This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52006AG0001
Common Position (EC) No 1/2006 of 1 December 2005 adopted by the Council, acting in accordance with the procedure referred to in Article 251 of the Treaty establishing the European Community, with a view to adopting a decision of the European Parliament and of the Council laying down guidelines for trans-European energy networks and repealing Decision 96/391/EC and Decision No 1229/2003/EC
Spoločná pozícia (ES) č. 1/2006, ktorú prijala Rada 1. decembra 2005 v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 96/391/ES a rozhodnutie č. 1229/2003/ES
Spoločná pozícia (ES) č. 1/2006, ktorú prijala Rada 1. decembra 2005 v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 96/391/ES a rozhodnutie č. 1229/2003/ES
Ú. v. EÚ C 80E, 4.4.2006, pp. 1–26
(ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
|
4.4.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 80/1 |
SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 1/2006
prijatá Radou 1. decembra 2005
na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. .../2006/ES z ..., ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 96/391/ES a rozhodnutie č. 1229/2003/ES
(2006/C 80 E/01)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 156,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),
keďže:
|
(1) |
Následne po prijatí rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1229/2003/ES z 26. júna 2003, ktorým sa stanovuje súbor usmernení pre transeurópske energetické siete (3), vznikla potreba plne začleniť do týchto usmernení nové členské štáty, pristupujúce a kandidátske krajiny a tieto usmernenia podľa potreby ďalej prispôsobiť novej susedskej politike Európskej únie. |
|
(2) |
V dôsledku vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (5) vychádzajú priority transeurópskych energetických sietí z vytvorenia otvorenejšieho a konkurenčnejšieho vnútorného energetického trhu. Tieto priority vychádzajú zo záverov zasadnutia Európskej rady 23. a 24. marca 2001 v Štokholme, ktoré sa týkajú rozvoja infraštruktúry potrebnej na fungovanie energetického trhu. Na dosiahnutie cieľa, ktorým je rozšírenie využívania obnoviteľných zdrojov energie v záujme podpory politiky trvalo udržateľného rozvoja, by sa malo vynaložiť mimoriadne úsilie. Dosiahnuť by sa to však malo bez neprimeraného narúšania bežnej rovnováhy trhu. Je potrebné v plnej miere zohľadniť aj ciele dopravnej politiky Spoločenstva, a najmä možnosť znížiť objem cestnej premávky využívaním potrubnej prepravy. |
|
(3) |
Toto rozhodnutie pomôže priblížiť sa k cieľovej úrovni elektrického prepojenia medzi členskými štátmi, ktorá sa dohodla na zasadnutí Európskej rady v Barcelone 15. a 16. marca 2002, a tým zlepšiť spoľahlivosť a integritu siete, zabezpečiť bezpečnosť dodávok a riadne fungovanie vnútorného trhu. |
|
(4) |
Výstavba a údržba energetickej infraštruktúry by mala spravidla podliehať zásadám trhu. Je to aj v súlade so spoločnými pravidlami pre dobudovanie vnútorného energetického trhu a spoločnými pravidlami pre právo hospodárskej súťaže, ktorých cieľom je vytvorenie otvorenejšieho a konkurenčnejšieho vnútorného energetického trhu. Finančná pomoc Spoločenstva určená na výstavbu a údržbu by sa preto naďalej mala poskytovať iba veľmi výnimočne. Tieto výnimky by mali byť náležite opodstatnené. |
|
(5) |
Energetická infraštruktúra by sa mala budovať a udržiavať tak, aby umožňovala vnútornému energetického trhu fungovať efektívne, pričom by sa mali plne zohľadňovať existujúce postupy pre konzultácie s dotknutými osobami a nemalo by sa odbočovať od kritérií na strategické a, kde je to vhodné, na univerzálne služby a povinnosti súvisiace so službami verejnosti. |
|
(6) |
Z hľadiska možných synergií medzi sieťami pre zemný plyn a olefinovými sieťami by mal byť rozvoju a integrácii olefínových sietí v záujme uspokojenia spotrebného dopytu po olefínových plynoch v hospodárskych odvetviach Spoločenstva daný príslušný význam. |
|
(7) |
Priority pre transeurópske energetické siete taktiež vychádzajú z rastúceho významu transeurópskych energetických sietí pri zabezpečovaní a diverzifikácii dodávok energie v rámci Spoločenstva, začleňovaní energetických sietí nových členských štátov, pristupujúcich a kandidátskych krajín a zabezpečovaní koordinovanej prevádzky energetických sietí v Spoločenstve a susedných krajinách po porade s príslušnými členskými štátmi. Krajiny susediace so Spoločenstvom zohrávajú v energetickej politike Spoločenstva bezpochyby dôležitú úlohu. Uspokojujú väčšiu časť potrieb zemného plynu Spoločenstva, sú kľúčovými partnermi pre tranzit primárnej energie do Spoločenstva a postupne sa z nich stanú dôležitejší účastníci vnútorných trhov Spoločenstva s plynom a elektrinou. |
|
(8) |
Spomedzi projektov, ktoré sa týkajú transeurópskych energetických sietí, je potrebné vyzdvihnúť prioritné projekty, ktoré sú veľmi dôležité z hľadiska fungovania vnútorného energetického trhu alebo z hľadiska bezpečnosti dodávok energie. |
|
(9) |
Postup určovania projektov spoločného záujmu v kontexte transeurópskych energetických sietí by mal zabezpečiť bezproblémové uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2236/95 z 18. septembra 1995 stanovujúceho všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí (6). Tento postup by mal rozlišovať dve úrovne: prvú úroveň stanovujúcu vyhradený počet kritérií na určenie takýchto projektov a druhú úroveň podrobne opisujúcu projekty (ďalej len „špecifikácie“). |
|
(10) |
Priorita poskytovania finančných prostriedkov podľa nariadenia (ES) č. 2236/95 by sa mala udeľovať projektom európskeho záujmu, t. j. projektom spoločného záujmu uvedeným v tomto rozhodnutí a zaradeným do osí pre prioritné projekty ustanovených v tomto rozhodnutí. |
|
(11) |
Členské štáty by mali pri predkladaní projektov v rámci príslušných finančných nástrojov Spoločenstva udeliť primeranú prioritu projektom, na ktoré sa vzťahuje príloha I a ktoré spĺňajú kritériá tohto rozhodnutia. |
|
(12) |
Keďže špecifikácie projektov podliehajú zmenám, udávajú sa iba orientačne. Komisia by preto mala byť splnomocnená ich aktualizovať. Keďže projekty môžu mať významné politické, environmentálne a hospodárske dôsledky, pri určovaní projektov, ktoré si zaslúžia potenciálnu podporu Spoločenstva, je dôležité nájsť prijateľnú rovnováhu medzi legislatívnym dohľadom a pružnosťou. |
|
(13) |
Ak je to vhodné pre určité prioritné projekty alebo časti prioritných projektov, alebo skupín prioritných projektov, s cieľom zlepšiť ich prípravu a vykonávanie počas trvania príslušných prioritných projektov, Komisia by mala po porade s príslušnými členskými štátmi zabezpečiť a koordinovať spoluprácu s užívateľmi a prevádzkovateľmi, aby sa zaistilo vykonávanie potrebného monitorovania na účely informovania Spoločenstva o dosahovanom pokroku. Komisia by sa spoločne s príslušnými členskými štátmi mala pri tom radiť s prevádzkovateľmi, užívateľmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a predstaviteľmi občianskej spoločnosti, aby získala úplné informácie o dopyte po prenosových službách, obmedzeniach, ako aj parametroch služieb potrebných na optimalizáciu používania dotknutej infraštruktúry. |
|
(14) |
Členské štáty by mali byť prizvané ku koordinácii vykonávania určitých projektov, najmä cezhraničných projektov alebo ich častí. |
|
(15) |
Pre rozvoj a výstavbu transeurópskych energetických sietí by sa malo vytvoriť priaznivejšie prostredie, a to najmä vytváraním stimulov pre technickú spoluprácu medzi subjektmi zodpovednými za siete, uľahčením vykonávania schvaľovacích postupov, ktoré sú použiteľné na projekty sietí v členských štátoch, s cieľom znížiť počet prípadov omeškania a vhodným mobilizovaním fondov, nástrojov a finančných programov Spoločenstva, ktoré sú k dispozícii pre projekty sietí. Spoločenstvo by malo podporovať opatrenia členských štátov prijaté v záujme dosiahnutia tohto cieľa. |
|
(16) |
Keďže rozpočet pridelený na transeurópske energetické siete je určený najmä na financovanie štúdií uskutočniteľnosti, finančné prostriedky na takéto prepojovacie siete, a to najmä na medziregionálne prepojovacie siete, by mohli v prípade potreby poskytnúť štrukturálne fondy, finančné programy a nástroje Spoločenstva. |
|
(17) |
Určovanie projektov spoločného záujmu, ich špecifikácie a určovanie prioritných projektov by sa malo uskutočniť bez toho, aby boli dotknuté výsledky posúdenia vplyvov projektov, plánov alebo programov na životné prostredie. |
|
(18) |
Opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7). |
|
(19) |
Komisia by mala pravidelne vypracovávať správu o vykonávaní tohto rozhodnutia. |
|
(20) |
Keďže toto rozhodnutie má rovnaký predmet úpravy a rozsah pôsobnosti ako rozhodnutie Rady 96/391/ES z 28. marca 1996, ktorým sa stanovuje súbor opatrení zameraných na vytvorenie priaznivejších rámcových podmienok pre rozvoj transeurópskych sietí v energetike (8), a rozhodnutie č. 1229/2003/ES, tieto dve rozhodnutia by sa mali zrušiť, |
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Predmet úpravy
Toto rozhodnutie vymedzuje charakter a rozsah činnosti Spoločenstva pri vytváraní usmernení pre transeurópske energetické siete. Stanovuje súbor usmernení, ktoré obsahujú ciele, priority a základné smery činností Spoločenstva vo vzťahu k transeurópskym energetickým sieťam. Tieto usmernenia určujú v rámci transeurópskych elektrických a plynárenských sietí projekty spoločného záujmu vrátane tých, ktoré majú prioritu.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
Toto rozhodnutie sa vzťahuje:
|
1. |
v prípade elektrických sietí na:
|
|
2. |
v prípade plynárenských sietí (na prepravu zemného plynu alebo olefínových plynov) na:
|
Článok 3
Ciele
Spoločenstvo presadzuje vzájomné prepojenie, vzájomnú prevádzkyschopnosť a rozvoj transeurópskych energetických sietí a prístup k týmto sieťam v súlade s platným právom Spoločenstva s cieľom:
|
a) |
podporovať efektívnu prevádzku a rozvoj vnútorného trhu vo všeobecnosti, a najmä vnútorného energetického trhu, a zároveň podporovať racionálnu výrobu, prepravu, distribúciu a využívanie zdrojov energie, ako aj rozvoj a zapájanie obnoviteľných zdrojov energie, aby sa znižovali náklady na energiu pre spotrebiteľa a aby sa prispelo k diverzifikácii zdrojov energie; |
|
b) |
uľahčiť rozvoj a znížiť izolovanosť menej zvýhodnených a ostrovných regiónov Spoločenstva, a tým napomáhať posilňovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti; |
|
c) |
posilniť bezpečnosť dodávok energie, napríklad posilnením vzťahov s tretími krajinami v energetickom odvetví v spoločnom záujme všetkých zúčastnených strán, najmä v rámci Zmluvy o energetickej charte a dohôd o spolupráci, ktoré uzavrelo Spoločenstvo; |
|
d) |
prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia okrem iného zahrnutím obnoviteľných zdrojov energie a znížením environmentálnych rizík súvisiacich s prepravou a prenosom energie. |
Článok 4
Priority činnosti
Priority činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskych energetických sietí sú v súlade s trvalo udržateľným rozvojom a sú to tieto:
|
1. |
pre elektrické a plynárenské siete:
|
|
2. |
pre elektrické siete:
|
|
3. |
pre plynárenské siete:
|
Článok 5
Smery činnosti
Základnými smermi činnosti Spoločenstva v oblasti transeurópskych energetických sietí sú:
|
a) |
určenie projektov spoločného záujmu uvedených v článku 6; |
|
b) |
vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre rozvoj týchto sietí. |
Článok 6
Projekty spoločného záujmu
1. Spoločné kritériá, ktoré sa majú uplatňovať pri rozhodovaní o určení, úpravách, špecifikáciách alebo žiadostiach o aktualizáciu projektov spoločného záujmu, sú tieto:
|
a) |
projekty patria do rozsahu pôsobnosti článku 2; |
|
b) |
projekty spĺňajú ciele a priority činnosti stanovené v článkoch 3 a 4; |
|
c) |
projekty vykazujú potenciálnu ekonomickú životaschopnosť. |
Zhodnotenie ekonomickej životaschopnosti vychádza z analýzy pomeru vynaložených prostriedkov a výsledných ekonomických prínosov, ktorá zohľadňuje všetky vynaložené prostriedky a ekonomické prínosy vrátane strednodobých a/alebo dlhodobých v spojitosti s environmentálnymi aspektmi, bezpečnosťou dodávok a prínosom k hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Projekty spoločného záujmu, ktoré sa vzťahujú na územie členského štátu, musí schváliť príslušný členský štát.
2. Doplnkové kritériá na určenie projektov spoločného záujmu sú stanovené v prílohe II. O akýchkoľvek zmenách doplnkových kritérií na určovanie projektov spoločného záujmu, stanovených v prílohe II, sa rozhoduje v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy.
3. Na čerpanie finančnej pomoci Spoločenstva poskytovanej podľa nariadenia (ES) č. 2236/95 sú oprávnené iba tie projekty uvedené v prílohe III, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1 a kritériá stanovené v prílohe II.
4. Orientačné špecifikácie projektov obsahujúce podrobný opis projektov, prípadne aj ich geografický popis, sú uvedené v prílohe III. Tieto špecifikácie sa aktualizujú v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2. Aktualizácie sú technického charakteru a sú obmedzené na technické zmeny projektov, úpravu časti stanovenej trasy alebo obmedzené prispôsobenie umiestnenia projektu.
5. Členské štáty prijmú všetky opatrenia, ktoré považujú za nevyhnutné na uľahčenie a urýchlenie dokončenia projektov spoločného záujmu a na minimalizáciu omeškania, pričom musia konať v súlade s právom Spoločenstva a medzinárodnými dohovormi o životnom prostredí. Dôležité je najmä rýchle dokončenie potrebných schvaľovacích postupov.
6. Ak sa časti projektov spoločného záujmu nachádzajú na území tretích krajín, môže Komisia po dohode s príslušnými členskými štátmi v záujme uľahčenia vykonávania týchto projektov predložiť návrhy, ak je to vhodné, v rámci správy dohôd medzi Spoločenstvom a týmito tretími krajinami a v súlade so Zmluvou o energetickej charte a inými viacstrannými dohodami vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami tejto zmluvy, aby tieto projekty uznali za projekty vzájomného záujmu aj príslušné tretie krajiny.
Článok 7
Prioritné projekty
1. Projekty spoločného záujmu uvedené v článku 6 ods. 3 a patriace do osí pre prioritné projekty, ktoré sú stanovené v prílohe I, majú pri udeľovaní finančnej pomoci Spoločenstva poskytovanej podľa nariadenia (ES) č. 2236/95 prioritu. O zmenách a doplneniach prílohy I sa rozhoduje v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy.
|
2. |
|
3. Prioritné projekty sú v súlade s trvalo udržateľným rozvojom a spĺňajú tieto kritériá:
|
a) |
majú významný vplyv na konkurenčné fungovanie vnútorného trhu a/alebo |
|
b) |
posilňujú bezpečnosť dodávok v Spoločenstve a/alebo |
|
c) |
prinášajú zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. |
Článok 8
Priaznivejšie prostredie
1. S cieľom prispieť k vytvoreniu priaznivejšieho prostredia pre rozvoj transeurópskych energetických sietí a ich vzájomnej prevádzkyschopnosti Spoločenstvo zohľadňuje úsilie členských štátov vynaložené v súlade s týmto cieľom a pripisuje najväčší význam týmto opatreniam, ktoré podľa potreby presadzuje:
|
a) |
technickú spoluprácu medzi subjektmi zodpovednými za transeurópske energetické siete, najmä za správne fungovanie spojení uvedených v bodoch 1, 2 a 7 prílohy II; |
|
b) |
uľahčenie vykonávania schvaľovacích postupov pre projekty transeurópskych energetických sietí s cieľom znížiť výskyt prípadov omeškania; |
|
c) |
poskytovanie pomoci projektom spoločného záujmu z fondov, nástrojov a finančných programov Spoločenstva, ktoré sú použiteľné na tieto siete. |
2. Komisia v úzkej spolupráci s príslušnými členskými štátmi podnikne všetky kroky na podporu koordinácie činností uvedených v odseku 1.
3. O opatreniach potrebných na vykonanie činností uvedených v písmenách a) a b) odseku 1 rozhodne Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2.
Článok 9
Vplyv na hospodársku súťaž
Pri posudzovaní projektov sa zohľadňuje ich vplyv na hospodársku súťaž a na bezpečnosť dodávok. Hlavným a podporovaným zdrojom financovania je súkromné financovanie alebo financovanie dotknutými hospodárskymi subjektmi. V súlade s ustanoveniami zmluvy sa má zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže medzi subjektmi na trhu.
Článok 10
Obmedzenia
1. Toto rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté finančné záväzky členského štátu alebo Spoločenstva.
2. Toto rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté výsledky posúdenia vplyvov projektov a plánov alebo programov na životné prostredie, ktoré vymedzujú schvaľovací rámec pre takéto projekty v budúcnosti. Ešte pred prijatím rozhodnutia o vykonaní projektov v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva sa zohľadnia výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie, ak sa takéto posúdenie vyžaduje v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva.
Článok 11
Výbor
1. Komisii pomáha výbor.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 uvedeného rozhodnutia.
Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.
3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.
Článok 12
Správa
Každé dva roky vypracuje Komisia správu o vykonávaní tohto rozhodnutia, ktorú predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
Táto správa venuje pozornosť vykonávaniu a pokroku pri realizácii prioritných projektov, ktoré sa týkajú cezhraničných spojení uvedených v bodoch 2, 4 a 7 prílohy II, ako aj podrobnej úprave ich financovania, najmä pokiaľ ide o príspevok z finančných prostriedkov Spoločenstva.
Článok 13
Zrušenie
Týmto sa zrušuje rozhodnutie 96/391/ES a rozhodnutie č. 1229/2003/ES.
Článok 14
Nadobudnutie účinnosti
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 15
Adresáti
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V ...
Za Európsky parlament
predseda
Za Radu
predseda
(1) Ú. v. EÚ C 241, 28.9.2004, s. 17.
(2) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 7. júna 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
(3) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 11.
(4) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37. Smernica zmenená a doplnená smernicou Rady 2004/85/ES (Ú. v. EÚ L 236, 7.7.2004, s. 10).
(5) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57.
(6) Ú. v. ES L 228, 23.9.1995, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 807/2004 (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 46).
(7) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(8) Ú. v. ES L 161, 29.6.1996, s. 154.
PRÍLOHA I
TRANSEURÓPSKE ENERGETICKÉ SIETE
Osi pre prioritné projekty podľa článku 7
Zoznam prioritných projektov z jednotlivých osí
ELEKTRICKÉ SIETE
|
EL.1. |
Francúzsko – Belgicko – Holandsko – Nemecko: posilnenie elektrickej siete v záujme vyriešenia preťaženia v tokoch elektriny cez štáty Beneluxu. Medzi prioritné projekty patria:
|
||||||||||||||||||
|
EL.2. |
Hranice Talianska s Francúzskom, Rakúskom, Slovinskom a Švajčiarskom: zvýšenie kapacity elektrických prepojení. Medzi prioritné projekty patria:
|
||||||||||||||||||
|
EL.3. |
Francúzsko – Španielsko – Portugalsko: zvýšenie kapacity elektrických prepojení medzi týmito krajinami a pre Pyrenejský polostrov a rozvoj siete v ostrovných regiónoch. Medzi prioritné projekty patria:
|
||||||||||||||||||
|
EL.4. |
Grécko – balkánske krajiny – systém UCTE: rozvoj elektrickej infraštruktúry v záujme pripojenia Grécka k systému UCTE a v záujme umožnenia rozvoja trhu s elektrinou v juhovýchodnej Európe. Medzi prioritné projekty patria:
|
||||||||||||||||||
|
EL.5. |
Spojené kráľovstvo – kontinentálna Európa a severná Európa: vytvorenie/zvýšenie kapacity elektrických prepojení a možná integrácia mimopobrežnej veternej energie. Medzi prioritné projekty patria:
|
||||||||||||||||||
|
EL.6. |
Írsko – Spojené kráľovstvo: zvýšenie kapacity elektrických prepojení a možná integrácia mimopobrežnej veternej energie. Medzi prioritné projekty patria:
|
||||||||||||||||||
|
EL.7. |
Dánsko – Nemecko – baltský okruh (zahŕňajúci Nórsko – Švédsko – Fínsko – Dánsko – Nemecko – Poľsko – pobaltské štáty – Rusko): zvýšenie kapacity elektrických prepojení a možná integrácia mimopobrežnej veternej energie. Medzi prioritné projekty patria:
|
||||||||||||||||||
|
EL.8. |
Nemecko – Poľsko – Česká republika – Slovensko – Rakúsko – Maďarsko – Slovinsko: zvýšenie kapacity elektrických prepojení. Medzi prioritné projekty patria:
|
||||||||||||||||||
|
EL.9. |
Stredomorské členské štáty – stredomorský elektrický okruh: zvýšenie kapacity elektrických prepojení medzi stredomorskými členskými štátmi a Marokom – Alžírskom – Tuniskom – Líbyou – Egyptom – krajinami Blízkeho východu – Tureckom. Medzi prioritné projekty patria:
|
PLYNÁRENSKÉ SIETE
|
NG.1. |
Spojené kráľovstvo – severná kontinentálna Európa vrátane Holandska, Belgicka, Dánska, Švédska a Nemecka – Poľsko – Litva – Lotyšsko – Estónsko – Fínsko – Rusko: Plynovody na spojenie niektorých hlavných zdrojov dodávok plynu v Európe, zlepšenie vzájomnej prevádzkyschopnosti siete a zlepšenie bezpečnosti dodávok vrátane plynovodov vedených mimopobrežnou trasou z Ruska do EÚ a pobrežnou trasou z Ruska do Poľska a Nemecka, výstavba nových plynovodov a zvyšovanie kapacity sietí v Nemecku, Dánsku a Švédsku a medzi týmito krajinami, ako aj v Poľsku, Českej republike, na Slovensku, v Nemecku a Rakúsku a medzi týmito krajinami. Medzi prioritné projekty patria:
|
||||||||
|
NG.2. |
Alžírsko – Španielsko – Taliansko – Francúzsko – severná kontinentálna Európa: výstavba nových plynovodov na zemný plyn z Alžírska do Španielska, Francúzska a Talianska a zvýšenie kapacity sietí v Španielsku, Francúzsku a Taliansku a medzi týmito krajinami. Medzi prioritné projekty patria:
|
||||||||
|
NG.3. |
Krajiny oblasti Kaspického mora – Blízky východ – Európska únia: nové siete plynovodov na zemný plyn do Európskej únie z nových zdrojov vrátane plynovodov na zemný plyn Turecko – Grécko, Grécko – Taliansko, Turecko – Rakúsko a Grécko – Slovinsko – Rakúsko (cez západný Balkán). Medzi prioritné projekty patria:
|
||||||||
|
NG.4. |
Terminály skvapalneného zemného plynu (LNG – Liquefied natural gas) v Belgicku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Grécku, na Cypre a v Poľsku: diverzifikácia zdrojov dodávok a vstupných bodov vrátane pripojenia terminálov LNG k prepravnej sieti. |
||||||||
|
NG.5. |
Podzemný zásobník zemného plynu v Španielsku, Portugalsku, Francúzsku, Taliansku, Grécku a oblasti Baltského mora: zvýšenie kapacity v Španielsku, Francúzsku, Taliansku a v oblasti Baltského mora a výstavba prvých zariadení v Portugalsku, Grécku a Litve. |
||||||||
|
NG.6. |
Stredomorské členské štáty – plynárenský okruh východného Stredomoria: stanovenie a zvýšenie kapacity plynovodov na zemný plyn medzi stredomorskými členskými štátmi a Líbyou – Egyptom – Jordánskom – Sýriou – Tureckom. Medzi prioritné projekty patria:
|
PRÍLOHA II
TRANSEURÓPSKE ENERGETICKÉ SIETE
Doplnkové kritériá na určenie projektov spoločného záujmu uvedené v článku 6 ods. 2
ELEKTRICKÉ SIETE
|
1. |
Rozvoj elektrických sietí v ostrovných, izolovaných, okrajových a veľmi vzdialených regiónoch a súčasné presadzovanie diverzifikácie zdrojov energie a posilňovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj prípadné spojenie elektrických sietí týchto regiónov:
|
|
2. |
Rozvoj elektrických spojení medzi členskými štátmi potrebných na fungovanie vnútorného trhu a v záujme zabezpečenia prevádzkovej spoľahlivosti elektrických sietí:
|
|
3. |
Rozvoj elektrických spojení v rámci členských štátov tam, kde je to potrebné na využitie spojení medzi členskými štátmi, fungovanie vnútorného trhu alebo pripojenie obnoviteľných zdrojov energie:
|
|
4. |
Rozvoj elektrických spojení s nečlenskými štátmi a najmä s kandidátskymi krajinami, čo prispieva k vzájomnej prevádzkyschopnosti, prevádzkovej spoľahlivosti elektrických sietí alebo dodávok elektriny v rámci Európskeho spoločenstva:
|
|
5. |
Činnosti na zlepšenie fungovania prepojených elektrických sietí v rámci vnútorného trhu a najmä na určenie úzkych profilov a chýbajúcich spojení, hľadanie riešení problému preťaženosti a prispôsobenie metód predpovedania a metód prevádzkovania elektrických sietí:
|
PLYNÁRENSKÉ SIETE
|
6. |
Zavádzanie zemného plynu do nových regiónov, najmä do ostrovných, izolovaných, okrajových a do veľmi vzdialených regiónov, a rozvoj sietí zemného plynu v týchto regiónoch:
|
|
7. |
Rozvoj spojení zemného plynu v záujme uspokojenia potrieb vnútorného trhu alebo posilnenia bezpečnosti dodávok vrátane pripojenia samostatných sietí zemného plynu a olefínových plynov:
|
|
8. |
Rozvoj kapacít na prijímanie LNG a na skladovanie zemného plynu v záujme uspokojenia dopytu, riadenia systémov dodávok plynu, ako aj diverzifikácie zdrojov a dodávateľských trás:
|
|
9. |
Rozvoj prepravnej kapacity zemného plynu (plynovodov) v záujme uspokojovania dopytu a diverzifikácie dodávok z vnútorných a vonkajších zdrojov, ako aj dodávateľských trás:
|
|
10. |
Činnosti na zlepšenie fungovania prepojených sietí zemného plynu v rámci vnútorného trhu a tranzitných krajín, najmä na určenie úzkych profilov a chýbajúcich spojení, hľadanie riešení problému preťaženosti a prispôsobovanie metód predpovedania a metód efektívneho a bezpečného prevádzkovania sietí zemného plynu:
|
|
11. |
Rozvoj a integrácia prepravnej kapacity olefínových plynov v záujme uspokojenia dopytu v rámci vnútorného trhu:
|
PRÍLOHA III
TRANSEURÓPSKE ENERGETICKÉ SIETE
Projekty spoločného záujmu a ich špecifikácie, ktoré sú aktuálne určené na základe kritérií ustanovených v prílohe II
ELEKTRICKÉ SIETE
1. Rozvoj elektrických sietí v izolovaných regiónoch
|
1.1. |
Podmorský kábel Írsko – Wales (UK) |
|
1.2. |
Pripojenie ostrovov Južné Kyklady (EL) (k prepojenému systému) |
|
1.3. |
30 kV podmorské káblové spojenie medzi ostrovmi Faial, Pico a S. Jorge (Azory, PT) |
|
1.4. |
Spojenie a posilnenie siete na ostrovoch Terceira, Faial a S. Miguel (Azory, PT) |
|
1.5. |
Spojenie a posilnenie siete na Madeire (PT) |
|
1.6. |
Podmorský kábel Sardínia (IT) – talianska pevnina |
|
1.7. |
Podmorský kábel Korzika (FR) – Taliansko |
|
1.8. |
Spojenie talianska pevnina – Sicília (IT): zdvojenie spojenia Sorgente (IT) – Rizziconi (IT) |
|
1.9. |
Nové spojenia na Baleároch a Kanárskych ostrovoch (ES). |
2. Rozvoj elektrických spojení medzi členskými štátmi
|
2.1. |
Vedenie Moulaine (FR) – Aubange (BE) |
|
2.2. |
Vedenie Avelin (FR) – Avelgem (BE) |
|
2.3. |
Prepojenie medzi Nemeckom a Belgickom |
|
2.4. |
Vedenie Vigy (FR) – Marlenheim (FR) |
|
2.5. |
Vedenie Vigy (FR) – Uchtelfangen (DE) |
|
2.6. |
Fázový transformátor La Praz (FR) |
|
2.7. |
Ďalšie zvýšenie kapacity cez existujúce prepojenie medzi Francúzskom a Talianskom |
|
2.8. |
Nové prepojenie medzi Francúzskom a Talianskom |
|
2.9. |
Nové prepojenie medzi Francúzskom a Španielskom cez Pyreneje |
|
2.10. |
Spojenie medzi Francúzskom a Španielskom vo východných Pyrenejách |
|
2.11. |
Spojenia medzi severným Portugalskom a severozápadným Španielskom |
|
2.12. |
Vedenie Sines (PT) – Alqueva (PT) – Balboa (ES) |
|
2.13. |
Spojenie medzi južným Portugalskom a juhozápadným Španielskom |
|
2.14. |
Vedenie Valdigem (PT) – Douro Internacional (PT) – Aldeadávila (ES) a zariadenia „Douro Internacional“ |
|
2.15. |
Spojenia severne od Botnického zálivu a podmorský kábel Fennoscan medzi Fínskom a Švédskom |
|
2.16. |
Vedenie Lienz (AT) – Cordignano (IT) |
|
2.17. |
Prepojenie Somplago (IT) – Würmbach (AT) |
|
2.18. |
Prepojenie Rakúsko – Taliansko (Thaur-Brixen) cez Brennerský železničný tunel |
|
2.19. |
Spojenie medzi Írskom a Severným Írskom |
|
2.20. |
Vedenie St. Peter (AT) – Isar (DE) |
|
2.21. |
Podmorský kábel medzi juhovýchodným Anglickom a stredným Holandskom |
|
2.22. |
Posilnenie spojení medzi Dánskom a Nemeckom, napr. vedenie Kassø – Hamburg |
|
2.23. |
Posilnenie spojení medzi Dánskom a Švédskom |
|
2.24. |
Nové prepojenie medzi Slovinskom a Maďarskom: Cirkovce (SI) – Hévíz (HU) |
|
2.25. |
Sajóivánka (HU) – Rimavská Sobota (SK) |
|
2.26. |
Moldava (SK) – Sajóivánka (HU) |
|
2.27. |
Stupava (SK) – juhovýchodná Viedeň (AT) |
|
2.28. |
Vedenie Poľsko – Nemecko [Neuenhagen (DE) – Vierraden (DE) – Krajnik (PL)] |
|
2.29. |
Vedenie Poľsko – Litva (Elk – Alytus) |
|
2.30. |
Podmorský kábel na spojenie Fínska a Estónska |
|
2.31. |
Inštalácia pružných systémov prenosu striedavého prúdu medzi Talianskom a Slovinskom |
|
2.32. |
Nové spojenia medzi systémami UCTE a CENTREL |
|
2.33. |
Dürnrohr (AT) – Slavětice (CZ) |
|
2.34. |
Podmorské elektrické spojenie medzi Maltou (MT) a Sicíliou (IT) |
|
2.35. |
Nové prepojenie medzi Talianskom a Slovinskom |
|
2.36. |
Vedenie Udine Ovest (IT) – Okroglo (SI). |
3. Rozvoj elektrických spojení v rámci členských štátov
|
3.1. |
Spojenia na dánskej osi východ – západ: spojenie medzi dánskou západnou (UCTE) a východnou (NORDEL) sieťou. |
|
3.2. |
Spojenie na dánskej osi sever – juh |
|
3.3. |
Nové spojenia v severnom Francúzsku |
|
3.4. |
Nové spojenia v juhozápadnom Francúzsku |
|
3.5. |
Vedenie Trino Vercellese (IT) – Lacchiarella (IT) |
|
3.6. |
Vedenie Turbigo (IT) – Rho (IT) – Bovisio (IT) |
|
3.7. |
Vedenie Voghera (IT) – La Casella (IT) |
|
3.8. |
Vedenie S. Fiorano (IT) – Nave (IT) – Gorlago (IT) |
|
3.9. |
Vedenie Venezia Nord (IT) – Cordignano (IT) |
|
3.10. |
Vedenie Redipuglia (IT) – Udine Ovest (IT) |
|
3.11. |
Nové spojenia na talianskej osi východ – západ |
|
3.12. |
Vedenie Tavarnuzze (IT) – Casellina (IT) |
|
3.13. |
Vedenie Tavarnuzze (IT) – S. Barbara (IT) |
|
3.14. |
Vedenie Rizziconi (IT) – Feroleto (IT) – Laino (IT) |
|
3.15. |
Nové spojenia na talianskej osi sever – juh |
|
3.16. |
Úpravy siete umožňujúce pripojenie obnoviteľných zdrojov energie v Taliansku |
|
3.17. |
Nové pripojenia veternej energie v Taliansku |
|
3.18. |
Nové spojenia na severnej osi Španielska |
|
3.19. |
Nové spojenia na stredomorskej osi Španielska |
|
3.20. |
Nové spojenia na osi Galícia (ES) – Centro (ES) |
|
3.21. |
Nové spojenia na osi Centro (ES) – Aragónsko (ES) |
|
3.22. |
Nové spojenia na osi Aragónsko (ES) – Levante (ES) |
|
3.23. |
Nové spojenia na španielskej osi juh – stred (ES) |
|
3.24. |
Nové spojenia na španielskej osi východ – stred (ES) |
|
3.25. |
Nové spojenia v Andalúzii (ES) |
|
3.26. |
Vedenie Pedralva (PT) – Riba d'Ave (PT) a zariadenia Pedralva |
|
3.27. |
Vedenie Recarei (PT) – Valdigem (PT) |
|
3.28. |
Vedenie Picote (PT) – Pocinho (PT) (modernizácia) |
|
3.29. |
Úprava súčasného vedenia Pego (PT) – Cedillo (ES)/Falagueira (PT) a zariadení Falagueira |
|
3.30. |
Vedenie Pego (PT) – Batalha (PT) a zariadenia Batalha |
|
3.31. |
Vedenie Sines (PT) – Ferreira do Alentejo (PT) I (modernizácia) |
|
3.32. |
Nové pripojenia veternej energie v Portugalsku |
|
3.33. |
Vedenia Pereiros (PT) – Zêzere (PT) – Santarém (PT) a zariadenia Zêzere |
|
3.34. |
Vedenia Batalha (PT) – Rio Maior (PT) I a II (modernizácie) |
|
3.35. |
Vedenie Carrapatelo (PT) – Mourisca (PT) (modernizácia) |
|
3.36. |
Vedenie Valdigem (PT) – Viseu (PT) – Anadia (PT) |
|
3.37. |
Odklonenie súčasného vedenia Rio Maior (PT) – Palmela (PT) do Ribatejo (PT) a zariadení Ribatejo |
|
3.38. |
Rozvodne a spájacie vedenia Thessaloniki (EL), Lamia (EL) a Patras (EL) |
|
3.39. |
Pripojenia regiónov Evia (EL), Lakonia (EL) a Trácia (EL) |
|
3.40. |
Posilnenie existujúcich spojení okrajových regiónov gréckej pevniny |
|
3.41. |
Vedenie Tynagh (IE) – Cashla (IE) |
|
3.42. |
Vedenie Flagford (IE) – East Sligo (IE) |
|
3.43. |
Spojenia na severovýchode a západe Španielska, najmä na pripojenie ku kapacitám výroby veternej energie v sieti |
|
3.44. |
Spojenia v Baskicku (ES), Aragónsku (ES) a Navarre (ES) |
|
3.45 |
Spojenia v Galícii (ES) |
|
3.46. |
Spojenia v strednom Švédsku |
|
3.47. |
Spojenia v južnom Švédsku |
|
3.48. |
Vedenie Hamburg (DE) – región Schwerin (DE) |
|
3.49. |
Vedenie región Halle/Saale (DE) – región Schweinfurt (DE) |
|
3.50. |
Nové pripojenia veternej energie mimo pobrežia a na pobreží v Nemecku |
|
3.51. |
Modernizácia 380 kV siete v Nemecku na účely pripojenia mimopobrežných veterných mlynov |
|
3.52. |
Spojenia v Severnom Írsku v nadväznosti na prepojenia s Írskom |
|
3.53. |
Spojenia na severozápade Spojeného kráľovstva |
|
3.54. |
Spojenia v Škótsku a Anglicku na účely rozsiahlejšieho využívania obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny |
|
3.55. |
Nové pripojenia mimopobrežnej veternej energie v Belgicku vrátane modernizácie 380 kV siete |
|
3.56. |
Rozvodňa Borssele (NL) |
|
3.57. |
Aktivácia zariadenia na kompenzáciu jalového výkonu (NL) |
|
3.58. |
Inštalácia posunovačov fázy a/alebo kondenzátorových batérií v Belgicku |
|
3.59. |
Modernizácia 380 kV siete v Belgicku v záujme zvýšenia vstupnej kapacity |
|
3.60. |
Vedenie St. Peter (AT) – Tauern (AT) |
|
3.61. |
Vedenie Süd-Burgenland (AT) – Kainachtal (AT) |
|
3.62. |
Dunowo (PL) – Żydowo (PL) – Krzewina (PL) – Plewiska (PL) |
|
3.63. |
Pątnów (PL) – Grudziądz (PL) |
|
3.64. |
Ostrów (PL) – Plewiska (PL) |
|
3.65. |
Ostrów (PL) – Trębaczew (Rogowiec) (PL) |
|
3.66 |
Plewiska (PL) – Pątnów (PL) |
|
3.67. |
Tarnów (PL) – Krosno (PL) |
|
3.68. |
Ełk (PL) – Olsztyn Matki (PL) |
|
3.69. |
Ełk (PL) – Narew (PL) |
|
3.70. |
Mikułowa (PL) – Świebodzice – Dobrzeń (Groszowice) (PL) |
|
3.71. |
Pątnów (PL) – Sochaczew (PL) – Warszawa (PL) |
|
3.72. |
Krsko (SI) – Beričevo (SI) |
|
3.73. |
Modernizácia slovinského prenosového systému z 220 kV na 400 kV |
|
3.74. |
Medzibrod (SK) – Liptovská Mara (SK) |
|
3.75. |
Lemešany (SK) – Moldava (SK) |
|
3.76. |
Lemešany (SK) – Veľké Kapušany (SK) |
|
3.77. |
Gabčíkovo (SK) – Veľký Ďur (SK) |
|
3.78. |
Spojenia v severnom Švédsku |
|
3.79. |
Prevod dodávok pre Saaremau (EE) na 110 kV |
|
3.80. |
Zlepšenie dodávok energie pre Tartu (EE) |
|
3.81. |
Renovácia rozvodne Eesti (EE) (330 kV) |
|
3.82. |
Renovácia rozvodní Kiisa (EE), Püssi (EE) a Viljandi (EE) (110kV) |
|
3.83. |
Nošovice (CZ) – Prosenice (CZ): prebudovanie 400 kV jednoduchého vedenia na 400 kV dvojokruhové vedenie |
|
3.84. |
Krasíkov (CZ) – Horní Životice (CZ): nové 400 kV jednoduché vedenie |
|
3.85. |
Nové pripojenia veternej energie na Malte (MT). |
4. Rozvoj elektrických spojení s nečlenskými štátmi
|
4.1. |
Nové prepojenie Taliansko – Švajčiarsko |
|
4.2. |
Vedenie Philippi (EL) – Maritsa 3 (Bulharsko) |
|
4.3. |
Vedenie Amintaio (EL) – Bitola (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko) |
|
4.4. |
Vedenie Kardia (EL) – Elbasan (Albánsko) |
|
4.5. |
Vedenie Elbasan (Albánsko) – Podgorica (Srbsko a Čierna Hora) |
|
4.6. |
Rozvodňa Mostar (Bosna a Hercegovina) a spájacie vedenia |
|
4.7. |
Rozvodňa Ernestinovo (Chorvátsko) a spájacie vedenia |
|
4.8. |
Nové spojenia medzi Gréckom a Albánskom, Bulharskom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko |
|
4.9. |
Vedenie Philippi (EL) – Hamidabad (TR) |
|
4.10. |
Podmorský kábel medzi severovýchodným/východným Anglickom a južným Nórskom |
|
4.11. |
Spojenie Eemshaven (NL) – Feda (NO) |
|
4.12. |
Podmorský kábel medzi južným Španielskom a Marokom (posilnenie existujúceho spojenia) |
|
4.13. |
Spojenia pre baltský elektrický okruh: Nemecko – Poľsko – Rusko – Estónsko – Lotyšsko – Litva – Švédsko – Fínsko – Dánsko – Bielorusko |
|
4.14. |
Spojenia južné Fínsko – Rusko |
|
4.15. |
Nové spojenia medzi severným Švédskom a severným Nórskom |
|
4.16. |
Nové spojenia medzi stredným Švédskom a stredným Nórskom |
|
4.17. |
Vedenie Borgvik (SE) – Hoesle (NO) – región Oslo (NO) |
|
4.18. |
Nové spojenia medzi systémom UCTE/CENTREL a balkánskymi krajinami |
|
4.19. |
Spojenia a rozhranie medzi systémom UCTE a Bieloruskom, Ruskom a Ukrajinou vrátane, premiestnenia transformačných staníc HVDC, ktoré boli predtým prevádzkované medzi Rakúskom a Maďarskom, Rakúskom a Českou republikou a medzi Nemeckom a Českou republikou |
|
4.20. |
Spojenia v čiernomorskom elektrickom okruhu: Rusko – Ukrajina – Rumunsko – Bulharsko – Turecko – Gruzínsko |
|
4.21. |
Nové spojenia v oblasti Čierneho mora v záujme vzájomnej prevádzkyschopnosti systému UCTE so sieťami v zúčastnených krajinách |
|
4.22. |
Nové spojenia v stredomorskom elektrickom okruhu: Francúzsko – Španielsko – Maroko – Alžírsko – Tunisko – Líbya – Egypt – krajiny Blízkeho východu – Turecko – Grécko – Taliansko |
|
4.23. |
Podmorský kábel medzi južným Španielskom a severozápadným Alžírskom |
|
4.24. |
Podmorský kábel medzi Talianskom a severnou Afrikou (Alžírsko, Tunisko, Líbya) |
|
4.25. |
Elektrické spojenie medzi Tuniskom a Talianskom |
|
4.26. |
Nové spojenia v regióne/oblasti Barentsovho mora |
|
4.27. |
Modernizácia spojení medzi Dánskom a Nórskom |
|
4.28. |
Obermoorweiler (DE) – Meiningen (AT) – Bonaduz (CH): ďalšie zvýšenie kapacity |
|
4.29. |
Békéscsaba (HU) – Oradea (RO) |
|
4.30. |
Pécs (HU) – Sombor (Srbsko a Čierna Hora) |
|
4.31. |
Pécs (HU) – Ernestinovo (HR) |
|
4.32. |
Veľké Kapušany (SK) – ukrajinská hranica |
|
4.33. |
Andrall (ES) – Encamp (AD): zvýšenie kapacity na 220 kV |
|
4.34. |
Španielsko – Andorra – Francúzsko: modernizácia spojení. |
5. Činnosti v záujme zlepšenia fungovania prepojených elektrických sietí v rámci vnútorného trhu.
(zatiaľ nie je vymedzená žiadna špecifikácia).
PLYNÁRENSKÉ SIETE
6. Zavádzanie zemného plynu do nových regiónov
|
6.1. |
Rozvoj plynárenskej siete z Belfastu smerom k severozápadnému regiónu Severného Írska (UK) a prípadne aj na západné pobrežie Írska |
|
6.2. |
LNG v Santa Cruz de Tenerife, Kanárske ostrovy (ES) |
|
6.3. |
LNG v Las Palmas de Gran Canaria (ES) |
|
6.4. |
LNG na Madeire (PT) |
|
6.5. |
Rozvoj plynárenskej siete vo Švédsku |
|
6.6. |
Spojenie medzi Baleármi (ES) a španielskou pevninou |
|
6.7. |
Vysokotlaková vetva do Trácie (EL) |
|
6.8. |
Vysokotlaková vetva do Korintu (EL) |
|
6.9. |
Vysokotlaková vetva do severozápadného Grécka (EL) |
|
6.10. |
Spojenie ostrovov Lolland (DK) a Falster (DK) |
|
6.11. |
LNG na ostrove Cyprus, energetické centrum Vasilikos |
|
6.12. |
Spojenie medzi výrobňou LNG Vasilikos (CY) a elektrárňou Moni (CY) |
|
6.13. |
LNG na ostrove Kréta (EL) |
|
6.14. |
Vysokotlaková vetva do Patrasu (EL) |
|
6.15. |
LNG na Malte. |
7. Rozvoj plynárenských spojení v záujme uspokojenia potrieb vnútorného trhu alebo posilnenia bezpečnosti dodávok vrátane spojenia samostatných sietí zemného plynu
|
7.1. |
Prídavný prepojovací plynovod medzi Írskom a Škótskom |
|
7.2. |
Prepojenie sever – juh vrátane plynovodu Dublin – Belfast |
|
7.3. |
Kompresorová stanica na plynovode Lacq (FR) – Calahorra (ES) |
|
7.4. |
Plynovod Lussagnet (FR) – Bilbao (ES) |
|
7.5. |
Plynovod Perpignan (FR) – Barcelona (ES) |
|
7.6. |
Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodov zásobujúcich Portugalsko cez južné Španielsko a Galíciu a Astúriu cez Portugalsko |
|
7.7. |
Plynovod Puchkirchen (AT) – Burghausen (DE) |
|
7.8. |
Plynovod Andorf (AT) – Simbach (DE) |
|
7.9. |
Plynovod Wiener Neustadt (AT) – Sopron (HU) |
|
7.10. |
Plynovod Bad Leonfelden (DE) – Linz (AT) |
|
7.11. |
Plynovod severozápadné Grécko – Elbasan (AL) |
|
7.12. |
Prepojovací plynovod Grécko – Taliansko |
|
7.13. |
Kompresorová stanica na hlavnom plynovode v Grécku |
|
7.14. |
Spojenie medzi sieťami v Rakúsku a Českej republike |
|
7.15. |
Koridor na prepravu plynu v juhovýchodnej Európe cez Grécko, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Srbsko a Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko |
|
7.16. |
Koridor na prepravu plynu medzi Rakúskom a Tureckom cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko |
|
7.17. |
Prepojovacie plynovody medzi Spojeným kráľovstvom, Holandskom a Nemeckom spájajúce hlavné zdroje a trhy severozápadnej Európy |
|
7.18. |
Spojenie medzi severovýchodným Nemeckom (oblasť Berlín) a severozápadným Poľskom (oblasť Szczecin) s vetvou zo Schmöllnu do Lubminu (DE, oblasť Greifswald) |
|
7.19. |
Plynovod Cieszyn (PL) – Ostrava (CZ) |
|
7.20. |
Görlitz (DE) – Zgorzelec (PL): rozšírenie a prepojenie sietí zemného plynu |
|
7.21. |
Rozšírenie Bernau (DE) – Szczecin (PL) |
|
7.22. |
Spojenie medzi mimopobrežnými zariadeniami v Severnom mori alebo medzi dánskymi mimopobrežnými zariadeniami a pobrežnými zariadeniami Spojeného kráľovstva |
|
7.23. |
Posilnenie prepravnej kapacity medzi Francúzskom a Talianskom |
|
7.24. |
Baltské plynárenské prepojenie medzi Dánskom – Nemeckom – Švédskom |
|
7.25. |
Miešacia stanica Winksele (BE) na osi sever – juh |
|
7.26. |
Zvýšenie kapacity Zeebrugge (BE) – Eynatten (BE) |
|
7.27. |
Zvýšenie kapacity pozdĺž osi sever – západ: Zelzate (BE) – Zeebrugge (BE) |
|
7.28. |
Vybudovanie plynovodu spájajúceho Dánsko a Holandsko a pripájajúceho existujúce výrobné zariadenia v Severnom mori. |
8. Rozvoj kapacít na prijímanie LNG a skladovanie zemného plynu
|
8.1. |
LNG v Le Verdon-sur-mer (FR, nový terminál) a plynovod do zásobníka Lussagnet (FR) |
|
8.2. |
LNG vo Fos-sur-mer (FR) |
|
8.3. |
LNG v Huelve (ES), rozšírenie existujúceho terminálu |
|
8.4. |
LNG v Cartagene (ES), rozšírenie existujúceho terminálu |
|
8.5. |
LNG v Galícii (ES), nový terminál |
|
8.6. |
LNG v Bilbau (ES), nový terminál |
|
8.7. |
LNG v regióne Valencia (ES), nový terminál |
|
8.8. |
LNG v Barcelone (ES), rozšírenie existujúceho terminálu |
|
8.9. |
LNG v Sines (PT), nový terminál |
|
8.10. |
LNG v Revithousse (EL), rozšírenie existujúceho terminálu |
|
8.11. |
LNG na severnom pobreží Jadranského mora (IT) |
|
8.12. |
LNG mimo pobrežia v severnej časti Jadranského mora (IT) |
|
8.13. |
LNG na južnom pobreží Jadranského mora (IT) |
|
8.14. |
LNG na pobreží Iónskeho mora (IT) |
|
8.15. |
LNG na pobreží Tyrrhenského mora (IT) |
|
8.16. |
LNG na pobreží Ligúrskeho mora (IT) |
|
8.17. |
LNG v Zeebrugge (BE, druhá fáza rozšírenia kapacity) |
|
8.18. |
LNG v Isle of Grain, Kent (UK) |
|
8.19. |
Výstavba druhého terminálu LNG na gréckej pevnine |
|
8.20. |
Rozvoj podzemných zásobníkov plynu v Írsku |
|
8.21. |
Zásobník v južnej Kavale (EL), úprava vyťaženého mimopobrežného plynového poľa |
|
8.22. |
Zásobník v Lussagnete (FR), rozšírenie existujúcej lokality |
|
8.23. |
Zásobník v Pecorade (FR), úprava vyťaženého ropného poľa |
|
8.24. |
Zásobník v regióne Alsasko (FR), rozširovanie soľných dutín |
|
8.25. |
Zásobník v regióne Centre (FR), vzostup hladiny vody |
|
8.26. |
Zásobník na osi sever – juh v Španielsku (nové lokality) v Kantábrii, Aragónsku, Kastílii –León, Kastílii – La Mancha a Andalúzii |
|
8.27. |
Zásobník na stredomorskej osi v Španielsku (nové lokality) v Katalánsku, Valencii a Murcii |
|
8.28. |
Zásobník v Carriçu (PT), nová lokalita |
|
8.29. |
Zásobník v Loenhoute (BE), rozšírenie existujúcej lokality |
|
8.30. |
Zásobník v Stenlille (DK) a Lille Torup (DK), rozšírenie existujúcej lokality |
|
8.31. |
Zásobník v Tøndere (DK), nová lokalita |
|
8.32. |
Zásobník v Puchkirchene (AT), rozšírenie existujúcej lokality vrátane plynovodu k systému Penta West pri Andorfe (AT) |
|
8.33. |
Zásobník v Baumgartene (AT), nová lokalita |
|
8.34. |
Zásobník v Haidachu (AT), nová lokalita vrátane plynovodu do európskej plynárenskej siete |
|
8.35. |
Rozvoj podzemných zásobníkov plynu v Taliansku |
|
8.36. |
Zásobník vo Wierzchowiciach (PL), rozšírenie existujúcej lokality |
|
8.37. |
Zásobník v Kossakowe (PL), rozvoj podzemného zásobníka |
|
8.38. |
Plynovod Malta (MT) – Sicília (IT) |
|
8.39. |
Zásobník v Litve (nová lokalita). |
9. Rozvoj prepravnej kapacity plynu (dodávkové plynovody)
|
9.1. |
Vytvorenie a rozvoj spojení v severskej plynárenskej sieti: Nórsko – Dánsko – Nemecko – Švédsko – Fínsko – Rusko – pobaltské štáty – Poľsko |
|
9.2. |
Stredný severský plynovod: Nórsko, Švédsko, Fínsko |
|
9.3. |
Severoeurópsky plynovod: Rusko, Baltské more, Nemecko |
|
9.4. |
Plynovod z Ruska do Nemecka cez Lotyšsko, Litvu a Poľsko vrátane rozvoja podzemných zásobníkov plynu v Lotyšsku [projekt „Amber“ (Jantár)] |
|
9.5. |
Plynovod Fínsko – Estónsko |
|
9.6. |
Nové plynovody z Alžírska do Španielska a Francúzska a zodpovedajúci nárast kapacity vnútorných sietí v týchto krajinách |
|
9.7. |
Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodu Alžírsko – Maroko – Španielsko (až po Córdobu) |
|
9.8. |
Plynovod Córdoba (ES) – Ciudad Real (ES) |
|
9.9. |
Plynovod Ciudad Real (ES) – Madrid (ES) |
|
9.10. |
Plynovod Ciudad Real (ES) – pobrežie Stredozemného mora (ES) |
|
9.11. |
Vetvy v Kastílii – La Mancha (ES) |
|
9.12. |
Rozšírenie na severozápad Španielska |
|
9.13. |
Podmorský plynovod Alžírsko – Španielsko a plynovody na pripojenie k Francúzsku |
|
9.14. |
Zvýšenie prepravnej kapacity z ruských zdrojov do Európskej únie cez Ukrajinu, Slovensko a Českú republiku |
|
9.15. |
Zvýšenie prepravnej kapacity z ruských zdrojov do Európskej únie cez Bielorusko a Poľsko |
|
9.16. |
Plynovod na zemný plyn Jamal – Európa II |
|
9.17. |
Plynovod Yagal juh (medzi plynovodom STEGAL vedúcim do trojuholníka DE, FR, CH) |
|
9.18. |
Plynovod SUDAL východ (medzi plynovodom MIDAL pri Heppenheime k pripojeniu Burghausen s plynovodom PENTA v Rakúsku) |
|
9.19. |
Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodu STEGAL na prepravu dodatočného plynu z hranice medzi Českou republikou a Nemeckom a z hranice medzi Poľskom a Nemeckom cez Nemecko do ostatných členských štátov |
|
9.20. |
Plynovod z líbyjských zdrojov do Talianska |
|
9.21. |
Plynovod zo zdrojov v krajinách v oblasti Kaspického mora do Európskej únie |
|
9.22. |
Plynovod Grécko – Turecko |
|
9.23. |
Zvýšenie prepravnej kapacity z ruských zdrojov do Grécka a ostatných balkánskych krajín cez Ukrajinu, Moldavsko, Rumunsko a Bulharsko |
|
9.24. |
Plynovod St. Zagora (BG) – Ihtiman (BG) |
|
9.25. |
Transjadranský plynovod – plynovod na prepravu zemného plynu, dovezeného z oblasti Kaspického mora, Ruska alebo Blízkeho východu, ktorý spája Taliansko a trhy v juhovýchodnej Európe |
|
9.26. |
Spojovacie plynovody medzi nemeckou, českou, rakúskou a talianskou plynárenskou sieťou |
|
9.27. |
Plynovod z ruských zdrojov do Talianska cez Ukrajinu, Slovensko, Maďarsko a Slovinsko |
|
9.28. |
Zvýšenie prepravnej kapacity plynovodu TENP vedúceho z Holandska cez Nemecko do Talianska |
|
9.29. |
Plynovod Taisnieres (FR) – Oltingue (CH) |
|
9.30. |
Plynovod z Dánska do Poľska, eventuálne cez Švédsko |
|
9.31. |
Plynovod Nybro (DK) – Dragør (DK) vrátane pripojovacieho plynovodu do zásobníka v Stenlille (DK) |
|
9.32. |
Plynárenská sieť zo zdrojov v Barentsovom mori do Európskej únie cez Švédsko a Fínsko |
|
9.33. |
Plynovod z poľa Corrib (IE), mimo pobrežia |
|
9.34. |
Plynovod z alžírskych zdrojov do Talianska cez Sardíniu s vetvou na Korziku |
|
9.35. |
Plynovod zo zdrojov na Blízkom východe do Európskej únie |
|
9.36. |
Plynovod z Nórska do Spojeného kráľovstva |
|
9.37. |
Spojenie Pécs (HU) – Chorvátsko |
|
9.38. |
Spojenie Szeged (HU) – Oradea (RO) |
|
9.39. |
Spojenie Vecsés (HU) – Slovensko |
|
9.40. |
Zvýšenie kapacity Beregdaróc (HU) – Ukrajina. |
10. Činnosti v záujme zlepšenia fungovania prepojených plynárenských sietí v rámci vnútorného trhu
(zatiaľ nie je určená žiadna špecifikácia).
ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY
I. ÚVOD
Komisia prezentovala 10. decembra 2003 návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete a zrušujú rozhodnutia č. 96/391/ES a 1229/2003/ES (1).
Hospodársky a sociálny výbor prijal svoje stanovisko (2)2. júna 2004. Výbor regiónov sa rozhodol stanovisko nezaujať.
Európsky parlament schválil svoje stanovisko (3) v prvom čítaní 7. júna 2005.
Rada prijala 1. decembra 2005 svoju spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 zmluvy.
II. CIEĽ NÁVRHU
Hlavným cieľom tohto návrhu je prispôsobiť usmernenia pre transeurópske energetické siete prijaté v júni 2003 (4), najmä pokiaľ ide o nové členské štáty, a umožniť financovanie (5) projektov spoločného záujmu rozšírenej Únie. Revízia usmernení zahŕňa projekty, ktoré uľahčia začlenenie nových členských štátov do vnútorného trhu s elektrickou energiou a plynom. Taktiež rieši potrebu zahrnúť projekty, do ktorých sú zapojené „susedné krajiny“.
Ďalej, pokiaľ ide o mechanizmy, ktoré sú stanovené na prípravu a vykonávanie prioritných projektov, Komisia navrhla dve nové ustanovenia, ktorými sú:
|
a) |
vyhlásenie o európskom záujme pre cezhraničné prioritné projekty, ktoré majú výrazný vplyv na integráciu dotknutých sietí; a |
|
b) |
možnosť Komisie vymenovať európskeho koordinátora pre určitú prioritnú os alebo pre samostatný prioritný projekt. |
Na záver je potrebné uviesť, že návrh zaraďuje do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia aj „olefínové plyny“; avšak projekty, ktoré sa týkajú olefínových plynov, by neboli oprávnené na financovanie zo strany Spoločenstva podľa nariadenia (ES) č. 2236/95.
III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE
1. Všeobecné poznámky a hlavné zmeny, ktoré zaviedla Rada
Vo všeobecnosti sa Rada snažila o zjednodušenie štruktúry rozhodnutia (z hľadiska úrovní priorít a počtu príloh) a o čo najväčšie priblíženie sa rozhodnutiu č. 1229/2003/ES.
Rada podporuje hlavný cieľ návrhu Komisie: prispôsobiť usmernenia transeurópskej energetickej siete dôsledkom nedávneho rozšírenia Únie. Rada však neprijala nové prvky, ktoré v tomto návrhu zaviedla Komisia (v porovnaní s rozhodnutím č. 1229/2003/ES), t. j. vytvorenie novej, doplnkovej kategórie „projektov európskeho záujmu“ (článok 8) spoločne s ustanoveniami o vykonaní takých projektov (článok 9) a európskom koordinátorovi (článok 10).
Zaznel argument, že tieto nové ustanovenia Rada prijala v súvislosti s transeurópskymi dopravnými sieťami. Avšak transeurópske energetické siete sa od transeurópskych dopravných sietí odlišujú v dvoch významných aspektoch: veľmi limitovanom rozpočte, ktorý je k dispozícii pre transeurópske energetické siete, a skutočnosti, že projekty energetickej infraštruktúry zvyčajne vykonávajú súkromní investori. Vytvorenie doplnkovej kategórie „projekty európskeho záujmu“ by v praxi preto mohlo spôsobiť úplné vylúčenie„projektov bežnej priority“, ktoré by bol ochotný zvážiť súkromný investor z financovania transeurópskych sietí. Pokiaľ ide o ustanovenia o možnom „európskom koordinátorovi“, Rada zastáva názor, že na ten istý účel by sa mohli zachovať podstatne menej byrokratické ustanovenia, ako poznamenal aj samotný EP v pozmeňujúcom návrhu 21.
V tejto súvislosti Rada poznamenáva široký rozsah pôsobnosti povoľovacieho ustanovenia uvedeného v článku 8 ods. 2. Uvedené dva rozdiely a negatívny účinok, ktorý by mohlo mať vytvorenie ďalšej kategórie na uskutočnenie ďalších životaschopných projektov, Radu viedli k záveru, že zvýšené náklady a administratívne zaťaženie členských štátov v dôsledku ustanovení v článkoch 8 – 10 návrhu Komisie nezodpovedajú ich potenciálnemu prínosu.
Počas neformálneho trialógu s EP, ktorý sa uskutočnil počas prípravy spoločnej pozície, sa dosiahli kompromisy o otázkach vhodných odkazov na olefínové plyny a obnoviteľné zdroje energie; tieto kompromisy sú zahrnuté v spoločnej pozícii.
2. Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Z 30 pozmeňujúcich návrhov, ktoré prijal Európsky parlament, prijala Rada týchto 20:
|
— |
úplne (niekedy po preformulovaní): 1, 2, 4, 5 (odôvodnenie 6), 6 (odôvodnenie 11), 8 (odôvodnenie 14a), 11, 16, 22 (článok 8 ods. 1), 23 (článok 9), 30; |
|
— |
čiastočne: 7 (odôvodnenie 14), 12, 17, 24 – 29 (6). |
Rada zamietla týchto 10 pozmeňujúcich návrhov: 3, 9, 10, 13, 14, 15, 18, 19, 38, 21.
3. Ďalšie zmeny, ktoré zaviedla Rada
Pokiaľ ide o návrh Komisie, Rada zaviedla určitý počet zmien:
|
— |
V súlade s vypustením článkov 8, 9 a 10 Rada v odôvodneniach vypustila odkazy na vyhlásenie o európskom záujme (odôvodnenie 6 druhá veta) a európskeho koordinátora (odôvodnenie 9). Rada však do svojej spoločnej pozície vložila nové odôvodnenia 9, 10, 12 a 13 s cieľom zachovať určité prvky týchto článkov a odôvodnení. Doplnila tiež nové odôvodnenie 5 o olefínoch. |
|
— |
Do článku 4 ods. 2 písm. b) vložila odkaz na „kandidátske krajiny“ a vypustila odkaz na olefínové plyny [článok 4 ods. 3 písm. c) v návrhu Komisie]. |
|
— |
Z článku 5 písm. a) vypustila odkaz na „prioritné projekty“. |
|
— |
V článku 6 ods. 6 výraz „po porade“ [s členskými štátmi] nahradila výrazom „po dohode“ a doplnila odkaz na viacstranné dohody. |
|
— |
Do článku 7 ods. 2 doplnila odkaz na „zodpovedné spoločnosti“. |
|
— |
V článku 12 (článok 9 v spoločnej pozícii) vymedzila, že súkromné financovanie alebo financovanie hospodárskymi subjektmi je „hlavným zdrojom financovania“. |
|
— |
Pokiaľ ide o prílohy, pripomína sa, že sa zlúčili prílohy I a IV a že so súhlasom Komisie sa v projektoch vykonalo niekoľko doplňujúcich zmien a opráv. Tieto zmeny sú zohľadnené v pozmeňujúcich návrhoch Parlamentu 24 – 30. |
IV. ZÁVER
Rada podporuje hlavný cieľ návrhu Komisie, ktorým je prispôsobiť usmernenia transeurópskych energetických sietí dôsledkom nedávneho rozšírenia Únie. V rámci neformálneho trialógu prijala kompromisné riešenia rôznych otázok. Vzhľadom na dôležitosť prispôsobenia usmernení transeurópskych energetických sietí pre Úniu ako celok a obzvlášť pre nové členské štáty Rada súhlasí s urýchleným prijatím rozhodnutia, ktoré sa bude jednoducho vykonávať.
(1) Dokument 6218/04 ENER 49 RELEX 62 CODEC 198 (neuverejnený v úradnom vestníku).
(2) Ú. v. EÚ C 241, 28.9.2004, s. 17.
(3) Dokument 9835/05 CODEC 471 ENER 92 RELEX 295 (neuverejnený v úradnom vestníku).
(4) rozhodnutie č. 1229/2003/EC z 26. júna 2003, ktorým sa stanovuje súbor usmernení pre transeurópske energetické siete a zrušuje rozhodnutie č. 1254/96/ES (Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 11).
(5) Pripomína sa, že prideľovanie finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí upravuje nariadenie (ES) č. 2236/95 zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 807/2004 z 21. apríla 2004.
Poznámka: v pozmeňujúcich návrhoch 24 – 29, ktoré sa týkajú príloh, Rada neprijala odkazy na „projekty európskeho záujmu“ ani zmeny v prílohe I, Elektrické siete, EL.7.