EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32008H0506(01)

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (Text s významom pre EHP)

OJ C 111, 6.5.2008, p. 1–7 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

6.5.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 111/1


ODPORÚČANIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z 23. apríla 2008

o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 111/01)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 149 ods. 4 a článok 150 ods. 4,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

Rozvoj a uznávanie vedomostí, zručností a kompetencií občanov sú kľúčové pre individuálny rast, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť v Spoločenstve. Takýto rozvoj a uznávanie by mali pracujúcim a študujúcim uľahčiť nadnárodnú mobilitu a mali by prispieť k splneniu požiadaviek dopytu a ponuky na európskom trhu práce. Prístup k celoživotnému vzdelávaniu a účasť na ňom pre všetkých vrátane znevýhodnených osôb a využívanie kvalifikácií by sa preto na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva mali podporovať a zlepšovať.

(2)

Na zasadnutí Európskej rady v Lisabone v roku 2000 sa dospelo k záveru, že zvýšená transparentnosť kvalifikácií by mala byť jednou z hlavných zložiek potrebných na to, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy v Spoločenstve prispôsobili požiadavkám spoločnosti založenej na vedomostiach. Okrem toho na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v roku 2002 sa požadovala užšia spolupráca v sektore vysokých škôl a zlepšenie transparentnosti a metód uznávania v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

(3)

Uznesením Rady z 27. júna 2002 o celoživotnom vzdelávaní (4) bola Komisia vyzvaná, aby v úzkej spolupráci s Radou a členskými štátmi vyvinula rámec na uznávanie kvalifikácií v oblasti vzdelávania, ako aj odbornej prípravy, postupujúc na základe výsledkov bolonského procesu a podporujúc podobné činnosti v oblasti odbornej prípravy.

(4)

Spoločné správy Rady a Komisie o vykonávaní pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, prijaté v rokoch 2004 a 2006, podčiarkli potrebu rozvoja európskeho kvalifikačného rámca.

(5)

V kontexte kodanského procesu závery Rady a zástupcov vlád členských štátov v rámci Rady z 15. novembra 2004 o budúcich prioritách posilnenej európskej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy dali prednosť rozvoju otvoreného a flexibilného európskeho kvalifikačného rámca, založeného na transparentnosti a vzájomnej dôvere, ktorý by mal byť spoločným referenčným bodom pokrývajúcim tak vzdelávanie, ako aj odbornú prípravu.

(6)

V súlade so závermi Rady o spoločných európskych zásadách v oblasti zabezpečovania a uznávania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa z 28. mája 2004 by sa mala podporovať validácia výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(7)

Na zasadnutiach Európskej rady v Bruseli v marci 2005 a v marci 2006 sa podčiarkla dôležitosť prijatia európskeho kvalifikačného rámca.

(8)

Toto odporúčanie berie do úvahy rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) (5) a odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových zručnostiach pre celoživotné vzdelávanie (6).

(9)

Toto odporúčanie je v súlade s rámcom pre európsky priestor vysokoškolského vzdelávania a deskriptormi jednotlivých cyklov odsúhlasených na stretnutí ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie v 45 európskych krajinách, ktoré sa konalo 19. a 20. mája 2005 v Bergene v rámci bolonského procesu.

(10)

Závery Rady o zabezpečení kvality odborného vzdelávania a prípravy z 23. a 24. mája 2004, odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (7) a štandardy a usmernenia na zaistenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, odsúhlasené ministrami zodpovednými za vysokoškolské vzdelávanie na ich zasadnutí v Bergene obsahujú spoločné zásady pre zabezpečenie kvality, ktoré by mali podporiť vykonávanie európskeho kvalifikačného rámca.

(11)

Toto odporúčanie sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (8), ktorou sa udeľujú práva a povinnosti príslušnému vnútroštátnemu orgánu i migrantovi. Odkaz na úrovne kvalifikácií európskeho kvalifikačného rámca by nemal ovplyvniť prístup na trh práce v prípadoch, kedy boli odborné kvalifikácie uznané v súlade so smernicou 2005/36/ES.

(12)

Cieľom tohto odporúčania je vytvoriť spoločný referenčný rámec, ktorý by mal slúžiť ako výkladový prostriedok medzi rôznymi kvalifikačnými systémami a ich úrovňami, či už pre všeobecné a vysokoškolské vzdelávanie alebo pre odborné vzdelávanie a prípravu. Týmto sa zvýši transparentnosť, porovnateľnosť a prenosnosť kvalifikácií občanov vydaných v súlade s praxou v rôznych členských štátoch. Každá kvalifikačná úroveň by mala byť v zásade dosiahnuteľná prostredníctvom rôznych vzdelávacích ciest a kariérneho rastu. Európsky kvalifikačný rámec by mal navyše umožniť medzinárodným sektorovým organizáciám, aby svoje kvalifikačné systémy uviedli do súvislosti so spoločným európskym referenčným bodom, a ukázať tým vzájomné postavenie medzinárodných sektorových kvalifikácií a národných kvalifikačných systémov. Toto odporúčanie preto prispieva k širším cieľom podpory celoživotného vzdelávania a zvýšenia schopnosti zamestnať sa, mobility a sociálnej integrácie pracujúcich a študujúcich. Transparentné zásady zabezpečenia kvality a výmena informácií podporia jeho vykonávanie tým, že prispejú k budovaniu vzájomnej dôvery.

(13)

Toto odporúčanie by malo prispieť k modernizácii systémov vzdelávania a odbornej prípravy, k prepojeniu medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a zamestnanosťou, k premosteniu medzi formálnym vzdelávaním, neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa a malo by tiež viesť k validácii výsledkov vzdelávania získaných v praxi.

(14)

Toto odporúčanie nenahrádza ani nevymedzuje národné kvalifikačné systémy a/alebo kvalifikácie. Európsky kvalifikačný rámec neopisuje špecifické kvalifikácie alebo kompetencie jednotlivca a ku konkrétnej kvalifikácii by sa mal uviesť odkaz na príslušnú úroveň európskeho kvalifikačného rámca prostredníctvom príslušných národných kvalifikačných systémov.

(15)

Vzhľadom na jeho nezáväzný charakter je toto odporúčanie v súlade so zásadou subsidiarity prostredníctvom podporovania a dopĺňania činností členských štátov uľahčenia ďalšej spolupráce medzi nimi s cieľom zvýšiť transparentnosť a podporovať mobilitu a celoživotné vzdelávanie. Malo by sa vykonať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

(16)

Keďže cieľ tohto odporúčania, a to vytvorenie spoločného referenčného rámca, ktorý slúži ako výkladový prostriedok medzi rôznymi kvalifikačnými systémami a ich úrovňami, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto odporúčanie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

TÝMTO ODPORÚČAJÚ, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:

1.

používali európsky kvalifikačný rámec ako referenčný nástroj na porovnávanie kvalifikačných úrovní rôznych kvalifikačných systémov a podporovali celoživotné vzdelávanie a rovnosť príležitostí v spoločnosti založenej na vedomostiach, ako aj prehlbovanie integrácie európskeho pracovného trhu, a rešpektovali pritom bohatú rozmanitosť národných vzdelávacích systémov;

2.

do roku 2010 uviedli svoje národné kvalifikačné systémy do súladu s európskym kvalifikačným rámcom, najmä transparentným porovnaním svojich kvalifikačných úrovní s úrovňami uvedenými v prílohe II a rozvinutím národných kvalifikačných rámcov, tam kde to je vhodné v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi;

3.

v prípade potreby prijali opatrenia, aby do roku 2012 všetky nové osvedčenia o kvalifikácii, diplomy a dokumenty Europass vydané príslušnými orgánmi obsahovali prostredníctvom národných kvalifikačných systémov jasný odkaz na príslušnú úroveň európskeho kvalifikačného rámca;

4.

pri definovaní a opisovaní kvalifikácií používali prístup založený na výsledkoch vzdelávania a podporovali validáciu platnosti neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v súlade so spoločnými európskymi zásadami dohodnutými v záveroch Rady z 28. mája 2004 a venovali pritom osobitnú pozornosť tým občanom, u ktorých je najvyššia pravdepodobnosť nezamestnanosti alebo neistých foriem zamestnania, a ktorým môže tento prístup pomôcť zvýšiť účasť na celoživotnom vzdelávaní a prístup na pracovný trh;

5.

podporovali a uplatňovali zásady zabezpečenia kvality vo vzdelávaní a odbornej príprave, stanovené v prílohe III, pri porovnávaní kvalifikácií vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy v rámci národných kvalifikačných systémov s európskym kvalifikačným rámcom;

6.

určili národné koordinačné miesta, prepojené na konkrétne štruktúry a požiadavky členských štátov, na podporu, a v súvislosti s inými relevantnými vnútroštátnymi orgánmi, na usmerňovanie vzťahu medzi národnými kvalifikačnými systémami a európskym kvalifikačným rámcom, s cieľom podporiť kvalitu a transparentnosť uvedeného vzťahu.

K úlohám týchto národných koordinačných miest by malo patriť:

a)

porovnávanie kvalifikačných úrovní v rámci národných kvalifikačných systémov s úrovňami európskeho kvalifikačného rámca uvedenými v prílohe II;

b)

zabezpečovanie toho, aby bola metodika používaná na porovnávanie národných kvalifikačných úrovní s európskym kvalifikačným rámcom transparentná s cieľom na jednej strane uľahčiť porovnávanie medzi nimi a na strane druhej zaručiť uverejnenie vyplývajúcich rozhodnutí;

c)

poskytovanie prístupu k informáciám a usmernenia zúčastneným stranám o tom, do akej miery sú národné kvalifikácie porovnateľné s európskym kvalifikačným rámcom prostredníctvom národných kvalifikačných systémov;

d)

podporovanie účasti všetkých príslušných zúčastnených strán vrátane, podľa platných vnútroštátnych právnych predpisov a postupov, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy, sociálnych partnerov, sektorov a odborníkov v oblasti porovnávania a používania kvalifikácií na európskej úrovni.

SCHVAĽUJÚ ZÁMER KOMISIE:

1.

podporovať členské štáty pri vykonávaní uvedených úloh a medzinárodné sektorové organizácie pri používaní referenčných úrovní a zásad európskeho kvalifikačného rámca ako je stanovené v tomto odporúčaní, najmä uľahčením spolupráce, výmeny osvedčených postupov a testovania, prostredníctvom, okrem iného, využitia dobrovoľnej vzájomnej kontroly a pilotných projektov v rámci programov Spoločenstva, usporadúvaním informačných a konzultačných akcií s výbormi pre sociálny dialóg a prípravou podporného a usmerňovacieho materiálu;

2.

zriadiť do 23. apríla 2009 poradnú skupinu pre európsky kvalifikačný rámec, ktorú tvoria zástupcovia členských štátov a ktorá prípadne zahŕňa európskych sociálnych partnerov a iných zúčastnených strán, zodpovednú za zabezpečovanie celkovej súdržnosti a podpory transparentnosti procesu porovnávania kvalifikačných systémov s európskym kvalifikačným rámcom;

3.

v spolupráci s členskými štátmi a na základe konzultácií s dotknutými zúčastnenými stranami posúdiť a zhodnotiť opatrenia prijaté ako reakciu na toto odporúčanie vrátane pôsobnosti a dĺžky poradnej skupiny a do 23. apríla 2013 predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade o získaných skúsenostiach a dôsledkoch pre budúcnosť vrátane, ak je to potrebné, prípadného preskúmania a revízie tohto odporúčania;

4.

podporovať úzke prepojenie medzi európskym kvalifikačným rámcom a existujúcimi alebo budúcimi európskymi systémami prenosu a akumulácie kreditov vo vysokoškolskom vzdelávaní, odbornom vzdelávaní a príprave s cieľom zlepšiť mobilitu občanov a uľahčiť uznávanie výsledkov vzdelávania.

V Štrasburgu 23. apríla 2008

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

J. LANARČIČ


(1)  Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 74.

(2)  Ú. v. EÚ C 146, 30.6.2007, s. 77.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 24. októbra 2007 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. februára 2008.

(4)  Ú. v. ES C 163, 9.7.2002, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.

(6)  Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(7)  Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60.

(8)  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22. Smernica zmenená a doplnená smernicou Rady 2006/100/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 141).


PRÍLOHA I

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto odporúčania sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„kvalifikácia“ je formálny výsledok procesu hodnotenia a validácie, ktorý sa získa, keď príslušný orgán určí, že jednotlivec dosiahol výsledky vzdelávania zodpovedajúce daným štandardom;

b)

„národný kvalifikačný systém“ sú všetky aspekty činnosti členských štátov týkajúce sa uznávania vzdelávacích a iných mechanizmov, ktoré spájajú vzdelávanie a odbornú prípravu s trhom práce a občianskou spoločnosťou. Toto zahŕňa rozvoj a vykonávanie inštitucionálnych dojednaní a postupov týkajúcich sa zabezpečovania kvality, hodnotenia a priznávania kvalifikácií. Národný kvalifikačný systém môže pozostávať z viacerých podsystémov a môže zahŕňať národný kvalifikačný rámec;

c)

„národný kvalifikačný rámec“ je nástroj na klasifikáciu kvalifikácií podľa súboru kritérií pre dosiahnuté špecifikované stupne vzdelania, ktorého cieľom je zahrnúť a koordinovať národné kvalifikačné podsystémy a zlepšiť transparentnosť, prístup, rozvoj a kvalitu kvalifikácií vo vzťahu k trhu práce a občianskej spoločnosti;

d)

„sektor“ je zoskupenie odborných činností na základe ich hlavnej hospodárskej funkcie, výrobku, služby alebo technológie;

e)

„medzinárodná sektorová organizácia“ je združenie národných organizácií, ktoré zahŕňa napríklad zamestnávateľov a odborné orgány, ktoré zastupujú záujmy národných sektorov;

f)

„výsledky vzdelávania“ vyjadrujú to, čo učiaci sa vie, chápe a je schopný urobiť pri ukončení procesu vzdelávania, ktoré sú definované z hľadiska vedomostí, zručností a kompetencií;

g)

„vedomosť“ je výsledok osvojenia si informácií prostredníctvom učenia. Vedomosti sú súborom faktov, zásad, teórií a postupov, ktoré sa vzťahujú na oblasť práce a štúdia. V kontexte európskeho kvalifikačného rámca sa vedomosti opisujú ako teoretické a/alebo faktické;

h)

„zručnosť“ je spôsobilosť uplatňovať vedomosti a využívať know-how na splnenie úloh a riešenie problémov. V kontexte európskeho kvalifikačného rámca sú zručnosti opísané ako kognitívne (vrátane využívania logického, intuitívneho a kreatívneho myslenia) alebo praktické (vyžadujúce manuálnu zručnosť a používanie metód, materiálov, prostriedkov a nástrojov);

i)

„kompetencia“ je preukázaná spôsobilosť použiť vedomosti, zručnosti a osobné, sociálne a/alebo metodologické schopnosti v pracovných alebo študijných situáciách a v odbornom a osobnom rozvoji. V kontexte európskeho kvalifikačného rámca je kompetencia opísaná vo vzťahu k zodpovednosti a samostatnosti.


PRÍLOHA II

Deskriptory definujúce úrovne v európskom kvalifikačnom rámci (EKR)

Všetkých 8 úrovní je definovaných súborom deskriptorov, ktoré označujú výsledky vzdelávania zodpovedajúce kvalifikáciám na danej úrovni v akomkoľvek kvalifikačnom systéme.

 

Vedomosti

Zručnosti

Kompetencie

 

V kontexte EKR sú vedomosti opísané ako teoretické a/alebo faktické.

V kontexte EKR sú zručnosti opísané ako kognitívne (zahŕňajú využitie logického, intuitívneho a kreatívneho myslenia) a praktické (vyžadujúce manuálnu zručnosť a použitie metód, materiálov, prostriedkov a nástrojov).

V kontexte EKR sú kompetencie opísané vo vzťahu k zodpovednosti a samostatnosti.

Úroveň 1

Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 1 sú:

základné všeobecné vedomosti

základné zručnosti požadované na vykonávanie jednoduchých úloh

pracovať alebo študovať pod priamym dohľadom podľa usporiadaného obsahu

Úroveň 2

Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 2 sú:

základné faktické vedomosti v oblasti práce alebo štúdia

základné kognitívne a praktické zručnosti požadované na používanie príslušných informácií s cieľom vykonávať úlohy a riešiť rutinné problémy za použitia jednoduchých pravidiel a nástrojov

pracovať alebo študovať pod dohľadom s určitým stupňom samostatnosti

Úroveň 3

Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 3 sú:

vedomosti faktov, zásad, procesov a všeobecných pojmov v oblasti práce alebo štúdia

rozsah kognitívnych a praktických zručností požadovaných na splnenie úloh a riešenie problémov na základe vybraných a aplikovaných základných metód, nástrojov, materiálov a informácií

prijímať zodpovednosť za vykonávanie úloh v práci alebo v rámci štúdia;

pri riešení problémov prispôsobiť svoje správanie okolnostiam

Úroveň 4

Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 4 sú:

faktické a teoretické vedomosti v širokých súvislostiach v oblasti práce alebo štúdia

rozsah kognitívnych a praktických zručností požadovaných na riešenie špecifických problémov v oblasti práce alebo štúdia

riadiť samého seba podľa usmernení v kontexte práce alebo štúdia, ktoré sú zvyčajne predvídateľné, ale môžu sa meniť;

kontrolovať bežnú prácu iných a niesť zodpovednosť za hodnotenie a zlepšovanie pracovných a študijných činností

Úroveň 5 (1)

Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 5 sú:

rozsiahle, špecializované, faktické a teoretické vedomosti v oblasti práce alebo štúdia a uvedomovanie si hraníc týchto vedomostí

rozsiahla škála kognitívnych a praktických zručností požadovaných na rozvíjanie kreatívnych riešení abstraktných problémov

vykonávať riadenie a dozor v kontexte pracovných alebo študijných činností, pri ktorých sa nedajú predvídať zmeny;

hodnotiť a rozvíjať svoju vlastnú výkonnosť a výkonnosť iných

Úroveň 6 (2)

Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 6 sú:

rozšírené vedomosti v oblasti práce alebo štúdia vrátane kritického chápania teórií a zásad

rozšírené zručnosti preukazujúce dokonalosť a zmysel pre inováciu, požadované na riešenie komplexných a nepredvídateľných problémov v špecializovanej oblasti práce alebo štúdia

riadiť komplexné technické alebo odborné činnosti alebo projekty, niesť zodpovednosť za rozhodovanie v nepredvídateľnom kontexte práce alebo štúdia;

niesť zodpovednosť za riadenie odborného rozvoja jednotlivcov a skupín

Úroveň 7 (3)

Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 7 sú:

vysokošpecializované vedomosti, z ktorých sú niektoré vedomosti poprednými v oblasti práce alebo štúdia a sú základom originálneho myslenia a/alebo výskumu;

zásadné uvedomenie si vedomostí v danej oblasti a na rozhraní medzi jednotlivými oblasťami

špecializované zručnosti požadované pri riešení problémov výskumu a/alebo inovácií s cieľom rozvíjať nové vedomosti a postupy a integrovať vedomosti z rôznych oblastí

riadiť a transformovať kontext práce alebo štúdia, ktoré sú komplexné, nepredvídateľné a vyžadujú si nové strategické prístupy

niesť zodpovednosť za prispievanie k odborným poznatkom a postupom a/alebo za hodnotenie strategickej výkonnosti tímov

Úroveň 8 (4)

Výsledky vzdelávania zodpovedajúce úrovni 8 sú:

vedomosti na najvyššej úrovni v oblasti práce alebo štúdia a na rozhraní medzi oblasťami

najrozšírenejšie a mimoriadne špecializované zručnosti a techniky vrátane syntézy a hodnotenia, požadované na riešenie zásadných problémov výskumu a/alebo inovácií a na rozšírenie a opätovné definovanie existujúcich vedomostí alebo odborných postupov

prejaviť silnú autoritu, inováciu, samostatnosť, vedeckú a odbornú integritu a trvalý záväzok rozvíjať nové myšlienky alebo postupy na najvyššej úrovni kontextu práce alebo štúdia vrátane výskumu.

Kvalifikačný rámec v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania poskytuje deskriptory pre jednotlivé cykly.

Každý deskriptor cyklu poskytuje spoločné vyjadrenie charakteristických očakávaní výsledkov a schopností spojených s kvalifikáciami, ktoré predstavujú koniec daného cyklu.


(1)  Deskriptor pre prvý cyklus vysokoškolského vzdelávania (v rámci prvého cyklu alebo spojený s prvým cyklom), ktorý bol vytvorený na základe spoločnej iniciatívy pre kvalitu v rámci bolonského procesu zodpovedá výsledkom vzdelávania na úrovni 5 EKR.

(2)  Deskriptor pre prvý cyklus kvalifikačného rámca v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, dohodnutý na stretnutí ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelanie, ktoré sa konalo v rámci bolonského procesu v máji 2005 v Bergene, zodpovedá výsledkom vzdelávania na úrovni 6 EKR.

(3)  Deskriptor pre druhý cyklus kvalifikačného rámca v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, dohodnutý na stretnutí ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelanie, ktoré sa konalo v rámci bolonského procesu v máji 2005 v Bergene, zodpovedá výsledkom vzdelávania na úrovni 7 EKR.

(4)  Deskriptor pre tretí cyklus kvalifikačného rámca v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, dohodnutý na stretnutí ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelanie, ktoré sa konalo v rámci bolonského procesu v máji 2005 v Bergene, zodpovedá výsledkom vzdelávania na úrovni 8 EKR.


PRÍLOHA III

Spoločné zásady zabezpečovania kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní a odbornom vzdelávaní a príprave v kontexte európskeho kvalifikačného rámca

Pri vykonávaní európskeho kvalifikačného rámca by sa zabezpečovanie kvality, ktoré je potrebné na zaručenie zodpovednosti a zlepšenie vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy, malo vykonávať v súlade s týmito zásadami:

politiky a postupy zabezpečovania kvality by mali podopierať všetky úrovne európskeho kvalifikačného rámca,

zabezpečovanie kvality by malo byť neoddeliteľnou súčasťou vnútorného riadenia inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy,

zabezpečovanie kvality by malo zahŕňať pravidelné hodnotenie inštitúcií, ich programov alebo systémov zabezpečovania kvality externými monitorovacími orgánmi alebo agentúrami,

externé monitorovacie orgány alebo agentúry vykonávajúce zabezpečovanie kvality by sa mali pravidelne kontrolovať,

zabezpečovanie kvality by malo zahŕňať rozmer kontextov, vstupov, procesov a výstupov, kladúc dôraz na výstupy a výsledky vzdelávania,

systémy zabezpečovania kvality by mali zahŕňať tieto prvky:

jasné a merateľné ciele a štandardy,

usmernenia pre vykonávanie vrátane zapojenia zúčastnených strán,

vhodné zdroje,

konzistentné metódy hodnotenia spájajúce samohodnotenie a externé preskúmanie,

mechanizmy spätnej väzby a postupy na zlepšenie,

všeobecne dostupné výsledky hodnotenia,

iniciatívy zabezpečovania kvality na medzinárodnej, národnej a regionálnej úrovni by sa mali koordinovať s cieľom zabezpečiť prehľad, koherenciu, synergiu a rozsiahlu analýzu systému,

zabezpečovanie kvality by malo byť procesom založeným na spolupráci medzi úrovňami a systémami vzdelávania a odbornej prípravy za účasti všetkých príslušných zúčastnených strán v členských štátoch a v celom Spoločenstve,

usmernenia na zabezpečovanie kvality na úrovni Spoločenstva môžu obsahovať referenčné body pre hodnotenie a vzájomnú výmenu skúseností (peer-learning).


Top