EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011AE0070

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o rozdeľovanie potravín najodkázanejším osobám v Únii“ [KOM(2010) 486 v konečnom znení – 2008/0183 (COD)]

OJ C 84, 17.3.2011, p. 49–52 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

17.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 84/49


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o rozdeľovanie potravín najodkázanejším osobám v Únii“

[KOM(2010) 486 v konečnom znení – 2008/0183 (COD)]

2011/C 84/11

Spravodajca: pán Eugen LUCAN

Európsky parlament 23. septembra 2010 a Rada 8. októbra 2010 rozhodli podľa článku 43 ods. 2 a článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o rozdeľovanie potravín najodkázanejším osobám v Únii

KOM(2010) 486 v konečnom znení – 2008/0183 (COD).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. decembra 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 468. plenárnom zasadnutí 19. a 20. januára 2011 (schôdza z 20. januára) prijal 150 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 14 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV vidí v programe rozdeľovania potravín najodkázanejším osobám v Únii (PEAD) dôkaz podpory hospodárskeho rozvoja trhu s potravinovými výrobkami a dôkaz európskych hodnôt (najmä hodnoty zásady solidarity) v najviac znevýhodnených sociálnych skupinách EÚ. Zaručenie zásobovania potravinami všetkých občanov EÚ, a najmä znevýhodnených skupín, musí zostať jedným zo základných cieľov poľnohospodárskej politiky Európskej únie. EHSV sa domnieva, že len poľnohospodárska politika, ktorá podporuje udržateľný hospodársky rast v tomto sektore, je schopná pomôcť najviac znevýhodneným sociálnym skupinám EÚ.

1.2   Podľa výboru je vhodné a nevyhnutné revidovať európsky právny rámec vzhľadom na nové ustanovenia zmluvy a vývoj na jednotnom trhu, pokiaľ ide o ceny, zásoby a trhovú politiku, ale aj o osobitné potreby každého členského štátu.

1.3   Keďže v EÚ viac ako 80 miliónov občanov (1) (viac ako 16 % európskych obyvateľov) žije v chudobe, vzhľadom na priority Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010 a na skutočnosť, že pre hospodársku krízu hrozí, že čoraz viac obyvateľov bude čoraz chudobnejších, EHSV podporuje vykonávanie programu PEAD a jeho stále financovanie z rozpočtu SPP.

1.4   EHSV zastáva názor, že program rozdeľovania potravín najodkázanejším osobám v Únii sa musí stať stálou súčasťou SPP, keďže tento nástroj umožňuje zlepšiť situáciu zraniteľných osôb vystavených zmenám na trhu s potravinovými výrobkami. Tento program zároveň prispieva k rovnováhe a stabilizácii vnútorného trhu, keďže jeho prostredníctvom sa rozdeľujú výrobky, ktoré pochádzajú z intervenčných zásob a nákupov na trhu, a teda ide o potraviny, ktoré pochádzajú z európskeho poľnohospodárstva. Výbor zdôrazňuje, že je potrebné zachovať takéto nepriame formy pomoci trhu, ktoré sú súčasťou SPP a sú nevyhnutné tak pre znevýhodnené osoby, ako aj pre poľnohospodárov, ktorí čelia súčasnej kríze.

1.5   Vzhľadom na rozsah potravinovej núdze, ktorá sa týka viac ako 43 miliónov európskych občanov, a na pozitívny vplyv, ktorý má PEAD z dlhodobého hľadiska na najviac znevýhodnené sociálne skupiny, EHSV zastáva názor, že program rozdeľovania potravín by mal mať stály a pevný rozpočet.

1.6   Hodnotenie národných a európskych programov potravinovej pomoci by sa malo opierať o odhad potrieb všetkých znevýhodnených osôb vrátane najchudobnejších skupín (deti ulice, bezdomovci, žiadatelia o azyl, nelegálni pracovníci alebo prisťahovalci, atď.), ktorým sa neposkytuje žiadna pomoc podľa kritéria zaručeného minimálneho príjmu alebo ktoré zvyčajne nie sú zohľadnené v oficiálnych štatistikách. Prevencia a boj proti sociálnemu vylúčeniu sa môžu v prvom rade uskutočňovať so zameraním na všetky skupiny znevýhodnených osôb. Tie sú prioritou európskeho roka 2010. EHSV vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby pri určovaní skupín znevýhodnených osôb zohľadňovali databázy, ktoré obsahujú údaje o osobách vylúčených z oficiálnych štatistík. Tieto údaje sú veľmi často dostupné v štatistikách mimovládnych alebo charitatívnych organizácií.

1.7   Výbor odporúča Komisii, aby podnecovala členské štáty k podpore partnerstiev medzi orgánmi verejnej správy a občianskou spoločnosťou s cieľom umožniť účasť čo najväčšieho počtu MVO alebo dobrovoľných organizácií na rozdeľovaní potravín. EHSV sa domnieva, že potravinová pomoc v rámci PEAD môže dopĺňať sociálne služby poskytované v rámci sociálnej integrácie znevýhodnených osôb.

1.8   EHSV sa domnieva, že mimovládnym a charitatívnym organizáciám, ktoré poskytujú súčasne potravinovú pomoc i zdravotné služby alebo sociálnu pomoc (najmä tie, ktoré znevýhodneným osobám poskytujú prístrešie, sociálne jedálne alebo denné centrá), by sa mala poskytovať pomoc na pokrytie administratívnych nákladov na ich činnosti.

1.9   Výbor víta iniciatívu Komisie zaradiť do zmeneného a doplneného návrhu pozmeňujúci a doplňujúci návrh Európskeho parlamentu, v ktorom sa požaduje vrátenie administratívnych nákladov a nákladov na skladovanie vzniknutých charitatívnym organizáciám.

1.10   V kontexte súčasnej hospodárskej krízy, najmä v členských štátoch, kde je príjem na obyvateľa nízky a počet znevýhodnených osôb veľmi vysoký, by vnútroštátne spolufinancovanie mohlo spôsobiť byrokratizáciu európskeho programu a jeho nefunkčnosť. EHSV sa domnieva, že by to uškodilo najviac znevýhodneným skupinám EÚ a bolo by to v rozpore so zásadami sociálnej integrácie podporovanými v rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

1.11   Výbor sa domnieva, že program potravinovej pomoci pre znevýhodnené osoby sa musí stať programom Únie v plnej miere financovaným z rozpočtu SPP. V súčasnosti znášajú osobitné náklady spojené s uplatňovaním programu (náklady na dopravu potravín do skladov, administratívne náklady, náklady na skladovanie, DPH, náklady sociálnych služieb, ktoré sprevádzajú potravinovú pomoc) členské štáty a vnútroštátne charitatívne organizácie.

2.   Prioritou roka „Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010“ je pomoc znevýhodneným osobám vrátane osôb, ktorým hrozí potravinová núdza

2.1   V EÚ viac ako 80 miliónov občanov žije v chudobe (2). 16 % európskeho obyvateľstva je zraniteľných a z toho viac ako 43 miliónom občanov hrozí potravinová núdza. V roku 2006 sa podiel občanov ohrozených potravinovou núdzou v EÚ pohyboval medzi 2 % (Dánsko) a 37 % (Slovensko). V rámci EÚ presahuje miera chudoby 20 % najmenej v siedmich členských štátoch. V Poľsku je chudobou ohrozených 11 miliónov a v Nemecku 9 miliónov osôb. Tieto štatistické údaje sú jasným dôkazom toho, že potravinová pomoc je nevyhnutná.

2.2   Skupiny osôb, ktoré sú najviac vystavené podvýžive alebo zlej výžive z dôvodu nedostatočnej alebo neprimeranej stravy, tvoria deti z chudobných rodín, staršie osoby, bezdomovci, žiadatelia o azyl a nelegálne pracujúci prisťahovalci, osoby alebo deti so zdravotným postihnutím. V niektorých členských štátoch sa časti príjemcov potravinovej pomoci poskytuje aj sociálna pomoc podľa kritéria zaručeného minimálneho príjmu.

2.2.1   EHSV upozorňuje na skutočnosť, že veľká časť znevýhodnených osôb, najmä bezdomovci, žiadatelia o azyl a nelegálni pracovníci alebo prisťahovalci, nemá žiadnu sociálnu ochranu a nie je obsiahnutá vo vnútroštátnych štatistikách. Niektoré z týchto osôb nemajú doklady totožnosti, takže je ťažké odhadnúť ich sociálne a potravinové potreby. Mohlo by sa uskutočniť primerané hodnotenie v spolupráci s mimovládnymi alebo charitatívnymi organizáciami.

2.2.2   EHSV odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala deťom z chudobných rodín, pretože ich stravovacie návyky im môžu v budúcnosti spôsobiť zdravotné problémy, ako aj obmedzený rozvoj poznávacích schopností a nedostatočnú schopnosť vzdelávať sa. EHSV preto v tejto súvislosti súhlasí s tým, aby sa zvyšovala rozmanitosť potravín poskytovaných v rámci potravinovej pomoci a aby sa do nej zaradilo ovocie a zelenina.

2.3   V rámci Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčenie 2010 je boj proti chudobe v kolektívnej zodpovednosti. Stratégia na podporu sociálnej integrácie a boja proti chudobe obsahuje viacero priorít:

aktívna integrácia na základe zaručeného minimálneho príjmu, návrat na trh práce, ponuka sociálnych služieb podporujúcich opätovnú integráciu;

boj proti chudobe detí;

prevencia straty prístupu osôb k ubytovaniu a vylúčenia bezdomovcov (3).

V tejto súvislosti sa potravinová pomoc musí poskytovať tak, aby bola spojená so službami starostlivosti, vzdelávacími službami a službami sociálnej pomoci a napomáhala proces profesijnej a sociálnej integrácie rôznych skupín znevýhodnených osôb.

3.   Návrh Komisie

3.1   Súčasný program rozdeľovania potravín sa opiera o rozdeľovanie výrobkov z intervenčných zásob Únie, ktoré sa dočasne doplňujú o nákupy na trhu. Postupné reformy SPP a priaznivý vývoj cien však viedli k postupnému znižovaniu intervenčných zásob, ako aj k obmedzeniu škály dostupných výrobkov. Nákupy na trhu by sa preto mali takisto stať trvalým zdrojom dodávok pre tento program, aby sa dopĺňali intervenčné zásoby v prípade, že nie sú dostupné vhodné zásoby.

3.1.1   Návrh nariadenia upravujúci základné nariadenie obsahuje ustanovenia, ktorých cieľom je zosúladenie so Zmluvou o fungovaní EÚ, a podstatné pozmeňovacie návrhy v prospech opatrení v oblasti poľnohospodárstva navrhnutých s cieľom zladiť vykonávanie programu rozdeľovania potravín vo všetkých členských štátoch.

3.1.2   Komisia navrhuje zmenu právneho rámca na základe týchto prvkov: dva zdroje dodávok (potraviny by bolo možné získať buď z intervenčných zásob, alebo na trhu), širší výber potravín určených na rozdeľovanie a jednoznačnejšie priority, dlhodobý výhľad (3 roky), posilnenie monitorovania a podávania správ, zavedenie spolufinancovania (podiel spolufinancovania Úniou v prípade plánu na roky 2010 – 2012 by sa mal rovnať 75 %, resp. 85 % v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu a v členských štátoch využívajúcich Kohézny fond. Pokiaľ ide o plán na roky 2013 – 2015, podiel spolufinancovania Úniou by mal predstavovať 50 %, resp. 75 %.).

4.   Všeobecné a konkrétne pripomienky

4.1   Program rozdeľovania potravín odkázaným osobám prebieha v 20 členských štátoch. Vo väčšine z nich sa rozdeľovanie potravín príjemcom uskutočňuje v spolupráci s mimovládnymi organizáciami a s ich pomocou.

4.2   V roku 2006 využilo PEAD (európsky program potravinovej pomoci) viac ako 13 miliónov osôb v 15 členských štátoch. V roku 2008 sa 19 členských štátoch zúčastnilo na dobrovoľnom projekte s rozpočtom 305 miliónov EUR. Rozpočet PEAD sa v roku 2009 zvýšil na 500 miliónov EUR určených pre 20 členských štátov, ktoré sa zúčastnili na programe.

4.3   Hospodárska kríza, pokles pracovných miest, zvýšenie cien určitých základných potravín viedli k zväčšeniu skupín zraniteľných osôb. Odhaduje sa, že počet znevýhodnených osôb stále rastie.

4.4   Stopercentné financovanie alebo spolufinancovanie?

4.4.1   Podľa Komisie by sa zavedením spolufinancovania podporil rozmer súdržnosti tohto programu, zabezpečilo by sa vhodné plánovanie a posilnila by sa synergia. Komisia si želá vyrovnaný rozpočet a zvýšenie úrovne zodpovednosti členských štátov. Teší ju skutočnosť, že zavedenie zásady spolufinancovania zabezpečí programu viac finančných prostriedkov.

4.4.2   Európska komisia zahŕňa do svojho výpočtu premennú, ktorú tvoria súkromné dary charitatívnych organizácií, ktoré by sa mohli považovať za časť spolufinancovania zo strany členských štátov. EHSV zároveň považuje dobrovoľnú činnosť charitatívnych organizácií za merateľnú a vhodnú na uplatnenie zásady spolufinancovania.

4.4.3   Európsky parlament navrhuje, aby sa program rozdeľovania potravín financoval v plnej miere z rozpočtu EÚ v prípade, že sa niektoré členské štáty nebudú môcť zúčastniť na programe, ak sa bude požadovať, aby sa uplatňovali stropy spolufinancovania. EHSV sa domnieva, že členské štáty, ktoré nemôžu zaručiť požadovanú úroveň spolufinancovania z dôvodu nedostatku zdrojov, nebudú môcť dosiahnuť ciele programu, ktorými sú stabilizácia trhu a sociálny rozmer.

4.4.4   EHSV sa domnieva, že prostredníctvom systému spolufinancovania by z programu rozdeľovania potravín mohli byť vylúčení najchudobnejší príjemcovia z členských štátov, kde je príjem na obyvateľa nízky.

4.4.5   EHSV upozorňuje na skutočnosť, že jedným z cieľov európskeho roka 2010 je práve „boj proti vylúčeniu“. Avšak spolufinancovanie môže viesť k sociálnemu vylúčeniu niektorých znevýhodnených skupín práve v priebehu roka, ktorého jedným z cieľov je sociálna integrácia.

4.4.6   EHSV zdôrazňuje, že sociálne problémy a potravinová núdza by sa zvyšovali, ak by sa prijalo riešenie spolufinancovania. V takom prípade by vďaka voľnému pohybu osôb v rámci Únie časť najodkázanejších osôb migrovala do prosperujúcejších štátov EÚ. V praxi by to znamenalo, že problémy spojené s potravinovou núdzou niektorých európskych občanov by sa presunuli z najchudobnejších regiónov do regiónov s vyšším príjmom na obyvateľa.

4.4.7   V súčasnej situácii hospodárskej krízy sa EHSV domnieva, že program potravinovej pomoci najodkázanejším osobám by mal byť programom Únie financovaným v plnej miere z rozpočtu SPP.

4.5   EHSV súhlasí s návrhom Komisie získavať potraviny výlučne na európskom trhu, aby sa zároveň nepriamo posilnilo európske poľnohospodárstvo.

4.6   Diverzifikácia výrobkov poskytovaných v rámci programu potravinovej pomoci

4.6.1   Hoci je ťažké dosiahnuť nutričnú vyváženosť, keďže väčšina potravinovej pomoci pochádza z intervenčných zásob, EHSV podporuje, aby sa poskytovali čo najrôznorodejšie potraviny a aby sa zohľadňovali nutričné odporúčania a usmernenia týkajúce sa stravy obyvateľstva EÚ.

4.6.2   EHSV súhlasí s tým, aby sa opatrenia potravinovej pomoci spojili s opatreniami sociálnej pomoci, a odporúča, aby sa potraviny v rámci potravinovej pomoci často (a nie výnimočne) rozdeľovali najmä v miestach, kde mimovládne organizácie a orgány verejnej správy poskytujú doplnkové služby (príjem, starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, sociálna integrácia, atď.)

5.   Účasť a úloha občianskej spoločnosti, charitatívnych organizácií a dobrovoľníkov

5.1   Európska komisia zorganizovala 30. júna 2010 stretnutie aktérov zapojených do vykonávania programu PEAD. Na tomto stretnutí sa zúčastnili zástupcovia 18 mimovládnych organizácií činných v 15 členských štátoch, zástupcovia európskej organizácie (Európska aliancia verejného zdravia – EPHA), ako aj zástupcovia agentúr poskytujúcich služby a platobných agentúr.

5.2   V Európe existujú mimovládne organizácie (4), ktoré poskytujú potravinovú pomoc integrovaným spôsobom ako súčasť všeobecných sociálnych služieb poskytovaných znevýhodneným osobám s cieľom dosiahnuť čoraz vyšší stupeň sociálnej integrácie.

5.3   Charitatívne organizácie môžu najlepšie vyhodnotiť dosah programu, pretože sú v priamom kontakte so skupinami znevýhodnených osôb. Tieto organizácie uvádzajú, že niektorí príjemcovia programu odporúčajú rozšíriť škálu rozdeľovaných potravín, aby sa dosiahla vyvážená strava, vytvoriť právne základy v súvislosti s rozdeľovaním tradičných miestnych výrobkov a predĺžiť obdobie vykonávania programu.

5.4   Účasť mimovládnych organizácií a vysoký počet dobrovoľníkov dokazujú, že európska občianska spoločnosť citlivo vníma najodkázanejšie osoby a vyjadruje im podporu. EHSV sa domnieva, že zásada subsidiarity sa dodržiava, pokiaľ členské štáty môžu slobodne definovať postupy a kritéria potrebné na určenie organizácií, ktoré sa zúčastnia na vykonávaní programu. Rovnako aj výber príjemcov potravinovej pomoci je v právomoci členských štátov. Tento program podporuje rozvoj spolupráce medzi charitatívnymi organizáciami a orgánmi verejnej správy.

5.5   V niektorých krajinách EÚ by sa mimovládne a charitatívne organizácie zapájali viac, keby mali dostatok finančných zdrojov na pokrytie administratívnych nákladov. EHSV schvaľuje iniciatívu Komisie zapracovať do svojho zmeneného a doplneného návrhu pozmeňujúci a doplňujúci návrh Európskeho parlamentu, ktorý žiada, aby sa charitatívnym organizáciám mohli preplácať (pozri článok 27 ods. 7 zmeneného nariadenia) administratívne náklady a náklady na skladovanie a prepravu (medzi skladmi a miestami konečného rozdeľovania).

V Bruseli 20. januára 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  http://www.2010againstpoverty.eu/about/?langid=sk

(2)  Tamže.

(3)  Tamže.

(4)  Napríklad v Poľsku existuje 44 regionálnych zastúpení, 100 centier Caritas, 4 500 zamestnancov a 70 000 dobrovoľníkov, ktorí sa starajú o uplatňovanie programu PEAD. Charitatívna organizácia Caritas Polska sa do programu PEAD zapojila v roku 2004. Má 44 skladov a 20 skladov s chladiacim zariadením. Caritas Polska uvádza, že v budúcnosti sa bude zaoberať problémami, ako sú riadenie programu, preprava potravín a získavanie investičného majetku.


Top