EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52008XC0401(03)

Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (Text s významom pre EHP)

OJ C 82, 1.4.2008, p. 1–33 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 08 Volume 003 P. 203 - 235

1.4.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 82/1


USMERNENIA SPOLOČENSTVA O ŠTÁTNEJ POMOCI NA OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 82/01)

OBSAH

1.

Úvod

1.1.

Politika štátnej pomoci a Energetická politika pre Európu

1.2.

Politika štátnej pomoci a ochrana životného prostredia

1.3.

Test vyváženosti a jeho uplatňovanie na pomoc na ochranu životného prostredia

1.3.1.

Akčný plán štátnej pomoci: menšia a lepšie zacielená pomoc, test vyváženosti na posúdenie pomoci

1.3.2.

Cieľ spoločného záujmu, ktorý riešia tieto usmernenia

1.3.3.

Vhodný nástroj

1.3.4.

Motivačný účinok a nevyhnutnosť pomoci

1.3.5.

Proporcionalita pomoci

1.3.6.

Negatívne účinky environmentálnej pomoci musia byť obmedzené, aby bola celková rovnováha pozitívna

1.4.

Implementácia testu vyváženosti: právne predpoklady a potreba podrobnejšieho posúdenia

1.5.

Dôvody pre osobitné opatrenia obsiahnuté v týchto usmerneniach

1.5.1.

Pomoc pre podniky, ktoré uplatňujú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva

1.5.2.

Pomoc na nadobudnutie nových dopravných prostriedkov, ktoré spĺňajú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva

1.5.3.

Pomoc na včasnú adaptáciu na budúce normy Spoločenstva

1.5.4.

Pomoc na environmentálne štúdie

1.5.5.

Pomoc na úsporu energie

1.5.6.

Pomoc na obnoviteľné zdroje energie

1.5.7.

Pomoc na kogeneráciu a pomoc na diaľkové vykurovanie (DH)

1.5.8.

Pomoc na odpadové hospodárstvo

1.5.9.

Pomoc na rekultiváciu znečistených plôch

1.5.10.

Pomoc na premiestnenie podnikov

1.5.11.

Pomoc zahrnutá v systémoch obchodovania s povoleniami

1.5.12.

Pomoc vo forme znížení environmentálnych daní alebo oslobodenia od nich

2.

Rozsah uplatňovania a vymedzenie pojmov

2.1.

Rozsah uplatňovania usmernení

2.2.

Vymedzenie pojmov

3.

Zlučiteľnosť pomoci podľa článku 87 ods. 3 Zmluvy o ES

3.1.

Zlučiteľnosť pomoci podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES

3.1.1.

Pomoc pre podniky, ktoré uplatňujú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva

3.1.2.

Pomoc na nadobudnutie nových dopravných prostriedkov, ktoré spĺňajú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva

3.1.3.

Pomoc na včasnú adaptáciu na budúce normy Spoločenstva

3.1.4.

Pomoc na environmentálne štúdie

3.1.5.

Pomoc na úsporu energie

3.1.5.1.

Investičná pomoc

3.1.5.2.

Prevádzková pomoc

3.1.6.

Pomoc na obnoviteľné zdroje energie

3.1.6.1.

Investičná pomoc

3.1.6.2.

Prevádzková pomoc

3.1.7.

Pomoc na kogeneráciu

3.1.7.1.

Investičná pomoc

3.1.7.2.

Prevádzková pomoc

3.1.8.

Pomoc na energeticky efektívne diaľkové vykurovanie

3.1.9.

Pomoc na odpadové hospodárstvo

3.1.10.

Pomoc na rekultiváciu znečistených plôch

3.1.11.

Pomoc na premiestnenie podnikov

3.1.12.

Pomoc zahrnutá v systémoch obchodovania s povoleniami

3.2.

Motivačný účinok a nevyhnutnosť pomoci

3.3.

Zlučiteľnosť pomoci podľa článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES

4.

Pomoc vo forme znížení environmentálnych daní alebo oslobodení od nich

5.

Zlučiteľnosť pomoci podliehajúcej podrobnému posúdeniu

5.1.

Opatrenia podliehajúce podrobnému posúdeniu

5.2.

Kritériá posúdenia jednotlivých prípadov z ekonomického hľadiska

5.2.1.

Pozitívne účinky pomoci

5.2.1.1.

Existencia zlyhania trhu

5.2.1.2.

Vhodný nástroj

5.2.1.3.

Motivačný účinok a nevyhnutnosť pomoci

5.2.1.4.

Proporcionalita pomoci

5.2.2.

Analýza narušenia hospodárskej súťaže a obchodu

5.2.2.1.

Dynamické stimuly/vytláčanie

5.2.2.2.

Udržiavanie neefektívnych firiem nad vodou

5.2.2.3.

Trhová sila/vylučovacie správanie

5.2.2.4.

Vplyv na obchod a umiestnenie

5.2.3.

Vyváženie a rozhodnutie

6.

Kumulácia

7.

Záverečné ustanovenia

7.1.

Podávanie výročných správ

7.2.

Transparentnosť

7.3.

Monitorovanie a hodnotenie

7.4.

Vhodné opatrenia

7.5.

Uplatňovanie, platnosť a revízia

1.   ÚVOD

1.1.   Politika štátnej pomoci a Energetická politika pre Európu

(1)

Na zasadnutí Európskej rady na jar 2007 boli členské štáty vyzvané, aby vykonávali opatrenia na vývoj udržateľnej integrovanej európskej klimatickej a energetickej politiky. Rada medzi iným uviedla: „Vzhľadom na to, že výroba a spotreba energie sú hlavnými zdrojmi emisií skleníkových plynov, na realizáciu tohto cieľa je potrebný integrovaný prístup k politike v oblasti klímy a energetiky. Pri tejto integrácii by sa mali obe zložky navzájom podporovať. So zreteľom na uvedené a pri plnom rešpektovaní štruktúry energetických zdrojov, ktorú si členské štáty zvolili, ako aj ich zvrchovanosti nad základnými zdrojmi energie bude Energetická politika pre Európu (EPE) v duchu solidarity medzi členskými štátmi plniť tieto tri ciele:

zvýšenie bezpečnosti dodávok,

zabezpečenie konkurencieschopnosti európskych ekonomík a dostupnosti cenovo prístupnej energie,

podporu trvalej environmentálnej udržateľnosti a boj proti zmene klímy.“

(2)

Ako míľnik pri tvorbe tejto Energetickej politiky pre Európu podporila Európska rada komplexný energetický akčný plán na roky 2007 – 2009 a vyzvala najmä Komisiu, aby čo možno najrýchlejšie predložila návrhy, ktoré sa vyžadujú v akčnom pláne. Jeden z týchto návrhov sa týka revízie usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia.

(3)

Európska rada prijala pevný nezávislý záväzok pre EÚ dosiahnuť do roku 2020 najmenej 20 % zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990. Zdôraznila aj potrebu zvyšovať energetickú efektívnosť v EÚ tak, aby dosiahla cieľ úspory 20 % spotreby energie v EÚ v porovnaní s predpoveďami na rok 2020, a podporila záväzný cieľ 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2020, ako aj 10 % záväzný minimálny cieľ, ktorý musia všetky členské štáty dosiahnuť v podiele biopalív na celkovej spotrebe benzínu a nafty v EÚ do roku 2020.

(4)

Tieto nové usmernenia sú jedným z nástrojov implementácie akčného plánu a environmentálnych aspektov cieľov súvisiacich s energetikou a zmenou klímy, o ktorých rozhodla Európska rada.

1.2.   Politika štátnej pomoci a ochrana životného prostredia

(5)

V „Akčnom pláne štátnej pomoci – menšia a lepšie zacielená štátna pomoc:orientačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 – 2009“ (1) (ďalej len „Akčný plán štátnej pomoci“) Komisia uviedla, že opatrenia štátnej pomoci môžu byť niekedy efektívnymi nástrojmi na dosiahnutie cieľov spoločného záujmu. Za určitých podmienok môže štátna pomoc korigovať zlyhania trhu, čím sa zlepší jeho fungovanie a podnieti konkurencieschopnosť. Môže pomôcť podporiť udržateľný rozvoj bez ohľadu na korekciu zlyhaní trhu (2). Akčný plán štátnej pomoci ďalej zdôraznil, že ochrana životného prostredia môže poskytnúť príležitosti na inováciu, vytvoriť nové trhy a zvýšiť konkurencieschopnosť zefektívnením využívania zdrojov a novými investičnými príležitosťami. Za určitých podmienok štátna pomoc môže napomáhať týmto cieľom, a tým prispieť k základným cieľom lisabonskej stratégie udržateľnejšieho rastu a zamestnanosti. Rozhodnutie č. 1600/2002/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (3) (ďalej len „šiesty environmentálny akčný program“), identifikuje prioritné oblasti pre opatrenia s cieľom chrániť životné prostredie (4).

(6)

Primárnym cieľom kontroly štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia je zabezpečiť, aby opatrenia štátnej pomoci viedli k zvýšeniu úrovne ochrany životného prostredia v porovnaní so stavom bez pomoci, a zabezpečiť, aby pozitívne účinky pomoci prevažovali nad jej negatívnymi účinkami, pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, zohľadňujúc zásadu „znečisťovateľ platí“ (ďalej len „PPP“) stanovenú článkom 174 Zmluvy o ES.

(7)

Hospodárske činnosti môžu poškodzovať životné prostredie v neposlednom rade práve znečisťovaním. V niektorých prípadoch, ak neexistujú štátne zásahy, podniky sa môžu vyhnúť znášaniu všetkých nákladov znečistenia životného prostredia, ktoré vyplývajú z ich činnosti. Výsledkom je, že trh nie je schopný efektívnym spôsobom alokovať zdroje, pretože (negatívne) vonkajšie účinky výroby nie sú zohľadnené výrobcom, ale musí ich znášať spoločnosť ako celok.

(8)

Podľa zásady PPP sa týmito negatívnymi externalitami možno zaoberať tak, že sa zabezpečí, aby znečisťovateľ platil za ním spôsobené znečistenie, čo znamená úplnú internalizáciu environmentálnych nákladov zo strany znečisťovateľa. Tým by sa malo zabezpečiť, aby súkromné náklady (vynaložené podnikom) odrážali skutočné náklady na hospodárske činnosti pre spoločnosť. Úplná implementácia PPP by takto viedla ku korekcii zlyhania trhu. Zásadu PPP možno implementovať buď stanovením záväzných environmentálnych noriem alebo trhovými nástrojmi (5). Niektoré z trhových nástrojov môžu zahŕňať poskytnutie štátnej pomoci všetkým alebo len niektorým podnikom, ktoré im podliehajú.

(9)

Napriek tomu, že v súčasnosti existujú hranice pri uplatňovaní zásady PPP, by toto zlyhanie regulácie nemalo členským štátom brániť v kladení vyšších požiadaviek v rámci ochrany životného prostredia než sú požiadavky Spoločenstva a v čo najväčšom možnom znížení negatívnych externalít.

(10)

Na zvýšenie úrovne ochrany životného prostredia môžu členské štáty využiť štátnu pomoc na vytvorenie stimulov na individuálnej úrovni (na úrovni podniku), aby dosiahli vyššiu úroveň ochrany životného prostredia, než sa vyžaduje v rámci noriem Spoločenstva, alebo zvýšili úroveň ochrany životného prostredia v prípade neexistencie noriem Spoločenstva. Môžu si vytvoriť aj vnútroštátne normy alebo environmentálne dane na vyššej úrovni, než akú vyžadujú právne predpisy Spoločenstva, alebo v prípade neexistencie noriem Spoločenstva môžu využiť environmentálne dane s cieľom jednostranne implementovať zásadu PPP.

(11)

Komisia sa domnieva, že usmernenia štátnej pomoci na ochranu životného prostredia je potrebné zrevidovať, aby spĺňali ciele stanovené v Akčnom pláne štátnej pomoci, najmä aby zabezpečili lepšie zacielenú pomoc, lepšiu ekonomickú analýzu a účinnejšie postupy. Komisia ďalej považuje za potrebné zohľadniť vývoj environmentálnej politiky a environmentálnych technológií a upraviť pravidlá na základe skúseností.

(12)

Komisia bude uplatňovať tieto usmernenia pri posúdení environmentálnej pomoci, čím zvýši právnu istotu a transparentnosť svojho rozhodovania. Pomoc na ochranu životného prostredia sa primárne odôvodňuje na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Tieto usmernenia nahrádzajú usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (6), ktoré nadobudli účinnosť v roku 2001.

(13)

Usmernenia stanovujú pravidlá pre dva druhy posúdenia: štandardné posúdenie opatrení obsahujúcich pomoc, ktorá neprekračuje určitú prahovú hodnotu alebo pomoc poskytnutú zariadeniam, ktorých výrobná kapacita neprekračuje určitú prahovú hodnotu (kapitola 3) a podrobné posúdenie opatrení obsahujúcich pomoc nad týmto prahom alebo pomoc poskytnutú zariadeniam, ktorých výrobná kapacita prekračuje túto prahovú hodnotu ako aj pre poskytnutú štátnu pomoc novým technologickým zariadeniam na výrobu obnoviteľnej energie, kde je výška pomoci založená na kalkulácii ušetrených externých nákladov (kapitola 5).

(14)

Tieto usmernenia budú platiť pre všetky opatrenia notifikované Komisii [či už preto, lebo opatrenie nespadá do pôsobnosti nariadenia o skupinových výnimkách (ďalej len „BER“), alebo BER ukladá povinnosť notifikovať pomoc individuálne, alebo preto, že daný členský štát sa rozhodne notifikovať pomoc, ktorá môže byť v podstate výnimkou podľa BER], ako aj na posúdenie všetkých druhov nenotifikovanej pomoci po uverejnení týchto usmernení.

1.3.   Test vyváženosti a jeho uplatňovanie na pomoc na ochranu životného prostredia

1.3.1.   Akčný plán štátnej pomoci: menšia a lepšie zacielená pomoc, test vyváženosti na posúdenie pomoci

(15)

V akčnom pláne štátnej pomoci Komisia vyhlásila, že „s cieľom čo najlepšie prispieť k opätovnému naštartovaniu lisabonskej stratégie hospodárskeho rastu a zamestnanosti Komisia bude tam, kde to je potrebné, posilňovať svoj ekonomický prístup k analýze štátnej pomoci. Ekonomický prístup je nástrojom pre lepšie zameranie a zacielenie určitej štátnej pomoci na ciele opätovne naštartovanej lisabonskej stratégie.“

(16)

Pri posudzovaní, či sa opatrenie pomoci môže považovať za zlučiteľné so spoločným trhom, vyvažuje Komisia pozitívny účinok pomoci na dosiahnutie cieľa v spoločnom záujme oproti jej potenciálne negatívnym vedľajším účinkom ako je narušenie obchodu a hospodárskej súťaže. Akčný plán štátnej pomoci, ktorý vychádza zo súčasnej praxe, formalizuje toto vyvažovanie tým, čo sa nazýva „test vyváženosti“ (7). Ten funguje v troch krokoch: prvé dva kroky sa zameriavajú na pozitívne účinky štátnej pomoci a tretí sa zaoberá negatívnymi účinkami a výsledným vyvážením pozitívneho a negatívneho vplyvu. Test vyváženosti je štruktúrovaný takto:

1)

Zameriava sa opatrenie pomoci na vhodne stanovený cieľ spoločného záujmu? (napríklad na rast, zamestnanosť, súdržnosť, životné prostredie, energetickú bezpečnosť). Pokiaľ ide o tieto usmernenia, príslušným cieľom spoločného záujmu je ochrana životného prostredia.

2)

Navrhla sa pomoc tak, aby splnila cieľ spoločného záujmu, to znamená, zameriava sa navrhnutá pomoc na zlyhanie trhu alebo iný cieľ?

a)

Je štátna pomoc vhodným politickým nástrojom?

b)

Má motivačný účinok, čiže zmení pomoc správanie firiem?

c)

Je opatrenie pomoci primerané, čiže mohla by sa rovnaká zmena v správaní dosiahnuť aj pri menšej pomoci?

3)

Sú narušenia hospodárskej súťaže a vplyv na obchod obmedzené natoľko, že celková bilancia je pozitívna?

(17)

Tento test vyváženosti možno uplatniť pri navrhovaní pravidiel štátnej pomoci, ako aj pri posúdení prípadov.

1.3.2.   Cieľ spoločného záujmu, ktorý riešia tieto usmernenia

(18)

V článku 2 prvej zarážke Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že jedným z hlavných cieľov Európskej únie je udržateľný rozvoj. Ten by mal byť založený na hospodárskej prosperite, sociálnej súdržnosti a vysokej úrovni ochrany životného prostredia. Presadzovanie ochrany životného prostredia je teda dôležitým cieľom spoločného záujmu. Okrem toho sa v článku 6 Zmluvy o ES hovorí o potrebe integrovať ochranu životného prostredia do všetkých politík Spoločenstva a článok 174 ods. 2 Zmluvy o ES stanovuje, že environmentálna politika sa má zakladať na zásadách obozretnosti, prevencie, nápravy znečistenia (8) pri zdroji a zásade „znečisťovateľ platí“.

(19)

Tieto usmernenia stanovujú podmienky pre povoľovanie poskytnutia štátnej pomoci, ktorá rieši zlyhania trhu vedúce k nižšej než optimálnej úrovni ochrany životného prostredia.

(20)

Najbežnejšie zlyhanie trhu v oblasti ochrany životného prostredia je spojené s negatívnymi externalitami. Podniky, ktoré konajú vo vlastnom záujme, nie sú motivované zohľadňovať negatívne externality vyplývajúce z výroby ani pri rozhodovaní o konkrétnej výrobnej technológii, ani pri rozhodovaní o úrovni výroby. Inými slovami, výrobné náklady znášané podnikmi sú nižšie, ako tie, ktoré znáša spoločnosť. Preto podnikom chýba motivácia na znižovanie ich úrovne znečisťovania alebo na prijímanie individuálnych opatrení na ochranu životného prostredia.

(21)

Vlády konfrontované s týmto zlyhaním trhu majú tendenciu využívať reguláciu, aby zabezpečili zodpovednosť za negatívne externality vyplývajúce z výroby. So zavedením noriem, daní, hospodárskych nástrojov a inej regulácie musia podniky produkujúce znečistenie platiť spoločnosti škody spôsobené znečistením v súlade so PPP. Internalizácia týchto negatívnych externalít následne zvýši súkromné náklady vnímané podnikom, a tým negatívne ovplyvní ich príjmy. Okrem toho, keďže miera generovania znečistenia nie je medzi odvetviami a podnikmi rovnomerná, náklady na reguláciu šetrnejšiu k životnému prostrediu majú sklon byť rozdielne, a to nielen pokiaľ ide o jednotlivé podniky, ale aj medzi členskými štátmi. Členské štáty môžu okrem toho rôzne oceňovať potrebu zavádzať vysoké environmentálne ciele.

(22)

Keďže Spoločenstvo nemá normy a trhové nástroje, ktoré by plne odrážali úroveň PPP (regulačné zlyhanie), členské štáty sa môžu jednostranne rozhodnúť pre vyššiu úroveň ochrany životného prostredia. Tým zasa môžu vytvoriť dodatočné náklady pre podniky pôsobiace na ich území. Členské štáty preto môžu okrem regulácie využiť štátnu pomoc aj ako pozitívnu motiváciu na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia. Môžu to robiť dvoma spôsobmi:

formou pozitívnych individuálnych stimulov na zníženie znečistenia a iných negatívnych vplyvov na životné prostredie: Po prvé, členské štáty si na prekračovanie noriem Spoločenstva môžu vytvoriť pozitívne stimuly na individuálnej úrovni (na úrovni podniku). V tomto prípade príjemca pomoci zníži znečistenie preto, že dostáva pomoc na zmenu svojho správania, a nie preto, že musí platiť náklady na odstránenie tohto znečistenia. Tu je cieľom štátnej pomoci riešiť priamo zlyhanie trhu spojené s negatívnymi účinkami znečistenia.

formou pozitívnych stimulov na zavedenie vnútroštátnej environmentálnej regulácie prekračujúcej normy Spoločenstva: Po druhé, členské štáty môžu prijať vnútroštátnu reguláciu, ktorá presahuje normy Spoločenstva. Tá však môže viesť k dodatočným nákladom pre niektoré podniky, a tým ovplyvniť konkurenčné podmienky. Tieto náklady navyše nemusia predstavovať rovnaké zaťaženie pre všetky podniky, lebo každý z nich má inú veľkosť, postavenie na trhu, technológiu a iné špecifiká. V tomto prípade môže byť štátna pomoc nevyhnutná na zmiernenie zaťaženia najviac postihnutých podnikov, čím umožní členským štátom prijať vnútroštátne environmentálne predpisy, ktoré sú prísnejšie než normy Spoločenstva.

1.3.3.   Vhodný nástroj

(23)

Existuje priestor pre zásah vlády zabezpečiť adekvátnejšiu ochranu životného prostredia. Najdôležitejšími nástrojmi na dosiahnutie environmentálnych cieľov sú regulácia a trhovo orientované nástroje. Dôležitú úlohu môžu hrať aj mäkké nástroje založené na princípe dobrovoľnosti, ako napríklad dobrovoľné ekologické nálepky a šírenie technológií šetrných k životnému prostrediu. Aj keď nájdenie optimálnej kombinácie politických nástrojov môže byť zložité, existencia zlyhaní trhu alebo politických cieľov automaticky neodôvodňuje použitie štátnej pomoci.

(24)

Podľa zásady PPP by všetky náklady na znečistenie vrátane nepriamych nákladov, ktoré znáša spoločnosť, mal platiť znečisťovateľ. Na tento účel môže byť vhodným nástrojom na zvýšenie zaťaženia znečisťovateľa environmentálna regulácia. Rešpektovanie zásady PPP teoreticky zabezpečuje nápravu zlyhania trhu spojeného s negatívnymi externalitami. Preto, ak sa zásada PPP plne implementuje, na zabezpečenie trhovo efektívneho výsledku by nebol potrebný žiadny ďalší zásah vlády. Hlavným pravidlom zostáva PPP a štátna pomoc je v skutočnosti druhou najlepšou možnosťou. Použitie štátnej pomoci v kontexte zásady PPP by oslobodilo znečisťovateľa od bremena platenia nákladov na znečistenie. Preto v takýchto prípadoch nemusí byť štátna pomoc vhodným nástrojom.

(25)

Hlavne pre nedostatočnú implementáciu zásady PPP sa však súčasná úroveň ochrany životného prostredia často považuje za neuspokojivú z týchto dôvodov:

a)

po prvé, nie je ľahké presne vyčísliť škodu spôsobenú znečistením. Je technicky zložité vypočítať pre všetky druhy výroby mimoriadne náklady pre spoločnosť a niekedy môže byť neefektívne zohľadňovať skutočnosť, že rôzni výrobcovia majú rôzne úrovne znečistenia, ak sú súvisiace administratívne náklady príliš vysoké. Úlohu tu zohráva aj rôzna citlivosť na zmeny spotrebiteľských cien (cenová elasticita). Okrem toho sa vyčíslovanie škôd spôsobených znečistením môže medzi jednotlivcami a spoločnosťami odlišovať v závislosti od spoločenských preferencií týkajúcich sa napríklad vplyvu súčasných politík na budúce generácie. Okrem toho niektoré náklady, ako napríklad očakávanú kratšiu životnosť alebo poškodenie životného prostredia je ťažké vyjadriť v peniazoch bez určitej neistoty. Preto výpočet nákladov na znečistenie vždy obsahuje istý stupeň neistoty.

b)

po druhé, príliš prudké zvýšenie ceny radu (priemyselných) výrobkov, aby sa internalizovali škody spôsobené znečistením, môže fungovať ako externý šok a spôsobiť poruchy v ekonomike. Vlády môžu preto považovať za vhodnejšie postupovať umiernene a postupne integrovať celú cenu znečistenia do určitých výrobných procesov.

(26)

V kontexte neuspokojivej úrovne ochrany životného prostredia môže štátna pomoc, aj keď nerieši všetky uvedené problémy, poskytnúť podnikom pozitívne stimuly na realizáciu činností alebo investícií, ktoré nie sú povinné, a na ktoré by sa inak nepodujali spoločnosti orientované na zisk. Okrem toho môže byť štátna pomoc vhodným nástrojom, ktorý umožní členským štátom prijať vnútroštátne environmentálne predpisy prísnejšie ako normy Spoločenstva tým, že sa zmierni zaťaženie podnikov, na ktoré majú tieto predpisy najväčší vplyv, a tým sa umožní regulácia.

1.3.4.   Motivačný účinok a nevyhnutnosť pomoci

(27)

Štátna pomoc na ochranu životného prostredia musí viesť k zmene správania príjemcu pomoci tak, aby bola úroveň ochrany životného prostredia vyššia než bez pomoci. Investície, ktoré zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia však môžu zároveň zvýšiť príjmy (9) a/alebo znížiť náklady (10), a tým sa stávajú ekonomicky atraktívne samy o sebe. Preto je potrebné overiť, či by sa daná investícia neuskutočnila bez štátnej pomoci.

(28)

Cieľom je ubezpečiť sa o tom, či by sa podniky bez pomoci nezapájali do rovnakej činnosti preto, že je výhodná sama o sebe. Motivačný účinok sa určuje analýzou protichodných situácií, ktorá porovnáva úrovne plánovanej činnosti s pomocou a bez pomoci. Správne stanovenie scenára protichodných situácií je kľúčom k určeniu, či má alebo nemá štátna pomoc motivačný účinok. Je zásadne dôležité aj pre výpočet mimoriadnych investičných alebo výrobných nákladov vynaložených na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia.

(29)

Investície môžu byť nevyhnutné s cieľom splniť záväzné normy Spoločenstva. Keďže spoločnosť by musela splniť tieto normy v každom prípade, štátnu pomoc na splnenie záväzných noriem Spoločenstva, ktoré už nadobudli účinnosť, nie je možné odôvodniť.

1.3.5.   Proporcionalita pomoci

(30)

Pomoc sa považuje za proporcionálnu len vtedy, ak rovnaký výsledok nemožno dosiahnuť s menšou pomocou. Okrem toho proporcionalita môže závisieť aj od stupňa selektívnosti opatrenia.

(31)

Výška pomoci musí byť predovšetkým obmedzená na minimum potrebné na dosiahnutie zamýšľanej úrovne ochrany životného prostredia. Oprávnené náklady na investičnú pomoc preto vychádzajú z pojmu mimoriadnych (netto) nákladov potrebných na splnenie environmentálnych cieľov. V rámci takéhoto chápania je teda s cieľom určiť výšku pomoci, ktorá môže byť poskytnutá, v podstate potrebné od dodatočných investičných nákladov odpočítať všetky ekonomické výhody, ktoré danej spoločnosti vznikli.

(32)

Je však ťažké v plnej miere zohľadniť všetky ekonomické výhody, ktoré spoločnosť získa z dodatočnej investície. Napríklad podľa metodiky kalkulácie oprávnených nákladov uvedenej v bodoch 80 až 84 sa prevádzkové výhody neberú do úvahy po uplynutí určitého začiatočného obdobia po vykonaní investície. Podobne sa v tomto kontexte neberú do úvahy určité druhy výhod, ktoré nie sú vždy ľahko merateľné, ako „zelený imidž“ posilnený environmentálnymi investíciami. Vychádzajúc z toho s cieľom zabezpečiť proporcionalitu pomoci je Komisia toho názoru, že výška pomoci musí byť obyčajne nižšia ako oprávnené investičné náklady, pozri prílohu. Výška pomoci môže dosiahnuť 100 % oprávnených investičných nákladov iba v tých prípadoch, v ktorých je investičná pomoc poskytnutá na základe skutočne konkurenčného postupu predkladania ponúk pri uplatnení jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, aby bola pomoc obmedzená na minimum nevyhnutné na dosiahnutie environmentálneho zisku. Iba za týchto okolností je možné predpokladať, že jednotlivé ponuky odzrkadľujú všetky možné výhody, ktoré môžu plynúť z dodatočných investícií.

(33)

Okrem toho v prípade niektorých opatrení nie je možné vypočítať výšku pomoci na základe mimoriadnych nákladov; je to prípad pomoci formou oslobodenia od environmentálnej dane alebo jej zníženia a pomoci formou systémov obchodovania s povoleniami. V týchto prípadoch sa proporcionalita musí zabezpečiť prostredníctvom podmienok a kritérií pre oslobodenie a znižovanie daní, ktoré zaisťujú, že príjemca nedostáva neprimerané výhody, a že selektívnosť opatrenia je obmedzená na prísne minimum.

(34)

Náklady na dosiahnutie ochrany životného prostredia sú často relatívne vyššie pre malé a stredné podniky v porovnaní s objemom ich činnosti. Okrem toho je schopnosť malých a stredných podnikov znášať tieto náklady často obmedzená nedostatkami kapitálového trhu. Z tohto dôvodu a s cieľom znížiť riziko závažných narušení hospodárskej súťaže, ak je príjemcom malý alebo stredný podnik, môže byť pre takéto podniky pri niektorých druhoch pomoci odôvodnený bonus.

(35)

Okrem toho je vhodné, ak členské štáty môžu zabezpečia efektívnosť nákladov na dosiahnutie environmentálnych výhod, napríklad výberom opatrení, pri ktorých sú ušetrené významné externé náklady v porovnaní s výškou pomoci. Keďže však neexistuje žiadne priame spojenie medzi ušetrenými externými nákladmi a nákladmi, ktoré vzniknú podniku, iba vo výnimočných prípadoch sa môžu ušetrené externé náklady použiť ako základ pre stanovenie výšok štátnej pomoci. Zvyčajne musí byť výška pomoci na zabezpečenie adekvátnej motivácie pre podnik na zmenu správania spojená priamo s nákladmi, ktoré podnik znáša.

1.3.6.   Negatívne účinky environmentálnej pomoci musia byť obmedzené, aby bola celková rovnováha pozitívna

(36)

Ak sú opatrenia environmentálnej štátnej pomoci dobre zacielené len na vyváženie skutočných mimoriadnych nákladov spojených s vyššou úrovňou ochrany životného prostredia, riziko, že pomoc zbytočne naruší hospodársku súťaž, je zvyčajne pomerne obmedzené. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby boli opatrenia štátnej pomoci dobre zacielené. V prípadoch, v ktorých nie je pomoc nevyhnutná alebo proporcionálna na dosiahnutie určených cieľov, poškodí hospodársku súťaž. Môže to byť najmä v prípade, ak pomoc vedie:

a)

k udržaniu neefektívnych firiem nad vodou;

b)

k narušeniu dynamických stimulov/vytláčaniu;

c)

k vytvoreniu trhovej sily alebo k vylučovacím postupom;

d)

k umelej zmene obchodných tokov alebo umiestnenia výroby.

(37)

V niektorých prípadoch je účelom opatrenia zasiahnuť do fungovania trhu s cieľom uprednostniť niektoré výroby šetrnejšie k životnému prostrediu na úkor iných, ktoré viac znečisťujú životné prostredie, a tým zabezpečiť všeobecný prínos pre životné prostredie. Výsledkom týchto opatrení bude, že výrobcovia výrobkov šetrnejších k životnému prostrediu, ktorých sa opatrenie týka, budú môcť zlepšiť svoje trhové postavenie v porovnaní s konkurentmi, ktorí ponúkajú výrobky s menším prínosom pre životné prostredie. V týchto prípadoch Komisia pri posudzovaní negatívneho vplyvu na trhové postavenie, a tým na zisky nedotovaných firiem, zohľadní celkový environmentálny účinok opatrenia. Čím je očakávaný environmentálny účinok daného opatrenia nižší, tým je dôležitejšie preveriť jeho účinok na trhové podiely a zisky konkurenčných výrobkov.

1.4.   Implementácia testu vyváženosti: právne predpoklady a potreba podrobnejšieho posúdenia

(38)

Bez toho, aby boli dotknuté články 4 až 7 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (11), právne domnienky, ktoré Komisia uplatňuje, sa odlišujú podľa druhu notifikovaného opatrenia štátnej pomoci.

(39)

V kapitole 3 týchto usmernení Komisia určila sériu opatrení, v súvislosti s ktorými sa a priori domnieva, že štátna pomoc rieši zlyhanie trhu, ktoré obmedzuje ochranu životného prostredia alebo zlepšovanie úrovne ochrany životného prostredia. Komisia stanovuje aj rad podmienok a parametrov, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby mala štátna pomoc skutočne motivačný účinok, aby bola proporcionálna a mala obmedzený negatívny dosah na hospodársku súťaž a obchod. Kapitola 3 teda obsahuje parametre dotovanej činnosti, intenzity pomoci a podmienok zlučiteľnosti.

(40)

Pri výškach pomoci nad určitými prahmi, ako aj v určitých osobitných situáciách je však potrebné dodatočné preskúmanie z dôvodu vyššieho rizika narušenia hospodárskej súťaže a obchodu. Dodatočné preskúmanie zvyčajne pozostáva z ďalšej a podrobnejšej faktickej analýzy opatrenia v súlade s kapitolou 5. Tieto opatrenia sa vyhlásia za zlučiteľné, ak je výsledkom testu vyváženosti podľa kapitoly 5 celkové pozitívne hodnotenie. V súvislosti s touto analýzou sa bude predpokladať, že na začiatku nie sú splnené žiadne kritériá zlučiteľnosti. Oslobodenia od a zníženia environmentálnych daní budú iba predmetom posúdenia stanoveného v oddiele 4 (12).

(41)

Na základe tohto podrobného posúdenia môže Komisia pomoc schváliť, vyhlásiť ju za nezlučiteľnú so spoločným trhom, alebo prijať podmienečné rozhodnutie o zlučiteľnosti.

1.5.   Dôvody pre osobitné opatrenia obsiahnuté v týchto usmerneniach

(42)

Komisia identifikovala niekoľko opatrení, pri ktorých môže byť štátna pomoc za osobitných podmienok zlučiteľná s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

1.5.1.   Pomoc pre podniky, ktoré uplatňujú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva

(43)

Tento druh pomoci poskytuje individuálne stimuly spoločnostiam na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia. Podnik zvyčajne nie je motivovaný, aby prekračoval záväzné normy, ak sú s tým spojené náklady vyššie ako prospech pre podnik. V takýchto prípadoch možno štátnu pomoc poskytnúť podnikom ako motiváciu na zlepšenie ochrany životného prostredia. V súlade s cieľom Spoločenstva podporovať ekologickú inováciu možno akceptovať priaznivejšie zaobchádzanie s ekologicky inovačnými projektmi, ktoré riešia dvojnásobné zlyhanie trhu spojené s vyššími rizikami inovácie environmentálneho aspektu projektu. Cieľom pomoci na ekologickú inováciu je teda urýchliť prienik ekologických inovácií na trh.

1.5.2.   Pomoc na nadobudnutie nových dopravných prostriedkov, ktoré spĺňajú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva

(44)

Doprava sa výrazným spôsobom podieľa na celkových emisiách skleníkových plynov (približne 30 %), ako aj na miestnom znečistení prachom, čiastočkami, NOx a SOx. Z tohto dôvodu je dôležité podporovať čisté režimy dopravy v rámci boja proti globálnej zmene klímy a v záujme zníženia miestneho znečistenia, najmä v mestách. V tomto kontexte je mimoriadne dôležité podporovať nákup dopravných prostriedkov, ktoré menej znečisťujú životné prostredie (vrátane takýchto plavidiel).

1.5.3.   Pomoc na včasnú adaptáciu na budúce normy Spoločenstva

(45)

Tieto usmernenia nepovoľujú pomoc podnikom na dodržiavanie už platných noriem Spoločenstva, lebo takáto pomoc by neviedla k vyššej úrovni ochrany životného prostredia. Štátna pomoc však môže zabezpečiť výrazne rýchlejšiu implementáciu novo prijatých noriem Spoločenstva, ktoré ešte nenadobudli účinnosť, a tým prispieť k zníženiu znečistenia rýchlejšie než bez pomoci. V takýchto situáciách môže teda štátna pomoc vytvárať pre podniky individuálne stimuly na vyváženie účinkov negatívnych externalít súvisiacich so znečistením.

1.5.4.   Pomoc na environmentálne štúdie

(46)

Pomoc spoločnostiam na investičné štúdie, ktoré sú zamerané na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia prekračujúcej normy Spoločenstva alebo na zvyšovanie úrovne ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva, ako aj štúdie zamerané na úsporu energie a výrobu obnoviteľnej energie, je určená zlyhaniu trhu, ktoré je spojené s asymetriou informácií. Podniky často podceňujú možnosti a výhody spojené s úsporou energie a obnoviteľnou energiou, čo vedie k nedostatočným investíciám.

1.5.5.   Pomoc na úsporu energie

(47)

Tento druh pomoci rieši zlyhanie trhu spojené s negatívnymi externalitami vytváraním individuálnych stimulov na dosiahnutie environmentálnych cieľov úspory energie a na zníženie emisií skleníkových plynov. Cieľom na úrovni Spoločenstva stanoveným v oznámení Komisie Európskej Rade a Európskemu parlamentu – Energetická politika pre Európu (13), ktorý potvrdilo zasadanie Európskej rady 8. a 9. marca 2007, je dosiahnuť do roku 2020 najmenej 20 % zníženie emisií skleníkových plynov oproti roku 1990. Okrem toho sú členské štáty povinné prijať a snažiť sa dosiahnuť za deväť rokov národné indikatívne úspory energie vo výške 9 % v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS (14). Štátna pomoc môže byť vhodná tam, kde nie sú podľa platných noriem Spoločenstva povinné investície do úspor energie a tam, kde investície nie sú ziskové, to znamená, kde sú náklady na úsporu energie vyššie ako súvisiaci súkromný hospodársky prospech. V prípade malých a stredných podnikov môže byť potrebná väčšia podpora, keďže tu treba zohľadniť skutočnosť, že tieto podniky často podceňujú dlhodobé výhody spojené s úsporou energie, čo ich vedie k nedostatočným investíciám do opatrení na úsporu energie.

1.5.6.   Pomoc na obnoviteľné zdroje energie

(48)

Tento druh pomoci rieši zlyhanie trhu spojené s negatívnymi externalitami vytváraním individuálnych stimulov na zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie v celkovej výrobe energie. Zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie je jednou z environmentálnych priorít Spoločenstva, ako aj ekonomickou a energetickou prioritou. Očakáva sa, že zohrá významnú úlohu v plnení cieľov znižovať emisie skleníkových plynov. Na úrovni Spoločenstva v oznámení Komisie Európskej Rade a Európskemu parlamentu – Energetická politika pre Európu, bol stanovený cieľ dosiahnuť do roku 2020 na úrovni Spoločenstva 20 % podiel obnoviteľnej energie v celkovej spotrebe energie v EÚ. Štátna pomoc môže byť odôvodnená, ak sú náklady na výrobu obnoviteľnej energie vyššie ako náklady na výrobu zo zdrojov, ktoré menej šetria životné prostredie, a ak pre jednotlivé podniky neexistuje záväzná norma Spoločenstva týkajúca sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Vysoké náklady na niektoré druhy obnoviteľnej energie neumožňujú podnikom účtovať konkurenčné ceny na trhu, a takto vytvárajú pre obnoviteľnú energiu prekážku vstupu na trh. V dôsledku technologického vývoja v oblasti obnoviteľnej energie a postupného zvyšovania internalizácie environmentálnych externalít (vyplývajúcich napríklad zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (15), právnych predpisov týkajúcich sa kvality ovzdušia a systému obchodovania s emisiami) však rozdiel v nákladoch vykazuje v posledných rokoch klesajúcu tendenciu, čím sa znižuje potreba pomoci.

(49)

Okrem toho, ako zdôrazňuje správa o pokroku v oblasti biopalív (16), podporovanie biopalív by malo udržateľným spôsobom prospievať bezpečnosti zásobovania aj politike klimatickej zmeny. Preto môže byť štátna pomoc vhodným nástrojom na využívanie obnoviteľných zdrojov energie len tam, kde je evidentný environmentálny prospech a udržateľnosť. Konkrétnejšie biopalivá, ktoré nespĺňajú kritérium udržateľnosti stanovené v článku 15 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (17), sa nepovažujú za oprávnené na poskytnutie štátnej pomoci. Pri vytváraní svojich systémov podpory môžu členské štáty podporiť využívanie biopalív, ktoré poskytuje dodatočné výhody – vrátane výhod diverzifikácie, ktoré ponúkajú biopalivá vyrobené z odpadu, zvyškov, celulózového a lignocelulózového materiálu – pri patričnom zohľadnení rôznych nákladov na výrobu energie z tradičných biopalív na jednej strane a tých biopalív, ktoré prinášajú dodatočné výhody na druhej strane.

(50)

Pokiaľ ide o hydroelektrárenské zariadenia, je potrebné poznamenať, že ich environmentálny vplyv je dvojznačný. Určite majú potenciál v súvislosti so znižovaním emisií skleníkových plynov. Preto môžu zohrávať dôležitú úlohu v celkovej štruktúre energetických zdrojov. Na druhej strane môžu mať takéto zariadenia aj negatívny vplyv napr. na vodné systémy a biodiverzitu (18).

1.5.7.   Pomoc na kogeneráciu a pomoc na diaľkové vykurovanie (DH)

(51)

Tieto druhy pomoci riešia zlyhanie trhu spojené s negatívnymi externalitami vytváraním individuálnych stimulov na plnenie environmentálnych cieľov v oblasti úspor energie. Kogenerácia tepla a elektrickej energie (ďalej len „CHP“) je najefektívnejším spôsobom výroby elektriny a tepla súčasne. Keď sa elektrina a teplo vyrábajú spolu, vo výrobe sa stratí menej energie. Stratégia Spoločenstva načrtnutá v stratégii kogenerácie vypracovanej Komisiou v roku 1997 stanovuje celkový indikatívny cieľ zdvojnásobiť podiel výroby elektriny z kogenerácie do roku 2010 na 18 %. Odvtedy bola dôležitosť CHP v energetickej stratégii EÚ zdôraznená prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS (19) a oddielu o kogenerácii do Akčného plánu Komisie pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (20). Druhý uvedený dokument poukazuje aj na potenciál ukrytý v odpadovom teple, ktoré pochádza napr. z priemyslu alebo z poskytovania komunálnych služieb a ktoré by sa mohlo užitočne využiť napr. pri diaľkovom vykurovaní (ďalej len „DH“). DH môže mať ďalej vyššiu energetickú efektívnosť ako individuálne vykurovanie a môže zabezpečiť výrazné zlepšenie kvality vzduchu v mestách. Preto možno štátnu pomoc poskytnúť s cieľom motivovať dosiahnutie environmentálnych cieľov, ak sa DH ukáže ako menej znečisťujúce a energeticky efektívnejšie pri výrobe a pri rozvode tepla, aj keď drahšie ako individuálne vykurovanie. Podobne ako v prípade obnoviteľných energií však možno očakávať, že zvýšená progresívna internalizácia environmentálnych externalít v nákladoch na iné technológie zníži potrebu pomoci, lebo prinesie postupné zlučovanie týchto nákladov s nákladmi na CHP a DH.

1.5.8.   Pomoc na odpadové hospodárstvo

(52)

Cieľom tohto typu pomoci je poskytnúť individuálne stimuly na dosiahnutie environmentálnych cieľov spojených s odpadovým hospodárstvom (21). Šiesty environmentálny akčný program určuje prevenciu a hospodárenie s odpadom ako jednu zo štyroch najvyšších priorít. Jeho prvotným cieľom je oddeliť produkciu odpadu od hospodárskej činnosti, aby rast EÚ neviedol k zvyšovaniu odpadu. V tomto kontexte možno štátnu pomoc poskytnúť tomu, kto produkuje odpad (podľa oddielu 3.1.1) ako aj podnikom hospodáriacim s odpadom alebo recyklujúcim odpad z iných podnikov (podľa oddielu 3.1.9). Musia byť však zabezpečené pozitívne účinky na životné prostredie, nesmie sa obchádzať zásada PPP a nemalo by sa narúšať bežné fungovanie trhov s druhotnými materiálmi.

1.5.9.   Pomoc na rekultiváciu znečistených plôch

(53)

Tento typ pomoci jen určený na vytvorenie individuálneho stimulu na vyváženie účinkov negatívnych externalít tam, kde nie je možné identifikovať znečisťovateľa a prinútiť ho zaplatiť za nápravu škody na životnom prostredí, ktorú spôsobil. V takýchto prípadoch môže byť štátna pomoc odôvodnená, ak sú náklady na rekultiváciu vyššie ako výsledné zvýšenie hodnoty plochy.

1.5.10.   Pomoc na premiestnenie podnikov

(54)

Cieľom tohto typu investičnej pomoci je vytvárať individuálne stimuly pre znižovanie negatívnych externalít premiestnením podnikov, ktoré vytvárajú najväčšie znečistenie, do oblastí, kde má toto znečistenie menej škodlivé účinky, čo povedie k nižším externým nákladom. V súlade so zásadou obozretnosti zavádzajú tieto usmernenia možnosť poskytnúť pomoc na sťahovanie vysoko rizikových zariadení v súlade so smernicou Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (22) (ďalej len „smernica Seveso II“). Havárie v minulosti ukázali, že umiestnenie zariadenia, ktorého sa týka smernica Seveso II, je mimoriadne dôležité z hľadiska prevencie havárií aj obmedzenia dôsledkov havárií pre ľudí a životné prostredie. Štátna pomoc môže byť preto odôvodnená, ak sa podnik sťahuje z environmentálnych dôvodov. S cieľom zabezpečiť, aby sa pomoc neposkytla na premiestnenie z iných dôvodov, vyžaduje sa správne alebo súdne rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci alebo dohoda medzi príslušným orgánom verejnej moci a podnikom. Oprávnené náklady musia zohľadniť všetky výhody, ktoré firma môže premiestnením získať.

1.5.11.   Pomoc zahrnutá v systémoch obchodovania s povoleniami

(55)

Pomoc zahrnutá v systémoch obchodovania s povoleniami sa môže prejavovať rozličnými spôsobmi, napríklad tým, že členské štáty schvália povolenia a kvóty za cenu nižšiu ako trhovú, a toto možno prisúdiť členskému štátu. Tento druh pomoci sa môže použiť na zacielenie na negatívne externality tým, že umožňuje zaviesť trhové nástroje orientované na environmentálne ciele. Ak je globálna výška povolení schválených členským štátom nižšia ako globálne očakávané potreby podnikov, celkový účinok na úroveň ochrany životného prostredia je pozitívny. Ak na úrovni jednotlivých podnikov pridelené kvóty nepokrývajú celkové očakávané potreby podniku, musí podnik buď znížiť svoje znečistenie, a tým prispieť k zlepšeniu úrovne ochrany životného prostredia, alebo si zakúpiť dodatočné kvóty na trhu, a teda zaplatiť odškodnenie za znečistenie. V snahe obmedziť narušenie hospodárskej súťaže sa nedá odôvodniť žiadne prideľovanie nadmerných kvót a musia sa prijať pravidlá, aby sa dalo vyhnúť zbytočným prekážkam vstupu na trh.

(56)

Kritériá uvedené v bode 55 tvoria základ pre Komisiu na posúdenie situácií, ktoré nastanú počas obdobia obchodovania do 31. decembra 2012. Pokiaľ ide o situácie, ktoré nastanú v období obchodovania po tomto dátume, bude Komisia posudzovať opatrenia podľa toho, či sú nevyhnutné a zároveň proporcionálne. Napokon budú tieto kritériá začlenené do revízie týchto usmernení so zohľadnením najmä novej smernice o systéme obchodovania s emisnými kvótami CO2 v EÚ na obdobie obchodovania po 31. decembri 2012.

1.5.12.   Pomoc vo forme znížení environmentálnych daní alebo oslobodenia od nich

(57)

Zníženie environmentálnych daní a oslobodenie od nich, ktoré sa týkajú určitých odvetví alebo kategórií podnikov, môže uľahčiť zavedenie vyšších daní pre ďalšie podniky, z čoho vyplynie celkové zlepšenie internalizácie nákladov a vytvorenie ďalších stimulov na zlepšenie ochrany životného prostredia. Následne tento druh pomoci môže byť potrebný na nepriame riešenie negatívnych externalít uľahčením zavádzania alebo udržania relatívne vyšších vnútroštátnych environmentálnych daní. Aby bola pomoc zlučiteľná, musí sa dokázať, že oslobodenie alebo zníženia sú nevyhnutné pre všetky navrhované kategórie príjemcov, a že sú primerané, pokiaľ ide o ich výšku. Predpokladá sa, že je to v tom prípade, ak príjemcovia platia aspoň minimálnu úroveň dane Spoločenstva stanovenú v smernici, alebo ak vôbec daň neplatia. V opačnom prípade bude nevyhnutnosť závisieť od rozsahu vplyvov vnútroštátnych daní na výrobné náklady ako aj od možnosti presunu daní na spotrebiteľov a zníženia ziskových marží. Proporcionalita bude závisieť od rozsahu, do akého môžu príjemcovia ďalej znižovať svoju spotrebu alebo emisie, platiť časť vnútroštátnych daní alebo vstúpiť do environmentálnych dohôd na znižovanie znečisťovania (23).

2.   ROZSAH UPLATŇOVANIA A VYMEDZENIE POJMOV

2.1.   Rozsah uplatňovania usmernení

(58)

Tieto usmernenia sa uplatňujú na štátnu pomoc na ochranu životného prostredia. Uplatňujú sa v súlade s ostatnými politikami Spoločenstva o štátnej pomoci, inými ustanoveniami Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o Európskej únii a právnymi predpismi prijatými podľa týchto zmlúv.

(59)

Tieto usmernenia sa vzťahujú na pomoc (24) na podporu ochrany životného prostredia vo všetkých odvetviach, ktoré sa riadia Zmluvou o ES. Vzťahujú sa aj na odvetvia, ktoré podliehajú osobitným pravidlám Spoločenstva o štátnej pomoci (oceliarstvo, lodiarstvo, motorové vozidlá, syntetické vlákna, doprava, uhlie, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo), pokiaľ nie je v týchto osobitných pravidlách uvedené inak.

(60)

Tieto usmernenia sa nevzťahujú na projektovanie a výrobu produktov, strojov ani dopravných prostriedkov šetrných k životnému prostrediu so zameraním na prevádzku s menším objemom prírodných zdrojov, ani na opatrenia prijímané v rámci závodov alebo iných výrobných jednotiek s cieľom zlepšiť bezpečnosť alebo hygienu.

(61)

V poľnohospodárstve a rybnom hospodárstve sa tieto usmernenia uplatňujú na pomoc na ochranu životného prostredia v prospech podnikov pôsobiacich v oblasti spracovania a marketingu poľnohospodárskych výrobkov. Pre podniky pôsobiace v oblasti spracovania a marketingu produktov rybného hospodárstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde rybného hospodárstva (25) je maximálna povolená sadzba pomoci buď sadzba pomoci stanovená v týchto usmerneniach, alebo sadzba pomoci stanovená v uvedenom nariadení podľa toho, ktorá z tých dvoch je vyššia. V oblasti primárnej poľnohospodárskej výroby sa tieto usmernenia uplatňujú len na opatrenia, ktoré sa neriadia usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 až 2013 (26), a v oblasti primárnej produkcie rybného hospodárstva a akvakultúry sa uplatňujú len tam, kde neexistujú žiadne osobitné ustanovenia zaoberajúce sa environmentálnou pomocou.

(62)

Tieto usmernenia sa netýkajú financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré súvisia s infraštruktúrou leteckej, cestnej, vnútrozemskej vodnej a námornej dopravy vrátane akéhokoľvek projektu spoločného záujmu uvedeného v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (27).

(63)

Štátna pomoc na výskum, vývoj a inováciu v oblasti životného prostredia sa riadi pravidlami ustanovenými v rámci Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum a vývoj a inováciu (28). Tieto usmernenia však riešia etapy šírenia ekologických inovácií na trhu (získanie ekologicky inovačného aktíva).

(64)

Charakter pomoci pre environmentálne vzdelávacie činnosti vo všeobecnosti neodôvodňuje osobitné pravidlá uplatňované na pomoc na vzdelávacie činnosti, preto bude Komisia takúto pomoc skúmať v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (29).

(65)

Konzultačné služby poskytujú významnú pomoc malým a stredným podnikom pre napredovanie v oblasti ochrany životného prostredia. Konkrétne ich možno využiť pri vykonávaní ekologických auditov alebo pri posudzovaní toho, aké ekonomické výhody prináša podniku investícia šetrná k životnému prostrediu, a teda pri motivovaní týchto podnikov, aby prikročili k investíciám podporujúcim ochranu životného prostredia. Pomoc pre malé a stredné podniky na poradenské/konzultačné služby v oblasti životného prostredia možno poskytnúť podľa nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc pre malé a stredné podniky (30).

(66)

Tieto usmernenia sa neuplatňujú na uviaznuté náklady podľa definície v oznámení Komisie súvisiacej s metodikou analýzy štátnej pomoci spojenej s uviaznutými nákladmi (31).

(67)

Okrem toho, v rozsahu, v akom nie sú uplatniteľné ustanovenia súvisiace s úsporou energie uvedené v oddiele 3.1.5, sa tieto usmernenia neuplatňujú na štátnu pomoc na investície do infraštruktúry spojené s diaľkovým vykurovaním, ktorá sa bude posudzovať podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(68)

V niektorých členských štátoch môžu spoločnosti podliehať environmentálnym daniam a zároveň byť súčasťou systémov obchodovania s povoleniami. Komisia nenadobudla dostatočné skúsenosti v posudzovaní zlučiteľnosti znižovania environmentálnych daní v týchto situáciách. Preto je pre Komisiu príliš skoro, aby poskytla v tomto smere súvisiace všeobecné usmernenia. Namiesto toho sa posúdenie takýchto prípadov, pokiaľ predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, uskutoční na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(69)

Napokon, niektoré z prostriedkov, ktorými členské štáty zamýšľajú podporiť elektrárne na fosílne palivo alebo iné priemyselné zariadenia vybavené zariadeniami na zachytávanie, dopravu a skladovanie CO2, alebo jednotlivé prvky tohto reťazca na zachytávanie a skladovanie uhlíka, by mohli predstavovať štátnu pomoc, ale vzhľadom na nedostatok skúseností je príliš skoro stanoviť usmernenia pre povoľovanie takejto pomoci. Vzhľadom na strategický význam tejto technológie pre Spoločenstvo z hľadiska energetickej bezpečnosti, znižovania emisií skleníkových plynov a plnenia jej dohodnutého dlhodobého cieľa obmedziť klimatickú zmenu na 2 °C nad úroveň pred industrializáciou, ako aj vyhlasovanej podpory Komisie na výstavbu demonštračných zariadení priemyselného rozmeru do roku 2015 za predpokladu, že sú ekologicky bezpečné a prispievajú k ochrane životného prostredia, bude mať Komisia vo všeobecnosti pozitívny postoj k štátnej pomoci pre takéto projekty (32). Projekty možno posudzovať podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy, alebo ako oprávnené významné projekty v spoločnom európskom záujme podľa podmienok stanovených v článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy a v bode 147 týchto usmernení.

2.2.   Vymedzenie pojmov

(70)

Na účel týchto usmernení platia tieto definície:

1)

ochrana životného prostredia znamená každú činnosť určenú na nápravu škôd alebo predchádzanie škodám fyzického okolia alebo prírodných zdrojov vlastnými činnosťami príjemcu, na zníženie rizika takejto škody alebo na podporu efektívnejšieho využívania prírodných zdrojov vrátane opatrení na úsporu energie a využívania obnoviteľných zdrojov energie (33);

2)

opatrenia na úsporu energie znamenajú akúkoľvek činnosť, ktorá umožňuje podnikom znížiť množstvo energie používanej predovšetkým v ich výrobnom cykle;

3)

norma Spoločenstva znamená:

i)

záväznú normu Spoločenstva, ktorá stanovuje požadované úrovne, ktoré majú jednotlivé podniky dosiahnuť z hľadiska životného prostredia (34), alebo

ii)

povinnosť podľa smernice 2008/1/ES používať najlepšiu dostupnú techniku, ako sa uvádza v príslušných najnovších materiáloch zverejnených Komisiou podľa článku 17 ods. 2 uvedenej smernice;

4)

ekologická inovácia znamená všetky formy inovačných činností, ktorých výsledkom alebo cieľom je výrazné zlepšenie ochrany životného prostredia. Ekologická inovácia zahŕňa nové výrobné procesy, nové výrobky alebo služby a nové metódy riadenia a podnikania, ktorých použitie alebo implementácia pravdepodobne zabráni alebo podstatne zníži riziká pre životné prostredie, znečistenie a iné negatívne vplyvy využívania zdrojov počas celého životného cyklu príslušných činností.

Za inovácie sa nepovažujú:

i)

drobné zmeny alebo zlepšenia;

ii)

zvyšovanie výrobných alebo servisných kapacít pridávaním výrobných alebo logistických systémov veľmi podobných tým, ktoré sa už používajú;

iii)

zmeny v podnikateľských postupoch, organizácii pracovísk alebo vonkajších vzťahoch, ktoré vychádzajú z organizačných metód už používaných v danom podniku;

iv)

zmeny v stratégii riadenia;

v)

fúzie a akvizície;

vi)

útlm určitého procesu;

vii)

jednoduchá investičná náhrada alebo rozšírenie;

viii)

zmeny vyplývajúce výlučne zo zmien v cenách výrobných faktorov, úpravy na prianie zákazníka, pravidelné sezónne a iné cyklické zmeny;

ix)

obchodovanie s novými alebo výrazne zlepšenými výrobkami;

5)

obnoviteľné zdroje energie znamenajú obnoviteľné nefosílne zdroje energie: veterné, solárne, geotermálne, vlnové, prílivové, hydroelektrárenské zariadenia, biomasu, zemný plyn, plyn z čističky odpadových vôd a bioplyny;

6)

biomasa znamená biologicky rozložiteľnú časť výrobkov, odpadu a zvyškov z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesníctva a príbuzných odvetví, ako aj biologicky rozložiteľnú časť priemyselného a komunálneho odpadu;

7)

biopalivá znamenajú tekuté alebo plynné palivo určené na dopravu vyrobené z biomasy;

8)

udržateľné biopalivá sú palivá, ktoré spĺňajú kritérium udržateľnosti stanovené v článku 15 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (35);

9)

energia & z obnoviteľných zdrojov energie  znamená energiu vyrobenú v technologických zariadeniach, ktoré využívajú len obnoviteľné zdroje energie, ako aj podiel v zmysle kalorickej hodnoty energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie v hybridných zariadeniach, ktoré využívajú aj konvenčné zdroje energie. Patrí sem obnoviteľná elektrická energia, ktorá sa využíva na napĺňanie systémov skladovania, ale nepatrí sem elektrické energia, ktorá sa získava ako výsledok uskladnenia v systémoch;

10)

kogenerácia znamená súčasnú výrobu tepelnej a elektrickej, a/alebo mechanickej energie v jednom procese;

11)

vysoko efektívna kogenerácia znamená kogeneráciu, ktorá spĺňa kritériá prílohy III k smernici 2004/8/ES a spĺňa harmonizované referenčné hodnoty efektívnosti vymedzené v rozhodnutí Komisie 2007/74/ES z 21. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú harmonizované referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla pri uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES (36);

12)

diaľkové vykurovanie znamená dodávku tepla na účely kúrenia z centrálneho výrobného zdroja prostredníctvom rozvodu a distribučného systému do viacerých budov, a to buď formou pary, alebo teplej vody;

13)

energeticky efektívne diaľkové vykurovanie znamená diaľkové vykurovanie, ktoré z hľadiska výroby spĺňa kritériá pre vysoko efektívnu kogeneráciu, alebo v prípade kotlov určených iba na poskytovanie tepla spĺňa referenčné hodnoty pre samostatnú výrobu tepla stanovené v rozhodnutí 2007/74/ES;

14)

environmentálna daň znamená daň, ktorej špecifický daňový základ má jasne negatívny účinok na životné prostredie, alebo ktorej cieľom je zdaniť určité činnosti, tovary alebo služby tak, aby mohli zahŕňať environmentálne náklady do ceny, a/alebo aby sa výrobcovia a spotrebitelia orientovali na činnosti, ktoré viac rešpektujú životné prostredie;

15)

minimálna úroveň zdaňovania Spoločenstva znamená minimálnu úroveň zdaňovania ustanovenú v právnych predpisoch Spoločenstva. Pri energetických výrobkoch a elektrine znamená minimálna úroveň zdaňovania Spoločenstva minimálnu daň ustanovenú v prílohe I k smernici Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (37);

16)

malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), malé podnikystredné podniky (alebo „podnikateľské subjekty“) znamenajú takéto podniky v zmysle nariadenia (ES) č. 70/2001 alebo akéhokoľvek iného nariadenia, ktoré ho nahrádza;

17)

veľké podnikyveľké podnikateľské subjekty znamenajú podniky, ktoré nespadajú do definície malých a stredných podnikov;

18)

pomoc znamená akékoľvek opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES;

19)

intenzita pomoci znamená brutto výšku pomoci vyjadrenú ako percento oprávnených nákladov. Všetky použité ukazovatele sa musia brať pred akýmkoľvek odpočítaním dane alebo iného poplatku. Ak je pomoc poskytnutá v inej forme než vo forme grantu, výška pomoci musí byť ekvivalent grantu pomoci. Pomoc splatná v niekoľkých splátkach sa musí vypočítať v hodnote k termínu poskytnutia. Úrokovou sadzbou, ktorá sa musí použiť na diskontné účely a na výpočet výšky pomoci pri zvýhodnenej pôžičke, je referenčná sadzba platná v čase poskytnutia. Intenzita pomoci sa vypočítava na jedného príjemcu;

20)

prevádzkové výhody znamenajú na účely kalkulácie oprávnených nákladov najmä úspory nákladov alebo dodatočnú pomocnú výrobu, ktorá je priamo spojená s mimoriadnymi investíciami na ochranu životného prostredia, prípadne výhody získané z iných podporných opatrení bez ohľadu na to, či predstavujú alebo nepredstavujú štátnu pomoc (prevádzková pomoc poskytnutá na tie isté oprávnené náklady, vstupné tarify alebo iné podporné opatrenia). Naopak, príjmy plynúce z predaja obchodovateľných povolení podnikom v rámci Európskeho systému obchodovania sa nepovažujú za prevádzkové výhody;

21)

prevádzkové náklady znamenajú na účely kalkulácie oprávnených nákladov najmä dodatočné výrobné náklady vyplývajúce z mimoriadnych investícií na ochranu životného prostredia;

22)

hmotné aktíva znamenajú na účely kalkulácie oprávnených nákladov investície do pozemkov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na plnenie environmentálnych cieľov, investície do budov, závodov a zariadení určených na zníženie alebo zamedzenie znečisťovaniu a škodlivých vplyvov a investície na úpravu výrobných metód s cieľom ochrany životného prostredia;

23)

nehmotné aktíva znamenajú na účely kalkulácie oprávnených nákladov výdavky na prevod technológií získaním prevádzkových licencií alebo patentovaného a nepatentovaného know-how, ak sú splnené tieto podmienky:

i)

predmetné nehmotné aktívum sa musí považovať za odpisovateľný majetok;

ii)

musí byť zakúpený za trhových podmienok od podniku, v ktorom nadobúdateľ nemá žiadne právo priamej či nepriamej kontroly;

iii)

musí byť zaradený do majetku podniku a zostať v zariadení príjemcu pomoci a používať sa tam najmenej päť rokov. Táto podmienka sa neuplatňuje, ak je nehmotný majetok technicky zastaraný. Ak sa počas týchto piatich rokov predá, výnos z predaja sa musí odpočítať od oprávnených nákladov a podľa daných podmienok sa celá pomoc alebo jej časť refunduje;

24)

internalizácia nákladov znamená zásadu, že všetky náklady spojené s ochranou životného prostredia by sa mali zahrnúť do výrobných nákladov podnikov, ktoré ho znečisťujú;

25)

zásada znečisťovateľ platí znamená, že náklady na opatrenia, ktoré riešia znečistenie, by mal znášať znečisťovateľ, ktorý spôsobuje znečistenie, s výnimkou prípadov, keď osobu zodpovednú za znečisťovanie nie je možné identifikovať alebo volať na zodpovednosť podľa právnych predpisov Spoločenstva alebo štátu, alebo ak nemôže znášať náklady na nápravu. Znečisťovanie v tomto kontexte je škoda, ktorú spôsobí znečisťovateľ priamym alebo nepriamym poškodením životného prostredia alebo vytvorením podmienok vedúcich k takémuto poškodeniu (38) fyzického okolia alebo prírodných zdrojov;

26)

znečisťovateľ znamená osobu, ktorá priamo alebo nepriamo poškodzuje životné prostredie, alebo ktorá vytvára podmienky vedúce k takémuto poškodzovaniu (39);

27)

znečistená plocha znamená plochu, kde je potvrdená prítomnosť nebezpečných látok v dôsledku ľudského zásahu na takej úrovni, že predstavuje výrazné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie vzhľadom na súčasné a schválené budúce využitie pozemku.

3.   ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI PODĽA ČLÁNKU 87 ODS. 3 ZMLUVY O ES

3.1.   Zlučiteľnosť pomoci podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES

(71)

Štátna pomoc na ochranu životného prostredia je zlučiteľná so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, ak na základe testu vyváženosti vedie k zvýšeniu činností na ochranu životného prostredia bez nepriaznivého ovplyvnenia podmienok obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. V tomto kontexte by malo časové trvanie systémov pomoci podliehať primeraným lehotám bez toho, aby bola dotknutá možnosť pre členské štáty opätovne notifikovať opatrenie po uplynutí lehoty stanovenej v rozhodnutí Komisie. Členské štáty môžu podporiť notifikácie o opatreniach pomoci prostredníctvom prísnych hodnotení podobných opatrení pomoci z minulosti, a ktoré dokazujú motivačný účinok pomoci.

(72)

Opatrenia opísané v bodoch 73 až 146 môžu byť považované za zlučiteľné podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

3.1.1.   Pomoc pre podniky, ktoré uplatňujú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva

(73)

Investičná pomoc, ktorá podnikom umožňuje ísť nad rámec noriem Spoločenstva, alebo zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, ak neexistujú normy Spoločenstva, sa považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES za predpokladu splnenia podmienok uvedených v bodoch 74 až 84 a v oddiele 3.2.

(74)

Dotovaná investícia musí spĺňať jednu z týchto dvoch podmienok:

a)

investícia umožňuje príjemcovi zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, ktorá je výsledkom jeho činnosti tým, že uplatňuje normy prísnejšie ako normy Spoločenstva bez ohľadu na to, či existujú záväzné vnútroštátne normy, ktoré sú prísnejšie ako norma Spoločenstva, alebo

b)

investícia umožňuje príjemcovi zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, ktorá je výsledkom jeho činností tam, kde neexistujú normy Spoločenstva.

(75)

Pomoc nemožno poskytnúť tam, kde zlepšenia pomáhajú podnikom plniť normy Spoločenstva, ktoré sú už schválené a ešte nenadobudli účinnosť (40).

Intenzita pomoci

(76)

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 50 % oprávnených investičných nákladov podľa definície v bodoch 80 až 84.

(77)

V tých prípadoch, keď je investičná pomoc poskytnutá na základe skutočného súťažného postupu predkladania ponúk pri uplatnení jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, aby pomoc bola obmedzená na minimum nevyhnutné na dosiahnutie environmentálneho zisku, môže intenzita pomoci podľa definície v bodoch 80 až 84 dosiahnuť až 100 % oprávnených investičných nákladov. Takýto proces predkladania ponúk musí byť nediskriminačný a zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Okrem toho musí byť rozpočet súvisiaci s procesom predkladania ponúk povinne obmedzený v tom zmysle, že nie všetkým účastníkom môže byť poskytnutá pomoc. Napokon pomoc musí byť poskytnutá na základe prvotnej ponuky predloženej uchádzačom, aby sa vylúčilo ďalšie vyjednávanie.

(78)

Ak sa investícia týka získania ekologicky inovačného aktíva alebo rozbehnutia ekologicky inovačného projektu, intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov za predpokladu splnenia týchto podmienok:

a)

ekologicky inovačné aktívum alebo projekt musia byť nové alebo podstatne zlepšené v porovnaní s bežným stavom v danom odvetví Spoločenstva. Inováciu môže členský štát preukázať napríklad na základe presného opisu inovácie a trhových podmienok pri jej uvádzaní alebo šírení porovnaním s bežnými procesmi alebo organizačnými technikami, ktoré všeobecne používajú iné podniky v rovnakom odvetví;

b)

očakávaný environmentálny prospech musí byť výrazne vyšší než zlepšenie vyplývajúce zo všeobecného vývoja bežného stavu v porovnateľných činnostiach (41);

c)

inovačný charakter týchto aktív alebo projektov zahŕňa jasný stupeň rizika z technologického, trhového alebo finančného hľadiska, ktoré je vyššie než riziko zvyčajne spojené s porovnateľnými neinovačnými aktívami alebo projektmi. Toto riziko môže členský štát preukázať napríklad z hľadiska: nákladov vo vzťahu k obratu podniku, času potrebného na vývoj, prínosov očakávaných z ekologickej inovácie v porovnaní s nákladmi a možnosti zlyhania.

(79)

Ak je potrebné poskytnúť investičnú pomoc MSP, ktoré uplatňujú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo ak neexistujú normy Spoločenstva, intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

 

Intenzita pomoci pre pomoc poskytnutú podnikom na uplatňovanie noriem prísnejších ako normy Spoločenstva alebo na zvýšenie úrovne ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva

okrem oblasti ekologickej inovácie

Intenzita pomoci pre pomoc poskytnutú podnikom na uplatňovanie noriem prísnejších ako normy Spoločenstva alebo na zvýšenie úrovne ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva

v oblasti ekologickej inovácie

Malé podniky

70 %

80 %

Stredné podniky

60 %

70 %

Veľké podniky

50 %

60 %

Výpočet oprávnených nákladov – metodika

(80)

Oprávnené náklady musia byť obmedzené na mimoriadne investičné náklady potrebné na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia, ktorá je vyššia ako úroveň vyžadovaná normami Spoločenstva a budú vypočítané v dvoch krokoch. Po prvé, náklady investície priamo spojené s ochranou životného prostredia budú určené v prípade potreby porovnaním s protichodnou situáciou. Po druhé, odpočítajú sa prevádzkové výhody a pripočítajú sa prevádzkové náklady.

(81)

Identifikácia časti investície, ktorá priamo súvisí s ochranou životného prostredia:

a)

ak náklady na investíciu do ochrany životného prostredia možno v celkových investičných nákladoch ľahko identifikovať, oprávnené náklady tvoria presne tieto náklady súvisiace s ochranou životného prostredia (42);

b)

vo všetkých ostatných prípadoch sa musia mimoriadne investičné náklady určiť porovnaním investície s protichodnou situáciou bez poskytnutia štátnej pomoci. Správnym príkladom protichodnej situácie sú náklady na technicky porovnateľnú investíciu, ktorá zabezpečuje nižší stupeň ochrany životného prostredia (zodpovedajúci záväzným normám Spoločenstva, ak existujú), a ktorá by sa dala zrealizovať bez pomoci („referenčná investícia“). Technicky porovnateľná investícia znamená investíciu s rovnakou výrobnou kapacitou a všetkými ostatnými technickými vlastnosťami (okrem tých, ktoré sú priamo spojené s mimoriadnymi investíciami na ochranu životného prostredia). Takáto referenčná investícia musí byť okrem toho z hľadiska podniku vierohodnou alternatívou k investícii, ktorá je predmetom posúdenia.

(82)

Identifikácia prevádzkových výhod/nákladov: pokiaľ v tejto kapitole nie je uvedené inak, oprávnené náklady sa musia vypočítať netto bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov súvisiacich s mimoriadnou investíciou na ochranu životného prostredia a vzniknúť v prvých piatich rokoch životnosti tejto investície. To znamená, že takéto prevádzkové výhody musia byť odpočítané a takéto prevádzkové náklady môžu byť pripočítané k mimoriadnym investičným nákladom.

(83)

Oprávnené investície môžu mať formu investície do hmotného majetku a/alebo do nehmotného majetku.

(84)

V prípade investícií zameraných na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia ako vyžadujú normy Spoločenstva by sa mala protichodná situácia vybrať takto:

a)

ak sa podnik prispôsobuje vnútroštátnym normám prijatým tam, kde neexistujú normy Spoločenstva, oprávnené náklady pozostávajú z dodatočných investičných nákladov potrebných na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia, ktorú vyžadujú vnútroštátne normy;

b)

ak sa podnik prispôsobuje vnútroštátnym normám alebo prekračuje vnútroštátne normy, ktoré sú prísnejšie ako príslušné normy Spoločenstva, alebo prekračuje normy Spoločenstva, oprávnené náklady pozostávajú z dodatočných investičných nákladov potrebných na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia, ktorá je vyššia ako úroveň vyžadovaná normami Spoločenstva. Náklady na investície potrebné na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia, ktorú vyžadujú normy Spoločenstva, nie sú oprávnené;

c)

ak neexistujú žiadne normy, oprávnené náklady pozostávajú z investičných nákladov potrebných na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia, ako tej, ktorú by dotknutý podnik alebo dotknuté podniky dosiahli bez environmentálnej pomoci.

3.1.2.   Pomoc na nadobudnutie nových dopravných prostriedkov, ktoré spĺňajú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva

(85)

Všeobecné pravidlá uvedené v bodoch 73 až 84 sa vzťahujú na pomoc pre podniky, ktoré uplatňujú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva v odvetví dopravy. Odchylne od bodu 75, pomoc na obstaranie nových dopravných prostriedkov pre cestnú, železničnú, vnútrozemskú vodnú a námornú dopravu, ktoré vyhovujú prijatým normám Spoločenstva, je povolená vtedy, ak k obstaraniu týchto dopravných prostriedkov dôjde predtým, než tieto normy nadobudnú účinnosť, a pokiaľ sa nové normy Spoločenstva potom, čo sa stanú záväznými, nemôžu uplatniť na už zakúpené dopravné prostriedky so spätnou účinnosťou.

(86)

Oprávnené náklady v prípadoch dodatočných úprav s cieľom ochrany životného prostredia v odvetví dopravy sú celkové mimoriadne netto náklady na tieto úpravy (zahrnuté v súlade s metodikou do výpočtu oprávnených nákladov, ako je stanovené v bodoch 80 až 84), ak sa existujúce dopravné prostriedky prispôsobujú environmentálnym normám, ktoré neboli účinné v čase, keď boli tieto dopravné prostriedky uvedené do prevádzky, alebo ak tieto dopravné prostriedky nepodliehajú žiadnym environmentálnym normám.

3.1.3.   Pomoc na včasnú adaptáciu na budúce normy Spoločenstva

(87)

Pomoc na plnenie nových noriem Spoločenstva, ktorými sa zvyšuje úroveň ochrany životného prostredia a ktoré ešte nenadobudli účinnosť, sa po prijatí noriem Spoločenstva bude považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES za predpokladu, že investícia sa realizuje a dokončí najmenej rok pred nadobudnutím účinnosti normy.

Intenzita pomoci

(88)

Maximálna intenzita pomoci je 25 % pre malé podniky, 20 % pre stredné podniky a 15 % pre veľké podniky, ak sa realizácia a dokončenie uskutoční viac ako tri roky pred záväzným dátumom transpozície alebo dátumom nadobudnutia účinnosti noriem. Intenzita pomoci je 20 % pre malé podniky, 15 % pre stredné podniky a 10 % pre veľké podniky, ak sa realizácia a dokončenie uskutoční jeden až tri roky pred záväzným dátumom transpozície alebo dátumom nadobudnutia účinnosti noriem.

 

Intenzita pomoci na pomoc na včasnú adaptáciu na normy Spoločenstva, ak sa realizácia a dokončenie uskutoční:

Viac ako tri roky pred nadobudnutím účinnosti normy

Jeden až tri roky pred nadobudnutím účinnosti normy

Malé podniky

25 %

20 %

Stredné podniky

20 %

15 %

Veľké podniky

15 %

10 %

Oprávnené náklady

(89)

Oprávnené náklady musia byť obmedzené na dodatočné investičné náklady potrebné na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia vyžadovanej normou Spoločenstva v porovnaní s existujúcou úrovňou ochrany životného prostredia vyžadovanou predtým, ako táto norma nadobudla účinnosť.

(90)

Oprávnené náklady sa musia vypočítať netto bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov súvisiacich s mimoriadnou investíciou, ktoré vzniknú v prvých piatich rokoch životnosti tejto investície ako je stanovené v bodoch 81, 82 a 83.

3.1.4.   Pomoc na environmentálne štúdie

(91)

Pomoc spoločnostiam na štúdie priamo spojené s investíciami na účely splnenia noriem za podmienok stanovených v oddiele 3.1.1, dosiahnutia úspor energie za podmienok stanovených v oddiele 3.1.5 alebo výroby obnoviteľnej energie za podmienok stanovených v oddiele 3.1.6 sa bude považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES za predpokladu splnenia podmienok uvedených v tejto kapitole. To bude platiť aj v prípadoch, ak sa v dôsledku zistení prípravnej štúdie daná investícia neuskutoční.

(92)

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 50 % nákladov štúdie.

(93)

Ak sa štúdia uskutoční v prospech určitého MSP, intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke.

 

Environmentálne štúdie

Malé podniky

70 %

Stredné podniky

60 %

Veľké podniky

50 %

3.1.5.   Pomoc na úsporu energie

(94)

Investičná a/alebo prevádzková pomoc, ktorá umožňuje podnikom dosiahnuť úspory energie, sa bude považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, ak spĺňa tieto podmienky:

3.1.5.1.   Investičná pomoc

Intenzita pomoci

(95)

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 60 % oprávnených investičných nákladov.

(96)

Ak sa MSP poskytne investičná pomoc na úsporu energie, intenzitu pomoci možno zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

 

Intenzita pomoci na úsporu energie

Malé podniky

80 %

Stredné podniky

70 %

Veľké podniky

60 %

(97)

V tých prípadoch, keď je investičná pomoc poskytnutá na základe skutočného súťažného postupu predkladania ponúk pri uplatnení jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, aby pomoc bola obmedzená na minimum nevyhnutné na dosiahnutie maximálnej úspory energie, môže intenzita pomoci podľa definície v bode 98 dosiahnuť až 100 % oprávnených investičných nákladov. Takýto proces predkladania ponúk musí byť nediskriminačný a musí zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Okrem toho musí byť rozpočet súvisiaci s procesom predkladania ponúk povinne obmedzený v tom zmysle, že nie všetkým účastníkom môže byť poskytnutá pomoc. Napokon pomoc musí byť poskytnutá na základe prvotnej ponuky predloženej uchádzačom, aby sa vylúčili ďalšie vyjednávania.

Oprávnené náklady

(98)

Oprávnené náklady musia byť obmedzené na mimoriadne investičné náklady potrebné na dosiahnutie úspor energie nad úroveň, ktorú vyžadujú normy Spoločenstva.

Výpočet mimoriadnych nákladov musí rešpektovať tieto pravidlá:

a)

časť investície, ktorá priamo súvisí s úsporou energie, sa musí určiť v súlade s pravidlami stanovenými v bodoch 81 a 83 týchto usmernení.

b)

úroveň úspor energie nad rámec noriem Spoločenstva sa musí určiť v súlade s pravidlami stanovenými v bode 84 týchto usmernení.

c)

vyčíslenie prevádzkových výhod/nákladov: oprávnené náklady sa musia vypočítať netto bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov súvisiacich s mimoriadnou investíciou na úsporu energie, ktoré vzniknú v prvých troch rokoch životnosti tejto investície v prípade MSP, v prvých štyroch rokoch v prípade veľkých podnikov, ktoré nie sú súčasťou systému obchodovania s emisnými kvótami CO2 v EÚ a v prvých piatich rokoch v prípade veľkých podnikov, ktoré sú súčasťou systému obchodovania s emisnými kvótami CO2 v EÚ. V prípade veľkých podnikov je možné toto obdobie skrátiť na obdobie prvých troch rokov životnosti investície, ak sa preukáže, že čas odpisovania tejto investície nebude dlhší ako tri roky.

3.1.5.2.   Prevádzková pomoc

(99)

Prevádzková pomoc na úsporu energie sa poskytne len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

pomoc je obmedzená na kompenzáciu mimoriadnych výrobných nákladov vzniknutých z dôvodu investície so zohľadnením výhod, ktoré vyplývajú z úspory energie (43). Pri určovaní výšky prevádzkovej pomoci sa od výrobných nákladov musí odpočítať akákoľvek investičná pomoc poskytnutá danému podniku v súvislosti s novým technologickým zariadením;

b)

trvanie pomoci je obmedzené na päť rokov.

(100)

V prípade pomoci, ktorá sa postupne znižuje, intenzita pomoci nesmie v prvom roku prekročiť 100 % mimoriadnych nákladov, ale do konca piateho roku musí lineárne klesnúť na nulu. V prípade pomoci, ktorá neklesá postupne, intenzita pomoci nesmie prekročiť 50 % mimoriadnych nákladov.

3.1.6.   Pomoc na obnoviteľné zdroje energie

(101)

Environmentálna investičná a/alebo prevádzková pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov sa bude považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, ak spĺňa podmienky stanovené v bodoch 102 až 111. Štátna pomoc môže byť odôvodnená, ak pre jednotlivé podniky neexistuje záväzná norma Spoločenstva týkajúca sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Pomoc na investície a/alebo prevádzková pomoc na výrobu biopalív je povolená iba z hľadiska udržateľných biopalív.

3.1.6.1.   Investičná pomoc

Intenzita pomoci

(102)

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 60 % oprávnených investičných nákladov.

(103)

Ak má MSP dostať investičnú pomoc pre obnoviteľné zdroje energie, intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

 

Intenzita pomoci na obnoviteľné zdroje energie

Malé podniky

80 %

Stredné podniky

70 %

Veľké podniky

60 %

(104)

Ak je investičná pomoc poskytnutá na základe skutočného súťažného postupu predkladania ponúk pri uplatnení jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, aby bola pomoc obmedzená na minimum nevyhnutné na poskytnutie maximálnej obnoviteľnej energie, môže intenzita pomoci podľa definície v bodoch 105 a 106 dosiahnuť až 100 % oprávnených investičných nákladov. Takýto proces predkladania ponúk musí byť nediskriminačný a musí zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Okrem toho musí byť rozpočet súvisiaci s procesom predkladania ponúk záväzne obmedzený v tom zmysle, že nie všetkým účastníkom môže byť poskytnutá pomoc. Napokon pomoc musí byť poskytnutá na základe prvotnej ponuky predloženej uchádzačom, aby sa vylúčili ďalšie vyjednávania.

Oprávnené náklady

(105)

Oprávnené investičné náklady na obnoviteľnú energiu musia byť obmedzené na mimoriadne investičné náklady, ktoré znáša príjemca v porovnaní s konvenčnou elektrárňou alebo konvenčným systémom vykurovania rovnakej kapacity z hľadiska efektívnej výroby energie.

(106)

Oprávnené náklady sa musia vypočítať netto bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov súvisiacich s mimoriadnou investíciou na obnoviteľné zdroje energie, ktoré vzniknú v prvých piatich rokoch životnosti tejto investície, ako je stanovené v bodoch 81, 82 a 83.

3.1.6.2.   Prevádzková pomoc

(107)

Prevádzková pomoc na výrobu obnoviteľnej energie môže byť odôvodnená na pokrytie rozdielu medzi nákladmi na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie a trhovou cenou danej formy energie. Platí to pre výrobu obnoviteľnej energie určenej na ďalší predaj, ako aj na vlastnú spotrebu podniku.

(108)

Členské štáty môžu poskytnúť pomoc na obnoviteľné zdroje energie takto:

(109)

Možnosť 1:

a)

Členské štáty môžu poskytnúť prevádzkovú pomoc na kompenzáciu rozdielu medzi nákladmi na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane odpisov mimoriadnych investícií na ochranu životného prostredia a trhovou cenou danej formy energie. Prevádzkovú pomoc možno potom poskytnúť až do úplného odpísania technologického zariadenia podľa bežných pravidiel účtovníctva. Akákoľvek ďalšia energia vyrobená týmto technologickým zariadením už nie je oprávnená na žiadnu pomoc. Pomoc však môže pokrývať aj bežnú návratnosť kapitálu.

b)

Keď je pomoc poskytnutá v súlade s písmenom a), pri určovaní výšky prevádzkovej pomoci sa od výrobných nákladov musí odpočítať akákoľvek investičná pomoc poskytnutá danému podniku v súvislosti s novým technologickým zariadením. V informácii o programoch pomoci predkladanej Komisii musia členské štáty stanoviť presné mechanizmy podpory, a najmä metódy výpočtu výšky pomoci.

c)

Na rozdiel od väčšiny iných obnoviteľných zdrojov energie si biomasa vyžaduje relatívne nízke investičné náklady, ale vyššie prevádzkové náklady. Komisia preto bude naklonená operatívnej pomoci na výrobu obnoviteľnej energie z biomasy prevyšujúcej sumu investície, keď členské štáty preukážu, že úhrnné náklady znášané podnikmi po odpísaní technologického zariadenia sú stále vyššie, než trhové ceny energie.

(110)

Možnosť 2:

a)

Členské štáty môžu tiež poskytnúť podporu na obnoviteľné zdroje energie s využitím trhových mechanizmov, ako sú napr. zelené certifikáty alebo výberové konania. Tieto trhové mechanizmy umožňujú všetkým výrobcom obnoviteľnej energie mať nepriamy prospech z garantovaného dopytu po nimi vyrobenej energii za vyššiu cenu, ako je trhová cena konvenčnej energie. Cena týchto zelených certifikátov nie je stanovená vopred, ale závisí od ponuky a dopytu.

b)

V prípade, že tieto trhové mechanizmy predstavujú štátnu pomoc, Komisia ich môže schváliť, ak členské štáty preukážu, že podpora je nevyhnutná na zabezpečenie životaschopnosti týchto obnoviteľných zdrojov energie, celkovo nepovedie k nadmernej náhrade a neodradí výrobcov obnoviteľnej energie od zvyšovania svojej konkurencieschopnosti. Komisia povolí takéto systémy pomoci na obdobie desiatich rokov.

(111)

Možnosť 3:

Okrem toho môžu členské štáty poskytnúť prevádzkovú pomoc v súlade s ustanoveniami uvedenými v bode 100.

3.1.7.   Pomoc na kogeneráciu

(112)

Environmentálna investičná a prevádzková pomoc na kogeneráciu sa bude považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES za predpokladu, že kogeneračná jednotka vyhovuje definícii vysoko efektívnej kogenerácie stanovenej v bode 70.11), a v rámci investičnej pomoci:

a)

nová kogeneračná jednotka dosiahne celkovo v porovnaní s oddelenou výrobou také úspory primárnej energie, ako sa stanovuje v smernici 2004/8/ES a v rozhodnutí 2007/74/ES;

b)

vylepšenie súčasnej kogeneračnej jednotky alebo prebudovanie súčasnej elektrárenskej jednotky na výrobu energie na kogeneračnú jednotku prinesie v porovnaní s pôvodnou situáciou úsporu primárnej energie.

(113)

V prípade prevádzkovej pomoci musí existujúca kogenerácia zodpovedať aj definícii vysoko efektívnej kogenerácie stanovenej v bode 70.11) ako aj požiadavke na celkové úspory primárnej energie v porovnaní s oddelenou výrobou, ako sa vymedzuje v smernici 2004/8/ES a v rozhodnutí 2007/74/ES

3.1.7.1.   Investičná pomoc

Intenzita pomoci

(114)

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 60 % oprávnených investičných nákladov.

(115)

Ak sa MSP poskytne investičná pomoc na kogeneráciu, intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

 

Intenzita pomoci na vysoko efektívnu kogeneráciu

Malé podniky

80 %

Stredné podniky

70 %

Veľké podniky

60 %

(116)

V tých prípadoch, v ktorých je investičná pomoc poskytnutá na základe skutočného súťažného postupu predkladania ponúk pri uplatnení jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, aby bola pomoc obmedzená na minimum nevyhnutné na dosiahnutie maximálnej úspory energie, môže intenzita pomoci podľa definície v bodoch 117 a 118 dosiahnuť až 100 % oprávnených investičných nákladov. Takýto proces predkladania ponúk musí byť nediskriminačný a musí zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Okrem toho musí byť rozpočet súvisiaci s procesom predkladania ponúk záväzne obmedzený v tom zmysle, že nie všetkým účastníkom môže byť poskytnutá pomoc. Napokon pomoc musí byť poskytnutá na základe prvotnej ponuky predloženej uchádzačom, aby sa vylúčili ďalšie vyjednávania.

Oprávnené náklady

(117)

Oprávnené náklady musia byť obmedzené na mimoriadne investičné náklady potrebné na zrealizovanie vysoko efektívneho technologického zariadenia na kogeneráciu v porovnaní s referenčnou investíciou.

(118)

Oprávnené náklady sa musia vypočítať netto bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov súvisiacich s mimoriadnou investíciou, ktoré vzniknú v prvých piatich rokoch životnosti tejto investície ako je stanovené v bodoch 81 až 83.

3.1.7.2.   Prevádzková pomoc

(119)

Prevádzková pomoc pre vysoko efektívnu kogeneráciu môže byť poskytnutá v súlade s pravidlami pre prevádzkovú pomoc na obnoviteľnú energiu, ktoré sú stanovené v oddiele 3.1.6.2:

a)

podnikom, ktoré dodávajú elektrickú energiu a teplo verejnosti, ak náklady na výrobu tejto elektrickej energie alebo tepla sú vyššie ako ich trhová cena. Rozhodnutie o nevyhnutnosti pomoci zohľadňuje náklady a výnos z výroby a predaja elektrickej energie alebo tepla;

b)

na priemyselné využitie kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla, ak možno preukázať, že výrobné náklady jednej jednotky energie s použitím tejto techniky sú vyššie ako trhová cena jednej jednotky konvenčnej energie. Výrobné náklady môžu zahŕňať bežnú kapitálovú návratnosť technologického zariadenia, ale z výrobných nákladov sa musia odpočítať všetky zisky podniku z výroby tepla.

3.1.8.   Pomoc na energeticky efektívne diaľkové vykurovanie

(120)

Environmentálna investičná pomoc pre energeticky efektívne zariadenia (44) diaľkového vykurovania sa bude považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES za predpokladu, že vedie k úspore primárnej energie a že prijímajúce zariadenie diaľkového vykurovania vyhovuje definícii energeticky efektívneho diaľkového vykurovania uvedenej v bode 70.13) a že:

a)

kombinovaná prevádzka výroby tepla (ako aj elektriny v prípade kogenerácie) a rozvod tepla prinesie úspory primárnej energie, alebo

b)

investícia je určená na využitie a rozvod odpadového tepla na účely diaľkového vykurovania.

Intenzita pomoci

(121)

Intenzita pomoci na zariadenia diaľkového vykurovania nesmie prekročiť 50 % oprávnených investičných nákladov. Ak je pomoc určená len pre výrobnú časť zariadenia diaľkového vykurovania, na energeticky efektívne zariadenia diaľkového vykurovania, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie alebo kogeneráciu, sa budú vzťahovať pravidlá stanovené v oddieloch 3.1.6 a 3.1.7.

(122)

Ak sa investičná pomoc pre energeticky efektívne diaľkové vykurovanie poskytne MSP, intenzitu pomoci možno zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

 

Intenzita pomoci na energeticky efektívne diaľkové vykurovanie s využitím konvenčných zdrojov energie

Malé podniky

70 %

Stredné podniky

60 %

Veľké podniky

50 %

(123)

Ak je investičná pomoc poskytnutá na základe skutočného súťažného postupu predkladania ponúk pri uplatnení jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, aby bola pomoc obmedzená na minimum nevyhnutné na dosiahnutie maximálnej úspory energie, môže intenzita pomoci podľa definície v bodoch 124 a 125 dosiahnuť až 100 % oprávnených investičných nákladov. Takýto proces predkladania ponúk musí byť nediskriminačný a musí zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Okrem toho musí byť rozpočet súvisiaci s procesom predkladania ponúk záväzne obmedzený v tom zmysle, že nie všetkým účastníkom môže byť poskytnutá pomoc. Napokon pomoc musí byť poskytnutá na základe prvotnej ponuky predloženej uchádzačom, aby sa vylúčili ďalšie vyjednávania.

Oprávnené náklady

(124)

Oprávnené náklady musia byť obmedzené na mimoriadne investičné náklady potrebné na zrealizovanie investície vedúcej k energeticky efektívnemu diaľkovému vykurovaniu v porovnaní s referenčnou investíciou.

(125)

Oprávnené náklady sa musia vypočítať netto bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov súvisiacich s mimoriadnou investíciou, ktoré vzniknú v prvých piatich rokoch životnosti tejto investície ako je stanovené v bodoch 81 až 83.

3.1.9.   Pomoc na odpadové hospodárstvo

(126)

Environmentálna investičná pomoc na hospodárenie s odpadom iných podnikov vrátane činností zameraných na opätovné využitie, recykláciu a zhodnotenie sa považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES za predpokladu, že takéto hospodárstvo je v súlade s hierarchickou klasifikáciou zásad odpadového hospodárstva (45) a v súlade s podmienkami uvedenými v bode 127.

(127)

Investičná pomoc pre odpadové hospodárstvo sa poskytne len vtedy, ak je splnená každá z týchto podmienok:

a)

cieľom investície je znížiť znečistenie vytvárané inými podnikmi („znečisťovateľmi“) a nerozširuje sa na znečistenie vytvárané príjemcom pomoci;

b)

pomoc neoslobodzuje znečisťovateľov nepriamo od ich povinností vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva, ani od povinností, ktoré by sa mali považovať za bežné náklady spoločnosti pre znečisťovateľov;

c)

investícia ide nad rámec „bežného stavu“ (46) alebo využíva konvenčné technológie inovačným spôsobom;

d)

spracúvané materiály by boli inak zlikvidované alebo spracované spôsobom, ktorý je menej šetrný k životnému prostrediu.

e)

investícia nezvyšuje len dopyt po materiáloch na recykláciu bez zvyšovania zberu týchto materiálov.

Intenzita pomoci

(128)

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 50 % oprávnených investičných nákladov.

(129)

Ak sa MSP poskytne investičná pomoc pre odpadové hospodárstvo, intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

 

Intenzita pomoci na odpadové hospodárstvo

Malé podniky

70 %

Stredné podniky

60 %

Veľké podniky

50 %

Oprávnené náklady

(130)

Oprávnené náklady musia byť obmedzené na mimoriadne investičné náklady potrebné na zrealizovanie investície do odpadového hospodárstva, ktoré znáša príjemca v porovnaní s referenčnou investíciou, to znamená s konvenčnou výrobou bez odpadového hospodárstva rovnakej kapacity. Náklady na takúto referenčnú investíciu sa musia odpočítať od oprávnených nákladov.

(131)

Oprávnené náklady sa musia vypočítať netto bez akýchkoľvek prevádzkových výhod a prevádzkových nákladov súvisiacich s mimoriadnou investíciou do odpadového hospodárstva, ktoré vzniknú v prvých piatich rokoch životnosti tejto investície (47), ako je stanovené v bodoch 81 až 83.

3.1.10.   Pomoc na rekultiváciu znečistených plôch

(132)

Investičná pomoc pre podniky, ktoré naprávajú škodu na životnom prostredí rekultiváciou znečistených plôch sa bude považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES (48), ak vedie k zlepšeniu ochrany životného prostredia. Daná škoda na životnom prostredí znamená poškodenie kvality pôdy alebo povrchovej vody, príp. podzemnej vody.

Ak je znečisťovateľ jednoznačne identifikovaný, táto osoba musí financovať rekultiváciu v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a nemôže sa mu poskytnúť žiadna štátna pomoc. V tomto kontexte je „znečisťovateľ“ osoba zodpovedná podľa platného práva v každom členskom štáte bez toho, aby bolo dotknuté prijatie pravidiel Spoločenstva v tejto záležitosti.

Ak znečisťovateľ nebol zistený alebo ho nemožno prinútiť, aby znášal náklady znečistenia, pomoc môže byť poskytnutá osobe, ktorá je zodpovedná za vykonanie prác.

Intenzita pomoci

(133)

Pomoc na rekultiváciu znečistených plôch môže dosiahnuť až 100 % oprávnených nákladov.

Celková výška pomoci nesmie za žiadnych okolností prekročiť skutočné výdavky, ktoré vznikli podniku.

Oprávnené náklady

(134)

Oprávnené náklady sa rovnajú nákladom na rekultivačné práce mínus zvýšená hodnota pozemku. Všetky výdavky, ktoré vzniknú podniku pri rekultivácii jeho plochy bez ohľadu na to, či tieto výdavky môže vo svojej súvahe vykazovať ako stále aktívum, sa v prípade rekultivácie znečistených plôch považujú za oprávnenú investíciu.

3.1.11.   Pomoc na premiestnenie podnikov

(135)

Investičná pomoc na premiestnenie podnikov na nové miesta z dôvodov ochrany životného prostredia sa bude považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES za predpokladu, že spĺňa tieto podmienky:

a)

Zmenu umiestnenia musí diktovať ochrana životného prostredia alebo dôvody prevencie a musí byť nariadená správnym alebo súdnym rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci alebo dohodnutá medzi podnikom a príslušným orgánom verejnej moci.

b)

Podnik musí dodržiavať najprísnejšie environmentálne normy platné v novom regióne, kde sídli.

(136)

Príjemcom môže byť:

a)

podnik nachádzajúci sa na území mesta alebo na osobitnom chránenom území navrhnutom podľa smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (49), ktorý zákonne vykonáva (t. j. spĺňa všetky právne požiadavky vrátane všetkých príslušných environmentálnych noriem) činnosť produkujúcu veľké znečistenie a vzhľadom na to sa musí premiestniť do vhodnejšej oblasti, alebo

b)

podnik alebo zariadenie spadajúce do pôsobnosti smernice Seveso II.

Intenzita pomoci

(137)

Intenzita pomoci nesmie prekročiť 50 % oprávnených investičných nákladov. Intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky a o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky, ako sa uvádza v tabuľke.

 

Intenzita pomoci na premiestnenie

Malé podniky

70 %

Stredné podniky

60 %

Veľké podniky

50 %

Oprávnené náklady

(138)

Na určenie výšky oprávnených nákladov v prípade pomoci na premiestnenie Komisia zohľadňuje najmä:

a)

tieto výhody:

i)

výnos z predaja alebo prenájmu zanechaného závodu alebo pozemku;

ii)

náhradu vyplatenú v prípade vyvlastnenia;

iii)

akékoľvek iné výnosy súvisiace s prevodom závodu, najmä výnosy vyplývajúce zo zlepšenia používanej technológie pri príležitosti prevodu a účtovné výnosy súvisiace s lepším využitím závodu;

iv)

investície týkajúce sa akéhokoľvek zvýšenia kapacity;

b)

tieto náklady:

i)

náklady spojené s kúpou pozemku alebo výstavbou, resp. kúpou nového technologického zariadenia rovnakej kapacity ako mal uvoľnený závod;

ii)

akékoľvek pokuty udelené podniku za ukončenie zmluvy o prenájme pozemku lebo budov, ak je predčasné ukončenie tejto zmluvy výsledkom správneho alebo súdneho rozhodnutia, ktoré nariadilo zmenu umiestnenia.

3.1.12.   Pomoc zahrnutá v systémoch obchodovania s povoleniami

(139)

Systémy obchodovania s povoleniami môžu zahŕňať štátnu pomoc rôznym spôsobom, napríklad tak, že sa povolenia a kvóty poskytujú v hodnote nižšej, ako je ich trhová hodnota, a toto možno prisúdiť členskému štátu.

(140)

Štátna pomoc tvoriaca súčasť systémov obchodovania s povoleniami môže byť vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, najmä za predpokladu splnenia podmienok uvedených v písmenách a) až d) tohto bodu a v bode 141. Ako výnimka sa bod 141 neuplatňuje na obdobie obchodovania do 31. decembra 2012 pre systémy obchodovania s povoleniami podľa smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (50) (ďalej len „EU ETS“) (51):

a)

systémy obchodovania s povoleniamisa vytvárajú tak, aby dosiahli environmentálne ciele vyššie ako ciele, ktoré sa majú dosiahnuť na základe noriem Spoločenstva záväzných pre dotknuté podniky;

b)

prideľovanie sa musí vykonávať transparentne na základe objektívnych kritérií, zdrojov údajov najvyššej dostupnej kvality a celková výška obchodovateľných povolení alebo kvót poskytnutých jednotlivým podnikom za nižšiu cenu než je ich trhová hodnota nesmie byť vyššia než ich očakávané potreby, čo sa odhaduje pre situáciu neexistencie systému obchodovania;

c)

metodika rozdeľovania nesmie uprednostňovať určité podniky alebo určité odvetvia, pokiaľ to nie je odôvodnené environmentálnou logikou samotného systému, alebo ak takéto pravidlá nie sú potrebné z dôvodov konzistencie s ostatnými environmentálnymi politikami.

d)

predovšetkým, nové subjekty na trhu zásadne nedostávajú povolenia ani kvóty za podmienok priaznivejších ako existujúce podniky, ktoré už fungujú na tých istých trhoch. Pridelenie vyšších kvót existujúcim podnikom v porovnaní s novými subjektmi na trhu by nemalo viesť k vytvoreniu neprimeraných prekážok vstupu na trh.

(141)

Komisia posúdi nevyhnutnosť a proporcionalitu štátnej pomoci v rámci systému obchodovania s povoleniami podľa týchto kritérií:

a)

výber príjemcov musí byť založený na objektívnych a transparentných kritériách a pomoc musí byť v podstate poskytnutá všetkým účastníkom hospodárskej súťaže v tom istom odvetví/na príslušnom trhu, ak sa nachádzajú v podobnej faktickej situácii;

b)

plné obchodovanie formou aukcie musí viesť k podstatnému zvýšeniu výrobných nákladov v každom odvetví alebo kategórii jednotlivých príjemcov;

c)

podstatné zvýšenie výrobných nákladov nemôže byť prenesené na spotrebiteľov bez toho, aby viedlo k významnému zníženiu predaja. Táto analýza sa môže uskutočniť okrem iného na základe odhadov cenovej elasticity výrobku príslušného odvetvia. Tieto odhady sa uskutočnia na príslušnom geografickom trhu. Na hodnotenie, či zvýšenie nákladov so systému obchodovania s povoleniami nemôže byť prenesené na zákazníka, je možné použiť odhady poklesu predaja ako aj ich vplyv na ziskovosť spoločnosti;

d)

nie je možné, aby jednotlivé podniky v odvetví znížili úrovne emisií tak, aby cena, ktorú musia zaplatiť za certifikáty bola únosná. Spotrebu, ktorú nie možné znížiť, je možné preukázať zabezpečením úrovní emisií odvodených od najvýkonnejšej technológie v Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“) a jej použitím ako referenčnej hodnoty. Každý podnik, ktorý získa najvýkonnejšiu technológiu, môže nanajvýš získať kvótu, ktorá zodpovedá zvýšeniu výrobných nákladov zo systému obchodovania s povoleniami využitím najvýkonnejšej technológie, a ktoré nemôžu byť prenesené na spotrebiteľov. Každý podnik, ktorý má horšiu environmentálnu výkonnosť, získa nižšiu kvótu, ktorá je primeraná jej environmentálnej výkonnosti.

3.2.   Motivačný účinok a nevyhnutnosť pomoci

(142)

Štátna pomoc musí mať motivačný účinok. Výsledkom štátnej pomoci na ochranu životného prostredia musí byť taká zmena správania príjemcu pomoci, ktorá zvýši úroveň ochrany životného prostredia.

(143)

Komisia sa domnieva, že pomoc nemá motivačný účinok na príjemcu vo všetkých prípadoch, v ktorých príjemca začal vykonávať projekt skôr, ako podal žiadosť o pomoc vnútroštátnym orgánom.

(144)

Ak sa dotovaný projekt nezačal pred podaním žiadosti o pomoc, predpokladá sa, že u všetkých kategórií pomoci poskytnutej malému a strednému podniku je požiadavka motivačného účinku automaticky splnená, okrem prípadov, v ktorých musí byť pomoc posúdená v súlade s podrobným posúdením v kapitole 5.

(145)

Pri všetkých ostatných dotovaných projektoch Komisia vyžaduje, aby členský štát, ktorý pomoc notifikoval, preukázal motivačný účinok.

(146)

Na preukázanie motivačného účinku musí daný členský štát dokázať, že bez pomoci, to znamená v protichodnej situácii by sa alternatíva šetrnejšia k životnému prostrediu neudržala. Na tento účel poskytne daný členský štát informácie, ktoré preukážu, že:

a)

protichodná situácia je vierohodná;

b)

oprávnené náklady boli vypočítané v súlade s metodikou stanovenou v bodoch 81, 82 a 83, a

c)

investícia by nebola dostatočne zisková bez pomoci, ktorá by v plnej miere zohľadnila výhody spojené s investíciou bez pomoci vrátane hodnoty obchodovateľných povolení, ktoré by mohli byť príslušnému podniku dostupné po uskutočnení investície šetrnej k životnému prostrediu.

3.3.   Zlučiteľnosť pomoci podľa článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES

(147)

Pomoc na podporu realizácie dôležitých projektov v spoločnom európskom záujme, ktoré sú environmentálnou prioritou, možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES za predpokladu splnenia týchto podmienok:

a)

Návrh pomoci sa týka projektu, ktorý je konkrétny a jasne definovaný z hľadiska podmienok jeho implementácie vrátane jeho účastníkov, jeho cieľov a účinkov a spôsobu, ako dosiahnuť jeho ciele. Komisia môže považovať za jeden projekt aj skupinu projektov.

b)

Projekt musí byť v spoločnom európskom záujme: projekt musí konkrétnym, príkladným a identifikovateľným spôsobom prispievať k záujmu Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia, napríklad mať veľký význam pre environmentálnu stratégiu Európskej únie. Výhoda dosahovaná cieľom projektu sa nesmie obmedzovať len na členský štát, resp. členské štáty, ktoré ho implementujú, ale musí sa rozšíriť na Spoločenstvo ako celok. Projekt musí predstavovať podstatný príspevok k cieľom Spoločenstva. Skutočnosť, že projekt realizujú podniky v rôznych členských štátoch, nie je dostatočná.

c)

Pomoc je nevyhnutná a predstavuje motiváciu realizovať projekt, ktorý musí zahŕňať vysokú mieru rizika.

d)

Projekt je veľmi dôležitý z hľadiska jeho objemu: musí byť dostatočne rozsiahly a produkovať podstatné environmentálne účinky.

(148)

Na to, aby Komisia mohla takéto projekty riadne posúdiť, spoločný európsky záujem je potrebné preukázať prakticky: treba napríklad preukázať, že projekt umožňuje výrazný pokrok k dosiahnutiu konkrétnych environmentálnych cieľov Spoločenstva.

(149)

Komisia posudzuje notifikované projekty priaznivejšie, ak zahŕňajú výrazný vlastný vklad príjemcu do projektu. Rovnako priaznivejšie posudzuje notifikované projekty zahŕňajúce podniky z väčšieho počtu členských štátov.

(150)

Ak sa pomoc považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES, Komisia môže povoliť pomoc vo vyšších sadzbách než sú inak stanovené v týchto usmerneniach.

4.   POMOC VO FORME ZNÍŽENÍ ENVIRONMENTÁLNYCH DANÍ ALEBO OSLOBODENÍ OD NICH

(151)

Pomoc vo forme znížení environmentálnych daní alebo oslobodení od nich sa bude považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES za predpokladu, že aspoň nepriamo prispieva k zlepšeniu úrovne ochrany životného prostredia, a že zníženia dane a oslobodenia od nej nesťažujú dosiahnutie všeobecného sledovaného cieľa.

(152)

Aby boli zníženia harmonizovaných daní alebo oslobodenia od nich, a to najmä tých, ktoré harmonizuje smernica 2003/96/ES, zlučiteľné s článkom 87 Zmluvy o ES, musia byť zlučiteľné s príslušnými platnými právnymi predpismi Spoločenstva a byť v súlade s limitmi a podmienkami stanovenými v týchto predpisoch.

(153)

Pomoc vo forme zníženia daní alebo oslobodení od harmonizovaných environmentálnych daní sa považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES počas obdobia 10 rokov za predpokladu, že príjemcovia platia aspoň minimálnu úroveň dane stanovenú príslušnou uplatňovanou smernicou (52).

(154)

Pomoc vo forme zníženia alebo oslobodenia od environmentálnych daní okrem uvedenej v bode 153 (53) sa považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES počas obdobia 10 rokov, za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v bodoch 155 až 159.

(155)

Pri analýze daňových schém, ktoré obsahujú prvky štátnej pomoci vo forme znížení alebo oslobodení od takýchto daní, bude Komisia analyzovať najmä nevyhnutnosť a proporcionalitu pomoci a jej účinky na úroveň dotknutých hospodárskych odvetví.

(156)

Na tento účel sa Komisia bude opierať o informácie poskytnuté členskými štátmi. Informácie by na jednej strane mali obsahovať údaje o príslušnom(-ých)odvetví(-iach) alebo kategóriách príjemcov, na ktorých sa vzťahujú oslobodenia/zníženia a, na druhej strane, údaje o situácii hlavných príjemcov v každom dotknutom odvetví a o tom, ako môže zdaňovanie ovplyvniť ochranu životného prostredia. Oslobodené odvetvia by mali byť riadne opísané a mal by byť poskytnutý zoznam najväčších príjemcov v každom odvetví (posudzovať najmä obrat, trhový podiel a výšku daňového základu). Pre každé odvetvie by mali byť poskytnuté informácie o najvýkonnejších technológiách v rámci EHP vzhľadom na znižovanie environmentálnych škôd, ktoré je predmetom dane.

(157)

Okrem toho musí byť pomoc vo forme znižovaní alebo oslobodení od environmentálnych daní nevyhnutná a proporcionálna.

(158)

Komisia bude považovať pomoc za nevyhnutnú, ak budú súčasne splnené tieto podmienky:

a)

Výber príjemcov musí byť založený na objektívnych a transparentných kritériách a pomoc musí byť zásadne poskytnutá všetkým účastníkom hospodárskej súťaže v tom istom odvetví/na relevantnom trhu (54), ak sa nachádzajú v podobnej faktickej situácii;

b)

Neznížená environmentálna daň musí viesť k podstatnému zvýšeniu výrobných nákladov v každom odvetví alebo kategórii jednotlivých príjemcov (55);

c)

Podstatné zvýšenie výrobných nákladov nemôže byť prenesené na spotrebiteľov bez toho, aby viedlo k významnému zníženiu predaja. Vzhľadom na to môžu členské štáty poskytnúť okrem iného odhady o cenovej elasticite výrobku príslušného odvetvia na danom geografickom trhu (56), ako aj odhady zníženia predaja a/alebo ziskov pre spoločnosti v príslušnom odvetví/kategórii.

(159)

Komisia bude považovať pomoc za proporcionálnu, ak bude splnená jedna z týchto podmienok:

a)

Schéma stanoví kritériá, ktoré zabezpečia, že každý jednotlivý príjemca zaplatí časť vnútroštátnej úrovne zdaňovania, ktorá je všeobecne ekvivalentná environmentálnej výkonnosti každého jednotlivého príjemcu v porovnaní s výkonnosťou spojenou s najvýkonnejšou technológiou v rámci EHP. V rámci schémy pomoci každý podnik, ktorý získa najvýkonnejšiu technológiu, môže nanajvýš získať zníženie, ktoré zodpovedá zvýšeniu výrobných nákladov z dane využitím najvýkonnejšej technológie, a ktorá nemôže byť prenesená na spotrebiteľov. Každý podnik, ktorý má horšiu environmentálnu výkonnosť, získa nižšie zníženie, ktoré je proporcionálne jej environmentálnej výkonnosti;

b)

príjemcovia pomoci platia aspoň 20 % vnútroštátnej dane, keď nie je možné odôvodniť nižšiu sadzbu vzhľadom na možné obmedzené narušenie hospodárskej súťaže;

c)

zníženia alebo oslobodenia sú podmienené uzavretím dohôd medzi členskými štátmi a podnikmi alebo združeniami podnikov, ktoré prijímajú pomoc, pričom sa podniky alebo združenia podnikov zaväzujú dosiahnuť ciele ochrany životného prostredia, ktoré majú taký istý účinok ako keby sa uplatnili písmená a) alebo b) alebo minimálna úroveň zdaňovania Spoločenstva. Takéto dohody alebo záväzky sa môžu okrem iného vzťahovať na zníženie spotreby energie, zníženie emisií alebo iné environmentálne opatrenie a musia spĺňať tieto podmienky:

i)

obsah dohôd musí byť prerokovaný každým členským štátom a musia sa najmä vymedziť ciele a určiť presný časový rámec na dosiahnutie týchto cieľov;

ii)

členské štáty musia zabezpečiť nezávislé (57) a včasné monitorovanie záväzkov uzavretých v týchto dohodách;

iii)

tieto dohody sa musia z hľadiska technologického a iného vývoja pravidelne revidovať a obsahovať účinné úpravy o postihu, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia záväzkov.

5.   ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI PODLIEHAJÚCEJ PODROBNÉMU POSÚDENIU

5.1.   Opatrenia podliehajúce podrobnému posúdeniu

(160)

Aby mohla Komisia vykonať podrobné posúdenie akýchkoľvek podstatných súm pomoci poskytnutej podľa povolených schém a rozhodnúť, či je takáto pomoc zlučiteľná so spoločným trhom, členské štáty ju notifikujú pred každým jedným prípadom poskytnutia investičnej alebo prevádzkovej pomoci podľa povolenej schémy alebo individuálne, ak pomoc spĺňa tieto podmienky (58):

a)

pri opatreniach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o skupinových výnimkách: všetky prípady oznámené Komisii na základe povinnosti notifikovať pomoc individuálne, ako to predpisuje nariadenie o skupinových výnimkách.

b)

pri individuálnych opatreniach, ktorých sa týkajú tieto usmernenia  (59): všetky tieto prípady:

i)

investičná pomoc: ak je pomoc vyššia ako 7,5 miliónov eur pre jeden podnik (aj keď len ako súčasť schváleného systému pomoci);

ii)

prevádzková pomoc na úsporu energie: ak je pomoc vyššia ako 5 miliónov eur pre jeden podnik na päť rokov;

iii)

prevádzková pomoc na výrobu obnoviteľnej elektriny a/alebo kombinovanú výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov: ak sa pomoc poskytuje na zariadenia vyrábajúce elektrinu z obnoviteľných zdrojov v prevádzkach s výslednou kapacitou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov nad 125 MW;

iv)

prevádzková pomoc na výrobu biopaliva: ak sa pomoc poskytuje na zariadenia na výrobu biopaliva v prevádzkach s výslednou produkciou nad 150 000 t ročne;

v)

prevádzková pomoc na kogeneráciu: ak sa pomoc poskytuje na zariadenie pre kogeneráciu s výslednou kapacitou kogenerácie elektriny nad 200 MW. Pomoc na výrobu tepla kogeneráciou sa posudzuje v kontexte notifikácie na základe kapacity elektriny.

(161)

Členské štáty môžu poskytnúť prevádzkovú pomoc na nové technologické zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie na základe výpočtu ušetrených externých nákladov. Ak je táto metóda použitá na určenie výšky pomoci, opatrenie sa musí notifikovať a byť predmetom podrobného posúdenia, bez ohľadu na prahové hodnoty v bode 160(b)(iii). Ušetrené externé náklady predstavujú peňažné vyčíslenie dodatočnej environmentálnej škody, ktorú by znášala spoločnosť, ak by rovnaké množstvo energie vyrobil výrobný závod fungujúci s konvenčnými formami energie. Vypočítavajú sa na základe rozdielu medzi externými nákladmi, ktoré vyprodukujú a nezaplatia výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov na jednej strane, a externými nákladmi, ktoré vyprodukujú a nezaplatia výrobcovia energie z neobnoviteľných zdrojov na druhej strane. Na tieto výpočty musia členské štáty použiť medzinárodne uznávanú metódu výpočtu, ktorú schválila Komisia. Tá musí okrem iného zabezpečiť odôvodnenú a kvantifikovanú komparatívnu analýzu nákladov spolu s posúdením externých nákladov konkurenčných výrobcov energie a preukázať, že pomoc skutočne kompenzuje externé náklady, ktoré sa takto ušetrili.

(162)

V každom prípade musia firmy sumu pomoci poskytnutú výrobcom nad rámec výšky pomoci vyplývajúcej z možnosti 1 uvedené v bode 109 pre prevádzkovú pomoc na obnoviteľné zdroje energie znova investovať do obnoviteľných zdrojov energie v súlade s oddielom 3.1.6.1.

(163)

Ak členské štáty zabezpečia plnú spoluprácu a včas poskytnú adekvátne informácie, Komisia urobí všetko preto, aby bolo zisťovanie vykonané načas. Členské štáty sa vyzývajú, aby predložili všetky prvky, ktoré považujú za užitočné na posúdenie prípadu. Členské štáty sa môžu opierať predovšetkým o posúdenie predchádzajúcich systémov alebo opatrení štátnej pomoci, hodnotenia vplyvu, ktoré vypracováva grantový orgán, a ďalšie štúdie súvisiace s ochranou životného prostredia.

(164)

Podrobné posúdenie je proporcionálne posúdenie, ktoré závisí od potenciálu prípadu narušiť hospodársku súťaž. Čiže skutočnosť, že sa vykoná podrobné posúdenie, nevyhnutne neznamená, že je potrebné začať konanie vo veci formálneho zisťovania, hoci k tomu môže dôjsť pri určitých opatreniach.

5.2.   Kritériá posúdenia jednotlivých prípadov z ekonomického hľadiska

(165)

Podrobné posúdenie sa vypracuje na základe pozitívnych a negatívnych prvkov vymedzených v oddieloch 5.2.1. a 5.2.2, ktoré sa uplatňujú navyše nad rámec kritérií uvedených v kapitole 3. Uvedené intenzity pomoci sa v žiadnom prípade nesmú prekročiť. Okrem toho sa podrobné posúdenie vypracuje na základe konkrétnych pozitívnych a negatívnych prvkov vtedy, ak sú pre túto formu pomoci významné.

5.2.1.   Pozitívne účinky pomoci

(166)

Skutočnosť, že pomoc motivuje podniky k ochrane životného prostredia, ktorú by inak nevykonali, predstavuje hlavný pozitívny prvok, ktorý sa berie do úvahy pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci.

5.2.1.1.   Existencia zlyhania trhu

(167)

Komisia nebude vo všeobecnosti zisťovať, či existujú negatívne externality súvisiace s určitými typmi činnosti alebo s používaním určitých tovarov, ktoré škodlivo vplývajú na životné prostredie. Komisia však overí, či je štátna pomoc zameraná na toto zlyhanie trhu a či má závažný dosah na ochranu životného prostredia. V tomto kontexte Komisia venuje pozornosť najmä očakávanému príspevku opatrenia k ochrane životného prostredia (v kvantifikovateľných pojmoch) a úrovni zamýšľanej ochrany životného prostredia v porovnaní so súčasnými normami Spoločenstva a/alebo normami iných členských štátov.

(168)

Komisia preskúma aj aspekty, ktoré môžu odôvodniť pomoc na prispôsobenie sa vnútroštátnym normám, ktoré sú prísnejšie ako normy Spoločenstva. Komisia zohľadní najmä charakter, druh a lokalitu hlavných konkurentov príjemcu pomoci, náklady na implementáciu vnútroštátnych noriem (alebo systémov obchodovania s povoleniami) pre príjemcu pomoci, v prípade, ak by sa pomoc neposkytla, a komparatívne náklady implementácie týchto noriem pre hlavných konkurentov príjemcu pomoci.

5.2.1.2.   Vhodný nástroj

(169)

Zohľadní sa, či je štátna pomoc vhodným nástrojom na dosiahnutie cieľa ochrany životného prostredia, za predpokladu, že iné, menej narúšajúce nástroje môžu dosiahnuť rovnaké výsledky, keďže štátna pomoc môže porušovať zásadu PPP.

(170)

Pri analýze zlučiteľnosti Komisia venuje osobitnú pozornosť každému hodnoteniu vplyvu pre navrhované opatrenie, ktoré členský štát mohol vykonať, vrátane posudzovania možností využitia iných politických možností ako štátnej pomoci a zohľadňuje dôkazy o tom, že sa bude rešpektovať zásada PPP.

5.2.1.3.   Motivačný účinok a nevyhnutnosť pomoci

(171)

Štátna pomoc, ak je poskytnutá na environmentálny účel, musí mať vždy motivačný účinok, čiže jej výsledkom musí byť zmena správania príjemcu a zvýšenie úrovne ochrany životného prostredia. Pomoc nemožno považovať za nevyhnutnú len preto, lebo zvyšuje úroveň ochrany životného prostredia. Výhody nových investícií alebo výrobných metód zvyčajne nie sú obmedzené iba na ich environmentálne vplyvy.

(172)

Okrem výpočtu mimoriadnych nákladov načrtnutého v kapitole 3, Komisia vo svojej analýze zohľadní tieto prvky:

a)

protichodnú situáciu: musí byť predložený dôkaz o konkrétnom(-nych) opatrení(-iach), ktoré by podnik bez pomoci neprijal, napr. o novej investícii, výrobnom procese šetrnejšom k životnému prostrediu a/alebo o novom výrobku, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu;

b)

očakávané environmentálne vplyvy súvisiace so zmenou správania: Prítomný musí byť aspoň jeden z týchto prvkov:

i)

Zvýšenie úrovne ochrany životného prostredia: zmenšenie konkrétneho druhu znečistenia, ktoré by sa nezmenšilo bez pomoci;

ii)

Urýchlenie implementácie budúcich noriem: Skorší začiatok znižovania znečistenia v dôsledku pomoci;

c)

výrobné výhody: ak existujú ďalšie výhody spojené s investíciou v zmysle zvýšenej kapacity, produktivity, zníženia nákladov alebo kvality, motivačný účinok je obvykle nižší. Ide najmä o prípad, keď sú výhody počas životnosti investície podstatné, možno do takej miery, že mimoriadne environmentálne náklady môžu byť kompenzované aj bez pomoci;

d)

trhové podmienky: na niektorých trhoch, môže existovať, najmä kvôli imidžu výrobku a označovaniu výrobných metód, konkurenčný tlak na udržiavanie vysokej úrovne ochrany životného prostredia. Ak existuje dôkaz o tom, že ochrana životného prostredia, ktorá je výsledkom pomoci, vychádza nad rámec bežného trhového správania, je viac pravdepodobné, že pomoc má motivačný účinok;

e)

možné budúce záväzné normy: ak prebiehajú rokovania na úrovni Spoločenstva o zavedení nových alebo prísnejších záväzných noriem, na ktoré sa má dané opatrenie zacieliť, motivačný účinok pomoci je obvykle nižší;

f)

úroveň rizika: ak existuje určité riziko, že investícia bude menej produktívna ako sa očakávalo, motivačný účinok pomoci je obvykle vyšší;

g)

úroveň ziskovosti: ak je úroveň ziskovosti danej činnosti negatívna v časovom horizonte, do ktorého sa investícia úplne odpíše, alebo dokedy má platiť prevádzková pomoc so zreteľom na všetky výhody a riziká uvedené v tomto bode, pomoc má zvyčajne motivačný účinok.

(173)

Ak podnik prijíma vnútroštátne normy prísnejšie ako sú normy Spoločenstva alebo pri neexistencii noriem Spoločenstva, Komisia overí, či by bol príjemca pomoci výrazne postihnutý v podobe zvýšených nákladov, a či by nebol schopný znášať náklady spojené s okamžitou implementáciou vnútroštátnych noriem.

5.2.1.4.   Proporcionalita pomoci

(174)

Členské štáty by mali poskytnúť dôkazy o tom, že pomoc je nevyhnutná, že jej výška nepresahuje nevyhnutné minimum a že výberový proces je primeraný. Komisia vo svojej analýze posudzuje tieto prvky:

a)

správny výpočet oprávnených nákladov: dôkaz, že oprávnené náklady skutočne zahŕňajú iba mimoriadne náklady nevyhnutné na dosiahnutie úrovne ochrany životného prostredia;

b)

výberový proces: Výberový proces by sa mal viesť nediskriminačným, transparentným a otvoreným spôsobom bez zbytočného vylučovania spoločností, ktoré môžu súťažiť s projektmi, ktoré riešia rovnaký environmentálny cieľ. Výberový proces by mal viesť k výberu príjemcov, ktorí sa môžu zamerať na environmentálny cieľ s využitím najnižšej sumy pomoci alebo najefektívnejšie z hľadiska nákladov;

c)

pomoc obmedzená na minimum: Dôkaz o tom, že suma pomoci nie je vyššia ako rozdiel v ziskovosti vrátane bežnej návratnosti v časovom období, v ktorom bude investícia úplne odpísaná.

5.2.2.   Analýza narušenia hospodárskej súťaže a obchodu

(175)

Pri posudzovaní negatívnych účinkov opatrenia pomoci Komisia zameria svoju analýzu narušení hospodárskej súťaže na predvídateľný vplyv environmentálnej pomoci na hospodársku súťaž medzi podnikmi na dotknutých trhoch s výrobkami (60).

(176)

Ak je pomoc primeraná, čiže ak výpočet mimoriadnych investičných alebo prevádzkových nákladov zohľadňuje všetky výhody pre podnik, negatívny vplyv pomoci bude pravdepodobne obmedzený. Ako však už bolo uvedené v oddiele 1.3.6, aj v prípade, že pomoc je pre konkrétny podnik nevyhnutná a proporcionálna na zvýšenie ochrany životného prostredia, výsledkom takejto pomoci môže byť správanie príjemcu, ktoré narúša hospodársku súťaž. Podnik, ktorý sa snaží o zisk, obvykle zvýši úroveň ochrany životného prostredia nad rámec povinných požiadaviek len vtedy, keď sa domnieva, že pre podnik získa aspoň okrajovo nejakú výhodu.

(177)

Komisia najprv posúdi pravdepodobnosť, že príjemca bude v dôsledku pomoci schopný zvýšiť alebo udržať predaj. Komisia zváži najmä tieto prvky:

a)

zníženie alebo kompenzácia jednotkových výrobných nákladov: Ak nové zariadenie (61) povedie k zníženiu nákladov na jednotku výroby v porovnaní so situáciou bez pomoci, alebo ak pomoc nahradí časť prevádzkových nákladov, je pravdepodobnejšie, že príjemca zvýši svoj predaj. Čím vyššia je cenová elasticita výrobku, tým väčšie je narušenie hospodárskej súťaže;

b)

výrobný proces šetrnejší k životnému prostrediu: Ak príjemca získa výrobný proces, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu a ak je na základe úrovne ochrany životného prostredia bežná diferenciácia výrobku smerom k spotrebiteľom prostredníctvom označovania alebo imidžu, je pravdepodobnejšie, že príjemca zvýši svoj predaj. Čím vyššie sú preferencie spotrebiteľa environmentálnych vlastností výrobku, tým väčšie je narušenie trhu;

c)

nový výrobok: Ak príjemca získa nový alebo kvalitnejší výrobok, je pravdepodobnejšie, že zvýši svoj predaj a možno získa výhodu „prvého ťahu“. Čím vyššie sú preferencie spotrebiteľa environmentálnych vlastností výrobku, tým väčšie je narušenie trhu.

5.2.2.1.   Dynamické stimuly/vytláčanie

(178)

Štátna pomoc na ochranu životného prostredia môže byť strategicky využitá na podporu inovatívnych technológií šetrných k životnému prostrediu s cieľom poskytnúť domácim výrobcom výhodu „prvého ťahu“. V dôsledku toho môže pomoc narušiť dynamické stimuly, vytlačiť investície do konkrétnej technológie v iných členských štátoch a viesť ku koncentrácii tejto technológie v jednom členskom štáte. Tento účinok je tým vyšší, čím viac konkurentov znižuje svoje inovatívne úsilie v porovnaní s protichodnou situáciou neexistencie pomoci.

(179)

Komisia vo svojej analýze posudzuje tieto prvky:

a)

výška pomoci: Čím je pomoc vyššia, tým je pravdepodobnejšie, že časť pomoci sa môže využiť na narušenie hospodárskej súťaže. Je tomu tak najmä v prípade, ak je objem pomoci vysoký v porovnaní s objemom hlavnej činnosti príjemcu;

b)

frekvencia pomoci: Ak podnik dostáva pomoc opakovane, je pravdepodobnejšie, že pomoc naruší dynamické stimuly;

c)

trvanie pomoci: Ak sa prevádzková pomoc poskytne na dlhšie obdobie, narušenie hospodárskej súťaže je pravdepodobnejšie;

d)

postupné znižovanie pomoci: Ak sa prevádzková pomoc časom znižuje, podnik má motiváciu zlepšovať efektívnosť, čím sa narušenie dynamických stimulov časom zníži;

e)

pripravenosť plniť budúce normy: Ak pomoc umožní danému podniku plniť nové normy Spoločenstva, ktorých prijatie sa očakáva v blízkej budúcnosti, dotovaná investícia znižuje náklady investícií, ktoré by podnik musel v každom prípade urobiť;

f)

úroveň regulačných noriem vo vzťahu k environmentálnym cieľom: Čím je úroveň záväzných požiadaviek nižšia, tým je vyššie riziko, že pomoc nad rámec záväzných požiadaviek nie je potrebná a vytláča investície, alebo sa použije spôsobom, ktorý narúša dynamické stimuly;

g)

riziko krížového dotovania: Ak podnik vyrába široký sortiment výrobkov alebo vyrába rovnaký výrobok konvenčným a environmentálne šetrným procesom, riziko krížového dotovania je vyššie;

h)

technologická neutralita: Ak sa opatrenie zameriava len na jednu technológiu, riziko narušenia dynamických stimulov je vyššie;

i)

konkurenčná inovácia: Ak zahraniční konkurenti vyvinú konkurenčné technológie (konkurencia inovácie), je pravdepodobnejšie, že pomoc naruší dynamické stimuly.

5.2.2.2.   Udržiavanie neefektívnych firiem nad vodou

(180)

Štátna pomoc na ochranu životného prostredia môže byť odôvodnená ako mechanizmus prechodu na úplné rozdelenie negatívnych environmentálnych externalít. Nemala by sa používať na poskytovanie zbytočnej podpory podnikom, ktoré nie sú schopné prispôsobiť sa normám a technológiám šetrnejším k životnému prostrediu z dôvodov nízkej efektívnosti. Komisia vo svojej analýze posudzuje tieto prvky:

a)

typ príjemcu: Ak má príjemca relatívne nízku produktivitu a slabú finančnú situáciu, je pravdepodobnejšie, že pomoc prispeje k umelému udržaniu podniku na trhu;

b)

nadmerná kapacita v odvetví, na ktorý je zacielená pomoc: V odvetviach s nadmernou kapacitou je riziko vyššie, že investičná pomoc udrží nadmernú kapacitu a zachová neefektívne trhové štruktúry;

c)

obvyklé správanie v odvetví, na ktorý je zacielená pomoc: Ak rovnakú úroveň ochrany životného prostredia dosiahli iné podniky v odvetví bez pomoci, je pravdepodobnejšie, že pomoc poslúži na udržanie neefektívnych trhových štruktúr. Teda, čím slabší je dôkaz o tom, že príjemca rešpektuje zásadu PPP a čím vyšší je podiel externých environmentálnych nákladov, ktorý internalizujú konkurenti príjemcu, tým výraznejšie je narušenie hospodárskej súťaže;

d)

relatívna dôležitosť pomoci: Čím väčšie je zníženie/kompenzácia variabilných výrobných nákladov, tým väčšie je narušenie hospodárskej súťaže;

e)

výberový proces: Ak sa výberový proces uskutočňuje nediskriminačným, transparentným a otvoreným spôsobom, je menej pravdepodobné, že pomoc prispeje k umelému udržaniu podniku na trhu. Čím je rozmiestnenie dotácii rozsiahlejšie (v zmysle pokrytia príslušného trhu) a viac konkurenčné (v zmysle aukcií/verejného obstarávania), tým je narušenie hospodárskej súťaže nižšie;

f)

selektívnosť: Ak sa opatrenie poskytnutia pomoci týka relatívne vysokého počtu potenciálnych príjemcov, ak sa týka všetkých podnikov na príslušnom trhu a ak nevylučuje spoločnosti, ktoré riešia rovnaký environmentálny cieľ, tým menej pravdepodobné je, že pomoc udrží na trhu neefektívne firmy.

5.2.2.3.   Trhová sila/vylučovacie správanie

(181)

Pomoc na ochranu životného prostredia poskytnutá príjemcovi môže byť použitá na posilnenie alebo udržanie jeho trhovej sily na danom trhu výrobkov. Pred poskytnutím pomoci posúdi Komisia trhovú silu daného príjemcu a zmenu trhovej sily, ktorú možno očakávať v dôsledku pomoci. Pomoc na ochranu životného prostredia poskytnutú príjemcovi s významnou trhovou silou môže tento príjemca využiť na posilnenie alebo udržanie svojej trhovej sily ďalším odlíšením svojich výrobkov alebo vylúčením súperov. Nie je pravdepodobné, že by Komisia zistila hrozby narušenia hospodárskej súťaže súvisiace s trhovou silou na trhoch, kde každý príjemca pomoci má trhový podiel nižší ako 25 % a na trhoch, kde je Herfindahl-Hirschmanov index trhovej koncentrácie nižší ako 2 000.

(182)

Komisia vo svojej analýze posudzuje tieto prvky:

a)

trhová sila príjemcu pomoci a štruktúra trhu: Ak má príjemca už dominantné postavenie na ovplyvnenom trhu (62), opatrenie pomoci môže jeho dominantné postavenie posilniť ďalším oslabením prekážok hospodárskej súťaže, ktoré môžu konkurenti klásť na podnik príjemcu;

b)

vstup nových účastníkov na trh: Keď sa pomoc dotýka trhov s výrobkami alebo technológiami, ktoré konkurujú výrobkom, v ktorých má príjemca pomoci rozhodujúce postavenie a trhovú silu, pomoc sa môže strategicky využiť na zabránenie vstupu nových účastníkov. Ak teda pomoc nie je dostupná pre potenciálnych nových účastníkov vstupujúcich na trh, riziko, že pomoc naruší hospodársku súťaž, je vyššie;

c)

diferenciácia výrobkov a cenová diskriminácia: Pomoc môže mať negatívny účinok, spočívajúci v uľahčení diferenciácie výrobkov a v cenovej diskriminácii uplatňovanej príjemcom pomoci v neprospech spotrebiteľov;

d)

sila kupujúcich: Ak na trhu existujú silní kupujúci, je menej pravdepodobné, že príjemca pomoci s trhovou silou môže zvýšiť ceny voči na silným kupujúcim. Teda čím vyššia je sila kupujúcich, tým menej je pravdepodobné, že pomoc poškodí spotrebiteľov.

5.2.2.4.   Vplyv na obchod a umiestnenie

(183)

Štátna pomoc na ochranu životného prostredia môže na niektorých územiach priniesť výhody v podobe priaznivejších výrobných podmienok, ktoré vyplývajú najmä z porovnateľne nižších výrobných nákladov v dôsledku pomoci, alebo z vyšších výrobných noriem dosiahnutých prostredníctvom pomoci. Výsledkom môže byť sťahovanie spoločností na dotované územia alebo presmerovanie obchodných tokov do dotovanej oblasti.

(184)

V dôsledku toho pomoc presunie zisky do členského štátu na trh výrobku, ktorého sa pomoc týka, ako aj na trhy vstupov.

(185)

Vo svojej analýze Komisia posúdi, či existuje dôkaz, že príjemca uvažoval o inom umiestnení svojej investície; v tomto prípade je pravdepodobnejšie, že pomoc značne naruší hospodársku súťaž.

5.2.3.   Vyváženie a rozhodnutie

(186)

Na základe týchto pozitívnych a negatívnych prvkov Komisia vyvažuje účinky opatrenia a určuje, či výsledné narušenia hospodárskej súťaže nepriaznivo ovplyvňujú obchodné podmienky v rozpore so spoločným záujmom. V ideálnom prípade by mali byť negatívne a pozitívne účinky vyjadrené rovnakými referenčnými hodnotami (napríklad ušetrené externé náklady vs. straty na zisku konkurenta v peňažných jednotkách).

(187)

Vo všeobecnosti platí, že čím vyššie sú environmentálne výhody a jasnejšie stanovené, že výška pomoci je obmedzená na nevyhnutné minimum, tým je pravdepodobnejšie pozitívne hodnotenie. Na druhej strane, čím väčšie sú náznaky, že pomoc značne naruší hospodársku súťaž, tým je pravdepodobnejšie negatívne hodnotenie. Ak sú očakávané pozitívne účinky rozsiahle a je pravdepodobné, že narušenie hospodárskej súťaže bude výrazné, hodnotenie bude závisieť od rozsahu, v akom pozitívne účinky prevažujú nad negatívnymi účinkami.

(188)

Komisia môže nevzniesť námietky voči notifikovanému opatreniu pomoci bez toho, aby začala konanie vo veci formálneho zisťovania, alebo na základe konania vo veci formálneho zisťovania stanoveného v článku 6 nariadenia (ES) č. 659/1999 môže rozhodnúť podľa článku 7 tohto nariadenia o ukončení konania. Ak prijme podmienené rozhodnutie v zmysle článku 7 ods. 4 tohto nariadenia, môže napríklad zvážiť uloženie nasledujúcich podmienok, ktoré musia byť proporcionálne a musia znížiť výsledné narušenie alebo ovplyvnenie obchodu:

a)

nižšie intenzity pomoci ako sú maximálne intenzity pomoci povolené v kapitole 3;

b)

oddelenie účtov s cieľom zabrániť krížovej dotácii z jedného trhu na druhý, keď príjemca pôsobí na viacerých trhoch;

c)

dodatočné požiadavky, ktoré je potrebné dodržať s cieľom zlepšiť environmentálny účinok opatrenia;

d)

nediskriminovanie ostatných potenciálnych príjemcov (zníženie selektívnosti).

6.   KUMULÁCIA

(189)

Stropy pomoci stanovené podľa týchto usmernení sa uplatňujú bez ohľadu na to, či je podpora pre dotovaný projekt financovaná úplne zo štátnych prostriedkov, alebo ju čiastočne financuje Spoločenstvo.

(190)

Pomoc povolenú podľa týchto usmernení nemožno kombinovať s inou štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy ani s inými formami financovania, ktoré poskytuje Spoločenstvo, ak je výsledkom takéhoto prekrytia vyššia intenzita pomoci než v týchto usmerneniach. Ak je však výdavok oprávnený na pomoc na ochranu životného prostredia vcelku alebo sčasti oprávnený aj na pomoc na iné účely, spoločná časť podlieha najpriaznivejšiemu stropu pomoci podľa platných pravidiel.

(191)

Pomoc na ochranu životného prostredia sa nesmie pri rovnakých oprávnených nákladoch kumulovať s pomocou de minimis, ak je výsledkom takejto kumulácie intenzita pomoci vyššia než intenzita stanovená v týchto usmerneniach.

7.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

7.1.   Podávanie výročných správ

(192)

V súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 659/1999 a nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (63), musia členské štáty predložiť Komisii výročné správy.

(193)

Pokiaľ ide o veľké podniky, okrem požiadaviek stanovených v týchto usmerneniach musia výročné správy o opatreniach environmentálnej pomoci obsahovať pre každú schválenú schému aj tieto informácie:

mená príjemcov,

výšku pomoci pre jednotlivých príjemcov,

intenzitu pomoci,

opis cieľa opatrenia a typu ochrany životného prostredia, ktorý má toto opatrenie podporovať,

odvetvia činnosti, v ktorých sa realizujú podporované projekty;

vysvetlenie, akým spôsobom sa prihliadalo na motivačný účinok, t. j. používanie ukazovateľov a kritérií uvedených v kapitole 5.

(194)

V prípade zníženia dane alebo oslobodenia od dane stačí, ak členský štát predloží text zákonného(-ých) a/alebo regulačného(-ých) opatrení, ktorý je základom pomoci, podrobne uvedie kategórie podnikov, ktoré majú prospech zo zníženia dane alebo oslobodenia od dane, a odvetvia hospodárstva najviac ovplyvnené týmto znížením dane, resp. oslobodením od dane.

(195)

Výročné správy sa uverejňujú na internetovej stránke Komisie.

7.2.   Transparentnosť

(196)

Komisia je toho názoru, že na zlepšenie transparentnosti štátnej pomoci v Spoločenstve sú potrebné ďalšie opatrenia. Je potrebné zabezpečiť najmä to, aby členské štáty, hospodárski prevádzkovatelia, zainteresované strany a samotná Komisia mali ľahký prístup k úplnému zneniu všetkých platných schém environmentálnej pomoci.

(197)

To sa dá ľahko dosiahnuť vytvorením prepojených internetových stránok. Z tohto dôvodu bude Komisia pri skúmaní schém environmentálnej pomoci systematicky od príslušných členských štátov vyžadovať, aby zverejnili úplné konečné znenie všetkých schém pomoci na internete a oznámili Komisii internetovú adresu publikácie. Schéma sa nesmie uplatňovať pred zverejnením informácií na internete.

7.3.   Monitorovanie a hodnotenie

(198)

Členské štáty musia zabezpečiť vedenie podrobných záznamov o poskytovaní pomoci na environmentálne opatrenia. Takéto záznamy, ktoré musia obsahovať všetky informácie potrebné na určenie, či boli dodržané oprávnené náklady a maximálna povolená intenzita pomoci, sa musia uchovávať 10 rokov od dátumu poskytnutia pomoci a na požiadanie predkladať Komisii.

(199)

Komisia požiada členské štáty o poskytnutie týchto informácií, aby mohla vykonať hodnotenie týchto usmernení po štyroch rokoch po ich uverejnení (64).

7.4.   Vhodné opatrenia

(200)

Komisia týmto navrhuje členským štátom na základe článku 88 ods. 1 Zmluvy o ES tieto vhodné opatrenia pre ich príslušné súčasné schémy environmentálnej pomoci:

Členské štáty by mali v tých prípadoch, keď je to potrebné, zmeniť a doplniť uvedené schémy tak, aby ich zosúladili s týmito usmerneniami, a to do 18 mesiacov po ich uverejnení, pričom platia tieto výnimky:

i)

Členské štáty by mali podľa potreby zmeniť a doplniť schémy týkajúce sa pomoci vo forme zníženia daní alebo oslobodenia od nich podľa smernice 2003/96/ES, do 31. decembra 2012;

ii)

nový prah uvedený v bode 160 pre individuálne projekty sa uplatní odo dňa nasledujúceho po uverejnení týchto usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie;

iii)

povinnosť poskytovať podrobnejšie výročné správy sa bude uplatňovať na pomoc podľa existujúcich schém pomoci od 1. januára 2009.

(201)

Členské štáty sa vyzývajú, aby dali svoj výslovný bezpodmienečný súhlas s týmito navrhovanými opatreniami do dvoch mesiacov od dátumu uverejnenia týchto usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak Komisia nedostane odpoveď, bude predpokladať, že daný členský štát nesúhlasí s navrhovanými opatreniami.

7.5.   Uplatňovanie, platnosť a revízia

(202)

Tieto usmernenia sa budú uplatňovať od prvého dňa po dátume ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie a nahradia Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci z 3. februára 2001 (65).

(203)

Tieto usmernenia sa uplatňujú do 31. decembra 2014. Po konzultácii s členskými štátmi ich Komisia pred týmto dátumom môže zmeniť a doplniť na základe posúdení dôležitých otázok politiky hospodárskej súťaže alebo environmentálnej politiky, alebo aby zohľadnila iné oblasti politiky alebo medzinárodné záväzky Spoločenstva. Takéto zmeny a doplnenia môžu byť potrebné najmä vzhľadom na budúce medzinárodné dohody v oblasti zmeny klímy a budúce európske právne predpisy týkajúce sa zmeny klímy. Po štyroch rokoch od dátumu uverejnenia týchto usmernení Komisia vykoná hodnotenie týchto usmernení na základe faktických informácií a výsledkov rozsiahlych konzultácií, ktoré Komisia uskutoční predovšetkým na základe údajov poskytnutých členskými štátmi. Výsledky hodnotenia budú k dispozícii Európskemu parlamentu, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a členským štátom.

(204)

Komisia uplatní tieto usmernenia na všetky notifikované opatrenia pomoci, v súvislosti s ktorými bola požiadaná prijať rozhodnutie po uverejnení týchto usmernení v úradnom vestníku dokonca aj vtedy, ak boli projekty notifikované pred ich uverejnením. Patrí sem aj individuálna pomoc poskytnutá podľa schválených schém pomoci a oznámená Komisii na základe povinnosti individuálne oznamovať takúto pomoc.

(205)

V súlade s oznámením Komisie o určení pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (66), Komisia v prípadoch neoznámenej pomoci uplatňuje:

a)

tieto usmernenia, ak pomoc bola poskytnutá po ich uverejnení;

b)

vo všetkých ostatných prípadoch usmernenia platné v čase poskytnutia pomoci.


(1)  KOM(2005) 107 v konečnom znení.

(2)  Pozri odsek 10 Akčného plánu štátnej pomoci.

(3)  Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

(4)  Prioritné oblasti sú: zmena klímy, príroda a biodiverzita, životné prostredie a zdravie a prírodné zdroje a odpad. Zdravie nie je predmetom týchto usmernení.

(5)  Zo zreteľom na posledne menované pozri Zelenú knihu o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík, 28. marca 2007, KOM(2007) 140 v konečnom znení.

(6)  Ú. v. ES C 37, 3.2.2001, s. 3.

(7)  Porov. Akčný plán štátnej pomoci ods. 11 a 20, podrobnejšie rozpracované v oznámení o inovácii (KOM(2005) 436 v konečnom znení z 21.9.2005).

(8)  Sem môžu patriť také činnosti, ako je vypúšťanie chemického znečistenia do prostredia, alebo napr. fyzická zmena vodného prostredia, ktorá vedie k narúšaniu ekosystémov, alebo činností, ktoré majú negatívny vplyv na stav vodných zdrojov.

(9)  Výsledkom výroby šetrnejšej k životnému prostrediu môžu byť napr. lepšie možnosti recyklácie odpadových materiálov a tým generovanie dodatočných príjmov. Existuje tiež možnosť zvýšenia ceny alebo predaja výrobkov, ktoré sú vnímané ako šetrnejšie k životnému prostrediu, a tým atraktívnejšie pre spotrebiteľa.

(10)  Výroba šetrnejšia k životnému prostrediu môže značne znížiť spotrebu energie a vstupných materiálov.

(11)  Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).

(12)  Pomoc poskytnutá vo forme fiškálnej pomoci v súlade s kapitolou 3 bude predmetom podrobného posúdenia, ak budú prekročené prahové hodnoty uvedené v kapitole 5.

(13)  KOM(2007) 1 v konečnom znení.

(14)  Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

(15)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8.

(16)  KOM(2006) 845 v konečnom znení.

(17)  KOM(2008) 19 v konečnom znení. Po prijatí smernice Európskym parlamentom a Radou uplatní Komisia kritérium udržateľnosti v konečnom texte.

(18)  Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1). Najmä článok 4 ods. 7 stanovuje kritériá v súvislosti s povoľovaním nových modifikácií vodných útvarov.

(19)  Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.

(20)  KOM(2006) 545 v konečnom znení.

(21)  Odpadové hospodárstvo zahŕňa opätovné využitie, recykláciu a zhodnotenie.

(22)  Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(23)  Komisia môže prehodnotiť prístup k tomuto druhu pomoci pri revízii smernice 2003/96/ES.

(24)  Tieto usmernenia sa nezaoberajú pojmom štátnej pomoci, ktorý vyplýva z článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a z judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa.

(25)  Ú. v. EÚ L 223, 15.8.2006, s. 1.

(26)  Ú. v. EÚ C 319, 27.12.2006, s. 1.

(27)  Ú. v. ES L 228, 9.9.1996, s. 1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1).

(28)  Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1.

(29)  Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 20. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1976/2006 (Ú. v. EÚ L 368, 23.12.2006, s. 85). Po prijatí nového nariadenia o skupinových výnimkách týkajúcich sa pomoci na podporu vzdelávania bude platiť nové nariadenie.

(30)  Ú. v. ES L 10, 13.1.2001, s. 33. Nariadenie naposledy zmenené doplnené nariadením (ES) č. 1976/2006. Po prijatí nového nariadenia o skupinových výnimkách týkajúcich sa pomoci pre MSP bude platiť nové nariadenie.

(31)  Prijaté Komisiou 26. júla 2001 a oznámené členským štátom listom zn. SG(2001) D/290869 zo 6. augusta 2001.

(32)  Pozri návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o geologickom ukladaní oxidu uhličitého COM(2008) 18 v konečnom znení.

(33)  Pozri najmä šiesty environmentálny akčný program.

(34)  Z toho vyplývajúce normy alebo ciele stanovené na úrovni Spoločenstva, ktoré sú záväzné pre členské štáty, ale nie pre jednotlivé podniky, sa nepovažujú za „normy Spoločenstva“.

(35)  KOM(2008) 19 v konečnom znení. Po prijatí smernice Európskym parlamentom a Radou uplatní Komisia kritérium udržateľnosti v konečnom texte.

(36)  Ú. v. EÚ L 32, 6.2.2007, s. 183.

(37)  Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/75/ES (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 100).

(38)  Odporúčanie Rady z 3. marca 1975 týkajúce sa rozvrhu nákladov a činnosti verejnej správy v záležitostiach životného prostredia (Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 1).

(39)  Odporúčanie z 3. marca 1975 týkajúce sa rozvrhu nákladov a činnosti verejnej správy v záležitostiach životného prostredia.

(40)  Pomoc na včasné prispôsobenie sa budúcim normám a na obstaranie nových dopravných prostriedkov je však možné poskytnúť v prípade splnenia podmienok uvedených v oddieloch 3.1.3 a 3.1.2.

(41)  Pri posúdení bodu 78.b), ak možno na porovnanie ekologických inovačných činností so štandardnými neinovačnými činnosťami použiť kvantitatívne parametre, „výrazne vyššie“ znamená, že medzné zlepšenie očakávané od ekologicky inovačných činností z hľadiska zníženia environmentálneho rizika alebo znečistenia, prípadne vyššej efektívnosti energie alebo zdrojov, by malo byť aspoň dvakrát také vysoké ako medzné zlepšenie, ktoré sa očakáva od všeobecného vývoja porovnateľných neinovačných činností.

Ak navrhovaný prístup nie je pre daný prípad vhodný, alebo ak nie je možné kvantitatívne porovnanie, súbor so žiadosťou o štátnu pomoc by mal obsahovať podrobný opis metódy použitej na posúdenie tohto kritéria, ktorá zabezpečí štandard porovnateľný so štandardom navrhovanej metódy.

(42)  Napríklad vtedy, ak by sa zdokonalil existujúci výrobný proces a je možné jasne určiť tie časti, ktoré zlepšujú environmentálnu výkonnosť.

(43)  Pojem výrobné náklady treba chápať ako náklady očistené od akejkoľvek pomoci, ale vrátane normálnej výšky zisku.

(44)  S výnimkou financovania infraštruktúry diaľkového vykurovania, ktoré nepatrí do pôsobnosti týchto usmernení, ale sa bude posudzovať iba podľa článku 87 ods. 3 písm. c).

(45)  Klasifikácia uvedená v oznámení Komisie o revízii stratégie Spoločenstva pre odpadové hospodárstvo (KOM(96) 399 v konečnom znení, 30.7.1996). V tomto oznámení Komisia zdôrazňuje, že odpadové hospodárstvo je prioritným cieľom Spoločenstva na zníženie rizík pre životné prostredie. Na pojem nakladanie s odpadom treba hľadieť z troch uhlov: opätovné využitie, recyklácia a zhodnotenie. Odpad, ktorého produkcia je nevyhnutná, sa musí spracovať a bezpečne odstrániť. V oznámení o tematickej stratégii prevencie a recyklácie odpadu (KOM(2005) 666) Komisia znova zdôraznila, že sa naďalej pridržiava týchto zásad a počíta s konkrétnymi opatreniami na podporu prevencie, ako je ekologické vytváranie procesov a výrobkov alebo podnety pre MSP prijať opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu a recyklovanie.

(46)  „Bežný stav“ znamená proces, v ktorom je využitie odpadového produktu na výrobu koncového výrobku bežnou, ekonomicky ziskovou praxou. V príslušných prípadoch sa pojem „bežný stav“ musí interpretovať z perspektívy technológie v Spoločenstve a spoločného trhu.

(47)  Ak sa investícia týka výlučne ochrany životného prostredia bez akýchkoľvek iných ekonomických výhod, pri určovaní oprávnených nákladov sa neuplatňuje žiadne ďalšie znižovanie.

(48)  Rekultivačné práce vykonávané orgánmi verejnej moci na vlastnom pozemku nepodliehajú ako také článku 87 zmluvy. Problémy štátnej pomoci však môžu vzniknúť vtedy, ak sa pozemok po rekultivácii predá za cenu nižšiu, ako je jeho trhová hodnota. V tejto súvislosti sa stále uplatňuje oznámenie Komisie „Prvky štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov orgánmi verejnej moci“ (Ú. v. ES C 209, 10.7.1997, s. 3).

(49)  Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368).

(50)  Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/101/ES (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 18).

(51)  Komisia posúdila štátnu pomoc zahrnutú v národných alokačných plánoch podľa EU ETS za obdobie obchodovania do 31. decembra 2012 na základe kritérií stanovených v bode 140.

(52)  Pozri bod 70(15).

(53)  Napríklad zníženia alebo oslobodenia od daní, ktoré nie sú upravené právnymi predpismi Spoločenstva, alebo sú nižšie ako minimálna úroveň zdaňovania Spoločenstva.

(54)  Ako sa uvádza v pokynoch Komisie o definovaní príslušných trhov na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (Ú. v. ES C 372, 9.12.1997, s. 5).

(55)  So zreteľom na energetické výrobky a elektrinu sa bude „energeticky náročný podnik“ podľa definície článku 17 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96/ES považovať za spĺňajúci toto kritérium, pokiaľ bude mať toto ustanovenie účinnosť.

(56)  Ako sa uvádza v pokynoch Komisie o definovaní relevantných trhov na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva.

(57)  Pre tieto účely nie je podstatné, či monitorovanie uskutočňuje verejnoprávny alebo súkromný orgán.

(58)  To platí aj bez ohľadu na to, či má jednotlivý príjemca výhody zároveň z oslobodenia alebo zníženia dane podľa kapitoly 4.

(59)  Oslobodenia a zníženia environmentálnych daní patriace do kapitoly 4 týchto usmernení nebudú predmetom podrobného posúdenia. Pomoc poskytnutá vo forme fiškálnej pomoci v súlade s oddielom 3 bude však predmetom podrobného posúdenia, ak budú prekročené prahové hodnoty uvedené v tomto bode.

(60)  Pomoc môže ovplyvniť viacero trhov, lebo vplyv pomoci nemusí byť obmedzený len na trh príslušnej podporovanej činnosti, ale môže sa rozšíriť aj na ďalšie trhy, ktoré sú s týmto trhom spojené buď preto, že sa v reťazci nachádzajú vyššie, nižšie, alebo trh dopĺňajú, alebo na nich príjemca už pôsobí, alebo môže pôsobiť v blízkej budúcnosti.

(61)  Výpočet mimoriadnych nákladov nemusí v plnej miere pokryť všetky prevádzkové výhody, pretože výhody nie sú odpočítané počas životnosti investície. Okrem toho môže byť ťažké zohľadniť určité typy výhod napr. výhody súvisiace so zvýšenou produktivitou a zvýšená výroba s nezmenenou kapacitou.

(62)  Pomoc môže ovplyvniť viacero trhov, lebo vplyv pomoci nemusí byť obmedzený len na trh príslušnej podporovanej činnosti, ale môže sa rozšíriť aj na ďalšie trhy, ktoré sú s týmto trhom spojené buď preto, že sa v reťazci nachádzajú vyššie, nižšie, alebo trh dopĺňajú, alebo na nich príjemca už pôsobí, alebo môže pôsobiť v blízkej budúcnosti.

(63)  Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1935/2006 (Ú. v. EÚ L 407, 30.12.2006, s. 1).

(64)  V tomto procese môžu členské štáty pomôcť Komisii poskytnutím svojich ex post hodnotení systémov a individuálnych opatrení.

(65)  Ú. v. ES C 37, 3.2.2001, s. 3.

(66)  Ú. v. ES C 119, 22.5.2002, s. 22.


PRÍLOHA

PREHĽADNÁ TABUĽKA INTENZITY POMOCI NA INVESTÍCIE VYJADRENEJ AKO ČASŤ OPRÁVNENÝCH NÁKLADOV

 

Malý podnik

Stredný podnik

Veľký podnik

Pomoc pre podniky, ktoré uplatňujú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva

70 %

80 % pri ekologickej inovácii

100 % pri výberovom konaní

60 %

70 % pri ekologickej inovácii

100 % pri výberovom konaní

50 %

60 % pri ekologickej inovácii

100 % pri výberovom konaní

Pomoc na environmentálne štúdie

70 %

60 %

50 %

Pomoc na včasnú adaptáciu na budúce normy Spoločenstva

 

 

 

viac než tri roky

25 %

20 %

15 %

1 až 3 roky

20 %

15 %

10 %

pred nadobudnutím účinnosti

 

 

 

Pomoc na odpadové hospodárstvo

70 %

60 %

50 %

Pomoc na obnoviteľné zdroje energie

80 %

100 % pri výberovom konaní

70 %

100 % pri výberovom konaní

60 %

100 % pri výberovom konaní

Pomoc na úsporu energie

Pomoc na kogeneračné zariadenia

80 %

100 % pri výberovom konaní

70 %

100 % pri výberovom konaní

60 %

100 % pri výberovom konaní

Pomoc na diaľkové vykurovanie s využitím konvenčnej energie

70 %

100 % pri výberovom konaní

60 %

100 % pri výberovom konaní

50 %

100 % pri výberovom konaní

Pomoc na rekultiváciu znečistených plôch

100 %

100 %

100 %

Pomoc na premiestnenie podnikov

70 %

60 %

50 %


Top