EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32006R1888

Nariadenie Komisie (ES) č. 1888/2006 z  19. decembra 2006 , ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku

OJ L 364, 20.12.2006, p. 68–91 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
OJ L 314M , 1.12.2007, p. 597–620 (MT)
Special edition in Bulgarian: Chapter 11 Volume 051 P. 155 - 179
Special edition in Romanian: Chapter 11 Volume 051 P. 155 - 179
Special edition in Croatian: Chapter 11 Volume 081 P. 94 - 117

No longer in force, Date of end of validity: 21/06/2007

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2006/1888/oj

20.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 364/68


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1888/2006

z 19. decembra 2006,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s poradným výborom,

keďže:

A.   POSTUP

1.   Začatie konania

(1)

Európske združenie spracovateľov kukurice cukrovej (Association Européenne des Transformateurs de Maïs Doux, AETMD) (ďalej len „navrhovateľ“) predložilo dňa 13. februára 2006 podnet týkajúci sa dovozov určitej upravenej a konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje väčšinu celkovej výroby upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v Spoločenstve, v tomto prípade približne 70 %.

(2)

Tento podnet obsahoval dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, ktoré boli považované za dostatočné na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Konanie bolo začaté 28. marca 2006 zverejnením oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

2.   Strany, ktorých sa týka konanie

(4)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, používateľov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka a ich združenia, združenia spotrebiteľov, predstaviteľov vyvážajúcej krajiny a výrobcov Spoločenstva o začatí antidumpingového konania. Zainteresované strany dostali možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov, výrobcov Spoločenstva a dovozcov, ktorých sa toto prešetrovanie týka, bol v oznámení o začatí konania navrhnutý výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(6)

S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, boli vyvážajúci výrobcovia, výrobcovia a dovozcovia Spoločenstva a zástupcovia konajúci v ich mene vyzvaní, aby sa prihlásili a aby poskytli, tak ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, základné informácie o svojich činnostiach týkajúcich sa príslušného výrobku do 15 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania.

(7)

Po preskúmaní odovzdaných informácií a vzhľadom na relatívne nízky počet kladných odpovedí týkajúcich sa ďalšej spolupráce zo strany výrobcov, ako aj dovozcov Spoločenstva sa rozhodlo, že výber vzorky je potrebný len v prípade vývozcov. Komisia vybrala vzorku štyroch vyvážajúcich výrobcov.

(8)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, vzniknutej ujmy a záujmu Spoločenstva. Komisia s týmto cieľom zaslala dotazníky vyvážajúcim výrobcom, ktorí boli zaradení do vzorky. V prípade dovozcov a výrobcov Spoločenstva zaslala Komisia dotazníky všetkým spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí konania, keďže sa výber vzorky nakoniec ukázal ako nepotrebný. Komisia zaslala dotazníky aj všetkým maloobchodníkom Spoločenstva, ktorí sú spomenutí v podnete a spotrebiteľským združeniam.

(9)

Vyplnené dotazníky zaslalo päť thajských vyvážajúcich výrobcov, šesť výrobcov Spoločenstva, jeden neprepojený dovozca do Spoločenstva a jeden maloobchodník zo Spoločenstva. Svoje stanovisko vyjadrili aj thajské orgány.

(10)

Overovacie návštevy boli vykonané v priestoroch týchto spoločností:

a)

Výrobcovia v Spoločenstve:

Bonduelle Conserve International SAS, Renescure, Francúzsko,

Bonduelle Nagykoros Kft., Nagykoros, Maďarsko,

Compagnie Générale de Conserve SICA SA, Theix, Francúzsko,

Conserve Italia SCA, San Lazzaro di Savena, Taliansko.

b)

Vyvážajúci výrobcovia v Thajsku:

Malee Sampran Public Co., Ltd., Pathumthani,

Karn Corn Co., Ltd., Bangkok,

River Kwai International Food Industry Co., Ltd., Bangkok,

Sun Sweet Co., Ltd., Chiangmai.

(11)

Všetky zainteresované strany, ktoré požiadali o vypočutie a preukázali, že majú na to osobitné dôvody, dostali možnosť byť vypočuté.

3.   Obdobie prešetrovania

(12)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Pokiaľ ide o vývoj, ktorý je podstatný pre posúdenie ujmy, Komisia analyzovala údaje vzťahujúce sa na obdobie od 1. januára 2002 do 31. decembra 2005 (ďalej len „posudzované obdobie“).

B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1.   Príslušný výrobok

(13)

Príslušným výrobkom je kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, upravená alebo konzervovaná v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, zvyčajne zaradená pod kód KN ex 2001 90 30 a kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna upravená alebo konzervovaná iným spôsobom ako v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, iná ako výrobky položky 2006, zvyčajne zaradená pod kód KN ex 2005 80 00, s pôvodom v Thajsku.

(14)

Prešetrovaním sa zistilo, že napriek rozdielom v spôsobe konzervovania, majú rozličné druhy príslušného výrobku rovnaké biologické a chemické vlastnosti a v zásade sa používajú na rovnaké účely.

2.   Podobný výrobok

(15)

Zistilo sa, že kukurica cukrová vyrábaná a predávaná v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva a kukurica cukrová vyrábaná a predávaná v Thajsku majú v podstate rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké základné využitie ako cukrová kukurica vyrábaná v Thajsku a predávaná na vývoz do Spoločenstva. Z tohto dôvodu sa predbežne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C.   DUMPING

1.   Výber vzorky

(16)

Ako sa uvádza v odôvodnení 5, v oznámení o začatí konania bol výber vzorky navrhnutý v prípade vyvážajúcich výrobcov v Thajsku. Celkom zaslalo vyplnený dotazník týkajúci sa výberu vzorky v časovej lehote a poskytlo požadované informácie 20 spoločností. Jedna z týchto spoločností však nevyrábala ani nevyvážala príslušný výrobok, keďže išlo o vnútroštátneho obchodníka a nie o vyvážajúceho výrobcu, a preto sa nemohla vziať do úvahy pri výbere vzorky. Okrem toho tri spoločnosti nevyvážali príslušný výrobok do Spoločenstva počas OP. Celkom bolo 16 spoločností považovaných za spolupracujúce strany.

(17)

Vzorka vývozcov bola vybraná v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu z Thajska do Spoločenstva, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci časových možnosti.

(18)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia Komisia informovala thajské orgány a vývozcov o svojom úmysle vybrať vzorku štyroch spoločností, ktoré predstavujú 52 % thajského vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Thajské orgány a niektorí vývozcovia namietali proti vybranej vzorke a požadovali, aby zahŕňala viac spoločností. Komisia však zastávala názor, že s cieľom dosiahnuť najvyššiu možnú reprezentatívnosť vzorky, berúc do úvahy časové lehoty prešetrovania, bolo vhodné zaradiť do vzorky len tieto štyri spoločnosti, keďže i) sa tým umožnilo zahrnúť väčší objem vývozu a ii) prešetrenie týchto štyroch spoločností bolo možné uskutočniť v dostupnom čase.

2.   Individuálne preskúmanie

(19)

Žiadosti o stanovenie individuálneho dumpingového rozpätia odovzdali spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky. Vzhľadom na veľký počet žiadostí a veľký počet spoločností zaradených do vzorky sa však dospelo k záveru, že takéto individuálne preskúmania by boli nadmieru zložité v zmysle článku 17 ods. 3 základného nariadenia a prekážali by včasnému ukončeniu prešetrovania. Z tohto dôvodu sa žiadosti o stanovenie individuálnych rozpätí zamietajú.

(20)

Jedna spoločnosť, ktorá nebola zaradená do vzorky a ktorá žiadala o individuálne rozpätie, napadla rozhodnutie neudeliť individuálne preskúmanie. Jej predstavitelia argumentovali, že vybrané spoločnosti nie sú reprezentatívne vzhľadom na to, že do vzorky neboli zaradené malé spoločnosti, a okrem toho táto vzorka neodzrkadľuje geografické rozloženie spoločností v Thajsku. Táto spoločnosť dokonca odovzdala kompletne vyplnený dotazník v časovej lehote uvedenej v oznámení o začatí konania. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, vzorka bola považovaná za reprezentatívnu na základe objemov vývozu. V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že základným kritériom, ktoré bolo použité pri výbere vzorky v tomto prešetrovaní, bolo kritérium súvisiace s objemom (t. j. s objemom vývozu do Spoločenstva v prípade vyvážajúcich výrobcov), a nie alternatívne kritérium uvedené v článku 17 ods. 1 základného nariadenia, t. j. použitie vzorky, ktorá je štatisticky platná na základe informácií dostupných v čase výberu. Navyše, ako sa uvádza v odôvodnení 18, nebolo možné prešetriť viac spoločností, pretože by sa tým príliš skomplikovalo vyšetrovanie a nemohlo by byť ukončené včas. Za týchto okolností bola žiadosť tejto spoločnosti o individuálne preskúmanie zamietnutá.

3.   Normálna hodnota

(21)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najprv v prípade každého z vyvážajúcich výrobcov určila, či je jeho celkový domáci predaj podobného výrobku reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým vývozným predajom do Spoločenstva. V súlade s prvou vetou odseku 2 článku 2 základného nariadenia sa zistilo, že len v prípade jednej spoločnosti zaradenej do vzorky bol jej domáci predaj podobného výrobku reprezentatívny, keďže objem domáceho predaja tejto spoločnosti presahoval 5 % jej celkového vývozného predaja do Spoločenstva.

(22)

Následne Komisia v prípade tejto spoločnosti určila druhy podobného výrobku predávaného na domácom trhu, ktoré boli totožné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Pri každom z týchto druhov sa určilo, či bol domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu na domácom trhu počas OP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu vyvážaného do Spoločenstva.

(23)

Komisia ďalej skúmala, či môže byť domáci predaj každého druhu príslušného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách považovaný za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto bolo vykonané stanovením podielu ziskového domáceho predaja každého vyvážaného druhu nezávislým zákazníkom.

(24)

Pre tie druhy výrobku, v prípade ktorých viac ako 80 % celkového objemu predaja na domácom trhu predstavovalo predaj za čistú predajnú cenu, ktorá bola rovnaká alebo vyššia ako vypočítané výrobné náklady a v prípade ktorých bola vážená priemerná predajná cena rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady, sa normálna hodnota každého druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov predmetného druhu bez ohľadu na to, či tieto predaje boli alebo neboli ziskové.

(25)

Pre tie druhy výrobku, v prípade ktorých sa najmenej 10 % ale nie viac ako 80 % objemu predaja na domácom trhu uskutočnilo za ceny, ktoré neboli nižšie ako výrobné náklady, sa normálna hodnota každého druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer cien domáceho predaja predmetného druhu, ktoré boli rovnaké alebo vyššie ako výrobné náklady.

(26)

Pre tie druhy výrobku, v prípade ktorých sa menej ako 10 % objemu predalo na domácom trhu za ceny, ktoré neboli nižšie ako výrobné náklady, sa usúdilo, že príslušný druh výrobku sa nepredával pri bežnom obchodovaní.

(27)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa nepredávali v rámci bežného obchodovania, ako aj v prípade druhov výrobku, ktoré neboli predané v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu, sa musela normálna hodnota vytvoriť. V prípade tejto spoločnosti bola normálna hodnota vytvorená vzhľadom na približne 80 % objemu predaja do Spoločenstva.

(28)

V prípade druhov výrobku uvedených v odôvodnení 27 bola normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia tak, že k výrobným nákladom každého druhu výrobku vyvážaného do Spoločenstva sa pripočítala primeraná suma predajných, všeobecných a administratívnych (ďalej len „PVA“) nákladov a ziskov. Podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa množstvo PVA stanovilo na základe vzniknutých PVA nákladov a zisku dosiahnutého spoločnosťou z domáceho predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní.

(29)

V prípade ostatných troch vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, musela byť normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia, keďže ani jeden z nich nemal reprezentatívny domáci predaj. V prípade všetkých týchto vyvážajúcich výrobcov bola normálna hodnota vytvorená tak, že sa k výrobným nákladom každého druhu výrobku vyvážaného do Spoločenstva, ktoré boli v prípade potreby korigované, ako je ďalej vysvetlené v odôvodnení 32, pridala primeraná suma predajných, všeobecných a administratívnych (ďalej len „PVA“) nákladov a zisku. PVA náklady a zisk nemohli byť určené na základe článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia, keďže len jedna spoločnosť mala reprezentatívny domáci predaj.

(30)

V prípade dvoch spoločností boli PVA náklady a zisk stanovené v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. b), keďže títo vývozcovia mali pri bežnom obchodovaní reprezentatívny predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov (t. j. iných výrobkov v konzervách vrátane ovocných výrobkov v konzervách a mladej kukurice v konzervách).

(31)

V prípade poslednej spoločnosti boli PVA náklady a zisk stanovené v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia na základe váženého priemeru vynaložených PVA nákladov a zisku dosiahnutého z predaja rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov týchto dvoch spoločností s domácim predajom týchto výrobkov pri bežnom obchodovaní.

(32)

V prípade potreby boli nahlásené výrobné náklady a PVA náklady korigované pred tým, než boli použité v teste bežného obchodovania a pri vytváraní normálnych hodnôt.

4.   Vývozná cena

(33)

Všetok predaj príslušných vyvážajúcich výrobcov sa uskutočnil priamo neprepojeným zákazníkom v Spoločenstve. V prípade tohto predaja bola vývozná cena stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných týmito nezávislými zákazníkmi v Spoločenstve.

(34)

Jeden vývozca kúpil značnú časť príslušného výrobku predaného do Spoločenstva. Tvrdilo sa, že tieto nákupy by mali byť považované za časť systému poplatkov zavedeného v tejto spoločnosti. Avšak zakúpené konečné výrobky boli v skutočnosti celkovo vyrobené inými nezávislými výrobcami príslušného výrobku. V dôsledku toho sa pri určovaní dumpingového rozpätia tejto spoločnosti vzal do úvahy len predaj jej vlastnej výroby do Spoločenstva.

5.   Porovnanie

(35)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou bolo vykonané na základe cien zo závodu. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Preto sa povolili zohľadnenia rozdielov súvisiacich s nákladmi na dopravu, na zámorskú dopravu, na poistenie, na manipuláciu, na nakladanie a vedľajšími nákladmi, s províziami, s nákladmi na úver a bankovými poplatkami súvisiacimi s prepočtom mien tam, kde to bolo náležité a odôvodnené, pričom boli v prípade potreby riadne upravené.

(36)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 30 žiadali úpravu z dôvodu rozdielov v úrovni obchodovania podľa článku 2 ods. 10 písm. d) bodov i) a ii) alebo prípadne článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. Títo vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že ceny výrobkov predávaných pod vlastnou značkou sú odlišné od výrobkov predávaných maloobchodníkmi. Vzhľadom na to, že do Spoločenstva sa vyvážali len výrobky predávané pod značkou maloobchodníkov, zatiaľ čo domáci predaj všeobecnej kategórie výrobkov zahŕňal výrobky predávané pod vlastnou značkou ako aj pod značkou maloobchodníkov, urobila sa úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. d) základného nariadenia. Úroveň úpravy bola stanovená na základe vzťahu primeraného rozpätia zisku dosiahnutého výrobným odvetvím Spoločenstva z predaja výrobkov pod ich vlastnou značkou a z predaja všetkých výrobkov.

6.   Dumpingové rozpätie

(37)

V prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, bolo individuálne dumpingové rozpätie stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(38)

Na tomto základe boli stanovené tieto dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené:

Spoločnosť

Dočasné dumpingové rozpätie

Karn Corn

4,3 %

Malee Sampran

17,5 %

River Kwai

15,0 %

Sun Sweet

11,2 %

(39)

V prípade spolupracujúcich spoločností, ktoré neboli zaradené do vzorky, bolo dumpingové rozpätie stanovené na základe váženého priemerného dumpingového rozpätia spoločností, ktoré boli zaradené do vzorky, v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je 13,2 %.

(40)

V prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí nespolupracovali, bolo dumpingové rozpätie stanovené na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. S týmto cieľom bola najprv stanovená úroveň spolupráce. Porovnanie údajov Eurostatu týkajúcich sa vývozov s pôvodom v Thajsku s vyplnenými dotazníkmi ukázalo, že úroveň spolupráce je vysoká (viac ako 92 %). V dôsledku toho a keďže neexistovali náznaky, že nespolupracujúce spoločnosti predávali za dumpingové ceny na nižšej úrovni, sa považovalo za vhodné, aby sa dumpingové rozpätie pre ostatné spoločnosti, ktoré nespolupracovali v prešetrovaní, stanovilo na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia zisteného v prípade spoločností zaradených do vzorky. Tento prístup je v súlade so zaužívanými postupmi inštitúcií Spoločenstva a bol tiež považovaný za potrebný s cieľom neposkytovať spoločnostiam motiváciu na to, aby nespolupracovali. Preto bolo zostatkové dumpingové rozpätie vypočítané vo výške 17,5 %.

D.   UJMA

1.   Výroba Spoločenstva a výrobné odvetvie Spoločenstva

(41)

Podobný výrobok vyrába v rámci Spoločenstva 18 výrobcov. Objem výroby týchto výrobcov sa preto považuje za výrobu Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(42)

Šiesti z týchto 18 výrobcov, ktorí sú tiež členovia združenia podávajúceho podnet, vyjadrili svoj záujem spolupracovať na konaní v rámci časového limitu stanoveného v oznámení o začatí konania a náležite spolupracovali pri prešetrovaní. Zistilo sa, že týchto šesť výrobcov predstavuje väčšinu celkovej výroby podobného výrobku v rámci Spoločenstva, v tomto prípade približne 70 %. Títo šiesti spolupracujúci výrobcovia teda predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a budú ďalej uvádzaní len ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“. Zvyšní 12 výrobcovia Spoločenstva budú ďalej uvádzaní len ako „ostatní výrobcovia Spoločenstva“. Žiaden z týchto 12 výrobcov Spoločenstva nenamietal proti podnetu.

2.   Spotreba Spoločenstva

(43)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemov predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva určenej pre trh Spoločenstva, údajov o objemoch dovozu na trh Spoločenstva získaných z Eurostatu a, pokiaľ ide o ostatných výrobcov Spoločenstva, z informácií získaných z minidotazníka určeného na výber vzorky alebo z podnetu.

(44)

Počas OP bol trh Spoločenstva týkajúci sa príslušného výrobku a podobného výrobku približne na rovnakej úrovni ako v roku 2002, t. j. vo výške približne 330 000 ton. Spotreba zostala počas posudzovaného obdobia relatívne stabilná s výnimkou roka 2004, kedy bola o 5 % vyššia ako v rokoch 2002 a 2003.

 

2002

2003

2004

OP

Celková spotreba ES (v tonách)

330 842

331 945

347 752

330 331

Index (2002 = 100)

100

100

105

100

Zdroj: prešetrovanie, Eurostat, podnet.

3.   Dovoz z príslušnej krajiny

a)   Objem

(45)

Objem dovozu príslušného výrobku z príslušnej krajiny do Spoločenstva vzrástol o 87 % z približne 22 000 ton v roku 2002 na približne 42 000 ton v OP. V roku 2003 stúpol o 58 %, v roku 2004 o ďalších 40 percentuálnych bodov predtým, ako klesol o 11 percentuálnych bodov v OP.

 

2002

2003

2004

OP

Objem dovozu z Thajska (v tonách)

22 465

35 483

44 435

41 973

Index (2002 = 100)

100

158

198

187

Podiel dovozu z Thajska na trhu

6,8 %

10,7 %

12,8 %

12,7 %

Cena dovozu z Thajska (EUR/tona)

797

720

690

691

Index (2002 = 100)

100

90

87

87

Zdroj: Eurostat.

b)   Podiel na trhu

(46)

Podiel vývozcov príslušnej krajiny na trhu stúpol počas posudzovaného obdobia o približne 6 percentuálnych bodov zo 6,8 % v roku 2002 na 12,7 % v OP. Podrobne, thajskí výrobcovia získali v roku 2003 takmer 4 percentuálne body a ďalšie 2 percentuálne body v roku 2004 a prakticky sa stabilizovali na tejto úrovni v OP.

c)   Ceny

i)   Vývoj cien

(47)

Medzi rokom 2002 a OP priemerná cena dovozu príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine klesla o 13 %. Konkrétne klesli ceny o 10 % v roku 2003 a o ďalšie 3 % v roku 2004 predtým, ako sa stabilizovali na tejto cene (t. j. približne 690 EUR/tonu) v OP.

ii)   Cenové podhodnotenie

(48)

Porovnali sa predajné ceny podobných druhov výrobku vyvážajúcich výrobcov s predajnými cenami výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve. S týmto cieľom sa porovnali ceny zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva, po odpočítaní všetkých zliav a daní, s cenami CIF na hranici Spoločenstva vyvážajúcich výrobcov z príslušnej krajiny riadne upravenými, zohľadňujúc zmluvné clá, náklady na vykládku a colné vybavenie. Toto porovnanie ukázalo, že počas OP sa príslušný výrobok s pôvodom v príslušnej krajine predával v Spoločenstve za ceny, ktoré boli o 2 % až 10 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, v závislosti od príslušného vyvážajúceho výrobcu, s výnimkou dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, v prípade ktorých nebolo zistené podhodnotenie. Avšak porovnaním jednotlivých druhov sa zistilo, že v niektorých prípadoch boli ceny ponúkané príslušnými vyvážajúcimi výrobcami značne nižšie ako uvedené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia.

4.   Stav výrobného odvetvia Spoločenstva

(49)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva.

(50)

Tento trh je okrem iného charakterizovaný existenciou dvoch kanálov predaja, t. j. predaja pod vlastnou značkou výrobcu a predaja pod značkou maloobchodníkov. Predaj prostredníctvom prvého kanála sa obyčajne vyznačuje vyššími nákladmi na predaj, ktoré sú určené najmä na marketing a reklamu, a vyžaduje si tiež vyššie predajné ceny.

(51)

Vyšetrovaním sa dokázalo, že všetok dovoz od spolupracujúcich thajských vývozcov sa týkal predaja pod značkou maloobchodníkov. Považovalo sa za vhodné, aby sa pri analýze ujmy rozlišovalo medzi predajom výrobného odvetvia Spoločenstva pod jeho vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov všade tam, kde je to relevantné, keďže konkurencii zo strany dumpingových dovozov čelia predovšetkým podobné výrobky výrobného odvetvia Spoločenstva predávané pod značkou maloobchodníkov. Rozlišovalo sa predovšetkým pri určovaní objemov predaja, predajných cien a ziskovosti. Avšak z dôvodu úplnosti sú ukázané a pripomienkované aj súčty (vrátane predaja pod vlastnou značkou aj značkou maloobchodníkov). Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva pod značkou maloobchodníkov sa počas OP rovnal približne 63 % celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva (pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov).

a)   Výroba

(52)

Z úrovne približne 257 000 ton v roku 2002 výroba výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia neustále klesala. V OP bola o 16 % nižšia ako v roku 2002. Konkrétne v roku 2003 klesla o 6 %, v roku 2004 sa mierne zvýšila o 3 percentuálne body predtým, ako znovu prudko klesla o 13 percentuálnych bodov v OP.

 

2002

2003

2004

OP

Výroba (v tonách)

257 281

242 341

249 350

216 129

Index (2002 = 100)

100

94

97

84

Zdroj: prešetrovanie.

b)   Kapacita a miera využitia kapacity

(53)

V roku 2002 bola výrobná kapacita približne 276 000 ton a v OP približne 293 000 ton. Konkrétne sa výrobná kapacita najprv zvýšila o 9 % v roku 2003 predtým, ako klesla o 3 percentuálne body v roku 2004. Počas OP zostala na tejto úrovni. Medzi rokom 2002 a OP stúpla o 6 %. Zvýšenie v roku 2003 bolo spôsobené najmä nárastom kapacity jedného konkrétneho výrobcu, ktorá bola určená na pokrytie trhov mimo EÚ. Toto zvýšenie bolo určitým spôsobom vyrovnané v roku 2004 tým, že ostatní výrobcovia Spoločenstva zatvorili svoje prevádzky.

 

2002

2003

2004

OP

Výrobná kapacita (v tonách)

276 360

300 869

293 424

293 424

Index (2002 = 100)

100

109

106

106

Využitie kapacity

93 %

81 %

85 %

74 %

Index (2002 = 100)

100

87

91

79

Zdroj: prešetrovanie.

(54)

V roku 2002 bola miera využitia kapacity 93 %. V roku 2003 klesla na 81 %, v roku 2004 znovu stúpla na 85 % predtým, ako výrazne klesla na 74 % v OP. Toto odzrkadľuje klesajúcu tendenciu objemu výroby a predaja opísanú v odôvodneniach 52, 56 a 57.

c)   Zásoby

(55)

Stav konečných zásob výrobného odvetvia Spoločenstva stúpol o 2 % v roku 2003 a o ďalších 10 percentuálnych bodov v roku 2004 predtým, ako klesol o 14 percentuálnych bodov v OP. Počas OP boli zásoby výrobného odvetvia Spoločenstva vo výške približne 170 000 ton. Celkovo bol stav zásob v OP veľmi podobný stavu z roku 2002. Je však potrebné poznamenať, že stav zásob nie je významným ukazovateľom ujmy v prípade tohto konkrétneho výrobného odvetvia, keďže sa vyrába na objednávku. Vysoký stav zásob na konci každého roka (približne 75 % ročného objemu výroby) súvisí s tým, že zber úrody a konzervovanie väčšinou končia každý rok v októbri. Z toho vyplýva, že zásoby sú tovar, ktorý počas obdobia od novembra do júla čaká na odoslanie.

 

2002

2003

2004

OP

Konečné zásoby (v tonách)

173 653

177 124

194 576

169 693

Index (2002 = 100)

100

102

112

98

Zdroj: prešetrovanie.

d)   Objem predaja

(56)

Objem predaja zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva výrobkov jeho vlastnej výroby, ktoré sú určené na predaj neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva pod značkou maloobchodníkov, najprv stúpol o 4 % v roku 2003, potom v roku 2004 klesol o 11 percentuálnych bodov a v OP zostal na tejto úrovni. Medzi rokom 2002 a OP klesol objem tohto predaja o približne 7 % vychádzajúc z úrovne približne 125 000 ton v roku 2002.

 

2002

2003

2004

OP

Objem predaja ES (pod značkou maloobchodníkov) neprepojeným zákazníkom (v tonách)

124 878

130 145

116 703

116 452

Index (2002 = 100)

100

104

93

93

Objem predaja ES (pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) neprepojeným zákazníkom (v tonách)

193 657

198 147

189 090

184 645

Index (2002 = 100)

100

102

98

95

Zdroj: prešetrovanie.

(57)

Súhrn objemov predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva z jeho vlastnej výroby predávaných (pod jeho vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov) neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva sa vyvíjal viac-menej podobným spôsobom, aj keď trochu menej výrazne. Zo začiatočnej úrovne približne 194 000 ton v roku 2002 tieto objemy najprv stúpli o 2 % v roku 2003, v roku 2004 klesli o 4 percentuálne body a v OP klesli o ďalšie 3 percentuálne body. Medzi rokom 2002 a OP klesli tieto objemy predaja o približne 5 %.

e)   Podiel na trhu

(58)

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu stúpol z 58,5 % v roku 2002 na 59,7 % v roku 2003 predtým, ako náhle klesol na 54,4 % v roku 2004. Počas OP sa dostal späť na úroveň 55,9 %. Počas posudzovaného obdobia stratilo výrobné odvetvie Spoločenstva 2,6 percentuálnych bodov podielu na trhu.

 

2002

2003

2004

OP

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu (výrobky predávané pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov)

58,5 %

59,7 %

54,4 %

55,9 %

Index (2002 = 100)

100

102

93

95

Zdroj: prešetrovanie.

f)   Rast

(59)

Medzi rokom 2002 a OP, keď spotreba Spoločenstva zostala rovnaká, objem predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva určených na predaj pod značkou maloobchodníkov na trhu Spoločenstva klesol o približne 7 %, zatiaľ čo objem predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva určených na predaj pod vlastnou značkou ako aj pod značkou maloobchodníkov na trhu Spoločenstva klesol o približne 5 %. Medzi rokom 2002 a OP stratilo výrobné odvetvie Spoločenstva približne 2,6 percentuálnych bodov podielu na trhu, zatiaľ čo dumpingové dovozy získali približne 6 percentuálnych bodov podielu na trhu, čo zodpovedalo približne 20 000 tonám predaným na trhu Spoločenstva. Dospelo sa preto k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo mať prospech zo žiadneho rastu.

g)   Zamestnanosť

(60)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa najprv v období rokov 2002 až 2003 zvýšila o 9 %, v roku 2004 klesla o 11 percentuálnych bodov a v OP klesla o ďalšie 4 percentuálne body. Celkovo sa zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva znížila o 6 % medzi rokom 2002 a OP, t. j. z približne 1 520 osôb na 1 420 osôb. Keďže výrobné odvetvie Spoločenstva čelilo poklesu objemu predaja, ako sa uvádza v odôvodneniach 56 a 57, nemalo inú možnosť než prepustiť časť svojej pracovnej sily, aby zostalo konkurencieschopné.

 

2002

2003

2004

OP

Zamestnanosť (osoby)

1 518

1 649

1 482

1 420

Index (2002 = 100)

100

109

98

94

Zdroj: prešetrovanie.

h)   Produktivita

(61)

Produktivita pracovných síl výrobného odvetvia Spoločenstva meraná ako objem výroby (v tonách) na zamestnanca ročne, ktorá začínala na úrovni 169 ton na zamestnanca, najprv v roku 2003 klesla o 13 %, potom v roku 2004 stúpla o 12 percentuálnych bodov a nakoniec v OP klesla o 9 percentuálnych bodov. Tento vývoj odzrkadľuje to, že pokles výroby bol výraznejší ako pokles pracovnej sily.

 

2002

2003

2004

OP

Produktivita (v tonách na zamestnanca)

169

147

168

152

Index (2002 = 100)

100

87

99

90

Zdroj: prešetrovanie.

i)   Mzdy

(62)

Medzi rokom 2002 a OP stúpla priemerná mzda na zamestnanca o 19 %. Konkrétne stúpla o 4 % v roku 2003, o ďalších 9 percentuálnych bodov v roku 2004 a nakoniec o 6 percentuálnych bodov v OP. Zvýšenie v roku 2004 a počas OP sa zdá byť vyššie ako priemer. Stalo sa tak z toho dôvodu, že údaje dvoch najväčších spolupracujúcich výrobcov boli ovplyvnené postupným ukončením národného systému, ktorý bol zameraný na subvencovanie príspevkov sociálneho zabezpečenia. V dôsledku toho boli náklady na sociálne zabezpečenie zamestnancov v rokoch 2002 a 2003 umelo znížené.

 

2002

2003

2004

OP

Ročné mzdové náklady na zamestnanca (v EUR)

22 283

23 141

25 152

26 585

Index (2002 = 100)

100

104

113

119

Zdroj: prešetrovanie.

j)   Faktory ovplyvňujúce predajné ceny

(63)

Jednotkové ceny výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva predávaných pod značkou maloobchodníkov neprepojeným zákazníkom počas posudzovaného obdobia takmer neustále klesali. Z úrovne približne 1 050 EUR za tonu v roku 2002 klesli o 4 % v roku 2003 a o ďalších 9 percentuálnych bodov v roku 2004 predtým, ako nepatrne stúpli o 2 percentuálne body v OP, počas ktorého dosiahli úroveň 928 EUR za tonu. Celkovo klesli jednotkové ceny medzi rokom 2002 a OP o 11 %.

 

2002

2003

2004

OP

Jednotková cena na trhu ES (výrobkov predávaných pod značkou maloobchodníkov) (EUR/tona)

1 047

1 010

914

928

Index (2002 = 100)

100

96

87

89

Jednotková cena na trhu ES (výrobkov predávaných pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) (EUR/tona)

1 151

1 126

1 060

1 064

Index (2002 = 100)

100

98

92

92

Zdroj: prešetrovanie.

(64)

Súhrn predajných cien výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva z jeho vlastnej výroby predávaných (pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov) neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva sa vyvíjal viac-menej podobným spôsobom. Z úrovne približne 1 150 EUR/tona v roku 2002 tieto ceny najprv klesli o 2 % v roku 2003, potom v roku 2004 klesli o ďalších 6 percentuálnych bodov a počas OP zostali na približne rovnakej úrovni. Na úrovni približne 1 060 EUR/tona boli tieto predajné ceny o 8 % nižšie ako ceny zaznamenané v roku 2002.

(65)

Vzhľadom na objem a úroveň cenového podhodnotenia príslušného dovozu bol tento dovoz určite faktorom ovplyvňujúcim ceny.

k)   Ziskovosť a návratnosť investícií

(66)

Ziskovosť predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva určených na predaj pod značkou maloobchodníkov, vyjadrená ako percentuálny podiel čistého predaja, klesla počas posudzovaného obdobia zo 17 % v roku 2002 na približne 11 % v roku 2003, na približne 5 % roku 2004 a na približne 3 % v OP.

 

2002

2003

2004

OP

Ziskovosť predaja ES neprepojeným zákazníkom (pod značkou maloobchodníkov) (v % čistého predaja)

17,0 %

11,1 %

4,6 %

2,9 %

Index (2002 = 100)

100

66

27

17

Ziskovosť predaja ES neprepojeným zákazníkom (pod vlastnou značkou a značkou maloobchodníkov) (v % čistého predaja)

21,4 %

17,3 %

13,6 %

10,7 %

Index (2002 = 100)

100

81

64

50

Návratnosť investícií (pod vlastnou značkou a značkou maloobchodníkov) (zisk v % čistej účtovnej hodnoty investícií)

59,8 %

43,2 %

32,3 %

25,1 %

Index (2002 = 100)

100

72

54

42

Zdroj: prešetrovanie.

(67)

Ziskovosť predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva určených na predaj pod vlastnou značkou a značkou maloobchodníkov tiež klesla z približne 21 % v roku 2002 na približne 17 % v roku 2003, na približne 14 % v roku 2004 a na približne 11 % v OP. Z toho vyplýva, že pokles je menej prudký ako v prípade predaja len pod značkou maloobchodníkov.

(68)

Návratnosť investícií vyjadrená ako zisk (z predaja pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií zhruba nasledovala tendenciu ziskovosti predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva určených na predaj pod vlastnou značkou a značkou maloobchodníkov. Poklesla z úrovne približne 60 % v roku 2002 na približne 43 % v roku 2003, na približne 32 % v roku 2004 predtým, ako nakoniec v OP dosiahla úroveň približne 25 %, z čoho vyplýva, že počas posudzovaného obdobia klesla o 58 percentuálnych bodov.

l)   Peňažný tok a schopnosť navýšiť kapitál

(69)

Čistý peňažný tok z prevádzkových činností sa v roku 2002 nachádzal na úrovni 46 miliónov EUR. V roku 2003 klesol na približne 32 miliónov EUR, v roku 2004 klesol na 17 miliónov EUR predtým, ako znovu mierne stúpol na približne 22 miliónov EUR v OP. Ani jeden zo spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva neuviedol, že mal problémy s navýšením kapitálu.

 

2002

2003

2004

OP

Peňažný tok (pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) (v tisícoch EUR)

46 113

31 750

17 057

22 051

Index (2002 = 100)

100

69

37

48

Zdroj: prešetrovanie.

m)   Investície

(70)

Ročné investície výrobného odvetvia Spoločenstva do výroby podobného výrobku klesli o 55 % medzi rokom 2002 a 2003 predtým, ako stúpli o 18 % v roku 2004 a o ďalších 13 % v OP. Celkovo klesli investície o 24 % počas posudzovaného obdobia. S výnimkou jedného spolupracujúceho výrobcu Spoločenstva uvedeného v odôvodnení 53 boli investície výrobného odvetvia Spoločenstva určené na údržbu a obnovu existujúcich zariadení a nie na účely zvyšovania kapacity.

 

2002

2003

2004

OP

Čisté investície (v tisícoch EUR)

12 956

5 864

8 101

9 858

Index (2002 = 100)

100

45

63

76

Zdroj: prešetrovanie.

n)   Veľkosť dumpingového rozpätia

(71)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dovozu z príslušnej krajiny nemôže byť vplyv veľkosti skutočného rozpätia dumpingu na výrobné odvetvie Spoločenstva považovaný za zanedbateľný.

o)   Zotavenie sa z minulého dumpingu

(72)

Tento faktor sa pokladá za irelevantný, keďže neexistujú informácie tom, že pred stavom posudzovaným v tomto konaní existoval dumping.

5.   Záver týkajúci sa ujmy

(73)

Medzi rokom 2002 a OP sa objem dumpingového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine takmer zdvojnásobil a jeho podiel na trhu Spoločenstva sa zvýšil o približne 6 percentuálnych bodov. Priemerné ceny dumpingového dovozu boli počas posudzovaného obdobia trvalo nižšie ako ceny výrobného odvetvia. Okrem toho ceny dovozu z príslušnej krajiny značne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Skutočne, s výnimkou dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, porovnania cien jednotlivých modelov dokázali rozpätie podhodnotenia vo výške 2 až 10 % v OP.

(74)

Medzi rokom 2002 a OP sa veľmi málo ukazovateľov vyvíjalo pozitívne. Výrobná kapacita sa zvýšila o 6 percentuálnych bodov a ročné mzdové náklady stúpli o približne 19 %. Avšak v odôvodneniach 53 a 62 sú uvedené konkrétne dôvody vysvetľujúce tento atypický vývoj.

(75)

Naopak, počas posudzovaného obdobia nastalo jasné zhoršenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Väčšina ukazovateľov ujmy sa medzi rokom 2002 a OP vyvíjala negatívne: objem výroby klesol o 16 %, využitie kapacity kleslo o 19 percentuálnych bodov, objem predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva pod značkou maloobchodníkov klesol o 7 %, objem predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov klesol o 5 %, výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo 2,6 percentuálnych bodov podielu na trhu, zamestnanosť klesla o 6 %, predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva (či berieme do úvahy predaj pod značkou maloobchodníkov alebo pod všetkými značkami) klesla o približne 10 %, investície klesli o 24 %, ziskovosť z predaja výrobkov pod značkou maloobchodníkov klesla zo 17 % na približne 3 %, zatiaľ čo ziskovosť z predaja výrobkov pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov klesla z 21 % na približne 11 % a návratnosť investícií a peňažný tok tiež klesli.

(76)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

E.   PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI

1.   Úvod

(77)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu takého rozsahu, že ju možno považovať za značnú. Skúmali sa aj známe faktory iné než dumpingový dovoz, ktoré mohli súčasne spôsobovať ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, s cieľom zaistiť, aby sa prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripísala dumpingovému dovozu.

2.   Vplyv dumpingového dovozu

(78)

Značný vzrast objemu dumpingového dovozu o 87 % medzi rokom 2002 a OP a jeho príslušného podielu na trhu Spoločenstva, t. j. o približne 6 percentuálnych bodov, ako aj zistené podhodnotenie (medzi 2 % a 10 % v závislosti od vývozcu, s výnimkou dvoch vyvážajúcich výrobcov, v prípade ktorých nebolo zistené žiadne podhodnotenie) sa udiali zároveň so zhoršovaním hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Medzi rokom 2002 a OP klesla výroba o 16 %, využitie kapacity stratilo približne 20 percentuálnych bodov, objem predaja výrobkov pod značkou maloobchodníkov, ktorý v prvom rade čelil konkurencii zo strany dumpingového dovozu, klesol o 7 %, Spoločenstvo stratilo 2,6 percentuálnych bodov podielu na trhu, zamestnanosť klesla o 6 %, jednotková predajná cena výrobkov predávaných pod značkou maloobchodníkov klesla o 11 %, investície klesli o 24 %, ziskovosť predaja značne klesla a peňažný tok sa znížil o polovicu. Preto sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz mal významný negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

3.   Vplyv iných faktorov

a)   Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva

(79)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spôsobená jeho slabou vývoznou výkonnosťou.

(80)

Ako možno vidieť v tabuľke uvedenej ďalej, objem vývozného predaja (pod vlastnou značkou, ako aj pod značkou maloobchodníkov) počas posudzovaného obdobia stúpol o 17 %. Jednotková cena tohto predaja stúpla počas posudzovaného obdobia o 7 % a dosiahla úroveň vyše 1 000 EUR v OP. Obidva prvky vývoja z hľadiska množstva a cien výrazne kontrastujú s negatívnym vývojom, ktorý je opísaný v uvedených odôvodneniach 63, 64, 66 a 67, a ktorý sa týka predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva.

 

2002

2003

2004

OP

Objem vývozného predaja (pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) (v tonách)

48 478

48 170

51 062

56 821

Index (2002 = 100)

100

99

105

117

Zdroj: prešetrovanie.

(81)

Navyše treba poznamenať, že vývoj ziskovosti opísaný v uvedených odôvodneniach 66 a 67 sa týka výhradne predaja výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve. Táto ziskovosť sa preto netýka vývozného predaja. Preto sa dospelo k záveru, že vývozná činnosť nemohla nijakým spôsobom prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

b)   Pokles spotreby na trhu Spoločenstva

(82)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spôsobená poklesom spotreby na trhu Spoločenstva.

(83)

Ako sa uvádza v odôvodnení 44, spotreba zostala počas posudzovaného obdobia stabilná. Tento argument sa preto zamieta.

c)   Nárast výrobných nákladov výrobného odvetvia Spoločenstva

(84)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spojená s nárastom jeho výrobných nákladov, a predovšetkým s nárastom nákladov na fixný kapitál a na pracovnú silu.

(85)

Ako sa uvádza v odôvodnení 62, počas posudzovaného obdobia jednotkové mzdové náklady skutočne stúpli o 19 %. Tento vývoj bol vysvetlený v uvedenom odôvodnení 62.

(86)

Ako možno vidieť v ďalej uvedenej tabuľke, ročná odpisová suma investičného majetku výrobného odvetvia Spoločenstva priamo zapojeného do výroby podobného výrobku klesla počas posudzovaného obdobia o 10 %. Celkové jednotkové výrobné náklady stúpli počas posudzovaného obdobia len o 5 %. Tento nárast sa zdá byť pomerne malý vzhľadom na nasledovné skutočnosti. Dôležitou položkou nákladov je konzerva, ktorá predstavuje 40 % výrobných nákladov výrobcov Spoločenstva. Počas posudzovaného obdobia stúpla cena konzervy o približne 15 %. Avšak oceľ je komodita s medzinárodne stanovenou cenou a výrobné odvetvie Spoločenstva ako aj jeho thajskí konkurenti získavajú svoje prázdne konzervy za podobné ceny. Je preto veľmi pravdepodobné, že thajskí výrobcovia boli podobne ovplyvnení týmto vývojom, čo sa malo odraziť v predajných cenách thajských výrobcov ako aj výrobcov Spoločenstva, pokiaľ nedošlo k dumpingu a stláčaniu cien. Avšak, ako sa uvádza v odôvodnení 47, thajskí vyvážajúci výrobcovia primerane nezvýšili svoje ceny vývozného predaja, ale dokonca ich počas posudzovaného obdobia znížili o 13 %. Ďalej je potrebné poznamenať, že prešetrovanie ukázalo, že celkové vývozné náklady plus náklady na dopravu boli veľmi blízko celkovým výrobným nákladom výrobného odvetvia Spoločenstva. Z toho vyplýva, že dumpingový vývoz nie je nákladovo efektívnejší ako výrobné odvetvie Spoločenstva.

 

2002

2003

2004

OP

Odpisy investičného majetku (v tisícoch EUR)

10 356

11 501

10 953

9 286

Index (2002 = 100)

100

111

106

90

Jednotkové výrobné náklady (EUR/tona)

904

930

916

950

Index (2002 = 100)

100

103

101

105

Zdroj: prešetrovanie.

(87)

Z toho vyplýva, že prudké zhoršenie ziskovosti, ktoré bolo spozorované medzi rokom 2002 a OP, nemožno pripísať žiadnemu sklzu výrobných nákladov, ale skôr poklesu predajných cien. Skutočne, predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva klesli medzi rokom 2002 a OP o 11 % v dôsledku poklesu cien a stláčania cien spôsobených dumpingovým dovozom. Z toho vyplýva, že nárast výrobných nákladov nezohrával nijakú úlohu alebo zohrával len obmedzenú úlohu pri spôsobení ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a to v takom rozsahu, že by aj tak neprerušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

d)   Menové výkyvy

(88)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spôsobená nepriaznivými výkyvmi výmenných kurzov.

(89)

Treba pripomenúť, že prešetrovanie má stanoviť, či dumpingový dovoz (z hľadiska cien a objemov) spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, alebo či bola takáto značná ujma spôsobená inými faktormi. Článok 3 ods. 6 základného nariadenia v tomto ohľade odkazuje na preukázanie toho, že úroveň cien dumpingového dovozu spôsobila ujmu. Z toho dôvodu len v malej miere odkazuje na rozdiel medzi úrovňami cien a preto sa nevyžaduje analyzovanie faktorov ovplyvňujúcich úroveň týchto cien.

(90)

Z praktického hľadiska sa vplyv dumpingového dovozu na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v podstate skúma prostredníctvom stanovenia cenového podhodnotenia, poklesu a stláčania cien. S týmto cieľom sa porovnávajú ceny dumpingového dovozu a predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a niekedy môže byť potrebné konvertovať vývozné ceny, ktoré sa používajú pri vypočítaní ujmy, na inú menu s cieľom získať porovnateľný základ. V dôsledku toho použitie výmenných kurzov v tomto kontexte zabezpečuje len to, že rozdiel v cenách je stanovený na porovnateľnom základe. Z tohto jasne vyplýva, že výmenný kurz v podstate nemôže byť ďalším faktorom spôsobujúcim ujmu.

(91)

Uvedené odôvodnenie je v súlade so znením článku 3 ods. 7 základného nariadenia, ktorý odkazuje na iné faktory ako sú dumpingové dovozy. V skutočnosti zoznam známych faktorov ovplyvňujúcich úroveň cien uvedený v tomto článku neodkazuje na žiaden faktor ovplyvňujúci úroveň cien dumpingového dovozu. Stručne povedané, pokiaľ ide o dumpingové vývozy, ktoré by dokonca mohli mať prospech z priaznivého vývoja výmenných kurzov, je ťažké pochopiť, ako by vývoj takýchto výmenných kurzov mohol byť ďalším faktorom spôsobujúcim ujmu.

(92)

Preto nemôže byť analýza faktorov ovplyvňujúcich ceny dumpingového dovozu, či už ide o výkyvy vo výmenných kurzoch alebo o niečo iné, presvedčivá, a takáto analýza ide nad rámec požiadaviek základného nariadenia. Tento argument sa preto zamieta.

e)   Dovoz z iných tretích krajín

(93)

Počas posudzovaného obdobia klesol dovoz z tretích krajín iných ako Thajsko o približne 44 %, t. j. z približne 23 000 ton v roku 2002 na približne 13 000 ton v OP. Príslušný podiel na trhu tiež klesol z približne 7 % na približne 3,8 %. Na základe údajov Eurostatu boli priemerné ceny dovozu z iných tretích krajín značne vyššie ako ceny dovozu z príslušnej krajiny, alebo ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Ceny sa pohybovali okolo 1 100 EUR/tona v roku 2002 a medzi rokom 2002 a OP sa zvýšili o 2 %, a ani v jednom prípade nebola dovozná cena počas OP nižšia ako ceny príslušnej krajiny a ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Nakoniec, neboli poskytnuté žiadne dôkazy o tom, že ktorákoľvek z týchto tretích krajín vykonávala dumping podobného výrobku na trhu Spoločenstva.

(94)

Vzhľadom na pokles objemov a trhových podielov uvedených tretích krajín, ako aj na to, že ich priemerná cena bola výrazne vyššia ako ceny príslušnej krajiny a výrobného odvetvia Spoločenstva, sa dospelo k záveru, že dovoz z iných tretích krajín neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Naopak, tento dovoz bol pravdepodobne negatívne ovplyvnený zo strany dumpingového dovozu.

 

2002

2003

2004

OP

Objem dovozu z ostatných krajín sveta (v tonách)

22 698

15 764

19 683

12 643

Index (2002 = 100)

100

69

87

56

Trhový podiel dovozu z ostatných krajín sveta

6,9 %

4,7 %

5,7 %

3,8 %

Cena dovozu z ostatných krajín sveta (EUR/tona)

1 098

1 084

1 020

1 125

Index (2002 = 100)

100

99

93

102

Zdroj: Eurostat.

f)   Konkurencia zo strany ostatných výrobcov Spoločenstva

(95)

Ako sa uvádza v odôvodnení 42, ostatní výrobcovia Spoločenstva nespolupracovali pri prešetrovaní. Na základe údajov získaných v priebehu prešetrovania sa odhaduje, že ich objem predaja v Spoločenstve bol v roku 2002 približne 92 000 ton, že v roku 2003 klesol o približne 10 %, že v roku 2004 stúpol o 13 percentuálnych bodov a nakoniec v OP klesol o 4 percentuálne body a dosiahol úroveň, ktorá bola veľmi blízka úrovni v roku 2002. Podobne bol aj príslušný podiel na trhu počas OP veľmi blízky svojej úrovni v roku 2002, t. j. mierne pod 28 %. Z toho vyplýva, že ostatní výrobcovia nezískali nijaký objem predaja a podiel na trhu na úkor výrobného odvetvia Spoločenstva. Pokiaľ ide o ceny týchto ostatných výrobcov Spoločenstva, neboli k dispozícii žiadne informácie.

(96)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a z dôvodu nedostatku informácii svedčiacich o opaku, sa predbežne dospelo k záveru, že ostatní výrobcovia Spoločenstva neprispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

 

2002

2003

2004

OP

Objem predaja ES ostatných výrobcov Spoločenstva (v tonách)

92 022

82 552

94 544

91 070

Index (2002 = 100)

100

90

103

99

Trhový podiel ostatných výrobcov Spoločenstva

27,8 %

24,9 %

27,2 %

27,6 %

Index (2002 = 100)

100

89

98

99

Zdroj: prešetrovanie, podnet.

4.   Záver týkajúci sa príčinných súvislostí

(97)

Na záver, uvedená analýza preukázala, že medzi rokom 2002 a OP existoval výrazný nárast objemu a trhového podielu dovozu s pôvodom v Thajsku, spolu so značným poklesom jeho predajných cien a s vysokou úrovňou podhodnotenia cien počas OP. Tento nárast podielu lacného thajského dovozu na trhu sa udial v tom istom čase ako pokles podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu, pokles jednotkovej predajnej ceny a pokles ziskovosti, návratnosti investícii a peňažného toku z prevádzkových činností.

(98)

Na druhej strane preskúmanie iných faktorov, ktoré by mohli spôsobiť výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu, ukázalo, že ani jeden z nich nemohol mať výrazný negatívny vplyv.

(99)

Na základe uvedenej analýzy, v ktorej boli riadne odlíšené a oddelené vplyvy všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúcich vplyvov dumpingového dovozu, sa preto predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz s pôvodom v príslušnej krajine spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

F.   ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

(100)

Komisia preskúmala, či napriek záverom týkajúcim sa dumpingu, ujmy a príčinných súvislosti, existujú presvedčivé dôkazy, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva, aby sa prijali opatrenia. S týmto cieľom a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia Komisia zvážila pravdepodobný vplyv opatrení na všetky zúčastnené strany, ako aj pravdepodobné dôsledky neprijatia opatrení.

1.   Záujem výrobného odvetvia Spoločenstva

(101)

Ako sa uvádza v odôvodnení 42, výrobné odvetvie Spoločenstva tvorí šesť spoločností. Zamestnáva približne 1 400 osôb priamo zapojených do výroby, predaja a správy podobného výrobku. Pokiaľ sa uložia opatrenia, očakáva sa, že objemy predaja a príslušný podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa zvýšia, a že v dôsledku toho výrobné odvetvie Spoločenstva môže mať tiež prospech z úspor z rozsahu. Usudzuje sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva využije uvoľnenie potláčania cien spôsobeného dumpingovým vývozom na to, aby mierne zvýšilo svoje vlastné predajné ceny, najmä vzhľadom na to, že navrhované opatrenia odstránia podhodnotenie zistené počas OP. Celkovo tento očakávaný pozitívny vývoj umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zlepšiť svoju finančnú situáciu.

(102)

Na druhej strane, pokiaľ sa antidumpingové opatrenia neuložia, je pravdepodobné, že negatívny vývoj výrobného odvetvia Spoločenstva bude pokračovať. Výrobné odvetvie Spoločenstva pravdepodobne bude naďalej strácať podiel na trhu a jeho ziskovosť sa bude pravdepodobne naďalej zhoršovať. To bude s veľkou pravdepodobnosťou viesť k zníženiu výroby a investícií, ďalšiemu zatváraniu určitých výrobných zariadení a ďalšiemu znižovaniu počtu pracovných miest v Spoločenstve.

(103)

Na záver, uloženie antidumpingových opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa zo zistených vplyvov poškodzujúceho dumpingu.

2.   Záujem ostatných výrobcov Spoločenstva

(104)

Z dôvodu absencie spolupráce zo strany týchto výrobcov, a v dôsledku toho aj presných údajov týkajúcich sa ich činnosti, môže Komisia na základe podnetu a vyplnených minidotazníkov určených na výber vzorky len odhadnúť, že pre odhadovaný objem výroby vo výške 100 000 ton počas OP zamestnávali ostatní výrobcovia približne 640 pracovníkov. Pokiaľ sa uložia antidumpingové opatrenia, očakáva sa aj v prípade ostatných výrobcov Spoločenstva rovnaký druh pozitívneho vývoja týkajúci sa objemov predaja, cien a ziskovosti, ako v prípade vývoja výrobného odvetvia Spoločenstva uvedeného v odôvodnení 101.

(105)

V závere, ostatní výrobcovia Spoločenstva budú mať určite prospech z uloženia antidumpingových opatrení.

3.   Záujem neprepojených dovozcov v Spoločenstve

(106)

Najprv je potrebné poznamenať, že jedno združenie zastupujúce záujmy nemeckých dovozcov vyslovilo svoj nesúhlas s akýmikoľvek antidumpingovými opatreniami bez toho, aby ďalej zdôvodnilo svoje stanovisko.

(107)

Ako sa uvádza v odôvodnení 9, len jedna dovážajúca spoločnosť riadne spolupracovala pri prešetrovaní. Počas OP táto spoločnosť dovážala približne 4 % objemu celkového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Thajsku do Spoločenstva. Táto spolupracujúca strana jasne nevyjadrila svoj postoj k podnetu, ktorý bol podaný navrhovateľom. Činnosť spojená s ďalším predajom príslušného výrobku s pôvodom v Thajsku predstavuje zanedbateľné množstvo (menej ako 1 %) celkového obratu tejto spoločnosti. Pokiaľ ide o pracovnú silu, na činnosť spojenú s obchodovaním a ďalším predajom príslušného výrobku môže prideliť menej ako 1 osobu.

(108)

Vzhľadom na i) nízku úroveň spolupráce, ii) neurčitú pozíciu tohto neprepojeného dovozcu v tomto konaní a iii) zanedbateľný podiel jeho obratu a pracovnej sily, ktorá sa zaoberá činnosťou spojenou s ďalším predajom v Spoločenstve, dospelo sa predbežne k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať vo všeobecnosti výrazný vplyv na situáciu neprepojených dovozcov v Spoločenstve.

4.   Záujem maloobchodníkov a spotrebiteľov

(109)

Vzhľadom na špecifickosť predmetného trhu v tomto konaní, vyhľadávala sa spolupráca zo strany maloobchodníkov a spotrebiteľských zväzov. Avšak získaná spolupráca bola veľmi obmedzená. Len jeden maloobchodník ponúkol spoluprácu. Nevyjadril svoj postoj k podnetu predloženému navrhovateľom. Objem jeho ďalšieho predaja príslušného výrobku s pôvodom v Thajsku v OP predstavoval menej než 2 % objemu celkového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine do Spoločenstva. Obrat vytvorený ďalším predajom príslušného výrobku bol zanedbateľný, konkrétne menej než 0,01 % celkového obratu tohto maloobchodníka. To isté platí pokiaľ ide nielen o ďalší predaj príslušného výrobku, ale aj o ďalší predaj podobného výrobku, vyjadrený v percentuálnom podiele obratu spoločnosti. Na základe relatívnych obratov sa počet pracovných miest spolupracujúceho maloobchodníka, ktoré mohol prideliť príslušnému výrobku počas OP, odhadoval na päť.

(110)

Na úrovni spotrebiteľov by bol vplyv pravdepodobne takýto: thajské vývozné ceny CIF na hranici Spoločenstva by podliehali váženému priemernému antidumpingovému clu vo výške približne 10 %, okrem bežného cla (vrátane špeciálneho poľnohospodárskeho prvku) vo výške približne 16 %. Medzi CIF úroveň dodávky a konečnú spotrebiteľskú cenu sa budú musieť pripočítať aj rôzne náklady vrátane, okrem iného, nákladov na dodávku dovozcom a prirážky dovozcov a nákladov na dodávku maloobchodníkom a prirážky maloobchodníkov, čím sa zmierni vplyv navrhovaných opatrení na výslednú konečnú maloobchodnú cenu.

(111)

Vzhľadom na voľné výrobné kapacity a konkurenčnú situáciu sa očakáva, že výrobné odvetvie Spoločenstva bude mať osoh z akýchkoľvek antidumpingových opatrení v prvom rade prostredníctvom nárastu objemu predaja. Na základe toho a vzhľadom na nízku hodnotu kukurice cukrovej v priemernom spotrebiteľskom koši bude mať uloženie antidumpingového cla pravdepodobne zanedbateľný vplyv na finančnú situáciu priemerného spotrebiteľa.

(112)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na celkovo nízky stupeň spolupráce sa dospelo k záveru, že navrhované opatrenia pravdepodobne nebudú mať výrazný vplyv na situáciu maloobchodníkov a spotrebiteľov v Spoločenstve.

5.   Zníženie hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva a riziko nedostatku ponuky

(113)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že akékoľvek antidumpingové opatrenia znížia hospodársku súťaž na trhu Spoločenstva, ktorý je údajne už charakterizovaný oligopolistickou situáciou ponuky z dôvodu dominantného postavenia dvoch francúzskych výrobcov na trhu. Okrem toho tvrdili, že vylúčenie thajských výrobcov zo Spoločenstva bude viesť k nedostatku ponuky pre maloobchodníkov a spotrebiteľov.

(114)

Najprv je potrebné pripomenúť, že cieľom antidumpingových opatrení nie je zabrániť vstupu dovozu, na ktorý sú uložené opatrenia, do Spoločenstva, ale odstrániť vplyv narušených trhových podmienok vyplývajúcich z existencie dumpingového dovozu.

(115)

Hoci je možné, že objem predaja a trhový podiel príslušného dovozu po uložení opatrení klesnú, dovoz z iných tretích krajín bude naďalej predstavovať dôležitý alternatívny zdroj ponuky. Navyše návrat k normálnym trhovým podmienkam by mal viesť k tomu, že trh Spoločenstva sa stane príťažlivejším pre tieto iné zdroje ponuky.

(116)

Počas OP bol trhový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva vo výške približne 60 %, trhový podiel ostatných výrobcov Spoločenstva bol vo výške približne 28 %, trhový podiel dumpingového dovozu z Thajska bol vo výške približne 13 % a dovoz z ostatných krajín sveta mal trhový podiel vo výške približne 4 %. Ako sa uvádza v odôvodnení 41, v Spoločenstve funguje spolu 18 známych výrobcov podobného výrobku. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 54, výrobné odvetvie Spoločenstva pri svojej prevádzke počas OP ani zďaleka nevyužívalo svoju plnú kapacitu. Je pravdepodobné, že aj ostatní výrobcovia Spoločenstva majú voľné kapacity. Z toho vyplýva, že je dostatok priestoru na značné zvýšenie objemov výroby v Spoločenstve predtým, ako dôjde k tlaku na kapacitu.

(117)

Vzhľadom na uvedené okolnosti, uvedené trhové podiely a uvedený počet nezávislých dodávateľov príslušného a podobného výrobku, sa uvedené tvrdenia týkajúce sa otázok spojených s hospodárskou súťažou a nedostatku ponuky zamietajú.

6.   Záver týkajúci sa záujmu Spoločenstva

(118)

Na záver, očakáva sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva ako aj ostatní výrobcovia Spoločenstva budú mať prospech z uloženia opatrení tým, že získajú späť stratený predaj a podiel na trhu, a že zvýšia svoju ziskovosť. Zatiaľ čo sa môžu vyskytnúť určité negatívne vplyvy vo forme obmedzeného nárastu cien pre konečných spotrebiteľov, rozsah týchto vplyvov je vyvážený očakávanými priaznivými dôsledkami pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na to, aby v tomto prípade neboli uložené dočasné opatrenia, a že uplatňovanie takýchto opatrení bude v záujme Spoločenstva.

G.   NÁVRH NA DOČASNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(119)

Vzhľadom na dosiahnuté závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Spoločenstva je potrebné uložiť dočasné opatrenia s cieľom zabrániť spôsobeniu ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva v dôsledku dumpingového dovozu.

1.   Úroveň odstránenia ujmy

(120)

Úroveň dočasných antidumpingových opatrení by mala byť postačujúca na odstránenie ujmy, ktorú spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingový dovoz, a to bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí. Pri vypočítavaní výšky cla potrebného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa zastával názor, že akékoľvek opatrenia by mali výrobnému odvetviu Spoločenstva umožniť, aby nadobudlo zisk pred zdanením, ktorý sa môže primerane dosiahnuť za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez existencie dumpingového dovozu.

(121)

Na základe dostupných informácií sa predbežne rozhodlo, že pokiaľ nebude dochádzať k poškodzujúcemu dumpingu, očakáva sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahne ziskové rozpätie vo výške 14 % obratu. Ako sa uvádza v odôvodnení 67, v roku 2002, keď bol objem dumpingového dovozu z Thajska najnižší, získalo výrobné odvetvie Spoločenstva zisk vo výške 21,4 % zo svojho predaja výrobkov pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov. Ako sa však uvádza v odôvodnení 51, výrobky dumpingového dovozu z Thajska sa predávajú výlučne pod značkou maloobchodníkov. Z tohto dôvodu bolo potrebné upraviť uvedenú ziskovosť vo výške 21,4 % tak, aby zohľadňovala rozdiel v značke, pod akou predáva svoje výrobky výrobné odvetvie Spoločenstva a pod akou sú predávané výrobky dovážané z Thajska. V dôsledku toho bol zisk za podmienok neexistencie dumpingového dovozu stanovený na 14 %.

(122)

Potrebné zvýšenie ceny bolo potom stanovené na základe porovnania vykonaného pre každý druh výrobku váženej priemernej dovoznej ceny stanovenej na výpočet cenového podhodnotenia s nepoškodzujúcou cenou podobného výrobku predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa získala úpravou predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva s cieľom zohľadniť uvedené ziskové rozpätie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percentuálny podiel celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(123)

Uvedeným porovnaním cien sa dospelo k týmto rozpätiam ujmy:

Karn Corn

31,3 %

Malee Sampran

12,8 %

River Kwai

12,8 %

Sun Sweet

18,6 %

Spolupracujúci vývozcovia nezaradení do výberu

17,7 %

Všetky ostatné spoločnosti

31,3 %

(124)

V prípade dvoch spoločností (Malee Sampran a River Kwai) bola úroveň odstránenia ujmy nižšia ako stanovené dumpingové rozpätie, a preto by sa dočasné opatrenia mali zakladať na úrovni odstránenia ujmy. Keďže v prípade ostatných dvoch spoločností bola úroveň odstránenia ujmy vyššia ako stanovené dumpingové rozpätie, mali by sa dočasné opatrenia zakladať na stanovenom dumpingovom rozpätí.

2.   Dočasné opatrenia

(125)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného rozhodnutia sa dospelo k záveru, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na úrovni najnižších zistených rozpätí dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(126)

Úroveň spolupráce bola veľmi vysoká, a preto sa v prípade zostávajúcich spoločností, ktoré nespolupracovali pri prešetrovaní, považovalo za vhodné stanoviť clo na úrovni najvyššieho cla, ktoré sa uloží spoločnostiam, ktoré pri prešetrovaní spolupracovali. Z toho dôvodu bolo zostatkové clo stanovené vo výške 13,2 %.

(127)

V dôsledku toho by mali byť dočasné antidumpingové clá v týchto výškach:

Vývozcovia zaradení do vzorky

Navrhované antidumpingové clo

Karn Corn

4,3 %

Malee Sampran

12,8 %

River Kwai

12,8 %

Sun Sweet

11,2 %

Spolupracujúci vývozcovia, ktorí neboli zaradení do vzorky

13,2 %

Všetky ostatné spoločnosti

13,2 %

(128)

Pre spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa individuálne sadzby antidumpingového cla stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá bola zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami počas uvedeného prešetrovania. Tieto sadzby ciel (v protiklade k celoštátnemu clu uplatniteľnému na „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Thajsku a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnickými osobami. Tieto sadzby sa nemôžu vzťahovať na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej meno a adresa nie je výslovne uvedená v operatívnej časti tohto dokumentu, vrátane právnických osôb prepojených s týmito výslovne uvedenými právnickými osobami, a tieto výrobky podliehajú sadzbe celoštátneho cla.

(129)

V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že jedna zo spoločností, ktoré boli zahrnuté do vzorky, nakupuje značné množstvo konečných výrobkov od iných výrobcov v Thajsku, aby ich ďalej predávala Spoločenstvu (ako sa uvádza v odôvodnení 34). Pre túto spoločnosť sa udeľuje individuálne clo len v prípade tovaru jej vlastnej výroby a pod podmienkou, že sa táto spoločnosť zaviaže predložiť výrobné osvedčenia pri vývoze do Spoločenstva s cieľom určiť výrobu výrobku na colnej úrovni.

(130)

Akákoľvek žiadosť požadujúca uplatňovanie individuálnej sadzby antidumpingového cla spoločnosťou (napr. po zmene názvu právnickej osoby alebo po založení nových výrobných alebo predajných právnických osôb) by mala byť bezodkladne adresovaná Komisii spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä pokiaľ ide o akúkoľvek zmenu v činnostiach spoločnosti súvisiacich s výrobou, domácim a vývozným predajom, ktorá je spojená napríklad so zmenou názvu alebo s uvedenou zmenou výrobných a predajných právnických osôb. V prípade potreby bude nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmenené a doplnené tak, že sa aktualizuje zoznam spoločností, na ktoré sa vzťahujú sadzby individuálneho cla.

(131)

Aby sa zabezpečilo riadne vymáhanie antidumpingového cla, zostatková úroveň cla by sa mala vzťahovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na vývozcov, ktorí neuskutočnili počas OP žiaden vývoz do Spoločenstva.

3.   Záverečné ustanovenie

(132)

V záujme dobrej správy je potrebné stanoviť lehotu, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz kukurice cukrovej (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, upravenej alebo konzervovanej v octe alebo kyseline octovej, nemrazenej, zaradenej pod kódom KN ex 2001 90 30 (pod kódom TARIC 2001903010) a kukurice cukrovej (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna upravenej alebo konzervovanej iným spôsobom ako v octe alebo kyseline octovej, nemrazenej, inej ako výrobky položky 2006, zaradenej pod kódom KN ex 2005 80 00 (pod kódom TARIC 2005800010), s pôvodom v Thajsku.

2.   Sadzba dočasného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením výrobkov opísaných v odseku 1 a vyrobených ďalej uvedenými spoločnosťami je takáto:

Spoločnosť

Antidumpingové clo (%)

Doplnkový kód TARIC

Karn Corn Co., Ltd., 278 Krungthonmuangkeaw, Sirinthon Rd., Bangplad, Bangkok, Thajsko

4,3

A789

Malee Sampran Public Co., Ltd., Abico Bldg. 401/1 Phaholyothin Rd., Lumlookka, Pathumthani 12130, Thajsko

12,8

A790

River Kwai International Food Industry Co., Ltd., 52 Thaniya Plaza, 21st. Floor, Silom Rd., Bangrak, Bangkok 10500, Thajsko

12,8

A791

Sun Sweet Co., Ltd., 9 M 1, Sanpatong-Bankad Rd., T. Toongsatok, Sanpatong, Chiangmai, Thajsko

11,2

A792

Výrobcovia uvedení v prílohe I

13,2

A793

Všetky ostatné spoločnosti

13,2

A999

3.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v rámci Spoločenstva je podmienené poskytnutím zábezpeky vo výške, ktorá sa rovná dočasnému clu.

4.   Pokiaľ to nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa colných sadzieb.

Článok 2

Uplatňovanie individuálnych sadzieb cla stanovených pre spoločnosť River Kwai uvedených v článku 1 ods. 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II, colným orgánom členských štátov. Pokiaľ takáto faktúra nie je predložená, uplatňuje sa sadzba cla uplatniteľná pre všetky ostatné spoločnosti.

Článok 3

Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia Rady (ES) č. 384/96, zainteresované strany môžu požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo toto nariadenie prijaté, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o ústne vypočutie Komisiou do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 384/96 príslušné strany môžu podať pripomienky k uplatňovaniu tohto nariadenia do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 tohto nariadenia sa uplatňuje po dobu šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. decembra 2006

Za Komisiu

Peter MANDELSON

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 17).

(2)  Ú. v. EÚ C 75, 28.3.2006, s. 6.


PRÍLOHA I

Zoznam spolupracujúcich výrobcov uvedených v článku 1 ods. 2 pod doplnkovým kódom TARIC A793:

Názov

Adresa

Agro-On (Thailand) Co., Ltd.

50/499-500 Moo 6, Baan Mai, Pakkret, Monthaburi 11120, Thajsko

B.N.H. Canning Co., Ltd.

425/6-7 Sathorn Place Bldg., Klongtonsai, Klongsan, Bangkok 10660, Thajsko

Boonsith Enterprise Co., Ltd.

7/4 M.2, Soi Chomthong 13, Chomthong Rd., Chomthong, Bangkok 10150, Thajsko

Erawan Food Public Company Limited

Panjathani Tower 16th floor, 127/21 Nonsee Rd., Chongnonsee, Yannawa, Bangkok 10120, Thajsko

Great Oriental Food Products Co., Ltd.

888/127 Panuch Village Soi Thanaphol 2, Samsen-Nok, Huaykwang, Bangkok 10310, Thajsko

Kuiburi Fruit Canning Co., Ltd.

236 Krung Thon Muang Kaew Bldg., Sirindhorn Rd., Bangplad, Bangkok 10700, Thajsko

Lampang Food Products Co., Ltd.

22K Building, Soi Sukhumvit 35, Klongton Nua, Wattana, Bangkok 10110, Thajsko

O.V. International Import-Export Co., Ltd.

121/320 Soi Ekachai 66/6, Bangborn, Bangkok 10500, Thajsko

Pan Inter Foods Co., Ltd.

400 Sunphavuth Rd., Bangna, Bangkok 10260, Thajsko

Siam Food Products Public Co., Ltd.

3195/14 Rama IV Rd., Vibulthani Tower 1, 9th Fl., Klong Toey, Bangkok 10110, Thajsko

Viriyah Food Processing Co., Ltd.

100/48 Vongvanij B Bldg, 18th Fl., Praram 9 Rd., Huay Kwang, Bangkok 10310, Thajsko

Vita Food Factory (1989) Ltd.

89 Arunammarin Rd., Banyikhan, Bangplad, Bangkok 10700, Thajsko


PRÍLOHA II

Platná obchodná faktúra uvedená v článku 3 tohto nariadenia musí obsahovať vyhlásenie podpísané predstaviteľom spoločnosti v tomto formáte:

Meno a funkcia predstaviteľa spoločnosti, ktorý vydal obchodnú faktúru.

Toto vyhlásenie: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že ‚objem’ [príslušný výrobok] predávaného na vývoz do Európskeho spoločenstva, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, bol vyrobený (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (príslušná krajina). Vyhlasujem, že informácie poskytnuté v tejto faktúre sú úplné a správne.“

Dátum a podpis


Top