Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov

(2023/C 79/05)

Spravodajca: Piotr CAŁBECKI (PL/EĽS), maršálek Kujavsko-pomoranského vojvodstva Referenčný dokument: Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov COM(2022) 133 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

1.

odsudzuje nevyprovokovanú ruskú agresiu voči Ukrajine;

2.

dôrazne podporuje úsilie Ukrajiny o vstup do Európskej únie, pričom v súvislosti s témou tohto stanoviska tiež konštatuje, že to bude mať veľmi významný vplyv na posilnenie potravinovej bezpečnosti EÚ;

3.

víta oznámenie Európskej komisie o zaistení potravinovej bezpečnosti a posilnení odolnosti potravinových systémov;

4.

zdôrazňuje naliehavú potrebu odstrániť nedostatky potravinových systémov krajín EÚ s cieľom zaviesť zásadné a štrukturálne zmeny a pripraviť sa na budúce krízy;

5.

pripomína, že EÚ je čistým dovozcom potravinových výrobkov z hľadiska množstva, kalórií a poľnohospodárskej plochy a že je čistým vývozcom len z hľadiska hodnoty, najmä vďaka vínam so zemepisným označením a liehovinám. Považuje za potrebné nabádať členské štáty, aby v krátkodobom horizonte znížili výrobu biopalív, čo pomôže zvýšiť sebestačnosť;

6.

dôrazne podporuje snahu zvýšiť potravinovú sebestačnosť EÚ a dosiahnuť väčšiu autonómiu podporovaním rozmanitosti regionálnej a miestnej potravinovej výroby;

7.

upozorňuje na skutočnosť, že v krajinách priamo viazaných na ceny medzinárodného obchodu, ako je Európska únia, zažívame v súčasnosti už tretiu celosvetovú krízu cien potravín za uplynulých 15 rokov;

8.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu VR ako inštitucionálneho zástupcu európskych miest a regiónov v procese podpory ukrajinských partnerov;

9.

zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti potravinovej bezpečnosti, ktoré musela EÚ náhle prijať v dôsledku prebiehajúcej vojny, by sa mali využiť nielen na riešenie súčasného problému, ale aj na zavedenie štrukturálnejších zmien v spoločnej poľnohospodárskej politike s cieľom zlepšiť kvalitu života a konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ a dosiahnuť významné environmentálne prínosy v oblastiach súvisiacich s dodávkami potravín. Mali by sa zohľadniť požiadavky zástupcov poľnohospodárskych výrobcov a spracovateľov, organizácií poľnohospodárov a najmä malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, ktorých ziskovosť sa v Európskej únii už po mnoho rokov znižuje alebo už dokonca nie sú ziskové vôbec, čo má za následok prudký pokles ich počtu, ako aj počtu poľnohospodárskych pracovníkov, nepriaznivé sociálne a kultúrne zmeny vo vidieckych oblastiach, zhoršenie kvality potravín, nárast cien poľnohospodárskych výrobkov, najmä tých, ktoré si zachovávajú najvyššie normy kvality z hľadiska ľudského zdravia, výživy a chuti a majú najmenší dosah na životné prostredie;

10.

vyzýva, aby sa súčasné diskusie o reforme európskeho trhu s elektrickou energiou využili na prehodnotenie otázky zásob potravín a urobil krok späť, pokiaľ ide o trhovú orientáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ropa, ktorej bezpečnostné zásoby majú členské štáty na 90 dní, by pri tom mala poslúžiť ako nasledovaniahodný príklad;

11.

odsudzuje, že sa vojna na Ukrajine využíva ako zámienka na zastavenie diskusie a opatrení zameraných na nápravu slabých stránok SPP a na zabrzdenie mnoho rokov trvajúcich trendov a zmien v spôsobe výroby potravín vrátane uplatňovania stratégie Z farmy na stôl, keďže európsky potravinový systém bol krehký už aj predtým, a to v dôsledku deregulácie vyplývajúcej zo zrušenia trhových nástrojov SPP. To viedlo k oslabeniu potenciálu európskej poľnohospodárskej výroby z dôvodu podhodnotenia výrobných faktorov;

12.

podporuje realizáciu zámerov stratégie Z farmy na stôl a jej cieľov znížiť používanie pesticídov, chemických hnojív a antimikrobiálnych látok a zvýšiť podiel ekologického poľnohospodárstva v súlade s predchádzajúcim stanoviskom VR (1), poukazuje však na to, že ciele zníženia používania pesticídov, aspoň počas vojny na Ukrajine, by nemali ohroziť celosvetovú potravinovú bezpečnosť. Zároveň vyzýva na dôkladné posúdenie pokroku dosiahnutého pri plnení kvantitatívnych cieľov stratégie Z farmy na stôl, ktoré je potrebné monitorovať;

13.

pripomína, že väčšina celosvetovej produkcie hnojív, surovín na ich výrobu a prípravkov na ochranu rastlín pochádzala v uplynulých rokoch z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Zníženie našej závislosti od dovážaných vstupov, ako sú hnojivá alebo pesticídy, prispieva k zvyšovaniu odolnosti nášho potravinového systému. Je potrebné posilniť inovácie a viac využívať osvedčené postupy, ktoré umožňujú udržať a v dlhodobom horizonte zvýšiť výnosy (najmä postupy a inovácie, ktoré sú v súlade s ekologickými cieľmi);

14.

odporúča Európskej komisii, aby neupúšťala od programu ekologizácie, keďže existujú iné, účinnejšie opatrenia, ako je pozastavenie výroby biopalív;

15.

zdôrazňuje, že pre klímu a potravinovú bezpečnosť zohrávajú strategickú úlohu vidiecke oblasti, kde miestne potravinové hodnotové reťazce poskytujú stabilnejšie príjmy a zahŕňajú malé (poľnohospodárske) podniky. Žiada, aby riadenie EPFRV bolo vo všetkých členských štátoch decentralizované, pokiaľ ide o vykonávanie miestnych a regionálnych poľnohospodárskych politík;

16.

opakuje svoje odporúčanie nasmerovať správanie spotrebiteľov na stravu s vysokým podielom ovocia a zeleniny, ako aj na nákup miestnych alebo regionálnych, čerstvých a sezónnych potravín vyrobených pomocou udržateľných výrobných metód, čím sa zníži celosvetová spotreba mäsa, tukov a cukru. Mali by sa prijať komplexné opatrenia, aby boli tieto možnosti ľahko využiteľné a prístupné pre všetkých (2). Výbor navrhuje, aby sa na tento účel výrazne posilnili existujúce programy Európskej komisie na podporu zdravého a udržateľného stravovania v EÚ, ako je program distribúcie potravín pre najodkázanejšie osoby (PEAD) v rámci ESF+;

17.

trvá tiež na tom, že rozvoj kvalitných miestnych potravinových systémov je najlepším spôsobom, ako zaručiť poľnohospodárom stabilný a dôstojný príjem. V tejto súvislosti víta zahrnutie sociálnej podmienenosti do spoločnej poľnohospodárskej politiky. Domnieva sa, že príslušné normy platné v EÚ by mali dodržiavať aj dovozcovia;

18.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť väčšie zapojenie miestnych dodávateľov potravín, ako aj hnojív a energie do vytvárania intervenčných a celosvetových zásob. Pokiaľ ide o medzinárodný obchod, odporúča vrátiť sa k uzatváraniu dohôd o komoditách;

19.

v tejto súvislosti podporuje návrh Európskej komisie vytvoriť v rámci politiky transeurópskych dopravných sietí lepšie železničné spojenia s Ukrajinou, najmä s cieľom podporiť prepravu základných surovín. Preto je vítané plánované zvýšenie rozpočtu Nástroja na prepájanie Európy (NPE);

20.

zdôrazňuje potrebu naliehavých a rozsiahlych opatrení na prispôsobenie potravinového hospodárstva zmene klímy a zároveň vyzýva na posilnenie systému poistenia poľnohospodárskej výroby a posilnenie odolnosti voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy;

21.

vyzýva na hľadanie nových systémov hospodárenia s dažďovou vodou, výstavbu nových nádrží, obnovu zavlažovacích systémov a siete pitnej vody, čím sa podporí poľnohospodárska výroba, potravinársky priemysel a inovatívne investovanie do výroby potravín;

22.

vyzýva Európsku komisiu, aby zavŕšila práce na plánoch pre nepredvídané udalosti v oblasti potravinovej bezpečnosti s cieľom vypracovať a vykonávať dlhodobú stratégiu na zaistenie základnej potravinovej bezpečnosti na regionálnej úrovni, ktorá sa chápe ako schopnosť uspokojovať základné potreby regionálneho spoločenstva počas určitého obdobia prostredníctvom vlastnej výroby potravín, ako aj výroby potravín v susedných regiónoch. V tejto súvislosti navrhuje, aby sa všeobecne rozšírilo využívanie miestnych potravinových plánov vypracovaných vo viacerých európskych krajinách;

23.

nabáda Európsku komisiu a členské štáty, aby uprednostňovali potravinárske využívanie poľnohospodárskych produktov tým, že zavedú pružnejšie politiky na podporu biopalív a metánu z poľnohospodárskych zdrojov, aby sa poľnohospodárske trhy odpojili od trhov s energiou, keď ceny prudko stúpnu, s cieľom zároveň zachovať tento dôležitý odbyt v prípade nadprodukcie;

24.

v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby najmä v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky ďalej rozvíjala reguláciu poľnohospodárskych trhov, ktoré sa, ako je zrejmé, v čase nedostatku môžu stať úplne nestabilné a neefektívne. Predovšetkým bude treba uľahčiť aktiváciu opatrení krízového riadenia a umožniť, a to aj prostredníctvom rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie, vytvorenie európskych zásob potravín a poľnohospodárskych výrobkov, aby sa zabránilo finančným špekuláciám s medzinárodnými cenami poľnohospodárskych komodít. Politiky regulácie trhu, ktoré je potrebné obnoviť v rámci poľnohospodárskej politiky, sa musia zamerať aj na to, aby sa zachovali také úrovne cien, ktoré zabezpečia príjmy poľnohospodárom, keď sa skončí súčasné obdobie napätia, pretože možnosť žiť dôstojne z práce poľnohospodára je najlepším stimulom na posilnenie poľnohospodárskej činnosti a zamestnanosti v poľnohospodárstve a na podporu zakladania nových poľnohospodárskych aktivít;

25.

nabáda Európsku komisiu, aby zaviedla politiku priamej podpory pre poľnohospodárov, ktorá by bola do väčšej miery proticyklická (a zohľadňovala by veľkosť a typ poľnohospodárskeho podniku) s cieľom lepšie sa zamerať na najviac postihnuté odvetvia a zároveň zabrániť zbytočnej pomoci odvetviam, ktoré dosahujú nadmerné zisky;

26.

vyzýva Európsku komisiu, aby kládla väčší dôraz na stimulovanie pokroku vo výrobe potravín prostredníctvom financovania výskumu a implementácie v oblasti prispôsobenia výroby zmene klímy, zníženia závislosti od dodávateľov z krajín mimo EÚ, zlepšenia nutričnej hodnoty vyrobených potravín a predĺženia životnosti potravín biologickými metódami;

27.

vyzýva Európsku komisiu, aby kládla väčší dôraz na stimulovanie pokroku v poľnohospodárskej výrobe znížením jej energetickej náročnosti. To umožní do veľkej miery odstrániť závislosť efektívnosti poľnohospodárskej výroby, a tým aj cien potravín, od kolísania cien energie;

28.

vyzýva Európsku komisiu, aby kládla väčší dôraz na zabezpečenie priaznivých hospodárskych podmienok pre poľnohospodárstvo v kontexte rastúcich výrobných nákladov, a to prostredníctvom podpory poľnohospodárskych výrobcov prispôsobenej povahe ich výroby a potenciálu (veľkosti) príslušného výrobcu;

29.

vyzýva Európsku komisiu, aby stanovila záväzný cieľ znížiť objem potravinového odpadu do roku 2030 o polovicu v rámci revízie rámcovej smernice o odpade a na základe práce, ktorú vykonala platforma EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami (3);

30.

zdôrazňuje, že zapojenie a činnosť miestnych a regionálnych samospráv dopĺňa a podporuje úsilie vyvíjané na medzinárodnej úrovni, ako aj na vnútroštátnej úrovni jednotlivých členských štátov EÚ;

31.

zdôrazňuje úlohu VR ako inštitúcie, ktorej členovia priamo spolupracujú s ukrajinskými mestami a regiónmi;

Ohrozenie potravinovej bezpečnosti

32.

zdôrazňuje, že v súčasnosti sa síce pravdepodobnosť skutočného hladomoru v Európe v dôsledku vojny na Ukrajine javí stále nízka, ale vojna už spôsobila problémy s dodávkami niektorých výrobkov, viedla k inflácii cien potravín vo výške 13,2 % (medziročne, údaje z augusta 2022) a vyvolala pomerne rozšírený pocit nepredvídateľnosti vývoja situácie (prudký nárast cien umelých hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a iných vstupov, ako aj energie môže mať neprípustné dôsledky pre jesenný a jarný výsev a spôsobiť ďalší nárast cien potravín, ktorý je pre spoločnosť neprijateľný), čo má vplyv aj na destabilizáciu regionálnych sociálno-ekonomických systémov;

33.

pripomína, že vzhľadom na prebiehajúci konflikt z medzinárodných trhov miznú poľnohospodárske výrobky dvoch veľmi veľkých vývozcov, Ukrajiny, kde má vojna za následok neefektívnosť poľnohospodárstva (a potom dlhodobý proces obnovy jeho potenciálu) a Ruska, ktoré by ako agresor malo byť vylúčené z medzinárodného obchodu;

34.

domnieva sa, že pokračovanie vojny na Ukrajine a izolácia hospodárstva agresora – Ruska – by mohli predstavovať skutočnú hrozbu pre potravinovú stabilitu, najmä v neeurópskych regiónoch, čím by sa mohli zvýšiť humanitárne záväzky EÚ voči hladujúcim regiónom, ako aj migračný tlak, ktorý spôsobujú;

35.

zdôrazňuje, že jednou z najväčších hrozieb pre stabilnú ponuku potravín je koncentrácia ich výroby, ktorú treba vyvážiť uprednostnením dodávok potravín od miestnych výrobcov. Vyspelé krajiny už mnoho desaťročí spolupracujú pri výrobe a distribúcii potravín, ale v posledných rokoch sa ukázalo, že tak politická situácia, ako aj prebiehajúca zmena klímy, prírodné katastrofy a pandémie môžu náhle a veľmi účinne prerušiť reťazce prepojení a odrezať veľké oblasti od dodávok potravín, čo si vyžaduje zvýšenie potravinovej odolnosti na týchto územiach presídľovaním výroby a budovaním minimálnych súkromných a verejných zásob;

36.

prízvukuje preto, že je potrebné vypracovať dlhodobú stratégiu na zaistenie európskej potravinovej bezpečnosti. Táto stratégia by mala viesť k presídleniu potravinovej výroby do Európy, najmä prostredníctvom zrkadlových doložiek v dohodách o voľnom obchode podpísaných Európskou komisiou, aby sa zabránilo nekalej konkurencii dovážaných výrobkov voči európskym výrobkom. Zaväzuje sa podporovať rovnaké postupy v oblasti potravinovej sebestačnosti zo strany iných krajín na celom svete, a najmä v Afrike;

37.

zdôrazňuje, že dostupnosť potravín môže podnietiť zodpovednejšie zaobchádzanie s nimi, čo povedie k zníženiu množstva odpadu, ktoré sa môže dosiahnuť vo veľmi veľkom počte oblastí, ako je zníženie nadprodukcie, zlepšenie technológií zberu, dopravy, skladovania a spracovania, prispôsobenie obchodu a ponuky stravovacích služieb skutočnému dopytu a zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov;

38.

je pripravený prijať opatrenia na úrovni plánovania regionálneho rozvoja s cieľom opätovne prepojiť poľnohospodársku a potravinovú politiku s územnou úrovňou v snahe posilniť udržateľnú potravinovú bezpečnosť, zlepšiť kvalitu potravín a znížiť ich negatívny vplyv, a to prostredníctvom systémových zmien v oblasti výroby potravín a technológií riadenia: znížením vplyvu výroby potravín na životné prostredie, minimalizáciou závislosti EÚ od externých dodávateľov potravín a budovaním európskeho systému solidarity v oblasti potravinovej bezpečnosti;

39.

žiada, aby sa zaručila absolútna ochrana všetkých výrobkov, na ktoré sa vzťahuje systém zemepisných označení EÚ: chránené označenie pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenie (CHZO) a zemepisné označenie (ZO);

40.

vyzýva Európsku komisiu, aby kládla väčší dôraz na financovanie projektov zameraných na zvýšenie potravinovej bezpečnosti na regionálnej úrovni s cieľom zaistiť bezpečnosť svojich vlastných komunít aspoň na čas potrebný na to, aby partnerské krajiny zorganizovali pomoc. Malo by sa to dosiahnuť diverzifikáciou výroby potravín, zväčšením plôch určených na výrobu potravín, prispôsobením poľnohospodárskych plôch klimatickým zmenám, financovaním výskumu a zavádzania výroby potravín s dlhšou trvanlivosťou, mechanizmami skladovania na úrovni EÚ pre tie regióny, ktoré z fyzikálno-geografických dôvodov nie sú schopné dosiahnuť sebestačnosť, a tiež nástrojmi na zaistenie potravinovej bezpečnosti na úrovni EÚ;

Ekologizácia poľnohospodárstva ako faktor posilňovania potravinovej bezpečnosti a znižovania negatívneho vplyvu poľnohospodárstva na životné prostredie

41.

odporúča, aby sa v záujme zaistenia potravinovej bezpečnosti zvrátil trend rastúcej špecializácie z hľadiska výroby potravín, a tým aj koncentrácie oblastí výroby potravín. Je to typické pre intenzívnu poľnohospodársku výrobu orientovanú na maximálnu hospodársku efektívnosť;

42.

nazdáva sa, že tento cieľ možno dosiahnuť podstatným zvýšením podielu poľnohospodárstva, v ktorom sa uplatňuje zásada ekologizácie, pričom treba podporovať aj rozvoj pestovania viacročných plodín. Prispeje to k zníženiu používania minerálnych hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín a zároveň k výraznému zlepšeniu schopnosti pôdy zadržiavať vodu, ktorá je dôležitá v obdobiach jej nedostatku alebo nadmerného množstva;

43.

zdôrazňuje, že sa tu dosiahnu dva hlavné prínosy: výrazné zníženie negatívneho vplyvu intenzívneho poľnohospodárstva na stav životného prostredia a zvýšenie autonómnosti regiónov v zásobovaní potravinami zvýšením kapacity výroby potravín na základe miestnej výroby poľnohospodárskych výrobkov (obmedzenie dodávateľských reťazcov a závislosti v oblasti výroby potravín);

44.

konštatuje, že je potrebné podporovať a chrániť terasovité oblasti a obrábané terasovité plochy, ktoré môžu zmierniť účinky zmeny klímy zlepšením absorpcie zrážkových vôd, znížením erózie pôdy a rizika povodní a lesných požiarov, zmiernením extrémnych teplôt a zvýšením sekvestrácie organického uhlíka v pôde;

45.

poukazuje na to, že úplná implementácia Európskej zelenej dohody v poľnohospodárstve si napriek nespochybniteľným environmentálnym prínosom vyžaduje nepretržité monitorovanie s cieľom zabrániť poklesu úrovne poľnohospodárskej výroby zaisťujúcej bezpečnosť dodávok, najmä z celosvetového hľadiska. Malo by sa zvážiť, či by prípadný pokles poľnohospodárskej výroby na Ukrajine a znížený dovoz potravín z tejto krajiny v dôsledku vojny, ktorý má za následok hladomor v krajinách Afriky a Blízkeho východu, nemali dočasne kompenzovať krajiny EÚ. Preto by sa malo očakávať zvýšenie poľnohospodárskej výroby, a teda aj revízia všeobecných zásad Európskej zelenej dohody;

46.

pripomína, že celosvetové používanie hnojív NPK sa (podľa FAO) v rokoch 2000 až 2019 zvýšilo o 40 %. V súčasnosti predstavuje viac ako 200 miliónov ton ročne a dostupné údaje naznačujú veľmi rozsiahle nadmerné používanie hnojív. Odhaduje sa, že viac ako polovicu použitých dusíkatých hnojív a približne tri štvrtiny fosforečných hnojív rastliny neabsorbujú, a tieto látky zostávajú v pôde, alebo prenikajú do vodných útvarov, a tým do veľkej miery rozhodujú o ich stave z ekologického a chemického hľadiska. Okrem toho poukazuje na to, že cieľom rámcovej smernice o vode je dosiahnuť aspoň dobrý ekologický stav vody. Nadmerné používanie minerálnych hnojív na výrobu potravín je v súčasnosti hlavnou príčinou degradácie vodného prostredia a malo by sa odstrániť aj v kontexte prijatej politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva;

47.

upozorňuje, že používanie hnojív v Číne a Indii tvorí viac ako polovicu nadmernej spotreby hnojív, čo je ďalším príkladom toho, že v týchto krajinách dochádza k rýchlemu hospodárskemu rozvoju na úkor zhoršovania životného prostredia a výsledné konkurenčné výhody sa neodrážajú v spravodlivej hospodárskej súťaži. Spotrebitelia dovážaného tovaru z týchto krajín by mali byť o tejto skutočnosti lepšie informovaní;

48.

uznáva, že nie je možné zrealizovať ekologizáciu celého poľnohospodárstva, ale zámerom EÚ by malo byť dôsledné vykonávanie akčného plánu pre ekologické poľnohospodárstvo a splnenie cieľa stanoveného v stratégii „z farmy na stôl“, aby do roku 2030 bolo 25 % poľnohospodárskej pôdy obhospodarovaných podľa ekologických postupov. Toto úsilie však nesmie zhoršiť už aj tak zložitú hospodársku a sociálnu situáciu na európskom vidieku, ale malo by dokonca pomôcť zvrátiť negatívne trendy. Vyzýva preto inštitúcie EÚ, aby vykonali analýzu metód používaných na dosiahnutie environmentálnych cieľov v poľnohospodárskej výrobe. Na dosiahnutie ambicióznych cieľov je potrebné podporovať poľnohospodárstvo šetrné k životnému prostrediu, a to okrem ekologického poľnohospodárstva (úplné dodržiavanie kritérií ekologického poľnohospodárstva), biotopové poľnohospodárstvo (dotácie pre poľnohospodárske podniky pôsobiace v oblastiach s hodnotnými prírodnými hodnotami) a ekologické/integrované poľnohospodárstvo (podpora pre poľnohospodárske podniky, ktoré zavádzajú vybrané opatrenia ekologického záujmu, napr. v rámci súčasného agroenvironmentálneho programu – balíky: udržateľné poľnohospodárstvo, ochrana pôdy a vody, nárazníkové zóny). Odporúča sa, aby platby EÚ v oblasti poľnohospodárstva boli úzko prepojené jednak s environmentálnymi cieľmi, jednak s cieľmi v oblasti potravinovej bezpečnosti. Dlhodobým cieľom EÚ v oblasti životného prostredia by malo byť, aby potraviny z jej územia mali čo najmenší negatívny vplyv na životné prostredie. Takto vyrobené potraviny budú mať aj vyššiu výživovú hodnotu a budú zdravšie;

Nárast cien

49.

domnieva sa, že prudko rastúce životné náklady vrátane výrazného zvýšenia cien potravín síce doteraz neviedli k zníženiu dopytu alebo spotreby potravín na úrovne, ktoré ohrozujú život alebo zdravie, no prispeli k zhoršeniu životného komfortu, keďže bolo nevyhnutné vzdať sa niektorých výrobkov;

50.

zdôrazňuje potrebu prijať ochranné opatrenia v prospech najchudobnejších obyvateľov s cieľom kompenzovať sťažený prístup k potravinám, ktorý môže mať z dlhodobého hľadiska negatívne zdravotné dôsledky. Je preto najmä potrebné podporovať organizácie poskytujúce potravinovú pomoc, školy a materské školy v marginalizovaných oblastiach a tiež organizácie, ktoré pomáhajú bezdomovcom;

51.

pripomína, že táto strata konkurencieschopnosti je spôsobená najmä nekalou konkurenciou dovážaných poľnohospodárskych výrobkov. Navrhuje preto, aby Európska komisia do svojich dohôd o voľnom obchode zaviedla zrkadlové doložky s cieľom zabezpečiť, aby dovážané poľnohospodárske výrobky spĺňali rovnaké environmentálne a sociálne normy ako tie, ktoré platia v Európe;

52.

upozorňuje, že pokračujúci nárast cien tovarov a služieb výrazne znižuje ziskovosť poľnohospodárskej produkcie. Na jednej strane výrobné náklady rastú a na druhej strane drahšie potraviny z Európy budú na trhoch menej konkurencieschopné;

53.

nazdáva sa, že hlavné riziká pre poľnohospodársku činnosť a výrobu potravín sú v súčasnosti spôsobené veľmi vysokými a nedávno výrazne zvýšenými cenami minerálnych hnojív, palív (najmä motorovej nafty), elektrickej energie a prípravkov na ochranu rastlín. Túto situáciu ešte zhoršuje narastajúci problém dodávok vody v poľnohospodárstve v priebehu rokov a zhoršujúce sa klimatické podmienky a náhle výkyvy počasia;

54.

upozorňuje, že zníženie ziskovosti poľnohospodárstva môže predstavovať skutočnú a veľkú hrozbu pre potravinovú bezpečnosť, keďže poľnohospodárska činnosť má cyklický charakter, ktorý sa nedá okamžite zmeniť. Obnova stád zvierat alebo oblastí výsevu môže trvať aj dlhšie než rok;

55.

domnieva sa, že z regionálneho hľadiska rýchlo rastúce životné náklady vrátane cien potravín predstavujú obrovskú hrozbu pre stabilitu miestnych a regionálnych sociálno-ekonomických systémov. Negatívne ovplyvnia trh práce, príjmy ľudí, príjmy miestnych samospráv a napokon rozšíria chudobu, čo prinúti miestne a regionálne samosprávy zaoberať sa dôsledkami tohto problému. Nestabilita na trhu s potravinami má preto oveľa širšie dôsledky a môže ohroziť riadne vykonávanie úloh zverených jednotlivým miestnym a regionálnym samosprávam a zmenšiť základňu pre hospodársky rast regiónov;

56.

pripomína, že z podnikateľského hľadiska sa v dôsledku nevyhnutnosti zabezpečiť základné fungovanie podnikov obmedzia výdavky na rozvoj, čo bude mať negatívny vplyv na inovatívnosť hospodárstva;

Podpora účinných a medziodvetvových adaptačných opatrení a riešenie strát a škôd

57.

upozorňuje na zložitý problém, ktorým je plytvanie potravinami. Jeho zníženie umožní dosiahnuť množstvo výhod na rôznych úrovniach, najmä úspory pri využívaní cenných zdrojov potrebných na výrobu, prepravu a distribúciu potravín. Ide tu o energiu, vodu, náklady práce, plochy určené na výrobu, ako aj o produkciu emisií skleníkových plynov;

58.

zdôrazňuje význam systémových opatrení na zníženie plytvania potravinami, keďže zodpovednejšie zaobchádzanie s nimi povedie k zníženiu objemu nákupov, čo bude mať vplyv na výrobu, spracovanie, dopravu, obchod i trh práce. Preto je potrebná plánovaná transformácia, v ktorej sa zohľadnia ochranné opatrenia;

59.

zdôrazňuje, že je nanajvýš potrebné formovať a podporovať krátke a rýchle dodávateľské reťazce od poľnohospodárov k spotrebiteľom (vplyv na nižšie ceny, vysokú kvalitu, rýchlosť dodania). Skrátenie potravinových dodávateľských reťazcov bude mať takisto významný vplyv na klímu a znížia sa ním emisie z dopravy;

60.

poukazuje na to, že na podnietenie občanov, aby používali potraviny vyrobené na miestnej úrovni, je vhodné zdôrazniť miesto, kde sa vyrábajú (vytváranie regionálnych značiek); vhodné označovanie a hospodársky lokálpatriotizmus môžu uľahčiť akceptovanie vyšších cien potravín, ak je to potrebné vzhľadom na náklady na ich výrobu;

61.

pripomína, že v dôsledku vykonávania Zelenej dohody sa predpokladá výrazné zníženie rastlinnej výroby a že vzhľadom na rastúce ceny potravín verejnosť nebude naklonená energetickej transformácii. Na vytvorenie pozitívnej klímy pre Zelenú dohodu a jej pochopenie sú preto potrebné ochranné opatrenia;

62.

domnieva sa, že je potrebná medziodvetvová spolupráca medzi poľnohospodármi, orgánmi verejnej moci, podnikmi a vedeckou obcou s cieľom vypracovať koncepciu adaptácie poľnohospodárstva na zmenu klímy – zmierňujúce a adaptačné opatrenia na zvládanie nedostatku vody a prírodných katastrof s cieľom znížiť variabilitu dynamiky ročnej poľnohospodárskej výroby a minimalizovať ďalšie potenciálne zlyhania a straty v potravinárskej výrobe. Tieto opatrenia by mali byť verejnými investíciami a technologickými a agroekologickými inováciami a mali by prebiehať súbežne s vykonávaním Zelenej dohody, pričom by sa mali rešpektovať environmentálne zdroje;

63.

pripomína, že industrializácia poľnohospodárskej výroby takisto prispieva k zvyšovaniu závislosti medzi krajinami. Je to zjavné najmä v chemickom priemysle. Najväčším svetovým vývozcom hnojív NPK je Rusko. Okrem toho v dôsledku koncentrácie výroby vzniká veľmi vysoká uhlíková stopa vzhľadom na ich rozsiahlu prepravu po celom svete (medzi kontinentmi sa ročne prepravuje viac ako 20 miliónov ton hnojív). Výroba hnojív si vyžaduje veľké množstvo plynu a dve tretiny jeho celosvetových zdrojov sa sústreďujú v 5 krajinách, čo predstavuje skutočné riziko, že regulácia cien plynu bude mať vplyv na tvorbu cien hnojív a v konečnom dôsledku aj vyrobených potravín. Preto by sa malo vyvinúť úsilie na diverzifikáciu výroby a dodávok poľnohospodárskych vstupov;

Problémy spojené s informovaním o potravinovom hospodárstve EÚ

64.

zdôrazňuje, že dezinformácie o dostupnosti potravín sú jedným z najúčinnejších spôsobov destabilizácie sociálneho zmieru a podnecovania ľudí k neracionálnemu správaniu, a preto sa proti týmto hrozbám musí rázne bojovať. Členské štáty by mali byť schopné upokojiť obyvateľstvo v budúcnosti tým, že budú mať dostatočne ambiciózne plány pre nepredvídané udalosti v oblasti potravinovej bezpečnosti, aby sa mohlo nadviazať na oznámenie Komisie z 12. novembra 2021;

65.

zdôrazňuje, že štrukturálne zmeny vo výrobe potravín, ktoré majú pomôcť znížiť závislosť od externých dodávateľov a zvýšiť význam regionálne vyrábaných potravín, môžu viesť k vyšším cenám potravín, čo si vyžaduje transparentnú a spoľahlivú informačnú politiku, ktorá by mala upriamiť pozornosť nielen na bezpečnosť dodávok, ale aj na zníženie environmentálnych nákladov na výrobu potravín;

66.

nabáda na neustále propagovanie vysokej kvality lokálne vyrobených potravín.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 37, 2.2.2021, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ C 272, 17.8.2017, s. 14.

(3)  Ciele v oblasti znižovania plytvania potravinami (europa.eu).