EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012AR0626

Stanovisko Výboru regiónov „Preskúmanie smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora a verejných údajov“

OJ C 391, 18.12.2012, p. 120–126 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

18.12.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 391/120


Stanovisko Výboru regiónov „Preskúmanie smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora a verejných údajov“

2012/C 391/12

VÝBOR REGIÓNOV

víta iniciatívu Komisie preskúmať uplatňovanie smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora a sprievodné oznámenie o otvorenom prístupe k údajom, keďže môžu byť cenným prínosom pre občanov, podniky a verejnú správu a môžu pomôcť vytvárať nové pracovné miesta a zlepšiť kvalitu verejnoprospešných služieb;

zdôrazňuje význam spoločných pravidiel a postupov, ktorými by sa riadilo opakované používanie a využívanie informácií verejného sektora, aby sa zabezpečilo, že na európskom informačnom trhu budú platiť pre všetkých aktérov rovnaké základné pravidlá, že pravidlá pre opakované použitie týchto informácií budú transparentnejšie a že bude odstránené narúšanie vnútorného trhu;

konštatuje, že regionálne orgány patria medzi hlavné cieľové skupiny, pokiaľ ide o opatrenia prijaté v rámci Digitálnej agendy, ktorá zahŕňa preskúmanie smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora a oznámenie o otvorenom prístupe k údajom, a že regionálne orgány hrajú mimoriadne dôležitú úlohu pri ich realizácii;

sa domnieva, že je dôležité, aby sa pri opakovanom použití údajov verejného sektora v plnej miere dodržiavali európske a vnútroštátne právne predpisy o ochrane súkromia. Využívanie otvoreného prístupu k údajom musí takisto rešpektovať práva duševného vlastníctva tretích strán a zaručiť, že pri prepájaní verejne prístupných údajov pri ich opätovnom využívaní na komerčné účely budú dodržiavané rovnaké normy ochrany údajov a súkromia, ako tie, ktoré musí dodržiavať pri svojich údajoch verejný sektor.

Spravodajkyňa

Anne KARJALAINEN (FI/SES), členka mestského zastupiteľstva, Kerava

Referenčné dokumenty

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora

COM(2011) 877 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Otvorený prístup k údajom Motor inovácie, rastu a transparentnej správy vecí verejných

COM(2011) 882 final

I.   POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

1.

víta iniciatívu Komisie preskúmať uplatňovanie smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora a sprievodné oznámenie o otvorenom prístupe k údajom, keďže môžu byť cenným prínosom pre občanov, podniky a verejnú správu a môžu pomôcť vytvárať nové pracovné miesta a zlepšiť kvalitu verejnoprospešných služieb (1);

2.

konštatuje, že cieľom súčasnej smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora, ktorá bola prijatá v roku 2003, bolo uľahčiť opakované použitie týchto informácií na komerčné účely v celej Únii vytvorením základných podmienok na uľahčenie ich opakovaného použitia. Smernica o opakovanom použití informácií verejného sektora takisto obsahuje ustanovenia o nediskriminácii, spoplatňovaní, výhradných dohodách, transparentnosti, vydávaní licencií a o praktických nástrojoch na uľahčenie vyhľadávania a opakovaného použitia verejných dokumentov. Mestá a regióny sú súčasne aktérmi a poskytovateľmi takýchto dokumentov;

3.

zdôrazňuje, že Komisia vo svojom oznámení z roku 2011 o otvorenom prístupe k údajom konštatuje, že napriek dosiahnutému pokroku pretrváva celý rad prekážok v súvislosti s použitím informácií verejného sektora, konkrétne nezohľadnenie ich hospodárskych možností, nedostatok informácií o dostupnosti informácií verejného sektora, technické a praktické otázky brániace opakovanému použitiu;

4.

konštatuje, že preskúmanie smernice je teda súčasťou Digitálnej agendy pre Európu, ktorá je súčasťou stratégie Európa 2020 a ktorej cieľom je vytvoriť v Európe „inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo, ktoré nám zabezpečí vysokú mieru zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti (2)“;

5.

zdôrazňuje, že najväčšou výzvou pre Európu v blízkej budúcnosti bude vytvárať hospodársky rast a zároveň podporovať udržateľný rozvoj. Medzi týmito cieľmi existuje protiklad, pretože v stratégii Európa 2020 sa udržateľný rozvoj uvádza ako hlavná priorita. Pod udržateľným rozvojom sa rozumie rozvoj, ktorý spĺňa potreby modernej spoločnosti bez toho, aby robil kompromisy, za ktoré budú platiť budúce generácie. Digitálne hospodárstvo má najväčší potenciál na vytváranie udržateľného rastu (3);

6.

zdôrazňuje, že opakované použitie informácií verejného sektora na komerčné i nekomerčné účely má veľký význam, rovnako ako investície do výskumu zameraného na podporu špecifických činností a rozvoja budúcich aplikácií na zvýšenie hodnoty oblasti informačných a komunikačných technológií (4);

7.

zdôrazňuje význam spoločných pravidiel a postupov, ktorými by sa riadilo opakované používanie a využívanie informácií verejného sektora, aby sa zabezpečilo, že na európskom informačnom trhu budú platiť pre všetkých aktérov rovnaké základné pravidlá, že pravidlá pre opakované použitie týchto informácií budú transparentnejšie a že bude odstránené narúšanie vnútorného trhu (5);

8.

konštatuje, že regionálne orgány patria medzi hlavné cieľové skupiny, pokiaľ ide o opatrenia prijaté v rámci Digitálnej agendy, ktorá zahŕňa preskúmanie smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora a oznámenie o otvorenom prístupe k údajom, a že regionálne orgány hrajú mimoriadne dôležitú úlohu pri ich realizácii (6);

9.

konštatuje, že verejné orgány obstarávajú, zhromažďujú a majú v držbe nesmierne množstvo informácií a obsahu. Informácie verejného sektora sú významným primárnym materiálom pre produkty a služby s digitálnym obsahom s nesmiernym a doteraz nevyužitým potenciálom v Európskej únii;

10.

zdôrazňuje, že v záujme rozvoja trhu pre opakované použitie informácií verejného sektora je potrebné prehodnotiť exkluzívne zmluvy orgánov verejnej správy a súkromných firiem a realizovať politiky uplatňujúce také modely udeľovania licencií a spoplatňovania, ktoré by uľahčili a optimalizovali opakované použitie informácií verejného sektora a pritom zabezpečiť financovanie archivácie a aktualizácie dokumentov. Je tiež dôležité zohľadniť a objasniť, ako by sa mechanizmy, spomedzi ktorých sa už mnohé využívajú na riadenie verejných informácií a ich riadenie, mohli zorganizovať tak, aby mali čo najviac spoločného a dali sa tak v čo najväčšej miere využívať synergie (7);

11.

sa domnieva, že je potrebné určiť spôsob, akým sa bude objektívne stanovovať hospodárska hodnota informácií vzhľadom na ich verejnú povahu a prepojenie s inštitúciami verejnej správy (8);

12.

zdôrazňuje, že užšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov by umožnilo naplno využiť potenciál opakovaného použitia informácií verejného sektora, keďže miestne a regionálne orgány by mohli výraznou mierou prispieť k podpore takéhoto použitia s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a vytvoriť nové pracovné miesta (9);

13.

povzbudzuje politických predstaviteľov na miestnej a regionálnej úrovni, aby zvážili, akým spôsobom môžu miestne a regionálne orgány podporiť otvorený prístup k verejným údajom a opakované použitie informácií;

14.

sa domnieva, že je dôležité, aby sa pri opakovanom použití údajov verejného sektora v plnej miere dodržiavali európske a vnútroštátne právne predpisy o ochrane súkromia. Využívanie otvoreného prístupu k údajom musí takisto rešpektovať práva duševného vlastníctva tretích strán a zaručiť, že pri prepájaní verejne prístupných údajov pri ich opätovnom využívaní na komerčné účely budú dodržiavané rovnaké normy ochrany údajov a súkromia, ako tie, ktoré musí dodržiavať pri svojich údajoch verejný sektor;

15.

zdôrazňuje potrebu zapojiť miestne a regionálne orgány do širokej spolupráce na zlepšenie interoperability systémov verejnej správy a zefektívnenie poskytovania verejných služieb (10);

Zásady smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora

16.

konštatuje, že preskúmaná stratégia Komisie pre verejné údaje sa zakladá na troch vzájomne sa dopĺňajúcich politických líniách:

prispôsobenie právneho rámca pre opakované použitie údajov,

mobilizovanie nástrojov financovania na podporu verejných údajov a opatrenia na ich šírenie, ako napr. vytvorenie európskych dátových portálov,

uľahčenie koordinácie a výmena skúseností medzi členskými štátmi.

17.

konštatuje, že preskúmanie smernice zavádza zásadu, že všetky verejné informácie, na ktoré sa výslovne nevzťahuje jedna z výnimiek, sa môžu opakovane použiť na obchodné i neobchodné účely;

18.

zdôrazňuje, že tento návrh, ktorý rozširuje rozsah uplatňovania smernice na knižnice (vrátane univerzitných knižníc), archívy a múzeá, by mal zohľadňovať osobitnú úlohu týchto inštitúcií, ktorých archívy sú prístupné verejnosti. Poukazuje na to, že rozšírenie oblasti pôsobnosti smernice by malo mať čo najmenšie finančné dôsledky a nemalo by to pre tieto inštitúcie nepredstavovalo veľké administratívne zaťaženie či podstatné dodatočné náklady. Zdôrazňuje, že hoci by kultúrne inštitúcie nemali byť nútené digitalizovať, navrhnutý spôsob stanovovania poplatkov prevyšujúcich sumu okrajových nákladov by nemal mať v dôsledku vysokých nákladov na digitalizáciu a ukladanie údajov, či obmedzenia možnosti získavať finančné prostriedky negatívne účinky na úsilie, ktoré vyvíjajú uvedené orgány v oblasti digitalizácie a dlhodobej archivácie;

19.

zdôrazňuje, že návrh takisto obmedzuje výšku poplatku, ktorý je možné účtovať za poskytnutie informácie verejného sektora, ktorý však nemôže byť vyšší ako výška okrajových nákladov na reprodukciu a šírenie. Vo výnimočných prípadoch, ak verejný orgán generuje podstatnú časť prevádzkových nákladov súvisiacich s výkonom svojej verejnej úlohy pomocou využívania svojich práv duševného vlastníctva, je možné účtovať viac ako je výška nákladov na produkovanie a šírenie informácie. Navrhuje, aby bolo možné pri stanovovaní poplatkov vo všeobecnosti zohľadniť aj náklady, ktoré vznikajú pri plnení požiadaviek smernice PSI;

20.

konštatuje, že podľa znenia návrhu sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili dohľad nezávislého orgánu zodpovedného za opakované použitie informácií verejného sektora. Nepovažuje za potrebné vytvárať takýto orgán, ak v členských štátoch existujú dostatočné opatrenia, ktoré zabezpečujú dozor nad verejným sektorom. Členské štáty musia každoročne predkladať Komisii správu o situácii v súvislosti s opakovaným použitím informácií verejného sektora a o postupoch a opatreniach na ich zabezpečenie;

21.

konštatuje, že Komisia má v úmysle spolupracovať s členskými štátmi, orgánmi verejného sektora a regionálnymi zbernými miestami s cieľom vytvoriť celoeurópsky dátový portál, ktorý bude ponúkať priamy prístup ku škále súborov údajov z celého územia EÚ vrátane údajov dostupných cez portál Komisie;

22.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojich programoch financovania podporila opatrenia na podporu otvoreného prístupu k verejným údajom a aby pritom zohľadnila miestne a regionálne samosprávy;

23.

naliehavo žiada verejné orgány, aby podľa možnosti zverejňovali údaje v strojovo čitateľnom formáte, zároveň však konštatuje, že smernica takúto požiadavku nestanovuje. To by malo byť jasne uvedené aj v odôvodneniach smernice;

Možnosti

24.

sa domnieva, že opakované použitie informácií verejného sektora prospieva spoločnosti ako celku. Rozvoj nových postupov, pri ktorých sa využívajú prepojené otvorené údaje je krokom smerom k postupom pri službách zameraných na užívateľa. Poukazuje na to, že ďalším prínosom môžu byť inovatívne služby, nové obchodné modely a väčšia účinnosť verejného sektora (11);

25.

konštatuje, že štúdie Komisie poukazujú na to, že prístup k informáciám verejného sektora stimuluje hospodársky rast a vytvára nové obchodné príležitosti aj pre malé a stredné podniky nezávisle od ich polohy. V tejto súvislosti by sa malo podporovať najmä zapájanie MSP do opakovaného používania týchto informácií, ako aj zabezpečiť refinancovanie potrebné na zostavenie, archiváciu a aktualizáciu dokumentov verejného sektora;

26.

konštatuje, že opakované použitie verejných informácii a význam prístupu k verejným údajom pre podniky môže mať pozitívny vplyv na rozvoj celého regiónu;

27.

konštatuje, že štúdie, ktoré vypracovala Komisia, ako aj iné medzinárodné štúdie podporujú názor, že spoločenské a makroekonomické výhody vyplývajúce zo sprístupnenia zdrojov verejných údajov na ich opakované použitie podľa konzervatívneho odhadu vo výraznej miere prevyšujú straty z budúcich príjmov z predaja. Možno však bude potrebné cielené (podporné) opatrenie zo strany Európskej únie, aby bolo pri súčasných a v blízkej budúcnosti naďalej predpokladaných prísnych rozpočtových pravidlách na splnenie požiadaviek PSI možné plniť dodatočné úlohy aj napriek klesajúcim príjmov;

28.

konštatuje, že ekonomická hodnota informácie závisí od jej obsahu. Hospodárske výhody a nové inovácie vznikajú najmä kombináciou informácií, napr. informácií geografickej povahy, so služobnými informáciami;

29.

konštatuje, že otvorenie prístupu k informáciám verejného sektora, aby sa mohli opakovane použiť, bude mať pozitívny vplyv na transparentnosť, efektívnosť verejných orgánov a ich povinnosť preberať zodpovednosť, prispeje k posilneniu úlohy občana a podporí demokraciu. Informácie teda budú overiteľné a transparentné;

30.

zdôrazňuje, že otvorený prístup k verejným údajom zlepšuje poznatky, na ktorých sa zakladá prijímanie rozhodnutí a ich kvalita, napr. pri rozhodovaní založenom na informáciách v oblasti dopravy, využívania pôdy a vo sférach spojených so zmenou klímy;

31.

konštatuje, že zdroje verejných údajov a distribuované riešenie problémov využívajúce zapojenie verejnosti, tzv. „crowd-sourcing“, ponúkajú pre miestne médiá vynikajúcu príležitosť na to, aby sa rozhodovanie na miestnej úrovni prezentovalo zrozumiteľným a zaujímavým spôsobom;

32.

zdôrazňuje, že otvorený prístup k verejným údajom umožňuje poskytovať nákladovo efektívnejšie verejné elektronické služby a domnieva sa, že sa uchová menej duplicitných informácií;

33.

zdôrazňuje, že prostredníctvom rozsiahleho sprístupnenia verejných údajov na ich opakované použitie sa vytvoria nielen nové obchodné aktivity, ale verejné orgány budú mať tiež možnosť rozvíjať vlastné systémy a postupy a rozvíjať rozhrania medzi týmito systémami;

34.

konštatuje, že mnohé produkty a služby založené na informáciách verejného sektora majú cezhraničný charakter a domnieva sa, že by sa malo uľahčiť poskytovanie služieb zo strany podnikov v celej EÚ;

35.

zdôrazňuje, že otvorený prístup k verejným údajom pomôže zlepšiť podmienky fungovania účinného digitálneho vnútorného trhu, ktorý spotrebiteľom môže ponúknuť ľahký, bezpečný a pružný prístup k legálnym digitálnym obsahom a službám (12);

36.

konštatuje, že občania EÚ (spotrebitelia aj podnikatelia, pracovníci v tvorivých odvetviach a v informačnom odvetví) budú profitovať z rozvíjajúceho sa digitálneho vnútorného trhu a zo služieb a informačných produktov, ktoré poskytuje otvorený prístup k verejným údajom (13);

37.

zdôrazňuje, že miestni prevádzkovatelia z verejného sektora často nemajú k dispozícii postačujúce zdroje, know-how alebo finančné prostriedky na rozvoj inovácií služieb riadených užívateľmi. Miestni a regionálni prevádzkovatelia by sa mali podporiť a povzbudiť v tom, aby údaje verejného sektora, ktoré sú už sprístupnené na opakované použitie, optimalizovali pre realizátorov a podniky, aj pre MSP, čím by sa poskytli nové obchodné príležitosti a vytvorili pracovné miesta a zároveň by sa potenciálne vytvorili úplne nové digitálne služby, z ktorých by možno mohol profitovať aj miestny a regionálny verejný sektor;

38.

konštatuje, že zabezpečenie dodávok prírodných zdrojov a obmedzenie uhlíkovej stopy sú kľúčovými aspektmi udržateľného rozvoja, ktoré však obmedzujú rast založený na výrobe. Hospodársky rast Európy sa preto musí zakladať na niečom inom, ako na zvyšovaní výroby spotrebného tovaru. Produkty a služby, ktoré sa môžu vyrábať a predávať digitálne, môžu vytvárať rast ktorý by menej zaťažoval prírodné zdroje.. Zdôrazňuje však, že pribúdaním digitálnych postupov – v neposlednom rade tým, že sa budú využívať tovary a služby, po ktorých doteraz nebol dopyt – sa zvýši aj spotreba energie a tých zdrojov, ktoré sú potrebné na výrobu digitálnych nosičov;

39.

konštatuje, že otvorený prístup k verejným údajom vytvára nové možnosti pre rozvoj inovatívnej digitálnej obchodnej činnosti. Vzhľadom na to, že informácie verejných orgánov sú v čoraz väčšom rozsahu prístupné pre opakované využitie v strojovo čitateľnom formáte, spoločnosti môžu vyvinúť a ponúknuť nové typy služieb využívajúce takéto informácie. Informácie slúžia rozhraniam a automatizované overovanie údajov znižuje objem manuálne uchovávaných údajov a korekčné práce;

40.

zdôrazňuje, že otvorený prístup k verejným údajom môže vytvárať inovácie nielen pre podniky, ale aj zo strany verejných orgánov, výskumných ústavov, tretieho sektora a jednotlivcov;

41.

zdôrazňuje, že rozsiahlejšie využívanie informácií so sebou prináša znásobenie hospodárskych a spoločenských účinkov, napr. prostredníctvom zvyšovania objemu zdrojov obsahujúcich údaje, ktoré sú dostupné v oblasti výskumu a vzdelávania;

42.

konštatuje, že z otvoreného prístupu k verejným údajom na ich opakované použitie profituje cestovný ruch, vďaka čomu je možné, aby sa turistom ľahšie poskytovali služby a informácie týkajúce sa danej destinácie v ich vlastnom jazyku;

43.

konštatuje, že opakované používanie dostupných informácií pomáha zlepšovať potenciál IKT, pokiaľ ide o zvýšenie energetickej účinnosti, a tým aj konkurencieschopnosť Európskej únie, ako aj zlepšovať obchodné príležitosti na miestnej a regionálnej úrovni (14);

44.

zdôrazňuje, že pri realizácii rámcového programu EÚ Horizont 2020 by sa mali zohľadniť aj inovačné možnosti, ktoré ponúka otvorený prístup k verejným informáciám;

45.

víta skutočnosť, že v období rokov 2014 – 2020 bude financovanie európskych infraštruktúr elektronických služieb pre verejné údaje pochádzať z nástroja „Spájame Európu“. Pri vyčlenení finančných prostriedkov je takisto dôležité zohľadniť potreby miestnych a regionálnych orgánov a výzvy, ktorým tieto orgány budú čeliť v súvislosti so sprístupnením zdrojov údajov na ich opakované použitie;

Výzvy

46.

sa domnieva, že ak verejné orgány generujú podstatnú časť prevádzkových nákladov súvisiacich s výkonom ich verejnej úlohy pomocou využívania ich práv duševného vlastníctva, je dôležité, aby si mohli účtovať poplatok za opakované použitie dokumentov, ktorý je vyšší ako sú okrajové náklady;

47.

konštatuje, že miestne a regionálne orgány môžu mať ešte stále problémy s prístupom, zberom, spracovaním a opakovaným použitím údajov pochádzajúcich od vnútroštátnych orgánov. Miestne, regionálne a vnútroštátne orgány by preto mali užšie spolupracovať s cieľom efektívnejšie využívať zdroje verejných údajov;

48.

sa domnieva, že by sa mala venovať osobitná pozornosť tomu, s akými typickými prekážkami a problémami sa stretávajú miestne a regionálne orgány a realizátori v súvislosti s použitím informácií verejného sektora, a čo by sa malo urobiť v záujme riešenia týchto problémov. Dôležité je tiež, aby bolo povinné poskytovať dokumenty v strojovo čitateľnom formáte a spolu s ich metaúdajmi len vtedy, ak je to možné a vhodné;

49.

zdôrazňuje, že technológia potrebná na sprístupnenie verejných údajov je už na dostatočne rozvinutej úrovni, je však možné, že na miestnej a regionálnej úrovni táto technológia nie je v dostatočnej miere zvládnutá a neexistujú nástroje potrebné na vyhľadanie informácií, ktoré sú dostupné pre opakované použitie. Takisto chýba zručnosť, čo znamená, že v rámci služieb poskytovaných širokej verejnosti sa otvorený prístup k verejným údajom nevyužíva dostatočne účinne;

50.

konštatuje, že miestne a regionálne orgány a najmä najmenšie obce nemusia mať nevyhnutne k dispozícii zdroje alebo kapacity potrebné na zavedenie rozsiahlych opatrení na zabezpečenie dostupnosti údajov, potrebujú však, aby sa im v tejto súvislosti poskytla pomoc (usmernenia a odporúčania, reprodukovateľná technická infraštruktúra, spoločné katalógy s údajmi, financovanie atď.);

51.

konštatuje, že ak budú verejné údaje v plnej miere decentralizované a bez akéhokoľvek centrálneho riadenia, pre realizátorov a podniky bude zložitejšie vypracovávať aplikácie založené na takýchto údajoch;

52.

konštatuje, že so zreteľom na rozmanitosť miestnych a regionálnych hráčov v Európe, realizátori môžu mať ťažkosti s vypracovaním reprodukovateľných technických platforiem a aplikácií, a preto odporúča organizovať celoeurópske projekty tak, aby aplikácie boli vypracovávané a riadené koordinovane. Príkladom je projekt CitySDK, v rámci ktorého spolupracujú viaceré európske mestá na vypracovaní aplikácií a výmene svojich skúseností;

53.

zdôrazňuje, že po stanovení a zlúčení základov otvoreného prístupu k verejným informáciám si ich zachovanie nebude vyžadovať taký objem zdrojov ako počas študijnej etapy. Preto by sa mali pre miestnych a regionálnych zamestnancov organizovať vzdelávacie kurzy o otvorenom prístupe k verejným údajom, vďaka čomu by sa rozšírili poznatky o ich význame v rámci ich vlastných organizácií;

54.

konštatuje, že nie je postačujúce, ak subjekty prijímajúce rozhodnutia a občania majú otvorený prístup k verejným údajom, pretože používanie informácií si vyžaduje osobitné zručnosti. Správa údajov a analytické zručnosti by sa mali vyučovať v rámci kurzov a kontinuálnej odbornej prípravy na rôznych úrovniach;

55.

osobitne upozorňuje na skutočnosť, že návrh smernice by nemal narušiť hlavné činnosti knižníc, archívov a múzeí v digitálnom prostredí. Návrh by nemal vyústiť do takej situácie, v ktorej by sa narušila schopnosť verejného orgánu riadiť svoju hlavnú činnosť z toho dôvodu, že smernica vo výraznej miere obmedzuje jeho možnosti, pokiaľ ide o rozvoj finančne udržateľných činností spojených s využívaním jeho zbierok v spolupráci s prevádzkovateľmi z verejného a súkromného sektora. Práve pokiaľ ide o zmluvné dohody, napr. pri projektoch hromadnej digitalizácie, malo by sa zvážiť udelenie výhradných práv na prechodné obdobie, ak sa preukáže, že je to nevyhnutné pre poskytovanie služby vo verejnom záujme;

56.

sa domnieva, že by sa mala venovať osobitná pozornosť logistike potrebnej na spracovanie veľkého objemu údajov, ktoré budú využívať aplikácie vyvinuté a používané verejnými správami;

57.

konštatuje, že existujú rôzne úrovne dostupnosti verejných informácií a údaje, ktorých dostupnosť podporuje spoločenskú transparentnosť (napr. osobné údaje daňovej povahy), môžu v prípade, že sú dostupné na požiadanie, spôsobiť problém týkajúci sa ochrany súkromia, ak sa zverejnia ako opakovane použité verejné údaje;

58.

sa domnieva, že je mimoriadne dôležité stanoviť na všetkých úrovniach bezpečnostné požiadavky v záujme toho, aby sa zabezpečila optimálna úroveň súkromia a ochrany osobných údajov a aby sa zabránilo nepovolenému sledovaniu akýchkoľvek osobných údajov a profilovaniu, vrátane nákupných zvyklostí, zdravotného stavu, zdravotných záznamov atď. Ochrana súkromia by sa mala zohľadniť aj v súvislosti so spôsobom, akým je možné automaticky zlučovať údaje z rôznych súborov s cieľom vytvoriť vysoko detailné osobné profily jednotlivcov;

59.

konštatuje, že otvorený prístup k osobným informáciám vrátane ich použitia v oblasti výskumu a rozvoja (napr. v lekárskom výskume) by mal byť podmienený odstránením údajov, ktoré by umožnili identifikovať jednotlivca a stanovením prekážok, ktoré zabránia prepájaniu údajov takýmto spôsobom. Orgány spracovávajúce osobné údaje by sa mali podnecovať k tomu, aby anonymizovali svoje údaje. Anonymizované údaje sa môžu tiež použiť pri rozvoji služieb vo verejnom, ako aj súkromnom sektore, pokiaľ je zabezpečené, že tieto anonymizované údaje spolu s inými údajmi neumožnia vytvoriť také prepojenie s jednotlivcom, kedy by bolo nutné tieto údaje chrániť. Náklady na anonymizáciu údajov môžu byť zohľadnené pri stanovovaní výšky poplatkov;

60.

konštatuje, že metaúdaje sú dôležitým aspektom opakovaného použitia informácií a ich zverejňovanie v štandardizovanom formáte by vo výraznej miere prispelo k širšej cezhraničnej výmene informácií. Komisia by mala vypracovať odporúčanie pre štandardizovaný model metaúdajov a ako základ použiť existujúce normy (o. i. pravidlá pre metaúdaje k smernici INSPIRE);

61.

poukazuje na to, že návrh smernice nesmie v žiadnom prípade negatívne ovplyvniť plnenie hlavných úloh miestnych, regionálnych a celoštátnych orgánov;

62.

považuje za potrebné, aby sa na všetkých úrovniach ochraňovali aj vhodné verejné záujmy. Treba zabrániť akémukoľvek použitiu informácií, ktoré ohrozuje verejné záujmy;

Závery

63.

sa domnieva, že opatrenia navrhnuté v návrhu smernice nespôsobujú v súčasnom znení zjavne žiadne problémy z hľadiska dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality. Aby sa zabránilo prípadnému riziku porušenia týchto zásad, mala by sa uskutočňovať systematická konzultácia s regionálnymi a miestnymi orgánmi v súvislosti s vymedzením, realizáciou a riadením opatrení zameraných na stimulovanie opakovaného použitia informácií verejného sektora s cieľom podporiť hospodársky rast a vytváranie nových pracovných miest;

64.

sa domnieva, že je mimoriadne dôležité uplatňovať zásadu subsidiarity v súčinnosti s Európskou úniou, členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, čo vedie k spoločnej zodpovednosti, ktorú znášajú rôzne zainteresované úrovne správy, a opiera sa o všetky zdroje demokratickej legitimity a o reprezentatívnosť rôznych zúčastnených subjektov, tak ako sa to uvádza v Bielej knihe VR o viacúrovňovom riadení (15);

65.

konštatuje, že cieľom návrhu na zmenu a doplnenie smernice nie je rozhodovať o tom, aké druhy dokumentov majú byť verejne prístupné v členských štátoch. Právne predpisy o prístupe verejnosti k informáciám by naďalej zostali vo výlučnej právomoci členských štátov. Navrhované ustanovenia by sa vzťahovali na opakované použitie dokumentov, ktoré sú vo všeobecnosti prístupné, a to aj podľa vnútroštátnych pravidiel prístupu. V tejto súvislosti však treba požadovať, aby bol presne definovaný pojem „všeobecne prístupné verejné dokumenty“ a aby zahŕňal len tie dokumenty, v prípade ktorých je v právnom poriadku príslušného členského štátu zakotvené právo na prístup k dokumentom;

66.

považuje za dôležité, aby boli pre verejnosť a podniky k dispozícii jasné postupy, pokiaľ ide o sťažnosti a odvolania týkajúce sa nesprávneho postupu pri opakovanom použití informácií;

67.

konštatuje, že sprístupnenie verejných informácií a umožnenie ich opakovaného použitia by sa malo dobre naplánovať a mali by sa pritom využiť údaje získané zo štúdií, doterajšie skúsenosti a osvedčené postupy;

68.

konštatuje, že verejné orgány sa pri službách poskytovaných on-line doteraz príliš zameriavali na presun „papierovej byrokracie“ na internet. EÚ a členské štáty by mali pôsobiť ako predvoj a na európskej a na celoštátnej úrovni by sa mali v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi usilovať presadiť dôslednejšie zmeny v administratívnych postupoch a štruktúre orgánov verejnej správy a využívať pritom IKT hlavne na zlepšenie zmysluplnosti, kvality a produktivity práce a efektívnosti verejných orgánov a na zníženie byrokracie v kontakte so širokou verejnosťou a podnikmi;

69.

sa domnieva, že Komisia by mala podporiť verejné údaje prostredníctvom technických usmernení a odporúčaní, publikovať spoločný katalóg s údajmi a zaviesť spoločnú licenciu na verejné údaje.

II.   ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Pozmeňovací návrh 1

Článok 1 bod 6 ods. 1 podods. 2*

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Vo výnimočných prípadoch, predovšetkým keď podstatná časť prevádzkových nákladov vyplývajúcich z vykonávania úlohy v rámci služby vo verejnom záujme vzniká subjektom verejného sektora z využívania ich práv duševného vlastníctva, môže sa subjektom verejného sektora povoliť spoplatňovať opakované použitie dokumentov vyššou sumou, než sú okrajové náklady, podľa objektívnych, transparentných a overiteľných kritérií, pod podmienkou, že sa tak deje vo verejnom záujme a na základe povolenia nezávislého orgánu uvedeného v článku 4 ods. 4 a bez toho, aby tým boli ovplyvnené odseky 3 a 4 tohto článku.

Vo výnimočných prípadoch, predovšetkým keď podstatn čas prevádzkových nákladov vyplývajúcich z vykonávania úlohy v rámci služby vo verejnom záujme , môže sa subjektom verejného sektora povoliť spoplatňovať opakované použitie dokumentov vyššou sumou, než sú okrajové náklady, podľa objektívnych, transparentných a overiteľných kritérií, pod podmienkou, že sa tak deje vo verejnom záujme a bez toho, aby tým boli ovplyvnené odseky 3 a 4 tohto článku.

Zdôvodnenie

Znenie tohto odseku je nejasné a mohlo by viesť k nesprávnej interpretácii v otázkach, ktoré sú kľúčové pre realizáciu smernice. Zámerom pozmeňovacieho návrhu je presnejšie popísať povahu výnimočných prípadov a zabrániť nesprávnemu porozumeniu vyplývajúcemu z nesprávnej interpretácie.

* V slovenskej verzii dokumentu Komisie článok 1 bod 6 ods. 6 podods. 2.

Pozmeňovací návrh 2

Článok 1 bod 4 ods. 2*

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

K opravným prostriedkom patrí preskúmanie nezávislým orgánom, ktorému sa udelia osobitné regulačné právomoci vzhľadom na opakované použitie informácií verejného sektora a ktorého rozhodnutia sú záväzné pre dotknutý subjekt verejného sektora

K opravným prostriedkom patrí preskúmanie nezávislým orgánom, ktorého rozhodnutia sú záväzné pre dotknutý subjekt verejného sektora.

Zdôvodnenie

Nie je jasné, čo sa myslí „orgánom, ktorému sa udelia osobitné regulačné právomoci vzhľadom na opakované použitie informácií verejného sektora“. Nie je jasné, akým prínosom by malo byť vytvorenie orgánu v tejto oblasti resp. nie je primeraný nákladom, ktoré by museli znášať členské štáty, preto sa k tomuto orgánu staviame kriticky, resp. odmietame ho.

*V slovenskej verzii dokumentu Komisie ods. 4.

V Bruseli 10. októbra 2012

Predseda Výboru regiónov

Ramón Luis VALCÁRCEL SISO


(1)  CdR 247/2009.

(2)  CdR 104/2010.

(3)  Tamže.

(4)  CdR 247/2009.

(5)  Tamže.

(6)  CdR 104/2010.

(7)  CdR 247/2009.

(8)  Tamže.

(9)  Tamže.

(10)  CdR 10/2009.

(11)  CdR 104/2010.

(12)  CdR 104/2010.

(13)  Tamže.

(14)  CdR 65/2011.

(15)  CdR 89/2009.


Top