This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52019IR0645
Opinion of the European Committee of the Regions — Better communication for cohesion policy
Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Lepšia komunikácia v oblasti politiky súdržnosti
Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Lepšia komunikácia v oblasti politiky súdržnosti
Ú. v. EÚ C 39, 5.2.2020, p. 16–20
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
5.2.2020 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 39/16 |
Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Lepšia komunikácia v oblasti politiky súdržnosti
(2020/C 39/04)
Spravodajca |
: |
Adrian Ovidiu TEBAN (RO/EĽS), primátor mesta Cugir |
POLITICKÉ ODPORÚČANIA
EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV
Všeobecné pripomienky
1. |
poukazuje na to, že politika súdržnosti EÚ tvorí približne tretinu rozpočtu EÚ – v programovom období na roky 2014 – 2020 je na ňu vyčlenených 351 miliárd EUR. Pre regióny a členské štáty predstavuje dlhodobý investičný rámec a v porovnaní s polročnými alebo ročnými rozpočtami jednotlivých krajín umožňuje spoľahlivejšie plánovanie. |
2. |
Konštatuje, že väčšie zviditeľnenie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) môže prispieť k lepšiemu vnímaniu účinnosti politiky súdržnosti, ako aj posilneniu dôvery a záujmu občanov o európsky projekt. Zásadnou podmienkou je však súdržný komunikačný kanál, a to nielen smerom zhora nadol, pokiaľ ide o konkrétne výsledky EŠIF, ale aj zdola nahor, aby sa miestne samosprávy a zainteresované strany dozvedeli o možnostiach financovania, pričom by sa zároveň zvýšila účasť verejnosti na postupoch vykonávania. |
3. |
Komunikácia by mala byť v zásade neoddeliteľnou súčasťou tvorby a vykonávania politík. Informovanosť príjemcov a občianskej spoločnosti o miestnych projektoch financovaných z prostriedkov EÚ má zásadný význam, hoci objem poskytnutých prostriedkov je v jednotlivých regiónoch rôzny, a možno ju dosiahnuť iba spoločným úsilím na všetkých príslušných úrovniach verejnej správy. Model viacúrovňového riadenia a zásada partnerstva, oba založené na posilnenej koordinácii medzi orgánmi verejnej moci, hospodárskymi a sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou, môžu prispieť k účinnejšiemu informovaniu o cieľoch a výsledkoch politík EÚ. |
4. |
Zdôrazňuje, že riadiace orgány operačných programov financovaných z EŠIF musia informovať o cieľoch, možnostiach financovania a výsledkoch programov a projektov politiky súdržnosti. Ide teda o kľúčovú úlohu pre riadiace orgány a príjemcov v členských štátoch – musia sa zaoberať otázkami, ako napríklad: aké sú v súčasnosti investičné príležitosti, ako môže príjemca riešiť záležitosti týkajúce sa publicity alebo kto je v súčasnosti príjemcom financovania a na aký účel. |
5. |
Konštatuje, že súčasťou politiky súdržnosti EÚ a využívania jej fondov sú požiadavky týkajúce sa informovania a zverejňovania, čo znamená, že národné a regionálne orgány poverené vykonávaním, ako aj koneční príjemcovia sú zo zákona povinní vykonávať komunikačnú činnosť. Tieto požiadavky sa za uplynulé tri desaťročia vyvinuli z jednoduchých informačných opatrení, ako sú pamätné tabule, na sofistikovanejšie komunikačné stratégie, ktoré zahŕňajú viacročné stratégie, ročné plány, minimálne požiadavky a hodnotenia, ktoré sa majú vykonávať pre každý operačný program. |
6. |
Zdôrazňuje, že kľúčovým prvkom riadenia programu je informovanie potenciálnych príjemcov o možnostiach financovania. Na to, aby sa zabezpečilo, že v rámci politiky súdržnosti sa bude investovať do najvýznamnejších a najinovatívnejších projektov, je potrebné informovať čo najširšie spektrum potenciálnych príjemcov. To sa nedá dosiahnuť len vyzdvihovaním investičných príležitostí, ale aj poukazovaním na dosiahnuté výsledky a osvedčené postupy. |
7. |
Upozorňuje, že politika súdržnosti má dokázateľne pozitívny dosah na hospodárstvo aj život občanov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že o výsledkoch sa nie vždy náležite informuje a povedomie o jej pozitívnych účinkoch bolo aj v uplynulom desaťročí sústavne nízke. Podľa rýchleho prieskumu Eurobarometra z roku 2017 počulo o projektoch spolufinancovaných z prostriedkov EÚ v mieste svojho bydliska iba 35 % občanov EÚ. Avšak podľa respondentov, ktorí o týchto projektoch vedeli, bol ich vplyv na rozvoj príslušného regiónu pozitívny (78 %). |
8. |
Konštatuje, že podľa toho istého prieskumu Eurobarometra sa o európskych politikách súdržnosti stále slabo informuje a informačné zdroje zvyčajne nie sú veľmi rozmanité. Vo všeobecnosti by sa v budúcom programovom období po roku 2020 mal klásť oveľa väčší dôraz na digitálnu komunikáciu. |
9. |
Upozorňuje na nerovnomerný pokrok, ktorý bol zaznamenaný v jednotlivých členských štátoch z hľadiska zjednodušovania administratívnych postupov, pokiaľ ide o širšiu mobilizáciu a zapojenie partnerov na regionálnej a miestnej úrovni vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov, ako aj zástupcov občianskej spoločnosti, a poukazuje na význam účasti verejnosti a sociálneho dialógu. Treba poznamenať, že investovanie do regiónov s vysokou nezamestnanosťou sa vníma ako najvyššia priorita. Investície v rámci regionálnej politiky EÚ by mali byť nasmerované do vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej infraštruktúry, ktoré sú považované za najdôležitejšie investičné oblasti. Navyše „politika súdržnosti je hlavným investičným nástrojom EÚ na podporu regiónov a miest pri realizácii cieľov udržateľného rozvoja“. Tento prístup je nevyhnutnou podmienkou na rozšírenie „lokalizácie“ cieľov udržateľného rozvoja a podporu ich uplatňovania prostredníctvom politiky súdržnosti (1), ktorá vytvára podmienky na prechod od lineárneho k obehovému hospodárstvu (2). |
10. |
Poukazuje na to, že vnímanie politiky súdržnosti a podpora EÚ sa môžu medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva a regiónmi líšiť. Avšak na to, aby sme v tomto smere dospeli k jednoznačným záverom, je potrebných viac dôkazov. Na tento účel sa budú vyžadovať informácie o reprezentatívnych vzorkách osôb zo všetkých regiónov EÚ. Z tohto dôvodu – ak sa plánuje, aby bol istý prieskum Eurobarometra reprezentatívny vo všetkých regiónoch EÚ (NUTS 2 alebo rovnocenných) – navrhuje, aby sa doň zahrnuli aj otázky týkajúce sa vnímania politiky súdržnosti a podpory európskeho projektu zo strany občanov. |
11. |
Zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť poznatky o tom, aký dosah má vnímanie politiky súdržnosti EÚ zo strany občanov na ich podporu procesu budovania Európy. Toto má zásadný význam z hľadiska hodnotenia ex ante účinnosti konkrétnych komunikačných politík zameraných na podporu pozitívneho postoja k politike súdržnosti a celkovo EÚ. Preto navrhuje, aby sa do rovnakých štandardných prieskumov Eurobarometra zahrnuli konkrétne otázky týkajúce sa podpory EÚ a vnímania politiky súdržnosti EÚ. |
12. |
Zdôrazňuje, že k zlepšeniu informovanosti nemusia prispievať len hospodárske faktory. V jednotlivých zložkách analýzy boli zistené skupiny občanov, ktorých informovanosť o politikách (súdržnosti) EÚ zjavne súvisí priamo s ich identifikáciou s Európskou úniou ako politickým subjektom. Zdá sa, že existuje aj pozitívna korelácia medzi úrovňou informovanosti o určitých politikách EÚ vrátane politiky súdržnosti a mierou účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu. Obdobne sa takisto zdá, že občania sú viac informovaní o európskych politikách (súdržnosti) vtedy, ak sa výrazne stotožňujú s Európskou úniou a spoločnou európskou históriou a kultúrou. Z tohto dôvodu je dôležité zlepšiť a zintenzívniť komunikáciu o výsledkoch politiky súdržnosti EÚ, aby sa posilnila politická legitimita Európskej únie a pocit spolupatričnosti európskych občanov v súvislosti so spoločným projektom. |
13. |
Takisto zdôrazňuje, že za komunikáciu o politike súdržnosti nenesie zodpovednosť len Európska komisia, ale ide skôr o zodpovednosť všetkých aktérov, ktorí majú prospech z politiky súdržnosti vrátane členských štátov a miestnych samospráv. |
14. |
zastáva názor, že o politike súdržnosti treba informovať inak, to znamená, že je potrebné zamerať sa na širšie publikum, a nielen na zainteresované strany. Cielená komunikácia by sa mala zameriavať na širokú verejnosť a musí medzi ľuďmi rezonovať: musí na základe konkrétnych príkladov ukázať vplyv tejto politiky na miestnych občanov, a nie len šíriť čísla a grafy o odľahlých trhoch práce alebo problémoch so vzdialenou infraštruktúrou a vzdialeného obyvateľstva. Mala by sa zameriavať na úlohu, ktorú zohráva EÚ ako úroveň verejnej správy v živote obyvateľov, a nie na informovanie verejnosti o množstve rôznych fondov a projektov. Treba podotknúť, že dôvera k poskytovateľovi informácií je prinajmenšom taká dôležitá ako samotné informácie. Dôvera verejnosti k miestnym a regionálnym samosprávam je vyššia ako dôvera k vládam jednotlivých krajín alebo EÚ. Regionálni a miestni politici preto môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu a predovšetkým členovia VR ako „veľvyslanci Európy v regiónoch, mestách a obciach“ by mali ísť príkladom. |
15. |
Zdôrazňuje, že je potrebná cielená komunikácia. Štýl tejto cielenej komunikácie sa musí sústrediť na situáciu v danej lokalite. Musí byť emotívny, pretože štatistické údaje ľudí veľmi nevyburcujú. V záujme lepšej komunikácie by sa mal uplatňovať prístup založený na viacúrovňovom riadení. Podľa posledného prieskumu Eurobarometra sa 55 % respondentov domnieva, že rozhodnutia by sa mali prijímať na nižšej ako celoštátnej úrovni, pričom takmer tretina opýtaných (30 %) sa vyslovila za regionálnu úroveň, štvrtina (25 %) uprednostnila miestnu úroveň a takmer každý piaty respondent vyjadril názor, že tieto rozhodnutia by sa mali prijímať na európskej úrovni. |
16. |
Zdôrazňuje, že je potrebné viesť trvalejší dialóg s občanmi a častejšie ich zapájať do rozhodovania, čo môže zabezpečiť zodpovednosť a legitimitu realizácii politiky súdržnosti. V tomto zmysle je vhodné v rámci zastrešujúceho cieľa č. 5 na roky 2021 – 2027 „Európa bližšie k občanom“ čo najlepšie využiť doterajšie skúsenosti s miestnym rozvojom vedeným komunitou a participatívnym zostavovaním rozpočtu na miestnej úrovni, ako aj ďalšie metódy zamerané na zvýšenie účasti občanov. Zapojenie členov VR, primátorov, starostov a iných zástupcov volených na miestnej úrovni do komunikačných kampaní Európskej komisie o politike súdržnosti by mohlo byť jednou z možností ako zvyšovať priaznivé povedomie o výhodách Európskej únie v každodennom živote občanov; |
Zviditeľnenie ako výzva
17. |
Konštatuje, že väčšie zviditeľnenie EŠIF môže prispieť k lepšiemu vnímaniu Európskej únie a obnoveniu dôvery verejnosti k európskym politikám. |
18. |
V tomto kontexte poukazuje na to, že nárast euroskepticizmu a vzostup politických strán, ktoré sú proti ďalšej integrácii EÚ, súvisí aj s vnímaním hospodárskych, sociálnych a územných nerovností. Politika súdržnosti je účinným nástrojom propagácie tzv. územnej odolnosti ako súčasti riešenia, pokiaľ ide o politickú reakciu, a opatrenia na informovanie o pozitívnom dosahu na regióny a život obyvateľov nadobudli zásadný význam. |
19. |
Navrhuje, aby sa operačné programy zameriavali na to, čo ľudia potrebujú, a aby komunikácia nebola len „adresovaná ľuďom“, ale prebiehala hlavne „s ľuďmi“. V tejto súvislosti výbor poukazuje na význam partnerských dohôd, v rámci ktorých sa stanovujú mechanizmy dialógu s občanmi pri navrhovaní intervencií spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti EÚ vo všetkých etapách prípravy, realizácie a hodnotenia operačných programov vrátane odporúčaní, aby členské štáty zapojili do všetkých fáz aj miestne samosprávy. |
20. |
Podporuje zavádzanie demokratických inovácií, ako je participatívne zostavovanie rozpočtu a rokovania prístupné verejnosti (poroty, komisie a prieskumy verejnej mienky) umožňujúce miestnym obyvateľom vyjadriť sa, čím by sa radikálne zmenil spôsob zapájania občanov do mechanizmu komunikácie. |
21. |
Poukazuje na to, že za viditeľnosť investícií v rámci politiky súdržnosti nesie spoločnú zodpovednosť Európska komisia a členské štáty a že do koncipovania účinných komunikačných stratégií by mali byť zapojené príslušné miestne a regionálne samosprávy. |
22. |
Vyzýva Európsku komisiu, aby sa inšpirovala úspešnou komunikáciou v prípade malých projektov a projektov „ľudia ľuďom“, ktoré boli financované z prostriedkov EÚ v pohraničných regiónoch. Konštatuje, že ľudia, ktorí sa do týchto projektov zapájajú, sú veľmi angažovaní a prispievajú k účinnému informovaniu o výsledkoch týchto projektov. |
23. |
Víta návrh na vymenovanie osôb zodpovedných za vnútroštátnu komunikáciu, ktorý bol predložený v rámci nového legislatívneho balíka týkajúceho sa politiky súdržnosti. Ich úlohou by bolo integrovaným spôsobom riadiť problematiku zviditeľňovania činností súvisiacich s regionálnym EFRR, Európskym sociálnym fondom a Kohéznym fondom, Fondom pre azyl a migráciu, Fondom pre integrované riadenie hraníc a Fondom pre vnútornú bezpečnosť. V tom istom smere treba čo najlepšie využívať ďalšie budúce programy EÚ, ktoré sú viditeľné na miestnej úrovni, napr. Horizont Európa, InvestEU a pod., ako aj informačné centrá Europe Direct. |
24. |
Domnieva sa, že využívanie platforiem podľa vzoru programu REFIT na kontakt s občanmi EÚ pomocou jednoduchých riešení IKT umožní efektívnejšie uplatňovanie tejto politiky v súlade so spoločenskými očakávaniami. V tejto oblasti majú bohaté skúsenosti miestne samosprávy, ktoré už využívajú aplikácie na promptné riešenie miestnych problémov. Mala by sa však ešte zdokonaliť obojsmerná komunikácia. |
25. |
Žiada Európsku komisiu, aby rozšírila činnosť vykonávanú s riadiacimi orgánmi aj na politických zástupcov z regiónov a miest s cieľom vyskúšať nové spôsoby komunikácie. Miestne a regionálne samosprávy a príjemcovia financovania predstavujú najúčinnejšie a bližšie subjekty na komunikáciu s občanmi. |
26. |
Odporúča, aby sa komunikácia o politike súdržnosti zameriavala nielen na výsledky projektov financovaných z prostriedkov EÚ, ale predovšetkým na ich prínos z hľadiska každodenného života občanov. V tomto zmysle sa miestna a regionálna úroveň javí pre takúto komunikáciu ako najvhodnejšia (ako EÚ pomohla mojej obci, mestu alebo regiónu) a mala by sa podporovať aktívna úloha informačných centier Europe Direct. |
27. |
Preto požaduje, aby sa v súlade s cieľom územnej súdržnosti, vnútroštátne iniciatívy v oblasti komunikácie vypracované v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky súdržnosti koordinovali a zameriavali na konkrétne oblasti (vrátane vidieckych), ktoré zaostávajú v rozvoji a kde dojem, že sa na ne zabudlo, mal v posledných rokoch za následok posilnenie euroskepticizmu. |
28. |
Preto žiada Radu a Európsky parlament, aby v rámci technickej pomoci začlenili osobitné finančné prostriedky na komunikáciu a podľa potreby zvýšili počet záväzných požiadaviek na propagáciu projektov v rámci politiky súdržnosti a na informovanie o nich v rámci budúceho nariadenia o spoločných ustanoveniach po roku 2020. |
29. |
Navrhuje zaviesť „inteligentné plánovanie komunikácie“, ktoré by zahŕňalo vypracovanie integrovaných komunikačných stratégií vrátane výstupných ukazovateľov spolu so základnými scenármi, vyčlenenými finančnými prostriedkami a konkrétne stanovenými nákladmi. |
30. |
Vyzýva na širšie a intenzívnejšie využívanie digitálnych médií, obmedzenie technického žargónu a na lepšie cielené opatrenia a odporúča, aby sa monitoroval počet osôb, ktoré boli vďaka komunikačnej činnosti oslovené (napr. počet pozretí internetovej stránky po podujatí). |
31. |
Navrhuje, aby sa „efektívnosť projektov pri využívaní výsledkov“ stala výberovým kritériom na financovanie projektov prostredníctvom politiky súdržnosti (ako v programoch EÚ Horizont 2020 alebo COSME). Povinné zverejňovanie by však malo byť priamo úmerné veľkosti projektov, a to najmä na úrovni malých projektov, ktoré môžu pre konečných príjemcov predstavovať veľkú administratívnu záťaž. |
32. |
Domnieva sa, že kritériá výberu projektov v rámci operačných programov by mali aspoň načrtnúť zásady komunikácie, aby sa uľahčilo preskúmanie a porovnávanie na úrovni EÚ. |
33. |
Navrhuje, aby Európska komisia vypracovala „hodnotenie výsledkov komunikácie“, ktoré by obsahovalo plány a opatrenia v oblasti komunikácie, lepšie metódy (prieskumy, cieľové skupiny, monitorovanie médií), usmernenia EÚ týkajúce sa hodnotenia, vzdelávaciu platformu, ktorá poskytne priestor na zhromažďovanie hodnotení komunikačnej činnosti, a takisto databázu osvedčených postupov v oblasti komunikácie. |
34. |
Víta návrh Európskej komisie vytvoriť jednotný portál týkajúci sa financovania na úrovni EÚ, v rámci ktorého by boli uvedené všetky výzvy na predkladanie návrhov, a ktorý by obsahoval spoločný zoznam operácií aj jednotlivé národné internetové stránky umožňujúce prístup k informáciám o všetkých programoch a fondoch EÚ. Miestne internetové portály EÚ rôznych inštitúcií a generálnych riaditeľstiev Komisie by mali byť zlúčené pod jednu značku „EÚ“. |
Mediálna stratégia
35. |
Navrhuje, aby koncepcia stratégií pre (sociálne) médiá zahŕňala odkazy na miestne podmienky, napríklad posilnenie ukotvenia do pozitívneho rámca, vytváranie dlhodobejších naratívov spojených s príbehmi jednotlivcov a aktívne spochybňovanie – nie však ignorovanie – zasadzovania do negatívneho rámca. |
36. |
Zastáva názor, že jedným z kľúčových aspektov zvýšenia vplyvu komunikácie o politike súdržnosti je ďalšia diverzifikácia komunikačnej činnosti a častejšie informovanie o všetkých aktivitách EÚ v médiách. |
37. |
V tejto súvislosti poukazuje na to, že v záujme posilnenia prítomnosti EÚ v regiónoch a mestách by mali byť činnosti v oblasti komunikácie zlučiteľné so zviditeľňovaním európskych štrukturálnych a investičných fondov a programov, ako je napríklad Interreg, Urbact a ESPON. |
38. |
Súhlasí so zintenzívnením činnosti v sociálnych médiách s cieľom zvýšiť podporu politiky súdržnosti podľa vzoru kampane #CohesionAlliance, ktorá spojila politické subjekty so silným politickým odkazom týkajúcim sa politiky EÚ prínosnej pre všetky jej územné celky. |
39. |
Konštatuje, že Európsky týždeň regiónov a miest je kľúčovým politickým podujatím týkajúcim sa vykonávania politiky súdržnosti, ktoré umožňuje politickým zástupcom, odborníkom z praxe, výskumným pracovníkom a všetkým ostatným občanom dozvedieť sa niečo nové, vymieňať si nápady, ovplyvňovať EÚ a vyjadriť svoje názory na regionálne a mestské politiky. |
40. |
Navrhuje, aby Európska komisia zahrnula časť venovanú tejto téme do nového znenia delegovaného nariadenia Komisie o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Ide o jeden zo spôsobov, ako zlepšiť dodržiavanie a zohľadňovanie zásad partnerstva a viacúrovňového partnerstva pri koncipovaní komunikačnej činnosti. |
Lepšie informovanie o politike súdržnosti po roku 2020
41. |
Navrhuje, aby sa v rámci budúcej politiky súdržnosti po roku 2020 investície do projektov v oblasti komunikácie financovali z jedinej jasne vymedzenej kategórie nákladov, keďže z porovnania komunikačných stratégií vyplýva, že rozpočty na tieto činnosti sa ťažko agregujú a porovnávajú, pretože tieto stratégie sú v prípade jednotlivých fondov vymedzené na rôznych úrovniach, a takisto preto, lebo tieto kategórie nákladov a metódy nie sú vždy jasne vymedzené. |
42. |
Požaduje lepšie vymedzenie ukazovateľov výkonnosti, pretože v súčasnosti existuje široká škála ukazovateľov, ktoré nie sú prispôsobené komunikačnej činnosti. |
43. |
Odporúča, aby sa pri koncipovaní stratégií na roky 2021 – 2027 zohľadnili dôkazy z výskumu zameraného na zistenie efektívnosti komunikácie o politike súdržnosti prostredníctvom projektov financovaných EÚ, ako sú napríklad projekty Cohesify a Perceive, a aby sa uviedol odkaz na tzv. geografiu nespokojnosti, ktorá sa objavila v súvislosti s populistickými diskusiami o európskom projekte. |
44. |
Zdôrazňuje, že sú potrebné flexibilné stratégie v oblasti označovania a zviditeľňovania: vlajka EÚ by mala byť na všetkých povinných aj neformálnych materiáloch. |
45. |
Víta nedávne oznámenie Európskej komisie (3), v ktorom sa zdôrazňuje potreba riešiť v čase roztrieštenosti a dezinformácií jedinečnú výzvu Európy týkajúcu sa komunikácie, a navrhuje, aby politika súdržnosti zohrávala kľúčovú úlohu v snahe dosiahnuť, aby sa komunikácia EÚ stala spoločným úsilím na všetkých úrovniach verejnej správy a inštitúcií EÚ. |
46. |
Podporuje prístup zjednodušenia komunikácie pre projekty financované z prostriedkov EÚ: zavedenie jednotnej značky (bez odkazu na EŠIF alebo úroveň programu); jednotné národné webové sídlo poskytujúce prístup k informáciám o všetkých programoch a fondoch EÚ; osobitné zviditeľnenie operácií strategického významu a operácií s rozpočtom nad 10 miliónov EUR; národní koordinátori pre komunikáciu, ktorí by dohliadali na všetky fondy EÚ, pričom by sa mala priznať významná úloha osôb zodpovedných za komunikáciu v rámci príslušného programu; začlenenie komunikačnej stratégie (v zjednodušenej verzii) do obsahu programu; umožnenie riadiacim orgánom uplatňovať finančné opravy (až do výšky 5 %) pre príjemcov, ktorí nedodržiavajú pravidlá komunikácie; a umožnenie opätovného používania komunikačných materiálov – riadiace orgány si ponechajú právo na opakované použitie vypracovaných komunikačných materiálov, ktoré boli poskytnuté k dispozícií inštitúciám EÚ (na požiadanie). |
V Bruseli 8. októbra 2019
Predseda
Európskeho výboru regiónov
Karl-Heinz LAMBERTZ
(1) https://cor.europa.eu/sk/events/Pages/ECON-sc-follow-up-UN-SDGs.aspx.
(2) Diskusný dokument Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030, Európska komisia, COM(2019) 22 z 30. januára 2019, http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2019/SK/COM-2019-22-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF.
(3) Európska komisia (2019): Európa v máji 2019: príprava na vytvorenie jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie v čoraz neistejšom svete, Brusel, 30. apríla 2019.