EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 11. 2015

COM(2015) 751 final

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Hodnotenie REFIT smernice Rady z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (91/477/EHS), zmenenej a doplnenej smernicou 2008/51/ES z 21. mája 2008

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Hodnotenie REFIT smernice Rady z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (91/477/EHS), zmenenej a doplnenej smernicou 2008/51/ES z 21. mája 2008

1. Úvod

1. Smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní bola prijatá 18. júna 1991 1 a zmenená smernicou 2008/51/ES 21. mája 2008 2 (smernica o strelných zbraniach).

2. V článku 17 smernice o strelných zbraniach sa stanovuje, že „Komisia predloží do 28. júla 2015 Európskemu parlamentu a Rade správu o situácii vyplývajúcej z uplatňovania tejto smernice a prípadne k nej pripojí návrhy“. S ohľadom na prípravu správy začala Komisia hodnotiacu štúdiu, ktorú vykonali externí konzultanti. Hodnotiaca štúdia, ktorá bola dokončená v decembri 2014 3 , obsahuje rozsiahlu analýzu o vykonávaní smernice, ako aj analýzu účinnosti právnych predpisov podľa piatich hlavných hodnotiacich kritérií. Na základe zistení takisto poskytuje osobitné odporúčania na zlepšenia zamerané buď na Komisiu, alebo na orgány členských štátov, alebo na oboje. Toto hodnotenie je napojené na Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) Komisie 4 .

3. Po ukončení hodnotiacej štúdie vyzvala Komisia členov výboru zriadeného podľa článku 13 písm. a) smernice (výbor pre strelné zbrane), ktorý zastupuje 28 členských štátov EÚ (ČŠ) a štyri krajiny 5 EHS 6 a EZVO 7 , aby sa vyjadrili a predložili hodnotenie svojich zistení a odporúčaní. Členovia výboru poskytli svoje pripomienky ústne na zasadnutiach výboru (18. decembra 2014 a 25. marca 2015), písomne boli doplnené niektorými ČŠ (Belgicko, Francúzsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo).

4. Konečná správa o hodnotiacej štúdii bola doručená tesne pred dramatickými udalosťami v Paríži a Kodani v januári 2015. Tieto udalosti zdôraznili existenciu naliehavých bezpečnostných otázok na úrovni EÚ. Na zasadnutí výboru pre strelné zbrane, ktoré sa konalo v marci 2015, vyzvala Komisia zástupcov členských štátov, aby sa nielen vyjadrili k záverom hodnotenia, ale aby aj vzniesli ďalšie možné obavy týkajúce sa implementácie smernice o strelných zbraniach, ktorá súvisí s nedávnymi dramatickými udalosťami, ktoré konzultant neidentifikoval.

5. Cieľom tejto správy je opísať zistenia hodnotiacej štúdie, doplniť ich o doterajšiu spätnú väzbu a predstaviť kritické posúdenie Komisie. Správa v prvom rade pripomína súvislosti a hlavné ustanovenia smernice o strelných zbraniach. Predstavuje použitú metodiku, výsledky hodnotiacej štúdie vo vzťahu k piatim hodnotiacim kritériám (t. j. účinnosť, efektívnosť, konzistentnosť, relevantnosť, pridaná hodnota EÚ) a jej odporúčaniam. Poskytuje aj kritické posúdenie zistení. Napokon sa v nej uvádza, aké iniciatívy Komisia môže zohľadniť pri riešení problémov, ktoré boli zdôraznené v hodnotení a potvrdené v spätnej väzbe členských štátov.

2. Všeobecný kontext

6. Smernica o strelných zbraniach upravuje nadobúdanie, vlastníctvo a obchodné výmeny civilných strelných zbraní v rámci EÚ (napr. strelných zbraní používaných na športovú streľbu a lov). Stanovuje spoločné minimálne normy, ktoré členské štáty majú transponovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa zbraní, a má za cieľ vyváženie cieľov vnútorného trhu (t. j. cezhraničný pohyb strelných zbraní) a bezpečnostnej politiky (t. j. vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany proti trestnej činnosti a ilegálnemu obchodovaniu) v rámci EÚ.

7. Smernica 91/477/EHS pôvodne predstavovala sprievodné opatrenie na dobudovanie vnútorného trhu. Zrušenie kontrol týkajúcich sa držby strelných zbraní na vnútorných hraniciach Spoločenstva si vynútilo prijatie efektívnych pravidiel umožňujúcich vykonávanie kontrol v rámci členských štátov. Na tento účel smernica obsahuje pravidlá týkajúce sa nadobúdania a držby strelných zbraní a transferu strelných zbraní medzi členskými štátmi. Smernica ponecháva členským štátom možnosť prijať prísnejšie pravidlá ako sú tie, ktoré sú predpísané (článok 3).

8. Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade prvú správu v roku 2000, v ktorej posúdila vykonávanie smernice 91/477/EHS v členských štátoch 8 . V tejto správe sa uvádza, že členské štáty a zainteresované strany považujú právny rámec vytvorený smernicou za dostatočný ako celok. Avšak boli zistené hlavné problémy týkajúce sa vnútroštátneho vykonávania smernice, ako napríklad: problémy s výmenou informácií; rozdiely a zložitosť vnútroštátnych právnych predpisov, administratívnych opatrení a povoľovacích postupov; rozdiely v klasifikácii loveckých a športových zbraní a administratívna záťaž pre MSP. Toto ukázalo potrebu objasnenia určitých ustanovení (napr. vymedzenie určitých typov zbraní, konkrétne deaktivovaných a starožitných zbraní), aby sa zabezpečilo jednotnejšie uplatňovanie smernice.

9. Táto správa bola predložená, hoci Komisia rokovala v mene členských štátov EÚ o Protokole Organizácie Spojených národov proti nezákonnej výrobe strelných zbraní 9 (protokol OSN o strelných zbraniach) v kontexte dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu. V protokole sa zamýšľalo stanoviť nové pravidlá týkajúce sa najmä vysledovateľnosti (t. j. označovanie a vedenie záznamov) a deaktivácie strelných zbraní. V tejto správe sa preto dospelo k záveru, že Komisia, zohľadňujúc stav rokovaní o protokole OSN o strelných zbraniach a spätnú väzbu všetkých zainteresovaných strán týkajúcu sa smernice, má v úmysle predložiť vhodné pozmeňujúce návrhy.

10. Po nadobudnutí účinnosti protokolu OSN o strelných zbraniach v roku 2005 10 bola smernica 91/477/ES zmenená smernicou 2008/51/ES s cieľom posilniť bezpečnostné aspekty, čo umožnilo čiastočné zosúladenie so samotným protokolom OSN o strelných zbraniach. Smernica o strelných zbraniach je súčasťou súboru iniciatív prijatých na medzinárodnej úrovni a úrovni EÚ na vykonávanie protokolu OSN o strelných zbraniach. Relevantné ustanovenia boli transponované do európskych právnych predpisov nariadením č. 258/2012 11 , ktorým sa ustanovujú pravidlá pre povolený dovoz, vývoz a tranzit nevojenských strelných zbraní pochádzajúcich z tretích krajín alebo smerujúcich do nich 12 .

11. Zásady, ktorými sa riadi činnosť Európskej komisie týkajúca sa riadenia a zmierňovania rizík, ktoré predstavujú civilné strelné zbrane, boli začlenené do celkovej komunikačnej stratégie „Strelné zbrane a vnútorná bezpečnosť EÚ: ochrana občanov a boj proti nezákonnému obchodu“ 13 , ktorá sa začala v októbri 2013. V tomto oznámení sa navrhujú opatrenia na zvýšenie úrovne bezpečnosti občanov EÚ vo vzťahu k strelným zbraniam a zachovanie legálneho trhu s nimi. Okrem toho boli plánované iniciatívy týkajúce sa strelných zbraní uvedené v nedávno vydanom oznámení Komisie pod názvom „Európsky program v oblasti bezpečnosti“ 14 , v ktorom sa zdôrazňuje, aby sa potreba spoločného prístupu v súvislosti s vyraďovaním strelných zbraní s cieľom zabrániť reaktivácii a použitiu zločincami považovala za prioritu. V oznámení sa takisto vyzýva, aby sa v roku 2016 preskúmali existujúce právne predpisy o strelných zbraniach s cieľom zlepšiť výmenu informácií (napr. vkladaním informácií do informačného systému Europolu o zaistených strelných zbraniach), posilniť vysledovateľnosť, štandardizovať označovanie a vytvoriť spoločné normy pre neutralizovanie strelných zbraní. Po tragických udalostiach z 13. novembra 2015 v Paríži sa Komisia rozhodla pokračovať v preskúmavaní smernice o strelných zbraniach, ktoré malo byť prijaté spolu s touto správou. Táto správa poskytuje dôkazy na podporu týchto činností.

3. Hlavné ustanovenia smernice o strelných zbraniach

12. Dvomi hlavnými cieľmi smernice o strelných zbraniach je zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti v EÚ. Stanovujú sa najmä minimálne požiadavky 15 pre nadobúdanie a držbu strelných zbraní na civilné použitie v EÚ a harmonizované administratívne opatrenia pre transfer strelných zbraní v rámci EÚ.

13. Rozsah pôsobnosti smernice je opísaný v prílohe I, pričom kategórie strelných zbraní zodpovedajúce rôznym režimom žiadostí sú opísané takto:

„kategória A, do ktorej sú zaradené zakázané zbrane – plne automatické zbrane a vojenské zbrane“;

„kategória B zahŕňa zbrane podliehajúce oprávneniu – zväčša používané športovými strelcami a poľovníkmi“;

„kategória C zahŕňa zbrane podliehajúce ohláseniu – zväčša používané poľovníkmi“;

„kategória D – iné strelné zbrane, ktorá sa vzťahuje najmä na dlhé jednoranové strelné zbrane s hladkou hlavňou“.

14. Hlavné ustanovenia smernice o strelných zbraniach sa týkajú týchto oblastí:

Označovanie a vysledovateľnosť (článok 4): Členské štáty zabezpečia, aby každá strelná zbraň alebo jej súčasť uvedená na trh bola označená a zaregistrovaná. Na tento účel ČŠ požadujú buď jedinečné označenie alebo ponechajú alternatívne označenie s číselným alebo alfanumerickým kódom umožňujúcim identifikáciu krajiny výroby. Označenie sa umiestni na takej hlavnej časti strelnej zbrane, ktorej zničenie by spôsobilo nepoužiteľnosť strelnej zbrane. Zmenená a doplnená smernica obsahuje aj ustanovenia na zavedenie vnútroštátnych počítačových systémov evidencie údajov v záujme posilnenia vysledovateľnosti strelných zbraní. Tieto systémy zaregistrujú kľúčové informácie týkajúce sa všetkých strelných zbraní, ktoré sú v obehu v ČŠ a mali byť zavedené vo všetkých ČŠ do 31. decembra 2014.

Požiadavky pre nadobúdanie a držbu strelných zbraní (článok 5): členské štáty povolia nadobudnutie vlastníctva a držanie strelných zbraní iba osobám, ktoré na to majú riadny dôvod a ktoré:

odosiahli vek aspoň 18 rokov, okrem prípadov, ktoré sa týkajú nadobudnutia vlastníctva (s výnimkou kúpy) a držania strelných zbraní na účely poľovníctva a športovej streľby, pod podmienkou, že v tomto prípade majú osoby mladšie ako 18 rokov povolenie od rodiča alebo sú pod dohľadom rodiča alebo dospelej osoby s platnou licenciou pre strelné zbrane alebo poľovníckou licenciou, alebo sa nachádzajú v licencovanom výcvikovom stredisku alebo inak akreditovanom výcvikovom stredisku;

opravdepodobne neohrozia seba, verejný poriadok ani verejnú bezpečnosť; odsúdenie za úmyselný násilný trestný čin sa považuje za náznak takéhoto ohrozenia.

Európsky zbrojný pas (EFP) (článok 12): Smernicou sa zavádzajú pružnejšie pravidlá týkajúce sa zbraní používaných na lov a športovú streľbu s cieľom nebrániť ich pohybu v rôznych ČŠ. Zavedením európskeho zbrojného pasu môžu poľovníci so strelnými zbraňami kategórie C a D a športoví strelci so strelnými zbraňami kategórie B, C a D cestovať do iného členského štátu bez predchádzajúceho povolenia cieľového členského štátu. Európsky zbrojný pas by sa mal považovať za hlavný dokument, ktorý poľovníci a športoví strelci potrebujú a ČŠ by nemali podmieňovať jeho uznanie zaplatením akýchkoľvek poplatkov.

Deaktivácia (príloha I, oddiel III): v smernici o strelných zbraniach sa stanovujú minimálne obmedzenia a je zahrnutá povinnosť ČŠ prijať opatrenia na overenie deaktivačných opatrení príslušným orgánom. Tento orgán zabezpečí, aby sa vnútroštátnymi postupmi pre deaktiváciu strelných zbraní tieto zbrane trvalo deaktivovali. Ako požadovali spoluzákonodarcovia v čase pozmeňovacích návrhov, v prílohe I – časti III písm. a) sa uvádza, že „Komisia vydá spoločné usmernenia pre vyraďovacie normy a techniky, aby tak zabezpečila trvalú nepoužiteľnosť vyradených strelných zbraní“. Kým sa neprijmú spoločné usmernenia pre deaktiváciu, ČŠ môžu v tomto ohľade prijímať najvhodnejšie postupy.

15. Napokon sa v článku 17 smernice o strelných zbraniach stanovuje, že Komisia do 28. júla 2015 predloží správu o situácii vyplývajúcej z uplatňovania tejto smernice. V súlade s ustanovením tejto smernice Komisia v roku 2014 začala 12-mesačnú štúdiu s cieľom vyhodnotiť, akým spôsobom bola smernica o strelných zbraniach a neskoršie zmeny a doplnenia implementované a do akej miery tento právny rámec splnil dva všeobecné ciele zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú úroveň bezpečnosti v rámci EÚ.

4. Metodika hodnotenia

16. Bola vykonaná ročná hodnotiaca štúdia, ktorej zámerom bolo analyzovať dosiahnuté ciele smernice (dobre fungujúci vnútorný trh a vysoká úroveň bezpečnosti) v rámci piatich hodnotiacich kritérií:

Účinnosť: pokiaľ ide o mieru, do akej opatrenia prispeli k dosiahnutiu cieľov;

Efektívnosť: postupov a povinností zavedených smernicou, konkrétne ak výsledky (prínosy) boli dosiahnuté pri rozumných nákladoch;

Konzistentnosť: vo vykonávaní ustanovení smernice, vo výklade kľúčových pojmov a celková súdržnosť smernice s inými príslušnými právnymi predpismi;

Relevantnosť: ustanovení smernice s ohľadom na existujúce potreby pre fungovanie vnútorného trhu a bezpečnosť občanov EÚ;

Pridaná hodnota: opatrení EÚ na rozdiel od vnútroštátnych právnych predpisov a opatrení.

17. Hodnotenie zahŕňalo všetky ustanovenia smernice vo všetkých 28 členských štátoch od roku 1991 doteraz. Okrem toho boli hodnotitelia požiadaní, aby zohľadnili predchádzajúce štúdie a iniciatívy Komisie 16 , ako aj dve štúdie, ktoré sa dokončovali v rovnakom čase, týkajúce sa postupov deaktivácie, ničenia a označovania 17  a boja proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami v EÚ 18 .

18. Analýza bola vykonaná prostredníctvom teoretického výskumu, online prieskumu, rozhovorov a štyroch prípadových štúdií 19 (realizovaných v štyroch členských štátoch: Belgicko, Francúzsko, Nemecko a Poľsko). Kontaktovaní hodnotitelia: orgány ČŠ; zástupcovia výrobcov strelných zbraní, obchodníkov s nimi a ich sprostredkovateľov; používatelia strelných zbraní vrátane poľovníkov a športových strelcov; medzinárodné orgány, združenia, výskumné ústavy a iní experti. Online prieskum dokončilo 83 účastníkov (34 orgánov ČŠ, 28 zástupcov priemyslu, 16 používateľov, 5 expertov), uskutočnili sa rozhovory s 56 zainteresovanými stranami (23 orgánov ČŠ, 16 zástupcov priemyslu, 9 používateľov, 8 expertov) a 30 zainteresovaných strán bolo zapojených do rozhovorov týkajúcich sa prípadových štúdií (12 orgánov ČŠ, 8 zástupcov priemyslu, 8 používateľov, 2 experti).

19. Od prvých mesiacov štúdie poukazovali hodnotitelia na nedostatok základných údajov týkajúcich sa trhu i bezpečnostných aspektov. Pokiaľ ide o trhový aspekt, dostupné štatistiky na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ zvyčajne nerozlišovali medzi civilnými a vojenskými strelnými zbraňami (preto bolo ťažké izolovať údaje o civilných strelných zbraniach). Aj keď to bolo možné, údaje neboli vždy dostupné na úrovni členských štátov pre všetky krajiny (z dôvodu dôvernosti údajov), čo teda neumožnilo zistiť trendy produkcie v čase. Napokon hlavná spoločnosť pôsobiaca v sektore neposkytla všeobecný prístup k informáciám. Pokiaľ ide o bezpečnosť, hlavnou otázkou boli chýbajúce rozčlenené údaje o druhoch/kategóriách strelných zbraní, ktoré sú v obehu v EÚ, a/alebo sú nelegálne používané a predávané, ako aj nedostatok porovnateľných a podrobných údajov o trendoch v trestnej činnosti a činnosti zahŕňajúcej civilné strelné zbrane na úrovni EÚ. Iné obmedzenie vzťahujúce sa na obmedzené dostupné údaje vyčísľujúce administratívnu záťaž a náklady pri vykonávaní osobitného ustanovenia.

5. Zistenia

5.1 Kritériá hodnotenia

5.1.1 Účinnosť

20. Smernica pozitívne prispela k vytvoreniu fungujúceho vnútorného trhu so strelnými zbraňami, čo je jedným z jej cieľov. Dodávateľ však dospel k záveru, že jej potenciálny prínos by sa mohol ešte viac zlepšiť. Po prvé, zavedením kategórií a s nimi súvisiacich regulačných režimov sa umožnilo zabrániť prípadným narušeniam trhu spojeným so zrušením vnútorných kontrol, a tým vytvoriť vnútorný trh. Od roku 2005 20 vnútorný obchod EÚ zostal dosť stabilný. Avšak rozličné výklady ustanovení smerníc obmedzili rozsah očakávaných prínosov opatrení EÚ. Viaceré zainteresované strany (zástupcovia priemyslu a používatelia) vyjadrili mnoho obáv týkajúcich sa konkrétnych prekážok a nákladov na postupy, najmä keďže musia znášať náklady na informácie, aby porozumeli pravidlám a postupom uplatňovaným v iných ČŠ (najmä v súvislosti s európskym zbrojným pasom). Hoci Komisia už od roku 2009 21 vytvorila kontaktnú skupinu, aby sa uľahčila výmena informácií, zainteresované strany naďalej upozorňujú na potrebu ďalej zlepšovať oznamovanie užitočných informácií medzi členskými štátmi.

21. Vo vzťahu k cieľu v oblasti bezpečnosti (t. j. ochrana občanov a právneho trhu so strelnými zbraňami), úroveň bezpečnosti a ochrany proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami a trestným činom sa zvýšila zavedením:

požiadaviek na sledovanie pre orgány ČŠ (t. j. počítačový register) a pre obchodníkov (evidencia transakcií týkajúcich sa všetkých strelných zbraní) – článok 4;

požiadaviek na označovanie pre výrobcov (aj keď boli vznesené obavy v súvislosti s prípadmi vymazaných označení) – článok 4 ods. 4;

minimálnych požiadaviek pre nadobúdanie a držbu strelných zbraní – článok 5.

V súvislosti s nahlásenými prípadmi konverzie poplašných zbraní, reaktivácie deaktivovaných strelných zbraní, nezákonného obchodovania so súčasťami strelných zbraní však existuje priestor na zlepšenie a výklad pojmu „základné komponenty“.

22. Vzhľadom na nedostatok vyčerpávajúcich údajov bolo pre hodnotiteľa ťažké posúdiť účinnosť smernice v súvislosti s cieľmi v oblasti bezpečnosti. Analýzu brzdil najmä nedostatok informačnej základne vrátane špecifických a podrobných údajov o trestných činoch spáchaných s legálne vlastnenými strelnými zbraňami, poplašnými zbraňami a reaktivovanými zbraňami v členských štátoch EÚ.

5.1.2 Efektivita

23. Hodnotením sa zistili náklady súvisiace s činnosťami potrebnými na vykonanie každého ustanovenia smernice (priame náklady na dosiahnutie súladu s právnymi predpismi – vrátane administratívnej záťaže – a nákladov na informovanie 22 ) a zmapovali zainteresované strany, ktoré ich znášajú. Posúdenie nezahŕňalo náklady vzniknuté vykonávaním ďalších požiadaviek, ako ani náklady vzniknuté rozdielmi vo vnútroštátnom vykonávaní.

24. Aby sa posúdilo, či ciele smernice boli dosiahnuté s primeranými nákladmi, pri absencii akýchkoľvek kvantitatívnych údajov o nákladoch, dodávateľ kvalitatívne zhodnotí, či podľa zúčastnených strán boli náklady vzťahujúce sa na konkrétne ustanovenia považované za primerané. Toto kvalitatívne posúdenie bolo vykonané na základe troch kritérií: prospešné ciele, účasť zúčastnených strán a charakter nákladov. Z analýzy sa zdá, že na dosiahnutie celkových výsledkov boli vynaložené primerané náklady. Vo väčšine prípadov sa náklady spravodlivo rozdeľujú medzi rôzne zainteresované strany. Čiastočné zosúladenie smernice má za následok nepriame náklady s negatívnymi účinkami v súvislosti s osobitnými ustanoveniami (a osobitnými kategóriami zainteresovaných strán), ako napríklad: európsky zbrojný pas, kategórie, register obchodníkov a sprostredkovateľov, zdieľanie informácií, požiadavky na vlastníctvo strelných zbraní, deaktivácia strelných zbraní, vysledovateľnosť, označovanie.

25. Podľa rôznych zástupcov priemyslu (výrobcovia a vnútroštátne združenia) je administratívna záťaž spojená hlavne s vnútroštátnou a byrokratickou neefektívnosťou než ustanoveniami smernice. Príkladmi sú: občasné dlhé trvanie vydávania dovozných a vývozných licencií pre transfery v rámci EÚ; bezpečnostné požiadavky, ktoré sa zavádzajú na vnútroštátnej úrovni (napr. povinná kontrola poplašných systémov účtovaná obchodníkom). Zástupcovia priemyslu potvrdili, že by táto administratívna záťaž mohla spomaliť pohyby na trhu.

26. Dodávateľ dospel k záveru, že celkové výsledky samotnej smernice boli dosiahnuté pri rozumných nákladoch. Administratívna záťaž a náklady vnímané zainteresovanými stranami sa týkajú skôr administratívnych postupov, ktorými sa vykonáva smernica na vnútroštátnej úrovni a zníženie týchto nákladov by sa malo chápať ako zlepšenie.

5.1.3 Konzistentnosť

27. Prijatie smernice stanovujúcej minimálne požiadavky malo za následok určité rozdiely v jej uplatňovaní na úrovni ČŠ, čo malo vplyv buď na vnútorný trh alebo ciele v oblasti bezpečnosti.

Pokiaľ ide o rozdiely, ktoré majú vplyv na vnútorný trh, v hodnotení sa zdôrazňujú:

nezrovnalosti pri uplatňovaní kategórií, najmä kategórií C a D, ktoré spôsobujú nejasnosti v dokumente požadovanom pri nákupe strelnej zbrane v rôznych krajinách, bránia pohybu strelných zbraní v celej Európe, čím vznikajú náklady;

rozdiely pri uplatňovaní ustanovení týkajúcich sa európskeho zbrojného pasu, ako je počet požadovaných dokumentov; to má negatívny vplyv, pretože to brzdí plynulý transfer strelných zbraní;

nezrovnalosťami vo vykonávaní s dosahom na bezpečnosť občanov EÚ sú:

rozdiely v normách označovania, pretože obmedzujú schopnosť vypátrať strelné zbrane alebo bojovať proti nezákonnému obchodovaniu;

rozdiely v technikách a normách deaktivácie, ako aj v určovaní orgánu na jeho vykonávanie. Tieto rozdiely spôsobujú obavy nielen preto, že daný orgán alebo subjekt poverený deaktiváciou nemusia mať potrebné technické zručnosti, ale aj preto, že normy v niektorých ČŠ sa nepovažujú za dostatočné;

rozdiely v označovaní zbraní vo vnútroštátnych právnych predpisoch spôsobujú problémy pri vysledovateľnosti a presadzovaní práva. To je najmä prípad, keď predmet považovaný za strelnú zbraň v jednom ČŠ je prevezený do ČŠ, v ktorom sa už nepovažuje za strelnú zbraň, a orgány preto strácajú jej stopu.

rozdiely vo výklade kľúčových pojmov obsiahnutých v smernici (hlavné komponenty, sprostredkovatelia, poplašné zbrane a starožitné zbrane)

Na druhej strane sa zistilo, že neexistujú žiadne problémy týkajúce sa požiadaviek vlastníctva a že smernica pomohla pri ich harmonizácii.

28. Pokiaľ ide o súlad smernice o strelných zbraniach s existujúcimi právnymi predpismi EÚ, zo štúdie vyplýva, že hlavné problémy súvisia s protokolom OSN o strelných zbraniach. Zmenou a doplnením z roku 2008 sa len čiastočne zosúladila terminológia smernice s protokolom OSN o strelných zbraniach. V skutočnosti smernica zaviedla rozlíšenie medzi základnými súčasťami a komponentmi, ktoré nezohľadňuje v texte Spojených národov, ktorý odkazuje na „súčasti a komponenty“. Okrem toho protokol OSN o strelných zbraniach 23 umožňuje zmluvnej strane štátu uznať deaktivovanú strelnú zbraň za strelnú zbraň v súlade s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi a prijať akékoľvek potrebné opatrenia na tomto základe.

5.1.4 Relevantnosť

29. Hodnotením sa dospelo k záveru, že celkovo smernica o strelných zbraniach naďalej v plnej miere zodpovedá súčasným potrebám trhu (t. j. cezhraničný pohyb strelných zbraní). Obavy hospodárskych subjektov sa týkajú najmä rôznych vykonávacích opatrení a postupov, ktoré ČŠ prijali, ktoré sú zdrojom vytvárania dodatočnej záťaže a nákladov, ktoré negatívne vplývajú na cezhraničný pohyb strelných zbraní.

30. Pokiaľ ide o ciele v oblasti bezpečnosti (napr. trestné činy, ktorých súčasťou sú legálne držané strelné zbrane, krádeže alebo straty pôvodne legálne držaných strelných zbraní, úprava poplašných zbraní alebo deaktivovaných strelných zbraní), hodnotitelia dospeli k záveru, že smernica je relevantná pre väčšinu bezpečnostných rizík. Vytvorili zoznam niektorých činností, ktoré sa majú posúdiť pre začlenenie do rozsahu pôsobnosti smernice alebo lepšie opísať. Sú to tieto: úprava poplašných zbraní; úprava poloautomatických zbraní; reaktivácia deaktivovaných strelných zbraní; vymazanie označenia; nezákonné použitie zdedených zbraní. Všetky uvedené činnosti sú príčinou obáv o bezpečnosť na úrovni ČŠ. Hodnotitelia napokon konštatujú, že budúci technologický vývoj, ako napr. nové technológie (vrátane 3D tlače) a nové predajné kanály (napr. internet) 24 , môže v budúcnosti spochybniť rozsah pôsobnosti smernice.

5.1.5 Pridaná hodnota

31. Strelné zbrane sú položky špeciálneho charakteru. Väčšina bezpečnostných otázok, ktoré sa smernica o strelných zbraniach snaží riešiť, má cezhraničnú povahu. Náchylnosť jediného ČŠ na trestnú činnosťou ovplyvňuje celú EÚ (napr. prípady úpravy poplašných zbraní). Rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch sú prekážkou kontrolám a policajnej spolupráci v rámci ČŠ (napr. rôzne požiadavky na registráciu pre ten istý typ strelnej zbrane). V štúdii sa dospelo k záveru, že účinné opatrenia na dosiahnutie cieľa zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti pre občanov EÚ a umožňujúce cezhraničný pohyb strelných zbraní, sa môžu prijať len na úrovni EÚ. Nesporná pridaná hodnota smernice o strelných zbraniach spočíva vo vytvorení spoločného regulačného rámca pre nariadenie o strelných zbraniach, ktoré by sa nebolo dosiahlo prostredníctvom vnútroštátnych alebo dvojstranných opatrení.

32. Vďaka flexibilnej povahe samotnej smernice bolo možné zachovať vysokú úroveň bezpečnosti a posilniť vnútorný trh. Smernica stanovuje spoločné minimálne požiadavky a zároveň rešpektuje zásadu subsidiarity a ponecháva ČŠ možnosť prijať prísnejšie pravidlá podľa ich národných potrieb a východiskových znalostí. Okrem toho bola ČŠ a občanom EÚ poskytnutá záruka toho, že spoločné bezpečnostné opatrenia zahrnuté v smernici a týkajúce sa strelných zbraní, ktoré sú vyrábané a v obehu v celej Európe, sú platné vo všetkých ČŠ.

33. K fungovaniu vnútorného trhu a posilneniu trhu s legálnymi strelnými zbraňami prispieva takisto minimálna prahová hodnota. V rámci trhu bol najväčší očakávaný príspevok opatrení EÚ (vytvorenie spoločných kategórií) obmedzený rôznymi spôsobmi vykonávania na úrovni ČŠ. No efektívnosť európskeho zbrojného pasu je príkladom potenciálnej pridanej hodnoty opatrení EÚ z hľadiska podpory cezhraničného pohybu poľovníkov a športových strelcov.

5.2 Odporúčania

34. Na základe zistení z hodnotenia dodávateľ sformuloval súbor odporúčaní rozdelený na opatrenia vyžadujúce alebo nevyžadujúce legislatívny zásah.

Spoločné kritériá týkajúce sa upraviteľnosti poplašných zbraní (legislatívne)

V hodnotení sa zdôrazňuje význam objasnenia vymedzenia upraviteľnosti a kritériá týkajúce sa vymedzenia poplašných zbraní s cieľom vytvoriť spoločnú dohodu o tom, ktoré typy poplašných zbraní možno upraviť a obmedziť obeh tých, ktoré sa ukázali ako upraviteľné na použiteľné strelné zbrane. Základné otázky: Úprava strelných zbraní pôvodne na streľbu slepými nábojmi (poplašné a signalizačné zbrane) na strelné zbrane na streľbu ostrej munície sa stala vážnym problémom vo veľkom počte členských štátov.

Harmonizácia noriem a pravidiel pre deaktiváciu (legislatívna)

V hodnotení sa odporúča pokračovať v prebiehajúcom procese určovania spoločných usmernení pre normy a techniky deaktivácie strelných zbraní zároveň v súlade s ustanoveniami smernice, v ktorej sa výslovne predpokladá, že Komisia vypracuje spoločné usmernenia týkajúce sa deaktivácie. Na riešenie pravidiel týkajúcich sa požiadaviek na vlastníctvo, predaj alebo transfer deaktivovaných strelných zbraní by sa rozsah pôsobnosti smernice mal rozšíriť. Základné otázky: Dôvodom toho, že sú v obehu deaktivované strelné zbrane s rôznymi úrovňami bezpečnosti, ktoré by potenciálne mohli byť reaktivované, sú chýbajúce spoločné usmernenia pre deaktivačné normy a techniky. Okrem technických noriem pre deaktiváciu je potrebné zohľadniť ďalší dôležitý aspekt, ktorý sa týka požiadavky na vlastníctvo, predaj alebo transfer. Deaktivované strelné zbrane sa vo väčšine členských štátov nepovažujú za strelné zbrane. Preto sú vymazané z úradného registra, a potom už nie je možné vystopovať ich pôvodného vlastníka. Tieto predmety však možno považovať za bezpečnostný problém a môžu byť použité na zastrašovanie.

Harmonizácia pravidiel pre označovanie (legislatívna)

V hodnotení sa odporúča zosúladiť súčasné vymedzenie smernice týkajúce sa častí a komponentov s vymedzením obsiahnutým v protokole OSN o strelných zbraniach, ktorým sa navrhuje prijatie celoeurópskych noriem pre označovanie a ktorým sa do smernice zahŕňa povinnosť označovať všetky základné prvky v čase výroby alebo dovozu. Základné otázky: Skutočnosť, že niektoré členské štáty nepovažujú základné súčasti za strelné zbrane a povinnosť označovať iba „základné súčasti“ vedú k rozdielom, ktoré orgánom presadzovania práva spôsobujú ťažkosti pri sledovaní strelných zbraní v prípadoch cezhraničných trestných činov. Z toho takisto vyplývajú prípadné prekážky fungovania vnútorného trhu, keďže označenia nemusia byť uznávané vo všetkých členských štátoch. Mala by sa vykonať predbežná podrobná analýza spôsobu, akým sú v rôznych ČŠ regulované a označované strelné zbrane, a na úrovni EÚ by sa mali riešiť rozdiely medzi vymedzením pojmu „hlavné časti“, ktoré obsahuje smernica o strelných zbraniach a vymedzením pojmu „časti a komponenty“, ktoré je regulované protokolom OSN o strelných zbraniach, aby sa vyhodnotila potreba zmien vo vymedzeniach v smernici.

Transparentnosť a prístupnosť vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa vykonáva táto smernica (nelegislatívna)

V hodnotení sa odporúča zlepšiť na úrovni EÚ dostupnosť informácií, ktoré boli zhromaždené na vnútroštátnej úrovni, a to pre všetky zainteresované strany, najmä vzhľadom na náklady na informovanie, ktoré by MSP mohli vzniknúť (napríklad vytvorením databázy zhromažďujúcej informácie o existujúcich právnych predpisoch a požiadavkách v 28 členských štátoch). Základné otázky: rozdiely vo vykonávaní sú zdrojom: pomalších výmen strelných zbraní v rámci EÚ; nákladov na informovanie – najmä pre MSP; zaťaženia spôsobeného rozmanitosťou prijatých administratívnych postupov.

Vymedzenie dohodnutého prístupu ku klasifikácii loveckých a športových zbraní a objasnenie pravidiel pre európsky zbrojný pas (nelegislatívna)

V hodnotení sa odporúča, že pravidlá vzťahujúce sa na európsky zbrojný pas sú ďalej vymedzené na úrovni EÚ (napr. počet dodatočných dokumentov požadovaných vnútroštátnymi orgánmi a počet strelných zbraní, ktoré môžu byť v európskom zbrojnom pase zahrnuté). Základné otázky: rozdielna klasifikácia strelných zbraní bežne používaných na tieto činnosti v rôznych ČŠ (t. j. strelné zbrane bežne používané na športovú streľbu môžu byť v niektorých ČŠ zakázané), ako aj reštriktívny výklad niektorých pravidiel týkajúcich sa európskeho zbrojného pasu.

Podrobná analýza kľúčových otázok (nelegislatívna)

V hodnotení sa odporúča vykonávať podrobné analýzy špecifických aspektov týkajúcich sa smernice, ktoré sa v štúdii považovali za problematické: 1. ďalšia harmonizácia požiadaviek na vlastníctvo strelných zbraní; 2. výklad pojmu sprostredkovateľa; 3. hodnotenie pravidiel uplatňovaných na poloautomatické zbrane a hodnotenie ich úrovne nebezpečenstva (vo vzťahu k ich upraviteľnosti na automatické zbrane). Základné otázky: 1. požiadavky na vlastníctvo strelných zbraní: hodnotitelia zistili postupné smerovanie ČŠ k spoločným a podrobnejším požiadavkám ako tým, ktoré sú uvedené v smernici; 2. pojem sprostredkovateľ: nesúlad vo vymedzení pojmu by mohol spôsobiť riziká. 3. poloautomatické zbrane: mnohé ČŠ poukázali na riziká spojené s úpravou poloautomatickým zbraní na automatické zbrane

Rozšírenie znalostí o nových technológiách (nelegislatívna)

V hodnotení sa odporúčajú ďalšie opatrenia na uľahčenie výmeny poznatkov medzi ČŠ o vývoji na trhu so strelnými zbraňami a obchodovaní s nimi (napríklad online trh pre strelné zbrane, súčasti strelných zbraní a ostatné zbrane) a o vplyve nových technológií (3D tlač) na kontrolu a sledovanie zbraní. Základné otázky: nové technológie sú výzvou pre kapacitu orgánov presadzovania práva na vystopovanie a odhaľovanie strelných zbraní alebo ich komponentov v ČŠ a v budúcnosti pravdepodobne spôsobia ťažkosti v sledovaní a kontrolovaní transferov strelných zbraní.

Posilnenie zhromažďovania údajov (nelegislatívna)

V hodnotení sa odporúča posilnenie zhromažďovania údajov s cieľom vytvoriť spoľahlivú databázu informácií o civilných strelných zbraniach a súvisiacich trestných činoch na podporu budúcich rozhodovacích procesov na úrovni EÚ. Základné otázky: nedostatok podrobných a komplexných údajov je jednou z hlavných prekážok brániacich tvorcom politík navrhovať politiky založené na dôkazoch.

6. Kritické posúdenie a spätná väzba výboru pre strelné zbrane

35. Hodnotiaca štúdia poskytla odpovede na hodnotiace otázky vyslovené Komisiou a jej analýza bola založená na dôkladnej analýze zhromaždených údajov. Avšak z kvalitatívneho hľadiska údaje dostupné prostredníctvom oficiálnych štatistík neboli dostatočné. Existujú jasné nedostatky v dostupnosti údajov súvisiacich s bezpečnostnými otázkami (napr. údaje o trestných činoch, ktoré nie sú rozčlenené podľa kategórie strelných zbraní, obmedzené rozlišovanie medzi legálnymi a nelegálnymi strelnými zbraňami používanými pri trestnej činnosti, obmedzené údaje týkajúce sa výroby civilných strelných zbraní podľa ČŠ atď.), a nedostatočná je aj kvalita dostupných údajov týkajúcich sa štruktúry trhu s civilnými strelnými zbraňami (t. j. výroba, dovoz a vývoz civilných strelných zbraní, zamestnanci a obrat spoločností pôsobiacich v tomto odvetví). Chýbajú údaje o kvantifikácii nákladov a administratívnej záťaže pri vykonávaní konkrétnych ustanovení.

36. Hodnotitelia zmiernili nedostatok súhrnných údajov a štatistík o civilných strelných zbraniach na úrovni EÚ tým, že kontaktovali vnútroštátnu odvetvovú organizáciu a prostredníctvom rozhovorov zhromaždili chýbajúce užitočné informácie. Informácie z rôznych zdrojov im umožnili krížovú kontrolu kvality a spoľahlivosti informácií.

37. Aby si Komisia mohla lepšie utvoriť názor na opodstatnenosť zistení a odporúčaní štúdie, vyzvala zástupcov výboru pre strelné zbrane (zložený zo zástupcov 28 členských štátov EÚ a 4 krajín EZVO a EHP), aby ich pripomienkovali. Na zasadnutí výboru 18. decembra 2014 boli jeho členom predložené výsledky štúdie. Pri tejto príležitosti zástupcovia členských štátov dospeli k záveru, že všetky odporúčania boli opodstatnené. Po dramatických udalostiach z januára 2015 členské štáty zaujali informatívnejší postoj k odporúčaniam hodnotenia na zasadnutí výboru, ktoré sa uskutočnilo 25. marca 2015. Členské štáty posúdili naliehavosť a opodstatnenosť každého z odporúčaní. Niektoré členské štáty (Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Belgicko) navyše doplnili spätnú väzbu podanú ústne písomnými pripomienkami.

38. Z informácií zhromaždených členskými štátmi možno vyvodiť tieto závery:

Mnoho členských štátov sa zhodlo na tom, že vysokú prioritu majú tieto odporúčania: i) spoločné kritériá týkajúce sa úpravy poplašných zbraní, ii) harmonizácia noriem a pravidiel pre deaktiváciu, iii) harmonizácia pravidiel pre označovanie. Podľa väčšiny členských štátov tieto otázky vyžadujú revíziu smernice. Mnohé členské štáty zdôraznili potrebu pokročiť v prebiehajúcej práci na usmerneniach týkajúcich sa deaktivácie stanovených v smernici.

Tieto odporúčania by sa mali zohľadniť vo väčšine ČŠ, ale mali by mať nízku/strednú prioritu: i) transparentnosť a prístupnosť vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa vykonáva táto smernica; ii) posilnenie znalostí o nových technológiách; iii) posilnenie zhromažďovania údajov.

Pokiaľ ide o odporúčanie týkajúce sa interoperability medzi informačnými systémami vytvorenými na vnútroštátnej úrovni, postoje členských štátov neboli jednotné. Mnohé členské štáty sa domnievajú, že jednou z najnaliehavejších otázok je vysledovateľnosť strelných zbraní. Prepojenie vnútroštátnych systémov evidencie údajov by tak mohlo pomôcť policajným silám a vnútroštátnym orgánom zlepšiť výmenu informácií. Na druhej strane, niektoré členské štáty zdôraznili, že prepojenie systémov by mohlo viesť k tomu, že pre nezlučiteľnosť IT/technických problémov a predovšetkým otázok ochrany súkromia a výmeny osobných údajov by mohol byť postup zdĺhavý a nemusel by byť prínosný. Členské štáty navrhli opatrné vyrovnanie nákladov a administratívnej záťaže voči potenciálnemu prínosu interoperability. Ako prvý krok by sa malo analyzovať, aké druhy informácií treba vymieňať a potom posúdiť, akým spôsobom by sa to dalo dosiahnuť.

Pokiaľ ide o odporúčanie vymedziť spoločný prístup ku klasifikácii loveckých a športových strelných zbraní a objasniť pravidlá týkajúce sa európskeho zbrojného pasu, členské štáty sa nezhodli. Niektoré členské štáty tvrdili, že zvýšiť počet zbraní registrovaných na európsky zbrojný pas by nebol problém, avšak možnosť požadovať dodatočné dokumenty by mala zostať zachovaná. Ostatné členské štáty sa domnievajú, že problémom je nedostatok dostupných informácií o európskom zbrojnom pase. Jeden členský štát zdôraznil konkrétne potrebu lepšie informovať lovcov, ktorí navštívia iný členský štát, o používaní európskeho zbrojného pasu. Iba niekoľko členských štátov navrhlo revíziu smernice na účel harmonizácie kategórií strelných zbraní.

Pokiaľ ide o odporúčanie zaoberať sa otázkami ako sú požiadavky na vlastníctvo, vymedzenie pojmu sprostredkovateľov a upraviteľnosť, názory členských štátov sa opäť líšili. Mnohé z nich sa podľa všetkého zhodli na potrebe lepšie vymedziť pojem sprostredkovateľov, komponentov a častí (a v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom zrevidovať smernicu), a zaoberať sa otázkou upraviteľnosti poloautomatických zbraní na automatické (a naopak). Iba niekoľko členských štátov však zdôraznilo potrebu zrevidovať súčasné požiadavky na vlastníctvo.

Značný počet členských štátov sa postavil za objasnenie určitých definícií (obchodníci, hlavné časti strelných zbraní, repliky).

39. Na základe práce hodnotiteľa a spätnej väzby, ktorú poskytli členské štáty, Komisia vyjadruje súhlas so zisteniami tohto hodnotenia. Takisto sa domnieva, že odporúčania sú odôvodnené a hodnotné, hoci niektoré z nich vyžadujú naliehavejšie opatrenia než iné. Okrem toho niektoré odporúčania (ako je označovanie všetkých častí strelných zbraní a prepojenie informačného registra) by mohli mať významný vplyv z hľadiska nákladov aj pre výrobcov a obchodníkov (najmä MSP), a preto možno predpokladať ďalšie preskúmanie a prípadnú štúdiu uskutočniteľnosti (napríklad prepojenia informačných registrov).

7. Ďalší vývoj

40. Hodnotiaca štúdia preukázala, že smernica o strelných zbraniach pozitívne prispela k fungovaniu vnútorného trhu, keďže podporuje cezhraničný pohyb strelných zbraní, zachováva vysokú úroveň bezpečnosti, má pridanú hodnotu EÚ a je relevantná.

41. Zostávajú však niektoré prekážky, ktoré by mohli jeho fungovanie ohroziť. Hodnotitelia vyzdvihli tieto kritické problémy (zdôraznené aj a na diskusiách s ČŠ), ktoré si vyžadujú ďalšie opatrenia: a) otázka upraviteľnosti strelných zbraní na streľbu slepými nábojmi (ako sú poplašné zbrane) na skutočné strelné zbrane, b) potreba objasniť požiadavky na označovanie strelných zbraní (ktoré umožňuje ich vysledovateľnosť), c) potreba spoločných a prísnych usmernení týkajúcich sa deaktivácie strelných zbraní, d) potreba objasniť vymedzenia pojmov, e) potreba zohľadniť internetové spôsoby predaja, f) potreba posilniť a zlepšiť vnútroštátne systémy výmeny údajov a preskúmať možnosti interoperability a g) potreba posilniť činnosti týkajúce sa zhromažďovania údajov o civilných strelných zbraniach a súvisiacich trestných činoch na primeranú podporu budúcich rozhodovacích procesov na úrovni EÚ.

42. S prácou na spoločných usmerneniach a normách týkajúcich sa deaktivácie už na dobrej ceste sa Komisia rozhodla urýchliť preskúmanie smernice, pričom zohľadnila dôsledky teroristických útokov z 15. novembra 2015 v Paríži, ako aj predchádzajúce útoky a streľbu v Paríži a Kodani a incident vo vlaku Thalys. Komisia sa preto rozhodla k tejto správe pripojiť revíziu smernice na základe doposiaľ zhromaždených dôkazov, zohľadňujúc pritom aspekty lepšej právnej regulácie.

43. V súlade s oznámením Komisie s názvom „Európsky program v oblasti bezpečnosti“ 25 , v nadväznosti na spoločné vyhlásenie ministrov EÚ z Rigy 26 a na vyhlásenie ministrov vnútra z 29. augusta 2015 bude návrh pripojený k tejto správe zameraný na posilnenie existujúceho právneho rámca pre strelné zbrane, zlepšenie výmeny informácií, riešenie nezákonného obchodu so zbraňami a reaktivácie zbraní, zlepšenie noriem označovania s ohľadom na lepšiu vysledovateľnosť a napokon, bude obsahovať úvahy o tom, ako riešiť otázky súvisiace s upraviteľnosťou zbraní alebo zbraní na streľbu slepými nábojmi (t. j. poplašných zbraní).

(1)

Ú. v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51.

(2)

Ú. v. EÚ L 179, 8.7.2008, s. 5.

(3)

  http://bookshop.europa.eu/en/evaluation-of-the-firearms-directive-pbNB0514159/ ; http://bookshop.europa.eu/en/evaluation-of-the-firearms-directive-pbNB0114006/

(4)

COM(2013)685 final

(5)

Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

(6)

Európsky hospodársky priestor

(7)

Európske združenie voľného obchodu

(8)

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o „vykonávaní smernice Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní“, COM (2000) 837 final. Brusel, 15.12.2000.

(9)

Protokol OSN proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

(10)

Protokol OSN o strelných zbraniach bol ratifikovaný Komisiou v roku 2014. Rozhodnutie Rady z 11. februára 2014 o uzavretí Protokolu proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúceho Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu v mene Európskej únie (2014/164/EU). Ú. v. EÚ L 89, 23.3.2014, s. 7.

(11)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa vykonáva článok 10 Protokolu Organizácie Spojených národov proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúceho Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (protokol OSN o strelných zbraniach) a ktorým sa ustanovujú vývozné povolenia a opatrenia týkajúce sa dovozu a tranzitu strelných zbraní, ich súčastí a častí a streliva.

(12)

Hlavným prínosom nariadenia je zásada, že transfer civilných strelných zbraní medzi ČŠ závisí od znalostí a súhlasu všetkých dotknutých krajín a že ich pôvod by mal byť známy.

(13)

COM(2013) 716 final, Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu, Strelné zbrane a vnútorná bezpečnosť EÚ: ochrana občanov a boj proti nezákonnému obchodu.

(14)

 COM(2015) 185 final, Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, Európsky program v oblasti bezpečnosti.

(15)

V súlade s článkom 3 smernice o strelných zbraniach: „členské štáty môžu prijať do svojich právnych predpisov prísnejšie ustanovenia, ako sú tie, ktoré sú stanovené v tejto smernici“.

(16)

Vrátane: COM (2012)415 – Prípadné výhody a nevýhody obmedzenia počtu kategórií strelných zbraní na dve (zakázané alebo povolené) s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu v prípade dotknutých výrobkov prostredníctvom prípadného zjednodušenia; COM (2010)4040 – Uvádzanie replík strelných zbraní na trh.

(17)

 Štúdia na podporu posúdenia vplyvu ohľadom možnej iniciatívy v súvislosti so zlepšením pravidiel, pokiaľ ide o postupy deaktivácie, ničenia a označovania strelných zbraní v EÚ, ako aj poplašných zbraní a replík ( http://www.sipri.org/research/security/europe/publications/study-on-firearms )

(18)

Štúdia na podporu posúdenia vplyvu týkajúceho sa možností boja proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami v EÚ

(19)

Kritériami výberu ČŠ do prípadových štúdií boli: i) veľkosť trhu so strelnými zbraňami; ii) bezpečnostné otázky zaznamenané ČŠ; iii) strelné zbrane ako podiel počtu obyvateľov; iv) počet zaznamenaných odcudzení alebo strát zbraní.

(20)

Ako referencia sa používa časový rámec 2005 – 2013, keďže EÚ mala už 25 ČŠ.

(21)

Zriadenie kontaktnej skupiny je ustanovené v článku 13 ods. 3 smernice o strelných zbraniach.

(22)

 Priame náklady na dosiahnutie súladu s právnymi predpismi znamenajú všetky postupy potrebné na prijatie smernice na vnútroštátnej úrovni. Administratívna záťaž sú náklady, ktoré vznikajú podnikom a používateľom pri plnení povinnosti informovať vyplývajúcej z nariadenia vlády, ako aj náklady orgánov ČŠ na vykonanie dodatočných postupov. Náklady na informovanie vznikajú pri rozdieloch vo vykonávaní smernice, ktoré môžu členské štáty, výrobcov a používateľov nútiť, aby sa informovali o určitej požiadavke platnej v zahraničí.

(23)

Článok 19 protokolu OSN o strelných zbraniach

(24)

Čo sa týka predaja na internete a nových technológií, štúdia, hoci považovala súčasný rámec za vhodný na riešenie takýchto problémov, objasnila rastúce využívanie internetu ako kanála na predaj strelných zbraní a ťažkosti pri vykonávaní kontrol v budúcnosti.

(25)

COM(2015) 185 final.

(26)

 Spoločné vyhlásenie z Rigy po neformálnom zasadnutí ministrov pre spravodlivosť a vnútorné veci 29. a 30. januára v Rige.