EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52006AE0950

Stanovisko odbornej sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu na tému Presadzovanie Lisabonského programu Spoločenstva – Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Viac výskumu a inovácií – Investovanie do rastu a zamestnanosti: spoločný postup KOM(2005) 488, konečné znenie

Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006, p. 10–14 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

16.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/10


Stanovisko odbornej sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu na tému „Presadzovanie Lisabonského programu Spoločenstva – Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Viac výskumu a inovácií – Investovanie do rastu a zamestnanosti: spoločný postup“

KOM(2005) 488, konečné znenie

(2006/C 309/02)

Európska komisia sa 12. októbra 2005 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, ktorá bola poverená prípravou prác Výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 31. mája 2006. Spravodajkyňou bola pani FUSCO.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 428. plenárnom zasadnutí 5. a 6. júla 2006 (schôdza z 5. júla 2006) 152 hlasmi za, pričom 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Pozadie oznámenia Komisie a jeho zhrnutie

1.1

Cieľom oznámenia Komisie je predstaviť spoločný prístup  (1) v oblasti výskumu a inovácií v rámci presadzovania lisabonského programu, o ktorom sa hovorí v rozhodnutiach Európskej rady, prijatých v marci 2000 v Lisabone, keď sa za cieľ stanovilo, aby sa EÚ do roku 2010 stala „najkompetitívnejšou a najdynamickejšou vedomostnou ekonomikou sveta, schopnou udržať si trvalý hospodársky rast, sprevádzaný kvantitatívnym a kvalitatívnym zlepšením zamestnanosti a väčšou sociálnou súdržnosťou“. Rada potvrdila návrh Komisie vo svojom oznámení „Smerom k Európskemu priestoru pre výskum“ (2).

1.2

Európska rada v Barcelone vo svojom uznesení z marca 2002 stanovila za cieľ zvýšenie investícií EÚ do výskumu a rozvoja, pričom v roku 2010 by úroveň investícií mala dosiahnuť 3 % a takisto stanovila za cieľ zvýšiť podiel súkromného financovania na 2/3; Európska rada v Bruseli v marci 2003 žiadala konkrétne kroky v tomto smere.

1.3

Komisia vo svojom oznámení z 30. apríla 2003„Investovanie do výskumu: akčný plán pre Európu“ stanovuje kroky potrebné na európskej i národnej úrovni v súlade s predchádzajúcim oznámením zo septembra 2002 „Viac výskumu pre Európu: k 3 % HDP“ (3). Prvé oficiálne čísla v súvislosti s výskumom a rozvojom ukazujú, že v roku 2003 „intenzita investícií do výskumu a rozvoja takmer stagnovala na úrovni 1,93 % HDP v rámci EÚ25“. Iba Fínsko a Švédsko dosiahli vytýčený cieľ.

1.4

Európska rada sa v marci 2005 zaviazala naplniť revidovanú Lisabonskú stratégiu (4). Počas neformálneho stretnutia európskych hláv štátov a šéfov vlád v októbri 2005 v Hampton Court bola táto politická vôľa opätovne potvrdená, v snahe reagovať na značnú potrebu zvýšenej konkurencieschopnosti v rámci globálnej hospodárskej súťaže.

1.5

Komisia prichádza s prvou iniciatívou od svojho prihlásenia sa k obnovenej Lisabonskej stratégii, týkajúcou sa Európskej informačnej spoločnosti 2010 (5) a žiadajúcou členské štáty, aby do polovice októbra 2005 definovali svoje národné priority pre informačnú spoločnosť vo svojich národných reformných programoch, a prispeli tak k dosiahnutiu cieľov uvedených v oznámení na tému iniciatívy i2010.

1.6

Odôvodnenie navrhovaných rozhodnutí a postupov spočíva v kontraste medzi vonkajším a vnútorným prostredím: na jednej strane stojí tvrdá celosvetová hospodárska súťaž; na druhej strane zasa strnulosť a rozdrobenosť národných trhov zoči-voči potrebe vytvorenia jednotného európskeho priestoru a priestoru mobility vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Komisia uznáva, že má v tejto oblasti iba obmedzené kompetencie, a preto chce zohrávať najmä úlohu tzv. „katalyzátora“.

1.7

Oznámenie chce posilniť väzby medzi výskumom a inovatívnosťou prostredníctvom politiky výskumu zameranej na vytváranie nových vedomostí a ich uplatňovanie, ako aj na celkové riadenie výskumu, a politiky inovatívnosti, ktorá sa realizuje prostredníctvom pretavovania poznatkov na ekonomické hodnoty a obchodný úspech. V rámci prístupu zasadzujúceho sa za lepšie predpisy sa bude na každé opatrenie s prípadným dopadom na konkurencieschopnosť vzťahovať dopadová analýza.

1.8

Sprievodné hodnotenie oznámenia hovorí o troch politických možnostiach, pričom sa prikláňa k tretej (6):

nerobiť nič,

integračná politika,

jednotný prístup.

1.9

Akčný plán navrhovaný v oznámení má štyri časti:

výskum a inovácie v centre politík EÚ,

výskum a inovácie v centre financovania EÚ,

výskum a inovácie v centre podnikania,

zlepšenie politiky výskumu a inovácií.

1.10

V rámci troch hlavných oblastí sa črtá deväť nových akcií. Týmito oblasťami sú: verejná politika a regulácia, financie a zdaňovanie (7) a úloha súkromných subjektov (8).

1.11

Hoci sa zdá, že toto oznámenie je iba pokračovaním predchádzajúceho oznámenia z roku 2003, Komisia dodáva, že národné reformné programy (NRP) jednoznačne zahŕňajú výskum a inovatívnosť. NRP budú podporené z prostriedkov Spoločenstva zacielených na aktivity európskeho záujmu, radami na koordinovaný rozvoj politík, ako aj vylepšenými platformami pre vzájomné vzdelávanie sa vo všetkých regiónoch, kde nadnárodná spolupráca poskytuje výraznú pridanú hodnotu. Úsilie v oblasti výskumu a rozvoja je uznané v Pakte stability, kde sú tieto výdavky povolené aj za 3 % hranicou deficitu.

1.12

EHSV berie do úvahy takisto aj správu pána Esko Aho, hoci táto správa nie je predmetom konzultácie. V bode 3.1 oznámenia adresovaného jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2006 nazvanom „Investovať viac do vedomostí a inovatívnosti“ sa Komisia nezmieňuje o dokumente KOM(2005) 488, konečné znenie, ale o správe pána Esko Aho. EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že táto správa nebola predmetom konzultácie ani hodnotenia, a preto ju začleňuje do ďalšej diskusie.

1.13

V októbri 2005 bola v Hampton Court menovaná štvorčlenná skupina, ktorú koordinoval pán Esko Aho. Správa z januára 2006, poskytnutá Európskej komisii s ohľadom na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2006, uvádza odporúčania na urýchlenie zavádzania iniciatív pre výskum a inovácie na európskej a národnej úrovni. Základom správy je rovnaké oznámenie, avšak správa sa vyjadruje v prospech väčšej integrácie (možnosť 2, SEC(2005) 1289). V marci 2006 bola správa predložená Rade pre konkurencieschopnosť a Európskej rade v Bruseli. Európska rada poukázala na dôležitosť tejto správy a požiadala Komisiu, aby ju do septembra 2006 zhodnotila 2006. (9)

2.   Všeobecné pripomienky

2.1

EHSV s uspokojením prijíma toto oznámenie, ktorého východiskovým bodom je Partnerstvo pre rast a zamestnanosť, keďže oznámenie sa usiluje pokryť celú paletu výskumu a inovácií, vrátane netechnologických inovácií. Načrtáva akcie, ktoré by mali prekročiť 3 %, stanovené v Barcelone (10), a zo všeobecného hľadiska približuje záväzky Spoločenstva, pričom podrobnejšie opisuje opatrenia na podporu výskumu a inovácií, ktoré sa práve uplatňujú, alebo ktoré budú prijaté (11).

2.2

Ako sa uvádza v oznámení, svetová konkurencia v prilákavaní investícií do výskumu a inovácií je stále intenzívnejšia, zapájajú sa do nej aj rozvíjajúce sa krajiny ako Čína, India a Brazília. „Rozdiel v investíciách do výskumu medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojenými štátmi už prekračuje sumu 120 miliárd EUR ročne a stále narastá“  (12). Konkurencia pre Európu je natoľko veľká, že žiaden štát nemôže dosiahnuť úspech izolovane. Nadnárodné synergie predstavujú jedinú cestu podpory výskumu a inovatívnosti a ich pretavenia na rast a prácu. Navyše výskum a inovatívnosť sú potrebné aj na lepšiu udržateľnosť hospodárstva EÚ, pričom je potrebné nájsť riešenia pre hospodársky rast, sociálny rozvoj a ochranu životného prostredia.

2.3

Prostredníctvom akčného plánu začala väčšina členských štátov zavádzať národné opatrenia na stimulovanie výskumu a rozvoja v súkromnom sektore a na dosiahnutie cieľov, vďaka ktorým by investície do výskumu dosiahli v roku 2010 2,6 % HDP. Zvlášť dôležité sú tu daňové zvýhodnenia (13). Intenzita výskumu však v rámci EÚ aj tak väčšmi či menej stagnuje, a to aj v súkromnom sektore. Situácia je znepokojujúca.

2.4

Odôvodnenie jednotlivých činností otvára diskusiu o porovnaní produktívnosti medzi členskými štátmi EÚ a ostatnými krajinami.

2.4.1

V prvom rade treba povedať, že jestvuje viacero definícií produktivity (vzťah medzi vyrobeným množstvom istého výrobku či služby a počtom jednotiek použitého výrobného faktora). Najčastejšie používané meradlo sa zameriava len na jeden faktor, a síce prácu, kde ukazovateľom je hodinová produkcia pracovníka v priemyselnom sektore, ktorú je síce jednoduchšie určiť, je však iba čiastková, pričom kapitál je považovaný za vonkajší prvok voči výrobnému procesu.

2.4.2

Ďalej je potrebné nezovšeobecňovať pri porovnávaní medzi Európou a Spojenými štátmi a rozlišovať dôležité rozdiely podľa sektorov a štátov, a to aj vo vnútri takej krajiny, akou sú Spojené štáty. Jestvujú konkurencieschopné európske sektory a krajiny, ktoré dosiahli v produktivite zásadný pokrok. Čo sa týka EÚ ako celku, podľa O'Mahonyho a van Arka (2003) výpočty nákladov na pracovnú jednotku vo výrobnom sektore naznačujú, že EÚ nie je konkurencieschopná voči Spojeným štátom v sektoroch vysokorozvinutých technológií, je však konkurencieschopná v iných sektoroch. Hlavným zdrojom konkurencie v tradičných priemyselných odvetviach, z ktorého vychádza ťažko zvládnuteľný tlak voči EÚ, nie sú však Spojené štáty, ale nízke mzdy v tretích krajinách. Autori Dosi, Llerena a Labini (2005) majú kritickejší pohľad a potrebu európskej priemyselnej politiky podľa nich netreba tabuizovať.

2.4.3

Po tretie, multifaktorová výroba, alebo total factor productivity (TFP) by bola najlepším opatrením, „ktoré by sa realizovalo tak, že by upravilo HDP vzhľadom na rozdiely vo všetkých používaných inputoch“ (Calderon, 2001) a umožnila by lepšie porovnanie medzi krajinami. Empirické štúdie na vysvetlenie rozdielov v produktivite medzi krajinami rozdelili faktory rastu produktivity pracovnej sily a/alebo úplného faktoru do troch skupín. Vzhľadom na vzájomnú závislosť medzi krajinami Calderon uvádza, že rozdiely v TFP medzi krajinami sa zdajú byť spôsobené rýchlosťou šírenia technológií (prostredníctvom obchodovania, priamymi zahraničnými investíciami alebo migráciou) (14).

2.4.4

Ak je zabezpečenie rýchlosti šírenia kľúčovým prvkom, na šírenie budú pravdepodobne nevyhnutné inovatívne MSP, pričom budú vytvárať aj nové trhy. Z toho istého dôvodu by výber strategických priorít pre výskum a inovatívnosť mohol podporiť rýchlejšie šírenie vedomostí.

2.4.5

A napokon, zabezpečenie kvalifikovaného personálu a umiestnenie investícií podnikov znepokojuje rovnako Spojené štáty, ako aj Európu, a to hlavne vzhľadom na Čínu, ktorá sama rieši nedostatok 75 tisíc vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorých potrebuje na to, aby sa mohla stať ekonomikou služieb.

2.5

Existujú teda dve makrovízie, predznamenávajúce politické voľby. Na jednej strane stoja naliehavé potreby inovovať organizačné štruktúry, ktoré sú podmienkou technickej inovácie (Lam 2005 a OECD 2005), čo platní rovnako aj pre európske inštitúcie (Sachwald 2005, Sapir et al. 2003, Esko Aho 2006); na druhej strane dôvodom, pre ktorý podniky v Európe neinvestujú dostatočne do výskumu, rozvoja a inovácií je pravdepodobne absencia trhu podporujúceho inovácie, na ktorý by bolo možné uviesť nové produkty a služby (Esko Aho 2006). EHSV však poznamenáva, že podnikateľský duch a schopnosť vziať na seba riziko zostávajú aj naďalej nevyhnutnými.

2.6

Zlyhanie trhu ako generátora inovatívnosti sa v literatúre uznávajú mnohí autori, počínajúc Arrowom (1962) a Dasguptom a Stiglitzom (1980). Rámcové programy Komisie sa v rozsiahlej miere zakladali na racionálnosti aktívnej mikroúrovňovej podpory výskumu a rozvoja v podnikoch, zmiešanej podpory výskumu a rozvoja a podpory spolupráce na prekonanie najväčšmi odrádzajúcich prekážok (zjednodušenie vyhľadávania partnerov a podpora spojených dynamík, vedúcich okrem iného k výhodám market entry, downstreaming a množstevných úspor). Tieto iniciatívy však neboli dostatočné na to, aby v celej EÚ naštartovali udržateľnú dynamiku inovatívnosti.

2.7

EHSV teda víta dôraz, ktorý kladie Komisia na prostredné, sektorové a cezhraničné úrovne. Nástroje ako partnerstvá, siete, zoskupenia, aglomerácie, fóra a dialógy zvyšujú dôležitosť linkages, externalít a spillovers medzi podnikmi a organizáciami na uľahčenie inovatívnosti. V týchto priestoroch koordinácie bude jednoduchšie identifikovať faktory dopadu na mieru investícií do inovatívnosti, ako aj na bottlenecks (prekážky).

2.8

Uvedený prístup a navrhované akcie však nie sú sprevádzané rozpočtovými zdrojmi, pričom na zabezpečenie ich úspechu sú potrebné nemalé zdroje a koordinačné kapacity. Navyše, na rovnakej strane svojho oznámenia jarnej rade 2006, kde sa Komisia jediný raz zmieňuje o tomto oznámení, pripomína, že „legislatívne návrhy prinesú plody až po ich schválení Radou a Európskym parlamentom. Navyše, veľká časť akcií financovania je závislá od konečného upresnenia a uplatňovania finančných perspektív 2007-2013“. Aj samotné navrhované akcie majú „čisto orientačný charakter“.

2.9

EHSV vyzýva Komisiu, aby hneď ako to bude možné, poskytla údaje o príslušných rozpočtových prostriedkoch a zahrnula sem takisto jasný systém dohľadu a hodnotenia tohto oznámenia s presným dátumom, napríklad rok 2008. Ďalej, EHSV považuje za nevyhnutné vypracovanie správy Komisie, ktorá bude obsahovať všetky správy skupín expertov, ktoré sa priamo viažu na oznámenie, ako aj hodnotenie vydaných odporúčaní. Tieto údaje musia byť v súlade so zvolenými možnosťami a činnosťami. A napokon pri úsilí o prekonanie existujúceho rozdrobenia by bolo želateľné mať k dispozícii prehľad osôb zodpovedných za koordináciu činností navrhnutých v dokumente KOM(2005) 488 na všetkých úrovniach, vo všetkých regiónoch, členských štátoch a európskych inštitúciách. Komisia vyvinula pozoruhodné úsilie v rámci Trendcharts, rozdelených podľa jednotlivých krajín, kde sú opísané inštitúcie pôsobiace v oblasti výskumu a inovácií, čo by mohlo byť použité ako východisko pre vypracovanie spomínaného prehľadu. Takisto by bolo zaujímavé uvažovať o skúsenostiach tzv. „virtuálnej agentúry“ v Spojených štátoch v rámci výskumu a inovatívnosti.

2.10

EHSV ďalej pripomína, že v oznámení nie sú definované základné pojmy (výskum, inovácie, znalosti a technológia). Komisia však podporila transeurópsky výskum na dosiahnutie uvedených definícií. Eurostat a OECD definovali inovácie. Posledné vydanie „European Innovation Scorebord“ o pomere medzi inovatívnymi inputmi a outputmi rozvíja pojem „innovation efficiency“ a považuje výskum a rozvoj za input pre inovácie. Navyše by bolo potrebné rozlišovať medzi akciami, určenými na výskum a inovatívnosť ako takými a politikami na podporu podmienok vytvárania inovatívnosti (napr. odborné vzdelávanie, prijímanie a riadenie mobilných ľudských zdrojov, podpora MSP a menej zvýhodnených regiónov pri zavádzaní informačných a komunikačných technológií, kde sú náklady proporcionálne vyššie než pre ostatných aktérov) – teda medzi inováciami chápanými ako nové produkty a služby na trhu a inováciou ako procesom. Prvý uvedený význam inovácií je nevyhnutnou, nie však dostatočnou podmienkou dynamického endogénneho rastu.

2.11

EHSV veľmi aktívne sleduje túto oblasť, vypracoval viacero stanovísk ohľadom oblasti širokého záberu dokumentu KOM 488. Pre nedostatok priestoru EHSV iba v krátkosti pripomína témy svojich stanovísk, najmä: európsky výskumný priestor – kde sa už nachádzali všetky témy, uvádzané v KOM 488 (EHSV 595/2000), zvlášť v bodoch 7 riešiacich tému výskum a technologická inovatívnosť a v bodoch 8 o potrebe výmeny personálu medzi výskumnými strediskami a priemyslom.

2.12

Stanovisko EHSV 724/2001 o vede a spoločnosti hovorilo o význame základného výskumu pre väčšinu veľkých objavov. Stanovisko EHSV o základnom výskume v Európe (15) a jeho vzťahu k aplikovanému výskumu zdôrazňuje v bode 2.5 otázku patentov, pričom EHSV pripomína naliehavú potrebu vytvorenia európskeho patentu, ktorý by – podobne ako v Spojených štátoch – uznával tzv. „obdobie odkladu“ medzi vedeckým zverejnením objavu a udelením patentu na jeho využívanie. Európsky patent by malo byť možné obdržať v krátkej dobe a za nízku cenu. EHSV vyjadruje poľutovanie nad jeho oneskorením, spôsobeným jazykovými otázkami.

2.13

Stanovisko EHSV o výskumníkoch v Európskom výskumnom priestore podporuje Európsku chartu výskumných pracovníkov (16), pričom v bode 5.4 sa vyjadruje v prospech potreby výmen medzi akademickou pôdou a priemyslom, a odporúča lepšie hodnotenie expertov s dlhoročnými skúsenosťami, ktorého súčasťou by bola zlučiteľnosť a uznávanie viacerých položiek sociálneho zabezpečenia a bývania, pričom celok by mal zabezpečiť „rodinnú súdržnosť“, uvádzanú v bode 5.5.5. EHSV ďalej pripomína svoje stanovisko o vede a technológii (17); o 7. rámcovom programe výskumu, pričom zdôrazňuje jeho dôležitosť, otázku financovania a rozdelenia do podprogramov a 9 výskumných tém, o ktorých EHSV (18) vypracovalo konkrétne stanoviská (19).

2.14

Vo svojom stanovisku o konkurencieschopnosti a inováciách 2007-2013 (20), EHSV pripomenul dôležitosť účasti MSP, ako aj dôležitosť úlohy sociálnych partnerov v oblasti inovácií (21). Ak má byť proces inovácií úspešný, aj tieto jednotky doň musia byť zapojené. Práve vypracovávané stanovisko EHSV o rámcovej politike na posilnenie výrobného priemyslu EÚ víta dôraz kladený na sektory, pripomína však, že koordinácia potrebuje zdroje, pričom zatiaľ nie je určený rozpočet, a vyjadruje nádej, že potrebná pozornosť bude venovaná aj kvalifikácii pracovníkov, čo je medzisektorová otázka. Integrovanejšia priemyslová politika je veľmi potrebná: „zamestnáva 34 miliónov osôb a predstavuje viac než 80 % výdavkov súkromného sektora na výskum rozvoj v Európskej únii“.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1

EHSV si obzvlášť cení úsilie Komisie smerujúce k vytvoreniu konkurencieschopného európskeho systému duševného vlastníctva a pravidiel šírenia výsledkov výskumu (2007-2013) a odporúča venovať zvláštnu pozornosť manažovaniu správe patentov na inovácie v rámci a prostredníctvo nástrojov, uvedených v bode 2.7.

3.2

Pre konkurencieschopnosť je nevyhnutnou podmienkou lepší systém šírenia znalostí. Treba uviesť iniciatívu Innovation Relay Centres a nápad Komisie využívať tzv. „poukazy“ pri konzultačných službách ohľadom inovačných stratégií MSP v súvislosti s CIP. vytváranie cezhraničných klastrov by ešte uľahčilo toto šírenie. Úloha týchto zoskupení bude zdôraznení v nasledujúcom oznámení o vytváraní klastrov v Európe. Od roku 2006 bude vytvorená ich databáza.

3.3

EHSV trvá na význame sociálneho rozmeru inovácií a zhodnotenia ľudského a sociálneho kapitálu ako zdroja výskumu a inovatívnosti a dúfa, že nasledujúca verzia príručky z Oslo (OECD-Eurostat) bude obsahovať štatistiky, ktoré na to poukážu, vrátane ukazovateľov ohľadom kvalifikovaného ľudského kapitálu a iných miest – univerzít a ďalších vzdelávacích inštitúcií a zmiešaných platforiem typu priemysel – štátne orgány – univerzity, ako zdrojov inovatívnosti.

3.4

Čo sa týka podpory inovatívnosti prostredníctvom štátnej pomoci, ktorá by mohla mať silný povzbudzujúci účinok na výdavky podnikov na výskum, EHSV vyjadruje spokojnosť nad pozornosťou, venovanou MSP a žiada Komisiu, aby tvorbu pracovných miest vnímala ako investíciu do výskumu a inovácií, ak je cieľom pracovných miest práve toto. EHSV tiež zdôrazňuje potrebu podporiť aj vznik (starts-ups) MSP zavádzajúcich inovácie, s využitím nástrojov ako sú fondy rizikového kapitálu, vrátane zapojenia Európskeho investičného fondu.

3.5

Dôležitým faktorom v rámci inovatívnosti je to, aby sme vzhľadom na globálnu konkurenciu, uvedenú v bode 2.4.5, mali k dispozícii potrebné ľudské zdroje na všetkých úrovniach. Oznámenie sa sústreďuje na vedecké zdroje. Bolo by však potrebné zaoberať sa aj nevedeckými kvalifikovanými pracovnými miestami. Takisto treba vyvážiť ponuku a dopyt špecifických kvalít a služieb v závislosti od potrieb sektorov. Na dosiahnutie účinných a rýchlych riešení by bola vhodná účasť všetkých sociálnych partnerov a zainteresovaných strán. EHSV vyzýva Komisiu, aby zahájila diskusiu na túto tému.

3.6

Takisto na dosiahnutie mobility by bolo potrebné pokročiť pri vytváraní jednotných európskych chárt kompetencií, potrebných pre každý sektor alebo tému, pričom netreba zabudnúť na kvalitatívnu dimenziu vzdelania (hodnoty, rovnosť príležitostí). Keďže GR zamestnanosť a GR školstvo a kultúra sa takisto zaoberajú témou „ľudských zdrojov“, bolo by dôležité zahrnúť ich iniciatívy pre výskum a inovácie do tohto oznámenia, s cieľom pokryť celý priestor.

3.7

EHSV vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum a inovatívnosť vo všetkých možných sektoroch: problémy konkurencieschopnosti neexistujú iba v sektore vyspelých technológií. Do navrhovaných akcií by mohlo byť zahrnuté strategické riadenie zmien na základe rozsiahleho zavedenia nových technológií v MSP. Zásadnou by v tomto smere bola účasť sociálnych partnerov a ostatných zainteresovaných strán.

3.8

EHSV súhlasí so správou pána Esko Aho v bode, že podnikom s viac než 250 pracovníkmi sa nevenuje potrebná pozornosť, pričom jedným z možných dôvodov je, že definícia MSP je príliš úzka vzhľadom na definíciu v Spojených štátoch a Japonsku. EHSV považuje za nevyhnutné venovať zvláštnu pozornosť financovaniu inovatívnych MSP, aby sa vytvorila európska ekonomika inovatívnosti, zahŕňajúca sociálnu súdržnosť. Nie je prekvapujúce, že Region Paxis (Emilia Romagna) je jeden z najaktívnejších, hoci ostatné faktory inovácií v Taliansku boli menej priaznivé. Aj služby na podporu podnikov by sa mali špecializovať, aby reagovali na špecifiká MSP v ich rôznych formách (družstvá, ďalšie podniky zamerané na sociálnu ekonómiu, atď.).

3.9

EHSV by si želal, aby Komisia uviedla akcie zamerané na výskum a inovácie v spolupráci s inými regiónmi. Komisia už predstavila celosvetovú víziu v TrendCharts a vo viacerých iniciatívach. Po oznámení č. 346 z 25. júna 2001 o „Medzinárodnej dimenzii európskeho výskumného regiónu“ (ERA), časť INCO zo 6. rámcového programu vyslovene uprednostňuje účasť tretích krajín, čo by malo pokračovať v rámci 7. RP. Tieto akcie by mohli byť hodnotené v rámci zvláštnej časti navrhovaného záberu. Viac pozornosti a štúdií si zaslúži aj úloha mestských prostredí a metropol v oblasti inovácií.

3.10

EHSV odporúča Komisii zhodnotiť načasovanie medzi technologickou investíciou, liberalizáciou a reštrukturalizáciou, keďže podniky – hlavne tie väčšie – by mali uvažovať o zmenách v ich vlastníctve a zároveň o potrebách investícií do výskumu a inovácií (napríklad čo sa týka energie, dopravy a sieťových odvetví).

3.11

Ďalej, EHSV upozorňuje, že bude pravdepodobne potrebné nájsť rovnováhu medzi podporou inovácií v oblasti spojeného marketingu a licensingu pri nových produktoch a službách podnikov a právom hospodárskej súťaže.

3.12

EHSV považuje inovácie za input konkurencieschopnej ekonomiky so sociálnou súdržnosťou, a nie za konečný výsledok sám osebe. EHSV, vedomý si toho, že ide o výzvu, vyzýva Komisiu, aby vypracovala štatistiky a podporovala štúdie na lepšie vyhodnotenie väzieb medzi inovatívnosťou, konkurencieschopnosťou a sociálnou súdržnosťou, aby tak bolo možné jasné a účinné hodnotenie výsledkov a ich presvedčivé sprostredkovanie európskym občanom. Ako to už povedali iní: vytvorte ambicióznu konštrukciu, technologicky odvážne zámery, odôvodniteľné ich spoločenskou a politickou hodnotou (Dosi et al., 2005).

3.13

EHSV považuje inovatívnosť za systém, a preto žiada Komisiu, aby sa zladila s Európskou investičnou bankou (EBI) a zabezpečila synergie medzi programami tejto banky, Európskym investičným fondom, 7. rámcovým programom pre výskum a rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovatívnosť (CIP), aby sa inovatívnosť stala dynamickým a dobre štruktúrovaným systémom.

V Bruseli 5. júla 2006

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  SEC(2005) 1289, Príloha dokumentu KOM(2005) 488, konečné znenie; Hodnotenie dopadov, kde si Komisia zvolila tretiu možnosť v rámci jednotného prístupu.

(2)  Ú. v. EÚ C 204, 18/07/2000.

(3)  KOM(2002) 499, konečné znenie.

(4)  „Spoločne pracujme na hospodárskom raste a zamestnanosti: nový začiatok lisabonskej stratégie“ (KOM(2005) 24, konečné znenie) z 2.2.2005 a „Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: Lisabonský program Spoločenstva“, (KOM(2005) 330, konečné znenie) z 20.7.2005.

(5)  KOM(2005) 229, konečné znenie a SEC(2005) 717 z 1. júna 2005 na tému „Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ na podporu rastu a zamestnanosti v priemyselných odvetviach informačnej spoločnosti a v médiách. Sústreďuje sa na sektor hospodárstva EÚ, ktorý vysvetľuje 40 % nárast produktivity a 25 % zvýšenie HDP v rámci EÚ.

(6)  SEC(2005) 1289, Hodnotenie dopadu.

(7)  Mobilizácia verejných a súkromných zdrojov; daňové výhody, európske štrukturálne fondy, prístup MSP k finančným prostriedkom.

(8)  Partnerstvá medzi univerzitami a priemyslom, centrá a „klastre“, proaktívne služby podpory podnikov a inovatívnych služieb.

(9)  Závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli, 23. a 24. marec 2006.

(10)  INI/2006/2005: 12.10.2005, na základe analýzy KOM(2005) 488, vykonanej Európskym parlamentom.

(11)  SEC(2005) 1253 Príloha ku KOM(2005) 488, konečné znenie, „Kroky k implementácii“.

(12)  KOM(2003) 226, konečné znenie, bod 2.

(13)  Zaviedlo ich už osem členských štátov, pričom predstavujú 13 % priamych investícií do výskumu v týchto krajinách.

(14)  Tamtiež, Calderon 2001, str. 19.

(15)  EHSV Ú. v. EÚ C 110, 30/04/2004.

(16)  EHSV Ú. v. EÚ C 110, 30/04/2004.

(17)  EHSV Ú. v. EÚ C 157, 26/06/2005.

(18)  EHSV Ú. v. EÚ C 65, 17/03/2006.

(19)  Nanotechnológie, biotechnológie, výskum v oblasti medicíny, informačné technológie, výskum v oblasti energetiky (vrátane fúzií), kozmonautiky a bezpečnosti.

(20)  EHSV Ú. v. EÚ C 65, 17/03/2006.

(21)  „98 % podnikov v Európe sú malé a stredné podniky (MSP). Poskytujú 55 % pracovných miest v súkromnom sektore. Potenciál MSP pre inovácie vo výrobných procesoch a výrobkoch ako aj v službách je značný“.


Top