Dĺžku sietí na lov pri dne a unášaných sietí možno vymedziť aj na základe hmotnosti alebo objemu ich hmoty;

2.

ponor sietí sa vymedzuje ako súčet výšky ôk (vrátane uzlov), keď sú mokré a roztiahnuté kolmo na plávajúcu šnúru.

1.   Škrabáky

Maximálna šírka škrabákov je 3 m okrem prípadov škrabákov na lov hubiek.

2.   Obkľučujúce siete (kruhové záťahové siete a záťahové siete bez záťahovej šnúry)

Dĺžka siete sa obmedzuje na 800 m a ponor na 120 m okrem prípadov záťahových sietí na lov tuniaka.

3.   Siete na lov pri dne

3.1.

Viacstenné žiabrové siete a žiabrové siete na lov pri dne

1.

Maximálny ponor viacstennej žiabrovej siete nesmie prekročiť 4 m.

2.

Maximálny ponor žiabrovej siete na lov pri dne nesmie prekročiť 10 m.

3.

Zakazuje sa mať na palube alebo spúšťať viac ako 6 000 m viacstennej žiabrovej siete alebo žiabrovej siete na lov pri dne na jedno plavidlo, pričom je od januára 2008 potrebné zohľadniť, že v prípade jedného rybára tieto siete nesmú prekročiť 4 000 metrov, ku ktorým možno pridať za druhého rybára ďalších 1 000 metrov a za tretieho ďalších 1 000. Do 31. decembra 2007 nesmú takéto siete prekročiť 5 000 metrov v prípade jedného alebo dvoch rybárov a 6 000 metrov v prípade troch.

4.

Priemer samostatného povrazu alebo viacerých spletených povrazov žiabrovej siete na lov pri dne nesmie prekročiť 0,5 mm.

5.

Odchylne od odseku 2 môže mať žiabrová sieť na lov pri dne s maximálnou dĺžkou menšou ako 500 m ponor maximálne 30 m. Zakazuje sa prechovávať na palube alebo spúšťať viac ako 500 m žiabrovej siete na lov pri dne, ak ponor prekračuje limit 10 m, ako ustanovuje odsek 2.

3.2.

Kombinované siete na lov pri dne (viacstenné žiabrové siete + žiabrové siete)

1.

Maximálny ponor kombinovanej siete na lov pri dne nesmie prekročiť 10 m.

2.

Zakazuje sa mať na palube alebo spúšťať viac ako 2 500 m kombinovaných sietí na jedno plavidlo.

3.

Priemer samostatného povrazu alebo viacerých spletených povrazov žiabrovej siete nesmie prekročiť 0,5 mm.

4.

Odchylne od odseku 1 môže mať kombinovaná sieť na lov pri dne s maximálnou dĺžkou 500 m ponor maximálne 30 m. Zakazuje sa prechovávať na palube alebo spúšťať viac ako 500 m kombinovanej siete na lov pri dne, ak ponor prekračuje limit 10 m, ako ustanovuje odsek 1.

4.   Dlhé lovné šnúry na lov pri dne

1.

Zakazuje sa mať na palube alebo spúšťať viac ako 1 000 hákov na osobu na palube s celkovým limitom 5 000 hákov na jedno plavidlo.

2.

Odchylne od odseku 1 môže mať každé plavidlo vykonávajúce rybárske plavby dlhšie ako 3 dni na palube maximálny počet 7 000 hákov.

5.   Pasce na hlbokomorský lov kôrovcov

Zakazuje sa mať na palube alebo spúšťať viac ako 250 pascí na plavidlo.

6.   Hladinové lovné šnúry (plávajúce)

Zakazuje sa mať na palube alebo spúšťať viac ako:

1.

2 000 hákov na plavidlo loviace tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus), keď tento druh predstavuje aspoň 70 % živej hmotnosti úlovku po triedení;

2.

3 500 hákov na plavidlo loviace mečiara veľkého (Xiphias gladius), keď tento druh predstavuje aspoň 70 % živej hmotnosti úlovku po triedení;

3.

5 000 hákov na plavidlo loviace tuniaka dlhoplutvého (Thunnus alalunga), keď tento druh predstavuje aspoň 70 % živej hmotnosti úlovku po triedení.

4.

Odchylne od pododsekov 1, 2 a 3 môže mať každé plavidlo vykonávajúce rybárske plavby dlhšie ako 2 dni na palube rovnaký počet náhradných hákov.

7.   Vlečné siete

Technické špecifikácie obmedzujúce maximálny rozmer plávajúceho lana, spodného lana alebo obvod vlečných sietí spolu s maximálnym počtom sietí vo viacnásobných vlečných sieťach sa prijmú do októbra 2007 v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 tohto nariadenia.

PRÍLOHA III

Minimálne veľkosti morských organizmov

Odborný názov

Bežný názov

Minimálna veľkosť

1.

Ryby

 

 

Dicentrarchus labrax

Morčiak európsky

25 cm

Diplodus annularis

Diplodus annularis

12 cm

Diplodus puntazzo

Diplodus puntazzo

18 cm

Diplodus sargus

Diplodus sargus

23 cm

Diplodus vulgaris

Moran dvojpruhý

18 cm

Engraulis encrasicolus  (14)

Sardela európska

9 cm

Epinephelus spp.

Garupy

45 cm

Lithognathus mormyrus

Zubatica mramorovaná

20 cm

Merluccius merluccius  (16)

Merlúza európska

20 cm

Mullus spp.

Sultánky

11 cm

Pagellus acarne

Pagellus acarne

17 cm

Pagellus bogaraveo

Pagel bledý

33 cm

Pagellus erythrinus

Pagellus erythrinus

15 cm

Pagrus pagrus

Pražma obyčajná

18 cm

Polyprion americanus

Polypron americký

45 cm

Sardina pilchardus  (15)

Sardinka európska

11 cm

Scomber spp.

Makrela

18 cm

Solea vulgaris

Solea európska

20 cm

Sparus aurata

Zubatica zlatá

20 cm

Trachurus spp.

Stavridy

15 cm

2.

Kôrovce

 

 

Homarus gammarus

Homár európsky

300 mm CD

105 mm DP

Nephrops norvegicus

Homár nórsky

20 mm DP

70 mm CD

Palinuridae

Langustovité

90 mm DP

Parapenaeus longirostris

Kreveta ružová hlbinná

20 mm DP

3.

Lastúrniky

 

 

Pecten jacobeus

Hrebenatka svätojakubská

10 cm

Venerupis spp.

Venerupis spp.

25 mm

Venus spp.

Venus spp.

25 mm

CD celková dĺžka; DP dĺžka panciera.

PRÍLOHA IV

Meranie veľkosti morského organizmu

1.

Veľkosť každej ryby sa meria podľa obrázku 1, od špičky úst po koniec chvostovej plutvy.

2.

Veľkosť homára nórskeho (Nephrops norvegicus) sa meria podľa obrázku 2:

buď ako dĺžka panciera, rovnobežne so stredovou čiarou od zadnej časti jednej očnej jamky po stred distálneho chrbtového okraja panciera, alebo

ako celková dĺžka od špičky rostra po zadný koniec telsonu okrem setae.

3.

Veľkosť homára európskeho (Homarus gammarus) sa meria podľa obrázku 3:

buď ako dĺžka panciera, rovnobežne so stredovou čiarou od zadnej časti jednej očnej jamky po stred distálneho chrbtového okraja panciera, alebo

ako celková dĺžka od špičky rostra po zadný koniec telsonu okrem setae.

4.

Veľkosť raka (Palinuridae) sa meria podľa obrázku 4 ako dĺžka panciera, rovnobežne so stredovou čiarou od špičky rostra po stred distálneho chrbtového okraja panciera.

5.

Veľkosť každého lastúrnika sa meria podľa obrázku 5 pozdĺž najdlhšej časti lastúry.

Obrázok 1

Image

Obrázok 2

Obrázok 3

Image

Image

(Nephrops)

Homár nórsky

(Homarus)

Homár

a)

dĺžka panciera

b)

celková dĺžka

Obrázok 4

Image

Obrázok 5

Image

PRÍLOHA V

Dvadsaťpäťmíľová zóna riadenia okolo Maltských ostrovov

a)

Oblasti oprávnené na lov vlečnými sieťami smerom k Maltským ostrovom: geografické súradnice

Zóna A

Zóna H

A1 – 36,0172o s. š., 14,1442o v. d.

H1 – 35,6739o s. š., 14,6742o v. d.

A2 – 36,0289o s. š., 14,1792o v. d.

H2 – 35,4656o s. š., 14,8459o v. d.

A3 – 35,9822o s. š., 14,2742o v. d.

H3 – 35,4272o s. š., 14,7609o v. d.

A4 – 35,8489o s. š., 14,3242o v. d.

H4 – 35,5106o s. š., 14,6325o v. d.

A5 – 35,8106o s. š., 14,2542o v. d.

H5 – 35,6406o s. š., 14,6025o v. d.

A6 – 35,9706o s. š., 14,2459o v. d.

 

Zóna B

Zóna I

B1 – 35,7906o s. š., 14,4409o v. d.

I1 – 36,1489o s. š., 14,3909o v. d.

B2 – 35,8039o s. š., 14,4909o v. d.

I2 – 36,2523o s. š., 14,5092o v. d.

B3 – 35,7939o s. š., 14,4959o v. d.

I3 – 36,2373o s. š., 14,5259o v. d.

B4 – 35,7522o s. š., 14,4242o v. d.

I4 – 36,1372o s. š., 14,4225o v. d.

B5 – 35,7606o s. š., 14,4159o v. d.

 

B6 – 35,7706o s. š., 14,4325o v. d.

 

Zóna C

Zóna J

C1 – 35,8406o s. š., 14,6192o v. d.

J1 – 36,2189o s. š., 13,9108o v. d.

C2 – 35,8556o s. š., 14,6692o v. d.

J2 – 36,2689o s. š., 14,0708o v. d.

C3 – 35,8322o s. š., 14,6542o v. d.

J3 – 36,2472o s. š., 14,0708o v. d.

C4 – 35,8022o s. š., 14,5775o v. d.

J4 – 36,1972o s. š., 13,9225o v. d.

Zóna D

Zóna K

D1 – 36,0422o s. š., 14,3459o v. d.

K1 – 35,9739o s. š., 14,0242o v. d.

D2 – 36,0289o s. š., 14,4625o v. d.

K2 – 36,0022o s. š., 14,0408o v. d.

D3 – 35,9989o s. š., 14,4559o v. d.

K3 – 36,0656o s. š., 13,9692o v. d.

D4 – 36,0289o s. š., 14,3409o v. d.

K4 – 36,1356o s. š., 13,8575o v. d.

 

K5 – 36,0456o s. š., 13,9242o v. d.

Zóna E

Zóna L

E1 – 35,9789o s. š., 14,7159o v. d.

L1 – 35,9856o s. š., 14,1075o v. d.

E2 – 36,0072o s. š., 14,8159o v. d.

L2 – 35,9956o s. š., 14,1158o v. d.

E3 – 35,9389o s. š., 14,7575o v. d.

L3 – 35,9572o s. š., 14,0325o v. d.

E4 – 35,8939o s. š., 14,6075o v. d.

L4 – 35,9622o s. š., 13,9408o v. d.

E5 – 35,9056o s. š., 14,5992o v. d.

 

Zóna F

Zóna M

F1 – 36,1423o s. š., 14,6725o v. d.

M1 – 36,4856o s. š.,14,3292o v. d.

F2 – 36,1439o s. š., 14,7892o v. d.

M2 – 36,4639o s. š.,14,4342o v. d.

F3 – 36,0139o s. š., 14,7892o v. d.

M3 – 36,3606o s. š.,14,4875o v. d.

F4 – 36,0039o s. š., 14,6142o v. d.

M4 – 36,3423o s. š.,14,4242o v. d.

 

M5 – 36,4156o s. š.,14,4208o v. d.

Zóna G

Zóna N

G1 – 36,0706o s. š., 14,9375o v. d.

N1 – 36,1155o s. š., 14,1217o v. d.

G2 – 35,9372o s. š., 15,0000o v. d.

N2 – 36,1079o s. š., 14,0779o v. d.

G3 – 35,7956o s. š., 14,9825o v. d.

N3 – 36,0717o s. š., 14,0264o v. d.

G4 – 35,7156o s. š., 14,8792o v. d.

N4 – 36,0458o s. š., 14,0376o v. d.

G5 – 35,8489o s. š., 14,6825o v. d.

N5 – 36,0516o s. š., 14,0896o v. d.

 

N6 – 36,0989o s. š., 14,1355o v. d.

b)

Geografické súradnice niektorých bodov pozdĺž 200 m hĺbnice v 25-míľovej zóne riadenia

ID

Zemepisná šírka

Zemepisná dĺžka

1

36,3673o s. š.

14,5540o v. d.

2

36,3159o s. š.

14,5567o v. d.

3

36,2735o s. š.

14,5379o v. d.

4

36,2357o s. š.

14,4785o v. d.

5

36,1699o s. š.

14,4316o v. d.

6

36,1307o s. š.

14,3534o v. d.

7

36,1117o s. š.

14,2127o v. d.

8

36,1003o s. š.

14,1658o v. d.

9

36,0859o s. š.

14,152o v. d.

10

36,0547o s. š.

14,143o v. d.

11

35,9921o s. š.

14,1584o v. d.

12

35,9744o s. š.

14,1815o v. d.

13

35,9608o s. š.

14,2235o v. d.

14

35,9296o s. š.

14,2164o v. d.

15

35,8983o s. š.

14,2328o v. d.

16

35,867o s. š.

14,4929o v. d.

17

35,8358o s. š.

14,2845o v. d.

18

35,8191o s. š.

14,2753o v. d.

19

35,7863o s. š.

14,3534o v. d.

20

35,7542o s. š.

14,4316o v. d.

21

35,7355o s. š.

14,4473o v. d.

22

35,7225o s. š.

14,5098o v. d.

23

35,6951o s. š.

14,5365o v. d.

24

35,6325o s. š.

14,536o v. d.

25

35,57o s. š.

14,5221o v. d.

26

35,5348o s. š.

14,588o v. d.

27

35,5037o s. š.

14,6192o v. d.

28

35,5128o s. š.

14,6349o v. d.

29

35,57o s. š.

14,6717o v. d.

30

35,5975o s. š.

14,647o v. d.

31

35,5903o s. š.

14,6036o v. d.

32

35,6034o s. š.

14,574o v. d.

33

35,6532o s. š.

14,5535o v. d.

34

35,6726o s. š.

14,5723o v. d.

35

35,6668o s. š.

14,5937o v. d.

36

35,6618o s. š.

14,6424o v. d.

37

35,653o s. š.

14,6661o v. d.

38

35,57o s. š.

14,6853o v. d.

39

35,5294o s. š.

14,713o v. d.

40

35,5071o s. š.

14,7443o v. d.

41

35,4878o s. š.

14,7834o v. d.

42

35,4929o s. š.

14,8247o v. d.

43

35,4762o s. š.

14,8246o v. d.

44

36,2077o s. š.

13,947o v. d.

45

36,1954o s. š.

13,96o v. d.

46

36,1773o s. š.

13,947o v. d.

47

36,1848o s. š.

13,9313o v. d.

48

36,1954o s. š.

13,925o v. d.

49

35,4592o s. š.

14,1815o v. d.

50

35,4762o s. š.

14,1895o v. d.

51

35,4755o s. š.

14,2127o v. d.

52

35,4605o s. š.

14,2199o v. d.

53

35,4453o s. š.

14,1971o v. d.

PRÍLOHA VI

Tabuľka zhody

Nariadenie (ES) č. 1626/94

Toto nariadenie

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 2 prvý pododsek

článok 7, článok 17 a článok 19

článok 1 ods. 2 druhý pododsek

článok 3

článok 2 ods. 1 a 2

článok 8

článok 2 ods. 3

článok 13 ods. 5, článok 17 a článok 19

článok 3 ods. 1 prvý pododsek

článok 13 ods. 1 prvý pododsek a ods. 5

článok 3 ods. 1 druhý pododsek

článok 13 ods. 5, článok 14 ods. 2 a 3, článok 19

článok 3 ods. 1 tretí (1a) pododsek

článok 4, článok 13 ods. 9 a 10, článok 19

článok 3 ods. 2

článok 13 ods. 1 druhý pododsek a ods. 8 a článok 19

článok 3 ods. 3

článok 4, článok 13 ods. 10 a článok 19

článok 3 ods. 4

článok 13 ods. 3 a 7 a článok 19

článok 4

článok 7

článok 5

článok 12 a príloha II

článok 6 ods. 1 prvý pododsek a článok 6 ods. 2

článok 9 ods. 1 a 2

článok 6 ods. 1 druhý pododsek

článok 9 ods. 7, článok 14 ods. 1 a 3

článok 6 ods. 3

príloha II Vymedzenie pojmov

článok 7

článok 22

článok 8 ods. 1 a 3

článok 15, príloha III a príloha IV

článok 8a

článok 26

článok 8b

článok 27

článok 9

článok 1 ods. 2

článok 10a

článok 29

článok 11

článok 32

príloha I

článok 3 a článok 4

príloha II

článok 11, príloha I a príloha II

príloha III

článok 9 ods. 3, 4 a 5

príloha IV

príloha III

príloha V písm. b)

príloha V


(1)  Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

(2)  Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 190, 4.7.1998, s. 34.

(4)  Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(5)  Ú. v. ES L 322, 14.12.1999, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 171, 6.7.1994, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 813/2004 (Ú. v. EÚ L 185, 24.5.2004, s. 1).

(7)  Ú. v. ES L 261, 20.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 768/2005 (Ú. v. EÚ L 128, 21.5.2005, s. 1).

(8)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(9)  Ú. v. ES L 22, 25.1.2003, s. 5.

(10)  Ú. v. ES L 318, 7.12.1984, s. 23. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (EHS) č. 2122/89 (Ú. v. ES L 203, 15.7.1989, s. 21).

(11)  Ú. v. ES L 137, 19.5.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 831/2004 (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 33).

(12)  Ú. v. ES L 171, 6.7.1994, s. 7.

(13)  Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 25.

(14)  Sardela: Členské štáty môžu minimálnu veľkosť zmeniť na 110 jedincov na kilogram.

(15)  Sardinka: Členské štáty môžu minimálnu veľkosť zmeniť na 55 jedincov na kilogram.

(16)  Merlúza: Napriek uvedenému sa povoľuje do 31. decembra 2008 medza tolerancie 15 % hmotnosti pre merlúzu európsku od 15 do 20 cm. Tento limit tolerancie musia dodržať jednotlivé plavidlá na mori alebo na mieste vykládky a aj na trhoch prvého predaja po vykládke. Tento limit sa musí dodržať aj pri akejkoľvek ďalšej obchodnej transakcii na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni.


Top