32000L0060

Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady

z 23. októbra 2000,

ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov [3],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy [4] a vzhľadom k spoločnému textu schválenému zmierovacím výborom 18. júla 2000,

keďže:

(1) Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým.

(2) Závery seminára ministrov o vodnej politike spoločenstva vo Frankfurte v roku 1988 zdôraznili potrebu právnych predpisov spoločenstva týkajúcich sa ekologickej kvality. Rada vo svojej rezolúcii z 28. júna 1988 [5] požiadala Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie ekologickej kvality povrchových vôd spoločenstva.

(3) Vyhlásenie seminára ministrov o podzemných vodách, ktorý sa konal v Haagu v roku 1991, uznala potrebu opatrení na zabránenie dlhodobého znižovania kvality a množstva sladkých vôd a požadovala program činností zameraný na trvalo udržateľné hospodárenie s vodami a ochranu zdrojov sladkých vôd, ktorý sa má zavádzať do roku 2000. Rada vo svojich uzneseniach z 25. februára 1992 [6] a z 20. februára 1995 [7] požadovala akčný program pre podzemné vody a revíziu smernice Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami [8] ako súčasť celkovej politiky ochrany sladkých vôd.

(4) Vody v spoločenstve sa nachádzajú pod zvyšujúcim sa tlakom v dôsledku neustáleho rastu potreby dostatočného množstva vody dobrej kvality pre všetky účely. 10. novembra 1995 Európska environmentálna agentúra vo svojej správe "Životné prostredie v Európskej únii – 1995" prezentovala aktualizovanú správu o stave životného prostredia, ktorá potvrdila potrebu opatrení na ochranu vôd spoločenstva z hľadiska ich kvality a množstva.

(5) 18. decembra 1995 prijala Rada rezolúciu, ktorá okrem iného požadovala vypracovanie návrhu novej rámcovej smernice ustanovujúcej základné princípy trvalo udržateľnej vodnej politiky v Európskej únii a vyzvala Komisiu, aby predložila návrh.

(6) 21. februára 1996 prijala Komisia oznámenie adresované Európskemu parlamentu a Rade o vodnej politike Európskeho spoločenstva, ktoré ustanovuje princípy vodnej politiky spoločenstva.

(7) 9. septembra 1996 predložila Komisia návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o akčnom programe integrovanej ochrany a manažmentu podzemných vôd [9]. V tomto návrhu Komisia poukázala na potrebu vytvorenia postupov regulácie odberov sladkých vôd a monitorovania kvality a množstva sladkých vôd.

(8) 29. mája 1995 prijala Komisia oznámenie adresované Európskemu parlamentu a Rade o rozumnom využívaní a ochrane mokradí, ktorým uznalo ich dôležité funkcie, ktoré plnia pri ochrane vodných zdrojov.

(9) Je potrebné vyvinúť integrovanú vodnú politiku spoločenstva.

(10) Rada 25. júna 1996, Výbor regiónov 19. decembra 1996, Hospodársky a sociálny výbor 26. septembra 1996 a Európsky parlament 23. októbra 1996 vyzvali Komisiu, aby predložila návrh smernice Rady ustanovujúcej rámec európskej vodnej politiky.

(11) V súlade s článkom 174 zmluvy má politika spoločenstva týkajúca sa životného prostredia prispievať k presadzovaniu cieľov zachovania, ochrany a zvyšovania kvality životného prostredia pri rozvážnom a racionálnom využívaní prírodných zdrojov a má byť založená na princípoch predchádzania dôsledkom a na princípoch realizácie preventívnych opatrení, nápravy poškodenia životného prostredia predovšetkým pri jeho zdroji a že znečisťovateľ platí.

(12) V zmysle článku 174 zmluvy má spoločenstvo pri príprave svojej politiky o životnom prostredí brať do úvahy vedecké a technické údaje, environmentálne podmienky v rôznych regiónoch spoločenstva, hospodársky a sociálny rozvoj spoločenstva ako celku a vyvážený rozvoj svojich regiónov, ako aj potenciálne prínosy a náklady na realizované opatrenia alebo nepodniknutie opatrení.

(13) V spoločenstve existujú rôznorodé podmienky a potreby, ktoré si vyžadujú rozličné špecifické riešenia. Táto rôznorodosť sa musí vziať do úvahy pri plánovaní a vykonávaní opatrení na zabezpečenie ochrany a trvalo udržateľného využívania vôd v rámci povodia. Rozhodnutia by sa mali prijímať čo najbližšie k miestam, kde sa vody ovplyvňujú alebo využívajú. Prioritu treba klásť na činnosti podliehajúce zodpovednosti členských štátov prostredníctvom návrhu programov opatrení prispôsobených regionálnym a miestnym podmienkam.

(14) Úspech tejto smernice závisí od úzkej spolupráce a zosúladenia postupu na úrovni spoločenstva, členského štátu a na miestnej úrovni, ako aj od informovanosti, konzultácií a angažovanosti verejnosti, vrátane užívateľov.

(15) Zásobovanie vodou je službou verejného záujmu, ako je to definované v oznámení Komisie o službách verejného záujmu v Európe [10] je dodávka vody.

(16) Ochranu a trvalo udržateľné hospodárenie s vodou (manažment vôd) je potrebné začleniť aj do ďalších sektorov politiky spoločenstva, ako je energetika, doprava, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, regionálna politika a cestovný ruch. Táto smernica by mala poskytnúť základ pre pokračujúci dialóg a vývoj stratégií pre ďalšiu integráciu sektorov politiky. Táto smernica môže byť tiež významným príspevkom pre iné oblasti spolupráce medzi členskými štátmi, medzi inými pre Perspektívy európskeho územného rozvoja (ESDP).

(17) Efektívna a koherentná vodná politika musí zohľadňovať zraniteľnosť vodných ekosystémov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti pobrežia, ústí riek, v zálivoch alebo pomerne uzavretých moriach, pretože ich rovnováha je silne ovplyvňovaná kvalitou vnútrozemských vôd, ktoré sa do nich vlievajú. Ochrana stavu vôd v rámci povodí bude mať ekonomický prínos vyjadrený príspevkom k ochrane populácií rýb, vrátane pobrežných populácií rýb.

(18) Vodná politika spoločenstva si vyžaduje transparentný, efektívny a koherentný legislatívny rámec. Spoločenstvo by malo poskytnúť všeobecne platné princípy a celkový rámec pôsobenia. Táto smernica by mala zabezpečiť takýto rámec, koordinovať, integrovať a v dlhodobejšej perspektíve ďalej rozvíjať všeobecné zásady a štruktúry ochrany a trvalo udržateľného využívania vôd v spoločenstve v súlade s princípmi subsidiarity.

(19) Táto smernica sa zameriava na zachovávanie a zlepšovanie vodného prostredia v spoločenstve. Tento účel sa v prvom rade týka kvality príslušných vôd. Regulácia množstva je pomocným prvkom pri zabezpečovaní dobrej kvality vody a preto treba prijať aj opatrenia týkajúce sa množstva vôd, slúžiace cieľu zabezpečenia dobrej kvality vôd.

(20) Kvantitatívny stav útvaru podzemnej vody môže mať dopad na ekologickú kvalitu povrchových vôd a stav suchozemských ekosystémov spojených s daným útvarom podzemnej vody.

(21) Spoločenstvo a členské štáty sú zmluvnými stranami rôznych medzinárodných dohôd obsahujúcich dôležité záväzky týkajúce sa ochrany morských vôd pred znečistením, najmä Dohovoru o ochrane morského prostredia oblasti Baltického mora podpísaného v Helsinkách 9. apríla 1992 a schváleného rozhodnutím Rady 94/157/ES [11], Dohovoru o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku podpísaného v Paríži 22. septembra 1992 a schváleného rozhodnutím Rady 98/249/ES [12] a Dohovoru o ochrane Stredozemného mora pred znečistením podpísaného v Barcelone 16. februára 1976 a schváleného rozhodnutím Rady 77/585/EHS [13], a jeho Protokolu o ochrane Stredozemného mora pred znečistením zo zdrojov na pevnine, podpísaného v Aténach 17. mája 1980 a schváleného rozhodnutím Rady 83/101/EHS [14]. Táto smernica má prispievať k splneniu týchto záväzkov spoločenstvom a členskými štátmi.

(22) Táto smernica má prispieť k progresívnemu znižovaniu emisií rizikových látok do vôd.

(23) Sú potrebné všeobecne uznané princípy na koordináciu úsilia členských štátov v zlepšovaní ochrany vôd spoločenstva z hľadiska ich množstva a kvality, na podporu trvalo udržateľného využívania vôd, pre prispievanie k riešeniu problémov cezhraničných vôd, pre ochranu vodných ekosystémov a suchozemských ekosystémov a mokradí priamo závislých od nich, pre zaistenie a rozvoj potenciálneho využívania vôd spoločenstva.

(24) Dobrá kvalita vody prispeje k zabezpečeniu zásobovania obyvateľstva pitnou vodou.

(25) Je potrebné vytvoriť všeobecne platné definície kvalitatívneho a, ak je to relevantné pre účel ochrany životného prostredia, aj kvantitatívneho stavu vôd. Na zabezpečenie dosiahnutia dobrého stavu povrchovej a podzemnej vody v spoločenstve a zabránenie zhoršovaniu stavu vôd na úrovni spoločenstva majú byť stanovené environmentálne ciele.

(26) Členské štáty sa majú snažiť o dosiahnutie cieľa – aspoň dobrého stavu vôd, definovaním a zavedením potrebných opatrení v rámci integrovaných programov opatrení, berúc do úvahy existujúce požiadavky spoločenstva. Tam, kde dobrý stav vôd už existuje, mal by sa udržiavať. Okrem požiadaviek na dosiahnutie dobrého stavu je v podzemnej vode potrebné identifikovať a zvrátiť akýkoľvek významný a trvalý vzostupný trend koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky.

(27) Konečným cieľom tejto smernice je eliminácia prioritných rizikových látok a prispieť k dosiahnutiu takých koncentrácií látok v morskom prostredí, ktoré sa približujú pozaďovým hodnotám pre prirodzene sa vyskytujúce látky.

(28) Povrchové a podzemné vody sú v podstate obnoviteľnými prírodnými zdrojmi; najmä úloha zaistenia dobrého stavu podzemných vôd si vyžaduje včasné opatrenia a trvalé dlhodobé plánovanie ochranných opatrení kvôli prirodzenému časovému oneskoreniu medzi ich tvorbou a obnovou. Takýto časový posun na zlepšenie stavu je potrebné zohľadniť v časových harmonogramoch realizácie opatrení na dosiahnutie dobrého stavu podzemnej vody a na zvrátenie každého významného a trvalého vzostupného trendu koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky v podzemnej vode.

(29) V snahe dosiahnuť ciele stanovené touto smernicou a pri zavádzaní programu opatrení na tento účel, môžu členské štáty zavádzanie programu opatrení etapizovať, aby rozložili náklady na vykonávanie.

(30) Aby sa zaistilo úplné a dôsledné vykonávanie smernice, akékoľvek predĺženia časového harmonogramu by sa mali robiť na základe vhodných, jasných a transparentných kritérií a členské štáty ich zdôvodnia v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodí.

(31) V prípadoch, ak je vodný útvar tak ovplyvnený ľudskou činnosťou alebo jeho prirodzený stav je taký, že dosiahnutie dobrého stavu môže byť neuskutočniteľné alebo nadmerne nákladné, môžu sa na základe vhodných, jasných a transparentných kritérií stanoviť menej prísne environmentálne ciele a musia sa podniknúť všetky uskutočniteľné opatrenia, aby sa zamedzilo akémukoľvek ďalšiemu zhoršeniu stavu vôd.

(32) Za špecifických podmienok môžu existovať dôvody na výnimky z požiadavky zabránenia ďalšieho zhoršovania alebo dosiahnutia dobrého stavu,, ak je zlyhanie výsledkom nepredvídaných alebo výnimočných okolností, ako najmä povodní a sucha, alebo z dôvodu nadradeného verejného záujmu, nových zmien fyzikálnych charakteristík útvaru povrchovej vody alebo zmien hladiny útvarov podzemnej vody, za predpokladu, že sa podniknú všetky uskutočniteľné opatrenia na zmiernenie nepriaznivého dopadu na stav vodného útvaru.

(33) Cieľ dosiahnuť dobrý stav vôd sa má sledovať v každom povodí tak, aby opatrenia týkajúce sa povrchových a podzemných vôd patriacich do toho istého ekologického, hydrologického a hydrogeologického systému boli koordinované.

(34) Na účely ochrany životného prostredia je potrebná väčšia integrácia kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov povrchových a podzemných vôd so zohľadnením prirodzených prietokových podmienok v rámci hydrologického cyklu.

(35) V rámci povodia, kde môže mať využívanie vôd účinky presahujúce hranice štátu, je potrebné koordinovať požiadavky na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovené touto smernicou a najmä všetky programy opatrení v celom správnom území povodia. V rámci povodí presahujúcich hranice spoločenstva sa majú členské štáty snažiť zabezpečiť vhodnú koordináciu s príslušnými nečlenskými štátmi. Táto smernica má prispieť k vykonávaniu záväzkov spoločenstva podľa medzinárodných dohovorov o ochrane vôd a hospodárení s nimi, najmä Dohovoru Organizácie spojených národov o ochrane a využívaní cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier schválenej rozhodnutím Rady 95/308/ES [15] a všetkých nadväzujúcich dohôd o jeho uplatňovaní.

(36) Je potrebné vykonať analýzy charakteristík povodia a dopadov ľudskej činnosti, ako aj ekonomickú analýzu využívania vody. Členské štáty by mali sledovať vývoj stavu vôd na systematickom a porovnateľnom základe v rámci celého spoločenstva. Tieto informácie sú pre členské štáty nevyhnutné k poskytnutiu spoľahlivého základu pre vývoj programov opatrení zameraných na dosiahnutie cieľov stanovených touto smernicou.

(37) Členské štáty by mali identifikovať vody využívané na odber pitnej vody a zabezpečiť súlad so smernicou Rady 80/778/EHS z 15. júla 1980 o kvalite vôd pre ľudskú spotrebu [16].

(38) Používanie ekonomických nástrojov členskými štátmi môže byť vhodné ako súčasť programu opatrení. Mal by sa zohľadňovať princíp návratnosti nákladov na vodohospodárske služby vrátane environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje spojené s poškodením alebo negatívnym dopadom na vodné prostredie najmä v súlade s princípom "znečisťovateľ platí". Na tento účel bude potrebná ekonomická analýza vodohospodárskych služieb založená na dlhodobých prognózach dodávky a potreby vody v celom správnom území povodia.

(39) Je potrebné predchádzať alebo znížiť dopad udalostí, pri ktorých dochádza k havarijnému znečisteniu vôd. Takto zamerané opatrenia by mali byť súčasťou programu opatrení.

(40) Vodná politika spoločenstva by mala byť s ohľadom na prevenciu a reguláciu znečistenia založená na kombinovanom prístupe používajúcom reguláciu znečistenia pri zdroji prostredníctvom stanovenia limitných hodnôt emisií a environmentálnych noriem kvality.

(41) Čo sa týka množstva vody, mali by byť stanovené všeobecne platné princípy regulácie odberu a vzdúvania vôd, aby sa zabezpečila trvalá environmentálna udržateľnosť ovplyvnených vodných systémov.

(42) V právnych predpisoch spoločenstva by mali byť stanovené ako minimálne požiadavky spoločné environmentálne normy kvality a limitné hodnoty emisií pre určité skupiny alebo druhy znečisťujúcich látok. Opatrenia na prijatie takýchto noriem by mali byť zabezpečené na úrovni spoločenstva.

(43) Znečisťovanie prostredníctvom vypúšťania, emisií alebo únikov prioritných rizikových látok sa musí zastaviť alebo postupne odstrániť. Európsky parlament a Rada by sa mali v súlade s návrhom Komisie dohodnúť na látkach, ktoré majú byť považované za prioritné z hľadiska opatrení a na špecifických opatreniach proti znečisteniu vôd týmito látkami, pričom zohľadnia všetky významné zdroje a stanovia nákladovo efektívnu a primeranú úroveň a kombináciu regulácie.

(44) Pri identifikácii prioritných rizikových látok by mal byť zohľadnený princíp prevencie, opierajúc sa najmä o určenie všetkých potenciálne nepriaznivých účinkov produktu a o vedecké hodnotenie rizika.

(45) Členské štáty by mali prijať opatrenia na elimináciu znečistenia povrchovej vody prioritnými látkami a postupne znižovať znečistenia ďalšími látkami, ktoré by inak bránili členským štátom dosiahnuť stanovené ciele pre útvary povrchovej vody.

(46) Na zabezpečenie účasti širokej verejnosti, vrátane užívateľov vôd, na tvorbe a aktualizácii plánov vodohospodárskeho manažmentu povodí, je potrebné poskytovať patričné informácie o plánovaných opatreniach a podávať správy o postupe pri ich zavádzaní s ohľadom na zapojenie verejnosti pred prijatím konečných rozhodnutí o potrebných opatreniach.

(47) Táto smernica by mala poskytovať mechanizmy na identifikáciu prekážok v procese zlepšovania stavu vôd v prípade, keď tieto nespadajú do pôsobnosti právnej úpravy spoločenstva týkajúcej sa vôd, s výhľadom na vytvorenie vhodných stratégií spoločenstva na ich prekonanie.

(48) Komisia by mala každoročne predkladať aktualizovaný plán všetkých zámerov, ktoré zamýšľa navrhnúť pre vodný sektor.

(49) Ako súčasť tejto smernice by mali byť ustanovené technické špecifikácie zabezpečujúce zosúladený prístupu v rámci spoločenstva. Kritériá na hodnotenie stavu vôd sú dôležitým krokom vpred. Prispôsobenie určitých technických prvkov technickému rozvoju a štandardizácia metód monitorovania, odberu vzoriek a analytických metód by malo podliehať procedúre schváleniu výborom. Pre objasnenie a zjednotenie postupu aplikácie kritérií na charakterizovanie správnych území povodí a hodnotenie stavu vôd môže Komisia prijať usmernenie na aplikáciu týchto kritérií.

(50) Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice treba prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1998 ktorým sa ustanovuje postup na uplatňovanie vykonávacích právomocí delegovaných na Komisiu [17].

(51) Vykonávaním tejto smernice sa má dosiahnuť úroveň ochrany vôd, ktorá bude aspoň ekvivalentná úrovni zabezpečovanej určitými predchádzajúcimi právnymi predpismi, ktoré by preto mali byť zrušené následne po úplnom vykonávaní príslušných ustanovení tejto smernice.

(52) Ustanovenia tejto smernice preberajú rámec pre reguláciu znečistenia nebezpečnými látkami ustanovený podľa smernice 76/464/EHS [18]. Preto by mala byť uvedená smernica zrušená, len čo sa úplne vykonávajú príslušné ustanovenia tejto smernice.

(53) Malo by byť zabezpečené úplné zavedenie a vymáhateľnosť existujúcich environmentálnych právnych predpisoch na ochranu vôd. V celom spoločenstve je potrebné zabezpečiť riadne uplatňovanie ustanovení vykonávajúcich túto smernicu prostredníctvom vhodných sankcií, ktoré umožňujú právne predpisy členských štátov. Takéto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Účel

Účelom tejto smernice je ustanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd, ktorý:

a) zabráni ďalšiemu zhoršovaniu, ochráni a zlepší stav vodných ekosystémov, a s ohľadom na ich potrebu vody suchozemských ekosystémov a mokradí, ktoré sú priamo závislé od vodných ekosystémov;

b) podporí trvalo udržateľné využívanie vody založené na dlhodobej ochrane dostupných vodných zdrojov;

c) povedie k zvýšenej ochrane a zlepšeniu vodného prostredia, okrem iného prostredníctvom špecifických opatrení na postupné znižovanie vypúšťania, emisií a únikov prioritných látok a zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov prioritných rizikových látok;

d) zabezpečí postupné znižovanie znečistenia podzemnej vody a zabráni jej ďalšiemu znečisťovaniu a

e) prispeje k zmierneniu účinkov povodní a sucha a tým prispeje k:

- zabezpečeniu dostatočných zásob kvalitnej povrchovej a podzemnej vode, aká je potrebná pre trvalo udržateľné, vyvážené a spravodlivé využívanie vody,

- podstatnému zníženiu znečistenia podzemnej vody,

- ochrane výsostných a morských vôd a

- dosiahnutiu cieľov príslušných medzinárodných dohôd, vrátane tých, ktorých cieľom je predchádzať a eliminovať znečistenie morského prostredia činnosťou spoločenstva, ktoré podľa článku 16 ods. 3 zastaví alebo postupne ukončí vypúšťanie, úniky a straty prioritných rizikových látok s konečným cieľom dosiahnuť koncentrácie približujúce sa pozaďovým hodnotám pre prirodzene sa vyskytujúce látky a hodnoty koncentrácií blížiace sa k nule pre vyrábané syntetické látky.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice sa prijímajú nasledujúce definície:

"Povrchová voda" znamená vnútrozemskú vodu, okrem podzemnej vody; brakické vody a pobrežnú vodu, vo vzťahu k chemického stavu bude výnimočne zahŕňať tiež výsostné vody.

"Podzemná voda" znamená všetku vodu, ktorá je pod zemským povrchom v zóne nasýtenia a v priamom styku s pôdou alebo pôdnym podložím.

"Vnútrozemská voda" znamená všetku stojatú alebo tečúcu vodu na zemskom povrchu a všetku podzemnú vodu smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd.

"Rieka" znamená útvar vnútrozemskej vody tečúcej väčšinou na zemskom povrchu, ktoré však môžu časťou svojej trasy tiecť pod zemou.

"Jazero" znamená útvar stojatej vnútrozemskej vody.

"Brakická voda" predstavuje útvary povrchovej vody v blízkosti výustení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti k pobrežným vodám, ale ktoré sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody.

"Pobrežná voda" znamená povrchovú vodu, ktorá sa nachádzajú smerom k pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, tam kde je to primerané siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.

"Umelý vodný útvar" je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou.

"Výrazne zmenený vodný útvar" znamená útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa v dôsledku fyzikálnych zmien spôsobených ľudskou činnosťou podstatne zmenil, ako to určí členský štát v súlade s ustanoveniami prílohy II.

"Útvar povrchovej vody" znamená vymedziteľný a významný prvok povrchovej vody, ako napríklad jazero, nádrž, potok, rieka alebo kanál, časť potoka, rieky alebo kanála, brakickej vody, alebo pásmo pobrežnej vody.

"Kolektor podzemnej vody" znamená podpovrchovú vrstvu alebo vrstvy hornín, alebo iných geologických vrstiev s dostatočnou pórovitosťou a priepustnosťou umožňujúce, buď významné prúdenie podzemnej vody, alebo odber významných množstiev podzemnej vody.

"Útvar podzemnej vody" znamená vymedzený objem podzemnej vody v rámci kolektora alebo kolektorov podzemnej vody.

"Povodie" znamená územie, z ktorého všetok povrchový odtok odteká prostredníctvom sietí potokov, riek a prípadne jazier do mora jediným vyústením, ústím alebo deltou rieky.

"Čiastkové povodie" znamená územie, z ktorého všetok povrchový odtok odteká prostredníctvom sústavy potokov, riek a prípadne jazier do daného miesta vodného toku (zvyčajne jazero alebo sútok riek).

"Správne územie povodia" znamená územie pevniny a mora tvorené jedným alebo viacerými susednými povodiami spolu s prislúchajúcimi podzemnými a pobrežnými vodami, ktoré je určené podľa článku 3 ods. 1 ako hlavná jednotka pre vodohospodársky manažment povodí.

"Príslušný orgán" znamená orgán alebo orgány ustanovené podľa článku 3 ods. 2 alebo 3 ods. 3.

"Stav povrchovej vody" je celkové vyjadrenie stavu útvaru povrchovej vody, ktorý je určený jeho ekologickým stavom alebo jeho chemickým stavom, podľa toho, ktorý z nich je horší.

"Dobrý stav povrchovej vody" znamená stav, ktorý dosahuje útvar povrchovej vody, ak je jeho ekologický a jeho chemický stav aspoň "dobrý".

"Stav podzemnej vody" je celkové vyjadrenie stavu útvaru podzemnej vody, ktorý je určený jeho kvantitatívnym alebo chemickým stavom, podľa toho, ktorý z nich je horší.

"Dobrý stav podzemnej vody" znamená stav, ktorý dosahuje útvar podzemných vôd, keď je jeho kvantitatívny a jeho chemický stav aspoň "dobrý".

"Ekologický stav" je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú spojené s povrchovými vodami, klasifikovaný v súlade s prílohou V.

"Dobrý ekologický stav" je stav útvaru povrchovej vody klasifikovaný takto v súlade s prílohou V.

"Dobrý ekologický potenciál" je stav výrazne zmeneného alebo umelého útvaru vody klasifikovaný takto v súlade s príslušnými ustanoveniami prílohy V.

"Dobrý chemický stav povrchových vôd" znamená chemický stav požadovaný na splnenie environmentálnych cieľov pre povrchové vody stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a), to znamená chemický stav útvaru povrchovej vody, v ktorom dosiahnuté koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahujú environmentálne normy kvality stanovené v prílohe IX a v súlade s článkom16 ods. 7 a ďalšími príslušnými právnymi predpismi spoločenstva ustanovujúcimi environmentálne normy kvality na úrovni spoločenstva.

"Dobrý chemický stav podzemnej vody" je chemický stav útvaru podzemnej vody, ktorý spĺňa všetky podmienky ustanovené v tabuľke 2.3.2 prílohy V.

"Kvantitatívny stav" je vyjadrenie, do akej miery je útvar podzemných vôd ovplyvnený priamymi a nepriamymi odbermi.

"Využiteľný zdroj podzemnej vody" znamená celkový dlhodobý priemerný ročný prítok do útvaru podzemnej vody zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na dosiahnutie cieľov ekologickej kvality v povrchových vodách, ktoré sú s ním spojené a ktoré sú ustanovené v článku 4 tak, aby sa tak zabránilo výraznému zhoršeniu ekologického stavu takýchto vôd a akémukoľvek výraznému poškodeniu s nimi spojených suchozemských ekosystémov.

"Dobrý kvantitatívny stav" je stav definovaný v tabuľke 2.1.2 prílohy V.

"Rizikové látky" znamenajú látky alebo skupiny látok, ktoré sú jedovaté, stále a sú náchylné na biologickú akumuláciu, a iné látky alebo skupiny látok, ktoré vyvolávajú rovnakú úroveň obavy.

"Prioritné látky" predstavujú látky určené v súlade s článkom 16 ods. 2 a uvedené v prílohe X. Medzi takéto látky patria "prioritné rizikové látky", ktoré predstavujú látky určené v súlade s článkom 16 ods. 3 a 6, pre ktoré sa musia prijať opatrenia v súlade s článkom 16 ods. 1 a 8.

"Znečisťujúca látka" znamená akúkoľvek látku schopnú spôsobiť znečistenie, ide sa najmä o látky uvedené v prílohe VIII.

"Priame vypúšťanie do podzemnej vody" znamená vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemnej vody bez ich priesaku cez pôdu alebo pôdne podložie.

"Znečisťovanie" znamená priame alebo nepriame zavádzanie látok alebo tepla do vzduchu, vody, alebo pôdy ako výsledok ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie, alebo kvalitu vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov priamo závislých od vodných ekosystémov, ktoré má za následok poškodenie hmotného majetku, alebo poškodenie alebo narušenie estetických hodnôt životného prostredia a jeho iného oprávneného využívania.

"Environmentálne ciele" znamenajú ciele stanovené v článku 4.

"Norma environmentálnej kvality" znamená koncentráciu konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, sedimentoch alebo živých organizmoch, ktorá sa nesmie prekročiť z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

"Kombinovaný prístup" znamená reguláciu vypúšťaní a emisií do povrchových vôd v súlade s prístupom stanoveným článkom 10.

"Voda určená na ľudskú spotrebu" má ten istý význam ako podľa smernice 80/778/EHS v znení smernice 98/83/ES.

"Vodohospodárske služby" a) odber, vzdúvanie, akumuláciu, úpravu a distribúciu povrchovej alebo podzemnej vody,

b) zariadenia na odvádzanie odpadovej vody a jej čistenie, s následným vypúšťaním do povrchovej vody.

"Využívanie vody"

znamená vodohospodárske služby spolu s akoukoľvek inou činnosťou určenou podľa článku 5 a prílohy II, ktorá má významný dopad na stav vôd.

Tento pojem platí pre účely článku 1 a pre ekonomickú analýzu spracovanú podľa článku 5 a prílohy III, písm. b).

"Limitné hodnoty emisií"

znamenajú množstvo vyjadrené v určitých špecifických ukazovateľoch, koncentráciu a/alebo úroveň emisie, ktorá sa nesmie prekročiť počas jedného alebo viacerých časových období. Limitné hodnoty emisií môžu byť stanovené aj pre určité skupiny, druhy alebo kategórie látok, najmä pre látky identifikované podľa článku 16.

Limitné hodnoty emisií pre látky platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie, pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie. Pokiaľ ide o nepriame vypúšťanie do vôd, môže sa pri stanovovaní limitných hodnôt emisií predmetným zariadeniam zohľadniť účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia životného prostredia.

"Regulácia emisií" sú opatrenia vyžadujúce špecifické zníženie emisií, napríklad stanovením limitné hodnoty emisií, alebo inak určených limitov alebo podmienky ovplyvňujúce účinky alebo iné charakteristiky emisie alebo prevádzkových podmienok, ktoré ovplyvňujú emisie. Použitie pojmu "regulácia emisií" v tejto smernici sa v žiadnom ohľade nepovažuje za zmenu interpretácie príslušných ustanovení v súvislosti s ustanoveniami akejkoľvek inej smernice.

Článok 3

Koordinácia administratívnych úprav v rámci správnych území povodí

1. Členské štáty identifikujú jednotlivé povodia ležiace na ich štátnom území a pre účely tejto smernice ich začlenia do jednotlivých správnych území povodí. Tam jde je to vhodné, malé povodia sa môžu zlúčiť s väčšími povodiami alebo spojiť so susednými malými povodiami, aby vytvorili jednotlivé správne územia povodí. Kde podzemné vody úplne nesledujú konkrétne povodie, musia byť pričlenené k najbližšej alebo najvhodnejšej oblasti povodia. Pobrežné vody budú identifikované a začlenené k najbližšiemu alebo najvhodnejšiemu správnemu územiu alebo územiam povodí.

2. Členské štáty zabezpečia primerané administratívne usporiadanie, vrátane ustanovenia vhodného príslušného orgánu, pre uplatňovanie pravidiel tejto smernice v rámci každého správneho územia povodí ležiaceho na ich území.

3. Členské štáty zabezpečia, aby povodie pokrývajúce územie viac ako jedného členského štátu bolo začlenené do medzinárodného správneho územia povodia. Na žiadosť príslušných členských štátov Komisia sprostredkuje začlenenie do takýchto medzinárodných správnych území povodí.

Každý členský štát prijme príslušné správne opatrenia, vrátane identifikácie príslušného príslušného orgánu, pre uplatňovanie pravidiel tejto smernice v rámci tej časti každého medzinárodného správneho územia povodia, ktorá leží na jeho území.

4. Členské štáty zabezpečia, aby boli požiadavky tejto smernice na dosiahnutie environmentálnych cieľov ustanovených článkom 4, a najmä všetky programy opatrení koordinované v celom správnom území povodia. Pre medzinárodné správne územia povodí zabezpečia túto koordináciu príslušné členské štáty spoločne, pričom pre tento účel môžu použiť existujúce štruktúry vytvorené na základe medzinárodných dohôd. Komisia môže na žiadosť príslušných členských štátov sprostredkovať prijatie programov opatrení.

5. Ak správne územie povodia presahuje územie spoločenstva, príslušný členský štát alebo príslušné členské štáty sa budú snažiť o primeranú koordináciu s príslušnými nečlenskými štátmi s cieľom dosiahnutia cieľov tejto smernice v celom správnom území povodia. Členské štáty zabezpečia uplatňovanie pravidiel tejto smernice na svojom území.

6. Členské štáty môžu ustanoviť existujúci štátny alebo medzinárodný orgán za príslušný orgán na účely tejto smernice.

7. Členské štáty ustanovia príslušný orgán k termínu uvedenému v článku 24.

8. Najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu uvedeného v článku 24 poskytnú členské štáty Komisii zoznam svojich príslušných orgánov a príslušných orgánov všetkých medzinárodných orgánov, ktorých sú členmi. O každom príslušnom orgáne poskytnú informácie uvedené v prílohe I.

9. Členské štáty budú informovať Komisiu o všetkých zmenách v informáciách poskytovaných podľa odseku 8 do troch mesiacov od nadobudnutia platnosti týchto zmien.

Článok 4

Environmentálne ciele

1. Pri realizácií programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia:

a) pre povrchové vody

i) členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody, v súlade s odsekmi 6 a 7 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8;

ii) členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary povrchovej vody, s ohľadom na platnosť bodu iii) pre umelé a výrazne zmenené vodné útvary, s cieľom dosiahnutia dobrého stavu povrchovej vody najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto smernice, v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V, s podmienkou uplatniť predlžovanie termínov v súlade s odsekom 4 a s využitím odsekov 5, 6 a 7, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8;

iii) členské štáty budú chrániť a zlepšovať všetky umelé a výrazne zmenené vodné útvary s cieľom dosiahnutia dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu povrchovej vody najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, v súlade s ustanoveniami uvedenými v Prílohe V, s podmienkou uplatniť rozšírené ustanovenia v súlade s odsekom 4 a s využitím odsekov 5, 6 a 7, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8;

iv) členské štáty zavedú potrebné opatrenia v súlade s článkom 16 ods. 1 a 8 s cieľom postupného zníženia znečistenia spôsobeného prioritnými látkami a zastavenia alebo postupného ukončenia emisií, vypúšťania a únikov prioritných rizikových látok

bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia príslušných medzinárodných dohôd uvedených v článku 1 pre príslušné zmluvné strany;

b) pre podzemné vody

i) členské štáty zavedú potrebné opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu všetkých útvarov podzemnej vody, v súlade s odsekmi 6 a 7, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8 tohoto článku a s ohľadom na ustanovenia článku 11 ods. 3 písm. j);

ii) členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary podzemnej vôd, zabezpečia rovnováhu medzi odberom a dopĺňaním podzemnej vody s cieľom dosiahnutia dobrého stavu podzemných vôd najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto smernice v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V, s podmienkou uplatniť predĺženie termínov v súlade s odsekom 4 a s využitím odsekov 5, 6 a 7, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8 tohto článku a s ohľadom na ustanovenia článku 11 ods. 3 písm. j);

iii) členské štáty zavedú potrebné opatrenia na zvrátenie každého významného a trvalo vzostupného trendu koncentrácie každej znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou, s cieľom postupného zníženia znečistenia podzemnej vody.

Opatrenia na dosiahnutie zvrátenia nepriaznivého trendu budú uplatňované v súlade s odsekmi 2, 4 a 5 článku 17, berúc do úvahy uplatniteľné normy ustanovené príslušnými právnymi predpismi spoločenstva, v súlade s ustanoveniami odsekov 6 a 7 a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8;

c) pre chránené oblasti

členské štáty dosiahnu súlad so všetkými normami a cieľmi do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ nie je uvedené inak v právnych predpisoch spoločenstva, podľa ktorých boli jednotlivé chránené oblasti ustanovené.

2. Ak sa na daný vodný útvar vzťahuje viac ako jeden z cieľov podľa odseku 1, uplatní sa najprísnejší z nich.

3. Členské štáty môžu označiť útvar povrchovej vody za umelý alebo výrazne zmenený v prípade, ak:

a) zmeny hydromorfologických charakteristík tohoto útvaru potrebné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu by mali výrazné negatívne účinky na:

i) životné prostredie v širšom okolí;

ii) plavbu, vrátane prístavných zariadení, alebo rekreáciu;

iii) činnosti, pre účely ktorých je voda akumulovaná, napríklad zásobovanie pitnou vodou, výroba energie alebo zavlažovanie;

iv) úpravu vodných pomerov vôd, protipovodňovú ochranu, odvodňovanie pôdy, alebo

v) iné činnosti rovnako dôležité pre trvalo udržateľné rozvojové aktivity ľudstva;

b) prospešné ciele, ktorým slúžia umelé alebo modifikované charakteristiky vodného útvaru, nie je možné v dostatočnej miere dosiahnuť z dôvodov technickej uskutočniteľnosti alebo neúmerných nákladov inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.

Takéto označenie a dôvody budú preto konkretizované v plánoch vodohospodárskeho manažmentu v povodiach vyžadovaných podľa článku 13 a preverované každých šesť rokov.

4. Termíny stanovené podľa odseku 1 môžu byť predĺžené pre účely postupného dosahovania cieľov pre vodné útvary za predpokladu, že nenastane žiadne ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru, keď budú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a) členské štáty zistia, že všetky potrebné zlepšenia stavu vodných útvarov nie je možné dosiahnuť v dostatočnej miere v časových reláciách stanovených v tomto odseku aspoň z jedného z týchto dôvodov:

i) miera požadovaných zlepšení sa dá dosiahnuť iba v etapách, ktoré z dôvodov technickej realizácie presahujú časový harmonogram;

ii) dokončenie realizácie opatrení na zlepšenie by bolo neprimerane nákladné v rámci časového harmonogramu;

iii) prírodné podmienky neumožňujú včasné zlepšenie stavu vodného útvaru.

b) Predĺženie konečného termínu a dôvody preň sú konkrétne uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu v povodiach podľa článku 13.

c) Predĺženia budú obmedzené maximálne na obdobie dvoch ďalších aktualizácií plánu vodohospodárskeho manažmentu v povodí, s výnimkou prípadov, keď sú prírodné podmienky také, že ciele nie je možné dosiahnuť v priebehu tohto obdobia.

d) Súhrn opatrení požadovaných podľa článku 11, ktoré sa považujú za nutné pre postupné dosiahnutie požadovaného stavu vodných útvarov do uplynutia predĺženého konečného termínu, dôvody pre akékoľvek podstatné oneskorenie pri realizácii týchto opatrení a predpokladaný časový harmonogram pre ich vykonávanie sa uvádzajú v pláne vodohospodárskeho manažmentu v povodí. Prehľad vykonávania týchto opatrení a súhrn všetkých doplnkových opatrení sa zahŕňa do aktualizácie plánu vodohospodárskeho manažmentu v povodí.

5. Členské štáty môžu pre určité vodné útvary pripustiť dosiahnutie menej prísnych environmentálnych cieľov ako tých, ktoré sú požadované podľa odseku 1, keď sú tieto útvary tak ovplyvnené ľudskou činnosťou, ako je určené v článku 5 ods. 1 alebo ich prirodzený stav je taký, že dosiahnutie týchto cieľov by bolo neuskutočniteľné alebo neprimerane nákladné pri splnení všetkých nasledujúcich podmienok:

a) environmentálne a sociálno-hospodárske potreby zabezpečované takouto ľudskou činnosťou nie je možné dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou nepredstavujúcou neprimerané náklady;

b) členské štáty zaručia,

- že povrchová voda dosiahnu najlepší možný ekologický a chemický stav s ohľadom na dopady, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli povahe danej ľudskej činnosti alebo znečistenia,

- čo najmenšie možné zmeny dobrého stavu podzemnej vody, vzhľadom k dopadom, ktorým sa nebolo možné vyhnúť kvôli povahe danej ľudskej činnosti alebo znečistenia;

c) že nedôjde k žiadnemu ďalšiemu zhoršeniu stavu ovplyvneného vodného útvaru;

d) že stanovenie menej prísnych environmentálnych cieľov a dôvody pre ne budú konkrétne uvedené v pláne vodohospodárskeho manažmentu v povodí, požadovanom podľa článku 13 a tieto ciele sa budú preverovať každých šesť rokov.

6. Dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov sa nebude považovať za porušenie požiadaviek tejto smernice, ak je výsledkom pôsobenia výnimočných alebo nepredvídateľných prírodných síl alebo vyššej moci, najmä mimoriadne silných povodní a dlhodobého sucha, alebo dôsledkom nepredvídateľných havárií, ak boli splnené všetky nasledujúce podmienky:

a) uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu stavu a neohrozovalo sa dosiahnutie cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch, ktoré nie sú ovplyvnené týmito mimoriadnymi okolnosťami;

b) podmienky, za ktorých možno deklarovať, že došlo k mimoriadnej situácii vrátane prijatia vhodných indikátorov, sú ustanovené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia;

c) opatrenia, ktoré je potrebné realizovať v takýchto mimoriadnych situáciách, sú zahrnuté v programe opatrení a neohrozia obnovu kvality vody vodného útvaru, keď mimoriadne okolnosti pominú;

d) účinky nepredvídateľných mimoriadnych okolností sa každoročne preskúmajú a s ohľadom na dôvody ustanovené odsekom 4 písm. a) sa podniknú všetky realizovateľné opatrenia s cieľom čo najskôr obnoviť taký stav vodného útvaru, aký bol pred mimoriadnou udalosťou a

e) súhrn účinkov okolností a opatrení prijatých v súlade s písmenami a) a d) bude zahrnutý v nasledujúcej aktualizácii plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

7. Členské štáty neporušia túto smernicu, keď:

- je neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu, prípadne dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej alebo podzemnej vody dôsledkom nových modifikácií fyzikálnych vlastností útvaru povrchových vôd alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo

- sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka

a súčasne sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a) uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav vodného útvaru;

b) dôvody úprav alebo zmien sú menovite uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného článkom 13 a ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov;

c) dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny sú dôvodmi nadradeného verejného záujmu a/alebo prínos z dosiahnutia cieľov stanovených v odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť prevažuje nad prínosom nových úprav alebo zmenami pre ľudské zdravie, udržaním ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľným rozvojom a

d) očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru, nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.

8. Členské štáty pri uplatňovaní odsekov 3, 4, 5, 6 a 7 zabezpečia, aby ich uplatňovanie natrvalo nevylučovalo alebo neohrozovalo dosiahnutie cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch daného správneho územia povodia a aby bolo v súlade s vykonávaním ďalšej environmentálnej právnej úpravy spoločenstva.

9. Musia byť uskutočnené kroky, ktoré zabezpečia, že uplatňovanie nových ustanovení, vrátane odsekov 3, 4, 5, 6 a 7 zaručí aspoň takú istú úroveň ochrany ako existujúca právna úprava spoločenstva.

Článok 5

Charakteristiky správneho územia povodia, preskúmanie vplyvov ľudskej činnosti na životné prostredie a ekonomická analýza využívania vôd

1. Každý členský štát zabezpečí, aby sa pre každú správne územie povodia alebo pre časť medzinárodnej oblasti povodí nachádzajúcej sa na jeho území uskutočnila:

- analýza jeho charakteristík,

- preskúmanie vplyvov ľudskej činnosti na stav povrchových a podzemných vôd a

- ekonomická analýza využívania vody

a to podľa technických špecifikácií uvedených v prílohách II a III a tak, aby bolo ich spracovanie ukončené nanjeskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Analýzy a prieskumy uvedené v odseku 1 budú prehodnotené a v prípade potreby aktualizované najneskôr do 13 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov.

Článok 6

Register chránených oblastí

1. Členské štáty zabezpečia vytvorenie registra alebo registrov všetkých oblastí ležiacich v každom správnom území povodia, ktoré boli označené ako vyžadujúce si zvláštnu ochranu podľa príslušnej právnej úpravy spoločenstva týkajúcej sa ochrany ich povrchovej a podzemnej vody alebo zachovania prírodných biotopov a rastlinných a živočíšnych druhov priamo závislých na vode. Tiež zabezpečia dokončenie spracovania registra najneskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Register alebo registre budú zahŕňať všetky vodné útvary identifikované podľa článku 7 ods. 1 a všetky chránené oblasti uvedené v prílohe IV.

3. Register alebo registre chránených oblastí každého správneho územia povodia budú sústavne revidované a aktualizované.

Článok 7

Vody využívané na odber pitnej vody

1. Členské štáty určia v každom správnom území povodia:

- všetky vodné útvary využívané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, ktoré poskytujú v priemere viac ako 10 m3 za deň alebo slúžia viac ako 50 osobám,

- tie vodné útvary, pre ktoré sa uvažuje s využitím na tento účel.

Členské štáty budú v súlade s prílohou V monitorovať tie vodné útvary, ktoré podľa prílohy V poskytujú v priemere viac ako 100 m3 za deň.

2. Okrem splnenia cieľov ustanovených článkom 4 v súlade s požiadavkami tejto smernice pre povrchové vody a kvalitatívnych požiadaviek ustanovených na úrovni spoločenstva článkom 16, členské štáty zabezpečia pre každý vodný útvar identifikovaný podľa odseku 1, aby použitý spôsob úpravy vody v súlade s právnymi predpismi spoločenstva zabezpečoval výstupnú kvalitu upravenej vody, ktorá bude aj v súlade s požiadavkami smernice 80/778/EHS v znení smernice 98/83/ES.

3. Členské štáty zabezpečia nevyhnutnú ochranu identifikovaných vodných útvarov, s cieľom vylúčiť zhoršenie ich kvality a aby sa znížila miera úpravy potrebná na výrobu pitnej vody. Členské štáty môžu zriadiť ochranné pásma pre tieto vodné útvary.

Článok 8

Monitorovanie stavu povrchovej vody, stavu podzemnej vody a chránených oblastí

1. Členské štáty zabezpečia vytvorenie programov pre monitorovanie stavu vody, aby sa vytvoril zosúladený a komplexný prehľad stavu vody v každom správnom území povodia:

- pre povrchové vody takéto programy budú zahŕňať:

i) objem a hladinu alebo prietok v rozsahu zodpovedajúcom stanoveniu ekologickému a chemickému stavu a ekologickému potenciálu a

ii) ekologický stav, chemický stav a ekologický potenciál;

- programy monitoringu podzemných vôd budú obsahovať sledovanie chemického a kvantitatívneho stavu,

- vyššie uvedené programy monitorovania chránených oblastí budú v chránených oblastiach doplnené o tie špecifikácie, ktoré sú obsiahnuté v legislatívnej úprave spoločenstva, na základe ktorých boli jednotlivé chránené oblasti ustanovené.

2. Tieto programy nadobudnú účinnosť najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ to v príslušných právnych predpisoch nie je uvedené ináč. Takýto monitoring bude v súlade s požiadavkami prílohy V.

3. V súlade s postupom uvedeným v článku 21 sa určia technické špecifikácie a štandardizované metódy pre analýzy a metódy monitoringu stavu vody.

Článok 9

Úhrada nákladov za vodohospodárske služby

1. Členské štáty zohľadnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby vrátane nákladov na ochranu životného prostredia a na zdroje, majúc na zreteli ekonomickú analýzu vykonanú v súlade s prílohou III a najmä v súlade s princípom "znečisťovateľ platí".

Do roku 2010 členské štáty zabezpečia

- aby cenová politika v oblasti vôd dostatočne motivovala užívateľov k efektívnemu využívaniu vodných zdrojov, čím prispejú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov tejto smernice,

- primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby rozčlenený aspoň na priemysel, domácnosti a poľnohospodárstvo, vychádzajúci z ekonomickej analýzy uskutočnenej podľa prílohy III so zohľadnením princípu "znečisťovateľ platí".

Členské štáty môžu pritom prihliadať na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky tejto úhrady, ako aj geografické a klimatické podmienky ovplyvneného regiónu alebo regiónov.

2. Členské štáty budú v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia informovať o plánovaných opatreniach na vykonávanie ustanovení odseku 1, ktoré majú prispieť k dosiahnutiu environmentálnych cieľov tejto smernice a o príspevku rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby.

3. Žiadne ustanovenie tohoto článku nesmie brániť financovaniu jednotlivých preventívnych alebo nápravných opatrení na dosiahnutie cieľov tejto smernice.

4. Členské štáty neporušia túto smernicu, ak sa v súlade so zavedenou praxou rozhodnú pre tento účel nepoužiť ustanovenia druhej vety odseku 1 a príslušné ustanovenia odseku 2 pre určitý spôsob využívania vody, ak to neohrozuje účely a dosiahnutie cieľov tejto smernice. Členské štáty budú v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia informovať o dôvodoch neuplatnenia plného znenia druhej vety odseku 1.

Článok 10

Kombinovaný prístup k bodovým a difúznym zdrojom znečistenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby bolo každé vypúšťanie do povrchových vôd uvedené v odseku 2 regulované podľa kombinovaného prístupu ustanoveného v tomto článku.

2. Členské štáty zabezpečia ustanovenie a/alebo vykonávanie:

a) regulácie emisií na základe najlepších dostupných techník (BAT), alebo

b) príslušných limitných hodnôt emisií, alebo

c) v prípade difúznych vplyvov, regulácií, vrátane ak je to účelné, aj najlepších environmentálnych postupov

stanovených v:

- Smernici Rady č. 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia [19],

- Smernici Rady č. 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd [20],

- Smernici Rady č. 91/676/EHS 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov [21],

- smerniciach prijatých v zmysle článku 16 tejto smernice,

- smerniciach uvedených v prílohe IX,

- akomkoľvek ďalšom príslušnom právnom predpise spoločenstva

najneskôr do 12-tich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ nie je v príslušnom legislatívnom predpise ustanovené ináč.

3. Ak si kvalitatívny cieľ alebo norma kvality, zavedená či už podľa tejto smernice, smerníc uvedených v prílohe IX alebo podľa akejkoľvek inej právnej úpravy spoločenstva, vyžaduje prísnejšie podmienky ako tie, ktoré vyplynú z uplatňovania odseku 2, budú podľa nich ustanovené prísnejšie regulácie emisií.

Článok 11

Program opatrení

1. Každý členský štát zabezpečí pre každé správne územie povodia alebo pre časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území zavedenie programu opatrení, so zreteľom na výsledky analýz požadovaných podľa článku 5, pre dosiahnutie cieľov stanovených podľa článku 4. Takéto programy opatrení sa môžu odvolávať na opatrenia vyplývajúce z právnej úpravy prijatej na národnej úrovni a pokrývajúce celé územie členského štátu. Tam, kde je to účelné, môže členský štát prijať opatrenia uplatniteľné vo všetkých správnych územiach povodí a/alebo v častiach medzinárodných správnych území povodí ležiacich na jeho území.

2. Každý program opatrení bude zahŕňať "základné" opatrenia špecifikované v odseku 3, a v prípade potreby "doplnkové" opatrenia.

3. "Základné opatrenia" sú minimálne požiadavky, ktoré treba splniť a ktoré pozostávajú z:

a) tých opatrení, ktoré sú potrebné na vykonávanie právnych predpisov spoločenstva pre ochranu vôd vrátane opatrení požadovaných právnymi predpismi uvedenými v článku 10 a v časti A prílohy VI;

b) opatrení, ktoré sa považujú za zodpovedajúce účelom článku 9;

c) opatrení na podporu efektívneho a trvalo udržateľného využívania vody, aby sa zabránilo ohrozeniu dosiahnutia cieľov ustanovených článkom 4;

d) opatrení na splnenie požiadaviek článku 7, vrátane opatrení na zabezpečenie takej kvality vody, aby sa znížila miera potrebnej úpravy pri výrobe pitnej vody;

e) regulácií odberu sladkej povrchovej a podzemnej vody a vzdúvania sladkej povrchovej vody, vrátane registra alebo registrov odberov vody a požiadavky predchádzajúceho povolenia odberu a vzdúvania. Tieto regulácie sa budú pravidelne preverovať a podľa potreby aktualizovať. Členské štáty môžu vyňať z týchto regulácií odbery alebo vzdúvania, ktoré nemajú významný vplyv na stav vody;

f) regulácií, vrátane požiadavky na predchádzajúce povolenie na umelé dopĺňanie alebo nadlepšovanie útvarov podzemnej vody. Využívaná voda sa môže získavať z akejkoľvek povrchovej alebo podzemnej vody, za predpokladu, že využívanie zdroja neohrozí dosiahnutie jeho environmentálnych cieľov alebo cieľov ustanovených pre doplňovaný alebo nadlepšovaný útvar podzemnej vody. Tieto regulačné opatrenia budú pravidelne revidované a podľa potreby aktualizované;

g) požiadavky predchádzajúcej regulácie vypúšťaní z bodových zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd, ako je zákaz vypúšťania znečisťujúcich látok do vody, alebo na predchádzajúceho povolenia alebo registrácie založenej na všeobecne záväzných pravidlách stanovujúcich reguláciu emisií pre príslušné znečisťujúce látky, vrátane regulácií v súlade s článkami 10 a 16. Tieto regulačné opatrenia budú pravidelne preverované a podľa potreby aktualizované;

h) opatrení na prevenciu alebo reguláciu vstupu znečisťujúcich látok z difúznych zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd. Regulácie môžu mať formu požiadavky na predchádzajúce opatrenie, napríklad zákaz vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd, predchádzajúceho povolenia alebo registrácie založenej na všeobecne záväzných pravidlách, ak takáto požiadavka nie je zabezpečená iným spôsobom v súlade s právnou úpravou spoločenstva. Tieto regulačné opatrenia budú pravidelne prehodnocované a podľa potreby aktualizované;

i) opatrení pre akékoľvek iné významné nepriaznivé vplyvy na stav vody určený v súlade s článkom 5 a podľa prílohy II, najmä opatrení na zabezpečenie toho, aby hydromorfologické podmienky vodných útvarov boli v súlade s dosiahnutím požadovaného ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu vo vodných útvaroch označených ako umelé alebo výrazne zmenené. Regulačné opatrenia na tento účel môžu mať formu požiadavky na predchádzajúce povolenie alebo registráciu založenú na všeobecne záväzných pravidlách, ak takáto požiadavka nie je zabezpečená iným spôsobom v súlade s právnymi predpismi spoločenstva. Takéto regulačné opatrenia budú pravidelne prehodnocované a podľa potreby aktualizované;

j) zákazu priameho vypúšťania znečisťujúcich látok do podzemnej vody s ohľadom na nasledujúce ustanovenia:

Členské štáty môžu povoliť spätnú injektáž vody využívanej na geotermálne účely do toho istého kolektora podzemnej vody.

Môžu tiež vydať povolenie s vymedzením podmienok pre:

- injektáž vody obsahujúcej látky pochádzajúce z výkonu prieskumu a ťažby uhľovodíkov alebo banských činností a injektáž technologickej vody do geologických formácií, z ktorých boli vyťažené uhľovodíky alebo iné látky, alebo do geologických formácií, ktoré sú vzhľadom na prírodné pomery trvalo nevhodné na iné účely. Tieto injektáže nesmú obsahovať iné látky, ako sú látky vznikajúce pri vyššie uvedených činnostiach,

- spätnú injektáž podzemnej vody odčerpávanej z baní a lomov alebo pri výstavbe, alebo údržbe pozemných stavieb,

- injektáž zemného plynu alebo skvapalneného propan-butanu (LPG) na účely skladovania do geologických formácií, ktoré sú kvôli prírodným pomerom trvalo nevhodné na iné účely,

- injektáž zemného plynu alebo skvapalneného propan-butanu (LPG) na účely skladovania do iných geologických formácií, ak je potreba zaistenia dodávky plynu nadradeným záujmom a ak je injektáž vykonaná spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek nebezpečenstvu zhoršenia kvality akejkoľvek prijímajúcej podzemnej vody v súčasnosti aj v budúcnosti,

- výstavbu, inžinierske a stavebné práce alebo iné podobné činnosti prichádzajúce do styku s podzemnou vodou. Na tieto účely môžu členské štáty určiť, že takéto činnosti sa považujú za schválené, ak sa uskutočňujú v súlade so všeobecne záväznými pravidlami ustanovenými členským štátom pre tieto činnosti,

- vypúšťanie malých množstiev látok na vedecké účely pre charakterizovanie, ochranu alebo ozdravenie vodných útvarov v obmedzenom, striktne nevyhnutnom, množstve na dané účely

za predpokladu, že takéto vypúšťania nebudú ústupkom vzhľadom k dosiahnutiu environmentálnych cieľov stanovených pre tento útvar podzemnej vody;

k) prijatie opatrení v súvislosti s činnosťou uskutočňovanou podľa článku 16 na odstránenie znečistenia povrchových vôd spôsobeného látkami špecifikovanými v zozname prioritných látok dohodnutých podľa článku 16 ods. 2 a na postupné znižovanie znečistenia spôsobeného inými látkami, ktoré by zabránilo členským štátom dosiahnuť ciele stanovené v článku 4 pre útvary povrchových vôd;

l) prijatie akýchkoľvek opatrení potrebných na predchádzanie významným únikom znečisťujúcich látok z technických zariadení a na zabránenie a/alebo zníženie vplyvu náhodného havarijného znečistenia, napríklad v dôsledku povodní, vrátane dôkladných detekčných alebo výstražných systémov takýchto udalostí, vrátane, v prípade havarijných udalostí, ktoré sa nedajú rozumne predvídať, všetkých vhodných opatrení na zníženie rizikapre vodné ekosystémy.

4. "Doplnkové" opatrenia sú opatrenia navrhnuté a zavedené dodatočne kzákladným opatreniam s cieľom dosiahnutia cieľov stanovených podľa článku 4. Časť B prílohy VI obsahuje otvorený zoznam takýchto opatrení.

Členské štáty môžu prijať aj ďalšie doplnkové opatrenia na zabezpečenie dodatočnej ochrany alebo zlepšenia stavu vôd spadajúcich do kompetencie tejto smernice, vrátane vykonávania príslušných medzinárodných dohôd uvedených v článku 1.

5. Ak výsledky monitorovania alebo iné údaje naznačujú, že dosiahnutie cieľov stanovených pre vodný útvar podľa článku 4 nie je pravdepodobné, členský štát zabezpečí:

- preskúmanie príčin možného neúspechu,

- primerané preskúmanie a revíziu príslušných povolení a oprávnení,

- primerané preverenie a podľa potreby prispôsobenie monitorovacích programov a

- zavedenie doplnkových opatrení potrebných na dosiahnutie stanovených cieľov vrátane, ak je to potrebné, zavedenia prísnejších environmentálnych noriem kvality podľa postupov stanovených v prílohe V.

Ak sú tieto príčiny výsledkom mimoriadnych nepredvídateľných okolností spôsobených prírodnými silami alebo vyššou mocou, najmä extrémne povodne a dlhodobé suchá, členské štáty môžu určiť doplnkové opatrenia za prakticky nerealizovateľné s ohľadom na článok 4 ods. 6.

6. Pri vykonávaní opatrení podľa odseku 3 podniknú členské štáty všetky primerané opatrenia, aby sa nezvýšilo znečistenie morských vôd. Bez dotknutia existujúcich právnych predpisov, výkon opatrení v súlade s odsekom 3 nesmie viesť v žiadnom prípade, či už priamo alebo nepriamo, k zvýšenému znečisteniu povrchových vôd. Táto požiadavka sa nebude uplatňovať v prípadoch, ak by mala za následok zvýšené znečistenie životného prostredia ako celku.

7. Programy opatrení budú ustanovené najneskôr do deviatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a všetky opatrenia budú funkčné najneskôr do 12 rokov od tohto dátumu.

8. Programy opatrení budú preverované a podľa potreby aktualizované najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov. Všetky nové alebo revidované opatrenia ustanovené aktualizovaným programom budú funkčné do troch rokov od ich ustanovenia.

Článok 12

Problémy, ktoré sa nedajú riešiť na úrovni členského štátu

1. Ak členský štát zistí skutočnosť, ktorá má vplyv na jeho vodné hospodárstvo, ale tento členský štát ju nemôže riešiť, môže oznámiť túto skutočnosť Komisii a ktorémukoľvek inému príslušnému členskému štátu s odporúčaniami na jej vyriešenie.

2. Komisia odpovie na každú správu alebo odporúčanie členských štátov v priebehu šiestich mesiacov.

Článok 13

Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia

1. Členské štáty zabezpečia vypracovanie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia pre každé správne územie povodia ležiace úplne na ich území.

2. V prípade medzinárodného správneho územia povodia patriaceho úplne do územia spoločenstva zabezpečia členské štáty koordináciu s cieľom vypracovania jediného medzinárodného plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia. Ak sa takýto medzinárodný plán vodohospodárskeho manažmentu povodia nevypracuje, členské štáty vypracujú plány vodohospodárskeho manažmentu povodia pokrývajúce aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré patria k ich územiu, aby dosiahli ciele tejto smernice.

3. V prípade medzinárodného správneho územia povodia siahajúceho za hranice spoločenstva, členské štáty sa budú snažiť vypracovať jediný plán vodohospodárskeho manažmentu povodia, a ak to nebude možné, plán bude pokrývať aspoň časť medzinárodného správneho územia povodia ležiaceho na území príslušného členského štátu.

4. Plán vodohospodárskeho manažmentu povodia bude zahŕňať informácie uvedené v prílohe VII.

5. Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia môžu byť doplnené vypracovaním podrobnejších programov a plánov manažmentu pre čiastkové povodie, sektor, problém, určitý typ vôd, ktoré sa budú zaoberať jednotlivými aspektmi hospodárenia s vodou. Vykonávanie týchto opatrení nezbavuje členské štáty žiadnych záväzkov vyplývajúcich z ostatných častí tejto smernice.

6. Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia budú zverejnené najneskôr do deviatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

7. Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia budú revidované a aktualizované najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov.

Článok 14

Informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou

1. Členské štáty budú podporovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vykonávanie tejto smernice, najmä pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. Členské štáty zabezpečia, že pre každé správne územie povodia zverejnia a predložia na pripomienkovanie verejnosti vrátane užívateľov:

a) časový harmonogram a pracovný program na vypracovanie plánu, vrátane ustanovenia opatrení týkajúcich sa konzultácií, ktoré sa majú realizovať aspoň tri roky pred začiatkom obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje;

b) predbežný prehľad dôležitých problémov hospodárenia s vodou zistených v povodí aspoň dva roky pred začiatkom obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje;

c) kópií návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu v povodí aspoň jeden rok pred začiatkom obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje.

Na požiadanie sa umožní prístup k podkladom a informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

2. Členské štáty poskytnú aspoň šesť mesiacov na podanie písomných pripomienok k týmto dokumentom, aby sa umožnila aktívna účasť a konzultácie.

3. Odseky 1 a 2 budú platiť rovnako pre aktualizované plány vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Článok 15

Predkladanie správ

1. Členské štáty zašlú kópie plánov vodohospodárskeho manažmentu v povodí a všetkých následných aktualizácií Komisii a každému príslušnému členskému štátu najneskôr do troch mesiacov od ich zverejnenia:

a) v prípade správnych území povodí nachádzajúcich sa výlučne na území členského štátu, všetky plány vodohospodárskeho manažmentu povodia pokrývajúce príslušné štátne územie a uverejnené podľa článku 13;

b) v prípade medzinárodného správneho územia povodia, aspoň tú časť plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktorá pokrýva územie členského štátu.

2. Členské štáty predložia súhrnné správy o:

- analýzach požadovaných podľa článku 5 a

- monitorovacích programoch navrhnutých podľa článku 8

spracované na účely prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia do troch mesiacov od ich dokončenia.

3. Členské štáty predložia do troch rokov od zverejnenia každého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia alebo jeho aktualizácie podľa článku 13 priebežnú správu popisujúcu pokrok dosiahnutý vo vykonávaní plánovaného programu opatrení.

Článok 16

Stratégie zabraňujúce znečisteniu vôd

1. Európsky parlament a Rada prijmú konkrétne opatrenia proti znečisťovaniu vôd jednotlivými znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok predstavujúcich významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, vrátane rizík pre vody využívané na odber pitnej vody. Príslušné opatrenia budú zamerané na významnú redukciu týchto znečisťujúcich látok, a v prípade prioritných rizikových látok určených článkom 2 ods. 30, na zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov. Takéto opatrenia budú prijaté na základe návrhov predložených Komisiou v súlade s postupmi vymedzenými v zmluve.

2. Komisia predloží návrh ustanovujúci zoznam prioritných látok vybraných spomedzi tých, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia. Pre uskutočnenie opatrení budú zoradené látky na základe rizika, ktoré predstavujú pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia určeného podľa:

a) hodnotenia rizika podľa nariadenia Rady (EHS) 793/93 [22], smernice Rady 91/414/EHS [23] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES [24] alebo

b) výberového hodnotenia rizík (podľa metodiky nariadenia Rady (EHS) 793/93) zameraných výlučne na vodnú ekotoxicitu a na toxicitu pre človeka prostredníctvom vodného prostredia.

Ak je to nevyhnutné pre dodržanie časového harmonogramu ustanoveného v odseku 4, budú pri uskutočnení opatrení zoradené látky na základe rizika, ktoré predstavujú pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, ktoré sa určí zjednodušeným postupom hodnotenia na základe rizík založených na vedeckých princípoch s dôrazom na:

- zistenia týkajúce sa vlastného rizika spojeného s príslušnou látkou, konkrétne jej vodnej ekotoxicity a toxicity pre človeka prostredníctvom expozičných ciest vodou a

- zistenia z monitoringu rozsiahleho znečistenia životného prostredia a

- iné preukázané faktory, ktoré môžu indikovať možnosť rozsiahleho znečistenia životného prostredia, napríklad rozsah výroby alebo používania predmetnej látky a spôsoby jej používania.

3. Návrh Komisie určí aj prioritné rizikové látky. Pritom zohľadní výber látok, ktorý je predmetom záujmu príslušných právnych predpisov spoločenstva týkajúcej sa nebezpečných látok alebo príslušných medzinárodných dohôd.

4. Komisia prehodnotí prijatý zoznam prioritných látok najneskôr do štyroch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každé štyri roky a podľa potreby predloží návrhy.

5. Pri príprave svojho návrhu zohľadní Komisia odporúčania vedeckého výboru pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie, členských štátov, Európskeho parlamentu, Európskej agentúry pre životné prostredie, výskumných programov Spoločenstva, medzinárodných organizácií, v ktorých je spoločenstvo členom, európskych podnikateľských organizácií vrátane tých, ktoré reprezentujú malé a stredné podniky, európskych environmentálnych organizácií a ďalšie dostupné relevantné informácie.

6. Pre prioritné látky Komisia predloží návrhy regulácie pre:

- postupné zníženie vypúšťania, emisií a únikov predmetných látok, najmä

- zastavenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov látok identifikovaných v súlade s odsekom 3, vrátane primeraného časového harmonogramu realizácie týchto opatrení. Časový harmonogram nepresiahne obdobie 20 rokov od prijatia zodpovedajúcich návrhov Európskym parlamentom a Radou v súlade s ustanoveniami tohto článku.

Pritom bude identifikovať primeranú nákladovo efektívnu a proporčnú úroveň a kombináciu regulácií produktov a procesov ako v prípade bodových tak aj difúznych zdrojov a v celom spoločenstve sa pre spôsoby regulácií zohľadnia jednotné limitné hodnoty emisií. Ak je to vhodné, môže sa na úrovni spoločenstva zaviesť postup regulácie procesov pre jednotlivé sektory. Ak regulácia produktov zahŕňa preskúmanie príslušných povolení vydaných podľa smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES, takéto prehodnotenie sa uskutoční v súlade s ustanoveniami týchto smerníc. Každý návrh regulácie ustanoví aj spôsob jej posudzovania, aktualizácie a hodnotenia účinnosti.

7. Komisia predloží návrhy noriem kvality aplikovateľných pre koncentrácie prioritných látok v povrchovej vode, sedimentoch alebo biote.

8. V súlade s odsekmi 6 a 7 najneskôr do dvoch rokov od zahrnutia príslušnej látky do zoznamu prioritných látok predloží Komisia návrhy aspoň pre reguláciu emisií z bodových zdrojov znečistenia a environmentálne normy kvality. Ak nedôjde na úrovni spoločenstva k dohode do šiestich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, členské štáty zavedú pre látky obsiahnuté v prvom zozname prioritných látok pre všetky povrchové vody ovplyvnené vypúšťaním týchto látok environmentálne normy kvality, a regulácie hlavných zdrojov takéhoto vypúšťania, okrem iného na základe zváženia všetkých technických možností zníženia znečistenia. Pre látky následne zahrnuté do zoznamu prioritných látok prijmú členské štáty, ak nedôjde na úrovni spoločenstva k dohode, príslušné opatrenia do piatich rokov od dátumu ich zahrnutia do zoznamu.

9. Komisia môže pripraviť stratégie zabraňujúce znečisťovaniu vôd akýmikoľvek ďalšími znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok, vrátane akéhokoľvek znečistenia, ktoré vznikne ako následok havárií.

10. Pri príprave návrhov podľa odsekov 6 a 7 Komisia preskúma aj všetky smernice uvedené v prílohe IX. Do konečného termínu uvedeného v odseku 8 navrhne revíziu regulácií uvedených v Prílohe IX pre všetky látky zahrnuté v zozname prioritných látok a primerané opatrenia vrátane možného zrušenia regulácií podľa prílohy IX pre všetky ostatné látky.

Všetky regulácie uvedené v prílohe IX navrhnuté na revíziu sa rušia dňom nadobudnutia účinnosti príslušných revízií.

11. Zoznam prioritných látok zmienený v odsekoch 2 a 3 navrhnutý Komisiou sa po jeho prijatí Európskym parlamentom a Radou stane prílohou X k tejto smernici. Jeho revízia spomínaná v odseku 4 sa bude riadiť rovnakým postupom.

Článok 17

Stratégie prevencie a regulácie znečisťovania podzemných vôd

1. Európsky parlament a Rada prijmú príslušné opatrenia na prevenciu a reguláciu znečisťovania podzemnej vody. Tieto opatrenia budú zamerané na dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) a budú uvedené do činnosti na základe návrhov predložených Komisiou do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice v súlade s postupmi vymedzenými v zmluve.

2. Pri navrhovaní opatrení zohľadní Komisia analýzu uskutočnenú podľa článku 5 a prílohy II. Ak budú k dispozícii údaje, tieto opatrenia budú navrhnuté skôr a budú zahŕňať:

a) kritériá pre hodnotenie dobrého chemického stavu podzemnej vody v súlade s prílohou II.2.2 a prílohou V 2.3.2 a 2.4.5;

b) kritériá pre identifikáciu významných a trvalo vzostupných trendov a pre definovanie počiatočných bodov zvrátenia trendov, ktoré sa použijú v súlade s prílohou V 2.4.4.

3. Opatrenia vyplývajúce z uplatňovania odseku 1 budú zahrnuté do programov opatrení požadovaných podľa článku 11.

4. Ak nebudú prijaté kritériá podľa odseku 2 na úrovni spoločenstva, členské štáty zavedú vhodné kritériá najneskôr do piatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

5. Ak nebudú prijaté kritériá podľa odseku 4 na národnej úrovni, bude sa za počiatočný bod zvrátenia trendu považovať maximum zo 75 % úrovne normy kvality ustanovených platnou právnou úpravou spoločenstva pre podzemné vody.

Článok 18

Správa Komisie

1. Komisia uverejní správu o vykonávaní tejto smernice najneskôr do 12 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice a následne každých šesť rokov a postúpi ju Európskemu parlamentu a Rade.

2. Správa bude obsahovať:

a) preskúmanie pokroku vo vykonávaní tejto smernice;

b) zhodnotenie stavu povrchovej vody a podzemnej vody v spoločenstve vypracované v spolupráci s Európskou agentúrou pre životné prostredie;

c) prehľad plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia predložených v súlade s článkom 15, vrátane návrhov na zlepšenie budúcich plánov;

d) súhrn odoziev na každú správu alebo odporúčanie predložené Komisii členskými štátmi v zmysle článku 12;

e) súhrn všetkých návrhov, regulačných opatrení a stratégií vypracovaných podľa článku 16;

f) súhrn odoziev na pripomienky Európskeho parlamentu a Rady k predchádzajúcim správam o vykonávaní.

3. Komisia taktiež uverejní správu o pokroku vo vykonávaní založenú na súhrnných správach členských štátov predkladaných podľa článku 15 ods. 2 a predloží ju Európskemu parlamentu a členským štátom najneskôr do dvoch rokov od dátumov uvedených v článku 5 a 8.

4. V priebehu troch rokov od vydania každej správy podľa odseku 1 uverejní Komisia priebežnú správu opisujúcu pokrok vo vykonávaní na základe priebežných správ členských štátov podľa článku 15 ods. 3 Túto predloží Európskemu parlamentu a Rade.

5. V súlade s cyklom podávania správ, zvolá Komisia podľa potreby konferenciu zainteresovaných strán jednotlivých členských štátov o vodnej politike spoločenstva, zameranú na pripomienkovanie správ Komisie o vykonávaní a výmenu skúseností.

Medzi účastníkmi by mali byť zástupcovia príslušných orgánov, Európskeho parlamentu, mimovládnych organizácií, sociálnych a hospodárskych partnerov, spotrebiteľských orgánov, akademických a iných odborníkov.

Článok 19

Plány na budúce opatrenia spoločenstva

1. Komisia predloží raz ročne výboru uvedenému v článku 21 s cieľom informácie predbežný plán opatrení majúcich dopad na právnu úpravu týkajúcu sa vôd, ktoré plánuje navrhnúť v blízkej budúcnosti vrátane akýchkoľvek opatrení vyplývajúcich z návrhov, regulačných opatrení a stratégií vyvíjaných podľa článku 16. Prvú takúto prezentáciu urobí Komisia najneskôr do dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Komisia prehodnotí túto smernicu najneskôr do 19 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti a navrhne všetky potrebné zmeny.

Článok 20

Technické úpravy smernice

1. Prílohy I, III a časť 1.3.6 prílohy V môžu byť prispôsobené vedecko-technickému pokroku v súlade s postupmi vymedzenými v článku 21, so zreteľom na obdobia prehodnocovania a aktualizácie plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa článku 13. V prípade potreby môže Komisia prijať usmernenia pre vykonávanie Príloh II a V v súlade s postupmi vymedzenými v článku 21.

2. Na účely prenosu a spracovania údajov, vrátane štatistických a kartografických dát, sa môžu pre účely odseku 1 ustanoviť technické formáty v súlade s postupmi vymedzenými v článku 21.

Článok 21

Riadiaci výbor

1. Komisii pomáha výbor (ďalej len "výbor")

2. V prípade odkazu na tento článok, budú uplatňované články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES s ohľadom na ustanovenia článku 8 toho istého rozhodnutia.

Obdobie uvedené v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 22

Zrušenia a prechodné ustanovenia

1. S účinnosťou 7 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice sa ruší nasledovné:

- Smernica 75/440/EHS zo 16. júna 1975 týkajúca sa požadovanej kvality povrchových vôd určených na odber pitnej vody v členských štátoch [25],

- Rozhodnutie Rady 77/795/EHS z 12. decembra 1977, ktorým sa ustanovuje spoločný postup pre výmenu informácií o kvalite sladkých povrchových vôd v spoločenstve [26],

- Smernica Rady 79/869/EHS z 9. októbra 1979 o metódach merania a frekvencii odoberania vzoriek a analýzy povrchových vôd určených na odber pitnej vody v členských štátoch [27].

2. S účinnosťou 13 rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice sa ruší nasledovné:

- Smernica Rady 78/659/EHS z 18. júla 1978 o kvalite sladkých vôd, ktoré potrebujú ochranu alebo zlepšenie, aby sa podporil život rýb [28],

- Smernica Rady 79/923/EHS z 30. októbra 1979 o kvalite vôd mäkkýšov [29],

- Smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami,

- Smernica 76/464/EHS, s výnimkou článku 6, ktorý bude zrušený k termínu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3. Pre smernicu 76/464/EHS budú platiť nasledujúce prechodné ustanovenia:

a) zoznam prioritných látok prijatých podľa článku 16 tejto smernice nahradí zoznam látok považovaných za prioritné v oznámení Komisie z 22. júna 1982 postúpenom Rade;

b) na účely článku 7 smernice 76/464/EHS môžu členské štáty uplatniť princípy na identifikáciu problémov znečistenia a látok, ktoré ich zapríčiňujú, zavádzanie noriem kvality a prijímanie opatrení, ktoré sú uvedené v tejto smernici.

4. Environmentálne ciele uvedené v článku 4 a environmentálne normy kvality ustanovené v prílohe IX a následne podľa článku 16 ods. 7 a členskými štátmi podľa prílohy V pre látky, ktoré sa nenachádzajú v zozname prioritných látok podľa článku 16 ods. 8 pokiaľ sa jedná o prioritné látky, pre ktoré zatiaľ neboli stanovené normy spoločenstva, sa budú považovať za environmentálne normy kvality na účely bodu 7 článku 2 a článku 10 smernice 96/61/ES.

5. Ak látka uvedená v zozname prioritných látok prijatom podľa článku 16 nie je zahrnutá v prílohe VIII k tejto smernici alebo v prílohe III k smernici č. 96/61/ES, tieto prílohy sa doplnia o danú látku.

6. Environmentálne ciele útvarov povrchových vôd stanovené v prvom pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia vyžadovaného touto smernicou budú uplatňovať normy kvality aspoň tak prísne ako sú normy požadované na vykonávanie smernice 76/464/EHS.

Článok 23

Sankcie

Členské štáty stanovia sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v zmysle tejto smernice. Takto ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 24

Vykonávanie

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr 22. decembra 2003. Bezodkladne o tom budú informovať Komisiu.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo ich bude sprevádzať takýto odkaz pri príležitosti ich úradného uverejnenia. Metodiku týchto odkazov ustanovia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie základných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou. Komisia o tom bude informovať ostatné členské štáty.

Článok 25

Účinnosť

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom zverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 26

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu 23. októbra 2000

Za Európsky parlament

predseda

N. Fontaine

Za Radu

predseda

J. Glavany

[1] Ú. v. ES C 184, 17.6.1997, s. 20,Ú. v. ES C 16, 20.1.1998, s. 14, aÚ. v. ES C 108, 7.4.1998, s. 94

[2] Ú. v. ES C 355, 21.11.1997, s. 83.

[3] Ú. v. ES C 180, 11.6.1998, s. 38.

[4] Stanovisko Európskeho parlamentu z 11. februára 1999 (Ú. v. ES C 150, 28.5.1999, s. 419), potvrdené 16. septembra 1999 a spoločná pozícia Rady z 22. októbra 1999 (Ú. v. ES C 343, 30.11.1999, s. 1). Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2000 a rozhodnutie Rady zo 14. septembra 2000.

[5] Ú. v. ES C 209, 9.8.1988, s. 3.

[6] Ú. v. ES C 59, 6.3.1992, s. 2.

[7] Ú. v. ES C 49, 28.2.1995, s. 1.

[8] Ú. v. ES L 20, 26.1.1980, s. 43. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

[9] Ú. v. ES C 355, 25.11.1996, s. 1.

[10] Ú. v. ES C 281, 26.9.1996, s. 3.

[11] Ú. v. ES L 73, 16.3.1994, s. 19.

[12] Ú. v. ES L 104, 3.4.1998, s. 1.

[13] Ú. v. ES L 240, 19.9.1977, s. 1.

[14] Ú. v. ES L 67, 12.3.1983, s. 1.

[15] Ú. v. ES L 186, 5.8.1995, s. 42.

[16] Ú. v. ES L 229, 30.8.1980, s. 11. Smernica zmenená a doplnená smernicou 98/83/ES (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

[17] Ú. v. ES C 184, 17.7.1999, s. 23.

[18] Ú. v. ES L 129, 18.5.1976, s. 23. Smernica naposledy zmenená doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

[19] Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26.

[20] Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. Smernica zmenená a doplnená smernicou Komisie č. 98/15/ES (Ú. v. ES L 67, 7.3.1998, s. 29).

[21] Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1.

[22] Ú. v. ES L 84, 5.4.1993, s. 1.

[23] Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 98/47/ES (Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 50).

[24] Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1.

[25] Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 26. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS.

[26] Ú. v. ES L 334, 24.12.1977, s. 29. Rozhodnutie zmenené a doplnené aktom o pristúpení z r. 1994.

[27] Ú. v. ES L 271, 29.10.1979, s. 44. Smernica zmenená a doplnená aktom o pristúpení z r. 1994.

[28] Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 1. Smernica zmenená a doplnená aktom o pristúpení z r. 1994.

[29] Ú. v. ES L 281, 10.11.1979, s. 47. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

INFORMÁCIE POŽADOVANÉ PRE VYTVORENIE ZOZNAMU PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV

Členské štáty poskytnú podľa článku 3 ods. 8 nasledujúce informácie o všetkých príslušných orgánoch každého svojho správneho územia povodia, ako aj časti každého správneho územia medzinárodného povodia ležiaceho na ich území.

i) Názov a adresa príslušného orgánu – úradný názov a adresa orgánu ustanoveného podľa článku 3 ods. 2.

ii) Geografická charakteristika správneho územia povodia – mená hlavných riek v správnom území povodia s presným popisom hraníc správneho územia povodia. Tieto informácie majú byť v čo najväčšej miere dostupné pre zavedenie do geografického informačného systému (GIS) a/alebo geografického informačného systému Komisie (GISCO).

iii) Právny štatút príslušného orgánu – popis právneho štatútu príslušného orgánu a v relevantných prípadoch súhrn alebo kópia jeho stanov, zakladajúcej listiny alebo zodpovedajúceho právneho dokumentu.

iv) Oblasť pôsobnosti – popis právnej a administratívnej pôsobnosti každého príslušného orgánu a jeho úlohy v každom správnom území povodia.

v) Členstvo – ak príslušný orgán vykonáva funkciu koordinačného orgánu iných príslušných orgánov, vyžaduje sa zoznam týchto orgánov spolu so súhrnom inštitucionálnych vzťahov ustanovených na zabezpečenie koordinácie.

vi) Medzinárodné vzťahy – ak správne územie povodia zaberá územie viac ako jedného členského štátu alebo zahŕňa územie nečlenských štátov, vyžaduje sa súhrn inštitucionálnych vzťahov ustanovených na zabezpečenie koordinácie.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

1. POVRCHOVÉ VODY

1.1. Charakterizovanie typov útvarov povrchovej vody

Členské štáty identifikujú polohu a hranice útvarov povrchovej vody a vypracujú úvodnú charakteristiku všetkých takýchto útvarov v súlade s nasledujúcou metodikou. Členské štáty môžu pre účely spracovania tejto úvodnej charakteristiky zoskupiť vodné útvary povrchovej vody.

i) Útvary povrchových vody budú v rámci správnych území povodia zadelené do jednej z týchto kategórií povrchovej vody – rieky, jazerá, brakické vody alebo pobrežné vody – môže sa jednať aj o umelé útvary povrchových vody alebo výrazne zmenené útvary povrchovej vody.

ii) Pre každú kategóriu povrchovej vody budú príslušné útvary povrchovej vody v rámci správneho územia povodia rozčlenené podľa typu. Tieto typy sú definované buď pomocou "systému A" alebo pomocou "systému B" ustanovených časťou 1.2.

iii) Ak sa použije systém A, útvary povrchovej vody v správnom území povodia sa najprv rozdelia podľa príslušných ekoregiónov v súlade s geografickými oblasťami ustanovenými v časti 1.2 a zobrazenými na príslušnej mape v prílohe XI. Vodné útvary v každom ekoregióne sa ďalej rozčlenia podľa typov útvarov povrchovej vody v súlade s deskriptormi uvedenými v tabuľkách pre systém A.

iv) Ak sa použije systém B, členské štáty musia dosiahnuť aspoň takú istú mieru rozčlenenia, aká by sa dosiahla pomocou systému A. Preto sa útvary povrchovej vody v správnom území povodia rozdelia na typy s použitím hodnôt povinných deskriptorov a takých voliteľných deskriptorov alebo kombinácie deskriptorov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie spoľahlivého odvodenia typovo špecifických biologických referenčných podmienok.

v) Rozčlenenie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchovej vody sa vykoná v súlade s deskriptormi pre ktorúkoľvek kategóriu povrchovej vody, ktorá sa najviac približuje príslušnému výrazne zmenenému alebo umelému vodnému útvaru.

vi) Členské štáty predložia Komisii mapu alebo mapy geografickej polohy typov (vo formáte GIS) v súlade so stupňom rozčlenenia požadovaným podľa systému A.

1.2. Ekoregióny a typy útvarov povrchovej vody

1.2.1. Rieky

Systém A

Stanovená typológia | Deskriptory |

Ekoregión | Ekoregióny zobrazené na mape A v prílohe XI |

Typ | Typológia podľa nadmorskej výšky vysoko položený: > 800 mstrednej polohy: 200 až 800 mnížinný: < 200 mTypológia podľa rozlohy založená na veľkosti plochy povodia malý: 10 až 100 km2stredný: > 100 do 1000 km2veľký: > 1000 do 10000 km2veľmi veľký: > 10000 km2Podľa geologického zloženia vápencovýkremičitýorganický |

Systém B

Alternatívna charakteristika | Fyzikálne a chemické faktory určujúce charakteristiky rieky alebo časti rieky a tým štruktúru a zloženie biologickej populácie |

Povinné faktory | Nadmorská výška zemepisná šírka zemepisná dĺžka geologická zloženie rozloha |

Voliteľné faktory | Vzdialenosť od prameňa rieky energia prúdenia (funkcia prietoku a sklonu) priemerná šírka hladiny vody priemerná hĺbka vody priemerný sklon hladiny vody forma a tvar hlavného koryta rieky kategória prietoku rieky tvar údolia transport pevných látok kyselinová neutralizačná kapacita priemerné zloženie podložia chloridy rozsah teploty vzduchu priemerná teplota vzduchu zrážky |

1.2.2. Jazerá

Systém A

Stanovená typológia | Deskriptory |

Ekoregión | Ekoregióny zobrazené na mape A v prílohe XI |

Typ | Typológia podľa nadmorskej výšky vysoko položenývysoko položený> 800 mstrednej polohy200 až 800 mnížinný< 200 mTypológia podľa hĺbky založená na priemernej hĺbke < 3 m3 až 15 m> 15 mTypológia podľa rozlohy založená na veľkosti plochy povrchu 0,5 až 1 km21 až 10 km210 až 100 km2> 100 km2Geologické zloženie vápencovýkremičitýorganický |

Systém B

Alternatívna charakteristika | Fyzikálne a chemické faktory, ktoré určujú charakteristiky jazera a teda štruktúru a zloženie biologickej populácie |

Povinné faktory | Nadmorská výška zemepisná šírka zemepisná dĺžka hĺbka geologické zloženie rozloha |

Voliteľné faktory | Priemerná hĺbka vody tvar jazera čas zdržania priemerná teplota vzduchu rozsah teploty vzduchu zmiešavacie charakteristiky (napr. jednomiktické, dvojmiktické, mnohomiktické) kyselinová neutralizačná kapacita stav živín pozadia priemerné zloženie podložia kolísanie vodnej hladiny |

1.2.3. Brakické vody

Systém A

Stanovená typológia | Deskriptory |

Ekoregión | Nasledujúce ekoregióny, podľa mapy B v prílohe XI: Baltické moreBarentsovo moreNórske moreSeverné moreSeverná časť Atlantického oceánuStredozemné more |

Typ | Založený na priemernej ročnej soľnosti < 0,5 ‰sladká voda0,5 až < 5 ‰oligohalinná5 až < 18 ‰mezohalinná18 až < 30 ‰polyhalinná30 až < 40 ‰euhalinnáZaložený na priemernom rozpätí hladín medzi prílivom a odlivom < 2 mmikroprílivové2 až 4 mmezoprílivové> 4 mmakroprílivové |

Systém B

Alternatívna charakteristika | Fyzikálne a chemické faktory, ktoré určujú charakteristiky brakickej vody a teda štruktúru a zloženie biologickej populácie |

Povinné faktory | Zemepisná šírka zemepisná dĺžka rozpätie prílivu a odlivu soľnosť |

Voliteľné faktory | Hĺbka rýchlosť prúdu vystavenie vlnobitiu čas zdržania priemerná teplota vody zmiešavacie charakteristiky zákal priemerné zloženie podložia tvar rozsah teploty vody |

1.2.4. Pobrežné vody

Systém A

Stanovená typológia | Deskriptory |

Ekoregión | Nasledujúce, podľa mapy B v prílohe XI: Baltické moreBarentsovo moreNórske moreSeverné moreSeverná časť Atlantického oceánuStredozemné more |

Typ | Založený na priemernej ročnej soľnosti < 0,5 ‰sladká voda0,5 až < 5 ‰oligohalinná5 až < 18 ‰mezohalinná18 až < 30 ‰polyhalinná30 až < 40 ‰euhalinnáZaložený na priemernej hĺbke plytké vody< 30 mstredne hlboké(30 až 200 m)hlboké> 200 m |

Systém B

Alternatívna charakterizácia | Fyzikálne a chemické faktory, ktoré určujú charakteristiky pobrežnej vody a teda štruktúru a zloženie biologickej populácie |

Povinné faktory | Zemepisná šírka zemepisná dĺžka rozpätie hladín medzi prílivom a odlivom soľnosť |

Nepovinné faktory | Rýchlosť prúdu vystavenie vlnobitiu priemerná teplota vody zmiešavacie charakteristiky zákal čas zadržania (v uzavretých zálivoch) priemerné zloženie podložia rozsah teploty vody |

1.3. Ustanovenie typovo špecifických referenčných podmienok pre typy útvarov povrchovej vody

i) Pre každý typ útvaru povrchovej vody charakterizovaného podľa časti 1.1 sa ustanovia hydromorfologické a fyzikálno-chemické podmienky špecifické pre daný typ, reprezentujúce hodnoty hydromorfologických a fyzikálno-chemických prvkov kvality špecifikovaných v bode 1.1 prílohy V pre daný typ útvaru povrchovej vody s veľmi dobrým ekologickým stavom definovaným v príslušnej tabuľke v bode 1.2 prílohy V. Pre tento typ povrchového vodného útvaru s veľmi dobrým ekologickým stavom definovaným v príslušnej tabuľke v časti 1.2 prílohy V sa ustanovia typovo špecifické biologické referenčné podmienky reprezentujúce hodnoty biologických prvkov kvality špecifikovaných v bode 1.1 prílohy V.

ii) Pri uplatňovaní postupov stanovených v tejto časti pre výrazne zmenené alebo umelé útvary povrchovej vody sa odkazy na veľmi dobrý ekologický stav budú chápať ako maximálny ekologický potenciál, ako je definovaný v tabuľke 1.2.5 prílohy V. Hodnoty pre maximálny ekologický potenciál vodného útvaru sa budú preverovať každých šesť rokov.

iii) Typovo špecifické podmienky pre účely bodov i) a ii) a typovo špecifické biologické referenčné podmienky môžu byť priestorovo založené alebo založené na modelovaní, alebo môžu byť odvodené pomocou kombinácie týchto metód. Tam, kde nie je možné použiť tieto metódy, môžu členské štáty na určenie týchto podmienok použiť odborné posúdenie. Pri definovaní veľmi dobrého ekologického stavu vo vzťahu ku koncentráciám špecifických syntetických znečisťujúcich látok sa za detekčné limity považujú tie, ktoré je možné dosiahnuť metódami dostupnými v čase, keď sa špecifické podmienky pre daný typ určujú.

iv) Pre priestorovo založené typovo špecifické biologické referenčné podmienky vytvoria členské štáty referenčnú sieť pre každý typ útvaru povrchovej vody. Sieť bude obsahovať dostatočný počet miest s veľmi dobrým stavom, aby sa zabezpečila dostatočná úroveň spoľahlivosti hodnôt pre referenčné podmienky pri danej premenlivosti hodnôt prvkov kvality zodpovedajúcich veľmi dobrému ekologickému stavu tohoto typu útvaru povrchových vôd a metódam modelovania, ktoré sa majú použiť podľa bodu v).

v) Typovo špecifické biologické referenčné podmienky založené na modelovaní môžu byť odvodené pomocou prognostických modelov alebo retrospektívnych metód. Tieto metódy budú využívať historické, paleologické a iné dostupné údaje a poskytovať dostatočnú úroveň spoľahlivosti hodnôt pre referenčné podmienky, aby sa zabezpečilo, že takto odvodené podmienky sú konzistentné a platné pre každý typ útvaru povrchovej vody.

vi) V prípade, že nie je možné určiť spoľahlivé typovo špecifické referenčné podmienky špecifické pre niektorý prvok kvality daného typu útvaru povrchovej vody kvôli vysokej miere prirodzenej premenlivosti tohoto prvku, ktorá nie je spôsobená len sezónnymi zmenami, potom sa tento prvok môže vylúčiť z hodnotenia ekologického stavu tohto typu útvaru povrchovej vody. Za takýchto okolností uvedú členské štáty v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia dôvody pre toto vylúčenie.

1.4. Identifikácia tlakov

Členské štáty budú zhromažďovať a spravovať informácie o type a veľkosti významných antropogénnych vplyvov, ktorým sú vystavené útvary povrchovej vody v každom správnom území povodia, a to najmä:

Odhad a identifikácia významného znečistenia z bodových zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe VIII, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností, okrem iného na základe informácií zhromaždených podľa:

i) článkov 15 a 17 smernice č. 91/271/EHS;

ii) článkov 19 a 15 smernice č. 96/61/ES [1];

a na účely prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia:

iii) článku 11 smernice č. 76/464/EHS; a

iv) smerníc 75/440/ES, 76/160/EHS [2], 78/659/EHS a 79/923/EHS [3].

Odhad a identifikácia významného znečistenia z difúznych zdrojov, najmä látkami uvedenými v prílohe VIII, z mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností, okrem iného, na základe informácií zhromaždených podľa:

i) článkov 3, 5 a 6 smernice č. 91/676/EHS [4];

ii) článkov 7 a 17 smernice č. 91/414/EHS;

iii) smernice č. 98/8/ES;

a na účely prvého plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia:

iv) smerníc 75/440/EHS, 76/160/EHS, 76/464/EHS, 78/659/EHS a 79/923/EHS.

Odhad a identifikácia významného odberu vody pre mestské, priemyselné, poľnohospodárske a iné použitie, vrátane sezónnej premenlivosti, celkovej ročnej potreby a strát vody v rozvodných systémoch.

Odhad a identifikácia dopadu výraznej regulácie vodného toku, vrátane prevodu vody a odvedenia vody, na celkové prietokové charakteristiky a vodnú bilanciu.

Identifikácia výrazných morfologických zmien vodných útvarov.

Odhad a identifikácia iných významných antropogénnych dosahov na stav povrchových vody.

Odhad spôsobu využívania územia, vrátane identifikácie hlavných mestských, priemyselných a poľnohospodárskych oblastí a kde je to relevantné, rybárskych oblastí a lesov.

1.5. Vyhodnotenie vplyvu

Členské štáty budú vyhodnocovať citlivosť stavu útvarov povrchovej vody na vyššie uvedené vplyvy.

Členské štáty využijú zhromaždené informácie a každú ďalšiu relevantnú informáciu, vrátane údajov z monitorovania životného prostredia, ktoré majú k dispozícii, na vypracovanie hodnotenia možnosti vzniku situácie, že útvary povrchových vôd v správnom území povodia nesplnia environmentálne ciele kvality stanovené pre ne podľa článku 4. Členské štáty môžu využiť ako pomôcku pri takomto hodnotení metódy modelovania.

Pre útvary identifikované ako rizikové s ohľadom na možnosť nesplnenia cieľov kvality životného prostredia sa v relevantných prípadoch vykoná dopĺňajúca charakterizácia na optimalizáciu návrhu programov monitorovania požadovaných podľa článku 8 aj programov opatrení požadovaných podľa článku 11.

2. PODZEMNÉ VODY

2.1. Úvodný popis

Členské štáty vykonajú úvodný popis všetkých útvarov podzemnej vody na zhodnotenie ich využívania a miery rizika, že nesplnia ciele, ktoré sú pre útvary podzemných vody stanovené v článku 4. Na účely tejto úvodnej charakterizácie môžu členské štáty útvary podzemnej vody zoskupovať. Tieto analýzy môžu využívať existujúce hydrologické, geologické, pedologické údaje, údaje o využívaní územia, vypúšťaniach, odberoch a iné, ale musia stanoviť:

- polohu a hranice útvaru alebo útvarov podzemnej vody,

- vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary podzemnej vody vystavené, vrátane:

- plošných zdrojov znečistenia,

- bodových zdrojov znečistenia,

- odberov vody,

- umelého dopĺňania,

- všeobecný charakter nadložných vrstiev lokality povodia, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný,

- tie útvary podzemnej vody, od ktorých sú priamo závislé ekosystémy povrchovej vody alebo suchozemské ekosystémy.

2.2. Ďalší popis

Po úvodnom popise členské štáty uskutočnia ďalší popis tých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové s cieľom realizovať presnejšie vyhodnotenie významu príslušného rizika a identifikovať všetky opatrenia potrebné podľa článku 11. Preto bude táto charakteristika zahŕňať príslušné informácie o vplyve ľudskej činnosti a podľa potreby príslušné informácie o:

- geologických charakteristikách útvaru podzemnej vody vrátane rozsahu a typu geologických jednotiek,

- hydrogeologických charakteristikách útvaru podzemnej vody, vrátane hydraulickej vodivosti, pórovitosti a napätosti,

- charakteristikách povrchových depozitov a pôd v povodí, z ktorého je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane hrúbky, pórovitosti, hydraulickej vodivosti a absorpčných vlastností depozitov a pôd,

- stratifikačných charakteristikách podzemnej vody v rámci daného útvaru podzemnej vody,

- súpise pridružených povrchových systémov, vrátane suchozemských ekosystémov a útvarov povrchovej vody, s ktorými je útvar podzemnej vody dynamicky spojený,

- odhadoch smerov a rýchlostí výmeny vody medzi útvarom podzemnej vody a súvisiacimi povrchovými systémami,

- dostatočných údajov na výpočet dlhodobej priemernej ročnej rýchlosti celkového dopĺňania,

- charakteristike chemického zloženia podzemnej vody, vrátane špecifikácie príspevkov antropogénnej činnosti. Členské štáty môžu použiť typológie pre charakterizovanie podzemnej vody, keď stanovujú úrovne prírodného pozadia pre tieto útvary podzemnej vody.

2.3. Prehľad vplyvu antropogénnej činnosti na podzemné vody

Pre tie útvary podzemnej vody, ktoré križuje hranica medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi alebo sú identifikované na základe úvodného popisu vykonaného podľa odseku 2.1 ako rizikové vzhľadom na možnosť nesplnenia cieľov stanovených pre každý útvar podľa článku 4, sa budú tam, kde je to relevantné, pre každý útvar podzemnej vody zhromažďovať a spravovať nasledujúce informácie:

a) poloha miest v útvare podzemnej vody používanej na odber vody, s výnimkou:

- miest pre odber vody poskytujúcich menej ako priemerne 10 m3 za deň, alebo

- miest pre odber vody určenej na pitné účely poskytujúcich menej ako priemerne 10 m3 za deň alebo slúžiacich pre menej ako 50 osôb,

b) priemerné ročné množstvá odberov z takýchto miest,

c) chemické zloženie vody odoberanej z útvaru podzemnej vody,

d) poloha miest v útvare podzemnej vody, do ktorých je voda priamo vypúšťaná,

e) množstvo vypúšťania v takýchto miestach,

f) chemické zloženie vypúšťaní do útvaru podzemnej vody a

g) využívanie územia v povodí alebo povodiach, z ktorých je útvar podzemnej vody dopĺňaný, vrátane vstupov znečisťujúcich látok a antropogénnych zmien charakteristík dopĺňania, ako napríklad odklonenie odtoku dažďovej vody a povrchového odtoku spôsobeného závlahami, umelým dopĺňaním, prehradením alebo odvodňovaním.

2.4. Prehľad vplyvu zmien úrovne hladiny podzemnej vody

Členské štáty tiež určia tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba stanoviť podľa článku 4 nižšie ciele vrátane zváženia vplyvov stavu útvaru na:

i) povrchové vody a súvisiace suchozemské ekosystémy,

ii) reguláciu vody, ochranu proti povodniam a odvodňovanie územia,

iii) rozvoj spoločnosti.

2.5. Prehľad dopadu znečistenia na kvalitu podzemnej vody

Členské štáty určia tie útvary podzemnej vody, pre ktoré treba špecifikovať nižšie ciele podľa článku 4 ods. 5, kde v dôsledku vplyvu antropogénnej činnosti určeného podľa článku 5 ods. 1 je útvar podzemnej vody tak znečistený, že dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody je nerealizovateľné alebo neprimerane nákladné.

[1] Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. Smernica zmenená a doplnená smernicou 98/15/ES (Ú. v. ES L 67, 7.3.1998, s. 29).

[2] Ú. v. ES L 31, 5.2.1976, s. 1. Smernica zmenená a doplnená aktom o pristúpení z r. 1994.

[3] Ú. v. ES L 281, 10.11.1979, s. 47. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

[4] Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

EKONOMICKÁ ANALÝZA

Ekonomická analýza bude (so zreteľom na náklady spojené so zberom príslušných údajov) obsahovať dostatočne podrobné informácie na to, aby sa:

a) spracovali príslušné výpočty potrebné na zohľadnenie princípu návratnosti nákladov za vodohospodárske služby podľa článku 9 pri zohľadnení dlhodobých prognóz dodávky a spotreby vody v správnom území povodia a tam, kde je to potrebné:

- odhady objemu, cien a nákladov spojených s vodohospodárskymi službami, a

- odhady príslušných investícií, vrátane prognóz takýchto investícií;

b) posúdila nákladovo najefektívnejšia kombinácia opatrení týkajúcich sa využívania vody, ktoré majú byť zahrnuté do programu opatrení podľa článku 11 na základe odhadov potenciálnych nákladov na takéto opatrenia.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

CHRÁNENÉ OBLASTI

1. Register chránených oblastí vyžadovaný podľa článku 6 bude zahŕňať tieto typy chránených oblastí:

i) oblasti ustanovené pre odber vody pre ľudskú spotrebu podľa článku 7;

ii) oblasti ustanovené pre ochranu hospodársky významných vodných druhov;

iii) vodné útvary ustanovené ako rekreačné vody, vrátane oblastí ustanovených ako vody na kúpanie podľa smernice 76/160/EHS;

iv) oblasti citlivé na živiny, vrátane oblastí ustanovených ako citlivé podľa smernice 91/676/EHS a oblasti ustanovené ako citlivé oblasti podľa smernice 91/271/EHS; a

v) oblasti ustanovené na ochranu biotopov druhov, kde je udržiavanie alebo zlepšovanie stavu vody dôležitým faktorom pri ich ochrane, vrátane príslušných miest Natura 2000 ustanovených podľa smernice 92/43/EHS [1] a smernice 79/409/EHS [2].

2. Súhrn informácií v registri požadovanom ako súčasť plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia bude zahŕňať mapy znázorňujúce umiestnenie každej chránenej oblasti a popis právnych predpisov spoločenstva, vnútroštátnych alebo miestnych právnych predpisov, podľa ktorých boli tieto oblasti ustanovené.

[1] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica zmenená a doplnená smernicou 97/62/ES (Ú. v. ES L 305, 8.11.1997, s. 42).

[2] Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. Smernica zmenená a doplnená smernicou 97/49/ES (Ú. v. ES L 223, 13.8.1997, s. 9).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

1.

1.1.

1.1.1.

1.1.2.

1.1.3.

1.1.4.

1.1.5.

1.2.

1.2.1.

1.2.2.

1.2.3.

1.2.4.

1.2.5.

1.2.6.

1.3.

1.3.1.

1.3.2.

1.3.3.

1.3.4.

1.3.5.

1.3.6.

1.4.

1.4.1.

1.4.2.

1.4.3.

2.

2.1.

2.1.1.

2.1.2.

2.2.

2.2.1.

2.2.2.

2.2.3.

2.2.4.

2.3.

2.3.1.

2.3.2.

2.4.

2.4.1.

2.4.2.

2.4.3.

2.4.4.

2.4.5.

2.5.

1. STAV POVRCHOVEJ VODY

1.1. Prvky kvality klasifikácie ekologického stavu

1.1.1. Rieky

Biologické prvky

Zloženie a početnosť vodnej flóry

Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

Zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim

veľkosť a dynamika toku vody

spojenie s útvarmi podzemnej vody

Priechodnosť riek

Morfologické podmienky

premenlivosť hĺbky a šírky koryta rieky

štruktúra a substrát koryta rieky

štruktúra príbrežného pásma

Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Všeobecne

Teplotné podmienky

Kyslíkové pomery

Soľnosť

Acidobázický stav

Živinové podmienky

Špecifické znečisťujúce látky

Znečistenie všetkými prioritnými látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované

Znečistenie inými látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách

1.1.2. Jazerá

Biologické prvky

Zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu

Zloženie a početnosť inej vodnej flóry

Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

Zloženie, početnosť a veková štruktúra rybej fauny

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Hydrologický režim

veľkosť a dynamika toku vody

doba zdržania vody

spojenie s útvarmi podzemných vôd

Morfologické podmienky

premenlivosť hĺbky jazera

množstvo, štruktúra a substrát dna jazera

štruktúra brehu jazera

Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Všeobecne

Priehľadnosť vody

Teplotné podmienky

Kyslíkové pomery

Soľnosť

Acidobázický stav

Živinové podmienky

Špecifické znečisťujúce látky

Znečistenie všetkými prioritnými látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované

Znečistenie inými látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách

1.1.3. Brakické vody

Biologické prvky

Zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu

Zloženie a početnosť inej vodnej flóry

Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

Zloženie, početnosť a veková štruktúra fauny rýb

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Morfologické podmienky

premenlivosť hĺbky

množstvo, štruktúra a substrát dna

štruktúra prílivového pásma

Prílivový a odlivový režim

prúdenie sladkej vody

expozícia vlnám

Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Všeobecne

Priehľadnosť vody

Teplotné pomery

Kyslíkové pomery

Soľnosť

Živinové podmienky

Špecifické znečisťujúce látky

Znečistenie všetkými prioritnými látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované.

Znečistenie inými látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách.

1.1.4. Pobrežné vody

Biologické prvky

Zloženie, početnosť a biomasa fytoplanktónu

Zloženie a početnosť inej vodnej flóry

Zloženie a početnosť fauny bentických bezstavovcov

Hydromorfologické prvky podporujúce biologické prvky

Morfologické podmienky

premenlivosť hĺbky

štruktúra a substrát dna pobrežia

štruktúra prílivového pásma

Prílivový a odlivový režim

smer prevládajúcich prúdov

expozícia vlnám

Chemické a fyzikálno-chemické prvky podporujúce biologické prvky

Všeobecne

Priehľadnosť vody

Teplotné podmienky

Kyslíkové pomery

Soľnosť

Živinové podmienky

Špecifické znečisťujúce látky

Znečistenie všetkými prioritnými látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované

Znečistenie inými látkami, ktorých vypúšťanie do vodného útvaru bolo identifikované vo významných množstvách

1.1.5. Umelé a výrazne zmenené útvary povrchovej vody

Prvky kvality využiteľné pre umelé a výrazne zmenené útvary povrchovej vody budú tie, ktoré sú použiteľné pre tú zo štyroch kategórií prírodných povrchových vôd, ktorá sa najviac podobá na príslušný výrazne zmenený alebo umelý vodný útvar.

1.2. Normatívne definície klasifikácií ekologického stavu

Tabuľka 1.2. Všeobecná definícia pre rieky, jazerá, brakické vody a pobrežné vody

V nasledujúcom texte je uvedená všeobecná definícia ekologickej kvality. Pre účely klasifikácie sú hodnoty pre prvky kvality ekologického stavu pre každú kategóriu povrchovej vody uvedené v nasledujúcich tabuľkách 1.2.1 až 1.2.4.

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Všeobecné | Nevyskytujú sa žiadne alebo iba veľmi malé antropogénne vyvolané odchýlky hodnôt fyzikálno-chemických a hydromorfologických prvkov kvality hodnoteného typu útvaru povrchovej vody v porovnaní s týmto typom existujúcim v nenarušených podmienkach. Hodnoty biologických prvkov kvality útvaru povrchovej vody zodpovedajú hodnotám, ktoré sú bežné pre tento typ útvaru v nenarušených podmienkach a nevykazujú žiadne alebo iba veľmi malé znaky narušenia. Toto sú podmienky a spoločenstvá špecifické pre daný typ útvaru. | Hodnoty biologických prvkov kvality pre daný typ telesa útvaru povrchových vôd vykazujú slabé narušenie v dôsledku ľudskej činnosti, ale iba mierne sa odlišujú od hodnôt bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach. | Hodnoty prvkov biologickej kvality pre daný typ útvaru povrchových vôd sa v strednej miere odlišujú od hodnôt bežných pre daný typ útvaru povrchových vôd v nenarušených podmienkach. Hodnoty ukazujú znaky narušenia strednej triedy v dôsledku ľudskej činnosti a sú podstatne viac narušené ako hodnoty pre útvar v dobrom stave. |

Vody dosahujúce horší ako priemerný stav budú klasifikované ako vody v zlom alebo veľmi zlom stave.

Vody, ktoré vykazujú znaky veľkých zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody a v ktorých sa príslušné biologické spoločenstvá podstatne líšia od spoločenstiev bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, budú klasifikované ako vody v zlom stave.

Vody, ktoré vykazujú znaky vážnych zmien hodnôt biologických prvkov kvality pre daný typ útvaru povrchovej vody a v ktorých chýbajú veľké časti príslušných biologických spoločenstiev bežných pre daný typ útvaru povrchovej vody v nenarušených podmienkach, budú klasifikované ako vody vo veľmi zlom stave.

1.2. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu riek

Biologické prvky kvality

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Fytoplanktón | Taxonomické zloženie fytoplanktónu úplne alebo takmer úplne zodpovedá zloženiu v nenarušených podmienkach. Priemerná početnosť fytoplanktónu je plne v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru a výrazne nemení podmienky priehľadnosti vody špecifické pre daný typ útvaru. Frekvencia a intenzita výskytu kvitnutia planktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ. | Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov planktónu v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ. Takéto zmeny neindikujú žiaden zrýchlený rast rias, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare ani fyzikálno-chemickej kvality vody alebo sedimentov. Môže dôjsť k slabému zvýšeniu frekvencie a intenzity kvitnutia planktónu, špecifického pre daný typ útvaru . | Zloženie taxónov planktónu sa odlišuje v strednej miere od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru. Zastúpenie je stredne narušené a môže spôsobiť nežiadúce významné narušenie hodnôt iných biologických a fyzikálno-chemických ukazovateľov kvality. Môže dôjsť k stredne veľkému zvýšeniu frekvencie a intenzity kvitnutia planktónu. Počas letných mesiacov môže dôjsť k trvalému výskytu vodného kvetu. |

Makrofyty a fytobentos | Taxonomické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá zloženiu v nenarušeným podmienkam. Nevyskytujú sa žiadne merateľné zmeny v priemernej početnosti makrofytov a fytobentosu. | Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov makrofytov a fytobentosu v porovnaní so zložením špecifickým pre daný typ. Takéto zmeny nenaznačujú žiaden zrýchlený rast fytobentosu alebo vyšších rastlín, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare ani fyzikálno-chemickej kvality vody alebo sedimentov. Spoločenstvo fytobentosu nie je nepriaznivo ovplyvnené bakteriálnymi zhlukmi a povlakmi, vyskytujúcimi sa vo vode v dôsledku antropogénnej činnosti. | Zloženie taxónov makrofytov a fytobentosu sa stredne odlišuje od spoločenstva špecifického pre daný typ a je podstatne viac narušené ako pri dobrom stave. Sú zjavné stredne veľké zmeny v priemernom zastúpení makrofytov a fytobentosu. Fytobentos môže byť narušený a v niektorých oblastiach nahradený bakteriálnymi zhlukmi a povlakmi vyskytujúcimi sa vo vode v dôsledku antropogénnej činnosti. |

Bentické bezstavovce | Taxonomické zloženie a početnosť úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. Pomer taxónov citlivých na narušenie k necitlivým taxónom nepreukazuje žiadne odlišnosti od hodnôt v nenarušených podmienkach. Úroveň rozmanitosti taxónov bezstavovcov nevykazuje znaky odchýlok od hodnôt v nenarušených podmienkach. | Vyskytujú sa malé odchýlky v zložení a početnosti taxónov bezstavovcov v porovnaní s spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Pomer taxónov citlivých na narušenie k taxónom necitlivých na narušenie vykazuje malú odchýlku od hodnôt špecifických pre daný typ útvaru. Diverzita taxónov bezstavovcov ukazuje malé znaky odchýlok od hodnôt špecifických pre daný typ. | Zloženie a početnosť taxónov bezstavovcov sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru. Chýbajú hlavné taxonomické skupiny spoločenstva špecifického pre daný typ útvaru. Pomer taxónov citlivých na narušenie k taxónom necitlivým na narušenie a úroveň rozmanitosti sú podstatne nižšie ako je úroveň špecifická pre daný typ útvaru a výrazne nižšie ako je úroveň pre dobrý stav. |

Fauna rýb | Druhové zloženie a početnosť úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. Prítomné sú všetky druhy citlivé na narušenie, špecifické pre daný typ útvaru. Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje slabé znaky narušenia v dôsledku antropogénnej činnosti a nenaznačuje ohrozenie reprodukcie alebo vývoja žiadneho konkrétneho druhu. | Vyskytujú sa malé zmeny v druhovom zložení a početnosti v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru, ktoré sa dajú pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické a hydromorfologické prvky kvality. Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje znaky narušenia, ktoré sa dajú pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality a v niektorých prípadoch svedčí o takých poruchách reprodukcie alebo vývoja konkrétnych druhov, že niektoré vekové skupiny môžu chýbať. | Zloženie a početnosť druhov rýb sa v strednej miere líši od populácie rýb špecifickej pre daný typ útvaru, čo možno pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologicképrvky kvality. Veková štruktúra populácie rýb ukazuje také silné znaky narušenia v dôsledku antropogénnej činnosti, že menšia časť druhov špecifických pre daný typ útvaru chýba alebo má veľmi nízke zastúpenie. |

Hydromorfologické prvky kvality

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Hydrologický režim | Veľkosť a dynamika toku vody a s ním súvisiace väzby s podzemnými vodami úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Priechodnosťrieky | Priechodnosť rieky nie je narušená antropogénnou činnosťou a umožňuje nenarušenú migráciu vodných organizmov a transport sedimentov. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Morfologické podmienky | Usporiadanie riečneho koryta, premenlivosť šírky a hĺbky, rýchlosti toku, substrátové podmienky a štruktúra aj podmienky pobrežných pásiem úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Fyzikálno-chemické kvalitatívne prvky [1]

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Všeobecné podmienky | Hodnoty fyzikálno-chemických prvkov úplne alebo takmer úplne zodpovedajú hodnotám v nenarušených podmienkach. Koncentrácie živín sú v rozsahu, ktorý je bežný pre nenarušené podmienky. Stupeň solnosti, hodnota pH, kyslíková bilancia, kyselinová neutralizačná kapacita a teplota nevykazujú znaky antropogénneho narušenia a sú v rozsahu, ktorý je bežný pre nenarušené podmienky. | Teplota, kyslíková bilancia, pH, kyselinová neutralizačná kapacita a soľnosť neprekračujú rozsah stanovený tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému špecifického pre daný typ útvaru a dosiahli sa vyššie uvedené hodnoty biologických prvkov kvality. Koncentrácie živín nepresahujú hodnoty stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému špecifického pre daný typ útvaru a dosiahli sa vyššie uvedené hodnoty biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Špecifické syntetické znečisťujúce látky | Koncentrácie sú blízke nule a aspoň pod medzou detekcie pomocou bežne používaných najvyvinutejších analytických metód. | Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6., bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES. (< EQS). | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Špecifické nesyntetické znečisťujúce látky | Koncentrácie sú v rozsahu, ktorý je bežný pre nenarušené podmienky (pozaďové hodnoty prírodného prostredia = bgl). | Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6. [2], bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES. (< EQS) | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

1.2.2. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu jazier

Biologické prvky kvality

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Fytoplanktón | Taxonomické zloženie a početnosť fytoplanktónu úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. Priemerné množstvo biomasy fytoplanktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami, ktoré sú špecifické pre daný typ útvaru a výrazne nemení priehľadnosť vody, špecifickú pre daný typ. Frekvencia a intenzita kvitnutia planktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru. | Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti planktónových taxónov v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny neindikujú žiaden zrýchlený rast rias, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare ani fyzikálno-chemickej kvality vody alebo sedimentu. Môže nastať malé zvýšenie frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu špecifického pre daný typ útvaru vody. | Zloženie a početnosť planktónových taxónov sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru. Biomasa je stredne narušená a môže vyvolať výrazne nežiadúce narušenie hodnôt iných biologických vlastností vody a sedimentov. Môže nastať stredné zvýšenie frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu. Počas letných mesiacov môže dôjsť k trvalému výskytu vodných kvetov. |

Makrofyty a fytobentos | Taxonomické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. Priemerná početnosť makrofytov a fytobentosu nevykazuje žiadne merateľné zmeny. | Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov makrofytov a fytobentosu v porovnaní s spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny nenaznačujú žiaden zrýchlený rast fytobentosu alebo vyšších foriem rastlín , ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare alebo fyzikálno-chemickej kvality vody. Fytobentos nie je nepriaznivo ovplyvnený bakteriálnymi zhlukmi a povlakmi vyskytujúcimi sa vo vode v dôsledku antropogénnej činnosti. | Zloženie taxónov makrofytov a fytobentosu sa mierne líši od spoločenstva špecifického pre daný typ útvaru a je podstatne viac narušené ako zloženie pozorované pri dobrom stave. Sú pozorovateľné stredne veľké zmeny v priemernom zastúpení makrofytov a fytobentosu. Fytobentos môže byť ovplyvnený a v niektorých oblastiach nahradený bakteriálnymi zhlukmi a povlakmi vyskytujúcimi sa vo vode v dôsledku antropogénnej činnosti. |

Bentické bezstavovce | Taxonomické zloženie a početnosť úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. Pomer taxónov citlivých na narušenie k necitlivým taxónom nevykazuje žiadne znaky odchýlok od nenarušeného stavu. Úroveň rozmanitosti taxónov bezstavovcov nevykazuje žiadne známky odchýlok od nenarušeného stavu. | Vyskytujú sa malé odchýlky v zložení a početnosti taxónov bezstavovcov v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Pomer taxónov citlivých na narušenie k necitlivým taxónom vykazuje malé odchýlky od hodnôt špecifických pre daný typ útvaru. Úroveň rozmanitosti taxónov bezstavovcov vykazuje malé známky odchýlok od hodnôt špecifických pre daný typ útvaru. | Zloženie a zastúpenie taxónov bezstavovcov sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru. Chýbajú hlavné taxonomické skupiny spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru. Pomer taxónov citlivých na narušenie k necitlivým taxónom a úroveň rozmanitosti majú podstatne nižšie hodnoty ako sú hodnoty špecifické pre daný typ a významne nižšie ako je úroveň pre dobrý stav. |

Fauna rýb | Druhové zloženie a početnosť úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. Prítomné sú všetky druhy citlivé na narušenie, ktoré sú špecifické pre daný typ útvaru. Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje len malé znaky antropogénne vyvolaného narušenia a neindikuje poruchy reprodukcie alebo vývoja žiadneho konkrétneho druhu. | Vyskytujú sa malé odchýlky od druhového zloženia a početnosti v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru, ktoré by sa mohli prisúdiť antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické a hydromorfologické prvky kvality. Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje znaky narušenia, ktoré sa dajú pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality a v niektorých prípadoch naznačuje ohrozenie reprodukcie alebo vývoja konkrétnych druhov do takej miery, že niektoré vekové skupiny môžu chýbať. | Zloženie a početnosť druhov rýb sa v strednej miere líši od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru, čo sa dá pripísať antropogénnych vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality. Veková štruktúra spoločenstiev rýb vykazuje silné znaky narušenia, ktoré sa dajú pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické a hydromorfologické prvky kvality a to do takej miery, že stredne veľký podiel druhov špecifických pre daný typ útvaru chýba alebo má veľmi nízke zastúpenie. |

Hydromorfologické prvky kvality

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Hydrologický režim | Veľkosť a dynamika toku, výška hladiny, doba zdržania a s nimi súvisiace väzby s podzemnými vodami úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Morfologické podmienky | Premenlivosť hĺbky jazera, množstvo a štruktúra substrátu a štruktúra a stav pobrežného pásma jazera úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Fyzikálno-chemické prvky kvality [3]

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Všeobecné podmienky | Hodnoty fyzikálno-chemických prvkov úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam. Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom pre nenarušené podmienky. Stupeň zasolenia, hodnota pH, kyslíková bilancia, kyselinová neutralizačná kapacita , priehľadnosť vody a teplota nevykazujú znaky narušenia v dôsledku antropogénneho vplyvu a sú v rozsahu bežnom pre nenarušené podmienky. | Teplota, kyslíková bilancia, pH, kyselinová neutralizačná kapacita a soľnosť nepresahujú rozsah stanovený tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému špecifického pre daný typ útvaru a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Koncentrácie živín nepresahujú hodnoty stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému špecifického pre daný typ útvaru a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Špecifické syntetické znečisťujúce látky | Koncentrácie sú blízke nule alebo aspoň pod medzou detekcie pomocou všeobecne používaných najvyspelejších analytických metód. | Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6., bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EC a smernice 98/8/ES. (< EQS) | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Špecifické nesyntetické znečisťujúce látky | Koncentrácie sú v rozsahu obvyklom pre nenarušené podmienky (pozaďové hodnoty prírodného prostredia = bgl) | Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6. [4], bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EC a smernice 98/8/ES. (< EQS) | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

1.2.3. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu brakických vôd

Biologické kvalitatívne prvky

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Fytoplanktón | Taxonomické zloženie a početnosť fytoplanktónu úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. Priemerné zastúpenie fytoplanktónu je úplne v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru a výrazne nemení podmienky priehľadnosti vody špecifické pre daný typ útvaru. Početnosť a intenzita výskytu kvitnutia planktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru. | Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov fytoplanktónu. Vyskytujú sa malé zmeny v biomase v porovnaní so podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny neindikujú žiaden zrýchlený rast rias, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare alebo fyzikálno-chemickej kvality vody. Môže dôjsť k malému zvýšeniu frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu špecifických pre daný typ útvaru. | Zloženie a zastúpenie taxónov fytoplanktónu sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru. Biomasa je stredne narušená a môže spôsobiť významné nežiadúce narušenie podmienok iných biologických kvalitatívnych prvkov. Môže dôjsť k stredne veľkému zvýšeniu frekvencie a intenzity výskytu planktónových kvetov. Počas letných mesiacov môže dôjsť k trvalému výskytu vodných kvetov. |

Makroskopické riasy | Taxonomické zloženie makroskopických rias zodpovedá nenarušeným podmienkam. V pokrytí makroskopickými riasami nie sú žiadne pozorovateľné zmeny v dôsledku antropogénnej činnosti. | Vyskytujú sa malé zmeny v zložení a početnosti taxónov makroskopických rias v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny neindikujú žiaden zrýchlený rast fytobentosu alebo vyšších rastlín, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu biologickej rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare alebo fyzikálno-chemickej kvality vody. | Zloženie taxónov makroskopických rias sa v strednej miere odlišuje od podmienok špecifických pre daný typ útvaru a je podstatne viac narušené ako zloženie v dobrom stave. Sú pozorovateľné stredne veľké zmeny v priemernom zastúpení makroskopických rias, ktoré môžu byť také, že spôsobia nežiadúce narušenie rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare. |

Angiospermy Krytosemenné rastliny | Taxonomické zloženie úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. V zastúpení krytosemenných rastlín nie sú pozorovateľné žiadne zmeny v dôsledku antropogénnej činnosti. | Vyskytujú sa malé odchýlky v zložení a zastúpení taxónov krytosemenných rastlín v porovnaní so spoločenstvami špecifickými pre daný typ útvaru. Zastúpenie krytosemenných rastlín vykazuje malé znaky narušenia. | Zloženie taxónov krytosemenných rastlín sa v strednej miere odlišuje od spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru a je podstatne viac narušené ako zloženie v dobrom stave. Vyskytuje sa stredne veľké narušenie v početnosti taxónov krytosemenných rastlín. |

Bentické bezstavovce | Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je v rozsahu bežnom pre nenarušený stav. Prítomné sú všetky taxóny citlivé na narušenie, ktoré sú typické pre nenarušené podmienky. | Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je tesne mimo rozsahu typického pre špecifické podmienky daného typu útvaru. Prítomná je väčšina citlivých taxónov spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru. | Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je v strednej miere mimo rozsahu typického pre špecifické podmienky daného typu útvaru. Prítomné sú taxóny naznačujúce znečistenie. Chýbajú mnohé citlivé taxóny zo spoločenstiev špecifických pre daný typ útvaru. |

Fauna rýb | Druhové zloženie a početnosť zodpovedá nenarušeným podmienkam. | Početnosť druhov citlivých na narušenie vykazuje malé známky odchýlky od podmienok špecifických pre daný typ útvaru, ktoré možno pripísať antropogénnym vplyvom na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality. | Chýba stredne veľká časť druhov citlivých na narušenie špecifických pre daný typ útvaru v dôsledku antropogénnych vplyvov na fyzikálno-chemické alebo hydromorfologické prvky kvality. |

Hydromorfologické prvky kvality

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Prílivový a odlivový režim | Režim prúdenia sladkej vody úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Morfologické podmienky | Premenlivosť hĺbky, vlastnosti a stav podložia, štruktúra a stav prílivových zón úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Fyzikálno-chemické prvky kvality [5]

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Všeobecné podmienky | Fyzikálno-chemické prvky úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam. Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom pre nenarušené podmienky. Teplota, kyslíková bilancia a priehľadnosť vody nevykazujú znaky narušenia v dôsledku antropogénneho vplyvu a sú v rozsahu bežnom pre nenarušené podmienky. | Teplota, kyslíková bilancia a priehľadnosť vody nepresahujú rozsah stanovený tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému špecifického pre daný typ útvaru a dosiahli sa vyššie uvedené hodnoty biologických prvkov kvality. Koncentrácie živín nepresahujú úroveň stanovenú tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému špecifického pre daný typ útvaru a dosiahli sa vyššie uvedené hodnoty biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Špecifické syntetické znečisťujúce látky | Koncentrácie blízke nule a aspoň pod medzou detekcie pomocu všeobecne používaných najvyvinutejších analytických metód. | Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6., bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES. (< EQS) | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Špecifické nesyntetické znečisťujúce látky | Koncentrácie sú v rozsahu ktorý je bežný pre nenarušené podmienky (pozaďové hodnoty prírodného prostredia = bgl). | Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6. [6], bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES. (< EQS) | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

1.2.4. Definície veľmi dobrého, dobrého a priemerného ekologického stavu pobrežných vôd

Biologické prvky kvality

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Fytoplanktón | Zloženie a početnosť taxónov fytoplanktónu zodpovedá nenarušeným podmienkam. Priemerná biomasa fytoplanktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkam špecifickými pre daný typ útvaru a nie je taká, aby výrazne zmenila podmienky priehľadnosti špecifické pre daný typ útvaru. Frekvencia a intenzita výskytu kvitnutia planktónu je v súlade s fyzikálno-chemickými podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru. | Zloženie a početnosť taxónov fytoplanktónu vykazuje malé znaky narušenia . Vyskytujú sa malé zmeny v biomase v porovnaní s podmienkami špecifickými pre daný typ útvaru. Takéto zmeny nenaznačujú zrýchlený rast rias, ktorý by viedol k nežiadúcemu narušeniu rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare alebo kvality vody. Môže dôjsť k malému zvýšeniu frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu špecifického pre daný typ útvaru. | Zloženie a početnosť taxónov planktónu vykazuje znaky stredne veľkého narušenia. Biomasa rias je významne mimo rozsahu, ktorý odpovedá špecifickým podmienkam pre daný typ útvaru a ovplyvňuje iné biologické prvky kvality. Môže dôjsť k stredne veľkému zvýšeniu frekvencie a intenzity výskytu kvitnutia planktónu. Počas letných mesiacov môže dôjsť k trvalému výskytu vodných kvetov. |

Makroskopické riasy a krytosemenné rastliny | Prítomné sú všetky taxóny makroskopických rias a krytosemenných rastlín bežné pre nenarušené podmienky. Pokrytie makroskopickými riasami a početnosť krytosemenných rastlín zodpovedá nenarušeným podmienkam. | Prítomná je väčšina taxónov makroskopických rias a krytosemenných rastlín citlivých na narušenie, bežne sa vyskytujúca v nenarušených podmienkach. Pokrytie makroskopickými riasami a početnosť krytosemenných rastlín vykazuje malé známky narušenia. | Chýba stredne veľký počet taxónov makroskopických rias a krytosemenných rastlín citlivých na narušenie, bežne sa vyskytujúcich v nenarušených podmienkach. Pokrytie makroskopickými riasami a početnosť krytosemenných rastlín je mierne narušené a môže spôsobiť nežiadúce narušenie rovnováhy organizmov prítomných vo vodnom útvare. |

Bentické bezstavovce | Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je v rozsahu bežnom pre nenarušený stav. Prítomné sú všetky taxóny citlivé na narušenie ako v nenarušených podmienkach. | Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je tesne mimo rozsahu, bežnom pre podmienky špecifické pre daný typ útvaru. Prítomná je väčšina citlivých taxónov spoločenstiev špecifických pre daný druh útvaru. | Úroveň rozmanitosti a početnosti taxónov bezstavovcov je v strednej miere mimo rozsahu bežného pre podmienky špecifické pre daný typ útvaru. Prítomné sú taxóny indikujúce znečistenie. Chýba väčšina citlivých taxónov spoločenstiev špecifických pre daný druh útvaru. |

Hydromorfologické prvky kvality

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Prílivový a odlivový režim | Režim prítoku sladkej vody a smer a rýchlosť prevládajúceho prúdenia úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Morfologické podmienky | Premenlivosť hĺbky, štruktúra a substrát pobrežného dna, štruktúra a stav prílivových zón úplne alebo takmer úplne zodpovedá nenarušeným podmienkam. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Fyzikálno-chemické prvky kvality [7]

Prvok | Veľmi dobrý stav | Dobrý stav | Priemerný stav |

Všeobecné podmienky | Fyzikálno-chemické prvky úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam. Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom pre nenarušené podmienky. Teplota, kyslíková bilancia a priehľadnosť vody nevykazujú znaky antropogénne vyvolaného narušenia a sú v rozsahu bežnom pre nenarušené podmienky. | Teplota, kyslíkové pomery a priehľadnosť nepresahujú rozsah stanovený tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému špecifického pre daný typ útvaru a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Koncentrácie živín nepresahujú úrovne stanovené tak, aby sa zabezpečila funkcia ekosystému špecifického pre daný typ útvaru a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Špecifické syntetické znečisťujúce látky | Koncentrácie sú blízke nule a aspoň pod medzou detekcie pomocou všeobecne používaných najvyvinutejších analytických metód. | Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6., bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES. (< EQS) | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Špecifické nesyntetické znečisťujúce látky | Koncentrácie sú v rozsahu, ktorý je bežný pre nenarušené podmienky (pozaďové hodnoty prírodného prostredia = bgl). | Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6 [8], bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES. (< EQS) | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

1.2.5. Definície maximálneho, dobrého a priemerného ekologického potenciálu výrazne zmenených alebo umelých vodných útvarov

Prvok | Maximálny ekologický potenciál | Dobrý ekologický potenciál | Priemerný ekologický potenciál |

Biologické prvky kvality | Hodnoty príslušných biologických prvkov kvality čo najviac zodpovedajú hodnotám zisťovaným v najbližšie porovnateľnom type útvaru povrchovej vody vzhľadom na fyzikálne podmienky, ktoré vyplývajú z umelých alebo výrazne zmenených charakteristík vodného telesa. | Vyskytujú sa malé zmeny v hodnotách príslušných biologických prvkov kvality v porovnaní s hodnotami zodpovedajúcimi maximálnemu ekologickému potenciálu. | Existujú stredne veľké zmeny v hodnotách príslušných biologických kvalitatívnych prvkov v porovnaní s hodnotami zistenými pri maximálnom ekologickom potenciáli. Tieto hodnoty sú podstatne viac narušené ako hodnoty zistené pri dobrej kvalite. |

Hydromorfologické prvky | Hydromorfologické podmienky zodpovedajú tým, pri ktorých dopady na útvar povrchovej vody vyplývajú z umelých alebo výrazne zmenených charakteristík vodného útvaru , kde sa uplatnili všetky prakticky uskutočniteľné opatrenia zamerané na zabezpečenie čo najlepšieho priblíženia k ekologickej priechodnosti, najmä vo vzťahu k migrácii fauny a vhodnému podkladu pre kladenie ikier a rast. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Fyzikálno-chemické prvky | | | |

Všeobecné podmienky | Fyzikálno-chemické prvky úplne alebo takmer úplne zodpovedajú nenarušeným podmienkam najbližšieho porovnateľného typu telesa povrchovej vody, ktorý sa najviac podobá príslušnému umelému alebo významne modifikovanému útvaru. Koncentrácie živín sú v rozsahu bežnom pre takéto nenarušené podmienky. Hodnoty teploty, kyslíkovej bilancie a pH sú v súlade s hodnotami zisťovanými v najbližšie porovnateľných typoch útvarov povrchovej vody v nenarušených podmienkach. | Hodnoty fyzikálno-chemických prvkov sú v rozsahoch stanovených tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. Teplota a pH nepresahujú rozsahy stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov. Koncentrácie živín nepresahujú úrovne stanovené tak, aby sa zabezpečila funkčnosť a ekosystému a dosiahnutie vyššie uvedených hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov. | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Špecifické syntetické znečisťujúce látky | Koncentrácie sú blízke nule a aspoň pod hranicou detekcie pomocou všeobecne používaných najvyvinutejších analytických metód. | Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6., bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES. (< EQS) | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

Špecifické nesyntetické znečisťujúce látky | Koncentrácie sú v rozsahu, ktorý je bežný pre nenarušené podmienky útvaru povrchovej vody, ktorý sa najviac podobá príslušnému umelému alebo výrazne zmenenému útvaru (pozaďové hodnoty prírodného prostredia = bgl). | Koncentrácie nepresahujú normy stanovené v súlade s postupom popísaným v časti 1.2.6 [9], bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 91/414/EHS a smernice 98/8/ES. (< EQS) | Podmienky zodpovedajúce dosiahnutiu vyššie uvedených hodnôt biologických prvkov kvality. |

1.2.6. Postup pri stanovení noriem chemickej kvality členskými štátmi

Pri odvodzovaní environmentálnych noriem pre znečisťujúce látky uvedené v bodoch 1 až 9 Prílohy VIII na ochranu vodnej bioty budú členské štáty konať v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami. Normy možno stanoviť pre vodu, sedimenty alebo živé organizmy.

Všade, kde je to možné, sa získajú údaje o akútnej a chronickej toxicite pre taxóny uvedené nižšie, ktoré sú relevantné pre daný typ vodného útvaru, ako aj pre ostatné taxóny, pre ktoré existujú dostupné údaje. "Základný súbor" taxónov tvoria:

- riasy a/alebo makrofyty

- dafnie alebo reprezentatívne organizmy pre slané vody

- ryby.

Stanovenie environmentálnej normy kvality

Pre stanovenie maximálnej priemernej ročnej koncentrácie platí nasledujúci postup:

i) Členské štáty stanovia primerané bezpečnostné faktory, ktoré budú v každom prípade v súlade s charakterom a kvalitou dostupných údajov a usmerneniami uvedenými v odseku 3.3.1 časti II

"Technického usmernenia na podporu Smernice Komisie 93/67/EHS o hodnotení rizika nových ohlásených látok a Nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94 o hodnotení rizika existujúcich látok"

, ako aj s bezpečnostnými faktormi uvedenými v nasledujúcej tabuľke:

| Bezpečnostný faktor |

Najmenej jedna hodnota L(E)C50 akútneho testu pre každú z troch trofických úrovní základného súboru | 1000 |

Jedna hodnota NOEC (buď ryby alebo dafnie alebo reprezentatívny organizmus používaný pre slané vody) | 100 |

Dve hodnoty NOEC z chronického testu na druhoch reprezentujúcich dve trofické úrovne (ryby a/alebo dafnie alebo organizmus používaný pre slané vody a/alebo riasy) | 50 |

Hodnoty NOEC z chronického testu aspoň na troch druhoch (obvykle ryby, dafnie alebo reprezentatívny organizmus pre slané vody a riasy) reprezentujúcich tri trofické úrovne | 10 |

Ostatné prípady, vrátane pozorovaných údajov z terénu alebo modelových ekosystémov, ktoré umožňujú výpočet a aplikáciu presnejších bezpečnostných faktorov | Hodnotenie podľa jednotlivých prípadov |

ii) ak sú k dispozícii údaje o stálosti a bioakumulácii, tieto bude potrebné brať do úvahy pri odvodzovaní konečnej hodnoty environmentálnej normy kvality;

iii) takto odvodená norma by sa mala porovnať so akýmikoľvek výsledkami z terénnych štúdií. Ak sa objavia anomálie, odvodenie normy sa prehodnotí, aby bolo možné vypočítať presnejší bezpečnostný faktor;

iv) odvodená norma bude predmetom dôkladného odborného posúdenia a verejnej konzultácie, aby bolo možné vypočítať presnejší bezpečnostný faktor.

1.3. Monitorovanie ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd

Monitorovacia sieť povrchových vôd bude vytvorená v súlade s požiadavkami článku 8. Monitorovacia sieť bude navrhnutá tak, aby zabezpečila zosúladený a úplný prehľad ekologického a chemického stavu v každom povodí a aby umožnila klasifikáciu vodných útvarov do piatich tried v súlade s normatívnymi definíciami v časti 1.2. Mapu alebo mapy s vyznačenou monitorovacou sieťou povrchovej vody poskytnú členské štáty v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Na základe charakterizácie a hodnotenia dopadu vykonaného v súlade s článkom 5 a prílohou II zavedú členské štáty program inšpekčného monitorovania a program prevádzkového monitorovania pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Členské štáty budú musieť v niektorých prípadoch zaviesť aj programy prieskumného monitorovania.

Členské štáty budú monitorovať ukazovatele, ktoré sú indikatívne pre stav každého relevantného kvalitatívneho prvku. Pri výbere ukazovateľov biologických kvalitatívnych prvkov členské štáty určia primeranú taxonomickú úroveň potrebnú na dosiahnutie dostatočnej spoľahlivosti a presnosti klasifikácie kvalitatívnych prvkov. Odhady miery spoľahlivosti a presnosti výsledkov získaných monitorovacími programami budú uvedené v pláne.

1.3.1. Návrh inšpekčného monitorovania

Cieľ

Členské štáty zavedú programy inšpekčného monitorovania s cieľom získania informácií pre:

- doplnenie a potvrdenie platnosti postupu hodnotenia dopadu na životné prostredie popísaného v prílohe II,

- účelný a účinný návrh budúcich monitorovacích programov,

- hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok a

- hodnotenie dlhodobých zmien spôsobených antropogénnou činnosťou.

Výsledky takéhoto monitorovania sa posúdia a v kombinácii s postupom hodnotenia dopadu popísaným v Prílohe II sa použijú na určenie požiadaviek pre monitorovacie programy v súčasných a budúcich plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Výber monitorovacích miest

Inšpekčné monitorovanie sa bude uskutočňovať v dostatočnom počte útvarov povrchových vôd tak, aby umožnilo hodnotenie celkového stavu povrchových vôd v rámci každého povodia alebo čiastkového povodia v každom správnom území povodia. Členské štáty pri výbere týchto útvarov zabezpečia, aby sa monitorovanie podľa možnosti robilo v miestach, kde:

- veľkosť prietoku vody je významná v správnom území povodia ako celku; vrátane miest na veľkých riekach, ktorých plocha povodia je väčšia ako 2500 km2,

- množstvo prítomnej vody je významné pre celú správnu oblasť povodia vrátane veľkých jazier a vodných nádrží,

- významné vodné útvary presahujú hranicu členského štátu,

- sú určené miesta rozhodnutím o výmene informácií 77/795/EHS, a

na takých ostatných miestach, ktoré sú potrebné pre odhad prenosu zaťaženia znečisťujúcimi látkami cez hranice členského štátu a do morského prostredia.

Výber prvkov kvality

Inšpekčné monitorovanie sa bude vykonávať v každom monitorovacom mieste v priebehu jedného roka v období, ktoré pokrýva plán vodohospodárskeho manažmentu povodia, pričom sa budú sledovať:

- indikatívne ukazovatele všetkých biologických kvalitatívnych prvkov,

- indikatívne ukazovatele všetkých hydromorfologických kvalitatívnych prvkov,

- indikatívne ukazovatele všetkých všeobecných fyzikálno-chemických kvalitatívnych prvkov,

- znečisťujúce látky na zozname prioritných látok vypúšťané v povodí alebo čiastkovom povodí a

- iné znečisťujúce látky vypúšťané vo významných množstvách v povodí alebo čiastkovom povodí,

pokiaľ sa v predchádzajúcom inšpekčnom monitorovaní nepreukázalo, že príslušný útvar dosiahol dobrý stav a prieskum dopadu ľudskej činnosti uskutočnený v zmysle prílohy II nepreukázal, že došlo k zmene vplyvov. V takých prípadoch sa inšpekčné monitorovanie uskutoční jedenkrát za z obdobie trvania troch plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia.

1.3.2. Návrh prevádzkového monitorovania

Prevádzkové monitorovanie sa bude uskutočňovať s cieľom:

- zistiť stav tých útvarov, ktoré boli identifikované ako rizikové s ohľadom na možnosť nesplnenia ich environmentálnych cieľov a

- vyhodnotiť každú zmenu stavu takýchto útvarov, ktorá vyplynie z programov opatrení.

Program možno počas obdobia plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia upraviť na základe informácií získaných ako súčasť požiadaviek prílohy II alebo ako súčasť tejto prílohy, najmä aby sa umožnilo zníženie frekvencie v prípade, ak sa zistí, že dopad nie je významný alebo ak sa odstránil príslušný vplyv.

Výber monitorovacích miest

Prevádzkové monitorovanie sa uskutoční vo všetkých vodných útvaroch, ktoré boli buď na základe hodnotenia dopadu uskutočneného v súlade s prílohou II alebo inšpekčného monitorovania označené ako útvary ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4 a vo vodných útvaroch, do ktorých sa vypúšťajú látky zo zoznamu prioritných látok. Monitorovacie miesta pre látky zo zoznamu prioritných látok sa vyberú podľa špecifikácie uvedenej v právnych predpisoch, ktoré upravujú príslušnú environmentálnu normu. Vo všetkých ostatných prípadoch, vrátane látok zo zoznamu prioritných látok, pre ktoré takéto právne predpisy neuvádzajú žiadne pokyny, sa monitorovacie miesta vyberú nasledujúcim spôsobom:

- pre útvary ohrozené významnými bodovými zdrojmi znečistenia dostatočný počet monitorovacích miest v každom útvare tak, aby bolo možné hodnotiť veľkosť a vplyv bodového zdroja. Ak je útvar vystavený vplyvu väčšieho počtu bodových zdrojov znečistenia, monitorovacie miesta je možné vybrať tak, aby sa vyhodnotila veľkosť a dopad týchto vplyvov ako celku,

- pre útvary ohrozené významnými plošnými zdrojmi dostatočný počet monitorovacích miest vo vybraných útvaroch tak, aby bolo možné hodnotiť veľkosť a vplyv plošných zdrojov. Útvary sa vyberú tak, aby boli reprezentatívne pre relatívne riziká výskytu difúznych zdrojov znečistenia a relatívne riziká nedosiahnutia dobrého stavu povrchovej vody,

- pre útvary ohrozené významným hydromorfologickým vplyvom dostatočný počet monitorovacích miest vo vybraných útvaroch tak, aby sa dala vyhodnotiť veľkosť a dopad daných hydromorfologických vplyvov. Útvary sa vyberú tak, aby indikovali celkový dopad hydromorfologického vplyvu, ktorému sú vystavené všetky útvary.

Výber prvkov kvality

Na hodnotenie veľkosti vplyvu, ktorému sú útvary povrchovej vody vystavené, členské štáty budú monitorovať tie kvalitatívne prvky, ktoré sú indikatívne pre vplyvy, ktorým je útvar alebo útvary vystavené. Aby bolo možné vyhodnotiť dopad týchto tlakov, členské štáty budú monitorovať relevantné ukazovatele a látky:

- indikatívne ukazovatele biologických kvalitatívnych prvkov alebo prvkov, ktoré sú najcitlivejšie na vplyvy, ktorým sú vodné útvary vystavené,

- všetky vypúšťané prioritné a iné znečisťujúce látky vypúšťané vo významných množstvách,

- indikatívne ukazovatele toho hydromorfologického prvku kvality, ktorý je najcitlivejší na daný vplyv.

1.3.3. Návrh prieskumného monitorovania

Cieľ

Prieskumné monitorovanie sa uskutoční:

- tam, kde nie sú známe príčiny akýchkoľvek prekročení,

- tam, kde inšpekčné monitorovanie naznačí, že ciele stanovené pre vodný útvar v článku 4 sa pravdepodobne nedosiahnu a ešte nebolo zavedené prevádzkové monitorovanie na zistenie príčin, prečo vodný útvar alebo vodné útvary nedosiahnu environmentálne ciele, alebo

- s cieľom zistenia veľkosti a dopadov havarijného znečistenia,

a bude poskytovať informácie na vypracovanie programu opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov a nevyhnutných opatrení na nápravu účinkov havarijného znečistenia.

1.3.4. Frekvencia monitorovania

Indikatívne ukazovatele fyzikálno-chemických kvalitatívnych prvkov by sa mali sledovať s frekvenciou uvedenou v tabuľke nižšie, pokiaľ nebudú na základe technických znalostí a odborného posúdenia zdôvodnené väčšie intervaly inšpekčného monitorovania. Pre biologické a hydromorfologické kvalitatívne prvky by sa monitorovanie malo uskutočniť aspoň raz počas inšpekčného monitorovania.

Pre prevádzkové monitorovanie určia členské štáty frekvenciu monitorovania každého ukazovateľa tak, aby monitorovanie poskytlo dostatočné údaje pre spoľahlivé vyhodnotenie stavu príslušného kvalitatívneho prvku. Monitorovanie by sa malo spravidla uskutočňovať v intervaloch, ktoré nie sú väčšie ako intervaly uvedené v nasledujúcej tabuľke, pokiaľ to nebude odôvodnené na základe technických znalostí a odborného posúdenia.

Frekvencia sa zvolí tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Frekvencia monitorovania sa zvolí tak, aby zohľadňovala premenlivosť ukazovateľov vyplývajúcu tak z prírodných ako aj antropogénnych podmienok. Obdobie monitorovania sa vyberie tak, aby sa minimalizoval dopad sezónnych zmien na výsledky a tým sa zabezpečilo, že výsledky budú odrážať zmeny vo vodnom útvare spôsobené zmenami antropogénnych vplyvov. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v prípade potreby uskutoční doplnkové monitorovanie v priebehu rôznych ročných období toho istého roka.

Kvalitatívny prvok | Rieky | Jazerá | Brakické | Pobrežné |

Biologické

Fytoplanktón | 6 mesiacov | 6 mesiacov | 6 mesiacov | 6 mesiacov |

Iná vodná flóra | 3 roky | 3 roky | 3 roky | 3 roky |

Makrozoobentos | 3 roky | 3 roky | 3 roky | 3 roky |

Ryby | 3 roky | 3 roky | 3 roky | |

Hydromorfologické

Priechodnosť | 6 rokov | | | |

Hydrológia | priebežne | 1 mesiac | | |

Morfológia | 6 rokov | 6 rokov | 6 rokov | 6 rokov |

Fyzikálno-chemické

Teplotné podmienky | 3 mesiace | 3 mesiace | 3 mesiace | 3 mesiace |

Kyslíkové pomery | 3 mesiace | 3 mesiace | 3 mesiace | 3 mesiace |

Soľnosť | 3 mesiace | 3 mesiace | 3 mesiace | |

Obsah živín | 3 mesiace | 3 mesiace | 3 mesiace | 3 mesiace |

Acidobázický stav | 3 mesiace | 3 mesiace | | |

Iné znečisťujúce látky | 3 mesiace | 3 mesiace | 3 mesiace | 3 mesiace |

Prioritné látky | 1 mesiac | 1 mesiac | 1 mesiac | 1 mesiac |

1.3.5. Doplnkové požiadavky na monitorovanie chránených oblastí

Vyššie uvedené monitorovacie programy budú doplnené, aby sa splnili tieto požiadavky:

Miesta odberu pitnej vody

Útvary povrchovej vody určené podľa článku 7, ktoré poskytujú v priemere viac ako 100 m3 za deň, budú určené ako monitorovacie miesta a bude sa na nich uskutočňovať také doplnkové monitorovanie, aké môže byť potrebné na splnenie požiadaviek uvedeného článku. V takýchto útvaroch sa budú monitorovať všetky vypúšťané prioritné látky a všetky ostatné látky vypúšťané vo významných množstvách, ktoré by mohli ovplyvniť stav vodného útvaru a ktoré sa kontrolujú podľa ustanovení smernice o pitnej vode. Monitorovanie sa bude uskutočňovať v súlade s nasledujúcimi frekvenciami:

Počet zásobovaných obyvateľov | Frekvencia |

< 10000 | 4-krát ročne |

10000 až 30000 | 8-krát ročne |

> 30000 | 12-krát ročne. |

Chránené oblasti biotopov a miest výskytu druhov

Vodné útvary, ktoré tvoria tieto oblasti, budú zahrnuté do programu prevádzkového monitorovania uvedeného vyššie, ak na základe hodnotenia dopadov a inšpekčného monitorovania boli identifikované ako ohrozené z hľadiska splnenia environmentálnych cieľov podľa článku 4. Monitorovanie sa uskutoční pre vyhodnotenie veľkosti a dopadu všetkých relevantných významných vplyvov na tieto útvary a v prípade potreby aj na vyhodnotenie zmien stavu takýchto útvarov vyplývajúcich z programov opatrení. Monitorovanie bude pokračovať dovtedy, kým tieto oblasti nesplnia požiadavky vzťahujúce sa na vodu v právnych predpisoch, podľa ktorých boli chránené oblasti vyhlásené a kým tieto oblasti nesplnia ciele podľa článku 4.

1.3.6. Normy pre monitorovanie prvkov kvality

Metódy používané na monitorovanie ukazovateľov jednotlivých typov vodných útvarov musia byť v súlade s uvedenými medzinárodnými normami alebo s takými národnými alebo medzinárodnými normami, ktoré zabezpečia získavanie údajov rovnakej vedeckej kvality a porovnateľnosti.

Odber vzoriek makrobezstavovcov

ISO 5667-3:1995 | Kvalita vody – Odber vzoriek – Časť 3: Návod na uchovávanie a zaobchádzanie so vzorkami |

EN 27828:1994 | Kvalita vody – Metódy pre odber biologických vzoriek – Návod na odber vzoriek dnových makrobezstavovcov ručnou sieťkou |

EN 28265:1994 | Kvalita vody – Metódy odberu biologických vzoriek – Návod na navrhovanie a používanie kvantitatívnych vzorkovačov pre dnové makrobezstavovce na kamenitých substrátoch v plytkých vodách |

EN ISO 9391:1995 | Kvalita vody – Odber vzoriek v hlbokých vodách pre makrobezstavovce – Návod na používanie kolonizačných, kvalitatívnych a kvantitatívnych vzorkovačov |

EN ISO 8689-1:1999 | Biologická klasifikácia riek, ČASŤ I: Pokyny na interpretáciu údajov o biologickej kvalite z prieskumov bentických makrobezstavovcov v tečúcich vodách |

EN ISO 8689-2:1999 | Biologická klasifikácia riek, ČASŤ II: Pokyny na prezentáciu údajov o biologickej kvalite z prieskumov bentických makrobezstavovcov v tečúcich vodách |

Odber vzoriek makrofytov

Príslušné normy CEN/ISO, keď budú vytvorené

Odber vzoriek rýb

Príslušné normy CEN/ISO, keď budú vytvorené

Odber vzoriek rozsievok

Príslušné normy CEN/ISO, keď budú vytvorené

Normy pre fyzikálno-chemické ukazovatele

Všetky príslušné normy CEN/ISO

Normy pre hydromorfologické ukazovatele

Všetky príslušné normy CEN/ISO

1.4. Klasifikácia a prezentácia ekologického stavu

1.4.1. Porovnateľnosť výsledkov biologického monitorovania

i) Členské štáty zriadia systémy monitorovania s cieľom odhadu hodnôt biologických kvalitatívnych prvkov špecifikovaných pre každú kategóriu povrchovej vôd alebo pre výrazne zmenené a umelé útvary povrchovej vody. Pri aplikácii nižšie uvedeného postupu vo výrazne zmenených alebo umelých vodných útvaroch odkazy na ekologický stav by sa mali chápať ako odkazy na ekologický potenciál. Takéto systémy môžu využívať jednotlivé druhy alebo skupiny druhov, ktoré sú reprezentatívne pre kvalitatívny prvok ako celok.

ii) Aby sa zabezpečila porovnateľnosť takýchto monitorovacích systémov, výsledky systémov používaných každým členským štátom sa pre účely klasifikácie ekologického stavu vyjadria ako ekologické kvalitatívne pomery. Tieto pomery budú predstavovať vzťah medzi hodnotami biologických ukazovateľov pozorovaných v danom útvare povrchovej vody a hodnotami týchto ukazovateľov v referenčných podmienkach platných pre tento útvar. Pomer bude vyjadrený ako číselná hodnota v rozsahu od nuly do jedna, pričom veľmi dobrý ekologický stav predstavujú hodnoty blízke jednej a zlý ekologický stav hodnoty blízke nule.

iii) Každý členský štát rozdelí stupnicu pomeru ekologickej kvality pre svoj monitorovací systém pre každú kategóriu povrchovej vody do piatich tried, od veľmi dobrého po zlý ekologický stav v súlade s definíciou uvedenou v odseku 1.2 tak, že každej hranici medzi triedami priradí číselnú hodnotu. Číselná hodnota pre hranicu medzi triedami veľmi dobrého a dobrého stavu a hodnota pre hranicu medzi dobrým a priemerným stavom sa stanoví medzikalibračným porovnaním popísaným nižšie.

iv) Komisia sprostredkuje toto medzikalibračné porovnanie, aby sa zabezpečil súlad hraničných hodnôt medzi jednotlivými triedami a normatívnymi definíciami uvedenými v odseku 1.2 a ich porovnateľnosť medzi jednotlivými členskými štátmi.

v) Ako súčasť tohoto porovnania Komisia umožní výmenu informácií medzi členskými štátmi, čo povedie k identifikácii radu miest v každom ekoregióne v spoločenstve; tieto miesta budú tvoriť medzikalibračnú sieť. Sieť bude pozostávať z miest vybraných z rôznych typov útvarov povrchovej vody vyskytujúcich sa v každom ekoregióne. Pre každý vybraný typ útvaru povrchovej vody bude sieť obsahovať aspoň dve miesta zodpovedajúce hranici medzi normatívnymi definíciami veľmi dobrého a dobrého stavu a aspoň z dvoch miest zodpovedajúcich hranici medzi normatívnymi definíciami dobrého a priemerného stavu. Tieto miesta sa vyberú na základe odborného posúdenia založeného na spoločných kontrolách a na všetkých ďalších dostupných informáciách.

vi) Každý monitorovací systém členských štátov sa aplikuje na tie miesta medzikalibračnej siete, ktoré sa nachádzajú tak v danom ekoregióne a ako aj v príslušnom type útvaru povrchovej vody, na ktorom sa má systém aplikovať v zmysle požiadaviek tejto smernice. Výsledky tejto aplikácie sa použijú na stanovenie číselných hodnôt príslušných hraníc medzi triedami v monitorovacom systéme každého členského štátu.

vii) Komisia do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice pripraví návrh registra miest tvoriacich medzikalibračnú sieť, ktorý sa môže upraviť podľa postupov uvedených v článku 21. Konečný register miest sa vytvorí do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti smernice a Komisia ho zverejní.

viii) Komisia a členské štáty dokončia medzikalibračné porovnanie do 18 mesiacov od uverejnenia konečnej verzie registra miest.

ix) Výsledky medzikalibračného porovnania a hodnoty stanovené pre klasifikácie monitorovacích systémov členských štátov uverejní Komisia do šiestich mesiacov od dokončenia medzikalibračného porovnania.

1.4.2. Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie ekologického stavu a ekologického potenciálu

i) Pre kategórie povrchovej vody bude ekologický stav vodného útvaru reprezentovať nižšia hodnota z výsledkov biologického a fyzikálno-chemického monitorovania príslušných kvalitatívnych prvkov zatriedená podľa prvého stĺpca nasledujúcej tabuľky. Členské štáty vypracujú mapu každého správneho územia povodia, kde bude klasifikácia ekologického stavu každého vodného útvaru znázornená farebne podľa kódu uvedeného v druhom stĺpci nasledujúcej tabuľky:

Klasifikácia ekologického stavu | Farebný kód |

Veľmi dobrý | Modrá |

Dobrý | Zelená |

Priemerný | Žltá |

Zlý | Oranžová |

Veľmi zlý | Červená |

ii) V prípade výrazne zmenených a umelých vodných útvarov bude ekologický stav vodného útvaru predstavovať nižšia hodnota z výsledkov biologického a fyzikálno-chemického monitorovania príslušných kvalitatívnych prvkov zatriedená podľa prvého stĺpca nasledujúcej tabuľky. Členské štáty vypracujú mapu každého správneho územia povodia, kde bude klasifikácia ekologického stavu každého vodného útvaru znázornená farebne podľa kódu pre umelé vodné útvary uvedeného v druhom stĺpci nasledujúcej tabuľky. Pre výrazne zmenené vodné útvary platí kód uvedený v treťom stĺpci tejto tabuľky:

Klasifikácia ekologického potenciálu | Farebný kód |

Umelé vodné útvary | Výrazne zmenené útvary |

Dobrý a vyšší | Rovnako široké zelené a svetlosivé pásy | Rovnako široké zelené a tmavosivé pásy |

Priemerný | Rovnako široké žlté a svetlosivé pásy | Rovnako široké žlté a tmavosivé pásy |

Zlý | Rovnako široké oranžové a svetlosivé pásy | Rovnako široké oranžové a tmavosivé pásy |

Veľmi zlý | Rovnako široké červené a svetlosivé pásy | Rovnako široké červené a tmavosivé pásy |

iii) Členské štáty taktiež označia čiernymi bodmi na mape tie vodné útvary, kde sa dobrý stav alebo dobrý ekologický potenciál nedosiahol z dôvodu nesplnenia jednej alebo viacerých environmentálnych noriem kvality, ktoré boli stanovené pre tento to vodný útvar vo vzťahu k špecifickým syntetickým a nesyntetickým znečisťujúcim látkam (v súlade s režimom plnenia stanoveným členským štátom).

1.4.3. Prezentácia výsledkov monitorovania a klasifikácie chemického stavu

Ak vodný útvar vyhovuje všetkým environmentálnym normám kvality ustanoveným v prílohe IX, článku 16 a iným relevantným právnym predpisom spoločenstva stanovujúcim environmentálne normy kvality, bude označený ako útvar dosahujúci dobrý chemický stav. Ak vodný útvar nevyhovie, bude označený ako útvar, ktorý nedosiahol dobrý chemický stav.

Členské štáty vypracujú mapu každého správneho územia povodia znázorňujúcu chemický stav každého vodného útvaru podľa farebného kódu uvedeného v druhom stĺpci nasledujúcej tabuľky, vyjadrujúcej klasifikáciu chemického stavu vodného útvaru:

Klasifikácia chemického stavu | Farebný kód |

Dobrý | Modrá |

Nedosahujúci dobrý stav | Červená |

2. PODZEMNÁ VODA

2.1. Kvantitatívny stav podzemnej vody

2.1.1. Ukazovateľ pre klasifikáciu kvantitatívneho stavu

Režim hladiny podzemnej vody

2.1.2. Definícia kvantitatívneho stavu

Prvky | Dobrý stav |

Úroveň podzemnej vody | Hladina podzemnej vôd v útvare podzemnej vody je taká, že využiteľná kapacita zdroja podzemnej vody nie je prekročená dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom. Tomu zodpovedajúc, hladina podzemnej vody nepodlieha antropogénnym zmenám, ktoré by mali za následok: nedosiahnutie environmentálnych cieľov podľa článku 4 pre súvisiace povrchové vody,každé významné zhoršenie stavu takýchto vôd,každé významné poškodenie suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia od útvaru podzemnej vody,a zmeny smeru prúdenia vyplývajúce zo zmien hladín sa môžu vyskytovať dočasne alebo trvalo v priestorovo ohraničenej oblasti, ale takéto zvraty nespôsobia prienik slanej vody alebo iné prieniky ani neindikujú trvalý a jasne identifikovateľný trend v smere prúdenia spôsobený antropogénnymi vplyvmi, ktorý by mohol viesť k takémuto prieniku. |

2.2. Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody

2.2.1. Monitorovacia sieť úrovne hladiny podzemnej vody

Monitorovacia sieť podzemnej vody sa vytvorí v súlade s požiadavkami článkov 7 a 8. Monitorovania sieť bude navrhnutá tak, aby umožnila spoľahlivé vyhodnotenie kvantitatívneho stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, vrátane vyhodnotenia využiteľných zásob podzemnej vody. Členské štáty uverejnia mapu alebo mapy s vyznačenou monitorovacou sieťou podzemnej vody v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia.

2.2.2. Hustota monitorovacích miest

Monitorovacia sieť bude obsahovať dostatočný počet reprezentatívnych monitorovacích bodov pre odhad hladiny podzemnej vody v každom útvare alebo skupine útvarov podzemnej vody so zohľadnením krátkodobej a dlhodobej premenlivosti v ich dopĺňania, a to najmä:

- pre útvary podzemnej vody identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 4, zabezpečiť dostatočnú hustotu monitorovacích bodov, aby sa dal vyhodnotiť vplyv odberov a vypúšťaní na hladinu podzemnej vody,

- pre útvary podzemnej vody, v ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu členského štátu, zabezpečiť dostatočný počet monitorovacích bodov, aby sa dal odhadnúť smer prúdenia a rýchlosť prietoku podzemnej vody cez hranicu členského štátu.

2.2.3. Frekvencia monitorovania

Frekvencia pozorovaní musí byť dostatočná na to, aby sa dal vyhodnotiť kvantitatívny stav každého útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody so zohľadnením krátkodobej a dlhodobej premenlivosti ich dopĺňania. Najmä:

- pre útvary podzemnej vody identifikovaných ako rizikové z hľadiska nesplnenia environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 4, zabezpečiť dostatočnú frekvenciu meraní na vyhodnotenie dopadu odberov a vypúšťaní na hladinu podzemnej vody,

- pre útvary podzemnej vody, v ktorých podzemná voda prúdi cez hranicu členského štátu, zabezpečiť dostatočnú frekvenciu meraní na vyhodnotenie smeru prúdenia a prietoku podzemnej vody cez hranicu členského štátu.

2.2.4. Interpretácia a prezentácia kvantitatívneho stavu podzemných vôd

Výsledky získané z monitorovacej siete pre útvar alebo skupinu útvarov podzemnej vody sa použijú na vyhodnotenie kvantitatívneho stavu príslušného útvaru alebo skupiny útvarov. Podľa časti 2.5 vypracujú členské štáty mapu s výsledným vyhodnotením kvantitatívneho stavu podzemnej vody, ktorá bude farebne označená nasledovne:

Dobrý stav : zelená

Nevyhovujúci stav : červená

2.3. Chemický stav podzemnej vody

2.3.1. Ukazovatele určujúce chemický stav podzemných vôd

Vodivosť

Koncentrácie znečisťujúcich látok

2.3.2. Definícia dobrého chemického stavu podzemnej vody

Prvky | Dobrý stav |

Všeobecné | Chemické zloženie útvaru podzemnej vody je také, že koncentrácie znečisťujúcich látok: nevykazuje žiadne vplyvy prieniku slanej vody alebo iných prienikov, ako je špecifikované ďalej,nepresahuje normy kvality platné podľa iných relevantných právnych predpisov spoločenstva v súlade s článkom 17,nie sú také, aby viedli k nesplneniu environmentálnych cieľov stanovených v článku 4 pre súvisiace povrchové vody, ani k významnému zhoršeniu ekologickej alebo chemickej kvality takýchto útvarov, ani k žiadnemu významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov, priamo závislých na útvare podzemnej vody. |

Vodivosť | Zmeny vodivosti nenaznačujú prienik slanej vody alebo iných prienikov do útvaru podzemnej vody. |

2.4. Monitorovanie chemického stavu podzemnej vody

2.4.1. Monitorovacia sieť podzemnej vody

Monitorovacia sieť podzemnej vody sa vytvorí v súlade s požiadavkami článkov 7 a 8. Monitorovacia sieť sa navrhne tak, aby poskytovala ucelený a súhrnný prehľad o chemickom stave podzemnej vody v každom povodí a umožnila zistiť prítomnosť dlhodobo stúpajúcich trendov koncentrácií znečisťujúcich látok, vyvolaných antropogénnymi vplyvmi.

Na základe charakterizácie a vyhodnotenia vplyvov uskutočnených v súlade s článkom 5 a prílohou II, členské štáty zavedú program inšpekčného monitorovania pre každé obdobie, na ktoré sa vzťahuje plán vodohospodárskeho manažmentu povodia. Výsledky tohoto programu sa použijú na vytvorenie programu prevádzkového monitorovania, ktorý sa bude uskutočňovať počas zostávajúceho obdobia plánu.

V pláne budú uvedené odhady spoľahlivosti a presnosti výsledkov z monitorovacích programov.

2.4.2. Inšpekčné monitorovanie

Cieľ

Inšpekčné monitorovanie sa bude robiť s cieľom:

- doplnenia a overenia spôsobu hodnotenia dopadov,

- získania informácií na hodnotenie dlhodobých trendov vyplývajúcich zo zmien prírodných podmienok a z antropogénnej činnosti.

Výber monitorovacích miest

Dostatočný počet monitorovacích miest sa vyberie pre oba nasledujúce prípady:

- útvary identifikované ako rizikové podľa charakterizácie uskutočnenej v súlade s prílohou II,

- útvary presahujúce hranicu členského štátu.

Výber ukazovateľov

Vo všetkých vybraných útvaroch podzemných vôd sa bude sledovať nasledujúci súbor hlavných ukazovateľov:

- obsah kyslíka

- hodnota pH

- vodivosť

- dusičnany

- amónne ióny

V útvaroch označených v súlade s prílohou II ako výrazne ohrozené možnosťou nedosiahnutia dobrého stavu sa budú monitorovať aj tie ukazovatele, ktoré indikujú dosah týchto vplyvov.

Vo vodných útvaroch presahujúcich hranice štátu sa budú monitorovať aj ukazovatele, ktoré sú relevantné pre ochranu všetkých spôsobov využívania vody podporovaných na prúdením podzemnej vody.

2.4.3. Prevádzkové monitorovanie

Cieľ

Prevádzkové monitorovanie sa uskutočňuje v obdobiach medzi programami inšpekčného monitorovania s cieľom:

- stanovenia chemického stavu všetkých útvarov alebo skupín útvarov podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové,

- stanovenia prítomnosti každého dlhodobo stúpajúceho trendu koncentrácie ktorejkoľvek znečisťujúcej látky, ktorý bol vyvolaný antropogénnymi vplyvmi.

Výber monitorovacích miest

Prevádzkové monitorovanie sa bude vykonávať vo všetkých útvaroch alebo skupinách útvarov podzemnej vody, ktoré boli na základe hodnotenia vplyvov vykonaného v súlade s prílohou II alebo inšpekčného monitorovania identifikované ako rizikové z hľadiska nesplnenia cieľov stanovených v článku 4. Výber monitorovacích miest bude odrážať aj hodnotenie reprezentatívnosti monitorovacích údajov z daného miesta z hľadiska príslušného útvaru alebo útvarov podzemnej vody.

Frekvencia monitorovania

Prevádzkové monitorovanie sa bude uskutočňovať v období medzi programami inšpekčného monitorovania s frekvenciou dostatočnou na zistenie dopadov relevantných vplyvov, minimálne však raz za rok.

2.4.4. Identifikácia trendov znečisťujúcich látok

Členské štáty použijú údaje tak z inšpekčného ako aj z prevádzkového monitorovania na identifikáciu dlhodobo stúpajúcich trendov koncentrácií znečisťujúcich látok vyvolaných antropogénnymi vplyvmi a zvratov takýchto trendov. Pritom sa určí základný rok alebo obdobie, od ktorého sa má počítať identifikácia trendu. Výpočet trendov sa urobí pre útvar, alebo kde je to potrebné, pre skupinu útvarov podzemnej vody. Zvrat v trende sa preukáže štatisticky s uvedením úrovne spoľahlivosti jeho identifikácie.

2.4.5. Interpretácia a prezentácia chemického stavu podzemnej vody

Pri hodnotení stavu sa výsledky získané z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody spoločne vyhodnotia pre útvar ako celok. Bez dotknutia príslušných smerníc na dosiahnutie dobrého stavu útvaru podzemnej vody, pre tie chemické ukazovatele, pre ktoré boli v právnych predpisoch spoločenstva stanovené environmentálne normy:

- sa vypočíta priemerná hodnota výsledkov monitorovania v každom bode útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody a

- sa v súlade s článkom 17 tieto priemerné hodnoty použijú na preukázanie zhody s dobrým chemickým stavom podzemnej vody.

V súlade s bodom 2.5 členské štáty spracujú mapu chemického stavu podzemnej vody s nasledujúcim farebným označením:

Dobrý stav : zelená

Nevyhovujúci stav : červená

Členské štáty taktiež označia čiernymi bodmi na mape tie útvary podzemnej vody, ktoré vykazujú významný a trvalo stúpajúci trend koncentrácií niektorej znečisťujúcej látky spôsobený dopadom ľudskej činnosti. Zvrat tohto trendu sa na mape označí modrým bodom.

Tieto mapy budú tvoriť súčasť plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

2.5. Prezentácia stavu podzemných vôd

Členské štáty zaradia do plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia mapu zobrazujúcu pre každý útvar alebo skupinu útvarov podzemnej vody tak kvantitatívny ako aj chemický stav tohoto útvaru alebo skupiny útvarov s farebným označením v súlade s požiadavkami uvedenými v bodoch 2.2.4 a 2.4.5. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nevypracujú samostatné mapy podľa bodov 2.2.4 a 2.4.5, ale v takom prípade musia vyznačiť v súlade s požiadavkami bodu 2.4.5 na mape tie útvary, ktoré sú vystavené významnému a trvalo stúpajúcemu trendu koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo akékoľvek zvrátenie tohto trendu.

[1] Použité sú tieto skratky: bgl = pozaďová hodnota prírodného prostredia (úroveň pozadia), EQS = environmentálna norma kvality.

[2] Používanie noriem odvodených podľa tohto protokolu nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových hodnôt: (EQS > bgl).

[3] Použité sú tieto skratky: bgl = pozaďová hodnota prírodného prostredia (úroveň pozadia), EQS = environmentálna norma kvality.

[4] Používanie noriem odvodených podľa tohto protokolu nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových hodnôt: (EQS > bgl).

[5] Použité sú tieto skratky: bgl = pozaďová hodnota prírodného prostredia (úroveň pozadia), EQS = environmentálna norma kvality.

[6] Používanie noriem odvodených podľa tohto protokolu nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových hodnôt: (EQS > bgl).

[7] Použité sú tieto skratky: bgl = pozaďová hodnota prírodného prostredia (úroveň pozadia), EQS = environmentálna norma kvality.

[8] Používanie noriem odvodených podľa tohto protokolu nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových hodnôt: (EQS > bgl).

[9] Používanie noriem odvodených podľa tohto protokolu nebude vyžadovať zníženie koncentrácií znečisťujúcich látok pod úroveň pozaďových hodnôt.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VI

ZOZNAM OPATRENÍ, KTORÉ TREBA ZAHRNÚŤ DO PROGRAMOV OPATRENÍ

ČASŤ A

Opatrenia vyžadované podľa týchto smerníc:

i) Smernica 76/160/EHS o vode na kúpanie;

ii) Smernica 79/409/EHS o vtákoch [1];

iii) Smernica 80/778/EHS o pitnej vode v znení smernice 98/83/ES;

iv) Smernica 96/82/EC o závažných haváriách (Seveso) [2];

v) Smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov na životné prostredie [3];

vi) Smernica 86/278/EHS o splaškových kaloch [4];

vii) Smernica 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd;

viii) Smernica 91/414/EHS o výrobkoch na ochranu rastlín;

ix) Smernica 91/676/EHS o dusičnanoch;

x) Smernica 92/43/EHS o biotopoch [5];

xi) Smernica 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia.

ČASŤ B

Nižšie je uvedený otvorený zoznam doplnkových opatrení, ktoré si členské štáty môžu vybrať a prijať pre každé správne územie povodia ako súčasť programu opatrení požadovaných podľa článku 11 ods. 4:

i) legislatívne nástroje

ii) administratívne nástroje

iii) ekonomické alebo fiškálne nástroje

iv) uzavreté environmentálne dohody

v) regulácia emisií

vi) kódexy správnej praxe

vii) obnova a revitalizácia mokradí

viii) regulácia odberov vody

ix) opatrenia na riadenie spotreby, okrem iného podpora poľnohospodárskej výroby ako je pestovanie plodín s nízkymi požiadavkami na vodu v oblastiach postihnutých suchom

x) opatrenia zamerané na účinnosť a opätovné využitie vody, okrem iného podpora priemyselných technológií s efektívnou spotrebou vody a úsporných metód zavlažovania

xi) stavebné projekty

xii) odsoľovacie zariadenia

xiii) sanačné projekty

xiv) umelé dopĺňanie kolektora podzemej vody

xv) vzdelávacie projekty

xvi) výskumné, vývojové a demonštračné projekty

xvii) iné vhodné opatrenia

[1] Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1.

[2] Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13.

[3] Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40. Smernica pozmenená smernicou č. 97/11/ES (Ú. v. ES L 73, 14.3.1997, s. 5).

[4] Ú. v. ES L 181, 8.7.1986, s. 6.

[5] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VII

PLÁNY VODOHOSPODÁRSKEHO MANAŽMENTU POVODIA

A. Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia zahŕňajú tieto prvky:

1. všeobecný popis charakteristík oblasti povodia podľa článku 5 a prílohy II. Popis bude obsahovať:

1.1. pre povrchové vody:

- zmapovanie polohy a hraníc vodných útvarov,

- zmapovanie ekoregiónov a typov útvarov povrchovej vody v povodí,

- určenie referenčných podmienok pre typy útvarov povrchovej vody;

1.2. pre podzemné vody:

- zmapovanie polohy a hraníc útvarov podzemnej vody;

2. súhrn významných vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav povrchovej a podzemnej vody vrátane:

- odhadu znečistenia z bodových zdrojov,

- odhadu znečistenia z plošných zdrojov, vrátane popisu využívania pôdy,

- odhadu tlakov pôsobiacich na stav vody, vrátane odberov,

- analýzy iných dopadov ľudskej činnosti na stav vody;

3. identifikáciu a zmapovanie chránených oblastí podľa požiadaviek článku 6 a prílohy IV;

4. mapu monitorovacích sietí vytvorených pre účely článku 8 a prílohy V a mapovú prezentáciu výsledkov monitorovacích programov uskutočňovaných podľa týchto ustanovení s cieľom zistenia stavu:

4.1. povrchovej vody (ekologický a chemický stav);

4.2. podzemnej vody (chemický a kvantitatívny stav);

4.3. chránených oblastí;

5. zoznam environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 4 pre povrchové vody, podzemné vody a chránené oblasti, obsahujúci predovšetkým zoznam prípadov, keď sa použil článok 4 ods. 4, 5, 6 a 7, ako aj súvisiace informácie požadované podľa tohoto článku;

6. súhrn ekonomickej analýzy využívania vôd požadovanej podľa článku 5 a prílohy III;

7. súhrn programu alebo programov opatrení prijatých podľa článku 11, vrátane spôsobov, pomocou ktorých sa majú dosiahnuť ciele stanovené podľa článku 4;

7.1. súhrn opatrení potrebných na vykonávanie právnych predpisov spoločenstva v oblasti ochrany vody;

7.2. správu o praktických krokoch a opatreniach prijatých s cieľom uplatnenia princípu úhrady nákladov za využívanie vody v súlade s článkom 9;

7.3. súhrn opatrení prijatých na splnenie požiadaviek článku 7;

7.4. súhrn regulácií odberu a vzdúvania vody, vrátane odkazov na zoznamy a identifikácie prípadov, v ktorých sa urobili výnimky na základe článku 11 ods. 3 písm. e);

7.5. súhrn regulácií vypúšťania znečistenia z bodových zdrojov a iných činností, ktoré majú dopad na stav vody v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 3 písm. g) a 11 ods. 3 bod i);

7.6. identifikáciu prípadov, keď bolo povolené priame vypúšťanie do podzemnej vody v súlade s ustanoveniami článku 11 ods. 3 písm. j);

7.7. súhrn opatrení prijatých v súlade s článkom 16 o prioritných látkach;

7.8. súhrn opatrení prijatých na prevenciu alebo zníženie dôsledkov prípadov havarijného znečistenia;

7.9. súhrn opatrení prijatých podľa článku 11 ods. 5 pre vodné útvary, ktoré pravdepodobne nedosiahnu ciele stanovené v článku 4;

7.10. podrobnosti o doplnkových opatreniach, ktoré sú identifikované ako potrebné na splnenie stanovených environmentálnych cieľov;

7.11. podrobnosti o opatreniach prijatých na zabránenie zvýšenia znečistenia morských vôd v súlade s článkom 11 ods. 6;

8. zoznam všetkých podrobnejších programov a plánov vodohospodárskeho manažmentu vypracovaných pre dané správne územie povodia, ktoré sa týkajú jednotlivých čiastkových povodí, sektorov, problémov alebo typov vôd spolu so súhrnom ich obsahu;

9. súhrn opatrení prijatých na informovanie verejnosti a konzultácií s verejnosťou, ich výsledkov a zmien uskutočnených na ich základe v plánoch riadenia;

10. zoznam príslušných orgánov v súlade s prílohou I;

11. kontaktné miesta a postupy na získanie podkladovej dokumentácie a informácií uvedených v článku 14 ods. 1, a najmä podrobností o regulačných opatreniach prijatých v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. g) a 11 ods. 3 písm. i) a o aktuálnych údajoch z monitorovania získaných v súlade s článkom 8 a prílohou V.

B. Prvá aktualizácia plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia a všetky ďalšie aktualizácie budú taktiež obsahovať:

1. súhrn všetkých zmien alebo aktualizácií uskutočnených od uverejnenia predchádzajúcej verzie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia, vrátane súhrnu prehľadov, ktoré sa majú urobiť podľa článku 4 ods. 4, 5, 6 a 7;

2. hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení environmentálnych cieľov, vrátane prezentácie výsledkov monitorovania za obdobie predchádzajúceho plánu v mapovej forme a objasnenia u všetkých environmentálnych cieľov, ktoré sa nedosiahli;

3. súhrn a objasnenie všetkých opatrení predpokladaných v predchádzajúcej verzii plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktoré sa nerealizovali;

4. súhrn všetkých dodatočných predbežných opatrení prijatých podľa článku 11 ods. 5 od uverejnenia predchádzajúcej verzie plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VIII

INFORMAČNÝ ZOZNAM HLAVNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

1. Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu vytvárať takéto zlúčeniny vo vodnom prostredí.

2. Organofosforové zlúčeniny.

3. Organocínové zlúčeniny.

4. Látky a prípravky alebo produkty ich rozkladu, ktoré majú dokázateľné karcinogénne alebo mutagénne vlastnosti, alebo vlastnosti, ktoré môžu vo vodnom prostredí, alebo prostredníctvom vodného prostredia ovplyvniť tvorbu steroidov štítnej žľazy, alebo iné endokrinné funkcie.

5. Ťažko odbúrateľné uhľovodíky a ťažko odbúrateľné a biologicky akumulovateľné organické jedovaté látky.

6. Kyanidy.

7. Kovy a ich zlúčeniny.

8. Arzén a jeho zlúčeniny.

9. Biocídy a prostriedky na ochranu rastlín.

10. Nerozpustené látky.

11. Látky, ktoré prispievajú k eutrofizácii (najmä dusičnany a fosforečnany).

12. Látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu (merateľné pomocou ukazovateľov BSK, CHSK, atď.).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IX

LIMITNÉ HODNOTY EMISIÍ A NORMY KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

"Prípustné hodnoty" a "kvalitatívne ciele" stanovené podľa smerníc prijatých na základe smernice 76/464/EHS sa budú pre účely tejto smernice považovať za limitné hodnoty emisií a normy kvality životného prostredia. Sú stanovené v týchto smerniciach:

i) Smernica o vypúšťaní ortuti (82/176/EHS) [1];

ii) Smernica o vypúšťaní kadmia (83/513/EHS) [2];

iii) Smernica o ortuti (84/156/EHS) [3];

iv) Smernica vypúšťaní hexachlórocyklohexánu (84/491/EHS) [4]; a

v) Smernica o vypúšťaní nebezpečných látok (86/280/EHS) [5].

[1] Ú. v. ES L 81, 27.3.1982, s. 29.

[2] Ú. v. ES L 291, 24.10.1983, s. 1.

[3] Ú. v. ES L 74, 17.3.1984, s. 49.

[4] Ú. v. ES L 274, 17.10.1984, s. 11.

[5] Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 16.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA X

PRIORITNÉ LÁTKY

--------------------------------------------------

PRÍLOHA XI

MAPA A

Systém A: Ekoregióny riek a jazier

+++++ TIFF +++++

1. Ibersko-makaronézsky región

2. Pyreneje

3. Taliansko, Korzika a Malta

4. Alpy

5. Dinársky západný Balkán

6. Helénsky západný Balkán

7. Výhodný Balkán

8. Západná vysočina

9. Stredná vysočina

10. Karpaty

11. Maďarská nížina

12. Pontská provincia

13. Západoeurópske nížiny

14. Stredoeurópske nížiny

15. Pobaltie

16. Východoeurópske nížiny

17. Írsko a Severné Írsko

18. Veľká Británia

19. Island

20. Severná výšina

21. Tundra

22. Fenno-škandinávsky štít

23. Tajga

24. Kaukaz

25. Kaspická priehlbina

MAPA B

Systém A: Ekoregióny brakických a pobrežných vôd

+++++ TIFF +++++

1. Atlantický oceán

2. Nórske more

3. Barentsovo more

4. Severné more

5. Baltické more

6. Stredozemné more

--------------------------------------------------