Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52019IR0645

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Lepšia komunikácia v oblasti politiky súdržnosti

Ú. v. EÚ C 39, 5.2.2020, p. 16–20 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

5.2.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 39/16


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Lepšia komunikácia v oblasti politiky súdržnosti

(2020/C 39/04)

Spravodajca

:

Adrian Ovidiu TEBAN (RO/EĽS), primátor mesta Cugir

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

poukazuje na to, že politika súdržnosti EÚ tvorí približne tretinu rozpočtu EÚ – v programovom období na roky 2014 – 2020 je na ňu vyčlenených 351 miliárd EUR. Pre regióny a členské štáty predstavuje dlhodobý investičný rámec a v porovnaní s polročnými alebo ročnými rozpočtami jednotlivých krajín umožňuje spoľahlivejšie plánovanie.

2.

Konštatuje, že väčšie zviditeľnenie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) môže prispieť k lepšiemu vnímaniu účinnosti politiky súdržnosti, ako aj posilneniu dôvery a záujmu občanov o európsky projekt. Zásadnou podmienkou je však súdržný komunikačný kanál, a to nielen smerom zhora nadol, pokiaľ ide o konkrétne výsledky EŠIF, ale aj zdola nahor, aby sa miestne samosprávy a zainteresované strany dozvedeli o možnostiach financovania, pričom by sa zároveň zvýšila účasť verejnosti na postupoch vykonávania.

3.

Komunikácia by mala byť v zásade neoddeliteľnou súčasťou tvorby a vykonávania politík. Informovanosť príjemcov a občianskej spoločnosti o miestnych projektoch financovaných z prostriedkov EÚ má zásadný význam, hoci objem poskytnutých prostriedkov je v jednotlivých regiónoch rôzny, a možno ju dosiahnuť iba spoločným úsilím na všetkých príslušných úrovniach verejnej správy. Model viacúrovňového riadenia a zásada partnerstva, oba založené na posilnenej koordinácii medzi orgánmi verejnej moci, hospodárskymi a sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, môžu prispieť k účinnejšiemu informovaniu o cieľoch a výsledkoch politík EÚ.

4.

Zdôrazňuje, že riadiace orgány operačných programov financovaných z EŠIF musia informovať o cieľoch, možnostiach financovania a výsledkoch programov a projektov politiky súdržnosti. Ide teda o kľúčovú úlohu pre riadiace orgány a príjemcov v členských štátoch – musia sa zaoberať otázkami, ako napríklad: aké sú v súčasnosti investičné príležitosti, ako môže príjemca riešiť záležitosti týkajúce sa publicity alebo kto je v súčasnosti príjemcom financovania a na aký účel.

5.

Konštatuje, že súčasťou politiky súdržnosti EÚ a využívania jej fondov sú požiadavky týkajúce sa informovania a zverejňovania, čo znamená, že národné a regionálne orgány poverené vykonávaním, ako aj koneční príjemcovia sú zo zákona povinní vykonávať komunikačnú činnosť. Tieto požiadavky sa za uplynulé tri desaťročia vyvinuli z jednoduchých informačných opatrení, ako sú pamätné tabule, na sofistikovanejšie komunikačné stratégie, ktoré zahŕňajú viacročné stratégie, ročné plány, minimálne požiadavky a hodnotenia, ktoré sa majú vykonávať pre každý operačný program.

6.

Zdôrazňuje, že kľúčovým prvkom riadenia programu je informovanie potenciálnych príjemcov o možnostiach financovania. Na to, aby sa zabezpečilo, že v rámci politiky súdržnosti sa bude investovať do najvýznamnejších a najinovatívnejších projektov, je potrebné informovať čo najširšie spektrum potenciálnych príjemcov. To sa nedá dosiahnuť len vyzdvihovaním investičných príležitostí, ale aj poukazovaním na dosiahnuté výsledky a osvedčené postupy.

7.

Upozorňuje, že politika súdržnosti má dokázateľne pozitívny dosah na hospodárstvo aj život občanov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že o výsledkoch sa nie vždy náležite informuje a povedomie o jej pozitívnych účinkoch bolo aj v uplynulom desaťročí sústavne nízke. Podľa rýchleho prieskumu Eurobarometra z roku 2017 počulo o projektoch spolufinancovaných z prostriedkov EÚ v mieste svojho bydliska iba 35 % občanov EÚ. Avšak podľa respondentov, ktorí o týchto projektoch vedeli, bol ich vplyv na rozvoj príslušného regiónu pozitívny (78 %).

8.

Konštatuje, že podľa toho istého prieskumu Eurobarometra sa o európskych politikách súdržnosti stále slabo informuje a informačné zdroje zvyčajne nie sú veľmi rozmanité. Vo všeobecnosti by sa v budúcom programovom období po roku 2020 mal klásť oveľa väčší dôraz na digitálnu komunikáciu.

9.

Upozorňuje na nerovnomerný pokrok, ktorý bol zaznamenaný v jednotlivých členských štátoch z hľadiska zjednodušovania administratívnych postupov, pokiaľ ide o širšiu mobilizáciu a zapojenie partnerov na regionálnej a miestnej úrovni vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov, ako aj zástupcov občianskej spoločnosti, a poukazuje na význam účasti verejnosti a sociálneho dialógu. Treba poznamenať, že investovanie do regiónov s vysokou nezamestnanosťou sa vníma ako najvyššia priorita. Investície v rámci regionálnej politiky EÚ by mali byť nasmerované do vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej infraštruktúry, ktoré sú považované za najdôležitejšie investičné oblasti. Navyše „politika súdržnosti je hlavným investičným nástrojom EÚ na podporu regiónov a miest pri realizácii cieľov udržateľného rozvoja“. Tento prístup je nevyhnutnou podmienkou na rozšírenie „lokalizácie“ cieľov udržateľného rozvoja a podporu ich uplatňovania prostredníctvom politiky súdržnosti (1), ktorá vytvára podmienky na prechod od lineárneho k obehovému hospodárstvu (2).

10.

Poukazuje na to, že vnímanie politiky súdržnosti a podpora EÚ sa môžu medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva a regiónmi líšiť. Avšak na to, aby sme v tomto smere dospeli k jednoznačným záverom, je potrebných viac dôkazov. Na tento účel sa budú vyžadovať informácie o reprezentatívnych vzorkách osôb zo všetkých regiónov EÚ. Z tohto dôvodu – ak sa plánuje, aby bol istý prieskum Eurobarometra reprezentatívny vo všetkých regiónoch EÚ (NUTS 2 alebo rovnocenných) – navrhuje, aby sa doň zahrnuli aj otázky týkajúce sa vnímania politiky súdržnosti a podpory európskeho projektu zo strany občanov.

11.

Zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť poznatky o tom, aký dosah má vnímanie politiky súdržnosti EÚ zo strany občanov na ich podporu procesu budovania Európy. Toto má zásadný význam z hľadiska hodnotenia ex ante účinnosti konkrétnych komunikačných politík zameraných na podporu pozitívneho postoja k politike súdržnosti a celkovo EÚ. Preto navrhuje, aby sa do rovnakých štandardných prieskumov Eurobarometra zahrnuli konkrétne otázky týkajúce sa podpory EÚ a vnímania politiky súdržnosti EÚ.

12.

Zdôrazňuje, že k zlepšeniu informovanosti nemusia prispievať len hospodárske faktory. V jednotlivých zložkách analýzy boli zistené skupiny občanov, ktorých informovanosť o politikách (súdržnosti) EÚ zjavne súvisí priamo s ich identifikáciou s Európskou úniou ako politickým subjektom. Zdá sa, že existuje aj pozitívna korelácia medzi úrovňou informovanosti o určitých politikách EÚ vrátane politiky súdržnosti a mierou účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. Obdobne sa takisto zdá, že občania sú viac informovaní o európskych politikách (súdržnosti) vtedy, ak sa výrazne stotožňujú s Európskou úniou a spoločnou európskou históriou a kultúrou. Z tohto dôvodu je dôležité zlepšiť a zintenzívniť komunikáciu o výsledkoch politiky súdržnosti EÚ, aby sa posilnila politická legitimita Európskej únie a pocit spolupatričnosti európskych občanov v súvislosti so spoločným projektom.

13.

Takisto zdôrazňuje, že za komunikáciu o politike súdržnosti nenesie zodpovednosť len Európska komisia, ale ide skôr o zodpovednosť všetkých aktérov, ktorí majú prospech z politiky súdržnosti vrátane členských štátov a miestnych samospráv.

14.

zastáva názor, že o politike súdržnosti treba informovať inak, to znamená, že je potrebné zamerať sa na širšie publikum, a nielen na zainteresované strany. Cielená komunikácia by sa mala zameriavať na širokú verejnosť a musí medzi ľuďmi rezonovať: musí na základe konkrétnych príkladov ukázať vplyv tejto politiky na miestnych občanov, a nie len šíriť čísla a grafy o odľahlých trhoch práce alebo problémoch so vzdialenou infraštruktúrou a vzdialeného obyvateľstva. Mala by sa zameriavať na úlohu, ktorú zohráva EÚ ako úroveň verejnej správy v živote obyvateľov, a nie na informovanie verejnosti o množstve rôznych fondov a projektov. Treba podotknúť, že dôvera k poskytovateľovi informácií je prinajmenšom taká dôležitá ako samotné informácie. Dôvera verejnosti k miestnym a regionálnym samosprávam je vyššia ako dôvera k vládam jednotlivých krajín alebo EÚ. Regionálni a miestni politici preto môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu a predovšetkým členovia VR ako „veľvyslanci Európy v regiónoch, mestách a obciach“ by mali ísť príkladom.

15.

Zdôrazňuje, že je potrebná cielená komunikácia. Štýl tejto cielenej komunikácie sa musí sústrediť na situáciu v danej lokalite. Musí byť emotívny, pretože štatistické údaje ľudí veľmi nevyburcujú. V záujme lepšej komunikácie by sa mal uplatňovať prístup založený na viacúrovňovom riadení. Podľa posledného prieskumu Eurobarometra sa 55 % respondentov domnieva, že rozhodnutia by sa mali prijímať na nižšej ako celoštátnej úrovni, pričom takmer tretina opýtaných (30 %) sa vyslovila za regionálnu úroveň, štvrtina (25 %) uprednostnila miestnu úroveň a takmer každý piaty respondent vyjadril názor, že tieto rozhodnutia by sa mali prijímať na európskej úrovni.

16.

Zdôrazňuje, že je potrebné viesť trvalejší dialóg s občanmi a častejšie ich zapájať do rozhodovania, čo môže zabezpečiť zodpovednosť a legitimitu realizácii politiky súdržnosti. V tomto zmysle je vhodné v rámci zastrešujúceho cieľa č. 5 na roky 2021 – 2027 „Európa bližšie k občanom“ čo najlepšie využiť doterajšie skúsenosti s miestnym rozvojom vedeným komunitou a participatívnym zostavovaním rozpočtu na miestnej úrovni, ako aj ďalšie metódy zamerané na zvýšenie účasti občanov. Zapojenie členov VR, primátorov, starostov a iných zástupcov volených na miestnej úrovni do komunikačných kampaní Európskej komisie o politike súdržnosti by mohlo byť jednou z možností ako zvyšovať priaznivé povedomie o výhodách Európskej únie v každodennom živote občanov;

Zviditeľnenie ako výzva

17.

Konštatuje, že väčšie zviditeľnenie EŠIF môže prispieť k lepšiemu vnímaniu Európskej únie a obnoveniu dôvery verejnosti k európskym politikám.

18.

V tomto kontexte poukazuje na to, že nárast euroskepticizmu a vzostup politických strán, ktoré sú proti ďalšej integrácii EÚ, súvisí aj s vnímaním hospodárskych, sociálnych a územných nerovností. Politika súdržnosti je účinným nástrojom propagácie tzv. územnej odolnosti ako súčasti riešenia, pokiaľ ide o politickú reakciu, a opatrenia na informovanie o pozitívnom dosahu na regióny a život obyvateľov nadobudli zásadný význam.

19.

Navrhuje, aby sa operačné programy zameriavali na to, čo ľudia potrebujú, a aby komunikácia nebola len „adresovaná ľuďom“, ale prebiehala hlavne „s ľuďmi“. V tejto súvislosti výbor poukazuje na význam partnerských dohôd, v rámci ktorých sa stanovujú mechanizmy dialógu s občanmi pri navrhovaní intervencií spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti EÚ vo všetkých etapách prípravy, realizácie a hodnotenia operačných programov vrátane odporúčaní, aby členské štáty zapojili do všetkých fáz aj miestne samosprávy.

20.

Podporuje zavádzanie demokratických inovácií, ako je participatívne zostavovanie rozpočtu a rokovania prístupné verejnosti (poroty, komisie a prieskumy verejnej mienky) umožňujúce miestnym obyvateľom vyjadriť sa, čím by sa radikálne zmenil spôsob zapájania občanov do mechanizmu komunikácie.

21.

Poukazuje na to, že za viditeľnosť investícií v rámci politiky súdržnosti nesie spoločnú zodpovednosť Európska komisia a členské štáty a že do koncipovania účinných komunikačných stratégií by mali byť zapojené príslušné miestne a regionálne samosprávy.

22.

Vyzýva Európsku komisiu, aby sa inšpirovala úspešnou komunikáciou v prípade malých projektov a projektov „ľudia ľuďom“, ktoré boli financované z prostriedkov EÚ v pohraničných regiónoch. Konštatuje, že ľudia, ktorí sa do týchto projektov zapájajú, sú veľmi angažovaní a prispievajú k účinnému informovaniu o výsledkoch týchto projektov.

23.

Víta návrh na vymenovanie osôb zodpovedných za vnútroštátnu komunikáciu, ktorý bol predložený v rámci nového legislatívneho balíka týkajúceho sa politiky súdržnosti. Ich úlohou by bolo integrovaným spôsobom riadiť problematiku zviditeľňovania činností súvisiacich s regionálnym EFRR, Európskym sociálnym fondom a Kohéznym fondom, Fondom pre azyl a migráciu, Fondom pre integrované riadenie hraníc a Fondom pre vnútornú bezpečnosť. V tom istom smere treba čo najlepšie využívať ďalšie budúce programy EÚ, ktoré sú viditeľné na miestnej úrovni, napr. Horizont Európa, InvestEU a pod., ako aj informačné centrá Europe Direct.

24.

Domnieva sa, že využívanie platforiem podľa vzoru programu REFIT na kontakt s občanmi EÚ pomocou jednoduchých riešení IKT umožní efektívnejšie uplatňovanie tejto politiky v súlade so spoločenskými očakávaniami. V tejto oblasti majú bohaté skúsenosti miestne samosprávy, ktoré už využívajú aplikácie na promptné riešenie miestnych problémov. Mala by sa však ešte zdokonaliť obojsmerná komunikácia.

25.

Žiada Európsku komisiu, aby rozšírila činnosť vykonávanú s riadiacimi orgánmi aj na politických zástupcov z regiónov a miest s cieľom vyskúšať nové spôsoby komunikácie. Miestne a regionálne samosprávy a príjemcovia financovania predstavujú najúčinnejšie a bližšie subjekty na komunikáciu s občanmi.

26.

Odporúča, aby sa komunikácia o politike súdržnosti zameriavala nielen na výsledky projektov financovaných z prostriedkov EÚ, ale predovšetkým na ich prínos z hľadiska každodenného života občanov. V tomto zmysle sa miestna a regionálna úroveň javí pre takúto komunikáciu ako najvhodnejšia (ako EÚ pomohla mojej obci, mestu alebo regiónu) a mala by sa podporovať aktívna úloha informačných centier Europe Direct.

27.

Preto požaduje, aby sa v súlade s cieľom územnej súdržnosti, vnútroštátne iniciatívy v oblasti komunikácie vypracované v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky súdržnosti koordinovali a zameriavali na konkrétne oblasti (vrátane vidieckych), ktoré zaostávajú v rozvoji a kde dojem, že sa na ne zabudlo, mal v posledných rokoch za následok posilnenie euroskepticizmu.

28.

Preto žiada Radu a Európsky parlament, aby v rámci technickej pomoci začlenili osobitné finančné prostriedky na komunikáciu a podľa potreby zvýšili počet záväzných požiadaviek na propagáciu projektov v rámci politiky súdržnosti a na informovanie o nich v rámci budúceho nariadenia o spoločných ustanoveniach po roku 2020.

29.

Navrhuje zaviesť „inteligentné plánovanie komunikácie“, ktoré by zahŕňalo vypracovanie integrovaných komunikačných stratégií vrátane výstupných ukazovateľov spolu so základnými scenármi, vyčlenenými finančnými prostriedkami a konkrétne stanovenými nákladmi.

30.

Vyzýva na širšie a intenzívnejšie využívanie digitálnych médií, obmedzenie technického žargónu a na lepšie cielené opatrenia a odporúča, aby sa monitoroval počet osôb, ktoré boli vďaka komunikačnej činnosti oslovené (napr. počet pozretí internetovej stránky po podujatí).

31.

Navrhuje, aby sa „efektívnosť projektov pri využívaní výsledkov“ stala výberovým kritériom na financovanie projektov prostredníctvom politiky súdržnosti (ako v programoch EÚ Horizont 2020 alebo COSME). Povinné zverejňovanie by však malo byť priamo úmerné veľkosti projektov, a to najmä na úrovni malých projektov, ktoré môžu pre konečných príjemcov predstavovať veľkú administratívnu záťaž.

32.

Domnieva sa, že kritériá výberu projektov v rámci operačných programov by mali aspoň načrtnúť zásady komunikácie, aby sa uľahčilo preskúmanie a porovnávanie na úrovni EÚ.

33.

Navrhuje, aby Európska komisia vypracovala „hodnotenie výsledkov komunikácie“, ktoré by obsahovalo plány a opatrenia v oblasti komunikácie, lepšie metódy (prieskumy, cieľové skupiny, monitorovanie médií), usmernenia EÚ týkajúce sa hodnotenia, vzdelávaciu platformu, ktorá poskytne priestor na zhromažďovanie hodnotení komunikačnej činnosti, a takisto databázu osvedčených postupov v oblasti komunikácie.

34.

Víta návrh Európskej komisie vytvoriť jednotný portál týkajúci sa financovania na úrovni EÚ, v rámci ktorého by boli uvedené všetky výzvy na predkladanie návrhov, a ktorý by obsahoval spoločný zoznam operácií aj jednotlivé národné internetové stránky umožňujúce prístup k informáciám o všetkých programoch a fondoch EÚ. Miestne internetové portály EÚ rôznych inštitúcií a generálnych riaditeľstiev Komisie by mali byť zlúčené pod jednu značku „EÚ“.

Mediálna stratégia

35.

Navrhuje, aby koncepcia stratégií pre (sociálne) médiá zahŕňala odkazy na miestne podmienky, napríklad posilnenie ukotvenia do pozitívneho rámca, vytváranie dlhodobejších naratívov spojených s príbehmi jednotlivcov a aktívne spochybňovanie – nie však ignorovanie – zasadzovania do negatívneho rámca.

36.

Zastáva názor, že jedným z kľúčových aspektov zvýšenia vplyvu komunikácie o politike súdržnosti je ďalšia diverzifikácia komunikačnej činnosti a častejšie informovanie o všetkých aktivitách EÚ v médiách.

37.

V tejto súvislosti poukazuje na to, že v záujme posilnenia prítomnosti EÚ v regiónoch a mestách by mali byť činnosti v oblasti komunikácie zlučiteľné so zviditeľňovaním európskych štrukturálnych a investičných fondov a programov, ako je napríklad Interreg, Urbact a ESPON.

38.

Súhlasí so zintenzívnením činnosti v sociálnych médiách s cieľom zvýšiť podporu politiky súdržnosti podľa vzoru kampane #CohesionAlliance, ktorá spojila politické subjekty so silným politickým odkazom týkajúcim sa politiky EÚ prínosnej pre všetky jej územné celky.

39.

Konštatuje, že Európsky týždeň regiónov a miest je kľúčovým politickým podujatím týkajúcim sa vykonávania politiky súdržnosti, ktoré umožňuje politickým zástupcom, odborníkom z praxe, výskumným pracovníkom a všetkým ostatným občanom dozvedieť sa niečo nové, vymieňať si nápady, ovplyvňovať EÚ a vyjadriť svoje názory na regionálne a mestské politiky.

40.

Navrhuje, aby Európska komisia zahrnula časť venovanú tejto téme do nového znenia delegovaného nariadenia Komisie o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Ide o jeden zo spôsobov, ako zlepšiť dodržiavanie a zohľadňovanie zásad partnerstva a viacúrovňového partnerstva pri koncipovaní komunikačnej činnosti.

Lepšie informovanie o politike súdržnosti po roku 2020

41.

Navrhuje, aby sa v rámci budúcej politiky súdržnosti po roku 2020 investície do projektov v oblasti komunikácie financovali z jedinej jasne vymedzenej kategórie nákladov, keďže z porovnania komunikačných stratégií vyplýva, že rozpočty na tieto činnosti sa ťažko agregujú a porovnávajú, pretože tieto stratégie sú v prípade jednotlivých fondov vymedzené na rôznych úrovniach, a takisto preto, lebo tieto kategórie nákladov a metódy nie sú vždy jasne vymedzené.

42.

Požaduje lepšie vymedzenie ukazovateľov výkonnosti, pretože v súčasnosti existuje široká škála ukazovateľov, ktoré nie sú prispôsobené komunikačnej činnosti.

43.

Odporúča, aby sa pri koncipovaní stratégií na roky 2021 – 2027 zohľadnili dôkazy z výskumu zameraného na zistenie efektívnosti komunikácie o politike súdržnosti prostredníctvom projektov financovaných EÚ, ako sú napríklad projekty CohesifyPerceive, a aby sa uviedol odkaz na tzv. geografiu nespokojnosti, ktorá sa objavila v súvislosti s populistickými diskusiami o európskom projekte.

44.

Zdôrazňuje, že sú potrebné flexibilné stratégie v oblasti označovania a zviditeľňovania: vlajka EÚ by mala byť na všetkých povinných aj neformálnych materiáloch.

45.

Víta nedávne oznámenie Európskej komisie (3), v ktorom sa zdôrazňuje potreba riešiť v čase roztrieštenosti a dezinformácií jedinečnú výzvu Európy týkajúcu sa komunikácie, a navrhuje, aby politika súdržnosti zohrávala kľúčovú úlohu v snahe dosiahnuť, aby sa komunikácia EÚ stala spoločným úsilím na všetkých úrovniach verejnej správy a inštitúcií EÚ.

46.

Podporuje prístup zjednodušenia komunikácie pre projekty financované z prostriedkov EÚ: zavedenie jednotnej značky (bez odkazu na EŠIF alebo úroveň programu); jednotné národné webové sídlo poskytujúce prístup k informáciám o všetkých programoch a fondoch EÚ; osobitné zviditeľnenie operácií strategického významu a operácií s rozpočtom nad 10 miliónov EUR; národní koordinátori pre komunikáciu, ktorí by dohliadali na všetky fondy EÚ, pričom by sa mala priznať významná úloha osôb zodpovedných za komunikáciu v rámci príslušného programu; začlenenie komunikačnej stratégie (v zjednodušenej verzii) do obsahu programu; umožnenie riadiacim orgánom uplatňovať finančné opravy (až do výšky 5 %) pre príjemcov, ktorí nedodržiavajú pravidlá komunikácie; a umožnenie opätovného používania komunikačných materiálov – riadiace orgány si ponechajú právo na opakované použitie vypracovaných komunikačných materiálov, ktoré boli poskytnuté k dispozícií inštitúciám EÚ (na požiadanie).

V Bruseli 8. októbra 2019

Predseda

Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  https://cor.europa.eu/sk/events/Pages/ECON-sc-follow-up-UN-SDGs.aspx.

(2)  Diskusný dokument Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, Európska komisia, COM(2019) 22 z 30. januára 2019, http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2019/SK/COM-2019-22-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF.

(3)  Európska komisia (2019): Európa v máji 2019: príprava na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie v čoraz neistejšom svete, Brusel, 30. apríla 2019.


Top