27.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 79/19

1.

so znepokojením konštatuje, že počet, rozsah a intenzita katastrof, ktoré zapríčinila príroda alebo ich nepriamo či priamo spôsobil človek, sa v regiónoch Európskej únie v uplynulých rokoch badateľne zvýšili. Globálne klimatické zmeny vedú aj k nestabilite európskej klímy a budú mať za následok zvýšený výskyt extrémnych výkyvov počasia, v dôsledku čoho bude narastať hrozba ľudských obetí a škôd na infraštruktúre a životnom prostredí;

2.

konštatuje, že katastrofy bez ohľadu na príčinu majú za následok značné škody, ktoré vznikajú ľuďom, hospodárstvu, na životnom prostredí a kultúre. Tieto škody, ako aj náklady na samotný boj proti katastrofám môžu značne prekročiť výdavky nevyhnutné na preventívne opatrenia;

3.

berie na vedomie, že doposiaľ zavedené nástroje EÚ v oblasti civilnej ochrany (mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany, finančný nástroj civilnej ochrany a Fond solidarity Európskej únie) v rámci cyklu riadenia katastrof (prevencia, pripravenosť, reakcia, obnova) sa týkajú prevažne oblasti pripravenosti, reakcie a obnovy;

4.

podporuje preto politický cieľ vypracovať spoločnú stratégiu doteraz príliš málo zohľadňovaného prvku prevencie katastrof a vyvolať na túto tému širokú diskusiu. Táto stratégia musí prispieť k dosiahnutiu celkového vyváženého prístupu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany;

5.

súhlasí s názorom Komisie, že pojem prevencia má dvojaký význam, a to – po prvé – zabrániť katastrofám pokiaľ možno už pred ich vznikom a – po druhé – obmedziť následky katastrof, ktorým sa nedá zabrániť;

6.

zastáva názor, že katastrofy sú náhlymi, neočakávanými udalosťami, ktoré spôsobujú kolaps najdôležitejších verejným štruktúr, systémov a funkcií v miestnom a regionálnom rozmere, pričom výnimočné stavy v prípade konfliktov alebo teroristických činov pod túto definíciu nespadajú;

7.

zdôrazňuje, že tieto katastrofy sú spravidla priestorovo úzko ohraničené, môžu však prekročiť administratívne hranice, a preto je spolupráca medzi oblasťami, ktoré sú vystavené spoločnej hrozbe, nevyhnutná práve v oblasti prevencie;

8.

poukazuje na to, že predovšetkým miestne a regionálne orgány, ako inštitúcie najbližšie občanom, sú v prípadoch prírodných katastrof zainteresované a zapojené do diania ako prvé a ich aktívna účasť pri príprave stratégií a opatrení na ochranu pred katastrofami je preto veľmi dôležitá;

9.

poukazuje v tejto súvislosti tiež na to, že podľa možnosti bezprostredná a okamžitá reakcia už pri prvých náznakoch katastrofy má rozhodujúci význam pre zmiernenie jej následkov vo všetkých regiónoch EÚ bez ohľadu na ich zemepisnú polohu. Preto musia byť opatrenia na prevenciu katastrof uskutočnené na úrovni, ktorá je bezprostredne zasiahnutá a je schopná najrýchlejšie reagovať;

10.

zdôrazňuje, že z tohto dôvodu miestne a regionálne orgány na základe svojej znalosti miestnych a regionálnych daností, ktorá vychádza z ich vlastných skúseností, zohrávajú pri prevencii katastrof zásadnú úlohu. Často sú odborné znalosti k dispozícii, zatiaľ čo finančné prostriedky na uskutočňovanie preventívnych opatrení chýbajú;

11.

rovnako uznáva skutočnosť, že vypracovanie a uplatňovanie krízových plánov ako preventívnych opatrení prinieslo vynikajúce výsledky v prípadoch, keď ich bolo možné realizovať. Nedostatok finančných prostriedkov je však vážnou prekážkou ďalšieho rozvoja tejto politiky prevencie;

12.

z týchto dôvodov výslovne víta skutočnosť, že Európska komisia požiadala Výbor regiónov o poskytnutie ďalších informácií s cieľom konsolidovať stratégiu Spoločenstva na prevenciu prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom;

13.

súhlasí s názorom Komisie, že lepšie pochopenie katastrof je nevyhnutnou podmienkou vytvorenia účinných stratégií prevencie katastrof na miestnej a regionálnej úrovni;

14.

víta preto zámer Komisie vytvoriť komplexný zoznam existujúcich zdrojov informácií týkajúcich sa katastrof. Posúdenie existujúcich informácií by malo mať prednosť pred zberom ďalších údajov;

15.

poukazuje v tejto súvislosti na to, že tak v členských štátoch, ako aj na európskej úrovni je k dispozícii veľké množstvo údajov o katastrofách a ich hospodárskych a sociálnych dôsledkoch. Dodatočné opatrenia by sa mali preto prijať len tam, kde je na základe chýbajúcich informácií alebo problémov s porovnateľnosťou údajov možné preukázať medzery v poznatkoch;

16.

podporuje takisto návrh na vytvorenie zoznamu osvedčených postupov. Miestne a regionálne orgány v jednotlivých členských štátoch majú v oblasti prevencie katastrof bohaté znalosti získané na základe skúseností, ktoré by si mali navzájom a aj všeobecne sprístupňovať (1);

17.

vyjadruje však zásadné pochybnosti, či by bolo možné podstatne všeobecnejšie využívať sektorové prístupy v jednotlivých právnych predpisoch, ako napríklad v smernici o povodniach alebo smernici o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (smernica Seveso). V závislosti od geografických, klimatických a geomorfologických podmienok vznikajú úplne odlišné situácie ohrozenia, pokiaľ ide o rôzne druhy katastrof. Všeobecné používanie každého nástroja preto sotva môže byť prínosom, ktorý obsiahne všetky riziká;

18.

zastáva názor, že vytvorenie zoznamu existujúcich vnútroštátnych usmernení týkajúcich sa mapovania nebezpečenstiev a rizík a distribúcia tohto zoznamu členským krajinám môže zlepšiť porovnateľnosť nebezpečenstiev a rizík v rámci celej EÚ. Takýto zoznam by mohol byť užitočný najmä pre tie členské štáty, ktoré ešte nezaviedli národné postupy týkajúce sa mapovania nebezpečenstiev a rizika;

19.

zdôrazňuje však, že prípadné usmernenia, ktoré by sa na jeho základe mohli vypracovať, môžu mať vždy iba odporúčajúci charakter. Na jednej strane nesmú viesť k nákladnej reorganizácii mapových katalógov, ktoré už v členských štátoch existujú, na druhej strane si členské štáty musia zachovať schopnosť stanoviť si priority na základe miestnych a regionálnych osobitostí;

20.

víta určenie priorít pri uskutočňovaní siedmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj v oblasti prevencie katastrof. výskumné činnosti financované Spoločenstvom predstavujú zmysluplné doplnenie zodpovedajúceho úsilia členských štátov;

21.

podporuje návrh Komisie rozšíriť už existujúci program „poučení“ v rámci mechanizmu civilnej ochrany Spoločenstva na aspekty prevencie katastrof;

22.

vyjadruje presvedčenie, že prístup Spoločenstva k prevencii katastrof by mal zahŕňať aj vzájomné vyhodnocovanie katastrof tými členskými štátmi, ktoré sú postihnuté pravidelne sa opakujúcimi katastrofami rovnakého druhu. Takéto postupy (odborné posudky) a šírenie ich výsledkov môžu prispieť k zavedeniu účinných mechanizmov na prevenciu katastrof vo všetkých členských štátoch;

23.

vyhlasuje, že aspekty prevencie katastrof by mali zohrávať významnú úlohu v kurzoch a školeniach v oblasti civilnej ochrany v jednotlivých členských štátoch. Túto ponuku kurzov pre odborníkov z oblasti politiky a správy na úrovni členských štátov by v prípade potreby mohli dopĺňať kurzy na úrovni Spoločenstva;

24.

v súvislosti so všeobecným zvyšovaním povedomia verejnosti zdôrazňuje, že pri opatreniach na informovanie o rizikách katastrof a pláne príslušných činností je potrebné mimoriadnu pozornosť venovať deťom, starším ľuďom a osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu. Takáto osvetová kampaň by mala zahŕňať individuálne prípravné a okamžité opatrenia a jednotné európske núdzové telefónne číslo 112, rovnako ako možnosť spolupráce postihnutých subjektov (napr. zabrániť tomu, aby boli zásahové tímy obmedzované, spolupráca v prípade evakuácie);

25.

zastáva okrem toho názor, že by sa mala podporovať úzka spolupráca a prepojenie aktérov zainteresovaných do tvorby a zavádzania opatrení, ktoré môžu mať výrazný dosah na prevenciu katastrof. Prevencia katastrof vyžaduje prezieravý, viacrozmerný prístup, ktorý musí prepojiť rôzne úrovne štátnej a súkromnej činnosti, aby sa dosiahla jeho plná účinnosť;

26.

zdôrazňuje pritom, že každý členský štát je zodpovedný za to, ako v súlade so svojím rozdelením právomocí zorganizuje spoluprácu a koordináciu medzi všetkými zúčastnenými stranami. Významu dobrovoľnej činnosti a príslušných organizácií sa pritom musí dostať mimoriadneho uznania;

27.

preto v zásade kladne hodnotí zámer Komisie vytvoriť na účely lepšej koordinácie európsku sieť zloženú zo zástupcov rôznych zainteresovaných útvarov. Malo by sa však preskúmať, do akej miery je možné dosiahnuť tento cieľ prostredníctvom ďalšej koordinácie alebo spájaním jestvujúcich sietí a zintenzívnením spolupráce bez toho, aby sa vytvárali dodatočné štruktúry;

28.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nenavrhla žiadne ďalšie opatrenia na zintenzívnenie najmä cezhraničnej výmeny informácií, poznatkov zo skúseností a osvedčených postupov. Takáto výmena by mala prebiehať najmä medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi tých susediacich členských štátov, ktoré sa môžu stať obeťami katastrof presahujúcich hranice, ako sú napr. povodne, ako aj medzi tými členskými štátmi, ktoré sú často postihované rovnakými katastrofami, napr. lesnými požiarmi;

29.

poukazuje na to, že iniciatíva INTERREG sa práve v cezhraničnom kontexte ukázala byť veľmi účinnou pri výmene osvedčených postupov z oblasti prevencie prírodných katastrof. Vytvorenie európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) môže zlepšiť uskutočňovanie opatrení prevencie katastrof v oblasti spoločných databáz, cvičení, hodnotenia rizík a systémov včasného varovania, ako aj v oblasti prenosu technológií a výmeny expertov;

30.

požaduje zriadenie katalógu existujúcich nástrojov Spoločenstva schopných podporiť činnosti prevencie katastrof a vytvorenie katalógu preventívnych opatrení, na financovanie ktorých by už teraz mohli členské štáty požiadať o prostriedky EÚ. Obe opatrenia sú veľmi vhodné na to, aby sa myšlienke prevencie v oblasti civilnej ochrany pripisoval nový význam aj na nižšej štátnej úrovni. Osobitná pozornosť by sa mala pritom venovať najmä možnosti finančnej podpory cezhraničného plánovania, cvičení a školení;

31.

zdôrazňuje, že prostredníctvom týchto opatrení je možné už v rámci finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013 v krátkom čase dosiahnuť značné zlepšenie v oblasti prevencie katastrof. V strednodobom horizonte by tak lepšia dostupnosť disponibilných podporných prostriedkov mohla celkovo zabezpečiť účinnejšie a efektívnejšie vynaloženie prostriedkov aj bez zvýšenia celkového rozpočtu určeného na oblasť civilnej ochrany;

32.

zdržanlivý postoj naproti tomu vyjadruje voči zohľadňovaniu aspektov prevencie katastrof v smernici Rady 85/337/EHS o posudzovaní účinkov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (smernica EIA) a v smernici Seveso 1996/82/ES. Aby sa predišlo ďalšiemu byrokratickému zaťaženiu, musí sa zabrániť obsahovému preťaženiu existujúcich postupov. Cielené a koordinované opatrenia na miestnej a regionálnej úrovni na účinnú prevenciu katastrof musia mať prednosť pred paušálnym rozšírením administratívnych a schvaľovacích postupov;

33.

podporuje Komisiu v jej úsilí pôsobiť na členské štáty, aby zaviedli spoločné pravidlá navrhovania pre budovy a inžinierske práce („Euro code 8“) do svojich plánovacích predpisov. Predovšetkým zlepšením stavebných noriem sa dajú zmenšiť účinky najrôznejších katastrofických udalostí a výrazne znížiť počet možných obetí;

34.

vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby v nadchádzajúcich iniciatívach spolupráce s tretími krajinami kládla dôraz na prevenciu katastrof;

35.

pripomína, že ochrana obyvateľstva pred katastrofami je pôvodnou úlohou členských štátov a ich regionálnej a miestnej úrovne a že mnohé členské štáty už vo veľkom rozsahu zaviedli národné stratégie zamerané na prevenciu katastrof. Všetky snahy zamerané na zlepšenie prevencie katastrof sa musia aj naďalej zakladať na zásadách solidarity, spolupráce, koordinácie a podpory medzi týmito úrovňami;

36.

očakáva, že v súlade so zásadou subsidiarity poskytne EÚ účinnú pomoc pri postupnom vypracovaní a uplatňovaní vlastných preventívnych opatrení najmä tým členským štátom a regiónom, ktoré sú opakovane postihované prírodnými katastrofami. Opatrenia na úrovni Spoločenstva im musia pomôcť v tom, aby si samy pomohli;

37.

žiada inštitúcie EÚ, aby prostredníctvom existujúcich nástrojov podnecovali a podporovali preventívne opatrenia, spočívajúce napríklad vo vypracovaní a implementácii rôznych krízových plánov miestnych a regionálnych orgánov;

38.

víta preto, že prístup Spoločenstva k prevencii katastrof navrhovaný Komisiou sa má opierať o existujúce štruktúry, ktoré dopĺňajú národné opatrenia a zameriavať sa na tie oblasti, v ktorých je na účinnú prevenciu katastrof potrebný spoločný prístup;

39.

opakovane žiada (2) Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu, aby pri plánovaní akejkoľvek iniciatívy súvisiacej s prevenciou katastrof zvážili postoje miestnych a regionálnych orgánov a tak zaručili účinný proces konzultácií s tými subjektmi, ktoré sú priamo zodpovedné za riadenie katastrof.