EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52021IP0368

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2021 o posilnení partnerstva s najvzdialenejšími regiónmi Únie (2020/2120(INI))

Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, p. 18–29 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

11.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 117/18


P9_TA(2021)0368

Posilnenie partnerstva s najvzdialenejšími regiónmi EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2021 o posilnení partnerstva s najvzdialenejšími regiónmi Únie (2020/2120(INI))

(2022/C 117/03)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ako aj ciele udržateľného rozvoja, ktoré Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo 25. septembra 2015,

so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 v Paríži na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21) (ďalej len „Parížska dohoda“), a najmä na jej článok 7 ods. 2 a článok 11 ods. 2, v ktorých sa uznávajú miestne, nižšie ako národné a regionálne rozmery zmeny klímy a opatrení v oblasti klímy,

so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“) o globálnom otepľovaní o 1,5 oC, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a súhrnnú správu, osobitnú správu IPCC o zmene klímy a pôde a osobitnú správu IPCC o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou a Organizáciou afrických, karibských a tichomorských štátov uzavretú 15. apríla 2021,

so zreteľom na nový viacročný finančný rámec (ďalej len „VFR“) Európskej únie na obdobie 2021- 2027, ktorý Európsky parlament a Rada schválili v decembri 2020,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. februára 2021 s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2021)0082) a na sprievodné posúdenie vplyvu na najvzdialenejšie regióny Európskej únie a ich zraniteľnosti,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380),

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke z 23. marca 2020 o vykonávaní oznámenia Komisie o silnejšom a obnovenom strategickom partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2020)0104),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor (COM(2019)0640),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2012 s názvom Najvzdialenejšie regióny Európskej únie: smerom k zabezpečeniu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2012)0287),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2008 s názvom Najvzdialenejšie regióny: prínos pre Európu (COM(2008)0642),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. septembra 2007 s názvom Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky (COM(2007)0507),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. mája 2004 s názvom Posilnené partnerstvo pre najvzdialenejšie regióny (COM(2004)0343),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 o stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),

so zreteľom na závery Rady z 23. októbra 2020 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030,

so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite,

so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2019 o oceánoch a moriach,

so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 10. decembra 2020 k správe Komisie o vykonávaní oznámenia Komisie o silnejšom a obnovenom strategickom partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (2021/C 37/10),

so zreteľom na vyhlásenia predsedov najvzdialenejších regiónov, najmä na vyhlásenie prijaté na XXV. konferencii predsedov najvzdialenejších regiónov Európskej únie, ktorá sa konala 26. a 27. novembra 2020 na Mayotte,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov Európskej únie, ktoré je výsledkom medzizasadnutia 3. mája 2021,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o politike súdržnosti a obehovom hospodárstve,

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou (4),

so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu s názvom Politika súdržnosti a zmena klímy, uverejnenú v roku 2021,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o riadení rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o úlohe politiky súdržnosti v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie v súvislosti so stratégiou Európa 2020 (8),

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A9-0241/2021),

A.

keďže je dôležité zohľadniť Európsku zelenú dohodu, zásadu „nespôsobovať významnú škodu“, ciele trvalo udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu;

B.

keďže je dôležité pripomenúť zásady stanovené v Európskom pilieri sociálnych práv vrátane jeho príspevku k odstráneniu nerovností, podpore rodovej rovnosti a uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti;

C.

keďže najvzdialenejšie regióny sú prepojené s tromi členskými štátmi – v súčasnosti ich je deväť – Francúzska Guyana, Guadeloupe, Réunion, Mayotte, Martinik a Svätý Martin (Francúzsko), Azory a Madeira (Portugalsko) a Kanárske ostrovy (Španielsko) – nachádzajú sa v dvoch oceánoch (Atlantickom oceáne a Indickom oceáne) s viac ako 4,8 miliónmi obyvateľov;

D.

keďže cez 80 % európskej biodiverzity sa nachádza v európskych najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach (ďalej len „ZKÚ“); keďže tieto územia majú strategickú hodnotu z geopolitického hľadiska celosvetového zachovania biodiverzity;

E.

keďže najvzdialenejšie regióny zväčšujú námorný rozmer Európskej únie a jej prinášajú najväčší námorný priestor na svete s viac ako 25 miliónmi km2 výhradnej hospodárskej zóny (VHZ) a veľké hospodárske príležitosti;

F.

keďže znečistenie morí postihuje najvzdialenejšie regióny viac ako akýkoľvek iný kontinentálny región v Európe z dôvodu ich ostrovného charakteru, čo má vplyv na ich rozvoj z environmentálneho a hospodárskeho hľadiska;

G.

keďže miera predčasného ukončenia štúdia u mladých ľudí vo veku od 18 do 24 rokov v najvzdialenejších regiónoch presahuje 20 %, čo je výrazne viac ako priemer EÚ (10 %) (9);

H.

keďže najvzdialenejšie regióny predstavujú mimoriadne bohaté kultúrne dedičstvo, ktoré prispieva k vplyvu Európy a posilňuje jej „mäkkú moc“ vo svete; keďže v oznámení Komisie z roku 2017 sa kultúra označila za dôležitý aspekt a prvok diferenciácie najvzdialenejších regiónov;

I.

keďže súčasná kríza spôsobená ochorením COVID-19 znepokojivým spôsobom poukázala na už aj tak zraniteľné ekonomiky najvzdialenejších regiónov; keďže táto kríza, ako aj brexit, budú mať dlhodobé sociálne, hospodárske, environmentálne, územné a kultúrne dôsledky;

J.

keďže kríza v oblasti zdravia tiež zhoršila zraniteľnosť regionálnych zdravotníckych služieb najvzdialenejších regiónov, pričom sa zaviedli pomerne prísne opatrenia na boj proti pandémii v týchto regiónoch;

K.

keďže je znepokojujúce, že súčasná kríza spôsobená pandémiou môže ovplyvniť niekoľko odvetví modrého hospodárstva vrátane pobrežného a námorného cestovného ruchu;

HLAVA 1: Konsolidovať pokrok, riešiť zraniteľné miesta a staviť na prednosti, aby sa najvzdialenejšie regióny stali stredobodom európskych opatrení

1.

oceňuje správu Komisie z marca 2020 o úvodnom preskúmaní vykonávania obnoveného a posilneného strategického partnerstva s najvzdialenejšími regiónmi, ktoré bolo naštartované v októbri 2017, a úsilie vynaložené tak v najvzdialenejších regiónoch a príslušných členských štátoch, ako aj v európskych inštitúciách s cieľom zaviesť ho do praxe; žiada, aby sa tieto zlepšenia konsolidovali v novej európskej stratégii pre najvzdialenejšie regióny;

2.

zdôrazňuje značný pokrok, ktorý sa v prípade najvzdialenejších regiónov dosiahol v rámci nového VFR na roky 2021 – 2027, a to na rozpočtovej aj legislatívnej úrovni prostredníctvom osobitných úprav v štrukturálnych fondoch a horizontálnych programoch, a víta dodatočné opatrenia prijaté pre najvzdialenejšie regióny v rámci európskeho plánu obnovy s názvom Next generation EU; zdôrazňuje potrebu vykladať článok 349 ZFEÚ v spojení s článkom 7, aby sa v súlade s rozsudkom Súdneho dvora z 15. decembra 2015 mohol na najvzdialenejšie regióny uplatňovať diferencovaný prístup pri vykonávaní práva EÚ, pričom sa v plnej miere zohľadnia ich osobitosti a štrukturálne obmedzenia;

3.

s uspokojením berie na vedomie predĺženie a zachovanie niekoľkých daňových výnimiek pre najvzdialenejšie regióny do roku 2027 (daň AIEM („Arbitrio sobre Importaciones y Entregas de Mercancías en las Islas Canarias“, ktorá sa uplatňuje na Kanárskych ostrovoch), daň „octroi de mer“, znížená sadzba dane pre likéry, rum a liehoviny na Azorách a Madeire a pre tradičné rumy v zámorských departmánoch)); pripomína, že je dôležité zachovať mechanizmy založené na článku 349 ZFEÚ pre najvzdialenejšie regióny, ktoré musia zosúladiť dvojakú potrebu chrániť miestnu výrobu a bojovať proti vysokým životným nákladom, a zároveň zabezpečiť, aby boli občania najvzdialenejších regiónov riadne informovaní o vykonávaní týchto opatrení;

4.

nabáda útvary Komisie, ale aj vnútroštátne a regionálne orgány, aby našli rovnováhu medzi legitímnou a nevyhnutnou kontrolou využívania finančných prostriedkov EÚ a zjednodušením a pružnosťou administratívnych pravidiel potrebných na ich modernizáciu a optimalizáciu s cieľom podporiť miestne iniciatívy;

A.    Systematické zohľadňovanie najvzdialenejších regiónov v EÚ

5.

želá si, aby európske inštitúcie systematicky zohľadňovali najvzdialenejšie regióny na základe prijatia prierezového a integrovaného prístupu k situácii a výzvam najvzdialenejších regiónov v rámci všetkých európskych verejných politík;

6.

vyzýva Komisiu, aby v súlade so svojou úlohou „strážkyne zmlúv“ urobila z oddelenia pre najvzdialenejšie regióny na GR REGIO „strážcu správneho uplatňovania článku 349 ZFEÚ“ a naplánovala vytvorenie samostatného riaditeľstva v priamom spojení s „referentmi pre najvzdialenejšie regióny“ na ostatných generálnych riaditeľstvách;

7.

vyzýva Radu, aby zriadila osobitný výbor pre najvzdialenejšie regióny podľa vzoru Osobitného výboru pre poľnohospodárstvo s cieľom zabezpečiť, aby priority a realita najvzdialenejších regiónov boli začlenené do rôznych európskych iniciatív a právnych predpisov;

8.

dôrazne požaduje vytvorenie funkcie stáleho spravodajcu pre najvzdialenejšie regióny s cieľom posilniť dohľad Európskeho parlamentu nad správnym uplatňovaním článku 349 ZFEÚ v európskych verejných politikách;

B.    Lepšia komunikácia a informovanie

9.

vyzýva na vytvorenie skutočnej komunikačnej stratégie zameranej najmä na zapojenie mladých ľudí a ich informovanie o príležitostiach, ktoré ponúka Únia, a na zvyšovanie ich informovanosti o užitočnosti Európy na každodennom základe; žiada, aby sa v každom z najvzdialenejších regiónov zriadil úrad Komisie vzhľadom na súostrovný charakter mnohých týchto regiónov, rozmanitosť ich území a vzdialenosť medzi územiami;

10.

odporúča lepšie využívať rôzne platformy na výmenu informácií medzi správnymi orgánmi, ako je program TAIEX-REGIO PEER 2 PEER pre kohézne fondy, program TAIEX-EIR PEER 2 PEER v záležitostiach životného prostredia, a tiež Európska platforma pre obehové hospodárstvo;

11.

navrhuje vytvorenie programu Erasmus pre správne orgány spravujúce európske fondy v najvzdialenejších regiónoch s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a príklady s cieľom optimalizovať využívanie kohéznych fondov;

12.

zdôrazňuje význam webovej stránky (10) venovanej štatistike najvzdialenejších regiónov (Eurostat), ktorá sa zostavuje v spolupráci so štatistickými službami Portugalska, Španielska a Francúzska a najvzdialenejších regiónov; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom komplexných údajov o Svätom Martine, čo znemožňuje vykonať komplexné a komparatívne analýzy všetkých najvzdialenejších regiónov; naliehavo vyzýva Komisiu, a najmä Eurostat, aby zozbierali spoľahlivé, súhrnné a aktuálne údaje od všetkých najvzdialenejších regiónov, ktoré umožnia vykonať sektorové analýzy, ako aj posúdiť vplyv vykonávania európskych politík v najvzdialenejších regiónoch;

C.    Formovanie budúcnosti

13.

žiada, aby sa najvzdialenejšie regióny lepšie začlenili do diskusií Konferencie o budúcnosti Európy, najmä prostredníctvom Konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov, s cieľom obohatiť ju o perspektívu najvzdialenejších regiónov a zabezpečiť účinné uplatňovanie článku 349 ZFEÚ v rôznych budúcich programoch a politikách Európskej únie;

14.

zdôrazňuje, že dialóg s občanmi sú základným prvkom na približovanie najvzdialenejších regiónov k európskym inštitúciám a na prepojenie regiónov s inštitúciami; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila tento dialóg, najmä v najvzdialenejších regiónoch;

15.

vyzýva Komisiu, aby spoločne s najvzdialenejšími regiónmi a pre ne vypracovala novú stratégiu, ktorá bude reagovať na miestnu realitu a potreby, odrážať odporúčania Európskeho parlamentu a bude založená na rešpektovaní osobitných čŕt, konsolidácii acquis a optimalizácii existujúcich mechanizmov, na inovácii a zhodnocovaní najvzdialenejších regiónov ako „území riešení“;

16.

odporúča, aby sa pre toto nové strategické partnerstvo vypracovala definícia skutočného akčného plánu združujúceho kľúčové zainteresované strany, najmä vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, hospodárske a sociálne subjekty, občiansku spoločnosť, akademickú obec a mimovládne organizácie;

17.

vyzýva na čo najskoršie vykonávanie novej stratégie a jej akčného plánu s cieľom prispieť k hospodárskemu a sociálnemu oživeniu najvzdialenejších regiónov;

HLAVA 2: Investovanie do dôstojných pracovných miest, posilňovanie solidarity a prioritné pôsobenie v prospech mládeže

18.

uvedomuje si, že najvzdialenejšie regióny ponúkajú Únii príležitosť navrhnúť pilotné projekty v súvislosti so sociálno-ekonomickými a klimatickými výzvami, čo si však vyžaduje zrýchlenie dobiehania oneskorenia, ktoré súvisí so štrukturálnymi znevýhodneniami, ako aj konsolidáciu a upevňovanie nástrojov na kompenzáciu týchto štrukturálnych znevýhodnení spojených s odľahlosťou a ostrovným charakterom, ktoré sú nevyhnutné pre úplné a spravodlivé začlenenie najvzdialenejších regiónov do európskeho priestoru;

A.    Konsolidácia solidarity

19.

vyzýva Komisiu, členské štáty a najvzdialenejšie regióny, aby boj proti chudobe, nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu – vrátane osôb so zdravotným postihnutím – stanovili ako priority európskej solidarity, a zároveň investovali do vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj do budúcich projektov zameraných na inovácie, najmä sociálnu inováciu, rekvalifikáciu a diverzifikáciu;

20.

domnieva sa, že politika súdržnosti by mala byť účinnejšia pre ženy žijúce v najvzdialenejších regiónoch a mala by podporovať rodovú rovnosť a účinné vykonávanie stratégie Únie v oblasti rodovej rovnosti v najvzdialenejších regiónoch;

21.

zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálneho a solidárneho hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, ktoré je partnerom regionálnych a miestnych orgánov v boji proti obmedzeniam súvisiacim s odľahlosťou týchto regiónov, chudobou a sociálnym vylúčením, ako aj pri vytváraní pracovných miest a rozvoji iniciatív v týchto regiónoch v súlade s rôznymi európskymi stratégiami; podporuje uznanie tejto skutočnosti na európskej úrovni a priamy prístup tohto neziskového sektora k európskym subvenciám;

B.    Ochrana zdravia

22.

zdôrazňuje, že osobitosti najvzdialenejších regiónov ich robia zraniteľnejšími voči celosvetovým udalostiam, ako je pandémia ochorenia COVID-19; žiada preto, aby sa z tejto krízy vyvodilo najlepšie ponaučenia a aby sa zohľadnila osobitná situácia najvzdialenejších regiónov vzhľadom na budúce udalosti tohto druhu;

23.

navrhuje vytvorenie výskumného strediska zameraného na tropické infekčné choroby a choroby, ktoré sa vyskytujú najmä v najvzdialenejších regiónoch, ako sú cukrovka, obezita a niektoré druhy rakoviny, ako aj využitie finančných prostriedkov potrebných na dohnanie zaostávania v oblasti zdravotnej starostlivosti v najvzdialenejších regiónoch;

24.

navrhuje začať pilotný projekt podľa vzoru prípravnej akcie BEST na podporu práce o liečivých rastlinách v najvzdialenejších regiónoch;

C.    Mladí ľudia: priorita z hľadiska opatrení a výsledkov

25.

pripomína, že v najvzdialenejších regiónoch je sila mladých ľudí významným prínosom, ktorý je často nedostatočne oceňovaný, a že by mala byť prioritnou osou pri uplatňovaní konkrétnych riešení rozsiahlou mobilizáciou európskych fondov na vzdelávanie, odbornú prípravu a podporu, bývanie a dôstojné kvalitné zamestnanie pre mladých ľudí;

26.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa investície do všetkých úrovní vzdelávania a celoživotného vzdelávania stali prioritou v najvzdialenejších regiónoch s cieľom bojovať proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky; dôrazne žiada Komisiu, aby považovala vzdelávanie za prioritný cieľ rozvoja najvzdialenejších regiónov a pomohla regionálnym a miestnym orgánom pri navrhovaní verejných politík, ktoré stimulujú mladých ľudí a ponúkajú im nové atraktívne príležitosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, kvalifikácie a rekvalifikácie na miestnej a regionálnej úrovni vrátane digitálnych zručností, prostredníctvom vzdelávania v triede alebo na diaľku, aby vytvorili spôsob získavania uznávaných zručností;

27.

podporuje mobilizáciu európskych fondov na vytvorenie „kampusu excelentnosti“ v geografických oblastiach najvzdialenejších regiónov prostredníctvom podpory vzájomného prepojenia medzi školami, univerzitami a strediskami odbornej prípravy v najvzdialenejších regiónoch na jednej strane a výskumnými strediskami na strane druhej, s cieľom lepšie študovať biodiverzitu najvzdialenejších regiónov a oboznámiť sa s ňou;

28.

pripomína, že vzhľadom na mieru nezamestnanosti mladých ľudí v najvzdialenejších regiónoch je potrebné vytvoriť osobitné nástroje, najmä prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; v tejto súvislosti víta pridelenie dodatočných prostriedkov pre najvzdialenejšie regióny v rámci ESF+ na roky 2021 – 2027 a vyzýva príslušné regióny, aby využili tento nový zdroj financovania na podporu zamestnateľnosti, mobility a odbornej prípravy v najvzdialenejších regiónoch;

29.

vyzýva Komisiu, aby podporovala zamestnanosť mladých ľudí v najvzdialenejších regiónoch vytvorením jednotného digitálneho kontaktného miesta v spojení so súkromným sektorom, univerzitami a miestnymi orgánmi na podporu hľadania prvého zamestnania a zakladania alebo prevzatia podnikov v najvzdialenejších regiónoch;

D.    Posilnenie integrácie reality najvzdialenejších regiónov do programu ERASMUS+

30.

žiada, aby sa pri vykonávaní programu Erasmus+ poskytovala maximálna pomoc študentom z najvzdialenejších regiónov s prípadným zvýšením finančných prostriedkov na pokrytie skutočných cestovných nákladov a na podporu mobility v tretích krajinách v zemepisnej, kultúrnej a historickej oblasti každého z najvzdialenejších regiónov a výmen medzi najvzdialenejšími regiónmi;

31.

zdôrazňuje tiež potrebu posilniť účasť najvzdialenejších regiónov na všetkých akciách v rámci programu Erasmus+ a podporovať intenzívnu výmenu spolupráce a mobility medzi vzdelávacími, sociálnymi a športovými inštitúciami;

HLAVA 3: Rozvoj udržateľného a spravodlivého rastu, zavedenie ekologického a modrého hospodárstva a rozvoj nových povolaní v prospech klimatickej neutrality do roku 2050

32.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať miestne iniciatívy prostredníctvom podpory všetkých výrobných podnikov v najvzdialenejších regiónoch s osobitným dôrazom na veľmi malé, malé a stredné podniky, ako aj na odvetvia cestovného ruchu, remesiel, priemyslu, stavebníctva a na digitálne odvetvia; zdôrazňuje potrebu udržateľných a odolných inovatívnych investícií;

33.

nabáda najvzdialenejšie regióny, aby sa zapojili do siete Local 2030 a vypracovali hodnotiace tabuľky dosiahnutých výsledkov v oblasti udržateľného rozvoja, aby sa mohli lepšie podeliť o svoje riešenia;

34.

opätovne zdôrazňuje, že je potrebné zatraktívniť povolania v oblasti poľnohospodárstva, chovu hospodárskych zvierat, rybolovu, mora a životného prostredia v najvzdialenejších regiónoch, vzhľadom na ich hospodársku, sociálnu a environmentálnu štruktúru, a to s trvalou podporou pre mladých ľudí;

A.    Poľnohospodárska politika a zelené hospodárstvo

35.

zdôrazňuje, že je potrebné začleniť osobitosti a poľnohospodárske modely najvzdialenejších regiónov do strategických plánov a riadenia programov rozvoja vidieka v rámci SPP s cieľom vytvoriť flexibilnejší prístup diferencovanejší podľa regiónov;

36.

vyzýva na zachovanie alebo dokonca posilnenie osobitných opatrení a finančných dotácií v rámci programu POSEI s cieľom dosiahnuť ciele potravinovej sebestačnosti, agro-ekologickej transformácie, zeleného rastu, diverzifikácie a schopnosti reagovať na krízy trhu v najvzdialenejších regiónoch; pripomína, že na rozdiel od ostatných platieb v rámci SPP sa sumy programu POSEI neaktualizovali vzhľadom na infláciu;

37.

trvá na tom, že program POSEI je nevyhnutný na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti v rámci Únie, na zachovanie vidieckeho prostredia a na boj proti vyľudňovaniu v najvzdialenejších regiónoch, a v tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívne hodnotenie programu POSEI, ktoré vykonala Komisia;

38.

konštatuje, že zánik kvót a garantovaných cien, ktorý sa začal reformou spoločnej organizácie trhu s cukrom v roku 2005, oslabil výrobcov trstinového cukru v najvzdialenejších regiónoch; trvá na tom, že je potrebné zachovať súbor osobitných opatrení zavedených v rámci článku 349 ZFEÚ s cieľom umožniť udržateľnú konkurencieschopnosť tohto odvetvia; žiada, aby sa zriadil mechanizmus podpory pestovateľov cukrovej trstiny v prípade poklesu cien cukru na svetovom trhu;

39.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila rozpočty na kampane na podporu, zvyšovanie informovanosti a valorizáciu systémov kvality EÚ, a to najmä:

i)

výrobkov s chráneným označením pôvodu (CHOP), výrobkov s chráneným zemepisným označením (CHZO) a zaručených tradičných špecialít (ZTŠ), ako aj dobrovoľných systémov certifikácie;

ii)

metód ekologickej výroby;

iii)

log pre osobitné kvalitné poľnohospodárske výrobky z najvzdialenejších regiónov;

40.

podporuje stratégiu „z farmy na stôl“, ktorá ďalej obmedzuje používanie prípravkov na ochranu rastlín v EÚ, ale zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť osobitosti tropických a subtropických plodín v najvzdialenejších regiónoch a sprevádzať transformáciu;

41.

opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zachovať mieru spolufinancovania na úrovni 85 % pre najvzdialenejšie regióny v rámci EPFRV, najmä s cieľom obnoviť, zachovať a posilniť biodiverzitu v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve a podporovať rozvoj vidieckych oblastí v najvzdialenejších regiónoch;

B.    Politika v oblasti rybolovu a modré hospodárstvo

42.

opätovne potvrdzuje zásadnú úlohu modrého hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch a v ich prospech; dôrazne žiada, aby sa zaviedli riešenia inšpirované prírodou, a zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať rovnováhu medzi oceánskymi zdrojmi a rozvojom námorných činností;

43.

vyzýva Komisiu, aby v najvzdialenejších regiónoch vytvorila pilotné projekty zamerané na modré hospodárstvo a odbornú prípravu s cieľom poskytnúť týmto regiónom vedúce postavenie v oblasti správy oceánov a podporovala inovácie a výskum vrátane hydrologicky rozložiteľných materiálov s cieľom prechodu na obehové hospodárstvo, avšak bez toho, aby tieto materiály považovala za prostriedok nápravy znečistenia morí;

44.

vyzýva na posilnenie osobitných opatrení v rámci spoločnej rybárskej politiky prostredníctvom Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF) s cieľom dosiahnuť potravinovú sebestačnosť a podporiť modrý rast najvzdialenejších regiónov, a to najmä poskytovaním účinných a pragmatických riešení pre prepravu produktov rybolovu v najvzdialenejších regiónoch, aby sa rýchlo a čo najlepšie dostali na vedúce trhy;

45.

vyjadruje znepokojenie nad niekedy zhoršeným a starnúcim stavom rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch a vplyvom tohto nebezpečenstva na rybárov a životné prostredie; pripomína, že v týchto regiónoch je rybolovná činnosť vo veľkej miere založená na tradičných postupoch, a preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že obnova remeselných flotíl najvzdialenejších regiónov sa nemôže podporovať v rámci ENRAF na obdobie 2021 – 2027 za predpokladu, že existuje rovnováha medzi rybolovnou kapacitou a rybolovnými možnosťami v najvzdialenejších regiónoch (dodržiavanie maximálneho udržateľného výnosu);

46.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom s cieľom zlepšiť zber vedeckých údajov potrebných na splnenie podmienok oprávnenosti na štátnu pomoc na obnovu rybárskych flotíl v najvzdialenejších regiónoch;

47.

pripomína, že podľa článku 29d nariadenia o ENRAF sa Komisia zaviazala predložiť priebežnú správu o kapitole o najvzdialenejších regiónoch (kapitola V) a analyzovať potrebu samostatného nariadenia o rybolove v najvzdialenejších regiónoch;

48.

vyzýva Komisiu a Radu, aby od roku 2027 zaviedli podporný nástroj podobný programu POSEI pre námorné odvetvie a odvetvie rybolovu v najvzdialenejších regiónoch s cieľom zabezpečiť financovanie na uspokojenie osobitných potrieb týchto regiónov;

49.

pripomína potrebu chrániť najvzdialenejšie regióny pri uzatváraní dohôd o rybolove s tretími krajinami;

C.    Udržateľný cestovný ruch

50.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôrazne podporovali odvetvie cestovného ruchu v najvzdialenejších regiónoch s cieľom podporiť oživenie a udržateľný rast a dosiahnuť potrebnú sociálnu, environmentálnu a digitálnu transformáciu tohto odvetvia, najmä v MSP;

51.

opakuje, že je potrebné zamerať sa na udržateľný cestovný ruch podporovaním inovatívnych pilotných projektov na podporu ekologickejších a digitálnych riešení so zameraním na využívanie a rešpektovanie prírodného potenciálu regiónov prostredníctvom projektov ekoturistiky;

52.

žiada, aby sa z dlhodobého hľadiska vytvorila jednotná európska značka pre udržateľný cestovný ruch, ktorá bude zahŕňať aj aspekty kvality, prístupnosti a začlenenia s osobitným dôrazom na najvzdialenejšie regióny;

D.    Životné prostredie, biodiverzita, klíma a energetika

53.

víta skutočnosť, že zelená dohoda a stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 zohľadňujú výnimočný potenciál najvzdialenejších regiónov v oblasti biodiverzity;

54.

dôrazne podporuje presadzovanie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a zásady nespôsobovania významnej škody v zmysle článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 o taxonómii (11);

55.

vyjadruje znepokojenie nad rastúcou frekvenciou a silou meteorologických javov v najvzdialenejších regiónoch, ktoré priamo súvisia so zmenou klímy, a opätovne zdôrazňuje potrebu ráznych opatrení na všetkých úrovniach s cieľom koordinovať investície potrebné na adaptáciu, odolnosť a prevenciu v súvislosti s týmito zvýšenými klimatickými hrozbami; odporúča väčšiu mobilizáciu mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany;

56.

pripomína, že osobitné výzvy, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny, ako je zvyšovanie hladiny morí, stúpajúca teplota morí a zvyšujúca sa frekvencia zemetrasení a záplav, si vyžadujú, aby sa v legislatívnom rámci EÚ zohľadnili tieto špecifiká a aby sa v prípade potreby stanovili výnimky a finančné a technické stimuly;

57.

zdôrazňuje, že uplatňovanie stratégie v oblasti biodiverzity v najvzdialenejších regiónoch sa musí koordinovať s úsilím o trvalo udržateľný rozvoj odvetví poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybolovu a akvakultúry v týchto regiónoch;

58.

podnecuje vznik nových povolaní súvisiacich so životným prostredím a podporu aktérov v teréne podieľajúcich sa na ochrane biodiverzity a životného prostredia, najmä združení a mimovládnych organizácií, a v tejto súvislosti nabáda na posilnenie zásady partnerstva;

59.

žiada, aby sa nové vedomostné centrum pre biodiverzitu v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 stalo lepším miestom pre údaje všetkých európskych zámorských území a vypracovalo plán obnovy prírody Únie v zámorských územiach;

60.

vyzýva Komisiu a príslušné členské štáty, aby aktívne presadzovali a podporovali ciele ochrany a obnovy prírody v najvzdialenejších regiónoch, a ďalej vyzýva na vytvorenie siete prírody naprieč najvzdialenejšími regiónmi;

61.

upozorňuje na skutočnosť, že odchod mladých ľudí v najizolovanejších lokalitách najvzdialenejších regiónov má negatívny vplyv na kapacity obhospodarovania lesov a zvyšuje riziko požiarov v dôsledku nedostatočného riadenia týchto zdrojov a rozvoja invazívnych rastlín; požaduje mechanizmy na ochranu nášho životného prostredia, najmä prostredníctvom boja proti vyľudňovaniu, prilákania a udržania väčšieho počtu ľudí v takýchto lokalitách a stimulovania činností spojených s udržateľným poľnohospodárstvom a prírodou;

62.

víta skutočnosť, že program LIFE zahŕňa iniciatívu BEST; navrhuje, aby sa každoročne vyčlenilo aspoň 8 miliónov EUR na túto iniciatívu BEST, ktorá by pomohla územiam pri vykonávaní novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, ktorá si vyžaduje aspoň 30 % suchozemských a morských chránených oblastí; navrhuje, aby sa vypracovalo posúdenie vplyvu možného uplatňovania programu Natura 2000 na francúzske najvzdialenejšie regióny s cieľom určiť najvhodnejšie nástroje na ochranu biodiverzity a životného prostredia týchto regiónov;

63.

opätovne potvrdzuje cieľ dosiahnuť energetickú sebestačnosť najvzdialenejších regiónov a dôrazne podporuje cieľ dosiahnuť 100 % energie z obnoviteľných zdrojov v najvzdialenejších regiónoch postupným ukončením používania fosílnych palív a zvyšovaním rastúceho potenciálu udržateľnej a obnoviteľnej energie, a to aj na šírom mori, v súlade s Parížskou dohodou a európskym záväzkom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu najneskôr do roku 2050 a ciele v oblasti klímy do roku 2030;

64.

požaduje podporu na zlepšenie energetickej účinnosti obydlí v najvzdialenejších regiónoch; zdôrazňuje osobitosti a obmedzenia, pokiaľ ide o prístup k certifikovaným materiálom; potvrdzuje význam Fondu na spravodlivú transformáciu a nástroja REACT-EU, ktoré financujú transformáciu v najvzdialenejších regiónoch;

E.    Integrované a zhodnocované obehové hospodárstvo

65.

zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo, cieľ nulového znečistenia, energetická účinnosť a zachovanie biodiverzity musia byť základnými zásadami tejto novej stratégie pre najvzdialenejšie regióny a musia viesť k udržateľnejším postupom na zachovanie území, hospodársky rozvoj, zamestnanosť a súdržnosť;

66.

vyzýva Komisiu, aby navrhla silnú podporu najvzdialenejších regiónov s cieľom podporiť nový udržateľný hospodársky model so štruktúrovanými iniciatívami na rozvoj obehového hospodárstva a podporu pracovných miest a nových tzv. zelených povolaní;

67.

zdôrazňuje potrebu začleniť obehové hospodárstvo do politík odpadového hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch; vyzýva na rozvoj inovatívnych riešení v oblasti znižovania a zhodnocovania odpadu v najvzdialenejších regiónoch; upozorňuje na zložitosť a náklady na nakladanie s odpadom v najvzdialenejších regiónoch, ktoré si vyžadujú podporu investícií do oblasti infraštruktúr s cieľom podporiť prechod na obehové hospodárstvo;

68.

žiada tiež Komisiu, aby zriadila stredisko na kontrolu znečistenia morí v najvzdialenejších regiónoch s cieľom podporiť vytvorenie infraštruktúr na zber a spracovanie morského odpadu;

69.

žiada Európsku komisiu, aby v nadväznosti na výsledky dosiahnuté v rámci programu Horizont 2020 vyzvala na predloženie žiadostí týkajúcich sa projektov najvzdialenejších regiónov v rámci programu Horizont Európa;

HLAVA 4: Prispôsobiť sa výzvam a príležitostiam globalizovaného sveta

70.

pripomína, že najvzdialenejšie regióny majú veľký potenciál a osobité prednosti, ktoré môžu byť prínosom pre celú Úniu, a že Európa sa musí spoliehať na najvzdialenejšie regióny a na ich spoluprácu s krajinami v ich susedstve s cieľom presadzovať jej demokratické hodnoty a environmentálne a sociálne ciele;

71.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala a podporovala makroregionálne stratégie pre najvzdialenejšie regióny v ich príslušných geografických oblastiach a zároveň preskúmala všetky možnosti lepšej koordinácie v praxi súbežných zásahov rôznych fondov EÚ (EFRR, rozhodnutie o pridružení zámoria a Európa vo svete (Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce));

72.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila najvzdialenejšie regióny v makroregionálnej stratégii pre Atlantický oceán vrátane tém, ktoré sú pre ne relevantné;

73.

podporuje zavedenie novej zložky venovanej spolupráci s najvzdialenejšími regiónmi v novom programe Interreg;

74.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť, stimulovať a podporovať rozvoj projektov spolupráce medzi rôznymi najvzdialenejšími regiónmi s cieľom využiť ich geostrategickú a geohospodársku situáciu a vymieňať si najlepšie postupy;

A.    Spravodlivá a prispôsobená politika v oblasti hospodárskej súťaže

75.

zdôrazňuje potrebu chrániť hospodárstva najvzdialenejších regiónov pred agresívnymi obchodnými praktikami, ako sú trhy na vývoz prebytkov za nízke ceny a zneužívanie monopolného postavenia;

76.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní svojej politiky hospodárskej súťaže náležite zohľadnila osobitosti najvzdialenejších regiónov, najmä ich odľahlosť od európskej pevniny a malý rozmer ich trhov, a zdôrazňuje užitočnosť výnimiek v oblasti štátnej pomoci pre najvzdialenejšie regióny;

77.

víta skutočnosť, že právne predpisy EÚ v oblasti štátnej pomoci sa prispôsobili vzhľadom na krízu spôsobenú ochorením COVID-19; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zachovať niektoré z týchto výnimočných opatrení pre najvzdialenejšie regióny a aby pritom zachovala existujúce opatrenia pre tieto regióny vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách (12) a usmerneniach pre regionálnu štátnu pomoc;

78.

požaduje vytvorenie osobitného štatútu pre podniky najvzdialenejších regiónov, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť, najmä v ich regionálnom priestore;

B.    Doprava a prelomenie izolácie

79.

trvá na tom, že najvzdialenejšie regióny majú vážne obmedzenia spojené s odľahlosťou, nízkou prepojenosťou, závislosťou od prístavov a letísk a s orografiou; považuje za potrebné zaviesť dopravnú politiku plne prispôsobenú realite najvzdialenejších regiónov v rámci EFRR a Nástroja na prepájanie Európy (NPE); ďalej vyzýva Komisiu, aby konkretizovala program POSEI v oblasti dopravy ako ďalší nástroj na kompenzáciu týchto akumulovaných nevýhod a škôd;

80.

zdôrazňuje potrebu upevniť a rozvíjať námorné a letecké spojenia medzi najvzdialenejšími regiónmi, v rámci najvzdialenejších regiónov, ako aj s európskym kontinentom a susednými tretími krajinami, s cieľom podporiť prelomenie ich izolácie;

81.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať využívanie udržateľnejších a menej znečisťujúcich dopravných prostriedkov v najvzdialenejších regiónoch prostredníctvom podpory alternatív k fosílnym palivám;

82.

podporuje želanie EÚ využiť ekologickú námornú dopravu a inovačné prístavné činnosti s cieľom znížiť uhlíkovú a environmentálnu stopu v EÚ a požaduje, aby najvzdialenejšie regióny mali z toho úžitok;

83.

zdôrazňuje potrebu znížiť náklady na dopravu, či už osobnú alebo nákladnú, s cieľom zaručiť zásadu územnej kontinuity a súdržnosti, ako aj rovnaké príležitosti pre všetkých občanov; žiada, aby sa zachovali ceny za leteckú dopravu (do najvzdialenejších regiónov a z nich), pozemnú dopravu (vnútornú, medzi obcami) a námornú dopravu (medzi regiónmi a ostrovmi); v tejto súvislosti sa domnieva, že v systéme obchodovania s kvótami CO2 pre námornú aj leteckú dopravu by sa mali zohľadniť výnimky pre najvzdialenejšie regióny, ako aj prípadné finančné a technické stimuly;

84.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že NPE bude obsahovať osobitnú výzvu pre najvzdialenejšie regióny na predkladanie ponúk a prispôsobila kritériá oprávnenosti tak, aby sa vytvoril rámec na podporu infraštruktúry pre alternatívne a udržateľné dodávky palív v hlavných prístavoch týchto regiónov, mestskej mobilite a leteckej doprave;

85.

vyzýva Komisiu, aby pri revízii nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 o transeurópskej dopravnej sieti (13) začlenila rozmer najvzdialenejších regiónov tým, že zabezpečí prepojenie medzi základnou a komplexnou sieťou a zmierni koncepčný rámec pre námorné diaľnice;

86.

domnieva sa, že je potrebné, aby Komisia poskytla technickú podporu s cieľom uľahčiť prístup najvzdialenejších regiónov k európskemu financovaniu, najmä v prípade projektov súvisiacich so zelenou dohodou a budovaním významných infraštruktúr v rámci Programu InvestEU;

C.    Digitalizácia a vesmír

87.

víta návrh programu Digitálna Európa na podporu väčšej pripojiteľnosti a lepších digitálnych zručností v najvzdialenejších regiónoch; vyzýva Komisiu, aby poskytla potrebnú technickú podporu na vytvorenie európskych centier digitálnych inovácií v najvzdialenejších regiónoch, ako sa stanovuje v programe Digitálna Európa;

88.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť digitálnu prepojenosť najvzdialenejších regiónov v súlade s európskou digitálnou agendou ako nástroj hospodárskeho rozvoja a rovnakých príležitostí v globalizovanom svete a vo vysoko digitalizovanom svete;

89.

upozorňuje na skutočnosť, že satelity zabezpečujú nepretržitú a vysokokapacitnú pripojiteľnosť, ktorá je nevyhnutná na preklenutie digitálnej priepasti, najmä v najvzdialenejších regiónoch; vyzýva preto Komisiu, aby aktualizovala európsku stratégiu pre kozmický priestor prijatím osobitných opatrení pre najvzdialenejšie regióny;

D.    Obchodná politika

90.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že najvzdialenejšie regióny budú v plnej miere využívať medzinárodné dohody (dohody o hospodárskom partnerstve, dohody o voľnom obchode atď.) uzatvorené medzi Úniou a tretími krajinami vytvorením osobitnej skupiny pre vplyv obchodnej politiky na najvzdialenejšie regióny, do ktorej by sa účinne zapojili najvzdialenejšie regióny vrátane zástupcov sektorov najvzdialenejších regiónov;

91.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o kumulatívnych účinkoch obchodných dohôd s tretími krajinami na sociálno-ekonomický rozvoj najvzdialenejších regiónov;

92.

vyzýva na dodržiavanie európskych environmentálnych a sociálnych noriem v obchodných dohodách s tretími krajinami a želá si, aby sa dodržiavanie týchto dohôd zabezpečilo prostredníctvom účinných a operačných opatrení;

93.

konštatuje, že rozširovanie obchodných dohôd uzatvorených s tretími krajinami, ktoré vyrábajú rovnaké poľnohospodárske výrobky na vývoz ako najvzdialenejšie regióny, ale s odlišnými sociálnymi a environmentálnymi podmienkami, môže narušiť hospodársku súťaž a zmeniť rozdelenie trhu tým, že ohrozí konkurencieschopnosť producentov týchto produktov v Spoločenstve;

94.

požaduje diferencovaný prístup v prospech produkcie najvzdialenejších regiónov vo všetkých opätovných rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve a dohodách o voľnom obchode s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi ochranou citlivých poľnohospodárskych výrobkov a ochranou ofenzívnych záujmov Únie, a to zvážením ochranných doložiek, vhodných prechodných období a kvót pre výrobky z najvzdialenejších regiónov a v niektorých prípadoch vylúčením najcitlivejších výrobkov, ako sú špeciálne cukry;

95.

pripomína spoločné vyhlásenie troch inštitúcií pripojené k nariadeniu o stabilizačnom mechanizme pri pristúpení Ekvádoru k dohode medzi EÚ a Peru a Kolumbiou, v ktorom sa uvádza, že Komisia bude analyzovať vývoj na trhu po skončení platnosti tohto mechanizmu a že v prípade zhoršenia situácie európskych producentov banánov zasiahne po konzultácii so zainteresovanými stranami;

96.

odporúča, aby hlavný úradník pre presadzovanie práva v oblasti obchodu (Chief Trade Enforcement Officer) vykonal osobitné kontroly s cieľom zabrániť diskriminačným situáciám v najvzdialenejších regiónoch, a žiada, aby sa na dovoz ekologických výrobkov z tretích krajín uplatňovala zásada „dodržiavania predpisov“;

E.    Podpora kultúrneho rozvoja

97.

zdôrazňuje, že najvzdialenejšie regióny sú veľvyslancami rozširovania sféry vplyvu EÚ a že predstavujú skutočnú príležitosť pre vonkajšie politiky Únie vzhľadom na ich blízkosť a priamy vzťah s veľkým počtom tretích krajín;

98.

zdôrazňuje výhody, ktoré prináša geostrategické postavenie a historické vzťahy viacerých najvzdialenejších regiónov Atlantického oceánu s americkým kontinentom a karibskými ostrovnými štátmi; odporúča využiť privilegované postavenie týchto území s cieľom stimulovať medzinárodné vzťahy EÚ v tomto regióne;

99.

pripomína, že kultúra je pilierom osobného rozvoja a vzájomného obohacovania; považuje za potrebné lepšie podporovať kultúrne výmeny;

100.

požaduje ochranu a podporu regionálnych jazykov najvzdialenejších regiónov, ktoré sú kultúrnym bohatstvom, ako aj prostriedkom makroregionálnej integrácie a spoločného využívania;

F.    Migračná politika

101.

so znepokojením berie na vedomie vplyv migračných tokov v najvzdialenejších regiónoch; vyjadruje znepokojenie nad situáciou maloletých migrantov bez sprievodu v najvzdialenejších regiónoch a vyzýva na uplatňovanie najvyšších noriem humanitárneho prijímania prispôsobených týmto maloletým osobám; zdôrazňuje potrebu humánneho prístupu schopného zabezpečiť účinné riadenie migračných tokov v súlade s novým paktom o azylovej migrácii a hodnotami Únie;

102.

požaduje mobilizáciu zdrojov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a osobitných dodatočných finančných prostriedkov na poskytnutie zvýšenej podpory členským štátom, ktorých najvzdialenejšie regióny sú pod veľkým migračným tlakom;

o

o o

103.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu výboru regiónov, členským štátom a Konferencii predsedov najvzdialenejších regiónov.

(1)  Ú. v. EÚ C 316, 6.8.2021, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2.

(3)  Ú. v. EÚ C 28, 27.1.2020, s. 40.

(4)  Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 28.

(5)  Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 168.

(6)  Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 92.

(7)  Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 58.

(8)  Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 1.

(9)  https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/demography_report_2020_n.pdf

(10)  https://ec.europa.eu/eurostat/cache/RCI/#?vis=nuts2.labourmarket&lang=en

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(12)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1).

(13)  Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.


Top