Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32013R0549

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z  21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii Text s významom pre EHP

OJ L 174, 26.6.2013, p. 1–727 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 10 Volume 008 P. 3 - 729

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/549/oj

26.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 174/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 549/2013

z 21. mája 2013

o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Tvorba politík v Únii a monitorovanie ekonomík členských štátov a hospodárskej a menovej únie (HMÚ) si vyžaduje porovnateľné, aktuálne a spoľahlivé informácie o štruktúre ekonomiky a vývoji ekonomickej situácie každého členského štátu alebo regiónu.

(2)

Komisia by mala zohrávať úlohu pri monitorovaní ekonomík členských štátov a HMÚ a najmä pravidelne podávať Rade správy o pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri plnení svojich povinností týkajúcich sa HMÚ.

(3)

Občania Únie potrebujú ekonomické účty ako základný nástroj na analyzovanie ekonomickej situácie členského štátu alebo regiónu. V záujme porovnateľnosti by mali byť takéto účty založené na jednom súbore zásad, ktoré neumožňujú rozdielny výklad. Poskytované informácie by mali byť čo najpresnejšie, najúplnejšie a najvčasnejšie, aby sa zabezpečila maximálna transparentnosť za všetky sektory.

(4)

Komisia by mala používať agregáty národných a regionálnych účtov na administratívne účely Únie, a najmä na výpočty týkajúce sa rozpočtu.

(5)

V roku 1970 bol uverejnený administratívny dokument s názvom Európsky systém integrovaných ekonomických účtov (ESA), ktorý sa vzťahoval na oblasť, ktorá sa riadi týmto nariadením. Uvedený dokument vypracoval Štatistický úrad Európskych spoločenstiev samostatne a na svoju vlastnú zodpovednosť a bol výsledkom viacročnej spolupráce tohto úradu s národnými štatistickými úradmi členských štátov s cieľom vybudovať systém národných účtov, ktorý spĺňa požiadavky hospodárskej a sociálnej politiky Európskych spoločenstiev. Predstavoval v rámci Spoločenstva ekvivalent systému národných účtov Organizácie Spojených národov, ktorý Spoločenstvá dovtedy používali. S cieľom aktualizovať pôvodné znenie bolo v roku 1979 uverejnené druhé vydanie dokumentu (3).

(6)

Nariadením Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (4) sa zaviedol systém národných účtov spĺňajúci požiadavky hospodárskej, sociálnej a regionálnej politiky Spoločenstva. Uvedený systém bol vo veľkej miere konzistentný s vtedajším novým systémom národných účtov, ktorý prijala Štatistická komisia Organizácie Spojených národov vo februári 1993 (SNA 1993), aby sa dali medzinárodne porovnať výsledky vo všetkých členských krajinách Organizácie Spojených národov.

(7)

Systém SNA 1993 bol aktualizovaný vo forme nového systému národných účtov (SNA 2008), ktorý prijala Štatistická komisia Organizácie Spojených národov vo februári 2009 s cieľom lepšie prispôsobiť národné účty novej ekonomickej situácii, pokroku v metodickom výskume a potrebám používateľov.

(8)

V záujme zohľadnenia vývoja SNA je potrebné európsky systém účtov zavedený nariadením (ES) č. 2223/96 (ESA 95) zrevidovať, aby zrevidovaný európsky systém účtov zavedený týmto nariadením predstavoval verziu SNA 2008, ktorá je prispôsobená štruktúram ekonomík členských štátov, a aby boli údaje týkajúce sa Únie porovnateľné s údajmi zostavovanými jej hlavnými medzinárodnými partnermi.

(9)

Na účely vytvorenia environmentálnych ekonomických účtov ako satelitných účtov k revidovanému európskemu systému účtov sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch (5) ustanovil spoločný rámec na zber, zostavovanie, zasielanie a vyhodnocovanie európskych environmentálnych ekonomických účtov.

(10)

V prípade environmentálnych a sociálnych účtov by sa malo v plnej miere zohľadniť aj oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 20. augusta 2009 s názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete. Je potrebné dôrazne uskutočňovať metodické štúdie a testy údajov, najmä v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa programu Viac ako HDP a stratégie Európa 2020 s cieľom vytvoriť komplexnejší prístup merania blahobytu a pokroku, aby sa podporil rozvoj inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V tejto súvislosti by sa mali riešiť otázky environmentálnych externalít a sociálnej nerovnosti. Do úvahy by sa mala vziať aj otázka zmien produktivity. To by malo umožniť, aby boli čo najskôr k dispozícii údaje, ktoré dopĺňajú agregáty HDP. Komisia by mala v roku 2013 predložiť Európskemu parlamentu a Rade nadväzujúce oznámenie o programe Viac ako HDP a v prípade potreby predložiť v roku 2014 legislatívne návrhy. Údaje o národných a regionálnych účtoch by sa mali vnímať ako jeden prostriedok dosiahnutia uvedených cieľov.

(11)

Malo by sa preskúmať prípadné použitie nových, automatizovaných metód zberu v reálnom čase.

(12)

Revidovaný európsky systém účtov zavedený týmto nariadením (ESA 2010) obsahuje metodiku a program zasielania, v ktorom sa vymedzujú účty a tabuľky, ktoré majú poskytovať všetky členské štáty v stanovených lehotách. Komisia by mala uvedené účty a tabuľky dať k dispozícii používateľom v určitých dátumoch, a v prípade potreby podľa vopred oznámeného harmonogramu zverejnenia, najmä pokiaľ ide o monitorovanie hospodárskeho zbližovania a dosahovanie úzkej koordinácie hospodárskych politík členských štátov.

(13)

Mal by sa prijať prístup zameraný na používateľa v súvislosti s uverejňovaním údajov, a to prostredníctvom poskytovania dostupných a užitočných informácií občanom Únie a iným zainteresovaným stranám.

(14)

ESA 2010 má postupne nahradiť všetky ostatné systémy ako referenčný rámec spoločných štandardov, vymedzení pojmov, klasifikácií a účtovných pravidiel na zostavovanie účtov členských štátov pre potreby Únie, aby bolo možné získať výsledky, ktoré sú porovnateľné medzi členskými štátmi.

(15)

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej klasifikácie územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (6) všetky štatistiky členských štátov, ktoré sú zasielané Komisii a ktoré majú byť rozčlenené podľa územných jednotiek, by mali vychádzať z klasifikácie NUTS. Na účely tvorby porovnateľnej regionálnej štatistiky by sa teda územné jednotky mali vymedziť podľa klasifikácie NUTS.

(16)

Zasielanie údajov členskými štátmi vrátane zasielania dôverných údajov sa riadi pravidlami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (7). Podľa toho by sa preto opatreniami, ktoré sa prijmú v súlade s týmto nariadením, mala tiež zabezpečiť ochrana dôverných údajov, ako aj to, aby pri vzniku a šírení európskych štatistík nedošlo k ich protiprávnemu zverejneniu alebo použitiu na iné než štatistické účely.

(17)

Bola zriadená osobitná skupina, ktorá má ďalej preskúmať problematiku nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovania (FISIM) v národných účtoch vrátane preskúmania rizikovo upravenej metódy, ktorá vylučuje riziko z výpočtov FISIM s cieľom zohľadniť očakávané budúce náklady realizovaného rizika. Zo zistení osobitnej skupiny môže vyplynúť potreba zmeniť metodiku výpočtu a rozdelenia FISIM pomocou delegovaného aktu, aby sa dosiahli lepšie výsledky.

(18)

Výdavky na výskum a vývoj sú investíciou a mali by sa preto zaznamenávať ako tvorba hrubého fixného kapitálu. Je však potrebné prostredníctvom delegovaného aktu spresniť formát údajov týkajúcich sa výdavkov na výskum a vývoj, ktoré sa majú zaznamenávať ako tvorba hrubého fixného kapitálu, ak sa testovaním, pre ktoré sa majú vyvinúť ďalšie tabuľky, zabezpečí dostatočná spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov.

(19)

V smernici Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (8) sa vyžaduje uverejňovanie príslušných informácií o podmienených záväzkoch s možným veľkým vplyvom na verejné rozpočty vrátane štátnych záruk, problémových úverov a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejnoprávnych korporácií vrátane ich rozsahu. Uvedené požiadavky si vyžadujú dodatočné uverejňovanie k tomu, ktoré sa vyžaduje podľa tohto nariadenia.

(20)

Komisia (Eurostat) v júni 2012 zriadila osobitnú skupinu zaoberajúcu sa dôsledkami smernice 2011/85/EÚ na zber a šírenie fiškálnych údajov, ktorá sa sústredila na vykonávanie požiadaviek súvisiacich s podmienenými záväzkami a inými relevantnými informáciami, ktoré môžu naznačovať možný veľký vplyv na verejné rozpočty, vrátane štátnych záruk, záväzkov verejnoprávnych korporácií, verejno-súkromných partnerstiev, problémových úverov a kapitálovej účasti štátu v korporáciách. Úplným vykonávaním činnosti tejto osobitnej skupiny by sa prispelo k náležitej analýze súvisiacich ekonomických vzťahov vyplývajúcich zo zmlúv o verejno-súkromných partnerstvách vrátane príslušných rizík spojených s výstavbou, dostupnosťou a dopytom a mali by sa zachytiť implicitné dlhy spojené s podsúvahovými verejno-súkromnými partnerstvami, čím sa posilní zvýšená transparentnosť a spoľahlivosť štatistických údajov týkajúcich sa dlhu.

(21)

Výbor pre hospodársku politiku zriadený rozhodnutím Rady 74/122/EHS (9) (VHP) vykonával činnosť súvisiacu s udržateľnosťou dôchodkov a dôchodkovými reformami. Práca štatistikov na jednej strane a expertov na starnutie obyvateľstva pracujúcich pod záštitou VHP na strane druhej by sa mala na vnútroštátnej aj európskej úrovni úzko koordinovať, a to so zreteľom na makroekonomické predpoklady a iné aktuárske parametre s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a cezhraničnú porovnateľnosť výsledkov, ako aj účinnú komunikáciu s používateľmi údajov a informácií týkajúcich sa dôchodku a inými zainteresovanými stranami. Malo by sa tiež jasne uviesť, že nároky na dôchodok, ktoré k danému dátumu vznikli v systéme sociálneho poistenia, nie sú ako také meradlom udržateľnosti verejných financií.

(22)

Údaje a informácie o podmienených záväzkoch členských štátov sa poskytujú v kontexte práce súvisiacej s postupom pri mnohostrannom dohľade v Pakte stability a rastu. Komisia by mala do júla 2018 vydať správu, v ktorej posúdi, či by sa tieto údaje mali sprístupniť v kontexte ESA 2010.

(23)

Je potrebné zdôrazniť význam regionálnych účtov členských štátov pre regionálne, hospodárske a sociálne kohézne politiky Únie, ako aj význam analýzy vzájomnej hospodárskej závislosti. Okrem toho sa uznáva, že je potrebné zvýšiť transparentnosť účtov na regionálnej úrovni, a to vrátane účtov verejnej správy. Komisia (Eurostat) by mala venovať osobitnú pozornosť fiškálnym údajom regiónov, ak majú členské štáty autonómne regióny alebo vlády.

(24)

S cieľom zmeniť prílohu A k tomuto nariadeniu, aby sa zabezpečil jej harmonizovaný výklad alebo medzinárodná porovnateľnosť, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj s Výborom pre Európsky štatistický systém ustanoveným podľa nariadenia (ES) č. 223/2009. Podľa článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 ZFEÚ je okrem toho dôležité, aby Komisia počas prípravných prác prípadne uskutočňovala konzultácie s Európskou centrálnou bankou v jej oblastiach právomoci. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(25)

Väčšina štatistických agregátov, ktoré sa používajú v rámci správy ekonomických záležitostí Únie, najmä postup pri nadmernom deficite a postup pri makroekonomických nerovnováhach, sa vymedzuje odkazom na ESA. Komisia by pri poskytovaní údajov a správ na základe týchto postupov mala udávať primerané informácie o vplyve na príslušné agregáty metodologických zmien ESA 2010 zavedených delegovanými aktmi v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

(26)

Komisia vykoná v úzkej spolupráci s členskými štátmi hodnotenie zamerané na to, či údaje o výskume a vývoji dosiahli do konca mája 2013 na účely národných účtov dostatočnú kvalitu, a to v bežných cenách aj v objemovom vyjadrení, s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov o výskume a vývoji podľa ESA.

(27)

Keďže vykonávanie tohto nariadenia si vyžiada väčšie úpravy vnútroštátnych štatistických systémov, Komisia udelí členským štátom výnimky. Predovšetkým v programe zasielania údajov národných účtov by sa mali zohľadňovať zásadné politické a štatistické zmeny, ku ktorým došlo v niektorých členských štátoch počas referenčných období programu. Výnimky, ktoré udelí Komisia, by mali byť dočasné a mali by podliehať preskúmaniu. Komisia by mala dotknutým členským štátom poskytovať podporu v ich úsilí zabezpečiť požadované úpravy ich štatistických systémov, aby sa tieto výnimky mohli čo najskôr zrušiť.

(28)

Skrátenie lehôt na zasielanie by mohlo významne zvýšiť tlak na respondentov a národné štatistické úrady v Únii a mohlo by zvýšiť aj ich náklady, čo by prinieslo riziko nižšej kvality poskytovaných údajov. Pri stanovení lehôt na zasielanie údajov by sa preto mala zohľadniť rovnováha výhod a nevýhod.

(29)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (10).

(30)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zavedenie revidovaného európskeho systému účtov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(31)

Výbor pre európsky štatistický systém bol konzultovaný.

(32)

Výbor pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie zriadený rozhodnutím Rady 2006/856/ES z 13. novembra 2006, ktorým sa zriaďuje Výbor pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie (11), a Výbor pre hrubý národný dôchodok („Výbor pre HND“) zriadený nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1287/2003 z 15. júla 2003 o harmonizácii hrubého národného dôchodku v trhových cenách (nariadenie o HND) (12) boli konzultované,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Týmto nariadením sa zavádza Európsky systém účtov 2010 (ďalej len „ESA 2010“ alebo „ESA“).

2.   V ESA 2010 sa stanovuje:

a)

metodika (príloha A) pre spoločné štandardy, vymedzenia pojmov, klasifikácie a účtovné pravidlá, ktoré sa použijú na zostavovanie účtov a tabuliek na porovnateľných základoch pre potreby Únie a výsledkov podľa článku 3;

b)

program (príloha B), v ktorom sa stanovujú lehoty, v rámci ktorých členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) účty a tabuľky zostavované podľa metodiky uvedenej v písmene a).

3.   Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 10, toto nariadenie sa uplatňuje na všetky akty Únie, ktoré odkazujú na ESA alebo jeho vymedzenia pojmov.

4.   Toto nariadenie nezaväzuje žiadny členský štát používať ESA 2010 pri zostavovaní účtov pre svoje vlastné potreby.

Článok 2

Metodika

1.   Metodika ESA 2010 uvedená v článku 1 ods. 2 písm. a) je stanovená v prílohe A.

2.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 7 delegované akty týkajúce sa zmien metodiky ESA 2010 s cieľom spresniť a zlepšiť jej obsah, aby sa zabezpečil harmonizovaný výklad alebo medzinárodná porovnateľnosť, a to pod podmienkou, že nezmenia jej základné koncepcie, nevyžiadajú si dodatočné zdroje pre producentov v rámci európskeho štatistického systému na ich vykonávanie a nespôsobia zmenu vo vlastných zdrojoch.

3.   V prípade pochybností týkajúcich sa správneho uplatňovania účtovných pravidiel ESA 2010 príslušný členský štát požiada Komisiu (Eurostat) o objasnenie. Komisia (Eurostat) bezodkladne koná pri preskúmaní žiadosti aj pri oznámení svojho odporúčania týkajúceho sa vyžiadaného objasnenia príslušnému členskému štátu a všetkým ostatným členským štátom.

4.   Členské štáty uskutočňujú výpočet a rozdelenie nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovania (FISIM) v národných účtoch v súlade s metodikou uvedenou v prílohe A. Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 7 do 17. septembra 2013 delegované akty stanovujúce revidovanú metodiku výpočtu a rozdelenia FISIM. Komisia pri vykonávaní právomoci podľa tohto odseku zabezpečí, aby takéto delegované akty výrazne nezvýšili administratívne zaťaženie členských štátov alebo respondentov.

5.   Výdavky na výskum a vývoj zaznamenávajú členské štáty ako tvorbu hrubého fixného kapitálu. Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 7 delegované akty na zabezpečenie spoľahlivosti a porovnateľnosti údajov ESA 2010 členských štátov o výskume a vývoji. Komisia pri vykonávaní svojich právomoci podľa tohto odseku zabezpečí, aby takéto delegované akty výrazne nezvýšili administratívne zaťaženie členských štátov alebo respondentov.

Článok 3

Zasielanie údajov Komisii

1.   Členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) účty a tabuľky stanovené v prílohe B v lehotách v nej určených pre každú tabuľku.

2.   Členské štáty zasielajú Komisii údaje a metaúdaje požadované podľa tohto nariadenia v súlade so stanoveným štandardom na výmenu údajov a ostatnými praktickými opatreniami.

Údaje sa zasielajú alebo odovzdávajú elektronicky na jednotné miesto vstupu údajov v Komisii. Štandard na výmenu údajov a ostatné praktické opatrenia na zasielanie údajov stanoví Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 8 ods. 2.

Článok 4

Hodnotenie kvality

1.   Na účely tohto nariadenia sa na údaje, ktoré sa majú zasielať v súlade s článkom 3 tohto nariadenia, vzťahujú kritériá kvality stanovené v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 223/2009.

2.   Členské štáty predkladajú Komisii (Eurostatu) správu o kvalite údajov, ktoré sa majú zasielať v súlade s článkom 3.

3.   V kontexte uplatňovania kritérií kvality uvedených v odseku 1 na údaje, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, stanoví Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov formu, štruktúru, periodicitu a ukazovatele hodnotenia správ o kvalite. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 8 ods. 2.

4.   Kvalitu zasielaných údajov posudzuje Komisia (Eurostat).

Článok 5

Dátum uplatňovania a prvého zaslania údajov

1.   ESA 2010 sa po prvýkrát uplatní na údaje zostavované v súlade s prílohou B, ktoré sa majú zaslať od 1. septembra 2014.

2.   Údaje sa zasielajú Komisii (Eurostatu) v súlade s lehotami stanovenými v prílohe B.

3.   Členské štáty v súlade s odsekom 1 naďalej, až do prvého zaslania údajov na základe ESA 2010, zasielajú Komisii (Eurostatu) účty a tabuľky zostavované na základe ESA 95.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 19 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2007/436/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (13), Komisia a príslušný členský štát skontrolujú správne uplatňovanie tohto nariadenia a predložia výsledky týchto kontrol výboru uvedenému v článku 8 ods. 1 tohto nariadenia.

Článok 6

Výnimky

1.   Pre prípad, že vnútroštátny štatistický systém si bude vyžadovať väčšie úpravy na uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia udelí členským štátom dočasné výnimky prostredníctvom vykonávacích aktov. Platnosť týchto výnimiek sa končí najneskôr 1. januára 2020. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 8 ods. 2.

2.   Komisia udelí výnimku podľa odseku 1 len na obdobie dostatočné na to, aby sa príslušnému členskému štátu umožnilo upraviť si jeho štatistický systém. Podiel HDP členského štátu v rámci Únie alebo v rámci eurozóny nepredstavuje sám osebe odôvodnenie udelenia výnimky. Komisia v prípade potreby poskytne príslušným členským štátom podporu v ich úsilí zabezpečiť požadované úpravy ich štatistického systému.

3.   Na účely stanovené v odsekoch 1 a 2 predloží príslušný členský štát Komisii riadne odôvodnenú žiadosť najneskôr do 17. októbra 2013.

Komisia po konzultácii s Výborom pre európsky štatistický systém podá Európskemu parlamentu a Rade najneskôr 1. júla 2018 správu o uplatňovaní udelených výnimiek, aby sa overilo, či sú naďalej opodstatnené.

Článok 7

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 2 a 5 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 16. júla 2013. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie dvoch mesiacov od 16. júla 2013. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 2, 4 a 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.

Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 2, 4 a 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 8

Výbor

1.   Komisii pomáha Výbor pre Európsky štatistický systém zriadený nariadením (ES) č. 223/2009. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 9

Spolupráca s ostatnými výbormi

1.   Komisia si vyžiada stanovisko Výboru pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie zriadeného rozhodnutím 2006/856/ES vo všetkých veciach patriacich do jeho právomoci v súlade s článkom 2 uvedeného rozhodnutia.

2.   Komisia oznámi Výboru pre hrubý národný dôchodok (ďalej len „Výbor pre HND“), zriadenému nariadením (ES, Euratom) č. 1287/2003, všetky informácie týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia, ktoré sú potrebné na plnenie úloh Výboru pre HND.

Článok 10

Prechodné ustanovenia

1.   Na rozpočtové účely a účely vlastných zdrojov je ESA 95 naďalej platným Európskym systémom účtov, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 nariadenia (ES, Euratom) č. 1287/2003 a súvisiacich právnych aktoch, najmä nariadení (ES, Euratom) č. 1150/2000 a nariadení Rady (EHS, Euratom) č. 1553/89 z 29. mája 1989 o konečných jednotných dohodách o vyberaní vlastných zdrojov pochádzajúcich z dane z pridanej hodnoty (14), pričom sa zachováva účinnosť rozhodnutia Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (15).

2.   Na účely stanovenia vlastných zdrojov založených na DPH a odchylne od odseku 1 môžu členské štáty používať po dobu zachovania účinnosti rozhodnutia 2007/436/ES, Euratom údaje založené na ESA 2010 v prípadoch, keď nie sú k dispozícii požadované podrobné údaje podľa ESA 95.

Článok 11

Podávanie správ o implicitných záväzkoch

Komisia do roku 2014 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej uvedie existujúce informácie o verejno-súkromných partnerstvách a iných implicitných záväzkoch mimo verejnej správy vrátane podmienených záväzkov.

Komisia do roku 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade ďalšiu správu, v ktorej posúdi rozsah, v ktorom informácie o záväzkoch uverejňované Komisiou (Eurostatom) predstavujú celé implicitné záväzky mimo verejnej správy vrátane podmienených záväzkov.

Článok 12

Preskúmanie

Komisia do 1. júla 2018 a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

V správe sa okrem iného zhodnotí:

a)

kvalita údajov o národných a regionálnych účtoch;

b)

účinnosť tohto nariadenia a procesu monitorovania, ktorý sa uplatňuje na ESA 2010, a

c)

pokrok pri údajoch o podmienených záväzkoch a v súvislosti s dostupnosťou údajov podľa ESA 2010.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 21. mája 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predsedníčka

L. CREIGHTON


(1)  Ú. v. EÚ C 203, 9.7.2011, s. 3.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 13. marca 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 22. apríla 2013.

(3)  Komisia (Eurostat): Európsky systém integrovaných ekonomických účtov (ESA), druhé vydanie, Štatistický úrad Európskych spoločenstiev, Luxemburg, 1979.

(4)  Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 192, 22.7.2011, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

(8)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

(9)  Rozhodnutie Rady 74/122/EHS z 18. februára 1974, ktorým sa zriaďuje výbor pre hospodársku politiku (Ú. v. ES L 63, 5.3.1974, s. 21).

(10)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(11)  Ú. v. EÚ L 332, 30.11.2006, s. 21.

(12)  Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 1.

(13)  Ú. v. ES L 130, 31.5.2000, s. 1.

(14)  Ú. v. ES L 155, 7.6.1989, s. 9.

(15)  Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.


PRÍLOHA A

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ CHARAKTERISTIKY A ZÁKLADNÉ PRINCÍPY

VŠEOBECNÉ CHARAKTERISTIKY

Globalizácia

POUŽITIE ESA 2010

Rámec pre analýzu a politiku

Charakteristika pojmov ESA 2010

Klasifikácia podľa sektorov

Satelitné účty

ESA 2010 a SNA 2008

ESA 2010 a ESA 95

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY ESA 2010 AKO SYSTÉMU

Štatistické jednotky a ich zoskupenia

Inštitucionálne jednotky a sektory

Miestne KAU a odvetvia

Rezidentské a nerezidentské jednotky, národná ekonomika a zahraničie

Toky a stavy

Toky

Transakcie

Vlastnosti transakcií

Interakcie verzus transakcie v rámci jednotky

Peňažné verzus nepeňažné transakcie

Transakcie s protihodnotou a bez nej

Preusporiadané transakcie

Presmerovanie

Rozdelenie

Určenie hlavného účastníka transakcie

Hraničné prípady

Ostatné zmeny aktív

Ostatné zmeny objemu aktív a pasív

Zisky a straty z držby

Stavy

Systém účtov a agregátov

Pravidlá účtovania

Terminológia pre dve strany účtov

Podvojné účtovanie/poštvorné účtovanie

Oceňovanie

Osobitné pravidlá oceňovania produktov

Oceňovanie v stálych cenách

Čas zaznamenania

Konsolidácia a očistenie

Konsolidácia

Očistenie

Účty, bilančné položky a agregáty

Postupnosť účtov

Účet výrobkov a služieb

Účet zahraničia

Bilančné položky

Agregáty

HDP: kľúčový agregát

Systém input-output tabuliek

Tabuľky dodávok a použitia

Symetrické input-output tabuľky

KAPITOLA 2

JEDNOTKY A ZOSKUPENIA JEDNOTIEK

LIMITY NÁRODNEJ EKONOMIKY

INŠTITUCIONÁLNE JEDNOTKY

Ústredia a holdingové spoločnosti

Skupiny korporácií

Subjekty špeciálneho určenia

Kaptívne finančné inštitúcie

Umelé dcérske spoločnosti

Jednotky špeciálneho určenia vo verejnej správe

INŠTITUCIONÁLNE SEKTORY

Nefinančné korporácie (S.11)

Subsektor: verejné nefinančné korporácie (S.11001)

Subsektor: národné súkromné nefinančné korporácie (S.11002)

Subsektor: nefinančné korporácie pod zahraničnou kontrolou (S.11003)

Finančné korporácie (S.12)

Finanční sprostredkovatelia

Finančné pomocné inštitúcie

Iné finančné korporácie ako finanční sprostredkovatelia a finančné pomocné inštitúcie

Inštitucionálne jednotky zahrnuté do sektora finančných korporácií

Subsektory finančných korporácií

Spájanie subsektorov finančných korporácií

Podrobnejšie členenie subsektorov finančných korporácií na verejné, národné súkromné a finančné korporácie pod zahraničnou kontrolou

Centrálna banka (S.121)

Korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky (S.122)

Fondy peňažného trhu (S.123)

Iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu (S.124)

Ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.125)

Finančné korporácie osobitného účelu zapojené do sekuritizačných transakcií (financial vehicle corporations – FVC)

Obchodníci s cennými papiermi a derivátmi, finančné korporácie poskytujúce úvery a špecializované finančné korporácie

Finančné pomocné inštitúcie (S.126)

Kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí (S.127)

Poisťovacie korporácie (S.128)

Penzijné fondy (S.129)

Verejná správa (S.13)

Ústredná štátna správa (okrem fondov sociálneho zabezpečenia) (S.1311)

Regionálna štátna správa (okrem fondov sociálneho zabezpečenia) (S.1312)

Miestna samospráva (okrem fondov sociálneho zabezpečenia) (S.1313)

Fondy sociálneho zabezpečenia (S.1314)

Domácnosti (S.14)

Zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby (S.141 a S.142)

Zamestnanci (S.143)

Príjemcovia dôchodkov z majetku (S.1441)

Príjemcovia dávok dôchodkového zabezpečenia (S.1442)

Príjemcovia ostatných transferov (S.1443)

Neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.15)

Zahraničie (S.2)

Sektorová klasifikácia výrobných jednotiek pre hlavné bežné právne formy vlastníctva

MIESTNE ČINNOSTNÉ JEDNOTKY A ODVETVIA

Miestna činnostná jednotka

Odvetvia

Klasifikácia odvetví

JEDNOTKY HOMOGÉNNEJ PRODUKCIE A HOMOGÉNNE ODVETVIA

Jednotka homogénnej produkcie

Homogénne odvetvie

KAPITOLA 3

TRANSAKCIE S PRODUKTMI A NEPRODUKOVANÝMI AKTÍVAMI

TRANSAKCIE S PRODUKTMI VŠEOBECNE

VÝROBA A PRODUKCIA

Základné, vedľajšie a pomocné činnosti

Produkcia (P.1)

Inštitucionálne jednotky: rozlíšenie medzi trhovými, na vlastné konečné použitie a netrhovými

Čas zaznamenania a ocenenie produkcie

Produkty poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu (oddiel A)

Produkty priemyselnej výroby (oddiel C); stavebné práce (oddiel F)

Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (oddiel G)

Doprava a skladovanie (oddiel H)

Ubytovacie a stravovacie služby (oddiel I)

Finančné a poisťovacie služby (oddiel K): produkcia centrálnej banky

Finančné a poisťovacie služby (oddiel K): finančné služby vo všeobecnosti

Finančné služby poskytované za priamu platbu

Finančné služby zaplatené prostredníctvom prirážky k úrokovým sadzbám

Finančné služby pozostávajúce z nadobudnutia a predaja finančných aktív a pasív na finančných trhoch

Finančné služby poskytované v rámci poisťovacích a dôchodkových schém, ktorých činnosť sa financuje zvýšeným poistným a z výnosov z úspor

Realitné služby (oddiel L)

Odborné, vedecké a technické služby (oddiel M); administratívne a pomocné služby (oddiel N)

Služby verejnej správy a obrany, služby povinného sociálneho zabezpečenia (oddiel O)

Vzdelávacie služby (oddiel P); zdravotnícke služby a sociálna práca (oddiel Q)

Umelecké, zábavné a rekreačné služby (oddiel R); ostatné služby (oddiel S)

Súkromné domácnosti ako zamestnávatelia (oddiel T)

MEDZISPOTREBA (P.2)

Čas zaznamenania a ocenenie medzispotreby

KONEČNÁ SPOTREBA (P.3, P.4)

Výdavky na konečnú spotrebu (P.3)

Skutočná konečná spotreba (P.4)

Čas zaznamenania a ocenenie výdavkov na konečnú spotrebu

Čas zaznamenania a ocenenie skutočnej konečnej spotreby

TVORBA HRUBÉHO KAPITÁLU (P.5)

Tvorba hrubého fixného kapitálu (P.51g)

Čas zaznamenania a ocenenie tvorby hrubého fixného kapitálu

Spotreba fixného kapitálu (P.51C)

Zmena stavu zásob (P.52)

Čas zaznamenania a ocenenie zmeny stavu zásob

Nadobudnutie mínus úbytok cenností (P.53)

VÝVOZ A DOVOZ VÝROBKOV A SLUŽIEB (P.6 a P.7)

Vývoz a dovoz výrobkov (P.61 a P.71)

Vývoz a dovoz služieb (P.62 a P.72)

TRANSAKCIE S POUŽITÝMI VÝROBKAMI

NADOBUDNUTIE MÍNUS ÚBYTOK NEPRODUKOVANÝCH AKTÍV (NP)

KAPITOLA 4

ROZDEĽOVACIE TRANSAKCIE

ODMENY ZAMESTNANCOV (D.1)

Mzdy a platy (D.11)

Mzdy a platy v hotovosti

Mzdy a platy v naturáliách

Sociálne príspevky zamestnávateľov (D.12)

Skutočné sociálne príspevky zamestnávateľov (D.121)

Imputované sociálne príspevky zamestnávateľov (D.122)

DANE Z PRODUKCIE A DOVOZU (D.2)

Dane z produktov (D.21)

Dane typu dane z pridanej hodnoty (DPH) (D.211)

Dane z dovozu a dovozné clá okrem DPH (D.212)

Dane z produktov okrem DPH a daní z dovozu (D.214)

Ostatné dane z produkcie (D.29)

Dane z produkcie a dovozu platené inštitúciám Európskej únie

Dane z produkcie a dovozu: čas zaznamenania a zaznamenávané sumy

SUBVENCIE (D.3)

Subvencie na produkty (D.31)

Subvencie na dovoz (D.311)

Ostatné subvencie na produkty (D.319)

Ostatné subvencie na produkciu (D.39)

DÔCHODKY Z MAJETKU (D.4)

Úroky (D.41)

Úroky z vkladov a pôžičiek

Úroky z dlhových cenných papierov

Úroky zo zmeniek a podobných krátkodobých nástrojov

Úroky z dlhopisov a obligácií

Úrokové swapy a dohody o budúcich úrokových sadzbách

Úroky z finančného lízingu

Ostatné úroky

Čas zaznamenania

Rozdelené dôchodky korporácií (D.42)

Dividendy (D.421)

Výbery z dôchodkov kvázikorporácií (D.422)

Reinvestované zisky z priamych zahraničných investícií (D.43)

Ostatné investičné dôchodky (D.44)

Investičné dôchodky patriace držiteľom poistiek (D.441)

Investičné dôchodky splatné pri nároku na dôchodok (D.442)

Investičné dôchodky patriace akcionárom fondov kolektívneho investovania (D.443)

Renta (D.45)

Renta z pôdy

Renta z podzemných zdrojov

BEŽNÉ DANE Z DÔCHODKOV, MAJETKU ATĎ. (D.5)

Dane z dôchodkov (D.51)

Ostatné bežné dane (D.59)

SOCIÁLNE PRÍSPEVKY A DÁVKY (D.6)

Čisté sociálne príspevky (D.61)

Skutočné sociálne príspevky zamestnávateľov (D.611)

Imputované sociálne príspevky zamestnávateľov (D.612)

Skutočné sociálne príspevky domácností (D.613)

Doplnkové sociálne príspevky domácností (D.614)

Sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov (D.62)

Peňažné dávky sociálneho zabezpečenia (D.621)

Ostatné dávky sociálneho poistenia (D.622)

Peňažné dávky sociálnej podpory (D.623)

Naturálne sociálne transfery (D.63)

Naturálne sociálne transfery – netrhová produkcia verejnej správy a NZISD (D.631)

Naturálne sociálne transfery – trhová produkcia nakúpená verejnou správou a NZISD (D.632)

OSTATNÉ BEŽNÉ TRANSFERY (D.7)

Čisté poistné neživotného poistenia (D.71)

Nároky z neživotného poistenia (D.72)

Bežné transfery v rámci verejnej správy (D.73)

Bežná medzinárodná spolupráca (D.74)

Rôzne bežné transfery (D.75)

Bežné transfery NZISD (D.751)

Bežné transfery medzi domácnosťami (D.752)

Ostatné rôzne bežné transfery (D.759)

Pokuty a penále

Lotérie a stávkové hry

Platby odškodného

Vlastné zdroje EÚ založené na DPH a HND (D.76)

ÚPRAVY VYPLÝVAJÚCE ZO ZMENY NÁROKU NA DÔCHODOK (D.8)

KAPITÁLOVÉ TRANSFERY (D.9)

Dane z kapitálu (D.91)

Investičné dotácie (D.92)

Ostatné kapitálové transfery (D.99)

ZAMESTNANECKÉ OPCIE NA AKCIE

KAPITOLA 5

FINANČNÉ TRANSAKCIE

VŠEOBECNÉ CHARAKTERISTIKY FINANČNÝCH TRANSAKCIÍ

Finančné aktíva, finančné pohľadávky a záväzky

Podmienené aktíva a podmienené pasíva

Kategórie finančných aktív a pasív

Súvahové účty, finančný účet a ostatné toky

Oceňovanie

Zaznamenávanie v čistej a hrubej hodnote

Konsolidácia

Očistenie

Účtovné pravidlá pre finančné transakcie

Finančná transakcia so zodpovedajúcou súvzťažnou transakciou vo forme bežného alebo kapitálového transferu

Finančná transakcia so súvzťažnou transakciou vo forme dôchodku z majetku

Čas zaznamenania

Finančný účet od koho komu

PODROBNÁ KLASIFIKÁCIA FINANČNÝCH TRANSAKCIÍ PODĽA KATEGÓRIE

Menové zlato a zvláštne práva čerpania (F.1)

Menové zlato (F.11)

ZPČ (F.12)

Obeživo a vklady (F.2)

Obeživo (F.21)

Vklady (F.22 a F.29)

Prevoditeľné vklady (F.22)

Ostatné vklady (F.29)

Dlhové cenné papiere (F.3)

Hlavné znaky dlhových cenných papierov

Klasifikácia podľa pôvodnej splatnosti a meny

Klasifikácia podľa druhu úrokovej sadzby

Dlhové cenné papiere s pevnou úrokovou sadzbou

Dlhové cenné papiere s pohyblivou úrokovou sadzbou

Dlhové cenné papiere so zmiešanou úrokovou sadzbou

Súkromné emisie

Sekuritizácia

Kryté dlhopisy

Pôžičky (F.4)

Hlavné charakteristiky pôžičiek

Klasifikácia pôžičiek podľa pôvodnej splatnosti, meny a účelu

Rozdiel medzi transakciami s pôžičkami a transakciami s vkladmi

Rozdiel medzi transakciami s pôžičkami a transakciami s dlhovými cennými papiermi

Rozlišovanie medzi transakciami s pôžičkami, obchodnými úvermi a obchodnými zmenkami

Dohody o požičaní a spätnej kúpe cenných papierov

Finančný lízing

Iné druhy pôžičiek

Finančné aktíva, ktoré nie sú zahrnuté do kategórie pôžičiek

Majetkové účasti a akcie alebo podielové listy investičných fondov (F.5)

Majetkové účasti (F.51)

Potvrdenia o úschove

Kótované akcie (F.511)

Nekótované akcie (F.512)

Prvá verejná ponuka, kótovanie, skončenie obchodovania na burze a odkúpenie akcií

Finančné aktíva, ktoré nie sú majetkovými cennými papiermi

Ostatné majetkové účasti (F.519)

Oceňovanie transakcií s majetkovou účasťou

Akcie alebo podielové listy investičných fondov (F.52)

Akcie alebo podielové listy FPT (F.521)

Iné akcie alebo podielové listy investičných fondov ako akcie/podielové listy FPT (F.522)

Oceňovanie transakcií s akciami alebo podielovými listami investičných fondov

Poistné, penzijné a štandardizované schémy záruk (F.6)

Technické rezervy neživotného poistenia (F.61)

Nároky na životné poistenie a anuitu (F.62)

Nároky na dôchodok (F.63)

Podmienené nároky na dôchodok

Nároky penzijných fondov voči manažérom penzijných fondov (F.64)

Nároky na nepenzijné dávky (F.65)

Rezervy na uplatnenie štandardizovaných záruk (F.66)

Štandardizované záruky a jednorazové záruky

Finančné deriváty a zamestnanecké opcie na akcie (F.7)

Finančné deriváty (F.71)

Opcie

Forwardy

Opcie v porovnaní s forwardmi

Swapy

Dohody o budúcej úrokovej sadzbe (FRA)

Kreditné deriváty

Swapy na kreditné zlyhanie

Finančné nástroje, ktoré nie sú zahrnuté vo finančných derivátoch

Zamestnanecké opcie na akcie (F.72)

Oceňovanie transakcií s finančnými derivátmi a zamestnaneckými opciami na akcie

Ostatné pohľadávky/záväzky (F8)

Obchodné úvery a preddavky (F.81)

Ostatné pohľadávky/záväzky okrem obchodných úverov a preddavkov (F.89)

PRÍLOHA 5.1 —

KLASIFIKÁCIA FINANČNÝCH TRANSAKCIÍ

Klasifikácia finančných transakcií podľa kategórie

Klasifikácia finančných transakcií podľa obchodovateľnosti

Štruktúrované cenné papiere

Klasifikácia finančných transakcií podľa druhu dôchodku

Klasifikácia finančných transakcií podľa druhu úrokovej sadzby

Klasifikácia finančných transakcií podľa splatnosti

Krátkodobá a dlhodobá splatnosť

Pôvodná splatnosť a zostávajúca lehota do splatnosti

Klasifikácia finančných transakcií podľa meny

Peňažné agregáty

KAPITOLA 6

OSTATNÉ TOKY

ÚVOD

OSTATNÉ ZMENY AKTÍV A PASÍV

Ostatné zmeny objemu aktív a pasív (K.1 až K.6)

Ekonomický vznik aktív (K.1)

Ekonomický zánik neprodukovaných aktív (K.2)

Straty spôsobené živelnými pohromami (K.3)

Konfiškácia majetku bez náhrady (K.4)

Ostatné zmeny objemu, inde nezahrnuté (K.5)

Zmeny klasifikácie (K.6)

Zmeny sektorovej klasifikácie a štruktúry inštitucionálnych jednotiek (K.61)

Zmeny klasifikácie aktív a pasív (K.62)

Nominálne zisky a straty z držby (K.7)

Neutrálne zisky a straty z držby (K.71)

Reálne zisky a straty z držby (K.72)

Zisky a straty z držby podľa typov finančného aktíva a pasíva

Menové zlato a zvláštne práva čerpania (ZPČ) (AF.1)

Obeživo a vklady (AF.2)

Dlhové cenné papiere (AF.3)

Pôžičky (AF.4)

Majetkové účasti a akcie alebo podielové listy investičných fondov (AF.5)

Poistné, penzijné a štandardizované schémy záruk (AF.6)

Finančné deriváty a zamestnanecké opcie na akcie (AF.7)

Ostatné pohľadávky/záväzky (AF.8)

Aktíva denominované v cudzej mene

KAPITOLA 7

SÚVAHY

TYPY AKTÍV A PASÍV

Definícia aktíva

VYLÚČENIE Z OKRUHU AKTÍV A PASÍV

KATEGÓRIE AKTÍV A PASÍV

Produkované nefinančné aktíva (AN.1)

Neprodukované nefinančné aktíva (AN.2)

Finančné aktíva a pasíva (AF)

OCEŇOVANIE POLOŽIEK V SÚVAHÁCH

Všeobecné zásady oceňovania

NEFINANČNÉ AKTÍVA (AN)

Produkované nefinančné aktíva (AN.1)

Fixné aktíva (AN.11)

Produkty duševného vlastníctva (AN.117)

Náklady na prevod vlastníctva neprodukovaných aktív (AN.116)

Zásoby (AN.12)

Cennosti (AN.13)

Neprodukované nefinančné aktíva (AN.2)

Prírodné zdroje (AN.21)

Pôda (AN.211)

Nerastné a energetické zásoby (AN.212)

Ostatné prírodné aktíva (AN.213, AN.214 a AN.215)

Zmluvy, lízingy a licencie (AN.22)

Nákupy mínus tržby z predaja goodwillu a marketingových aktív (AN.23)

FINANČNÉ AKTÍVA A PASÍVA (AF)

Menové zlato a zvláštne práva čerpania (ZPČ) (AF.1)

Obeživo a vklady (AF.2)

Dlhové cenné papiere (AF.3)

Pôžičky (AF.4)

Majetkové účasti a akcie/podielové listy investičných fondov (AF.5)

Poistné, penzijné a štandardizované schémy záruk (AF.6)

Finančné deriváty a zamestnanecké opcie na akcie (AF.7)

Ostatné pohľadávky/záväzky (AF.8)

FINANČNÉ SÚVAHY

INFORMATÍVNE POLOŽKY

Predmety dlhodobej spotreby (AN.m)

Priame zahraničné investície (AF.m1)

Klasifikované úvery (AF.m2)

Zaznamenávanie klasifikovaných úverov

PRÍLOHA 7.1

SÚHRN JEDNOTLIVÝCH KATEGÓRIÍ AKTÍV

PRÍLOHA 7.2

PREHĽAD POLOŽIEK OD POČIATOČNEJ SÚVAHY PO KONEČNÚ SÚVAHU

KAPITOLA 8

POSTUPNOSŤ ÚČTOV

ÚVOD

Postupnosť účtov

POSTUPNOSŤ ÚČTOV

Bežné účty

Účet produkcie (I)

Účet rozdelenia a účet použitia dôchodkov (II)

Účty prvotného rozdelenia dôchodkov (II.1)

Účet tvorby dôchodkov (II.1.1)

Účet rozdelenia prvotných dôchodkov (II.1.2)

Účet podnikateľských dôchodkov (II.1.2.1)

Účet rozdelenia ostatných prvotných dôchodkov (II.1.2.2)

Účet druhotného rozdelenia dôchodkov (II.2)

Účet prerozdelenia naturálnych dôchodkov (II.3)

Účet použitia dôchodkov (II.4)

Účet použitia disponibilného dôchodku (II.4.1)

Účet použitia upraveného disponibilného dôchodku (II.4.2)

Účty akumulácie (III)

Kapitálový účet (III.1)

Účet zmien čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov (III.1.1)

Účet nadobudnutia nefinančných aktív (III.1.2)

Finančný účet (III.2)

Účet ostatných zmien aktív (III.3)

Účet ostatných zmien objemu aktív (III.3.1)

Účet precenenia (III.3.2)

Účet neutrálnych ziskov a strát z držby (III.3.2.1)

Účet reálnych ziskov a strát z držby (III.3.2.2)

Súvahy (IV)

Počiatočná súvaha (IV.1)

Zmeny v súvahe (IV.2)

Konečná súvaha (IV.3)

ÚČTY ZAHRANIČIA (V)

Bežné účty

Účet výrobkov a služieb zahraničia (V.I)

Účet prvotných dôchodkov a bežných transferov (V.II)

Účty akumulácie zahraničia (V.III)

Kapitálový účet (V.III.1)

Finančný účet (V.III.2)

Účet ostatných zmien aktív (V.III.3)

Súvahy (V.IV)

ÚČET VÝROBKOV A SLUŽIEB (0)

INTEGROVANÉ EKONOMICKÉ ÚČTY

AGREGOVANÉ UKAZOVATELE

Hrubý domáci produkt v trhových cenách (HDP)

Prevádzkový prebytok za celú ekonomiku

Zmiešané dôchodky za celú ekonomiku

Podnikateľské dôchodky za celú ekonomiku

Národný dôchodok (v trhových cenách)

Národný disponibilný dôchodok

Úspory

Saldo bežných transakcií so zahraničím

Čisté pôžičky poskytnuté ca la (+) alebo prijaté (–) za celú ekonomiku

Čistý majetok za celú ekonomiku

Výdavky a príjmy verejnej správy

KAPITOLA 9

TABUĽKY DODÁVOK A POUŽITIA A SYSTÉM INPUT-OUTPUT TABULIEK

ÚVOD

OPIS

ŠTATISTICKÝ NÁSTROJ

ANALYTICKÝ NÁSTROJ

PODROBNEJŠÍ POHĽAD NA TABUĽKY DODÁVOK A POUŽITIA

Klasifikácie

Princípy oceňovania

Obchodné a dopravné marže

Dane z produkcie po odpočítaní subvencií na produkciu a dovoz

Ostatné základné pojmy

Doplňujúce informácie

ZDROJE ÚDAJOV A BILANCOVANIE

ANALYTICKÝ NÁSTROJ A ZOVŠEOBECNENIE

KAPITOLA 10

MERANIA CIEN A OBJEMU

ROZSAH PÔSOBNOSTI CENOVÝCH A OBJEMOVÝCH INDEXOV V SYSTÉME NÁRODNÝH ÚČTOV

Integrovaný systém cenových a objemových indexov

Iné cenové a objemové indexy

VŠEOBECNÉ ZÁSADY MERANIA CENOVÝCH A OBJEMOVÝCH INDEXOV

Vymedzenie cien a objemov trhových produktov

Kvalita, cena a homogénne produkty

Ceny a objem

Nové produkty

Zásady pre netrhové služby

Zásady pre pridanú hodnotu a HDP

ŠPECIFICKÉ PROBLÉMY PRI UPLATŇOVANÍ ZÁSAD

Dane a subvencie na produkty a vývoz

Ostatné dane a subvencie na produkciu

Spotreba fixného kapitálu

Odmeny zamestnancov

Stavy vyrobených fixných aktív a stavy zásob

MERANIA REÁLNEHO DÔCHODKU ZA CELÚ EKONOMIKU

MEDZINÁRODNÉ CENOVÉ A OBJEMOVÉ INDEXY

KAPITOLA 11

OBYVATEĽSTVO A PRACOVNÉ VSTUPY

CELKOVÝ POČET OBYVATEĽOV

EKONOMICKY AKTÍVNE OBYVATEĽSTVO

ZAMESTNANOSŤ

Zamestnanci

Samostatne zárobkovo činné osoby

Zamestnanosť a príslušnosť k ekonomickému územiu

NEZAMESTNANOSŤ

PRACOVNÉ MIESTA

Pracovné miesta a príslušnosť k ekonomickému územiu

NEZAZNAMENANÁ EKONOMIKA

CELKOVÝ POČET ODPRACOVANÝCH HODÍN

Spresnenie skutočne odpracovaných hodín

EKVIVALENT PLNÉHO PRACOVNÉHO ČASU

PRACOVNÝ VSTUP ZAMESTNANCA V STÁLEJ ODMENE

MERANIE PRODUKTIVITY

KAPITOLA 12

ŠTVRŤROČNÉ NÁRODNÉ ÚČTY

ÚVOD

ŠPECIFICKÉ CHARAKTERISTIKY ŠTVRŤROČNÝCH NÁRODNÝCH ÚČTOV

Čas zaznamenávania

Nedokončená výroba

Činnosti sústredené do určitých období v roku

Zriedkavé platby

Rýchle odhady

Bilancovanie a benchmarking štvrťročných národných účtov

Bilancovanie

Konzistentnosť medzi štvrťročnými a ročnými účtami ‒ benchmarking

Reťazenie cenových a objemových zmien

Sezónne a kalendárne očistenie

Poradie zostavovania sezónne očistených reťazových objemových mier

KAPITOLA 13

REGIONÁLNE ÚČTY

ÚVOD

ÚZEMIE REGIÓNU

JEDNOTKY A REGIONÁLNE ÚČTY

Inštitucionálne jednotky

Miestne činnostné jednotky a regionálne produkčné činnosti podľa odvetví

METÓDY REGIONALIZÁCIE

AGREGÁTY VÝROBNÝCH ČINNOSTÍ

Hrubá pridaná hodnota a hrubý domáci produkt podľa regiónov

Rozdelenie FISIM podľa spotrebiteľských odvetví

Zamestnanosť

Odmeny zamestnancov

Prechod z regionálnej HPH na regionálny HDP

Tempá rastu objemu regionálnej HPH

REGIONÁLNE ÚČTY DÔCHODKOV DOMÁCNOSTÍ

KAPITOLA 14

NEPRIAMO MERANÉ SLUŽBY FINANČNÉHO SPROSTREDKOVANIA (FISIM)

POJEM SLUŽIEB FISIM A VPLYV ICH ALOKÁCIE PODĽA POUŽITIA NA HLAVNÉ AGREGÁTY

VÝPOČET PRODUKCIE FISIM ZA SEKTORY S.122 A S.125

Požadované štatistické údaje

Referenčné sadzby

Interná referenčná sadzba

Externé referenčné sadzby

Podrobné členenie FISIM podľa inštitucionálnych sektorov

Členenie FISIM alokovaného domácnostiam na medzispotrebu a konečnú spotrebu

VÝPOČET DOVOZU FISIM

FISIM V OBJEMOVOM VYJADRENÍ

VÝPOČET FISIM PODĽA ODVETVÍ

PRODUKCIA CENTRÁLNEJ BANKY

KAPITOLA 15

ZMLUVY, LÍZINGY A LICENCIE

ÚVOD

ROZDIEL MEDZI OPERATÍVNYM LÍZINGOM, LÍZINGOM ZDROJOV A FINANČNÝM LÍZINGOM

Operatívne lízingy

Finančné lízingy

Lízingy zdrojov

Povolenia na využívanie prírodného zdroja

Povolenia na výkon špecifických činností

Verejno-súkromné partnerstvá

Zmluvy o koncesiách na poskytovanie služieb

Obchodovateľné operatívne lízingy (AN.221)

Výhradný nárok na budúce výrobky a služby (AN.224)

KAPITOLA 16

POISTENIE

ÚVOD

Priame poistenie

Zaistenie

Zapojené jednotky

PRODUKCIA PRIAMEHO POISTENIA

Prijaté poistné

Doplnkové poistné

Upravené vzniknuté poistné nároky a splatné dávky

Upravené vzniknuté poistné nároky z neživotného poistenia

Splatné dávky životného poistenia

Poistno-technické rezervy

Definícia produkcie poistenia

Neživotné poistenie

Životné poistenie

Zaistenie

TRANSAKCIE V SÚVISLOSTI S NEŽIVOTNÝM POISTENÍM

Rozdelenie produkcie poistenia medzi používateľov

Poisťovacie služby poskytované do zahraničia a zo zahraničia

Účtovné položky

TRANSAKCIE ŽIVOTNÉHO POISTENIA

TRANSAKCIE V SÚVISLOSTI SO ZAISTENÍM

TRANSAKCIE V SÚVISLOSTI S POMOCNÝMI POISŤOVACÍMI INŠTITÚCIAMI

ANUITY

ZAZNAMENÁVANIE NÁROKOV Z NEŽIVOTNÉHO POISTENIA

Spôsob zaznamenania upravených poistných nárokov

Spôsob zaznamenania strát spôsobených živelnými pohromami

KAPITOLA 17

SOCIÁLNE POISTENIE VRÁTANE DÔCHODKOV

ÚVOD

Systémy sociálneho poistenia, sociálna pomoc a individuálne poistné zmluvy

Sociálne dávky

Sociálne dávky poskytované verejnou správou

Sociálne dávky poskytované inými inštitucionálnymi jednotkami

Dôchodky a iné formy dávok

DÁVKY SOCIÁLNEHO POISTENIA OKREM DÔCHODKOV

Systémy sociálneho zabezpečenia okrem dôchodkových systémov

Ostatné schémy sociálneho poistenia súvisiace so zamestnaním

Zaznamenávanie stavov a tokov podľa druhu nepenzijného systému sociálneho poistenia

Systémy sociálneho zabezpečenia

Ostatné nepenzijné schémy sociálneho poistenia súvisiace so zamestnaním

DÔCHODKY

Typy dôchodkových systémov

Dôchodkové systémy sociálneho zabezpečenia

Ostatné dôchodkové schémy súvisiace so zamestnaním

Príspevkovo definované schémy

Dávkovo definované schémy

Fiktívne príspevkovo definované schémy a zmiešané schémy

Porovnanie dávkovo definovaných schém s príspevkovo definovanými schémami

Správca penzijných fondov, manažér penzijných fondov, penzijný fond a dôchodková schéma viacerých zamestnávateľov

Zaznamenávanie stavov a tokov podľa druhu dôchodkového systému sociálneho poistenia

Transakcie v prípade dôchodkových systémov sociálneho zabezpečenia

Transakcie v prípade ostatných dôchodkových schém súvisiacich so zamestnaním

Transakcie v prípade príspevkovo definovaných dôchodkových schém

Ostatné toky týkajúce sa príspevkovo definovaných dôchodkových schém

Transakcie v prípade dávkovo definovaných dôchodkových schém

DOPLNKOVÁ TABUĽKA O NÁROKOCH NA DÔCHODOK, KTORÉ K DANÉMU DÁTUMU VZNIKLI V SOCIÁLNOM POISTENÍ

Štruktúra doplnkovej tabuľky

Stĺpce tabuľky

Riadky tabuľky

Počiatočné a konečné súvahy

Zmeny nárokov na dôchodok z dôvodu transakcií

Zmeny nárokov na dôchodok z dôvodu ostatných ekonomických tokov

Súvisiace ukazovatele

Poistno-matematické predpoklady

Časovo rozlíšené nároky

Diskontná sadzba

Rast miezd

Demografické predpoklady

KAPITOLA 18

ÚČTY ZAHRANIČIA

ÚVOD

EKONOMICKÉ ÚZEMIE

Príslušnosť k ekonomickému územiu

INŠTITUCIONÁLNE JEDNOTKY

POBOČKY AKO POJEM POUŽÍVANÝ NA MEDZINÁRODNÝCH ÚČTOCH PLATOBNEJ BILANCIE

FIKTÍVNE REZIDENTSKÉ JEDNOTKY

PODNIKY PÔSOBIACE NA VIACERÝCH ÚZEMIACH

GEOGRAFICKÉ ČLENENIE

MEDZINÁRODNÉ ÚČTY PLATOBNEJ BILANCIE

BILANČNÉ POLOŽKY NA BEŽNÝCH ÚČTOCH MEDZINÁRODNÝCH ÚČTOV

ÚČTY SEKTORA ZAHRANIČIA A ICH VZŤAH K MEDZINÁRODNÝM ÚČTOM PLATOBNEJ BILANCIE

Účet výrobkov a služieb zahraničia

Oceňovanie

Výrobky na spracovanie

Merchanting

Výrobky, ktoré sú predmetom merchantingu

Dovoz a vývoz FISIM

Účet prvotných a druhotných dôchodkov zahraničia

Účet prvotných dôchodkov

Dôchodky z priamych investícií

Účet druhotných dôchodkov (bežné transfery) BPM 6

Kapitálový účet zahraničia

Finančný účet zahraničia a medzinárodná investičná pozícia (IIP)

SÚVAHY SEKTORA ZAHRANIČIA

KAPITOLA 19

EURÓPSKE ÚČTY

ÚVOD

OD NÁRODNÝCH ÚČTOV K EURÓPSKYM ÚČTOM

Prevod údajov vyjadrených v rôznych menách

Európske inštitúcie

Účet zahraničia

Bilancovanie transakcií

Meranie cien a objemu

Súvahy

Medzisektorové matice

PRÍLOHA 19.1 –

ÚČTY EURÓPSKYCH INŠTITÚCIÍ

Zdroje

Použitie

Konsolidácia

KAPITOLA 20

ÚČTY VEREJNEJ SPRÁVY

ÚVOD

DEFINÍCIA SEKTORA VEREJNEJ SPRÁVY

Identifikovanie jednotiek v sektore verejnej správy

Jednotky verejnej správy

Neziskové inštitúcie zaradené do sektora verejnej správy

Ostatné jednotky verejnej správy

Verejná kontrola

Rozlíšenie medzi trhovým a netrhovým

Pojem ekonomicky významné ceny

Kritériá týkajúce sa nákupcu produkcie od verejného výrobcu

Produkcia sa predáva najmä korporáciám a domácnostiam

Produkcia sa predáva len verejnej správe

Produkcia sa predáva verejnej správe a iným

Posudzovanie kritéria trhový/netrhový

Finančné sprostredkovanie a vymedzenie verejnej správy

Hraničné prípady

Ústredia verejných orgánov

Penzijné fondy

Kvázikorporácie

Reštrukturalizačné agentúry

Privatizačné agentúry

Konsolidačné agentúry

Účelovo zriadené jednotky

Spoločné podniky

Agentúry trhovej regulácie

Nadnárodné orgány

Subsektory verejnej správy

Ústredná štátna správa

Regionálna štátna správa

Miestna samospráva

Fondy sociálneho zabezpečenia

PREZENTÁCIA VLÁDNEJ FINANČNEJ ŠTATISTIKY

Rámec

Príjmy

Dane a sociálne príspevky

Tržby

Ostatné príjmy

Výdavky

Odmeny zamestnancov a medzispotreba

Výdavky na sociálne dávky

Úroky

Ostatné bežné výdavky

Kapitálové výdavky

Prepojenie s výdavkami na konečnú spotrebu (P.3)

Výdavky verejnej správy podľa účelu (COFOG)

Bilančné položky

Čisté pôžičky poskytnuté/prijaté (B.9)

Zmeny čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov (B.101)

Financovanie

Transakcie s aktívami

Transakcie s pasívami

Ostatné ekonomické toky

Účet precenenia

Účet ostatných zmien objemu aktív

Súvahy

Konsolidácia

ÚČTOVNÉ PROBLÉMY TÝKAJÚCE SA VEREJNEJ SPRÁVY

Daňové príjmy

Charakter daňových príjmov

Daňové úvery

Zaznamenávané sumy

Nevymožiteľné sumy

Čas zaznamenávania

Akruálne zaznamenávanie

Akruálne zaznamenávanie daní

Úroky

Dlhopisy s disážiom a dlhopisy s nulovým kupónom

Cenné papiere viazané na index

Finančné deriváty

Súdne rozhodnutia

Vojenské výdavky

Vzťahy verejnej správy s verejnými korporáciami

Investície do základného imania verejných korporácií a rozdelenie ziskov

Investície do základného imania

Kapitálové injekcie

Subvencie a kapitálové injekcie

Pravidlá uplatňujúce sa v osobitných situáciách

Fiškálne operácie

Rozdeľovanie zisku v prípade verejných korporácií

Dividendy alebo výber majetkových účastí

Dane alebo výber majetkových účastí

Privatizácia a znárodnenie

Privatizácia

Nepriame privatizácie

Znárodnenie

Transakcie s centrálnou bankou

Reštrukturalizácie, fúzie a zmeny klasifikácie

Dlhové operácie

Prevzatie dlhu, zrušenie dlhu a odpísanie dlhu

Prevzatie a zrušenie dlhu

Prevzatie dlhu s transferom nefinančných aktív

Odpísanie alebo zníženie hodnoty dlhu

Iný druh reštrukturalizácie dlhu

Odkúpenie dlhu za vyššiu hodnotu než je trhová hodnota

Anulovanie a záchranné opatrenia

Záruky na dlh

Záruky podobné derivátom

Štandardizované záruky

Jednorazové záruky

Sekuritizácia

Definícia

Kritériá, podľa ktorých sa uznáva predaj

Zaznamenávanie tokov

Ostatné aspekty

Penzijné záväzky

Paušálne platby

Verejno-súkromné partnerstvá

Rozsah verejno-súkromných partnerstiev

Ekonomické vlastníctvo a alokácia aktíva

Účtovné problémy

Transakcie s medzinárodnými a nadnárodnými organizáciami

Rozvojová pomoc

VEREJNÝ SEKTOR

Kontrola verejného sektora

Centrálne banky

Verejné kvázikorporácie

Účelovo zriadené jednotky a nerezidentské jednotky

Spoločné podniky

KAPITOLA 21

VZŤAHY MEDZI PODNIKOVÝMI ÚČTAMI A NÁRODNÝMI ÚČTAMI A MERANIE ČINNOSTI PODNIKOV

NIEKTORÉ ŠPECIFICKÉ PRAVIDLÁ A METÓDY PODNIKOVÉHO ÚČTOVNÍCTVA

Čas zaznamenania

Účtovanie na základe podvojných/poštvorných zápisov

Oceňovanie

Výkaz ziskov a strát a súvaha

NÁRODNÉ ÚČTY A PODNIKOVÉ ÚČTY: PRAKTICKÉ OTÁZKY

PREVOD PODNIKOVÝCH ÚČTOV NA NÁRODNÉ ÚČTY: PRÍKLAD NEFINANČNÝCH PODNIKOV

Koncepčné úpravy

Úpravy na dosiahnutie súladu s účtami ostatných sektorov

Príklady úprav na zabezpečenie úplnosti

ŠPECIFICKÉ OTÁZKY

Zisky/straty z držby

Globalizácia

Fúzie a akvizície

KAPITOLA 22

SATELITNÉ ÚČTY

ÚVOD

Funkčné klasifikácie

HLAVNÉ VLASTNOSTI SATELITNÝCH ÚČTOV

Funkčné satelitné účty

Špeciálne sektorové účty

Zahrnutie nepeňažných údajov

Ďalšie podrobnosti a doplňujúce pojmy

Rôzne základné pojmy

Používanie modelovania a zahrnutie experimentálnych výsledkov

Vytváranie a zostavovanie satelitných účtov

DEVÄŤ ŠPECIFICKÝCH SATELITNÝCH ÚČTOV

Poľnohospodárske účty

Environmentálne účty

Účty zdravotníctva

Účty produkcie domácností

Účty práce a SAM

Účty produktivity a rastu

Účty výskumu a vývoja

Účty sociálnej ochrany

Satelitné účty cestovného ruchu

KAPITOLA 23

KLASIFIKÁCIE

ÚVOD

KLASIFIKÁCIA INŠTITUCIONÁLNYCH SEKTOROV (S)

KLASIFIKÁCIA TRANSAKCIÍ A OSTATNÝCH TOKOV

Transakcie s produktmi (P)

Transakcie s neprodukovanými nefinančnými aktívami (kódy NP)

Rozdeľovacie transakcie (D)

Bežné transfery v hotovosti a v naturáliách (D.5 – D.8)

Transakcie s finančnými aktívami a pasívami (F)

Ostatné zmeny v aktívach (K)

KLASIFIKÁCIA BILANČNÝCH POLOŽIEK A ČISTÉHO MAJETKU (B)

KLASIFIKÁCIA POLOŽIEK SÚVAHY (L)

KLASIFIKÁCIA AKTÍV (A)

Nefinančné aktíva (AN)

Finančné aktíva (AF)

KLASIFIKÁCIA DOPLNKOVÝCH POLOŽIEK

Klasifikované úvery

Kapitálové služby

Tabuľka dôchodkov

Predmety dlhodobej spotreby

Priame zahraničné investície

Podmienené pozície

Obeživo a vklady

Klasifikácia dlhových cenných papierov podľa zostávajúcej splatnosti

Kótované a nekótované dlhové cenné papiere

Dlhodobé pôžičky so zostávajúcou splatnosťou menej ako jeden rok a dlhodobé pôžičky zaistené hypotékou

Kótované a nekótované investičné akcie

Nedoplatky úrokov a splátok

Osobné a celkové remitencie

ZOSKUPOVANIE A KÓDOVANIE ODVETVÍ (A) A PRODUKTOV (P)

KLASIFIKÁCIA VÝDAVKOV VEREJNEJ SPRÁVY PODĽA FUNKCIE (COFOG)

KLASIFIKÁCIA INDIVIDUÁLNEJ SPOTREBY PODĽA ÚČELU (COICOP)

KLASIFIKÁCIA VÝDAVKOV NEZISKOVÝCH INŠTITÚCIÍ SLÚŽIACICH DOMÁCNOSTIAM PODĽA ÚČELU (COPNI)

KLASIFIKÁCIA VÝDAVKOV VÝROBCOV PODĽA ÚČELU (COPP)

KAPITOLA 24

ÚČTY

Tabuľka 24.1

Účet 0: Účet výrobkov a služieb

Tabuľka 24.2

Úplná postupnosť účtov za celú ekonomiku

Tabuľka 24.3

Úplná postupnosť účtov pre nefinančné korporácie

Tabuľka 24.4

Úplná postupnosť účtov pre finančné korporácie

Tabuľka 24.5

Úplná postupnosť účtov pre verejnú správu

Tabuľka 24.6

Úplná postupnosť účtov pre domácnosti

Tabuľka 24.7

Úplná postupnosť účtov pre neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

 

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ CHARAKTERISTIKY A ZÁKLADNÉ PRINCÍPY

VŠEOBECNÉ CHARAKTERISTIKY

1.01.

Európsky systém účtov (ďalej len „ESA 2010“ alebo „ESA“) je medzinárodne kompatibilný účtovný rámec pre systematické a podrobné opísanie národnej ekonomiky (t. j. regiónu, krajiny alebo skupiny krajín), jeho súčastí a jeho vzťahov s ostatnými národnými ekonomikami.

1.02.

Predchodca ESA 2010, Európsky systém účtov 1995 (ESA 95), bol uverejnený v roku 1996 (1). Prvých trinásť kapitol metodiky ESA 2010, ako je uvedená v prílohe, má rovnakú štruktúru ako ESA 95, ale ďalej bolo pridaných jedenásť nových kapitol, v ktorých sa spracúvajú aspekty systému odzrkadľujúce vývoj v meraní moderných ekonomík alebo v používaní ESA 95 v Európskej únii (ďalej len „EÚ“).

1.03.

Štruktúra tejto príručky je nasledujúca: Kapitola 1 sa týka základných charakteristík systému z hľadiska koncepcií, stanovuje princípy ESA a opisuje základné štatistické jednotky a ich zoskupenia. Poskytuje prehľad postupnosti účtov a stručný opis kľúčových agregátov, úlohu tabuliek dodávok a použitia a systém input-output tabuliek. V kapitole 2 sú opísané inštitucionálne jednotky, ktoré sa používajú na meranie ekonomiky, a ako sú tieto jednotky na účely analýzy zaradené do sektorov a iných zoskupení. V kapitole 3 sú opísané všetky transakcie v systéme súvisiace s produktmi (výrobkami a službami), ako aj neprodukovanými aktívami. V kapitole 4 sú opísané všetky transakcie v ekonomike, ktorými sa rozdeľuje a prerozdeľuje dôchodok a majetok v ekonomike. V kapitole 5 sú opísané finančné transakcie v ekonomike. V kapitole 6 sú opísané možné zmeny hodnoty aktív spôsobených neekonomickými javmi alebo zmenami cien. V kapitole 7 sa opisuje súvaha a schéma klasifikácie aktív a pasív. V kapitole 8 sa stanovuje postupnosť účtov a bilančné položky súvisiace s každým účtom. V kapitole 9 sa opisujú tabuľky dodávok a použitia a ich úloha pri zosúlaďovaní meraní dôchodkov, produkcie a výdavkov v ekonomike. V tejto kapitole sa takisto opisujú input-output tabuľky, ktoré možno odvodiť z tabuliek dodávok a použitia. V kapitole 10 sa opisuje koncepčný základ pre cenové a objemové merania súvisiace s nominálnymi hodnotami uvádzanými na účtoch. V kapitole 11 sú opísané merania obyvateľstva a trhu práce, ktoré sa môžu v ekonomických analýzach použiť spolu s mierami národných účtov. V kapitole 12 sú stručne opísané štvrťročné národné účty a ich hlavné odlišnosti od ročných účtov.

1.04.

V kapitole 13 sú opísané účely, pojmy a problémy pri zostavovaní súboru regionálnych účtov. Kapitola 14 sa zaoberá meraním finančných služieb, ktoré poskytujú finanční sprostredkovatelia a ktoré sú financované cez čisté úrokové príjmy, a zohľadňuje dlhoročný výskum a vývoj členských štátov s cieľom získať meradlo, ktoré je spoľahlivé a zosúladené vo všetkých členských štátoch. Kapitola 15 o zmluvách, lízingoch a licenciách je potrebná na opis oblasti s rastúcou dôležitosťou v národných účtoch. Kapitoly 16 a 17 o poistení, sociálnom poistení a starobných dôchodkoch opisujú spôsob, ako sa zaobchádza s týmito schémami v národných účtoch, keďže otázky prerozdeľovania sú čoraz dôležitejšie z dôvodu starnutia populácie. Kapitola 18 sa týka účtov zahraničia, ktoré sú národnými účtami ekvivalentnými účtom systému merania platobnej bilancie. Kapitola 19 o európskych účtoch je takisto nová a zaoberá sa aspektmi národných účtov, kde európske inštitucionálne a obchodné opatrenia vyvolávajú otázky, ktoré si vyžadujú zosúladený prístup. V kapitole 20 sa opisujú účty v sektore verejnej správy, ktorý je oblasťou osobitného záujmu, keďže otázky fiškálnej obozretnosti členských štátov sú naďalej rozhodujúce pri uskutočňovaní hospodárskej politiky v EÚ. V kapitole 21 sa opisujú prepojenia medzi podnikateľskými a národnými účtami, čo je oblasť, ktorá je predmetom rastúceho záujmu, keďže vo všetkých krajinách sa zvyšuje podiel nadnárodných korporácií na hrubom domácom produkte (HDP). V kapitole 22 sa opisuje vzťah satelitných účtov s hlavnými národnými účtami. Kapitoly 23 a 24 sú na referenčné účely: v kapitole 23 sú uvedené klasifikácie pre sektory, činnosti a produkty používané v ESA 2010 a v kapitole 24 sa uvádza úplná postupnosť účtov pre každý sektor.

1.05.

Štruktúra ESA 2010 je konzistentná s celosvetovými usmerneniami o národnom účtovníctve stanovenými v systéme národných účtov 2008 (System of National Accounts – SNA 2008) okrem určitých rozdielov v prezentácii a vysokého stupňa presnosti niektorých pojmov ESA 2010, ktoré sa používajú na určité účely EÚ. Zodpovednosť za vypracovanie týchto usmernení niesli spoločne Organizácia Spojených národov (OSN), Medzinárodný menový fond (MMF), Štatistický úrad Európskej únie (Eurostat), Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Svetová banka. ESA 2010 je zameraný na podmienky a potreby údajov v Únii. Podobne ako SNA 2008, ESA 2010 je v súlade s pojmami a klasifikáciami používanými v mnohých iných sociálnych a ekonomických štatistikách (napríklad štatistikách zamestnanosti, štatistikách priemyselnej výroby a štatistikách zahraničného obchodu). ESA 2010 preto slúži ako ústredný referenčný rámec pre sociálne a hospodárske štatistiky EÚ a jej členských štátov.

1.06.

Rámec ESA pozostáva z dvoch hlavných súborov tabuliek:

a)

účtov inštitucionálneho sektora;

b)

systému input-output tabuliek a odvetvových účtov.

1.07.

Sektorové účty poskytujú podľa inštitucionálnych sektorov systematický opis rôznych stupňov ekonomického procesu, ako je produkcia, tvorba dôchodkov, rozdeľovanie dôchodkov, prerozdeľovanie dôchodkov, použitie dôchodkov a finančná a nefinančná akumulácia. Sektorové účty zahŕňajú aj súvahy s cieľom poskytnúť opis stavov aktív, pasív a čistého majetku na začiatku a na konci účtovného obdobia.

1.08.

Systém input-output tabuliek prostredníctvom tabuliek dodávok a použitia podrobnejšie opisuje výrobný proces (štruktúru nákladov, vytváraný dôchodok a zamestnanosť) a toky výrobkov a služieb (produkciu, dovoz, vývoz, konečnú spotrebu, medzispotrebu a tvorbu kapitálu podľa skupín produktov). V tomto systéme sú zohľadnené dva dôležité účtovné vzťahy: súčet dôchodkov, ktoré sa vytvorili v odvetví, sa rovná pridanej hodnote vytvorenej v danom odvetví a ponuka sa rovná dopytu pri akomkoľvek produkte alebo zoskupení produktov.

1.09.

ESA 2010 zahŕňa aj pojmy obyvateľstvo a zamestnanosť. Takéto pojmy sú relevantné pre sektorové účty, odvetvové účty a tabuľky dodávok a použitia.

1.10.

ESA 2010 sa neobmedzuje na ročné národné účtovníctvo, ale uplatňuje sa takisto na štvrťročné účty a účty kratšieho alebo dlhšieho obdobia. Uplatňuje sa tiež na regionálne účty.

1.11.

ESA 2010 existuje popri SNA 2008 z dôvodu použitia národných účtovných opatrení v EÚ. Členské štáty sú zodpovedné za vypracúvanie a prezentáciu vlastných národných účtov opisujúcich ekonomickú situáciu v ich krajinách. Členské štáty takisto zostavujú súbory účtov, ktoré sa predkladajú Komisii (Eurostatu) ako súčasť programu povinného zasielania údajov na účely kľúčovej sociálnej, hospodárskej a fiškálnej politiky v Únii. Tieto účely zahŕňajú určenie peňažných príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ prostredníctvom „štvrtého zdroja“, pomoc regiónom EÚ prostredníctvom programu štrukturálnych fondov a dohľad nad ekonomickou výkonnosťou členských štátov v rámci postupu pri nadmernom deficite a Paktu stability a rastu.

1.12.

Na to, aby boli odvody a prijaté platby rozdelené podľa opatrení zostavených a prezentovaných prísne konzistentným spôsobom, musia byť ekonomické štatistiky používané na tieto účely zostavené podľa rovnakých pojmov a pravidiel. ESA 2010 je nariadenie, ktorým sa stanovujú pravidlá, definície a klasifikácie, ktoré sa majú uplatňovať pri zostavovaní národných účtov v členských štátoch, ktoré majú byť súčasťou programu prenosu údajov, ako je stanovené v prílohe B k tomuto nariadeniu.

1.13.

Vzhľadom na veľmi veľké peňažné sumy v príspevkovom a dávkovom systéme v EÚ je nutné, aby sa systém merania uplatňoval zhodne v každom členskom štáte. Za takýchto okolností je dôležité, aby sa prijal opatrný prístup k odhadom, ktoré sa nemôžu priamo pozorovať na trhu, a zabránilo sa použitiu postupov na základe modelov na odhad hodnôt v národných účtoch.

1.14.

Pojmy ESA 2010 sú v niektorých prípadoch špecifickejšie a presnejšie ako pojmy v SNA 2008, aby sa zabezpečila čo najväčšia zhoda medzi tými opatreniami členských štátov, ktoré vychádzajú z národných účtov. Výsledkom naliehavej požiadavky na spoľahlivé konzistentné odhady je identifikácia základného súboru národných účtov v EÚ. Tam, kde nie je úroveň konzistentnosti medzi členskými štátmi dostatočná, tieto odhady sú spravidla zahrnuté v tzv. vedľajších účtoch, ktoré obsahujú doplnkové tabuľky a satelitné účty.

1.15.

Jedným z príkladov, keď sa považovalo za potrebné byť opatrný pri vypracúvaní ESA 2010, je oblasť penzijných záväzkov. Hoci je potreba ich merania na účely podpory ekonomických analýz veľká, kritická požiadavka na vytvorenie účtov v EÚ, ktoré by boli konzistentné v čase a priestore, zaväzovala na opatrný prístup.

Globalizácia

1.16.

Čoraz globálnejší charakter ekonomickej činnosti viedol k zvýšeniu medzinárodného obchodu vo všetkých jeho formách a pribudli ďalšie výzvy pre krajiny v oblasti zaznamenávania svojich domácich ekonomík v národných účtoch. Globalizácia je dynamický a mnohorozmerný proces, pri ktorom sa národné zdroje stávajú viac medzinárodne mobilné, zatiaľ čo sa národné ekonomiky dostávajú do čoraz väčšej vzájomnej závislosti. Charakteristickou črtou globalizácie, ktorá potenciálne spôsobuje najviac problémov v meraní národných účtov, je zvyšujúci sa podiel medzinárodných transakcií vykonaných nadnárodnými spoločnosťami, keď sa cezhraničné transakcie uskutočňujú medzi materskými, dcérskymi spoločnosťami a pobočkami. Existujú však aj ďalšie výzvy a úplnejší zoznam otázok súvisiacich s údajmi je nasledujúci:

1.

transferové oceňovanie medzi pridruženými korporáciami (oceňovanie dovozu a vývozu);

2.

nárast poplatkov na spracovanie, ak sa s výrobkami obchoduje cez medzinárodné hranice bez zmeny vlastníctva (tovar na spracovanie) a merchanting;

3.

medzinárodné obchodovanie korporácií a domácností cez internet;

4.

celosvetové obchodovanie a využívanie aktív duševného vlastníctva;

5.

pracovníci pracujúci v zahraničí, ktorí prevádzajú významné sumy rodine na domácom území (remitencie ako časť osobných prevodov);

6.

nadnárodné korporácie, ktoré si organizujú svoju obchodnú činnosť cez národné hranice, aby maximalizovali efektivitu výroby a minimalizovali celkové daňové zaťaženie. To môže byť dôvodom pre umelé usporiadanie korporácií, ktoré nemusí odzrkadľovať ekonomickú realitu;

7.

používanie zahraničných (off-shore) finančných štruktúr (podniky na osobitný účel a iné formy) na zabezpečenie financovania globálnych činností;

8.

opätovný vývoz výrobkov a preprava výrobkov medzi členskými štátmi v EÚ po ich vstupe do Únie (kvázipreprava);

9.

zvyšovanie počtu vzťahov vyplývajúcich z priamych zahraničných investícií a potreba identifikovať a alokovať toky priamych investícií.

1.17.

Zachytenie a presné meranie cezhraničných tokov je z dôvodu všetkých týchto čoraz bežnejších aspektov globalizácie rastúcou výzvou pre národných štatistikov. Napriek komplexným a spoľahlivým systémom zberu a merania položiek v sektore zahraničia (a teda aj v medzinárodných účtoch platobnej bilancie) sa globalizáciou zvýši potreba dodatočného úsilia na udržanie kvality národných účtov pre všetky ekonomiky a zoskupenia ekonomík.

POUŽITIE ESA 2010

Rámec pre analýzu a politiku

1.18.

Systém ESA možno použiť na analýzu a hodnotenie:

a)

štruktúry celej ekonomiky. Príklady použitých typov meraní sú:

1.

pridaná hodnota a zamestnanosť podľa odvetví;

2.

pridaná hodnota a zamestnanosť podľa regiónov;

3.

rozdelenie dôchodkov podľa sektorov;

4.

dovoz a vývoz podľa skupín produktov;

5.

výdavky na konečnú spotrebu podľa účelu a skupín produktov;

6.

tvorba fixného kapitálu a stav fixného kapitálu podľa odvetví;

7.

štruktúra stavov a tokov finančných aktív podľa typu aktív a podľa sektorov;

b)

špecifické časti alebo aspekty ekonomiky, napríklad:

1.

bankovníctvo a financie v národnej ekonomike;

2.

úloha verejnej správy a jej finančná pozícia;

3.

ekonomika konkrétneho regiónu (v porovnaní s ekonomikou krajiny ako celku);

4.

úspory domácností a úroveň zadlženia;

c)

vývoj ekonomiky v čase, napríklad:

1.

analýza tempa rastu HDP;

2.

analýza inflácie;

3.

analýza sezónnosti vo výdavkoch domácností na základe štvrťročných účtov;

4.

analýza meniaceho sa významu jednotlivých typov finančných nástrojov v čase, napríklad zvýšený význam finančných derivátov;

5.

porovnanie odvetvových štruktúr národnej ekonomiky počas dlhšieho časového obdobia;

d)

vzťah danej ekonomiky k ostatným ekonomikám, napríklad:

1.

porovnanie úloh a veľkosti verejnej správy v členských štátoch EÚ;

2.

analýza vzájomnej závislosti medzi ekonomikami EÚ zohľadňujúca členské štáty a ich regióny;

3.

analýza štruktúry a miesta určenia vývozu EÚ;

4.

porovnanie tempa rastu HDP alebo disponibilných dôchodkov na osobu v EÚ a v iných vyspelých ekonomikách.

1.19.

Údaje zo systému ESA majú pre EÚ a jej členské štáty podstatnú úlohu pri formulovaní a monitorovaní ich sociálnej a hospodárskej politiky.

Príklady použitia systému ESA sú:

a)

monitorovanie a usmerňovanie tvorby makroekonomickej a menovej politiky eurozóny a vymedzenie kritérií konvergencie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) v zmysle údajov národných účtov (napríklad tempo rastu HDP);

b)

vymedzenie kritérií postupu pri nadmernom deficite: meranie deficitu verejných financií a verejného dlhu;

c)

poskytovanie finančnej podpory regiónom EÚ: na rozdeľovanie výdavkov fondov medzi regióny sa používa štatistika regionálnych účtov;

d)

určenie vlastných zdrojov rozpočtu EÚ. Tieto zdroje závisia od údajov národných účtov tromi spôsobmi:

1.

celkové zdroje EÚ sa určujú ako percentuálny podiel na súčte hrubých národných dôchodkov (HND) členských štátov;

2.

tretím vlastným zdrojom EÚ je vlastný zdroj založený na DPH. Príspevky členských štátov na tento zdroj sú do značnej miery ovplyvnené údajmi národných účtov, pretože tieto sa používajú na výpočet priemernej sadzby DPH;

3.

relatívna veľkosť príspevkov členských štátov do štvrtého vlastného zdroja EÚ je založená na odhadoch ich hrubého národného dôchodku. Tieto odhady sú základom väčšiny platieb členských štátov.

Charakteristika pojmov ESA 2010

1.20.

Na dosiahnutie rovnováhy medzi potrebami údajov a možnosťami získavania údajov majú pojmy v ESA 2010 niekoľko dôležitých charakteristických znakov, a to, že účty sú:

a)

medzinárodne porovnateľné;

b)

harmonizované s inými sociálnymi a ekonomickými štatistickými systémami;

c)

konzistentné;

d)

operatívne, t. j. v praxi merateľné;

e)

odlišné od väčšiny administratívnych pojmov;

f)

osvedčené a dlhodobo ustálené;

g)

zamerané na opis ekonomického procesu v peňažných a bežne pozorovateľných jednotkách;

h)

schopné uplatnenia v rôznych situáciách a na rôzne účely.

1.21.

Pojmy ESA 2010 sú medzinárodne porovnateľné, pretože:

a)

pojmy ESA 2010 sú konzistentné s pojmami uvedenými v celosvetových usmerneniach o národnom účtovníctve, t. j. SNA 2008;

b)

ESA 2010 je pre členské štáty štandardom pri predkladaní údajov národných účtov všetkým medzinárodným organizáciám;

c)

medzinárodná porovnateľnosť pojmov je kľúčová pri porovnávaní štatistík rôznych krajín.

1.22.

Pojmy ESA 2010 sú harmonizované s pojmami v iných sociálnych a ekonomických štatistikách, pretože ESA 2010 využíva pojmy a klasifikácie [napríklad Štatistická klasifikácia ekonomických činností v Európskej únii NACE Rev. 2 (2)], ktoré sa používajú na iné sociálne a ekonomické štatistiky členských štátov, napríklad štatistiky priemyselnej výroby, štatistiky zahraničného obchodu a štatistiky zamestnanosti; rozdiely v pojmoch boli minimalizované. Navyše pojmy a klasifikácie v ESA 2010 sú harmonizované s pojmami a klasifikáciami Organizácie Spojených národov.

Táto harmonizácia so sociálnymi a ekonomickými štatistikami napomáha prepojenie a porovnávanie príslušných čísel tak, aby bolo možné zabezpečiť kvalitu údajov národných účtov. Okrem toho informácie obsiahnuté v týchto osobitných štatistikách môžu byť lepšie prepojené na všeobecné štatistiky národnej ekonomiky.

1.23.

Spoločné pojmy používané v celom národnom účtovnom rámci a iných sociálnych a ekonomických štatistických systémoch umožňujú odvodzovať konzistentné merania. Napríklad takto možno vypočítať nasledujúce pomery:

a)

údaje o produktivite, ako je pridaná hodnota na odpracovanú hodinu (tieto údaje si vyžadujú konzistentnosť medzi pojmami pridaná hodnota a odpracované hodiny);

b)

národný disponibilný dôchodok na osobu (tento pomer si vyžaduje konzistentnosť medzi pojmami národný disponibilný dôchodok a meranie obyvateľstva);

c)

tvorba fixného kapitálu ako percento stavu fixného kapitálu (tento pomer si vyžaduje konzistentnosť medzi definíciami týchto tokov a stavov);

d)

deficit verejných financií a verejný dlh ako percentá hrubého domáceho produktu (tieto údaje si vyžadujú konzistentnosť medzi pojmami deficit verejných financií, verejný dlh a hrubý domáci produkt).

Vnútorná konzistentnosť pojmov umožňuje odvodenie odhadov z rezídua (zvyšku), napríklad úspory možno odhadnúť ako rozdiel medzi disponibilným dôchodkom a výdavkami na konečnú spotrebu.

1.24.

Pojmy v ESA 2010 sa uplatňujú so zreteľom na zber údajov a meranie. Operatívny charakter sa ukazuje niekoľkými spôsobmi v usmernení k tvorbe účtov:

a)

činnosti alebo položky sa opisujú iba vtedy, ak sú významné z hľadiska veľkosti. Napríklad produkcia výrobkov vo vlastnej réžii domácnosťami, ako napríklad tkanie látok a výroba keramických výrobkov, sa nezaznamenáva ako produkcia, pretože takáto produkcia nie je v krajinách EÚ významná;

b)

niektoré pojmy sú sprevádzané usmernením o spôsobe ich odhadu. Napríklad pri definovaní spotreby fixného kapitálu sa odkazuje na rovnomerné (lineárne) odpisovanie. Pri odhade stavu fixného kapitálu sa v prípade chýbajúcich priamych informácií o stave fixných aktív má uplatniť metóda permanentnej inventarizácie. Ďalším príkladom je ocenenie produkcie vo vlastnej réžii: táto produkcia je v zásade oceňovaná základnými cenami, ale ak je to potrebné, môže byť oceňovanie základnými cenami upravené pripočítaním rôznych relevantných nákladov;

c)

prijali sa niektoré konvencie. Napríklad kolektívne služby poskytované verejnou správou sa klasifikujú ako výdavky na konečnú spotrebu.

1.25.

Priamy zber údajov potrebných pre národné účty však nemusí byť jednoduchý, keďže základné pojmy sa zvyčajne rozchádzajú s pojmami, ktoré tvoria základ administratívnych zdrojov údajov. Príkladom administratívnych zdrojov sú podnikateľské účty, záznamy rôznych typov daní (DPH, daň z príjmu fyzických osôb, dovozné poplatky atď.), údaje o sociálnom zabezpečení a údaje od dozorných rád v bankovníctve a poisťovníctve. Tieto administratívne údaje slúžia ako vstupy pre zostavovanie národných účtov. Vo všeobecnosti sú prispôsobené tak, aby boli v súlade s ESA.

Pojmy v ESA sa zvyčajne odlišujú od ich administratívnych náprotivkov v tom, že:

a)

administratívne pojmy sa v jednotlivých krajinách odlišujú. Následkom toho nemožno dosiahnuť medzinárodnú porovnateľnosť prostredníctvom administratívnych pojmov;

b)

administratívne pojmy sa menia v čase. Následkom toho nemožno dosiahnuť porovnateľnosť prostredníctvom administratívnych pojmov;

c)

pojmy tvoriace základ administratívnych zdrojov údajov zvyčajne nie sú v súlade s rozličnými administratívnymi systémami. Spájanie a porovnávanie údajov, ktoré je kľúčové pre zostavovanie údajov národných účtov, je však možné iba s konzistentným súborom pojmov;

d)

administratívne pojmy nie sú spravidla optimálne pre ekonomické analýzy a hodnotenie hospodárskej politiky.

1.26.

Napriek tomu však administratívne zdroje údajov celkom uspokojivo spĺňajú potreby národných účtov a iných štatistík, pretože:

a)

pojmy a klasifikácie pôvodne vytvorené na štatistické účely sú takisto prijaté na administratívne účely, napríklad klasifikácia výdavkov verejnej správy podľa typu;

b)

administratívne zdroje údajov výslovne zohľadňujú potreby štatistiky na (samostatné) údaje; platí to napríklad pre systém Intrastat, ktorý poskytuje informácie o dodávkach výrobkov medzi členskými štátmi.

1.27.

Hlavné pojmy ESA sú osvedčené a dlhodobo ustálené, pretože:

a)

už mnoho rokov sú schválené ako medzinárodný štandard;

b)

v niekoľkých po sebe nasledujúcich medzinárodných metodikách k národnému účtovníctvu sa mení veľmi málo základných pojmov.

Táto koncepčná kontinuita znižuje potrebu prepočítavať časové rady. Navyše znižuje zraniteľnosť pojmov voči národnému a medzinárodnému politickému tlaku. Z týchto dôvodov údaje z národných účtov dokázateľne slúžia ako objektívna databáza pre hospodársku politiku a analýzy.

1.28.

Pojmy v ESA 2010 sú zamerané na opis ekonomických procesov v peňažných a bežne pozorovateľných jednotkách. Stavy a toky, ktoré nie sú bežne pozorovateľné v peňažných jednotkách alebo ktoré nemajú jasný peňažný ekvivalent, sa v ESA nezaznamenávajú.

Tento princíp sa dôkladne neuplatňoval, pretože treba brať do úvahy aj požiadavku konzistentnosti a potrieb používateľov. Napríklad konzistentnosť si vyžaduje, aby sa hodnota kolektívnych služieb poskytovaných verejnou správou zaznamenávala ako produkcia, pretože vyplácanie odmien zamestnancov a nákup všetkých druhov výrobkov a služieb verejnou správou sú bežne pozorovateľné v peňažných jednotkách. Okrem toho na účely ekonomickej analýzy a politiky sa opisom kolektívnych služieb verejnej správy vo vzťahu k zvyšku národnej ekonomiky zvyšuje užitočnosť národných účtov ako celku.

1.29.

Rozsah pojmov v ESA môže byť ilustrovaný na niektorých dôležitých hraničných prípadoch.

Do vymedzenia rozsahu produkcie ESA (pozri odseky 3.07 až 3.09) spadajú nasledujúce prípady:

a)

produkcia individuálnych a kolektívnych služieb verejnou správou;

b)

produkcia služieb bývania vo vlastnej réžii realizovaná vlastníkmi-užívateľmi;

c)

produkcia výrobkov na vlastnú konečnú spotrebu, napríklad poľnohospodárskych výrobkov;

d)

výstavba vo vlastnej réžii vrátane výstavby vykonávanej domácnosťami;

e)

produkcia služieb realizovaná plateným personálom domácností;

f)

chov rýb na rybích farmách;

g)

produkcia zakázaná podľa právnych predpisov, pokiaľ všetky jednotky zahrnuté do transakcie do nej vstupujú dobrovoľne;

h)

produkcia, z ktorej sa daňovým orgánom nepriznávajú celé príjmy, napríklad tajná výroba textílií.

1.30.

Do vymedzenia rozsahu produkcie nespadajú nasledujúce prípady a nezaznamenávajú sa v ESA:

a)

domáce a osobné služby produkované a spotrebúvané v tej istej domácnosti, napríklad upratovanie, príprava jedál alebo starostlivosť o chorých alebo starých ľudí;

b)

dobrovoľné služby, ktoré nevedú k produkcii výrobkov, napríklad starostlivosť o ľudí a upratovanie bez odplaty;

c)

prirodzené množenie rýb na otvorenom mori.

1.31.

ESA zaznamenáva všetky výstupy vyplývajúce z produkcie v rámci vymedzenia rozsahu produkcie. Produkcia pomocných činností sa však nezaznamenáva. Všetky vstupy spotrebované pri pomocnej činnosti sa považujú za vstupy činnosti, ktorú podporujú. Ak je podnik, ktorý vykonáva iba pomocné činnosti, štatisticky pozorovateľný, keďže samostatné účty pre produkciu, ktorú vykonáva, sú bežne dostupné, alebo ak sa nachádza v geograficky odlišnej lokalite ako podnik, pre ktorý vykonáva činnosti, musí sa zaznamenávať ako samostatná jednotka a zadeliť do odvetvovej klasifikácie v národných a regionálnych účtoch, ktorá zodpovedá jeho hlavnej činnosti. V prípade, ak vhodné základné údaje nie sú dostupné, produkcia pomocnej činnosti sa môže odhadnúť podľa súčtu nákladov.

1.32.

Ak sa činnosti považujú za produkciu a ich výstup sa zaznamenáva, potom sa takisto zaznamenáva aj s nimi spätý dôchodok, zamestnanosť, konečná spotreba atď. Napríklad keďže produkcia služieb bývania vo vlastnej réžii realizovaná vlastníkmi-užívateľmi sa zaznamenáva ako produkcia, zaznamenáva sa aj dôchodok a výdavky na konečnú spotrebu, ktoré týmto vlastníkom-užívateľom takto vznikajú. Keďže podľa definície pri produkcii služieb obytných jednotiek obývaných vlastníkmi nedochádza k vstupu práce, žiadna zamestnanosť sa nezaznamenáva. Takto sa udržiava konzistentnosť so systémom štatistiky práce, kde sa pre vlastníctvo obytných jednotiek nezaznamenáva žiadna zamestnanosť. Opačný prípad nastane, keď sa činnosti nezaznamenávajú ako produkcia: domáce služby produkované a spotrebúvané v rámci tej istej domácnosti nevytvárajú dôchodok a výdavky na konečnú spotrebu a nesúvisí s nimi žiadna zamestnanosť.

1.33.

ESA takisto stanovuje konvencie týkajúce sa:

a)

ocenenia produkcie verejnej správy;

b)

ocenenia produkcie poisťovacích služieb a nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovania;

c)

zaznamenávania kolektívnych služieb poskytovaných verejnou správou ako výdavkov na konečnú spotrebu, a nie ako medzispotreby.

Klasifikácia podľa sektorov

1.34.

Sektorové účty sa vytvárajú zaraďovaním jednotiek do sektorov, čo umožňuje vykazovať transakcie a bilančné položky účtov podľa sektorov. Vykazovanie podľa sektorov odhaľuje na účely hospodárskej a fiškálnej politiky mnohé kľúčové miery. Hlavnými sektormi sú domácnosti, verejná správa, korporácie (finančné a nefinančné), neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD) a zahraničie.

Rozlíšenie medzi trhovou a netrhovou činnosťou je dôležité. Subjekt kontrolovaný verejnou správou, ktorý je preukázateľne trhovou korporáciou, sa zaraďuje do sektora korporácií, mimo sektora verejnej správy. Úroveň deficitu a dlhu korporácie nebude preto súčasťou deficitu a dlhu verejnej správy.

1.35.

Je dôležité, aby boli stanovené jasné a spoľahlivé kritériá na zaradenie subjektov do sektorov.

Verejný sektor sa skladá zo všetkých inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú rezidentmi v danom hospodárstve a ktoré sú kontrolované vládou. Súkromný sektor sa skladá zo všetkých ostatných rezidentských jednotiek.

Tabuľka 1.1 stanovuje kritériá, ktoré sa používajú na rozlíšenie medzi verejným a súkromným sektorom a v rámci verejného sektora medzi sektorom verejnej správy a sektorom verejných korporácií a v rámci súkromného sektora medzi sektorom NZISD a sektorom súkromných korporácií.

Tabuľka 1.1

Kritériá

Kontrola verejnou správou

(verejný sektor)

Súkromná kontrola

(súkromný sektor)

Netrhová produkcia

verejná správa

NZISD

Trhová produkcia

verejné korporácie

súkromné korporácie

1.36.

Kontrola je definovaná ako schopnosť určovať všeobecnú politiku alebo program inštitucionálnej jednotky. Ďalšie podrobnosti týkajúce sa vymedzenia kontroly sú uvedené v odsekoch 2.35 až 2.39.

1.37.

Rozlišovanie medzi trhovou a netrhovou činnosťou, a pri subjektoch verejného sektora ich zaradenie do sektora verejnej správy alebo sektora korporácií, sa vykonáva podľa nasledujúceho pravidla:

Činnosť sa považuje za trhovú vtedy, keď sa s príslušnými výrobkami a službami obchoduje za týchto podmienok:

1.

predajcovia sa snažia dlhodobo maximalizovať svoje zisky voľným predajom výrobkov a služieb na trhu komukoľvek, kto je pripravený zaplatiť požadovanú cenu;

2.

kupujúci sa snažia maximalizovať svoj úžitok pri svojich obmedzených zdrojoch tým, že si nakupujú podľa toho, ktoré produkty najlepšie spĺňajú ich potreby pri ponúkanej cene;

3.

efektívne trhy existujú tam, kde predávajúci a kupujúci majú prístup na trh a informácie o ňom. Efektívny trh môže fungovať dokonca aj v prípade, ak tieto podmienky nie sú úplne splnené.

1.38.

Podrobnosti koncepčného rámca ESA ponúkajú príležitosť na pružnosť: niektoré pojmy nie sú v ESA výslovne uvedené, napriek tomu ich možno z neho ľahko odvodiť. Príkladom je vytvorenie nových sektorov reorganizáciou subsektorov definovaných v ESA.

1.39.

Pružnosť takisto existuje prostredníctvom možnosti zaviesť dodatočné kritériá, ktoré nie sú v rozpore s logikou systému. Tieto kritériá môžu napríklad umožniť vytvorenie subsektorových účtov podľa miery zamestnanosti pre produkčné jednotky alebo podľa výšky dôchodkov pre domácnosti. Pre zamestnanosť možno zaviesť subklasifikáciu podľa úrovne vzdelania, veku a pohlavia.

Satelitné účty

1.40.

Z dôvodu určitých potrieb špecifických údajov by sa mali vytvoriť samostatné satelitné účty.

Napríklad:

a)

matice sociálneho účtovníctva (Social Accounting Matrices – SAM);

b)

úloha cestovného ruchu v národnej ekonomike;

c)

analýza nákladov a financovania zdravotníctva;

d)

uznanie výskumu a vývoja ako tvorby kapitálu duševného vlastníctva;

e)

uznanie ľudského kapitálu ako aktíva v národnej ekonomike;

f)

analýza príjmov a výdavkov domácností na základe mikroorientovaných koncepcií príjmov a výdavkov;

g)

vzťah medzi životným prostredím a ekonomikou;

h)

produkcia v rámci domácností;

i)

analýza zmien blahobytu;

j)

analýza rozdielov medzi údajmi z národných účtov a podnikateľských účtov a ich vplyv na akciové trhy a burzy;

k)

odhad daňových príjmov.

1.41.

Satelitné účty uspokojujú takéto potreby údajov tým, že:

a)

poskytnú viac podrobností tam, kde je to nevyhnutné, a naopak, vynechajú nadbytočné detaily;

b)

rozšíria rozsah pôsobnosti účtovného rámca dodaním nepeňažných informácií napríklad o znečistení a environmentálnych aktívach;

c)

zmenia niektoré základné pojmy napríklad tým, že rozšíria pojem tvorby kapitálu zahrnutím výdavkov na vzdelávanie.

1.42.

Matica sociálneho účtovníctva (SAM) je maticové zobrazenie, ktoré znázorňuje väzby medzi tabuľkami dodávok a použitia a sektorovými účtami. SAM poskytuje dodatočné informácie o úrovni a zložení zamestnanosti prostredníctvom ďalšieho členenia odmien zamestnancov podľa typu zamestnanej osoby. Toto ďalšie členenie sa vzťahuje na použitie pracovnej sily podľa odvetví, ako je znázornené v tabuľkách použitia, ako aj na ponuku pracovnej sily podľa socioekonomických podskupín, ako je znázornené na účte rozdelenia prvotných dôchodkov pre subsektory sektora domácností. Týmto spôsobom sa systematicky znázorňuje ponuka a použitie rôznych kategórií pracovnej sily.

1.43.

V satelitných účtoch sú zachované všetky základné pojmy a klasifikácie ústredného rámca ESA 2010. Zmeny pojmov sa zavádzajú iba vtedy, ak je to účelom satelitného účtu. V takýchto prípadoch satelitný účet takisto obsahuje tabuľku znázorňujúcu väzbu medzi hlavnými agregátmi v satelitnom účte a agregátmi v ústrednom rámci. Týmto spôsobom si ústredný rámec zachováva svoju úlohu referenčného rámca a súčasne sa riešia aj špecifickejšie potreby.

1.44.

Ústredný rámec vo všeobecnosti nezahŕňa meranie stavov a tokov, ktoré nie sú bežne pozorovateľné v peňažných jednotkách (alebo sú bez jasného peňažného ekvivalentu). Analýza takýchto stavov a tokov sa z dôvodu ich charakteru zvyčajne dobre vykonáva zostavením štatistík v nepeňažnom vyjadrení, napríklad:

a)

produkcia v rámci domácností môže byť opísaná v hodinách vymedzených na alternatívne využitie;

b)

vzdelávanie možno opísať podľa typu vzdelávania, počtu žiakov, priemerného počtu rokov vzdelávania pred získaním diplomu atď.;

c)

vplyvy znečisťovania sa môžu opísať pomocou zmien počtu žijúcich druhov, zdravia stromov v lese, objemov odpadu, množstva oxidu uhoľnatého a radiácie atď.

1.45.

Satelitné účty umožňujú prepojiť takéto štatistiky v nepeňažných jednotkách s národnými účtami v ústrednom rámci. Prepojenie je možné vďaka použitiu klasifikácií zavedených v ústrednom rámci pre takéto nepeňažné štatistiky, napríklad klasifikácie podľa typu domácností alebo klasifikácie podľa odvetví. Takýmto spôsobom sa vytvorí konzistentný rozšírený rámec. Tento rámec môže potom slúžiť ako databáza pre analýzu a hodnotenie interakcií medzi premennými v ústrednom rámci a medzi premennými v rozšírenej časti.

1.46.

Ústredný rámec a jeho hlavné agregáty neopisujú zmeny blahobytu. Rozšírené účty môžu obsahovať aj imputované peňažné hodnoty, napríklad:

a)

domácich a osobných služieb produkovaných a spotrebúvaných v rámci tej istej domácnosti;

b)

zmien vo voľnom čase;

c)

výhod a nevýhod mestského života;

d)

nerovností v rozdelení dôchodkov jednotlivcov.

1.47.

Rozšírenými účtami sa môže takisto zmeniť klasifikácia konečných výdavkov na neželané nevyhnutné účely (napríklad na obranu) na medzispotrebu, t. j. neprispievajúce k blahobytu. Podobne škody spôsobené povodňami a inými prírodnými katastrofami môžu byť klasifikované ako medzispotreba, t. j. ako zníženie blahobytu (v absolútnom zmysle). Takýmto spôsobom by bolo možné vytvoriť veľmi hrubý a veľmi nedokonalý ukazovateľ zmien blahobytu. Blahobyt má však mnoho rozmerov, z ktorých väčšinu nie je najlepšie vyjadrovať v peňažných kategóriách. Lepším riešením merania blahobytu je preto použiť pre každú veličinu samostatné ukazovatele a merné jednotky. Ukazovateľom by mohla byť napríklad úmrtnosť dojčiat, stredná dĺžka života, miera gramotnosti dospelých a národný dôchodok na obyvateľa. Tieto ukazovatele by mohli byť začlenené do satelitného účtu.

1.48.

S cieľom dosiahnuť konzistentný, medzinárodne porovnateľný rámec sa administratívne pojmy v ESA nevyužívajú. Na rozličné národné účely však môže byť získavanie údajov na základe administratívnych pojmov veľmi užitočné. Napríklad pre odhady daňových príjmov sa vyžadujú štatistiky zdaniteľného príjmu. Takéto štatistiky možno realizovať pomocou určitých úprav štatistiky národných účtov.

1.49.

Podobný prístup možno zvoliť pri pojmoch používaných v národnej ekonomickej politike napríklad pre:

a)

pojem inflácie používaný pri zvyšovaní starobných dôchodkov, dávok v nezamestnanosti alebo odmien zamestnancov vo verejnej službe;

b)

pojmy daní, sociálnych príspevkov, verejného a kolektívneho sektora používaných v diskusiách o optimálnej veľkosti kolektívneho sektora;

c)

pojem „strategických“ sektorov/odvetví používaný v národnej ekonomickej politike alebo ekonomickej politike EÚ;

d)

pojem „podnikateľských investícií“ používaný v národnej ekonomickej politike;

e)

tabuľku znázorňujúcu úplné zaznamenávanie starobných dôchodkov.

Satelitné účty alebo doplňujúce tabuľky môžu napĺňať potreby takýchto údajov.

ESA 2010 a SNA 2008

1.50.

ESA 2010 vychádza z koncepcie SNA 2008, ktorý poskytuje usmernenia pre národné účtovníctvo pre všetky krajiny sveta. Napriek tomu však medzi ESA 2010 a SNA 2008 existuje niekoľko rozdielov:

a)

rozdiely v prezentácii:

1.

v ESA 2010 sú samostatné kapitoly venované transakciám s produktmi, rozdeľovacím transakciám a finančným transakciám. V SNA 2008 sa, naopak, tieto transakcie opisujú v kapitolách zoradených podľa účtu, napríklad kapitolách venovaných účtu produkcie, účtu prvotného rozdelenia dôchodkov, kapitálovému účtu a účtu zahraničia;

2.

ESA 2010 opisuje pojem tak, že poskytuje jeho definíciu a uvedie, čo je zahrnuté a čo je vylúčené. SNA 2008 zvyčajne opisuje pojmy všeobecnejšie a vysvetľuje logiku prijatých konvencií;

b)

pojmy ESA 2010 sú v niekoľkých prípadoch konkrétnejšie a presnejšie ako pojmy SNA 2008:

1.

SNA 2008 neobsahuje špecifické kritériá na rozlišovanie trhovej a netrhovej produkcie a produkcie na vlastnú konečnú spotrebu. Prostredníctvom ESA sa preto zaviedlo podrobnejšie usmernenie s cieľom zaistiť jednotný prístup;

2.

v ESA 2010 sa predpokladá, že niekoľko typov domácej výroby výrobkov, ako je tkanie látok a výroba nábytku, nie sú významné v členských štátoch, a preto ich netreba zaznamenávať;

3.

ESA 2010 poukazuje na inštitucionálne sústavy v EÚ, ako je systém Intrastat na zaznamenávanie tokov výrobkov v rámci EÚ a príspevkov členských štátov do EÚ;

4.

ESA 2010 obsahuje klasifikácie špecifické pre EÚ, napríklad klasifikáciu produktov podľa činností (CPA) (3) pre produkty a NACE Rev. 2 pre odvetvia (obe sú harmonizované so zodpovedajúcimi klasifikáciami OSN);

5.

ESA 2010 obsahuje dodatočnú klasifikáciu pre všetky zahraničné transakcie: tieto sú rozdelené na transakcie medzi rezidentmi EÚ a transakcie s rezidentmi mimo EÚ;

6.

ESA 2010 obsahuje iné usporiadanie subsektorov SNA 2008 pre sektor finančných korporácií, tak aby boli splnené potreby európskej menovej únie. ESA 2010 môže byť konkrétnejší než SNA 2008, pretože ESA 2010 sa primárne vzťahuje na členské štáty. Aj z hľadiska potreby údajov v Únii by mal byť ESA konkrétnejší.

ESA 2010 a ESA 95

1.51.

ESA 2010 je od ESA 95 odlišný v rozsahu, ako aj pojmoch. Väčšina rozdielov zodpovedá rozdielom medzi SNA 1993 a SNA 2008. Hlavné rozdiely sú:

a)

uznanie výskumu a vývoja ako tvorby kapitálu, ktorý vedie k tvorbe aktív duševného vlastníctva. Táto zmena sa bude zaznamenávať na satelitnom účte a zahrnie sa do základných účtov, keď bude zrejmá dostatočná spoľahlivosť a harmonizácia meraní medzi členskými štátmi;

b)

výdavky na zbrojné systémy, ktoré spĺňajú všeobecnú definíciu aktív, sú klasifikované ako tvorba fixného kapitálu namiesto medzispotreby;

c)

pre trhovú produkciu sa zaviedol analytický pojem kapitálové služby, takže sa môže vytvoriť doplňujúca tabuľka, ktorá ich zobrazí ako zložku pridanej hodnoty;

d)

rozšírili sa hranice finančných aktív tak, aby zahŕňali širší rozsah zmlúv o finančných derivátoch;

e)

nové pravidlá na zaznamenávanie nárokov na dôchodok. Do účtov sa zaviedla doplňujúca tabuľka, ktorá umožní zaznamenávanie odhadov všetkých nárokov v sociálnom zabezpečení, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je zabezpečené ich financovanie. Táto tabuľka poskytuje všetky informácie, ktoré sú potrebné na komplexnú analýzu, a ukazuje nároky a s nimi súvisiace toky za všetky súkromné a verejné dôchodkové systémy bez ohľadu na zabezpečenie ich financovania vrátane penzijných systémov sociálneho zabezpečenia;

f)

zovšeobecnilo sa uplatňovanie pravidiel o zmene vlastníctva výrobkov, čo vyústilo do zmien v zaznamenávaní merchantingu a výrobkov zasielaných na spracovanie, a to v zahraničí aj v domácej ekonomike. Výsledkom je, že výrobok zasielaný do zahraničia sa zaznamená v čistom vyjadrení oproti hrubému vyjadreniu v SNA 1993 a ESA 95. Táto zmena má významný vplyv na zaznamenávanie takýchto činností v rámci dodávok a použitia;

g)

viac usmernenia sa poskytuje v oblasti finančných korporácií vo všeobecnosti a osobitne pri subjektoch založených na osobitné účely (special purpose entities, SPE). Zmenilo sa zaobchádzanie so zahraničnými SPE kontrolovanými verejnou správou, tak aby sa zaistilo vykazovanie ich záväzkov na účtoch verejného sektora;

h)

objasnil sa režim superdividend vyplácaných verejnými korporáciami, t. j. majú sa považovať za mimoriadne platby a výber z vlastného imania;

i)

stanovili sa princípy zaobchádzania s verejno-súkromnými partnerstvami a rozšírilo sa zaobchádzanie s reštrukturalizačnými agentúrami;

j)

objasnili sa transakcie medzi verejnou správou a verejnými korporáciami a s nástrojmi sekuritizácie s cieľom zlepšiť zaznamenávanie položiek, ktoré by významne mohli ovplyvniť verejný dlh;

k)

objasnilo sa zaobchádzanie so zárukami za pôžičky a zaviedlo sa nové zaznamenávanie štandardizovaných záruk za pôžičky, ako sú napríklad záruky za vývozné úvery alebo záruky za študentské pôžičky. Nové zaznamenávanie značí, že na účtoch by sa malo vykázať finančné aktívum a záväzok v rozsahu pravdepodobne uplatnených záruk.

1.52.

Zmeny v ESA 2010 v porovnaní s ESA 95 nie sú obmedzené na koncepčné zmeny. Zásadné rozdiely sú v rozsahu pôsobnosti, v nových kapitolách o satelitných účtoch, účtoch verejného sektora a účtoch zahraničia. Okrem toho boli takisto významne rozšírené kapitoly o štvrťročných účtoch a regionálnych účtoch.

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY ESA 2010 AKO SYSTÉMU

1.53.

Hlavnými charakteristickými znakmi systému sú:

a)

štatistické jednotky a ich zoskupenia;

b)

toky a stavy;

c)

systém účtov a agregátov;

d)

systém input-output tabuliek.

Štatistické jednotky a ich zoskupenia

1.54.

Systém ESA 2010 používa dva typy jednotiek a dva zodpovedajúce spôsoby ďalšieho členenia ekonomiky, ktoré sú úplne odlišné a slúžia na samostatné analytické účely.

1.55.

Prvý účel – opis dôchodkov, výdavkov, finančných tokov a súvahových účtov – sa dosahuje zoskupením inštitucionálnych jednotiek do sektorov na základe ich hlavných funkcií, správania a cieľov.

1.56.

Druhý účel – opis procesov produkcie a input-output analýza – sa dosahuje systémom zoskupovania miestnych činnostných jednotiek (local kind-of activity units – miestne KAU) do odvetví na základe typu ich činnosti. Činnosť je charakterizovaná vstupom produktov, výrobným procesom a výstupom produktov.

Inštitucionálne jednotky a sektory

1.57.

Inštitucionálne jednotky sú ekonomické subjekty, ktoré sú oprávnené vlastniť výrobky a aktíva, prijímať záväzky a zapájať sa do ekonomických činností a transakcií s inými jednotkami. Na účely systému ESA 2010 sú inštitucionálne jednotky zoskupené do piatich vzájomne sa vylučujúcich domácich inštitucionálnych sektorov:

a)

nefinančné korporácie;

b)

finančné korporácie;

c)

verejná správa;

d)

domácnosti;

e)

neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam.

Týchto päť sektorov tvorí spolu celkovú domácu ekonomiku. Každý sektor je zároveň rozdelený do subsektorov. Systém ESA 2010 umožňuje vytvoriť kompletný súbor tokových účtov a súvahových účtov, ktoré možno zostaviť za každý sektor a subsektor, ako aj za celú ekonomiku. Nerezidentské jednotky môžu byť s týmito piatimi domácimi sektormi vo vzájomnej interakcii, pričom tieto vzájomné interakcie sa vykazujú medzi piatimi domácimi sektormi a šiestym inštitucionálnym sektorom: sektorom zahraničia.

Miestne KAU a odvetvia

1.58.

Keď inštitucionálne jednotky realizujú viac ako jednu činnosť, musia byť rozdelené podľa druhu činnosti. Vytvorenie takejto prezentácie umožňujú miestne KAU.

Miestna KAU zoskupuje všetky časti inštitucionálnej jednotky v jej úlohe výrobcu, ktoré sa nachádzajú na jednom mieste alebo blízkych miestach a ktoré prispievajú k výkonu činnosti na (4-miestnej) klasifikačnej úrovni NACE Rev. 2.

1.59.

Miestne KAU sú registrované pre každú vedľajšiu činnosť; ak však nie sú dostupné účtovné dokumenty, ktoré sú potrebné na samostatné opísanie takýchto činností, miestna KAU bude zahŕňať niekoľko vedľajších činností. Skupina všetkých miestnych KAU zaoberajúcich sa rovnakým alebo podobným druhom činnosti vytvára odvetvie.

Inštitucionálna jednotka obsahuje jednu alebo viac miestnych KAU; miestna KAU patrí iba pod jednu inštitucionálnu jednotku.

1.60.

Pre analýzu výrobného procesu sa využíva analytická výrobná jednotka. Táto jednotka je pozorovateľná iba vtedy, ak miestna KAU vyrába jeden druh produktu a nevykonáva žiadnu vedľajšiu činnosť. Takáto jednotka sa označuje ako jednotka homogénnej produkcie. Zoskupenia takýchto jednotiek tvoria homogénne odvetvia.

Rezidentské a nerezidentské jednotky, národná ekonomika a zahraničie

1.61.

Národná ekonomika je definovaná v zmysle rezidentských jednotiek. Jednotka je rezidentskou jednotkou krajiny vtedy, keď má centrum hlavného ekonomického záujmu na ekonomickom území tejto krajiny, to znamená, keď sa zapája do ekonomických činností na tomto území dlhší čas (jeden alebo viac rokov). Inštitucionálne sektory uvedené v odseku 1.57 sú skupinami rezidentských inštitucionálnych jednotiek.

1.62.

Rezidentské jednotky sa zapájajú do transakcií s nerezidentskými jednotkami (t. j. jednotkami, ktoré sú rezidentmi v iných ekonomikách). Tieto transakcie sú zahraničnými transakciami ekonomiky a zachytávajú sa na účte zahraničia. Takže zahraničie zohráva podobný význam ako inštitucionálny sektor, hoci nerezidentské jednotky sú začlenené iba vtedy, ak sa zúčastňujú na transakciách s rezidentskými inštitucionálnymi jednotkami.

1.63.

Fiktívne rezidentské jednotky, v systéme ESA 2010 považované za inštitucionálne jednotky, sú definované ako:

a)

tie časti nerezidentských jednotiek, ktoré majú centrum hlavného ekonomického záujmu (zvyčajne sa zúčastňujú na ekonomických transakciách počas jedného alebo viacerých rokov) na ekonomickom území krajiny;

b)

nerezidentské jednotky, ktoré vo vlastnom mene vlastnia pôdu alebo budovy na ekonomickom území krajiny, avšak iba v zmysle transakcií týkajúcich sa tejto pôdy alebo budov.

Toky a stavy

1.64.

Zaznamenávajú sa dva základné druhy informácií: toky a stavy.

Toky sa vzťahujú na činnosti a dôsledky udalostí, ktoré sa uskutočnili v rámci daného časového obdobia, zatiaľ čo stavy sa vzťahujú na daný časový moment.

Toky

1.65.

Toky odzrkadľujú tvorbu, transformáciu, zmenu, prevod alebo zánik ekonomickej hodnoty. Zahŕňajú zmeny v hodnote aktív a pasív inštitucionálnej jednotky. Ekonomické toky sú dvojaké: transakcie a ostatné zmeny aktív.

Transakcie sa uvádzajú na všetkých účtoch a v tabuľkách, kde sa objavujú toky, s výnimkou účtu ostatných zmien objemu aktív a účtu precenenia. Ostatné zmeny aktív sa zaznamenávajú iba na týchto dvoch účtoch.

Základné transakcie a ostatné toky sú zoskupené do relatívne malého počtu typov podľa ich povahy.

Transakcie

1.66.

Transakcia je ekonomický tok, ktorý je interakciou medzi inštitucionálnymi jednotkami na základe vzájomnej dohody alebo je činnosťou v rámci inštitucionálnej jednotky, ktorú je vhodné považovať za transakciu, pretože jednotka funguje v dvoch rozličných úlohách. Transakcie sú rozdelené do štyroch hlavných skupín:

a)

transakcie s produktmi: opisujú pôvod (domáca produkcia alebo dovoz) a použitie (medzispotreba, konečná spotreba, tvorba kapitálu – zahŕňajúca spotrebu fixného kapitálu – alebo vývoz) produktov;

b)

rozdeľovacie transakcie: opisujú to, ako sa pridaná hodnota vytvorená produkciou rozdeľuje medzi pracovnú silu, kapitál a verejnú správu, ako aj znovurozdeľovanie dôchodkov a majetku (dane z príjmu a majetku a ostatné transfery);

c)

finančné transakcie: opisujú čistý prírastok finančných aktív alebo čistý vznik pasív pre každý druh finančného nástroja. Takéto transakcie sa vyskytujú ako súvzťažné transakcie nefinančných transakcií a ako transakcie zahŕňajúce iba finančné nástroje;

d)

transakcie nezahrnuté vo vyššie uvedených troch skupinách: nadobudnutie mínus úbytok nefinančných neprodukovaných aktív.

Vlastnosti transakcií

Interakcie verzus transakcie v rámci jednotky

1.67.

Väčšina transakcií je interakciou medzi dvoma alebo viacerými inštitucionálnymi jednotkami. Systém ESA 2010 však zaznamenáva niektoré procesy v rámci inštitucionálnych jednotiek ako transakcie. Účelom zaznamenávania týchto transakcií v rámci jednotky je poskytnúť analyticky užitočnejší obraz o produkcii, konečnom použití a nákladoch.

1.68.

Spotreba fixného kapitálu, ktorú systém ESA 2010 zaznamenáva ako náklady, je transakciou v rámci jednotky. Väčšina ostatných transakcií v rámci jednotky sú transakcie s produktmi, ktoré sa zvyčajne zaznamenávajú vtedy, keď sa inštitucionálne jednotky fungujúce ako výrobcovia aj koneční spotrebitelia rozhodnú spotrebovať časť svojej produkcie. Toto je často prípad domácností a verejnej správy.

1.69.

Zaznamenáva sa celá vlastná vytvorená produkcia použitá na konečnú spotrebu v rámci tej istej inštitucionálnej jednotky. Vlastná produkcia použitá na medzispotrebu v rámci tej istej inštitucionálnej jednotky sa zaznamenáva iba vtedy, keď sa produkcia a medzispotreba uskutočňujú v odlišných miestnych KAU v rámci rovnakej inštitucionálnej jednotky. Produkcia vyprodukovaná a použitá ako medzispotreba v rámci tej istej miestnej KAU sa nezaznamenáva.

Peňažné verzus nepeňažné transakcie

1.70.

Transakcie sú peňažnými transakciami, keď zúčastnené jednotky vykonávajú alebo prijímajú platby, alebo berú na seba záväzky, alebo prijímajú aktíva vyjadrené v peňažných jednotkách.

Transakcie, ktoré nezahŕňajú výmenu hotovosti, aktív ani pasív vyjadrených v peňažných jednotkách, sú nepeňažné transakcie. Transakcie v rámci jednotky sú nepeňažnými transakciami. Nepeňažné transakcie zahŕňajúce viac ako jednu inštitucionálnu jednotku sa vyskytujú pri transakciách s produktmi (výmenný obchod), rozdeľovacích transakciách (naturálne úhrady, naturálne transfery atď.) a iných transakciách [výmena (barter) neprodukovaných nefinančných aktív]. Systém ESA 2010 zaznamenáva všetky transakcie v peňažnom vyjadrení. Hodnoty, ktoré sa majú zaznamenať pri nepeňažných transakciách, sa musia preto merať nepriamo alebo musia byť odhadnuté inak.

Transakcie s protihodnotou a bez nej

1.71.

Transakcie, ktoré zahŕňajú viac ako jednu jednotku, sú dvojaké. Môžu to byť transakcie „niečo za niečo“, t. j. odplatné transakcie, alebo môžu byť „niečo za nič“, t. j. bezodplatné transakcie. Odplatné transakcie sú výmenami medzi inštitucionálnymi jednotkami, t. j. poskytovanie výrobkov, služieb alebo aktív výmenou za protihodnotu, napríklad peniaze. Bezodplatné transakcie sú platbami v hotovosti alebo v naturáliách jednou inštitucionálnou jednotkou druhej jednotke bez protihodnoty. Odplatné transakcie sa vyskytujú vo všetkých štyroch skupinách transakcií, zatiaľ čo bezodplatné transakcie sú hlavne rozdeľovacie transakcie, napríklad dane, dávky sociálnej pomoci alebo dary. Takéto bezodplatné transakcie sa nazývajú transfery.

Preusporiadané transakcie

1.72.

Transakcie sa zaznamenávajú takým istým spôsobom, akým sa objavujú v príslušných inštitucionálnych jednotkách. Niektoré transakcie sú však nanovo usporiadané tak, aby boli základné ekonomické vzťahy zreteľnejšie. Transakcie môžu byť nanovo usporiadané troma spôsobmi: presmerovaním, rozdelením a určením hlavného účastníka transakcie.

Presmerovanie

1.73.

Transakcia, ktorá sa javí zúčastneným jednotkám ako priama transakcia medzi jednotkami A a C, môže byť zaznamenaná na účtoch ako nepriamo uskutočnená prostredníctvom tretej jednotky B. To znamená, že jedna transakcia medzi A a C sa zaznamená ako dve transakcie: jedna transakcia medzi A a B a jedna transakcia medzi B a C. V takomto prípade je transakcia presmerovaná.

1.74.

Príkladom presmerovania je spôsob, ako sú sociálne príspevky zamestnávateľov platené priamo zamestnávateľmi do fondov sociálneho poistenia zaznamenané na účtoch. Systém zaznamenáva tieto platby ako dve transakcie: zamestnávatelia platia sociálne príspevky zamestnávateľov svojim zamestnancom a zamestnanci platia tie isté príspevky fondom sociálneho poistenia. Tak ako pri všetkých presmerovaniach, účelom je objasniť ekonomickú podstatu transakcie, ktorou je v tomto prípade zobrazenie sociálnych príspevkov zamestnávateľov ako príspevkov platených v prospech zamestnancov.

1.75.

Ďalším typom presmerovania je presmerovanie, pri ktorom sa transakcie zaznamenávajú ako transakcie uskutočnené medzi dvoma alebo viacerými inštitucionálnymi jednotkami, hoci podľa zainteresovaných strán sa vôbec žiadna transakcia neuskutočňuje. Príkladom je spôsob zaznamenávania dôchodkov z majetku z určitých poistných fondov, ktoré sú v držbe poisťovacích spoločností. Systém zaznamenáva tieto dôchodky z majetku tak, ako keby boli zaplatené poisťovacími spoločnosťami držiteľom poistiek, ktorí potom platia rovnakú sumu naspäť poisťovacím spoločnostiam ako doplatky k poistnému.

Rozdelenie

1.76.

Ak sa transakcia, ktorá sa javí zainteresovaným stranám ako jediná transakcia, zaznamenáva ako dve alebo viac odlišne klasifikovaných transakcií, transakcia je rozdelená. Rozdelenie neznamená zahrnutie dodatočných jednotiek do transakcie.

1.77.

Platba poistného v neživotnom poistení je typickou rozdelenou transakciou. Hoci držitelia poistiek a poisťovatelia považujú tieto platby za jednu transakciu, systém ESA 2010 ich rozdeľuje na dve celkom odlišné transakcie: platby za poskytované služby neživotného poistenia a čisté poistné za neživotné poistenie. Zaznamenanie predaja produktu ako predaja produktu a predaja obchodnej marže je ďalším príkladom rozdelenia transakcií.

Určenie hlavného účastníka transakcie

1.78.

Ak jednotka realizuje transakciu v mene inej jednotky (hlavný účastník) a je financovaná uvedenou jednotkou, transakcia sa zaznamenáva výhradne na účtoch hlavného účastníka. Pravidlom je, že by sa nemal prekračovať rámec tejto zásady napríklad pokusom o pridelenie daní alebo subvencií konečným platiteľom alebo konečným príjemcom na základe určitých predpokladov.

Príkladom je výber daní jednou jednotkou verejnej správy v mene inej jednotky. Daň prideľuje tej jednotke verejnej správy, ktorá vykonáva právomoc uložiť daň (buď ako hlavný účastník, alebo prostredníctvom delegovanej právomoci hlavného účastníka) a má konečné rozhodovacie právo stanoviť a meniť sadzbu dane.

Hraničné prípady

1.79.

Z definície transakcie vyplýva, že interakcia medzi inštitucionálnymi jednotkami má existovať na základe vzájomnej dohody. Ak sa transakcia realizuje na základe vzájomnej dohody, predpokladá sa predchádzajúca vedomosť a súhlas inštitucionálnych jednotiek. Platby daní, pokút a sankcií sa realizujú na základe vzájomnej dohody, pretože platiteľ je občanom, ktorý podlieha právnym predpisom krajiny. Zhabanie aktív bez náhrady sa však nepovažuje za transakciu, ani keď ho ukladajú právne predpisy.

Nelegálne ekonomické činnosti sa považujú za transakcie vtedy, keď do nich vstupujú všetky zainteresované jednotky na základe vzájomnej dohody. Transakciami sú preto všetky nákupy, predaje alebo výmeny (bartre) nelegálnych drog alebo ukradnutého majetku, zatiaľ čo krádež transakciou nie je.

Ostatné zmeny aktív

1.80.

V rámci ostatných zmien aktív sa zaznamenávajú zmeny, ktoré nie sú výsledkom transakcií. Sú to buď:

a)

ostatné zmeny objemu aktív a pasív, alebo

b)

zisky a straty z držby.

Ostatné zmeny objemu aktív a pasív

1.81.

Ostatné zmeny v objeme aktív a pasív zaznamenávajú zmeny rozdelené do troch hlavných kategórií:

a)

bežný vznik a zánik aktív inak ako na základe transakcií;

b)

zmeny aktív a pasív z dôvodu výnimočných, nepredpokladaných udalostí, ktoré vo svojej podstate nie sú ekonomickej povahy;

c)

zmeny v klasifikácii a štruktúre.

1.82.

Príkladom zmien v rámci kategórie uvedenej v odseku 1.81 písm. a) je objavenie alebo vyčerpanie podzemných zdrojov a prirodzený rast nekultivovaných biologických zdrojov. Príkladmi zmien v rámci kategórie uvedenej v odseku 1.81 písm. b) sú straty aktív z dôvodu prírodných katastrof, vojny alebo závažných trestných činov. Jednostranné zrušenie dlhu alebo zhabanie aktív bez náhrady takisto patrí medzi príklady kategórie podľa písmena b). Príkladom zmeny v rámci kategórie uvedenej v odseku 1.81 písm. c) je reklasifikácia inštitucionálnej jednotky z jedného sektora do iného.

Zisky a straty z držby

1.83.

Zisky a straty z držby vznikajú v dôsledku zmien cien aktív. Vyskytujú sa pri všetkých druhoch finančných a nefinančných aktív a pasív. Zisky a straty z držby vznikajú vlastníkom aktív a pasív výhradne ako výsledok držby aktív a pasív v čase, bez ich akejkoľvek transformácie.

1.84.

Zisky a straty z držby merané na základe bežných trhových cien sa nazývajú nominálne zisky a straty z držby. Možno ich rozdeliť na neutrálne zisky a straty z držby odzrkadľujúce zmeny na všeobecnej cenovej úrovni a na reálne zisky a straty z držby odzrkadľujúce zmeny v cenách aktív, ktoré presahujú všeobecnú zmenu ceny.

Stavy

1.85.

Stavy predstavujú držbu aktív a pasív v určitom časovom momente. Stavy sa zaznamenávajú na začiatku a na konci každého účtovného obdobia. Účty, ktoré znázorňujú stavy, sa nazývajú súvahové účty.

1.86.

Stavy sa takisto zaznamenávajú za obyvateľstvo a zamestnanosť. Takéto stavy sa však zaznamenávajú ako priemerné hodnoty počas účtovného obdobia. Stavy sa zaznamenávajú za všetky aktíva v rámci hraníc systému, t. j. za finančné aktíva a pasíva a za nefinančné aktíva, a to tak produkované, ako aj neprodukované. Tento rozsah je však obmedzený na tie aktíva, ktoré sa používajú pri ekonomickej činnosti a ktoré sú predmetom vlastníckych práv.

1.87.

Stavy sa teda nezaznamenávajú za aktíva, ako je napríklad ľudský kapitál a prírodné zdroje, ktoré nikto nevlastní.

V rámci svojich hraníc je systém ESA 2010 vyčerpávajúci, pokiaľ ide o toky a stavy. To znamená, že všetky zmeny stavov možno plne vysvetliť zaznamenanými tokmi.

Systém účtov a agregátov

Pravidlá účtovania

1.88.

Účet zaznamenáva zmeny v hodnote, ktorá sa naakumulovala jednotke alebo sektoru podľa povahy ekonomických tokov vykázaných na účte. Je to tabuľka s dvoma stĺpcami. Bežné účty sú tie, ktoré znázorňujú produkciu, tvorbu, rozdelenie a prerozdelenie dôchodkov a ich použitie. Účty akumulácie sú kapitálové a finančné účty a účty ostatných zmien objemu.

Terminológia pre dve strany účtov

1.89.

V systéme ESA 2010 sa znázorňujú „zdroje“ na pravej strane bežných účtov, kde sa objavujú také transakcie, ktoré zvyšujú ekonomickú hodnotu jednotky alebo sektora. Ľavá strana účtov znázorňuje „použitie“ – transakcie, ktoré znižujú ekonomickú hodnotu. Pravá strana účtov akumulácie sa nazýva „zmeny pasív a čistého majetku“ a ich ľavá strana sa nazýva „zmeny aktív“. Súvahové účty sa predkladajú s „pasívami a čistým majetkom“ (rozdiel medzi aktívami a pasívami) na pravej strane a „aktívami“ na ľavej strane. Porovnanie dvoch po sebe nasledujúcich súvahových účtov znázorňuje zmeny pasív a čistého majetku a zmeny aktív.

1.90.

V ESA sa rozlišuje medzi právnym vlastníctvom a ekonomickým vlastníctvom. Kritériom na zaznamenávanie transferu výrobkov z jednej jednotky na inú je prechod ekonomického vlastníctva z jednej jednotky na inú. Právnym vlastníkom je jednotka, ktorá je podľa práva oprávnená poberať úžitky z vlastníctva. Právny vlastník však môže zmluvne dohodnúť s inou jednotkou, že tá prijme riziká a úžitky z používania výrobkov v produkcii, za čo dostane dohodnutú platbu. Podstatou dohody je finančný lízing, kde platby odzrkadľujú iba odovzdanie aktíva poskytovateľom do dispozície vypožičiavateľa. Napríklad ak je banka právnym vlastníkom lietadla, ale uzavrie zmluvu o finančnom lízingu s leteckou spoločnosťou na prevádzku lietadla, potom sa letecká spoločnosť považuje za vlastníka lietadla, pokiaľ ide o transakcie na účtoch. Keďže však zároveň letecká spoločnosť vystupuje ako kupujúci lietadla, pripisuje sa leteckej spoločnosti pôžička z banky, v ktorej sa zohľadňujú sumy za používanie lietadla splatné v budúcnosti.

Podvojné účtovanie/poštvorné účtovanie

1.91.

Pre jednotku alebo sektor je národné účtovníctvo založené na princípe podvojného účtovníctva. Každá transakcia sa zaznamenáva dvakrát, raz ako zdroj (alebo zmena pasív) a raz ako použitie (alebo zmena aktív). Celková suma transakcií zaznamenaných ako zdroje alebo zmeny pasív a celková suma transakcií zaznamenaných ako použitie alebo zmeny aktív sa musia rovnať, čo umožňuje kontrolu konzistentnosti účtov.

1.92.

Národné účty – so všetkými jednotkami a sektormi – sú založené na princípe poštvorného účtovníctva, pretože väčšina transakcií zahŕňa dve inštitucionálne jednotky. Každá transakcia sa zaznamenáva dvakrát dvoma stranami transakcie. Napríklad sociálna dávka v hotovosti vyplatená jednotkou verejnej správy domácnosti je zaznamenaná na účtoch verejnej správy ako použitie v rámci transferov a negatívny prírastok aktív v rámci obeživa a vkladov; na účtoch sektora domácností sa zaznamenáva ako zdroj v rámci transferov a prírastok aktív v rámci obeživa a vkladov.

1.93.

Transakcie v rámci jedinej jednotky (ako je spotreba produktu to istou jednotkou, ktorá ho vyprodukovala) si vyžadujú iba dva zápisy, ktorých hodnoty musia byť odhadnuté.

Oceňovanie

1.94.

S výnimkou niektorých premenných týkajúcich sa obyvateľstva a práce, systém ESA 2010 znázorňuje všetky toky a stavy v peňažnom vyjadrení. Toky a stavy sa merajú podľa ich výmennej hodnoty, t. j. hodnoty, za ktorú toky a stavy v skutočnosti sú alebo by mohli byť vymenené za hotovosť. Trhové ceny sú teda základnou referenciou ESA pre oceňovanie.

1.95.

V prípade peňažných transakcií, majetku v hotovosti a záväzkov sú požadované hodnoty priamo dostupné. Vo väčšine ostatných prípadov je najlepšou metódou oceňovania referencia na trhové ceny pre podobné výrobky, služby alebo aktíva. Táto metóda sa používa napríklad pri výmennom obchode (bartri) a službách obytných jednotiek obývaných vlastníkmi. Ak nie sú dostupné trhové ceny podobných produktov, napríklad v prípade netrhových služieb produkovaných verejnou správou, oceňovanie sa uskutočňuje sčítaním výrobných nákladov. Ak neexistuje trhová cena, na ktorú by sa dalo odkazovať, a náklady nie sú dostupné, potom môžu byť toky a stavy ocenené diskontovanou súčasnou hodnotou očakávaných budúcich výnosov. Táto posledná metóda sa použije len ako posledná možnosť.

1.96.

Stavy sa oceňujú v bežných cenách toho obdobia, na ktoré sa súvaha vzťahuje, a nie v čase výroby alebo nadobudnutia výrobkov alebo aktív, ktoré tvoria stavy. Stavy je potrebné oceniť ich odhadovanou bežnou nadobúdacou cenou zníženou o odpisy alebo výrobnými nákladmi.

Osobitné pravidlá oceňovania produktov

1.97.

Výrobca a užívateľ produktu zvyčajne vnímajú jeho hodnotu odlišne, a to z dôvodu prepravných nákladov, obchodnej marže a daní znížených o subvencie na produkty. Aby sa čo najviac zohľadnilo chápanie účastníkov transakcie, v systéme ESA 2010 sa zaznamenáva všetko použitie v kúpnych cenách, ktoré zahŕňajú prepravné náklady, obchodné marže a dane znížené o subvencie na produkty, zatiaľ čo produkcia sa zaznamenáva v základných cenách, z ktorých sú tieto zložky vylúčené.

1.98.

Dovoz a vývoz produktov sa zaznamenáva v hodnotách pri prechode cez hranicu. Celkový dovoz a vývoz sa oceňuje na colnej hranici vývozcu, alebo v hodnote vyplatené na loď (free on board – FOB). Zahraničné prepravné a poisťovacie služby medzi hranicami dovozcu a vývozcu sa nezahŕňajú do hodnoty výrobkov, ale zaznamenávajú sa v rámci služieb. Keďže nemusí byť možné získať hodnoty FOB pre detailné členenie produktov, tabuľky obsahujúce podrobnosti o zahraničnom obchode znázorňujú dovoz ocenený na colnej hranici dovozcu (hodnota CIF). Všetky prepravné a poisťovacie služby po hranicu dovozcu sú zahrnuté do hodnoty dovážaných výrobkov. Ak sa tieto služby týkajú domácich služieb, vykonáva sa v tejto prezentácii celková úprava FOB/CIF.

Oceňovanie v stálych cenách

1.99.

Oceňovanie v stálych cenách znamená oceňovanie tokov a stavov počas účtovného obdobia cenami z predchádzajúceho obdobia. Účelom oceňovania stálymi cenami je rozložiť časové zmeny hodnôt tokov a stavov na zmeny v cene a zmeny v objeme. Toky a stavy v stálych cenách sú vyjadrené objemovo.

1.100.

Mnohé toky a stavy, napríklad dôchodok, nemajú vlastný cenový a kvantitatívny rozmer. Kúpnu silu takýchto premenných však možno získať úpravou (deflovaním) bežných hodnôt vhodným cenovým indexom, napríklad cenovým indexom konečného domáceho použitia bez zmien v zásobách. Deflované toky a stavy sú vyjadrené aj ako reálne. Príkladom je reálny disponibilný dôchodok.

Čas zaznamenania

1.101.

Toky sa zaznamenávajú na akruálnej báze, t. j. vtedy, keď je ekonomická hodnota vytvorená, transformovaná alebo keď zanikne, alebo keď pohľadávky a záväzky vzniknú, sú transformované alebo zrušené.

1.102.

Produkcia je zaznamenaná v čase jej vyprodukovania, a nie vtedy, keď je zaplatená kupujúcim. Predaj aktíva sa zaznamenáva vtedy, keď aktívum zmení majiteľa, a nie vtedy, keď sa vykoná zodpovedajúca platba. Úrok sa zaznamenáva v účtovnom období, v ktorom vznikne, bez ohľadu na to, či je v uvedenom období aj zaplatený. Zaznamenávanie na akruálnej báze sa uplatňuje pre všetky toky, peňažné aj nepeňažné, v rámci jednotky aj toky medzi jednotkami.

1.103.

Môže byť potrebné zmierniť tento prístup v prípade daní a ostatných tokov týkajúcich sa verejnej správy, ktoré sa často zaznamenávajú na účtoch verejnej správy na hotovostnej báze. Môže byť ťažké realizovať presnú transformáciu takýchto tokov z hotovostnej bázy na akruálnu bázu, a preto sa môže použiť metóda založená na aproximácii.

1.104.

Ako výnimka zo všeobecného pravidla zaznamenávania daní a sociálnych príspevkov platených verejnej správe môžu sa tieto príspevky zaznamenávať buď očistené o tú časť, ktorá sa pravdepodobne nevyberie, alebo ak sa zahrnie aj táto časť, je v tom istom účtovnom období kompenzovaná kapitálovým transferom z verejnej správy príslušným sektorom.

1.105.

Toky sa zaznamenávajú v rovnakom časovom momente pre všetky zainteresované inštitucionálne jednotky a na všetkých účtoch. Inštitucionálne jednotky nie vždy uplatňujú rovnaké účtovné pravidlá. Ak aj uplatňujú, môžu sa v skutočnom zaznamenávaní vyskytnúť rozdiely z praktických dôvodov, ako je napríklad časový posun v komunikácii. Následne môžu transakcie zaznamenať účastníci transakcie v rôznych časoch. Takéto nezrovnalosti sa odstraňujú úpravami.

Konsolidácia a očistenie

Konsolidácia

1.106.

Konsolidácia znamená vylúčenie – a to tak zo strany zdrojov, ako aj zo strany použitia – tých transakcií, ktoré sa uskutočnia medzi jednotkami, keď sú zoskupené, a vylúčenie recipročných finančných aktív a pasív. Zvyčajne to nastáva vtedy, ak sú účty subsektorov verejnej správy zlúčené.

1.107.

Toky a stavy medzi jednotkami tvoriacimi subsektory alebo sektory nesmú byť v zásade konsolidované.

1.108.

Konsolidované účty však môžu byť zostavené pre doplnkové prezentácie a analýzy. Informácie o transakciách takýchto (sub-)sektorov s ostatnými sektormi a zodpovedajúce „vonkajšie“ finančné postavenie môžu byť dôležitejšie než celkové hrubé údaje.

1.109.

Okrem toho účty a tabuľky znázorňujúce vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom poskytujú podrobný obraz o financovaní ekonomiky a považujú sa za veľmi užitočné pre pochopenie kanálov, ktorými sa finančné prebytky presúvajú od konečných veriteľov ku konečným dlžníkom.

Očistenie

1.110.

Jednotlivé jednotky alebo sektory môžu mať ten istý druh transakcie ako použitie aj ako zdroj (napríklad platia aj prijímajú úrok) a ten istý druh finančného nástroja ako aktívum aj ako pasívum. V ESA sa používa metóda hrubého zaznamenávania okrem takej miery očistenia, ktoré je vnútorne dané v samotných klasifikáciách.

1.111.

Očistenie je zahrnuté v rôznych kategóriách transakcií, pričom najvýraznejším príkladom je „zmena stavu zásob“, čo skôr zdôrazňuje analyticky významný aspekt celkovej tvorby kapitálu než zachytenie denných prírastkov a úbytkov. Podobne, až na niekoľko výnimiek, finančný účet a účty ostatných zmien aktív zaznamenávajú nárasty aktív a pasív na báze čistej hodnoty, čím znázorňujú konečné dôsledky týchto typov tokov na konci účtovného obdobia.

Účty, bilančné položky a agregáty

1.112.

Pre jednotky alebo skupiny jednotiek sa na rôznych účtoch zaznamenávajú transakcie, ktoré sú spojené s určitým aspektom ekonomického života (napríklad s produkciou). V prípade účtu produkcie transakcie neznázornia bilanciu použitia a zdrojov bez zavedenia bilančnej položky. Podobne sa musí zaviesť bilančná položka (čistý majetok) medzi celkovými aktívami a celkovými pasívami inštitucionálnej jednotky alebo sektora. Bilančné položky sú samy osebe relevantným meradlom ekonomickej výkonnosti. Ak sa sčítajú za celú ekonomiku, sú významnými agregátmi.

Postupnosť účtov

1.113.

Systém ESA 2010 je založený na postupnosti vzájomne prepojených účtov. Úplná postupnosť účtov pre inštitucionálne jednotky a sektory sa skladá z bežných účtov, účtov akumulácie a súvahových účtov.

1.114.

Bežné účty sa zaoberajú produkciou, tvorbou, rozdelením a prerozdelením dôchodkov a použitím takýchto dôchodkov vo forme konečnej spotreby. Účty akumulácie pokrývajú zmeny aktív a pasív a zmeny čistého majetku (rozdiel medzi aktívami a pasívami pre každú inštitucionálnu jednotku alebo skupinu jednotiek). Súvahové účty zobrazujú stavy aktív a pasív a čistého majetku.

1.115.

Postupnosť účtov pre miestne KAU a odvetvia je zúžená na prvé bežné účty: účet produkcie a účet tvorby dôchodku, ktorých bilančnou položkou je prevádzkový prebytok.

Účet výrobkov a služieb

1.116.

Účet výrobkov a služieb znázorňuje za ekonomiku ako celok alebo za skupiny produktov celkové zdroje (produkcia a dovoz) a použitie výrobkov a služieb (medzispotreba, konečná spotreba, zmena stavu zásob, tvorba hrubého fixného kapitálu, nadobudnutie mínus úbytok cenností a vývoz). Tento účet nie je účtom v rovnakom zmysle ako ostatné účty v postupnosti a nevytvára bilančnú položku, ktorá je postúpená na ďalší účet v postupnosti. Skôr je to zobrazenie účtovného vzťahu v tabuľkovej podobe, podľa ktorého sa ponuka rovná dopytu pre všetky produkty a skupiny produktov v ekonomike.

Účet zahraničia

1.117.

Účet zahraničia pokrýva transakcie medzi rezidentskými a nerezidentskými inštitucionálnymi jednotkami a s nimi spojené stavy aktív a pasív.

Keďže zahraničie má v účtovnej štruktúre podobnú úlohu ako inštitucionálny sektor, účet zahraničia je ustanovený z pohľadu zahraničia. Zdroj pre zahraničie je použitím pre národnú ekonomiku a naopak. Ak je bilančná položka kladná, znamená to prebytok zahraničia a deficit národnej ekonomiky, a naopak, ak je bilančná položka záporná, znamená to deficit zahraničia a prebytok národnej ekonomiky.

Účet zahraničia sa odlišuje od ostatných sektorových účtov v tom, že neznázorňuje všetky účtovné transakcie v zahraničí, ale len tie, pre ktoré existuje v meranej domácej ekonomike protistrana.

Bilančné položky

1.118.

Bilančná položka sa získa odpočítaním celkovej hodnoty položiek na jednej strane účtu od celkovej hodnoty položiek na druhej strane účtu.

Bilančné položky obsahujú značné množstvo informácií a zahŕňajú niektoré z najdôležitejších položiek účtov, ako je zrejmé z nasledujúcich príkladov bilančných položiek: pridaná hodnota, prevádzkový prebytok, disponibilný dôchodok, úspory, čisté pôžičky poskytnuté/prijaté.

Nasledujúca schéma znázorňuje postupnosť účtov vo forme toku – každá bilančná položka je znázornená hrubým písmom.

Schéma postupnosti účtov

Image

1.119.

Prvým účtom v postupnosti je účet produkcie, ktorý zaznamenáva produkciu a vstupy do produkčného procesu, pričom pridaná hodnota je bilančnou položkou.

1.120.

Pridaná hodnota sa presúva na ďalší účet, ktorým je účet tvorby dôchodkov. Tu sa zaznamenávajú odmeny zamestnancov vo výrobnom procese, ako aj dane z produkcie platené štátu, aby sa prevádzkový prebytok (alebo zmiešaný dôchodok samostatne zárobkovo činných osôb v sektore domácností) mohol odvodiť ako bilančná položka pre každý sektor. Tento krok je potrebný na to, aby sa mohla merať veľkosť pridanej hodnoty, ktorá ostáva v produkčnom sektore ako prevádzkový prebytok alebo zmiešaný dôchodok.

1.121.

Potom sa pridaná hodnota, rozložená medzi odmeny zamestnancov, dane a prevádzkový prebytok/zmiešaný dôchodok, presúva s týmto členením na účet rozdelenia prvotných dôchodkov. Členenie umožňuje rozdeliť každý faktor dôchodkov do prijímajúceho sektora, ktorý je protistranou produkčného sektora. Napríklad všetky odmeny zamestnancov sú rozdelené medzi sektor domácností a sektor zahraničia, zatiaľ čo prevádzkový prebytok zostáva v sektore korporácií, kde bol vytvorený. Na tomto účte sa takisto zaznamenávajú toky dôchodkov z majetku do sektora a zo sektora, takže bilančnou položkou je saldo prvotných dôchodkov smerujúcich do sektora.

1.122.

Na nasledujúcom účte sa zaznamenáva prerozdelenie týchto dôchodkov prostredníctvom transferov – účet druhotného rozdelenia dôchodkov. Hlavným nástrojom prerozdelenia sú dane uložené štátom sektoru domácností a sociálne dávky štátu pre sektor domácností. Bilančnou položkou je disponibilný dôchodok.

1.123.

Hlavná postupnosť základných účtov pokračuje účtom použitia disponibilného dôchodku – účet relevantný pre sektor domácností, pretože práve tu sa zaznamenávajú konečné výdavky domácností, pričom bilančnou položkou sú úspory domácností.

1.124.

V rovnakom čase sa vytvára paralelný účet – účet znovurozdeľovania naturálnych dôchodkov. Tento účet má osobitný účel znázorňovať naturálne sociálne transfery ako imputované transfery verejnej správy do sektora domácností, takže dôchodok domácností sa môže zvýšiť o hodnotu individuálnych služieb poskytnutých verejnou správou. Na ďalšom účte (účte použitia upraveného disponibilného dôchodku) sa zvyšuje použitie disponibilného dôchodku domácnosťou o rovnakú hodnotu, ako keby sektor domácností nakupoval individuálne služby poskytované verejnou správou. Tieto dve imputácie sa navzájom rušia, takže bilančnou položkou sú úspory, ktoré sa rovnajú úsporám v hlavnej postupnosti účtov.

1.125.

Úspory sa prenášajú na kapitálový účet, kde sa využívajú na financovanie tvorby kapitálu, čím umožňujú transfery kapitálu zo sektorov a do sektorov. Nedostatočné a nadmerné vynakladanie prostriedkov na nadobudnutie reálnych aktív vyúsťuje do bilančnej položky čisté pôžičky poskytnuté/prijaté. Čisté poskytnuté pôžičky sú prebytkom financovania a čisté prijaté pôžičky sú financovaním deficitu.

1.126.

Nakoniec sa na finančných účtoch podrobne zaznamenávajú poskytnuté a prijaté pôžičky každého sektora, takže bilančná položka vyjadruje čisté prijaté alebo poskytnuté pôžičky. To by malo presne zodpovedať bilančnej položke kapitálového účtu čistých poskytnutých alebo prijatých pôžičiek, pričom akýkoľvek rozdiel musí byť spôsobený odchýlkou v meraní medzi skutočnosťou a finančným zaznamenávaním ekonomickej činnosti.

1.127.

V poslednom riadku schémy je na ľavej strane počiatočná súvaha, ktorá znázorňuje úroveň všetkých aktív a pasív, reálnych aj finančných, na začiatku daného obdobia. Bohatstvo ekonomiky sa meria jej čistým majetkom (aktíva mínus pasíva), čo je znázornené na konci súvahy.

1.128.

Smerom zľava doprava od počiatočnej súvahy sa zaznamenávajú rôzne zmeny aktív a pasív, ktoré sa vyskytnú počas účtovného obdobia. Kapitálový účet znázorňuje zmeny spôsobené transakciami s reálnymi aktívami a finančný účet zmeny spôsobené transakciami s finančnými aktívami a pasívami. Ak neexistujú žiadne iné vplyvy, umožní to ihneď vypočítať konečný stav tým, že sa zmeny pripočítajú k počiatočnému stavu.

1.129.

Zmeny sa však môžu vyskytovať mimo ekonomického cyklu produkcie a spotreby a takéto zmeny ovplyvnia hodnoty aktív a pasív na konci obdobia. Jedným typom zmien je zmena objemu aktív – reálne zmeny fixného kapitálu spôsobené udalosťami mimo ekonomiky. Príkladom by boli straty spôsobené živelnými pohromami – rozsiahle zemetrasenie, pri ktorom by bola významná časť aktív zničená inak ako v dôsledku ekonomických transakcií výmeny a transferov. Táto škoda sa musí zaznamenať na účte ostatných zmien objemu, aby sa zohľadnila nižšia úroveň aktív, než by sa očakávalo pri posudzovaní výhradne ekonomických skutočností. Druhým spôsobom, ako sa môže zmeniť hodnota aktív (a pasív) inak ako v dôsledku ekonomických transakcií, je prostredníctvom zmeny cien, ktorá má za následok zisk alebo stratu z držby aktív. Táto zmena sa zaznamenáva na účte precenenia. Zohľadnenie týchto dvoch ďalších vplyvov na hodnoty stavu aktív a pasív umožňuje odhadnúť hodnoty konečnej súvahy tak, že sa počiatočný stav upraví o zmeny v tokových účtoch v poslednom riadku schémy.

Agregáty

1.130.

Agregáty sú zloženými hodnotami, ktorými sa meria výsledok činnosti národnej ekonomiky, napríklad z hľadiska produkcie, pridanej hodnoty, disponibilného dôchodku, konečnej spotreby, úspor, tvorby kapitálu atď. Hoci výpočet agregátov nie je jediným účelom ESA, sú dôležité ako súhrnné ukazovatele na účely makroekonomických analýz a porovnaní v čase a priestore.

1.131.

Rozlišujú sa dva typy agregátov:

a)

agregáty, ktoré sa vzťahujú priamo na transakcie v systéme ESA 2010, ako je produkcia výrobkov a služieb, konečná spotreba, tvorba hrubého fixného kapitálu, odmeny zamestnancom atď.;

b)

agregáty, ktoré predstavujú bilančné položky na účtoch, ako sú HDP v trhových cenách, prevádzkový prebytok celej ekonomiky, HND, národný disponibilný dôchodok, úspory, saldo bežných transakcií so zahraničím a čistý majetok celej ekonomiky (národné bohatstvo).

1.132.

Prepočet na jedného obyvateľa má dôležité využitie pri meraní národných účtov. Pre všeobecné agregáty, akými sú HDP, národný dôchodok alebo konečná spotreba domácností, je obvykle používaným menovateľom celkový počet obyvateľov (rezidentov). Pri rozdelení účtov alebo častí účtov sektora domácností na subsektory sa používajú údaje o počte domácností a počte osôb patriacich do každého subsektora.

HDP: kľúčový agregát

1.133.

HDP je jedným z kľúčových agregátov v ESA. HDP je meradlom celkovej ekonomickej činnosti na území ekonomiky, vedúcej k produkcii, ktorá uspokojuje konečný dopyt ekonomiky. Existujú tri spôsoby merania HDP v trhových cenách:

1.

výrobná metóda ako súčet pridaných hodnôt vytvorených všetkými činnosťami, ktoré produkujú výrobky a služby, plus dane, mínus subvencie na produkty;

2.

výdavková metóda ako súčet všetkých konečných výdavkov vynaložených buď na spotrebu konečnej produkcie v ekonomike, alebo na zvýšenie majetku, plus vývoz, mínus dovoz výrobkov a služieb;

3.

dôchodková metóda ako súčet všetkých dôchodkov vytvorených v procese produkcie výrobkov a služieb plus dane z produkcie a dovozu, mínus subvencie.

1.134.

Tieto tri metódy merania HDP takisto odzrkadľujú rôzne spôsoby posudzovania HDP z pohľadu jeho zložiek. Pridaná hodnota môže byť rozdelená podľa inštitucionálneho sektora a podľa druhu činnosti alebo odvetvia, ktoré prispievajú k celkovej výške pridanej hodnoty, napríklad poľnohospodárstvo, priemyselná výroba, stavebníctvo, služby atď.

Konečné výdavky sa môžu rozdeliť podľa druhu: výdavky domácností, konečné výdavky NZISD, konečné výdavky verejnej správy, zmeny stavu zásob, tvorba fixného kapitálu a vývoz mínus náklady na dovoz.

Celkové vytvorené dôchodky sa môžu rozdeliť podľa druhu dôchodkov – odmeny zamestnancov a prevádzkový prebytok.

1.135.

S cieľom dosiahnuť najlepší odhad HDP sa do systému tabuliek dodávok a použitia obvykle zadávajú prvky týchto troch metód. To umožňuje porovnať odhady pridanej hodnoty a dôchodkov podľa odvetví a zosúladiť ponuku produktov a dopyt po nich. Týmto integrovaným prístupom sa zaisťuje konzistentnosť medzi zložkami HDP a lepší odhad úrovne HDP než na základe len jednej z troch metód. Po odpočítaní spotreby fixného kapitálu od HDP sa získa čistý domáci produkt v trhových cenách (ČDP).

Systém input-output tabuliek

1.136.

Systém input-output (I-O) tabuliek spája zložky hrubej pridanej hodnoty (HPH), odvetvových vstupov a výstupov, dopytu po produktoch a ponuky produktov a zloženie použitia a zdrojov vo všetkých inštitucionálnych sektoroch ekonomiky. Tento systém analyzuje ekonomiku tak, aby boli zobrazené transakcie so všetkými výrobkami a službami medzi odvetviami a konečnými spotrebiteľmi počas jedného obdobia (napríklad štvrťrok alebo rok). Informácie sa môžu poskytnúť dvoma spôsobmi:

a)

tabuľkami dodávok a použitia;

b)

symetrickými input-output tabuľkami.

Tabuľky dodávok a použitia

1.137.

Tabuľky dodávok a použitia zobrazujú celú ekonomiku podľa odvetví (napríklad odvetvie motorových vozidiel) a produktov (napríklad športové výrobky). Tabuľky zobrazujú prepojenie medzi zložkami HPH, odvetvovými vstupmi a výstupmi a ponukou a dopytom po produkte. Tabuľky dodávok a použitia prepájajú rôzne inštitucionálne sektory ekonomiky (napríklad verejné korporácie) s podrobnými údajmi o dovoze a vývoze výrobkov a služieb, výdavkoch verejnej správy, výdavkoch domácnosti a NZISD a tvorbe kapitálu.

1.138.

Zostavenie tabuliek dodávok a použitia umožňuje overiť konzistentnosť a koherentnosť zložiek národných účtov v jednotnom podrobnom rámci a po začlenení zložiek troch metód merania HDP (t. j. výrobnej, dôchodkovej a výdavkovej) umožní jednotný odhad HDP.

1.139.

Ak sú tabuľky dodávok a použitia vybilancované integrovaným spôsobom, zároveň koherentne a konzistentne prepájajú zložky týchto troch účtov:

1.

účtu výrobkov a služieb;

2.

účtu produkcie (podľa odvetví a podľa inštitucionálnych sektorov), ako aj

3.

účtu tvorby dôchodkov (podľa odvetví a podľa inštitucionálnych sektorov).

Symetrické input-output tabuľky

1.140.

Symetrické input-output tabuľky sú odvodené z údajov v tabuľkách dodávok a použitia a iných doplnkových zdrojov tak, aby tvorili teoretickú bázu pre následné analýzy.

1.141.

Tieto tabuľky obsahujú symetrické (pre každý produkt alebo pre každé odvetvie) tabuľky, Leontiefovu inverziu a ostatné diagnostické analýzy, ako napríklad multiplikátory produkcie. Tieto tabuľky znázorňujú samostatne spotrebu výrobkov a služieb vyprodukovaných v danej ekonomike a spotrebu dovezených výrobkov a služieb, poskytujú teoretický rámec pre ďalšie štrukturálne analýzy ekonomiky vrátane štruktúry, ako aj dosahu zmien konečného dopytu na ekonomiku.


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 65).

 

KAPITOLA 2

JEDNOTKY A ZOSKUPENIA JEDNOTIEK

2.01.

Ekonomika krajiny je systém, v ktorom inštitúcie a ľudia interagujú prostredníctvom výmeny a prevodov výrobkov, služieb a platobných prostriedkov (napríklad peňazí) s cieľom produkovať a spotrebúvať výrobky a služby.

V ekonomike sú jednotky, ktoré interagujú, ekonomickými subjektmi, ktoré sú schopné vlastniť aktíva, vytvárať záväzky a zapájať sa do ekonomických aktivít a do transakcií s inými subjektmi. Sú známe pod pojmom inštitucionálne jednotky.

Vymedzenie jednotiek používaných v národných účtoch má zmysel z viacerých dôvodov. Po prvé jednotky sú základnými stavebnými článkami pri vymedzovaní ekonomík z geografického hľadiska, napríklad národy, regióny a zoskupenia štátov, ako napríklad menové alebo politické zväzy. Po druhé sú základnými stavebnými článkami pre zoskupenie jednotiek do inštitucionálnych sektorov. Po tretie sú nevyhnutné pre vymedzenie toho, ktoré toky a stavy sa zaznamenajú. Transakcie medzi rôznymi časťami tej istej inštitucionálnej jednotky sa v zásade do národných účtov nezaznamenávajú.

2.02.

Jednotky a zoskupenia jednotiek používané v národných účtoch musia byť vymedzené s odkazom na druh ekonomickej analýzy, pre ktorú sú určené, a nie v zmysle typov jednotiek zvyčajne využívaných v štatistických dotazníkoch. Tieto naposledy uvedené jednotky (napríklad podniky, holdingové spoločnosti, činnostné jednotky, miestne jednotky, vládne ministerstvá, neziskové inštitúcie, domácnosti atď.) nemusia byť dostatočné na účely národných účtov, pretože sú založené na kritériách právnej, administratívnej a účtovnej povahy.

Štatistici musia zohľadňovať definície jednotiek, ktoré sú predmetom analýzy, tak ako sú ustanovené v ESA 2010, aby zaistili, že do zisťovaní, ktorými sa zhromažďujú údaje, sa postupne zavádzajú všetky informačné prvky potrebné na zhromaždenie údajov založených na jednotkách analýzy používaných v ESA 2010.

2.03.

Charakteristickou črtou systému ESA 2010 je použitie typov jednotiek zodpovedajúcich trom spôsobom podrobnejšieho členenia ekonomiky:

1.

na účely analýzy tokov a stavov je kľúčové vybrať jednotky, ktoré umožňujú študovať behaviorálne vzťahy medzi ekonomickými aktérmi;

2.

pri analýze procesu výroby je nevyhnutné vybrať jednotky, ktoré zohľadňujú vzťahy technicko-hospodárskej povahy alebo odzrkadľujú miestne činnosti;

3.

na regionálnu analýzu sú potrebné jednotky, ktoré odzrkadľujú miestne druhy činnosti.

Inštitucionálne jednotky sú vymedzené na dosiahnutie prvého z týchto cieľov. Behaviorálne vzťahy, ako sú opísané v bode 1, si vyžadujú jednotky, v ktorých sa odzrkadľuje všetka ich inštitucionálna ekonomická činnosť.

Výrobné postupy, technicko-hospodárske vzťahy a regionálne analýzy uvedené v bodoch 2 a 3 vyžadujú jednotky, ako napríklad miestne KAU. Tieto jednotky sú opísané ďalej v tejto kapitole.

Pred uvedením vymedzení jednotiek používaných v ESA 2010 je nevyhnutné vymedziť limity národnej ekonomiky.

LIMITY NÁRODNEJ EKONOMIKY

2.04.

Jednotky, ktoré tvoria ekonomiku krajiny a ktorých toky a stavy sú zaznamenané v ESA 2010, sú rezidentské. Inštitucionálna jednotka má sídlo v krajine, ak má jednotka svoje centrum hlavného ekonomického záujmu na ekonomickom území tejto krajiny. Takéto jednotky sú známe ako rezidentské jednotky bez ohľadu na štátnu príslušnosť, právnu formu alebo ich prítomnosť na ekonomickom území v čase realizácie transakcie.

2.05.

Ekonomické územie pozostáva:

a)

z oblasti (geografického územia) pod efektívnou správou a ekonomickou kontrolou jednej vlády;

b)

zo všetkých voľných zón vrátane colných skladov a tovární pod colnou kontrolou;

c)

z národného vzdušného pásma, výsostných vôd a kontinentálnych šelfov ležiacich v medzinárodných vodách, na ktoré má krajina výhradné právo;

d)

z teritoriálnych enkláv, pričom tieto enklávy predstavujú geografické územia, ktoré sa nachádzajú v zahraničí a ktoré na základe medzinárodných zmlúv alebo medzištátnych dohôd používajú orgány verejnej správy krajiny (ako sú veľvyslanectvá, konzuláty, vojenské základne, vedecké základne atď.);

e)

z nálezísk ropy, zemného plynu atď. v medzinárodných vodách mimo kontinentálneho šelfu krajiny, obhospodarovaných jednotkami sídliacimi na území, ktoré je vymedzené v písmenách a) až d).

Rybárske lode, ostatné lode, plávajúce plošiny a lietadlá sa chápu v ESA ako mobilné zariadenia, či už vlastnené a/alebo prevádzkované rezidentskými jednotkami krajiny, alebo vlastnené nerezidentmi a prevádzkované rezidentskými jednotkami. Transakcie spojené s vlastníctvom (tvorba hrubého fixného kapitálu) a používaním (prenájom, poistenie atď.) mobilného zariadenia sa priraďujú do ekonomiky krajiny, ktorej rezidentom je vlastník a/alebo prevádzkovateľ. V prípade finančného lízingu sa predpokladá zmena vlastníctva.

Ekonomické územie môže byť oblasť väčšia alebo menšia, než je oblasť vymedzená vyššie. Príkladom väčšej oblasti je menová únia, ako napríklad Európska menová únia; príkladom menšej oblasti je časť krajiny, ako napríklad región.

2.06.

Ekonomické územie nezahŕňa extrateritoriálne enklávy.

Vylúčené sú tiež tie časti vlastného geografického územia krajiny, ktoré používajú tieto organizácie:

a)

orgány verejnej správy iných krajín;

b)

inštitúcie a orgány Európskej únie a

c)

medzinárodné organizácie v rámci medzinárodných dohôd medzi štátmi.

Územia využívané inštitúciami a orgánmi Európskej únie a medzinárodnými organizáciami sú samostatnými ekonomickými územiami. Znakom takýchto území je to, že jedinými rezidentmi sú inštitúcie.

2.07.

Centrum hlavného ekonomického záujmu znamená, že existuje určité miesto v rámci ekonomického územia krajiny, na ktorom sa jednotka zapája do ekonomických činností a transakcií vo významnom rozsahu počas nevymedzeného alebo ohraničeného, ale dlhého obdobia (rok alebo viac). Vlastníctvo pôdy a budov v rámci ekonomického územia sa považuje za dostatočné na to, aby mal na tomto území vlastník centrum hlavného ekonomického záujmu.

Podniky sú takmer vždy spojené iba s jednou národnou ekonomikou. Zdaňovanie a iné zákonné požiadavky zvyčajne vedú k tomu, že v každej právnej jurisdikcii sa pre operácie používa samostatná právnická osoba. Okrem toho, ak jediná právnická osoba vykonáva významné operácie na dvoch alebo viacerých územiach (napríklad pre pobočky, vlastníctvo pôdy a podniky pôsobiace na viacerých územiach), na štatistické účely sa určí osobitná inštitucionálna jednotka. V dôsledku rozdelenia takýchto právnických osôb je sídlo každého následne identifikovaného podniku zrejmé. Centrum hlavného ekonomického záujmu neznamená, že subjekty s významnými prevádzkami na dvoch alebo viacerých územiach by nemali byť rozdelené.

Ak spoločnosť existuje vo forme schránkovej spoločnosti, jej príslušnosť k ekonomickému územiu sa určí podľa zákonov toho ekonomického územia, na ktorom bola spoločnosť založená alebo zaregistrovaná.

2.08.

Jednotky, ktoré sa pokladajú za rezidentov krajiny, možno ďalej rozdeliť na:

a)

jednotky, ktoré sú zapojené do výroby, financovania, poisťovania alebo prerozdeľovania, pokiaľ ide o všetky ich transakcie okrem tých, ktoré sa týkajú vlastníctva pôdy a budov;

b)

jednotky, ktoré sú zapojené predovšetkým do spotreby, vzhľadom na všetky ich transakcie okrem tých, ktoré sa týkajú vlastníctva pôdy a budov;

c)

všetky jednotky, ktoré sú vlastníkmi pôdy a budov, okrem vlastníkov extrateritoriálnych enkláv, ktoré sú súčasťou ekonomického územia iných krajín alebo sú nezávislými štátmi.

2.09.

Pri jednotkách iných ako domácnosti sa vzhľadom na všetky ich transakcie okrem tých, ktoré sa vzťahujú na vlastníctvo pôdy a budov, rozlišujú tieto dva prípady:

a)

činnosť vykonávaná výhradne na ekonomickom území krajiny: jednotky, ktoré vykonávajú takúto činnosť, sú rezidentskými jednotkami tejto krajiny;

b)

činnosť vykonávaná počas jedného roka alebo dlhšie na ekonomickom území niekoľkých krajín: iba tá časť jednotky, ktorej centrum hlavného ekonomického záujmu je na ekonomickom území krajiny, sa považuje za rezidentskú jednotku tejto krajiny.

Rezidentská inštitucionálna jednotka môže byť fiktívnou rezidentskou jednotkou vo vzťahu k činnosti vykonávanej v danej krajine rok alebo dlhšie jednotkou, ktorá sídli v inej krajine. Ak sa takáto činnosť vykonáva kratšie ako jeden rok, činnosť zostáva súčasťou činností danej výrobnej inštitucionálnej jednotky a nerozlišuje sa samostatná inštitucionálna jednotka. Keď nie je činnosť významná, napriek tomu, že trvá dlhšie ako rok, a v prípade inštalácie zariadenia v zahraničí sa samostatná jednotka nerozlišuje a činnosti sa zaznamenajú ako činnosti danej výrobnej inštitucionálnej jednotky.

2.10.

Okrem prípadu, keď sú v pozícii vlastníkov pôdy a budov, domácnosti sú rezidentské jednotky ekonomického územia, na ktorom majú centrum hlavného ekonomického záujmu. Sú rezidentské bez ohľadu na obdobie strávené v zahraničí, trvajúce menej ako rok. Zahŕňajú najmä:

a)

pohraničných pracovníkov, definovaných ako osoby, ktoré denne prekračujú hranicu, keďže pracujú v susednej krajine;

b)

sezónnych pracovníkov, definovaných ako osoby, ktoré z krajiny vycestujú na niekoľko mesiacov podľa sezóny, ale na obdobie kratšie ako jeden rok, za prácou v inej krajine;

c)

turistov, pacientov, študentov, hosťujúcich úradníkov, podnikateľov, obchodných cestujúcich, umelcov a členov posádok, ktorí cestujú do zahraničia;

d)

miestne najímaných pracovníkov, ktorí pracujú v extrateritoriálnych enklávach zahraničných vlád;

e)

zamestnancov inštitúcií Európskej únie a civilných alebo vojenských medzinárodných organizácií, ktorých ústredia sa nachádzajú v extrateritoriálnych enklávach;

f)

oficiálnych, civilných alebo vojenských zástupcov vlády krajiny (a ich domácností), ktorí pôsobia v teritoriálnych enklávach.

Študenti sa vždy považujú za rezidentov bez ohľadu na dĺžku ich štúdia v zahraničí.

2.11.

Všetky jednotky v pozícii vlastníkov pôdy a/alebo budov, ktoré tvoria súčasť ekonomického územia, sú rezidentskými jednotkami alebo fiktívnymi rezidentskými jednotkami krajiny, v ktorej sa nachádza táto pôda alebo tieto budovy.

INŠTITUCIONÁLNE JEDNOTKY

2.12.

Definícia: Inštitucionálna jednotka je hospodársky subjekt charakterizovaný samostatnosťou pri rozhodovaní o výkone svojej hlavnej funkcie. Rezidentská jednotka sa považuje za inštitucionálnu jednotku na ekonomickom území, na ktorom má centrum hlavného ekonomického záujmu, ak má samostatnosť pri rozhodovaní a vedie buď úplný súbor účtov, alebo je schopná zostaviť úplný súbor účtov.

Aby mal samostatnosť pri rozhodovaní vo vzťahu k svojej hlavnej funkcii, subjekt musí byť:

a)

oprávnený vlastniť výrobky a aktíva vo vlastnom mene; preto musí byť schopný meniť vlastníctvo výrobkov a aktív v transakciách s inými inštitucionálnymi jednotkami;

b)

schopný prijímať hospodárske rozhodnutia a zapájať sa do ekonomických činností, za ktoré zodpovedá a za ktoré je zodpovedný zo zákona;

c)

schopný prijímať záväzky vo vlastnom mene, zaväzovať sa na ďalšie povinnosti či iné záväzky a uzatvárať zmluvy a

d)

schopný viesť úplný súbor účtov, pozostávajúci z účtovných záznamov zahŕňajúcich všetky jeho transakcie vykonané počas účtovného obdobia, ako aj súvahy aktív a pasív.

2.13.

Vždy, keď subjekt nemá znaky inštitucionálnej jednotky, platia tieto zásady:

a)

domácnosti sa považujú za samostatné pri rozhodovaní vo vzťahu k ich hlavným funkciám, a preto sú inštitucionálnymi jednotkami, aj keď nevedú úplný súbor účtov;

b)

subjekty, ktoré nevedú úplný súbor účtov a nie sú schopné v prípade, ak tak majú urobiť, zostaviť úplný súbor účtov, nie sú inštitucionálne jednotky;

c)

subjekty, ktoré pri vedení úplného súboru účtov nie sú pri rozhodovaní samostatné, sú súčasťou jednotiek, ktoré ich kontrolujú;

d)

subjekty nemusia uverejňovať účtovné závierky na to, aby boli inštitucionálnou jednotkou;

e)

subjekty, ktoré sú časťou skupiny jednotiek zapojenej do výroby a vedú úplný súbor účtov, sa považujú za inštitucionálne jednotky dokonca aj vtedy, ak sa čiastočne vzdali svojej autonómie pri rozhodovaní v prospech centrálneho orgánu (ústredia) zodpovedného za všeobecné smerovanie skupiny; ústredie sa považuje za inštitucionálnu jednotku odlišnú od jednotiek, ktoré kontroluje;

f)

kvázikorporácie sú subjekty, ktoré vedú úplný súbor účtov a nemajú žiadny právny status. Z ekonomickej a finančnej stránky sa správajú odlišne od svojich vlastníkov a podobne ako korporácie. Považujú sa za separátne inštitucionálne jednotky a samostatné pri rozhodovaní.

Ústredia a holdingové spoločnosti

2.14.

Ústredia a holdingové spoločnosti sú inštitucionálne jednotky. Ide o tieto dva typy:

a)

Ústredie je jednotka, ktorá vykonáva riadiacu kontrolu nad svojimi dcérskymi spoločnosťami. Ústredia sa zaraďujú do hlavného sektora nefinančných korporácii svojich dcérskych spoločností, pokiaľ nie sú všetky alebo väčšina ich dcérskych spoločností finančnými korporáciami, pričom v takom prípade sa považujú za finančné pomocné inštitúcie (S.126) v sektore finančných korporácií.

Ak ide o zoskupenie nefinančných a finančných dcérskych spoločností, zaradenie do sektora sa určí na základe hlavného podielu podľa pridanej hodnoty.

Ústredia sa podľa Medzinárodnej štandardnej odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (International Standard Industrial Classification of All Economic Activities Revision – ISIC Rev. 4), sekcie M, triedy 7010 (NACE Rev. 2, M 70.10) opisujú takto:

Táto trieda zahŕňa dohľad nad inými jednotkami spoločnosti alebo podniku a ich riadenie, strategické alebo organizačné plánovanie a rozhodovaciu úlohu spoločnosti alebo podniku, vykonávanie prevádzkovej kontroly a riadenie každodennej prevádzky spriaznených jednotiek.

b)

Holdingová spoločnosť, ktorá má v držbe aktíva dcérskych korporácií, ale nevykonáva žiadne riadiace činnosti, je kaptívna finančná inštitúcia (S.127) a je klasifikovaná ako finančná korporácia.

Holdingové spoločnosti sa podľa ISIC Rev. 4, sekcie K, triedy 6420 (NACE Rev. 2, K 64.20) opisujú takto:

Táto trieda zahŕňa činnosti holdingových spoločností, t. j. jednotiek, ktoré vlastnia aktíva (vlastnia väčšinový podiel na základnom imaní) skupiny dcérskych korporácií a ktorých hlavnou činnosťou je vlastníctvo skupiny. Holdingové spoločnosti v tejto triede neposkytujú žiadnu inú službu spoločnostiam, ktorých kapitál vlastnia, t. j. nespravujú ani neriadia iné jednotky.

Skupiny korporácií

2.15.

Veľké skupiny korporácií vznikajú, keď materská spoločnosť ovláda viacero dcérskych spoločností, ktoré môžu ďalej ovládať svoje dcérske spoločnosti atď. Každý člen skupiny sa považuje za samostatnú inštitucionálnu jednotku, ak spĺňa definíciu inštitucionálnej jednotky.

2.16.

Keďže skupiny nie sú vždy stabilné v priebehu času ani v praxi jednoducho identifikovateľné, výhodou je, ak sa skupiny korporácií nepovažujú za jedinú inštitucionálnu jednotku. Môže byť ťažké získať údaje o skupinách, ktorých činnosti nie sú úzko integrované. Mnohé skupiny sú príliš veľké a heterogénne na to, aby sa považovali za jedinú jednotku, a ich veľkosť a zloženie sa môže časom zmeniť v dôsledku fúzií a prevzatí.

Subjekty špeciálneho určenia

2.17.

Subjektom špeciálneho určenia (special purpose entity – SPE) alebo prostriedkom špeciálneho určenia (special purpose vehicle – SPV) je zvyčajne spoločnosť s ručením obmedzeným alebo komanditná spoločnosť vytvorená na splnenie striktne vymedzených, špecifických alebo dočasných cieľov a na účely izolovania finančného rizika, špecifického daňového alebo regulačného rizika.

2.18.

Jednotné vymedzenie SPE neexistuje, ale typické sú tieto vlastnosti:

a)

nemajú žiadnych zamestnancov ani žiadne nefinančné aktíva;

b)

okrem vývesnej firemnej tabule alebo znaku potvrdzujúcich miesto ich registrácie nevykazujú inú fyzickú prítomnosť;

c)

vždy sú spriaznené s inou spoločnosťou, často ako dcérska spoločnosť;

d)

sídlia na inom území, než je rezidentské územie spriaznených korporácií. V prípade nevykazovania nijakej fyzickej prítomnosti sa sídlo spoločnosti určí na základe ekonomického územia, podľa ktorého právnych predpisov bola spoločnosť založená alebo zaregistrovaná;

e)

sú riadené zamestnancami inej korporácie, ktorá s ňou môže, ale nemusí byť spriaznená. SPE platí poplatky za služby, ktoré jej boli poskytnuté, a naopak, účtuje svojej materskej alebo inej spriaznenej korporácii poplatok na pokrytie týchto nákladov. Toto je jediný výrobný proces, do ktorého sa SPE zapája, aj keď jej často vznikajú záväzky v mene jej vlastníka a zvyčajne získava investičné dôchodky a holdingové zisky z aktív, ktoré má v držbe.

2.19.

Bez ohľadu na to, či jednotka má všetky, alebo nemá žiadne z týchto charakteristík, a bez ohľadu na to, či sa považuje za SPE alebo podobný subjekt, musí sa s ňou zaobchádzať takisto ako s každou inou inštitucionálnou jednotkou tým, že sa zaradí do sektora a odvetvia podľa jej hlavnej činnosti. Nestane sa tak v prípade, ak SPE nemá žiadne právo na samostatnú činnosť.

2.20.

Kaptívne finančné inštitúcie, umelé dcérske spoločnosti a jednotky špeciálneho určenia verejnej správy, ktoré nemôžu konať samy, sú teda zaradené do sektora subjektu, ktorý ich kontroluje. Výnimkou je prípad, ak sú nerezidentské, pričom v takom prípade sa rozlišujú samostatne od subjektu, ktorý ich kontroluje. V prípade verejnej správy však činnosti dcérskej spoločnosti musia byť viditeľné v účtoch verejnej správy.

Kaptívne finančné inštitúcie

2.21.

Holdingová spoločnosť, ktorá iba vlastní aktíva dcérskych spoločností, je jeden príklad kaptívnej finančnej inštitúcie. Príkladom iných jednotiek, s ktorými sa tiež zaobchádza ako s kaptívnymi finančnými inštitúciami, sú jednotky s charakteristikami SPE podľa uvedeného opisu vrátane investičných a penzijných fondov a jednotiek používaných na držbu a správu majetku jednotlivcov alebo rodín, emitovanie dlhových cenných papierov v mene spriaznených spoločností (takáto spoločnosť sa môže nazývať „conduit company“) a vykonávanie iných finančných funkcií.

2.22.

Stupeň nezávislosti od materskej spoločnosti možno preukázať vykonávaním určitej podstatnej kontroly nad svojimi aktívami a pasívami do takej miery, že jednotka znáša riziko a získava požitky súvisiace s aktívami a pasívami. Takéto jednotky sa zaraďujú do sektora finančných korporácií.

2.23.

Subjekt tohto typu, ktorý nemôže konať nezávisle od svojej materskej spoločnosti a je jednoducho pasívnym držiteľom aktív a pasív (niekedy sa takýto režim nazýva „autopilot“), sa nepovažuje za samostatnú inštitucionálnu jednotku, pokiaľ nesídli v inej ekonomike ako jeho materská spoločnosť. Ak sídli v tej istej ekonomike ako jeho materská spoločnosť, považuje sa za „umelú dcérsku spoločnosť“ podľa nižšie uvedeného opisu.

Umelé dcérske spoločnosti

2.24.

Dcérska spoločnosť, ktorú úplne vlastní materská korporácia, môže byť vytvorená na poskytovanie služieb materskej korporácii alebo inej korporácii v tej istej skupine s cieľom vyhnúť sa zdaneniu, minimalizovať záväzky v prípade konkurzu alebo zabezpečiť iné technické výhody v rámci platných daňových predpisov alebo právnych predpisov platných pre korporácie v konkrétnej krajine.

2.25.

Takéto typy subjektov vo všeobecnosti nespĺňajú definíciu inštitucionálnej jednotky, pretože im chýba schopnosť konať nezávisle od ich materskej korporácie a môžu byť predmetom obmedzení, pokiaľ ide o ich schopnosť držať aktíva alebo vykonávať transakcie týkajúce sa aktív v ich súvahách. Úroveň ich produkcie a cena, ktorá im je zaplatená, sú určené materskou spoločnosťou (prípadne inými korporáciami v tej istej skupine), ktorá je ich jediným klientom. Preto sa nepovažujú za samostatné inštitucionálne jednotky, ale za neoddeliteľnú súčasť materskej spoločnosti, a ich účty sú konsolidované s účtami materskej spoločnosti. Nie je to tak v prípade, ak sídlia na inom ekonomickom území, než je územie, na ktorom sídli materská spoločnosť.

2.26.

Medzi práve opísanou umelou dcérskou spoločnosťou a jednotkou, ktorá vykonáva iba pomocné činnosti, je potrebné rozlišovať. Rozsah pomocných činností je obmedzený na typ služobných funkcií, ktoré potrebujú takmer všetky podniky vo väčšej či menšej miere, ako napríklad čistenie priestorov, spracovanie miezd zamestnancov alebo poskytovanie infraštruktúry informačných technológií pre spoločnosť (pozri kapitolu 1 ods. 1.31).

Jednotky špeciálneho určenia vo verejnej správe

2.27.

Verejná správa môže takisto vytvárať jednotky špeciálneho určenia s charakteristikami a funkciami podobnými tým, ktoré majú kaptívne finančné inštitúcie a umelé dcérske spoločnosti. Takéto jednotky nemajú právomoc konať nezávisle a rozsah transakcií, do ktorých sa môžu zapájať, je obmedzený. Nepreberajú riziká ani požitky súvisiace s aktívami a pasívami, ktoré majú v držbe. Ak sú takéto jednotky rezidentské, musia sa považovať za neoddeliteľnú súčasť verejnej správy, a nie za samostatné jednotky. Ak sú nerezidentské, považujú sa za samostatné jednotky. Akékoľvek transakcie, ktoré vykonajú v zahraničí, sa musia odzrkadliť v príslušných transakciách s verejnou správou. Preto jednotka, ktorá si požičiava v zahraničí, sa potom považuje za jednotku, ktorá požičiava tú istú sumu verejnej správe, a to za tých istých podmienok, ako má pôvodná pôžička.

2.28.

Účty SPE, ktoré nemajú žiadne právo nezávisle konať, sú teda konsolidované s materskou korporáciou. Inak je to v prípade, ak sídlia v inej ekonomike než materská spoločnosť. Existuje jedna výnimka z tohto všeobecného pravidla, a síce keď je nerezidentský SPE vytvorený verejnou správou.

2.29.

Fiktívne rezidentské jednotky sa vymedzujú ako:

a)

tie časti nerezidentských jednotiek, ktoré majú centrum hlavného ekonomického záujmu (ktorými sú teda vo väčšine prípadov jednotky, ktoré sa zapájajú do ekonomickej produkcie rok alebo dlhšie) na ekonomickom území krajiny;

b)

nerezidentské jednotky v postavení vlastníka pôdy a/alebo budov na ekonomickom území krajiny, ale iba pokiaľ ide o transakcie ovplyvňujúce túto pôdu alebo budovy.

Fiktívne rezidentské jednotky sa považujú za inštitucionálne jednotky bez ohľadu na ich čiastkové účtovníctvo a bez ohľadu na samostatnosť pri rozhodovaní.

2.30.

Za inštitucionálne jednotky sa považujú:

a)

jednotky, ktoré majú samostatnosť pri rozhodovaní a úplný súbor účtov, ako sú:

1.

súkromné a verejné korporácie;

2.

družstvá alebo partnerstvá uznané ako nezávislé právne subjekty;

3.

verejní výrobcovia uznaní ako nezávislé právne subjekty podľa osobitných právnych predpisov;

4.

neziskové inštitúcie uznané ako nezávislé právne subjekty a

5.

orgány verejnej správy;

b)

jednotky, ktoré majú úplný súbor účtov a ktoré sa považujú za jednotky so samostatnosťou pri rozhodovaní napriek tomu, že nie sú založené oddelene od svojej materskej jednotky: kvázikorporácie;

c)

jednotky, ktoré nemusia nevyhnutne viesť úplný súbor účtov, ale ktoré sa považujú za jednotky, ktoré majú samostatnosť pri rozhodovaní, konkrétne:

1.

domácnosti;

2.

fiktívne rezidentské jednotky.

INŠTITUCIONÁLNE SEKTORY

2.31.

Pri makroekonomickej analýze sa pôsobenie každej inštitucionálnej jednotky nehodnotí samostatne – hodnotia sa súhrnné činnosti podobných inštitúcií. Jednotky sú spojené do skupín nazývaných inštitucionálne sektory, z ktorých niektoré sú rozdelené do subsektorov.

Tabuľka 2.1 –   Sektory a subsektory

Sektory a subsektory

 

Verejné

Národné súkromné

Pod zahraničnou kontrolou

Nefinančné korporácie

S.11

S.11001

S.11002

S.11003

Finančné korporácie

S.12

 

 

 

Peňažné finančné inštitúcie (MFI)

Centrálna banka

S.121

 

 

 

Ostatné peňažné finančné inštitúcie (Other monetary financial institutions – OMFI)

Korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky

S.122

S.12201

S.12202

S.12203

Fondy peňažného trhu (MMF)

S.123

S.12301

S.12302

S.12303

Finančné korporácie okrem MFI a poisťovacie korporácie a penzijné fondy (Insurance corporations and pension funds –ICPF)

Investičné fondy iné ako fondy peňažného trhu

S.124

S.12401

S.12402

S.12403

Ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov

S.125

S.12501

S.12502

S.12503

Finančné pomocné inštitúcie

S.126

S.12601

S.12602

S.12603

Kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí

S.127

S.12701

S.12702

S.12703

ICPF

Poisťovacie korporácie (Insurance corporations – IC)

S.128

S.12801

S.12802

S.12803

Penzijné fondy (Pension funds – PF)

S.129

S.12901

S.12902

S.12903

Verejná správa

S.13

 

 

 

Ústredná štátna správa (okrem fondov sociálneho zabezpečenia)

S.1311

 

 

 

Regionálna štátna správa (okrem fondov sociálneho zabezpečenia)

S.1312

 

 

 

Miestna samospráva (okrem fondov sociálneho zabezpečenia)

S.1313

 

 

 

Fondy sociálneho zabezpečenia

S.1314

 

 

 

Domácnosti

S.14

 

 

 

Zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby

S.141 + S.142

 

 

 

Zamestnanci

S.143

 

 

 

Príjemcovia dôchodkov z majetku a transferových dôchodkov

S.144

 

 

 

Príjemcovia dôchodkov z majetku

S.1441

 

 

 

Príjemcovia dávok dôchodkového zabezpečenia

S.1442

 

 

 

Príjemcovia ostatných transferov

S.1443

 

 

 

Neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

S.15

 

 

 

Zahraničie

S.2

 

 

 

Členské štáty a inštitúcie a orgány Európskej únie

S.21

 

 

 

Členské štáty Európskej únie

S.211

 

 

 

Inštitúcie a orgány Európskej únie

S.212

 

 

 

Nečlenské krajiny a medzinárodné organizácie nesídliace v Európskej únii

S.22

 

 

 

2.32.

Každý sektor a subsektor zoskupuje inštitucionálne jednotky, ktoré majú podobný typ ekonomického správania.

Graf 2.1 –   Zaradenie jednotiek do sektorov

Image

2.33.

Inštitucionálne jednotky sú zoskupené do sektorov na základe typu výrobcu, ktorým sú, a v závislosti od ich hlavnej činnosti a funkcie, ktoré sa považujú za indikátory ich ekonomického správania.

2.34.

V grafe 2.1 je znázornené, ako sú jednotky zaradené do hlavných sektorov. Na určenie sektora jednotky, ktorá je rezidentská a nie je domácnosťou, je podľa diagramu potrebné určiť, či je, alebo nie je kontrolovaná verejnou správou a či je trhovým, alebo netrhovým výrobcom.

2.35.

Kontrola nad finančnou alebo nefinančnou korporáciou sa musí vymedziť ako schopnosť stanoviť všeobecnú korporačnú politiku, napríklad v prípade potreby výberom vhodných riaditeľov.

2.36.

Jediná inštitucionálna jednotka (iná korporácia, domácnosť, nezisková inštitúcia alebo vládna jednotka) si zaisťuje kontrolu nad korporáciou alebo kvázikorporáciou vlastníctvom viac ako polovice akcií s hlasovacím právom alebo inou kontrolou nad viac ako polovicou hlasovacích práv akcionárov.

2.37.

Na kontrolu nad viac ako polovicou hlasovacích práv akcionárov samotná inštitucionálna jednotka nemusí vlastniť žiadne z akcií s hlasovacím právom. Daná korporácia, korporácia C, by mohla byť dcérskou spoločnosťou inej korporácie B, v ktorej tretia korporácia A vlastní väčšinu akcií s hlasovacím právom. Korporácia C sa považuje za dcérsku spoločnosť korporácie B vtedy, keď korporácia B kontroluje viac ako polovicu hlasovacích práv akcionárov v korporácii C alebo korporácia B je akcionárom v korporácii C s právom menovať alebo odvolávať väčšinu riaditeľov v korporácii C.

2.38.

Verejná správa si zabezpečuje kontrolu nad korporáciou v dôsledku osobitného právneho predpisu, vyhlášky alebo nariadenia, ktoré ju splnomocňujú na stanovenie korporačnej politiky. Nasledujúce ukazovatele predstavujú hlavné faktory, ktoré treba posúdiť pri rozhodovaní o tom, či je korporácia kontrolovaná verejnou správou:

a)

verejné vlastníctvo väčšinovej účasti s hlasovacím právom;

b)

verejná kontrola správnej rady alebo riadiaceho orgánu;

c)

verejná kontrola nad vymenovaním alebo odvolaním kľúčových zamestnancov;

d)

verejná kontrola nad hlavnými výbormi subjektu;

e)

verejné vlastníctvo „zlatej akcie“;

f)

osobitné predpisy;

g)

štát ako hlavný zákazník;

h)

vypožičiavanie si od štátu.

Na kontrolu môže stačiť jediný ukazovateľ, v iných prípadoch môže byť však kolektívnym ukazovateľom kontroly viacero samostatných ukazovateľov.

2.39.

V prípade neziskových inštitúcií uznaných ako nezávislé právne subjekty sa musí posúdiť týchto päť ukazovateľov kontroly:

a)

vymenovanie vedúcich zamestnancov;

b)

ustanovenia zakladajúcich listín;

c)

zmluvné dohody;

d)

miera financovania;

e)

miera preberania rizika štátom.

Tak ako v prípade korporácií, v niektorých prípadoch môže na kontrolu stačiť jediný ukazovateľ, v iných prípadoch môže byť však kolektívnym ukazovateľom kontroly viacero samostatných ukazovateľov.

2.40.

Rozlišovanie medzi trhovým a netrhovým a v prípade subjektov verejného sektora zaradenie do sektora verejnej správy a sektora korporácií závisí od kritérií stanovených v odseku 1.37.

2.41.

Sektor sa rozdelí na subsektory podľa kritérií relevantných pre daný sektor; napríklad verejnú správu možno rozdeliť na ústrednú štátnu správu, regionálnu štátnu správu a miestnu samosprávu a fondy sociálneho zabezpečenia. Toto umožňuje presnejší opis ekonomického správania jednotiek.

Účty sektorov a subsektorov zaznamenávajú všetky činnosti inštitucionálnych jednotiek, či už hlavné, alebo vedľajšie, ktoré zahŕňa vhodný sektor.

Každá inštitucionálna jednotka patrí iba do jedného sektora alebo subsektora.

2.42.

Keď je hlavnou funkciou inštitucionálnej jednotky výroba výrobkov a služieb, musí byť najprv stanovený typ výrobcu, aby mohol byť zaradený do sektora.

2.43.

V tabuľke 2.2 sú znázornené typy výrobcov a hlavné činnosti a funkcie, ktoré sú charakteristické pre každý sektor:

Tabuľka 2.2 –   Typ výrobcu a hlavné činnosti a funkcie klasifikované podľa sektora

Typ výrobcu

Hlavná činnosť a funkcia

Sektor

Trhový výrobca

Produkcia trhových výrobkov a nefinančných služieb

Nefinančné korporácie (S.11)

Trhový výrobca

Finančné sprostredkovanie vrátane poistenia

Pomocné finančné činnosti

Finančné korporácie (S.12)

Verejný netrhový výrobca

Výroba a dodávanie netrhovej produkcie pre kolektívnu a individuálnu spotrebu a realizácia transakcií zameraných na prerozdelenie národného dôchodku a bohatstva

Verejná správa (S.13)

Trhový výrobca alebo súkromný výrobca na vlastné konečné použitie

Spotreba

Trhová produkcia a produkcia na vlastné konečné použitie

Domácnosti (S.14)

ako spotrebitelia

ako podnikatelia

Súkromný netrhový výrobca

Výroba a dodávanie netrhovej produkcie na individuálnu spotrebu

Neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.15)

2.44.

Sektor zahraničia (S.2) znázorňuje toky a stavy medzi rezidentskými a nerezidentskými jednotkami – nerezidentské jednotky nie sú charakteristické podobnými cieľmi a typmi správania a možno ich rozoznať iba na základe ich tokov a stavov pri kontakte s rezidentskými jednotkami.

Nefinančné korporácie (S.11)

2.45.

Definícia: Sektor nefinančných korporácií (S.11) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú nezávislými právnymi subjektmi a trhovými výrobcami a ktorých hlavnou činnosťou je produkcia výrobkov a nefinančných služieb. Sektor nefinančných korporácií zároveň zahŕňa nefinančné kvázikorporácie [pozri odsek 2.13 písm. f)].

2.46.

Patria sem tieto inštitucionálne jednotky:

a)

súkromné a verejné korporácie, ktoré sú trhovými výrobcami zapojenými hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb;

b)

družstvá a partnerstvá uznané ako nezávislé právne subjekty, ktoré sú trhovými výrobcami zapojenými hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb;

c)

verejní výrobcovia uznaní ako nezávislé právne subjekty, ktorí sú trhovými výrobcami zapojenými hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb;

d)

neziskové inštitúcie alebo združenia slúžiace nefinančným korporáciám uznané za nezávislé právne subjekty, ktoré sú trhovými výrobcami zapojenými hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb;

e)

ústredia kontrolujúce skupinu korporácií, ktoré sú trhovými výrobcami, kde je prevažujúcim typom činnosti skupiny korporácií ako celku – merané na základe pridanej hodnoty – produkcia výrobkov a nefinančných služieb;

f)

SPE, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie výrobkov či nefinančných služieb;

g)

súkromné a verejné kvázikorporácie, ktoré sú trhovými výrobcami zapojenými hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb.

2.47.

Nefinančné kvázikorporácie sú všetky subjekty, ktoré sú trhovými výrobcami zapojenými hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb a spĺňajú podmienky na ich zaradenie medzi kvázikorporácie [pozri odsek 2.13 písm. f)].

Nefinančné kvázikorporácie musia mať dostatok informácií, aby bolo možné zostaviť úplný súbor účtov, a byť prevádzkované tak, ako keby boli korporáciami. Ich vzťah k ich vlastníkovi je de facto vzťahom korporácie a jej akcionárov.

Nefinančné kvázikorporácie vlastnené domácnosťami, jednotkami verejnej správy alebo neziskovými inštitúciami sú zoskupené spolu s nefinančnými korporáciami v sektore nefinančných korporácií, a nie v sektore ich vlastníka.

2.48.

Existencia úplného súboru účtov vrátane súvah nie je dostatočnou podmienkou na to, aby sa trhoví výrobcovia považovali za inštitucionálne jednotky, ako napríklad kvázikorporácie. Partnerstvá a verejní výrobcovia okrem tých, ktorí sú zahrnutí v odseku 2.46 písm. a), b), c) a f), a podniky s jedným vlastníkom – dokonca aj vtedy, ak vedú úplný súbor účtov – nie sú vo všeobecnosti samostatnými inštitucionálnymi jednotkami, pretože nemajú samostatnosť pri rozhodovaní, ich riadenie je pod kontrolou domácností, neziskových inštitúcií alebo verejnej správy, ktoré ich vlastnia.

2.49.

Nefinančné korporácie zahŕňajú fiktívne rezidentské jednotky, ktoré sa považujú za kvázikorporácie.

2.50.

Sektor nefinančných korporácií je rozdelený do troch subsektorov:

a)

verejné nefinančné korporácie (S.11001);

b)

národné súkromné nefinančné korporácie (S.11002);

c)

nefinančné korporácie pod zahraničnou kontrolou (S.11003).

2.51.

Definícia: Subsektor verejných nefinančných korporácií pozostáva zo všetkých nefinančných korporácií, kvázikorporácií a neziskových inštitúcií, ktoré sú uznané ako nezávislé právne subjekty, ktoré sú trhovými výrobcami a podliehajú kontrole jednotkami verejnej správy.

2.52.

Verejné kvázikorporácie sú kvázikorporácie, ktoré priamo vlastnia jednotky verejnej správy.

Subsektor: národné súkromné nefinančné korporácie (S.11002)

2.53.

Definícia: Subsektor národných súkromných nefinančných korporácií pozostáva zo všetkých nefinančných korporácií, kvázikorporácií a neziskových inštitúcií, ktoré sú uznané ako nezávislé právne subjekty a sú trhovými výrobcami, ktorí nepodliehajú kontrole jednotkami verejnej správy ani nerezidentskými inštitucionálnymi jednotkami.

Tento subsektor zahŕňa korporácie a kvázikorporácie priamych zahraničných investícií nezaradené do subsektora nefinančných korporácií pod zahraničnou kontrolou (S.11003).

Subsektor: nefinančné korporácie pod zahraničnou kontrolou (S.11003)

2.54.

Definícia: Subsektor nefinančných korporácií pod zahraničnou kontrolou pozostáva zo všetkých nefinančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú kontrolované nerezidentskými inštitucionálnymi jednotkami.

Do tohto subsektora patria:

a)

všetky dcérske spoločnosti nerezidentských korporácií;

b)

všetky korporácie kontrolované nerezidentskou inštitucionálnou jednotkou, ktorá sama osebe nie je korporáciou; napríklad korporácia, ktorá je kontrolovaná zahraničnou vládou. Zahŕňa korporácie kontrolované skupinou nerezidentských jednotiek konajúcich v zhode;

c)

všetky pobočky alebo iné agentúry nerezidentských korporácií nezapísané v obchodnom registri alebo výrobcovia nezapísaní v obchodnom registri, ktorí sú fiktívnymi rezidentskými jednotkami.

Finančné korporácie (S.12)

2.55.

Definícia: Sektor finančných korporácií (S.12) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú nezávislými právnymi subjektmi a trhovými výrobcami a ktorých hlavnou činnosťou je produkcia finančných služieb. Takéto inštitucionálne jednotky zahŕňajú všetky korporácie a kvázikorporácie, ktoré sú zapojené hlavne do:

a)

finančného sprostredkovania (finanční sprostredkovatelia) a/alebo

b)

pomocných finančných činností (finančné pomocné inštitúcie).

Patria sem aj inštitucionálne jednotky poskytujúce finančné služby, ktorých väčšina aktív alebo pasív nie je predmetom transakcií na otvorených trhoch.

2.56.

Finančné sprostredkovanie je činnosť, pri ktorej inštitucionálna jednotka získava finančné aktíva a prijíma záväzky vo vlastnom mene zapájaním sa do finančných transakcií na trhu. Aktíva a pasíva finančných sprostredkovateľov sa v procese finančného sprostredkovania transformujú alebo preskupujú, napríklad ak ide o splatnosť, rozsah, riziko a pod.

Pomocné finančné činnosti sú činnosti súvisiace s finančným sprostredkovaním, ktoré však nezahŕňajú finančné sprostredkovanie.

Finanční sprostredkovatelia

2.57.

Procesom finančného sprostredkovania sa presmerúvajú peňažné prostriedky medzi tretími stranami s nadbytkom prostriedkov a tými, ktoré majú nedostatok prostriedkov. Finančný sprostredkovateľ nekoná iba ako zástupca iných inštitucionálnych jednotiek, ale sám sa vystavuje riziku tým, že získava finančné aktíva a preberá záväzky vo vlastnom mene.

2.58.

Predmetom procesu finančného sprostredkovania môžu byť všetky kategórie záväzkov okrem kategórie ostatných záväzkov (AF.8). Finančné aktíva začlenené do procesu finančného sprostredkovania možno zaradiť do ktorejkoľvek kategórie okrem kategórie poistných, penzijných a štandardizovaných schém záruk (AF.6), avšak vrátane kategórie ostatných pohľadávok. Finanční sprostredkovatelia môžu investovať svoje prostriedky do nefinančných aktív vrátane nehnuteľností. Aby sa korporácia považovala za finančného sprostredkovateľa, mali by jej vzniknúť záväzky (pasíva) na trhu a mala by transformovať prostriedky. Korporácie pôsobiace v oblasti nehnuteľností nie sú finančnými sprostredkovateľmi.

2.59.

Funkcia poisťovacích korporácií a penzijných fondov spočíva v rozložení rizika. Záväzkami takýchto inštitúcií sú poistné, penzijné a štandardizované schémy záruk (AF.6). Protipoložkami záväzkov sú investície poisťovacích korporácií a penzijných fondov, ktoré pôsobia ako finanční sprostredkovatelia.

2.60.

Investičným fondom (ďalej len „fondy peňažného trhu“ a „fondy nepeňažného trhu“) vznikajú záväzky hlavne prostredníctvom emisie akcií alebo podielových listov investičných fondov (AF.52). Fondy transformujú takéto prostriedky nadobúdaním finančných aktív a/alebo nehnuteľností. Investičné fondy sú klasifikované ako finanční sprostredkovatelia. Akákoľvek zmena v hodnote ich aktív a pasív, iných ako ich vlastné akcie, sa odráža v ich vlastnom kapitáli (pozri odsek 7.07). Pretože výška vlastného kapitálu sa rovná hodnote akcií či podielových listov investičného fondu, akákoľvek zmena v hodnote aktív a pasív fondu sa odrazí v trhovej hodnote takýchto akcií alebo podielových listov. Investičné fondy investujúce do nehnuteľností sú finančnými sprostredkovateľmi.

2.61.

Finančné sprostredkovanie sa obmedzuje na nadobúdanie aktív a preberanie záväzkov širokej verejnosti alebo jej špecifikovaných a relatívne veľkých podskupín. Ak je činnosť obmedzená na malé skupiny osôb alebo rodín, nejde o finančné sprostredkovanie.

2.62.

Na trhu sa môžu pri finančných transakciách vyskytnúť výnimky zo všeobecných obmedzení finančného sprostredkovania. Príkladmi sú komunálne kreditné banky a sporiteľne, ktoré sa spoliehajú na konkrétnu obec, alebo korporácie finančného lízingu závislé od materskej skupiny spoločností pri získavaní alebo investovaní finančných prostriedkov. Ak majú byť tieto inštitúcie klasifikované ako finanční sprostredkovatelia, musia byť pri poskytovaní úverov alebo prijímaní úspor nezávislé od obce alebo materskej skupiny.

Finančné pomocné inštitúcie

2.63.

Finančné pomocné činnosti pozostávajú z pomocných činností na realizáciu transakcií s finančnými aktívami a pasívami alebo na transformáciu či preskupovanie finančných prostriedkov. Finančné pomocné inštitúcie sa nevystavujú riziku nadobúdaním aktív či prijímaním záväzkov. Uľahčujú finančné sprostredkovanie. Ústredia, ktorých všetky alebo takmer všetky dcérske spoločnosti sú finančnými korporáciami, sú finančnými pomocnými inštitúciami.

Iné finančné korporácie ako finanční sprostredkovatelia a finančné pomocné inštitúcie

2.64.

Inými finančnými korporáciami ako finanční sprostredkovatelia a finančné pomocné inštitúcie sú inštitucionálne jednotky poskytujúce finančné služby, ktorých väčšina aktív alebo pasív nie je predmetom transakcií na otvorených trhoch.

Inštitucionálne jednotky zahrnuté do sektora finančných korporácií

2.65.

Inštitucionálne jednotky zahrnuté do sektora finančných korporácií (S.12) sú tieto:

a)

súkromné a verejné korporácie, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania a/alebo do pomocných finančných činností;

b)

družstvá a partnerstvá uznané ako nezávislé právne subjekty, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania a/alebo do pomocných finančných činností;

c)

verejní výrobcovia uznaní ako právne subjekty, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania a/alebo do pomocných finančných činností;

d)

neziskové inštitúcie uznané ako právne subjekty, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania a/alebo do pomocných finančných činností alebo ktoré slúžia finančným korporáciám;

e)

ústredia, ak sú všetky alebo takmer všetky ich dcérske spoločnosti ako finančné korporácie zapojené hlavne do finančného sprostredkovania a/alebo do pomocných finančných činností. Tieto ústredia sú klasifikované ako finančné pomocné inštitúcie (S.126);

f)

holdingové spoločnosti, ak je hlavnou úlohou spoločnosti držba aktív skupiny dcérskych korporácií. Zloženie skupiny môže byť finančné alebo nefinančné – klasifikácia holdingových spoločností ako kaptívnych finančných inštitúcií (S.127) tým nie je ovplyvnená;

g)

SPE, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie finančných služieb;

h)

investičné fondy nezapísané v obchodnom registri s investičným portfóliom vlastneným skupinou účastníkov, ktoré sú vo všeobecnosti riadené inými finančnými korporáciami. Takéto fondy sú inštitucionálnymi jednotkami a sú oddelené od riadiacej finančnej korporácie;

i)

jednotky nezapísané v obchodnom registri, zapojené hlavne do finančného sprostredkovania, ktoré sú predmetom regulácie a dohľadu (vo väčšine prípadov klasifikované ako korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky, poisťovacích korporácií alebo penzijných fondov), sa považujú za jednotky, ktoré majú samostatnosť pri rozhodovaní a samostatné riadenie nezávislé od ich vlastníkov; ich ekonomické a finančné správanie je podobné správaniu finančných korporácií. V tomto prípade sa považujú za samostatné inštitucionálne jednotky. Ako príklad možno uviesť pobočky nerezidentských finančných korporácií.

Subsektory finančných korporácií

2.66.

Sektor finančných korporácií je rozdelený do týchto subsektorov:

a)

centrálna banka (S.121);

b)

korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky (S.122);

c)

fondy peňažného trhu (MMF) (S.123);

d)

iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu (S.124);

e)

ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.125);

f)

finančné pomocné inštitúcie (S.126);

g)

kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí (S.127);

h)

poisťovacie korporácie (S.128) a

i)

penzijné fondy (S.129).

Spájanie subsektorov finančných korporácií

2.67.

Medzi peňažné finančné inštitúcie (monetary financial institutions – MFI) podľa vymedzenia ECB patria všetky inštitucionálne jednotky subsektora centrálnej banky (S.121), subsektora korporácií prijímajúcich vklady okrem centrálnej banky (S.122) a subsektora fondov peňažného trhu (S.123).

2.68.

Medzi ostatné peňažné finančné inštitúcie patria tí finanční sprostredkovatelia, prostredníctvom ktorých sa dôsledky menovej politiky centrálnej banky (S.121) prenášajú na ostatné subjekty ekonomiky. Ide o korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky (S.122) a fondov peňažného trhu (S.123).

2.69.

Finanční sprostredkovatelia, ktorí pôsobia v oblasti deleného (alebo spoločného) rizika, sú poisťovacími korporáciami a penzijnými fondmi (insurance corporations and pensions funds – ICPF). Patria medzi ne subsektory poisťovacích korporácií (S.128) a penzijných fondov (S.129).

2.70.

Medzi finančné korporácie okrem peňažných finančných inštitúcií a poisťovacích korporácií a penzijných fondov patria subsektory iných investičných fondov ako fondy peňažného trhu (S.124), ostatných finančných sprostredkovateľov okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.125), finančných pomocných inštitúcií (S.126) a kaptívnych finančných inštitúcií a požičiavateľov peňazí (S.127).

Podrobnejšie členenie subsektorov finančných korporácií na verejné, národné súkromné a finančné korporácie pod zahraničnou kontrolou

2.71.

S výnimkou subsektora S.121 sa každý subsektor ďalej delí na:

a)

verejné finančné korporácie;

b)

národné súkromné finančné korporácie a

c)

finančné korporácie pod zahraničnou kontrolou.

Kritériá na toto delenie sú rovnaké ako pre nefinančné korporácie (pozri odseky 2.51 až 2.54).

Tabuľka 2.3 –   Sektor finančných korporácií a jeho subsektory

Sektory a subsektory

Verejné

Národné súkromné

Pod zahraničnou kontrolou

Finančné korporácie

S.12

 

 

 

Peňažné finančné inštitúcie (MFI)

Centrálna banka

S.121

 

 

 

Ostatné peňažné finančné inštitúcie (OMFI)

Korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky

S.122

S.12201

S.12202

S.12203

Fondy peňažného trhu

S.123

S.12301

S.12302

S.12303

Finančné korporácie okrem MFI a ICPF

Iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu

S.124

S.12401

S.12402

S.12403

Ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov

S.125

S.12501

S.12502

S.12503

Finančné pomocné inštitúcie

S.126

S.12601

S.12602

S.12603

Kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí

S.127

S.12701

S.12702

S.12703

Poisťovacie korporácie a penzijné fondy (ICPF)

Poisťovacie korporácie (IC)

S.128

S.12801

S.12802

S.12803

Penzijné fondy (PF)

S.129

S.12901

S.12902

S.12903

Centrálna banka (S.121)

2.72.

Definícia: Subsektor centrálnej banky (S.121) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktorých hlavnou funkciou je emitovať menu, zachovávať vnútornú a vonkajšiu hodnotu meny a mať v držbe všetky medzinárodné rezervy krajiny alebo ich časť.

2.73.

Do subsektora S.121 sú zaradení títo finanční sprostredkovatelia:

a)

národná centrálna banka, a to aj v prípade, ak je súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk;

b)

centrálne menové orgány, ktoré sú v zásade štátneho pôvodu (t. j. orgány, ktoré riadia devízy alebo emitujú menu), vedú úplný súbor účtov a sú samostatné pri rozhodovaní vo vzťahu k verejnej správe. Ak sa tieto činnosti vykonávajú buď v rámci ústrednej štátnej správy, alebo v rámci centrálnej banky, nejde o samostatné inštitucionálne jednotky.

2.74.

Subsektor S.121 nezahŕňa iné agentúry a subjekty ako centrálnu banku, ktoré regulujú finančné korporácie alebo finančné trhy alebo nad nimi vykonávajú dohľad. Tieto subjekty sa zaraďujú do subsektora S.126.

Korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky (S.122)

2.75.

Definícia: Subsektor korporácií prijímajúcich vklady okrem centrálnej banky (S.122) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií okrem tých, ktoré sú zaradené do subsektora centrálnej banky a subsektora fondov peňažného trhu, ktoré sa zapájajú hlavne do finančného sprostredkovania a ktorých účelom je prijímať vklady a/alebo blízke náhrady za vklady od inštitucionálnych jednotiek, teda nielen od peňažných finančných inštitúcií, a vo vlastnom mene poskytovať úvery a/alebo investovať do cenných papierov.

2.76.

Korporácie prijímajúce vklady okrem centrálnej banky nemožno jednoducho opísať ako „banky“, pretože medzi ne môžu patriť niektoré finančné korporácie, ktoré samy seba neoznačujú za banky, alebo niektoré finančné korporácie, ktoré v niektorých krajinách nemajú povolenie používať označenie banka, pričom niektoré iné finančné korporácie, ktoré samy seba označujú za banky, v skutočnosti nemusia byť korporáciami prijímajúcimi vklady. Do subsektora S.122 patria títo finanční sprostredkovatelia:

a)

komerčné banky, „univerzálne“ banky, „všeobecné“ banky;

b)

sporiteľne (vrátane správcovských sporiteľní a sporiteľní a úverových združení);

c)

poštové žírové ústavy, poštové banky, žírové banky;

d)

vidiecke úverové banky, poľnohospodárske úverové banky;

e)

družstevné úverové banky, úverové jednoty;

f)

špecializované banky (t. j. obchodné banky, emisné domy, súkromné banky) a

g)

inštitúcie elektronických peňazí zapojené hlavne do finančného sprostredkovania.

2.77.

Do subsektora S.122 patria aj nižšie uvedení finanční sprostredkovatelia, ak je predmetom ich podnikania príjem splatných finančných prostriedkov od verejnosti, buď vo forme vkladov, alebo inak, napríklad formou pokračujúcej emisie dlhodobých dlhových cenných papierov:

a)

korporácie zapojené do poskytovania hypoték (vrátane stavebných sporiteľní, hypotekárnych bánk a hypotekárnych úverových inštitúcií);

b)

komunálne úverové inštitúcie.

Inak sú finanční sprostredkovatelia zaradení do subsektora S.124.

2.78.

Do subsektora S.122 nepatria:

a)

ústredia, ktoré vykonávajú dohľad nad inými jednotkami skupiny pozostávajúcej hlavne z korporácií prijímajúcich vklady okrem centrálnej banky a riadia tieto jednotky, ktoré však nie sú korporáciami prijímajúcimi vklady. Takéto ústredia sa zaraďujú do subsektora S.126;

b)

neziskové inštitúcie uznané ako nezávislé právne subjekty, ktoré poskytujú služby ostatným korporáciám prijímajúcim vklady, ale nepôsobia vo finančnom sprostredkovaní. Tieto inštitúcie sú zaradené do subsektora S.126;

c)

inštitúcie elektronických peňazí, ktorých hlavnou oblasťou pôsobenia nie je finančné sprostredkovanie.

Fondy peňažného trhu (S.123)

2.79.

Definícia: Subsektor fondov peňažného trhu (S.123) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií okrem tých, ktoré sú zaradené do subsektorov centrálnej banky a úverových inštitúcií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania. Predmetom ich podnikania je emitovanie akcií alebo podielových listov investičných fondov ako blízkych náhrad za vklady inštitucionálnych jednotiek a investovanie na vlastný účet predovšetkým do akcií/podielových listov fondov peňažného trhu, krátkodobých dlhových cenných papierov a/alebo vkladov.

2.80.

Do subsektora S.123 patria títo finanční sprostredkovatelia: investičné fondy vrátane investičných trustov, podielových fondov a iných schém kolektívneho investovania, ktorých akcie alebo podielové listy sú blízkymi náhradami za vklady.

2.81.

Do subsektora S.123 nepatria:

a)

ústredia, ktoré vykonávajú dohľad nad skupinou pozostávajúcou prevažne z fondov peňažného trhu a riadia ju, ale ktoré samy nie sú fondmi peňažného trhu. Tieto sa zaraďujú do subsektora S.126;

b)

neziskové inštitúcie uznané ako nezávislé právne subjekty, ktoré poskytujú služby fondom peňažného trhu, ale nie sú zapojené do finančného sprostredkovania. Tieto inštitúcie sa zaraďujú do subsektora S.126.

Iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu (S.124)

2.82.

Definícia: Subsektor iných investičných fondov ako fondy peňažného trhu (S.124) pozostáva zo všetkých schém kolektívneho investovania okrem tých, ktoré sú zaradené do subsektora fondov peňažného trhu, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania. Predmetom ich podnikania je emitovanie akcií alebo podielových listov investičných fondov, ktoré nie sú blízkymi náhradami za vklady, a investovanie na vlastný účet predovšetkým do iných finančných aktív ako krátkodobé finančné aktíva a do nefinančných aktív (zvyčajne nehnuteľností).

2.83.

Iné investičné fondy ako fondy peňažného trhu zahŕňajú investičné trusty, podielové fondy a iné schémy kolektívneho investovania, ktorých akcie alebo podielové listy investičných fondov sa nepovažujú za blízke náhrady za vklady.

2.84.

Do subsektora S.124 sa zaraďujú títo finanční sprostredkovatelia:

a)

otvorené investičné fondy, ktorých akcie alebo podielové listy investičných fondov sa na požiadanie držiteľov spätne odkupujú alebo splatia priamo alebo nepriamo z aktív podniku;

b)

uzavreté investičné fondy s fixným podielom kapitálu, v prípade ktorých investori, ktorí vstupujú do fondu alebo z neho vystupujú, musia kúpiť alebo predať existujúce akcie;

c)

investičné fondy nehnuteľností;

d)

investičné fondy investujúce do iných fondov („fondy fondov“);

e)

hedžové fondy, ktoré zahŕňajú viacero schém kolektívneho investovania a s ktorými sa spájajú vysoké minimálne investície, mierna regulácia a široká škála investičných stratégií.

2.85.

Subsektor S.124 nezahŕňa:

a)

penzijné fondy, ktoré sú súčasťou subsektora penzijných fondov;

b)

vládne fondy na osobitné účely, nazývané štátne investičné fondy. Vládny fond na osobitné účely sa zaraďuje medzi kaptívne finančné inštitúcie, ak je finančnou korporáciou. Klasifikácia „vládneho fondu na osobitné účely“ buď ako časti sektora verejnej správy, alebo časti sektora finančných korporácií sa určí podľa kritérií týkajúcich sa jednotiek špeciálneho určenia verejnej správy stanovených v odseku 2.27;

c)

ústredia, ktoré vykonávajú dohľad nad skupinou pozostávajúcou prevažne z iných investičných fondov ako fondov peňažného trhu a riadia túto skupinu, ale ktoré samy nie sú investičnými fondmi. Zaraďujú sa do subsektora S.126;

d)

neziskové inštitúcie uznané ako nezávislé právne subjekty, ktoré poskytujú služby iným investičným fondom ako fondom peňažného trhu, ale ktoré nie sú zapojené do finančného sprostredkovania. Zaraďujú sa do subsektora S.126.

Ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.125)

2.86.

Definícia: Subsektor ostatných finančných sprostredkovateľov okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.125) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania na základe prijímania záväzkov od inštitucionálnych jednotiek v iných formách, ako je mena, vklady alebo akcie investičných fondov, alebo vo vzťahu k poistným, penzijným a štandardizovaným schémam záruk.

2.87.

Subsektor S.125 zahŕňa finančných sprostredkovateľov zapojených hlavne do dlhodobého financovania. Vo väčšine prípadov sa takýmto záväzkom tento subsektor odlišuje od subsektorov ostatných peňažných finančných inštitúcií (OMFI) (S.122 a S.123) prevládajúcou dlhodobou splatnosťou. Vymedzenie voči subsektorom iných investičných fondov ako fondov peňažného trhu (S.124), poisťovacích korporácií (S.128) a penzijných fondov (S.129) možno určiť na základe neexistencie záväzkov vo forme akcií investičných fondov, ktoré sa nepovažujú za blízku náhradu za vklady alebo poistné, penzijné a štandardizované schémy záruk.

2.88.

Subsektor ostatných finančných sprostredkovateľov okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.125) sa ďalej delí na subsektory pozostávajúce z finančných korporácií osobitného účelu zapojených do sekuritizačných transakcií (FCV), z obchodníkov s cennými papiermi a derivátmi, z finančných korporácií poskytujúcich úvery a špecializovaných finančných korporácií. Toto je znázornené v tabuľke 2.4.

Tabuľka 2.4 –   Subsektor ostatných finančných sprostredkovateľov okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov (S.125) a jeho ďalšie delenie

Ostatní finanční sprostredkovatelia okrem poisťovacích korporácií a penzijných fondov

Finančné korporácie osobitného účelu zapojené do sekuritizačných transakcií (FVC).

Obchodníci s cennými papiermi a derivátmi.

Finančné korporácie poskytujúce úvery.

Špecializované finančné korporácie.

2.89.

Subsektor S.125 nezahŕňa neziskové inštitúcie uznané ako nezávislé právne subjekty, ktoré poskytujú služby ostatným finančným sprostredkovateľom, ale nie sú zapojené do finančného sprostredkovania. Zaraďujú sa do subsektora S.126.

Finančné korporácie osobitného účelu zapojené do sekuritizačných transakcií (financial vehicle corporations – FVC)

2.90.

Definícia: Finančné korporácie osobitného účelu zapojené do sekuritizačných transakcií (FVC) sú spoločnosti vykonávajúce sekuritizačné transakcie. FVC, ktoré spĺňajú kritériá inštitucionálnej jednotky, sú zaradené do subsektora S.125, inak sa považujú za integrálnu súčasť materskej jednotky.

Obchodníci s cennými papiermi a derivátmi, finančné korporácie poskytujúce úvery a špecializované finančné korporácie

2.91.

Obchodníci s cennými papiermi a derivátmi (na vlastný účet) sú finančnými sprostredkovateľmi podnikajúcimi na vlastný účet.

2.92.

Medzi finančné korporácie poskytujúce úvery patria napríklad finanční sprostredkovatelia, ktorí vykonávajú:

a)

finančný lízing;

b)

kúpu na splátky a poskytovanie spotrebných alebo komerčných úverov alebo

c)

faktoring.

2.93.

Špecializované finančné korporácie sú finančnými sprostredkovateľmi, ako napr.:

a)

spoločnosti rizikového kapitálu a spoločnosti pôsobiace v oblasti poskytovania rozvojového kapitálu;

b)

spoločnosti poskytujúce financovanie vývozu/dovozu alebo

c)

finanční sprostredkovatelia, ktorí získavajú vklady a/alebo blízke náhrady za vklady alebo im vznikajú pohľadávky iba voči peňažným finančným inštitúciám; medzi týchto finančných sprostredkovateľov patria aj zúčtovacie strediská pre centrálne protistrany (counterparty clearing houses – CCP), ktoré vykonávajú transakcie spätného odkúpenia medzi peňažnými finančnými inštitúciami.

2.94.

Ústredia, ktoré vykonávajú dohľad nad skupinou dcérskych spoločností zapojených hlavne do finančného sprostredkovania a/alebo do pomocných finančných aktivít a riadia túto skupinu, sú zaradené do subsektora S.126.

Finančné pomocné inštitúcie (S.126)

2.95.

Definícia: Subsektor finančných pomocných inštitúcií (S.126) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do činností úzko spojených s finančným sprostredkovaním, ktoré však samy osebe nie sú finančnými sprostredkovateľmi.

2.96.

Do subsektora S.126 sú zaradené tieto finančné korporácie a kvázikorporácie:

a)

poisťovací makléri, odborní posudkoví a škodoví poisťovací komisári, poisťovací a penzijní konzultanti atď.;

b)

úveroví makléri, makléri s cennými papiermi, investiční poradcovia atď.;

c)

flotačné korporácie, ktoré riadia emisiu cenných papierov;

d)

korporácie, ktorých hlavnou úlohou je ručenie indosamentom, zmenkami a podobnými nástrojmi;

e)

korporácie, ktoré sprostredkujú derivátne finančné nástroje a nástroje na ochranu pred rizikom, ako napríklad swapy, opcie a futurity (bez toho, aby ich emitovali);

f)

korporácie poskytujúce infraštruktúru pre finančné trhy;

g)

ústredné orgány dohľadu nad finančnými sprostredkovateľmi a finančnými trhmi, ak sú tieto samostatnými inštitucionálnymi jednotkami;

h)

správcovia penzijných fondov, podielových fondov atď.;

i)

korporácie poskytujúce burzové výmeny a poistné výmeny;

j)

neziskové inštitúcie uznané ako nezávislé právne subjekty slúžiace finančným korporáciám, ktoré však nie sú zapojené do finančného sprostredkovania [pozri odsek 2.46 písm. d)];

k)

platobné inštitúcie (umožňujúce platby medzi kupujúcim a predávajúcim).

2.97.

Subsektor S.126 zahŕňa aj ústredia, ktorých všetky alebo takmer všetky dcérske spoločnosti sú finančné korporácie.

Kaptívne finančné inštitúcie a požičiavatelia peňazí (S.127)

2.98.

Definícia: Subsektor kaptívnych finančných inštitúcií a požičiavateľov peňazí (S.127) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sa nezapájajú do finančného sprostredkovania ani neposkytujú finančné pomocné služby, pričom väčšina ich aktív alebo pasív nie je predmetom transakcií na otvorených trhoch.

2.99.

Do subsektora S.127 sa zaraďujú najmä tieto finančné korporácie a kvázikorporácie:

a)

jednotky ako právne subjekty, ako napríklad trusty, majetkové a zastupiteľské účty alebo schránkové spoločnosti;

b)

holdingové spoločnosti, ktoré majú v držbe podiely na základnom imaní skupiny dcérskych korporácií umožňujúce kontrolu nad týmito korporáciami a ktorých hlavnou aktivitou je vlastníctvo skupiny bez poskytovania akýchkoľvek iných služieb podnikom, v ktorých majú podiely na vlastnom imaní, t. j. nespravujú ani neriadia iné jednotky;

c)

SPE, ktoré spĺňajú podmienky pre inštitucionálne jednotky a získavajú prostriedky na otvorených trhoch na použitie ich materskou korporáciou;

d)

jednotky, ktoré poskytujú finančné služby výlučne z vlastných finančných prostriedkov alebo prostriedkov poskytnutých sponzorom viacerým klientom a preberajú finančné riziko vyplývajúce z neschopnosti dlžníka splácať úver. Príkladmi sú požičiavatelia peňazí, korporácie poskytujúce pôžičky študentom alebo na účely medzinárodného obchodu z prostriedkov poskytnutých sponzorom, ako napríklad vládna jednotka alebo nezisková inštitúcia a záložne, ktoré sú aktívne hlavne v oblasti poskytovania pôžičiek;

e)

vládne fondy na osobitné účely, zvyčajne nazývané štátne investičné fondy, ak sú zaradené medzi finančné korporácie.

Poisťovacie korporácie (S.128)

2.100.

Definícia: Subsektor poisťovacích korporácií (S.128) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku rozloženia rizík najmä vo forme priameho poistenia alebo zaistenia (pozri odsek 2.59).

2.101.

Poisťovacie korporácie poskytujú tieto služby:

a)

životné a neživotné poistenie pre individuálne jednotky alebo skupiny jednotiek;

b)

zaistenie pre iné poisťovacie korporácie.

2.102.

Služby neživotných poisťovacích korporácií môžu byť poskytované vo forme poistenia v týchto oblastiach:

a)

požiar (t. j. komerčný a súkromný majetok);

b)

hmotná zodpovednosť (náhodná udalosť);

c)

motor (vlastné poškodenie a zavinenie treťou stranou);

d)

námorná doprava, letectvo a preprava (vrátane energetických rizík);

e)

úrazové a zdravotné poistenie alebo

f)

finančné poistenie (poskytovanie záruk alebo garančných poistiek).

Finančné poisťovacie korporácie alebo úverové poisťovacie korporácie, takisto nazývané záručné banky, poskytujú záruky alebo garančné poistky, ktorými ručia za sekuritizáciu a iné úverové produkty.

2.103.

Poisťovacie korporácie sú väčšinou subjekty zapísané do obchodného registra alebo vzájomné subjekty. Subjekty zapísané do obchodného registra vlastnia akcionári a mnohé sú kótované na burzách. Vzájomné subjekty vlastnia ich držitelia poistiek a svoje zisky vracajú držiteľom poistiek „s podielom na zisku“ alebo „zúčastneným“ držiteľom poistiek prostredníctvom dividend alebo bonusov. „Kaptívnych“ poisťovateľov zvyčajne vlastní nefinančná korporácia a zvyčajne poisťujú riziko svojich podielnikov.

Box 2.1 –   Typy poistenia

Typ poistenia

Sektor/subsektor

Priame poistenie

Životné poistenie

Držiteľ poistky pravidelne alebo jednorazovo platí poisťovateľovi, ktorý mu za to garantuje vyplatenie dohodnutej sumy alebo anuity v stanovenom termíne alebo skôr.

Poisťovacie korporácie

Neživotné poistenie

Poistenie zahŕňajúce riziká ako nehody, chorobu, požiar, úvery atď.

Poisťovacie korporácie

Zaistenie

Poistenie kúpené poisťovateľom na ochranu pred neočakávane vysokým množstvom nárokov alebo výnimočne vysokými nárokmi.

Poisťovacie korporácie

Sociálne poistenie

Sociálne zabezpečenie

Účastníkom vyplýva z podmienok stanovených verejnou správou povinnosť poistiť sa proti určitým sociálnym rizikám.

Dôchodky zo sociálneho zabezpečenia

Fondy sociálneho zabezpečenia

Iné sociálne zabezpečenie

Iné sociálne poistenie týkajúce sa zamestnania ako sociálne zabezpečenie

Zamestnávatelia môžu stanoviť ako podmienku zamestnania, že zamestnanci sa poistia proti určitým sociálnym rizikám.

Dôchodky týkajúce sa zamestnania

Sektor zamestnávateľov, poisťovacích korporácií a penzijných fondov alebo neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam

Iné sociálne poistenie týkajúce sa zamestnania

2.104.

Subsektor S.128 nezahŕňa:

a)

inštitucionálne jednotky, ktoré spĺňajú obidve kritériá uvedené v odseku 2.117. Zaraďujú sa do subsektora S.1314;

b)

ústredia, ktoré vykonávajú dohľad nad skupinou pozostávajúcou prevažne z poisťovacích korporácií a riadia túto skupinu, ale ktoré samy nie sú poisťovacími korporáciami. Zaraďujú sa do subsektora S.126;

c)

neziskové inštitúcie uznané ako nezávislé právne subjekty slúžiace poisťovacím korporáciám, ale nezapojené do finančného sprostredkovania. Zaraďujú sa do subsektora S.126.

Penzijné fondy (S.129)

2.105.

Definícia: Subsektor penzijných fondov (S.129) pozostáva zo všetkých finančných korporácií a kvázikorporácií, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania v dôsledku deleného sociálneho rizika a potrieb poistených osôb (sociálne poistenie). Penzijné fondy ako schémy sociálneho poistenia poskytujú príjem v dôchodku a často dávky v prípade úmrtia a zdravotného postihnutia.

2.106.

Subsektor S.129 pozostáva iba z tých penzijných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú inštitucionálnymi jednotkami oddelenými od jednotiek, ktoré ich vytvorili. Takéto samostatné fondy majú samostatnosť v rozhodovaní a vedú úplný súbor účtov. Nesamostatné penzijné fondy nie sú inštitucionálnymi jednotkami a zostávajú súčasťou inštitucionálnej jednotky, ktorá ich založila.

2.107.

Príkladom účastníkov v schémach penzijných fondov sú zamestnanci jediného podniku alebo skupiny podnikov, zamestnanci odvetvia alebo odboru a osoby, ktoré majú rovnaké povolanie. Výhody zahrnuté do poistnej zmluvy môžu byť:

a)

vyplatené po smrti poistenca vdove (vdovcovi) a deťom;

b)

vyplatené po odchode do dôchodku alebo

c)

vyplatené po tom, ako sa poistenec stal osobou so zdravotným postihnutím.

2.108.

V niektorých krajinách možno všetky uvedené typy rizika poistiť v korporáciách poskytujúcich životné poistenie, ako aj prostredníctvom penzijných fondov. V iných krajinách sa vyžaduje, aby sa niektoré z uvedených tried rizík poistili prostredníctvom korporácií pôsobiacich v oblasti životného poistenia. V porovnaní s korporáciami pôsobiacimi v oblasti životného poistenia je pôsobenie penzijných fondov zákonom obmedzené na konkrétne skupiny zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb.

2.109.

Schémy penzijných fondov môžu byť organizované zamestnávateľmi alebo verejnou správou. Môžu byť tiež organizované poisťovacími korporáciami v prospech zamestnancov alebo môžu byť založené samostatné inštitucionálne jednotky na držbu a správu aktív, ktoré sa použijú na plnenie penzijných nárokov a na rozdelenie dôchodkov.

2.110.

Subsektor S.129 nezahŕňa:

a)

inštitucionálne jednotky, ktoré spĺňajú obe kritériá uvedené v odseku 2.117. Zaraďujú sa do subsektora S.1314;

b)

ústredia, ktoré vykonávajú dohľad nad skupinou pozostávajúcou prevažne z penzijných fondov a riadia túto skupinu, ale ktoré samy nie sú penzijnými fondmi. Zaraďujú sa do subsektora S.126;

c)

neziskové inštitúcie uznané ako nezávislé právne subjekty slúžiace penzijným fondom, ale nezapojené do finančného sprostredkovania. Zaraďujú sa do subsektora S.126.

Verejná správa (S.13)

2.111.

Definícia: Sektor verejnej správy (S.13) pozostáva z inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú netrhovými výrobcami, ktorých produkcia je určená na individuálnu a kolektívnu spotrebu a sú financované povinnými platbami jednotiek patriacich do iných sektorov, ako aj z inštitucionálnych jednotiek zapojených hlavne do prerozdeľovania národného dôchodku a bohatstva.

2.112.

Inštitucionálne jednotky zahrnuté do sektora S.13 sú napríklad tieto:

a)

jednotky verejnej správy, ktoré existujú na základe zákonného postupu a majú jurisdikciu nad inými jednotkami na ekonomickom území, pričom spravujú a financujú skupinu aktivít, predovšetkým poskytujúc netrhové výrobky a služby na prospech spoločenstva;

b)

korporácia alebo kvázikorporácia, ktorá je jednotkou verejnej správy, ak je jej produkcia predovšetkým netrhová a je kontrolovaná jednotkou verejnej správy;

c)

neziskové inštitúcie uznané ako nezávislé právne subjekty, ktoré sú netrhovými výrobcami a ktoré sú kontrolované verejnou správou;

d)

samostatné penzijné fondy, pri ktorých existuje zo zákona povinnosť prispievať a pri ktorých verejná správa riadi fondy, pokiaľ ide o úhrady a schvaľovanie príspevkov a dávok.

2.113.

Sektor verejnej správy sa delí na tieto štyri subsektory:

a)

ústredná štátna správa (okrem fondov sociálneho zabezpečenia) (S.1311);

b)

regionálna štátna správa (okrem fondov sociálneho zabezpečenia) (S.1312);

c)

miestna samospráva (okrem fondov sociálneho zabezpečenia) (S.1313);

d)

fondy sociálneho zabezpečenia (S.1314).

Ústredná štátna správa (okrem fondov sociálneho zabezpečenia) (S.1311)

2.114.

Definícia: Tento subsektor zahŕňa všetky administratívne oddelenia štátu a ostatné ústredné orgány, ktorých pôsobnosť zvyčajne zahŕňa celé ekonomické územie, okrem správy fondov sociálneho zabezpečenia.

Do subsektora S.1311 patria tie neziskové inštitúcie, ktoré sú kontrolované ústrednou štátnou správou a ktorých pôsobnosť zahŕňa celé ekonomické územie.

Organizácie trhovej regulácie, ktoré sú buď výhradne, alebo hlavne distribútormi subvencií, sú zaradené do subsektora S.1311. Tie organizácie, ktoré sú výhradne alebo prevažne zapojené do nákupu, držby a predaja poľnohospodárskych alebo potravinárskych výrobkov, sú zaradené do subsektora S.11.

Regionálna štátna správa (okrem fondov sociálneho zabezpečenia) (S.1312)

2.115.

Definícia: Tento subsektor pozostáva z takých typov štátnej správy, ktoré sú samostatnými inštitucionálnymi jednotkami vykonávajúcimi niektoré z funkcií vlády, okrem správy fondov sociálneho zabezpečenia, na nižšej úrovni, ako je ústredná štátna správa, a vyššej, ako je úroveň vládnych inštitucionálnych jednotiek na miestnej úrovni.

Do subsektora S.1312 sú zahrnuté tie neziskové inštitúcie, ktoré sú kontrolované jednotkami regionálnej štátnej správy a ktorých pôsobnosť je obmedzená na jednotlivé ekonomické územia regiónov.

Miestna samospráva (okrem fondov sociálneho zabezpečenia) (S.1313)

2.116.

Definícia: Tento subsektor zahŕňa tie typy verejnej správy, ktorých pôsobnosť je obmedzená na určitú miestnu časť ekonomického územia, okrem miestnych orgánov fondov sociálneho zabezpečenia.

Do subsektora S.1313 patria tie neziskové inštitúcie, ktoré sú kontrolované miestnou samosprávou a ktorých pôsobnosť je obmedzená na ekonomické územia miestnych samospráv.

Fondy sociálneho zabezpečenia (S.1314)

2.117.

Definícia: Subsektor fondov sociálneho zabezpečenia zahŕňa ústredné, regionálne a miestne inštitucionálne jednotky, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie sociálnych dávok a ktoré spĺňajú obidve z týchto dvoch kritérií:

a)

zo zákona alebo na základe iných právnych predpisov sú určité skupiny obyvateľstva povinné zúčastňovať sa na schéme alebo platiť príspevky a

b)

verejná správa je zodpovedná za riadenie inštitúcie, pokiaľ ide o vyrovnanie alebo schvaľovanie príspevkov a dávok nezávisle od jej úlohy dozorného orgánu alebo zamestnávateľa.

Zvyčajne nie je žiadna priama väzba medzi výškou príspevku plateného jednotlivcom a rizikom, ktorému je tento jednotlivec vystavený.

Domácnosti (S.14)

2.118.

Definícia: Sektor domácností (S.14) pozostáva z jednotlivcov alebo skupín jednotlivcov ako spotrebiteľov a podnikateľov produkujúcich trhové výrobky a nefinančné a finančné služby (trhoví výrobcovia) za predpokladu, že produkcii výrobkov a služieb sa nevenujú samostatné subjekty považované za kvázikorporácie. Zahŕňa aj jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov, ktorí produkujú výrobky a nefinančné služby výlučne na vlastné konečné použitie.

Domácnosti ako spotrebiteľov možno vymedziť ako malé skupiny osôb, ktoré sa delia o spoločné ubytovacie priestory, združujú svoje príjmy a majetok a ktoré kolektívne spotrebúvajú určité typy výrobkov a služieb, predovšetkým ubytovanie a stravu.

Hlavnými zdrojmi domácností sú:

a)

odmeny zamestnancov;

b)

dôchodky z majetku;

c)

prevody z iných sektorov;

d)

príjmy vyplývajúce z úbytku trhových výrobkov a

e)

imputované príjmy z produkcie výrobkov na vlastnú spotrebu.

2.119.

Sektor domácností zahŕňa:

a)

jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov, ktorých hlavnou funkciou je spotreba;

b)

osoby žijúce trvalo v inštitúciách, ktoré nemajú žiadnu alebo majú len malú samostatnosť pri činnostiach alebo rozhodnutiach ekonomického charakteru (napríklad členovia náboženských rádov žijúci v kláštoroch, dlhodobo hospitalizovaní pacienti, väzni vo výkone dlhodobých trestov, staré osoby žijúce trvale v domovoch dôchodcov). Takíto ľudia sa považujú za samostatnú inštitucionálnu jednotku: jedinú domácnosť;

c)

jednotlivcov alebo skupiny jednotlivcov, ktorých hlavnou funkciou je spotreba a ktorí produkujú výrobky a nefinančné služby výhradne na vlastné konečné použitie; iba dve kategórie služieb produkovaných na vlastnú konečnú spotrebu sú súčasťou systému: služby obytných jednotiek obývaných vlastníkmi a domáce služby produkované platenými zamestnancami;

d)

podniky s jedným vlastníkom a partnerstvá bez právnej subjektivity, iné ako tie, ktoré sa považujú za kvázikorporácie a ktoré sú trhovými výrobcami, a

e)

neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam, ktoré nemajú nezávislú právnu subjektivitu alebo ju majú, ale ktoré majú iba malý význam.

2.120.

V ESA 2010 sa sektor domácnosti rozdeľuje na tieto subsektory:

a)

zamestnávatelia (S.141) a samostatne zárobkovo činné osoby (S.142);

b)

zamestnanci (S.143);

c)

príjemcovia dôchodkov z majetku (S.1441);

d)

príjemcovia dávok dôchodkového zabezpečenia (S.1442);

e)

príjemcovia ostatných transferov (S.1443).

2.121.

Domácnosti sú rozdelené do subsektorov podľa najvyšších príjmových kategórií (príjem zamestnávateľov, odmeny zamestnancov atď.) domácnosti ako celku. Ak sa v jednej domácnosti vyskytuje viac ako jeden príjem daného druhu, klasifikácia je založená na celkovom príjme domácnosti v rámci každej kategórie.

Zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby (S.141 a S.142)

2.122.

Definícia: Subsektor zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb pozostáva zo skupiny domácností, pri ktorých (zmiešané) dôchodky (B.3), ktoré vznikajú vlastníkom podnikov domácností nezapísaných v obchodnom registri z ich činností ako výrobcov trhových výrobkov a poskytovateľov služieb s platenými zamestnancami alebo bez nich, znamenajú najväčší zdroj príjmu pre domácnosť ako celok, aj keď tento príjem nepredstavuje viac ako polovicu celkového príjmu domácnosti.

Zamestnanci (S.143)

2.123.

Definícia: Subsektor zamestnancov pozostáva zo skupiny domácností, pre ktoré je príjem z odmien zamestnancov (D.1) hlavným zdrojom príjmov pre domácnosť ako celok.

Príjemcovia dôchodkov z majetku (S.1441)

2.124.

Definícia: Subsektor príjemcov dôchodkov z majetku pozostáva zo skupiny domácností, pre ktoré je dôchodok z majetku (D.4) najväčším zdrojom príjmu domácnosti ako celku.

Príjemcovia dávok dôchodkového zabezpečenia (S.1442)

2.125.

Definícia: Subsektor príjemcov dávok dôchodkového zabezpečenia pozostáva zo skupiny domácností, pre ktoré je príjem z dôchodkov najväčším zdrojom príjmu domácnosti ako celku.

Penzijné domácnosti sú domácnosti, ktorých najväčší zdroj príjmu pozostáva zo starobných alebo iných dôchodkov vrátane dôchodkov od predchádzajúcich zamestnávateľov.

Príjemcovia ostatných transferov (S.1443)

2.126.

Definícia: Subsektor príjemcov ostatných transferov pozostáva zo skupiny domácností, pre ktoré je príjem z ostatných bežných transferov najväčším zdrojom príjmu domácnosti ako celku.

Ostatné bežné transfery sú všetky iné bežné transfery ako dôchodok z majetku, dávky dôchodkového zabezpečenia a príjem osôb trvale žijúcich v inštitúciách.

2.127.

Ak informácie o pomernom zastúpení zdrojov dôchodku domácnosti ako celku nie sú na účely sektorovej klasifikácie dostupné, na tieto účely sa použije príjem referenčnej osoby. Referenčná osoba domácnosti je osoba s najvyšším príjmom. Ak táto informácia nie je dostupná, na účely zaradenia domácností do subsektorov sa použije príjem tej osoby, ktorá vyhlási, že je referenčnou osobou.

2.128.

Na zaradenie domácností do subsektorov sa môžu použiť ďalšie kritériá, napríklad rozdelenie domácností ako podnikateľov podľa oblasti ich pôsobenia: poľnohospodárske domácnosti a nepoľnohospodárske domácnosti.

Neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.15)

2.129.

Definícia: Sektor neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam (NZISD) (S.15) pozostáva z neziskových inštitúcií, ktoré sú samostatnými právnymi subjektmi slúžiacimi domácnostiam a ktoré sú súkromnými netrhovými výrobcami. Ich hlavnými zdrojmi sú dobrovoľné príspevky v hotovosti alebo v naturáliách od domácností v postavení spotrebiteľov, platby od verejnej správy a dôchodky z majetku.

2.130.

Ak takéto inštitúcie nie sú veľmi dôležité, nie sú zahrnuté v sektore NZISD, ale v sektore domácností (S.14), keďže ich transakcie sú nerozlíšiteľné od jednotiek v tomto sektore. Netrhové NZISD kontrolované verejnou správou sú zaradené do sektora verejnej správy (S.13).

Sektor NZISD zahŕňa tieto hlavné typy NZISD, ktoré poskytujú netrhové výrobky a služby domácnostiam:

a)

odbory, profesijné alebo učené spoločnosti, združenia spotrebiteľov, politické strany, cirkvi alebo náboženské spoločnosti (vrátane tých, ktoré sú financované, avšak nie kontrolované vládou) a spoločenské, kultúrne, rekreačné a športové kluby a

b)

dobročinné organizácie, organizácie zamerané na pomoc a zmiernenie následkov, financované dobrovoľnými prevodmi v hotovosti alebo v naturáliách od iných inštitucionálnych jednotiek.

Sektor S.15 zahŕňa dobročinné organizácie, organizácie zamerané na pomoc a zmiernenie následkov, slúžiace nerezidentským jednotkám, a vylučuje subjekty, v ktorých členstvo oprávňuje na vopred určený súbor výrobkov a služieb.

Zahraničie (S.2)

2.131.

Definícia: Sektor zahraničia (S.2) je zoskupením jednotiek bez akýchkoľvek charakteristických funkcií alebo zdrojov; pozostáva z nerezidentských jednotiek, pokiaľ sú zapojené do transakcií s rezidentskými inštitucionálnymi jednotkami alebo pokiaľ majú iné ekonomické prepojenia s rezidentskými jednotkami. Jeho účty poskytujú celkový pohľad na ekonomické vzťahy spájajúce národnú ekonomiku so zahraničím. Patria sem aj inštitúcie EÚ a medzinárodné organizácie.

2.132.

Zahraničie nie je sektor, pre ktorý sa musí viesť úplný súbor účtov, aj keď je vhodné pokladať zahraničie za sektor. Sektory vznikajú rozčlenením celkovej ekonomiky tak, aby sa získali homogénnejšie skupiny rezidentských inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú si podobné, pokiaľ ide o ich ekonomické správanie, ciele a funkcie. Toto neplatí v prípade sektora zahraničia: v tomto sektore sú zaznamenané transakcie a ostatné toky nefinančných a finančných korporácií, neziskových organizácií, domácností a verejnej správy s nerezidentskými inštitucionálnymi jednotkami a ostatné ekonomické vzťahy medzi rezidentmi a nerezidentmi, napríklad nároky rezidentov voči nerezidentom.

2.133.

Účty zahraničia zahŕňajú iba transakcie vykonané medzi rezidentskými inštitucionálnymi jednotkami a nerezidentskými jednotkami, pričom platia tieto výnimky:

a)

služby dopravy (po hranicu vyvážajúcej krajiny) poskytované rezidentskými jednotkami, pokiaľ ide o dovážané výrobky, sú znázornené na účtoch zahraničia s dovozmi FOB, aj keď sú produkované rezidentskými jednotkami;

b)

transakcie so zahraničnými aktívami medzi rezidentmi patriacimi do odlišných sektorov v domácej ekonomike sú znázornené na podrobných finančných účtoch zahraničia; tieto transakcie neovplyvňujú finančnú pozíciu krajiny vo vzťahu k zahraničiu; ovplyvňujú finančný vzťah jednotlivých sektorov so zahraničím;

c)

transakcie s pasívami krajiny medzi nerezidentmi patriacimi do odlišných geografických zón sú znázornené v geografickom rozčlenení účtov zahraničia. Aj keď tieto transakcie neovplyvňujú celkové pasíva krajiny voči zahraničiu, ovplyvňujú pasíva voči rôznym častiam sveta.

2.134.

Sektor zahraničia (S.2) sa ďalej delí na:

a)

členské štáty a inštitúcie a orgány Európskej únie (S.21):

1.

členské štáty Európskej únie (S.211);

2.

inštitúcie a orgány Európskej únie (S.212);

b)

nečlenské krajiny a medzinárodné organizácie, ktoré nesídlia v EÚ (S.22).

Sektorová klasifikácia výrobných jednotiek pre hlavné bežné právne formy vlastníctva

2.135.

V nižšie uvedenom prehľade a odsekoch 2.31 až 2.44 sú zhrnuté základné zásady zaradenia výrobných jednotiek do sektorov použitím štandardnej terminológie na opis hlavných typov inštitúcií.

2.136.

Súkromné a verejné korporácie, ktoré sú trhovými výrobcami, sú zaradené takto:

a)

tie, ktorí sú zapojené hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb: do sektora S.11 (nefinančné korporácie);

b)

tie, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania a pomocných finančných služieb: do sektora S.12 (finančné korporácie).

2.137.

Družstvá a partnerstvá, ktoré sú uznané ako nezávislé právne subjekty a sú trhovými výrobcami, sú zaradené takto:

a)

tie, ktoré sú zapojené hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb: do sektora S.11 (nefinančné korporácie);

b)

tie, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania a pomocných finančných služieb: do sektora S.12 (finančné korporácie).

2.138.

Verejní výrobcovia uznaní ako nezávislé právne subjekty na základe osobitných právnych predpisov, ktorí sú trhovými výrobcami, sú zaradení takto:

a)

tí, ktorí sú zapojení hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb: do sektora S.11 (nefinančné korporácie);

b)

tí, ktorí sú zapojení hlavne do finančného sprostredkovania a pomocných finančných služieb: do sektora S.12 (finančné korporácie).

2.139.

Verejní výrobcovia, ktorí nie sú uznaní ako nezávislé právne subjekty a sú trhovými výrobcami, sú zaradení takto:

a)

ak sú kvázikorporáciami:

1.

tí, ktorí sú zapojení hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb: do sektora S.11 (nefinančné korporácie);

2.

tí, ktorí sú zapojení hlavne do finančného sprostredkovania a pomocných finančných aktivít: do sektora S.12 (finančné korporácie);

b)

ak nie sú kvázikorporáciami: do sektora S.13 (verejná správa), keďže zostávajú neoddeliteľnou súčasťou jednotiek, ktoré ich kontrolujú.

2.140.

Neziskové inštitúcie (združenia a nadácie) uznané ako nezávislé právne subjekty, sú zaradené takto:

a)

tie, ktoré sú trhovými výrobcami a ktoré sú zapojené hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb: do sektora S.11 (nefinančné korporácie);

b)

tie, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania a pomocných finančných služieb: do sektora S.12 (finančné korporácie);

c)

tie, ktoré sú netrhovými výrobcami:

1.

do sektora S.13 (verejná správa), ak sú verejnými výrobcami kontrolovanými verejnou správou;

2.

do sektora S.15 (neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam), ak sú súkromnými výrobcami.

2.141.

Podniky s jedným vlastníkom a partnerstvá, ktoré nie sú uznané ako nezávislé právne subjekty a sú trhovými výrobcami, sú zaradené takto:

a)

ak sú kvázikorporáciami:

1.

tie, ktoré sú zapojené hlavne do produkcie výrobkov a nefinančných služieb: do sektora S.11 (nefinančné korporácie);

2.

tie, ktoré sú zapojené hlavne do finančného sprostredkovania a pomocných finančných aktivít: do sektora S.12 (finančné korporácie);

b)

ak nie sú kvázikorporáciami, sú zaradené do sektora S.14 (domácnosti).

2.142.

Ústredia sú zaradené takto:

a)

do sektora S.11 (nefinančné korporácie), ak je prevažujúcim typom činnosti skupiny korporácií ako celku, ktoré sú trhovými výrobcami, produkcia výrobkov a nefinančných služieb [pozri odsek 2.46 písm. e)];

b)

do sektora S.12 (finančné korporácie), ak je prevažujúcim typom činnosti skupiny korporácií ako celku finančné sprostredkovanie [pozri odsek 2.65 písm. e)].

Holdingové spoločnosti, ktoré sú držiteľmi aktív skupiny dcérskych korporácií, sa vždy považujú za finančné korporácie. Holdingové spoločnosti držia aktíva skupiny spoločností, ale v súvislosti s touto skupinou nevykonávajú riadiace činnosti.

2.143.

Tabuľka 2.5 ukazuje v schematickej forme rôzne prípady uvedené vyššie.

Tabuľka 2.5 –   Sektorová klasifikácia výrobných jednotiek pre hlavné štandardné právne formy vlastníctva

Typ výrobcu

Štandardný zákonný opis

Trhoví výrobcovia (výrobky a nefinanč-né služby)

Trhoví výrobcovia (finančné sprostredkovanie)

Netrhoví výrobcovia

Verejní výrobcovia

Súkromní výrobcovia

Súkromné a verejné korporácie

S.11 nefinančné korporácie

S.12 finančné korporácie

 

 

Družstvá a partnerstvá uznané ako nezávislé právne subjekty

S.11 nefinančné korporácie

S.12 finančné korporácie

 

 

Verejní výrobcovia uznaní ako nezávislé právne subjekty podľa osobitných právnych predpisov

S.11 nefinančné korporácie

S.12 finančné korporácie

 

 

Verejní výrobcovia neuznaní ako nezávislé právne subjekty

S charakteristikou kvázikorporácie

S.11 nefinančné korporácie

S.12 finančné korporácie

 

 

Ostatné

 

 

S.13 verejná správa

 

Neziskové inštitúcie uznané ako nezávislé právne subjekty

S.11 nefinančné korporácie

S.12 finančné korporácie

S.13 verejná správa

S.15 neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam

Partnerstvá neuznané ako nezávislé právne subjekty

Podniky s jedným vlastníkom

S charakteristikou kvázikorporácie

S.11 nefinančné korporácie

S.12 finančné korporácie

 

 

Ostatné

S.14 domácnosti

S.14 domácnosti

 

 

Ústredia, ktorých prevažujúcim typom činnosti skupiny nimi kontrolovaných korporácií je produkcia:

výrobkov a nefinančných služieb

S.11 nefinančné korporácie

 

 

 

finančných služieb

 

S.12 finančné korporácie

 

 

MIESTNE ČINNOSTNÉ JEDNOTKY A ODVETVIA

2.144.

Väčšina inštitucionálnych jednotiek produkujúcich výrobky a služby je zapojená súčasne do viacerých činností. Môžu byť zapojené do hlavnej činnosti, niektorých sekundárnych činností a niektorých pomocných činností.

2.145.

Činnosť sa uskutočňuje vtedy, ak sa spoja zdroje, ako je zariadenie, práca, postupy priemyselnej výroby, informačné siete alebo výrobky, čo vedie k vytvoreniu konkrétnych výrobkov alebo služieb. Činnosť je charakterizovaná vstupom výrobkov, výrobným procesom a výstupom výrobkov.

Činnosti môžu byť určené odkazom na určitú úroveň klasifikácie NACE Rev. 2.

2.146.

Ak jednotka vykonáva viac ako jednu činnosť, sú všetky činnosti, ktoré nie sú pomocnými činnosťami (pozri kapitolu 3 ods. 3.12), hodnotené podľa hrubej pridanej hodnoty. Na základe vytvorenej prevažujúcej hrubej pridanej hodnoty možno potom rozlišovať medzi hlavnou činnosťou a sekundárnymi činnosťami.

2.147.

Na analýzu tokov vyskytujúcich sa v procese výroby a pri použití výrobkov a služieb je potrebné vybrať jednotky, ktoré zdôrazňujú vzťahy technicko-ekonomického charakteru. Táto požiadavka znamená, že inštitucionálne jednotky musia byť spravidla rozdeľované na menšie a homogénnejšie jednotky s ohľadom na typ výroby. Miestne KAU majú za cieľ splniť tieto požiadavky operatívnym prístupom.

Miestna činnostná jednotka

2.148.

Definícia: Miestna činnostná jednotka (miestna KAU) je súčasťou činnostnej jednotky (KAU), ktorá zodpovedá miestnej jednotke. Miestna KAU sa v SNA 2008 a ISIC Rev. 4 nazýva prevádzkou. KAU združuje všetky súčasti inštitucionálnej jednotky v jej postavení výrobcu prispievajúceho k výkonu činnosti na úrovni triedy (štvormiestna úroveň) NACE Rev. 2 a zodpovedá jednej alebo viacerým prevádzkovým pododdielom inštitucionálnej jednotky. Informačný systém inštitucionálnej jednotky musí byť schopný uviesť alebo vypočítať pre každú miestnu KAU aspoň hodnotu produkcie, medzispotreby, odmeny zamestnancov, prevádzkový prebytok, zamestnanosť a tvorbu hrubého fixného kapitálu.

Miestna jednotka je inštitucionálnou jednotkou alebo časťou inštitucionálnej jednotky produkujúcou výrobky alebo služby na geograficky stanovenom mieste.

Miestna KAU môže zodpovedať inštitucionálnej jednotke ako výrobca; na druhej strane nemôže nikdy patriť do dvoch odlišných inštitucionálnych jednotiek.

2.149.

Ak inštitucionálna jednotka produkujúca výrobky a služby vykonáva hlavnú činnosť a takisto aj jednu alebo niekoľko sekundárnych činností, delí sa ďalej na rovnaký počet KAU a sekundárne činnosti sa zaradia do položiek odlišných od hlavnej činnosti. Pomocné činnosti nie sú oddelené od hlavnej činnosti alebo sekundárnych činností. KAU zaradené do konkrétnej položky klasifikačného systému však môžu produkovať výrobky mimo homogénnej skupiny z dôvodu sekundárnych činností s nimi spojených, ktoré nemožno oddelene určiť z dostupných účtovných dokumentov. Takto KAU môže vykonávať jednu alebo viacero sekundárnych činností.

Odvetvia

2.150.

Definícia: Odvetvie pozostáva zo skupiny miestnych KAU zapojených do rovnakého alebo podobného druhu činnosti. Na najpodrobnejšej úrovni klasifikácie pozostáva odvetvie z tých miestnych KAU, ktoré spadajú pod jedinú triedu (štvormiestna úroveň) NACE Rev. 2, a teda sú zapojené do rovnakej činnosti, tak ako je vymedzené v NACE Rev. 2.

Do odvetví patria miestne KAU produkujúce trhové výrobky a služby, ako aj miestne KAU produkujúce netrhové výrobky a služby. Podľa vymedzenia pozostáva odvetvie zo skupiny miestnych KAU zapojených do rovnakého typu výrobnej činnosti bez ohľadu na to, či inštitucionálne jednotky, ku ktorým patria, produkujú trhovú, alebo netrhovú produkciu.

2.151.

Odvetvia sa zaraďujú do troch kategórií:

a)

odvetvia produkujúce trhové výrobky a služby (trhové odvetvia) a výrobky a služby na vlastné konečné použitie; služby na vlastné konečné použitie sú služby bývania produkované vlastníkmi-užívateľmi obydlí a domáce služby, ktoré sú výsledkom zamestnávania plateného personálu;

b)

odvetvia produkujúce netrhové výrobky a služby verejnej správy: netrhové odvetvia verejnej správy;

c)

odvetvia produkujúce netrhové výrobky a služby neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam: netrhové odvetvia neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam.

Klasifikácia odvetví

2.152.

Na klasifikáciu zoskupenia miestnych KAU do odvetví sa použije NACE Rev. 2.

JEDNOTKY HOMOGÉNNEJ PRODUKCIE A HOMOGÉNNE ODVETVIA

2.153.

Najvhodnejšou jednotkou na účely analýzy výrobného procesu je jednotka homogénnej produkcie. Činnosť tejto jednotky je špecifická a vymedzuje sa jej vstupmi, výrobným procesom a výstupmi.

Jednotka homogénnej produkcie

2.154.

Definícia: Jednotka homogénnej produkcie vykonáva špecifickú činnosť, ktorá je vymedzená vstupmi, výrobným procesom a výstupmi. Výrobky, ktoré predstavujú vstupy a výstupy, sa rozlišujú podľa fyzických charakteristík, rozsahom spracovania a použitým výrobným procesom. Môžu byť identifikované pomocou klasifikácie produktov (Classification of Products by Activity – CPA). CPA je klasifikácia produktov, ktorej prvky sú štruktúrované podľa kritéria odvetvového pôvodu, pričom odvetvový pôvod je vymedzený podľa NACE Rev. 2.

Homogénne odvetvie

2.155.

Definícia: Homogénne odvetvie pozostáva zo zoskupenia jednotiek homogénnej produkcie. Súbor činností homogénneho odvetvia sa identifikuje pomocou odkazu na klasifikáciu produktov. Homogénne odvetvie produkuje iba tie výrobky a služby, ktoré sú špecifikované v klasifikácii, a žiadne iné.

2.156.

Homogénne odvetvia sú jednotky vytvorené kvôli ekonomickej analýze. Jednotky homogénnej produkcie nemožno zvyčajne pozorovať priamo; údaje zozbierané od jednotiek, použité v štatistických výkazoch, musia byť preskupené tak, aby tvorili homogénne odvetvia.

 

KAPITOLA 3

TRANSAKCIE S PRODUKTMI A NEPRODUKOVANÝMI AKTÍVAMI

TRANSAKCIE S PRODUKTMI VŠEOBECNE

3.01.

Definícia: Produkty sú všetky výrobky a služby, ktoré sú vytvorené v rámci vymedzenia rozsahu výroby. Výroba je definovaná v odseku 3.07.

3.02.

V ESA sa rozlišujú tieto hlavné kategórie transakcií s produktmi:

Kategórie transakcií

Kód

Produkcia

P.1

Medzispotreba

P.2

Výdavky na konečnú spotrebu

P.3

Skutočná konečná spotreba

P.4

Tvorba hrubého kapitálu

P.5

Vývoz výrobkov a služieb

P.6

Dovoz výrobkov a služieb

P.7

3.03.

Transakcie s produktmi sa zaznamenávajú takto:

a)

na účte výrobkov a služieb sa produkcia a dovoz zaznamenávajú ako zdroje a ostatné transakcie s produktmi sa zaznamenávajú ako použitie;

b)

na účte produkcie sa produkcia zaznamenáva ako zdroj a medzispotreba sa zaznamenáva ako použitie; hrubá pridaná hodnota je bilančnou položkou týchto dvoch transakcií s produktmi;

c)

na účte použitia disponibilného dôchodku sa výdavky na konečnú spotrebu zaznamenávajú ako použitie;

d)

na účte použitia upraveného disponibilného dôchodku sa skutočná konečná spotreba zaznamenáva ako použitie;

e)

na kapitálovom účte sa tvorba hrubého kapitálu zaznamenáva ako použitie (zmena nefinančných aktív);

f)

na účte výrobkov a služieb zahraničia sa dovoz výrobkov a služieb zaznamenáva ako zdroj a vývoz výrobkov a služieb sa zaznamenáva ako použitie.

Mnoho väčších bilančných položiek na účtoch, ako je pridaná hodnota, hrubý domáci produkt, národný dôchodok a disponibilný dôchodok, je definovaných na základe transakcií s produktmi. V definícii transakcií s produktmi sa určujú uvedené bilančné položky.

3.04.

V tabuľke dodávok (pozri odsek 1.136) sa produkcia a dovoz zaznamenávajú ako dodávky. V tabuľke použitia sa medzispotreba, tvorba hrubého kapitálu, výdavky na konečnú spotrebu a vývoz zaznamenávajú ako použitie. V symetrickej input-output tabuľke sa produkcia a dovoz zaznamenávajú ako dodávky a ostatné transakcie s produktmi ako použitie.

3.05.

Dodávky produktov sa oceňujú v základných cenách (pozri odsek 3.44). Použitie produktov sa oceňuje v kúpnych cenách (pozri odsek 3.06). Pre niektoré typy dodávok a použitia, napríklad v prípade vývozu a dovozu výrobkov, sa využívajú špecifickejšie zásady oceňovania.

3.06.

Definícia:

Kúpna cena je cena, ktorú kupujúci platí za produkty. Kúpna cena zahŕňa:

a)

dane z produktov mínus subvencie na produkty (ale nezahŕňa odpočítateľné dane z produktov, ako je DPH);

b)

dopravné poplatky, ktoré platí kupujúci zvlášť, aby mohol dodávku prevziať v požadovanom čase a na požadovanom mieste;

c)

odpočet za množstvové a mimosezónne zľavy zo štandardných cien alebo poplatkov.

Kúpna cena nezahŕňa:

a)

úroky alebo poplatky za služby pripočítané v podmienkach úveru;

b)

osobitné poplatky, ktoré vznikajú v dôsledku omeškania platby, pričom omeškaná platba znamená nezaplatenie v rámci lehoty uvedenej v čase uskutočnenia kúpy.

Ak sa čas použitia produktu nezhoduje s časom kúpy, vykonajú sa úpravy hodnoty, aby sa zohľadnili zmeny ceny v dôsledku plynutia času (symetricky so zmenami cien zásob). Takéto úpravy sú dôležité, ak sa ceny dotknutých produktov počas roka výrazne menia.

VÝROBA A PRODUKCIA

3.07.

Definícia: Výroba je činnosť uskutočňovaná pod kontrolou, zodpovednosťou a riadením inštitucionálnej jednotky, ktorá využíva vstupy práce, kapitálu, výrobkov a služieb na účely tvorby produkcie v podobe výrobkov a služieb.

Do výroby nepatria prirodzené procesy prebiehajúce bez ľudského zapojenia alebo kontroly, ako je neriadený nárast zásob rýb v medzinárodných vodách; výroba však zahŕňa chov rýb.

3.08.

Výroba zahŕňa:

a)

výrobu všetkých individuálnych alebo kolektívnych výrobkov a služieb, ktoré sa dodávajú jednotkám rôznym od ich výrobcov;

b)

výrobu všetkých výrobkov vo vlastnej réžii, ktorú si ich výrobcovia ponechávajú na vlastnú konečnú spotrebu alebo tvorbu hrubého fixného kapitálu.

Príkladom výroby vo vlastnej réžii na účely tvorby hrubého fixného kapitálu je výroba fixných aktív, ako je výstavba, vývoj softvéru a prieskum nerastných ložísk určený na vlastnú tvorbu hrubého fixného kapitálu. Pojem tvorba hrubého fixného kapitálu je opísaný v odsekoch 3.124 – 3.138.

Výroba výrobkov vo vlastnej réžii domácnosťami sa vo všeobecnosti týka:

1.

výstavby obytných jednotiek vo vlastnej réžii;

2.

výroby a uskladnenia poľnohospodárskych produktov;

3.

spracovania poľnohospodárskych produktov, ako je výroba múky mletím, uchovanie ovocia sušením alebo zaváraním, výroba mliečnych produktov, ako je maslo a syr, a výroba piva, vína a liehovín;

4.

výroby ostatných primárnych produktov, ako je ťažba soli, ťažba rašeliny alebo doprava vody;

5.

ostatných foriem spracovania, ako je tkanie odevov, výroba keramiky a výroba nábytku;

c)

poskytovanie služieb obytných jednotiek produkovaných ich vlastníkmi-užívateľmi vo vlastnej réžii;

d)

služby pre domácnosť a osobné služby poskytované platenými zamestnancami domácností;

e)

dobrovoľné činnosti, ktorých výsledkom sú výrobky. Príkladom sú činnosti ako výstavba obytnej jednotky, kostola alebo inej budovy. Dobrovoľné činnosti, ktorých výsledkom nie sú výrobky, napríklad bezplatná starostlivosť o ľudí a bezplatné upratovanie, do výroby nepatria.

Činnosti uvedené v písmenách a) až e) sa zahŕňajú do výroby bez ohľadu na to, či sú nelegálne, alebo nie sú registrované daňovými úradmi, orgánmi sociálneho zabezpečenia, štatistickými alebo inými verejnými orgánmi.

Výroba výrobkov vo vlastnej réžii domácnosťami sa zaznamenáva, keď je tento typ výroby významný, t. j. keď je kvantitatívne významný vo vzťahu k celkovej ponuke daného výrobku v krajine.

Do výroby výrobkov vo vlastnej réžii domácnosťami sa zahŕňa iba výstavba obytných jednotiek a výroba, skladovanie a spracovanie poľnohospodárskych produktov.

3.09.

Do výroby sa nezahŕňajú domáce a osobné služby, ktoré sa vyprodukujú a spotrebujú v tej istej domácnosti. Medzi príklady domácich služieb vyprodukovaných samotnými domácnosťami, ktoré sa nezahŕňajú, patrí:

a)

upratovanie, výzdoba a údržba obytnej jednotky, pokiaľ tieto činnosti bežne vykonávajú aj nájomníci;

b)

čistenie, údržba a oprava predmetov dlhodobej spotreby v domácnostiach;

c)

príprava a podávanie jedál;

d)

starostlivosť o deti, ich odborná príprava a vzdelávanie;

e)

starostlivosť o chorých, nevládnych alebo starých ľudí a

f)

doprava členov domácnosti alebo ich majetku.

Do výroby sa zahŕňa poskytovanie domácich a osobných služieb plateným domácim personálom a služby produkované obytnými jednotkami obývanými vlastníkmi.

Základné, vedľajšie a pomocné činnosti

3.10.

Definícia: Hlavná činnosť miestnej KAU je činnosť, keď pridaná hodnota tejto činnosti prevyšuje pridanú hodnotu akejkoľvek inej činnosti uskutočnenej v rámci tej istej jednotky. Klasifikácia hlavnej činnosti sa určuje odkazom na NACE Rev. 2 najprv na najvyššej úrovni klasifikácie a potom na podrobnejších úrovniach.

3.11.

Definícia: Vedľajšia činnosť je činnosť uskutočňovaná v rámci jednej miestnej KAU popri hlavnej činnosti. Produkciu vedľajšej činnosti tvorí vedľajší produkt.

3.12.

Definícia: Pomocná činnosť je činnosť, ktorej produkcia je určená na použitie v rámci podniku.

Pomocná činnosť je podporná činnosť uskutočňovaná v podniku tak, aby miestne KAU mohli vykonávať svoju hlavnú alebo vedľajšiu činnosť. Všetky vstupy spotrebované počas pomocnej činnosti – materiál, práca, spotreba