23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/67

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor chcel v súlade s rôznymi stanoviskami, ktoré vypracováva ako svoj príspevok k rámcu európskej politiky cestovného ruchu, vypracovať stanovisko k tzv. sociálnemu cestovnému ruchu, v ktorom by urobil analýzu jeho pôvodu, vývoja a súčasného stavu v Európe, skúseností z rôznych členských štátov a hodnôt, ktoré reprezentuje. EHSV chce predovšetkým poskytnúť odporúčania zamerané na verejné a súkromné inštitúcie s cieľom rozšíriť sociálny cestovný ruch v Európe a sprístupniť ho všetkým. Cieľom tohto stanoviska je tiež podporiť súčasnú diskusiu o európskej politike cestovného ruchu na základe prístupu k sociálnemu cestovnému ruchu ako k neodlučiteľnej súčasti európskeho modelu cestovného ruchu.

1.2

Cestovný ruch v Európe: súčasný stav a budúce výzvy. Existujú rôzne štúdie, správy a stanoviská, ktoré sa zoširoka a z rôznych uhlov zaoberajú situáciou cestovného ruchu: hospodárskym, sociálnym aspektom a aspektom životného prostredia; jeho veľkým významom pre hospodárstvo Európy všeobecne a konkrétne pre určité krajiny; jeho pozitívnym prínosom pre blahobyt a zamestnanosť v Európe. Všetky tieto faktory sa spájajú a tvoria obraz silného potenciálu, stability a rastu. Poukazuje sa však tiež na skutočnosť, že s cestovným ruchom sa spájajú rôzne vnútorné a vonkajšie krátkodobé, strednodobé a dlhodobé problémy a hrozby: sezónnosť, využívanie alebo zneužívanie prírodných zdrojov, nedostatočná ochrana kultúrneho dedičstva a miestneho životného prostredia a znepokojenie vyvolané terorizmom, ktorý ohrozuje bezpečnosť miestnych obyvateľov a turistov. Z toho vyplýva, že s cestovným ruchom sa spájajú niektoré hlavné výzvy, ktoré bude potrebné riešiť v záujme trvalo udržateľného rozvoja. Tieto úlohy zahŕňajú sprístupnenie cestovného ruchu pre všetkých, jeho skutočný prínos k rozvoju mnohých nerozvinutých krajín na svete, udržateľnosť životného prostredia, dodržiavanie Etického kódexu cestovného ruchu, stabilitu a kvality zamestnanosti a prínos k svetovému mieru. Pre taký strategický priemysel v Európe, akým je cestovný ruch, sú tieto výzvy – a mnohé ďalšie – nevyhnutným krokom k lepšej kvalite života všetkých.

1.3

Politika cestovného ruchu v Európskej únii. Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal 6. apríla 2005 stanovisko na tému „Politika cestovného ruchu v rozšírenej Európskej únii“ , ktoré podrobne analyzovalo nielen súčasnú politiku cestovného ruchu na základe Zmluvy o Ústave, ale aj dôsledky súčasného a budúceho rozšírenia. Stanovisko pozitívne hodnotí úlohu cestovného ruchu, ktorá podporuje, koordinuje a dopĺňa ostatné európske politiky. Cestovný ruch je napríklad pevne prepojený s politikou zamestnanosti a sociálnou politikou, so zlepšením kvality, s technologickým výskumom a vývojom, ochranou spotrebiteľa, s environmentálnou politikou a rôznymi ďalšími politikami. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že cieľom tohto stanoviska je konkretizovať a analyzovať prínos sociálneho cestovného ruchu k zamestnanosti a sociálnym politikám. EHSV, v rámci kontextu rôznych stanovísk týkajúcich sa cestovného ruchu, podporuje európske politiky, ktoré sú zamerané na vytvorenie európskeho modelu cestovného ruchu, ktorý sa nezakladá nevyhnutne na právnych predpisoch, ale na hodnotách. Sociálny cestovný ruch a hodnoty, ktoré sú s ním spojené, by mohli predstavovať kľúčovú časť tohto modelu a mohli by pomôcť pri jeho vytvorení a šírení.

1.4

Úloha Lisabonskej agendy a sociálneho cestovného ruchu. Pozornosť je treba venovať výzve vytýčenej v Lisabonskej agende pre cestovný ruch, predovšetkým pre sociálny cestovný ruch. Keďže strategickým cieľom tejto agendy je, aby sa z Európy stalo „najkonkurencieschopnejšie a dynamické hospodárstvo založené na poznatkoch, schopné trvalo udržateľného rastu, ktoré poskytuje väčší počet a kvalitnejších pracovných miest a väčšiu sociálnu súdržnosť“, bude potrebné analyzovať, či sociálny cestovný ruch účinne a pozitívne prispieva k napĺňaniu tohto cieľa, akým spôsobom ho dosahuje a ako je možné rozšíriť jeho prínos. Ďalej v stanovisku bude vysvetlené, že EHSV sa domnieva, že prínos tu skutočne existuje, ale je možné ho ešte posilniť. Z toho dôvodu budú navrhnuté opatrenia pre rôzne subjekty podieľajúce sa na sociálnom cestovnom ruchu.

1.5

Základ stanoviska. Existuje široký rozsah podkladových materiálov k tomuto stanovisku, v teoretickom (štúdie, správy, časopisy) aj praktickom (aktuálne príklady iniciatív sociálneho cestovného ruchu v Európe) zmysle. Existuje mnoho príspevkov od verejných aj súkromných inštitúcií; okrem iných je potrebné spomenúť stanovisko EHSV z 29. októbra 2003 na tému „Trvalo udržateľný cestovný ruch prístupný všetkým“, ktoré zaraďuje sociálny cestovný ruch medzi 100 iniciatív (bod 5.5.2); je tiež potrebné uviesť stanovisko zo 6. apríla 2005 na tému „Politika cestovného ruchu v rozšírenej EÚ“, ktoré zahŕňa projekt európskeho sociálneho cestovného ruchu ako prípadný pilotný projekt pre spoluprácu európskych inštitúcií.

2.1

Právo na cestovný ruch ako základný kameň sociálneho cestovného ruchu. Každý má právo na oddych počas dňa, týždňa, roka a právo na voľný čas, ktorý umožňuje rozvíjať všetky aspekty osobnosti a sociálnej integrácie. Každý teda môže využiť toto právo na osobný rozvoj. Právo na cestovný ruch je bezpochyby konkrétnym výrazom tohto všeobecného práva a sociálny cestovný ruch je umocnený želaním zabezpečiť, aby bolo v praxi všeobecne dostupné. Sociálny cestovný ruch teda nie je okrajovou, alebo vedľajšou časťou všeobecného cestovného ruchu, ktorý je hlavným odvetvím vo svete, v Európe ako celku a predovšetkým v rôznych členských štátoch; naopak, predstavuje spôsob, akým možno uviesť do praxe toto všeobecne platné právo zúčastňovať sa na cestovnom ruchu, cestovať, poznávať iné regióny a krajiny – je to skutočný základ cestovného ruchu. Treba zdôrazniť, že toto právo je zakotvené v článku 7 Globálneho etického kódexu cestovného ruchu, schváleného Svetovou organizáciou cestovného ruchu (WTO) v Santiago de Chile 1. októbra 1999 a uznané OSN 21. decembra 2001.

2.2

Definícia sociálneho cestovného ruchu. Existuje mnoho názorov toho, čo sociálny cestovný ruch v skutočnosti je, a preto je ťažké presne definovať tento pojem. I keď rôzne subjekty, ktoré sa touto témou zaoberajú, používajú veľmi odlišné metódy (ako napríklad identifikácia obsahu, očakávané výsledky, ciele, názory a domnienky), vždy vychádzajú z jednej zásady: a to aby každý, vrátane najmenej zvýhodnených, mal právo na odpočinok, oddych a voľný čas počas dňa, týždňa a roka. Podľa Medzinárodného úradu pre sociálny cestovný ruch (BITS) zahŕňa sociálny cestovný ruch „všetky pojmy a javy vyplývajúce z účasti nízkopríjmových vrstiev obyvateľstva na cestovnom ruchu, ktorú umožňujú dobre definované sociálne opatrenia“. V súčasnosti BITS upravuje túto definíciu, rozširuje ju, aby zahŕňala prínos cestovného ruchu k rozvoju a solidarite.

2.2.1

Podľa Európskej komisie (1) „v niektorých krajinách organizujú sociálny cestovný ruch združenia, družstvá a odbory a je navrhnutý tak, aby bol prístupný čo najväčšiemu počtu ľudí, predovšetkým najmenej zvýhodneným vrstvám obyvateľstva“. Táto definícia, ktorá je už časom zastaraná, sa počas technických stretnutí v posledných rokoch priebežne reviduje. EHSV sa domnieva, že žiadna z týchto definícií nie je dosť presná; avšak, ako sa často stáva v sociálnych vedách, presná definícia nie je taká dôležitá ako identifikácia určitých vlastností.

2.2.2

Následne – a bez snahy podať presnú definíciu sociálneho cestovného ruchu, ale vychádzajúc z predpokladu, že cestovný ruch je všeobecným právom, ktoré by sme sa mali snažiť sprístupniť každému – môžeme povedať, že určitá činnosť má názov sociálny cestovný ruch, pokiaľ spĺňa tri podmienky:

2.2.3

Napokon, tak ako je všeobecne cestovný ruch integrovanou činnosťou, ktorá zahŕňa rôzne vrstvy, oblasti činností a sféry rozvoja, sociálny cestovný ruch zahŕňa všetky tieto iniciatívy, prostredníctvom ktorých je cestovný ruch sprístupnený osobám so špecifickými potrebami, a zároveň vytvára sociálne a hospodárske výhody pre rôzne sektory, aktivity, oblasti a skupiny.

2.3

2.4

Základy sociálneho cestovného ruchu. Podľa BITS sa sociálny cestovný ruch zakladá na piatich kritériách:

2.4.1

Právo väčšiny využívať cestovný ruch. Možno je to práve želanie, aby sa toto právo stalo skutočnosťou, ktoré najpodstatnejšie odôvodňuje a zdôrazňuje rôzne iniciatívy sociálneho cestovného ruchu. Podstatne vzrástol počet ľudí, ktorí dnes využívajú obdobie dovoleniek, čo vyplýva z rozšírenia cestovného ruchu v spoločnosti, ale ešte stále existuje veľa skupín, ktoré z rôznych príčin nemajú k dovolenkám prístup. Nedostatok finančných prostriedkov je všeobecným faktorom, ktorý bráni tomu, aby sa toto právo stalo všeobecne platným. Nie je pravdepodobné, aby verejné orgány mohli alebo chceli využívať verejné financie na zabezpečenie práva na cestovný ruch alebo dovolenky. Rôzne krajiny reagujú na túto otázku rôzne: niektoré sa viac venujú sociálnym dôvodom, kým iné sú menej proaktívne pri riešení situácie, ktorá bráni tomu, aby sa dovolenky stali prístupné všetkým. Je dôležité zdôrazniť, že sociálny cestovný ruch sa v žiadnom prípade nemôže, alebo by sa nemal, zamieňať s cestovným ruchom podradnej kvality; práve naopak, charakteristickým znakom aktivít sociálneho cestovného ruchu musí byť zabezpečenie čo najvyššej kvality vybavenia a služieb.

2.4.2

Prínos sociálneho cestovného ruchu k sociálnej integrácii. Cestovný ruch je silným hnacím mechanizmom sociálnej integrácie, podporuje kontakt s inými kultúrami, miestami, zvykmi a predovšetkým s ľuďmi: bez cestovania, dovoleniek a cestovného ruchu by nebolo možné, aby sa ľudia stretávali, rozprávali, uznávali sa navzájom ako rovnocenní, aj keď kultúrne odlišní. Táto kultúrna výmena a využívanie voľného času sú cenným prostriedkom pre osobný rozvoj turistov i miestneho obyvateľstva. Táto kultúrna výmena je cenná najmä pre mladých ľudí, pre ich intelektuálny rozvoj a obohacovanie ich všeobecného rozhľadu. V prípade EÚ by sociálny cestovný ruch mohol byť účinný pri podpore budovania Európy občanov. Je dôležité poukázať na to, že prevláda názor, že dovolenky sociálneho cestovného ruchu by sa nemali odlišovať od dovoleniek cestovného ruchu všeobecne, ale mali by podporovať sociálnu integráciu. Ponuka všeobecného cestovného ruchu by mala poskytovať rôznym skupinám sociálneho cestovného ruchu vhodné podmienky na využívanie svojich dovoleniek a nie naopak. Z toho jasne vyplýva, že je potrebné vyvinúť úsilie nielen s ohľadom na vybavenie, ale aj druh služby, a teda poskytnúť tiež odborné školenia zamestnancom v danom sektore.

2.4.3

Vytvorenie trvalo udržateľných štruktúr cestovného ruchu. V skutočnosti nemožno vždy nazývať infraštruktúry v turistických destináciach a oblastiach trvalo udržateľnými, predovšetkým preto, lebo cestovný ruch sa často rozvíjal v podmienkach krátkodobej rentability, zneužívania prírodných zdrojov a obsadenia tých najlepších oblastí – zvyčajne pobreží a hôr. Sociálny cestovný ruch, ktorý sa zameriava viac na sociálne podmienky ako na hospodárske aspekty, môže pomôcť vybudovať alebo obnoviť turistické destinácie a dodržiavať pritom hospodárske, sociálne a environmentálne kritériá trvalej udržateľnosti. Spôsob, akým sa organizujú rôzne druhy sociálneho cestovného ruchu je kľúčovým faktorom pre trvalú udržateľnosť turistických destinácií a oblastí. Ak trvalá udržateľnosť znamená hlavne vyváženie rôznych aspektov ľudskej činnosti, potom sociálny cestovný ruch je nástrojom trvalo udržateľného rozvoja pre veľa menej rozvinutých krajín, pre ktoré je cestovný ruch zdrojom hospodárskej činnosti, ktorá môže odstrániť ich chudobu.

2.4.4

Prínos k zamestnanosti a hospodárskemu rozvoju. Cestovný ruch už pravdepodobne je alebo sa jedného dňa stane najsilnejším svetovým odvetvím a jedným z najväčších prispievateľov k zamestnanosti, rozvoju, blahobytu a kvalite života obyvateľov v turistických destináciách. Sociálny cestovný ruch prispieva k tomuto hospodárskemu aspektu, ale ešte si dostatočne neuvedomuje svoju silu, svoj hospodársky význam a svoju schopnosť zabezpečiť, aby bola voľba destinácií podmienená trvalou udržateľnosťou. Spoločnosti a orgány sociálneho cestovného ruchu musia pri rozvoji svojich aktivít prihliadať nielen na hospodárske kritériá. Jedným z kritérií, ktoré by sa malo použiť, je vytvorenie stabilnej, kvalitnej zamestnanosti, ktorá je základom trvalo udržateľného rozvoja turistických destinácií. Hlavný prínos sociálneho cestovného ruchu (malý alebo veľký) je v potlačení sezónnosti, čo je základným kritériom pre kvalitu a stabilitu zamestnanosti a mal by byť neoddeliteľnou súčasťou európskeho modelu cestovného ruchu. Partnerstvo verejného a súkromného sektora v riadení sociálneho cestovného ruchu môže byť užitočným nástrojom a ukazovateľom dodržiavania daného kritéria.

2.4.5

Prínos sociálneho cestovného ruchu k svetovému rozvoju. Bolo už spomenuté, že cestovný ruch, predovšetkým sociálny cestovný ruch, môže mnohým spoločenstvám poskytovať únikovú cestu z nedostatočného rozvoja alebo priemyselnej krízy a kolapsu banskej, priemyselnej alebo poľnohospodárskej činnosti. Nevyhnutné podmienky na rozvoj sociálneho cestovného ruchu sa zhodujú s podmienkami nevyhnutnými na to, aby bol cestovný ruch pre určitú oblasť a jej obyvateľov hnacím motorom rozvoja. Miestne hospodárstvo a sociálna stabilita sa bude posilňovať, pokiaľ bude môcť turistická činnosť poskytovať spoločenstvám živobytie. Podľa odporúčania mnohých medzinárodných orgánov je turistická činnosť dobrým protipólom k vojnám a ich dôsledkom. Cestovný ruch predstavuje prijatie, výmenu, rozšírenie miestnych aktív, priateľstvo a komunikáciu medzi ľuďmi, na rozdiel od vojny, ktorá predstavuje agresiu, inváziu a deštrukciu prírody. Ak niekto miluje len to, čo pozná, potom cestovný ruch môže povzbudiť ľudí, aby sa zbližovali a navzájom sa spoznávali, a tak podporiť mier, súlad a rozvoj. Sociálny cestovný ruch môže a mal by byť posilnený, mal by pomôcť pri vytváraní podmienok rovnosti, spravodlivosti, demokracie a blahobytu, ktoré umožňujú vzájomne sa podporujúci rozvoj všetkých národov na celom svete.

2.5

Zásady a podmienky sociálneho cestovného ruchu a jeho riadenie. Je dôležité analyzovať faktory a kritériá, ktoré charakterizujú sociálny cestovný ruch a spôsob jeho riadenia, s cieľom rozlíšiť tie aspekty, ktoré môžu byť označené ako „sociálne“ a tie, ktoré tak nemožno označiť. V súlade s BITS môžeme poukázať na niektoré z kritérií, ktoré určujú všeobecný pojem cestovného ruchu:

Tieto a podobné kritériá možno použiť ako usmernenia pre činnosť pre subjekty riadiace sociálny cestovný ruch a na identifikáciu danej činnosti.

2.6

Ziskovosť spoločností a sociálny cestovný ruch. Sociálny cestovný ruch je oprávnene hospodárskou činnosťou (aj keď nie výhradne) a mal by sa riadiť základnými zásadami návratnosti investícií a zisku nevyhnutného na sledovanie a dosiahnutie základných cieľov. Len prevádzka takých podnikov, ktoré sú konkurencieschopné a ziskové v tom najširšom zmysle slova môže byť účinná, bezpečná a môže spotrebiteľom poskytnúť záruku. Súčasná nestála situácia v oblasti sociálneho cestovného ruchu ukazuje, že podniky a organizácie, ktoré sa venujú tejto činnosti, sú ziskové, len ak si už vybudovali svoju štruktúru, majú správny trh a primerané ceny. Je potrebné spomenúť, že organizácie sociálneho cestovného ruchu vytvárajú pracovné miesta počas celého roka, aj mimo sezóny, a tak pomáhajú pri poskytovaní zamestnania takýmto zamestnancom.

2.7

Sociálna ziskovosť cestovného ruchu. Hoci je cestovný ruch hospodárskou činnosťou, je tiež jasne sociálnou činnosťou, ktorá prináša prospech v tejto oblasti. Návštevníci majú prospech zo svojich dovoleniek, zamestnancom v cestovnom ruchu prináša prospech ich práca a spoločnosť ako celok profituje. V prípade EÚ má sociálny cestovný ruch stále väčší vplyv na budovanie Európy občanov a určite bude aj naďalej narastať. Skutočnosť, že v rámci Európy bude cestovať čo najviac občanov, môže viesť k prehlbovaniu vedomostí, k porozumeniu a tolerancii.

2.8

Pojmy a ciele sociálneho cestovného ruchu v Európe. V rôznych členských krajinách EÚ, ktoré rozvíjajú programy sociálneho cestovného ruchu, znamená dnes sociálny cestovný ruch niečo iné, existujú však tri spoločné prvky:

2.8.1

Sociálny cestovný ruch teda zahŕňa cestovanie a aktivity organizované odborovými zväzmi, rodinné cestovanie, cestovanie z náboženských dôvodov, cestovanie, ktoré organizujú podniky pre svojich zamestnancov, cestovanie organizované verejnými inštitúciami, cestovanie ľudí s postihnutím, mladých ľudí alebo starších občanov s nízkymi príjmami a mnoho ďalších situácií.

2.9

Orgány sociálneho cestovného ruchu. Existujú rôzne orgány, ktoré pracujú a riadia sociálny cestovný ruch v Európe, zahŕňajúce:

3.1

Európske inštitúcie. Podľa výsledkov rôznych štúdií, stanovísk, správ a konferencií, ktoré organizovali, podporovali alebo koordinovali Parlament, Komisia a EHSV, sa v európskych inštitúciách odráža rastúci záujem o sociálny cestovný ruch. Ich činnosť sa zásadne zameriava na získavanie, klasifikáciu a cirkuláciu mnohých skúseností, ktoré nadobudli európske krajiny. Úlohou Komisie je predovšetkým propagovať nové iniciatívy v každej krajine a vzájomne nakontaktovávať zodpovedné subjekty v rôznych krajinách, aby spolupracovali na medzinárodných iniciatívach. V súčasnosti sa zdá, že úlohou Komisie nie je konať ako hlavný koordinátor pre iniciatívy sociálneho cestovného ruchu na úrovni EÚ. Je potrebné spomenúť, že nedávny prieskum, ktorý vykonalo oddelenie pre cestovný ruch GR pre podnikanie a priemysel, sa zameral na účasť občanov EÚ na dovolenkách a na dôvody, prečo približne 40 % z nich sa na aktivitách cestovného ruchu nezúčastnilo. Nezdá sa nereálne, že Komisia bude môcť jedného dňa prevziať úlohu hlavného koordinátora a sprostredkovateľa platformy sociálneho cestovného ruchu na európskej úrovni. Táto úloha si nebude nevyhnutne vyžadovať finančný príspevok od európskych inštitúcií na vytvorenie uvedenej spoločnej medzinárodnej platformy.

3.2

Štátne správy členských štátov. Ako už bolo uvedené, účasť štátnych správ členských štátov na sociálnom cestovnom ruchu je veľmi odlišná v závislosti od historických, ideologických a sociálnych dôvodov. Národné, regionálne alebo miestne správy v niektorých krajinách poskytujú značnú finančnú pomoc. Tieto finančné prostriedky sú často zamerané na rôzne skupiny: mladých ľudí, starších občanov, ľudí s postihnutím, ľudí zo sociálne slabších vrstiev atď. V súčasnosti štátne správy podnikajú kroky, ktoré prostredníctvom rôznych druhov medzinárodných výmen prekračujú národné limity svojich programov sociálneho cestovného ruchu.

3.3

Zamestnávatelia. Je dôležité uviesť, že existujú iniciatívy, ako napríklad „dovolenkový poukaz“, ktorými zamestnávatelia finančne prispievajú svojim zamestnancom na dovolenku. Navyše, ako bolo uvedené, je potrebné myslieť na to, že sociálny cestovný ruch je hlavnou hospodárskou činnosťou s veľkým potenciálom a ako taký láka podnikateľov zo sektora cestovného ruchu, ktorí ho považujú za prostriedok propagácie svojej činnosti, ako je poskytovanie služieb alebo sprostredkovanie. Jednou z iniciatív, ktoré tu treba spomenúť, je iniciatíva španielskej spoločnosti „Mundo Senior“ („Senior World“), ktorá zahŕňa rôzne veľké spoločnosti cestovného ruchu a pôvodne bola vytvorená pre riadenie programov sociálneho cestovného ruchu ministerstva práce a sociálnych vecí, a ktorá rozšírila svoj sociálny rozsah a činnosť prostredníctvom ponúk špecifických turistických produktov pre starších občanov. Kritérium konkurencieschopnosti nepochybne nie je obmedzované sociálnym charakterom tejto činnosti. V budúcnosti bude spolupráca verejného a súkromného sektora potrebná pre vytvorenie ziskových programov sociálneho cestovného ruchu v rámci jednotlivých členských krajín, ako aj medzi rôznymi krajinami.

3.4

Zamestnanci. Odkedy sa po prvýkrát objavil pojem sociálny cestovný ruch, mali odborové zväzy ako orgány obhajujúce práva zamestnancov veľký podiel na cestovnom ruchu, ktorý slúži ako prostriedok na získanie výhod pre svojich členov. Túto účasť demonštruje podpora prirodzenej infraštruktúry, dovolenkových komplexov, ubytovní atď. a špecializovaných služieb. Úroveň skúseností a zaangažovanosti je v jednotlivých krajinách rôzna, ale takmer vo všetkých krajinách existuje nejaký druh aktivít sociálneho cestovného ruchu, na ktorých sa podieľajú odborové zväzy. Je potrebné poukázať na organizácie odborových zväzov najnovších členských štátov, ktoré sa snažia o platný model sociálneho cestovného ruchu a vzťahy so skúsenejšími orgánmi. Treba tiež spomenúť zaujímavú štúdiu, ktorú v máji 2005 vykonal BITS. Týka sa rôznych turistických aktivít odborových zväzov pre zamestnancov a sú v nej uvedené všetky aktivity, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú v 25 krajinách EÚ. Je užitočným zdrojom informácií a analýzou súčasného stavu.

3.5

Špecializované asociácie. Tieto asociácie zahŕňajú spotrebné družstvá, ktoré majú v určitých krajinách (Taliansko a Spojené kráľovstvo) rozsiahle siete agentúr organizujúcich sociálny cestovný ruch. Treba spomenúť mládežnícke organizácie a organizácie na ochranu životného prostredia, ktoré pracujú v tejto oblasti. Zároveň asociácie, ktoré patria k orgánom sociálneho cestovného ruchu, ako je BITS, ktorý poskytuje dôležitú podporu, koordináciu a propagáciu.

3.6

Skupiny priamo alebo nepriamo zainteresované na sociálnom cestovnom ruchu. Hlavnými účastníkmi rôznych programov a aktivít sociálneho cestovného ruchu sú zjavne samotní užívatelia. Oni majú prospech po prvé, z hospodárskych výhod, ktoré im umožňujú využívať svoj voľný čas a dovolenky, zúčastňovať sa na športových alebo kultúrnych aktivitách, ktoré sa im páčia. Po druhé, majú prospech z cestovného ruchu, ktorý rešpektuje geografické zdroje, dedičstvo a životné prostredie a vzťah medzi užívateľmi a obyvateľmi hostiteľských oblastí. Tieto činnosti spoločne pomáhajú podporovať vzájomné poznanie, oddych a pocit pohody. Miestne spoločenstvá, v ktorých sa sociálny cestovný ruch uskutočňuje, majú tiež prospech zo zamestnanosti, hospodárskej činnosti a rozvoja.

4.1

Teoretický, legislatívny a plánovací kontext. Teoretický, legislatívny a plánovací rámec pre sociálny cestovný ruch v súčasnosti nie je v Európe veľmi rozsiahly, existuje však mnoho štúdií a prieskumov, ktoré komparatívnym spôsobom skúmajú a analyzujú rôzne príklady sociálneho cestovného ruchu v Európe. Niektoré sa uvádzajú v časti D tohto stanoviska ako dokumentačné a technické referencie.

4.2

Rôzne praktické skúsenosti v Európe. Ako už bolo uvedené, počas prác študijnej skupiny počas zasadania v Barcelone, v dňoch 4. a 5. mája 2006 a v informáciách o skúsenostiach prezentovaných na konferencii „Cestovný ruch pre všetkých“, ktorú organizovali BITS a Komisia, bolo možné vidieť a bližšie sa oboznámiť s mnohými vybranými praktickými iniciatívami v Európe, ktoré možno jasne označiť ako úspešné. Cieľom tohto stanoviska nie je podrobne skúmať tieto skúsenosti. Považujeme však za vhodné uviesť niekoľko tých najdôležitejších, ktoré jednoznačne pomáhajú zlepšiť profil sociálneho cestovného ruchu. Môžu tiež slúžiť ako pomôcka pre ostatných, ktorí pracujú v sektore sociálneho cestovného ruchu alebo pre štáty či územia, ktoré z rôznych dôvodov nemajú v tejto oblasti rozpracované programy.

4.2.1

Francúzska Agence Nationale pour les Chèques-Vacances (ANCV) [Národná agentúra pre dovolenky na poukazy] mala v roku 2005 odhadovaný obrat približne 1 miliardu EUR. Bola založená v roku 1982 ako „verejný orgán s priemyselným a obchodným charakterom“ a po viac ako 23 rokoch činnosti je stále užitočným nástrojom sociálnej politiky v oblasti cestovného ruchu.

4.2.1.1

Jej ciele sú trojaké:

4.2.1.2

Treba spomenúť, že každoročne dostane dovolenkové poukazy približne 2,5 milióna ľudí a príspevok približne 7 miliónov cestovateľov. ANCV má viac ako 21 000 pobočiek, ktoré sa podieľajú na jej financovaní a približne 135 000 profesionálov v oblasti cestovného ruchu a voľného času sa zúčastňuje na poskytovaní služieb.

4.2.1.3

Navyše jej program podporuje poskytovanie dovoleniek predovšetkým sociálne slabým skupinám, ľuďom s postihnutím, mladým ľuďom, atď. prostredníctvom dovolenkových príspevkov do výšky 4,5 miliónov EUR. Agentúra tiež vynakladá značné sumy na modernizáciu zariadení sociálneho cestovného ruchu.

4.2.1.4

Celkovo by sa zdalo, že programová plynulosť a ziskovosť je zabezpečená; ekonomické štúdie jasne potvrdzujú, že finančná kompenzácia prostredníctvom dopadu na hospodárstvo je skutočná.

4.2.1.5

Cieľom agentúry v nasledujúcich rokoch je pokračovať v rozširovaní a propagovaní svojich služieb medzi užívateľmi a profesionálmi z oblasti cestovného ruchu. Prostredníctvom dohôd s európskymi krajinami by tento cieľ mohol dať programu medzinárodné rozmery; prospech bude nepochybne vzájomný, príkladný a z hospodárskeho a sociálneho hľadiska veľmi dôležitý.

4.2.2

Program sociálneho cestovného ruchu IMSERSO v Španielsku má podobné ciele, ale využíva iný prístup a nástroje. Každoročne pomáha viac ako jednému miliónu ľudí, predovšetkým starších ľudí, aby sa skupinovo zúčastňovali na organizovaných výletoch mimo hlavnej turistickej sezóny. Španielsko investuje do tohto programu ročne približne 75 miliónov EUR, ale prostredníctvom rôznych daňových mechanizmov (DPH, daň z obchodnej a odbornej činnosti, daň zo zisku a príjmov fyzických osôb), zvýšených príjmov z príspevkov sociálneho zabezpečenia a úspor na dávkach v nezamestnanosti je výnos programu približne 125 miliónov EUR, a preto je z ekonomického hľadiska vysoko ziskový.

4.2.2.1

Sociálna a ekonomická rentabilita programu je jednoznačná, pretože umožnila širokým vrstvám staršej populácie po prvýkrát cestovať, spoznávať iné mestá a miesta, rozširovať sieť svojich sociálnych vzťahov na rovnocenných základoch, zlepšiť svoj fyzický stav a to všetko dodržiavajúc princípy kvality a garantujúc spokojnosť užívateľov. Okrem toho náklady sú kompenzované, pretože za každé 1 EUR investované do programu sa vráti 1,7 EUR.

4.2.2.2

Je potrebné spomenúť vplyv tohto programu na zamestnanosť, keďže sa odhaduje, že v hoteloch a iných zariadeniach a prevádzkach, ktoré sú otvorené aj mimo hlavnej sezóny, pracuje približne 10 000 pracovníkov, ktorí by boli inak nezamestnaní.

4.2.2.3

Program sa stále rozširuje a vyvíja, vyhľadáva nové formy sociálneho cestovného ruchu s väčšou kultúrnou, zdravotnou a sociálnou hodnotou, ako napríklad kúpeľné pobyty, ktoré majú nepochybne úspech, alebo kultúrne zájazdy a akcie.

4.2.2.4

Tak ako v prípade Francúzska, široký priestor na rozširovanie programu existuje nielen v rámci krajiny, ale aj v zahraničí. V súčasnosti uzatvoril španielsky Imserso dohodu s portugalským partnerom o výmene turistov a snaží sa o to isté s Francúzskom. To by mohol byť veľmi cenný model pre zvyšok Európy.

4.2.3

Ďalšie skúsenosti. Okrem týchto dvoch hlavných programov sociálneho cestovného ruchu v Európe existujú ďalšie dobré príklady, možno viac limitované, užšie zamerané na špecifickejšie určených užívateľov, nie však menej hodnotné. Týka sa to aj príkladu, ktorý bol analyzovaný na zasadnutí v Barcelone, s názvom „Plataforma Representativa Estatal de Discapacitado Físicos“ (PREDIF) [Reprezentačná štátna platforma pre telesne postihnutých ľudí], ktorá sa zameriava na veľmi špecifickú skupinu, ale úspešne pre ňu riadi program dovoleniek.

4.2.3.1

Odlišná, ale predsa zaujímavá je iniciatíva troch organizácií, jednej zo Spojeného kráľovstva (Family Holiday Association), jednej z Belgicka (Toerisme Vlaanderen) a jednej z Francúzska (Vacances Ouvertes), ktoré sa zosúladili s cieľom zjednodušiť vo svojich krajinách „cestovný ruch pre všetkých“.

4.2.3.2

Aktivity sociálneho cestovného ruchu možno nájsť tiež v ostatných európskych krajinách vrátane Portugalska, Poľska a Maďarska, kde hrajú významnú úlohu odborové zväzy, a v Taliansku, kde program sponzorujú spotrebné družstvá. Na záver možno povedať, že v celej Európe narastajú rôzne iniciatívy, počet užívateľov a ich rôznorodosť.

4.2.3.3

Podobne treba pripomenúť, že niektoré regióny a mestá rozvíjajú rôzne formy iniciatív sociálneho cestovného ruchu, napr. Autonómna oblasť Baleárskych ostrovov – Plán OCI 60.

4.2.3.4

Vláda v Andalúzii (Španielsko) tiež rozvíja na regionálnej úrovni program „Residencias de Tiempo Libre“ [Penzióny pre voľný čas] a zároveň program „Conoce tu Costa“ [Poznaj svoje pobrežie], ktorý zahŕňa spoluprácu medzi regionálnou správou a miestnymi úradmi, s cieľom podporiť účasť starších ľudí na cestovnom ruchu v rámci autonómnej oblasti.

4.2.3.5

Ďalej je potrebné spomenúť existenciu sociálneho cestovného ruchu na portáli cestovného ruchu Európskej únie, www.visiteurope.com, ktorý je zameraný na konzultácie pre všetky činnosti cestovného ruchu v Európe vrátane sociálneho cestovného ruchu.

4.3

Celkové hodnotenie sociálneho cestovného ruchu. Sociálny cestovný ruch prináša Európskej spoločnosti mnoho hodnôt, z ktorých môžeme spomenúť nasledovné:

4.3.1

Tieto hodnoty spolu s úspechom, ktorý už sociálny cestovný ruch dosiahol, s predpokladmi pre rast, s výskumom nových produktov a ich zavedením do praxe prispievajú k celkovému pozitívnemu hodnoteniu sociálneho cestovného ruchu v Európe.

4.3.2

Takéto celkové pozitívne hodnotenie znamená, že sociálny cestovný ruch môžeme nazvať „zázrakom“, pretože všetci profesionáli a užívatelia získajú všetky druhy výhod: ekonomické, sociálne, zdravotné, výhodu zamestnanosti, európskeho občianstva, … táto činnosť nikoho nepoškodzuje, … v konečnom dôsledku to znamená, že by bolo ťažké nájsť ľudskú hospodársku činnosť, ktorá je tak všeobecne uznávaná a podporovaná.

4.3.3

Z uvedeného vyplýva, že toto stanovisko vrelo odporúča návrhy a definície, ktoré na jednej strane konsolidujú a zlepšia súčasné programy a zároveň rozšíria svoje výhody na širšie vrstvy obyvateľstva.

5.1

Predpoklady. Už bolo uvedené, že bez ohľadu na existujúce definície sociálneho cestovného ruchu alebo jeho financovanie či riadenie, je sociálny cestovný ruch silným, ziskovým a stabilným ekonomickým a sociálnym faktorom, ktorý plní svoje ciele a zároveň uspokojuje svojich užívateľov, prispieva k zamestnanosti a znižuje sezónny charakter cestovného ruchu. Skutočne je činnosťou, ktorá má vo svete a predovšetkým v Európe veľkú hodnotu. Preto sa treba snažiť o to, ako možno prospech sociálneho cestovného ruchu rozšíriť na jednotlivcov, podniky a spoločnosť ako celok.

5.1.1

Nie je jednoduché zahrnúť aktivity sociálneho cestovného ruchu na európskej úrovni pod jeden pojem: môžeme hovoriť o platforme, projekte, programe, iniciatíve … I keď tieto výrazy neoznačujú nevyhnutne to isté, všetky sa zmieňujú o organizovanej činnosti s jasnými cieľmi nadnárodného, európskeho rozsahu. V tomto stanovisku, keďže má charakter všeobecného odporúčania, sa tieto výrazy používajú striedavo s tým, že budúcnosť tejto platformy ukáže, ktorý názov je najvhodnejší.

5.1.2

Na druhej strane je však zrejmé, že cestovný ruch v Európe má určité nedostatky a riziká zo strednodobého hľadiska, ako napríklad:

5.1.3

Existujú aj faktory, ktoré jasne predstavujú príležitosti na životnosť budúcej európskej platformy alebo projektu sociálneho cestovného ruchu:

5.2

Európska platforma sociálneho cestovného ruchu by mohla mať rôzne ciele:

5.3

Subjekty a skupiny zainteresované na európskej platforme sociálneho cestovného ruchu. Medzi subjekty alebo skupiny, ktoré by mohli byť zainteresované, patria:

5.4

Kľúčové aspekty európskeho sociálneho cestovného ruchu. Aby bola európska platforma sociálneho cestovného ruchu sociálne a hospodársky funkčná, musí spĺňať nasledujúce kritériá:

Ak budú splnené tieto podmienky, sociálny cestovný ruch bude bezpochyby základným integračným elementom Európskeho modelu cestovného ruchu.

5.5

Verejno-súkromná spolupráca na projekte. Realizovateľnosť programu môže závisieť od účinnej spolupráce verejného a súkromného sektora pri plánovaní, navrhovaní a riadení, ale môže mať z nej tiež prospech. Minimálne by bolo možné, aj keď nie jednoduché, nájsť organizácie a podniky v Európe, ktoré sú ochotné zaoberať sa vývojom európskej platformy sociálneho cestovného ruchu.

6.1

Na rast a zamestnanosť. Ak by bola táto platforma zavádzaná v jednotlivých fázach, vplyv na rast a zamestnanosť by bol veľký a určite by pomohol pri napĺňaní cieľov lisabonského summitu. Napríklad program IMSERSO realizovaný v Španielsku jasne dokumentuje prospešný vplyv sociálneho cestovného ruchu pri udržiavaní a vytváraní pracovných miest mimo turistickej sezóny.

6.2

Na platné právo prístupu k cestovnému ruchu. Hoci podľa dostupných štatistík v súčasnosti približne 40 % populácie nechodieva na dovolenku, cieľom európskej platformy sociálneho cestovného ruchu by bolo, a nepochybne by aj pomohlo, podstatne znížiť toto percento, jeho prostredníctvom by bol cestovný ruch reálny pre všetkých a zároveň by prispel k lepšiemu vzájomnému spoznávaniu národov Európy.

6.3

Na európsky model cestovného ruchu. EHSV vo svojich rôznych stanoviskách k cestovnému ruchu vyjadril presvedčenie, že je možné vybudovať európsky model cestovného ruchu založený nie na legislatíve, ale na všeobecne prijímaných a uplatňovaných hodnotách. Jednou z hodnôt, ktoré môže tento model obsahovať, je nepochybne všeobecný prístup k cestovnému ruchu – cestovný ruch pre všetkých. Platforma európskeho sociálneho cestovného ruchu by podstatne podporila propagáciu európskeho modelu cestovného ruchu.

7.1

Posledné roky ukázali, že európsky projekt nie je malou ani jednoduchou záležitosťou, a dokonca aj dnes existuje mnoho nejasností a ťažkostí, ktoré je potrebné prekonať. Sociálny cestovný ruch by mohol byť silným nástrojom informovanosti a vzájomného porozumenia občanov a solidarity medzi národmi. Mohol by pomôcť pri budovaní Európy občanov nie prostredníctvom obetí alebo bojov, ale prostredníctvom využívania voľného času, cestovania a dovoleniek. Špeciálne mladí ľudia sú skupinou, ktorá sa zdá byť naklonená myšlienke častejšie cestovať počas hlavnej sezóny, keď rôzne vzdelávacie inštitúcie nie sú obsadené a mohli by na určité obdobie uvítať aktivity cestovného ruchu, podobné programu Erasmus.

7.2

Zdá sa, že aktivity cestovného ruchu sú dobrým spôsobom, ako vytvoriť Európu občanov. Rôzne skupiny obyvateľstva, ktoré sú takto zainteresované ako ekonomický turistický sektor a miestne spoločenstvá sa môžu v svojich záujmoch zosúladiť a realizovať ich príjemne a s prístupom pre všetkých.

8.1

Prvým všeobecným záverom, ktorý možno vyvodiť z analýzy súčasného stavu sociálneho cestovného ruchu v Európe, uvedenej v tomto stanovisku je, že ide o environmentálnu, hospodársky a sociálne udržateľnú činnosť a o činnosť, ktorá je v každej z týchto troch oblastí prvoradá.

8.2

Hospodársky, sociálny, zdravotný a integračný prospech, ktorý získajú všetci účastníci a subjekty podieľajúci sa na týchto programoch, je všeobecne uznávaný a má značnú pridanú hodnotu.

8.3

Tieto programy nesmierne podporujú rôzne skupiny účastníkov sociálneho cestovného ruchu a predovšetkým ľudí s postihnutím a/alebo zníženou mobilitou aby sa plne, ako jednotlivci, integrovali.

8.4

Na tomto základe je sociálny cestovný ruch v Európe charakteristický množstvom subjektov, foriem rozvoja, verejných cieľov, finančných nástrojov, atď., ktoré ho obohacujú, diverzifikujú a prispievajú k jeho rozvoju a vývoju.

8.5

Môžeme tiež povedať, že prospešnosť sociálneho cestovného ruchu je zlučiteľná a pozitívne prepojená s ekonomickou ziskovosťou.

8.6

Je ekonomicky reálne a sociálne žiaduce, aby každá európska krajina vytvorila národný program sociálneho cestovného ruchu s rôznymi prístupmi a spôsobmi riadenia.

8.7

Je ekonomicky reálne a sociálne žiaduce, aby bola vytvorená medzinárodná platforma európskeho sociálneho cestovného ruchu.

8.8

Každá aktivita sociálneho cestovného ruchu by mala zahŕňať súbor hodnôt trvalej udržateľnosti a vytvorenie pracovných miest v súlade s Lisabonskou stratégiou.

8.9

Sociálny cestovný ruch môže byť veľmi cenným nástrojom pre vytvorenie Európy občanov, Európy všetkých občanov, ale špeciálne veľký význam v tomto procese majú mladí ľudia.

8.10

Sociálny cestovný ruch je aktivitou, ktorá prináša niekoľko hodnôt, ktoré možno začleniť do európskeho modelu cestovného ruchu.

8.11

Všetky miestne spoločenstvá v Európe aktivitami sociálneho cestovného ruchu získavajú, vďaka jeho prínosu ako strážcu kultúrneho a miestneho dedičstva.

8.12

Na záver je treba spomenúť, že aktivity sociálneho cestovného ruchu sú dnes už zrelými aktivitami, rozšírenými už v mnohých členských štátoch Európy, ktoré majú dobré riadenie a adekvátne organizačné štruktúry. Sociálny cestovný ruch je pripravený posunúť sa o krok vpred, rozšíriť sa do všetkých krajín a poskytovať služby nadnárodného charakteru, čo bude znamenať kvantitatívny a kvalitatívny nárast.

9.1

Základným odporúčaním je jasne podporiť prípadných užívateľov programov sociálneho cestovného ruchu, aby sa zúčastnili na takej aktivite, akou je cestovný ruch, na ktorú majú právo, ale ku ktorej možno z mnohých príčin nemali prístup. Sociálny cestovný ruch jasne propaguje integráciu, rozširovanie vedomostí a osobný rozvoj, a preto je účasť na jeho aktivitách žiaduca.

9.2

S ohľadom na množstvo subjektov, ktorí sa zúčastňujú na riadení rôznych programov sociálneho cestovného ruchu, by sme chceli v prvom rade vyjadriť uznanie ich práci, ich oddanosti poslaniu ich organizácií a úsiliu, s ktorým užívateľom poskytujú prístupné, ale vysoko kvalitné služby. Ale mali by sme ich tiež podporiť v ďalšom zlepšovaní produktov, predovšetkým tých, ktoré majú nadnárodný rozmer. Koordinácia programov a tvorba asociácií medzi zodpovednými organizáciami je dobrým spôsobom zlepšovania a výmeny skúseností.

9.3

S ohľadom na podniky v sektore cestovného ruchu by sme odporúčali, aby sa rozhodne podieľali na aktivitách sociálneho cestovného ruchu. Hodnoty sociálneho cestovného ruchu sú z krátkodobého ale hlavne strednodobého a dlhodobého hľadiska zlučiteľné s dobrým riadením podnikov, konkurencieschopnosťou a ziskovosťou a umožňujú poskytnúť pracovné miesta pre mnohých pracovníkov počas celého roka.

9.4

S ohľadom na národné, regionálne a miestne inštitúcie a správy by sme odporúčali, aby si vytvorili programy sociálneho cestovného ruchu pre svoj sociálny ale aj hospodársky prospech. Ďalšia návratnosť z daní a príspevkov, úspory na dávkach v nezamestnanosti sú jasným stimulom pre poskytovanie primeraných dotácií finančne, sociálne alebo zdravotne znevýhodneným skupinám s istotou, že náklady sa vrátia aj s úrokmi.

9.5

Európskym inštitúciám odporúčame, aby mali na pamäti, že sociálny cestovný ruch je významnou činnosťou, ktorá má spoločné ciele s cestovným ruchom a sociálnou politikou, je činnosťou, ktorá si zasluhuje uznanie, rozvoj, špecializovanú technickú pomoc, podporu a podnety (nie nevyhnutne finančné). Oživenie, technická koordinácia, šírenie skúseností a fórum pre uzatváranie medzinárodných dohôd sú hlavnými úlohami, ktoré môže zabezpečiť Komisia, predovšetkým prostredníctvom svojho oddelenia pre cestovný ruch, zo svojich vlastných zdrojov, s cieľom vytvoriť účinnú európsku platformu sociálneho cestovného ruchu. Z aspektu propagovania sociálneho cestovného ruchu by bola iniciatíva Komisie nepochybne cenným nástrojom pri napĺňaní stanovených cieľov a uplatňovaní jednotlivých činností.

9.6

Inštitúcie by mali posilniť svoje politiky s cieľom odstrániť všetky druhy prekážok, v dopravnej infraštruktúre, v ubytovaní a službách cestovného ruchu. Európske ostrovy sú jasným príkladom toho, že ich geografická poloha silne podmieňuje mobilitu a dostupnosť cestovného ruchu svojim obyvateľom.

9.7

Európsky parlament by mal vzhľadom na svoje politické, sociálne a hospodárske rozmery prísť s iniciatívami na podporu diskusie a uznesení podporujúcich sociálny cestovný ruch v Európe.

9.8

EHSV súhlasí s tým, aby bolo toto stanovisko známe, uverejnené a rozšírené ako „Vyhlásenie z Barcelony o sociálnom cestovnom ruchu v Európe“, a aby bolo prínosom k Európskemu fóru o cestovnom ruchu 2006 a k tohoročnému svetovému dňu cestovného ruchu.

—

Rôzne koncepcie sociálneho cestovného ruchu: vývoj dopytu a ponuky, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo XXIII, oddelenie cestovného ruchu, 1993.

—

Montrealská deklarácia: o humanistickom, sociálnom obraze cestovného ruchu, BITS, september 1996.

—

Svetový etický kódex cestovného ruchu, WTO Santiago de Chile, 1. október 1999.

—

Správa zo seminára: Podpora pre dovolenky v Európskej únii, Európsky parlament, Štrasburg, marec 2000.

—

Koncepcia cestovného ruchu pre všetkých a sociálneho cestovného ruchu v Európskej únii, BITS, seminár, Bruges, jún 2001.

—

Správa o výsledkoch prieskumu k programu Cestovný ruch pre všetkých, jún 2001.

—

Stanovisko: Sociálne udržateľný cestovný ruch pre všetkých, EHSV, október 2003.

—

Štúdia o programe Dovolenky pre starších, Španielsky inštitút pre migráciu a sociálne služby (IMSERSO), Španielsko, máj 2004.

—

Európske fórum o sociálnom cestovnom ruchu, BITS, Budapešť, apríl 2005.

—

Správa o cestovnom ruchu s rozvoji, Európsky parlament A6-0173/2005, máj 2005.

—

Správa o nových vyhliadkach a nových výzvach pre trvalo udržateľný európsky cestovný ruch, Európsky parlament A6-0235/2005, júl 2005.

—

Cestovný ruch pre všetkých. Akčný plán španielskeho zastupiteľského výboru pre ľudí s postihnutím (CERMI), december 2005.

—

Konzultácia o aktivitách cestovného ruchu a o dovolenkách pre pracovníkov, BITS, Brusel, máj 2005.

—

Európska konferencia o sociálnom cestovnom ruchu, hospodárskom raste a zamestnanosti, vláda Baleárskych ostrovov, Palma de Mallorca, november 2005.

—

Konferencia na tému Cestovný ruch pre všetkých: Situácia a súčasné postupy v EÚ, BITS a Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre podnikanie, oddelenie pre cestovný ruch, január 2006.

—

Svetový kongres o sociálnom cestovnom ruchu. „Smerom k rozvojovému a solidárnemu cestovnému ruchu“, Aubagne (Francúzsko), máj 2006.