Stanovisko Európskeho výboru regiónov — Akčný plán pre kritické suroviny

(2021/C 175/03)

Spravodajkyňa: Isolde RIES (DE/SES) prvá podpredsedníčka Krajinského snemu Sárska Referenčný dokument: COM(2020) 474 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

zdôrazňuje, že moderné spoločnosti a hospodárstva nemôžu trvalo fungovať bez spoľahlivých, bezpečných, konkurencieschopných a environmentálne vhodných dodávok surovín. Za kritické suroviny sa pri tom považujú suroviny, ktoré majú veľký hospodársky význam, ale ktoré v súčasnosti nemožno zabezpečiť prostredníctvom udržateľných dodávok z domácich zdrojov surovín v Európskej únii;

2.

zastáva názor, že EÚ potrebuje silnú priemyselnú základňu, ktorá je však vzhľadom na záväzky vyplývajúce z prechodu na hospodárstvo s nižšími emisiami CO2, ako aj na narastajúcu digitalizáciu vo veľkej miere odkázaná na primerané dodávky surovín a ich efektívne využívanie a recykláciu;

3.

poukazuje na to, že podľa štúdie Európskej komisie (1) sa podľa dostupných informácií dopyt po kritických surovinách do roku 2030, resp. do roku 2050 prudko zvýši, a EÚ bude napríklad v roku 2030 na batérie do elektrických vozidiel a na akumulátory potrebovať až 18-krát viac lítia a až 5-krát viac kobaltu než dnes, pričom v roku 2050 to bude takmer 60-krát viac lítia a 15-krát viac kobaltu než dnes;

4.

dáva na zváženie, že z celosvetového hľadiska sa v EÚ získava alebo vyrába menej ako 5 % kritických surovín, pričom na priemysel v EÚ pripadá približne 20 % celosvetovej spotreby kritických surovín. EÚ je teda v mimoriadne veľkej miere závislá od dovozu kritických surovín, ktoré sú kľúčové pre technológie budúcnosti, a ktoré majú, ako napríklad vzácne kovy a prvky, význam pre inovatívne technické aplikácie. Budú teda potrebné na výrobu a tvorbu hodnoty v tých oblastiach, v ktorých chce byť európske hospodárstvo celosvetovým lídrom. Týka sa to napríklad využívania surovín v Európskej zelenej dohode na stanovený prechod na bezpečné, čisté a cenovo dostupné zásobovanie energiou na základe obnoviteľných zdrojov, transformáciu na čisté a obehovejšie hospodárstvo, či na mobilitu a stavebníctvo, ktoré efektívnejšie využívajú energiu a zdroje;

5.

konštatuje, že celé odvetvie surovín v EÚ poskytuje približne 350 000 pracovných miest a ďalších viac ako 30 miliónov pracovných miest v súvisiacich spracovateľských priemyselných odvetviach závisí od spoľahlivého a nediskriminačného prístupu k surovinám;

6.

zdôrazňuje, že okrem iného aj kríza spôsobená pandémiou COVID-19 ukázala, že Európa je v oblasti kritických surovín vo veľkej miere odkázaná na mimoeurópskych dodávateľov a že prerušenie dodávok môže mať negatívny vplyv na priemyselné hodnotové reťazce a iné odvetvia;

Vplyv na priemysel

7.

zdôrazňuje, že je potrebné kompenzovať nadmernú odkázanosť na mimoeurópskych dodávateľov, pokiaľ ide o kritické suroviny, a zvýšiť odolnosť kritických dodávateľských reťazcov, aby sa spoľahlivo zaručila bezpečnosť dodávok, energetická transformácia a prechod na digitálne hospodárstvo;

8.

poukazuje na to, že kritické suroviny sú potrebné predovšetkým aj v mnohých kľúčových európskych priemyselných odvetviach a priemyselných odvetviach budúcnosti, ako je napríklad automobilový, oceliarsky a letecký priemysel, IT sektor, sektor zdravotníctva, či odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov. Inovatívne výrobky a nové technológie ako elektromobilita, digitalizácia, priemysel 4.0 a transformácia energetiky menia a zvyšujú dopyt po surovinách. Celosvetovo sa dopyt po surovinách bude zvyšovať aj v dôsledku rastu populácie, industrializácie, ako aj postupnej dekarbonizácie odvetví dopravy a energetiky;

9.

zdôrazňuje, že spravodlivý a nediskriminačný prístup k surovinám, bezpečné dodávky surovín, ako aj stabilné a predvídateľné ceny surovín majú kľúčový význam, pokiaľ ide o možnosti ďalšieho rozvoja, konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a MSP, inovácie a zachovanie priemyselných lokalít v Európe;

10.

je presvedčený, že na zabezpečenie udržateľných dodávok kritických surovín a zníženie závislosti od tretích krajín, resp. dovozu surovín je potrebný strategický prístup; zdôrazňuje, že to znamená budovať diverzifikované hodnotové reťazce, znižovať závislosť, zvyšovať obehovosť, podporovať inovácie pre alternatívne riešenia a zabezpečiť zelenšie a sociálne zodpovednejšie rovnaké podmienky na globálnom trhu;

11.

víta skutočnosť, že Európska komisia predložila akčný plán týkajúci sa kritických surovín a prvú správu o strategickom výhľade, v ktorej sa závislosť EÚ od dovozu kritických surovín považuje za strategickú slabinu;

12.

podporuje ciele stanovené v akčnom pláne zamerané na rozvoj odolných priemyselných hodnotových reťazcov v EÚ, zníženie závislosti od kritických surovín prostredníctvom obehového využívania zdrojov, udržateľných produktov a inovácií, posilnenie domáceho získavania surovín v EÚ, diverzifikáciu dodávok z tretích krajín a odstraňovanie narušení medzinárodného obchodu spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami WTO;

13.

zdôrazňuje, že miera závislosti jednotlivých regiónov od kritických surovín sa líši. Nabáda preto, aby sa zistila regionálna závislosť od kritických surovín a z toho vyplývajúce potreby konania na regionálnej úrovni s cieľom vybudovať udržateľné a inovatívne hodnotové reťazce;

14.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy predstavujú v rámci akčného plánu dôležitú úroveň, pokiaľ ide o to, aby sa dosiahlo akceptovanie cieľov EÚ v oblasti stratégie pre suroviny a priemyselných projektov;

15.

v kontexte možného rozšírenia oblasti pôsobnosti taxonomických kritérií EÚ na dosiaľ nezahrnuté hospodárske odvetvia sa zasadzuje za to, aby kritériá, ktoré sa majú uplatňovať na ťažbu, získavanie a spracovanie surovín, boli založené na posúdení životného cyklu obehu zdrojov (koncepcia „od kolísky ku kolíske“) a sociálnom a ekonomickom hľadisku. Okrem toho by sa malo pri posudzovaní podnikov rozlišovať medzi investíciami do existujúcich výrobných zariadení a do nových zariadení, aby sa zabránilo tomu, že za udržateľný sa bude považovať len nízky objem investícií a zvýšia sa tak náklady na financovanie nevyhnutnej transformácie hospodárstva;

Zabezpečenie priemyselných hodnotových reťazcov v EÚ

16.

žiada, aby sa nedostatky a slabiny v existujúcich dodávateľských reťazcoch surovín odstraňovali strategickejším prístupom. Vhodné sú napríklad primerané skladové zásoby, aby sa zabránilo neočakávaným prerušeniam výroby a dodávok. Potrebné sú aj alternatívne zdroje dodávok pre prípad prerušenia dodávok, ako aj užšie partnerstvá medzi aktérmi v oblasti kritických surovín a súvisiacich spotrebiteľských odvetví, ktoré povedú k strategickému rozvoju;

17.

víta skutočnosť, že Európska komisia v aktuálnom zozname kritických surovín opätovne potvrdila koksovateľné uhlie ako jednu z dôležitých surovín pre oceliarsky priemysel; poukazuje na to, že táto surovina aj naďalej zostáva nenahraditeľnou pre oceliarsky priemysel, kým neexistujú technologicky a hospodársky životaschopné a plošne realizovateľné alternatívy; žiada okrem toho so zreteľom na rozvoj využívania vodíka v metalurgii, aby Európska komisia preskúmala možnosti zaradiť do zoznamu kritických surovín EÚ horúce briketované železo (hot briquetted iron – HBI) a priamo redukované železo (direct reduced iron – DRI);

18.

zasadzuje sa za priemyselné aliancie, ako je Európska aliancia pre batérie, ktorá má pomôcť stimulovať rozsiahle verejné a súkromné investície, ktoré by podľa možnosti mali v čo najväčšej miere pokryť európsky dopyt po lítiu; žiada okrem toho, aby sa podporovali aj perspektívne aliancie pre základné priemyselné odvetvia;

19.

podporuje predovšetkým novú Európsku alianciu pre suroviny, ktorá je zameraná na posilnenie odolnosti EÚ v celom hodnotovom reťazci prvkov vzácnych zemín a magnetov; víta skutočnosť, že táto aliancia je otvorená pre všetkých príslušných aktérov, medzi ktorých patria aj regióny, a že Výbor regiónov bol pozvaný na jej úvodné podujatie (2);

20.

pozitívne hodnotí, že Európska investičná banka nedávno oznámila, že bude finančne podporovať projekty súvisiace s dodávkami kritických surovín potrebných na nízkouhlíkové procesy v EÚ;

21.

žiada, aby sa zabezpečilo, že tieto projekty nebudú narúšať hospodársku súťaž, že budú efektívne využívať zdroje a budú udržateľné, a zároveň budú prispievať k strategickej odolnosti EÚ;

Recyklovanie a nahrádzanie surovín

22.

konštatuje, že Európa v nedostatočnej miere využíva vlastné kritické suroviny a kapacity členských štátov EÚ na ich spracovanie, recykláciu, rafináciu a triedenie zatiaľ nie sú dostatočné;

23.

zdôrazňuje, že nižšia spotreba, predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia musia byť piliermi prechodu na hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje; žiada, aby boli spotrebitelia transparentne a dostatočne informovaní o situácii v oblasti surovín v našej prosperujúcej a konzumnej spoločnosti, ako aj o podmienkach trhového hospodárstva, ktoré sa vzťahujú na recyklačný priemysel. Spotrebitelia však nesú len druhotnú zodpovednosť za vysokú recyklovateľnosť výrobkov a ich nižšiu spotrebu. Hlavnú zodpovednosť nesú predovšetkým výrobcovia, a preto by sa im mali uložiť povinnosti. Výrobcovia musia zabezpečiť, aby výrobky vyrobené v EÚ spĺňali určité požiadavky. Zodpovedajúce požiadavky sa samozrejme musia vzťahovať aj na výrobky dovážané na vnútorný trh;

24.

zdôrazňuje význam aplikovaného a praktického výskumu a vývoja v oblasti získavania surovín a účinnosti využívania surovín;

25.

žiada, aby sa posilnil a trvalo podporoval výskum a vývoj v oblasti získavania surovín a obehového hospodárstva ako celku, a to vrátane metalurgie, ktorá je kľúčovým prvkom. Upozorňuje, že pri vývoji nových materiálov by v budúcnosti mala ich recyklovateľnosť byť vždy kritériom pri financovaní výskumu;

26.

zdôrazňuje, že by sa pri tom mal sledovať aj cieľ prostredníctvom udržateľnej základnej konštrukcie (ekodizajnu) značne predĺžiť životnosť a opraviteľnosť produktov, na ktorých výrobu sú potrebné kritické suroviny, a nahradiť kritické suroviny ľahšie dostupnými materiálmi, najmä ak technologický pokrok a plánované zastarávanie obmedzujú ich životnosť. Žiada, aby sa požiadavky na udelenie označenia CE doplnili o ambiciózne kritériá recyklovateľnosti výrobkov, ktoré obsahujú kritické suroviny;

27.

poukazuje na to, že je možné na tento účel využiť Horizont Európa, Európsky fond pre regionálny rozvoj, ako aj národné programy pre výskum a rozvoj. Napríklad by sa v tomto rámci mohol vypracovať strategický program pre výskum a inovácie pre európske obehové hospodárstvo (Circular economy platform for European priorities strategic agenda – CICERONE) a európske horské regióny by mohli prostredníctvom projektu MIREU (Mining and Metallurgy Regions) posilniť svoje prepojenie a viac ho zamerať na posilnenie a priorizáciu otázky zabezpečenia surovín;

28.

domnieva sa, že spotrebitelia by mali byť neustále informovaní o externých vplyvoch častého nakupovania a nahrádzania lacných nízko kvalitných výrobkov domácich potrieb. Postupným návratom ku kultúre servisu a opravy by sa mohli vytvoriť nové pracovné miesta, ktoré nemožno presunúť mimo Úniu;

29.

konštatuje, že v Európe sa ako „odpad“ v mnohých prípadoch označujú aj cenné zdroje a kritické suroviny; poukazuje v tejto súvislosti na nedávno prijaté stanovisko Výboru regiónov na tému Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (3);

30.

zdôrazňuje, že recyklované materiály by sa mali používať v oveľa väčšej miere, aby sa znížilo využívanie primárnych surovín a kritických surovín; žiada Európsku komisiu, aby preverila možnosť zaviesť kritériá, ktoré by boli v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a podľa ktorých by nové produkty mali podľa možnosti obsahovať značný podiel recyklovaných materiálov. Odporúča, aby sa tieto kritériá zohľadňovali v rámci prístupu zameraného na hodnotové reťazce kľúčových výrobkov (4);

31.

žiada, aby sa preskúmalo opätovné získavanie kritických surovín z komunálneho odpadu z hľadiska realizovateľnosti, a to aj z ekonomického hľadiska, a v rámci technických a hospodárskych možností rozšírilo. Predovšetkým suroviny, ktoré sú potrebné pre energiu z obnoviteľných zdrojov alebo inovatívne technické aplikácie, ako sú prvky vzácnych zemín, gálium alebo indium, sa nerecyklujú vôbec, alebo len v minimálnej miere, keďže ich recyklácia je zatiaľ z technického aj hospodárskeho hľadiska pomerne náročná. Výbor sa tiež domnieva, že je dôležité podporovať účinné energetické zhodnocovanie v kombinácii so spätným získavaním kovov a solí z odpadu, ktorý nie je možné inak zhodnotiť z určitých dôvodov (napr. znečistenie životného prostredia, únava materiálu, komplexné materiály). Európska únia, členské štáty, regióny a ich verejné výskumné zariadenia, ako aj podniky preto musia vyvíjať väčšie výskumné úsilie v tejto oblasti, aby sa umožnilo zužitkovanie týchto výsledkov a zabránilo tomu, že cenné suroviny budú končiť na skládkach ako odpad;

32.

konštatuje, že značné množstvo odpadu a šrotu sa vyváža, hoci by sa mohli v EÚ prípadne recyklovať na druhotné suroviny; vyzýva preto, najmä vzhľadom na sčasti katastrofálne škody na životnom prostredí, ktoré vznikajú v dôsledku vývozu odpadu a šrotu do rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín s nedostatočnými schopnosťami recyklácie, aby sa výrazne zvýšili recyklačné kapacity v rámci EÚ;

33.

poukazuje na to, že v súčasnosti neexistuje štatistický údaj o tom, aké množstvo surovín je deponované vo forme ťažobného odpadu. Od Európskej komisie sa teda očakáva, že v spolupráci s členskými štátmi, regiónmi a mestami a obcami zhodnotí množstvo uskladnených materiálov a zinventarizuje ich;

34.

zdôrazňuje, že pri prechode na obehové hospodárstvo zohrávajú dôležitú úlohu výrobcovia. Tí musia vyvíjať inovatívne produkty, ktoré umožnia triedenie jednotlivých materiálov, a sú teda environmentálne vhodné a vyžadujú si čo najmenšie využitie fosílnych primárnych surovín; výrobcovia by mali preskúmať aj existujúce obchodné modely s cieľom zistiť, či sa dá znížiť spotreba zdrojov; poukazuje na to, že aj štát má svoje vlastné úlohy, napríklad pri vytváraní vhodných rámcových podmienok a príslušnej právnej regulácie, ako aj vytváraní hospodárskych stimulov;

Posilnenie udržateľného získavania a spracovania surovín v EÚ

35.

zdôrazňuje, že EÚ sa z dlhodobého hľadiska v rámci možností musí usilovať zabezpečiť zásobovanie z vlastných zdrojov a musí vypracovať na budúcnosť orientované stratégie rozvoja vrátane budovania nových kapacít na využívanie zdrojov a spracovanie kritických surovín v EÚ a rozvoja udržateľného modelu financovania transformácie súčasných ťažobných činností na ťažbu kritických surovín;

36.

zdôrazňuje, že posilnenie získavania surovín v EÚ musí prebiehať v rámci osvedčených a vysokých noriem v oblasti ochrany životného prostredia a ochrany zdravia pri práci; poukazuje na to, že príslušné príklady osvedčených postupov sa už zohľadňujú v rámci projektov EÚ, tieto však zatiaľ ešte celkovo neviedli k výraznému nárastu investičných zámerov na zvýšenie získavania a spracovania surovín; k zásobovaniu hospodárstva kritickými surovinami z vlastných zdrojov patrí okrem zaistenia bývalých a súčasných ťažobných činností aj nová ťažba;

37.

vzhľadom na to vyjadruje poľutovanie, že ešte stále nedošlo k výraznému zvýšeniu využívania výsledkov VaV v podnikateľskej praxi v oblasti získavania a spracovania surovín a zdôrazňuje, že nové baníctvo surovín pre špičkové technológie v EÚ musí byť založené na výsledkoch projektov VaV pre inovatívnu ťažbu s nízkym vplyvom na prostredie; v tejto súvislosti víta, že Európska komisia chce v rámci programu Horizont Európa od roku 2021 ďalej znižovať vplyv na životné prostredie a navrhuje, aby sa pri tom osobitná pozornosť venovala riadeniu vodných zdrojov a rekultivácii krajiny;

38.

zdôrazňuje, že banské povolenia by okrem noriem v oblasti ochrany životného prostredia a ochrany zdravia pri práci mali obsahovať aj riešenia na kompenzáciu straty environmentálnej a rekreačnej hodnoty, aby sa ťažobné oblasti počas ťažby i po jej ukončení mohli naďalej využívať na rekreačné a iné účely dôležité pre miestne obyvateľstvo;

39.

zdôrazňuje, že regióny sú vzhľadom na svoje odborné poznatky v tejto oblasti jedným z hlavných aktérov; poukazuje na to, že suroviny potrebné na výrobu batérií sa v EÚ nachádzajú vo viacerých uhoľných regiónoch, ale aj vo viacerých ďalších regiónoch, a že aj veľké množstvo banského odpadu je bohaté na kritické suroviny a žiada preto, aby sa zvážilo posúdiť možnosť obnoviť činnosť zameranú na získavanie surovín v podzemných alebo povrchových baniach, v ktorých bola ťažba ukončená, alebo otvoriť nové bane, ak sa tam vyskytujú kritické suroviny; pripomína, že získavanie týchto surovín mohlo by mohlo vytvoriť nové pracovné miesta na existujúcich alebo bývalých miestach ťažby uhlia;

40.

zdôrazňuje, že v bývalých alebo existujúcich banských regiónoch EÚ je k dispozícii výrazné odborné know-how; skúsenosti a poznatky by sa mali odovzdať novej generácii pracovníkov a kompetencie odbornej pracovnej sily by sa mali posilniť cielenými opatreniami v oblasti odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania;

41.

zdôrazňuje, že využívanie nových surovinových zdrojov, ako aj otváranie nových podzemných a povrchových baní môže znížiť závislosť EÚ od tretích krajín, prieskum a podpora, ktoré sú na to potrebné, sú však často v konkurencii s inými možnosťami využitia pôdy, a preto z hľadiska územného plánovania podliehajú obmedzeniam; zasadzuje sa preto za to, aby sa konflikty týkajúce sa využívania v zmysle zabezpečenia surovín riešili v čo najväčšej miere dohodou;

42.

konštatuje, že verejný odpor proti banským projektom v mnohých členských štátoch EÚ narastá a že snahy priemyslu zmierniť svoju ekologickú stopu dosiaľ neboli dostatočne uznané; Európska únia, členské štáty, regióny a mestá a obce preto musia transparentne komunikovať o pozitívach a negatívach obnovenia alebo otvárania nových podzemných a povrchových baní, zabezpečiť zapojenie všetkých zainteresovaných strán, a postarať sa tak o akceptovanie a pochopenie v občianskej spoločnosti;

43.

poukazuje na to, že obnovenie a otváranie nových podzemných a povrchových baní je spojené s vysokými investičnými a prevádzkovými nákladmi, a to okrem iného aj v dôsledku vysokých environmentálnych a bezpečnostných noriem, ktoré v EÚ platia, čo pre európske banské regióny predstavuje v celosvetovom porovnaní hospodársku nevýhodu; žiada preto Európsku úniu a jej členské štáty, aby preskúmali, či je možné finančne podporiť tieto zámery z európskych zdrojov alebo v rámci pravidiel o štátnej pomoci, a ak áno, do akej miery;

44.

zdôrazňuje, že Fond na spravodlivú transformáciu má pomôcť zmierniť sociálno-ekonomické vplyvy prechodu na klimatickú neutrálnosť v uhoľných regiónoch a regiónoch a vysokou uhlíkovou náročnosťou a prostredníctvom investícií do obehového hospodárstva diverzifikovať hospodárstvo v regiónoch. Segment udržateľnej infraštruktúry v rámci Programu InvestEU by takisto mohol podporovať regionálny rozvoj v oblasti kritických surovín;

45.

vyslovuje sa za to, že by sa v EÚ mali rozvíjať a využívať hĺbkové odborné kompetencie zamerané na to, aby sa mohli spracúvať a zušľachťovať niektoré kritické suroviny, ako napríklad lítium; žiada, aby sa Európska únia, členské štáty a miestne a regionálne samosprávy aktívne zasadzovali za rozvoj a prehlbovanie príslušných schopností;

46.

žiada lepšiu vzájomnú koordináciu príslušných zainteresovaných strán v oblastiach prieskumu, ťažby, rozdelenia, spracovania, opätovného použitia a recyklácie; v tejto súvislosti zohrávajú kľúčovú rolu miestne a regionálne samosprávy;

47.

zdôrazňuje, že stratégie a plánovanie v oblasti surovín členských štátov a regionálnych a miestnych samospráv môže tiež výraznou mierou prispieť k zabezpečeniu domácich zdrojov;

48.

uznáva, že na realizáciu novej, inovatívnej, akceptovanej, bezpečnej a ekologickej ťažby kritických surovín v EÚ treba povolenia s právnou istotou a vyzýva, aby príslušné národné, regionálne a obecné orgány a miesta boli v súlade s narastajúcim významom svojich právomocí a úloh príslušne obsadené, zorganizované a vybavené tak, aby transparentné, účinné a zosúladené administratívne postupy umožňovali ťažbu surovín na území EÚ;

Regionálna spolupráca

49.

zdôrazňuje význam stimulovania národných alebo regionálnych zoskupení v oblasti surovín spájajúcich priemysel, banské úrady, geologické služby, podniky poskytujúce služby v počiatočných a nadväzujúcich článkoch reťazca, výrobcov zariadení, ťažobné a rafinérske podniky, odvetvie dopravy a sociálnych partnerov pre udržateľnú ťažbu v Európe, ako i používanie nových technológií ťažby;

50.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby miestna, regionálna, národná a európska úroveň spolupracovali a cieľom zvládať vplyvy v danej lokalite a pokryť potrebný investičný dopyt;

51.

žiada posilniť prepojenie európskych regiónov s vysokou závislosťou od kritických surovín, aby sa tak dali hľadať spoločné riešenia a zabezpečila sa aktívna úloha regiónov v Európskej aliancii pre suroviny;

Obstarávanie surovín z tretích krajín

52.

konštatuje, že napriek všetkému úsiliu bude EÚ aj naďalej vo veľkej miere odkázaná na dovoz kritických surovín z tretích krajín; poukazuje na to, že medzi mnohými krajinami už prebieha intenzívna súťaž o kritické suroviny;

53.

konštatuje, že v obchode so surovinami dochádza čoraz častejšie k obchodným obmedzeniam a narúšaniu hospodárskej súťaže; vyzýva Európsku komisiu, aby sústavne monitorovala obmedzenia vývozu a dovozu a upozornila na túto tému na regionálnej, bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni; domnieva sa, že opatrenia narúšajúce zahraničný obchod, pokiaľ ide o suroviny a obzvlášť kritické suroviny, by sa mali v plnom rozsahu preskúmať a v prípade potreby by sa mali podniknúť ďalšie právne kroky v rámci pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO);

54.

zastáva názor, že politika v oblasti surovín založená na diplomacii má pre EÚ obrovský význam, a to nielen vzhľadom na priemyselnú a energetickú politiku a medzinárodný obchod, ale aj ako prierezová téma, ktorá sa týka rôznych oblastí vnútornej, zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

55.

konštatuje, že pre hospodársku a finančnú odolnosť EÚ by bolo výhodné, keby sa s kritickými surovinami obchodovalo v európskej mene, lebo by sa tým obmedzila nestabilita cien a závislosť dovozcov do EÚ a vývozcov z tretích krajín od dolárových finančných trhov; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby sa v zvýšenej miere zasadzovali za to, aby sa obchodovalo v európskej mene;

56.

žiada, aby EÚ nadväzovala viac strategické partnerstvá s tretími krajinami, ktoré majú bohaté zásoby surovín; víta prístup Európskej komisie pred spustením pilotných partnerských projektov v roku 2021 diskutovať s členskými štátmi a priemyslom o prioritách, a to aj v dotknutých krajinách, keďže majú miestne odborné znalosti a sieť veľvyslanectiev členských štátov;

57.

zdôrazňuje, že posilnená spolupráca so strategickými partnermi musí byť spojená so zodpovedným obstarávaním. Vysoká koncentrácia ponuky v krajinách s nízkymi normami v sociálnej a environmentálnej oblasti predstavuje nielen riziko ohrozujúce bezpečnosť dodávok, ale môže takisto prehlbovať sociálne a environmentálne problémy. Bolo by preto vhodné najskôr dosiahnuť medzinárodnú dohodu na úrovni WTO, ktorá by mala za cieľ vysokú transparentnosť a sústavnú vysledovateľnosť dodávateľského a obchodného reťazca, pokiaľ ide o uplatňované sociálne a environmentálne normy pri ťažbe surovín v tretích krajinách. Následne by sa mali čo najskôr začať rokovania o systematickom zlepšovaní týchto noriem, ako je to už zakotvené v existujúcich dohodách o voľnom obchode EÚ. Víta preto nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2021, a nabáda Európsku komisiu, aby čo najskôr predložila vyvážený návrh týkajúci sa náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch;

58.

zdôrazňuje, že obstarávanie surovín na silne konsolidovanom trhu a v konkurencii s trhmi s vysokým dopytom (najmä Čínou) je pre jednotlivé podniky čoraz ťažšie; žiada preto, aby sa cielene podporovali podnikateľské aliancie ako napríklad nákupné zoskupenia.

---

(1)  Critical Raw Materials for Strategic Technologies and Sectors in the EU – A Foresight Study (Európska komisia, Kritické suroviny pre strategické technológie a sektory – výhľadová štúdia): https://ec.europa.eu/docsroom/documents/42881.

(2)  Webové sídlo Európskej aliancie pre suroviny a formulár na pridanie sa k tejto aliancii: https://erma.eu/about-us/join-erma/.

(3)  Stanovisko VR – Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 107).

(4)  Stanovisko VR – Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 440, 18.12.2020, s. 107).