Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32012R0475

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 475/2012 z  5. júna 2012 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný účtovný štandard (IAS) 1 a medzinárodný účtovný štandard (IAS) 19 Text s významom pre EHP

OJ L 146, 6.6.2012, p. 1–41 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 13 Volume 060 P. 155 - 195

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/475/oj

6.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 146/1


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 475/2012

z 5. júna 2012,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy, pokiaľ ide o medzinárodný účtovný štandard (IAS) 1 a medzinárodný účtovný štandard (IAS) 19

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1126/2008 (2) sa prijali určité medzinárodné štandardy a interpretácie, ktoré existovali k 15. októbru 2008.

(2)

Dňa 16. júna 2011 vydala Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) zmeny a doplnenia IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky – Prezentácia položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (ďalej len „zmeny a doplnenia IAS 1“) a IAS 19 Zamestnanecké požitky (ďalej len „zmeny a doplnenia IAS 19“). Cieľom zmien a doplnení IAS 1 je sprehľadniť prezentáciu zvyšujúceho sa počtu položiek ostatných súčastí komplexného výsledku a napomôcť používateľom účtovných závierok pri rozlišovaní medzi tými položkami ostatných súčastí komplexného výsledku, ktoré sa môžu následne reklasifikovať na položky zisku alebo straty, a tými, ktoré sa nikdy na položky zisku alebo straty nereklasifikujú. Pokiaľ ide o zmeny a doplnenia IAS 19, mali by pomáhať používateľom účtovných závierok lepšie porozumieť tomu, ako programy so stanovenými požitkami ovplyvňujú finančnú situáciu účtovnej jednotky, jej finančnú výkonnosť a peňažné toky. Cieľom tohto štandardu je predpísať spôsob účtovania a zverejňovania zamestnaneckých požitkov.

(3)

Konzultácie so skupinou odborných znalcov (TEG) Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) potvrdzujú, že zmeny a doplnenia IAS 1 a zmeny a doplnenia IAS 19 spĺňajú technické kritériá na prijatie ustanovené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002.

(4)

Nariadenie (ES) č. 1126/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Regulačného výboru pre účtovníctvo,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 sa mení a dopĺňa takto:

(1)

Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 1 Prezentácia účtovnej závierky sa mení a dopĺňa tak, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 1, IFRS 5, IFRS 7, IAS 12, IAS 20, IAS 21, IAS 32, IAS 33 a IAS 34 sa menia a dopĺňajú podľa zmien a doplnení IAS 1, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

(3)

Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 19 Zamestnanecké požitky sa mení a dopĺňa tak, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

(4)

Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 1, IFRS 8, IFRS 13, IAS 1, IAS 24 a interpretácia 14 Stáleho výboru pre interpretáciu (SIC) sa menia a dopĺňajú podľa zmien a doplnení IAS 19, ako sa ustanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

1.   Každá spoločnosť uplatní zmeny a doplnenia uvedené v bodoch 1 a 2 článku 1 najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého finančného roka, ktorý sa začína 1. júla 2012 alebo neskôr.

2.   Každá spoločnosť uplatní zmeny a doplnenia uvedené v bodoch 3 a 4 článku 1 najneskôr od dátumu začiatku svojho prvého finančného roka, ktorý sa začína 1. januára 2013 alebo neskôr.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 5. júna 2012

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1.


PRÍLOHA

MEDZINÁRODNÉ ÚČTOVNÉ ŠTANDARDY

IAS 1

IAS 1

Prezentácia účtovnej závierky – Prezentácia položiek ostatných súčastí komplexného výsledku

IAS 19

IAS 19

Zamestnanecké požitky

Reprodukcia povolená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva vyhradené mimo EHP, s výnimkou práva reprodukovania na účely osobného použitia alebo iného riadneho nakladania. Ďalšie informácie je možné získať od IASB na adrese www.iasb.org.

ZMENY A DOPLNENIA IAS 1

Prezentácia účtovnej závierky

Odsek 7 sa mení a dopĺňa.

7

Ďalej uvedené pojmy sa v tomto štandarde používajú v týchto významoch:

Poznámky obsahujú doplnenie informácií prezentovaných vo výkaze o finančnej situácii, výkaze ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku, …

Mení a dopĺňa sa odsek 10, vkladá sa odsek 10A a vypúšťa sa odsek 12.

10

Účtovná závierka v úplnej štruktúre obsahuje:

… výkaz ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku za dané obdobie;

Účtovná jednotka môže použiť aj názvy výkazov, ktoré sú odlišné od názvov použitých v tomto štandarde. Účtovná jednotka môže napríklad použiť názov „výkaz komplexného účtovného výsledku“ namiesto „výkaz ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku“.

10A

Účtovná jednotka môže predložiť jeden výkaz ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku s tým, že zisky a straty a iné súčasti komplexného výsledku sú rozdelené do dvoch častí. Tieto časti sa prezentujú spolu, pričom časť týkajúca sa ziskov a strát je na prvom mieste a bezprostredne po nej nasleduje časť týkajúca sa iných súčastí komplexného výsledku. Účtovná jednotka môže predložiť časť týkajúcu sa ziskov a strát v samostatnom výkaze ziskov a strát. Ak tak urobí, samostatný výkaz ziskov a strát bude bezprostredne predchádzať výkazu, v ktorom je prezentovaný komplexný výsledok, ktorý bude začínať ziskami a stratami.

Menia a dopĺňajú sa nadpisy nad odsekmi 81 a 82 a odsek 82 a vypúšťa sa odsek 81. Vkladajú sa odseky 81A a 81B, vkladajú sa nadpis a odsek 82A a vypúšťajú sa odseky 83 a 84.

Výkaz ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku

81A

Vo výkaze ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku (výkaze komplexného výsledku) sa prezentuje okrem častí týkajúcich sa ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku aj:

(a)

zisk alebo strata,

(b)

ostatné súčasti komplexného výsledku spolu;

(c)

komplexný výsledok za dané obdobie, čo znamená zisky alebo straty a ostatné súčasti komplexného výsledku spolu.

Ak účtovná jednotka prezentuje samostatný výkaz ziskov a strát, vo výkaze komplexného výsledku nepredkladá časť týkajúcu sa ziskov alebo strát.

81B

Okrem častí týkajúcich sa ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku prezentuje účtovná jednotka tieto položky ako alokáciu ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku za dané obdobie:

(a)

zisk alebo stratu za obdobie priraditeľné:

(i)

nekontrolným podielom a

(ii)

vlastníkom materskej spoločnosti;

(b)

komplexný výsledok za dané obdobie priraditeľný:

(i)

nekontrolným podielom a

(ii)

vlastníkom materskej spoločnosti.

Ak účtovná jednotka prezentuje zisky alebo straty v samostatnom výkaze, musí v tomto výkaze predstaviť aj položky uvedené pod písmenom a).

Informácie, ktoré sa majú prezentovať v časti týkajúcej sa ziskov alebo strát alebo vo výkaze ziskov a strát

82

Okrem položiek požadovaných v iných IFRS musí časť týkajúca sa ziskov a strát alebo výkaz ziskov a strát zahŕňať riadkové položky, ktoré predstavujú tieto sumy za dané obdobie:

(a)

výnosy,

(b)

finančné náklady,

(c)

podiel na zisku alebo strate pridružených podnikov a spoločných podnikov zaúčtovaný s použitím metódy vlastného imania,

(d)

daňové náklady,

(e)

[vypúšťa sa]

(ea)

jedinú čiastku celkovej výšky ukončovaných činností (pozri IFRS 5).

(f)–(i)

[vypúšťa sa].

Informácie, ktoré sa majú prezentovať v časti týkajúcej sa ostatných súčastí komplexného výsledku

82A

V časti týkajúcej sa ostatných súčastí komplexného výsledku sa prezentujú riadkové položky pre čiastky ostatných súčastí komplexného výsledku za dané obdobie, ktoré sú klasifikované podľa povahy (vrátane podielov na ostatných súčastí komplexného výsledku pridružených podnikov a spoločných podnikov účtovaných s použitím metódy vlastného imania) v zoskupení do skupín, ktoré podľa iných IFRS:

(a)

nebudú následne reklasifikované do zisku alebo straty; a

(b)

budú následne reklasifikované do zisku alebo straty po splnení osobitných podmienok.

Menia a dopĺňajú sa odseky 85 až 87, 90, 91, 94, 100 a 115 a nadpis nad odsekom 97 a vkladá sa odsek 139J.

85

Účtovná jednotka prezentuje vo výkaze predstavujúcom zisk alebo stratu a ostatné súčasti komplexného výsledku dodatočné riadkové položky, nadpisy a medzisúčty vtedy, ak takáto prezentácia napomáha pochopiť finančnú výkonnosť účtovnej jednotky.

86

Keďže účinky rôznych aktivít, transakcií a iných udalostí účtovnej jednotky sa líšia vo frekvencii, potenciál pre zisk alebo stratu a predvídateľnosť, zverejnenie zložiek finančnej výkonnosti pomáha používateľom pri pochopení dosiahnutej finančnej výkonnosti a pri uskutočňovaní projekcií budúcej finančnej výkonnosti. Účtovná jednotka zahŕňa do výkazov predstavujúcich zisky alebo straty a ostatné súčasti komplexného výsledku dodatočné riadkové položky a mení a dopĺňa použité popisy a poradie položiek, ak je to potrebné na vysvetlenie zložiek finančnej výkonnosti. …

87

Účtovná jednotka nemôže vo výkazoch prezentujúcich zisky a straty a ostatné súčasti komplexného výsledku alebo v poznámkach prezentovať položky výnosov alebo nákladov ako mimoriadne položky.

90

Účtovná jednotka zverejňuje sumu dane z príjmov vzťahujúcu sa na jednotlivé položky ostatných súčastí komplexného výsledku vrátane reklasifikačných úprav, a to buď vo výkaze ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku alebo v poznámkach.

91

Účtovná jednotka môže prezentovať položky ostatných súčastí komplexného výsledku buď:

(a)

očistené o súvisiace daňové vplyvy, alebo

(b)

pred súvisiacimi daňovými vplyvmi, pričom jedna suma sa zobrazí ako súhrnná výška dane z príjmov súvisiaca s týmito položkami.

Ak účtovná jednotka zvolí alternatívu b), rozdelí daň medzi položky, ktoré by mohli byť následne reklasifikované do časti týkajúcej sa ziskov alebo strát, a tie, ktoré sa následne do časti týkajúcej sa ziskov alebo strát reklasifikovať nebudú.

94

Účtovná jednotka môže prezentovať reklasifikačné úpravy vo výkazoch ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku alebo v poznámkach. Účtovná jednotka, ktorá prezentuje reklasifikačné úpravy v poznámkach, prezentuje položky ostatných súčastí komplexného výsledku po všetkých súvisiacich reklasifikačných úpravách.

Informácie, ktoré sa majú prezentovať vo výkazoch ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku alebo v poznámkach

100

Účtovným jednotkám sa vo výkazoch predstavujúcich zisky alebo straty a ostatné súčasti komplexného výsledku odporúča prezentovať analýzu uvedenú v odseku 99.

115

Niekedy môžu nastať okolnosti, že je nevyhnutné alebo žiaduce zmeniť poradie určitých položiek v rámci poznámok. Účtovná jednotka môže napríklad kombinovať informácie o zmenách reálnej hodnoty vykazované ako zisk alebo strata s informáciami o splatnosti finančných nástrojov, hoci prvé zverejnenia súvisia s výkazmi prezentujúcimi zisky a straty a ostatné súčasti komplexného výsledku a druhé s výkazom o finančnej situácii. Napriek tomu účtovná jednotka dodržiava v rozsahu, v akom je to možné, systematickú štruktúru poznámok.

139J

Prezentáciou položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (Zmeny a doplnenia IAS 1), vydanými v júni 2011, sa zmenili a doplnili odseky 7, 10, 82, 85 až 87, 90, 91, 94, 100 a 115, vložili odseky 10A, 81A, 81B a 82A a zrušili odseky 12, 81, 83 a 84. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia na účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. júla 2012 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje zmeny a doplnenia na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

ZMENY A DOPLNENIA ĎALŠÍCH IFRS

Týmto dodatkom sa ustanovujú zmeny a doplnenia iných IFRS, ktoré sú dôsledkom toho, že rada vydala zmeny a doplnenia IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky. Účtovná jednotka uplatní zmeny a doplnenia spolu so zmenami a doplneniami IAS 1 v rámci Prezentácie položiek ostatných súčastí komplexného výsledku.

IFRS 1    Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva

Mení a dopĺňa sa odsek 21 a vkladá sa odsek 39K.

21

Na dodržanie súladu s IAS 1 musí prvá účtovná závierka účtovnej jednotky podľa IFRS obsahovať najmenej tri výkazy o finančnej situácii, dva výkazy ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku, dva samostatné výkazy ziskov a strát (ak sa prezentujú), dva výkazy o peňažných tokoch a dva výkazy zmien vlastného imania a súvisiace poznámky vrátane porovnávacích informácií.

39K

Prezentáciou položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (Zmeny a doplnenia IAS 1), vydanou v júni 2011, sa zmenil a doplnil odsek 21. Účtovná jednotka uplatní zmeny a doplnenia spolu s IAS 1 v znení zmien a doplnení z júna 2011.

IFRS 5    Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončenie činnosti

Mení a dopĺňa sa odsek 33A a vkladá sa odsek 44I.

33A

Ak účtovná jednotka prezentuje položky zisku alebo straty v samostatnom výkaze podľa opisu uvedeného v odseku 10A štandardu IAS 1 (v znení zmien a doplnení z roku 2011), v tomto samostatnom výkaze sa prezentuje aj časť označená ako vzťahujúca sa na ukončené činnosti.

44I

Prezentáciou položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (Zmeny a doplnenia IAS 1), vydanou v júni 2011, sa zmenil a doplnil odsek 33A. Účtovná jednotka uplatní zmeny a doplnenia spolu s IAS 1 v znení zmien a doplnení z júna 2011.

IFRS 7    Finančné nástroje: Zverejnenia

Mení a dopĺňa sa odsek 27B a vkladá sa odsek 44Q.

27B

Pre ocenenia reálnych hodnôt vykázané vo výkaze o finančnej situácii účtovná jednotka pre každú triedu finančných nástrojov zverejňuje:

(c)

pre ocenenia reálnych hodnôt na úrovni 3 hierarchie reálnych hodnôt zosúhlasenie od počiatočných zostatkov po konečné zostatky, oddelene popisujúc zmeny počas obdobia, priraditeľné:

(i)

celkovým ziskom alebo stratám za obdobie, vykázaným v hospodárskom výsledku a opis toho, kde sú prezentované vo výkazoch ziskov a strát a ostatných súčastiach komplexného výsledku;

(d)

sumu celkových ziskov alebo strát za obdobie vo vyššie uvedenom písmene c) bode i), zahrnutú v hospodárskom výsledku, ktorá je priraditeľná ziskom alebo stratám vzťahujúcim sa na tie aktíva a záväzky, ktoré sú vo vlastníctve ku koncu obdobia vykazovania a opis toho, kde sú tieto zisky alebo straty prezentované vo výkazoch ziskov a strát a ostatných súčastiach komplexného výsledku.

44Q

Prezentáciou položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (Zmeny a doplnenia IAS 1), vydanou v júni 2011, sa zmenil a doplnil odsek 27B. Účtovná jednotka uplatní zmeny a doplnenia spolu s IAS 1 v znení zmien a doplnení z júna 2011.

IAS 12    Dane z príjmov

Mení a dopĺňa sa odsek 77, vypúšťa sa odsek 77A a vkladá sa odsek 98B.

77

Daňový náklad (výnos) vzťahujúci sa na zisk alebo stratu z bežnej činnosti sa prezentuje ako súčasť ziskov a strát vo výkazoch ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku.

98B

Prezentáciou položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (Zmeny a doplnenia IAS 1), vydanou v júni 2011, sa zmenil a doplnil odsek 77 a zrušil odsek 77A. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia spolu s IAS 1 v znení zmien a doplnení z júna 2011.

IAS 20    Účtovanie štátnych dotácií a zverejňovanie štátnej pomoci

Mení a dopĺňa sa odsek 29, vypúšťa sa odsek 29A a vkladá sa odsek 46.

29

Dotácie vzťahujúce sa na výnosy sa prezentujú ako časť ziskov alebo strát, buď samostatne alebo pod všeobecným názvom, napr. "ostatné výnosy"; alebo sa alternatívne odpočítavajú pri vykazovaní súvisiacich nákladov.

46

Prezentáciou položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (Zmeny a doplnenia IAS 1), vydanou v júni 2011, sa zmenil a doplnil odsek 29 a zrušil odsek 29A. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia spolu s IAS 1 v znení zmien a doplnení z júna 2011.

IAS 21    Vplyvy zmien kurzov cudzích mien

Mení a dopĺňa sa odsek 39 a pridáva sa odsek 60H.

39

Výsledky a finančná situácia účtovnej jednotky, ktorej funkčná mena nie je menou hyperinflačnej ekonomiky, sa prepočítavajú do inej prezentačnej meny, pričom sa použijú tieto postupy:

(b)

výnosy a náklady pre každý výkaz predstavujúci zisky alebo straty a ostatné súčasti komplexného výsledku (t. j. vrátane porovnávacích informácií) sa prevedú výmennými kurzami k dátumu transakcie; a

(c)

60H

Prezentáciou položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (Zmeny a doplnenia IAS 1), vydanou v júni 2011, sa zmenil a doplnil odsek 39. Účtovná jednotka uplatní zmeny a doplnenia spolu s IAS 1 v znení zmien a doplnení z júna 2011.

IAS 32    Finančné nástroje: Prezentácia

Mení a dopĺňa sa odsek 40 a vkladá sa odsek 97K.

40

Dividendy klasifikované ako náklady môžu byť uvedené vo výkazoch ziskov alebo strát a ostatných súčastí komplexného výsledku buď spolu s úrokmi z ostatných záväzkov alebo ako samostatná položka. Okrem požiadaviek tohto štandardu podlieha zverejňovanie podielu a dividend požiadavkám štandardu IAS 1 a štandardu IFRS 7. Za niektorých okolností, v dôsledku rozdielov medzi úrokmi a dividendami s ohľadom na záležitosti, ako je daňová odpočítateľnosť, je vhodné ich zverejniť oddelene vo výkazoch ziskov alebo strát a ostatných súčastí komplexného výsledku. Zverejnenia vplyvu dane sa vykonávajú v súlade s IAS 12.

97K

Prezentáciou položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (Zmeny a doplnenia IAS 1), vydanou v júni 2011, sa zmenil a doplnil odsek 40. Účtovná jednotka uplatní zmeny a doplnenia spolu s IAS 1 v znení zmien a doplnení z júna 2011.

IAS 33    Zisk na akciu

Menia dopĺňajú sa odseky 4A, 67A, 68A a 73A a vkladá sa odsek 74D.

4A

Ak účtovná jednotka prezentuje položky ziskov alebo strát v samostatnom výkaze podľa opisu uvedeného v odseku 10A štandardu IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky (v znení zmien a doplnení z roku 2011), zisk na akciu prezentuje iba v tomto samostatnom výkaze.

67A

Ak účtovná jednotka prezentuje položky ziskov a strát v samostatnom výkaze podľa odseku 10A štandardu IAS 1 (v znení zmien a doplnení z roku 2011), v tomto samostatnom výkaze prezentuje základný a zriedený zisk na akciu, ako sa požaduje v odsekoch 66 a 67.

68A

Ak účtovná jednotka prezentuje položky ziskov a strát v samostatnom výkaze podľa odseku 10A štandardu IAS 1 (v znení zmien a doplnení z roku 2011), v tomto samostatnom výkaze alebo v poznámkach prezentuje základný a zriedený zisk na akciu týkajúci sa ukončenej činnosti, ako sa požaduje v odseku 68.

73A

Odsek 73 sa uplatňuje aj na účtovnú jednotku, ktorá okrem základného a zriedeného zisku na akciu zverejňuje aj sumy na akciu s použitím zaznamenaných položiek ziskov a strát iných, ako sa vyžaduje v tomto štandarde.

74D

Prezentáciou položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (Zmeny a doplnenia IAS 1), vydanou v júni 2011, sa zmenili a doplnili odseky 4A, 67A, 68A a 73A. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia spolu s IAS 1 v znení zmien a doplnení z júna 2011.

IAS 34    Finančné vykazovanie v priebehu účtovného roka

Menia dopĺňajú sa odseky 8, 8A, 11A a 20 a vkladá sa odsek 51.

8

Finančná správa v priebehu účtovného roka musí obsahovať minimálne tieto súčasti:

(b)

skrátený výkaz alebo skrátené výkazy ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku;

(c)

8A

Ak účtovná jednotka prezentuje položky ziskov alebo strát v samostatnom výkaze podľa odseku 10A štandardu IAS 1 (v znení zmien a doplnení z roku 2011), prezentuje z tohto samostatného výkazu skrátené informácie v priebehu účtovného roka.

11A

Ak účtovná jednotka prezentuje položky ziskov alebo strát v samostatnom výkaze podľa odseku 10A štandardu IAS 1 (v znení zmien a doplnení z roku 2011), v tomto samostatnom výkaze prezentuje základný a zriedený zisk na akciu.

20

Správy v priebehu účtovného roka musia obsahovať finančné výkazy v priebehu účtovného roka (skrátené alebo kompletné) za tieto obdobia:

(b)

výkazy ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku za bežné obdobie v priebehu účtovného roka a kumulatívne za bežný účtovný rok k príslušnému dátumu spolu s porovnávacími výkazmi ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku za porovnateľné obdobie v priebehu účtovného roka (bežné a k tomu istému dátumu predchádzajúceho roka) bezprostredne predchádzajúceho finančného roku. IAS 1 umožňuje (v znení zmien a doplnení z roku 2011), aby sa v rámci prezentácie správy v priebehu účtovného roka za každé obdobie prezentoval výkaz alebo výkazy ziskov a strát a ostatných súčastí komplexného výsledku.

51

Prezentáciou položiek ostatných súčastí komplexného výsledku (Zmeny a doplnenia IAS 1), vydanými v júni 2011, sa zmenili a doplnili odseky 8, 8A, 11A a 20. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia spolu s IAS 1 v znení zmien a doplnení z júna 2011.

MEDZINÁRODNÝ ÚČTOVNÝ ŠTANDARD 19

Zamestnanecké požitky

CIEĽ

1

Cieľom tohto štandardu je predpísať spôsob účtovania a zverejňovania zamestnaneckých požitkov. V tomto štandarde sa požaduje, aby účtovná jednotka vykazovala:

(a)

záväzok, keď zamestnanec poskytuje službu výmenou za zamestnanecké požitky, ktoré budú zaplatené v budúcnosti a

(b)

náklad, keď účtovná jednotka spotrebúva ekonomický úžitok plynúci zo služby poskytovanej zamestnancom výmenou za zamestnanecké požitky.

ROZSAH PÔSOBNOSTI

2

Zamestnávateľ uplatňuje tento štandard pri účtovaní všetkých zamestnaneckých požitkov s výnimkou tých, na ktoré sa uplatňuje štandard IFRS 2 Platby na základe podielov.

3

Tento štandard sa nezaoberá vykazovaním programov zamestnaneckých požitkov (pozri štandard IAS 26 Účtovanie a vykazovanie penzijných programov).

4

Medzi zamestnanecké požitky, na ktoré sa tento štandard uplatňuje, patria pôžitky poskytované:

(a)

podľa formálnych programov alebo iných formálnych dohôd medzi účtovnou jednotkou a jednotlivými zamestnancami, skupinami zamestnancov alebo ich zástupcami;

(b)

podľa požiadaviek právnych predpisov alebo na základe dohôd uzavretých pre jednotlivé odvetvia, v ktorých sa požaduje, aby účtovné jednotky prispievali do národných, štátnych alebo odvetvových programov alebo do iných programov viacerých zamestnávateľov; alebo

(c)

na základe neformálnych zvyklostí, ktoré vedú k vzniku mimozmluvnej povinnosti. Neformálne zvyklosti vedú k vzniku mimozmluvnej povinnosti, ak účtovná jednotka nemá inú reálnu alternatívu, len zamestnanecké požitky vyplatiť. Príkladom mimozmluvnej povinnosti je situácia, keď by zmena neformálnych zvyklostí účtovnej jednotky mohla zapríčiniť neprijateľné poškodenie jej vzťahov so zamestnancami.

5

Medzi zamestnanecké požitky patria:

(a)

krátkodobé zamestnanecké požitky, ako sú ďalej uvedené zamestnanecké požitky, ak sa očakáva, že budú úplne vysporiadané do dvanástich mesiacov po skončení ročného obdobia vykazovania, v ktorom zamestnanec poskytoval súvisiacu službu.

(i)

mzdy, platy a príspevky na sociálne zabezpečenie;

(ii)

platená ročná dovolenka a platená zdravotná dovolenka;

(iii)

podiely na zisku a odmeny a

(iv)

nepeňažné požitky (medzi ktoré patrí zdravotná starostlivosť, bývanie, poskytovanie automobilov, bezplatné poskytovanie tovarov alebo služieb alebo ich poskytovanie so zľavou) pre súčasných zamestnancov;

(b)

požitky po skončení zamestnania, ako napríklad:

(i)

penzijné požitky (napr. dôchodky a paušálne platby pri odchode do dôchodku) a

(ii)

ostatné požitky po skončení zamestnania, ako je životné poistenie po skončení zamestnania a zdravotná starostlivosť po skončení zamestnania,

(c)

ďalšie dlhodobé zamestnanecké požitky, ako napríklad:

(i)

dlhodobé platené voľná, ako napríklad mimoriadne voľno za dlhoročnú službu alebo študijné voľno;

(ii)

odmeny pri výročiach alebo iné požitky za dlhoročnú službu a

(iii)

požitky pri dlhodobej pracovnej neschopnosti a

(d)

požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru.

6

Medzi zamestnanecké požitky patria požitky poskytované buď zamestnancom alebo ich závislým osobám alebo príjemcom a môžu sa vysporiadať peňažnými úhradami (alebo poskytnutím tovaru alebo služieb), a to buď priamo v prospech zamestnancov, ich manželských partnerov, detí alebo iných závislých osôb, alebo iným stranám, ako napríklad poisťovniam.

7

Zamestnanec môže poskytovať služby účtovnej jednotke na plný pracovný úväzok, na čiastočný úväzok, v rámci trvalého alebo príležitostného pracovného pomeru alebo v rámci pracovného pomeru na dobu určitú. Na účely tohto štandardu pojem zamestnanci zahŕňa aj riaditeľov a iných riadiacich pracovníkov.

DEFINÍCIE

8

Ďalej uvedené pojmy, ktoré sa používajú v tomto štandarde, majú tieto vymedzené významy:

 

Definície zamestnaneckých požitkov

Zamestnanecké požitky sú všetky formy protihodnôt poskytovaných účtovnou jednotkou výmenou za služby poskytované zamestnancami alebo za ukončenie pracovného pomeru.

Krátkodobé zamestnanecké požitky sú zamestnanecké požitky (iné ako požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru), pri ktorých sa očakáva, že budú úplne vysporiadané do dvanástich mesiacov po skončení ročného obdobia vykazovania, v ktorom zamestnanec poskytol súvisiacu službu.

Požitky po skončení zamestnania sú zamestnanecké požitky (iné ako požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru a krátkodobé zamestnanecké požitky), ktoré sú splatné po skončení pracovného pomeru.

Ostatné dlhodobé zamestnanecké požitky sú všetky zamestnanecké požitky iné ako krátkodobé zamestnanecké požitky, zamestnanecké požitky po skončení zamestnania a požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru.

Požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru sú zamestnanecké požitky, ktoré sa poskytujú výmenou za ukončenie pracovného pomeru zamestnanca, buď v dôsledku:

(a)

rozhodnutia účtovnej jednotky ukončiť pracovný pomer zamestnanca pred riadnym dátumom odchodu do dôchodku; alebo

(b)

rozhodnutia zamestnanca prijať ponúknuté požitky výmenou za ukončenie pracovného pomeru.

 

Definície súvisiace s klasifikáciou programov

Programy požitkov po skončení zamestnania sú formálne alebo neformálne dohody, pri ktorých účtovná jednotka poskytuje požitky po skončení zamestnania jednému alebo viacerým zamestnancom.

Programy so stanovenými príspevkami sú programy požitkov po skončení zamestnania, pri ktorých účtovná jednotka platí pevne stanovené príspevky samostatnej účtovnej jednotke (fondu) a nebude mať žiadnu zákonnú alebo mimozmluvnú povinnosť platiť ďalšie príspevky, ak fond nemá dostatok aktív na vyplácanie všetkých zamestnaneckých požitkov súvisiacich so službou zamestnancov v súčasnom a minulých obdobiach.

Programy so stanovenými požitkami sú programy požitkov po skončení zamestnania, iné ako programy so stanovenými príspevkami.

Programy viacerých zamestnávateľov sú programy so stanovenými príspevkami (iné ako štátne programy) alebo programy so stanovenými požitkami (iné ako štátne programy), ktoré:

(a)

združujú aktíva poskytnuté viacerými účtovnými jednotkami, ktoré nie sú spoločne ovládané a

(b)

používajú tieto aktíva na poskytovanie požitkov zamestnancom viac ako jednej účtovnej jednotky, pričom úroveň príspevkov a požitkov sa určuje bez ohľadu na identitu účtovnej jednotky, ktorá príslušných zamestnancov zamestnáva.

 

Definície súvisiace s čistým záväzkom (aktívom) zo stanovených požitkov

Čistý záväzok (aktívum) zo stanovených požitkov je deficit alebo prebytok upravený o akýkoľvek účinok obmedzujúci čisté aktívum zo stanovených požitkov na strop aktív.

Deficit alebo prebytok je:

(a)

súčasná hodnota záväzku zo stanovených požitkov mínus

(b)

reálna hodnota (prípadných) aktív programu.

Strop aktív je súčasná hodnota akýchkoľvek ekonomických úžitkov dostupných vo forme náhrad z programu alebo vo forme zníženia budúcich príspevkov do programu.

Súčasná hodnota záväzku zo stanovených požitkov predstavuje súčasnú hodnotu očakávaných budúcich platieb potrebných na vyrovnanie záväzku vyplývajúceho zo služby zamestnancov v súčasnom i minulých obdobiach, bez odpočítania aktív programu.

Aktíva programu zahŕňajú:

(a)

aktíva držané vo fonde dlhodobých zamestnaneckých požitkov a

(b)

poistné zmluvy spĺňajúce kritériá.

Aktíva v držbe fondu poskytujúceho dlhodobé zamestnanecké požitky sú aktíva (iné ako neprevoditeľné finančné nástroje vydané vykazujúcou účtovnou jednotkou), ktoré:

(a)

sú v držbe účtovnej jednotky (fondu), ktorá je z právneho hľadiska oddelená od vykazujúcej účtovnej jednotky a existuje výlučne na vyplácanie alebo financovanie zamestnaneckých požitkov a

(b)

sú k dispozícii len na vyplácanie alebo financovanie zamestnaneckých požitkov, nie sú však k dispozícii vlastným veriteľom vykazujúcej účtovnej jednotky (ani v prípade konkurzného konania) a nemôžu sa vrátiť vykazujúcej účtovnej jednotke, okrem týchto prípadov:

(i)

aktíva zostávajúce vo fonde postačujú na vyrovnanie všetkých príslušných záväzkov z programu zamestnaneckých požitkov alebo vykazujúcej účtovnej jednotky; alebo

(ii)

aktíva sa vrátia vykazujúcej účtovnej jednotke ako náhrada za už vyplatené zamestnanecké požitky.

Poistná zmluva spĺňajúca kritériá je poistná zmluva (1) vystavená poisťovateľom, ktorý nie je spriaznenou osobou vykazujúcej účtovnej jednotky (ako je vymedzená v štandarde IAS 24 Zverejnenia o spriaznených osobách), keď sa plnenia z poistnej zmluvy:

(a)

môžu použiť len na vyplácanie alebo financovanie zamestnaneckých požitkov v rámci programu so stanovenými požitkami a

(b)

nie sú k dispozícii vlastným veriteľom vykazujúcej účtovnej jednotky (ani v rámci konkurzného konania) a nemôžu sa vyplatiť vykazujúcej účtovnej jednotke, okrem týchto prípadov:

(i)

plnenia predstavujú prebytok aktív, ktoré nie sú potrebné na splnenie všetkých záväzkov zo zamestnaneckých požitkov súvisiacich s poistkou; alebo

(ii)

plnenia sa vrátia vykazujúcej účtovnej jednotke ako náhrada za už vyplatené zamestnanecké požitky.

Reálna hodnota je suma, za ktorú by mohlo byť aktívum vymenené alebo záväzok vyrovnaný v rámci nezávislej transakcie medzi informovanými, dobrovoľne súhlasiacimi stranami.

 

Definície súvisiace s nákladmi na stanovené požitky

Náklady na služby zahŕňajú:

(a)

náklady na súčasnú službu, ktoré sú zvýšením súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov vyplývajúceho zo služby zamestnancov v súčasnom období;

(b)

náklady na minulú službu, ktoré sú zvýšením súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov za službu zamestnancov v predchádzajúcich obdobiach, v dôsledku zmeny programu (zavedenia alebo ukončenia alebo zmien programu so stanovenými požitkami) alebo krátenia (významného zníženia počtu zamestnancov, na ktorých sa program vzťahuje, účtovnou jednotkou) a

(c)

akýkoľvek zisk alebo strata pri vyrovnaní.

Čisté úroky z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov je zmena záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov počas určitého obdobia, ku ktorej došlo v dôsledku plynutia času.

Precenenia čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov zahŕňajú:

(a)

poistno-matematické zisky a straty;

(b)

výnosy z aktív programu s výnimkou súm zahrnutých v čistých úrokoch zo záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov a

(c)

akúkoľvek zmenu účinku stropu aktív s výnimkou súm zahrnutých v čistých úrokoch zo záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov.

Poistno-matematické zisky a straty sú zmeny súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov vyplývajúce z:

(a)

úprav vyplývajúcich z praxe (účinky rozdielov medzi predchádzajúcimi poistno-matematickými predpokladmi a tým, čo sa skutočne stalo) a

(b)

účinkov vplyvu zmien poistno-matematických predpokladov.

Výnosy z aktív programu sú úroky, dividendy a iné výnosy plynúce z aktív programu, spolu s realizovanými a nerealizovanými ziskami alebo stratami z aktív programu po odpočítaní:

(a)

akýchkoľvek nákladov na správu aktív programu a

(b)

akejkoľvek dane splatnej samotným programom, inej ako je daň zahrnutá v poistno-matematických predpokladoch a použitej na ocenenie súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov.

Vyrovnanie je transakcia, ktorá vylučuje všetky ďalšie zákonné alebo mimozmluvné povinnosti za niektoré alebo všetky požitky poskytované v rámci programu so stanovenými požitkami, iné ako platby požitkov zamestnancom alebo v mene zamestnancov, ktoré sú stanovené v podmienkach programu a zahrnuté v poistno-matematických predpokladoch.

KRÁTKODOBÉ ZAMESTNANECKÉ POŽITKY

9

Krátkodobé zamestnanecké požitky zahŕňajú ďalej uvedené položky, ak sa očakáva ich úplné vysporiadanie do dvanástich mesiacov po skončení ročného obdobia vykazovania, v ktorom zamestnanci poskytovali súvisiace služby:

(a)

mzdy, platy a príspevky na sociálne zabezpečenie;

(b)

platená ročná dovolenka a platená zdravotná dovolenka;

(c)

podiely na zisku a odmeny a

(d)

nepeňažné požitky (medzi ktoré patrí zdravotná starostlivosť, bývanie, poskytovanie automobilov, poskytovanie tovarov alebo služieb bezplatne alebo so zľavou) pre súčasných zamestnancov.

10

Účtovná jednotka nemusí preklasifikovať krátkodobé zamestnanecké požitky, ak sa dočasne zmenia očakávania účtovnej jednotky, pokiaľ ide o načasovanie vyrovnania. Ak sa však zmenia vlastnosti požitkov (ako je zmena formy neakumulovateľných požitkov na akumulovateľné požitky) alebo ak zmena očakávaní načasovania vyrovnania nie je dočasná, potom účtovná jednotka posúdi, či požitky stále spĺňajú definíciu krátkodobých zamestnaneckých požitkov.

Vykazovanie a oceňovanie

Všetky krátkodobé zamestnanecké požitky

11

Ak zamestnanec poskytuje účtovnej jednotke službu počas účtovného obdobia, táto účtovná jednotka vykáže nediskontovanú sumu krátkodobých zamestnaneckých požitkov, pri ktorých sa očakáva, že budú uhradené výmenou za túto službu:

(a)

ako záväzok (výdavok budúcich období), po odpočítaní akejkoľvek už uhradenej sumy. Ak už uhradená suma presiahne nediskontovanú sumu požitkov, účtovná jednotka vykáže tento prebytok ako aktívum (náklad budúcich období) v rozsahu, v akom bude platba viesť napríklad k zníženiu budúcich platieb alebo k náhrade peňažných prostriedkov;

(b)

ako náklad, pokiaľ iný štandard IFRS nepožaduje alebo nepovoľuje zahrnutie týchto požitkov do nákladov na aktíva (pozri napríklad štandard IAS 2 Zásoby a IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia).

12

V odsekoch 13, 16 a 19 sa vysvetľuje, ako účtovná jednotka uplatní odsek 11 na krátkodobé zamestnanecké požitky vo forme plateného voľna a programov podielov na zisku a programov odmien.

Krátkodobé platené voľno

13

Účtovná jednotka vykáže očakávané náklady na krátkodobé zamestnanecké požitky vo forme plateného voľna podľa odseku 11 takto:

(a)

v prípade akumulácie plateného voľna, keď zamestnanci poskytujú službu, ktorá zvyšuje ich nárok na platené voľno v budúcnosti;

(b)

v prípade neakumulovaného plateného voľna, keď dôjde k uplatneniu nároku na voľno.

14

Účtovná jednotka môže dať zamestnancom platené voľno z rôznych dôvodov vrátane sviatkov, choroby a krátkodobej pracovnej neschopnosti, materskej alebo rodičovskej dovolenky, účasti v súdnej porote a vojenskej služby. Nároky na platené voľno patria do dvoch kategórií:

(a)

akumulovateľné a

(b)

neakumulovateľné.

15

Akumulovateľné platené voľná sú tie, ktoré sa prenášajú do ďalšieho obdobia a môžu sa použiť v budúcich obdobiach, ak sa nárok na ne v súčasnom období v plnom rozsahu nevyužil. Akumulovateľné platené voľná môžu byť buď nárokovateľné (inými slovami, zamestnanci majú nárok na peňažnú náhradu za nevyužitie nároku na voľno pri odchode z účtovnej jednotky) alebo nenárokovateľné (keď zamestnanci nemajú nárok na peňažnú náhradu za nevyužitie nároku na voľno pri odchode z účtovnej jednotky). Záväzok vzniká, keď zamestnanci poskytli službu, ktorá zvyšuje ich nárok na budúce platené voľná. Záväzok existuje a vykáže sa, aj keď platené voľná nie sú nárokovateľné, hoci možnosť, že zamestnanci môžu odísť pred využitím nenárokovateľného akumulovaného nároku, má vplyv na ocenenie tohto záväzku.

16

Účtovná jednotka oceňuje očakávané náklady na akumulujúce sa platené voľno ako dodatočnú sumu, ktorú účtovná jednotka očakáva, že bude musieť zaplatiť v dôsledku nevyužitého nároku naakumulovaného ku koncu obdobia vykazovania.

17

Metódou uvedenou v predchádzajúcom odseku sa oceňuje záväzok sumou dodatočných platieb, pri ktorých sa očakáva, že vzniknú výhradne v dôsledku skutočnosti, že sa požitky akumulujú. Účtovná jednotka nemusí v mnohých prípadoch vykonať podrobné výpočty, aby mohla odhadnúť, či neexistuje významný záväzok vyplývajúci z nevyužitia nároku na platené voľno. Napríklad záväzok z titulu zdravotnej dovolenky bude pravdepodobne významný len vtedy, ak existuje formálna alebo neformálna dohoda, že nevyužitá platená zdravotná dovolenka sa môže využiť ako platená ročná dovolenka.

Príklad na ilustráciu odsekov 16 a 17

Účtovná jednotka má 100 zamestnancov, z ktorých každý má každoročne nárok na päť pracovných dní platenej zdravotnej dovolenky. Nevyužitý nárok na zdravotnú dovolenku sa môže preniesť do nasledujúceho kalendárneho roku. Zdravotná dovolenka sa najprv čerpá z nároku za bežný rok a potom z akéhokoľvek zostatku preneseného z predchádzajúceho roka (na základe princípu LIFO). K 31. decembru 20X1 predstavuje priemerná hodnota nevyužitého nároku dva dni na jedného zamestnanca. Účtovná jednotka na základe skúseností, o ktorých predpokladá, že budú pokračovať, očakáva, že 92 zamestnancov si v roku 20X2 nezoberie viac ako päť dní platenej zdravotnej dovolenky a že zo zostávajúcich ôsmich zamestnancov si každý zoberie v priemere šesť a pol dňa zdravotnej dovolenky.

Účtovná jednotka očakáva, že zaplatí ďalších dvanásť dní zdravotnej dovolenky v dôsledku nevyužitého nároku naakumulovaného k 31. decembru 20X1 (jeden a pol dňa každému za každého z ôsmich zamestnancov). Účtovná jednotka preto vykáže záväzok, ktorý sa rovná platu za dvanásť dní zdravotnej dovolenky.

18

Neakumulovateľné platené voľná sa neprenášajú. Zaniknú, ak sa nárok súčasného obdobia v plnom rozsahu nevyužije a zamestnancom pri odchode z účtovnej jednotky nevzniká nárok na peňažnú náhradu za nevyužitý nárok na voľno. Toto je bežné v prípade platieb za práceneschopnosť (v rozsahu, v akom nevyužité minulé nároky nezvyšujú budúce nároky), materskú alebo rodičovskú dovolenku a platené voľná za účasť v súdnej porote alebo za vojenskú službu. Účtovná jednotka nevykazuje žiadny záväzok alebo náklad až do doby čerpania voľna, pretože služba zamestnancov nezvyšuje výšku požitku.

Programy podielov na zisku a programy odmien

19

Účtovná jednotka vykazuje očakávané náklady na vyplácanie podielov na zisku a odmien podľa odseku 11 vtedy a len vtedy, ak:

(a)

účtovná jednotka má existujúcu zákonnú alebo mimozmluvnú povinnosť vykonať takéto platby v dôsledku minulých udalostí a

(b)

môže urobiť spoľahlivý odhad záväzku.

Súčasný záväzok existuje vtedy a len vtedy, keď účtovná jednotka nemá reálne inú možnosť, len platby vykonať.

20

V rámci niektorých programov podielov na zisku dostávajú zamestnanci podiel na zisku len vtedy, ak zostanú v účtovnej jednotke počas stanoveného obdobia. Takéto programy vytvárajú mimozmluvnú povinnosť, pretože zamestnanci poskytujú službu, ktorá zvyšuje sumu, ktorá sa má vyplatiť, ak zamestnanci zostanú v zamestnaní do konca stanoveného obdobia. Pri oceňovaní takýchto mimozmluvných povinností sa zohľadňuje možnosť, že niektorí zamestnanci môžu odísť bez prijatia platieb podielov na zisku.

Príklad ilustrujúci odsek 20

Pri programe podielov na zisku sa požaduje, aby účtovná jednotka vyplácala stanovený podiel zo svojho ročného zisku zamestnancom, ktorí pracovali počas celého roku. Ak žiaden zo zamestnancov počas roku neodíde, celkové platby podielov na zisku za daný rok budú 3 percentá zisku. Účtovná jednotka odhaduje, že fluktuácia zamestnancov zníži platby na 2,5 percenta zisku.

Účtovná jednotka vykáže záväzok a náklad vo výške 2,5 percenta zisku.

21

Účtovná jednotka nemusí mať zákonnú povinnosť vyplatiť odmeny. Napriek tomu má účtovná jednotka vo zvyku v niektorých prípadoch odmeny vyplácať. V takýchto prípadoch má účtovná jednotka mimozmluvnú povinnosť, pretože nemá inú reálnu alternatívu, len odmeny vyplatiť. Pri oceňovaní mimozmluvnej povinnosti sa zohľadňuje možnosť, že niektorí zamestnanci môžu odísť zo zamestnania bez vyplatenia odmeny.

22

Účtovná jednotka môže vykonať spoľahlivý odhad svojej zákonnej alebo mimozmluvnej povinnosti vyplývajúcej z programu podielov na zisku alebo programu odmien vtedy a len vtedy, ak:

(a)

oficiálne podmienky programu obsahujú vzorec na určenie výšky požitku;

(b)

účtovná jednotka stanovuje sumy, ktoré sa vyplatia pred schválením účtovnej závierky na zverejnenie; alebo

(c)

skúsenosti z minulosti jasne preukazujú výšku mimozmluvnej povinnosti účtovnej jednotky.

23

Záväzok z programov podielov na zisku a programov odmien vyplýva zo služby zamestnancov, a nie z transakcie s vlastníkmi účtovnej jednotky. Preto účtovná jednotka vykazuje náklady na programy podielov na zisku a programy odmien nie ako rozdelenie čistého zisku, ale ako náklad.

24

Ak sa očakáva, že platby podielov na zisku a odmien nebudú úplne splatné do dvanástich mesiacov po skončení ročného obdobia vykazovania, v ktorom zamestnanci poskytovali súvisiacu službu, tieto platby sa považujú za ostatné dlhodobé zamestnanecké požitky (pozri odseky 153 až 158).

Zverejňovanie

25

Hoci sa v tomto štandarde nepožadujú osobitné zverejnenia o krátkodobých zamestnaneckých požitkoch, v iných štandardoch IFRS sa môžu tieto zverejnenia požadovať. Napríklad v štandarde IAS 24 sa požaduje zverejňovanie zamestnaneckých požitkov pre kľúčových riadiacich pracovníkov. V štandarde IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky sa vyžaduje zverejňovanie nákladov na zamestnanecké požitky.

POŽITKY PO SKONČENÍ ZAMESTNANIA: ROZLIŠOVANIE MEDZI PROGRAMAMI SO STANOVENÝMI PRÍSPEVKAMI A PROGRAMAMI SO STANOVENÝMI POŽITKAMI

26

Medzi požitky po skončení zamestnania patria napríklad:

(a)

penzijné požitky (napr. dôchodky a paušálne platby pri odchode do dôchodku) a

(b)

ostatné požitky po skončení zamestnania, ku ktorým patria životné poistenie po skončení zamestnania a zdravotná starostlivosť po skončení zamestnania.

Dohody, na základe ktorých účtovná jednotka poskytuje požitky po skončení zamestnania, sú programy požitkov po skončení zamestnania. Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na všetky takéto dohody bez ohľadu na to, či ich súčasťou je alebo nie je založenie samostatnej účtovnej jednotky na prijímanie príspevkov a vyplácanie požitkov.

27

Programy požitkov po skončení zamestnania sa klasifikujú buď ako programy so stanovenými príspevkami, alebo ako programy so stanovenými požitkami, v závislosti od ekonomickej podstaty programu, ako to vyplýva z jeho základných podmienok.

28

V programoch so stanovenými príspevkami sú zákonná alebo mimozmluvná povinnosť účtovnej jednotky obmedzené sumou, ktorou sa účtovná jednotka rozhodla prispievať do fondu. Preto je výška požitkov po skončení zamestnania, ktorú zamestnanec dostane, určená sumou príspevkov platených účtovnou jednotkou (a možno aj zamestnancom) do programu požitkov po skončení zamestnania alebo do poisťovne, spolu s výnosmi plynúcimi z investovaných príspevkov. V dôsledku uvedeného bude poistno-matematické riziko (že požitky budú nižšie, ako sa očakávalo) a investičné riziko (že investované aktíva nebudú stačiť na dosiahnutie očakávaných požitkov) v podstate znášať zamestnanec.

29

Medzi príklady prípadov, pri ktorých záväzok účtovnej jednotky nie je obmedzený sumou, ktorou sa účtovná jednotka rozhodla prispievať do fondu, patria prípady, keď má účtovná jednotka zákonnú alebo mimozmluvnú povinnosť na základe:

(a)

vzorca na výpočet požitkov, ktorý nesúvisí výhradne s výškou príspevkov a podľa ktorého sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby poskytla ďalšie príspevky, ak aktíva nestačia na dosiahnutie výšky požitkov podľa vzorca na výpočet požitkov programu;

(b)

záruky stanovenej výnosnosti príspevkov, danej buď nepriamo prostredníctvom programu alebo priamo; alebo

(c)

tých neformálnych zvyklostí, z ktorých vzniká mimozmluvná povinnosť. Mimozmluvná povinnosť môže napríklad vzniknúť, keď účtovná jednotka v predchádzajúcich obdobiach zvyšovala požitky pre bývalých zamestnancov, aby tieto požitky sledovali vývoj inflácie, aj keď nejestvuje zákonná povinnosť, aby tak účtovná jednotka robila.

30

V rámci programov so stanovenými požitkami:

(a)

spočíva záväzok účtovnej jednotky v poskytovaní dohodnutých požitkov súčasným i bývalým zamestnancom a

(b)

poistno-matematické riziko (požitky budú nákladnejšie, ako sa očakávalo) a investičné riziko znáša v podstate účtovná jednotka. Ak sú poistno-matematické alebo investičné výsledky horšie, ako sa očakávalo, môže sa záväzok účtovnej jednotky zvýšiť.

31

V odsekoch 32 až 49 sa vysvetľuje rozdiel medzi programami so stanovenými príspevkami a programami so stanovenými požitkami v kontexte programov viacerých zamestnávateľov, programami so stanovenými požitkami, ktorých riziká sa delia medzi rôzne, spoločne ovládané účtovné jednotky, štátnymi programami a poistenými požitkami.

Programy viacerých zamestnávateľov

32

Účtovná jednotka klasifikuje program viacerých zamestnávateľov ako program so stanovenými príspevkami alebo ako program so stanovenými požitkami, a to podľa podmienok programu (vrátane každej mimozmluvnej povinnosti, ktorá presahuje rámec oficiálnych podmienok).

33

Ak sa účtovná jednotka zúčastňuje na programe viacerých zamestnávateľov so stanovenými požitkami, pokiaľ sa neuplatňuje odsek 34, účtovná jednotka:

(a)

účtuje svoj percentuálny podiel na záväzku zo stanovených požitkov, aktívach programu a nákladoch súvisiacich s programom tým istým spôsobom, ako pri každom inom programe so stanovenými požitkami a

(b)

zverejňuje informácie požadované v odsekoch 135 až 148 [s výnimkou odseku 148 d)].

34

Ak nie sú dostupné dostatočné informácie na účtovanie stanovených požitkov z programu viacerých zamestnávateľov so stanovenými požitkami, účtovná jednotka:

(a)

účtuje o programe v súlade s odsekmi 51 a 52, ako keby to bol program so stanovenými príspevkami a

(b)

zverejňuje informácie požadované v odseku 148.

35

Jedným príkladom programu viacerých zamestnávateľov so stanovenými požitkami je program:

(a)

ktorý sa financuje priebežne tak, že príspevky za určité obdobie sú stanovené na úrovni, pri ktorej sa očakáva, že budú postačovať na výplatu požitkov splatných v rovnakom období, a budúce požitky, na ktoré vznikne nárok počas bežného obdobia, sa uhradia z budúcich príspevkov a

(b)

v rámci ktorého sú zamestnanecké požitky stanovené na základe dĺžky služby zamestnancov a zúčastnené účtovné jednotky nemajú reálne prostriedky na zrušenie účasti na programe bez toho, aby zaplatili príspevky za požitky, na ktoré zamestnancom vznikol nárok ku dňu zrušenia účasti. Takýto program vytvára pre účtovnú jednotku poistno-matematické riziko. Ak sú celkové náklady na požitky, na ktoré už vznikol nárok ku koncu obdobia vykazovania, vyššie, ako sa očakávalo, účtovná jednotka bude musieť buď zvýšiť svoje príspevky alebo presvedčiť zamestnancov, aby súhlasili so znížením požitkov. Preto je takýto program programom so stanovenými požitkami.

36

Ak sú dostupné dostatočné informácie o programe viacerých zamestnávateľov so stanovenými požitkami, účtovná jednotka účtuje svoj percentuálny podiel na záväzku zo stanovených požitkov, aktívach programu a nákladoch požitkov po skončení zamestnania súvisiacich s programom rovnakým spôsobom, ako o každom inom programe so stanovenými požitkami. Účtovná jednotka však nemusí byť schopná určiť svoj podiel na účtovné účely na základnej finančnej situácii a výsledkoch programu s dostatočnou spoľahlivosťou. Môže to nastať v prípade, ak:

(a)

program vystavuje zúčastnené účtovné jednotky poistno-matematickým rizikám spojeným so súčasnými alebo bývalými zamestnancami ostatných účtovných jednotiek, v dôsledku čoho nejestvuje konzistentný a spoľahlivý základ pre rozdelenie záväzku, aktív programu a nákladov medzi jednotlivé účtovné jednotky zúčastnené na programe; alebo

(b)

účtovná jednotka nemá prístup k dostatočným informáciám o programe, aby splnila požiadavky tohto štandardu.

V týchto prípadoch účtovná jednotka účtuje o programe tak, ako keby to bol program so stanovenými príspevkami, a zverejňuje informácie požadované v odseku 148.

37

Môže existovať zmluvná dohoda medzi programom viacerých zamestnávateľov a jeho účastníkmi, ktorá stanovuje spôsob rozdelenia prebytku programu medzi účastníkov (alebo financovania deficitu). Účastník programu viacerých zamestnávateľov s takouto dohodou, ktorý účtuje o tomto programe ako o programe so stanovenými príspevkami v súlade s odsekom 34, vykazuje v hospodárskom výsledku aktívum alebo záväzok, ktoré vzniknú zo zmluvnej dohody a z toho vyplývajúce výnosy alebo náklady.

Príklad ilustrujúci odsek 37  (2)

Účtovná jednotka sa zúčastňuje na programe viacerých zamestnávateľov so stanovenými požitkami a tento program nepripravuje oceňovanie programu na základe štandardu IAS 19. Preto účtuje o programe, ako keby to bol program so stanovenými príspevkami. Ocenenie finančných zdrojov, ktoré nie je v súlade so štandardom IAS 19, vykazuje deficit programu 100 miliónov MJ*. Fond sa na základe zmluvy so zúčastnenými zamestnávateľmi dohodol na časovom harmonograme príspevkov, ktoré vyrovnajú deficit počas nasledujúcich piatich rokov. Celková hodnota zmluvne dohodnutých príspevkov účtovnej jednotky je 8 miliónov MJ.

Účtovná jednotka v hospodárskom výsledku vykáže záväzok z príspevkov upravený o časovú hodnotu peňazí a rovnaký náklad.

38

Programy viacerých zamestnávateľov sa líšia od programov so skupinovou správou. Program so skupinovou správou je len súhrnom programov jednotlivých zamestnávateľov spojených do jedného celku, aby umožnil zúčastneným zamestnávateľom združovať ich aktíva na účely investovania a zníženia nákladov na riadenie a správu investícií, ale nároky jednotlivých zamestnávateľov sú oddelené výhradne na uspokojovanie požitkov ich vlastných zamestnancov. Programy so skupinovou správou nepredstavujú žiadne vážne účtovné problémy, pretože informácie sú ľahko dostupné, takže je možné s nimi zaobchádzať rovnakým spôsobom ako v prípade akéhokoľvek iného programu jedného zamestnávateľa, a pretože takéto programy nevystavujú zúčastnené účtovné jednotky poistno-matematickým rizikám súvisiacim so súčasnými a bývalými zamestnancami iných účtovných jednotiek. Podľa definícií v tomto štandarde účtovná jednotka klasifikuje program so skupinovou správou ako program so stanovenými príspevkami alebo program so stanovenými požitkami podľa podmienok programu (vrátane každej mimozmluvnej povinnosti presahujúcej rámec oficiálnych podmienok).

39

Účtovná jednotka pri určovaní, kedy má vykazovať a ako má oceňovať záväzok súvisiaci so zrušením programu viacerých zamestnávateľov so stanovenými požitkami alebo pri zrušení účasti účtovnej jednotky v programe viacerých zamestnávateľov so stanovenými požitkami, uplatní štandard IAS 37 Rezervy, podmienené záväzky a podmienené aktíva.

Programy so stanovenými požitkami, ktorých riziká sa delia medzi spoločne ovládané účtovné jednotky

40

Programy so stanovenými požitkami, ktorých riziká sa delia medzi spoločne ovládané účtovné jednotky, napríklad medzi materskú spoločnosť a dcérske spoločnosti, nie sú programami viacerých zamestnávateľov.

41

Účtovná jednotka, ktorá sa podieľa na takomto programe, získava informácie o programe ako o celku ocenenom v súlade s týmto štandardom na základe predpokladov, ktoré sa uplatňujú na program ako celok. Ak existuje zmluvná dohoda alebo stanovená politika na účtovanie čistého nákladu na stanovené požitky pre program ocenený ako celok v súlade s týmto štandardom jednotlivým účtovným jednotkám v skupine, účtovná jednotka vo svojej samostatnej alebo individuálnej účtovnej závierke vykáže čistý náklad na takto účtované stanovené požitky. Ak takáto dohoda alebo politika neexistuje, čistý náklad na stanovené požitky sa vykáže v samostatnej alebo individuálnej účtovnej závierke účtovnej jednotky zo skupiny, ktorá je právne garantujúcim zamestnávateľom programu. Ostatné účtovné jednotky zo skupiny vo svojich samostatných alebo individuálnych účtovných závierkach vykážu náklad rovnajúci sa ich príspevku splatnému za dané obdobie.

42

Účasť na danom programe predstavuje pre každú jednotlivú účtovnú jednotku v skupine transakciu so spriaznenou osobou. Účtovná jednotka preto vo svojej samostatnej alebo individuálnej účtovnej závierke zverejní informácie, ktoré sa vyžadujú v odseku 149.

Štátne programy

43

Účtovná jednotka účtuje o štátnom programe rovnakým spôsobom ako o programe viacerých zamestnávateľov (pozri odseky 32 až 39).

44

Štátne programy sú zriadené právnymi predpismi a vzťahujú sa na všetky účtovné jednotky (alebo všetky účtovné jednotky nachádzajúce sa v konkrétnej kategórii, napríklad v určitom odvetví) a prevádzkuje ich vláda alebo samospráva alebo iný orgán (napríklad nezávislá agentúra vytvorená osobitne na tento účel), ktorý nepodlieha ovládaniu alebo vplyvu vykazujúcej účtovnej jednotky. Niektoré programy zriadené účtovnou jednotkou poskytujú tak povinné požitky nahrádzajúce požitky, na ktoré by sa inak vzťahoval štátny program, ako aj dodatočné dobrovoľné požitky. Takéto programy sa nepovažujú za štátne programy.

45

Štátne programy sú charakterizované ako programy so stanovenými požitkami alebo so stanovenými príspevkami, v závislosti od záväzku účtovnej jednotky v rámci programu. Mnoho štátnych programov sa financuje priebežným spôsobom, t. j. príspevky za určité obdobie sú stanovené na úrovni, pri ktorej sa očakáva, že bude postačovať na zaplatenie požadovaných požitkov splatných v rovnakom období; budúce požitky, na ktoré vznikne nárok počas súčasného obdobia, sa zaplatia z budúcich príspevkov. Napriek tomu vo väčšine štátnych programov účtovná jednotka nemá žiadnu zákonnú alebo mimozmluvnú povinnosť platiť tieto budúce požitky. Jej jediným záväzkom je platiť príspevky vtedy, keď sú splatné a ak účtovná jednotka prestane zamestnávať osoby zúčastnené na štátnom programe, nebude mať povinnosť platiť požitky, na ktoré vznikol nárok jej vlastným zamestnancom v predchádzajúcich rokoch. Z tohto dôvodu sú štátne programy obvykle programami so stanovenými príspevkami. Keď je však štátny program programom so stanovenými požitkami, účtovná jednotka uplatňuje odseky 32 až 39.

Poistené požitky

46

Účtovná jednotka môže platiť poistné, aby zaistila financovanie programov požitkov po skončení zamestnania. Účtovná jednotka účtuje o takomto programe ako o programe so stanovenými príspevkami, pokiaľ táto účtovná jednotka nebude mať (buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom programu) zákonnú alebo mimozmluvnú povinnosť buď:

(a)

platiť zamestnanecké požitky priamo v čase ich splatnosti; alebo

(b)

platiť ďalšie sumy, ak poisťovateľ neuhradí všetky budúce zamestnanecké požitky súvisiace so službou zamestnancov v súčasnom i predchádzajúcich obdobiach.

Ak si účtovná jednotka ponechá takúto zákonnú alebo mimozmluvnú povinnosť, účtuje o takomto programe ako o programe so stanovenými požitkami.

47

Požitky poistené poistnou zmluvou nemusia mať priamy alebo automatický vzťah k záväzku účtovnej jednotky týkajúcemu sa zamestnaneckých požitkov. Programy požitkov po skončení zamestnania, ktoré zahŕňajú aj poistné zmluvy, sa líšia, pokiaľ ide o účtovanie a financovanie, rovnako ako ostatné financované programy.

48

V prípade, že účtovná jednotka financuje záväzok z požitkov po skončení zamestnania prispievaním na poistnú zmluvu, podľa ktorej si účtovná jednotka ponechá (buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom programu, prostredníctvom mechanizmu na stanovenie poistného v budúcnosti alebo na základe vzťahu spriaznenej osoby s poisťovateľom) zákonnú alebo mimozmluvnú povinnosť, platba poistného nie je súčasťou dohody so stanovenými príspevkami. Z toho vyplýva, že účtovná jednotka:

(a)

účtuje o poistnej zmluve spĺňajúcej kritériá ako o aktíve programu (pozri odsek 8) a

(b)

vykazuje ostatné poistné zmluvy ako nároky na náhradu (ak poistky spĺňajú kritériá uvedené v odseku 116).

49

Ak poistná zmluva znie na meno určitého účastníka programu alebo skupiny účastníkov programu a účtovná jednotka nemá zákonnú alebo mimozmluvnú povinnosť kryť akékoľvek straty vyplývajúce zo zmluvy, účtovná jednotka nie je povinná zaplatiť požitky zamestnancom a za vyplatenie požitkov je výhradne zodpovedný poisťovateľ. Platba pevne stanoveného poistného na základe týchto zmlúv je v podstate vyrovnaním záväzku zo zamestnaneckých požitkov, a nie investíciou na splnenie záväzku. Z toho vyplýva, že účtovná jednotka už nemá ani aktívum, ani záväzok. Účtovná jednotka preto s takýmito platbami zaobchádza ako s príspevkami do programu so stanovenými príspevkami.

POŽITKY PO SKONČENÍ ZAMESTNANIA: PROGRAMY SO STANOVENÝMI PRÍSPEVKAMI

50

Účtovanie o programoch so stanovenými príspevkami je jednoduché, pretože záväzok vykazujúcej účtovnej jednotky je za každé obdobie určený sumou, ktorou má za toto obdobie do programu prispieť. Z toho vyplýva, že na ocenenie záväzku alebo nákladu sa nepožaduje uplatňovanie poistno-matematických predpokladov a nejestvuje možnosť vzniku poistno-matematického zisku alebo straty. Navyše sa pri oceňovaní záväzkov nepoužíva diskontovanie, s výnimkou tých záväzkov, pri ktorých sa neočakáva, že budú úplne splatné do dvanástich mesiacov po skončení ročného obdobia vykazovania, v ktorom zamestnanci poskytovali súvisiacu službu.

Vykazovanie a oceňovanie

51

Ak zamestnanec poskytoval účtovnej jednotke službu počas určitého obdobia, táto účtovná jednotka vykáže príspevok splatný do programu so stanovenými príspevkami výmenou za túto službu:

(a)

ako záväzok (výdavok budúceho obdobia), znížený o sumu každého už zaplateného príspevku. Ak suma už zaplateného príspevku presiahne príspevok, ktorý je splatný za službu pred koncom obdobia vykazovania, účtovná jednotka vykáže takýto prebytok ako aktívum (náklad budúcich období) v takej výške, v akej bude toto predplatenie viesť napríklad k zníženiu budúcich platieb alebo k vráteniu peňazí;

(b)

ako náklad, pokiaľ sa v inom štandarde IFRS nepožaduje alebo nepovoľuje zahrnutie tohto príspevku do nákladov na aktívum (pozri napríklad štandardy IAS 2 a IAS 16).

52

Ak sa neočakáva, že príspevky do programu so stanovenými príspevkami budú úplne splatené do dvanástich mesiacov po skončení ročného obdobia vykazovania, v ktorom zamestnanci poskytovali súvisiacu službu, diskontujú sa použitím diskontnej sadzby uvedenej v odseku 83.

Zverejňovanie

53

Účtovná jednotka zverejňuje sumu vykázanú ako náklad na programy so stanovenými príspevkami.

54

V prípade, keď sa to požaduje v štandarde IAS 24, účtovná jednotka zverejňuje informácie o príspevkoch do programov so stanovenými príspevkami pre kľúčových riadiacich pracovníkov.

POŽITKY PO SKONČENÍ ZAMESTNANIA: PROGRAMY SO STANOVENÝMI POŽITKAMI

55

Účtovanie o programoch so stanovenými požitkami je zložité, pretože na oceňovanie záväzku a nákladu sa požaduje použitie poistno-matematických predpokladov a existuje tu možnosť vzniku poistno-matematických ziskov a strát. Okrem toho sa záväzky oceňujú použitím diskontovania, pretože sa môžu vyrovnať až mnoho rokov potom, ako zamestnanec súvisiacu službu poskytol.

Vykazovanie a oceňovanie

56

Programy so stanovenými požitkami môžu byť programami nefinancovanými z fondu alebo môžu byť úplne alebo čiastočne financované príspevkami účtovnej jednotky a niekedy aj jej zamestnancov, platenými účtovnej jednotke alebo fondu, ktorý je právne oddelený od vykazujúcej účtovnej jednotky a z ktorého sa vyplácajú zamestnanecké požitky. Platba požitkov financovaných z fondu v čase ich splatnosti závisí nielen od finančnej situácie a investičnej výkonnosti fondu, ale aj od schopnosti a ochoty účtovnej jednotky vyrovnať prípadný schodok aktív fondu. Preto účtovná jednotka v podstate poskytuje finančnú záruku za poistno-matematické a investičné riziká súvisiace s programom. Z toho vyplýva, že náklady vykázané v súvislosti s programom so stanovenými požitkami nemusia nevyhnutne zodpovedať sume príspevku splatného za dané obdobie.

57

Účtovanie o programoch so stanovenými požitkami účtovnou jednotkou zahŕňa tieto kroky:

(a)

určenie deficitu alebo prebytku. To zahŕňa:

(i)

použitie postupov poistnej matematiky, metódy plánovaného ročného zhodnotenia požitkov na vykonanie spoľahlivého odhadu konečných nákladov účtovnej jednotky na požitky, na ktorú vznikol zamestnancom nárok výmenou za ich službu v súčasnom i predchádzajúcich obdobiach (pozri odseky 67 až 69). Tento postup vyžaduje, aby účtovná jednotka určila výšku požitkov priraditeľných súčasnému obdobiu a predchádzajúcim obdobiam (pozri odseky 70 až 74) a vykonala odhady (poistno-matematické predpoklady) o demografických premenných (ako napríklad fluktuácie zamestnancov a úmrtnosti) a finančných premenných (ako napríklad budúceho zvýšenia platov a nákladov na zdravotnú starostlivosť), ktoré budú mať vplyv na náklady na požitok (pozri odseky 75 až 98);

(ii)

diskontovanie takéhoto požitku na určenie súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov a nákladov na súčasnú službu (pozri odseky 67 až 69 a 83 až 86);

(iii)

odpočítanie reálnej hodnoty akýchkoľvek aktív program (pozri odseky 113 až 115) od súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov;

(b)

určenie výšky čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov ako výšky deficitu alebo prebytku určeného podľa písm. a) a upraveného o akýkoľvek účinok obmedzujúci čisté aktívum zo stanovených požitkov na strop aktív (pozri odsek 64);

(c)

určenie výšky ďalej uvedených položiek, ktoré sa vykážu v hospodárskom výsledku:

(i)

nákladov na súčasnú službu (pozri odseky 70 až 74);

(ii)

akýchkoľvek nákladov na minulú službu a zisku alebo straty pri vyrovnaní (pozri odseky 99 až 112);

(iii)

čistých úrokov z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov (pozri odseky 123 až 126);

(d)

určenie precenenia čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov, ktoré sa majú vykázať v ostatných súčastiach komplexného výsledku, pozostávajúce zo:

(i)

ziskov a strát poistnej matematiky (pozri odseky 128 a 129);

(ii)

výnosov z aktív programu s výnimkou súm zahrnutých v čistých úrokoch z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov (pozri odsek 130) a

(iii)

akýchkoľvek zmien účinku stropu aktív (pozri odsek 64), s výnimkou súm zahrnutých v čistých úrokoch z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov.

Ak má účtovná jednotka viac ako jeden program so stanovenými požitkami, použije tento postup pri každom významnom programe osobitne.

58

Účtová jednotka stanovuje čistý záväzok (aktívum) zo stanovených požitkov s dostatočnou pravidelnosťou, aby sa sumy vykázané v účtovných závierkach podstatne nelíšili od súm, ktoré by boli vykázané ku koncu obdobia vykazovania.

59

V tomto štandarde sa odporúča, ale nevyžaduje, aby účtovná jednotka pri oceňovaní všetkých podstatných záväzkov z požitkov po skončení zamestnania využila služby kvalifikovaného poistného matematika. Účtovná jednotka môže z praktických dôvodov požiadať kvalifikovaného poistného matematika, aby vykonal podrobné ocenenie záväzku pred koncom obdobia vykazovania. Napriek tomu sa výsledky takéhoto hodnotenia aktualizujú pri všetkých významných transakciách a iných významných zmenách okolností (vrátane zmien trhových cien a úrokových sadzieb), a to až do konca obdobia vykazovania.

60

V niektorých prípadoch môžu poskytnúť spoľahlivú aproximáciu podrobných výpočtov opísaných v tomto štandarde odhady, priemery a zjednodušené výpočty.

Účtovanie mimozmluvnej povinnosti

61

Účtovná jednotka účtuje nielen o svojich právnych záväzkoch vyplývajúcich z oficiálnych podmienok programov so stanovenými požitkami, ale aj o každej mimozmluvnej povinnosti, ktorá vzniká z neformálnych zvyklostí účtovnej jednotky. Neformálne zvyklosti vedú k vzniku mimozmluvnej povinnosti, ak účtovná jednotka nemá inú reálnu alternatívu, len zamestnanecké požitky vyplatiť. Príkladom mimozmluvnej povinnosti je situácia, keď by zmena neformálnych zvyklostí účtovnej jednotky mohla zapríčiniť neprijateľné poškodenie vzťahov so zamestnancami.

62

Oficiálne podmienky programu so stanovenými požitkami môžu umožňovať, aby účtovná jednotka vypovedala svoje záväzky vyplývajúce z programu. Napriek tomu je pre účtovnú jednotku zvyčajne ťažké zrušiť jej záväzok v rámci programu (bez jeho uhradenia), ak si chce udržať zamestnancov. Preto, pokiaľ nejestvuje dôkaz potvrdzujúci opak, účtovanie požitkov po skončení zamestnania predpokladá, že účtovná jednotka, ktorá v súčasnosti poskytuje takéto požitky, bude pokračovať v tejto praxi počas obdobia, v ktorom zostanú zamestnanci v pracovnom pomere.

Výkaz o finančnej situácii

63

Účtovná jednotka vykazuje čistý záväzok (aktívum) zo stanovených požitkov vo výkaze finančnej situácie.

64

Keď účtovná jednotka vykáže v programe so stanovenými požitkami prebytok, ocení aktívum zo stanovených požitkov nižšou z týchto hodnôt:

(a)

prebytkom programu so stanovenými požitkami a

(b)

stropom aktív, určeným použitím diskontnej sadzby uvedenej v odseku 83.

65

Čisté aktívum zo stanovených požitkov môže vzniknúť, keď bol program so stanovenými požitkami financovaný vo vyššej miere, ako bolo potrebné, alebo keď vznikli poistno-matematické zisky. Účtovná jednotka v takých prípadoch vykáže čisté aktívum zo stanovených požitkov, pretože:

(a)

účtovná jednotka ovláda zdroj, čo predstavuje jej schopnosť použiť prebytok na tvorbu budúcich požitkov;

(b)

toto ovládanie je výsledkom minulých udalostí (príspevkov platených účtovnou jednotkou a služieb poskytovaných zamestnancami) a

(c)

budúce ekonomické úžitky sú pre účtovnú jednotku dostupné vo forme zníženia budúcich príspevkov alebo peňažnej náhrady, a to buď priamo účtovnej jednotke, alebo nepriamo do iného programu, ktorý sa nachádza v deficite. Strop aktív je súčasná hodnota týchto budúcich požitkov.

Vykazovanie a oceňovanie: súčasná hodnota záväzkov zo stanovených požitkov a náklady na súčasnú službu

66

Na konečné náklady na programy so stanovenými požitkami môže mať vplyv mnoho premenných, ako sú napríklad konečné platy, fluktuácia zamestnancov a úmrtnosť, príspevky zamestnancov a trendy nákladov na zdravotnú starostlivosť. Konečné náklady na program sú neisté a táto neistota pravdepodobne pretrvá počas dlhšieho časového obdobia. Na účely oceňovania súčasnej hodnoty záväzkov z požitkov po skončení zamestnania a súvisiacich nákladov na súčasnú službu je potrebné:

(a)

uplatniť poistno-matematickú metódu oceňovania (pozri odseky 67 až 69);

(b)

priradiť požitky k obdobiam služby (pozri odseky 70 až 74) a

(c)

urobiť poistno-matematické predpoklady (pozri odseky 75 až 98).

Poistno-matematická metóda oceňovania

67

Účtovná jednotka použije metódu plánovaného ročného zhodnotenia požitkov na určenie súčasnej hodnoty svojich záväzkov zo stanovených požitkov a príslušných nákladov na súčasnú službu, a keď to prichádza do úvahy, aj nákladov na minulú službu.

68

Metóda plánovaného ročného zhodnotenia požitkov (niekedy známa ako metóda akumulovaných požitkov rozvrhnutých na službu alebo aj ako metóda pomeru požitkov a rokov služby) pristupuje ku každému obdobiu služby tak, akoby viedlo k dodatočnej jednotke nároku na požitky (pozri odseky 70 až 74) a oceňuje každú jednotku osobitne, až kým sa nedospeje ku konečnému záväzku (pozri odseky 75 až 98).

Príklad na ilustráciu odseku 68

Úhrnná suma požitkov je splatná pri ukončení služby a rovná sa 1 % výšky platu pred odchodom zo zamestnania za každý rok služby. Plat v roku 1 je 10 000 MJ a predpokladá sa jeho rast o 7 percent ročne (použitím zloženého rastu). Použitá diskontná sadzba je 10 percent ročne. V nasledujúcej tabuľke je zobrazené, ako rastie záväzok za zamestnanca, u ktorého sa očakáva skončenie pracovného pomeru na konci piateho roku, za predpokladu, že nedôjde k zmenám poistno-matematických predpokladov. Na zjednodušenie sa v tomto príklade neberie do úvahy dodatočná úprava potrebná na zohľadnenie pravdepodobnosti, že zamestnanec môže rozviazať pracovný pomer s účtovnou jednotkou k skoršiemu alebo neskoršiemu dňu.

Rok

1

2

3

4

5

 

MJ

MJ

MJ

MJ

MJ

Požitky prislúchajúce k:

 

predchádzajúcim rokom

0

131

262

393

524

súčasnému roku (1 % posledného platu pred odchodom zo zamestnania)

131

131

131

131

131

súčasnému i predchádzajúcim rokom

131

262

393

524

655

Počiatočný záväzok

89

196

324

476

Úroky vo výške l0 %

9

20

33

48

Náklady na súčasnú službu

89

98

108

119

131

Záverečný záväzok

89

196

324

476

655

Poznámka:

1

Počiatočný záväzok sa rovná súčasnej hodnote požitkov prislúchajúcich predchádzajúcim rokom.

2

Náklady na súčasnú službu sa rovnajú súčasnej hodnote požitku prislúchajúceho bežnému roku.

3

Záverečný záväzok sa rovná súčasnej hodnote požitkov prislúchajúcich bežnému a predchádzajúcim rokom.

69

Účtovná jednotka diskontuje celý záväzok požitkov po skončení zamestnania, a to aj vtedy, keď je časť záväzku podľa očakávaní splatná do dvanástich mesiacov po období vykazovania.

Priradenie požitkov jednotlivým obdobiam služby

70

Pri určovaní súčasnej hodnoty svojich záväzkov zo stanovených požitkov a príslušných nákladov na súčasnú službu, a keď je to potrebné, aj nákladov na minulú službu, účtovná jednotka priradí požitky obdobiam služby podľa vzorca na výpočet požitkov daného programu. Ak však bude mať služba zamestnanca v nasledujúcich rokoch za následok podstatne vyššiu úroveň požitkov ako v predchádzajúcich rokoch, účtovná jednotka priradí požitky jednotlivým obdobiam rovnomerne:

(a)

odo dňa, keď služba zamestnanca prvýkrát viedla k nároku na požitok z programu (bez ohľadu na to, či požitky boli alebo neboli podmienené ďalšou službou)

(b)

do dňa, keď ďalšia služba zamestnanca nebude mať za následok podstatné zvýšenie ďalších požitkov na základe programu, iných ako sú pôžitky, ktoré vyplývajú z ďalších zvýšení platu.

71

Metóda plánovaného ročného zhodnotenia požitkov vyžaduje, aby účtovná jednotka priradila požitky súčasnému obdobiu (aby sa mohli určiť náklady na súčasnú službu) a súčasnému i minulým obdobiam (aby sa mohla určiť súčasná hodnota záväzkov zo stanovených požitkov). Účtovná jednotka priraďuje požitky obdobiam, v ktorých vzniká záväzok poskytovať požitky po skončení zamestnania. Takýto záväzok vzniká, keď zamestnanec poskytuje službu výmenou za požitky po skončení zamestnania, ktoré účtovná jednotka predpokladá, že uhradí v budúcich obdobiach vykazovania. Postupy poistnej matematiky účtovnej jednotke umožňujú oceniť takýto záväzok s dostatočnou spoľahlivosťou oprávňujúcou vykázanie záväzku.

Príklad na ilustráciu odseku 71

1

Z programu so stanovenými požitkami sa poskytuje jednorazový požitok 100 MJ splatný pri odchode do dôchodku za každý rok služby.

Požitok 100 MJ sa priradí každému roku. Náklady na súčasnú službu predstavujú súčasnú hodnotu 100 MJ. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených požitkov je súčasnou hodnotou 100 MJ, násobenou počtom rokov služby až do skončenia obdobia vykazovania.

Ak je požitok splatný hneď, ako sa zamestnancovi skončí pracovný pomer v účtovnej jednotke, náklady na súčasnú službu a súčasná hodnota záväzku zo stanovených požitkov zohľadnia dátum, ku ktorému sa očakáva, že zamestnanec ukončí pracovný pomer. Teda v dôsledku účinku diskontovania sú tieto sumy nižšie, ako sumy, ktoré by boli určené, ak by zamestnanec ukončil pracovný pomer na konci obdobia vykazovania.

2

Z programu sa za každý rok služby poskytuje mesačný dôchodok vo výške 0,2 percenta posledného platu pred odchodom zo zamestnania. Dôchodok je splatný od veku 65 rokov.

Každému roku služby sa priradí požitok rovnajúci sa súčasnej hodnote, vypočítanej k predpokladanému dňu odchodu do dôchodku, mesačného dôchodku predstavujúceho 0,2 percenta odhadnutej výšky posledného platu pred predpokladaným odchodom zo zamestnania splatného od predpokladaného dňa odchodu do dôchodku až do predpokladaného dňa úmrtia. Náklady na súčasnú službu sa rovnajú súčasnej hodnote požitku. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených požitkov sa rovná súčasnej hodnote mesačných platieb dôchodku predstavujúcich 0,2 percenta posledného platu pred odchodom zo zamestnania vynásobenej počtom rokov služby počítaných až do konca obdobia vykazovania. Náklady na súčasnú službu a súčasná hodnota záväzku zo stanovených požitkov sa diskontujú, pretože dôchodok sa začína vyplácať vo veku 65 rokov.

72

Služba zamestnancov vytvára záväzok programu so stanovenými požitkami aj v prípade, ak sú požitky podmienené budúcim zamestnaním (inými slovami, nie je na ne záväzný nárok). Služba zamestnancov pred dátumom vzniku záväzného nároku vytvára mimozmluvnú povinnosť, pretože ku každému nasledujúcemu obdobiu vykazovania sa znižuje rozsah budúcej služby, ktorú zamestnanec musí poskytnúť pred nadobudnutím nároku na požitky. Pri oceňovaní záväzku zo stanovených požitkov berie účtovná jednotka do úvahy pravdepodobnosť, že niektorí zamestnanci nemusia splniť požiadavky na vznik nároku. Podobne platí, že hoci sa určité požitky po skončení zamestnania, napríklad zdravotná starostlivosť po skončení zamestnania, stanú splatnými len vtedy, ak daná udalosť nastane v období, keď už zamestnanec nie je zamestnaný, záväzok vzniká už vtedy, keď zamestnanec poskytuje službu, na základe ktorej v prípade výskytu tejto udalosti vzniká nárok na poskytnutie požitkov. Pravdepodobnosť, že táto určitá udalosť nastane, má vplyv na oceňovanie záväzku, ale nerozhoduje o tom, či záväzok existuje.

Príklad na ilustráciu odseku 72

1

V rámci programu sa vypláca požitok vo výške 100 MJ za každý rok služby. Nárok na požitky vzniká po desiatich rokoch služby.

Každému roku sa priradí požitok 100 MJ. V každom z prvých desiatich rokov zohľadňujú náklady na súčasnú službu i súčasná hodnota záväzku pravdepodobnosť, že zamestnanec nemusí dokončiť desať rokov služby.

2

V rámci programu sa vypláca požitok vo výške 100 MJ za každý rok služby, okrem služby pred 25. rokom života. Nárok na požitky vzniká okamžite.

Službe pred 25. rokom života sa nepriraďuje žiadny požitok, pretože za službu pred týmto dátumom nevzniká nárok na požitky (či už podmienené alebo nepodmienené). Každému nasledujúcemu roku sa priradí požitok 100 MJ.

73

Záväzok narastá až do dňa, keď ďalšia služba zamestnanca nebude viesť k nároku na významnú sumu ďalších požitkov. Preto sa všetky požitky priradia obdobiam končiacim sa k tomuto dňu alebo pred ním. Požitky sa priradia k jednotlivým účtovným obdobiam podľa vzorca na výpočet požitkov programu. Ak však služba zamestnanca bude v neskorších rokoch viesť k podstatne vyššej úrovni požitkov ako v skorších rokoch, účtovná jednotka priradí požitok rovnomerne, a to až do dňa, keď ďalšia služba zamestnanca už nebude mať za následok vznik významnej sumy ďalších požitkov. Je to preto tak, lebo služba zamestnanca počas celého obdobia vedie nakoniec k požitku na tejto vyššej úrovni.

Príklad na ilustráciu odseku 73

1

Z programu sa vypláca jednorazová suma požitku vo výške 1 000 MJ, na ktorú vzniká záväzný nárok po desiatich rokoch služby. Z programu sa neposkytujú žiadne ďalšie požitky za službu v ďalších obdobiach.

Každému z prvých desiatich rokov sa priradí požitok 100 MJ (1 000 MJ delené desiatimi).

Náklady na súčasnú službu v každom z prvých desiatich rokov zohľadňujú pravdepodobnosť, že zamestnanec nemusí dokončiť desať rokov služby. Nasledujúcim rokom sa nepriradia žiadne požitky.

2

Z program sa vypláca jednorazová sumu penzijného požitku vo výške 2 000 MJ všetkým zamestnancom, ktorí sú vo veku 55 rokov ešte stále zamestnaní po dvadsiatich rokoch služby alebo ktorí sú vo veku 65 rokov ešte stále zamestnaní, bez ohľadu na dĺžku ich služby.

Pre zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania pred 35. rokom života, vedie služba najprv k požitkom podľa programu k 35. roku života (zamestnanec teda mohol opustiť zamestnanie vo veku 30 rokov a vrátiť sa vo veku 33 rokov, bez toho, že by to malo vplyv na výšku alebo termíny vyplácania požitkov). Tieto požitky sú podmienené ďalšou službou. Služba po dosiahnutí veku 55 rokov takisto nebude mať za následok žiadne podstatné zvýšenie sumy budúcich požitkov. V prípade týchto zamestnancov účtovná jednotka priradí každému roku od veku 35 rokov do veku 55 rokov požitok 100 MJ (2 000 MJ delené dvadsiatimi).

V prípade zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania medzi 35. a 45. rokom života, nebude služba presahujúca trvanie dvadsať rokov viesť k žiadnej podstatnej sume ďalších požitkov. V prípade týchto zamestnancov účtovná jednotka priradí každému z prvých dvadsiatich rokov požitok 100 (2 000 delené dvadsiatimi).

V prípade zamestnanca, ktorý nastúpi do zamestnania vo veku 55 rokov, nebude viesť služba po desiatich rokoch k žiadnemu podstatnému zvýšeniu sumy budúcich požitkov. V prípade tohto zamestnanca priradí účtovná jednotka každému z prvých desiatich rokov požitok 200 MJ (2 000 delené desiatimi).

V prípade všetkých zamestnancov zohľadňujú náklady na súčasnú službu a súčasná hodnota záväzkov pravdepodobnosť, že zamestnanec nemusí dokončiť potrebné obdobie služby.

3

Z programu zdravotnej starostlivosti po skončení zamestnania sa uhradí 40 percent nákladov na zdravotnú starostlivosť zamestnanca po skončení zamestnania, ak zamestnanec odíde po viac ako desiatich a menej ako dvadsiatich rokoch služby a 50 percent týchto nákladov, keď zamestnanec odíde po dvadsiatich alebo viacerých rokoch služby.

Podľa vzorca na výpočet požitkov z programu účtovná jednotka priradí 4 percentá súčasnej hodnoty očakávaných nákladov na zdravotnú starostlivosť (40 percent delené desiatimi) každému z prvých desiatich rokov a 1 percento (10 percent delené desiatimi) každému z druhých desiatich rokov. Náklady na súčasnú službu v každom roku zohľadňujú pravdepodobnosť, že zamestnanec nemusí dokončiť potrebné obdobie služby na získanie nároku na časť alebo všetky požitky. V prípade zamestnancov, u ktorých sa očakáva, že odídu počas desiatich rokov, sa žiadny požitok nepriraďuje.

4

Z programu zdravotnej starostlivosti po skončení zamestnania sa hradí 10 percent nákladov na zdravotnú starostlivosť zamestnanca po skončení zamestnania, ak zamestnanec odíde po viac ako desiatich a menej ako dvadsiatich rokoch služby a 50 percent týchto nákladov, keď zamestnanec odíde po dvadsiatich alebo viacerých rokoch služby.

Služba v neskorších rokoch bude mať za následok podstatne vyššiu úroveň požitkov ako služba v skorších rokoch. Preto v prípade zamestnancov, u ktorých sa očakáva, že odídu po dvadsiatich alebo viacerých rokoch, účtovná jednotka priradí požitok rovnomerne, podľa odseku 71. Služba presahujúca dvadsať rokov nebude viesť k žiadnemu podstatnému zvýšeniu sumy budúcich požitkov. Preto požitky priradené každému z prvých dvadsiatich rokov sú 2,5 percent zo súčasnej hodnoty očakávaných nemocenských nákladov (50 percent delené dvadsiatimi).

V prípade zamestnancov, u ktorých sa očakáva, že odídu medzi desiatym a dvadsiatym rokom, predstavuje požitok priradený každému z prvých desiatich rokov 1 percento súčasnej hodnoty očakávaných nákladov na zdravotnú starostlivosť.

V prípade týchto zamestnancov sa službe medzi koncom desiateho roku a odhadnutým dátumom odchodu zo zamestnania požitok nepriraďuje.

Zamestnancom, u ktorých sa očakáva, že odídu počas desiatich rokov, sa žiadny požitok nepriraďuje.

74

Ak je suma požitku za každý rok služby vyjadrená ako konštantný podiel z platu pred odchodom zo zamestnania, budúce zvyšovanie platu ovplyvní sumu potrebnú na vyrovnanie záväzku, ktorý existuje za službu poskytnutú pred koncom obdobia vykazovania, ale nevytvára dodatočný záväzok. Preto:

(a)

na účely odseku 70 písm. b) zvýšenia platu nevedú k ďalším požitkom, dokonca aj keď je suma požitkov závislá od výšky platu pred odchodom zo zamestnania a

(b)

suma požitku priradeného ku každému obdobiu je vyjadrená ako konštantný podiel platu, s ktorým je požitok spojený.

Príklad na ilustráciu odseku 74

Zamestnanci majú nárok na požitky vo výške 3 percentá z posledného platu pred odchodom zo zamestnania za každý rok služby až do veku 55 rokov.

Požitok 3 percentá z odhadnutého platu pred odchodom zo zamestnania sa priradí každému roku, a to až do veku 55 rokov. Je to dátum, keď ďalšia služba zamestnanca nebude viesť k žiadnemu podstatnému zvýšeniu sumy budúcich požitkov poskytovaných v rámci programu. Po tomto veku sa službe nepriradí žiadny požitok.

Poistno-matematické predpoklady

75

Poistno-matematické predpoklady musia byť nezaujaté a navzájom zlučiteľné.

76

Poistno-matematické predpoklady sú najlepšími odhadmi účtovnej jednotky týkajúcimi sa premenných, ktoré určujú konečné náklady poskytovania požitkov po skončení zamestnania. Poistno-matematické predpoklady zahŕňajú:

(a)

demografické predpoklady o budúcich charakteristikách súčasných a bývalých zamestnancov (a od ich závislých osôb), ktorí majú nárok na požitky. Demografické predpoklady sa zaoberajú otázkami, ako sú:

(i)

úmrtnosť (pozri odseky 81 a 82);

(ii)

miera fluktuácie zamestnancov, zdravotné postihnutie a skorší odchod do dôchodku;

(iii)

percentuálny podiel účastníkov programu a závislých osôb, ktoré budú mať nárok na požitky;

(iv)

percentuálny podiel účastníkov programu, ktorí si zvolia každú dostupnú možnosť vyplácania požitkov podľa podmienok programu a

(v)

miery nárokov na požitky vyplácané z nemocenských programov;

(b)

finančné predpoklady týkajúce sa položiek, ako sú napríklad:

(i)

diskontná sadzba (pozri odseky 83 až 86);

(ii)

úrovne požitkov, s výnimkou akýchkoľvek nákladov na požitky, ktoré majú zamestnanci dosiahnuť, a budúce platy (pozri odseky 87 až 95);

(iii)

v prípade nemocenských požitkov, budúce nemocenské náklady vrátane nákladov na správu nárokov (t. j. náklady, ktoré vzniknú pri spracovaní a riešení nárokov, vrátane právnych poplatkov a poplatkov likvidátora nárokov) (pozri odseky 96 až 98) a

(iv)

dane platené v rámci programu z príspevkov súvisiacich so službou pred dátumom vykazovania alebo z požitkov vyplývajúcich z tejto služby.

77

Poistno-matematické predpoklady sú nezaujaté, ak nie sú neobozretné, ani nadmieru konzervatívne.

78

Poistno-matematické predpoklady sú navzájom zlučiteľné, ak zohľadňujú hospodársky vzťah medzi faktormi, ako sú napríklad inflácia, miera rastu platov a diskontné sadzby. Napríklad všetky predpoklady, ktoré závisia od určitej úrovne inflácie (ako sú predpoklady o úrokových sadzbách a raste platov a požitkov) v danom budúcom období predpokladajú v tom istom období tú istú úroveň inflácie.

79

Účtovná jednotka určuje diskontnú sadzbu a ďalšie finančné predpoklady v nominálnych (stanovených) hodnotách, pokiaľ nie sú odhady v reálnych hodnotách (očistených od vplyvu inflácie) spoľahlivejšie, napríklad v hyperinflačnej ekonomike (pozri štandard IAS 29 Finančné vykazovanie v hyperinflačných ekonomikách), alebo v prípadoch, keď je požitok viazaný na index a zároveň existuje rozvinutý trh dlhopisov viazaných na index vyjadrených v rovnakej mene a viažucich sa na rovnaké obdobie.

80

Finančné predpoklady musia byť založené na trhových očakávaniach ku koncu obdobia vykazovania za obdobie, počas ktorého sa majú záväzky splatiť.

Poistno-matematické predpoklady: úmrtnosť

81

Účtovná jednotka určuje predpoklady úmrtnosti odkazom na jej najlepšie odhady úmrtnosti účastníkov programu počas trvania zamestnania i po jeho skončení.

82

Na účely určenia konečných nákladov na požitky berie účtovná jednotka do úvahy očakávané zmeny úmrtnosti, napríklad úpravou štandardných tabuliek úmrtnosti pomocou odhadov poklesu úmrtnosti.

Poistno-matematické predpoklady: diskontná sadzba

83

Sadzba použitá na diskontovanie záväzkov za požitky po skončení zamestnania (financovaných alebo nefinancovaných z fondu) sa určí z trhových výnosov vysoko kvalitných podnikových dlhopisov ku koncu obdobia vykazovania. V krajinách, kde neexistuje rozvinutý trh s takýmito dlhopismi, sa použijú trhové výnosy štátnych dlhopisov (existujúce ku koncu obdobia vykazovania). Mena a splatnosť podnikových dlhopisov alebo štátnych dlhopisov musia byť v súlade s menou a odhadnutou dobou do splatnosti záväzkov za požitky po skončení zamestnania.

84

Jedným poistno-matematickým predpokladom, ktorý má podstatný vplyv, je diskontná sadzba. Diskontná sadzba zohľadňuje časovú hodnotu peňazí, ale nie poistno-matematické alebo investičné riziko. Okrem toho diskontná sadzba nezohľadňuje individuálne úverové riziko účtovnej jednotky znášané veriteľmi účtovnej jednotky, ani nezohľadňuje riziko, že sa skutočnosť v budúcnosti môže líšiť od poistno-matematických predpokladov.

85

Diskontná sadzba zohľadňuje odhadnuté načasovanie platieb požitkov. V praxi to účtovná jednotka často dosahuje použitím jednoduchého váženého priemeru diskontnej sadzby, ktorý zohľadňuje odhadnuté načasovanie, sumu platieb požitkov a menu, v ktorej sa majú požitky vyplatiť.

86

V niektorých prípadoch neexistuje rozvinutý trh s dlhopismi s dostatočne dlhou splatnosťou, ktorá by zodpovedala odhadnutej splatnosti všetkých platieb požitkov. V týchto prípadoch účtovná jednotka použije existujúce trhové sadzby platné pre príslušné splatnosti na diskontovanie platieb s kratšou splatnosťou a odhaduje diskontnú sadzbu pre platby s dlhšími splatnosťami na základe extrapolácie súčasných trhových sadzieb podľa výnosovej krivky. Nie je pravdepodobné, že celková súčasná hodnota záväzku zo stanovených požitkov bude obzvlášť citlivá na diskontnú sadzbu použitú na tú časť požitkov, ktorá je splatná po konečnej splatnosti dostupných podnikových alebo štátnych dlhopisov.

Poistno-matematické predpoklady: platy, požitky a náklady na zdravotnú starostlivosť

87

Účtovná jednotka oceňuje svoje záväzky zo stanovených požitkov tak, aby zohľadňovali:

(a)

požitky stanovené v podmienkach programu (alebo vyplývajúce z akejkoľvek mimozmluvnej povinnosti nad rámec týchto podmienok) ku koncu obdobia vykazovania;

(b)

akýkoľvek odhad budúceho rastu platov, ktorý má vplyv na splatné požitky;

(c)

vplyv akéhokoľvek obmedzenia podielu zamestnávateľa na nákladoch na budúce požitky;

(d)

príspevky od zamestnancov alebo tretích strán, ktoré znížia konečné náklady účtovnej jednotky na tieto požitky a

(e)

odhadnuté budúce zmeny úrovne akýchkoľvek štátom určených požitkov, ktoré majú vplyv na požitky splatné podľa programu so stanovenými požitkami, a to vtedy a len vtedy, ak:

(i)

tieto zmeny boli uzákonené pred koncom obdobia vykazovania; alebo

(ii)

údaje z minulosti alebo iný spoľahlivý dôkaz naznačujú, že tieto štátom určené požitky sa zmenia predvídateľným spôsobom, napríklad v súlade s budúcimi zmenami všeobecných úrovní cien alebo všeobecných úrovní platov.

88

Poistno-matematické predpoklady zohľadňujú budúce zmeny požitkov, ktoré sú stanovené v oficiálnych podmienkach programu (alebo vyplývajúce z akéhokoľvek mimozmluvnej povinnosti nad rámec týchto podmienok) ku koncu obdobia vykazovania. To platí, ak napríklad:

(a)

účtovná jednotka v minulosti zvyšovala požitky, napríklad aby zmiernila účinky inflácie a neexistuje žiaden náznak, že sa táto prax v budúcnosti zmení;

(b)

účtovná jednotka má buď na základe oficiálnych podmienok programu (alebo na základe mimozmluvnej povinnosti nad rámec týchto podmienok), alebo zo zákona povinnosť použiť každý prebytok v programe v prospech účastníkov programu [pozri odsek 108 písm. c)]; alebo

(c)

požitky sa menia v dôsledku cieľa výkonnosti alebo iných kritérií. V podmienkach programu môže byť napríklad stanovené, že sa z neho budú vyplácať znížené požitky alebo sa budú vyžadovať ďalšie príspevky od zamestnancov, ak v programe nie je dostatok aktív. Ocenenie záväzku je zohľadnením najlepšieho odhadu vplyvu cieľa výkonnosti alebo iných kritérií.

89

V poistno-matematických predpokladoch sa nezohľadňujú zmeny budúcich požitkov, ktoré nie sú stanovené v oficiálnych podmienkach programu (alebo nemajú charakter mimozmluvnej povinnosti) ku koncu obdobia vykazovania. Takéto zmeny budú mať za následok:

(a)

náklady na minulú službu do výšky, v ktorej sa menia požitky za službu poskytované pred touto zmenou, a

(b)

náklady na súčasnú službu za obdobia po zmene vo výške, v akej sa zmenia požitky za službu po uvedenej zmene.

90

Odhady budúceho rastu platov zohľadňujú infláciu, služobný vek, povýšenia a iné relevantné faktory, ako je napríklad ponuka a dopyt na trhu práce.

91

V niektorých programoch so stanovenými požitkami sú príspevky, ktoré je účtovná jednotka povinná platiť, obmedzené. Konečné náklady na požitky berú do úvahy vplyv obmedzenia príspevkov. Účinok obmedzenia príspevkov sa určuje za kratšie z týchto období:

(a)

odhadovanú dobu trvania účtovnej jednotky a

(b)

odhadovanú dobu trvania programu.

92

V niektorých programoch so stanovenými požitkami sa od zamestnancov alebo tretích strán vyžaduje, aby prispievali na náklady programu. Príspevky zamestnancov znižujú náklady účtovnej jednotky na požitky. Účtovná jednotka posúdi, či príspevky tretích strán znižujú náklady účtovnej jednotky na požitky alebo predstavujú nárok na náhradu, ako je opísaný v odseku 116. Príspevky zamestnancov alebo tretích strán sú stanovené buď v oficiálnych podmienkach programu (alebo vyplývajú z mimozmluvnej povinnosti, ktorá presahuje tieto podmienky) alebo sú dobrovoľné. Dobrovoľné príspevky od zamestnancov alebo tretích strán znižujú náklady na služby po zaplatení týchto príspevkov do programu.

93

Príspevky zamestnancov alebo tretích strán stanovené v oficiálnych podmienkach programu buď znižujú náklady na služby (ak sú naviazané na služby) alebo znižujú precenenie čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov (napr. ak sa príspevky vyžadujú na zníženie deficitu spôsobeného stratami aktív programu alebo poistno-matematickými stratami). Príspevky zamestnancov alebo tretích strán v súvislosti so službou sa priraďujú obdobiam služby ako záporný požitok v súlade s odsekom 70 (t. j. čistý požitok sa priraďuje podľa uvedeného odseku).

94

Výsledkom zmien príspevkov zamestnancov alebo tretích strán v súvislosti so službou sú:

(a)

náklady na súčasnú a minulú službu (ak zmeny príspevku zamestnancov nie sú stanovené v oficiálnych podmienkach programu a nevyplývajú z mimozmluvnej povinnosti); alebo

(b)

poistno-matematické zisky a straty (ak zmeny príspevku zamestnancov sú stanovené v oficiálnych podmienkach programu alebo vyplývajú z mimozmluvnej povinnosti).

95

Niektoré požitky po skončení zamestnania sú viazané na premenné, akými sú napríklad úroveň štátom stanovených dôchodkových požitkov alebo štátnej zdravotnej starostlivosti. Oceňovanie výšky takýchto požitkov zohľadňuje najlepšie odhady týchto premenných na základe historických údajov a iných spoľahlivých dôkazov.

96

V predpokladoch týkajúcich sa nákladov na zdravotnú starostlivosť sa zohľadňujú odhadované budúce zmeny nákladov na zdravotné služby vyplývajúce tak z inflácie, ako aj zo špecifických zmien výšky nákladov na zdravotnú starostlivosť.

97

Pri oceňovaní výšky požitkov zdravotnej starostlivosti poskytovaných po skončení zamestnania sa vyžadujú predpoklady o úrovni a frekvencii budúcich nárokov a nákladov na splnenie týchto nárokov. Účtovná jednotka odhaduje budúce náklady na zdravotnú starostlivosť na základe historických údajov z vlastnej praxe v minulosti účtovnej jednotky, doplnené v prípade potreby o historické údaje z praxe iných účtovných jednotiek v minulosti, poisťovní, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo iných zdrojov. Odhady budúcich nákladov na zdravotnú starostlivosť berú do úvahy účinok technologického pokroku, zmeny vo využívaní zdravotnej starostlivosti alebo v podmienkach poskytovania tejto starostlivosti a zmeny zdravotného stavu účastníkov programu.

98

Výška a frekvencia nárokov závisia najmä od veku, zdravotného stavu a pohlavia zamestnancov (a ich závislých osôb) a môžu citlivo reagovať na iné faktory, ako je napríklad zemepisná poloha. Preto sa historické údaje upravia v rozsahu, v akom sa demografické zloženie populácie líši od zloženia populácie použitej ako základ pre tieto údaje. Historické údaje sa upravia aj v prípade, keď existuje spoľahlivý dôkaz, že historické trendy nebudú pokračovať.

Náklady na minulú službu a zisky a straty pri vyrovnaní

99

Pred určením nákladov na minulú službu alebo ziskov a strát pri vyrovnaní účtovná jednotka precení čistý záväzok (aktívum) zo stanovených požitkov použitím súčasnej reálnej hodnoty aktív programu a súčasných poistno-matematických predpokladov (vrátane aktuálnych trhových úrokových sadzieb a iných aktuálnych trhových cien) zohľadňujúcich požitky ponúkané v rámci programu pred zmenou, krátením alebo vyrovnaním programu.

100

Účtovná jednotka nemusí rozlišovať medzi nákladmi na minulú službu vyplývajúcimi zo zmeny programu a nákladmi na minulú službu vyplývajúcimi z krátenia a ziskom a stratou pri vyrovnaní, ak sa tieto transakcie vyskytujú spolu. V niektorých prípadoch dôjde k zmene programu pred vyrovnaním, napríklad keď účtovná jednotka zmení požitky vyplácané z programu a neskôr vyrovná zmenené požitky. V takých prípadoch účtovná jednotka vykáže náklady na minulú službu pred vyrovnaním akéhokoľvek zisku alebo straty.

101

K vyrovnaniu dôjde spolu so zmenou alebo krátením programu, ak je program ukončený tak, že záväzok sa vyrovná a program prestáva existovať. Ukončenie programu však nie je vyrovnaním, ak sa program nahradí novým programom, ktorý ponúka v podstate rovnaké požitky.

Náklady na minulú službu

102

Náklady na minulú službu predstavujú zmenu súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov vyplývajúcu zo zmeny alebo krátenia programu.

103

Účtovná jednotka vykazuje náklady na minulú službu ako náklady ku skoršiemu z týchto dátumov:

(a)

keď dôjde k zmene alebo kráteniu programu a

(b)

keď účtovná jednotka vykáže súvisiace náklady na reštrukturalizáciu (pozri štandard IAS 37) alebo požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru (pozri odsek 165).

104

K zmene programu dôjde, keď účtovná jednotka zavedie alebo zruší program so stanovenými požitkami alebo zmení požitky splatné podľa existujúceho programu so stanovenými požitkami.

105

Ku kráteniu dôjde, keď účtovná jednotka podstatne zníži počet zamestnancov, na ktorých sa program vzťahuje. Krátenie môže vzniknúť z izolovanej udalosti, ako je napríklad uzatvorenie továrne, prerušenie prevádzky, ukončenie alebo pozastavenie programu.

106

Náklady na minulú službu môžu byť buď kladné (keď sa požitky zavedú alebo zmenia tak, že sa zvýši súčasná hodnota záväzku zo stanovených požitkov) alebo záporné (keď sa požitky zrušia alebo zmenia tak, že sa zníži súčasná hodnota záväzku zo stanovených požitkov).

107

Ak účtovná jednotka zníži požitky splatné podľa existujúceho programu so stanovenými požitkami a súčasne zvýši iné požitky splatné tým istým zamestnancom v rámci programu, účtovná jednotka zaobchádza s touto zmenu ako s jednoduchou čistou zmenou.

108

K nákladom na minulú službu nepatria:

(a)

vplyv rozdielov medzi skutočným a predtým predpokladaným rastom platov na záväzok platiť požitky za službu v predchádzajúcich rokoch (nejde o náklad na minulú službu, pretože poistno-matematické predpoklady počítajú s plánovaným rastom platov);

(b)

podhodnotenie a nadhodnotenie výšky zvýšenia dôchodkov, ktoré sú v kompetencii účtovnej jednotky, ak účtovná jednotka má mimozmluvnú povinnosť poskytnúť takéto zvýšenia (nejde o náklad na minulú službu, pretože poistno-matematické predpoklady počítajú s takýmito zvýšeniami),

(c)

odhady zvýšení požitkov, ktoré vyplývajú z poistno-matematických ziskov alebo z výnosov z aktív programu, ktoré už boli vykázané v účtovných závierkach, ak je účtovná jednotka viazaná buď oficiálnymi podmienkami programu (alebo existuje mimozmluvná povinnosť nad rámec týchto podmienok) alebo právnymi predpismi použiť akýkoľvek prebytok programu v prospech účastníkov programu, aj keď zvýšenie požitku nebolo ešte oficiálne priznané (nevznikajú žiadne náklady na minulú službu, pretože výsledné zvýšenie záväzku je poistno-matematická strata, pozri odsek 88 ) a

(d)

zvýšenia oprávnených požitkov (t. j. požitkov, ktoré nie sú podmienené pokračovaním zamestnania, pozri odsek 72), ak pri neexistencii nových alebo zvýšených požitkov zamestnanci splnia požiadavky na vznik nároku na požitky (neexistujú žiadne náklady na minulú službu, pretože účtovná jednotka vykázala odhadnuté náklady požitkov v čase poskytnutia služby ako náklady na súčasnú službu).

Zisky a straty pri vyrovnaní

109

Zisk alebo strata pri vyrovnaní je rozdiel medzi:

(a)

súčasnou hodnotou záväzku zo stanovených požitkov vyrovnaného vo výške určenej k dátumu vyrovnania a

(b)

cenou vyrovnania vrátane akýchkoľvek aktív programu prevedených účtovnou jednotkou v súvislosti s vyrovnaním a akýchkoľvek platieb vykonaných priamo účtovnou jednotkou v súvislosti s vyrovnaním.

110

Účtovná jednotka vykáže zisk alebo stratu pri vyrovnaní programu so stanovenými požitkami vtedy, keď dôjde k vyrovnaniu.

111

K vyrovnaniu dôjde, keď účtovná jednotka uskutoční transakciu, ktorá eliminuje všetky ďalšie zákonné alebo mimozmluvné povinnosti za niektoré alebo všetky požitky poskytované v rámci programu so stanovenými požitkami (iné ako platby požitkov zamestnanom alebo v prospech zamestnancov v súlade s podmienkami programu a zahrnuté v poistno-matematických predpokladoch). Napríklad jednorazový prevod významných záväzkov zamestnávateľa v rámci programu na poisťovňu prostredníctvom zakúpenia poistnej zmluvy je vyrovnanie, vyplatenie paušálnej sumy v hotovosti podľa podmienok programu účastníkom programu výmenou za ich práva dostávať stanovené požitky po skončení zamestnania nie je vyrovnaním.

112

V niektorých prípadoch účtovná jednotka nadobudne poistnú zmluvu na financovanie niektorých alebo všetkých zamestnaneckých požitkov súvisiacich so službou zamestnancov v súčasnom období a v predchádzajúcich obdobiach. Nadobudnutie takejto zmluvy nie je vyrovnaním, ak si účtovná jednotka ponechá zákonnú alebo mimozmluvnú povinnosť (pozri odsek 46) zaplatiť ďalšie sumy, ak poisťovateľ nezaplatí zamestnanecké požitky uvedené v poistnej zmluve. Odseky 116 až 119 sa zaoberajú vykazovaním a oceňovaním nárokov na úhradu podľa poistnej zmluvy, ktoré nie sú aktívami programu.

Vykazovanie a oceňovanie: aktíva programu

Reálna hodnota aktív programu

113

Reálna hodnota akýchkoľvek aktív programu sa odpočíta od súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov pri určovaní deficitu alebo prebytku. Ak nie je k dispozícií trhová cena, reálna hodnota aktív programu sa odhaduje napríklad diskontovaním očakávaných budúcich peňažných tokov, pričom sa používa diskontná sadzba, ktorá zohľadňuje riziko spojené s aktívami programu, ako aj splatnosť alebo očakávaný dátum vyradenia týchto aktív (alebo, ak nemá žiadnu splatnosť, použije sa očakávané obdobie až do vyrovnania súvisiaceho záväzku).

114

Do aktív programu nepatria nezaplatené príspevky splatné od vykazujúcej účtovnej jednotky do fondu, ani akékoľvek neprevoditeľné finančné nástroje vydané účtovnou jednotkou a držané fondom. Aktíva programu sa znížia o akékoľvek záväzky fondu, ktoré nesúvisia so zamestnaneckými požitkami, ako napríklad záväzky z obchodného styku a ostatné záväzky vyplývajúce z derivátových finančných nástrojov.

115

Ak aktíva programu zahŕňajú také poistné zmluvy spĺňajúce kritériá, ktoré presne zodpovedajú sume a načasovaniu niektorých alebo všetkých požitkov splatných podľa programu, reálna hodnota týchto poistných zmlúv sa považuje za súčasnú hodnotu súvisiacich záväzkov (s výhradou akéhokoľvek zníženia požadovaného v prípade, ak sumy nárokovateľné podľa poistných zmlúv nie sú v plnom rozsahu vymožiteľné).

Náhrady

116

Vtedy a len vtedy, keď je takmer isté, že iná strana sčasti alebo úplne uhradí výdavky požadované na vyrovnanie záväzku zo stanovených požitkov, účtovná jednotka:

(a)

vykáže svoj nárok na náhradu ako samostatné aktívum. Účtovná jednotka ocení toto aktívum reálnou hodnotou;

(b)

rozčlení alebo vykáže zmeny reálnej hodnoty svojho nároku na náhradu rovnako, ako pri zmenách reálnej hodnoty aktív programu (pozri odseky 124 a 125). Zložky nákladov na stanovené požitky vykázané v súlade s odsekom 120 sa môžu vykázať po odpočítaní súm týkajúcich sa zmien účtovnej hodnoty práva na náhradu.

117

Účtovná jednotka môže v niektorých prípadoch očakávať od inej strany, napríklad od poisťovateľa, že uhradí časť výdavkov potrebných na vyrovnanie záväzku zo stanovených požitkov alebo všetky tieto výdavky. Poistné zmluvy spĺňajúce kritériá vymedzené v odseku 8 sú aktívami programu. Účtovná jednotka účtuje o poistných zmluvách spĺňajúcich kritériá rovnako ako o ostatných aktívach programu a odsek 116 sa neuplatní (pozri odseky 46 až 49 a odsek 115).

118

Ak poistná zmluva v držbe účtovnej jednotky nie je poistnou zmluvou spĺňajúcou kritériá, nie je ani aktívom programu. Odsek 116 je relevantný v týchto prípadoch: účtovná jednotka vykáže svoj nárok na náhradu v súlade s poistnou zmluvou ako samostatné aktívum, a nie ako odpočet pri určovaní deficitu alebo prebytku stanovených požitkov. V odsek 140 písm. b) sa od účtovnej jednotky vyžaduje, aby zverejnila krátky opis súvislosti medzi nárokom na úhradu a súvisiacim záväzkom.

119

Ak nárok na úhradu vzniká z poistnej zmluvy, ktorá presne zodpovedá sume a načasovaniu niektorých alebo všetkých požitkov splatných podľa programu so stanovenými požitkami, reálna hodnota nároku na náhradu sa považuje za súčasnú hodnotu súvisiaceho záväzku (s výhradou akéhokoľvek zníženia požadovaného v prípade, ak nárok na náhradu nie je v plnom rozsahu vymožiteľný).

Zložky nákladov na stanovené požitky

120

Účtovná jednotka vykazuje zložky nákladov na stanovené požitky, s výnimkou prípadov, že v inom IFRS sa požaduje alebo povoľuje ich zahrnutie do nákladov na aktívum, takto:

(a)

náklady na službu (pozri odseky 66 až 112) v hospodárskom výsledku;

(b)

čisté úroky z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov (pozri odseky 123 až 126) v hospodárskom výsledku a

(c)

precenenie čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov (pozri odseky 127 až 130) v ostatných súčastiach komplexného výsledku.

121

V iných štandardoch IFRS sa požaduje zahrnutie určitých nákladov na zamestnanecké požitky do nákladov na aktíva, akými sú zásoby a nehnuteľnosti, stroje a zariadenia (pozri štandardy IAS 2 a IAS 16). Akékoľvek náklady na požitky po skončení zamestnania zahrnuté do nákladov na takéto aktíva zahŕňajú príslušný percentuálny podiel zložiek uvedených v odseku 120.

122

Precenenia čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku sa v nasledujúcich obdobiach nepreklasifikujú do hospodárskeho výsledku. Účtovná jednotka však môže previesť tieto sumy vykázané v ostatných súčastiach komplexného výsledku v rámci vlastného imania.

Čistý úrok z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov

123

Čisté úroky z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov sa určia vynásobením čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov diskontnou sadzbou uvedenou v odseku 83, ako sú určené na začiatku ročného obdobia vykazovania, berúc do úvahy akékoľvek zmeny čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov počas daného obdobia v dôsledku platieb príspevkov a požitkov.

124

Čisté úroky z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov sa môžu považovať za úrok pozostávajúci z úrokových výnosov z aktív programu, úrokových nákladov na záväzok zo stanoveného požitku a podiel účinku stropu aktív uvedeného v odseku 64.

125

Úrokové výnosy z aktív programu predstavujú zložku výnosov z aktív programu a určia sa vynásobením reálnej hodnoty aktív programu diskontnou sadzbou uvedenou v odseku 83, ako sú určené na začiatku ročného obdobia vykazovania, berúc do úvahy akékoľvek zmeny aktív programu počas daného obdobia v dôsledku platieb príspevkov a požitkov. Rozdiel medzi úrokovými výnosmi z aktív programu a výnosov z aktív programu sa zahrnie do precenenia čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov.

126

Podiel účinku stropu aktív je súčasťou celkovej zmeny účinku stropu aktív a určí sa vynásobením účinku stropu aktív diskontnou sadzbou uvedenou v odseku 83, obidve v hodnotách určených na začiatku ročného obdobia vykazovania. Rozdiel medzi výškou a celkovou zmenou účinku stropu aktív sa zahrnie do precenenia čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov.

Precenenia čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov

127

Precenenia čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov zahŕňajú:

(a)

poistno-matematické zisky a straty (pozri odseky 128 a 129);

(b)

výnosy z aktív programu (pozri odsek 130) s výnimkou súm zahrnutých v čistých úrokoch z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov (pozri odsek 125) a

(c)

akékoľvek zmeny účinku stropu aktív s výnimkou súm zahrnutých v čistých úrokoch z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov (pozri odsek 126).

128

Poistno-matematické zisky a straty vyplývajú zo zvýšenia alebo zníženia súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov v dôsledku zmeny poistno-matematických predpokladov a úprav vyplývajúcich z praxe. Medzi príčiny poistno-matematických ziskov a strát patria napríklad:

(a)

neočakávane vysoké alebo nízke miery fluktuácie zamestnancov, skorších odchodov do dôchodku alebo úmrtnosti alebo zvýšení platov, požitkov (ak oficiálne alebo mimozmluvné podmienky programu ustanovujú aj inflačné zvýšenia požitkov) alebo nákladov na zdravotnú starostlivosť;

(b)

účinok zmien predpokladov týkajúcich sa možností vyplácania požitkov;

(c)

účinok zmien odhadov budúcej fluktuácie zamestnancov, skorších odchodov do dôchodku alebo úmrtnosti alebo zvýšení platov, požitkov (ak oficiálne alebo mimozmluvné podmienky programu poskytujú aj inflačné zvýšenia požitkov) alebo nákladov na zdravotnú starostlivosť a

(d)

účinok zmien diskontnej sadzby.

129

Poistno-matematické zisky a straty nezahŕňajú zmeny súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov v dôsledku zavedenia, zmeny, krátenia alebo vyrovnania programu so stanovenými požitkami alebo zmien požitkov splatných z programu so stanovenými požitkami. Tieto zmeny majú za následok vznik nákladov na minulú službu alebo zisky alebo straty pri vyrovnaní.

130

Pri určovaní výnosov z aktív programu účtovná jednotka odpočíta náklady na správu aktív programu a akékoľvek dane splatné zo samotného programu iné, ako sú dane zahrnuté do poistno-matematických predpokladov použitých pri oceňovaní záväzku zo stanovených požitkov (pozri odsek 76). Ostatné správne náklady sa od výnosov z aktív programu neodpočítavajú.

Prezentácia

Kompenzácie

131

Účtovná jednotka kompenzuje aktívum súvisiace s jedným programom záväzkom súvisiacim s iným programom vtedy a len vtedy, keď účtovná jednotka:

(a)

má právne vymáhateľné právo použiť prebytok jedného programu na vyrovnanie záväzkov vyplývajúcich z iného programu a

(b)

má v úmysle buď vyrovnať záväzky v čistom vyjadrení alebo dosiahnuť prebytok v jednom programe a vyrovnať zároveň svoj záväzok vyplývajúci z iného programu.

132

Kritériá kompenzácie sú podobné kritériám, ktoré boli stanovené pre finančné nástroje v štandarde IAS 32 Finančné nástroje: prezentácia.

Rozlišovanie medzi krátkodobosťou a dlhodobosťou

133

Niektoré účtovné jednotky rozlišujú medzi krátkodobými aktívami a záväzkami a dlhodobými aktívami a záväzkami. V tomto štandarde sa nestanovuje, či by účtovná jednotka mala rozlišovať krátkodobé a dlhodobé časti aktív a záväzkov vznikajúcich z požitkov po skončení zamestnania.

Zložky nákladov na stanovené požitky

134

V odseku 120 sa požaduje, aby účtovná jednotka v hospodárskom výsledku vykazovala náklady na služby a čisté úroky z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov. V tomto štandarde sa nestanovuje, ako by mala účtovná jednotka prezentovať náklady na služby a čisté úroky z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov. Účtovná jednotka prezentuje tieto zložky v súlade so štandardom IAS 1.

Zverejňovanie

135

Účtovná jednotka zverejňuje informácie, ktoré:

(a)

vysvetľujú vlastnosti jej programov so stanovenými požitkami a riziká s nimi spojené (pozri odsek 139),

(b)

identifikujú a vysvetľujú sumy v jej účtovnej závierke vyplývajúce z jej programov so stanovenými požitkami (pozri odseky 140 a 144) a

(c)

opisujú, ako môžu jej programy so stanovenými požitkami ovplyvniť výšku, načasovanie a neistotu budúcich peňažných tokov účtovnej jednotky (pozri odseky 145 až 147).

136

Na splnenie cieľov uvedených v odseku 135 má účtovná jednotka zobrať do úvahy všetky tieto faktory:

(a)

úroveň podrobnosti potrebnú na splnenie požiadaviek na zverejňovanie,

(b)

dôraz, aký je potrebné klásť na jednotlivé požiadavky,

(c)

do akej miery agregovať alebo neagregovať údaje a

(d)

či používatelia účtovných závierok potrebujú dodatočné informácie na zhodnotenie zverejnených kvantitatívnych informácií.

137

Ak zverejnenia poskytnuté v súlade s požiadavkami v tomto štandarde a ostatnými IFRS nestačia na splnenie cieľov uvedených v odseku 135, účtovná jednotka zverejní dodatočné informácie potrebné na splnenie týchto cieľov. Účtovná jednotka napríklad prezentuje analýzu súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov s rozlíšením povahy, vlastností a rizík záväzku. V takomto zverejnení sa môže rozlišovať:

(a)

medzi sumami splatnými aktívnym účastníkom, účastníkom s pozastaveným členstvom a dôchodcom,

(b)

medzi nárokovateľnými požitkami a vzniknutými, ale nenárokovateľnými požitkami,

(c)

medzi podmienenými požitkami, sumami priraditeľnými budúcemu rastu platov a ostatnými požitkami.

138

Účtovná jednotka posúdi, či by mala uvádzať všetky alebo len niektoré zverejnené v členení, aby bolo možné rozlišovať medzi programami alebo skupinami programov s podstatne odlišnými rizikami. Účtovná jednotka môže napríklad uviesť zverejnené informácie o programoch v členení obsahujúcom jednu alebo viaceré z týchto vlastností:

(a)

rozdielne geografické umiestnenia;

(b)

rozdielne vlastnosti, ako sú programy penzií odvodených z paušálnych platov, programy penzií odvodených z platov pred odchodom do dôchodku a od programov zdravotnej starostlivosti po skončení zamestnania;

(c)

rozličné regulačné prostredia;

(d)

rozličné segmenty vykazovania;

(e)

rozličné spôsoby financovania (napr. vôbec nefinancované, v plnom rozsahu alebo čiastočne financované).

Vlastnosti programov so stanovenými požitkami a riziká s nimi spojené

139

Účtovná jednotka zverejňuje:

(a)

informácie o vlastnostiach svojich programov so stanovenými požitkami vrátane:

(i)

povahy požitkov poskytovaných z programu (napr. program penzií odvodených z platov pred odchodom do dôchodku so stanovenými požitkami alebo program založený na príspevkoch so zárukou);

(ii)

opisu regulačného rámca, v ktorom program funguje, napríklad úroveň akýchkoľvek minimálnych požiadaviek na financovanie a akýchkoľvek účinkov regulačného rámca programu, ako je strop aktív (pozri odsek 64);

(iii)

opisu akýchkoľvek zodpovedností inej účtovnej jednotky za riadenie programu, napríklad zodpovednosti správcov alebo členov správnej rady programu;

(b)

opis rizík, ktorým je účtovná jednotka vďaka programu vystavená, zameraný na akékoľvek neobvyklé riziká špecifické pre účtovnú jednotku alebo program a akékoľvek významné koncentrácie rizík. Napríklad ak sa aktíva programu investujú primárne do jednej triedy investícií, napr. nehnuteľností, program môže účtovnú jednotku vystaviť koncentrácii rizík na trhu s nehnuteľnosťami;

(c)

opis akýchkoľvek zmien, krátení a vyrovnaní programu.

Vysvetlenie súm v účtovnej závierke

140

Účtovná jednotka poskytne, kde to prichádza do úvahy, zosúhlasenie začiatočného stavu a konečného stavu každej z týchto zložiek:

(a)

čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov s uvedením osobitného zosúladenia:

(i)

aktív programu;

(ii)

súčasnej hodnoty záväzku zo stanovených požitkov;

(iii)

účinok stropu aktív;

(b)

akýchkoľvek nárokov na náhradu. Účtovná jednotka opíše aj vzťah medzi nárokom na náhradu a s nim súvisiacim záväzkom.

141

V každom zosúhlasení uvedenom v odseku 140 sa, kde to prichádza do úvahy, uvedú všetky tieto zložky:

(a)

náklady na súčasnú službu;

(b)

úrokové výnosy a náklady;

(c)

precenenia čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov, pričom sa oddelene uvedú:

(i)

výnosy z aktív programu presahujúce sumy zahrnuté v úrokoch v písm. b);

(ii)

poistno-matematické zisky a straty vyplývajúce zo zmien demografických predpokladov [pozri odsek 76 písm. a)];

(iii)

poistno-matematické zisky a straty vyplývajúce zo zmien finančných predpokladov [pozri odsek 76 písm. b)];

(iv)

zmeny účinku obmedzenia čistého aktíva zo stanovených požitkov na strop aktív, s výnimkou súm zahrnutých v úrokoch v písm. b). Účtovná jednotka zverejní aj spôsob určenia maximálnej hodnoty dostupných ekonomických požitkov, t. j. či by boli tieto požitky vo forme náhrady, zníženia budúcich príspevkov alebo kombinácie oboch;

(d)

náklady na minulú službu a zisky a straty vyplývajúce z vyrovnania. Ako je povolené v odseku 100, náklady na minulú službu a zisky a straty vyplývajúce z vyrovnania sa nemusia rozlišovať, ak sa vyskytujú spolu;

(e)

účinok zmien kurzov cudzích mien;

(f)

príspevky do programu, pričom sa osobitne uvedú príspevky zamestnávateľa a príspevky účastníkov;

(g)

platby z programu, pričom sa osobitne uvedie suma zaplatená v súvislosti s akýmkoľvek vyrovnaním;

(h)

účinky podnikových kombinácií a odpredajov.

142

Účtovná jednotka uvádza reálnu hodnotu aktív programu v členení, ktoré rozlišuje medzi povahou a rizikami vyplývajúcimi z týchto aktív, s delením každej triedy aktív programu na aktíva, ktoré majú kótovanú trhovú cenu na aktívnom trhu (ako je vymedzená v štandarde IFRS 13 Oceňovanie reálnou hodnotou  (3)) a tými, ktoré takú cenu nemajú. Účtovná jednotka môže napríklad po zvážení úrovne zverejňovania uvedenej v odseku 136 rozlišovať medzi:

(a)

peniazmi a peňažnými ekvivalentmi;

(b)

majetkovými nástrojmi (v členení podľa typu odvetvia, veľkosti spoločnosti, geografickej polohy atď.);

(c)

dlhovými nástrojmi (v členení podľa typu emitenta, úverovej kvality, geografickej polohy atď.);

(d)

nehnuteľnosťami (v členení podľa geografickej polohy atď.);

(e)

derivátmi (v členení podľa typu podkladového rizika vyplývajúceho z derivátového kontraktu, napr. úrokové kontrakty, devízové kontrakty, akciové kontrakty, úverové kontrakty, dlhodobé swapy atď.);

(f)

investičnými fondmi (v členení podľa typu fondu);

(g)

cennými papiermi krytými aktívami a

(h)

štruktúrovaným dlhom.

143

Účtovná jednotka zverejňuje reálnu hodnotu svojich vlastných prevoditeľných finančných nástrojov, ktoré má v držbe ako aktíva programu, a reálnu hodnotu aktív programu, ktoré tvoria nehnuteľnosti alebo iné aktíva užívané účtovnou jednotkou.

144

Účtovná jednotka zverejňuje významné poistno-matematické predpoklady použité na určenie súčasnej hodnoty záväzku so stanovenými požitkami (pozri odsek 76). Tieto údaje sa zverejňujú v absolútnom vyjadrení (napríklad ako absolútna percentuálna hodnota a nielen ako marža medzi rozličnými percentuálnymi hodnotami alebo inými premennými). Ak účtovná jednotka zverejňuje údaje v súhrne za skupinu programov, poskytuje takéto zverejnenia vo forme vážených priemerov alebo relatívne úzkych rozpätí.

Výška, načasovanie a neistota budúcich peňažných tokov

145

Účtovná jednotka zverejňuje:

(a)

analýzu citlivosti za každý významný poistno-matematický predpoklad (zverejnený podľa odseku 144) ku koncu obdobia vykazovania, pričom uvedie, aký vplyv by mali zmeny príslušného poistno-matematického predpokladu, ktorý bolo možné odôvodnene urobiť k uvedenému dátumu, na záväzok zo stanovených požitkov;

(b)

metódy a predpoklady použité pri príprave analýzy citlivosti vyžadovanej v písm. a) a obmedzenia týchto metód;

(c)

zmeny metód a predpokladov použitých na prípravu analýzy citlivosti oproti predchádzajúcemu obdobiu a dôvody týchto zmien.

146

Účtovná jednotka zverejňuje opis všetkých prípadných stratégií zosúladenia aktív a záväzkov používaných v rámci programu alebo účtovnou jednotkou vrátane používania anuity a iných techník, ako sú dlhodobé swapy, na riadenie rizík.

147

Na ilustráciu účinku programu so stanovenými požitkami na budúce peňažné toky účtovnej jednotky účtovná jednotka zverejňuje:

(a)

opis všetkých prípadných spôsobov financovania a zásad financovania, ktoré majú vplyv na budúce príspevky;

(b)

očakávané príspevky do programu na nasledujúce ročné obdobie vykazovania;

(c)

informácie o profile splatností záväzku zo stanovených požitkov. Tieto informácie zahŕňajú vážené priemerné trvanie záväzku zo stanovených požitkov a môžu zahŕňať ďalšie informácie o rozložení načasovania platieb požitkov, ako je analýza splatnosti platieb požitkov.

Programy viacerých zamestnávateľov

148

Ak sa účtovná jednotka zúčastňuje na programe viacerých zamestnávateľov so stanovenými požitkami, zverejňuje:

(a)

opis spôsobov financovania vrátane metódy použitej na určenie podielu účtovnej jednotky na príspevkoch a všetkých minimálnych finančných požiadaviek;

(b)

opis rozsahu, do akého môže byť účtovná jednotka zodpovedná za program záväzkov ostatných účtovných jednotiek podľa podmienok programu viacerých zamestnávateľov;

(c)

opis akéhokoľvek dohodnutého prerozdeľovania deficitu alebo prebytku:

(i)

zrušenie programu; alebo

(ii)

odstúpenie účtovnej jednotky od programu;

(d)

ak účtovná jednotka účtuje o tomto programe, ako by to bol program so stanovenými príspevkami v súlade s odsekom 34, okrem informácií, ktoré sa vyžadujú v písmenách a) až c) a namiesto informácií, ktoré sa vyžadujú v odsekoch 139 až 147, zverejňuje:

(i)

skutočnosť, že program je programom so stanovenými požitkami;

(ii)

dôvod, prečo nie je k dispozícii dostatok informácií potrebný na to, aby účtovná jednotka mohla účtovať o programe ako o programe so stanovenými požitkami;

(iii)

očakávané príspevky do programu na nasledujúce ročné obdobie vykazovania;

(iv)

informácie o akomkoľvek deficite alebo prebytku programu, ktorý môže ovplyvniť výšku budúcich príspevkov vrátane základu použitého na určenie tohto deficitu alebo prebytku a prípadné dôsledky pre účtovnú jednotku;

(v)

ukazovateľ úrovne účasti účtovnej jednotky na programe v porovnaní s ostatnými zúčastnenými účtovnými jednotkami. Príkladmi takýchto ukazovateľov by mohli byť podiel účtovnej jednotky na celkových príspevkoch do programu alebo podiel celkového počtu aktívnych účastníkov, účastníkov na dôchodku a bývalých účastníkov oprávnených na požitky, ak sú tieto informácie k dispozícii.

Programy so stanovenými požitkami, ktorých riziká sa delia medzi spoločne ovládané účtovné jednotky

149

Ak sa účtovná jednotka zúčastňuje na programe so stanovenými požitkami, ktorý rozkladá riziká medzi spoločne ovládané účtovné jednotky, zverejňuje:

(a)

zmluvnú dohodu alebo stanovený postup prispievania na čisté náklady na stanovené požitky alebo skutočnosť, že žiadny takýto postup neexistuje;

(b)

postup určovania výšky príspevkov platených účtovnou jednotkou;

(c)

ak účtovná jednotka účtuje rozdelenie čistých nákladov na stanovené požitky v súlade s odsekom 41, všetky informácie o programe ako celku v súlade s odsekmi 135 až 147;

(d)

ak účtovná jednotka účtuje príspevky splatné za obdobie, ako je uvedené v odseku 41, informácie o programe ako celku požadované v odsekoch 135 až 137, 139, 142 až 144 a 147 písm. a) a b).

150

Informácie požadované v odseku 149 písm. c) a d) sa môžu zverejňovať odkazom na zverejnenie v účtovnej závierke inej účtovnej jednotky zo skupiny, ak:

(a)

sa v účtovnej závierke tejto účtovnej jednotky zo skupiny osobitne uvádzajú a zverejňujú požadované informácie o programe a

(b)

účtovná závierka tejto účtovnej jednotky zo skupiny je k dispozícii používateľom účtovnej závierky za rovnakých podmienok ako účtovná závierka účtovnej jednotky a v rovnakom čase alebo skôr ako účtovná závierka účtovnej jednotky.

Požiadavky na zverejňovanie v ostatných IFRS

151

Účtovná jednotka v prípadoch, keď sa to vyžaduje v štandarde IAS 24, zverejňuje informácie o:

(a)

transakciách spriaznenej osoby s programami požitkov po skončení zamestnania a

(b)

požitkoch po skončení zamestnania pre kľúčových riadiacich pracovníkov.

152

V prípadoch, keď sa to vyžaduje v štandarde IAS 37, účtovná jednotka zverejňuje informácie o podmienených záväzkoch vznikajúcich zo záväzkov z požitkov po skončení zamestnania.

OSTATNÉ DLHODOBÉ ZAMESTNANECKÉ POŽITKY

153

Ostatné dlhodobé zamestnanecké požitky zahŕňajú ďalej uvedené položky, ak sa očakáva, že budú úplne splatné do dvanástich mesiacov po skončení ročného obdobia vykazovania, v ktorom zamestnanci poskytli súvisiace služby:

(a)

dlhodobé platené voľná, ako napríklad mimoriadne voľno za dlhoročnú službu alebo študijné voľno;

(b)

odmeny pri výročiach alebo iné požitky za dlhoročnú službu;

(c)

požitky pri dlhodobej pracovnej neschopnosti;

(d)

podiely na zisku a odmeny a

(e)

odložené odmeňovanie.

154

Na oceňovanie ostatných dlhodobých zamestnaneckých požitkov sa obyčajne nevzťahuje rovnaký stupeň neistoty ako na oceňovanie požitkov po skončení zamestnania. Z týchto dôvodov sa v tomto štandarde požaduje zjednodušená metódu účtovania ostatných dlhodobých zamestnaneckých požitkov. Na rozdiel od účtovania, ktoré sa vyžaduje pri požitkoch po skončení zamestnania, pri tejto metóde sa nevykazujú precenenia v ostatných súčastiach komplexného výsledku.

Vykazovanie a oceňovanie

155

Pri vykazovaní a oceňovaní prebytku alebo deficitu v inom dlhodobom programe zamestnaneckých požitkov účtovná jednotka uplatňuje ustanovenia odsekov 56 až 98 a 113 až 115. Pri vykazovaní a oceňovaní akéhokoľvek nároku na úhradu účtovná jednotka uplatňuje odseky 116 až 119.

156

V prípade ostatných dlhodobých zamestnaneckých požitkov účtovná jednotka vykazuje v hospodárskom výsledku čistý súčet ďalej uvedených súm, s výnimkou prípadov, keď sa v inom štandarde IFRS požaduje alebo povoľuje ich zahrnutie do nákladov na aktíva:

(a)

náklady na súčasnú službu (pozri odseky 66 až 112);

(b)

čisté úroky z čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov (pozri odseky 123 až 126) a

(c)

precenenia čistého záväzku (aktíva) zo stanovených požitkov (pozri odseky 127 až 130).

157

Jednou z foriem ostatných dlhodobých zamestnaneckých požitkov je dlhodobý požitok pri dlhodobej práceneschopnosti. Ak úroveň požitku závisí od dĺžky služby, záväzok vzniká poskytovaním služby. Oceňovanie takéhoto záväzku zohľadňuje pravdepodobnosť, že platba sa bude požadovať, a dĺžku obdobia, počas ktorého sa očakáva jej vyplácanie. Ak je úroveň požitku rovnaká pre akéhokoľvek práceneschopného zamestnanca bez ohľadu na odpracované roky služby, očakávané náklady na tieto požitky sa vykážu vtedy, keď nastane udalosť, ktorá spôsobí dlhodobú práceneschopnosť.

Zverejňovanie

158

Hoci sa v tomto štandarde nepožaduje osobitné zverejňovanie údajov o ostatných dlhodobých zamestnaneckých požitkoch, v iných štandardoch IFRS sa môže ich zverejňovanie požadovať. Napríklad v štandarde IAS 24 sa vyžaduje zverejňovanie zamestnaneckých požitkov pre kľúčových riadiacich pracovníkov. V štandarde IAS 1 sa vyžaduje zverejňovanie nákladov na zamestnanecké požitky.

POŽITKY VYPLÝVAJÚCE Z UKONČENIA PRACOVNÉHO POMERU

159

Tento štandard sa zaoberá požitkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru oddelene od ostatných zamestnaneckých požitkov, pretože udalosť, ktorá vedie k vzniku záväzku je, ukončenie pracovného pomeru, a nie služba zamestnancov. Požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru vyplývajú buď z rozhodnutia účtovnej jednotky ukončiť pracovný pomer alebo z rozhodnutia zamestnanca prijať požitok ponúkaný účtovnou jednotkou výmenou za ukončenie pracovného pomeru.

160

Požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru nezahŕňajú požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru na žiadosť zamestnanca bez ponuky účtovnej jednotky alebo v dôsledku záväzných požiadaviek na odchod do dôchodku, pretože tieto požitky sú požitkami po skončení pracovného pomeru. Niektoré účtovné jednotky poskytujú nižšiu úroveň požitkov pri ukončení pracovného pomeru na žiadosť zamestnanca (v podstate požitok po skončení zamestnania) než pri ukončení pracovného pomeru na žiadosť účtovnej jednotky. Rozdiel medzi požitkom poskytovaným pri ukončení pracovného pomeru na žiadosť zamestnanca a vyšším požitkom poskytovaným pri ukončení pracovného pomeru na žiadosť účtovnej jednotky je požitok vyplývajúci z ukončenia pracovného pomeru.

161

Forma zamestnaneckého požitku nerozhoduje o tom, či je požitok poskytnutý výmenou za službu alebo výmenou za ukončenie pracovného pomeru zamestnanca. Požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru sú obvykle jednorazové sumy, ale niekedy takisto zahŕňajú:

(a)

zvýšenie hodnoty požitkov po skončení zamestnania, a to buď nepriamo prostredníctvom programu zamestnaneckých požitkov alebo priamo;

(b)

plat až do konca presne stanovenej výpovednej lehoty, ak zamestnanec neposkytuje ďalšiu službu, z ktorej by účtovná jednotka mala ekonomický úžitok.

162

Medzi ukazovatele, že zamestnanecký požitok sa poskytuje výmenou za služby, patria tieto situácie:

(a)

požitok je podmienený poskytovaním budúcej služby (vrátane požitkov, ktoré sú vyššie, keď sa poskytuje budúca služba);

(b)

požitok sa poskytuje v súlade s podmienkami programu zamestnaneckých požitkov.

163

Niektoré požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru sa poskytujú v súlade s podmienkami existujúceho programu zamestnaneckých požitkov. Môžu byť napríklad uvedené v štatúte, pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve alebo vyplývať zo skúseností z minulej praxe s poskytovaním podobných požitkov. Ďalším príkladom je situácia, keď účtovná jednotka ponúka požitky dlhšie ako len počas krátkeho obdobia, alebo ak medzi ponukou a očakávaným dátumom skutočného ukončenia pracovného pomeru uplynie viac času ako len krátke obdobie, účtovná jednotka zváži, či zaviedla nový program zamestnaneckých požitkov, a teda či požitky ponúkané v rámci tohto programu sú požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru alebo požitky po skončení zamestnania. Požitky zamestnanca poskytované v súlade s podmienkami programu zamestnaneckých požitkov sú požitkami vyplývajúcimi z ukončenia pracovného pomeru, ak sú dôsledkom rozhodnutia účtovnej jednotky ukončiť pracovný pomer zamestnanca a zároveň nie sú podmienené poskytovaním budúcej služby.

164

Niektoré zamestnanecké požitky sa poskytujú bez ohľadu na dôvod odchodu zamestnanca zo zamestnania. Vyplácanie takýchto požitkov je isté (s výhradou akýchkoľvek požiadaviek potrebných na vznik nároku alebo požiadaviek na minimálnu službu), ale načasovanie platieb týchto požitkov je neisté. Aj keď sú takéto požitky v niektorých jurisdikciách opisované ako odstupné alebo odmeny pri ukončení pracovného pomeru, sú to požitky po skončení zamestnania, a nie požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru a účtovná jednotka ich účtuje ako požitky po skončení zamestnania.

Vykazovanie

165

Účtovná jednotka vykazuje záväzok a náklady na požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru ku skoršiemu z týchto dátumov:

(a)

keď už účtovná jednotka nemôže stiahnuť ponuku na tieto požitky a

(b)

keď účtovná jednotka vykazuje náklady na reštrukturalizáciu, ktorá patrí do pôsobnosti štandardu IAS 37 a zahŕňa vyplatenie požitkov pri ukončení pracovného pomeru.

166

V prípade požitkov vyplývajúcich z ukončenia pracovného pomeru splatných v dôsledku rozhodnutia zamestnanca prijať ponúkané požitky výmenou za ukončenie pracovného pomeru, čas, keď už účtovná jednotka nemôže stiahnuť ponuku na vyplatenie požitkov vyplývajúcich z ukončenia pracovného pomeru, je skorší z týchto dátumov:

(a)

keď zamestnanec prijme ponuku a

(b)

keď nadobudne účinnosť obmedzenie (napr. zákonná, regulačná alebo zmluvná požiadavka alebo iné obmedzenie) možnosti účtovnej jednotky stiahnuť ponuku. Bolo by to v prípade, keď je ponuka predložená, ak toto obmedzenie existovalo v čase predloženia ponuky.

167

V prípade požitkov vyplývajúcich z ukončenia pracovného pomeru splatných v dôsledku rozhodnutia účtovnej jednotky ukončiť pracovný pomer zamestnanca účtovná jednotka už nemôže stiahnuť ponuku, keď sa už oznámila príslušným zamestnancom program ukončenia pracovného pomeru spĺňajúci tieto kritéria:

(a)

úkony potrebné na ukončenie programu naznačujú, že nie je pravdepodobné, že dôjde k zásadným zmenám programu;

(b)

v programe sa uvádza počet zamestnancov, ktorých pracovný pomer sa má ukončiť, ich pracovné zaradenie alebo funkcie a miesto výkonu ich práce (ale v programe sa nemusí uvádzať každý jednotlivý zamestnanec) a predpokladaný dátum ukončenia;

(c)

v programe sa uvádzajú požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru, ktoré zamestnanci dostanú, a to v dostatočne podrobnom vyjadrení na to, aby mohli zamestnanci určiť typ a výšku požitku, ktorý dostanú pri ukončení pracovného pomeru.

168

Keď účtovná jednotka vykazuje požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru, môže jej vzniknúť aj povinnosť účtovať o zmenách programu alebo krátení iných zamestnaneckých požitkov (pozri odsek 103).

Oceňovanie

169

Účtovná jednotka oceňuje požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru pri prvotnom vykazovaní a oceňuje a vykazuje následné zmeny v súlade s povahou zamestnaneckého požitku, pod podmienkou, že ak požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru predstavujú zvýšenie požitkov po skončení zamestnania, účtovná jednotka uplatní požiadavky na požitky po skončení zamestnania. V opačnom prípade:

(a)

ak sa očakáva, že požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru budú úplne splatné do dvanástich mesiacov po skončení ročného obdobia vykazovania, v ktorom sa požitok vyplývajúci z ukončenia pracovného pomeru vykazuje, účtovná jednotka uplatní požiadavky na krátkodobé zamestnanecké požitky;

(b)

ak sa neočakáva, že požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru budú úplne splatné do dvanástich mesiacov po skončení ročného obdobia vykazovania, účtovná jednotka uplatní požiadavky na ostatné dlhodobé zamestnanecké požitky.

170

Keďže požitky vyplývajúce z ukončenia zamestnania sa neposkytujú výmenou za službu, odseky 70 až 74 týkajúce sa prideľovania požitkov obdobiam služby nie sú relevantné.

Príklad na ilustráciu odsekov 159 až 170

Kontext

V dôsledku nedávnej akvizície účtovná jednotka plánuje o desať mesiacov zatvoriť jeden závod a v tom istom čase rozviazať pracovný pomer so všetkými zvyšnými zamestnancami v závode. Keďže účtovná jednotka potrebuje odborné a praktické znalosti zamestnancov závodu na dokončenie niektorých zákaziek, oznámi tento program ukončenia pracovného pomeru:

Každý zamestnanec, ktorý zostane a bude poskytovať služby až do zatvorenia závodu, dostane ku dňu ukončenia pracovného pomeru hotovosť vo výške 30 000 MJ. Zamestnanci, ktorí odídu zo zamestnania pre zatvorením závodu, dostanú 10 000 MJ.

V závode je 120 zamestnancov. V čase vyhlásenia programu účtovná jednotka očakáva, že 20 zamestnancov odíde pred zatvorením závodu. Preto je celkový očakávaný odlev hotovosti z programu 3 200 000 MJ (t. j. 20 × 10 000 MJ + 100 × 30 000 MJ). Ako sa vyžaduje v odseku 160, účtovná jednotka účtuje požitky poskytnuté výmenou za ukončenie pracovného pomeru ako požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru a požitky poskytnuté výmenou za služby účtuje ako krátkodobé zamestnanecké požitky.

Požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru

Požitok poskytnutý výmenou za ukončenie pracovného pomeru je 10 000 MJ. Je to suma, ktorú by účtovná jednotka musela zaplatiť za ukončenie pracovného pomeru bez ohľadu na to, či zamestnanec zostane a bude poskytovať služby až do zatvorenia závodu alebo či odíde pred jeho zatvorením. Dokonca aj keď zamestnanci môžu odísť pred zatvorením závodu, ukončenie pracovného pomeru so všetkými zamestnancami je výsledkom rozhodnutia účtovnej jednotky zatvoriť závod a ukončiť ich pracovný pomer (t. j. keď sa závod zatvorí, všetci zamestnanci odídu zo zamestnania). Účtovná jednotka preto vykáže záväzok 1 200 000 MJ (t. j. 120 × 10 000 MJ) ako požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru v súlade s programom zamestnaneckých požitkov v čase oznámenia programu pri ukončení pracovného pomeru alebo keď účtovná jednotka vykáže náklady na reštrukturalizáciu spojené so zatvorením závodu, podľa toho, čo nastane skôr.

Požitky poskytnuté výmenou za službu

Vyššie požitky, ktoré zamestnanci dostanú, keď budú poskytovať služby počas celého desaťmesačného obdobia, sú výmenou za služby poskytované počas tohto obdobia. Účtovná jednotka ich zaúčtuje ako krátkodobé zamestnanecké požitky, pretože účtovná jednotka očakáva, že ich vyrovná do dvanástich mesiacov po skončení ročného obdobia vykazovania. V tomto príklade sa nevyžaduje diskontovanie, takže sa v každom mesiaci počas obdobia desiatich mesiacov poskytovania služby vykáže náklad vo výške 200 000 MJ (t. j. 2 000 000 MJ ÷ 10) spolu so zodpovedajúcim zvýšením účtovnej hodnoty záväzku.

Zverejňovanie

171

Hoci tento štandard nepožaduje osobitné zverejnenia o požitkoch vyplývajúcich z ukončenia pracovného pomeru, iné štandardy IFRS môžu tieto zverejnenia požadovať. Napríklad v štandarde IAS 24 sa vyžaduje zverejňovanie zamestnaneckých požitkov pre kľúčových riadiacich pracovníkov. V štandarde IAS 1 sa vyžaduje zverejňovanie nákladov na zamestnanecké požitky.

PRECHODNÉ USTANOVENIA A DÁTUM ÚČINNOSTI

172

Účtovná jednotka uplatňuje tento štandard na ročné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2013 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatní tento štandard na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

173

Účtovná jednotka uplatňuje tento IFRS so spätnou platnosťou v súlade so štandardom IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby, okrem prípadov, keď:

(a)

účtovná jednotka nemusí upravovať účtovnú hodnotu aktív mimo rozsahu pôsobnosti tohto štandardu o zmeny nákladov na zamestnanecké požitky, ktoré boli zahrnuté do účtovnej hodnoty pred dátumom prvého uplatnenia. Dátum prvého uplatnenia je začiatok najskoršieho predchádzajúceho obdobia prezentovaného v prvej účtovej závierke, v ktorom účtovná jednotka prijme tento štandard,

(b)

v účtovných závierkach za obdobia začínajúce sa po 1. januári 2014 účtovná jednotka nemusí prezentovať porovnávacie informácie na účely zverejnení, ktoré sa vyžadujú v odseku 145, o citlivosti záväzku zo stanovených požitkov.


(1)  Poistná zmluva spĺňajúca kritériá nemusí byť nevyhnutne poistnou zmluvou, ako je vymedzená v IFRS 4 Poistné zmluvy.

(2)  V tomto štandarde sú peňažné sumy uvedené v „menových jednotkách (MJ)“.

(3)  Ak účtovná jednotka zatiaľ neuplatňovala štandard IFRS 13, môže uviesť odkaz na odsek AG71 štandardu IAS 39 Finančné nástroje: vykazovanie a oceňovanie alebo odsek B 5.4.3 štandardu IFRS 9 Finančné nástroje (október 2010), keď to prichádza do úvahy.

DODATOK

Zmeny a doplnenia iných IFRS

V tomto dodatku sú uvedené zmeny a doplnenia iných IFRS, ktoré sú dôsledkom vydania štandardu IAS 2011 radou. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IAS 19 v znení zmien a doplnení.

IFRS 1    Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva

A1

Vkladá sa tento odsek 39L:

39L

Štandardom IAS 19 Zamestnanecké požitky (v znení zmien a doplnení z júna 2011) sa zmenil a doplnil odsek D1, vypustili sa odseky D10 a D11 a vložil sa odsek E5. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IAS 19 (v znení zmien a doplnení z júna 2011).

A2

V dodatku D (Výnimky z iných IFRS) sa vypúšťa nadpis nad odsekom D10 a odseky D10 a D11 a odsek D1 sa mení a dopĺňa takto:

D1

Účtovná jednotka si môže zvoliť jednu alebo viacero z týchto výnimiek:

(a)

(e)

[vypúšťa sa] …

A3

V dodatku E (Krátkodobé výnimky z IFRS) sa vkladá tento nadpis a tento odsek E5:

Zamestnanecké požitky

E5

Prvouplatňovateľ môže uplatňovať prechodné ustanovenia uvedené v odseku 173 písm. b) štandardu IAS 19.

IFRS 8    Prevádzkové segmenty

A4

Odsek 24 sa mení a dopĺňa takto:

24

Ak sú špecifikované hodnoty zahrnuté do ocenenia aktív segmentu preverovaného vedúcim s rozhodovacou právomocou, alebo ak sa inak pravidelne poskytujú vedúcemu s rozhodovacou právomocou, a to aj v tých prípadoch, keď nie sú zahrnuté do ocenenia aktív segmentu, účtovná jednotka zverejní za každý vykazovateľný segment aj tieto informácie:

(a)

(b)

hodnoty prírastkov neobežných aktív* iných, ako sú finančné nástroje, odložených daňových pohľadávok, čistých aktív zo stanovených požitkov (pozri IAS 19 Zamestnanecké požitky) a práva vyplývajúce z poistných zmlúv.

[poznámka pod čiarou sa vypúšťa]

IFRS 13    Oceňovanie reálnou hodnotou

A5

Nadpis nad odsekom D61 sa mení a dopĺňa takto:

IAS 19    Zamestnanecké požitky (v znení zmien a doplnení z júna 2011)

A6

Odseky D62 a D63 sa menia a dopĺňajú takto:

D62

Odsek 113 sa mení a dopĺňa takto:

50

[vypúšťa sa]

(c)

[vypúšťa sa]

102

113

Reálna hodnota akýchkoľvek aktív programu sa odpočíta pri určovaní deficitu alebo prebytku.

D63

Vkladá sa tento odsek 174:

162

174

Štandardom IFRS 13, vydaným v máji 2011, sa mení a dopĺňa definícia reálnej hodnoty v odseku 8 a mení a dopĺňa sa odsek 113. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IFRS 13.

IAS 1    Prezentácia účtovnej závierky

A7

V odseku 7 sa mení a dopĺňa definícia „ostatných súčastí komplexného výsledku“ takto:

7

Ostatné súčasti komplexného výsledku zahŕňajú výnosy a náklady (vrátane úprav pri preklasifikovaní), ktoré nie sú vykázané v hospodárskom výsledku tak, ako sa to vyžaduje alebo umožňuje inými IFRS.

Medzi ostatné zložky komplexného výsledku patria:

(a)

zmeny prebytku z precenenia (pozri IAS 16 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia a IAS 38 Nehmotný majetok);

(b)

precenenie programov so stanovenými požitkami (pozri IAS 19 Zamestnanecké požitky);

(c)

A8

Odsek 96 sa mení a dopĺňa a vkladá sa tento odsek 139K:

96

Úpravy pri preklasifikovaní nie sú dôsledkom zmien prebytku z precenenia, ktorý bol vykázaný v súlade so štandardom IAS 16 alebo IAS 38, alebo dôsledkom precenenia programov so stanovenými požitkami, ktoré boli vykázané v súlade so štandardom IAS 19. Tieto zložky sa vykazujú v ostatných súčastiach komplexného výsledku a v nasledujúcich obdobiach nedochádza k ich preklasifikovaniu do hospodárskeho výsledku. Zmeny prebytku z precenenia sa môžu v nasledujúcich obdobiach previesť do nerozdelených ziskov, ak sa dané aktíva používajú alebo keď dôjde k ukončeniu ich vykazovania (pozri IAS 16 a IAS 38).

139K

Štandardom IAS 19 Zamestnanecké požitky (v znení zmien a doplnení z júna 2011) sa zmenila a doplnila definícia „ostatných súčastí komplexného výsledku“ v odseku 7 a odseku 96. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IAS 19 (v znení zmien a doplnení z júna 2011).

IAS 24    Zverejnenia o spriaznených osobách

A9

Odsek 22 sa mení a dopĺňa takto:

22

Účasť materskej alebo dcérskej spoločnosti na programe so stanovenými požitkami s rozložením rizika medzi účtovné jednotky v skupine sa považuje za transakciu medzi spriaznenými osobami [pozri odsek 42 štandardu IAS 19 (v znení zmien a doplnení z roku 2011)].

IFRIC 14    IAS 19 – Obmedzenie hornej hranice hodnoty aktív zo stanovených požitkov, minimálne požiadavky na financovanie a vzťahy medzi nimi

A10

Za názov „Odkazy“ sa za odkaz na IAS 19 Zamestnanecké požitky dopĺňa „(v znení zmien a doplnení z roku 2011)“.

Vypúšťajú sa odseky 25 a 26, menia a dopĺňajú sa odseky 1, 6, 17 a 24 a vkladá sa tento odsek 27C:

1

V odseku 64 štandardu IAS 19 sa obmedzuje horná hranica ocenenia čistých aktív zo stanovených požitkov buď prebytkom programu so stanovenými požitkami alebo stropom aktív podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je nižšia. V odseku 8 štandardu IAS 19 sa definuje strop aktív ako „súčasná hodnota akýchkoľvek ekonomických úžitkov dostupných vo forme náhrad z programu alebo vo forme zníženia budúcich príspevkov do programu“. Vznikajú otázky, či by sa náhrady alebo zníženia budúcich príspevkov mali považovať za možné, najmä keď existuje minimálna požiadavka na financovanie.

6

Problémy, ktorými sa zaoberá táto interpretácia, sú:

(a)

kedy by sa mali náhrady alebo zníženia budúcich príspevkov považovať za možné v súlade s definíciou stropu aktív v odseku 8 štandardu IAS 19.

17

Účtovná jednotka určí náklady na budúcu službu použitím predpokladov, ktoré sú v súlade s predpokladmi použitými na určenie záväzku zo stanovených požitkov a so situáciou, ktorá existuje na konci obdobia vykazovania, ako je uvedené v štandarde IAS 19. Účtovná jednotka preto nepredpokladá žiadne zmeny požitkov, ktoré sa majú poskytovať z programu v budúcnosti, pokiaľ sa program nezmení, a predpokladá stabilný počet pracovných síl v budúcnosti, pokiaľ účtovná jednotka nezníži počet zamestnancov, na ktorých sa program vzťahuje. V takom prípade má predpoklad o budúcom počte pracovných síl zahŕňať zníženie ich počtu.

24

V prípade, keď splatné príspevky nebudú k dispozícii po ich zaplatení do programu, účtovná jednotka vykáže záväzok, keď táto povinnosť vzniká. O tento záväzok sa zníži čisté aktívum zo stanovených požitkov alebo zvýši čistý záväzok zo stanovených požitkov tak, aby sa v dôsledku uplatnenia odseku 64 štandardu IAS 19 v čase platenia príspevkov neočakával žiadny zisk alebo strata.

27C

Štandardom IAS 19 (v znení zmien a doplnení z roku 2011) sa zmenili a doplnili odseky 1, 6, 17 a 24 a vypustili sa odseky 25 a 26. Účtovná jednotka uplatní tieto zmeny a doplnenia pri uplatňovaní štandardu IAS 19 (v znení zmien a doplnení z júna 2011).


Top