EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52006XG0725(01)

Závery Rady o Európskom indikátore jazykovej kompetencie

OJ C 172, 25.7.2006, p. 1–3 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

25.7.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/1


Závery Rady o Európskom indikátore jazykovej kompetencie

(2006/C 172/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na:

strategický cieľ Európskej únie stať sa najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárstvom na svete založeným na vedomostiach, schopným udržať trvalý hospodársky rast s väčším počtom a vyššou kvalitou pracovných príležitostí, ako aj väčšou sociálnou súdržnosťou, ktorý sa stanovil na zasadnutí Európskej rady 23. a 24. marca 2000 v Lisabone a opätovne potvrdil na zasadnutí Európskej rady 23. a 24. marca 2001 v Štokholme,

mandát uvažovať o konkrétnych budúcich cieľoch systémov vzdelávania, zameriavajúc sa na spoločné obavy a priority a zároveň rešpektujúc národnú rozmanitosť..., ktorý Rade pre vzdelávanie udelilo zasadnutie Európskej rady v Lisabone (1),

Uznesenie Rady zo 14. februára 2002 o podpore jazykovej rozmanitosti a učenia sa jazykov (2), ktoré okrem iného zdôraznilo, že:

znalosť jazykov je jednou zo základných zručností, ktoré si občania potrebujú osvojiť, aby sa mohli účinne zúčastňovať na európskej znalostnej spoločnosti, a preto uľahčuje začlenenie do spoločnosti, ako aj sociálnu súdržnosť; a že

všetky európske jazyky sú si rovné v hodnote a postavení z kultúrneho hľadiska a tvoria neoddeliteľnú súčasť európskej kultúry a civilizácie,

a vyzvalo členské štáty, aby zaviedli systém potvrdzovania jazykových znalostí, ktorý je založený na Spoločnom európskom rámci pre jazyky, ktorý vypracovala Rada Európy,

závery zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone 15. až 16. mája 2002 (3), v ktorých sa

schválil podrobný pracovný program nadväzovania na ciele systémov vzdelávania a odbornej prípravy (4),

vyzvalo na ďalšie kroky s cieľom zdokonaliť ovládanie základných zručností, najmä výučbou aspoň dvoch cudzích jazykov od útleho veku a

vyzvalo na stanovenie indikátora jazykovej kompetencie v roku 2003,

závery Rady o nových indikátoroch v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy z mája 2005 (5),

oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade nazvané Európsky indikátor jazykovej kompetencie  (6),

návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o kľúčových zručnostiach pre celoživotné vzdelávanie (7), ktoré vymedzuje komunikáciu v cudzom jazyku ako kľúčovú zručnosť,

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov nazvané Nová rámcová stratégia pre viacjazyčnosť  (8),

OPÄTOVNE POTVRDZUJE, že:

zručnosti v cudzích jazykoch, ako aj pomoc pri podporovaní vzájomného porozumenia medzi národmi sú predpokladom mobilnej pracovnej sily a prispievajú ku konkurencieschopnosti hospodárstva Európskej únie,

pravidelné monitorovanie výkonnosti pomocou indikátorov a referenčných hodnôt je základnou súčasťou lisabonského procesu a umožňuje vymedzenie osvedčených postupov s cieľom strategicky usmerňovať a riadiť krátkodobé i dlhodobé opatrenia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010.

UZNÁVA, že:

sú potrebné opatrenia na nápravu súčasnej neexistencie spoľahlivých porovnávacích údajov o výsledkoch výučby a učenia sa cudzích jazykov,

takéto opatrenia musia vychádzať zo zhromažďovania údajov prostredníctvom objektívnych testov jazykových zručností, vypracovaných a vykonávaných tak, aby sa zabezpečila spoľahlivosť, presnosť a platnosť uvedených údajov,

takéto údaje majú potenciál pomôcť určiť osvedčené postupy v politikách jazykového vzdelávania a metodike výučby jazykov a podeliť sa o ne prostredníctvom posilnenej výmeny informácií a skúseností,

členské štáty potrebujú jasnejší obraz o praktických a finančných opatreniach, ktoré bude musieť každý z nich uskutočniť na účely zriadenia európskeho indikátora jazykovej kompetencie.

ZDÔRAZŇUJE, že:

vývoj indikátora by mal plne rešpektovať zodpovednosť členských štátov za organizáciu ich systémov vzdelávania a nemal by predstavovať neprimeranú správnu alebo finančnú záťaž pre dotknuté organizácie a inštitúcie,

metóda zhromažďovania údajov by mala zohľadniť predchádzajúcu prácu vykonanú v danej oblasti na medzinárodnej úrovni, ako aj na úrovni Únie a členských štátov a mala by sa vypracovať a vykonávať hospodárnym spôsobom,

európsky indikátor jazykovej kompetencie by sa mal zaviesť do praxe čo najskôr, v súlade s týmto referenčným rámcom:

by sa mali zhromažďovať:

prostredníctvom spoločného súboru testov vykonaných na reprezentatívnej vzorke cieľovej populácie v každom členskom štáte,

z reprezentatívnej vzorky žiakov absolvujúcich vzdelávanie a odbornú prípravu na konci úrovne 2 ISCED,

ak sa druhý cudzí jazyk nevyučuje pred koncom úrovne 2 ISCED, môžu si členské štáty zvoliť, že v prvom kole zhromažďovania údajov o druhom cudzom jazyku zhromaždia údaje od žiakov na úrovni 3 ISCED,

pre tie jazyky, pre ktoré v danom členskom štáte existuje vhodná reprezentatívna vzorka žiakov,

výsledky testov by mali vychádzať zo stupníc Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (9),

keďže dodržiavanie jazykovej rôznorodosti je základnou hodnotou Európskej únie, indikátor by sa mal zakladať na údajoch týkajúcich sa vedomostí všetkých oficiálnych jazykov Európskej únie vyučovaných v Únii ako cudzie jazyky; z praktických dôvodov by však bolo žiadúce, aby v prvom kole zhromažďovania údajov boli testy dostupné v tých oficiálnych jazykoch Európskej únie, ktoré sa v členských štátoch vyučujú najčastejšie, ak je v rámci týchto jazykov k dispozícii dostatočne široká vzorka testovaných žiakov,

členské štáty si samé stanovia, ktoré z týchto oficiálnych jazykov sa budú testovať,

indikátor by mal zhodnotiť spôsobilosť štyroch aktívnych a pasívnych zručností, z praktických dôvodov by však bolo žiadúce zamerať sa v prvom kole zhromažďovania údajov na to, aby boli dostupné testy pre tri jazykové zručnosti, ktoré možno zhodnotiť najjednoduchšie (t. j. návrh: porozumenie hovoreného a čítaného textu počúvanie s porozumením, čítanie s porozumením a písanie),

metodika testovania by sa mala sprístupniť tým členským štátom, ktoré ju chcú použiť na vypracovanie vlastných testov iných jazykov,

mali by sa tiež zhromaždiť vhodné kontextové informácie, ktoré pomôžu zhodnotiť základné faktory.

VYZÝVA Komisiu, aby:

čo najskôr zriadila poradný výbor (poradný výbor EILC) zložený zo zástupcu každého členského štátu a jedného zástupcu Rady Európy, ktorý bude mať mandát radiť Komisii pri technických otázkach, akými sú:

špecifikácia verejnej súťaže na vytvorenie testovacích nástrojov,

hodnotenie práce zmluvného dodávateľa,

vhodné opatrenia, normy a technické protokoly pre zhromažďovanie údajov v členských štátoch zohľadňujúc pritom potrebu predchádzať neprimeranej administratívnej alebo finančnej záťaži členských štátov;

s cieľom pomôcť členským štátom vymedziť organizačné a finančné dôsledky, zadala tomuto výboru počiatočnú úlohu vypracovať časový harmonogram práce a podrobnejší popis zostavovania a vykonania testov vrátane:

veľkosti vzorky,

uprednostňovanej testovacej metódy a

uprednostňovaných spôsobov vykonania testov, pričom sa zohľadnia možnosti elektronického testovania,

minimálnu veľkosť vzorky, ktorá by mala určiť, či sa má test konkrétneho jazyka poskytnúť členským štátom,

predložila Rade do konca roku 2006 písomnú správu o pokroku a prípadných nedoriešených otázkach.

VYZÝVA členské štáty, aby:

prijali všetky potrebné kroky na dosiahnutie pokroku pri zavádzaní EILC.


(1)  Dokument SN 100/1/00 REV 1, odsek 27.

(2)  Ú. v. ES C 50, 23.2.2002, s. 1.

(3)  Dokument SN 100/1/02 REV 1.

(4)  Prijala Rada pre vzdelávanie 14. februára 2002 (Ú. v. ES C 142, 14.6.2002, s. 1).

(5)  Ú. v. EÚ L 141, 10.6.2005, s. 7.

(6)  Dokument 11704/05 - KOM(2005) 356, konečné znenie.

(7)  Dokument 13425/05 - KOM(2005) 548, konečné znenie.

(8)  Dokument 14908/05 - KOM(2005) 596, konečné znenie.

(9)  Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky: Učenie sa, učenie, hodnotenie, ako ho vypracovala Rada Európy.


Top