Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 31997L0024

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/24/ES zo 17. júna 1997 o niektorých komponentoch a charakteristikách dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel

OJ L 226, 18.8.1997, p. 1–454 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT, FI, SV)
Special edition in Czech: Chapter 07 Volume 003 P. 34 - 487
Special edition in Estonian: Chapter 07 Volume 003 P. 34 - 487
Special edition in Latvian: Chapter 07 Volume 003 P. 34 - 487
Special edition in Lithuanian: Chapter 07 Volume 003 P. 34 - 487
Special edition in Hungarian Chapter 07 Volume 003 P. 34 - 487
Special edition in Maltese: Chapter 07 Volume 003 P. 34 - 487
Special edition in Polish: Chapter 07 Volume 003 P. 34 - 487
Special edition in Slovak: Chapter 07 Volume 003 P. 34 - 487
Special edition in Slovene: Chapter 07 Volume 003 P. 34 - 487
Special edition in Bulgarian: Chapter 07 Volume 005 P. 3 - 456
Special edition in Romanian: Chapter 07 Volume 005 P. 3 - 456
Special edition in Croatian: Chapter 07 Volume 001 P. 3 - 456

No longer in force, Date of end of validity: 31/12/2015; Zrušil 32013R0168 . Latest consolidated version: 10/09/2003

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1997/24/oj

31997L0024

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/24/ES zo 17. júna 1997 o niektorých komponentoch a charakteristikách dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel

Úradný vestník L 226 , 18/08/1997 S. 0001 - 0454
CS.ES Kapitola 07 Zväzok 003 S. 34 - 487
ET.ES Kapitola 07 Zväzok 003 S. 34 - 487
HU.ES Kapitola 07 Zväzok 003 S. 34 - 487
LT.ES Kapitola 07 Zväzok 003 S. 34 - 487
LV.ES Kapitola 07 Zväzok 003 S. 34 - 487
MT.ES Kapitola 07 Zväzok 003 S. 34 - 487
PL.ES Kapitola 07 Zväzok 003 S. 34 - 487
SK.ES Kapitola 07 Zväzok 003 S. 34 - 487
SL.ES Kapitola 07 Zväzok 003 S. 34 - 487


Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/24/ES

zo 17. júna 1997

o niektorých komponentoch a charakteristikách dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 100a,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 189b zmluvy [3] na základe spoločného textu schváleného Zmierovacím výborom 4. februára 1997,

(1) keďže je potrebné prijať opatrenia určené na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu;

(2) keďže v každom členskom štáte, musia dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá, vzhľadom na ich komponenty a charakteristiky, pre ktoré platí táto smernica, spĺňať niektoré záväzné technické požiadavky, ktoré sa navzájom medzi jednotlivými členskými štátmi líšia; keďže, vzhľadom na tieto rozdiely, takéto požiadavky predstavujú prekážky pre obchod v rámci spoločenstva; keďže tieto prekážky fungovania vnútorného trhu sa môžu odstrániť, ak všetky členské štáty prijmú rovnaké požiadavky namiesto svojich vnútroštátnych právnych predpisov;

(3) keďže je potrebné vypracovať zosúladené požiadavky týkajúce sa týchto komponentov a charakteristík dvoj- a trojkolesových motorových vozidiel, aby bolo možné zavedenie postupu typového schvaľovania a typového schvaľovania komponentov, pre ktoré sa uplatňuje smernica 92/61/EHS z 30. júna 1992 o typovom schválení dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel [4];

(4) keďže v záujme uľahčenia prístupu na trhy v tretích štátoch sa javí potrebné stanoviť ekvivalenciu medzi požiadavkami kapitol 1 (pneumatiky), 2 (svetelné a svetelno-signalizačné zariadenia), 4 (spätné zrkadlá) a 11 (bezpečnostné pásy) prílohy k tejto smernici a príslušnými bodmi predpisov EHK OSN č. 30, 54, 64, a 75 vzhľadom na pneumatiky, 3, 19, 20, 37, 38, 50, 56, 57, 72 a 82 vzhľadom na svetelné a svetelno-signalizačné zariadenia, 81 vzhľadom na spätné zrkadlá a 16 vzhľadom na bezpečnostné pásy;

(5) keďže vzhľadom na aspekty týkajúce sa ochrany životného prostredia a to najmä so zreteľom na znečistenie ovzdušia a hluk, je potrebné sledovať cieľ stáleho zlepšovania stavu životného prostredia; keďže na tento účel sa musia určiť v záujme čo najrýchlejšieho uplatňovania, limitné hodnoty škodlivín a hladiny hluku; keďže o následnom znížení limitných hodnôt a zmene v testovacom postupe sa môže rozhodnúť len na základe štúdií a výskumu, ktoré sa majú realizovať alebo pokračujú v oblasti použiteľného alebo možného technologického potenciálu a analýz ich nákladov a výnosov, aby bola možná priemyselná výroba vozidiel, ktoré sú schopné spĺňať tieto prísnejšie limity; keďže rozhodnutie o tomto následnom znížení musí prijať Európsky parlament a Rada aspoň tri roky predtým, než tieto limity nadobudnú účinnosť, aby priemysel mohol prijať nevyhnutné opatrenia, pomocou ktorých by výrobky mohli v predpokladanom termíne spĺňať nové opatrenia spoločenstva; keďže Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady bude vychádzať z návrhov predložených Komisiou vo vhodnej dobe;

(6) keďže podľa ustanovení smernice 92/61/EHS komponenty a charakteristiky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica nesmú byť uvedené na trh ani predávané na trhoch členských štátov, kým nebudú spĺňať ustanovenia tejto smernice; keďže členské štáty musia prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich z tejto smernice;

(7) keďže členské štáty by mali mať možnosť uplatnenia daňových stimulov na podporu marketingu vozidiel, ktoré by už vopred spĺňali požiadavky prijaté na úrovni spoločenstva týkajúce sa registrovania emisií škodlivín a hluku;

(8) keďže metódy merania imunity vozidiel a samostatných technických jednotiek voči elektromagnetickému vyžarovaniu, v záujme kontroly zhody s ustanoveniami týkajúcimi sa elektromagnetickej kompatibility (kapitola 8) si vyžadujú zložité a nákladné inštalácie; keďže aby členské štáty mohli zabezpečiť takéto inštalácie, mali by sa prijať opatrenia na odloženie týchto meracích metód o tri roky od dátumu, v ktorom táto smernica nadobudne účinnosť;

(9) keďže vzhľadom na rozsah a dopad navrhovanej akcie v príslušnom sektore, sú opatrenia na dosiahnutie cieľov, a to najmä pri schvaľovaní typu vozidla spoločenstva, nevyhnutné a nepostrádateľné; keďže tieto ciele nemôžu byť primerane splnené na úrovni jednotlivých členských štátov;

(10) keďže technický pokrok si vyžaduje rýchlu adaptáciu technických požiadaviek uvedených v prílohe k tejto smernici; keďže s výnimkou limitných hodnôt pre škodliviny a hladinu zvuku, táto úloha by sa mala zveriť Komisii, aby sa postup zjednodušil a urýchlil; keďže vo všetkých prípadoch, kde Európsky parlament a Rada zmocnila Komisiu na vykonanie pravidiel stanovených pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá, je vhodné zabezpečiť tento postup po predchádzajúcej porade medzi Komisiou a členskými štátmi v rámci výboru;

(11) keďže bezpečnostné požiadavky a požiadavky na životné prostredie si vyžadujú obmedzenie úmyselných zásahov do niektorých typov dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel; keďže aby nepredstavovali prekážku pre majiteľov servisov a údržbárskych dielní, musia byť takéto obmedzenia prísne limitované na zásahy, ktoré podstatne modifikujú výkon vozidla a emisie škodlivín a hluku;

(12) keďže pokiaľ vozidlo zodpovedá požiadavkám tejto smernice, nesmie žiadny členský štát odmietnuť jeho registráciu alebo používanie; keďže ciele požiadaviek tejto smernice by nemali zaväzovať tie členské štáty, ktoré nedovoľujú dvoj- alebo trojkolesovým motorovým vozidlám na svojom území ťahať príves, aby zmenili a doplnili svoje pravidlá,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Táto smernica a jej príloha sa vzťahujú na:

- pneumatiky,

- svetelné a svetelno-signalizačné zariadenia,

- vonkajšie výčnelky,

- spätné zrkadlá,

- opatrenia na registráciu znečistenia ovzdušia,

- palivové nádrže,

- opatrenia na registráciu úmyselných zásahov,

- elektromagnetickú kompatibilitu,

- prípustnú hladinu zvuku a výfukové systémy,

- spojovacie zariadenia a prídavné zariadenia,

- kotvové úchytky bezpečnostných pásov a bezpečnostné pásy,

- zasklenie, stierače a ostrekovače predných okien a zariadenia na odmrazovanie a odhmlievanie,

pre všetky typy motorových vozidiel definované v článku 1 smernice 92/61/EHS.

Článok 2

Do troch rokov od dátumu uvedeného v treťom pododseku článku 8 ods. 1, Komisia vypracuje podrobnú štúdiu na zistenie skutočnosti, či opatrenia prijaté proti úmyselným zásahom do vozidiel, najmä tým, ktoré sú v kategórii A a B, uvedeným v kapitole 7 prílohy k tejto smernici, sa môžu považovať za vhodné, neprimerané alebo príliš prísne vzhľadom na zamýšľané ciele. Na základe záverov štúdie a ak to bude potrebné, Komisia navrhne nové legislatívne opatrenia.

Článok 3

1. Postupy, ktorými sa riadi udeľovanie typového schválenia komponentu vzhľadom na pneumatiky, svetelné a svetelno-signalizačné zariadenia, spätné zrkadlá, palivové nádrže, výfukové systémy, bezpečnostné pásy a zasklenie pre typ dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla, a typového schválenia komponentu pre typ pneumatiky, svetelného a svetelno-signalizačného zariadenia, spätného zrkadla, palivových nádrží, výfukových systémov, bezpečnostných pásov a zasklenia vo forme komponentov, a podmienky, ktoré platia pre voľný pohyb takých vozidiel a pre voľné umiestnenie na trhu komponentov sú tie, ktoré sú uvedené v kapitolách II a III smernice 92/61/EHS.

2. Postup, ktorým sa riadi udeľovanie typového schválenia komponentu vzhľadom na vonkajšie výčnelky, opatrenia na registráciu znečistenia ovzdušia, opatrenia na registráciu úmyselných zásahov, elektromagnetickú kompatibilitu, prípustnú hladinu zvuku, spojovacie zariadenia pre prípojné vozidlá a prídavné zariadenia pre postranný vozík, kotvové úchytky bezpečnostných pásov, stierače a ostrekovače predných okien a zariadenia na odmrazovanie a odhmlievanie pre typ dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla a podmienky, ktoré platia pre voľný pohyb takých vozidiel sú tie, ktoré sú uvedené v kapitolách II a III smernice 92/61/EHS.

Článok 4

1. V súlade s ustanoveniami článku 11 smernice 92/61/EHS, sa uznáva ekvivalencia požiadaviek kapitol 1 (pneumatiky), 2 (svetelné a svetelno-signalizačné zariadenia), 4 (spätné zrkadlá) a 11 (bezpečnostné pásy) prílohy k tejto smernici a príslušných predpisov EHK OSN č. 30 [5], 54 [6], 64 [7], a 75 [8] vzhľadom na pneumatiky, 3 [9], 19 [10], 20 [11], 37 [12], 38 [13], 50 [14], 56 [15], 57 [16], 72 [17] a 82 [18] vzhľadom na svetelné a svetelno-signalizačné zariadenia, 81 [19] vzhľadom na spätné zrkadlá a 16 [20] vzhľadom na bezpečnostné pásy vo verziách platných k dátumu prijatia tejto smernice.

Na účely uplatňovania ekvivalencie uvedenej v prvom pododseku platia inštalačné požiadavky uvedené v kapitole 1 a 11 aj na zariadenia schválené v súlade so zodpovedajúcimi predpismi EHK OSN.

2. Orgány členských štátov udeľujúce typové schválenie komponentu, akceptujú typové schválenia komponentu vydané v súlade s požiadavkami predpisov uvedenými v odseku 1 a značky typového schválenia komponentu, namiesto príslušných typových schválení komponentu a značiek typového schválenia komponentu vydaných v súlade s požiadavkami tejto smernice.

Článok 5

1. Do 24 mesiacov od dátumu prijatia tejto smernice predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade návrh vypracovaný na základe výskumu a hodnotenia nákladov a výnosov vyplývajúcich z uplatňovania prísnejších limitných hodnôt a stanovujúci následnú etapu, počas ktorej sa prijmú opatrenia zamerané na ďalšie sprísnenie limitných hodnôt škodlivín a hladiny hluku príslušných vozidiel tak, ako je stanovené v príslušnej kapitole 5 prílohy II v tabuľkách I a II a v kapitole 9 prílohy I. Vo svojom návrhu Komisia má brať na zreteľ a posúdiť nákladovú efektívnosť rôznych opatrení na zníženie emisií škodlivín a hluku a predložiť proporcionálne a racionálne opatrenia vzhľadom na zamýšľané ciele.

2. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady prijaté na základe návrhu Komisie uvedeného v odseku 1, ktorý má byť prijatý k 1. januáru 2001, vezme do úvahy potrebu zahrnutia iných faktorov, ako sú jednoduché limitné hodnoty, ktoré sa majú sprísniť. Náklady a výnosy odvodené z vykonávania opatrení uvedeného rozhodnutia budú predmetom výskumu a posúdia ich spoločne zainteresované strany ako je priemysel, užívatelia a skupiny zastupujúce spotrebiteľov alebo verejnosť a tieto náklady a výnosy majú byť proporcionálne a racionálne vzhľadom na zamýšľané ciele.

Článok 6

1. Členské štáty môžu realizovať opatrenia pre daňové stimuly len pre motorové vozidlá spĺňajúce opatrenia týkajúce sa znečisťovania ovzdušia a hluku, stanovené v kapitole 5 prílohy I v bode 2.2.1.1.3 a v prílohe II v tabuľkách I a II a v kapitole 9 prílohy I tejto smernice.

2. Motivačné opatrenia uvedené v odseku 1 musia byť v súlade s ustanoveniami Zmluvy a musia spĺňať tieto podmienky:

- majú byť platné pre nové vozidlá uvedené na trh členského štátu, ktoré už spĺňajú požiadavky tejto smernice uvedené v odseku 1,

- prestanú platiť po povinnom vykonávaní opatrení uvedených v odseku 1,

- pre každý typ motorového vozidla musia byť nižšie než sú dodatočné náklady použitých technických riešení a náklady spojené s ich začlenením do motorového vozidla, ktoré umožňujú splnenia stanovených hodnôt.

3. Komisia má byť vo vhodnej dobe informovaná o každom úmysle týkajúcom sa zavedenia alebo zmeny daňových motivačných opatrení uvedených v odseku 1, tak aby mohla predložiť svoje stanoviská.

Článok 7

Potrebné zmeny, ktoré vyplynú z:

- rešpektovania všetkých zmien a doplnení predpisov EHK OSN uvedených v článku 4,

- prispôsobenia prílohy technickému pokroku — okrem limitných hodnôt škodlivín a hluku stanovených v kapitole 5 prílohy I bode 2.2.1.1.3 a prílohe II tabuľkách I a II a v kapitole 9 prílohy I,

sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 13 smernice Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel [21].

Článok 8

1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 18. decembra 1998. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Od dátumu uvedeného v prvom pododseku členské štáty už nemôžu zakázať prvýkrát uviesť do prevádzky vozidlá, ktoré spĺňajú ustanovenia tejto smernice alebo niektorej z jej kapitol.

Tieto opatrenia sa uplatňujú od 17. júna 1999.

Vykonávanie niektorých ustanovení kapitol 5, 8 a 9 sa však odloží ako je uvedené v týchto kapitolách.

2. Keď členské štáty prijmú takéto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo ich bude sprevádzať takýto odkaz pri príležitosti ich úradného uverejnenia. Metodiku týchto odkazov ustanovia členské štáty.

Článok 9

1. Smernica Rady 80/780/EHS z 22. júla 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o spätných zrkadlách dvojkolesových motorových vozidiel s postranným vozíkom alebo bez postranného vozíka a ich montáže na takéto vozidlá [22] sa zruší vtedy, keď sa začne uplatňovať táto smernica.

2. Komponenty, pre ktoré boli udelené schválenia podľa prílohy I k smernici uvedenej v odseku 1 sa však môžu naďalej používať.

3. Smernica Rady 78/1015/EHS z 23. novembra 1978 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o prípustnej hladine zvuku a výfukového systému motocyklov [23] sa zrušuje k dátumu uvedenému v prvom pododseku článku 8.

4. Do dátumu uvedeného v prvom pododseku článku 8 ods. 1, schválenia uvedené v smernici 78/1015/EHS sa môžu udeliť pre typové schválenia motorových vozidiel uvedených v smernici 92/61/EHS. Platia limitné hodnoty stanovené pre úrovne hluku v bode 2.1.1.prílohy I k smernici 78/1015/EHS.

Článok 15 ods. 4 c) smernice 92/61/EHS preto platí vtedy, keď sú takéto vozidlá prvýkrát uvedené do prevádzky.

5. Od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice, prestanú sa pre vozidlá riadiace sa touto smernicou, uplatňovať ustanovenia smernice 89/336/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o elektromagnetickej kompatibilite [24].

Článok 10

Táto smernica nadobúda účinnosť odo dňa jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 11

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 17. júna 1997

za Európsky parlament

predseda

J. M. Gil-Robles

za Radu

predseda

A. Jorritsma-Lebbink

[1] Ú. v. ES C 177, 29.6.1994, s. 1. aÚ. v. ES C 21, 25.1.1996, s. 23.

[2] Ú. v. ES C 195, 18.7.1994, s. 77.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu z 18. mája 1995 (Ú. v. ES C 151, 19.6.1995, s. 184), spoločná pozícia Rady z 23. novembra 1995 (Ú. v. ES C 190, 29.6.1996, s. 1) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 19. júna 1996 (Ú. v. ES C 198, 9.7.1996 s. 23). Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 24. apríla 1997; rozhodnutie Rady z 12. mája 1997.

[4] Ú. v. ES L 225, 10.8.1992, s. 72.

[5] E/ECE/TRANS/505/REV 1/ADD 29.

[6] E/ECE/TRANS/505/REV 1/ADD 53.

[7] E/ECE/TRANS/505/REV 1/ADD 63.

[8] E/ECE/TRANS/505/REV 1/ADD 74.

[9] E/ECE/TRANS/324/ADD 2.

[10] E/ECE/TRANS/324/REV 1/ADD 18.

[11] E/ECE/TRANS/324/REV 1/ADD 19.

[12] E/ECE/TRANS/505/REV 1/ADD 36.

[13] E/ECE/TRANS/324/REV 1/ADD 37.

[14] E/ECE/TRANS/505/REV 1/ADD 49.

[15] E/ECE/TRANS/505/REV 1/ADD 55.

[16] E/ECE/TRANS/505/REV 1/ADD 56.

[17] E/ECE/TRANS/505/REV 1/ADD 71.

[18] E/ECE/TRANS/505/REV 1/ADD 81.

[19] E/ECE/TRANS/505/REV 1/ADD 80.

[20] E/ECE/TRANS/505/REV 1/ADD 15.

[21] Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 96/27/ES (Ú. v. ES L 169, 8.7.1996, s. 1).

[22] Ú. v. ES L 229, 30.8.1980, s. 49. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 80/1272/EHS (Ú. v. ES L 375, 31.12.1980, s. 73).

[23] Ú. v. ES L 349, 13.12.1978, s. 21. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 89/235/EHS (Ú. v. ES L 98, 11.4.1989, s. 1).

[24] Ú. v. ES L 139, 23.5.1989, s. 19. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 93/97/EHS (Ú. v. ES L 290, 24.11.1993, s. 1).

--------------------------------------------------

KAPITOLA 1

PNEUMATIKY PRE DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÉ MOTOROVÉ VOZIDLÁ A ICH MONTÁŽ

ZOZNAM PRÍLOH

Strana |

PRÍLOHA I | Správne opatrenia pre typové schválenie pneumatík ako komponentu … | 39 |

Doplnok 1 | Informačný dokument pre typ pneumatiky určenej pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá … | 41 |

Doplnok 2 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu pre typ pneumatiky určenej pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá … | 42 |

PRÍLOHA II | Definície, označenie a požiadavky … | 43 |

Doplnok 1 | Vysvetľujúci diagram … | 50 |

Doplnok 2 | Usporiadanie označenia pneumatiky … | 51 |

Doplnok 3 | Zoznam indexov nosnosti a zodpovedajúceho prípustného maximálneho zaťaženia … | 52 |

Doplnok 4 | Označenie a rozmery niektorých typov pneumatík … | 53 |

Doplnok 5 | Metóda merania rozmerov pneumatiky … | 61 |

Doplnok 6 | Postup testovania charakteristík vzťahu zaťaženie/rýchlosť … | 62 |

Doplnok 7 | Zmeny indexov nosnosti v závislosti na rýchlosti … | 64 |

Doplnok 8 | Metóda stanovenia dynamického zväčšenia pneumatík … | 65 |

PRÍLOHA III | Požiadavky na vozidlá vzhľadom na montáž ich pneumatík … | 67 |

Doplnok 1 | Informačný dokument vzhľadom na montáž pneumatík na typ dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla … | 69 |

Doplnok 2 | Osvedčenie o typovom schválení vzhľadom na montáž pneumatík pre typ dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla … | 70 |

PRÍLOHA I

SPRÁVNE OPATRENIA PRE TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU PRE TYP PNEUMATIKY

1. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU

1.1. Žiadosť o typové schválenie komponentu musí udávať presné podrobnosti o type pneumatiky, na ktorú má byť pripevnená schvaľovacia značka.

1.2. Pre každý typ pneumatiky musí táto žiadosť udávať presné podrobnosti o:

1.2.1. označení rozmeru pneumatiky podľa prílohy II, bod 1.16,

1.2.2. výrobnej značke alebo obchodnom označení,

1.2.3. kategórii použitia: normálne, špeciálne, pre jazdu na snehu alebo pre moped,

1.2.4. konštrukcii pneumatiky (diagonálna alebo bias-ply, bias-belted, radiálna),

1.2.5. symbole kategórie rýchlosti,

1.2.6. indexe nosnosti,

1.2.7. tom, či je pneumatika určená na používanie bez duše,

1.2.8. tom, či je pneumatika "normálna" alebo "zosilnená";

1.2.9. počte vrstiev pneumatiky pre vozidlá odvodené z motocyklov,

1.2.10. vonkajších rozmeroch: celková šírka pneumatiky a celkový priemer,

1.2.11. ráfikoch, na ktoré sa môže pneumatika montovať,

1.2.12. meracom ráfiku a testovacom ráfiku,

1.2.13. testovacom a meracom tlaku,

1.2.14. koeficiente x uvedenom v prílohe II, bode 1.19,

1.2.15. U pneumatík identifikovaných pomocou písmena "V" v rámci označenia rozmeru a vhodných pre rýchlosti nad 240 km/h, alebo pneumatík identifikovaných pomocou písmena "Z" v rámci označenia rozmeru a vhodných pre rýchlosti nad 270 km/h, o maximálnej rýchlosti povolenej výrobcom pneumatiky a nosnosti prípustnej pre túto maximálnu rýchlosť. Maximálna povolená rýchlosť a príslušná nosnosť sa uvedú v osvedčení o typovom schválení (doplnok 2 tejto prílohy).

1.3. K žiadosti o typové schválenie komponentu majú byť predložené trojmo nákresy alebo fotografie, ktoré znázorňujú vzorku behúňa a prierez nafúkanej pneumatiky namontovanej na meracom ráfiku, a udávajú príslušné rozmery (pozri body 3.1.1 a 3.1.2 prílohy II) typu pneumatiky preloženej na schválenie. K žiadosti majú byť, podľa uváženia príslušného orgánu, priložené protokoly o testoch vydané schválenými testovacími laboratóriami, alebo dve vzorky typu pneumatiky.

1.4. Výrobca pneumatiky môže požiadať o rozšírenie označenia ES typového schválenia komponentu na iné typy modifikovaných pneumatík.

1.5. Smernica neplatí pre nové typy pneumatík určené pre "terénne pužitie" a označené "NHS" (not for highway service), alebo pneumatiky určené na preteky.

2. OZNAČENIA

Vzorky typu pneumatiky predložené na typové schválenie komponentu musia byť označené žiadateľovou zreteľne viditeľnou a nezmazateľnou výrobnou značkou alebo obchodným označením a musia poskytovať dostatočný priestor pre označenie typového schválenia komponentu.

3. ZNAČKA TYPOVÉHO SCHVÁLENIA KOMPONENTU

Všetky pneumatiky zhodné s typom, ktorý bol schválený ako komponent v súlade s touto smernicou, majú byť označené značkou typového schválenia popísanou v prílohe 5 k smernici 92/61/EHS z 30. júna o typovom schválení dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel.

Hodnota "a" definujúca rozmery trojuholníka a čísla a písmená, z ktorých pozostáva označenie nesmú byť menšie ako 2 mm.

4. MODIFIKÁCIA TYPU PNEUMATIKY

4.1. Modifikácia vzorky behúňa si nevyžaduje opakovanie testov predpísaných v prílohe II.

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

Osvedčenie o typovom schválení komponentu pre typ pneumatiky určenej pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA II

DEFINÍCIE, OZNAČENIE A POŽIADAVKY

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto kapitoly:

1.1. "typ pneumatiky" znamená pneumatiky, ktoré sa navzájom nelíšia v takých podstatných aspektoch, ako sú:

1.1.1. výrobná značka alebo obchodné označenie,

1.1.2. označenie rozmerov pneumatiky,

1.1.3. kategória použitia (normálna: normálna cestná pneumatika; špeciálna: pneumatika pre špeciálne účely pre použitie na ceste, mimo nej); pneumatiky pre jazdu na snehu, pre mopedy),

1.1.4. konštrukcia (diagonálna alebo bias-ply (cross-ply), bias-belted, radiálna),

1.1.5. kategória rýchlosti,

1.1.6. index nosnosti,

1.1.7. rozmery prierezu pneumatiky, keď je namontovaná na špecifikovanom ráfiku;

1.2. "konštrukcia" pneumatiky znamená technické charakteristiky kostry plášťa pneumatiky. Rozlišujú sa najmä tieto typy konštrukcií:

1.2.1. "diagonálna" alebo "bias-ply (cross-ply)" znamená konštrukciu pneumatiky, v ktorej kordové vrstvy siahajú až ku pätke a sú usporiadané tak, že zvierajú striedavo uhly značne menšie ako 90° vzhľadom na os behúňa,

1.2.2. "bias-belted" znamená konštrukciu typu (cross-ply), v ktorej je kostra ohraničená pásom obsahujúcim dve alebo viac vrstiev v podstate nerozťažiteľného kordového materiálu usporiadaných v striedavých uhloch približne rovnakých, ako sú veľkosti uhlov kostry,

1.2.3. "radiálna" znamená konštrukciu pneumatiky, v ktorej kordové vrstvy siahajú až na pätky a sú usporiadané tak, že tvoria s osou behúňa uhol rovnajúci sa v podstate 90°, pričom kostra je stabilizovaná obvodovým nerozťažiteľným pásom,

1.2.4. "zosilnená" znamená konštrukciu pneumatiky, ktorej kostra je odolnejšia než u zodpovedajúcej normálnej pneumatiky;

1.3. "pätka" znamená časť pneumatiky, ktorej tvar a konštrukcia dovoľujú prispôsobiť sa ráfiku a držať pneumatiku na tomto ráfiku [1];

1.4. "kord" znamená vlákna tvoriace tkanivo vrstiev v pneumatike [2];

1.5. "vrstva" znamená vrstvu rovnobežných pogumovaných kordových vlákien [3];

1.6. "kostra" znamená časť pneumatiky, inú než je behúň a gumové bočnice, ktorá po nahustení nesie zaťaženie [4];

1.7. "behúň" znamená časť pneumatiky, ktorá prichádza do styku so zemou [5];

1.8. "bočnica" znamená časť pneumatiky medzi behúňom a časťou určenou k prekrytiu okrajom ráfika [6];

1.9. "drážka behúňa" znamená priestor medzi dvoma susednými rebrami alebo blokmi vzorky behúňa [7];

1.10. "hlavná drážka" znamená široké drážky umiestnené v stredovom pásme behúňa;

1.11. "šírka prierezu (S)" znamená priamu vzdialenosť medzi vonkajšími okrajmi bočníc nahustenej pneumatiky, pričom sa berú do úvahy výčnelky vytvorené označením, zdobením, ochrannými pásmi alebo rebrami [8];

1.12. "celková šírka" znamená priamu vzdialenosť medzi vonkajšími okrajmi bočníc nahustenej pneumatiky vrátane označenia, zdobenia a ochranných pásov alebo rebier [9]; v prípade peumatík, u ktorých je behúň širší ako šírka prierezu, je celkovou šírkou šírka behúňa;

1.13. "výška prierezu (H)" znamená vzdialenosť rovnajúcu sa polovici rozdielu medzi vonkajším priemerom pneumatiky a menovitým priemerom ráfika [10];

1.14. "menovité profilové číslo (Ra)" znamená stonásobok čísla získaného delením menovitej výšky prierezu menovitou šírkou prierezu (S1), oba rozmery sú vyjadrené v rovnakých meracích jednotkách;

1.15. "vonkajší priemer (D)" znamená celkový priemer nahustenej novej pneumatiky [11];

1.16. "označenie rozmerov pneumatiky" znamená označenie, ktoré udáva:

1.16.1. menovitú šírku prierezu (S1) (vyjadrenú v milimetroch s výnimkou niektorých typov pneumatík, pre ktoré je označenie rozmeru uvedené v prvom stĺpci tabuliek v doplnku 4 k tejto prílohe),

1.16.2. menovité profilové číslo (Ra), s výnimkou niektorých typov pneumatík, pre ktoré je označenie rozmeru uvedené v prvom stĺpci tabuliek v doplnku 4 k tejto prílohe,

1.16.3. dohodnuté číslo (d), ktoré udáva menovitý priemer ráfika a zodpovedá priemeru ráfika vyjadrenému buď v kódoch (čísla menšie než 100) alebo v milimetroch (čísla väčšie než 100).

1.16.3.1. Hodnoty symbolu (d) vyjadrené v mm a v kódoch sú takéto:

Kód "d" vyjadrený jedným alebo dvoma číslami symbolizujúcimi menovitý priemer ráfika | Ekvivalent v milimetroch |

4 | 102 |

5 | 127 |

6 | 152 |

7 | 178 |

8 | 203 |

9 | 229 |

10 | 254 |

11 | 279 |

12 | 305 |

13 | 330 |

14 | 356 |

15 | 381 |

16 | 406 |

17 | 432 |

18 | 457 |

19 | 483 |

20 | 508 |

21 | 533 |

22 | 559 |

23 | 584 |

1.17. "menovitý priemer ráfika (d)" znamená priemer ráfika, na ktorý sa má pneumatika montovať [12];

1.18. "ráfik" znamená nosný prvok buď pre pneumatiku s dušou, alebo pre bezdušovú pneumatiku, na ktorom sú usadené pätky pneumatiky [13];

1.19. "teoretický ráfik" znamená myslený ráfik, ktorého šírka by sa rovnala x násobku menovitej šírky prierezu pneumatiky. Hodnotu "X" musí špecifikovať výrobca pneumatiky;

1.20. "merací ráfik" znamená ráfik, na ktorý sa musí namontovať pneumatika pri meraní rozmerov;

1.21. "testovací ráfik" znamená ráfik, na ktorý sa musí namontovať pneumatika pri testovaní;

1.22. "vytrhávanie" znamená oddeľovanie kúskov pryže z behúňa;

1.23. "oddeľovanie kordu" znamená oddeľovanie kordu od jeho pryžového povlaku;

1.24. "oddeľovanie vrstiev" znamená oddeľovanie susedných vrstiev;

1.25. "oddeľovanie behúňa" znamená oddeľovanie behúňa od kostry;

1.26. "index nosnosti" znamená číslo udávajúce maximálne zaťaženie, ktoré pneumatika znesie pri rýchlosti zodpovedajúcej jej rýchlostnému symbolu, podľa prevádzkových podmienok špecifikovaných výrobcom. Zoznam týchto indexov a zodpovedajúcich zaťažení je uvedený v doplnku 3 k prílohe II;

1.27. "tabuľka nosnosti pneumatík pri rôznych rýchlostiach" znamená tabuľku v doplnku 7 k prílohe II, ktorá udáva zmeny zaťaženia pneumatiky pri rýchlostiach iných ako sú rýchlosti zodpovedajúce indexu jej menovitej rýchlostnej kategórie vo vzťahu k indexu nosnosti a nosnosti pri menovitej rýchlosti.

1.28. "kategória rýchlosti" znamená

1.28.1. rýchlosť, vyjadrenú symbolom kategórie rýchlosti v bode 1.28.2,

1.28.2. rýchlostné kategórie sú uvedené v tejto tabuľke:

Symbol kategórie rýchlosti | Zodpovedajúca rýchlosť (km/h) |

B | 50 |

F | 80 |

G | 90 |

J | 100 |

K | 110 |

L | 120 |

M | 130 |

N | 140 |

P | 150 |

Q | 160 |

R | 170 |

S | 180 |

T | 190 |

U | 200 |

H | 210 |

V | 240 |

W | 270 |

1.28.3. Pneumatiky vhodné pre maximálne rýchlosti vyššie ako 240 km/h sú označené písmenom "V" alebo "Z", umiestneným v označení rozmeru plášťa pred údajmi o konštrukcii pneumatiky;

1.29. "pneumatika pre jazdu na snehu" znamená pneumatiku, ktorej vzorka behúňa a konštrukcia sú projektované tak, aby v blate a v čerstvom alebo kašovitom snehu zabezpečovali lepšie vlastnosti ako normálna pneumatika. Vzorka behúňa pneumatiky pre jazdu na snehu sa skladá spravidla z drážok rebier a/alebo masívnych blokov, vzdialených od seba viac ako u normálnej pneumatiky;

1.30. "MST" (multiservice tyre) znamená pneumatiku, ktorá sa môže používať v rôznom prostredí, inými slovami pneumatiku vhodnú na použitie na ceste aj mimo cesty;

1.31. "trieda maximálneho zaťaženia" znamená maximálnu hmotnosť, ktorú má pneumatika uniesť:

1.31.1. Pre rýchlosti nižšie alebo rovné 130 km/h, nesmie trieda maximálneho zaťaženia prekročiť percentuálnu hodnotu prislúchajúcu indexu nosnosti pneumatiky, ako je uvedené v tabuľke "Nosnosti pneumatík pri rôznych rýchlostiach" (pozri bod 1.27) vo vzťahu k symbolu rýchlostnej kategórie pneumatiky a rýchlostným schopnostiam vozidla, na ktoré je pneumatika montovaná.

1.31.2. Pre rýchlosti nad 130 km/h, ale nepresahujúce rýchlosť 210 km/h, nesmie trieda maximálneho zaťaženia presiahnuť hodnotu priradenú indexu nosnosti pneumatiky.

1.31.3. Pre rýchlosti nad 210 km/h, ale nepresahujúce rýchlosť 270 km/h, nesmie trieda maximálneho zaťaženia prekročiť percentuálnu hodnotu priradenú indexu nosnosti pneumatiky podľa nasledovnej tabuľky, vo vzťahu k symbolu rýchlostnej kategórie pneumatiky a maximálnej konštrukčnej rýchlosti vozidla, na ktoré sa má pneumatika montovať.

Maximálna rýchlosť (km/h) [14] | Trieda maximálneho zaťaženia (%) |

Kategória rýchlosti symbol V | Kategória rýchlosti symbol W [16] |

210 | 100 | 100 |

220 | 95 | 100 |

230 | 90 | 100 |

240 | 85 | 100 |

250 | (80) [15] | 95 |

260 | (75) [15] | 85 |

270 | (70) [15] | 75 |

1.31.4. Pre rýchlosti presahujúce 270 km/h nesmie trieda maximálneho zaťaženia presiahnuť hodnotu špecifikovanú výrobcom pneumatiky, vo vzťahu k rýchlostnej kategórii pneumatiky.

Pre okamžité rýchlosti medzi 270 km/h a maximálnou rýchlosťou povolenou výrobcom pneumatiky sa použije lineárna extrapolácia triedy maximálneho zaťaženia.

1.32. "pneumatika pre moped" znamená pneumatiku určenú pre montáž na mopedy;

1.33. "pneumatika pre motocykel" znamená pneumatiku určenú predovšetkým pre montáž na motocykle;

1.34. "obvod valenia(Cr)" znamená teoretickú vzdialenosť ubehnutú stredom (osou) kolesa vozidla v pohybe počas jednej úplnej otáčky pneumatiky a získanú z nasledovného vzorca:

Cr = f × D, kde:

D je vonkajší priemer pneumatiky v súlade s označením rozmeru pneumatiky uvedeným v bode 3.1.2 v tejto prílohe

f =

3,02 pre pneumatiky, ktorých kód priemeru ráfika je väčší alebo rovný 13

3,03 pre radiálne ply pneumatiky, ktorých kód priemeru ráfika nie je väčší než 12

2,99 pre diagonálne pneumatiky bias-ply (cross-ply) alebo pneumatiky bias-belted, ktorých kód priemeru ráfika nie je väčší než 12.

2. OZNAČENIE

2.1. Aspoň jedna bočnica pneumatiky má byť označená takto:

2.1.1. výrobná značka alebo obchodné označenie;

2.1.2. označenie rozmeru pneumatiky podľa bodu 1.16;

2.1.3. nasledovné údaje o konštrukcii:

2.1.3.1. v prípade diagonálnych pneumatík alebo pneumatík bias-ply (cross-ply) žiadne označenie alebo písmeno "D" umiestnené pred kódom priemeru ráfika;

2.1.3.2. v prípade pneumatík bias-belted písmeno "B" umiestnené pred kódom priemeru ráfika a je možné pripojiť slová "BIAS-BELTED",

2.1.3.3. v prípade radiálnych ply pneumatík písmeno "R", umiestnené pred označením priemeru ráfika a je možné pripojiť slovo "RADIAL"

2.1.4. rýchlostná kategória pneumatiky vyjadrená symbolom uvedeným v bode 1.28.2;

2.1.5. index nosnosti definovaný v bode 1.26;

2.1.6. slovo "TUBELESS", pokiaľ je pneumatika určená na použitie bez duše;

2.1.7. slovo "REINFORCED" alebo "REINF" v prípade zosilnenej pneumatiky;

2.1.8. dátum výroby skladajúci sa z troch číslic, kde prvé dve udávajú týždeň a posledná číslica rok. Táto informácia môže byť umiestnená len na jednej bočnici;

2.1.9. symbol "M+S" alebo "M.S" alebo "M & S" v prípade pneumatík pre jazdu na snehu;

2.1.10. symbol "MST" v prípade viacúčelových pneumatík;

2.1.11. výraz "MOPED", "CICLOMOTORE" alebo "CYCLOMOTEUR", ak je pneumatika určená pre mopedy;

2.1.12. Pneumatiky vhodné pre rýchlosti nad 240 km/h musia byť označené primeraným kódom "V" alebo prípadne "Z" (pozri bod 1.31.1) v rámci označenia rozmeru pneumatiky umiestneným pred údajom o konštrukcii (pozri bod 2.1.3).

2.1.13. Pneumatiky vhodné pre rýchlosti nad 240 km/h (alebo prípadne 270 km/h) musia mať v zátvorke uvedené označenie indexu nosnosti (pozri bod 2.1.5) zodpovedajúce rýchlosti 210 km/h (alebo 240 km/h) a symbol referenčnej kategórie rýchlosti (pozri bod 2.1.4) takto:

- "V" v prípade pneumatík označených kódom "V" v označení rozmeru.

- "W" v prípade pneumatík označených kódom "Z" v označení rozmeru.

2.2. V doplnku 2 je uvedený príklad usporiadania označenia pneumatiky.

2.3. Označenia uvedené v bode 2.1.a značka typového schválenia komponentu predpísaná v bode 3. prílohy I sa odlejú do alebo na pneumatiku. Musia byť jasne čitateľné.

3. POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA PNEUMATÍK

3.1. Rozmery pneumatiky

3.1.1. Šírka prierezu

3.1.1.1. šírka prierezu sa vypočíta pomocou nasledovného vzorca:

S = S1 + K (A − A1),

kde:

S = šírka prierezu vyjadrená v milimetroch a nameraná na meracom ráfiku

S1 = menovitá šírka prierezu (v mm) uvedená na bočnici pneumatiky v označení rozmeru pneumatiky

A = šírka meracieho ráfika vyjadrená v milimetroch, ktorú výrobca uvádza v technickom popise

A1 = šírka teoretického ráfika vyjadrená v milimetroch

Hodnota S1 vynásobená koeficientom X špecifikovaným výrobcom pneumatiky sa používa pre A1 a hodnota 0,4 sa používa pre K.

3.1.1.2. Avšak tam, kde je označenie rozmerov dané v prvom stĺpci tabuliek v doplnku 4 k prílohe II, šírkou prierezu (S1) a teoretickou šírkou meracieho ráfika (A1) sú tie hodnoty, ktoré sú uvedené oproti označeniu rozmerov pneumatík v týchto tabuľkách.

3.1.2. Vonkajší priemer pneumatiky

3.1.2.1. Vonkajší priemer pneumatiky sa získa z nasledovného vzorca:

D = d + 2H,

kde:

D = vonkajší priemer pneumatiky vyjadrený v mm

d = menovitý priemer ráfika vyjadrený v mm

H = menovitá výška pneumatiky

H = S1 × 0,01 Ra, kde:

S1 = menovitá šírka prierezu

Ra = menovité profilové číslo

ako sú uvedené v popise na bočnici pneumatiky v súlade s požiadavkami bodu 2.1.3.

3.1.2.2. Avšak pre pneumatiky, pre ktoré sú označenia rozmerov pneumatiky uvedené v prvom stĺpci tabuliek v doplnku 4 k tejto prílohe, vonkajší priemer má hodnoty uvedené oproti popisu pneumatiky v týchto tabuľkách.

3.1.3. Metóda merania rozmerov pneumatík;

Rozmery pneumatík sa merajú tak, ako je predpísané v doplnku 5 k tejto prílohe.

3.1.4. Špecifikácie týkajúce sa šírky prierezu pneumatiky;

3.1.4.1. Celková šírka pneumatiky môže byť menšia než šírka prierezu S stanovená v súlade s bodom 3.1.1.

3.1.4.2. Môže presiahnuť túto hodnotu až do hodnôt stanovených v doplnku 4 k tejto prílohe alebo, v prípade označení rozmerov pneumatiky neuvádzaných vo vyššie uvedenom doplnku o nasledovné percentá:

3.1.4.2.1. u pneumatík pre mopedy na normálne účely pre jazdu na ceste a pneumatík na jazdu na snehu pre motocykle:

+ 10 % v prípade kódu priemeru ráfika 13 a viac

+ 8 % pre kód priemeru ráfika menší alebo rovný 12;

3.1.4.2.2. u viacúčelových pneumatík vhodných pre obmedzené používanie na ceste a označených MST + 25 %.

3.1.5. Špecifikácie týkajúce sa vonkajšieho priemeru pneumatiky;

3.1.5.1. Vonkajší priemer pneumatiky nesmie presiahnuť minimálne a maximálne hodnoty špecifikované v doplnku 4 k tejto prílohe.

3.1.5.2. Vonkajší priemer pneumatiky, keď označenie rozmeru pneumatiky nie je uvedené v doplnku 4 k tejto prílohe nesmie presiahnuť minimálne a maximálne hodnoty získané podľa nasledovného vzorca:

Dmin = d + (2H × a)

Dmax = d + (2H × b),

kde:

H a d sú definované v bode 3.1.2.1 a "a" a "b" sú definované v bodoch 3.1.5.2.1 a 3.1.5.2.2:

3.1.5.2.1. u pneumatík pre mopedy, pre normálne použitie pre jazdu na ceste a u pneumatík pre jazdu na snehu

| a |

priemer ráfika 13 a viac | 0,97 |

priemer ráfika menší jako 12 | 0,93 |

u viacúčelových pneumatík | 1,00 |

3.1.5.2.2. u pneumatík na mopedy a u pneumatík na normálne účely pre jazdu na ceste pre motocykle

| b |

priemer ráfika 13 a viac | 1,07 |

priemer ráfika menší jako 12 | 1,10 |

u pneumatík pre jazdu na snehu a uviacúčelových pneumatík | 1,12 |

3.2. Test charakteristík vzťahu zaťaženie/rýchlosť

3.2.1. Test charakteristík vzťahu zaťaženie/rýchlosť sa vykoná s pneumatikou v súlade s metódou stanovenou v doplnku 6 k prílohe II.

3.2.1.1. Ak je podaná žiadosť pre pneumatiky identifikované kódom "V" umiestnenom v označení rozmeru, ktoré sú vhodné pre rýchlosti nad 240 km/h, alebo pre pneumatiky identifikované kódom "Z" umiestnenom v označení rozmeru, ktoré sú vhodné pre rýchlosti nad 270 km/h (pozri bod 1.2.15 v prílohe I), test charakteristík vzťahu zaťaženie/rýchlosť sa vykoná s pneumatikou pri podmienkach zaťaženia a rýchlosti uvedených v zátvorke na pneumatike (pozri bod 2.1.13). Ďalší test charakteristík vzťahu zaťaženie/rýchlosť sa musí vykonať s druhou pneumatikou rovnakého typu pri podmienkach zaťaženia a rýchlosti, ak nejaké sú, ktoré výrobca pneumatiky špecifikuje ako maximálne.

3.2.2. Pneumatika podrobená príslušnému testu charakteristík vzťahu zaťaženie/rýchlosť nesmie vykazovať žiadne oddeľovanie behúňa, vrstiev či kordu, ani vytrhávanie alebo pretrhnutie kordu.

3.2.3. Vonkajší priemer pneumatiky meraný na konci testu charakteristík vzťahu zaťaženie/rýchlosť, sa nesmie líšiť od vonkajšieho priemeru meraného pred testom o viac než ± 3,5 %.

3.2.4. Celková šírka pneumatiky meraná na konci testu charakteristík vzťahu zaťaženie/rýchlosť nesmie presiahnuť hodnotu stanovenú v bode 3.1.4.2.

3.3. Dynamické zväčšenie pneumatiky

Pneumatiky uvedené v bode 1.1 doplnku 8 k prílohe II, ktoré vyhoveli testu charakteristík vzťahu zaťaženia/rýchlosť podľa bodu 3.2.1 sa podrobia testu dynamického zväčšenia pneumatiky, vykonanému v súlade s praktickou metódou stanovenou v uvedenom doplnku.

3.4. Kde výrobca vyrába väčší rozsah pneumatík, nie je potrebné vykonať testy charakteristík vzťahu zaťaženie/rýchlosť a testy dynamického zväčšenia pneumatiky na každom type pneumatiky v rámci tohto rozsahu. Voľbu výberu najnepriaznivejšej možnosti vykonajú podľa uváženia orgány zodpovedné za typové schválenie komponentu.

3.5. Modifikácie vzorky behúňa sa nepovažujú za dôvod na opakovanie testu špecifikovaného v bodoch 3.2 a 3.3 tejto prílohy.

3.6. Rozšírenia schválení pre pneumatiky vhodné pre rýchlosti nad 240 km/h identifikované kódom "V" umiestnenom v označení rozmeru (alebo 270 km/h identifikované kódom "Z" umiestnenom v označení rozmeru), vzhľadom na certifikáciu pre rôzne maximálne rýchlosti a/alebo zaťaženia sú povolené za predpokladu, že technická služba zodpovedná za vykonávanie testov dodá nový protokol o teste týkajúci sa charakteristík vzťahu novej maximálnej rýchlosti a zaťaženia. Také nové charakteristiky vzťahu rýchlosť/zaťaženie musia byť špecifikované v doplnku 2 prílohy I.

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Vysvetľujúci diagram(pozri bod 1. v tejto prílohe)

Doplnok 2

Usporiadanie označenia pneumatiky

Príklad označení, ktoré musia mať schválené typy pneumatík

+++++ TIFF +++++

b | 100/80 B 18 | 53 S | TUBELESS M + S | 013 |

Tieto označenia definujú pneumatiku:

- majúcu menovitú šírku prierezu 100,

- majúcu menovité profilové číslo 80,

- s konštrukciou bias-belted (B),

- majúcu priemer ráfika 457, kód ktorého je 18,

- majúcu nosnosť 206 kg, zodpovedajúcu indexu zaťaženia 53 (pozri zoznam v doplnku 3),

- zatriedenú v kategórii rýchlosti S (maximálna rýchlosť 180 km/h),

- pre montáž bez duše (tubeless),

- typu pre jazdu na snehu (M + S),

- vyrobenú v 1. týždni (01) roku 1993 (3).

Umiestnenie a poradie značiek tvoriacich označenie pneumatiky je nasledovné:

(a) označenie rozmeru pneumatiky vrátane menovitej šírky prierezu, menovitého profilového čísla, prípadne symbolu konštrukcie a menovitého priemeru ráfika musí byť usporiadané tak, ako je to znázornené vo vyššie uvedenom príklade t.j. 100/80 B 18;

(b) index nosnosti a symbol kategórie rýchlosti sa umiestnia v blízkosti označenia rozmeru. Môžu byť umiestnené buď pred ním alebo za ním alebo nad ním alebo pod ním;

(c) symboly "TUBELESS", "REINFORCED" alebo "REINF" a "M + S" alebo "M.S" alebo "M & S" alebo "MST" a/alebo "MOPED", "CICLOMOTORE" alebo "CYCLOMOTEUR" môžu byť v určitej vzdialenosti od označenia rozmeru.

(d) V prípade pneumatík vhodných pre rýchlosti nad 240 km/h, kódy "V" a "Z" musia byť uvedené pred označením (napr. 140/60 ZR18). Referenčný index nosnosti a symbol rýchlostnej kategórie musia byť uvedené v zátvorkách (pozri bod 2.1.13 prílohy II).

Doplnok 3

Zoznam indexov nosnosti a zodpovedajúceho prípustného maximálneho zaťaženia

A = index nosnosti

B = zodpovedajúce maximálne zaťaženie (kg)

A | B |

0 | 45 |

1 | 46,2 |

2 | 47,5 |

3 | 48,7 |

4 | 50 |

5 | 51,5 |

6 | 53 |

7 | 54,5 |

8 | 56 |

9 | 58 |

10 | 60 |

11 | 61,5 |

12 | 63 |

13 | 65 |

14 | 67 |

15 | 69 |

16 | 71 |

17 | 73 |

18 | 75 |

19 | 77,5 |

20 | 80 |

21 | 82,5 |

22 | 85 |

23 | 87,5 |

24 | 90 |

25 | 92,5 |

26 | 95 |

27 | 97,5 |

28 | 100 |

29 | 103 |

30 | 106 |

31 | 109 |

32 | 112 |

33 | 115 |

34 | 118 |

35 | 121 |

36 | 125 |

37 | 128 |

38 | 132 |

39 | 136 |

40 | 140 |

41 | 145 |

42 | 150 |

43 | 155 |

44 | 160 |

45 | 165 |

46 | 170 |

47 | 175 |

48 | 180 |

49 | 185 |

50 | 190 |

51 | 195 |

52 | 200 |

53 | 206 |

54 | 212 |

55 | 218 |

56 | 224 |

57 | 230 |

58 | 236 |

59 | 243 |

60 | 250 |

61 | 257 |

62 | 265 |

63 | 272 |

64 | 280 |

65 | 290 |

66 | 300 |

67 | 307 |

68 | 315 |

69 | 325 |

70 | 335 |

71 | 345 |

72 | 355 |

73 | 365 |

74 | 375 |

75 | 387 |

76 | 400 |

77 | 412 |

78 | 425 |

79 | 437 |

80 | 450 |

81 | 462 |

82 | 475 |

83 | 487 |

84 | 500 |

85 | 515 |

86 | 530 |

87 | 545 |

88 | 560 |

89 | 580 |

90 | 600 |

91 | 615 |

92 | 630 |

93 | 650 |

94 | 670 |

95 | 690 |

96 | 710 |

97 | 730 |

98 | 750 |

99 | 775 |

100 | 800 |

101 | 825 |

102 | 850 |

103 | 875 |

104 | 900 |

105 | 925 |

106 | 950 |

107 | 975 |

108 | 1000 |

109 | 1030 |

110 | 1060 |

111 | 1090 |

112 | 1120 |

113 | 1150 |

114 | 1180 |

115 | 1215 |

116 | 1250 |

117 | 1285 |

118 | 1320 |

119 | 1360 |

120 | 1400 |

Doplnok 4

Označenie a rozmery niektorých typov pneumatík

(Pozri prílohu II, body 3.1.1.2, 3.1.2.2, 3.1.4.2 a 3.1.5.1)

TABUĽKA 1 A

Pneumatiky pre mopedy

Popis a priemer ráfika až po kód 12

Označenie rozmeru pneumatiky | Šírka teoretického ráfika (kód) A1 | Celkový priemer (mm) | Menovitá šírka prierezu (S1) (mm) | Maximálna celková šírka (mm) |

Dmin | D | Dmax |

2-12 | 1,35 | 413 | 417 | 426 | 55 | 59 |

2¼-12 | 1,50 | 425 | 431 | 441 | 62 | 67 |

2½- 8 | 1,75 | 339 | 345 | 356 | 70 | 76 |

2½- 9 | 1,75 | 365 | 371 | 382 | 70 | 76 |

2¾- 9 | 1,75 | 375 | 381 | 393 | 73 | 79 |

3-10 | 2,10 | 412 | 418 | 431 | 84 | 91 |

3-12 | 2,10 | 463 | 469 | 482 | 84 | 91 |

TABUĽKA 1 B

Pneumatiky pre motocykle

Popis a priemer ráfika až po kód 12

Označenie rozmeru pneumatiky | Šírka teoretického ráfika (kód) A1 | Celkový priemer (mm) | Menovitá šírka prierezu (S1) (mm) | Maximálna celková šírka (mm) |

Dmin | D | Dmax |

2.50- 8 | 1,50 | 328 | 338 | 352 | 65 | 70 |

2.50- 9 | 354 | 364 | 378 |

2.50-10 | 379 | 389 | 403 |

2.50-12 | 430 | 440 | 451 |

2.75- 8 | 1,75 | 338 | 348 | 363 | 71 | 77 |

2.75- 9 | 364 | 374 | 383 |

2.75-10 | 389 | 399 | 408 |

2.75-12 | 440 | 450 | 462 |

3.00- 4 | 2,10 | 241 | 251 | 264 | 80 | 86 |

3.00- 5 | 266 | 276 | 291 |

3.00- 6 | 291 | 301 | 314 |

3.00- 7 | 317 | 327 | 342 |

3.00- 8 | 352 | 362 | 378 |

3.00- 9 | 378 | 388 | 401 |

3.00-10 | 403 | 413 | 422 |

3.00-12 | 454 | 464 | 473 |

3.25- 8 | 2,50 | 362 | 372 | 386 | 88 | 95 |

3.25- 9 | 388 | 398 | 412 |

3.25-10 | 414 | 424 | 441 |

3.25-12 | 465 | 475 | 492 |

3.50- 4 | 2,50 | 264 | 274 | 291 | 92 | 99 |

3.50- 5 | 289 | 299 | 316 |

3.50- 6 | 314 | 324 | 341 |

3.50- 7 | 340 | 350 | 367 |

3.50- 8 | 376 | 386 | 397 |

3.50- 9 | 402 | 412 | 430 |

3.50-10 | 427 | 437 | 448 |

3.50-12 | 478 | 488 | 506 |

4.00- 5 | 2,50 | 314 | 326 | 346 | 105 | 113 |

4.00- 6 | 339 | 351 | 368 |

4.00- 7 | 365 | 377 | 394 |

4.00- 8 | 401 | 415 | 427 |

4.00-10 | 452 | 466 | 478 |

4.00-12 | 505 | 517 | 538 |

4.50- 6 | 3,00 | 364 | 376 | 398 | 120 | 130 |

4.50- 7 | 390 | 402 | 424 |

4.50- 8 | 430 | 442 | 464 |

4.50- 9 | 456 | 468 | 490 |

4.50-10 | 481 | 493 | 515 |

4.50-12 | 532 | 544 | 568 |

5.00- 8 | 3,50 | 453 | 465 | 481 | 134 | 145 |

5.00-10 | 504 | 516 | 532 |

5.00-12 | 555 | 567 | 583 |

6.00- 6 | 4,00 | 424 | 436 | 464 | 154 | 166 |

6.00- 7 | 450 | 462 | 490 |

6.00- 8 | 494 | 506 | 534 |

6.00- 9 | 520 | 532 | 562 |

TABUĽKA 2

Pneumatiky pre motocykle a mopedy

Normálny profil

Označenie rozmeru pneumatiky | Šírka teoretického ráfika (kód) A1 | Celkový priemer (mm) | Menovitá šírka prierezu (S1) (mm) | Maximálna celková šírka (mm) |

Dmin | D | Dmax [1] | Dmax [2] | [1] | [2] |

1¾-19 | 1.20 | 582 | 589 | 597 | 605 | 50 | 54 | 58 |

2-14 | 1,35 | 461 | 468 | 477 | 484 | 55 | 58 | 63 |

2-15 | 486 | 493 | 501 | 509 |

2-16 | 511 | 518 | 526 | 534 |

2-17 | 537 | 544 | 552 | 560 |

2-18 | 562 | 569 | 577 | 585 |

2-19 | 588 | 595 | 603 | 611 |

2-20 | 613 | 620 | 628 | 636 |

2-21 | 638 | 645 | 653 | 661 |

2-22 | 663 | 670 | 680 | 686 |

2¼-14 | 1,50 | 474 | 482 | 492 | 500 | 62 | 66 | 71 |

2¼-15 | 499 | 507 | 517 | 525 |

2¼-16 | 524 | 532 | 540 | 550 |

2¼-17 | 550 | 558 | 566 | 576 |

2¼-18 | 575 | 583 | 591 | 601 |

2¼-19 | 601 | 609 | 617 | 627 |

2¼-20 | 626 | 634 | 642 | 652 |

2¼-21 | 651 | 659 | 667 | 677 |

2¼-22 | 677 | 685 | 695 | 703 |

2½-14 | 1,60 | 489 | 498 | 508 | 520 | 68 | 72 | 78 |

2½-15 | 514 | 523 | 533 | 545 |

2½-16 | 539 | 548 | 558 | 570 |

2½-17 | 565 | 574 | 584 | 596 |

2½-18 | 590 | 599 | 609 | 621 |

2½-19 | 616 | 625 | 635 | 647 |

2½-20 | 641 | 650 | 660 | 672 |

2½-21 | 666 | 675 | 685 | 697 |

2½-22 | 692 | 701 | 711 | 723 |

2¾-14 | 1,85 | 499 | 508 | 518 | 530 | 75 | 80 | 86 |

2¾-15 | 524 | 533 | 545 | 555 |

2¾-16 | 549 | 558 | 568 | 580 |

2¾-17 | 575 | 584 | 594 | 606 |

2¾-18 | 600 | 609 | 621 | 631 |

2¾-19 | 626 | 635 | 645 | 657 |

2¾-20 | 651 | 660 | 670 | 682 |

2¾-21 | 676 | 685 | 695 | 707 |

2¾-22 | 702 | 711 | 721 | 733 |

3-16 | 1,85 | 560 | 570 | 582 | 594 | 81 | 86 | 93 |

3-17 | 586 | 596 | 608 | 620 |

3-18 | 611 | 621 | 633 | 645 |

3-19 | 637 | 647 | 659 | 671 |

3¼-16 | 2,15 | 575 | 586 | 598 | 614 | 89 | 94 | 102 |

3¼-17 | 601 | 612 | 624 | 640 |

3¼-18 | 626 | 637 | 651 | 665 |

3¼-19 | 652 | 663 | 675 | 691 |

TABUĽKA 3

Pneumatiky pre motocykle

Normálny profil

Označenie rozmeru pneumatiky | Šírka teoretického ráfika (kód) A1 | Celkový priemer (mm) | Menovitá šírka prierezu (S1) (mm) | Maximálna celková šírka (mm) |

Dmin | D | Dmax [3] | Dmax [4] | [5] | [6] | [7] |

2.00-14 | 1,20 | 460 | 466 | 478 | | 52 | 57 | 60 | 65 |

2.00-15 | 485 | 491 | 503 | |

2.00-16 | 510 | 516 | 528 | |

2.00-17 | 536 | 542 | 554 | |

2.00-18 | 561 | 567 | 579 | |

2.00-19 | 587 | 593 | 605 | |

2.25-14 | 1,60 | 474 | 480 | 492 | 496 | 61 | 67 | 70 | 75 |

2.25-15 | 499 | 505 | 517 | 521 |

2.25-16 | 524 | 530 | 542 | 546 |

2.25-17 | 550 | 556 | 568 | 572 |

2.25-18 | 575 | 581 | 593 | 597 |

2.25-19 | 601 | 607 | 619 | 623 |

2.50-14 | 1,60 | 486 | 492 | 506 | 508 | 65 | 72 | 75 | 79 |

2.50-15 | 511 | 517 | 531 | 533 |

2.50-16 | 536 | 542 | 556 | 558 |

2.50-17 | 562 | 568 | 582 | 584 |

2.50-18 | 587 | 593 | 607 | 609 |

2.50-19 | 613 | 619 | 633 | 635 |

2.50-21 | 663 | 669 | 683 | 685 |

2.75-14 | 1,85 | 505 | 512 | 524 | 530 | 75 | 83 | 86 | 91 |

2.75-15 | 530 | 537 | 549 | 555 |

2.75-16 | 555 | 562 | 574 | 580 |

2.75-17 | 581 | 588 | 600 | 606 |

2.75-18 | 606 | 613 | 625 | 631 |

2.75-19 | 632 | 639 | 651 | 657 |

2.75-21 | 682 | 689 | 701 | 707 |

3.00-14 | 1,85 | 519 | 526 | 540 | 546 | 80 | 88 | 92 | 97 |

3.00-15 | 546 | 551 | 565 | 571 |

3.00-16 | 569 | 576 | 590 | 596 |

3.00-17 | 595 | 602 | 616 | 622 |

3.00-18 | 618 | 627 | 641 | 647 |

3.00-19 | 644 | 653 | 667 | 673 |

3.00-21 | 694 | 703 | 717 | 723 |

3.00-23 | 747 | 754 | 768 | 774 |

3.25-14 | 2,15 | 531 | 538 | 552 | 560 | 89 | 98 | 102 | 108 |

3.25-15 | 556 | 563 | 577 | 585 |

3.25-16 | 581 | 588 | 602 | 610 |

3.25-17 | 607 | 614 | 628 | 636 |

3.25-18 | 630 | 639 | 653 | 661 |

3.25-19 | 656 | 665 | 679 | 687 |

3.25-21 | 708 | 715 | 729 | 737 |

3.50-14 | 2,15 | 539 | 548 | 564 | 572 | 93 | 102 | 107 | 113 |

3.50-15 | 564 | 573 | 589 | 597 |

3.50-16 | 591 | 598 | 614 | 622 |

3.50-17 | 617 | 624 | 640 | 648 |

3.50-18 | 640 | 649 | 665 | 673 |

3.50-19 | 666 | 675 | 691 | 699 |

3.50-21 | 716 | 725 | 741 | 749 |

3.75-16 | 2,15 | 601 | 610 | 626 | 634 | 99 | 109 | 114 | 121 |

3.75-17 | 627 | 636 | 652 | 660 |

3.75-18 | 652 | 661 | 677 | 685 |

3.75-19 | 678 | 687 | 703 | 711 |

4.00-16 | 2,50 | 611 | 620 | 638 | 646 | 108 | 119 | 124 | 130 |

4.00-17 | 637 | 646 | 664 | 672 |

4.00-18 | 662 | 671 | 689 | 697 |

4.00-19 | 688 | 697 | 715 | 723 |

4.25-16 | 2,50 | 623 | 632 | 650 | 660 | 112 | 123 | 129 | 137 |

4.25-17 | 649 | 658 | 676 | 686 |

4.25-18 | 674 | 683 | 701 | 711 |

4.25-19 | 700 | 709 | 727 | 737 |

4.50-16 | 2,75 | 631 | 640 | 658 | 665 | 123 | 135 | 141 | 142 |

4.50-17 | 657 | 666 | 684 | 694 |

4.50-18 | 684 | 691 | 709 | 719 |

4.50-19 | 707 | 717 | 734 | 745 |

5.00-16 | 3,00 | 657 | 666 | 686 | 698 | 129 | 142 | 148 | 157 |

5.00-17 | 683 | 692 | 710 | 724 |

5.00-18 | 708 | 717 | 735 | 749 |

5.00-19 | 734 | 743 | 761 | 775 |

TABUĽKA 4

Pneumatiky pre motocykle

Nízky profil

Označenie rozmeru pneumatiky | Šírka teoretického ráfika (kód) A1 | Celkový priemer (mm) | Menovitá šírka prierezu (S1) (mm) | Maximálna celková šírka (mm) |

Dmin | D | Dmax [8] | Dmax [9] | [10] | [11] | [12] |

3.60-18 | 2,15 | 605 | 615 | 628 | 633 | 93 | 102 | 108 | 113 |

3.60-19 | 631 | 641 | 653 | 658 |

4.10-18 | 2,50 | 629 | 641 | 654 | 663 | 108 | 119 | 124 | 130 |

4.10-19 | 655 | 667 | 679 | 688 |

5.10-16 | 3,00 | 615 | 625 | 643 | 651 | 129 | 142 | 150 | 157 |

5.10-17 | 641 | 651 | 670 | 677 |

5.10-18 | 666 | 676 | 694 | 702 |

4.25/85-18 | 2,50 | 649 | 659 | 673 | 683 | 112 | 123 | 129 | 137 |

4.60-16 | 2,75 | 594 | 604 | 619 | 628 | 117 | 129 | 136 | 142 |

4.60-17 | 619 | 630 | 642 | 654 |

4.60-18 | 644 | 654 | 670 | 678 |

TABUĽKA 5

Pneumatiky pre vozidlá odvodené z motocyklov

Označenie rozmeru pneumatiky | Šírka teoretického ráfika (kód) A1 | Celkový priemer (mm) | Menovitá šírka prierezu (S1) (mm) | Maximálna celková šírka (mm) |

Dmin | D | Dmax |

3.00- 8C | 2,10 | 359 | 369 | 379 | 80 | 86 |

3.00-10C | 410 | 420 | 430 |

3.00-12C | 459 | 471 | 479 |

3.50- 8C | 2,50 | 376 | 386 | 401 | 92 | 99 |

3.50-10C | 427 | 437 | 452 |

3.50-12C | 478 | 488 | 513 |

4.00- 8C | 3,00 | 405 | 415 | 427 | 108 | 117 |

4.00-10C | 456 | 466 | 478 |

4.00-12C | 507 | 517 | 529 |

4.50- 8C | 3,50 | 429 | 439 | 453 | 125 | 135 |

4.50-10C | 480 | 490 | 504 |

4.50-12C | 531 | 541 | 555 |

5.00- 8C | 3,50 | 455 | 465 | 481 | 134 | 145 |

5.00-10C | 506 | 516 | 532 |

5.00-12C | 555 | 567 | 581 |

TABUĽKA 6

Nízkotlakové pneumatiky pre motocykle

Označenie rozmeru pneumatiky | Šírka teoretického ráfika (kód) A1 | Celkový priemer (mm) | Menovitá šírka prierezu (S1) (mm) | Maximálna celková šírka (mm) |

Dmin | D | Dmax |

5.4- 6 | 4,00 | 373 | 379 | 395 | 135 | 146 |

5.4-10 | 474 | 481 | 497 |

5.4-12 | 525 | 532 | 547 |

5.4-14 | 576 | 582 | 598 |

5.4-16 | 626 | 633 | 649 |

6.7-10 | 5,00 | 532 | 541 | 561 | 170 | 184 |

6.7-12 | 583 | 592 | 612 |

6.7-14 | 633 | 642 | 662 |

TABUĽKA 7

Pneumatiky pre motocykle

Popis a rozmery amerických pneumatík

Označenie rozmeru pneumatiky | Šírka teoretického ráfika (kód) A1 | Celkový priemer (mm) | Menovitá šírka prierezu (S1) (mm) | Maximálna celková šírka (mm) |

Dmin | D | Dmax |

MH90-21 | 1,85 | 682 | 686 | 700 | 80 | 89 |

MJ90-18 | 2,15 | 620 | 625 | 640 | 89 | 99 |

MJ90-19 | 2,15 | 645 | 650 | 665 |

ML90-18 | 2,15 | 629 | 634 | 650 | 93 | 103 |

ML90-19 | 2,15 | 654 | 659 | 675 |

MM90-19 | 2,15 | 663 | 669 | 685 | 95 | 106 |

MN90-18 | 2,15 | 656 | 662 | 681 | 104 | 116 |

MP90-18 | 2,15 | 667 | 673 | 692 | 108 | 120 |

MR90-18 | 2,15 | 680 | 687 | 708 | 114 | 127 |

MS90-17 | 2,50 | 660 | 667 | 688 | 121 | 134 |

MT90-16 | 3,00 | 642 | 650 | 672 | 130 | 144 |

MT90-17 | 3,00 | 668 | 675 | 697 |

MU90-15M/C | 3,50 | 634 | 642 | 665 | 142 | 158 |

MU90-16 | 3,50 | 659 | 667 | 690 |

MV90-15M/C | 3,50 | 643 | 651 | 675 | 150 | 172 |

MP85-18 | 2,15 | 654 | 660 | 679 | 108 | 120 |

MR85-16 | 2,15 | 617 | 623 | 643 | 114 | 127 |

MS85-18 | 2,50 | 675 | 682 | 702 | 121 | 134 |

MT85-18 | 3,00 | 681 | 688 | 709 | 130 | 144 |

MV85-15M/C | 3,50 | 627 | 635 | 658 | 150 | 172 |

Doplnok 5

Metóda merania rozmerov pneumatiky

Ostatné verzie pneumatík sa musia nahustiť na tlak predpísaný výrobcom pneumatiky.

1. [1].

2. Pneumatika namontovaná na ráfiku sa kondicionuje na teplotu laboratória najmenej po dobu 24 hodín.

3. Tlak sa znova upraví na hodnotu stanovenú v bode 1.

4. Posuvným meradlom sa na šiestich rovnomerne rozložených miestach zmeria celková šírka, pričom sa prihliada k hrúbke ochranných rebier alebo pásov.

Ako celková šírka sa zaznamená najväčšia z takto nameraných hodnôt.

5. Vonkajší priemer sa stanoví takto: odmeria sa najväčší obvod a takto získaná hodnota sa delí π (3,1416).

Doplnok 6

Postup testovania charakteristík vzťahu zaťaženie/rýchlosť

1. PRÍPRAVA PNEUMATIKY

1.1. Nová pneumatika sa namontuje na testovací ráfik predpísaný výrobcom.

1.2. Pneumatika sa nahustí na príslušný tlak podľa tejto tabuľky:

TESTOVACÍ TLAK HUSTENIA |

Verzia pneumatiky | Symbol kategórie rýchlosti | Tlak |

| | bar | kPa |

MOPEDY | | |

Štandardné | B | 2,25 | 225 |

Zosilnené | B | 3,00 | 300 |

MOTOCYKLE Štandardné | F, G, J, K | 2,50 | 250 |

L, M, N, P | 2,50 | 250 |

Q, R, S | 3,00 | 300 |

T, U, H, V [1] | 3,50 | 350 |

Zosilnené | F, G, J, K, L, M, N, P | 3,30 | 330 |

Q, R, S, T, U, H | 3,90 | 390 |

VOZIDLÁ ODVODENÉ Z MOTOCYKLOV | 4PR | F, G, J, K, L, M | 3,70 | 370 |

6PR | 4,50 | 450 |

8PR | 5,20 | 520 |

Iné typy pneumatík sa musia nahustiť na tlak predpísaný výrobcom.

1.3. Po zdôvodnení môže výrobca požadovať použitie testovacieho tlaku hustenia, ktorý sa líši od tlakov uvedených v bode 1.2. V takom prípade sa pneumatika nahustí na takýto tlak (pozri bod 1.12.13 v prílohe I).

1.4. Zostava pneumatika/koleso sa uskladní najmenej na tri hodiny pri teplote testovacej komory.

1.5. Tlak pneumatiky sa upraví na hodnotu špecifikovanú v bodoch 1.2 alebo 1.3.

2. POSTUP TESTOVANIA

2.1. Zostava pneumatika/koleso sa upevní na testovací hriadeľ a pritlačí sa na vonkajší povrch zotrvačníka o priemere 1,7 m ± 1 % alebo 2,0 m ± 1 %.

2.2. Testovací hriadeľ sa zaťaží na 65 %:

2.2.1. kategórie zaťaženia zodpovedajúcej indexu nosnosti pre pneumatiky s rýchlostnými symbolmi do "H" vrátane.

2.2.2. kategórie zaťaženia priradenej maximálnej rýchlosti 240 km/h pre pneumatiky s rýchlostným symbolom "V" (pozri bod 1.31.3 tejto prílohy).

2.2.3. kategórie zaťaženia priradenej maximálnej rýchlosti 270 km/h pre pneumatiky s rýchlostným symbolom "W" (pozri bod 1.31.3 tejto prílohy).

2.2.4. kategórie zaťaženia priradenej maximálnej rýchlosti špecifikovanej výrobcom pre pneumatiky vhodné pre rýchlosti nad 240 km/h (alebo prípadne nad 270 km/h) (pozri bod 3.2.1.1).

2.2.5. V prípade pneumatík pre mopedy (rýchlostná kategória symbol B), testovacie zaťaženie má byť 65 % na testovacom bubne s priemerom 1,7 m a 67 % na testovacom bubne s priemerom 2,0 m.

2.3. Tlak pneumatiky sa nesmie v priebehu testu znovu nastavovať a testovacie zaťaženie sa musí udržiavať konštantné.

2.4. Pri teste sa musí teplota testovacej miestnosti udržiavať medzi 20 °C a 30 °C alebo na vyššej teplote, pokiaľ s tým súhlasí výrobca.

2.5. Test sa musí vykonať bez prerušenia a musia sa dodržať tieto kritériá:

2.5.1. doba prechodu z nulovej do počiatočnej testovacej rýchlosti: 20 minút,

2.5.2. počiatočná rýchlosť testu: rovná maximálnej rýchlosti určenej pre typ pneumatiky, zníženej o 30 km/h, ak sa test vykonáva na testovacom bubne s priemerom 2,0 m alebo o 40 km/h, ak sa test vykonáva na testovacom bubne s priemerom 1,7 m,

2.5.2.1. Za maximálnu rýchlosť pre druhý test v prípade pneumatík vhodných pre rýchlosti nad 240 km/h pre pneumatiky identifikované kódom "V" umiestneným v označení rozmeru pneumatiky (alebo 270 km/h pre pneumatiky identifikované kódom "Z" umiestneným v označení rozmeru pneumatiky) sa považuje maximálna rýchlosť špecifikovaná výrobcom pneumatiky (pozri bod 1.2.15 prílohy I).

2.5.3. postupné prírastky rýchlosti: 10 km/h,

2.5.4. doba trvania testu pri každej kategórii rýchlosti: 10 minút,

2.5.5. celková doba trvania testu: jedna hodina,

2.5.6. maximálna testovacia rýchlosť: maximálna rýchlosť určená pre typ pneumatiky, ak sa test vykonáva na bubne s priemerom 2,0 m; maximálna rýchlosť určená pre typ pneumatiky znížená o 10 km/h, ak sa test vykonáva na bubne s priemerom 1,7 m,

2.5.7. V prípade pneumatiky pre mopedy (symbol kategórie rýchlosti B) je testovacia rýchlosť 50 km/h, doba potrebná na dosiahnutie rýchlosti z 0 na 50 km/h má byť 10 minút a táto rýchlosť sa má udržiavať 30 minút, pričom celková doba trvania testu má byť 40 minút.

2.6. Ak sa však vykonáva druhý test na posúdenie špičkových vlastností pneumatík vhodných pre rýchlosti nad 240 km/h, postup je takýto:

2.6.1. dvadsať minút dosiahnutie rýchlosti z nuly ma počiatočnú rýchlosť,

2.6.2. dvadsať minút pri počiatočnej rýchlosti,

2.6.3. desať minút dosiahnutie maximálnej testovacej rýchlosti,

2.6.4. päť minút pri maximálnej testovacej rýchlosti.

3. EKVIVALENTNÉ TESTOVACIE METÓDY

Ak sa použije iná testovacia metóda než je metóda popísaná vyššie musí byť preukázaná jej ekvivalencia.

Doplnok 7

Zmeny indexov nosnosti v závislosti na rýchlosti

Rýchlosť (km/h) | Zmeny nosnosti (%) |

Moped | Kód priemeru ráfika ≤ 12 | Kód priemeru ráfika ≥ 13 |

Rýchlostný symbol | Rýchlostný symbol | Rýchlostný symbol |

B | J | K | L | J | K | L | M | N | P a viac |

30 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 |

50 | 0 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 | + 30 |

60 | | + 23 | + 23 | + 23 | + 23 | + 23 | + 23 | + 23 | + 23 | + 23 |

70 | | + 16 | + 16 | + 16 | + 16 | + 16 | + 16 | + 16 | + 16 | + 16 |

80 | | + 10 | + 10 | + 10 | + 10 | + 10 | + 10 | + 10 | + 10 | + 14 |

90 | | + 5 | + 5 | + 7,5 | + 5 | + 5 | + 7,5 | + 7,5 | + 7,5 | + 12 |

100 | | 0 | 0 | + 5 | 0 | 0 | + 5 | + 5 | + 5 | + 10 |

110 | | − 7 | 0 | + 2,5 | | 0 | + 2,5 | + 2,5 | + 2,5 | + 8 |

120 | | − 15 | − 6 | 0 | | | 0 | 0 | 0 | + 6 |

130 | | − 25 | − 12 | − 5 | | | | 0 | 0 | + 4 |

140 | | | | | | | | | 0 | 0 |

Doplnok 8

Metóda stanovenia dynamického zväčšenia pneumatík

1. ROZSAH A PLATNOSŤ

1.1. Táto testovacia metóda platí pre motocyklové pneumatiky typov uvedených v bode 3.4.1 tohto doplnku.

1.2. Je určená na stanovenie maximálneho zväčšenia pneumatiky vplyvom odstredivej sily pri maximálnej prípustnej rýchlosti.

2. POPIS TESTOVACIEHO POSTUPU

2.1. Testovací hriadeľ a ráfik musia byť uchytené tak, aby bola zabezpečená ich radiálna excentricita menšia než ± 0,5 mm a priečny posuv menší než ± 0,5 mm, ak sa meria na vonkajšom obvode pätky plášťa pneumatiky.

2.2. Zariadenie znázorňujúce obrys

Akékoľvek zariadenie (projekčná súradnicová sieť, kamera, bodové svetlo atď), umožňujúce zreteľné odčítanie vonkajšieho obrysu prierezu pneumatiky alebo určenie medznej obalovej krivky kolmo k rotačnej osi pneumatiky v bode maximálnej deformácie behúňa.

Toto zariadenie má znížiť na minimum všetky deformácie a zabezpečiť konštantný (známy) pomer (K) medzi zapísaným grafickým obrysom a skutočnými rozmermi pneumatiky.

Zariadenie umožní určiť obrys pneumatiky vo vzťahu k osi kolesa.

3. VYKONANIE TESTU

3.1. Teplota v testovacej miestnosti počas testu sa udržiava medzi 20 °C a 30 °C alebo na vyšších hodnotách, ak je to dohodnuté s výrobcom pneumatík.

3.2. Testované pneumatiky sa musia podrobiť testu charakteristík vzťahu zaťaženie/rýchlosť v súlade s doplnkom 6 bez toho, aby sa prejavila akákoľvek vada.

3.3. Testovaná pneumatika sa namontuje na koleso s ráfikom zodpovedajúcim príslušnej norme.

3.4. Tlak hustenia pneumatík (testovací hustiaci tlak) sa nastaví na hodnoty uvedené v odseku 3.4.1.

3.4.1. Diagonálne pneumatiky alebo pneumatiky bias ply (cross-ply) a bias belted.

Rýchlostná kategória symbol | Verzia pneumatiky | Testovací hustiaci tlak |

bar | kPa |

P/Q/R/S | normálna | 2,50 | 250 |

T a viac | normálna | 2,90 | 290 |

3.5. Zostava pneumatika/koleso sa kondicionuje pri teplote testovacej miestnosti najmenej po dobu troch hodín.

3.6. Po tejto dobe sa tlak hustenia upraví na hodnotu stanovenú v odseku 3.4.1.

3.7. Zostava pneumatika/koleso sa namontuje na testovací hriadeľ tak, aby sa zostava mohla voľne otáčať. Pneumatika sa môže otáčať buď prostredníctvom hnacieho motora pôsobiaceho na os zostavy alebo pritlačením na testovací bubon.

3.8. Celá zostava sa zrýchli bez prerušenia tak, aby pneumatika dosiahla v priebehu piatich minút svoju maximálnu prípustnú rýchlosť.

3.9. Inštaluje sa zariadenie znázorňujúce obrys, pričom sa dbá na to, aby bolo kolmo na smer rotácie behúňa testovanej pneumatiky.

3.10. Skontroluje sa, či obvodová rýchlosť povrchu behúňa je s toleranciou ± 2 % rovná maximálnej prípustnej rýchlosti. Zariadenie sa pri konštantnej rýchlosti udrží aspoň po dobu 5-tich minút a potom sa pneumatika v priečnom priereze zobrazí v oblasti maximálnej deformácie, alebo sa skontroluje, či pneumatika nepresiahla obalovú krivku.

4. ZHODNOTENIE VÝSLEDKOV

4.1. Obalová krivka zostavy pneumatika/koleso má byť taká, aká je znázornená na nižšie uvedenom náčrte.

+++++ TIFF +++++

S odkazom na body 3.1.4 a 3.1.5 tejto prílohy sú limitné hodnoty pre obalovú krivku nasledovné:

Rýchlostná kategória pneumatiky | dynH (mm) |

Kategória používania: normálne | Kategória používania: na sneh a špeciálne účely |

P/Q/R/S | H × 1,10 | H × 1,15 |

T/U/H | H × 1,13 | H × 1,18 |

Nad 210 km/h | H × 1,16 | — |

4.1.1. Hlavné rozmery obalovej krivky sa musia prípadne upraviť, berúc do úvahy konštantný pomer K (pozri bod 2.2 vyššie).

4.2. Deformácia obrysu pneumatiky pri maximálnej rýchlosti nesmie prekročiť obalovú krivku vzhľadom na os pneumatiky.

4.3. Pneumatika sa ďalej netestuje.

5. EKVIVALENTNÉ TESTOVACIE METÓDY

Ak sa použije iná metóda, než metóda popísaná v bode 2, musí sa preukázať jej ekvivalencia.

PRÍLOHA III

POŽIADAVKY NA VOZIDLÁ VZHĽADOM NA MONTÁŽ ICH PNEUMATÍK

1. VŠEOBECNE

1.1. S výhradou ustanovení bodu 2, každá pneumatika namontovaná na vozidle, vrátane akejkoľvek náhradnej, má byť typovo schválená podľa ustanovení tejto smernice.

1.2. Montáž pneumatík

1.2.1. Všetky pneumatiky namontované na vozidle majú byť identické vzhľadom na požiadavku bodu 1.1.5 prílohy II,

1.2.2. Všetky pneumatiky namontované na danej náprave majú byť rovnakého typu (pozri príloha II, bod 1.1),

1.2.3. Výrobca vozidla uvedie označenie pneumatiky v súlade s požiadavkami tejto kapitoly. Táto alebo tieto pneumatiky vyrobené výrobcom pneumatiky s toleranciami stanovenými v bodoch 3.1.4, 3.1.5 a 3.3, sa majú voľne pohybovať v určenej polohe. Priestor, v ktorom sa koleso otáča musí byť taký, aby umožnil neobmedzený pohyb pri použití maximálneho prípustného rozmeru pneumatiky v rámci obmedzenia daného zavesením, riadením a krytmi kolies, ktoré je určené výrobcom vozidla.

1.3. Nosnosť

1.3.1. Maximálna hodnota nosnosti, definovaná v bode 1.31 prílohy II pri rešpektovaní požiadaviek stanovených v doplnku 7 k prílohe II, každej pneumatiky, ktorou je vozidlo vybavené je takáto:

- maximálne prípustné zaťaženie nápravy, keď je náprava vybavená len jednou pneumatikou;

- polovica maximálneho prípustného zaťaženia nápravy, keď je náprava vybavená dvomi pneumatikami s jednoduchou montážou;

- 0,54 násobok maximálneho prípustného zaťaženia nápravy, keď je náprava vybavená dvomi pneumatikami so zdvojenou montážou;

- 0,27 násobok maximálneho prípustného zaťaženia nápravy, keď je náprava vybavená dvomi sadami pneumatík so zdvojenou montážou,

s odkazom na maximálne prípustné zaťaženia nápravy uvedené výrobcom vozidla.

1.4. Rýchlostná spôsobilosť

1.4.1. Každá pneumatika, ktorou je vozidlo normálne vybavené, musí mať symbol kategórie rýchlosti (pozri príloha II, bod 1.28) kompatibilný s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vozidla (stanovenou výrobcom vozidla vrátane povolenej tolerancie pre posudzovanie zhody sériovej výroby), alebo primeranú kombináciu zaťaženie/rýchlosť (pozri príloha II bod 1.27).

1.4.2. Vyššie uvedená špecifikácia neplatí: v prípade vozidiel normálne vybavených bežnými pneumatikami a príležitostne vybavených pneumatikami do snehu alebo viacúčelovými pneumatikami.

Avšak v tomto prípade symbol kategórie rýchlosti pneumatík do snehu alebo viacúčelových pneumatík musí zodpovedať rýchlosti buď väčšej než je maximálna konštrukčná rýchlosť vozidla (uvedená výrobcom), alebo rýchlosti minimálne 130 km/h (alebo obidvom).

Ak napriek tomu maximálna konštrukčná rýchlosť vozidla (uvedená výrobcom) je väčšia než rýchlosť zodpovedajúca symbolu kategórie rýchlosti pneumatík do snehu alebo viacúčelových pneumatík, výstražný štítok maximálnej rýchlosti, ktorý určuje maximálnu rýchlosť pre pneumatiky do snehu musí byť upevnený vo vnútri vozidla tak, aby bol ľahko viditeľný pre vodiča.

2. ŠPECIÁLNE PRÍPADY

2.1. Pneumatiky, ktoré boli typovo schválené ako komponent podľa smernice 92/23/EHS, sa môžu tiež montovať na motocykle s postranným vozíkom, trojkolesové mopedy a štvorkolky.

2.2. Pneumatiky pre motocykle sa môžu tiež montovať na mopedy.

2.3. V prípade vozidla vybaveného pneumatikami, ktoré nie sú pneumatikami pre motocykle, pre osobné automobily alebo úžitkové vozidlá, vzhľadom na osobitné podmienky použitia (napr. poľnohospodárske pneumatiky, pneumatiky priemyselných ťahačov, všetky pneumatiky pre terénne vozidlá) neplatia požiadavky prílohy II za predpokladu, že schvaľovaciemu orgánu stačí to, že namontované pneumatiky sú vhodné pre prevádzkové podmienky vozidla.

2.4. Pneumatiky namontované na mopedy s malým výkonom, definované v poznámke uvedenej v prílohe I k smernici 92/61/EHS o typovom schvaľovaní dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel, môžu byť odlišného typu od tých, pre ktoré platia požiadavky tejto kapitoly, z dôvodu osobitných podmienok používania za predpokladu, že orgán zodpovedný za typové schválenie vozidla sa uistí o tom, že namontované pneumatiky sú vhodné pre prevádzkové podmienky vozidla.

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

Osvedčenie o typovom schválení vzhľadom na montáž pneumatík na typ dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla

+++++ TIFF +++++

KAPITOLA 2

SVETELNÉ A SVETELNO-SIGNALIZAČNÉ ZARIADENIA DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL

ZOZNAM PRÍLOH

Strana |

PRÍLOHA I | Všeobecné požiadavky na typové schválenie komponentu pre typ svetelného a svetelno-signalizačného zariadenia dvoj- alebo trojkolesových vozidiel … | 73 |

Doplnok 1 | Farby vyžarovaného svetla — Trichromatické súradnice … | 79 |

Doplnok 2 | Vzory usporiadania schvaľovacích značiek … | 80 |

PRÍLOHA II | Požiadavky týkajúce sa typového schválenia komponentu predných obrysových (bočných) svetiel, zadných svetiel, brzdových svetiel, smerových svetiel a zariadení na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky, predných hmlových svetiel, zadných hmlových svetiel, spätných svetiel a odrazových skiel montovaných na dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá … | 88 |

Doplnok 1 | Minimálne horizontálne (H) a vertikálne (V) uhly priestorového rozloženia svetla … | 91 |

Doplnok 2 | Fotometrické merania … | 92 |

Doplnok 3 | Fotometrické merania zariadenia na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky … | 93 |

Doplnok 4 | Informačný dokument … | 94 |

Doplnok 5 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu … | 95 |

PRÍLOHA III | Požiadavky týkajúce sa typového schválenia komponentu pre zariadenia (svetlomety) používajúce vláknové alebo halogénové žiarovky vyžarujúce stretávacie svetlo a/alebo diaľkové svetlo, ktoré sú montované na dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá … | 96 |

PRÍLOHA III-A | Svetlomety pre mopedy … | 98 |

Doplnok 1 | Fotometrické testy svetlometov vybavených vláknovými žiarovkami kategórie S3 a S4 … | 99 |

Doplnok 2 | Fotometrické testy svetlometov vybavených halogénovými žiarovkami kategórie HS2 … | 101 |

Doplnok 3 | Informačný dokument vzhľadom na typ svetlometov určených pre mopedy … | 103 |

Doplnok 4 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na typ svetlometov určených pre mopedy … | 104 |

PRÍLOHA III-B | Svetlomety pre motocykle a trojkolky vyžarujúce symetrické stretávacie svetlo a diaľkové svetlo a vybavené vláknovými žiarovkami … | 105 |

Doplnok 1 | Fotometrické testy … | 107 |

Doplnok 2 | Test stability fotometrických vlastností svetlometov v prevádzke … | 109 |

Doplnok 3 | Požiadavky na svetlomety s rozptylovými sklami z plastického materiálu a testovanie rozptylového skla alebo vzoriek materiálu a úplných svetlometov … | 110 |

Doplnok 4 | Informačný dokument vzhľadom na typ svetlometov vybavených vláknovými žiarovkami vyžarujúcich symetrické stretávacie a diaľkové svetlo, ktoré sú určené na montáž pre motocykle a trojkolky … | 111 |

Doplnok 5 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na typ svetlometov vybavených vláknovými žiarovkami vyžarujúcich symetrické stretávacie a diaľkové svetlo, ktoré sú určené na montáž na motocykle a trojkolky … | 112 |

PRÍLOHA III-C | Svetlomety pre motocykle a trojkolky vyžarujúce asymetrické stretávacie a diaľkové svetlo, ktoré sú vybavené halogénovými žiarovkami (žiarovky HS1) alebo žiarovkami kategórie R2 … | 113 |

Doplnok 1 | Meracia stena … | 117 |

Doplnok 2 | Testy stability fotometrických vlastností svetlometov v prevádzke … | 118 |

Doplnok 3 | Požiadavky na svetlomety s rozptylovými sklami z plastického materiálu a testovanie rozptylového skla alebo vzoriek materiálu a úplných svetlometov … | 119 |

Doplnok 4 | Informačný dokument vzhľadom na typ svetlometov vybavených halogénovými žiarovkami (žiarovky HS1) alebo vláknovými žiarovkami kategórie R2 vyžarujúcimi asymetrické stretávacie svetlo a diaľkové svetlo, ktoré sú určené na montáž na motocykle a trojkolky … | 120 |

Doplnok 5 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na typ svetlometov vybavených halogénovými žiarovkami (žiarovky HS1) alebo vláknovými žiarovkami kategórie R2 vyžarujúcimi asymetrické stretávacie svetlo a diaľkové svetlo, ktoré sú určené na montáž na motocykle a trojkolky … | 121 |

PRÍLOHA III-D | Svetlomety pre motocykle a trojkolky vyžarujúce asymetrické stretávacie svetlo a diaľkové svetlo, ktoré sú vybavené halogénovými žiarovkami inými než sú žiarovky HS1 … | 122 |

Doplnok 1 | Meracia stena … | 127 |

Doplnok 2 | Testy stability fotometrických vlastností svetlometov v prevádzke … | 130 |

Doplnok 3 | Požiadavky na svetlomety s rozptylovými sklami z plastického materiálu a testovanie rozptylového skla alebo vzoriek materiálu a úplných svetlometov … | 133 |

Doplnok 4 | Informačný dokument vzhľadom na typ svetlometov vybavených halogénovými žiarovkami vyžarujúcimi asymetrické stretávacie a diaľkové svetlo, ktoré sú určené na montáž na motocykle a trojkolky … | 142 |

Doplnok 5 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na typ svetlometov vybavených halogénovými žiarovkami vyžarujúcimi asymetrické stretávacie a diaľkové svetlo, ktoré sú určené na montáž na motocykle a trojkolky … | 143 |

PRÍLOHA IV | Vláknové žiarovky používané vo svietidlách typovo schválených ako komponent, ktoré sú určené pre mopedy, motocykle a trojkolky … | 144 |

Doplnky 1-22 | (Pozri prílohu IV) … | 146 |

Doplnok 23 | Príklady usporiadania schvaľovacej značky … | 211 |

Doplnok 24 | Svetelný stred a tvary vlákien žiaroviek … | 212 |

PRÍLOHA I

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY NA TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU PRE TYP SVETELNÉHO A SVETELNO-SIGNALIZAČNÉHO ZARIADENIA DVOJ ALEBO TROJKOLESOVÝCH VOZIDIEL

1. Na účely tejto kapitoly:

"typ zariadenia" znamená zariadenia, ktoré sa podstatne nelíšia v týchto aspektoch:

1.1. výrobná značka lebo obchodné označenie;

1.2. charakteristiky optických systémov;

1.3. pridanie alebo odobranie komponentov schopných meniť optické účinky odrazom, lomom alebo absorpciou a/alebo deformáciou počas svojej prevádzky;

1.4. určené používanie v pravostrannej alebo ľavostrannej premávke alebo pre obidva druhy premávky;

1.5. materiály rozptylového skla a prípadných krycích vrstiev.

2. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU PRE TYP ZARIADENIA

2.1. Žiadosť o typové schválenie komponentu pre typ zariadenia predloženého v súlade s článkom 3 smernice Rady 92/61 z 30. júna 1992 o typovom schválení dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel musí obsahovať tieto podrobnosti:

2.1.1. určenú(é) funkciu(e) zariadenia;

2.1.2. v prípade svetlometu, či je konštruovaný na obojsmernú premávku, alebo pre ľavostrannú alebo pravostrannú premávku;

2.1.3. v prípade smerových svetiel: ich kategóriu.

2.2. Pre každý typ zariadenia, pre ktorý sa požaduje typové schválenie komponentu, musí byť k žiadosti priložené toto:

2.2.1. výkresy v troch vyhotoveniach, dostatočne podrobné, ktoré umožnia identifikáciu typu a ktoré stanovujú geometrické podmienky, za ktorých je montované na vozidlo, spolu so smerom pozorovania, ktorý musí byť v priebehu testov braný do úvahy ako referenčná os, (horizontálny uhol H = 0, vertikálny uhol V = 0) a bodom, ktorý sa považuje v priebehu týchto testov za referenčný stred; v prípade svetlometu musia výkresy znázorňovať vertikálny rez (axiálny) a čelný pohľad s prípadnými podrobnosťami o drážkovaní rozptylového skla; výkresy musia znázorňovať miesto vyhradené pre značku typového schválenia komponentu a prípadne doplnkové symboly vo vzťahu k obdĺžniku vyhradenému pre túto značku;

2.2.2. stručný technický popis uvádzajúci podrobnosti najmä, s výnimkou svietidiel s nevymeniteľnými svetelnými zdrojmi, kategóriu alebo kategórie žiaroviek.

2.3. Žiadateľ musí tiež predložiť dve vzorky zariadenia, pre ktoré sa požaduje typové schválenie komponentu.

2.4. Pre test plastického materiálu, z ktorého sú rozptylové sklá svetlometov [1] alebo predných hmlových svetiel vyrobené, sa musí priložiť toto:

2.4.1. trinásť rozptylových skiel;

2.4.1.1. šesť z týchto rozptylových skiel možno nahradiť šiestimi vzorkami materiálu minimálnej veľkosti 60 × 80 mm, ktoré majú plochý alebo vypuklý vonkajší povrch a dostatočne rovnú plochu (polomer zakrivenia minimálne 300 mm) v strede merania minimálne 15 × 15 mm;

2.4.1.2. každé také rozptylové sklo alebo vzorka materiálu musí byť vyrobená metódou, ktorá bude použitá pri sériovej výrobe;

2.4.2. reflektor, do ktorého môžu byť krycie sklá namontované v súlade s pokynmi výrobcu.

2.5. K materiálom na úpravu rozptylových skiel a krycích vrstiev, ak nejaké sú, sa musí pripojiť protokol o teste charakteristík týchto materiálov a krycích vrstiev, ak už boli testované.

2.6. Príslušné orgány musia overiť existenciu dostatočných záruk pre zabezpečenie účinnej kontroly zhody výroby pred udelením typového schválenia.

3. DOPLNKOVÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OZNAČENIA A ZNAČIEK NA ZARIADENIACH

3.1. Zariadenia musia byť označené nasledovným zreteľne čitateľným a nezmazateľným spôsobom:

3.1.1. výrobnou značkou alebo obchodným označením;

3.1.2. uvedením určenej kategórie alebo kategórií vláknových žiaroviek; toto neplatí v prípade svietidiel s nevymeniteľnými svetelnými zdrojmi;

3.1.3. v prípade svietidiel s nevymeniteľnými svetelnými zdrojmi by sa malo uviesť menovité napätie a menovitý výkon;

3.1.4. značkou typového schválenia komponentu v súlade s ustanoveniami článku 8 smernice 92/61/ES. V prípade svetlometov musia byť značky umiestnené na rozptylovom skle alebo hlavnom telese svietidla (odrazová plocha sa považuje za hlavné teleso). Ak sa nemôžu rozptylové sklá oddeliť od hlavného telesa, stačí umiestnenie na rozptylovom skle. Toto umiestnenie musí byť znázornené na výkresoch uvedených v bode 2.2.1. Príklady sú v doplnku 2 k tejto prílohe.

4. TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU PRE ZARIADENIE

4.1. Keď aspoň dve zariadenia tvoria časť rovnakého zariadenia, typové schválenie komponentu sa môže udeliť len vtedy, ak každé z týchto zariadení spĺňa požiadavky tejto kapitoly.

5. MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA POSTUPY KONTROLY ZHODY VÝROBY

5.1. Všeobecné

5.1.1. Požiadavky na zhodu sa považujú za splnené z hľadiska mechanického a geometrického, ak rozdiely nepresahujú nevyhnutné odchýlky výrobcu v rámci požiadaviek tejto smernice.

5.1.2. Vzhľadom na fotometrické vlastnosti sa zhoda sériovo vyrábaných zariadení nesmie spochybniť, ak pri testovaní fotometrických vlastností ktoréhokoľvek náhodne vybraného zariadenia, a v prípade signalizačných svetiel, svetlometov alebo predných hmlových svetiel vybavených štandardnou vláknovou žiarovkou, žiadna z nameraných hodnôt sa od minimálnej hodnoty predpísanej v tejto smernici neodchyľuje o viac než 20 %.

5.1.3. Ak výsledky testu popísaného vyššie nespĺňajú požiadavky, v prípade signalizačných svetiel, svetlometov alebo predných hmlových svetiel vybavených štandardnou vláknovou žiarovkou, testy sa musia opakovať s použitím inej vláknovej žiarovky.

5.1.4. Zariadenia so zjavnými vadami sa neberú do úvahy.

5.1.5. Trichromatické súradnice musia byť splnené v prípade signalizačných svetiel, svetlometov alebo predných hmlových svetiel vybavených štandardnými vláknovými žiarovkami nastavenými na farebnú teplotu Štandardu A.

5.2. Minimálne požiadavky na overenie zhody výrobcom

Pre každý typ zariadenia musí držiteľ schvaľovacej značky vykonávať vo vhodných intervaloch aspoň nasledovné testy. Testy sa musia vykonávať v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

Ak sa u ktoréhokoľvek odberu vzoriek preukáže nezhoda vzhľadom na typ príslušného testu, odoberú a otestujú sa ďalšie vzorky. Výrobca musí podniknúť opatrenia na zabezpečenie zhody príslušnej výroby.

5.2.1. Charakter testov

Testy overujúce zhodu s touto smernicou sa musia týkať kolorimetrických charakteristík svetlometov pre motocykle a trojkolky a overenia zmeny vertikálnej polohy rozhrania čiary pod vplyvom tepla.

5.2.2. Metódy použité pri testoch

5.2.2.1. Testy sa musia zásadne vykonávať v súlade s metódami stanovenými v tejto smernici.

5.2.2.2. Pri ktoromkoľvek teste zhody vykonávanom výrobcom, sa môžu so súhlasom príslušného orgánu zodpovedného za schvaľovacie testy, používať ekvivalentné metódy. Výrobca je zodpovedný za preukázanie ekvivalencie použitých metód s metódami uvedenými v tejto smernici.

5.2.2.3. Uplatňovanie bodov 5.2.2.1 a 5.2.2.2 si vyžaduje pravidelnú kalibráciu testovacieho zariadenia a jeho koreláciu s meraniami vykonanými príslušným orgánom.

5.2.2.4. Vo všetkých prípadoch sú referenčnými metódami metódy stanovené v tejto smernici, najmä na účely úradného overenia a odberu vzoriek.

5.2.3. Charakter odberu vzoriek

Vzorky zariadení sa náhodne vyberú z výroby homogénnej skupiny. Homogénna séria znamená sadu svetlometov rovnakého typu určeného podľa výrobných metód výrobcu.

Posudzovanie sa musí vo všeobecnosti týkať sériovej výroby z jednotlivých závodov. Výrobca však môže zoskupiť záznamy týkajúce sa tohto istého typu z niekoľkých závodov za predpokladu, že tieto používajú rovnaký systém zabezpečenia kvality a systém riadenia kvality.

5.2.4. Merané a zaznamenávané fotometrické vlastnosti a kolorimetrické charakteristiky

Vybrané zariadenie sa podrobí fotometrickým meraniam v bodoch určených v príslušných prílohách, pokiaľ nie je predpísané inak. Musia byť splnené trichromatické súradnice.

5.2.5. Kritériá prijateľnosti

Výrobca je zodpovedný za to, že vykoná štatistický rozbor výsledkov testov a že určí, po dohode s príslušným orgánom, kritériá prijateľnosti svojich výrobkov tak, aby boli splnené špecifikácie stanovené na účel overovania zhody v prílohe VI smernice 92/61/EHS.

Kritériá prijateľnosti musia byť také, aby s úrovňou istoty 95 %, bola minimálna pravdepodobnosť splnenia požiadaviek okamžitej kontroly v súlade s bodom 6 (prvý odber vzorky) 0,95.

6. MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA ODBER VZORIEK, KTORÝ VYKONÁ INŠPEKTOR

6.1. Všeobecne

6.1.1. Požiadavky na zhodu sa považujú za splnené z hľadiska mechanického a geometrického, ak rozdiely nepresahujú nevyhnutné odchýlky výrobcu v rámci požiadaviek tejto smernice.

6.1.2. Vzhľadom na fotometrické vlastnosti sa zhoda sériovo vyrábaných zariadení nesmie spochybniť, ak pri testovaní fotometrických vlastností ktoréhokoľvek náhodne vybraného zariadenia, a v prípade signalizačných svetiel, svetlometov alebo predných hmlových svetiel vybavených štandardnou vláknovou žiarovkou, žiadna z nameraných hodnôt sa od hodnoty predpísanej v tejto smernici neodchyľuje o viac než 20 %.

6.1.3. Trichromatické súradnice musia byť splnené v prípade signalizačných svetiel, svetlometov alebo predných hmlových svetiel vybavených štandardnými vláknovými žiarovkami nastavenými na farebnú teplotu Štandardu A.

6.2. Prvý odber vzoriek

V prvom odbere vzoriek sa náhodne vyberú štyri zariadenia. Prvá vzorka dvoch zariadení sa označí A, druhá vzorka dvoch zariadení sa označí B.

6.2.1. Príklady kde nie je spochybnená zhoda.

6.2.1.1. Podľa postupu odberu vzoriek znázornenom na Obrázku 1 tejto prílohy, zhoda sériovo vyrábaných zariadení nesmie byť spochybnená, ak odchýlky nameraných hodnôt zariadenia v nepriaznivých smeroch sú:

6.2.1.1.1. vzorka A

A1: | jedno zariadenie | 0 %, |

jedno zariadenie maximálne | 20 %; |

A2: | obe zariadenia viac než | 0 %, |

ale maximálne | 20 %, |

pokračuj so vzorkou B

6.2.1.1.2. vzorka B

B1: | obe zariadenia | 0 %. |

6.2.2. Spochybnená zhoda.

6.2.2.1. Podľa postupu odberu vzoriek znázornenom na Obrázku 1 tejto prílohy, zhoda sériovo vyrábaných zariadení musí byť spochybnená, a od výrobcu sa požaduje, aby urobil také opatrenia (nápravu), aby jeho výroba spĺňala požiadavky, ak odchýlky nameraných hodnôt zariadenia sú:

6.2.2.1.1. vzorka A

A3: | jedno zariadenie maximálne | 20 %, |

jedno zariadenie viac než | 20 %, |

ale maximálne | 30 %. |

6.2.2.1.2. vzorka B

B2: | v prípade A2 | |

jedno zariadenie viac než | 0 %, |

ale maximálne | 20 %, |

jedno zariadenie maximálne | 20 %; |

B3: | v prípade A2 | |

jedno zariadenie | 0 %, |

jedno zariadenie viac než | 20 %, |

ale maximálne | 30 %. |

6.2.3. Odobrané schválenie

Podľa postupu odberu vzoriek znázornenom na obrázku 1 tejto prílohy, zhoda musí byť spochybnená a musia sa uplatniť ustanovenia článku 10 smernice 92/61/EHS, ak odchýlky nameraných hodnôt zariadenia sú:

6.2.3.1. vzorka A

A4: | jedno zariadenie maximálne | 20 %, |

jedno zariadenie viac než | 30 %; |

A5: | obe zariadenia viac než | 20 %. |

6.2.3.2. vzorka B

B4: | v prípade A2 | |

jedno zariadenie viac než | 0 %, |

ale maximálne | 20 %, |

jedno zariadenie viac než | 20 %; |

B5: | v prípade A2 | |

obe zariadenia viac než | 20 %, |

B6: | v prípade A2 | |

jedno zariadenie | 0 %, |

jedno zariadenie viac než | 30 %. |

6.3. Opakovaný odber vzoriek

V prípadoch A3, B2, B3 je v priebehu dvoch mesiacov po oznámení potrebný opakovaný odber vzoriek a to tretej vzorky C dvoch zariadení, a štvrtej vzorky D dvoch špeciálnych výstražných svietidiel vybraných zo skladu po realizovaní nápravných opatrení.

6.3.1. Zhoda nie je spochybnená.

6.3.1.1. Podľa postupu odberu vzoriek znázornenom na obrázku 1 tejto prílohy, zhoda sériovo vyrábaných zariadení nesmie byť spochybnená, ak odchýlky nameraných hodnôt zariadenia sú:

6.3.1.1.1. vzorka C

C1: | jedno zariadenie | 0 %, |

jedno zariadenie maximálne | 20 %; |

C2: | obe zariadenia viac než | 0 %, |

ale maximálne | 20 %, |

pokračuj so vzorkou D

6.3.1.1.2. vzorka D

D1: | v prípade C2 | |

obe zariadenia | 0 %. |

6.3.2. Spochybnená zhoda.

6.3.2.1. Podľa postupu odberu vzoriek znázornenom na obrázku 1 tejto prílohy, zhoda sériovo vyrábaných zariadení musí byť spochybnená, a od výrobcu sa požaduje, aby urobil také opatrenia (nápravu), aby jeho výroba spĺňala požiadavky, ak odchýlky nameraných hodnôt zariadenia sú:

6.3.2.1.1. vzorka D

D2: | v prípade C2 | |

jedno zariadenie viac než | 0 %, |

ale maximálne | 20 %, |

jedno zariadenie maximálne | 20 %; |

6.3.3. Odobrané schválenie

Podľa postupu odberu vzoriek znázornenom na obrázku 1 tejto prílohy, zhoda musí byť spochybnená a musia sa uplatniť ustanovenia článku 10 smernice 92/61/EHS, ak odchýlky nameraných hodnôt zariadenia sú:

6.3.3.1. vzorka C

C3: | jedno zariadenie maximálne | 20 %, |

jedno zariadenie viac než | 20 %; |

C4: | obe zariadenia viac než | 20 %. |

6.3.3.2. vzorka D

D3: | v prípade C2 | |

jedno zariadenie rovné alebo viac než | 0 %, |

jedno zariadenie viac než | 20 %. |

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1

Doplnok 1

Farba vyžarovaného svetla

Trichromatické súradnice

ČERVENÁ: | limit k žltej: | y ≤ 0,335 |

limit k purpurovej: | z ≤ 0,008 |

BIELA: | limit k modrej: | x ≥ 0,310 |

limit k žltej: | x ≤ 0,500 |

limit k zelenej: | y ≤ 0,150 + 0,640 × |

limit k zelenej: | y ≤ 0,440 |

limit k purpurovej: | y ≥ 0,050 + 0,750 × |

limit k červenej: | y ≥ 0,382 |

ORANŽOVÁ: | limit k žltej: | y ≤ 0,429 |

limit k červenej: | y ≥ 0,398 |

limit k bielej: | z ≤ 0,007 |

Pre overenie vyššie uvedených limitov sa môže použiť zdroj svetla s farebnou teplotou 2856 K (zdroj svetla A podľa Medzinárodnej komisie pre osvetlenie (CIE)), v kombinácii s vhodnými filtrami.

U odrazových skiel osvetlených svetelným zdrojom A podľa normy CIE, pri uhle rozptylu 1/3° a uhle osvetlenia V = H = 0°, alebo ak ide o bezfarebnú plochu odrazu, pri uhle V = ± 5°, H = 0°, trichromatické súradnice odrážaného svetelného toku musia byť v rámci limitov uvedených vyššie.

Doplnok 2

Vzory usporiadania schvaľovacích značiek

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1

Zariadenie, vybavené vyššie uvedenou ES typovou schvaľovacou značkou komponentu, je smerové svetlo kategórie 11, schválené v Holandsku (e 4) pod číslom 00243. Prvé dve číslice znamenajú, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami prílohy II k tejto smernici v jej pôvodnej verzii.

U ukazovateľa smeru šípka znamená, že rozloženie svetla je asymetrické v horizontálnej rovine a že požadované fotometrické hodnoty sú splnené do uhla 80° napravo, zariadenie sa pozoruje v opačnom smere než je vyžarované svetlo. Vzor udáva, že ukazovateľ smeru je montovaný na pravej strane vozidla.

Zjednodušené označenie skupinových, združených alebo vzájomne zlúčených svetiel, keď sú dve alebo viac svietidiel časťou rovnakej zostavy.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1a(Vertikálne a horizontálne čiary načrtávajú tvar svetelno-signalizačného zariadenia. Nie sú časťou schvaľovacej značky.)

Poznámky:

Tieto tri príklady schvaľovacích značiek (vzory A, B a C), predstavujú tri možné varianty označenia svetelného zariadenia, u ktorého dve alebo viac svietidiel tvoria časť rovnakej zostavy skupinových, združených alebo zlúčených svietidiel.

Udávajú, že toto zariadenie bolo schválené v Holandsku (e 4) pod číslom 3333 a skladá sa z:

- odrazového skla Triedy 1, schváleného podľa smernice 76/757/EHS v jej pôvodnej verzii;

- zadného červeného obrysového (bočného) svetla (R) schváleného podľa prílohy II tejto smernice v jej pôvodnej verzii;

- zadného hmlového svetla (F) schváleného podľa smernice 77/538/EHS v jej pôvodnej verzii;

- spätného svetla (AR) schváleného podľa smernice 77/539/EHS v jej pôvodnej verzii;

- brzdového svetla (S), schváleného podľa prílohy II tejto smernice v jej pôvodnej verzii.

Vzor ES typovej schvaľovacej značky komponentu

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1b |

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1c | Obrázok 1d |

Odrazové sklo označené ES typovou schvaľovacou značkou komponentu uvedenou vyššie je odrazovým sklom Triedy 1 schváleným v Holandsku (4) pod číslom 216 v súlade so smernicou 76/757/EHS; keď a ≥ 4, platia požiadavky na odrazové sklá uvedené v bode 9.1 prílohy II k tejto smernici.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 2

Svetlomet označený ES typovou schvaľovacou značkou komponentu bol schválený v Holandsku (e 4) podľa prílohy III-A k tejto smernici v jej pôvodnej verzii pod schvaľovacím číslom 00243. Prvé dve číslice znamenajú, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami tejto smernice v jej pôvodnej verzii.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 3

Svetlomet označený ES typovou schvaľovacou značkou komponentu je svetlomet spĺňajúci požiadavky prílohy III-B k tejto smernici v jej pôvodnej verzii, a je určený len pre pravostrannú premávku.

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

Obrázok 4 | Obrázok 5 |

Svetlomet označený ES typovou schvaľovacou značkou komponentu je svetlomet spĺňajúci požiadavky prílohy III-B k tejto smernici v jej pôvodnej verzii, a je určený: |

len pre ľavostrannú premávku. | pre oba systémy premávky, pomocou vhodného nastavenia optickej jednotky alebo svetla vozidla. |

+++++ TIFF +++++

Obrázok 6

Svetlomet označený ES typovou schvaľovacou značkou komponentu je svetlomet so zabudovanými rozptylovými sklami z plastického materiálu, ktorý spĺňa požiadavky prílohy III-C k tejto smernici v jej pôvodnej verzii.

Je konštruovaný tak, že žiarovka stretávacieho svetla sa môže rozsvietiť súčasne s diaľkovým svetlom a/alebo s iným vzájomne zlúčeným svetlom.

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

Obrázok 7 | Obrázok 8 |

Svetlomet označený ES typovou schvaľovacou značkou komponentu znázornenou vyššie je svetlomet spĺňajúci požiadavky prílohy III-D k tejto smernici v jej pôvodnej verzii. |

Len vzhľadom na stretávacie svetlo a je určený len pre ľavostrannú premávku. | Len vzhľadom na diaľkové svetlo |

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

Obrázok 9 | Obrázok 10 |

Svetlomet označený ES typovou schvaľovacou značkou komponentu znázornenou vyššie je svetlomet so zabudovanými rozptylovými sklami z plastického materiálu, ktorý spĺňa požiadavky prílohy III-D k tejto smernici v jej pôvodnej verzii, len vzhľadom na stretávacie svetlo a je určený: |

pre oba systémy premávky. | len pre pravostrannú premávku. |

Zjednodušené označenie skupinových, združených alebo vzájomne zlúčených svetiel.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 11(Vertikálne a horizontálne čiary načrtávajú tvar svetelno-signalizačného zariadenia. Nie sú časťou ES schvaľovacej značky komponentu.)

Poznámky:

Štyri príklady znázornené vyššie zodpovedajú svetelnému zariadeniu označenému ES typovou schvaľovacou značkou komponentu týkajúcou sa:

- predného obrysového (bočného) svetla (A) schváleného podľa prílohy II tejto smernice v jej pôvodnej verzii;

- svetlometu (HCR) so stretávacím svetlom určenému pre pravostrannú a ľavostrannú premávku a s diaľkovým svetlom s maximálnou svietivosťou medzi 86.250 a 101.250 cd (ako naznačuje číslo 30), schválenému v súlade s prílohou III-D k tejto smernici v jej pôvodnej verzii a so zabudovanými rozptylovými sklami z plastického materiálu;

- prednej hmlovej lampy B schválenej podľa smernice 76/762/EHS v jej pôvodnej verzii a so zabudovanými rozptylovými sklami z plastického materiálu;

- predného smerového svetla kategórie 11 schváleného podľa prílohy II k tejto smernici v jej pôvodnej verzii.

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

Obrázok 12 | Obrázok 13 |

Svetlomet označený ES typovou schvaľovacou značkou komponentu znázornenou vyššie je svetlomet spĺňajúci požiadavky smernice 76/761/EHS: |

len vzhľadom na stretávacie svetlo a je určený len pre ľavostrannú premávku. | len vzhľadom na diaľkové svetlo. |

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

Obrázok 14 | Obrázok 15 |

Identifikácia svetlometu so zabudovanými rozptylovými sklami z plastického materiálu, ktorý spĺňa požiadavky smernice 76/761/EHS vzhľadom na doplnok 3 prílohy III-D k tejto smernici. |

Pre stretávacie a diaľkové svetlá a je určený len pre pravostrannú premávku. | Len pre stretávacie svetlá a je určený len pre ľavostrannú premávku. |

Žiarovka stretávacieho svetla sa môže rozsvietiť súčasne so žiarovkou diaľkového svetla a/alebo s iným svetlometom, s ktorým je vzájomné zlúčený. |

PRÍLOHA II

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA TYPOVÉHO SCHVÁLENIA KOMPONENTU PREDNÝCH OBRYSOVÝCH (BOČNÝCH) SVETIEL, ZADNÝCH SVETIEL, BRZDOVÝCH SVETIEL, SMEROVÝCH SVETIEL A ZARIADENÍ NA OSVETLENIE ZADNEJ REGISTRAČNEJ TABUĽKY, PREDNÝCH HMLOVÝCH SVETIEL, ZADNÝCH HMLOVÝCH SVETIEL, SPÄTNÝCH SVETIEL A ODRAZOVÝCH SKIEL MONTOVANÝCH NA DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÉ MOTOROVÉ VOZIDLÁ

1. DEFINÍCIE

Platia príslušné definície uvedené v prílohe I k smernici Rady 93/92/EHS z 29. októbra 1993 o montáži svetelných a svetelno-signalizačných zariadení na dvoj alebo trojkolesové motorové vozidlá,

1.1. "Rozptylové sklá" znamenajú najvzdialenejší komponent svietidla (zariadenia), ktorý prenáša svetlo cez svietiaci povrch;

1.2. "Krycia vrstva" znamená ktorýkoľvek produkt, alebo produkty použité v jednej alebo viacerých vrstvách na vonkajšom povrchu rozptylového skla;

1.3. "Zariadenia rôzneho typu" sú zariadenia, ktoré sa odlišujú v takých podstatných aspektoch ako sú:

1.3.1. výrobná značka alebo obchodné označenie výrobcu,

1.3.2. charakteristiky optického systému,

1.3.3. pridanie alebo odobranie komponentov schopných meniť optické účinky odrazom, lomom alebo absorpciou a/alebo deformáciou počas svojej prevádzky,

1.3.4. typ žiarovky,

1.3.5. materiály rozptylového skla a prípadných krycích vrstiev.

2. DOPLNKOVÉ INFORMÁCIE K ZNAČKE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA KOMPONENTU PRE SMEROVÉ SVETLÁ

2.1. Všeobecne v prípade smerového svetla musí byť blízko obdĺžnika pre typovú schvaľovaciu značku komponentu a oproti schvaľovaciemu číslu komponentu pripevnené číslo udávajúce, že ide o predné smerové svetlo (kategória 11) alebo zadné smerové svetlo (kategória 12).

2.2. V prípade smerového svetla, ktoré v súlade s bodom 4.7.1 na jednej strane nedosiahne požadovanú minimálnu svietivosť do uhla H = 80°, sa pod obdĺžnikom pre typovú schvaľovaciu značku komponentu musí pripevniť vodorovná šípka, ktorej hrot smeruje k strane, na ktorej je splnená požiadavka minimálnej svietivosti podľa bodu 4.7.1 do uhla H = 80°.

3. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

Zariadenia musia byť konštruované a vyrábané tak, aby za normálnych podmienok používania a napriek otrasom, ktorým môžu byť vystavené, bola zachovaná ich zodpovedajúca funkcia a aby si zachovali vlastnosti požadované touto prílohou.

4. SVIETIVOSŤ VYŽAROVANÉHO SVETLA

V referenčnej osi sa musí svietivosť svetla, vyžarovaného každým z dvoch zariadení, prinajmenšom rovnať dvom minimálnym hodnotám a neprekračovať maximálne hodnoty uvedené v tejto tabuľke. V žiadnom smere sa nesmú prekročiť uvedené maximálne hodnoty.

| | min. (cd) | max. (cd) |

4.1. | Zadné obrysové (bočné) svetlá | 4 | 12 |

4.2. | Predné obrysové (bočné) svetlá | 4 | 60 |

4.3. | Brzdové svetlá | 40 | 100 |

4.4. | Smerové svetlá | | |

4.4.1. | Predné (kategória 11) (pozri doplnok 1) | 90 | 700 [1] |

4.4.2. | Zadné (kategória 12) (pozri doplnok 1) | 50 | 200 |

4.5. Mimo referenčnej osi, vo vnútri polí vymedzených uhlami vyznačenými v diagramoch v doplnku 1, svietivosť vyžarovaného svetla v každom smere zodpovedajúcom bodom v tabuľke rozloženia svetla uvedenej v doplnku 2, musí byť aspoň rovná minimálnym hodnotám stanoveným v bodoch 4.1 až 4.4 a percentu stanovenému v tabuľke uvedenej v doplnku 2 pre príslušný smer.

4.6. Odlišne od ustanovenia bodu 4.1, povoľuje sa maximálna svietivosť 60 cd pre zadné obrysové (bočné) svetlá, vzájomne zlúčené s brzdovými svetlami a umiestnené pod rovinou zvierajúcou uhol 5° smerom dole od horizontálnej roviny.

4.7. Okrem toho:

4.7.1. V celom rozsahu polí vymedzených v doplnku 1, musí byť svietivosť vyžarovaného svetla aspoň 0,05 cd u obrysových svetiel a aspoň 0,3 cd u brzdových svetiel a smerových svetiel.

4.7.2. Keď je zadné obrysové svetlo zoskupené alebo vzájomne zlúčené s brzdovým svetlom, musí byť pomer medzi skutočne meranými svietivosťami oboch súčasne rozsvietených svetiel a svietivostí samotného rozsvieteného zadného obrysového svetla najmenej 5:1 v jedenástich meracích bodoch definovaných v doplnku 2 a umiestnených v poli ohraničenom vertikálnymi priamkami prechádzajúcimi cez 0° V/± 10° H a horizontálnymi priamkami prechádzajúcimi ± 5° V/0° H znázornenými v tabuľke rozloženia svetla.

4.7.3. Musia sa dodržať požiadavky bodu 2.2 doplnku 2 o miestnych zmenách svietivosti.

4.8. Svietivosť sa meria s trvale rozsvietenou žiarovkou. U svetiel pracujúcich prerušovane je potrebné zabezpečiť, aby sa zariadenie neprehrialo.

4.9. V doplnku 2, na ktorý sa odvoláva bod 4.5, sú uvedené podrobnosti o meracích metódach, ktoré je potrebné použiť.

4.10. Zariadenie na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky musí spĺňať podmienky uvedené v doplnku 3.

4.11. Fotometrické vlastnosti svetiel vybavených niekoľkými svetelnými zdrojmi sa musia overiť v súlade s ustanoveniami doplnku 2.

5. PODMIENKY SPOJENÉ S TESTAMI

5.1. Všetky merania sa musia vykonať s bezfarebnou štandardnou žiarovkou kategórie určenej pre zariadenie a nastavenou tak, aby vytvárala referenčný svetelný tok, predpísaný pre príslušnú žiarovku. Avšak pre svietidlá vybavené nevymeniteľnými svetelnými zdrojmi sa všetky merania musia vykonať pri 6,75 V, prípadne 13,5 V.

5.2. Vertikálne a horizontálne obrysy plochy zariadenia vyžarujúcej svetlo sú stanovené a dimenzované vzhľadom na jej referenčný stred.

6. FARBA VYŽAROVANÉHO SVETLA

Brzdové svetlá a zadné obrysové svetlá musia vyžarovať červené svetlo, predné obrysové svetlá musia vyžarovať biele a smerové svetlá oranžové svetlo.

Farba vyžarovaného svetla, meraná pomocou žiarovky kategórie stanovenej výrobcom, musí byť v medziach trichromatických súradníc predpísaných v doplnku 1 k prílohe I, keď je táto žiarovka prevádzkovaná pri testovacom napätí špecifikovanom v prílohe IV.

Pre svietidlá vybavené nevymeniteľnými svetelnými zdrojmi, sa však kolorimetrické charakteristiky musia overiť so svetelnými zdrojmi prítomnými vo svietidlách pri napätí 6,75 V, 13,5 V alebo 28,0 V.

7. PREDNÉ A ZADNÉ HMLOVÉ SVETLÁ

Pre predné hmlové svetlá platia požiadavky smernice 76/762/EHS a pre zadné hmlové svetlá požiadavky smernice 77/538/EHS.

8. SPÄTNÉ SVETLÁ

Pre spätné svetlá platia požiadavky smernice 77/539/EHS.

9. ODRAZOVÉ SKLÁ

9.1. Pedálové odrazové sklá

9.1.1. Tvar odrazových skiel musí byť taký, aby sa dali umiestniť do obdĺžnika, ktorého strany sú v pomere maximálne 8 ku 1.

9.1.2. Pedálové odrazové sklá musia spĺňať požiadavky stanovené v prílohe VIII k smernici 76/757/EHS a musia byť oranžovej farby.

9.1.3. Funkčná odrazová plocha každého zo štyroch pedálových odrazových skiel nesmie byť menšia než 8 cm2.

9.2. Iné odrazové sklá

Pre odrazové sklá platia požiadavky smernice 77/757/EHS.

Doplnok 1

Minimálne horizontálne (H) a vertikálne (V) uhly priestorového rozloženia svetla

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

Fotometrické merania

1. METÓDY MERANIA

1.1. Počas fotometrických meraní sa musí vhodným krytím zabrániť rušivým odrazom.

1.2. Ak by mali byť výsledky merania spochybniteľné, merania sa musia vykonať tak, aby:

1.2.1. meracia vzdialenosť bola taká, aby bolo možné použiť zákon o nepriamej úmernosti štvorca vzdialenosti;

1.2.2. meracie zariadenie bolo také, aby uhlový otvor merača, pozorovaný z referenčného stredu svetla, ležal medzi desiatimi minútami uhla a jedným stupňom;

1.2.3. požiadavka na svietivosť v príslušnom smere pozorovania bola splnená za predpokladu, že táto požiadavka bola dosiahnutá v smere, ktorý sa neodchyľuje viac než o štvrtinu stupňa od smeru pozorovania.

2. TABUĽKA ŠTANDARDNÉHO ROZLOŽENIA SVIETIVOSTI

+++++ TIFF +++++

2.1. Smer H = 0° a V = 0° zodpovedá referenčnej osi (na vozidle je horizontálny, rovnobežný so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla a orientovaný v požadovanom smere viditeľnosti). Prechádza referenčným stredom. Hodnoty uvedené v tabuľke udávajú pre rôzne smery merania minimálnu svietivosť ako percento minima, požadované v osi každého svetla (v smere H = 0° a V = 0°).

2.2. V poli rozloženia svetla reprezentovanom v schematickej forme v bode 2. mriežkou, rozloženie svetla musí byť v podstate rovnomerné tak, že svietivosť v každom smere časti poľa tvoreného čiarami mriežky, dosahuje aspoň najnižšiu minimálnu hodnotu špecifikovanú ako percento (alebo najnižšiu dostupnú hodnotu) na čiarach mriežky, ktoré obklopujú príslušný smer.

3. FOTOMETRICKÉ MERANIE SVETIEL VYBAVENÝCH NIEKOĽKÝMI SVETELNÝMI ZDROJMI

Musia sa overiť fotometrické vlastnosti:

3.1. nevymeniteľných (fixných) vláknových žiaroviek alebo iných svetelných zdrojov:

pri napätí predpísanom výrobcom; technická služba môže požadovať od výrobcu špeciálne napájanie potrebné pre dodávku energie pre také svetlá.

3.2. vymeniteľných svetelných zdrojov:

keď sú vybavené sériovo vyrábanými vláknovými žiarovkami musia byť pri napätí 6,75 V, 13,5 V alebo 28,0 V hodnoty svietivosti medzi maximálnym limitom a minimálnym limitom daným v tejto prílohe, zvýšeným v súlade s prípustnou odchýlkou svetelného toku povolenou pre zvolený typ žiarovky tak, ako je stanovené v prílohe IV pre výrobu vláknových žiaroviek; alternatívne sa môže použiť štandardná vláknová žiarovka v každej z jednotlivých polôh, prevádzkovaná pri jej referenčnom svetelnom toku, pričom sa doplnia jednotlivé merania v každej polohe.

Doplnok 3

Fotometrické merania zariadenia na osvetlenie zadnej registračnej tabuľky

1. OSVETĽOVANÉ MIESTO

Zariadenia môžu patriť do kategórie 1 alebo 2. Zariadenia kategórie 1 musia byť konštruované tak, aby osvetľovali plochu s rozmermi minimálne 130 × 240 mm a zariadenia kategórie 2 tak, aby osvetľovali plochu s rozmermi minimálne 200 × 280 mm.

2. FARBA VYŽAROVANÉHO SVETLA

Svetlo vyžarované svietidlom použitom v zariadení musí byť biele, dostatočne neutrálne tak, aby nespôsobovalo žiadne znateľné zmeny farby zadnej registračnej tabuľky.

3. UHOL DOPADU

Výrobca svetelného zariadenia musí stanoviť podmienky pre montáž zariadenia vzhľadom na miesto určené pre registračnú tabuľku. Zariadenie sa musí umiestniť tak, aby uhol dopadu svetla na plochu tabuľky v žiadnom z bodov osvetleného povrchu nebol väčší než 82°, pričom sa tento uhol meria od najkrajnejšej medze plochy zariadenia vyžarujúcej svetlo, ktorá je najviac vzdialená od povrchu tabuľky. Ak má zariadenie viac než jeden optický komponent, táto požiadavka platí len pre tú časť tabuľky, ktorú má osvetľovať príslušný komponent.

Zariadenie musí byť konštruované tak, aby žiadny lúč svetla nesmeroval dozadu s výnimkou červeného svetla, ak je zariadenie združené alebo skupinové s niektorým zadným svetlom.

4. METÓDA MERANIA

Úroveň jasu sa meria na kuse čistého bieleho sacieho papiera s minimálnym faktorom rozptylu odrazu 70 %, s rozmermi zhodnými s rozmermi registračnej tabuľky a umiestneným v mieste, ktoré normálne zaberá táto tabuľka a vo vzdialenosti 2 mm od jeho držiaka.

Úroveň jasu sa meria kolmo k povrchu papiera v bodoch znázornených v bode 5. nižšie, pričom každé miesto predstavuje kruhovú plochu o priemere 25 mm.

5. FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY

V žiadnom z meracích bodov uvedených nižšie nesmie byť hodnota jasu B menšia než 2 cd/m2.

+++++ TIFF +++++

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1Meracie body pre kategóriu 1 | Obrázok 2Meracie body pre kategóriu 2 |

Gradient jasu medzi hodnotami B1 a B2, nameranými v ktorýchkoľvek dvoch bodoch 1 a 2, vybraných z vyššie uvedených bodov nesmie byť väčší než 2 × Bo/cm, pričom Bo je najmenší jas nameraný v rôznych meracích bodoch, alebo inými slovami

B

−B

vzdialenosť 1−2 v

≤ 2 × B

/cm

Doplnok 4

Informačný dokument vzhľadom na typ

+++++ TIFF +++++

Doplnok 5

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA III

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA TYPOVÉHO SCHVÁLENIA KOMPONENTU PRE ZARIADENIA (SVETLOMETY) POUŽÍVAJÚCE VLÁKNOVÉ ALEBO HALOGÉNOVÉ ŽIAROVKY VYŽARUJÚCE STRETÁVACIE SVETLO A/ALEBO DIAĽKOVÉ SVETLO, KTORÉ SÚ MONTOVANÉ NA DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÉ MOTOROVÉ VOZIDLÁ

1. DEFINÍCIE

Platia príslušné definície uvedené v prílohe I k smernici Rady 93/92/EHS.

1.1. "Rozptylové sklá" znamenajú najvzdialenejší komponent svietidla (jednotky), ktorý prenáša svetlo cez svietiaci povrch;

1.2. "krycia vrstva" znamená ktorýkoľvek produkt, alebo produkty použité v jednej alebo viacerých vrstvách na vonkajšom povrchu rozptylového skla;

1.3. "svetlomety rôzneho typu" sú svetlomety, ktoré sa odlišujú v takých podstatných aspektoch ako sú:

1.3.1. výrobná značka alebo obchodné označenie výrobcu;

1.3.2. charakteristiky optického systému;

1.3.3. pridanie alebo odobranie komponentov schopných meniť optické účinky odrazom, lomom alebo absorpciou a/alebo deformáciou počas svojej prevádzky. Avšak namontovanie alebo odstránenie filtrov určených na zmenu farby svetla a nie na rozloženie svetla nepredstavuje zmenu typu;

1.3.4. vhodnosť pre pravostrannú alebo ľavostrannú premávku, alebo pre oba systémy;

1.3.5. druh vytváraného svetla (stretávacie, diaľkové alebo oboje);

1.3.6. objímka určená na uchytenie vláknovej žiarovky (alebo žiaroviek) jednej z príslušných kategórií;

1.3.7. prípadne materiály, z ktorých sú rozptylové sklá a krycie vrstvy.

2. SVETLOMETY

Rozdiely sú medzi:

2.1. Svetlometmi pre mopedy

(pozri prílohu III-A)

2.1.1 | s jednovláknovou žiarovkou | 15 W (kategória S3) |

2.1.2. | s dvojvláknovou žiarovkou | 15/15 W (kategória S4) |

2.1.3. | s jednovláknovou halogénovou žiarovkou | 15 W (kategória HS2) |

2.2. Svetlometmi pre motocykle a trojkolky

(pozri prílohy III-B a III-C)

2.2.1. | s dvojvláknovou žiarovkou | 25/25 W (kategória S1) |

2.2.2. | s dvojvláknovou žiarovkou | 35/35 W (kategória S2) |

2.2.3. | s dvojvláknovou halogénovou žiarovkou | 35/35 W (kategória HS1) |

2.2.4. | s dvojvláknovou žiarovkou | 40/45 W (kategória R2) |

2.3. Svetlometmi pre motocykle a trojkolky

(pozri prílohu III-D — svetlomety s halogénovými žiarovkami inými než HS1)

2.3.1. | s jednovláknovou žiarovkou | 55 W (kategória H1) |

2.3.2. | s jednovláknovou žiarovkou | 55 W (kategória H2) |

2.3.3. | s jednovláknovou žiarovkou | 55 W (kategória H3) |

2.3.4. | s jednovláknovou žiarovkou | 60 W (kategória HB3) |

2.3.5. | s jednovláknovou žiarovkou | 51 W (kategória HB4) |

2.3.6. | s jednovláknovou žiarovkou | 55 W (kategória H7) |

2.3.7. | s dvojvláknovou žiarovkou | 55/60 W (kategória H4) |

PRÍLOHA III-A

SVETLOMETY PRE MOPEDY

1. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

1.1. Svetlomety musia byť konštruované a vyrábané tak, aby za normálnych podmienok používania a napriek otrasom, ktorým môžu byť vystavené, bola zachovaná ich zodpovedajúca funkcia a aby si zachovali vlastnosti stanovené v tejto prílohe.

1.2. Časti určené na uchytenie žiarovky musia byť konštruované tak, aby ani za tmy nebolo možné upevniť žiarovku do inej ako správnej polohy.

2. OSOBITNÉ POŽIADAVKY

2.1. Musí byť jednoznačne vyznačená správna poloha rozptylového skla vzhľadom na optický systém a zabezpečená proti otáčaniu počas prevádzky.

2.2. Na overenie osvetlenia vytvoreného svetlometom sa musí použiť meracia stena popísaná v doplnkoch 1 a 2 a štandardné hladké bezfarebné žiarovky kategórie uvedenej v bode 2.1 prílohy III.

Štandardné žiarovky sa musia nastaviť na použiteľný referenčný svetelný tok zodpovedajúci hodnotám stanoveným pre tieto žiarovky v príslušnom technickom predpise (pozri prílohu IV).

2.3. Stretávacie svetlo musí vytvárať dostatočne ostré rozhranie tak, aby s jeho pomocou bolo prakticky možné uspokojivé nastavenie. Rozhranie musí byť viditeľne horizontálne a čo možno najrovnejšie po celej horizontálnej dĺžke najmenej ± 900 mm, merané vo vzdialenosti 10 m (v prípade halogénovej žiarovky); dĺžka aspoň ± 2250 mm merané vo vzdialenosti 25 m; pozri doplnok 2). Pri nastavení podľa doplnku 1 musia svetlomety spĺňať podmienky, ktoré sú v ňom stanovené.

2.4. Rozloženie svetla nesmie vykazovať žiadne bočné výchylky, ktoré by zhoršovali dobrú viditeľnosť.

2.5. Osvetlenie na meracej stene, uvedenej v bode 2.2, sa meria fotosnímačom s užitočnou plochou ležiacou vo štvorci so stranou 65 mm.

3. DODATOČNÉ POŽIADAVKY SPOJENÉ S AKOUKOĽVEK KONTROLOU, KTORÚ MÔŽU VYKONAŤ PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY PRI OVEROVANÍ ZHODY VÝROBY V SÚLADE S BODOM 5.2.4 PRÍLOHY I

Akékoľvek záznamy fotometrických charakteristík svetlometov, vykonané v súlade so všeobecnými požiadavkami týkajúcimi sa zhody testovania, sa musia obmedziť na body HV - LH - RH - L600 - R600 (pozri obrázok v doplnku 1).

Doplnok 1

Fotometrické testy svetlometov vybavených vláknovými žiarovkami kategórie S3 a S4

1. K meraniam sa meracia stena umiestni vo vzdialenosti 10 m pred svetlometom kolmo k čiare spájajúcej vlákno žiarovky s bodom HV (pozri obrázok nižšie); čiara H-H musí byť vodorovná.

2. POŽIADAVKY SPOJENÉ SO STRETÁVACÍM SVETLOM

2.1. Bočne sa svetlomet musí nastaviť tak, aby jeho svetelný lúč bol čo najsúmernejší vo vzťahu k čiare V-V.

2.2. Vertikálne sa svetlomet musí nastaviť tak, aby jeho rozhranie bolo 100 mm pod čiarou H-H.

2.3. Po nastavení svetlometu podľa bodov 2.1 a 2.2, musí byť osvetlenie takéto:

2.3.1. na čiare H-H a nad ňou: maximálne 2 lux;

2.3.2. na čiare ležiacej 300 mm pod čiarou H-H a v šírke 900 mm na obe strany od vertikálnej čiary V-V: minimálne 8 lux;

2.3.3. na čiare ležiacej 600 mm pod čiarou H-H a v šírke 900 mm na obe strany od vertikálnej čiary V-V: minimálne 4 lux.

3. PRÍPADNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA DIAĽKOVÉHO SVETLA

3.1. Po nastavení podľa bodov 2.1 a 2.2, musí svetlomet spĺňať takéto požiadavky vzhľadom na diaľkové svetlo:

3.1.1. Priesečník (HV) čiar H-H a V-V musí ležať v izoluxe vyznačujúcej 80 % maximálneho osvetlenia.

3.1.2. Maximálne osvetlenie (Emax) diaľkovým svetlom nesmie byť menšie než 50 lux.

3.1.3. Vychádzajúc z bodu HV osvetlenie diaľkovým svetlom smerom napravo a naľavo musí mať hodnotu minimálne Emax/4 až do vzdialenosti 0,90 m.

MERACIA STENA

(rozmery v mm na vzdialenosť 10 m)

+++++ TIFF +++++

Obrázok

Doplnok 2

Fotometrické testy svetlometov vybavených halogénovými žiarovkami kategórie HS2

1. Pri meraní sa meracia stena umiestni vo vzdialenosti 25 m pred svetlometom tak, aby bola kolmá na spojnicu vlákna žiarovky s bodom HV (pozri obrázok nižšie); priamka H-H musí byť horizontálna.

2. Bočne musí byť svetlomet nastavený tak, aby rozloženie jeho svetelného lúča bolo symetrické vo vzťahu k čiare V-V.

3. Vertikálne musí byť svetlomet nastavený tak, aby rozhranie jeho svetla ležalo 250 mm pod čiarou H-H. Pokiaľ možno musí byť tiež horizontálne.

4. Po nastavení svetlometu podľa bodov 2 a 3, musia byť splnené tieto podmienky

Merací bod | Osvetlenie E/lux |

Každý bod na priamke H-H a nad ňou | ≤ 0,7 |

Každý bod na čiare 35L-35R s výnimkou bodu 35 V | ≥ 1 |

Bod 35V | ≥ 2 |

Každý bod na čiare 25L-25R | ≥ 2 |

Každý bod na čiare 15L-15R | ≥ 0,5 |

5. Meracia stena

MERACIA STENA

(rozmery v mm na vzdialenosť 25 m)

+++++ TIFF +++++

Obrázok

Doplnok 3

Informačný dokument vzhľadom na typ svetlometov určených pre mopedy

+++++ TIFF +++++

Doplnok 4

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA III-B

SVETLOMETY PRE MOTOCYKLE A TROJKOLKY VYŽARUJÚCE SYMETRICKÉ STRETÁVACIE SVETLO A DIAĽKOVÉ SVETLO PROSTREDNÍCTVOM VLÁKNOVÝCH ŽIAROVIEK

1. DODATOČNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA ZNAČIEK A OZNAČENIA ŠPECIFICKÝCH ZARIADENÍ

1.1. Svetlomety musia byť označené zreteľne čitateľnými a nezmazateľnými písmenami "MB" (symbol pre stretávacie svetlomety) umiestnenými oproti číslu typového schválenia komponentu.

1.2. Všetky svetlomety konštruované tak, aby sa zabránilo súčasnému rozsvieteniu vlákna žiarovky stretávacieho svetla a vlákna žiarovky svetla ktoréhokoľvek iného svetelného zdroja, s ktorým môžu byť združené, sa môžu v značke typového schválenia označiť šikmou čiarou (/) za symbolom (MB) pre stretávacie svetlo.

1.3. Na svetlomety so zabudovanými rozptylovými sklami z plastického materiálu sa musia blízko symbolu predpísaného v bode 1.1 pripevniť písmená "PL".

2. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.1. Každá vzorka musí spĺňať špecifikácie stanovené v bode 3 nižšie.

2.2. Svetlomety musia byť konštruované a vyrábané tak, aby za normálnych podmienok používania a napriek akýmkoľvek otrasom, ktorým môžu byť vystavené, bola zachovaná ich zodpovedajúca funkcia a aby si zachovali požadované vlastnosti.

2.2.1. Svetlomety musia byť vybavené zariadením umožňujúcim ich nastavenie na vozidle v súlade s pravidlami, ktoré pre nich platia. Zariadenie tohto typu sa nevyžaduje tam, kde zostavy svetlometov pozostávajú zo svetlometu a rozptylového skla, ktoré sa nemôže oddeliť a kde je použitie zostavy svetlometov tohto typu obmedzené na vozidlá, na ktorých sa svetlomety nastavujú inými prostriedkami.

Ak sú svetlomety špeciálne konštruované pre funkciu diaľkových svetiel a svetlomety špeciálne konštruované pre funkciu stretávacích svetiel, pričom každý z nich má samostatnú žiarovku, sú spolu zoskupené alebo vzájomne zlúčené do jedného zariadenia, nastavovacie zariadenie musí umožniť jednotlivé nastavovanie optických systémov tak, aby sa dosiahlo predpísané nastavenie.

2.2.2. Tieto ustanovenia však neplatia pre zostavy svetlometov s neoddeliteľnými odrazovými plochami. Pre tento typ zostavy platia požiadavky uvedené v bode 3.3. Tam, kde vytvára diaľkové svetlo viac ako jeden svetelný zdroj, musia sa na stanovenie maximálnej hodnoty osvetlenia (Emax) použiť združené funkcie.

2.3. Časti určené na uchytenie žiarovky musia byť konštruované tak, aby ani za tmy nebolo možné upevniť žiarovku do inej ako správnej polohy.

2.4. Aby sa zabezpečilo, že počas používania nedôjde k žiadnym podstatným výchylkám fotometrických vlastností, musia sa vykonať doplnkové testy podľa požiadaviek doplnku 2.

2.5. Ak sú rozptylové sklá svetlometov z plastického materiálu, musia sa vykonať doplnkové testy podľa požiadaviek doplnku 3.

3. ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY

3.1. Aby sa počas používania zabránilo otáčaniu, musí byť jednoznačne vyznačená a zabezpečená správna poloha rozptylových skiel vo vzťahu k optickému systému.

3.2. Na overenie osvetlenia vytvoreného svetlometom sa používa meracia stena popísaná v doplnku 1 a štandardné hladké bezfarebné vláknové žiarovky (S1 a/alebo S2, pozri prílohu IV).

Štandardné žiarovky sa musia nastaviť na príslušný referenčný svetelný tok, používaný v súlade s hodnotami požadovanými pre také žiarovky.

3.3. Stretávacie svetlo musí vytvárať dostatočne ostré rozhranie tak, aby s jeho pomocou bolo prakticky možné uspokojivé nastavenie. Rozhranie musí byť viditeľne horizontálne a čo možno najrovnejšie po celej horizontálnej dĺžke najmenej ± 5°. Pri nastavení podľa doplnku 1 musia svetlomety spĺňať podmienky, ktoré sú v ňom stanovené.

3.4. Rozloženie svetla nesmie vykazovať žiadne bočné výchylky, ktoré by zhoršovali dobrú viditeľnosť.

3.5. Osvetlenie na meracej stene, uvedenej v bode 3.2, sa meria fotosnímačom s funkčnou plochou ležiacou vo štvorci so stranou 65 mm.

4. DODATOČNÉ POŽIADAVKY UPLATŇOVANÉ PRI INŠPEKCIÁCH, KTORÉ MÔŽU VYKONÁVAŤ PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY PRI OVEROVANÍ ZHODY VÝROBY V SÚLADE S BODOM 5.1 PRÍLOHY I.

4.1. Pre hodnoty v zóne III, môže byť maximum nepriaznivej odchýlky:

- 0,3 lux ekvivalent 20 %

- 0,45 lux ekvivalent 30 %

4.2. ak u diaľkového svetla, u ktorého sa HV nachádza vo vnútri izoluxy 0,75 Emax, je zistená tolerancia fotometrických hodnôt + 20 % pre maximálne hodnoty a −20 % pre minimálne hodnoty v ktoromkoľvek z meracích bodov špecifikovaných v bode 4.3. a 4.4. doplnku 1 k tejto smernici.

4.3. Na overenie zmeny vertikálnej polohy rozhrania pod vplyvom tepla sa použije takýto postup:

Jeden svetlomet zo vzorky sa testuje v súlade s postupom popísaným v bode 2.1 doplnku 2 potom, čo prešiel trikrát po sebe cyklom popísaným v bode 2.2.2 doplnku.

Svetlomet sa považuje za vyhovujúci, ak absolútna hodnota "r" nepresiahne 1,5 mrad.

Ak táto hodnota presiahne 1,5 mrad ale nie je väčšia ako 2,0 mrad, podrobí sa testu druhý svetlomet a po ňom priemer absolútnych hodnôt zaznamenaných s oboma vzorkami nesmie presiahnuť 1,5 mrad.

Doplnok 1

Fotometrické testy

1. Pre potreby nastavenia sa meracia stena musí umiestniť vo vzdialenosti aspoň 10 m pred svetlometom, pričom je čiara h-h horizontálna. Pri meraní musí byť fotosnímač umiestnený 25 m pred svetlometom, kolmo k čiare spájajúcej vláknovú žiarovku a bod HV.

2. Bočne musí byť svetlomet nastavený tak, aby rozloženie jeho diaľkového svetla bolo symetrické vo vzťahu k čiare v-v.

3. Vertikálne musí byť svetlomet nastavený tak, aby rozhranie stretávacieho svetla ležalo 250 mm pod čiarou h-h (na vzdialenosť 25 m).

4. Keď bol svetlomet nastavený v súlade s bodmi 2 a 3, ktorých podmienky sú podobné podmienkam týkajúcim sa diaľkových svetiel, musia byť splnené tieto požiadavky:

4.1. svetelný stred diaľkového svetla nesmie byť o viac než 0,6° nad alebo pod čiarou h-h;

4.2. osvetlenie vytvárané diaľkovým svetlom musí dosiahnuť svoju maximálnu hodnotu (Emax) v strede celkového rozloženia svetla a smerom do bokov sa musí jeho hodnota znižovať;

4.3. maximálne osvetlenie (Emax) diaľkovým svetlom musí byť aspoň 32 lux;

4.4. osvetlenie vytvárané diaľkovým svetlom musí zodpovedať týmto hodnotám:

4.4.1. priesečník HV čiar h-h a v-v musí ležať v izoluxe vyznačujúcej 90 % maximálneho osvetlenia;

4.4.2. vychádzajúc z bodu HV osvetlenie diaľkovým svetlom musí mať horizontálne napravo a naľavo hodnotu aspoň 12 lux do vzdialenosti 1,125 m a do vzdialenosti 2,25 m minimálne 3 lux.

4.5. Osvetlenie vytvárané stretávacím svetlom musí zodpovedať týmto hodnotám:

Každý bod na priamke h-h a nad ňou | ≤ 0,7 lux |

Každý bod na čiare 50L-50R s výnimkou bodu 50V [1] | ≥ 1,5 lux |

Bod 50V | ≥ 3,0 lux |

Každý bod na čiare 25L-25R2 | ≥ 3,0 lux |

Všetky body v zóne IV | ≥ 1,5 lux |

5. MERACIA A NASTAVOVACIA STENA

(rozmery v mm na vzdialenosť 25 m)

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

Test stability fotometrických vlastností svetlometov v prevádzke

Zhoda s požiadavkami tohto doplnku, nie je dostatočným kritériom pre typové schválenie komponentu pre svetlomety so zabudovanými plastickými rozptylovými sklami.

Pozri doplnok 2 k prílohe III-D.

Doplnok 3

Požiadavky na svetlomety s rozptylovými sklami z plastického materiálu a testovanie rozptylového skla alebo vzoriek materiálu a úplných svetlometov

Pozri doplnok 3 k prílohe III-D.

Doplnok 4

Informačný dokument vzhľadom na typ svetlometov vybavených vláknovými žiarovkami vyžarujúcich symetrické stretávacie a diaľkové svetlo, ktoré sú určené na montáž na motocykle a trojkolky

+++++ TIFF +++++

Doplnok 5

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA III-C

SVETLOMETY PRE MOTOCYKLE A TROJKOLKY VYŽARUJÚCE ASYMETRICKÉ STRETÁVACIE A DIAĽKOVÉ SVETLO, KTORÉ SÚ VYBAVENÉ HALOGÉNOVÝMI ŽIAROVKAMI (ŽIAROVKY HS1) ALEBO ŽIAROVKAMI KATEGÓRIE R2

1. DODATOČNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA ZNAČIEK A OZNAČENIA ZARIADENÍ

1.1. Svetlomety konštruované tak, aby spĺňali požiadavky len jedného systému premávky (buď pravostrannej alebo ľavostrannej premávky), musia mať na rozptylových sklách vymedzenú plochu, ktorú je možné zakryť tak, aby nerozptyľovala pozornosť užívateľov ciest v štáte, v ktorom sú pravidlá cestnej premávky iné než tie, pre ktoré boli svetlomety konštruované. Tam kde je však táto plocha priamo identifikovateľná konštrukciou svetlometu, nie je takéto vymedzenie nutné.

1.2. Svetlomety konštruované tak, aby spĺňali požiadavky pravostrannej i ľavostrannej premávky musia mať označenia, ktoré určujú obe nastavenia optickej jednotky na vozidle alebo žiarovky v reflektore; tieto označenia sa musia skladať z písmen "R/D" pre polohu zodpovedajúcu pravostrannej premávke a z písmen "L/G" pre polohu zodpovedajúcu ľavostrannej premávke.

1.3. Všetky svetlomety konštruované tak, aby sa zabránilo súčasnému rozsvieteniu vlákna žiarovky stretávacieho svetla a vlákna žiarovky svetla ktoréhokoľvek iného svetelného zdroja, s ktorým môžu byť združené, sa musia v značke typového schválenia komponentu označiť šikmou čiarou (/) za symbolom pre stretávacie svetlo.

1.4. Keď svetlomety spĺňajú len požiadavky ľavostrannej premávky, pod značku typového schválenia komponentu sa musí vložiť horizontálna šípka orientovaná napravo od pozorovateľa stojaceho čelom k svetlometu tj. smerom na stranu, na ktorej sa po ceste jazdí.

1.5. Keď úmyselnou zmenou nastavenia optickej jednotky alebo žiarovky svetlomety spĺňajú požiadavky oboch systémov premávky, pod značku typového schválenia komponentu sa musí vložiť horizontálna šípka s dvomi hrotmi, pričom jeden smeruje naľavo a druhý napravo.

1.6. Písmená "MBH" na svetlometoch so žiarovkami HS1 sa umiestnia oproti značke typového schválenia.

1.7. Značky a symboly uvedené vyššie musia byť zreteľne čitateľné a nezmazateľné.

1.8. Na svetlomety so zabudovanými rozptylovými sklami z plastického materiálu sa musia blízko symbolov predpísaných v bodoch 1.2 až 1.7 pripevniť písmená "PL".

2. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.1. Každá vzorka musí spĺňať špecifikácie stanovené v bodoch 3 až 5.

2.2. Svetlomety musia byť konštruované a vyrobené tak, aby za normálnych podmienok používania a napriek otrasom, ktorým môžu byť vystavené, bola zachovaná ich zodpovedajúca funkcia a aby si zachovali vlastnosti požadované touto prílohou.

2.2.1. Svetlomety musia byť vybavené zariadením umožňujúcim ich nastavenie na vozidle v súlade s pravidlami, ktoré pre nich platia. Zariadenie tohto typu sa nevyžaduje u tých častí, u ktorých sa odrazová plocha a rozptylové sklá nemôžu oddeliť za predpokladu, že použitie týchto častí je obmedzené na vozidlá, u ktorých sa svetlomety nastavujú inými prostriedkami.

Keď svetlomet vyžarujúci diaľkové svetlo a svetlomet vyžarujúci stretávacie svetlo, pričom každý z nich má samostatnú žiarovku, sú spolu zoskupené do jedného celku, nastavovacie zariadenie musí vhodným spôsobom umožniť jednotlivé nastavovanie optických systémov.

2.2.2. Tieto ustanovenia však neplatia pre zostavy svetlometov s neoddeliteľnými odrazovými plochami. V tomto prípade platia požiadavky uvedené v bode 2. tejto prílohy. Tam, kde diaľkové svetlo vytvára viac ako jeden svetelný zdroj, tieto sa musia pre potreby stanovenia maximálnej hodnoty osvetlenia (Emax) združiť.

2.3. Časti určené na uchytenie žiarovky na odrazovú plochu (reflektor) musia byť konštruované tak, aby ani za tmy nebolo možné upevniť žiarovku do inej ako správnej polohy.

2.4. Správna poloha rozptylového skla vzhľadom na optický systém musí byť jednoznačne vyznačená a zabezpečená proti otáčaniu počas prevádzky.

2.5. Keď boli svetlomety konštruované tak, aby spĺňali požiadavky pravostrannej i ľavostrannej premávky, adaptácia na dané pravidlá premávky sa môže dosiahnuť vhodným počiatočným nastavením, ak je vozidlo príslušne vybavené, alebo prostredníctvom úmyselného zásahu zo strany užívateľa. Takéto počiatočné nastavenie alebo úmyselný zásah musí napríklad pozostávať zo špecifického uhlového nastavenia buď zostavy svetlometu typu sealed beam na vozidle, alebo žiarovky vo vzťahu k tejto zostave. Vo všetkých prípadoch musia byť možné len dve rôzne zreteľne odlišné polohy nastavenia každá zodpovedajúca daným pravidlám premávky (pravostranná alebo ľavostranná premávka) a nesmie byť možný prechod do medziľahlej polohy. Keď môže žiarovka zaujať dve rôzne polohy, musia byť časti pre uchytenie žiarovky na odrazovej ploche konštruované a vyrobené tak, aby v každej z oboch polôh bola žiarovka upevnená vo svojej polohe s presnosťou, požadovanou pre svetlomety, určené len pre premávku na jednej strane. Zhoda sa musí overiť vizuálne, a v prípade potreby testovacím zariadením.

2.6. Podľa požiadaviek doplnku 2 sa musia uskutočniť doplnkové testy, ktoré zabezpečia, že počas prevádzky nedôjde k podstatnej zmene fotometrických vlastností.

2.7. Ak sú rozptylové sklá svetlometov z plastického materiálu, musia sa vykonať doplnkové testy podľa požiadaviek doplnku 3.

3. POŽIADAVKY NA OSVETLENIE

3.1. Všeobecné požiadavky

3.1.1. Svetlomety musia byť konštruované tak, aby s vhodnými žiarovkami HS1 alebo R2 vydávali svetlo, ktoré neoslňuje a pritom je primerané osvetleniu stretávacím svetlom a zabezpečuje dobré osvetlenie pri svietení diaľkového svetla.

3.1.2. Na overenie osvetlenia vytváraného svetlometom sa musí použiť vertikálna stena umiestnená 25 m pred svetlometom tak, ako je zobrazené v doplnku 1.

3.1.3. V skúšaných svetlometoch sa musí použiť bezfarebná referenčná žiarovka konštruovaná pre menovité napätie 12 V. Prúd pri svorkách žiarovky počas skúšky svetlometu musí byť nastavený na takéto charakteristiky:

Kategória HS1 | Spotreba vo Wattoch | Svetelný tok v lúmenoch |

+++++ TIFF +++++

Vlákno stretávacieho svetla | 35 | 450 |

+++++ TIFF +++++

Vlákno diaľkového svetla | 35 | 700 |

Kategória R2 | Spotreba vo Wattoch | Svetelný tok v lúmenoch |

+++++ TIFF +++++

Vlákno stretávacieho svetla | 40 | 450 |

+++++ TIFF +++++

Vlákno diaľkového svetla | 45 | 700 |

Svetlomet sa považuje za vyhovujúci, ak spĺňa požiadavky uvedené v bode 3. najmenej s jednou referenčnou žiarovkou, ktorá môže byť predložená spolu so svetlometom.

3.1.4. Rozmery určujúce polohu vlákien v referenčnej žiarovke HS1 alebo R2 sú uvedené v prílohe IV.

3.1.5. Banka referenčnej žiarovky musí mať taký tvar a optické vlastnosti, aby vyvolávala minimum odrazov a lomov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú rozloženie svetla.

3.2. Požiadavky týkajúce sa stretávacieho svetla

3.2.1. Stretávacie svetlo musí vytvárať dostatočne ostré rozhranie, aby bolo jeho pomocou možné správne nastavenie svetlometu. Rozhranie musí byť vymedzené horizontálnou priamkou na opačnej strane ako je smer premávky, pre ktorý je svetlomet určený. Na druhej strane rozhranie nesmie prechádzať buď za lomenú čiaru HV-H1 a H4 tvorenú priamkou HV-H1 a zvierajúcou uhol 45° s horizontálou a priamkou H1-H4 vystupujúcou 1 % nad priamkou h-h alebo za priamku HV-H3, sklonenú v uhle 15° nad horizontálou (pozri doplnok 1). V žiadnom prípade nie je akceptovateľné rozhranie prekračujúce čiaru HV-H2 ako aj čiaru H2-H4 vyplývajúce z kombinácie oboch vyššie uvedených možností.

3.2.2. Svetlomet musí byť nasmerovaný tak, aby:

3.2.2.1. v prípade svetlometov konštruovaných tak, aby spĺňali požiadavky pravostrannej premávky, bolo rozhranie v ľavej polovici steny horizontálne, a v prípade svetlometov konštruovaných tak, aby spĺňali požiadavky ľavostrannej prevádzky, bolo rozhranie horizontálne v pravej polovici steny. Nastavovacia stena musí byť dostatočne široká, aby umožňovala skúšku rozhrania do 5° na každej strane čiary v-v;

3.2.2.2. táto horizontálna časť rozhrania bola umiestnená na stene 25 cm pod horizontálnou rovinou prechádzajúcou ohniskom svetlometu (pozri doplnok 1);

3.2.2.3. vrchol rozhrania bol na priamke v-v. Ak svetlo nemá rozhranie, musí byť zabezpečené jasné "ohybové" bočné nastavenie tak, aby boli čo najlepšie splnené požiadavky platné pre body 75 R a 50 R pre pravostrannú premávku a body 75 L a 50 L pre ľavostrannú premávku.

3.2.3. Takto zameraný svetlomet musí spĺňať požiadavky stanovené v bodoch 3.2.5 až 3.2.7 a 3.3.

3.2.4. V prípade, keď takto smerovaný svetlomet nespĺňa požiadavky bodov 3.2.5 až 3.2.7 a 3.3, môže byť jeho nastavenie zmenené za predpokladu, že os svetla nebude bočne presunutá o viac než o 1° (=44 cm) vpravo alebo vľavo. Tento nastavovací limit 1° vpravo a vľavo nie je kompatibilný s vertikálnym nastavením smerom hore alebo dole, ktorý sa riadi len požiadavkami stanovenými v bode 3.3. Horizontálna časť rozhrania nesmie prekročiť čiaru h-h. Pre uľahčenie nastavenia pomocou rozhrania, môže byť svetlomet čiastočne zatienený, aby sa rozhranie zaostrilo.

3.2.5. Osvetlenie steny stretávacím svetlom musí spĺňať požiadavky stanovené v tejto tabuľke:

Bod na meracej stene | Požadované osvetlenie v luxoch |

Svetlomety pre pravostrannú premávku | Svetlomety pre ľavostrannú premávku |

| | | |

Bod | B 50 L | Bod | B 50 R | ≤ 0,3 |

Bod | B 75 R | Bod | B 75 L | ≥ 6 |

Bod | B 50 R | Bod | B 50 L | ≥ 6 |

Bod | B 25 L | Bod | B 25 R | ≥ 1,5 |

Bod | B 25 R | Bod | B 25 L | ≥ 1,5 |

Všetky body v zóne III | ≤ 0,7 |

Všetky body v zóne IV | ≥ 2 |

Všetky body v zóne I | ≤ 20 |

3.2.6. V žiadnej zo zón I, II, III a IV sa nesmú vyskytnúť bočné odchýlky zhoršujúce dobrú viditeľnosť.

3.2.7. Svetlomety konštruované tak, aby spĺňali požiadavky pravostrannej ako aj ľavostrannej premávky, musia v každej z oboch polôh nastavenia optickej jednotky typu sealed beam alebo žiarovky, spĺňať požiadavky pre príslušný smer premávky stanovené vyššie.

3.3. Požiadavky týkajúce sa diaľkového svetla

3.3.1. Osvetlenie, ktoré na stene vytvára diaľkové svetlo sa musí merať s rovnakým nastavením svetlometu ako pri meraniach uvedených v bodoch 3.2.5.až 3.2.7.

3.3.2. Osvetlenie, ktoré na stene vytvára diaľkové svetlo, musí spĺňať tieto požiadavky:

3.3.2.1. Priesečník HV čiar h-h a v-v musí ležať v izoluxe reprezentujúcej 90 % maximálneho osvetlenia. Minimálna hodnota osvetlenia Em musí byť aspoň 32 lux a maximálna hodnota nesmie presiahnuť 240 lux.

3.3.2.2. Vychádzajúc z bodu HV osvetlenie diaľkovým svetlom horizontálne napravo a naľavo musí mať hodnotu aspoň 16 lux do vzdialenosti 1,125 m a do vzdialenosti 2,25 m minimálne 4 lux.

3.4. Osvetlenie na stene, uvedené v bodoch 3.2.5 až 3.2.7 a 3.3, sa musí merať fotosnímačom s užitočnou plochou ležiacou vo štvorci so stranou 65 mm.

4. REFERENČNÝ SVETLOMET

Svetlomet, ktorý:

4.1. spĺňa požiadavky na typové schválenie komponentu stanovené nižšie:

4.2. má účinný priemer aspoň 160 mm;

4.3. s referenčnou žiarovkou poskytuje osvetlenie v rôznych bodoch, v rôznych zónach uvedených v bode 3.2.5;

4.3.1. je aspoň 90 % z maximálnych hodnôt, a

4.3.2. aspoň na 120 % minimálnej hodnoty uvedenej v tabuľke v bode 3.2.5 sa považuje za referenčný svetlomet.

5. DODATOČNÉ POŽIADAVKY UPLATŇOVANÉ PRI INŠPEKCIÁCH, KTORÉ MÔŽU VYKONÁVAŤ PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY PRI OVEROVANÍ ZHODY VÝROBY, V SÚLADE S BODOM 5.1.PRÍLOHY I

5.1. Pre hodnoty B 50 L (alebo R) a Zónu III môže byť maximálna odchýlka

—B50L (alebo R): | 0,2 lux ekvivalent 20 % 0,3 lux ekvivalent 30 % |

—Zóna III: | 0,3 lux ekvivalent 20 % 0,45 lux ekvivalent 30 % |

5.2. U stretávacieho svetla sú splnené predpísané hodnoty tejto smernice v HV (s toleranciou 0,2 lux) a najmenej v jednom bode každej plochy vyznačenej na meracej stene (vo vzdialenosti 25 m) kruhom o polomere 15 cm opísaným zo stredu v bodoch B 50 L (alebo R) (s toleranciou 0,1 lux), 75 R (alebo L), 50 R (alebo L), 25 R, 25 L a v celej oblasti zóny IV ležiacej maximálne 22,5 cm nad čiarou 25 R a 25 L.

5.2.1. Ak u diaľkového svetla, ktorého sa HV nachádza vo vnútri izoluxy 0,75 Emax, je zistená tolerancia fotometrických hodnôt + 20 % pre maximálne hodnoty a −20 % pre minimálne hodnoty v ktoromkoľvek z meracích bodov špecifikovaných v bode 3.2.5.tejto prílohy, neprihliada sa na referenčnú značku.

5.3. Ak výsledky testov popísaných vyššie nespĺňajú požiadavky, môže byť nastavenie svetlometu zmenené za predpokladu, že os svetla nebude bočne presunutá o viac než o 1° (= 44 cm) vpravo alebo vľavo.

5.4. Svetlomety so zjavnými vadami sa neberú do úvahy.

5.5. Neprihliada sa na referenčnú značku.

Doplnok 1

Meracia stena

ŠTANDARDNÉ EURÓPSKE SVETLO

Svetlomet pre pravostrannú premávku [1]

(rozmery v mm)

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

Testy stability fotometrických vlastností svetlometov v prevádzke

Zhoda s požiadavkami nie je dostatočným kritériom pre typové schválenie komponentu pre svetlomety so zabudovanými plastickými rozptylovými sklami.

Pozri doplnok 2 k prílohe III-D.

Doplnok 3

Požiadavky na svetlomety s rozptylovými sklami z plastického materiálu a testovanie rozptylového skla alebo vzoriek materiálu a úplných svetlometov

Pozri doplnok 3 k prílohe III-D.

Doplnok 4

Informačný dokument vzhľadom na typ svetlometov vybavených halogénovými žiarovkami (žiarovky HS1) alebo vláknovými žiarovkami kategórie R2 vyžarujúcimi asymetrické stretávacie svetlo a diaľkové svetlo, ktoré sú určené na montáž na motocykle a trojkolky

+++++ TIFF +++++

Doplnok 5

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA III-D

SVETLOMETY PRE MOTOCYKLE A TROJKOLKY VYŽARUJÚCE ASYMETRICKÉ STRETÁVACIE SVETLO A DIAĽKOVÉ SVETLO, KTORÉ SÚ VYBAVENÉ HALOGÉNOVÝMI ŽIAROVKAMI INÝMI AKO SÚ ŽIAROVKY HS1

1. DODATOČNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA ZNAČIEK A OZNAČOVANIA ZARIADENÍ

1.1. Svetlomety konštruované tak, aby spĺňali požiadavky len jedného systému premávky (buď pravostrannej alebo ľavostrannej premávky), musia mať na rozptylových sklách vymedzenú plochu, ktorú je možné zakryť tak, aby nerozptyľovala pozornosť užívateľov ciest v štáte, v ktorom sú pravidlá cestnej premávky iné než tie, pre ktoré boli svetlomety konštruované. Tam, kde je však táto plocha priamo identifikovateľná konštrukciou svetlometu, nie je takéto vymedzenie nutné.

1.2. Svetlomety konštruované tak, aby spĺňali požiadavky pravostrannej i ľavostrannej premávky, musia mať označenia, ktoré určujú obe nastavenia optickej jednotky na vozidle alebo žiarovky v reflektore; tieto označenia sa musia skladať z písmen "R/D" pre polohu zodpovedajúcu pravostrannej premávke a z písmen "L/G" pre polohu zodpovedajúcu ľavostrannej premávke.

1.3. Všetky svetlomety konštruované tak, aby sa zabránilo súčasnému rozsvieteniu vlákna žiarovky stretávacieho svetla a vlákna žiarovky svetla ktoréhokoľvek iného svetelného zdroja, s ktorým môžu byť združené, sa musia v značke typového schválenia označiť šikmou čiarou (/) za symbolom pre stretávacie svetlo.

1.4. Keď svetlomety spĺňajú len požiadavky ľavostrannej premávky, pod značku typového schválenia komponentu sa musí vložiť horizontálna šípka orientovaná napravo od pozorovateľa stojaceho čelom k svetlometu tj. smerom na stranu, na ktorej sa po ceste jazdí.

1.5. Keď úmyselnou zmenou nastavenia optickej jednotky alebo žiarovky, svetlomety spĺňajú požiadavky oboch systémov premávky, pod značku typového schválenia komponentu sa musí vložiť horizontálna šípka s dvomi hrotmi, pričom jeden smeruje naľavo a druhý napravo.

1.6. Doplnkový symbol alebo symboly sú takéto:

1.6.1. na svetlometoch spĺňajúcich len požiadavky ľavostrannej premávky, je to horizontálna šípka orientovaná napravo od pozorovateľa stojaceho čelom k svetlometu tj. smerom na stranu, na ktorej sa po ceste jazdí;

1.6.2. na svetlometoch spĺňajúcich požiadavky oboch systémov premávky pomocou vhodného nastavenia optickej jednotky alebo žiarovky, je to horizontálna šípka s dvomi hrotmi, pričom jeden smeruje naľavo a druhý napravo;

1.6.3. na svetlometoch spĺňajúcich požiadavky tejto smernice vzhľadom na stretávacie svetlo, sú to písmená "HC";

1.6.4. na svetlometoch spĺňajúcich požiadavky tejto smernice vzhľadom na diaľkové svetlo, sú to písmená "HR";

1.6.5. na svetlometoch spĺňajúcich požiadavky tejto smernice vzhľadom na stretávacie aj diaľkové svetlo, sú to písmená "HCR";

1.6.6. na svetlomety so zabudovanými rozptylovými sklami z plastického materiálu, sa musia blízko symbolov predpísaných v bodoch 1.6.3.až 1.6.5.pripevniť písmená "PL".

2. VŠEOBECNÉ ŠPECIFIKÁCIE

2.1. Každá vzorka musí spĺňať špecifikácie stanovené uvedené v bodoch 6. až 8.

2.2. Svetlomety musia byť vyrobené tak, aby za normálnych podmienok používania a napriek otrasom, ktorým môžu byť vystavené, boli zachované ich fotometrické vlastnosti a pracovné funkcie.

2.2.1. Svetlomety musia byť vybavené zariadením umožňujúcim ich nastavenie na vozidle v súlade s pravidlami, ktoré pre nich platia. Zariadenie tohto typu sa nevyžaduje u tých častí, u ktorých sa odrazová plocha a rozptylové sklá nemôžu oddeliť za predpokladu, že použitie týchto častí je obmedzené na vozidlá, u ktorých sa svetlomety nastavujú inými prostriedkami. Keď svetlomet vyžarujúci diaľkové svetlo a svetlomet vyžarujúci stretávacie svetlo, pričom každý z nich má samostatnú žiarovku, sú spolu zoskupené do jedného celku, nastavovacie zariadenie musí vhodným spôsobom umožniť jednotlivé nastavovanie optických systémov. Tieto ustanovenia však neplatia pre zostavy svetlometov s neoddeliteľnými odrazovými plochami. V tomto prípade platia požiadavky uvedené v bode 6.

2.3. Časti určené na uchytenie žiarovky na odrazovú plochu (reflektor) musia byť konštruované tak, aby ani za tmy nebolo možné upevniť žiarovku do inej, ako správnej polohy [1] [2].

Pätky vláknových žiaroviek musia vyhovovať rozmerovým charakteristikám uvedeným v publikácii CIE 61-2;

Vláknová žiarovka | Pätka | Údajové listy |

H1 | P 14.5s | 7005.46.3 |

H2 | X 5111 | 7005.99.2 |

H3 | PK 22s | 7005.47.1 |

HB3 | P 20d | 7005.31.1 |

HB4 | P 22d | 7005.32.1 |

H7 | PX 26d | 7005.5.1 |

H4 | P43t-38 | 7005.39.2 |

2.4. Keď boli svetlomety, konštruované tak, aby spĺňali požiadavky pravostrannej i ľavostrannej premávky, adaptácia na dané pravidlá premávky sa môže dosiahnuť vhodným počiatočným nastavením, ak je vozidlo príslušne vybavené, alebo prostredníctvom selektívneho nastavenia zo strany užívateľa. Takéto počiatočné nastavenie alebo selektívne nastavenie musí napríklad pozostávať zo špecifického uhlového nastavenia buď optickej jednotky v danom uhle na vozidle, alebo žiarovky v danom uhle vo vzťahu k optickej jednotke. Vo všetkých prípadoch musia byť možné len dve presné polohy nastavenia, jedna pre pravostrannú a jedna pre ľavostrannú premávku a konštrukcia musí byť taká, aby nebolo možné neúmyselné presunutie svetlometu z jednej polohy do druhej alebo jeho nastavenie do medziľahlej polohy. Keď môže žiarovka zaujať dve rôzne polohy nastavenia, musia byť časti pre uchytenie žiarovky na odrazovej ploche konštruované a vyrobené tak, aby v každej z oboch polôh bola žiarovka upevnená vo svojej polohe s presnosťou požadovanou pre svetlomety určené len pre premávku na jednej strane. Zhoda s požiadavkami toho bodu sa musí overiť vizuálne, a v prípade potreby testovacím zariadením.

2.5. Len pre svetlomety vybavené jednovláknovými halogénovými žiarovkami: Na svetlometoch konštruovaných tak, aby poskytovali alternatívne diaľkové a stretávacieho svetlo, akékoľvek mechanické, elektromechanické alebo iné zariadenia zabudované v svetlomete a určené na prepínanie svetiel [3], musia byť konštruované tak, aby:

2.5.1. bolo zariadenie dostatočne odolné tak, aby mohlo napriek otrasom, ktorým môže byť vystavené počas normálneho používania, pracovať 50000 krát bez toho, aby bolo poškodené;

2.5.2. v prípade poruchy bolo možné automaticky zabezpečiť stretávacie svetlo;

2.5.3. bolo možné vždy zabezpečiť buď stretávacie alebo diaľkové svetlo, bez možnosti akéhokoľvek mechanického zablokovania v polohe medzi týmito dvomi možnosťami;

2.5.4. užívateľ nemohol s jednoduchými nástrojmi meniť tvar alebo polohu pohyblivých častí.

2.6. Podľa požiadaviek doplnku 2 sa musia uskutočniť doplnkové testy, ktoré zabezpečia, že počas prevádzky nedôjde k podstatnej zmene fotometrických vlastností.

2.7. Ak sú rozptylové sklá svetlometov z plastického materiálu, musia sa vykonať testy podľa požiadaviek doplnku 3.

3. OSVETLENIE

3.1. Všeobecné ustanovenia

3.1.1. Svetlomety musia byť konštruované tak, aby s vhodnými žiarovkami H1, H2, H3, HB3, HB4, H7 a/alebo H4 vydávali primerané svetlo, ktoré neoslňuje v prípade stretávacieho svetla a zabezpečuje dobré osvetlenie v prípade diaľkového svetla.

3.1.2. Na overenie osvetlenia vytváraného svetlometom sa musí použiť vertikálna stena kolmá na svoju os a umiestnená 25 m pred svetlometom (pozri doplnok 1).

3.1.3. Svetlomety sa musia overovať pomocou štandardnej(ých) (referenčnej(ých)) vláknovej(ých) žiarovky(iek) konštruovanej(ých) pre menovité napätie 12 V. Prúd pri svorkách žiarovky počas overovania svetlometu musí byť regulovaný tak, aby dosiahol tieto charakteristiky:

Vláknové žiarovky | Približné napájacie napätie (vo V) pri meraniach | Svetelný tok v lúmenoch |

H1 | 12 | 1150 |

H2 | 12 | 1300 |

H3 | 12 | 1100 |

HB3 | 12 | 1300 |

HB4 | 12 | 825 |

H7 | 12 | 1100 |

H4 stretávacie diaľkové | 12 12 | 7501250 |

Svetlomet sa považuje za vyhovujúci, ak sú splnené fotometrické požiadavky aspoň s jednou štandardnou (referenčnou) 12-voltovou vláknovou žiarovkou, ktorá môže byť predložená spolu so svetlometom.

3.1.4. Rozmery určujúce polohu vlákien v štandardnej (referenčnej) 12-voltovej vláknovej žiarovke sú uvedené v príslušnom údajovom liste v prílohe IV.

3.1.5. Banka štandardnej (referenčnej) žiarovky musí mať taký tvar a optické vlastnosti, aby nespôsoboval nežiadúce odrazy a lomy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú rozloženie svetla. Súlad s požiadavkami sa musí overiť meraním rozloženia svetla vykonaným so štandardným svetlometom, ktorý je vybavený štandardnou (referenčnou) žiarovkou.

3.2. Ustanovenia týkajúce sa stretávacích svetiel

3.2.1. Stretávacie svetlo musí vytvárať dostatočne ostré rozhranie, aby bolo jeho pomocou možné správne nastavenie svetlometu. Rozhranie musí byť vymedzené horizontálnou priamkou na opačnej strane než je smer premávky, pre ktorý je svetlomet určený; na druhej strane rozhranie nesmie prechádzať ani za lomenú čiaru H-V, H1-H4, tvorenú priamkou HV-H1 a zvierajúcou uhol 45° s horizontálou a priamkou H1-H4 ležiacou 25 cm nad priamkou h-h, ani za priamku HV-H3, sklonenú v uhle 15° nad horizontálou (pozri doplnok 1). V žiadnom prípade nie je prípustné rozhranie presahujúce čiaru HV-H2 ako aj čiaru H2-H4 vyplývajúce z kombinácie oboch vyššie uvedených možností.

3.2.2. Svetlomet musí byť nasmerovaný tak, aby:

3.2.2.1. v prípade svetlometov konštruovaných tak, aby spĺňali požiadavky pravostrannej premávky, bolo rozhranie v ľavej polovici steny [4] horizontálne, a v prípade svetlometov konštruovaných tak, aby spĺňali požiadavky ľavostrannej prevádzky, bolo rozhranie horizontálne v pravej polovici steny.

3.2.2.2. táto horizontálna časť rozhrania bola umiestnená 25 cm pod čiarou h-h (pozri doplnok 1);

3.2.2.3. ohyb rozhrania bol na priamke v-v [5].

3.2.3. Takto zameraný svetlomet, ak sa jeho schválenie týka len stretávacieho svetla [6], musí spĺňať iba požiadavky stanovené v bodoch 3.2.5 až 3.2.7 a 3.3.

3.2.4. V prípade, keď takto smerovaný svetlomet nespĺňa požiadavky bodov 3.2.5 až 3.2.7 a 3.3, môže byť jeho nasmerovanie zmenené za predpokladu, že os svetla nebude bočne presunutá o viac než o 1° (=44 cm) vpravo alebo vľavo. Pre uľahčenie nastavenia pomocou rozhrania, môže byť svetlomet čiastočne zatienený, aby sa rozhranie zaostrilo.

3.2.5. Osvetlenie steny stretávacím svetlom musí spĺňať požiadavky stanovené v tejto tabuľke:

Bod na meracej stene | Požadované osvetlenie v luxoch |

Svetlomety pre pravostrannú premávku | Svetlomety pre ľavostrannú premávku |

| | | |

Bod | B 50 L | Bod | B 50 R | ≤ 0,4 |

Bod | B 75 R | Bod | B 75 L | ≥ 12 |

Bod | B 75 L | Bod | B 75 R | ≤ 12 |

Bod | B 50 L | Bod | B 50 R | ≤ 15 |

Bod | B 50 R | Bod | B 50 L | ≥ 12 |

Bod | B 50 V | Bod | B 50 V | ≥ 6 |

Bod | B 25 L | Bod | B 25 R | ≥ 2 |

Bod | B 25 R | Bod | B 25 L | ≥ 2 |

Všetky body v zóne III | ≤ 0,7 |

Všetky body v zóne IV | ≥ 3 |

Všetky body v zóne I | ≤ 2 × (E50 R a E50 L) [7] |

3.2.6. V žiadnej zo zón I, II, III a IV sa nesmú vyskytnúť bočné odchýlky zhoršujúce dobrú viditeľnosť.

3.2.7. Hodnoty osvetlenia v zónach "A" a "B" znázornené na obrázku C v prílohe IV, sa musia overiť meraním fotometrických hodnôt bodov 1 až 8 na tomto obrázku; tieto hodnoty musia ležať v rámci týchto limitov:

- 0,7 lux ≥ 1, 2, 3, 7 ≥ 0,1 lux

- 0,7 lux ≥ 4, 5, 6, 8 ≥ 0,2 lux

3.2.8. Svetlomety konštruované tak, aby spĺňali požiadavky pravostrannej ako aj ľavostrannej premávky, musia v každej z oboch polôh nastavenia optickej jednotky alebo žiarovky, spĺňať požiadavky pre príslušný smer premávky stanovené vyššie.

3.3. Ustanovenia týkajúce sa diaľkových svetiel

3.3.1. V prípade svetlometov konštruovaných tak, aby vytvárali diaľkové a stretávacie svetlo sa osvetlenie, ktoré na stene vytvára diaľkové svetlo, musí sa merať s rovnakým nasmerovaním svetlometu ako pri meraniach uvedených v bodoch 3.2.5.až 3.2.7. V prípade svetlometov konštruovaných tak, aby vytvárali len diaľkové svetlo, tento musí byť nastavený tak, aby oblasť maximálneho osvetlenia bola sústredená v priesečníku čiar h-h a v-v. Také svetlomety musia spĺňať len požiadavky uvedené v bode 3.3.

3.3.2. Osvetlenie, ktoré na stene vytvára diaľkové svetlo, musí spĺňať tieto požiadavky:

3.3.2.1. priesečník (HV) čiar h-h a v-v musí ležať v izoluxe reprezentujúcej 90 % maximálneho osvetlenia. Táto maximálna hodnota (Emax) nesmie byť menšia než 48 lux. Maximálna hodnota nesmie v žiadnom prípade presiahnuť 240 lux. Okrem toho, v prípade združených stretávacích a diaľkových svetlometov, táto maximálna hodnota nesmie byť o viac než 16 krát vyššia, než je hodnota osvetlenia nameraná so stretávacím svetlom v bode 75 R (alebo 75 L).

3.3.2.1.1. maximálna svietivosť (lmax) diaľkového svetla vyjadrená v tisícinách kandely sa musí vypočítať podľa vzorca:

lmax = 0,625 Emax

3.3.2.1.2. referenčná značka (l'max) udávajúca túto maximálnu svietivosť, ktorá je uvedená v bode 1.6, sa získa pomocou vzorca:

l'

=

l

= 0,208 E

táto hodnota sa zaokrúhli na ktorékoľvek nasledovné najbližšie číslo: 7,5, 10, 12,5, 17,5, 20, 25, 27,5, 30, 37,5, 40, 45, 50.

3.3.2.2. Vychádzajúc z bodu HV, osvetlenie diaľkovým svetlom musí mať horizontálne napravo a naľavo hodnotu aspoň 24 lux do vzdialenosti 1,125 m a do vzdialenosti 2,25 m minimálne 6 lux.

3.4. Hodnoty osvetlenia na stene, uvedené v bodoch 3.2.5 až 3.2.7 a 3.3, sa merajú fotosnímačom s užitočnou plochou ležiacou vo štvorci so stranou 65 mm.

4. MERANIE MIERY NEPOHODLIA

Nepohodlie spôsobené stretávacím svetlom sa musí merať.

5. ŠTANDARDNÝ SVETLOMET

5.1. Svetlomet sa považuje za štandardný (referenčný) ak:

5.1.1. spĺňa horeuvedené požiadavky na schválenie;

5.1.2. má účinný priemer aspoň 160 mm;

5.1.3. so štandardnou vláknovou žiarovkou poskytuje osvetlenie v rôznych bodoch v rôznych zónach uvedených v bode 3.2.5, ktoré;

5.1.3.1. nie je väčšie než 90 % maximálnych limitov a

5.1.3.2. nie je menšie než 120 % minimálnych limitov uvedených v tabuľke v bode 3.2.5.

6. DODATOČNÉ POŽIADAVKY UPLATŇOVANÉ PRI INŠPEKCIÁCH, KTORÉ MÔŽU VYKONÁVAŤ PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY PRI OVEROVANÍ ZHODY VÝROBY, V SÚLADE S BODOM 5.1.PRÍLOHY I

6.1. Pre hodnoty B 50 L (alebo R) a zónu III, môže byť maximálna odchýlka

—B 50 L (alebo R): | 0,2 lux ekvivalent 20 % 0,3 lux ekvivalent 30 % |

—zóna III: | 0,3 lux ekvivalent 20 % 0,45 lux ekvivalent 30 % |

6.2. U stretávacieho svetla sú splnené predpísané hodnoty tejto smernice v HV (s toleranciou 0,2 lux) a najmenej v jednom bode každej plochy vyznačenej na meracej stene (vo vzdialenosti 25 m) kruhom o polomere 15 cm, opísaným zo stredu v bodoch B 50 L (alebo R) (s toleranciou 0,1 lux), 75 R (alebo L), 50 R (alebo L), 25 R, 25 L a v celej oblasti zóny IV, ležiacej maximálne 22,5 cm nad čiarou 25 R a 25 L.

6.2.1. Ak u diaľkového svetla, ktorého HV sa nachádza vo vnútri izoluxy 0,75 Emax, je zistená tolerancia fotometrických hodnôt + 20 % pre maximálne hodnoty a −20 % pre minimálne hodnoty v ktoromkoľvek z meracích bodov špecifikovaných v bode 3.2.5.tejto prílohy, neprihliada sa na referenčnú značku.

6.3. Ak výsledky testov popísaných vyššie nespĺňajú požiadavky, môže byť nasmerovanie svetlometu zmenené za predpokladu, že os svetla nebude bočne presunutá o viac než o 1° (= 44 cm) vpravo alebo vľavo.

6.4. Svetlomety so zjavnými vadami sa neberú do úvahy.

6.5. Neprihliada sa na referenčnú značku.

Doplnok 1

Meracia stena

Štandardné európske svetlo

A. Svetlomet pre pravostrannú premávku

Rozmery v mm

+++++ TIFF +++++

B. Svetlomet pre ľavostrannú premávku

Rozmery v mm

+++++ TIFF +++++

C. Meracie body pre hodnoty osvetlenia

+++++ TIFF +++++

Poznámka:

Obrázok C znázorňuje meracie body pre pravostrannú premávku. Pre ľavostrannú premávku sa body 7 a 8 presunú do zodpovedajúcich polôh na pravú stranu obrázku.

Doplnok 2

Testy stability fotometrických vlastností svetlometov v prevádzke

TESTY ÚPLNÝCH SVETLOMETOV

Po odmeraní fotometrických hodnôt podľa požiadaviek tejto smernice v bodoch Emax pre diaľkové svetlo a HV, 50 R, B 50 L pre stretávacie svetlo (alebo HV, 50 L, B 50 R pre svetlomety konštruované pre ľavostrannú premávku) testuje sa vzorka úplného svetlometu testovaná na stabilitu fotometrických vlastností v prevádzke. Pod pojmom "úplný svetlomet" sa rozumie samotný svetlomet vrátane tých častí karosérie, ktoré ho obklopujú a tých svetiel, ktoré by mohli ovplyvniť jeho tepelný rozptyl.

1. TEST STABILITY FOTOMETRICKÝCH VLASTNOSTÍ

Testy sa vykonávajú v suchom a nehybnom ovzduší pri teplote okolia 23 °C ± 5 °C, úplné svetlomety sú namontované na podstavci predstavujúcom správnu inštaláciu na vozidle.

1.1. Čistý svetlomet

Svetlomet je v činnosti po dobu 12 hodín ako je stanovené v bode 1.1.1.a kontroluje sa podľa bodu 1.1.2.

1.1.1. Postup testu

Svetlomet musí svietiť po stanovenú dobu tak, aby:

1.1.1.1. a) v prípade, keď sa schvaľuje len jedna svetelná funkcia (diaľkové alebo stretávacie svetlo) zodpovedajúce vlákno bolo zapálené počas predpísanej doby [1],

b) v prípade vzájomne zlúčeného stretávacieho svetlometu a diaľkového svetlometu (dvojvláknová žiarovka alebo dve žiarovky):

- ak žiadateľ prehlási, že svetlomet má byť používaný kedykoľvek s jediným zapáleným vláknom [2], test sa vykonal v súlade s touto podmienkou, pričom každá špecifikovaná funkcia má byť v činnosti [3] následne po sebe, počas polovice doby stanovenej v bode 1.1;

- vo všetkých ostatných prípadoch [4] [5] bol svetlomet podrobený takémuto cyklu až do dosiahnutia špecifikovanej doby:

- 15 minút zapálené vlákno stretávacieho svetla

- 5 minút zapálené všetky vlákna,

c) v prípade skupinových svetelných funkcií boli všetky jednotlivé funkcie zapálené súčasne po dobu špecifikovanú pre jednotlivé svetelné funkcie (a), pričom sa berie tiež do úvahy použitie vzájomne zlúčených svetelných funkcií b), podľa špecifikácií výrobcu.

1.1.1.2. Testovacie napätie

Napätie sa musí nastaviť tak, aby bolo dodávané 90 % maximálneho výkonu vo wattoch špecifikovaného v prílohe IV. Použitý výkon vo wattoch sa musí v každom prípade zhodovať so zodpovedajúcou hodnotou žiarovky s menovitým napätím 12 V s výnimkou prípadu, keď žiadateľ o schválenie uvedie, že svetlomet sa môže používať pri rôznom napätí. V tomto prípade sa test vykoná so žiarovkou s najvyššou použiteľnou hodnotou výkonu vo wattoch.

1.1.2. Výsledky testu

1.1.2.1. Vizuálna kontrola

Po ustálení svetlometu na teplotu okolia, musia sa rozptylové sklá a prípadné vonkajšie sklá očistiť čistou navlhčenou látkou. Svetlomet sa potom vizuálne skontroluje; nesmie byť viditeľné žiadne skrivenie, deformácia, trhliny alebo zmeny vo farbe ani na rozptylovom skle svetlometu ani na prípadnom vonkajšom skle.

1.1.2.2. Fotometrický test

Aby boli splnené požiadavky tejto smernice, musia sa overiť fotometrické hodnoty v týchto bodoch:

Stretávacie svetlo:

- 50 R - B 50 L - HV u svetlometov konštruovaných pre pravostrannú premávku,

- 50 L - B 50 R - HV u svetlometov konštruovaných pre ľavostrannú premávku.

Diaľkové svetlo:

- Bod Emax.

Môže sa vykonať iné nastavenie pre korekciu akejkoľvek deformácie podstavca svetlometu vplyvom tepla (zmena polohy rozhrania je stanovená v bode 2 tohto doplnku).

Medzi fotometrickými charakteristikami a hodnotami nameranými pred testom je prípustný rozdiel 10 % vrátane tolerancií fotometrického postupu.

1.2. Znečistený svetlomet

Po testovaní podľa špecifikácií bodu 1.1, musí byť svetlomet po príprave podľa bodu 1.2.1 v činnosti po dobu jednej hodiny podľa bodu 1.1.1 a kontrolovaný podľa ustanovení bodu 1.1.2.

1.2.1. Príprava svetlometu

1.2.1.1. Testovacia zmes

Zmes vody a nečistôt, ktoré majú byť nanesené na svetlomet, sa musí na účely tohto testu skladať z deviatich (hmotnostných) dielov kremenného piesku s veľkosťou zrna rozloženou medzi 0 a 100 µm, jedného (hmotnostného) dielu rastlinného uhlíkového prachu s veľkosťou zrna rozloženou medzi 0 a 100 µm, 0,2 (hmotnostného) dielu NaCMC [6] a vhodného množstva destilovanej vody, ktorej vodivosť je na účely tohto testu nižšia než 1 mS/m.

Zmes nesmie byť staršia než 14 dní.

1.2.1.2. Nanášanie testovacej zmesi na svetlomet

Testovacia zmes sa musí rovnomerne naniesť na celú plochu svetlometu vyžarujúcu svetlo a potom sa nechá uschnúť. Tento postup sa musí opakovať dovtedy, kým svetelné hodnoty už poklesli na 15-20 % hodnôt meraných v každom z týchto bodov za podmienok uvedených v bode 1 vyššie:

- Emax v diaľkovom svetle pre diaľkový/stretávací svetlomet,

- Emax v diaľkovom svetle len pre diaľkový svetlomet,

- 50 R a 50 V [7] len pre stretávací svetlomet, konštruovaný pre pravostrannú premávku,

- 50 L a 50 V len pre stretávací svetlomet konštruovaný pre ľavostrannú premávku.

1.2.1.3. Meracie zariadenie

Meracie zariadenie musí byť ekvivalentné zariadeniu použitému pri schvaľovacích testoch svetlometu. Pre fotometrické overenie sa použije štandardná (referenčná) vláknová žiarovka.

2. TEST ZMENY VERTIKÁLNEJ POLOHY ČIARY ROZHRANIA VPLYVOM TEPLA

Tento test sa skladá z overenia, či vertikálna odchýlka čiary rozhrania vplyvom tepla nepresiahne hodnotu stanovenú pre stretávací svetlomet, ktorý je v činnosti.

Svetlomet testovaný podľa bodu 1 sa musí podrobiť testu uvedenému v bode 2.1.bez demontáže alebo nového nastavenia vo vzťahu k jeho testovaciemu upínaciemu prípravku.

2.1. Test

Test sa musí vykonať v suchom a nehybnom ovzduší pri teplote okolia 23 °C ± 5 °C.

Použije sa sériovo vyrobená žiarovka svietiaca najmenej jednu hodinu, svetlomet musí byť v činnosti so stretávacím svetlom a nesmie byť demontovaný alebo znovu nastavený vo vzťahu k jeho testovaciemu upínaciemu prípravku. (Na účel tohto testu musí byť napätie nastavené podľa špecifikácie bodu 1.1.1.2). Poloha čiary rozhrania sa musí v horizontálnej časti (medzi VV a vertikálou prechádzajúcou bodom B 50 R u pravostrannej premávky alebo B 50 L u ľavostrannej premávky) overiť 3 minúty (r3) a 60 minút (r60) po činnosti.

Meranie zmeny polohy rozhrania popísaného vyššie sa vykoná ktoroukoľvek dostatočne presnou metódou s reprodukovateľnými výsledkami.

2.2. Výsledky testov

Δr

=

r3 − r60 meraná na svetlomete nie je väčšia než 1,0 mrad (Δr1 ≤ 1,0 mrad).

2.2.1. Ak je však táto hodnota väčšia než 1,0 mrad, ale nie väčšia než 1,5 mrad (1,0 mrad < Δr1 ≤ 1,5 mrad) musí sa podľa bodu 2.1.testovať druhý svetlomet, ktorý bol predtým v záujme stabilizácie polohy mechanických častí svetlometu na podstavci reprezentujúcom správnu montáž na vozidle, trikrát po sebe podrobený nižšie popísanému cyklu:

- Činnosť stretávacieho svetlometu po dobu 1 hodiny (napätie musí byť nastavené podľa špecifikácie bodu 1.1.1.2).

- Perióda kľudu po dobu jednej hodiny.

Typ svetlometu sa považuje za prijateľný, ak nie je stredná hodnota absolútnych hodnôt Δr1, nameraných na prvej vzorke a Δr11 nameraných na druhej vzorke, väčšia než 1,0 mrad.

Δr

+ Δr

≤ 1,0 mrad

Doplnok 3

Požiadavky na svetlomety s rozptylovými sklami z plastického materiálu a testovanie rozptylového skla alebo vzoriek materiálu a úplných svetlometov

1. VŠEOBECNÉ ŠPECIFIKÁCIE

1.1. Vzorky predložené podľa bodu 2.4 prílohy I musia spĺňať špecifikácie uvedené v bodoch 2.1 až 2.5 tohto doplnku.

1.2. Dve vzorky úplných svetlometov predložené podľa bodu 2.3 prílohy I, s rozptylovými sklami z plastického materiálu musia, z hľadiska materiálu rozptylového skla, spĺňať ustanovenia uvedené v bode 2.6 tohto doplnku.

1.3. Vzorky rozptylových skiel z plastického materiálu alebo vzorky materiálu sa spoločne s odrážačom, pre ktorý sú určené na (prípadné namontovanie), podrobia schvaľovacím testom v časovom poradí uvedenom v tabuľke A v doplnku 3.1.

1.4. Ak však výrobca svetlometu môže preukázať, že výrobok už prešiel testami uvedenými v bodoch 2.1 až 2.5 nižšie, alebo ekvivalentnými testami podľa inej smernice, nie je potrebné tieto testy opakovať; len testy, uvedené v doplnku 3.1, v tabuľke B sú povinné.

2. TESTY

2.1. Odolnosť proti zmenám teploty

2.1.1. Testy

Tri nové vzorky (rozptylové sklá) sa podrobia piatim cyklom zmeny teploty a vlhkosti (RH = relatívna vlhkosť) podľa tohoto programu:

- 3 hodiny pri 40 °C ± 2 °C a 85 %-95 % RH;

- 1 hodina pri 23 °C ± 5 °C a 60 %-75 % RH;

- 15 hodín pri −30 °C ± 2 °C;

- 1 hodina pri 23 °C ± 5 °C a 60 %-75 % RH;

- 3 hodiny pri 80 °C ± 2 °C;

- 1 hodina pri 23 °C ± 5 °C a 60 %-75 % RH;

Vzorky musia byť pre týmto testom udržiavané najmenej po dobu štyroch hodín pri teplote 23 °C ± 5 °C a 60 %-75 % relatívnej vlhkosti.

Poznámka:

Jednohodinové periódy pri 23 °C ± 5 °C musia zahŕňať čas potrebný na prechod z jednej teploty na druhú, aby sa zabránilo účinkom tepelných šokov.

2.1.2. Fotometrické merania

2.1.2.1. Metóda

Fotometrické merania sa musia vykonať na vzorkách pred a po teste.

Pri meraní sa použije štandardný svetlomet a meria sa v týchto bodoch:

B 50 L a 50 R pre stretávacie svetlo stretávacieho svetlometu alebo stretávacieho/diaľkového svetlometu (B 50 R a 50 L v prípade svetlometov pre ľavostrannú premávku) alebo B 50 R/L a 50 R/L v prípade symetrického stretávacieho svetla;

Emax pre diaľkové svetlo diaľkového svetlometu alebo stretávacieho/diaľkového svetlometu;

HV a Emax zóna D pre predný hmlový svetlomet.

2.1.2.2. Výsledky

Zmeny medzi fotometrickými hodnotami nameranými u každej vzorky pred a po teste nesmú presiahnuť 10 %, vrátane tolerancií pri fotometrickom postupe.

2.2. Odolnosť voči atmosferickým a chemickým činidlám

2.2.1. Odolnosť voči atmosferickým činidlám

Tri nové vzorky (rozptylových skiel alebo vzoriek materiálu) sa vystavia vyžarovaniu zo zdroja, ktorý má spektrálne rozloženie podobné ako čierne teleso o teplote 5500 K až 6000 K. Medzi zdroj a vzorky sa umiestnia vhodné filtre tak, aby sa čo najviac znížilo vyžarovanie s vlnovými dĺžkami kratšími než 295 nm a dlhšími než 2500 nm. Vzorky sa vystavia osvetleniu 1200 W/m2 ± 200 W/m2 po takú dobu, než svetelná energia, ktorú prijmú dosiahne hodnotu 4500 MJ/m2 ± 200 MJ/m2. Teplota, meraná na čiernom paneli vo vnútri ohraničenej plochy umiestnenom na rovnakej úrovni ako vzorky, musí byť 50 °C ± 5 °C. V záujme zabezpečenia rovnomerného vyžarovania sa vzorky musia okolo zdroja vyžarovania otáčať rýchlosťou 1 až 5 krát za minútu.

Vzorky sa ostrekujú destilovanou vodou s vodivosťou nižšou než 1 mS/m pri teplote 23 °C ± 5 °C v súlade s týmto cyklom:

—ostrekovanie: | — 5 minút |

—sušenie: | — 25 minút. |

2.2.2. Odolnosť voči chemickým činidlám

Po teste popísanom v bode 2.2.1.a meraní vykonanom podľa bodu 2.2.3.1, sa vonkajší povrch týchto troch vzoriek ošetrí spôsobom popísaným v bode 2.2.2.2 zmesou definovanou v bode 2.2.2.1.

2.2.2.1. Testovacia zmes

Testovacia zmes je zložená zo 61,5 % n-heptánu, 12,5 % toluénu, 7,5 % etyltetrachloridu, 12,5 % trichloretylénu a 6 % xylénu ( % objemu).

2.2.2.2. Aplikácia testovacej zmesi

Kus bavlnenej látky sa (podľa ISO 105) až do nasýtenia sa napustí zmesou ako je popísané v bode 2.2.2.1 a do 10-tich sekúnd sa ním začne po dobu 10 minút, natierať vonkajšia predná strana vzorky pri tlaku 50 N/cm2, ktorý zodpovedá pôsobeniu 100 N na testovacom povrchu 14 × 14 mm.

Počas tejto desaťminútovej periódy sa látkový vankúšik znova napustí zmesou tak, aby bolo zloženie nanášanej tekutiny stále identické s predpísanou zmesou.

Počas doby nanášania je možné kompenzovať tlak nanášania na vzorku tak, aby sa zabránilo jej popraskaniu.

2.2.2.3. Očistenie

Po ukončení aplikácie testovacej zmesi sa vzorky usušia na voľnom vzduchu a potom sa pri 23 °C ± 5 °C omyjú roztokom popísaným v bode 2.3 (odolnosť voči čistiacim prostriedkom).

Potom sa vzorky starostlivo opláchnu destilovanou vodou teplou 23 °C ± 5 °C, ktorá neobsahuje viac než 0,2 % nečistôt, a otrú sa mäkkou látkou.

2.2.3. Výsledky

2.2.3.1. Po teste odolnosti voči atmosferickým činidlám musí byť vonkajší povrch vzoriek bez trhlín, škrabancov, naštiepnutia a deformácií a stredná hodnota zmien priepustnosti

Δt =

T

− T

T

nameraná na týchto troch vzorkách podľa postupu popísaného v doplnku 3.2.k tejto prílohe nesmie presiahnuť hodnotu 0,020 (Δtm ≤ 0,020).

2.2.3.2. Po teste odolnosti voči chemickým činidlám nesmú mať vzorky stopy chemického znečistenia, ktoré by mohlo spôsobiť zmeny rozptylu toku, ktorého stredná hodnota zmien

Δd =

T

− T

T

nameraná na týchto troch vzorkách podľa postupu popísaného v doplnku 3.2.k tejto prílohe nesmie presiahnuť hodnotu 0,020 (Δdm ≤ 0,020).

2.3. Odolnosť voči čistiacim prostriedkom a uhľovodíkom

2.3.1. Odolnosť voči čistiacim prostriedkom

Vonkajší povrch troch vzoriek (rozptylových skiel alebo vzoriek materiálu) sa ohreje na 50 °C ± 5 °C a potom sa ponorí na päť minút do zmesi, udržiavanej na 23 °C ± 5 °C, zloženej z 99 dielov destilovanej vody obsahujúcej najviac 0,02 % nečistôt, a z jedného dielu alkylaryl sulfonátu.

Po skončení testu sa vzorky usušia pri 50 °C ± 5 °C. Povrch vzoriek sa očistí vlhkou látkou.

2.3.2. Odolnosť voči uhľovodíkom

Vonkajší povrch týchto troch vzoriek sa potom po dobu jednej minúty ľahko potiera bavlnenou látkou napustenou zmesou zloženou zo 70 % n-heptánu a 30 % toluénu ( % objemu) a potom sa nechá uschnúť na voľnom vzduchu.

2.3.3. Výsledky

Po postupnom vykonaní oboch vyššie uvedených testov stredná hodnota zmien priepustnosti,

Δt =

T

− T

T

nameraná na týchto troch vzorkách podľa postupu popísaného v doplnku 3.2.k tejto prílohe nesmie presiahnuť hodnotu 0,010 (Δtm ≤ 0,010).

2.4. Odolnosť voči mechanickému poškodeniu

2.4.1. Metóda mechanického poškodzovania

Vonkajší povrch troch nových vzoriek (rozptylových skiel) sa podrobí testu rovnomerného mechanického poškodzovania metódou popísanou v doplnku 3.3.k tejto prílohe.

2.4.2. Výsledky

Po tomto teste sa zmeny prechodu:

Δt =

T

− T

T

a rozptylu:

Δd =

T

− T

T

odmerajú podľa postupu popísaného v doplnku 3.2.k tejto prílohe na ploche špecifikovanej v bode 2.2.4. Stredná hodnota týchto troch vzoriek musí byť taká, aby:

- Δtm ≤ 0,100

- Δdm ≤ 0,050.

2.5. Test priľnavosti prípadných krycích vrstiev

2.5.1. Príprava vzorky

Na ploche krycej vrstvy rozptylového skla sa povrch s rozmerom 20 mm × 20 mm nareže žiletkou alebo ihlou v mriežke o štvorcoch približne 2 mm × 2 mm. Tlak na žiletku alebo ihlu musí stačiť aspoň na prerezanie krycej vrstvy.

2.5.2. Popis testu

Použije sa lepiaca páska s priľnavosťou 2 N/(cm šírky) ± 20 % merané pri štandardizovaných podmienkach špecifikovaných v doplnku 3.4.k tejto prílohe. Táto lepiaca páska, ktorá musí byť aspoň 25 mm široká, sa pritlačí najmenej na 5 minút na povrch upravený podľa bodu 2.5.1.

Potom sa koniec lepiacej pásky zaťaží tak, aby sila priľnavosti k danému povrchu bola v rovnováhe so silou, kolmou na tento povrch. V tomto stave sa páska odtrhne konštantnou rýchlosťou 1,5 m/s ± 0,2 m/s.

2.5.3. Výsledky

Na mriežkovanom povrchu nesmie byť žiadne zistiteľné poškodenie. Prípustné sú poškodenia v priesečníkoch rezov alebo na okrajoch štvorcov za predpokladu, že poškodená plocha nepresahuje 15 % mriežkovaného povrchu.

2.6. Testy úplného svetlometu s rozptylovým sklom z plastického materiálu

2.6.1. Odolnosť povrchu rozptylového skla voči mechanickému poškodeniu

2.6.1.1. Testy

Rozptylové sklo vzorky svetlometu č. 1 sa podrobí testu popísanému v bode 2.4.1.vyššie.

2.6.1.2. Výsledky

Po teste nesmú výsledky fotometrických meraní svetlometu vykonaných v súlade s touto smernicou presiahnuť o viac než 30 % maximálne hodnoty, predpísané pre body B 50 L a HV, a nesmú byť o viac než 10 % pod minimálnymi hodnotami predpísanými pre bod 75 R (v prípade svetlometov určených pre ľavostrannú premávku sa uvažuje o bodoch B 50 R, HV a 75 L). V prípade symetrického stretávacieho svetla sa uvažuje o bodoch B 50 a H.

2.6.2. Test priľnavosti prípadných krycích vrstiev

Rozptylové sklo vzorky svetlometu č. 2 sa podrobí testu popísanému v bode 2.5.

3. OVERENIE ZHODY VÝROBY

3.1. Vzhľadom na materiály použité pri výrobe rozptylových skiel sa svetlomety zo sériovej výroby považujú za svetlomety spĺňajúce požiadavky tejto smernice ak:

3.1.1. Po teste odolnosti voči chemickým činidlám a teste odolnosti voči čistiacim prostriedkom a uhľovodíkom, nevykazuje vonkajší povrch vzoriek žiadne trhliny, odštiepnutie alebo deformácie viditeľné voľným okom (pozri body 2.2.2, 2.3.1 a 2.3.2);

3.1.2. po teste popísanom v bode 2.6.1.1 sú fotometrické hodnoty v bodoch uvedených v 2.6.1.2 v limitoch stanovených v tejto smernici pre zhodu výroby.

3.2. Ak výsledky testov nespĺňajú požiadavky musia sa testy opakovať na inom súbore náhodne vybraných svetlometov.

Doplnok 3.1

Časové poradie schvaľovacích testov

A. Testovanie plastických materiálov (rozptylové sklá alebo vzorky materiálu dodané podľa bodu 1.2.4.prílohy I)

Vzorky | Rozptylové sklá alebo vzorky materiálov | Rozptylové sklá |

Vzorka č. | Vzorka č. |

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 |

1.1.Obmedzená fotometria (2.1.2) | | | | | | | | | | × | × | × | |

1.1.1.Zmena teploty (2.1.1) | | | | | | | | | | × | × | × | |

1.2.Obmedzená fotometria (2.1.2) | | | | | | | | | | × | × | × | |

1.2.1.Meranie priepustnosti | × | × | × | × | × | × | × | × | × | | | | |

1.2.2.Meranie rozptylu | × | × | × | | | | × | × | × | | | | |

1.3.Atmosferické činidlá (2.2.1) | × | × | × | | | | | | | | | | |

1.3.1.Meranie priepustnosti | × | × | × | | | | | | | | | | |

1.4.Chemické činidlá (2.2.2) | × | × | × | | | | | | | | | | |

1.4.1.Meranie rozptylu | × | × | × | | | | | | | | | | |

1.5.Čistiace prostriedky (2.3.1) | | | | × | × | × | | | | | | | |

1.6.Uhľovodíky (2.3.2) | | | | × | × | × | | | | | | | |

1.6.1.Meranie priepustnosti | | | | × | × | × | | | | | | | |

1.7.Poškodzovanie (2.4.1) | | | | | | | × | × | × | | | | |

1.7.1.Meranie priepustnosti | | | | | | | × | × | × | | | | |

1.7.2.Meranie rozptylu | | | | | | | × | × | × | | | | |

1.8.Priľnavosť (2.5) | | | | | | | | | | | | | × |

B. Testovanie úplných svetlometov (dodaných podľa bodu 1.2.3 prílohy I)

Testy | Úplný svetlomet |

Vzorka č. |

1 | 2 |

2.1.Poškodzovanie (2.6.1.1) | × | |

2.2.Fotometria (2.6.1.2) | × | |

2.3.Priľnavosť (2.6.2) | | × |

Doplnok 3.2

Metóda merania rozptylu a priepustnosti svetla

1. ZARIADENIE (pozri obrázok)

Lúč kolimátora K s polovičnou divergenciou

= 17,4 × 10

rd

je obmedzený clonou DT s otvorom 6 mm, proti ktorému je umiestnená vzorka.

Rozptylová achromatická šošovka L2, korigovaná na sférickú aberáciu, spája clonu DT so snímačom R; priemer šošovky L2 musí byť taký, aby neclonil svetlo rozptyľované vzorkou v kuželi s polovičným vrcholovým uhlom

= 14°

α

= 1°

a

α

= 12°

.

.

Nepriepustná stredová časť clony je potrebná na eliminovanie svetla prichádzajúceho priamo zo zdroja svetla. Stredovú časť clony musí byť možné odstrániť tak, aby ju bolo možné vrátiť späť presne do jej pôvodnej polohy.

Vzdialenosť L2 DT a ohnisková dĺžka F2 [1] šošovky L2 musia byť vybrané tak, aby obraz DT úplne pokryl snímač R.

Keď je počiatočný dopadajúci tok považovaný za 1000 jednotiek, musí byť absolútna presnosť všetkých odčítaní lepšia, než 1 jednotka.

2. MERANIA

Vykonajú sa takéto odčítania:

Odčítanie | So vzorkou | So stredovou časťou DD | Reprezentované množstvo |

T1 | nie | nie | Dopadajúci tok pri počiatočnom odčítaní |

T2 | áno (pred testom) | nie | Tok prepúšťaný novým materiálom v poli 24 °C |

T3 | áno (po teste) | nie | Tok prepúšťaný testovaným materiálom v poli 24 °C |

T4 | áno (pred testom) | áno | Tok rozptýlený novým materiálom |

T5 | áno (po teste) | áno | Tok rozptýlený testovaným materiálom |

+++++ TIFF +++++

Doplnok 3.3

Striekacia metóda testovania

1. TESTOVACIE ZARIADENIE

1.1. Striekacia pištoľ

Použitá striekacia pištoľ musí byť vybavená tryskou s priemerom 1,3 mm, umožňujúcou prietok 0,24 ± 0,02 l/minútu pri prevádzkovom tlaku 6,0 bar −0, + 0,5 bar.

Za týchto prevádzkových podmienok musí na povrchu vystavenom poškodzovaniu, vo vzdialenosti 380 mm ± 10 mm od trysky, byť vzorka nástreku v priemere 170 mm ± 50 mm.

1.2. Testovacia zmes

Testovacia zmes je zložená z:

- kremenného piesku s tvrdosťou 7 podľa Mohsovej stupnice so zrnitosťou medzi 0 a 0,2 mm, s takmer normálnym rozložením a s uhlovým faktorom 1,8 až 2;

- vody s tvrdosťou nepresahujúcou 205 g/m3 pre zmes obsahujúcu 25 g piesku na liter vody.

2. TEST

Vonkajší povrch rozptylového skla svetlometu sa raz alebo viackrát vystaví prúdu piesku podľa vyššie uvedeného popisu. Prúd musí byť nastrekovaný skoro kolmo na testovaný povrch.

Poškodenie sa overuje pomocou jednej alebo viacerých vzoriek skla umiestnených v odporučenej blízkosti testovaných rozptylových skiel. Zmes sa nastrekuje až do doby, keď je zmena v rozptyle svetla meranej vzorky alebo vzoriek meraná metódou popísanou v doplnku 2, taká, že:

Δd =

T

− T

T

= 0,0250 ± 0,0025

Aby sa overilo rovnomerné poškodenie celého testovaného povrchu, môže sa použiť niekoľko referenčných vzoriek.

Doplnok 3.4

Test priľnavosti lepiacou páskou

1. ÚČEL

Táto metóda umožňuje určiť lineárnu silu priľnavosti lepiacej pásky k sklenenej doske za štandardných podmienok.

2. ZÁSADA

Meria sa sila potrebná na odlepenie lepiacej pásky od dosky skla pod uhlom 90°.

3. ŠPECIFIKOVANÉ ATMOSFERICKÉ PODMIENKY

Podmienky okolia: 23 °C ± 5 °C a 65 % ± 15 % relatívnej vlhkosti (RH).

4. TESTOVANÉ KUSY

Pred testom musí byť vzorka kotúča lepiacej pásky kondicionovaná po dobu 24 hodín v špecifikovaných atmosferických podmienkach (pozri bod 3 vyššie).

Z každého kotúča sa testuje päť testovaných kusov dlhých 400 mm. Tieto testované kusy sa z kotúča odoberú po odstránení prvých troch závitov.

5. POSTUP

Test sa musí vykonať pri atmosferických podmienkach špecifikovaných v bode 3.

Päť testovaných kusov sa odoberie radiálnym odvinovaním pásky rýchlosťou približne 300 mm/s, a potom sa do 15 sekúnd nalepia takto:

- Postupne sa nalepí páska na sklo ľahkým pozdĺžnym pohybom prstu tam a späť bez nadmerného tlaku tak, aby medzi páskou a sklenenou doskou nezostávali žiadne vzduchové bublinky.

- Sústava sa ponechá po dobu 10 minút v špecifikovaných atmosferických podmienkach.

- Odlepí sa asi 25 mm testovaného kusa od dosky v rovine kolmej na os testovaného kusa.

- Doska sa upevní a voľný koniec pásky sa zahne späť o 90°. Silou sa pôsobí tak, aby čiara oddeľujúca pásku od dosky bola kolmá na túto silu a kolmá na dosku.

- Páska sa potom ťahá tak, aby sa odlepovala rýchlosťou 300 mm/s a zaznamená sa potrebná sila.

6. VÝSLEDKY

Získaných päť hodnôt sa zoradí a ich stredná hodnota sa považuje za výsledok merania. Táto hodnota sa vyjadrí v Newtonoch na centimeter šírky pásky.

Doplnok 4

Informačný dokument vzhľadom na typ svetlometov vybavených halogénovými žiarovkami, vyžarujúcich asymetrické stretávacie a diaľkové svetlo, ktoré sú určené na montáž na motocykle a trojkolky

+++++ TIFF +++++

Doplnok 5

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA IV

VLÁKNOVÉ ŽIAROVKY POUŽÍVANÉ VO SVIETIDLÁCH TYPOVO SCHVÁLENÝCH AKO KOMPONENT, KTORÉ SÚ URČENÉ PRE MOPEDY, MOTOCYKLE A TROJKOLKY

Doplnok 1 | Kategória žiaroviek R2 |

Doplnok 2 | Kategória žiaroviek H1 |

Doplnok 3 | Kategória žiaroviek H2 |

Doplnok 4 | Kategória žiaroviek H3 |

Doplnok 5 | Kategória žiaroviek H4 |

Doplnok 6 | Kategória žiaroviek HS1 |

Doplnok 7 | Kategória žiaroviek HB3 |

Doplnok 8 | Kategória žiaroviek HB4 |

Doplnok 9 | Kategória žiaroviek H7 |

Doplnok 10 | Kategória žiaroviek HS2 |

Doplnok 11 | Kategória žiaroviek S1 a S2 |

Doplnok 12 | Kategória žiaroviek S3 |

Doplnok 13 | Kategória žiaroviek S4 |

Doplnok 14 | Kategória žiaroviek P21W |

Doplnok 15 | Kategória žiaroviek P21/5W |

Doplnok 16 | Kategória žiaroviek R5W |

Doplnok 17 | Kategória žiaroviek R10W |

Doplnok 18 | Kategória žiaroviek T4W |

Doplnok 19 | Kategória žiaroviek C5W |

Doplnok 20 | Kategória žiaroviek C21W |

Doplnok 21 | Kategória žiaroviek W3W |

Doplnok 22 | Kategória žiaroviek W5W |

Doplnok 23 | Vzor usporiadania schvaľovacej značky žiarovky |

Doplnok 24 | Svetelný stred a tvary vlákien žiaroviek |

1. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU PRE VLÁKNOVÚ ŽIAROVKU

1.1. Žiadosť o typové schválenie komponentu pre vláknovú žiarovku, predložená v súlade s článkom 3 smernice 92/61/EHS, musí okrem iného obsahovať tieto podrobnosti:

1.1.1. výkresy trojmo, dostatočne podrobné aby umožnili identifikáciu typu;

1.1.2. stručný technický popis;

1.1.3. päť vzoriek každej farby uvedenej v žiadosti;

1.2. v prípade typu žiarovky odlišujúcej sa len výrobnou značkou alebo obchodným označením od typu, ktorý už bol schválený stačí predložiť:

1.2.1. prehlásenie výrobcu žiarovky, že predložený typ je identický (okrem výrobnej značky alebo obchodného označenia) so schváleným typom a vyrobil ho ten istý výrobca ako už schválený typ, ktorý bol označený svojim schvaľovacím kódom;

1.2.2. dve vzorky označené novou výrobnou značkou alebo obchodným označením.

2. DODATOČNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OZNAČOVANIA A ZNAČIEK NA ŽIAROVKÁCH

2.1. Žiarovky predložené na typové schválenie musia mať na pätici alebo banke vyznačené (na banke nesmie označenie nepriaznivo ovplyvniť svetelné charakteristiky):

2.1.1. obchodné označenie alebo názov žiadateľa;

2.1.2. menovité napätie;

2.1.3. medzinárodné označenie príslušnej kategórie;

2.1.4. menovitý výkon vo wattoch (v poradí hlavné vlákno/druhé vlákno u dvojvláknových žiaroviek); nemusí byť vyznačené oddelene, ak je súčasťou medzinárodného označenia príslušnej kategórie žiarovky;

2.1.5. dostatočne veľký priestor na umiestnenie schvaľovacej značky.

2.2. Priestor uvedený v bode 2.1.5, musí byť vyznačený na výkresoch pripojených k žiadosti o typové schválenie.

2.3. Iné nápisy než tie, ktoré sú uvedené v bode 2.1.môžu byť použité za predpokladu, že nepriaznivo neovplyvňujú svetelné charakteristiky.

3. TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU PRE ŽIAROVKU

3.1. Ak všetky vzorky typu žiarovky predložené podľa bodov 1.1.3.alebo 1.2.2.spĺňajú požiadavky tejto prílohy, udelí sa typové schválenie.

3.2. Značka typového schválenia komponentu sa v súlade s ustanoveniami článku 8 smernice 92/61/EHS musí umiestniť v priestore uvedenom v bode 2.1.5.

3.3. Doplnok 23 k tejto prílohe uvádza vzor usporiadania schvaľovacej značky.

4. TECHNICKÉ POŽIADAVKY

4.1. Technické požiadavky sú uvedené v bodoch 2.1.a 3 Predpisu EHK OSN č. 37 v znení tohoto dokumentu:

- Revízia 2 zahŕňajúca série zmien 02 a 03 a doplnení 1 až 9 k 03 sérii zmien a doplnení.

5. ZHODA VÝROBY

5.1. Žiarovky schválené podľa tejto prílohy musia byť vyrobené tak, aby boli zhodné so schváleným typom tým, že spĺňajú požiadavky na označenie a technické požiadavky stanovené v bodoch 2.1, 3.2.a 4 a požiadavky príslušných doplnkov k tejto prílohe.

5.2. Aby sa overilo splnenie požiadaviek bodu 5.1, musia sa vykonať kontroly výroby v súlade s bodom 4 a s prílohami 6, 7, 8 a 9 Predpisu EHK OSN č. 37 uvedenom v bode 4.1.

5.3. Typové schválenie udelené typu žiarovky podľa tejto prílohy sa môže odobrať, ak nie sú splnené požiadavky bodov 5.1.a 5.2, alebo ak žiarovka označená schvaľovacou značkou nie je zhodná so schváleným typom.

[1] Referenčná os je kolmá na referenčnú rovinu a prechádza cez stred pätice o priemere 45 mm. [2] Farba vyžarovaného svetla musí byť biela. [3] Žiadna časť pätice nesmie vplyvom odrazu svetla vyžarovaného vláknom stretávacieho svetla vrhať akýkoľvek náhodný stúpajúci lúč, keď je žiarovka vo svojej bežnej prevádzkovej polohe na vozidle. Doplnok 1

Kategória žiaroviek R2

LIST R2/1

+++++ TIFF +++++

Výkresy sú určené len na zobrazenie hlavných rozmerov žiarovky.

Elektrické a fotometrické charakteristiky |

| Žiarovka bežnej výroby | Štandardná vláknová žiarovka |

Menovité hodnoty | Volty | 6 [4] | 12 [4] | 24 [4] | 12 [4] |

Watty | 45 | 40 | 45 | 40 | 55 | 50 | 45 | 40 |

Testovacie napätie | Volty | 6,3 | 13,2 | 28 | 13,2 |

Objektívne hodnoty | Watty | 53 max. | 47 max. | 57 max. | 51 max. | 76 max. | 69 max. | 52 + 0 % − 10 % | 46 ± 5 % |

Svetelný tok lm | 720 min. | 570 ± 15 % | 860 min. | 675 ± 15 % | 1000 min. | 860 ± 15 % | | |

Referenčný svetelný tok pri približne 12 V | 700 | 450 |

LIST R2/2

Poloha a rozmery tienidla a vlákien

+++++ TIFF +++++

Obrázky nie sú záväzné pre konštrukciu tienidla a vlákien.

LIST R2/3

[5]Poloha a rozmery tienidla a vlákien |

Rozmery v mm | Tolerancia |

| | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | 6 V | 12 V | 24 V | 12 V |

a | 0,60 | ± 0,35 | ± 0,15 |

b1/30,0 [6] b1/33,0 | 0,20 b1/30,0 mv [7] | ± 0,35 | ± 0,15 |

b2/30,0 [6] b2/33,0 | 0,20 b2/30,0 mv [7] | ± 0,35 | ± 0,15 |

c/30,0 [6] c/33,0 | 0,50 c/30,0 mv [7] | ± 0,30 | ± 0,15 |

e | 6 V, 12 V 24 V | 28,5 28,8 | ± 0,35 | ± 0,15 |

f | 6 V, 12 V 24 V | 1,8 2,2 | ± 0,40 | ± 0,20 |

g | 0 | ± 0,50 | ± 0,30 |

h/30,0 [6] h/33,0 | 0 h/30,0 mv [7] | ± 0,50 | ± 0,30 |

1/2 (p-q) | 0 | ± 0,60 | ± 0,30 |

lc | 5,5 | ± 1,50 | ± 0,50 |

γ [8] | 15° men. | | | | |

Pätica P45t-41 v súlade s publik. IEC 61 (list 7004-95-4) |

Doplnok 2

Kategória žiaroviek H1

LIST H1/1

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

Výkresy sú určené len na zobrazenie hlavných rozmerov žiarovky.

LIST H1/2

Rozmery v mm | Tolerancia |

| | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | 6 V | 12 V | 24 V |

b | 0,7 f | | | |

e (5), (9) | 25,0 | (8) | ± 0,15 |

f (5), (9) | 6 V | 4,5 | ± 1,0 | |

12 V | 5,0 | ± 0,5 | + 0,5 0 |

24 V | 5,5 | ± 1,0 | |

g (1) | 0,5 d (7) | ± 0,5 d | ± 0,25 d |

h1 | 0 | (8) | ± 0,20 (4) |

h2 | (8) | ± 0,25 (4) |

ε | 45° | ± 12° | ± 3° |

Pätica P 14,5s v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-46-1) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 24 | 12 |

Watty | 55 | 70 | 55 |

Testovacie napätie | Volty | 6,3 | 13,2 | 28,0 | |

Cieľové hodnoty | Watty | max. 63 | max. 68 | max. 84 | max. 68 pri 13,2V |

Svetelný tok lm | 1350 | 1550 | 1900 | |

± % | 15 | |

Referenčný svetelný tok pre testovanie svetlometov: 1150 lm pri približne 12 V. |

LIST H1/3

() Referenčná os je kolmá na referenčnú rovinu a prechádza bodom definovaným rozmermi označenými (1).

() Obe prívodné elektródy musia byť umiestnené v banke, dlhšia elektróda nad vláknom (pri pohľade na žiarovku podľa obrázku). Vnútorná konštrukcia žiarovky musí byť potom taká, aby rozptylové obrazce a odrazy boli minimálne, napríklad pripevnením chladiacich plášťov nad nezvinutými časťami vlákna.

() Valcová časť banky v dĺžke "f" musí byť taká, aby nedeformovala premietaný obraz vlákna do tej miery, že by výraznejšie ovplyvnila optické výsledky.

() Excentricita sa meria len v horizontálnych a vertikálnych smeroch žiarovky podľa obrázku. Meria sa v bodoch, v ktorých priemet vonkajšej strany koncových závitov najbližších k referenčnej rovine alebo najvzdialenejších od nej pretína os vlákna.

() Smer pozorovania je kolmý na referenčnú os a leží v rovine prechádzajúcej referenčnou osou a stredom druhého kolíka pätice.

() Vychýlenie vlákna voči osi banky merané vo vzdialenosti 27,5 mm od referenčnej roviny.

() d: priemer vlákna.

() Kontroluje sa pomocou "systému skrinky", list H1/4.

() Konce vlákna sú definované ako body, kde pri pohľade smerom definovaným v poznámke 5, priemet vonkajšej časti najbližšieho alebo najvzdialenejšieho koncového závitu od referenčnej roviny pretína referenčnú os (zvláštne pokyny pre dvojité vinuté vlákna sa pripravujú.)

LIST H1/4

Požiadavky týkajúce sa priemetu na premietaciu stenu

Týmto testom sa zistí, či žiarovka spĺňa požiadavky tak, že sa overí správne umiestnenie vlákna voči referenčnej osi a referenčnej rovine.

Rozmery v milimetroch

+++++ TIFF +++++

| a1 | a2 | b1 | b2 | c1 | c2 |

6 V | 1,4 d | 1,9 d | 0,25 | 6 | 3,5 |

12 V | 6 | 4,5 |

24 V | 7 | 4,5 |

d = priemer vlákna

Začiatok vlákna definovaný v liste H1/1, poznámke 2, musí ležať medzi čiarami Z1 a Z2.

Poloha vlákna sa overuje len v smeroch FH a FV ako je uvedené v liste H1/1.

Vlákno musí ležať úplne vo vyznačených limitoch.

Doplnok 3

Kategória žiaroviek H2

LIST H2/1

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

Výkresy sú určené len na zobrazenie hlavných rozmerov žiarovky.

LIST H2/2

Rozmery v mm | Tolerancia |

| | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | 6 V | 12 V | 24 V |

e (6) | 12,25 | (5) | ± 0,15 |

f (6) | 6 V | 4,5 | ± 1,0 | ± 0,50 |

12 V | 5,5 | |

24 V | |

g (1) (2) | 0,5 d | ± 0,5 d | ± 0,25 d |

h1 (2) | 7,1 | (5) | ± 0,20 |

h2 (4) | (5) | ± 0,25 |

h3 (1) (2) | 0,5 d | (5) | ± 0,20 |

h4 (1) (4) | (5) | ± 0,25 |

Pätica X 511 v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-99-2) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 24 | 12 |

Watty | 55 | 70 | 55 |

Testovacie napätie | Volty | 6,3 | 13,2 | 28,0 | |

Cieľové hodnoty | Watty | max. 63 | max. 68 | max. 84 | max. 68 pri 13,2 V |

Svetelný tok lm ± % | 1300 | 1800 | 2150 | |

15 | |

Referenčný svetelný tok pre testovanie svetlometov: 1300 lm pri približne 12 V. |

LIST H2/3

() d: priemer vlákna.

() Tieto odchýlky je nutné merať v reze kolmom na os banky a prechádzajúcim tým koncom vlákna [1], ktorý je bližšie k pätici.

() Tri krížiky na podpernej ploche znázorňujú polohu troch výčnelkov, ktoré definujú túto rovinu na objímke. Vo vnútri kružnice s priemerom 3 mm so stredom v týchto bodoch nesmú byť žiadne zjavné deformácie a drážky, ktoré by ovplyvnili umiestnenie žiarovky.

() Tieto odchýlky sa musia merať v reze kolmom na os banky a prechádzajúcim tým koncom [2], ktorý je vzdialenejší od pätice.

() Kontroluje sa pomocou "systému skrinky" podľa listu H2/4.

() Konce vlákna sú definované ako body, v ktorých pri pohľade smerom definovaným "D" (list H2/1), priemet vonkajšej časti najbližšieho alebo najvzdialenejšieho koncového závitu od pätice pretína priamku rovnobežnú s priamkou ZZ a vzdialenú od nej 7,1 mm (zvláštne pokyny pre dvojité vinuté vlákna sa pripravujú)

LIST H2/4

Požiadavky týkajúce sa priemetu na premietaciu stenu

Týmto testom sa zistí, či žiarovka spĺňa požiadavky tak, že sa overí správne umiestnenie vlákna vo vzťahu k príslušným referenčným osiam x-x, y-y a z-z [3].

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

Koniec vlákna [4], ktorý je bližšie k pätici musí ležať medzi b1 a b2. Vlákno musí ležať úplne vo vyznačených limitoch.

| 6 V | 12 V | 24 V |

a1 | d + 0,50 | d + 1,0 |

a2 | d + 1,0 |

b1, b2 | 0,25 |

d1 | 7,1 |

d2 | 0,5 d − 0,35 |

h | 6 | 7 |

d = priemer vlákna

Doplnok 4

Kategória žiaroviek H3

LIST H3/1

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

Farba vyžarovaného svetla musí byť biela.

LIST H3/2

Definícia: Stred kruhu a referenčná os (2)

Rozmery vlákna a tolerancie pre štandardné žiarovky, pozri list H3/3

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

LIST H3/3

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | 6 V | 12 V | 24 V |

e | 18,0 (5) | 18,0 |

f (7) | 3,0 min | 4,0 min | 5,0 ± 0,50 |

k | (5) | 0 ± 0,20 |

h1 | | 0 ± 0,15 (6) |

h3 | |

h2 | | 0 ± 0,25 (6) |

h4 | |

Pätica PK 22s v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-47-2) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 24 | 12 |

Watty | 55 | 70 | 55 |

Testovacie napätie | Volty | 6,3 | 13,2 | 28,0 | |

Cieľové hodnoty | Watty | max. 63 | max. 68 | max. 84 | max. 68 pri 13,2 V |

Svetelný tok | 1050 | 1450 | 1750 | |

| 1m ± % | 15 | |

Referenčný svetelný tok pre testovanie svetlometov: 1100 lm pri približne 12 V. |

LIST H3/4

() Zakrivenie spodnej časti banky nesmie byť viditeľné z ktoréhokoľvek smeru vonkajšieho uhla tienenia max. 80°. Tienidlá nesmú vytvárať žiadne nežiadúce odrazy. Uhol medzi referenčnou osou a rovinou každého tienidla, meraný na strane banky, nesmie byť väčší než 90°.

() Prípustná odchýlka stredu kruhu od referenčnej osi je 0,5 mm v smere kolmom k čiare Z-Z a 0,05 mm v smere rovnobežnom s čiarou Z-Z.

() Minimálna dĺžka nad výškou svetelného stredu ("e"), v ktorej musí byť banka valcová.

() Žiadna časť pružiny alebo žiadny komponent objímky nesmú byť na predohniskovom kruhu inde, než mimo obdĺžnika znázorneného prerušovanou čiarou.

() Tieto rozmery žiaroviek bežnej výroby sa musia overiť pomocou "systému skrinky" (list H3/5).

() Body štandardných žiaroviek, ktoré sa majú merať, sú tie body, kde priemet vonkajšej časti koncových závitov pretína os vlákna.

() Polohy prvého a posledného závitu vlákna sú určené priesečníkmi vonkajšej časti prvého respektíve posledného svetlo vyžarujúceho závitu, s rovinou rovnobežnou a vzdialenou 13 mm od referenčnej roviny (ďalšie pokyny pre dvojité vinuté vlákna sa pripravujú).

LIST H3/5

Požiadavky týkajúce sa priemetu na premietaciu stenu

Týmto testom sa zistí, či žiarovka spĺňa požiadavky tak, že sa overí správne umiestnenie vlákna voči referenčnej osi a referenčnej rovine.

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

| a | c | k | g |

6 V | 1,8 d | 1,6 d | 1,0 | 2,0 |

12 V | 2,8 |

24 V | 2,9 |

d = priemer vlákna

Vlákno musí ležať úplne vo vyznačených limitoch.

Stred vlákna musí ležať v limitoch rozmeru k.

Doplnok 5

Kategória žiaroviek H4

LIST H4/1

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

Výkresy nie sú záväzné; ich jediným účelom je naznačiť, ktoré rozmery sa musia overiť.

Odkaz | Rozmer | Tolerancia |

12 V | 24 V | 12 V | 24 V |

| | + 0,45 | |

e | 28,5 | 29,0 | − 0,25 | ± 0,35 |

p | 28,95 | 29,25 | - | - |

m (1) | max. 60,0 | - |

n (1) | max. 34,5 | - |

s (2) | 45,0 | - |

α (3) | max. 40° | - |

LIST H4/2

Charakteristiky

| | Žiarovky bežnej výroby | Štandardné žiarovky |

| | | | | |

Menovité hodnoty | Volty | 12 (4) | 24 (4) | 12 (4) |

Watty | 60 | 55 | 75 | 70 | 60 | 55 |

Testovacie napätie | Volty | 13,2 | 28 | | |

Cieľové hodnoty | Watty | max. 75 | max. 68 | max. 85 | max. 80 | max. 75 pri 13,2 V | max. 68 pri 13,2 V |

Svetelný tok lm | 1650 | 1000 | 1900 | 1200 | | |

± % | 15 | | |

Referenčný svetelný tok pri približne 12 V lm | 1250 | 750 |

Pätica P43t-38 v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-39-2) |

LIST H4/3

+++++ TIFF +++++

LIST H4/4

+++++ TIFF +++++

LIST H4/5

DODATOČNÉ VYSVETLIVKY K LISTOM H4/3 A H4/4

Rozmery sa merajú v troch smeroch:

+++++ TIFF +++++

pre rozmery a, b1, c, d, e, f, lR a lC;

+++++ TIFF +++++

pre rozmery g, h, p, a q;

+++++ TIFF +++++

pre rozmery b2.

Rozmery p a q sa merajú v rovine rovnobežnej s referenčnou rovinou a vzdialenej od nej 33 mm.

Rozmery b1, b2, c a h sa merajú v rovinách rovnobežných s referenčnou rovinou a vzdialených od nej 29,5 mm (30,0 mm pre 24 V žiarovky) a 33 mm.

Rozmery a a g sa merajú v rovinách rovnobežných s referenčnou rovinou a vzdialených od nej 26,0 mm a 23,5 mm.

Poznámka:

Metóda merania - pozri doplnok E v IEC publikácii 809.

LIST H4/6

Tabuľka rozmerov uvedených na obrázkoch listov H4/3 a H4/4 (v mm)

Odkaz | Rozmery | Tolerancie |

12 V | 24 V | 12 V | 24 V | Žiarovky bežnej výroby | Štandardné žiarovky |

12 V | 24 V | 12 V |

a/26 [1] | 0,8 | ± 0,35 | ± 0,2 |

a/23,5 [1] | 0,8 | ± 0,60 | ± 0,2 |

b1/29,5 [1] | 30,0 [1] | 0 | ± 0,30 | ± 0,35 | ± 0,2 |

b1/33 [1] | b1/29,5 mv [2] | 30,0 mv [2] | ± 0,30 | ± 0,35 | ± 0,15 |

b2/29,5 [1] | 30,0 [1] | 0 | ± 0,30 | ± 0,35 | ± 0,2 |

b2/33 [1] | b2/29,5 mv [2] | 30,0 mv [2] | ± 0,30 | ± 0,35 | ± 0,15 |

c/29,5 [1] | 30,0 [1] | 0,6 | 0,75 | ± 0,35 | ± 0,2 |

c/33 [1] | c/29,5 mv [2] | 30,0 mv [2] | ± 0,35 | ± 0,15 |

d | min. 0,1 | - | - |

e (7) | 28,5 | 29,0 | + 0,35 − 0,25 | ± 0,35 | + 0,2 − 0,0 |

f (5) (6) (8) | 1,7 | 2,0 | + 0,50 − 0,30 | ± 0,40 | + 0,3 − 0,1 |

g/26 [1] | 0 | ± 0,5 | ± 0,3 |

g/23,5 [1] | 0 | ± 0,7 | ± 0,3 |

h/29,5 [1] | 30,0 [1] | 0 | ± 0,5 | ± 0,3 |

h/33 [1] | h/29,5 mv [2] | 30,0 mv [2] | ± 0,35 | ± 0,2 |

lR (5) (8) | 4,5 | 5,25 | ± 0,8 | ± 0,4 |

lC (5) (6) | 5,5 | 5,25 | ± 0,5 | ± 0,8 | ± 0,35 |

p/33 [1] | Závisí na tvare tienidla | - | - |

q/33 [1] | p + q2 | ± 0,6 | ± 0,3 |

LIST H4/7

() "m" a "n" označujú maximálne rozmery žiarovky.

() Žiarovka sa musí dať zasunúť do valca s priemerom "s" sústredného s referenčnou osou a ohraničeného na jednom konci rovinou rovnobežnou vo vzdialenosti 20 mm s referenčnou rovinou a na druhom konci ohraničeného pologuľou s polomerom s2.

() Tienenie musí dosahovať aspoň ku koncu valcovej časti banky. Musí tiež prekrývať vnútorné tienidlo, ak je toto pozorované z kolmého smeru na referenčnú os. Požadovaný účinok tienenia môže byť dosiahnutý aj inými prostriedkami.

() Hodnoty uvedené v ľavom stĺpci sa týkajú diaľkového svetla. Hodnoty uvedené v pravom stĺpci sa týkajú stretávacieho svetla.

() Koncové závity vlákien sú definované ako prvé a posledné svietiace závity, ktoré majú v podstate správny uhol skrutkovice. Pre dvojité vinuté vlákna sú závity definované obalovou plochou primárnych závitov.

() Body, ktoré sa majú merať u vlákna tlmeného svetla, sú v smere pohľadu

+++++ TIFF +++++

priesečníkmi bočného okraja tienidla s vonkajšou časťou koncových závitov definovaných v poznámke 5.

() "e" znamená vzdialenosť od referenčnej roviny k začiatku vlákna tlmeného svetla, ako je definované vyššie.

() Body, ktoré sa majú merať u vlákna diaľkového svetla, sú v smere pohľadu

+++++ TIFF +++++

priesečníkmi roviny rovnobežnej s rovinou HH a umiestnené 0,8 mm pod ňou, s vonkajšou časťou koncových závitov definovaných v poznámke 5.

() Referenčná os je priamka kolmá na referenčnú rovinu a prechádzajúca stredom kružnice s priemerom "M" (pozri list H4/1).

() Rovina VV je rovina kolmá na referenčnú rovinu a prechádzajúca referenčnou osou a priesečníkom kružnice priemeru "M" s osou referenčného kolíka.

() Rovina HH je rovina kolmá na referenčnú rovinu a na rovinu VV a prechádzajúca referenčnou osou.

Doplnok 6

Kategória HS1

LIST HS1/1

Rozmery v milimetroch

+++++ TIFF +++++

Výkresy nie sú záväzné; ich jediným účelom je naznačiť, ktoré rozmery sa musia overiť.

Odkaz | Rozmer | Tolerancia |

6 V | 12 V | 6 V | 12 V |

o | 28,5 | + 0,45 − 0,25 |

p | 28,95 | - |

m (1) | max. 60,0 | - |

n (1) | max. 34,5 | - |

s (2) | 45,0 | - |

α (3) | max. 40° | - |

LIST HS1/2

Charakteristiky

| Žiarovky bežnej výroby | Štandardné žiarovky |

Menovité hodnoty | Volty | 6 (4) | 12 (4) | 12 (4) |

Watty | 35 | 35 | 35 | 35 | 35 | 35 |

Testovacie napätie | Volty | 6,3 | 13,2 | | |

Cieľové hodnoty | Watty | 35 | 35 | 35 | 35 | 35 pri 13,2 V | 35 pri 13,2 V |

± % | 5 | 5 | 5 | 5 | 5 | 5 |

Svetelný tok lm | 700 | 440 | 825 | 525 | | |

± % | 15 | | |

Referenčný svetelný tok pri približne 12 V lm | 700 | 450 |

Pätica PX43t-38 v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-34-1). |

LIST HS1/3

Tabuľka rozmerov uvedených na obrázkoch listov HS1/4 a HS1/5 (v mm)

Odkaz | Rozmery | Tolerancie |

6 V | 12 V | 6 V | 12 V | Žiarovky bežnej výroby | Štandardné žiarovky |

6 V | 12 V | 12 V |

a/26 [1] | 0,8 | ± 0,35 | ± 0,2 |

a/25 [1] | 0,8 | ± 0,55 | ± 0,2 |

b1/29,5 [1] | 0 | ± 0,35 | ± 0,2 |

b1/33 [1] | b1/29,5 mv | ± 0,35 | ± 0,15 |

b2/29,5 [1] | 0 | ± 0,35 | ± 0,2 |

b2/33 [1] | b2/29,5 mv | ± 0,35 | ± 0,15 |

c/29,5 [1] | 0,5 | ± 0,35 | ± 0,2 |

c/31 [1] | c/29,5 mv | ± 0,30 | ± 0,15 |

d | min. 0,1 max. 1,5 | - | - |

e (7) | 28,5 | + 0,45 − 0,25 | + 0,2 − 0,0 |

f (5) (6) (8) | 1,7 | + 0,50 − 0,30 | + 0,3 − 0,1 |

g/25 [1] | 0 | ± 0,5 | ± 0,3 |

g/25 [1] | 0 | ± 0,7 | ± 0,3 |

h/29,5 [1] | 0 | ± 0,5 | ± 0,3 |

h/31 [1] | h/29,5 | ± 0,30 | ± 0,2 |

lR (5) (8) | 3,5 | 4,0 | ± 0,8 | ± 0,4 |

lC (5) (6) | 3,3 | 4,5 | ± 0,8 | ± 0,35 |

p/33 [1] | Závisí na tvare tienidla | - | - |

q/33 [1] | p + q2 | ± 0,6 | ± 0,3 |

LIST HS1/4

Poloha vlákna [2]

(rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

LIST HS1/5

Poloha tienidla [3]

(rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

LIST HS1/6

DODATOČNÉ VYSVETLIVKY K LISTOM HS1/4 A HS1/5

Rozmery sa merajú v troch smeroch:

+++++ TIFF +++++

pre rozmery a, b1, c, d, e, f, lR a lC;

+++++ TIFF +++++

pre rozmery g, h, p, a q;

+++++ TIFF +++++

pre rozmery b2.

Rozmery p a q sa merajú v rovine rovnobežnej s referenčnou rovinou a vzdialenej od nej 33 mm.

Rozmery b1 a b2 sa merajú v rovinách rovnobežných s referenčnou rovinou a vzdialených od nej 29,5 mm a 33 mm.

Rozmery a a g sa merajú v rovinách rovnobežných s referenčnou rovinou a vzdialených od nej 25 mm a 36 mm.

Rozmery c a h sa merajú v rovinách rovnobežných s referenčnou rovinou a vzdialených od nej 29,5 mm a 31 mm.

LIST HS1/7

() "m" a "n" označujú maximálne rozmery žiarovky.

() Žiarovka sa musí dať zasunúť do valca s priemerom "s" sústredného s referenčnou osou a ohraničeného na jednom konci rovinou rovnobežnou vo vzdialenosti 20 mm s referenčnou rovinou a na druhom konci ohraničeného pologuľou s polomerom s2.

() Tienenie musí dosahovať aspoň ku koncu valcovej časti banky. Musí tiež prekrývať vnútorné tienidlo, ak je toto pozorované zo smeru kolmého na referenčnú os. Požadovaný účinok tienenia môže byť dosiahnutý aj inými prostriedkami.

() Hodnoty uvedené v ľavom stĺpci sa týkajú diaľkového svetla. Hodnoty uvedené v pravom stĺpci sa týkajú stretávacieho svetla.

() Koncové závity vlákien sú definované ako prvé a posledné svietiace závity, ktoré majú v podstate správny uhol skrutkovice. Pre dvojité vinuté vlákna sú závity definované obalovou plochou primárnych závitov.

() Body, ktoré sa majú merať u vlákna tlmeného svetla, sú v smere pohľadu

+++++ TIFF +++++

priesečníkmi bočného okraja tienidla s vonkajšou časťou koncových závitov definovaných v poznámke 5.

() "e" znamená vzdialenosť od referenčnej roviny k začiatku vlákna tlmeného svetla, ako je definované vyššie.

() Body, ktoré sa majú merať u vlákna diaľkového svetla, sú v smere pohľadu

+++++ TIFF +++++

priesečníkmi roviny rovnobežnej s rovinou HH a umiestnené 0,8 mm pod ňou, s vonkajšou časťou koncových závitov definovaných v poznámke 5.

() Referenčná os je priamka kolmá na referenčnú rovinu a prechádzajúca stredom kružnice s priemerom "M" (pozri list HS1/1).

() Rovina VV je rovina kolmá na referenčnú rovinu a prechádzajúca referenčnou osou a priesečníkom kružnice priemeru "M" s osou referenčného kolíka.

() Rovina HH je rovina kolmá na referenčnú rovinu a na rovinu VV a prechádzajúca referenčnou osou.

Doplnok 7

Kategória HB3

LIST HB3/1

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

Výkresy sú určené len na zobrazenie hlavných rozmerov žiarovky.

LIST HB3/2

11Rozmery v mm () | Tolerancie |

| | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

e (8) (4) | 31,5 | (7) | ± 0,16 |

f (8) (4) | 5,1 | (7) | ± 0,16 |

h1, h2 | 0 | (7) | ± 0,15 (3) |

h3 | 0 | (7) | ± 0,08 (3) |

γ1 (5) | 45° min. | - | - |

γ2 (5) | 52° min. | - | - |

Pätica P 20d v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-31-1) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 12 | 12 |

Watty | 60 | 60 |

Testovacie hodnoty | Volty | 13,2 | 13,2 |

Cieľové hodnoty | Watty | 73 max. | 73 max. |

Svetelný tok lm ± % | 1860 | |

12 | |

Referenčný svetelný tok pre testovanie svetlometov: 1300 lm pri približne 12 V. |

LIST HB3/3

() Referenčná rovina je rovina tvorená stykovými bodmi v uložení držiaka pätice.

() Referenčná os je os kolmá na referenčnú rovinu a sústredná s priemerom pätice 17,46 mm.

() Excentricita sa meria len v smeroch pohľadu [1] A a B, ako je znázornené na obrázku v liste HB3/1. Merané majú byť tie body, kde priemet vonkajšej časti koncových závitov najbližších alebo najvzdialenejších od referenčnej roviny pretína os vlákna.

() Smer pohľadu je smer [2] B, ako je znázornené na obrázku v liste HB3/1.

() Obvod sklenenej banky musí byť bez optických závad v osi uhlov γ1 a γ2. Táto požiadavka platí pre celý obvod banky vo vnútri uhlov γ1 a γ2. Farba vyžarovaného svetla musí byť biela.

() Sklenená banka a jej uchytenie nesmie presiahnuť obalovú plochu a nesmie prekážať zasunutiu žiarovky pozdĺž polohového klina v svetlomete. Obálka je sústredná s referenčnou osou.

() Kontroluje sa pomocou "systému skrinky", list HB3/4 [3].

() Konce vlákna sú definované ako body, kde pri pohľade smerom [4] definovaným v poznámke 4 vyššie, priemet vonkajšej časti koncových závitov pretína os vlákna.

() Klinová drážka je povinná.

() Žiarovka sa v meracej objímke natáča, pokiaľ sa referenčný výstupok nedotkne roviny C objímky.

() Rozmery sa musia overovať bez O - krúžku.

LIST HB3/4

Požiadavky týkajúce sa priemetu na premietaciu stenu

Týmto testom sa zistí či žiarovka spĺňa požiadavky tak, že sa overí správne umiestnenie vlákna voči referenčnej osi a referenčnej rovine.

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

| p | q | r | s | t | u | v |

12 V | 1,3 d | 1,6 d | 3,0 | 2,9 | 0,9 | 0,4 | 0,7 |

d je priemer vlákna

Poloha vlákna sa overuje len v smeroch A a B podľa listu HB3/1.

Začiatok vlákna podľa definície listu HB3/1, v poznámke 8, musí ležať v priestore "B" a koniec vlákna v priestore "C".

Celé vlákno musí ležať vo vnútri uvedených limitov. Priestor "A" nekladie žiadne požiadavky na polohu stredu vlákna.

Doplnok 8

Kategória HB4

LIST HB4/1

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

Výkresy sú určené len na zobrazenie hlavných rozmerov žiarovky.

LIST HB4/2

11Rozmery v mm () | Tolerancie |

| | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

e (4) (9) | 31,5 | (8) | ± 0,16 |

f (4) (9) | 5,1 | (8) | ± 0,16 |

h1, h2 | 0 | (8) | ± 0,15 (3) |

h3 | 0 | (8) | ± 0,08 (3) |

g (4) | 0,75 | ± 0,5 | ± 0,3 |

γ1 (5) | 50° min. | - | - |

γ2 (5) | 52° min. | - | - |

γ3 (7) | 45° min. | ± 5° | ± 5° |

Pätica P 22d v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-32-1) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 12 | 12 |

Watty | 51 | 51 |

Testovacie hodnoty | Volty | 13,2 | 13,2 |

Cieľové hodnoty | Watty | 62 max. | 62 max. |

Svetelný tok lm ± % | 1095 | |

15 | |

Referenčný svetelný tok pre testovanie svetlometov: 825 lm pri približne 12 V. |

LIST HB4/3

() Referenčná rovina je rovina tvorená stykovými bodmi v uložení držiaka pätice.

() Referenčná os je os kolmá na referenčnú rovinu a sústredná s priemerom pätice 19,46 mm.

() Excentricita sa meria len v smeroch pohľadu [1] A a B, ako je znázornené na obrázku v liste HB4/1. Merané majú byť tie body, kde priemet vonkajšej časti koncových závitov najbližších alebo najvzdialenejších od referenčnej roviny pretína os vlákna.

() Smer pohľadu je smer [2] B, ako je znázornené na obrázku v liste HB4/1.

() Obvod sklenenej banky musí byť bez optických závad v osi uhlov γ1 a γ2. Táto požiadavka platí pre celý obvod banky vo vnútri uhlov γ1 a γ2. Farba vyžarovaného svetla musí byť biela.

() Sklenená banka a jej uchytenie nesmie presiahnuť obalovú plochu a nesmie prekážať zasunutiu žiarovky pozdĺž polohového klina v svetlomete. Obálka je sústredná s referenčnou osou.

() Tienenie musí presahovať aspoň uhol γ3 a musí dosahovať až po nezakrivenú časť banky definovanú uhlom γ1.

() Kontroluje sa pomocou "systému skrinky", list HB4/4 [3].

() Konce vlákna sú definované ako body, kde pri pohľade smerom [4] definovaným v poznámke 4 vyššie, priemet vonkajšej časti koncových závitov pretína os vlákna.

() Klinová drážka je povinná.

() Žiarovka sa musí v meracej objímke natáčať pokiaľ sa referenčný výstupok nedotkne roviny C objímky.

() Rozmery sa musia overovať bez O - krúžku.

LIST HB4/4

Požiadavky týkajúce sa priemetu na premietaciu stenu

Týmto testom sa zistí, či žiarovka spĺňa požiadavky tak, že sa overí správne umiestnenie vlákna voči referenčnej osi a referenčnej rovine.

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

| p | q | r | s | t | u | v |

12 V | 1,3 d | 1,6 d | 3,0 | 2,9 | 0,9 | 0,4 | 0,7 |

d je priemer vlákna

Poloha vlákna sa overuje len v smeroch A a B podľa listu HB4/1.

Začiatok vlákna podľa definície listu HB4/3, v poznámke 9, musí ležať v priestore "B" a koniec vlákna v priestore "C".

Celé vlákno musí úplne ležať vo vnútri uvedených limitov. Priestor "A" nekladie žiadne požiadavky na polohu stredu vlákna.

Doplnok 9

Kategória H7

LIST H7/1

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1: Základný výkres(rozmery v milimetroch)

Výkresy sú určené len na zobrazenie hlavných rozmerov žiarovky.

LIST H7/2

+++++ TIFF +++++

Menovité napätie 12 V |

Rozmery v mm | Tolerancie |

| | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

e (7) | 25,0 | (8) | ± 0,1 |

f (7) | 4,1 | (8) | ± 0,1 |

g (10) | 0,5 | min. | u.c. |

h1 (9) | 0 | (8) | ± 0,1 |

h2 (9) | 0 | (8) | ± 0,15 |

γ1 (4) | 40° min. | - | - |

γ2 (4) | 50° min. | - | - |

γ3 (5) | 30° min. | - | - |

Pätica PX 26d v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-5-1) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 12 | 12 |

Watty | 55 | 55 |

Testovacie hodnoty | Volty | 13,2 | 13,2 |

Cieľové hodnoty | Watty | 58 max. | 58 max. |

Svetelný tok lm | 1500 | |

± % | 10 | |

Referenčný svetelný tok pre testovanie svetlometov: 1100 lm pri približne 12 V. |

LIST H7/3

() Referenčná rovina je definovaná bodmi na povrchu objímky, na ktorých spočívajú tri nosné výstupky prstenca pätice.

() Referenčná os je kolmá na referenčnú rovinu a prechádza priesečníkom dvoch kolmíc, ako je to zobrazené na obrázku 2 v liste H7/1.

() Sklenená banka a nosníky nesmú presiahnuť obalovú plochu ako je zobrazené na obrázku 2 v liste H7/1. Obalová plocha je sústredná s referenčnou osou.

() Sklenená banka nesmie byť opticky skreslená v rozmedzí uhlov γ1 a γ2. Táto požiadavka platí pre celý obvod banky medzi uhlami γ1 a γ2.

() Tienenie musí presahovať aspoň uhol γ3 a musí dosahovať až po valcovú časť banky na celom obvode vrcholu banky.

() Vnútorná konštrukcia žiarovky musí byť taká, aby obraz lúča svetla a odrazy boli umiestnené iba nad samotným vláknom pozorovaným z horizontálneho smeru. (Pohľad

+++++ TIFF +++++

, ako je znázornené na obrázku 1 v liste H7/1). Žiadne kovové časti, okrem závitov vlákna, nesmú byť umiestnené v zatienenej oblasti ako je znázornené na obrázku 5 v liste H7/1.

() Konce vlákna sú definované ako body, kde pri pozorovaní zo smeru

+++++ TIFF +++++

, znázorneného na obrázku 1 v liste H7/1, priemet vonkajšej časti koncových závitov pretína os vlákna.

() Overuje sa pomocou "systému skrinky", list H7/4.

() Odchýlka vlákna vzhľadom od referenčnej osi sa meria len v smeroch pohľadov

+++++ TIFF +++++

a

+++++ TIFF +++++

ako je znázornené na obrázku 1 v liste H7/1. Body merania sú tie, kde priemet vonkajšej časti koncových závitov najbližších alebo najvzdialenejších od referenčnej roviny pretína os vlákna.

() Odchýlka vlákna od osi banky meraná v dvoch rovnobežných rovinách k referenčnej rovine, kde priemet vonkajšej časti koncového závitu najbližšieho alebo najvzdialenejšieho od referenčnej roviny pretína os vlákna.

() Farba vyžarovaného svetla musí byť biela.

() Poznámky týkajúce sa priemeru vlákna

- Neuplatňujú sa žiadne obmedzenia týkajúce sa skutočného priemeru, no pre budúce obdobie sa má uplatňovať dmax = 1,3 mm;

- Konštrukčný priemer štandardnej žiarovky a žiarovky bežnej výroby toho istého výrobcu musia byť rovnaké.

LIST H7/4

Požiadavky týkajúce sa priemetu na premietaciu stenu

Týmto testom sa zistí, či žiarovka spĺňa požiadavky tak, že sa overí správne umiestnenie vlákna voči referenčnej osi a referenčnej rovine.

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

| a1 | a2 | b1 | b2 | c1 | c2 |

12 V | d + 0,30 | d + 0,50 | 0,2 | 4,6 | 4,0 |

d je priemer vlákna

Konce vlákna, definované v liste H7/3, poznámke (7), musia ležať medzi čiarami Z1 a Z2 a medzi čiarami Z3 a Z4.

Poloha vlákna sa overuje len v smeroch

+++++ TIFF +++++

a

+++++ TIFF +++++

ako je uvedené v liste H7/1, obrázok 1.

Vlákno musí ležať úplne vo vyznačených limitoch.

Doplnok 10

Kategória HS2

LIST HS2/1

+++++ TIFF +++++

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

Minimálne | Menovité | Maximálne |

e | | 11,0 (3) | | 11,0 ± 0,15 |

f (6 V) (6) | 1,5 | 2,5 | 3,5 | 2,5 ± 0,15 |

f (12 V) (6) | 2,0 | 3,0 | 4,0 | |

h1, h2 | | (3) | | 0 ± 0,15 |

α(4) | | | 40 | |

β (5) | − 15° | 90° | + 15° | 90° ± 5° |

γ1 (7) | 15° | | | 15° min. |

γ2 (7) | 40° | | | 40° min. |

Pätica P × 13,5s v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-35-1) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Hodnoty | Volty (6) | 6 | 12 | 6 |

Watty | 15 | 15 | 15 |

Test. napätie | Volty | 6,75 | 13,5 | |

Cieľové hodnoty | Watty | 15 | 15 | 15,0 pri 6,75 V |

± % | 6 | 6 | 6 |

Svetelný tok lm | 320 | 320 | |

± % | 15 | 15 | |

Referenčný svetelný tok: 320 lm pri približne 6,75 V. |

Farba vyžarovaného svetla musí byť biela.

LIST HS2/2

() Referenčná os je kolmá na referenčnú rovinu a prechádza priesečníkom tejto roviny s osou prstenca pätice.

() Rezervované.

() Overuje sa pomocou "systému skrinky", list HS2/3.

() Všetky časti, ktoré môžu tieniť svetlo alebo môžu ovplyvniť svetelný lúč, musia ležať vo vnútri uhla α.

() Uhol β určuje polohu roviny prechádzajúcej vnútornými prívodmi vo vzťahu k referenčnej drážke.

() Aby sa zabránilo náhlej poruche žiarovky, nesmie napájacie napätie presiahnuť 8,5 V pre 6 V žiarovky a 15 V pre 12 V žiarovky.

() V priestore medzi vonkajšími ramenami uhlov γ1 a γ2, nesmie mať banka žiadne opticky skresľujúce plochy a zakrivenie banky musí mať polomer minimálne 50 % skutočného priemeru banky.

LIST HS2/3

Požiadavky týkajúce sa priemetu na premietaciu stenu

Týmto testom sa zistí, či žiarovka spĺňa požiadavky tak, že sa overí správne umiestnenie vlákna voči referenčnej osi a referenčnej rovine.

(Všetky rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

Pohľad A + B

| a1 | a2 | b1 | b2 | c1 (6 V) | c1 (12 V) | c2 |

12 V | d + 1,0 | d + 1,4 | 0,25 | 0,25 | 4,0 | 4,5 | 1,75 |

d je skutočný priemer vlákna

Vlákno musí ležať úplne vo vyznačených limitoch.

Začiatok vlákna musí ležať medzi čiarami Z1 a Z2.

Doplnok 11

Kategória S1 a S2

LIST S1/S2/1

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

Poznámka

V rovine V-V leží referenčná os a os tienidla.

Rovina H-H (bežné polohy tienidla) je kolmá na rovinu V-V a leží v nej referenčná os.

LIST S1/S2/2

Kategórie žiaroviek S1 a S2 - Rozmery

Rozmery v mm | 5Žiarovky bežnej výroby () | Štandardná žiarovka |

min. | max. | max. |

e | 32,35 | 32,70 | 33,05 | 32,7 ± 0,15 |

f | 1,4 | 1,8 | 2,2 | 1,8 ± 0,2 |

l | 4 | 5,5 | 7 | 5,5 ± 0,5 |

c (3) | 0,2 | 0,5 | 0,8 | 0,5 ± 0,15 |

b (3) | − 0,15 | 0,2 | 0,55 | 0,2 ± 0,15 |

a (3) | 0,25 | 0,6 | 0,95 | 0,6 ± 0,15 |

h | − 0,5 | 0 | 0,5 | 0 ± 0,2 |

g | − 0,5 | 0 | 0,5 | 0 ± 0,2 |

β(3) (4) | − 2° 30′ | 0° | 2° 30′ | 0° ± 1° |

Pätica BA 20d v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-12-5) |

LIST S1/S2/3

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY

Kategória žiaroviek S1

| 5Žiarovky bežnej výroby () | Štandardná žiarovka |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 6 |

Watty | 25 | 25 | 25 | 25 | 25 | 25 |

Testovacie napätie | Volty | 6,75 | 13,5 | - |

Cieľové hodnoty | Watty | 25 | 25 | 25 | 25 | 25 | 25 |

| | | | | pri 6,75 V |

± % | 5 | 5 | 5 |

Lúmeny | 435 | 315 | 435 | 315 | - |

± % | 20 | 20 | - |

Referenčný svetelný tok: 398 lm a 284 lm pri približne 6 V. |

Kategória žiaroviek S2

| 5Žiarovky bežnej výroby () | Štandardná žiarovka |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 12 |

Watty | 35 | 35 | 35 | 35 | 35 | 35 |

Testovacie napätie | Volty | 6,3 | 13,5 | - |

Cieľové hodnoty | Watty | 35 | 35 | 35 | 35 | 35 | 35 |

| | | | | pri 13,5 V |

± % | 5 | 5 | 5 |

Lúmeny | 650 | 465 | 650 | 465 | - |

± % | 20 | 20 | - |

Referenčný svetelný tok: 568 lm a 426 lm pri približne 12 V. |

Poznámky

() Farba vyžarovaného svetla musí byť biela.

() Referenčná rovina je kolmá na referenčnú os a dotýka sa hornej plochy výstupku, ktorý má šírku 4,5 mm.

() Rozmery a, b, c a β sa vzťahujú na rovinu, ktorá je rovnobežná s referenčnou rovinou a pretína oba rohy tienidla vo vzdialenosti e + 1,5 mm.

() Prípustná uhlová odchýlka polohy roviny tienidla od bežnej polohy.

() Požiadavky na typové schválenie. Požiadavky na zhodu výroby sa pripravujú.

Doplnok 12

Kategória S3

LIST S3/1

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

min. | menov. | max. |

e (2) | 19,0 | 19,5 | 20,0 | 19,5 ± 0,25 |

f (6 V) | | | 3,0 | 2,5 ± 0,5 |

f (12 V) | | | 4,0 | |

d1, d2 (3) | − 0,5 | 0 | + 0,5 | ± 0,3 |

Pätica P26s v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-36-1) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY

| | | |

| |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 6 |

Watty | 15 | 15 |

Testovacie napätie | Volty | 6,75 | 13,5 | - |

Cieľové hodnoty | Watty | 15 | 15,0 pri 6,75 V |

± % | 6 | 6 |

Lúmen | 240 | - |

± % | 15 | - |

Referenčný svetelný tok: 240 lm pri približne 6,75 V. |

Poznámky

() Farba vyžarovaného svetla musí byť biela.

() Vzdialenosť ťažiska svetla.

() Bočná odchýlka osi vlákna od referenčnej osi. Stačí túto odchýlku overiť v dvoch vzájomne kolmých rovinách.

Doplnok 13

Kategória S4

LIST S4/1

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

Poznámky

V rovine VV leží referenčná os a os referenčného kolíka.

Rovina HH je kolmá na rovinu V-V a leží v nej referenčná os.

Cieľovou polohou roviny SS je poloha, v ktorej rovina prechádza okrajmi tienidla rovnobežne s rovinou HH.

LIST S4/2

Žiarovky S4 pre svetlomety mopedov

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | min. | menov. | max. | | |

| | | |

| |

e | 33,25 | 33,6 | 33,95 | 33,6 ± 0,15 |

f | 1,45 | 1,8 | 2,15 | 1,8 ± 0,2 |

lC, lR | 2,5 | 3,5 | 4,5 | 3,5 ± 0,5 |

c (2) | 0,05 | 0,4 | 0,75 | 0,4 ± 0,15 |

b (2) | − 0,15 | 0,2 | 0,55 | 0,2 ± 0,15 |

a (2) | 0,25 | 0,6 | 0,95 | 0,6 ± 0,15 |

h | − 0,5 | 0 | 0,5 | 0 ± 0,2 |

g | − 0,5 | 0 | 0,5 | 0 ± 0,2 |

β (2) (5) | − 2° 30′ | 0 | 2° 30′ | 0 ± 1° |

BAX 15d (1) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité napätie | Volty | 6 | 12 | 6 |

Menovitý výkon (6) | Watty | 15 | 15 | 15 | 15 | 15 | 15 |

Testov.napätie | Volty | 6,75 | 13,5 | | |

Cieľový výkon (6) | Watty | 15 | 15 | 15 | 15 | 15 | 15 |

| | | | | | (pri 6,75 V) |

Tolerancia | ± % | 6 | 6 | 6 |

Cieľové hodnoty | Svetelný tok lm (4) (6) | 180 | 125 | 190 | 180 | 125 | 190 | | |

min. | min. | max. | min. | min. | max. | | |

Referenčný svetelný tok: 240 lm (diaľkové svetlo), 160 lm (stretávacie svetlo) pri približne 6 V (4). |

LIST S4/3

Poznámky

() Pätice podľa publikácie IEC 61, ktorá sa pripravuje.

() Rozmery a, b, c a β sa vzťahujú na rovinu rovnobežnú s referenčnou rovinou a pretínajúcu oba okraje tienidla vo vzdialenosti e = + 1,5 mm.

() Referenčná rovina je kolmá na vzťažnú os a dotýka sa hornej plochy kolíka, ktorý má dĺžku 2 mm.

() Farba vyžarovaného svetla musí byť biela.

() Prípustná odchýlka roviny cez okraje tienidla od cieľovej polohy.

() Hodnoty v ľavom stĺpci sa týkajú vlákna diaľkového svetla, hodnoty v pravom stĺpci sa týkajú vlákna tlmeného svetla.

Doplnok 14

Kategória P21W

LIST P21W/1

+++++ TIFF +++++

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | min. | menov. | max. |

e | | 31,8 [1] | | 31,8 ± 0,3 |

f | 12 V | 5,5 | 6,0 | 7,0 | 6,0 ± 0,5 |

6, 24 V [4] | | | 7,0 | |

β | 75° | 90° | 105° | 90° ± 5° |

Bočná odchýlka [1] | | | [3] | 0,3 max. |

Pätica BA 15s v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-11A-7) [2] |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 24 | 12 |

Watty | 21 | 21 |

Testovacie napätie | Volty | 6,75 | 13,5 | 28,0 | |

Cieľové hodnoty | Watty | 26 | 25 | 28 | 25 pri 13,5 V |

± % | 6 | 6 |

Svetelný tok lm | 460 | |

± % | 15 | |

Referenčný svetelný tok: 460 lm pri približne 13,5 V. |

Farba svetla musí byť biela.

LIST P21W/2

Požiadavky týkajúce sa priemetu na premietaciu stenu

Týmto testom sa zistí, či žiarovka spĺňa požiadavky tak, že sa overí správne umiestnenie vlákna voči referenčnej osi a referenčnej rovine a jeho os, v rozmedzí ± 15°, musí byť kolmá na rovinu prechádzajúcu stredmi kolíkov a referenčnou osou.

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

odkaz | a | b | h | k |

rozmer | 3,5 | 3,0 | 9,0 | 1,0 |

Postup testu a požiadavky

1. Žiarovka sa umiestni do objímky schopnej otáčať sa okolo svojej osi a vybavenej buď kalibrovanou stupnicou alebo pevnými zarážkami zodpovedajúcimi tolerančným limitom uhlového posunu, t.j. ± 15°. Objímkou sa potom otáča tak, aby na premietaciu stenu, na ktorú sa obraz vlákna premieta, bol pohľad na vlákno zboku. Bočný pohľad na vlákno sa dosiahne v tolerančných limitoch uhlov uhlového posunu (± 15°).

2. Bočný vertikálny priemet

Keď sa žiarovka umiestni tak, aby pätica bola obrátená dolu, referenčná os bola vertikálna a pohľad na vlákno bol zboku, priemet vlákna musí ležať úplne vo vnútri obdĺžnika s výškou "a", šírkou "b" a so stredom v teoretickej polohe stredu vlákna.

3. Čelný vertikálny priemet

Keď sa žiarovka umiestni tak aby pätica bola obrátená dolu, referenčná os bola vertikálna a žiarovka bola pozorovaná v pravých uhloch k osi vlákna:

3.1. priemet vlákna musí ležať úplne vo vnútri obdĺžnika s výškou "a", šírkou "b" a so stredom v teoretickej polohe stredu vlákna; a

3.2. stred vlákna sa nesmie odchyľovať od referenčnej osi o viac než "k";

Doplnok 15

Kategória P21/5W

LIST P21/5W/1

+++++ TIFF +++++

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | min. | menov. | max. |

| | | | | |

e | | | 31,8 [1] | | | 31,8 ± 0,3 |

f | | | | | 7,0 [1] | 7,0 − 0 − 2 |

Bočná odchýlka | | | | | [1] | 0,3 max. [2] |

x, y | [1] | 2,8 ± 0,3 |

β | 75° [1] | 90° | 105° [1] | 90° ± 5° |

Pätica BAY 15d v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-11B-5) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 24 [3] | 12 |

Watty | 21 | 5 | 21 | 5 | 21 | 5 | 21/5 |

Testov. napätie | Volty | 6,75 | 13,5 | 28,0 | |

Cieľové hodnoty | Watty | 26 | 6 | 25 | 6 | 28 | 10 | 25 a 6 pri 13,5 V |

± % | 6 | 10 | 6 | 10 | 6 | 10 | 6 a 10 |

Svet. tok lm | 440 | 35 | 440 | 35 | 440 | 40 | |

± % | 15 | 20 | 15 | 20 | 15 | 20 | |

Referenčný svetelný tok: 440 lm a 35 lm pri približne 13,5 V. |

Farba svetla musí byť biela.

LIST P21/5W/2

Požiadavky týkajúce sa priemetu na premietaciu stenu

Týmto testom sa zistí, či žiarovka spĺňa požiadavky tak, že sa overí

(a) správne umiestnenie hlavného (vysokovýkonového) vlákna voči referenčnej osi a referenčnej rovine a poloha jeho osi, ktorá v rozmedzí ± 15°, má byť kolmá na rovinu prechádzajúcu stredmi kolíkov a referenčnou osou; a

(b) správne umiestnenie vedľajšieho (nízkovýkonového) vlákna voči hlavnému (vysokovýkonovému) vláknu.

Postup testu a požiadavky

1 Žiarovka sa umiestni do objímky schopnej otáčať sa okolo svojej osi a vybavenej kalibrovanou stupnicou alebo pevnými zarážkami zodpovedajúcimi tolerančným limitom uhlového posunu, t.j. ± 15°. Objímkou sa potom otáča tak, aby na premietaciu stenu, na ktorú sa obraz vlákna premieta, bol pohľad na hlavné (vysokovýkonové) vlákno zboku. Bočný pohľad na hlavné (vysokovýkonové) vlákno sa dosiahne v tolerančných limitoch uhlov uhlového posunu (± 15°).

2 Bočný vertikálny priemet

Keď sa žiarovka umiestni tak, aby pätica bola obrátená dolu, referenčná os bola vertikálna a pohľad na hlavné (vysokovýkonové) vlákno bol zboku:

2.1 priemet hlavného (vysokovýkonového) vlákna musí ležať úplne vo vnútri obdĺžnika s výškou "a", šírkou "b" a so stredom v teoretickej polohe stredu vlákna.

2.2 priemet vedľajšieho vlákna (nízkovýkonového) musí ležať úplne;

2.2.1 vo vnútri obdĺžnika so šírkou "c" a výškou "d" , ktorého stred je vo vzdialenosti "v" vpravo a vo vzdialenosti "u" nad teoretickou polohou hlavného (vysokovýkonového) vlákna;

2.2.2 nad priamkou dotýkajúcou sa horného okraja priemetu hlavného (vysokovýkonového) vlákna a stúpajúcou zľava doprava v uhle 25°;

2.2.3 vpravo od priemetu hlavného (vysokovýkonového) vlákna.

3 Čelný vertikálny priemet

Keď sa žiarovka umiestni tak, aby pätica bola obrátená dolu, referenčná os bola vertikálna a žiarovka bola pozorovaná v pravých uhloch k osi hlavného (vysokovýkonového) vlákna:

3.1 priemet hlavného (vysokovýkonového) vlákna musí ležať úplne vo vnútri obdĺžnika s výškou "a", šírkou "h" a so stredom v teoretickej polohe stredu vlákna; a

3.2 stred hlavného (vysokovýkonového) vlákna sa nesmie odchyľovať od referenčnej osi o viac než "k";

3.3 stred vedľajšieho (nízkovýkonového) vlákna sa nesmie odchyľovať od referenčnej osi o viac než ± 2 mm (± 0,4 mm pre štandardné žiarovky).

LIST P21/5W/3

Bočný vertikálny priemet

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

Veličina | a | b | c | d | u | v |

Rozmery | 3,5 | 3,0 | 4,8 | 2,8 |

Čelný vertikálny priemet

+++++ TIFF +++++

Veličina | a | h | k |

Rozmery | 3,5 | 9,0 | 1,0 |

Doplnok 16

Kategória R5W

LIST R5W/1

+++++ TIFF +++++

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | min. | menov. | max. |

e | 17,5 | 19,0 | 20,5 | 19,0 ± 0,3 |

Bočná odchýlka (2) | | | 1,5 | 0,3 max. |

β | 60° | 90° | 120° | 90° ± 5° |

Pätica BA 15s v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-11A-6) (1) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 24 (3) | 12 |

Watty | 5 | 5 |

Testov. napätie | Volty | 6,75 | 13,5 | 28,0 | |

Cieľové hodnoty | Watty | 5 | 7 | 5 pri 13,5 V |

± % | 10 | 10 |

Svet. tok lm | 50 | |

± % | 20 | |

Referenčný svetelný tok: 50 lm pri približne 13,5 V. |

Farba svetla musí byť biela.

() Žiarovky s päticou BA 15d sa môžu používať na zvláštne účely: majú tie isté rozmery.

() Maximálna bočná odchýlka stredu vlákna od dvoch navzájom kolmých rovín, v ktorých leží referenčná os pätice a v jednej z nich os kolíkov.

() Pre 24 voltové žiarovky s veľkým zaťažením, ktoré majú rôzny tvar vlákna, sa pripravujú doplnkové špecifikácie.

() Pozri doplnok 24.

Doplnok 17

Kategória R10W

LIST R10W/1

+++++ TIFF +++++

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | min. | menov. | max. |

e | 17,5 | 19,0 | 20,5 | 19,0 ± 0,3 |

Bočná odchýlka (2) | | | 1,5 | 0,3 max. |

β | 60° | 90° | 120° | 90° ± 5° |

Pätica BA 15s v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-11A-6) (1) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 24 (3) | 12 |

Watty | 10 | 10 |

Testov. napätie | Volty | 6,75 | 13,5 | 28,0 | |

Cieľové hodnoty | Watty | 10 | 12,5 | 10 pri 13,5 V |

± % | 10 | 10 |

Svet. tok lm | 125 | |

± % | 20 | |

Referenčný svetelný tok: 125 lm pri približne 13,5 V. |

Farba svetla musí byť biela.

() Žiarovky s päticou BA 15d sa môžu používať na zvláštne účely: majú tie isté rozmery.

() Maximálna bočná odchýlka stredu vlákna od dvoch navzájom kolmých rovín, v ktorých leží referenčná os pätice a v jednej z nich os kolíkov.

() Pre 24 voltové žiarovky s veľkým zaťažením, ktoré majú rôzny tvar vlákna, sa pripravujú doplnkové špecifikácie.

() Pozri doplnok 24.

Doplnok 18

Kategória T4W

LIST T4W/1

+++++ TIFF +++++

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | min. | menov. | max. |

e | 13,5 | 15,0 | 16,5 | 15,0 ± 0,3 |

Bočná odchýlka (1) | | | 1,5 | 0,5 max. |

β | | 90° | | 90° ± 5° |

Pätica BA 9s v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-14-6) (1) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 24 | 12 |

Watty | 4 | 4 |

Testov. napätie | Volty | 6,75 | 13,5 | 28,0 | |

Cieľové hodnoty | Watty | 4 | 5 | 4 pri 13,5 V |

± % | 10 | 10 |

Svet. tok lm | 35 | |

± % | 20 | |

Referenčný svetelný tok: 35 lm pri približne 13,5 V. |

() Maximálna bočná odchýlka stredu vlákna od dvoch navzájom kolmých rovín, v ktorých leží referenčná os pätice a v jednej z nich os kolíkov.

() Pozri doplnok 24.

() Po celej dĺžke pätice nesmú byť žiadne výčnelky alebo zvyšky spájkovania presahujúce prípustný maximálny priemer pätice.

Doplnok 19

Kategória C5W

LIST C5W/1

+++++ TIFF +++++

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | min. | menov. | max. |

b [1] | 34,0 | 35,0 | 36,0 | 35 ± 0,5 |

f [2] [3] | 7,5 [4] | | 15 [5] | 9 ± 1,5 |

Pätica BA 8,5 v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-81-3) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 24 | 12 |

Watty | 5 | 5 |

Testov. napätie | Volty | 6,75 | 13,5 | 28,0 | |

Cieľové hodnoty | Watty | 5 | 7 | 5 pri 13,5 V |

± % | 10 | 10 |

Svet. tok lm | 45 | |

± % | 20 | |

Referenčný svetelný tok: 45 lm pri približne 13,5 V. |

Farba vyžarovaného svetla musí byť biela.

Doplnok 20

Kategória C21W

LIST C21W/1

+++++ TIFF +++++

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | min. | menov. | max. |

b [1] | 40,0 | 41,0 | 42,0 | 41 ± 0,5 |

f [2] | 7,5 | | 10,5 | 8 ± 1 |

Pätica SV 8,5 v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-81-3) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 12 | 12 |

Watty | 21 | 21 |

Testov. napätie | Volty | 13,5 | |

Cieľové hodnoty | Watty | 25 | 25 pri 13,5 V |

± % | 6 | 6 |

Svet. tok lm | 460 | |

± % | 15 | |

Referenčný svetelný tok: 460 lm pri približne 13,5 V. |

Farba vyžarovaného svetla musí byť biela.

LIST C21W/2

Týmto testom sa zistí, či žiarovka spĺňa požiadavky tak, že sa overí správne umiestnenie vlákna voči referenčnej osi a stredu dĺžky žiarovky.

(Rozmery v milimetroch)

+++++ TIFF +++++

| a | h | k |

12 V | 4,0 + d | 14,5 | 2,0 |

d = menovitý priemer vlákna podľa údajov výrobcu.

Pre štandardnú žiarovku: a = 2,0 + dk = 0,5

Postup testu a požiadavky

1. Žiarovka sa umiestni do objímky schopnej otáčať sa o 360° okolo referenčnej osi tak, aby na premietacej stene bol čelný pohľad na premietané vlákno. Referenčná rovina musí na projekčnej stene ležať v strede žiarovky. Hľadaná stredová os na projekčnej stene sa musí zhodovať so stredom dĺžky žiarovky.

2. Čelný vertikálny priemet

2.1. Priemet vlákna musí pri otáčaní žiarovky o 360° ležať úplne vo vnútri obdĺžnika.

2.2. Stred vlákna sa nesmie odchyľovať od hľadanej stredovej osi o viac než "k".

Doplnok 21

Kategória W3W

LIST W3W/1

+++++ TIFF +++++

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | min. | menov. | max. |

e | 11,2 | 12,7 | 14,2 | 12,7 ± 0,3 |

Bočná odchýlka (2) | | | 1,5 | 0,5 max. |

β | − 15° | 0° | + 15° | 0° ± 5° |

Pätica W 2,1 × 9,5d v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-91-2) (1) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 24 | 12 |

Watty | 3 | 3 |

Testov. napätie | Volty | 6,75 | 13,5 | 28,0 | |

Cieľové hodnoty | Watty | 3 | 4 | 3 pri 13,5 V |

± % | 15 | 15 |

Svet. tok lm | 22 | |

± % | 30 | |

Referenčný svetelný tok: 22 lm pri približne 13,5 V. |

Farba vyžarovaného svetla musí byť biela.

() Tento typ je chránený patentami; platia podmienky ISO/IEC.

() Maximálna bočná odchýlka stredu vlákna od dvoch navzájom kolmých rovín, v ktorých leží referenčná os pätice a v jednej z nich os X-X.

() Pozri doplnok 24.

Doplnok 22

Kategória W5W

LIST W5W/1

+++++ TIFF +++++

Rozmery v mm | Žiarovky bežnej výroby | Štandardná žiarovka |

| | min. | menov. | max. |

e | 11,2 | 12,7 | 14,2 | 12,7 ± 0,3 |

Bočná odchýlka (2) | | | 1,5 | 0,5 max. |

β | − 15° | 0° | + 15° | 0° ± 5° |

Pätica W 2,1 × 9,5d v súlade s publikáciou IEC 61 (list 7004-91-2) (1) |

ELEKTRICKÉ A FOTOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY |

Menovité hodnoty | Volty | 6 | 12 | 24 | 12 |

Watty | 5 | 5 |

Testov. napätie | Volty | 6,75 | 13,5 | 28,0 | |

Cieľové hodnoty | Watty | 5 | 7 | 5 pri 13,5 V |

± % | 10 | 10 |

Svet. tok lm | 50 | |

± % | 20 | |

Referenčný svetelný tok: 50 lm pri približne 13,5 V. |

Farba vyžarovaného svetla musí byť biela.

() Tento typ je chránený patentami; platia podmienky ISO/IEC.

() Maximálna bočná odchýlka stredu vlákna od dvoch navzájom kolmých rovín, v ktorých leží referenčná os pätice a v jednej z nich os X-X.

() Pozri doplnok 24.

Doplnok 23

Vzor usporiadania schvaľovacej značky

+++++ TIFF +++++

Vyššie uvedená značka ES typového schválenia komponentu, pripevnená na žiarovku znamená, že žiarovka bola schválená v Nemecku (e1) pod schvaľovacím číslom A3. Prvý znak schvaľovacieho kódu (0) znamená, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami prílohy IV k tejto smernici v jej pôvodnom znení.

Doplnok 24

Svetelný stred a tvary vlákien žiaroviek

Pokiaľ nie je uvedené inak v údajových listoch pre žiarovky, táto norma je aplikovateľná na stanovenie svetelného stredu rôznych tvarov vlákien, ak je vlákno znázornené ako bod aspoň v jednom pohľade v údajových listoch pre žiarovky.

Č. | Tvary vlákna | Poznámky |

+++++ TIFF +++++

1 | | Pri b > 1,5 h, nesmie byť odchýlka osi vlákna vzhľadom na rovinu kolmú na referenčnú os väčšia než 15°. |

+++++ TIFF +++++

2 | | Aplikovateľné len na vlákna, ktoré môžu byť písané do obdĺžnika s b > 3 h |

+++++ TIFF +++++

3 | | Aplikovateľné len na vlákna, ktoré môžu byť písané do obdĺžnika s b < 3 h, pričom však k < 2 h. |

Bočné čiary opísaného obdĺžnika v číslach 2 a 3 sú rovnobežné s referenčnou osou alebo sú na ňu kolmé.

Svetelným stredom je priesečník bodkočiarkovaných čiar.

KAPITOLA 3

VONKAJŠIE VÝČNELKY DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL

ZOZNAM PRÍLOH

Strana |

PRÍLOHA I | Požiadavky na vonkajšie výčnelky dvoj alebo trojkolesových motorových vozidiel bez karosérie … | 214 |

Doplnok | Testovacie zariadenia a testovacie podmienky … | 217 |

PRÍLOHA II | Požiadavky na vonkajšie výčnelky dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel s karosériou … | 218 |

Doplnok | Meranie výčnelkov a medzier … | 222 |

PRÍLOHA III | … | 224 |

Doplnok 1 | Informačný dokument vzhľadom na vonkajšie výčnelky typu dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla … | 224 |

Doplnok 2 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na vonkajšie výčnelky typu dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla … | 225 |

PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA VONKAJŠIE VÝČNELKY DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL BEZ KAROSÉRIE

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto prílohy:

1.1. "vonkajšie časti vozidla": znamenajú časti vozidla, ktoré sa pravdepodobne dostanú do styku s vonkajšími prekážkami v prípade kolízie;

1.2. "zavadenie" znamená akýkoľvek kontakt, ktorý za určitých podmienok môže spôsobiť poranenia odrením;

1.3. "kolízia" znamená akýkoľvek kontakt, ktorý za určitých podmienok môže spôsobiť poranenia vniknutím;

1.4. "typ vozidla vzhľadom na vonkajšie výčnelky" znamená vozidlá, ktoré sa navzájom nelíšia v takých zásadných aspektoch ako je najmä tvar, rozmery, smer jazdy a tvrdosť vonkajších častí vozidla;

1.5. "polomer zakrivenia" znamená polomer "r" oblúka kruhu, ktorý sa najviac približuje zaokrúhlenému tvaru príslušnej časti.

2. KRITÉRIÁ ROZLÍŠENIA MEDZI "ZAVADENÍM" A "KOLÍZIOU"

2.1. Keď sa testovacie zariadenie (znázornené na obrázku A v doplnku) pohybuje pozdĺž vozidla tak, ako je opísané v bode 4.2.nižšie, časti vozidla, ktorých sa dotýka toto zariadenie, musia spadať do:

2.1.1. skupiny 1: ak časti vozidla zavadia o testovacie zariadenie; alebo

2.1.2. skupiny 2: ak časti vozidla narazia o testovacie zariadenie.

2.1.3. Aby sa jasne rozlíšili časti alebo komponenty skupiny 1 a skupiny 2, testovacie zariadenie sa musí použiť v súlade s metódou zobrazenou na tejto schéme:

+++++ TIFF +++++

3. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

3.1. Napriek požiadavkám bodu 3.2, vonkajšok všetkých typov vozidiel nesmie vykazovať smerom von žiadne zašpicatené, ostré alebo vyčnievajúce časti takého tvaru, rozmerov, uhlu nasmerovania alebo tvrdosti, ktoré zvyšujú riziko alebo vážnosť telesného poranenia osoby pri náraze alebo zavadení vozidla v prípade nehody.

3.2. Vozidlá majú byť konštruované tak, aby časti, s ktorými môžu pravdepodobne prísť do styku ostatní užívatelia cesty, spĺňali požiadavky bodov 5 a 6.

3.3. Všetky vonkajšie výčnelky spadajúce do tejto prílohy, ktoré sú vyrobené alebo pokryté mäkkou gumou alebo umelou hmotou s tvrdosťou menšou než 60 Shore A, sa považujú za výčnelky spĺňajúce požiadavky stanovené v bodoch 5 a 6.

3.4. Nasledovné špecifikácie však neplatia pre priestor medzi postranným vozíkom a motocyklom v motocyklovej súprave.

3.5. Keď sú mopedy vybavené pedálmi, splnenie všetkých požiadaviek alebo ich častí, ktoré sú stanovené touto smernicou vzhľadom na pedále, nie je záväzné. Tam, kde nie sú požiadavky splnené, výrobca má informovať orgány prijímajúce žiadosti o typové schválenie komponentu vzhľadom na vonkajšie výčnelky typu vozidla, a taktiež má informovať o prijatých opatreniach na zaručenie bezpečnosti.

4. TESTOVACIE METÓDY

4.1. Testovacie zariadenie a podmienky testu

4.1.1. Testovacie zariadenie sa má zhodovať so zariadením opísaným v doplnku A na obrázku A.

4.1.2. Testované vozidlo sa má udržiavať v priamom smere a vertikálnej polohe s oboma kolesami dotýkajúcimi sa vozovky. Riadenie má byť voľné, aby sa mohlo pohybovať vo svojom normálnom rozsahu.

Antropomorfická figurína zodpovedajúca priemeru podľa AM, alebo osoba s podobnými fyzickými vlastnosťami sa umiestni na testovanom vozidle v normálnej jazdnej polohe tak, aby neprekážala voľnému pohybu riadenia.

4.2. Postup testu

Testovacie zariadenie sa pohybuje od prednej po zadnú časť testovaného vozidla a ovládač riadenia (ak môže naraziť do testovacieho zariadenia) sa natočí do svojej úplne zablokovanej polohy. Testovacie zariadenie musí zostať v kontakte s vozidlom (pozri obrázok B v doplnku). Test sa vykoná na oboch stranách vozidla.

5. KRITÉRIÁ

5.1. Kritériá stanovené v tomto bode neplatia pre časti, pre ktoré podliehajú požiadavkám bodu 6 nižšie.

5.2. Okrem výnimky uvedenej v bode 3.3. vyššie, uplatňujú sa tieto minimálne kritériá:

5.2.1. Požiadavky týkajúce sa častí skupiny 1:

5.2.1.1. Platne:

- rohy jednotlivých platní majú mať polomer zakrivenia minimálne 3 mm,

- hrany jednotlivých platní majú mať polomer zakrivenia minimálne 0,5 mm,

5.2.1.2. Tyče:

- tyče majú mať polomer minimálne 10 mm,

- hrany na konci tyče majú mať polomer zakrivenia minimálne 2 mm.

5.2.2. Požiadavky týkajúce sa častí skupiny 2:

5.2.2.1. Platne:

- hrany a rohy majú mať polomer zakrivenia minimálne 2 mm,

5.2.2.2. Tyče:

- nesmú byť dlhšie než polovica priemeru tyče ak je tento priemer menší než 20 mm,

- polomer zakrivenia hrán na konci tyče má byť minimálne 2 mm, ak priemer tyče je aspoň 20 mm;

6. ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY

6.1. Horná hrana čelného skla aerodynamického krytu má mať polomer zakrivenia minimálne 2 mm alebo inak majú byť hrany pokryté ochranným materiálom v súlade s bodom 3.3.

6.2. Konce a vonkajšia hrana páky spojky a brzdy majú byť zjavne guľové s polomerom zakrivenia minimálne 7 mm.

6.3. Čelná hrana predného blatníka má mať polomer zakrivenia minimálne 2 mm.

6.4. Zadná hrana akéhokoľvek plniaceho uzáveru umiestneného na povrchu palivovej nádrže, na ktorý by mohol pravdepodobne naraziť vodič pri kolízii, nesmie presahovať o viac než 15 mm nad základný povrch; akékoľvek spojenie so základným povrchom má byť hladké alebo zjavne guľové. Ak nemôže byť splnená požiadavka 15 mm, musia sa prijať iné opatrenia (pozri napríklad nasledovný náčrt) - ako je ochranné zariadenie umiestnené za plniacim hrdlom.

+++++ TIFF +++++

6.5. Kľúč od zapaľovania má mať ochranný kryt. Táto požiadavka neplatí pre sklopné kľúče alebo kľúče, ktoré sú v jednej rovine s povrchom.

Doplnok 1

Testovacie zariadenie a testovacie podmienky

+++++ TIFF +++++

Obrázok A

+++++ TIFF +++++

Obrázok B

PRÍLOHA II

POŽIADAVKY NA VONKAJŠIE VÝČNELKY DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL S KAROSÉRIOU

VŠEOBECNÉ

Požiadavky uvedené v smernici 74/483/EHS [1] týkajúcej sa vonkajších výčnelkov motorových vozidiel (kategórie M1), platia pre trojkolesové motorové vozidlá s karosériou určené na prepravu cestujúcich.

Nasledovné požiadavky platia pre trojkolesové motorové vozidlá s karosériou určené na prepravu tovaru.

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

1.1. Táto príloha platí pre vonkajšie výčnelky pred zadnou priečkou kabíny vozidiel určených na prepravu tovaru, tieto vonkajšie výčnelky sa obmedzujú na vonkajší povrch definovaný nižšie. Neplatí pre vonkajšie spätné zrkadlá, zahŕňajúc ich úchytku alebo pre doplnky, ako napr. anténa rádia a batožinové nosiče.

1.2. Cieľom je znížiť riziko vážneho poranenia osoby prichádzajúcej do styku s vonkajším povrchom vozidla v prípade kolízie.

2. DEFINÍCIE

Na účely tejto prílohy:

2.1. "vonkajší povrch" znamená časť vozidla pred zadnou priečkou kabíny definovanou v bode 2.4 nižšie, s výnimkou samotnej zadnej priečky, ale zahŕňajúcu komponenty ako je predný(é) blatník(y), predný(é) nárazník(y) a predné koleso(o) (ak je nimi vozidlo vybavené);

2.2. "typ vozidla vzhľadom na vonkajšie výčnelky" znamená vozidlá, ktoré sa navzájom nelíšia v takých zásadných aspektoch ako je najmä tvar, rozmery, smer jazdy a tvrdosť vonkajších častí vozidla;

2.3. "kabína" znamená časť karosérie, ktorá tvorí priestor vyhradený pre vodiča a cestujúceho, vrátane jej dverí;

2.4. "zadná priečka kabíny" znamená najzadnejšiu časť vonkajšieho povrchu priestoru vyhradeného pre vodiča a cestujúceho;

2.5. "referenčná rovina" znamená horizontálnu rovinu prechádzajúcu stredom predného(ých) kolesa(ies), alebo horizontálnu rovinu umiestnenú vo výške 50 cm nad zemou podľa toho, ktorá je nižšie. Táto rovina je definovaná pre naložené vozidlo.

2.6. "podlahová čiara" znamená čiaru definovanú takto: vertikálna os kužeľa neurčenej výšky so stranou v uhle 15° k vertikále sa pohybuje okolo vonkajšej konštrukcie vozidla tak, aby sa stále dotýkala vonkajšieho povrchu karosérie. Čiara podlahy je geometrickou stopou dotykových bodov.

Pri určovaní čiary podlahy sa neberie do úvahy výfukové potrubie, kolesá alebo funkčné mechanické prvky pripojené k spodnej časti karosérie ako otvory pre zdvihák, závesné podpery alebo prídavné zariadenia používané na ťahanie alebo na prepravné účely. Predpokladá sa, že priestory priamo nad oblúkmi kolies sú vyplnené imaginárnym povrchom rozširujúcim susedné vonkajšie plochy. Pri určovaní čiary podlahy, v závislosti na type príslušného vozidla, sa berú do úvahy všetky extrémnosti profilu panelu karosérie, akéhokoľvek blatníka alebo blatníkov (ak sú namontované) a akéhokoľvek vonkajšieho uhla nárazníkovej časti (ak je namontovaná). Ak existujú súčasne dva alebo viac dotykových bodov, na určenie čiary podlahy sa použije nižší alebo najnižší bod dotyku;

2.7. "polomer zakrivenia" znamená polomer oblúka kruhu, ktorý sa najviac približuje zaokrúhlenému tvaru príslušnej časti.

2.8. "naložené vozidlo" znamená vozidlo s jeho maximálne technicky prípustnou naloženou hmotnosťou, rozloženou medzi nápravy podľa uvedenia výrobcu.

3. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

3.1. Ustanovenia tejto prílohy neplatia pre tie časti "vonkajšieho povrchu" vozidla, ktoré pri nenaloženom vozidle s dverami, oknami, krytmi otvorov umožňujúcimi vstup do kabíny v ich uzavretej polohe, sú umiestnené:

3.1.1. mimo oblasti, ktorej horná hranica je v horizontálnej rovine situovanej 2 m nad zemou a dolná hranica je buď referenčná rovina definovaná v bode 2.5 vyššie alebo podlahová čiara definovaná v bode 2.6.podľa výberu výrobcu;

alebo

3.1.2. tak, že v statickom stave sa ich nemôže dotknúť guľa s priemerom 100 mm.

3.1.3. Keď je dolnou hranicou oblasti referenčná rovina, treba brať do úvahy aj časti vozidla pod referenčnou rovinou spadajúce medzi dve vertikálne roviny, z ktorých jedna sa dotýka vonkajšieho povrchu vozidla a druhá je s ňou rovnobežná a umiestnená o 80 mm smerom do vnútornej časti vozidla od bodu, v ktorom sa referenčná rovina dotýka karosérie vozidla.

3.2. "vonkajší povrch" vozidla nesmie vykazovať smerom von žiadne časti, ktoré by mohli zachytiť chodcov, cyklistov alebo motocyklistov.

3.3. Žiadny z komponentov definovaných v bode 4 nižšie, nesmie smerom von vykazovať žiadne zahrotené alebo ostré časti alebo výčnelky takého tvaru, rozmerov, smeru alebo tvrdosti, ktoré by mohli pravdepodobne zvýšiť riziko alebo závažnosť telesného poranenia osoby pri náraze alebo zavadení o vonkajší povrch v prípade kolízie.

3.4. Vyčnievajúce časti vonkajšieho povrchu, s tvrdosťou maximálne 60 Shore (A), môžu mať polomer zakrivenia nižší než hodnoty predpísané v bode 4 nižšie.

3.5. Ak je, odlišne od požiadaviek bodu 4, polomer zakrivenia akéhokoľvek vonkajšieho výčnelku menší než 2,5 mm, musí byť pokrytý ochranným obložením, ktoré má charakteristiky stanovené v bode 3.4.

4. ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY

4.1. Umelecké ozdoby, obchodné symboly, písmená a čísla obchodného označenia

4.1.1. Umelecké ozdoby, obchodné symboly, písmená a čísla obchodného označenia nesmú mať akýkoľvek polomer zakrivenia menší než 2,5 mm. Táto požiadavka neplatí pre tieto časti, ak nevyčnievajú viac než 5 mm z okolitého povrchu za predpokladu, že nemajú rezné hrany zahrotené smerom von.

4.1.2. Umelecké ozdoby, obchodné symboly, písmená a čísla obchodného označenia, ktoré vyčnievajú viac než 10 mm z okolitého povrchu, musia byť zatlačené, oddelené alebo ohnuté silou 10 daN pôsobiacou na najviac vyčnievajúci bod v ktoromkoľvek smere v rovine približne rovnobežnej s povrchom, na ktorom sa nachádzajú.

Na vynaloženie sily 10 daN sa použije plocho zakončený prebíjač s priemerom maximálne 50 mm. Keď to nie je možné, musí sa použiť ekvivalentná metóda. Po zatlačení, oddelení alebo ohnutí umeleckých ozdôb, nesmie zvyšná časť vyčnievať viac než 10 mm a nesmie mať zahrotené, ostré alebo rezné hrany.

4.2. Clony a obruby svetlometov

4.2.1. Vyčnievajúce clony a obruby sú povolené na svetlometoch za predpokladu, že nevyčnievajú viac než 30 mm z vonkajšieho priehľadného povrchu svetlometu a polomer zakrivenia v žiadnom bode nie je menší než 2,5 mm.

4.2.2. Zatiahnuteľné svetlomety musia v prevádzkovej aj zatiahnutej polohe spĺňať požiadavky bodu 4.2.1.

4.2.3. Ustanovenia bodu 4.2.1 vyššie neplatia pre svetlomety osadené alebo zapustené v karosérii, ak karoséria spĺňa požiadavky bodu 3.2 vyššie.

4.3. Mriežky

Polomer zakrivenia komponentov mriežok má byť

- minimálne 2,5 mm, ak je vzdialenosť medzi susednými časťami väčšia než 40 mm

- minimálne 1 mm, ak je vzdialenosť od 25 mm do 40 mm,

- minimálne 0,5 mm, ak je vzdialenosť menšia než 25 mm.

4.4. Predné sklo a ostrekovací/stierací systém svetlometu

4.4.1. Hore uvedené zariadenia sa montujú tak, aby hriadele stieračov mali ochranné obloženie s polomerom zakrivenia minimálne 2,5 mm a minimálnu plochu 150 mm2, meranú vo forme vyčnievania v reze, ktorý je maximálne 6,5 mm od vyčnievajúceho bodu.

4.4.2. Trysky pre ostrekovače predného skla a svetlometov majú mať polomer zakrivenia minimálne 2,5 mm. Ak vyčnievajú menej než 5 mm ich ostré hrany smerujúce von musia byť hladko vybrúsené.

4.5. Blatník (ak je namontovaný)

Ak je blatník časťou vozidla a je umiestnený čo najďalej pred kabínou, jeho základné prvky majú byť konštruované tak, aby všetky pevné časti obrátené smerom von, mali polomer zakrivenia aspoň 5mm.

4.6. Ochranné zariadenia (nárazníky) (ak sú namontované)

4.6.1. Okraje predných ochranných zariadení musia byť zahnuté do vnútra smerom k vonkajšiemu povrchu karosérie.

4.6.2. Komponenty predných ochranných zariadení majú byť konštruované tak, aby všetky pevné povrchy smerujúce von mali polomer zakrivenia minimálne 5 mm.

4.6.3. Príslušenstvo ako ťažné závesy a navijáky nesmú vyčnievať za najprednejší povrch nárazníkov. Navijáky však môžu vyčnievať za najprednejší povrch nárazníka za predpokladu, že keď sa nepoužívajú, sú pokryté vhodným ochranným obložením s polomerom zakrivenia minimálne 2,5 mm.

4.6.4. Požiadavky uvedené v bode 4.6.2 neplatia pre časti nárazníka alebo časti namontované na nárazníku alebo v ňom zabudované, ktoré nevyčnievajú viac než 5 mm. Hrany zariadení vyčnievajúce menej než 5 mm musia byť hladko obrúsené. Špecifické požiadavky, týkajúce sa zariadení pripojených k nárazníkom a uvedené v iných bodoch tejto prílohy, zostávajú v platnosti.

4.7. Kľučky, závesy, tlačítka dverí, batožinové priestory, kryty, vetracie otvory, prístupové poklopy a držadlá

4.7.1. Tlačítka nesmú vyčnievať viac než 30 mm, držadlá a upínadlá krytov 70 mm alebo 50 mm vo všetkých ostatných prípadoch. Musia mať polomer zakrivenia minimálne 2,5 mm.

4.7.2. Ak kľučky bočných dverí treba pri otváraní otáčať, majú spĺňať jednu z týchto dvoch podmienok:

4.7.2.1. v prípade kľučiek, ktoré sa otáčajú paralelne s rovinou dverí, musí byť otvorený okraj kľučiek nasmerovaný dozadu. Okraj takýchto kľučiek musí byť otočený dozadu v smere roviny dverí a umiestnený do ochranného rámu alebo musí byť zapustený;

4.7.2.2. kľučky, ktoré sa otáčajú smerom von a ktoré nie sú rovnobežné s rovinou dverí majú byť v polohe uzavretia, umiestnené do ochranného rámu alebo musia byť zapustené. Otvorený okraj musí smerovať dozadu alebo dolu. Kľučky, ktoré však nespĺňajú túto poslednú podmienku, môžu však byť akceptované, ak:

- majú nezávislý vratný mechanizmus;

- pri poruche vratného mechanizmu nemôžu vyčnievať viac než 15 mm,

- v otvorenej polohe majú polomer zakrivenia minimálne 2,5 mm (táto podmienka neplatí, ak je v maximálne otvorenej polohe výčnelok menší než 5 mm, pričom v tomto prípade musia byť okraje častí smerujúce von hladko obrúsené),

- koncová oblasť ich povrchu nie je menšia než 150 mm2, keď sa meria maximálne 6,5 mm bodu, ktorý vyčnieva najďalej smerom dopredu.

4.8. Bočné vzduchové a dažďové deflektory a okenné deflektory proti nečistotám

Hrany, ktoré môžu smerovať von, musia mať polomer zakrivenia minimálne 1 mm.

4.9. Hrany plechov

Hrany plechov sú povolené za predpokladu, že majú ochranný kryt s polomerom zakrivenia minimálne 2,5 mm, alebo sú pokryté materiálom spĺňajúcim požiadavky uvedené v bode 3.4.

4.10. Matice kolies, kryty hlavy kolesa a ochranné zariadenia

4.10.1. Matice kolies, kryty hlavy kolesa a ochranné zariadenia nesmú mať nijaké rebrovito tvarované výčnelky.

4.10.2. Keď sa vozidlo pohybuje priamym smerom, žiadna časť kolies, iná ako pneumatiky umiestnené nad horizontálnou rovinou, prechádzajúcou cez ich os otáčania, nesmie vyčnievať za vertikálny priemet v horizontálnej rovine okraja karosérie nad kolesom. Ak to je však funkčnými požiadavkami zdôvodnené, môžu ochranné zariadenia, ktoré pokrývajú matice a hlavy kolies, vyčnievať za vertikálny priemet okraja karosérie nad kolesom za predpokladu, že polomer zakrivenia povrchu vyčnievajúcej časti nie je menší než 5 mm a že vyčnievanie za vertikálnym priemetom karosérie v nijakom prípade nepresahuje 30 mm.

4.10.3. Ochranné zariadenie(a) spĺňajúce požiadavky bodu 4.10.2 má(majú) byť namontované vtedy, keď skrutky alebo matice vyčnievajú za priemet vonkajšieho povrchu pneumatiky (časť pneumatiky umiestnená nad horizontálnou rovinou prechádzajúcou cez os otáčania kolesa).

4.11. Podpery pre zdvihák a výfukové potrubie(a)

4.11.1. Podpery pre zdvihák (ak sú) a výfukové potrubie alebo potrubia nesmú vyčnievať viac než 10 mm za vertikálny priemet podlahovej čiary alebo za vertikálny priemet priesečníka referenčnej roviny s vonkajším povrchom vozidla.

4.11.2. Odlišne od vyššie uvedenej požiadavky, môže výfukové potrubie vyčnievať viac než 10 mm za predpokladu, že jeho koncové hrany sú na konci zaoblené na polomer zakrivenia minimálne 2,5 mm.

4.12. Výčnelky a vzdialenosti sa musia merať podľa požiadaviek uvedených v doplnku.

Doplnok

Meranie výčnelkov a medzier

1. METÓDA URČOVANIA ROZMEROV VÝČNELKU KOMPONENTU NAMONTOVANÉHO NA VONKAJŠOM POVRCHU

1.1. Rozmery výčnelku komponentu namontovaného na konvexnom panele môžu byť určené buď priamo, alebo odkazom na náčrt príslušného prierezu tohto komponentu v namontovanej polohe.

1.2. Ak rozmer výčnelku komponentu namontovaného na inom ako konvexnom panele nemôže byť určený jednoduchým meraním, musí sa určiť maximálne kolísanie vo vzdialenosti medzi menovitou čiarou panelu a stredom gule s priemerom 100 mm, pričom guľa sa pohybuje v stálom kontakte s týmto komponentom. Príklad použitia tejto metódy je uvedený na obrázku 1.

1.3. Pre držadlá sa rozmer výčnelku meria vo vzťahu k rovine prechádzajúcej cez body pripevnenia týchto držadiel. Príklad je uvedený na obrázku 2.

2. METÓDA URČOVANIA ROZMERU VÝČNELKU CLÔN A OBRÚB SVETLOMETOV

2.1. Výčnelok z vonkajšieho povrchu svetlometu sa meria horizontálne z bodu dotyku gule s priemerom 100 mm, ako je znázornené na obrázku 3.

3. METÓDA URČOVANIA ROZMERU MEDZIER MEDZI KOMPONENTAMI MRIEŽKY

3.1. Rozmer medzier medzi komponentami mriežky sa určí ako vzdialenosť medzi dvoma rovinami prechádzajúcimi cez body dotyku gule a kolmými na čiaru spájajúcu body dotyku. Príklady používania tejto metódy sú uvedené na obrázkoch 4 a 5.

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA III

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

KAPITOLA 4

SPÄTNÉ ZRKADLÁ PRE DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÉ MOTOROVÉ VOZIDLÁ

ZOZNAM PRÍLOH

Strana |

PRÍLOHA I | Definície … | 227 |

Doplnok | Postup stanovenia polomeru zakrivenia "r" odrazovej plochy spätného zrkadla … | 229 |

PRÍLOHA II | Konštrukčné a testovacie požiadavky na typové schválenie komponentu spätných zrkadiel … | 231 |

Doplnok 1 | Testovacia metóda na stanovenie odrážavosti … | 236 |

Doplnok 2 | Typové schválenie komponentu a označovanie spätných zrkadiel … | 240 |

Doplnok 3 | Informačný dokument vzhľadom na typ spätného zrkadla určeného pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá … | 241 |

Doplnok 4 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na typ spätného zrkadla určeného pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá … | 242 |

PRÍLOHA III | Požiadavky týkajúce sa montáže spätných zrkadiel na vozidlá … | 243 |

Doplnok 1 | Informačný dokument vzhľadom na montáž spätného zrkadla na typ dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla … | 247 |

Doplnok 2 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na montáž spätného zrkadla na typ dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla … | 248 |

PRÍLOHA I

DEFINÍCIE

1. "Spätné zrkadlo" znamená zariadenie, iné než sú zložité optické systémy ako periskopy, ktorého úlohou je zaručiť jasný pohľad smerom dozadu.

2. "Vnútorné spätné zrkadlo" znamená zariadenie, definované v bode 1, ktoré môže byť prípadne namontované v priestore pre cestujúcich vo vozidle.

3. "Vonkajšie spätné zrkadlo" znamená zariadenie, definované v bode 1, ktoré môže byť namontované na vonkajší povrch vozidla.

4. "Typ spätného zrkadla" znamená zariadenie, ktoré sa významne nelíši v týchto hlavných charakteristikách:

4.1. Rozmery a polomer zakrivenia odraznej plochy spätného zrkadla;

4.2. Konštrukcia, tvar alebo materiály spätných zrkadiel, vrátane ich pripevnenia na vozidlo.

5. "Trieda spätných zrkadiel" znamená všetky zariadenia, ktoré majú spoločné niektoré funkčné charakteristiky. Sú rozdelené takto:

Trieda I: Vnútorné zrkadlá,

Trieda L: "Hlavné" vonkajšie zrkadlá.

6. "r" znamená stredný polomer zakrivenia, meraný na odraznej ploche v súlade s metódou popísanou v bode 2 doplnku 1.

7. "Hlavný polomer zakrivenia v bode na odraznej ploche" znamená hodnoty získané pomocou prístroja, definovaného v doplnku 1, namerané na hlavnom oblúku odraznej plochy prechádzajúcom stredom tejto plochy a ležiacom vo vertikálnej rovine (ri) a na hlavnom oblúku ktorý je na ňu kolmý, prechádza stredom tejto odraznej plochy a leží v horizontálnej rovine (r′i).

8. "Polomer zakrivenia v bode na odraznej ploche (rp)" znamená aritmetický priemer hlavných polomerov zakrivenia ri a r′i , alebo inými slovami:

r

=

r

+ r′

9. "Stred odraznej plochy" znamená ťažisko viditeľnej zóny odraznej plochy.

10. "Polomer zakrivenia základných zložiek spätného zrkadla" znamená polomer c oblúku kružnice, ktorý sa najviac približuje zakrivenému tvaru príslušnej časti.

11. "Typ vozidla vzhľadom na spätné zrkadlá" znamená motorové vozidlá, ktoré sa podstatne navzájom nelíšia v týchto aspektoch:

11.1. charakteristiky vozidla, ktoré môžu znížiť výhľad a ovplyvniť montáž spätných zrkadiel;

11.2. poloha a typ povinného a nepovinného spätného zrkadla a miesto kde sa nepovinné spätné zrkadlá montujú.

12. "Zorné body vodiča" znamenajú dva body vzdialené od seba 65 mm a umiestnené vertikálne 635 mm nad bodom R vzťahujúcim sa na polohu sedenia popísanú v doplnku tejto prílohy. Priamka spájajúca tieto body je kolmá na vertikálnu pozdĺžnu strednú rovinu vozidla.

Stred úsečky spájajúcej obidva zorné body leží vo vertikálnej pozdĺžnej rovine, ktorá musí prechádzať stredom polohy sedenia vodiča špecifikovanej výrobcom.

13. "Ambinokulárny výhľad" znamená celkovú plochu výhľadu zložením monokulárnych zorných polí pravého a ľavého oka (pozri obrázok nižšie).

+++++ TIFF +++++

Doplnok

Postup stanovenia polomeru zakrivenia "r" odrazovej plochy spätného zrkadla

1. MERANIE

1.1. Prístroj

Použije sa prístroj známy ako "sférometer" popísaný na obrázku 1.

1.2. Meracie body

1.2.1. Hlavné polomery zakrivenia sa merajú v troch bodoch ležiacich čo možno najbližšie polohám v jednej tretine, jednej polovici a dvom tretinám dĺžky hlavného oblúka odraznej plochy, prechádzajúceho stredom tejto plochy vo vertikálnej rovine, alebo hlavného oblúka prechádzajúceho stredom tejto plochy v horizontálnej rovine, ak je tento druhý oblúk dlhší.

1.2.2. Keď však nie je možné, vzhľadom na rozmery zrkadla, vykonať merania v smeroch definovaných v bode 7, môžu kontrolné orgány zodpovedné za testy vykonať merania v tomto bode v dvoch kolmých smeroch, ktoré sú čo možno najbližšie k smerom predpísaným vyššie.

2. VÝPOČET POLOMERU ZAKRIVENIA "r"

"r" vyjadrený v mm sa vypočíta podľa vzorca:

r =

r

+ r

+ r

,

kde:

rp1 = polomer zakrivenia v prvom meracom bode,

rp2 = polomer zakrivenia v druhom meracom bode,

rp3 = polomer zakrivenia v tretom meracom bode.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1

PRÍLOHA II

KONŠTRUKČNÉ A TESTOVACIE POŽIADAVKY NA TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU SPÄTNÝCH ZRKADIEL

1. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

1.1. Všetky zrkadlá majú byť nastaviteľné.

1.2. Vonkajšie okraje odraznej plochy musia byť uzavreté v ochrannom puzdre (kryte, atď.), ktoré musí mať po celom svojom obvode vo všetkých bodoch a vo všetkých smeroch hodnotu "c" minimálne 2,5 mm. Ak vyčnieva odrazná plocha z ochranného puzdra, polomer zakrivenia "c" obvodu vyčnievajúcej časti z puzdra, nesmie byť menší než 2,5 mm a odrazná plocha sa musí dať zasunúť do ochranného puzdra silou 50 N, ktorá pôsobí v mieste najväčšieho vyčnievania z ochranného púzdra horizontálnym smerom, približne rovnobežným s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla.

1.3. Keď je spätné zrkadlo namontované na plochom povrchu, všetky jeho časti vo všetkých polohách nastavenia zariadenia, vrátane častí, ktoré zostanú spojené s podperou po teste vykonanom podľa bodu 4.2 a ktorých sa môže v statickom stave dotknúť guľa buď s priemerom 165 mm v prípade vnútorných spätných zrkadiel, alebo s priemerom 100 mm v prípade vonkajších spätných zrkadiel, polomer zakrivenia "c" má byť minimálne 2,5 mm.

1.3.1. Okraje upevňovacích otvorov alebo vybraní, ktorých najväčší diagonálny priemer je menší než 12 mm, nemusia spĺňať požiadavky na polomer zakrivenia podľa bodu 1.3, za predpokladu, že ich hrany sú zaoblené.

1.4. Zariadenia používané na pripevnenie spätných zrkadiel k vozidlu majú byť konštruované tak, aby valec s polomerom 50 mm, ktorého os tvorí os alebo niektorú z osí kyvu alebo otáčania, ktoré zabezpečujú vychýlenie spätného zrkadla v smere príslušného nárazu, pretínal aspoň časť povrchu, ku ktorému je zariadenie pripevnené.

1.5. Časti vonkajších spätných zrkadiel uvedené v bodoch 1.2 a 1.3, ktoré sú vyrobené z materiálu s tvrdosťou menšou než 60 Shore A, sú vyňaté z príslušných ustanovení.

1.6. Časti vnútorných spätných zrkadiel, ktoré sú vyrobené z materiálu s tvrdosťou menšou než 50 Shore A a ktoré sú namontované na tuhej podpere, nemusia spĺňať požiadavky bodov 1.2 a 1.3 okrem tých, ktoré sa týkajú podpery.

2. ROZMERY

2.1. Vnútorné zrkadlá (trieda I)

a = 150 mm ×

1 +

1000r

2.2. "Hlavné" vonkajšie zrkadlá (trieda L)

2.2.1. Minimálne rozmery odrazovej plochy majú byť také, aby:

2.2.1.1. plocha nebola menšia než 6900 mm2;

2.2.1.2. priemer kruhových zrkadiel bol minimálne 94 mm;

2.2.1.3. v prípade nekruhových zrkadiel musia rozmery umožniť vpísanie kružnice s priemerom 78 mm na odrazovú plochu.

2.2.2. Maximálne rozmery odrazovej plochy majú byť také, aby:

2.2.2.1. priemer každého kruhového spätného zrkadla nebol väčší než 150 mm,

2.2.2.2. odrazová plocha každého nekruhového spätného zrkadla ležala v obdĺžniku s rozmermi 120 × 200 mm.

3. ODRAZOVÁ PLOCHA A KOEFICIENT ODRÁŽAVOSTI

3.1. Odrazová plocha spätného zrkadla má byť sféricky vypuklá.

3.2. Hodnota "r" nesmie byť menšia než:

3.2.1. 1200 mm u vnútorných zrkadiel (trieda I);

3.2.2. Priemerná hodnota "r" polomeru zakrivenia nameraného na odrazovej ploche nesmie byť menšia než 1000 mm alebo väčšia než 1500 mm v prípade spätných zrkadiel triedy L.

3.3. Hodnota koeficientu normálnej odrážavosti, stanovená metódou popísanou v doplnku 1 k tejto prílohe, nesmie byť menšia než 40 %. Ak má odrazná plocha dve polohy ("denná" a "nočná"), musí "denná" poloha dovoľovať rozoznávanie farieb signálov používaných v cestnej premávke. Hodnota koeficientu normálnej odrážavosti pri "nočnej" polohe nesmie byť menšia než 4 %.

3.4. Odrazová plocha si musí zachovať vlastnosti stanovené v bode 3.3, aj napriek dlhému pôsobeniu nepriaznivých poveternostných podmienok pri normálnych podmienkach používania.

4. TESTY

4.1. Spätné zrkadlá sa otestujú testom popísaným v bodoch 4.2 a 4.3.

4.1.1. Test uvedený v bode 4.2 sa nevyžaduje u všetkých vonkajších zrkadiel, ktorých žiadna časť nie je menej než 2 m nad zemou nezávisle na polohe nastavenia, ak je vozidlo naložené na svoju technicky maximálne prípustnú hmotnosť.

Táto výnimka sa uplatňuje aj v prípade, keď upevnenia spätných zrkadiel (pripevňovacie dosky, ramienka, otočné kĺby atď.) sú umiestnené aspoň 2 m nad vozovkou a sú po celej šírke vozidla. Táto šírka sa meria v priečnej vertikálnej rovine, prechádzajúcej najnižším miestom upevnenia zrkadla alebo ktorýmkoľvek bodom pred touto rovinou, ak pri tomto druhom usporiadaní je celková šírka väčšia.

V tomto prípade má byť poskytnutý popis, ktorý presne špecifikuje, že spätné zrkadlo má byť namontované tak, aby jeho upevňovacie body boli umiestnené na vozidle podľa vyššie uvedeného popisu.

Keď sa uplatní táto výnimka, musí byť držiak nezmazateľne označený symbolom

+++++ TIFF +++++

a v osvedčení o typovom schválení musí byť táto skutočnosť uvedená.

4.2. Test nárazom

4.2.1. Popis testovacieho zariadenia

4.2.1.1. Testovacie zariadenie sa skladá z kyvadla, ktoré sa môže kývať okolo 2 horizontálnych vzájomne kolmých osí, z ktorých jedna je kolmá na rovinu zahŕňajúcu dráhu spúšťania kyvadla.

Na konci kyvadla je kladivo tvorené tuhou guľou s priemerom 165 ± 1 mm potiahnutou 5 mm hrubou gumou s tvrdosťou 50 podľa Shorea A.

Zariadenie je vybavené tak, aby umožnilo stanoviť maximálny uhol ramena v rovine spúšťania.

K pridržiavaniu vzoriek, v súlade s požiadavkami na náraz stanovenými v bode 4.2.2.6, slúži podpera pevne spojená s podstavcom kyvadla.

Na obrázku 1 nižšie sú uvedené rozmery testovacieho príslušenstva a špecifické konštrukčné údaje.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1

4.2.1.2. m

= m

dl.

4.2.2. Popis testu

4.2.2.1. Pripevnenie spätného zrkadla k nosnej konštrukcii sa vykoná podľa postupu uznaného výrobcom zariadenia prípadne výrobcom vozidla.

4.2.2.2. Smerové umiestnenie spätného zrkadla na účely testu.

4.2.2.2.1. Zrkadlá sa na testovacom zariadení urovnajú tak, aby ich osi, ktoré sú po namontovaní na vozidlo podľa montážneho návodu žiadateľa horizontálne a vertikálne, boli zjavne v podobnej polohe.

4.2.2.2.2. Keď je spätné zrkadlo vzhľadom na svoju základňu nastaviteľné, test sa vykoná v ešte akceptovateľnej polohe prehnutia v limitoch stanovených žiadateľom.

4.2.2.2.3. Keď sa spätné zrkadlo môže pohybovať viac alebo menej od základne, príslušné zariadenie sa nastaví do polohy, v ktorej je vzdialenosť medzi puzdrom a základňou najkratšia.

4.2.2.2.4. Keď je odrazová plocha v puzdre pohyblivá, nastaví sa tak, že horný okraj najvzdialenejší od vozidla, je v polohe, v ktorej najviac vyčnieva z puzdra.

4.2.2.3. S výnimkou testu č. 2 pre vnútorné spätné zrkadlá (pozri bod 4.2.2.6.1), kyvadlo je vo vertikálnej polohe, pričom horizontálna a vertikálna pozdĺžna rovina prechádzajúce stredom kladiva, musia prechádzať stredom odrazovej plochy tak, ako je definované v prílohe I, bode 9. Pozdĺžny smer výkyvu kyvadla musí byť rovnobežný so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla.

4.2.2.4. Keď za podmienok nastavenia stanovených v bodoch 4.2.2.1 a 4.2.2.2, časti spätného zrkadla obmedzujú vratný pohyb kladiva, musí byť bod nárazu posunutý v smere, ktorý je kolmý na príslušnú os otáčania alebo kyvu.

Toto posunutie musí byť len také, aké je bezpodmienečne nutné na vykonanie testu. Musí byť limitované tak, aby:

- guľa ohraničujúca kladivo naďalej ostala aspoň dotyčnicou k valcu, definovanému v bode 1.4,

- alebo aby bod dotyku kladiva bol vo vzdialenosti najmenej 10 mm od obvodu odraznej plochy.

4.2.2.5. Test sa vykoná tak, že kladivo sa nechá padať z výšky zodpovedajúcej uhlu kyvadla 60 stupňov od vertikály, takže kladivo narazí na spätné zrkadlo v okamihu, keď kyvadlo dosiahne vertikálnu polohu.

4.2.2.6. Spätné zrkadlá sa podrobia nárazu pri týchto rozdielnych podmienkach:

4.2.2.6.1. Vnútorné zrkadlá (trieda I)

Test č. 1: Bodom nárazu je bod definovaný v bode 4.2.2.3, pri náraze musí kladivo zasiahnuť spätné zrkadlo na strane s odraznou plochou.

Test č. 2: Bod nárazu je na okraji ochranného puzdra, náraz je vedený v uhle 45° na rovinu odrazovej plochy zrkadla a je situovaný v horizontálnej rovine, ktorá prechádza stredom zrkadla. Náraz musí smerovať na stranu s odraznou plochou.

4.2.2.6.2. Vonkajšie zrkadlá (trieda L)

Test č. 1: Bod nárazu je definovaný v bode 4.2.2.3 alebo 4.2.2.2, pri náraze musí kladivo zasiahnuť spätné zrkadlo na strane s odrazovou plochou.

Test č. 2: Bod nárazu je definovaný v bode 4.2.2.3 alebo 4.2.2.4, pri náraze musí kladivo zasiahnuť spätné zrkadlo na protiľahlej strane odraznej plochy.

4.3. Ohybový test ochranného puzdra pripevneného k ramenu

4.3.1. Popis testu

Ochranné puzdro sa vodorovne uloží do zariadenia tak, aby sa nastavovacie časti pripevňovacej podpery mohli pevne upnúť. V smere najväčšieho rozmeru puzdra sa koniec najbližší k bodu pripevnenia na nastavovacej časti podpery znehybní pevnou zarážkou šírky 15 mm, ktorá prekrýva celú šírku ochranného puzdra.

Na druhom konci sa na puzdro umiestni rovnaká zarážka tak, aby sa naň mohlo pôsobiť špecifikované testovacie zaťaženie (obrázok 2).

Koniec puzdra protiľahlý koncu, na ktorý sa pôsobí silou, sa môže upnúť a nemusí sa udržiavať v polohe znázornenej na obrázku 2.

+++++ TIFF +++++

Príklad zariadenia na ohybový test spätných zrkadiel

4.3.2. Testovacie zaťaženie je 25 kg a udržiava sa počas jednej minúty.

5. VÝSLEDKY TESTOV

5.1. Pri testoch popísaných v bode 4.2 kyvadlo po náraze pokračuje v kyve tak, aby priemet polohy ramena na spúšťaciu rovinu tvoril s vertikálou uhol aspoň 20°.

Presnosť merania uhlu má byť v rozmedzí ± 1 stupeň.

5.1.1. Táto požiadavka neplatí pre spätné zrkadlá prilepené na predné okná. V tomto prípade platí po teste požiadavka stanovená v bode 5.2.

5.2. Počas testu, popísaného v bode 4.2, nesmie u spätných zrkadiel prilepených na predné okno, po odlomení upevňovacej časti spätného zrkadla, zostávajúca časť vyčnievať zo spodnej časti o viac než 1 cm, a jej konfigurácia po teste musí spĺňať podmienky stanovené v bode 1.3.

5.3. Počas testov popísaných v bodoch 4.2 a 4.3 sa odrazná plocha zrkadla nesmie rozbiť. Rozbitie odraznej plochy je však akceptovateľné, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

5.3.1. úlomky naďalej priliehajú k základni púzdra alebo k povrchu, ktorý je s ním pevne spojený; je prípustné čiastočné oddelenie skla od jeho podkladu za predpokladu, že jeho rozmer na oboch stranách praskliny nepresiahne 2,4 mm. Je akceptovateľné, aby sa v mieste nárazu od povrchu skla oddelili drobné úlomky;

5.3.2. zrkadlo je vyrobené z bezpečnostného skla.

Doplnok 1

Testovacia metóda na stanovenie odrážavosti

1. DEFINÍCIE

1.1. Štandardný zdroj CIE A [1]: kolorimetrický osvetľovací zdroj, ktorý reprezentuje čierne teleso pri T68 = 2855,6 Kelvina.

1.2. Štandardný zdroj CIE A [2]: plynom plnená žiarovka s wolfrámovým vláknom s prevádzkovou teplotou farby blížiacou sa T68 = 2855,6 K.

1.3. Referenčný kolorimetrický merací prístroj CIE 1931 [3]: prijímač žiarenia, ktorého kolorimetrické charakteristiky zodpovedajú spektrálnym trichromatickým zložkám

x

(λ)

,

y

(λ)

z

(λ)

(pozri tabuľka).

1.4. Spektrálne trichromatické zložky CIE [4]: trichromatické hodnoty spektrálnych zložiek isoenergetického spektra v systéme CIE (XYZ).

1.5. Fotopické videnie [5]: videnie normálnym okom, ak je prispôsobené hladinám jasu najmenej niekoľko kandel na štvorcový meter.

2. PRÍSTROJ

2.1. Všeobecne

Prístroj sa skladá zo zdroja svetla, držiaka testovaného kusa, prijímača s fotoelektrickou bunkou a indikátorom (pozri obrázok 1) a zo zariadenia eliminujúceho účinky vonkajšieho svetla.

Prijímač môže obsahovať Ulbrichtovu guľu, ktorá uľahčuje meranie koeficientu odrážavosti iných než plochých (t.j. vypuklých) zrkadiel (pozri obrázok 2).

2.2. Spektrálne charakteristiky svetelného zdroja a prijímača

Svetelným zdrojom má byť štandardný zdroj CIE A spolu s optickým systémom, ktorý zabezpečuje dosiahnutie takmer rovnobežného zväzku svetelných lúčov. Pre udržiavanie stáleho napätia na žiarovke pri prevádzke prístroja sa odporúča použiť stabilizátor napätia.

Prijímač musí obsahovať fotónku so spektrálnou odozvou úmernou fotopickej svetelnej účinnosti štandardného kolorimetrického meracieho prístroja CIE (1931) (pozri tabuľku). Môže sa použiť i iná kombinácia osvetľovacieho zdroja s filtrom a prijímačom, ktorá zabezpečuje vcelku rovnocenné výsledky ako štandardný osvetľovací zdroj CIE A a fotopické videnie. Ak sa v prijímači používa Ulbrichtova guľa, vnútorný povrch gule má byť pokrytý povlakom matnej (difúznej) neselektívnej bielej farby.

2.3. Geometrické podmienky

Zväzok dopadajúcich svetelných lúčov by mal s kolmicou na testovaný povrch tvoriť pokiaľ možno uhol (Θ) 0,44 ± 0,09 rad (25 ± 5°); tento uhol by nemal presiahnuť horný limit tolerancie t.j. 0,53 rad alebo 30°. Os prijímača musí s touto kolmicou tvoriť uhol (Θ) rovnajúci sa uhlu dopadajúceho zväzku svetelných lúčov (pozri obrázok 1). Zväzok dopadajúcich svetelných lúčov musí mať pri dopade na testovaný povrch priemer minimálne 19 mm. Odrážaný zväzok lúčov nesmie byť širší než citlivá plocha fotónky, nemá pokrývať menej než 50 % tejto plochy a nesmie, pokiaľ možno, prekrývať rovnakú časť plochy ako lúč použitý pri kalibrácii prístroja.

Ak prijímač obsahuje Ulbrichtovu guľu, jej priemer má byť minimálne 127 mm. Otvory v stene gule pre vzorku a dopadajúci zväzok lúčov musia mať taký rozmer, aby umožňovali úplný prechod dopadajúceho i odrazeného zväzku lúčov. Fotónka musí byť umiestnená tak, aby nezachytávala priamo svetlo dopadajúceho ani odrážaného zväzku lúčov.

2.4. Elektrické charakteristiky sústavy fotónka a indikátor

Výkon fotónky udaný indikátorom musí byť lineárnou funkciou svietivosti fotosenzitívnej plochy. Musí sa zabezpečiť vybavenie (elektrické a/alebo optické), (alebo oboje) ktoré uľahčí nulovacie a kalibračné nastavovanie. Toto vybavenie nesmie ovplyvniť lineárnosť alebo spektrálne charakteristiky prístroja. Presnosť sústavy prijímač a indikátor má byť v rozmedzí ± 2 % plného rozsahu stupnice, alebo ± 10 % nameranej hodnoty v súlade s najnižšou hodnotou.

2.5. Držiak vzoriek

Jeho mechanizmus musí umožňovať umiestnenie vzorky tak, aby sa osi ramena zdroja a prijímača pretínali na odrazovej ploche. Táto odrazová plocha môže byť vo vnútri vzorky spätného zrkadla alebo na niektorej z jeho strán podľa toho, či ide o typ spätného zrkadla s vonkajším alebo vnútorným ozrkadlením alebo prizmatické zrkadlo vyklápacieho typu "flip".

3. POSTUP

3.1. Metóda priamej kalibrácie

Pri priamej kalibračnej metóde sa ako referenčný etalón používa vzduch. Táto metóda je použiteľná pre prístroje zostrojené tak, že umožňujú kalibráciu v plnom rozsahu stupnice tým, že sa prijímač umiestni priamo do osi svetelného zdroja (pozri obrázok 1).

Táto metóda dovoľuje v určitých prípadoch (napr. pri meraní povrchov s malou odrážavosťou) použiť medziľahlý kalibračný bod (medzi 0 a 100 % rozsahu stupnice). V týchto prípadoch je potrebné do optickej dráhy zaradiť filter s neutrálnou hustotou so známym činiteľom prestupu a nastavovať kalibračný systém, až kým merač neukazuje percento prestupu filtra s neutrálnou hustotou. Pred zahájením merania odrážavosti sa tento filter vyberie.

3.2. Metóda nepriamej kalibrácie

Táto kalibračná metóda je použiteľná pre prístroje so stálym zdrojom a stálou geometriou prijímača. Vyžaduje sa vhodne kalibrovaný a udržiavaný etalón odrážavosti. Týmto etalónom má byť, pokiaľ možno, ploché zrkadlo s hodnotou odrážavosti, ktorá sa čo možno najviac približuje testovaným vzorkám.

3.3. Meranie rovinného spätného zrkadla

Koeficient odrážavosti vzoriek rovinných zrkadiel sa môže merať na prístrojoch, u ktorých sa používa priama alebo nepriama metóda kalibrácie. Hodnota odrážavosti sa odčíta priamo na stupnici indikátoru.

3.4. Meranie iných než plochých (vypuklých) zrkadiel

Meranie koeficientu odrážavosti iných než plochých (vypuklých) zrkadiel si vyžaduje použitie prístrojov s Ulbrichtovou guľou v prijímači (pozri obrázok 2). Ak ukazuje indikátor prístroja pri etalónovom zrkadle s koeficientom odrážavosti E % počet ne dielkov, potom u zrkadla s neznámou odrážavosťou počet nx dielkov bude zodpovedať odrážavosti X % podľa vzorca:

X = E

n

n

.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1: Všeobecná schéma reflektometra používajúceho dve kalibračné metódy

+++++ TIFF +++++

Obrázok 2: Všeobecná schéma reflektometra Ulbrichtovu guľu v prijímači

Hodnoty spektrálnych trichromatických zložiek pre štandardný kolorimetrický merač podľa CIE 1931 [6].

Táto tabuľka je prevzatá z publikácie CIE 50 (45) (1970)

λ pm | x-(λ) | y-(λ) | z-(λ) |

380 | 0,001 4 | 0,000 0 | 0,006 5 |

390 | 0,004 2 | 0,000 1 | 0,020 1 |

400 | 0,014 3 | 0,000 4 | 0,067 9 |

410 | 0,043 5 | 0,001 2 | 0,207 4 |

420 | 0,134 4 | 0,004 0 | 0,645 6 |

430 | 0,283 9 | 0,011 6 | 1,385 6 |

440 | 0,348 3 | 0,023 0 | 1,747 1 |

450 | 0,336 2 | 0,038 0 | 1,772 1 |

460 | 0,290 8 | 0,060 0 | 1,669 2 |

470 | 0,195 4 | 0,091 0 | 1,287 6 |

480 | 0,095 6 | 0,139 0 | 0,813 0 |

490 | 0,032 0 | 0,208 0 | 0,465 2 |

500 | 0,004 9 | 0,323 0 | 0,272 0 |

510 | 0,009 3 | 0,503 0 | 0,158 2 |

520 | 0,063 3 | 0,710 0 | 0,078 2 |

530 | 0,165 5 | 0,862 0 | 0,042 2 |

540 | 0,290 4 | 0,954 0 | 0,020 3 |

550 | 0,433 4 | 0,995 0 | 0,008 7 |

560 | 0,594 5 | 0,995 0 | 0,003 9 |

570 | 0,762 1 | 0,952 0 | 0,002 1 |

580 | 0,916 3 | 0,870 0 | 0,001 7 |

590 | 1,026 3 | 0,757 0 | 0,001 1 |

600 | 1,062 2 | 0,631 0 | 0,000 8 |

610 | 1,002 6 | 0,503 0 | 0,000 3 |

620 | 0,854 4 | 0,381 0 | 0,000 2 |

630 | 0,642 4 | 0,265 0 | 0,000 0 |

640 | 0,447 9 | 0,175 0 | 0,000 0 |

650 | 0,283 5 | 0,107 0 | 0,000 0 |

660 | 0,164 9 | 0,061 0 | 0,000 0 |

670 | 0,087 4 | 0,032 0 | 0,000 0 |

680 | 0,046 8 | 0,017 0 | 0,000 0 |

690 | 0,022 7 | 0,008 2 | 0,000 0 |

700 | 0,011 4 | 0,004 1 | 0,000 0 |

710 | 0,005 8 | 0,002 1 | 0,000 0 |

720 | 0,002 9 | 0,001 0 | 0,000 0 |

730 | 0,001 4 | 0,000 5 | 0,000 0 |

740 | 0,000 7 | 0,000 2 [7] | 0,000 0 |

750 | 0,000 3 | 0,000 1 | 0,000 0 |

760 | 0,000 2 | 0,000 1 | 0,000 0 |

770 | 0,000 1 | 0,000 0 | 0,000 0 |

780 | 0,000 0 | 0,000 0 | 0,000 0 |

Doplnok 2

Typové schválenie komponentu a označovanie spätných zrkadiel

1. OZNAČOVANIE

Vzorky typu spätného zrkadla, predkladaného na typové schváleniu komponentu, majú byť vybavené zreteľne čitateľnou a nezmazateľnou obchodnou značkou výrobcu alebo továrenskou značkou a musia poskytovať dostatočný priestor pre typovú schvaľovaciu značku komponentu; tento priestor má byť vyznačený na výkresoch priložených k žiadosti o typové schválenie komponentu.

2. TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU

2.1. K žiadosti o typové schválenie komponentu sa priložia štyri spätné zrkadlá; tri sú pre testy a jedno má laboratórium uschovať pre akékoľvek ďalšie overovanie, ktoré sa môže ukázať ako potrebné. Laboratórium môže požiadať o ďalšie exempláre.

2.2. Keď typ spätného zrkadla predloženého v súlade s bodom 1 vyššie, spĺňa požiadavky prílohy II, udelí sa mu typové schválenie komponentu a pridelí sa číslo typového schválenia komponentu.

2.3. Toto číslo nesmie byť pridelené inému typu spätného zrkadla.

3. ZNAČKY

3.1. Všetky spätné zrkadlá zhodné s typom, ktorý bol typovo schválený ako komponent podľa tejto kapitoly, majú byť vybavené značkou typového schválenia komponentu popísanou v prílohe V k smernici 92/61/EHS z 3. júna 1992 o typovom schvaľovaní dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel. Hodnota "a" určujúca rozmer obdĺžnika a čísla a písmená na značke, nesmú byť menšie než 6 mm.

3.2. Značka typového schválenia komponentu má obsahovať doplnkový symbol I alebo L, ktorý špecifikuje triedu typu spätného zrkadla. Doplnkový symbol sa umiestni tesne pri obdĺžniku obklopujúcom písmeno "e" v ktorejkoľvek polohe voči nemu.

3.3. Značka typového schválenia komponentu a doplnkový symbol sa pripevnia na základnú časť spätného zrkadla tak, aby boli nezmazateľné a zreteľne viditeľné i po namontovaní spätného zrkadla na vozidlo.

Doplnok 3

Informačný dokument vzhľadom na typ spätného zrkadla určeného pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá

+++++ TIFF +++++

Doplnok 4

Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na typ spätného zrkadla určeného pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA III

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA MONTÁŽE SPÄTNÝCH ZRKADIEL NA VOZIDLÁ

1. UMIESTNENIE

1.1. Všetky spätné zrkadlá musia byť pripevnené tak, aby ostali v stabilnej polohe za normálnych podmienok jazdy.

1.2. Zadné zrkadlo(á) pre vozidlá bez karosérie musia byť namontované alebo nastavené tak, aby stred odrazovej plochy bol aspoň 280 mm smerom von od strednej pozdĺžnej roviny vozidla. Pred meraním musia riadidlá ostať v polohe zodpovedajúcej jazde vozidla priamo dopredu a zadné zrkadlo(á) musí(ia) byť nastavené vo svojej normálnej polohe používania.

1.3. Spätné zrkadlá musia byť umiestnené tak, aby vodič sediaci na sedadle v normálnej jazdnej polohe, mal jasný výhľad na cestu za vozidlo a bok(y) vozidla.

1.4. Vonkajšie spätné zrkadlá majú byť viditeľné cez bočné okná alebo časť predného okna, ktorá je stieraná stieračom.

1.5. V prípade akéhokoľvek vozidla v prevedení podvozok/kabína, u ktorého sa meria plocha výhľadu, majú byť výrobcom uvedené najväčšie a najmenšie šírky karosérie a v prípade potreby majú byť simulované maketou čelného panelu. Všetky konfigurácie vozidla a spätných zrkadiel, ktoré sa berú do úvahy pri testoch, majú byť uvedené v osvedčení o ES typovom schválení vozidla vzhľadom na montáž spätných zrkadiel (pozri doplnok 2).

1.6. Predpísané vonkajšie spätné zrkadlo na vozidle na strane vodiča musí byť umiestnené tak, aby uhol medzi vertikálnou pozdĺžnou strednou rovinou vozidla a vertikálnou rovinou prechádzajúcou cez stred spätného zrkadla a stred úsečky dlhej 65 mm, ktorá spája obidva zorné body vodiča, nebol väčší než 55°.

1.7. Spätné zrkadlá nesmú vyčnievať cez vonkajší obrys karosérie vozidla viac, než je to potrebné pre splnenie požiadaviek, týkajúcich sa plochy výhľadu, stanovených v bode 4.

1.8. Ak spodný okraj vonkajšieho spätného zrkadla je vzdialený menej než 2 m od zeme pri maximálne prípustnom celkovom zaťažení vozidla, nesmie toto spätné zrkadlo vyčnievať viac než 0,20 m za celkovú šírku vozidla, ktorá je meraná bez vonkajších zrkadiel.

1.9. Za podmienok stanovených v bodoch 1.7 a 1.8 môžu spätné zrkadlá vyčnievať za maximálnu prípustnú šírku vozidla.

2. POČET

2.1. Minimálny počet spätných zrkadiel požadovaný pre vozidlá bez karosérie

Kategória vozidla | Hlavné vonkajšie zrkadlo(á) Trieda L |

Moped | 1 |

Motocykel | 2 |

Trojkolka | 2 |

2.2. Minimálny počet spätných zrkadiel požadovaný pre vozidlá s karosériou

Kategória vozidla | Vnútorné zrkadlo Trieda I | Hlavné vonkajšie zrkadlo(á) Trieda L |

Trojkolesové mopedy (vrátane ľahkých štvorkoliek) a trojkolky | 1 [1] | 1 ak je vnútorné zrkadlo 2 ak nie je vnútorné zrkadlo |

2.3. Keď je namontované jediné vonkajšie spätné zrkadlo, má sa umiestniť na ľavej strane vozidla v tých členských štátoch, v ktorých je pravostranná premávka a na pravej strane vozidla v tých členských štátoch, v ktorých je ľavostranná premávka.

2.4. Trieda spätných zrkadiel I a III, typovo schválených ako komponent v súlade s ustanoveniami smernice 71/127/EHS týkajúcej sa spätných zrkadiel pre motorové vozidlá, je akceptovateľná aj pre mopedy, motocykle a trojkolky.

2.5. Maximálny počet nepovinných spätných zrkadiel

2.5.1. U mopedov môže byť vonkajšie spätné zrkadlo montované na opačnej strane vozidla než tam, kde sa montuje povinné spätné zrkadlo podľa bodu 2.1.

2.5.2. U vozidiel s karosériou môže byť vonkajšie spätné zrkadlo montované na opačnej strane vozidla než tam, kde sa montuje povinné spätné zrkadlo podľa bodu 2.2.

2.5.3. Spätné zrkadlá uvedené v bodoch 2.5.1 a 2.5.2 majú spĺňať požiadavky tejto kapitoly.

3. NASTAVENIE

3.1. Vodič má byť schopný nastaviť si spätné zrkadlo zo svojej jazdnej polohy. V prípade trojkolesových vozidiel s karosériou sa zrkadlo nastavuje s uzavretými dverami, pričom okno môže byť otvorené. Poloha zrkadla sa však môže v každom prípade zablokovať zvonku.

3.2. Požiadavky bodu 3.1 neplatia pre spätné zrkadlá, ktoré po vysunutí zo sklopenej polohy môžu byť bez nastavenia vrátené do pôvodnej polohy.

4. VÝHĽAD V PRÍPADE KAROSÉRIE

4.1. Vnútorné spätné zrkadlo

4.1.1. Vnútorné spätné zrkadlo (trieda I)

Plocha výhľadu musí byť taká, aby vodič videl aspoň 20 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky so stredom na vertikálnej pozdĺžnej strednej rovine vozidla, ktorá siaha od 60 m za zornými bodmi vodiča (obrázok 1) k obzoru.

4.2. Vonkajšie spätné zrkadlo

4.2.1. Hlavné vonkajšie spätné zrkadlo (triedy L a III)

4.2.1.1. Ľavé vonkajšie spätné zrkadlá u vozidiel, ktoré jazdia po pravej strane vozovky a pravé vonkajšie zrkadlá u vozidiel, ktoré jazdia po ľavej strane vozovky

4.2.1.1.1. Plocha výhľadu musí byť taká, aby vodič videl aspoň 2,50 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky ohraničenú vpravo (u vozidiel, ktoré jazdia vpravo) alebo vľavo (u vozidiel, ktoré jazdia vľavo) rovinou, rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou prechádzajúcou najvzdialenejším ľavým bodom vozidla (u vozidiel, ktoré jazdia vpravo) alebo pravým bodom vozidla (u vozidiel, ktoré jazdia vľavo) a siahajúcou od 10 m za zornými bodmi vodiča až k obzoru (obrázok 2).

4.2.1.2. Pravé vonkajšie spätné zrkadlá u vozidiel, ktoré jazdia vpravo a ľavé vonkajšie spätné zrkadlá u vozidiel, ktoré jazdia vľavo

4.2.1.2.1. Plocha výhľadu musí byť taká, aby vodič videl aspoň 4 m širokú rovnú horizontálnu časť vozovky ohraničenú vľavo (u vozidiel, ktoré jazdia vpravo) alebo vpravo (u vozidiel, ktoré jazdia vľavo) rovinou, rovnobežnou so strednou pozdĺžnou vertikálnou rovinou prechádzajúcou najvzdialenejším pravým bodom vozidla (u vozidiel, ktoré jazdia vpravo) alebo ľavým bodom vozidla (u vozidiel, ktoré jazdia vľavo) a siahajúcou od 10 m za zornými bodmi vodiča až k obzoru (obrázok 2).

4.3. Prekážky

4.3.1. Vnútorné spätné zrkadlo (trieda I)

4.3.1.1. Zmenšenie plochy výhľadu spôsobené prítomnosťou takých zariadení ako sú opierky hlavy, slnečné clony, stierače zadného skla a prvky vyhrievania zadného skla je prípustné za predpokladu, že všetky tieto zariadenia spoločne nezatienia viac než 15 % plochy výhľadu.

4.3.1.2. Stupeň zakrytia výhľadu sa meria pri najnižšie možnej nastaviteľnej polohe opierok hlavy a pri sklopených slnečných clonách smerom dozadu.

4.3.2. Vonkajšie spätné zrkadlá (triedy L a III)

V plochách výhľadu špecifikovaných vyššie sa neberú do úvahy prekážky spôsobené karosériou a akoukoľvek jej časťou ako sú kľučky na dverách, doplnkové obrysové svetlá, smerové svetlá, ukončenie zadných nárazníkov a časti zariadení pre čistenie odrazného povrchu, ak spôsobujú celkové zakrytie výhľadu menšie než 10 % špecifikovanej plochy výhľadu.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1

+++++ TIFF +++++

Obrázok 2

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

KAPITOLA 5

OPATRENIA, KTORÉ SA MAJÚ PRIJAŤ PROTI ZNEČISŤOVANIU OVZDUŠIA SPÔSOBENÉMU DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÝMI MOTOROVÝMI VOZIDLAMI

ZOZNAM PRÍLOH

| | | Strana |

PRÍLOHA I | Špecifikácie opatrení, ktoré sa majú prijať proti znečisťovaniu ovzdušia spôsobenému mopedmi … | 250 |

Doplnok 1 | Test typu I … | 254 |

—Poddoplnok 1: | Prevádzkový cyklus na dynamometri (Test typu I) … | 263 |

—Poddoplnok 2: | Príklad č. 1 systému zachytávania výfukových plynov … | 264 |

—Poddoplnok 3: | Príklad č. 2 systému zachytávania výfukových plynov … | 265 |

—Poddoplnok 4: | Metóda kalibrácie dynamometra … | 266 |

Doplnok 2 | Test typu II … | 268 |

PRÍLOHA II | Špecifikácie opatrení, ktoré sa majú prijať proti znečisťovaniu ovzdušia spôsobenému motocyklami a motorovými trojkolkami … | 270 |

Doplnok 1 | Test typu I … | 273 |

—Poddoplnok 1: | Prevádzkový cyklus na dynamometri pre Test typu I … | 285 |

—Poddoplnok 2: | Príklad č. 1 systému zachytávania výfukových plynov … | 286 |

—Poddoplnok 3: | Príklad č. 2 systému zachytávania výfukových plynov … | 287 |

—Poddoplnok 4: | Metóda kalibrácie výkonu absorbovaného na ceste dynamometrom pre motocykle alebo motorové trojkolky … | 288 |

Doplnok 2 | Test typu II … | 290 |

PRÍLOHA III | Špecifikácie pre meranie viditeľného znečisťovania ovzdušia spôsobeného dvoj- alebo trojkolesovými motorovými vozidlami vybavenými vznetovým motorom … | 291 |

Doplnok 1 | Test za stálych otáčok v rozsahu krivky plného zaťaženia … | 293 |

Doplnok 2 | Test pri voľnej akcelerácii … | 295 |

Doplnok 3 | Limitné hodnoty aplikovateľné v testoch pri stálych otáčkach … | 297 |

Doplnok 4 | Špecifikácie pre opacitometre … | 298 |

Doplnok 5 | Montáž a používanie opacitometra … | 301 |

PRÍLOHA IV | Špecifikácie pre referenčné palivo … | 303 |

PRÍLOHA V | Informačný dokument vzhľadom na opatrenia, ktoré sa majú prijať proti znečisťovaniu ovzdušia, spôsobenému typom dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla … | 305 |

PRÍLOHA VI | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na opatrenia, ktoré sa majú prijať proti znečisťovaniu ovzdušia, spôsobenému typom dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla. … | 306 |

PRÍLOHA I

ŠPECIFIKÁCIE TÝKAJÚCE SA OPATRENÍ, KTORÉ SA MAJÚ PRIJAŤ PROTI ZNEČISŤOVANIU OVZDUŠIA SPÔSOBENÉMU MOPEDMI

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto kapitoly:

1.1. "Typ vozidla vzhľadom na emisie plynných škodlivín z motora" znamená mopedy, ktoré sa nelíšia v týchto podstatných aspektoch:

1.1.1. ekvivalentná zotrvačná hmotnosť stanovená vo vzťahu k referenčnej hmotnosti, ako je uvedené v bode 5.2 doplnku 1;

1.1.2. charakteristiky motora a mopedu definované v prílohe V;

1.2. "Referenčná hmotnosť" znamená hmotnosť mopedu v pohotovostnom stave, zvýšenú o konštantnú hmotnosť 75 kg. Hmotnosť mopedu v pohotovostnom stave je celková hmotnosť nezaťaženého vozidla, so všetkými palivovými nádržami naplnenými na 90 % svojej maximálnej kapacity.

1.3. Plynné škodliviny

"Plynné škodliviny" znamenajú oxid uhoľnatý, uhľovodíky a oxidy dusíka, vyjadrené ako ekvivalent oxidu dusičitého (NO2).

2. ŠPECIFIKÁCIE TESTOV

2.1. Všeobecne

Komponenty, schopné ovplyvniť emisie plynných škodlivín, musia byť konštruované, vyrobené a zostavené tak, aby umožnili mopedu v obvyklej prevádzke plniť požiadavky tejto prílohy napriek vibráciám, ktorým môžu byť vystavené.

2.2. Popis testov

2.2.1. Moped sa musí podrobiť testom typu I a II špecifikovaným nižšie.

2.2.1.1. Test typu I (overenie priemerných emisií plynných škodlivín v hustej mestskej oblasti)

2.2.1.1.1. Vozidlo sa umiestni na dynamometri vybavenom brzdou a zotrvačníkom. Bez prerušenia sa vykoná test, ktorý trvá 448 sekúnd a pozostáva zo štyroch cyklov.

Každý cyklus pozostáva zo siedmich činností (voľnobeh, akcelerácia, stála rýchlosť, decelerácia atď.). Počas testu sa výfukové plyny riedia vzduchom tak, aby prietokový objem zmesi ostal konštantný. Počas testu:

- sa pri konštantnom prietokovom množstve zhromažďujú vzorky zmesi do vaku tak, aby sa postupne mohli určiť koncentrácie (priemerné testovacie hodnoty) oxidu uhoľnatého, nespálených uhľovodíkov a oxidov dusíka;

- sa meria celkový objem zmesi.

Po skončení testu sa zaznamená skutočne ubehnutá vzdialenosť pomocou súčtového počítača otáčok poháňaného valcom.

2.2.1.1.2. Test sa vykoná postupom popísaným v doplnku 1. Plyny sa odoberajú a analyzujú metódami stanovenými nižšie.

2.2.1.1.3. Podliehajúc ustanoveniam bodu 2.2.1.1.4 sa test vykoná trikrát. Hmotnosť oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov a oxidov dusíka, získaná pri teste, musí byť menšia než sú limitné hodnoty uvedené v tabuľke nižšie.

| Typové schválenie komponentu a zhoda výroby |

Etapy | CO (g/km) L1 | HC + NOx (g/km) L2 |

24 mesiacov od dátumu prijatia tejto smernice [1] | 6 [1] | 3 [1] |

36 mesiacov od implementácie prvej etapy [1] | 1 [2] | 1,2 |

2.2.1.1.3.1. Avšak jeden z troch výsledkov u každej z vyššie uvedených škodlivín môže presiahnuť maximálne o 10 % limitnú hodnotu predpísanú pre príslušný moped za predpokladu, že aritmetický priemer troch výsledkov je nižší, než predpísaná limitná hodnota. Ak sú predpísané limitné hodnoty prekročené viac než u jednej škodliviny, nie je podstatné, či k tomu došlo pri tom istom teste alebo pri rôznych testoch.

2.2.1.1.4. Počet testov predpísaný v bode 2.2.1.1.3 sa zníži za podmienok definovaných nižšie, keď V1 je výsledkom prvého testu a V2 výsledkom druhého testu pre každú zo škodlivín uvedených v bode 2.2.1.1.3.

2.2.1.1.4.1. Ak je V1 ≤ 0,70 L pre všetky príslušné škodliviny, vyžaduje sa len jeden test.

2.2.1.1.4.2. Ak je V1 ≤ 0,85 L pre všetky príslušné škodliviny, a ak najmenej pre jednu zo škodlivín V1 > 0,70 L, vyžadujú sa len dva testy. Okrem toho musí byť pre ktorúkoľvek škodlivinu V2 také, aby bolo V1 + V2 < 1,70 L a V2 < L.

2.2.1.2. Test typu II (test emisií oxidu uhoľnatého a nespálených uhľovodíkov pri voľnobehu);

2.2.1.2.1. Po dobu jednej minúty sa meria hmotnosť oxidu uhoľnatého a nespálených uhľovodíkov, emitovaných za voľnobehu motora.

2.2.1.2.2. Tento test sa musí vykonať postupom popísaným v doplnku 2.

3. ZHODA VÝROBY

3.1. Na overenie zhody výroby platia ustanovenia bodu 1 prílohy VI k smernici 92/61/EHS z 30. júna 1992 o typovom schvaľovaní dvoj a trojkolesových motorových vozidiel.

3.1.1. Pri overovaní zhody výroby vzhľadom na test typu I, sa však musí rešpektovať tento prístup:

3.1.1.1. vozidlo sa odoberie z výrobnej linky a podrobí sa testu popísanému v bode 2.2.1.1. Špecifikované limitné hodnoty sa preberú z tabuľky v bode 2.2.1.1.3.

3.1.2. x

- výsledkov získaných so vzorkou a typová odchýlka S vzorky sa potom stanoví pre emisie oxidu uhoľnatého a celkové emisie uhľovodíkov a oxidov dusíka.

Sériová výroba sa považuje za zhodnú, ak je splnená táto podmienka:

x

- + k · S ≤ L [3]

kde:

L : je limitná hodnota uvedená v tabuľke v bode 2.2.1.1.3 pre emisie oxidu uhoľnatého a celkové emisie uhľovodíkov a oxidov dusíka;

k : je štatistický faktor závislý na n a uvedený v tejto tabuľke:

n | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |

k | 0,973 | 0,613 | 0,489 | 0,421 | 0,376 | 0,342 | 0,317 | 0,296 | 0,279 |

n | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 |

k | 0,265 | 0,253 | 0,242 | 0,233 | 0,224 | 0,216 | 0,210 | 0,203 | 0,198 |

k =

n

4. ROZŠÍRENIE ROZSAHU PLATNOSTI SCHVÁLENIA

4.1. Typy vozidla s rôznymi referenčnými hmotnosťami

Schválenie sa môže rozšíriť na typy vozidiel, ktoré sa od schváleného typu líšia len svojou referenčnou hmotnosťou za predpokladu, že referenčná hmotnosť typu vozidla, pre ktoré sa rozšírenie schválenia požaduje, si vyžaduje použitie najbližšie vyššieho alebo najbližšie nižšieho ekvivalentu zotrvačnej hmotnosti.

4.2. Typy vozidla s rôznymi celkovými prevodovými pomermi

4.2.1. Schválenie typu vozidla môže byť rozšírené za nasledovných podmienok na také typy vozidla, ktoré sa od schváleného typu líšia len celkovými prevodovými pomermi.

4.2.1.1. Pre každý prevod použitý pri testoch typu I, je potrebné stanoviť vzťah

E =

V

− V

V

1

kde V1 a V2 sú rýchlosti zodpovedajúce otáčkam motora 1000 ot/min schváleného typu vozidla a typu vozidla, pre ktoré sa schválenie požaduje.

4.2.2. Ak vzťah E ≤ 8 % platí pre každý prevodový pomer, rozšírenie sa musí schváliť bez opakovania testov typu I.

4.2.3. Ak by bol aspoň pre jeden prevodový pomer E > 8 % a pre každý prevodový pomer E ≤ 13 %, testy typu I sa musia opakovať; môžu byť však vykonané v laboratóriu, ktoré vyberie sám výrobca a odsúhlasí príslušný schvaľovací orgán. Protokol o testoch musí byť odovzdaný technickej službe.

4.3. Typy vozidiel s rôznymi referenčnými hmotnosťami a rôznymi celkovými prevodovými pomermi

Schválenie typu vozidla môže byť rozšírené na typy vozidla líšiace sa od schváleného typu len svojou referenčnou hmotnosťou a celkovými prevodovými pomermi len za predpokladu, že spĺňajú požiadavky bodov 4.1 a 4.2.

4.4. Trojkolesové mopedy a ľahké štvorkolky

Schválenie udelené dvojkolesovému mopedu môže byť rozšírené na trojkolesové mopedy a ľahké štvorkolky, ak používajú ten istý motor a výfukový systém a majú rovnakú prevodovku, ktorá sa líši len prevodovými pomermi za predpokladu, že referenčná hmotnosť typu vozidla, ktorého schválenie sa požaduje, si vyžaduje použitie najbližšie vyššieho alebo najbližšie nižšieho ekvivalentu zotrvačnej hmotnosti.

4.5. Keď bolo rozšírenie udelené v súlade s bodmi 4.1 až 4.4, nemôže byť udelené žiadne ďalšie rozšírenie schválení.

Doplnok 1

Test typu I

(overenie priemernej emisie škodlivín v hustej mestskej oblasti)

1. ÚVOD

Postup testu typu I definovaného v bode 2.2.1.1 prílohy I.

2. PREVÁDZKOVÝ CYKLUS NA DYNAMOMETRI

2.1. Popis cyklu

Prevádzkový cyklus na dynamometri je popísaný v tejto tabuľke a znázornený na grafe v poddoplnku 1.

Prevádzkový cyklus na dynamometri

Číslo fázy | Fáza | Akcelerácia | Rýchlosť | Trvanie fázy | Celkový čas |

| | m/s2 | km/h | s | s |

1 | Voľnobeh | — | — | 8 | 8 |

2 | Akcelerácia | Plný plyn | 0-max | 57 | — |

3 | Stála rýchlosť | Plný plyn | max | — |

4 | Decelerácia | − 0,56 | max-20 | 65 |

5 | Stála rýchlosť | — | 20 | 36 | 101 |

6 | Decelerácia | − 0,93 | 20-0 | 6 | 107 |

7 | Voľnobeh | — | — | 5 | 112 |

2.2. Všeobecné podmienky vykonania cyklu

Ak je potrebné stanoviť spôsob ako najlepšie uviesť do činnosti akcelerátor, a ak je to nutné i prevodovku a brzdy, musia sa vykonať predbežné testové cykly.

2.3. Použitie prevodovky

Prevodovka sa musí používať v súlade s pokynmi výrobcu. Ak takéto pokyny chýbajú, treba uplatniť tieto pravidlá:

2.3.1. Ručná prevodovka

Pri stálej rýchlosti 20 km/h musia zostať otáčky motora, pokiaľ je to možné, v rozsahu 50 % až 90 % maximálnych otáčok. Pokiaľ je možné tieto otáčky dosiahnuť pri viac než jednom prevodovom stupni, moped sa testuje pri zaradenom najvyššom prevodovom stupni.

V priebehu akcelerácie sa moped testuje pri prevodovom stupni, ktorý umožňuje najvyššiu akceleráciu. Ďalší vyšší prevodový stupeň sa musí zaradiť nakoniec, keď otáčky motora dosiahnu 110 % menovitého maximálneho výkonu. Počas decelerácie sa zaradí najnižší prevodový stupeň skôr, než motor začne vibrovať a najneskôr vtedy, keď otáčky motora klesnú na 30 % menovitého maximálneho výkonu. Počas decelerácie sa nesmie zaradiť prvý prevodový stupeň.

2.3.2. Automatická prevodovka a menič krútiaceho momentu

Použije sa nastavenie "jazda".

2.4. Tolerancie

2.4.1. V priebehu všetkých fáz je povolená odchýlka od teoretickej rýchlosti rovná 1 km/h.

Väčšie odchýlky od predpísaných rýchlostí sú prípustné v priebehu zmien fáz za predpokladu, že ich trvanie nikdy nepresiahne 0,5 s.

Ak moped deceleruje i bez použitia bŕzd rýchlejšie, platia špecifikácie, uvedené v bode 6.2.6.3.

2.4.2. Je povolená tolerancia ± 0,5 s nad alebo pod hodnotami teoretických časov.

2.4.3. Rýchlostné a časové tolerancie musia byť kombinované tak, ako je uvedené v poddoplnku 1.

3. MOPED A PALIVO

3.1. Testovaný moped

3.1.1. Moped musí byť pristavený v dobrom mechanickom stave. Pred testom musí byť zabehnutý a musí mať ubehnutých aspoň 250 km.

3.1.2. Výfukové zariadenie nesmie vykazovať akúkoľvek netesnosť vedúcu pravdepodobne k zníženiu množstva odberaného plynu, ktoré sa musí rovnať množstvu vychádzajúcemu z motora.

3.1.3. Môže sa skontrolovať tesnosť sacieho systému, aby sa zabezpečilo, že karburácia nie je ovplyvnená náhodným vstupom vzduchu.

3.1.4. Nastavenie motora a ovládačov mopedu musí byť také, ako predpisuje výrobca. Táto požiadavka platí tiež najmä pre nastavenie voľnobehu (otáčky a obsah oxidu uhoľnatého vo výfukových plynoch), na automatický sýtič a pre systém čistenia výfukových plynov.

3.1.5. Laboratórium môže overiť, či moped podáva výkon udávaný výrobcom, či môže byť použitý na normálnu jazdu a, najmä, či je schopný štartovať za studena i za tepla, a či sa motor pri voľnobehu nezastaví.

3.2. Palivo

Pre testovanie musí byť použité referenčné palivo, ktorého špecifikácie sú stanovené v prílohe IV. Ak je motor mazaný zmesou, musí olej pridávaný do referenčného paliva kvalitou a kvantitou zodpovedať odporúčaniam výrobcu.

4. TESTOVACIE ZARIADENIE

4.1. Dynamometer

Hlavné charakteristiky dynamometra sú takéto:

- priebeh krivky zaťaženia: počínajúc rýchlosťou 12 km/h musí dynamometer umožňovať s toleranciou ± 15 % napodobenie výkonu motora, keď moped jazdí na rovnej ceste pri rýchlosti vetra prakticky nulovej.

Inak musí byť výkon absorbovaný brzdami a vnútorným trením testovaného dynamometra (PA):

pri rýchlosti | 0 < V ≤ 12 km/h: |

0 ≤ PA ≤ kV123 + 5 % kV123 + 5 % PV50 [1] |

pri rýchlosti | V > 12 km/h: |

PA = kV3 ± 5 % kV3 ± 5 % PV50 [1] |

uvažujú sa len kladné hodnoty (kalibračná metóda musí spĺňať ustanovenia poddoplnku 4).

- základná zotrvačná hmotnosť: 100 kg

- prídavná zotrvačná hmotnosť [2]: od 10 kg odstupňované po 10 kg.

- valec musí mať nulovateľný počítač otáčok pre meranie skutočne ubehnutej dráhy.

4.2. Zariadenie na zachytávanie výfukových plynov

Zariadenie na zachytávanie plynov sa musí skladať z týchto prvkov (pozri poddoplnky 2 a 3):

4.2.1. Zariadenie na zachytávanie všetkých výfukových plynov vznikajúcich pri teste, pričom sa udržiava atmosferický tlak pri výstupe z výfukového systému mopedu.

4.2.2. Spojovacie potrubie medzi zariadením pre zachytávanie výfukových plynov a systémom pre odber vzoriek plynu. Toto spojovacie potrubie a zariadenie pre zachytávanie musia byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo iného materiálu, ktorý neovplyvňuje zloženie zachytávaných plynov, a ktorý znáša teplotu týchto plynov.

4.2.3. Odsávacie zariadenie pre riedenie výfukovej zmesi. Toto zariadenie musí zaručovať konštantný tok a dostatočnú kapacitu na to, aby odsalo všetky výfukové plyny.

4.2.4. Odberová sonda pripojená zvonku zariadenia pre zachytávanie plynov, ktorá pomocou čerpadla, filtra a prietokomeru odoberá vzorky prúdu riediaceho vzduchu pri konštantnom prietokovom množstve v priebehu celého testu.

4.2.5. Odberová sonda, smerujúca proti toku zriedeného výfukového plynu, ktorá odoberá vzorky zmesi, v prípade potreby pomocou filtra, prietokomeru a čerpadla pri konštantnom prietokovom množstve v priebehu celého testu. Najnižšia rýchlosť prietoku plynov v dvoch systémoch pre odber vzoriek popísaných vyššie musí byť 150 l/h.

4.2.6. Trojcestné ventily, pripojené k okruhom pre odber vzoriek uvedeným vyššie, určené na nasmerovanie toku vzoriek v priebehu testu, buď do ovzdušia, alebo do príslušných vakov na vzorky počas trvania testu.

4.2.7. Tesné zberné vaky pre zachytávanie riediacieho vzduchu i zmesi zriedeného výfukového plynu, na ktoré nepôsobia príslušné škodliviny a ktoré majú dostatočný objem, aby sa neprerušil prietok vzoriek. Tieto zberné vaky musia mať automatické uzávery, ktoré sa dajú rýchlo a tesne pripojiť, buď k odberovému okruhu, alebo k okruhu pre analýzu na konci testu.

4.2.8. Musí sa použiť metóda merania celkového objemu riedených plynov prechádzajúcich zariadením na odber vzoriek počas testu.

4.3. Zariadenie na analýzu

4.3.1. Sonda pre odber vzoriek sa môže skladať zo zberného potrubia vedúceho do zberných vakov alebo do potrubia pre vyprázdňovanie vakov. Sonda musí byť vyrobená z nehrdzavejúcej ocele alebo z takého materiálu, ktorý nebude ovplyvňovať zloženie plynov. Odberová sonda a spojovacie potrubie k analyzátorom musia mať teplotu okolia.

4.3.2. Analyzátory musia byť nasledovného typu:

- pre oxid uhoľnatý nedisperzný typ s absorpciou v infračervenej oblasti;

- pre uhľovodíky plameňo-ionizačný typ;

- pre oxidy dusíka typ chemoluminiscenčný.

4.4. Presnosť prístrojov a merania

4.4.1. Pretože je dynamometer kalibrovaný v samostatnom teste (bod 5.1), nie je nutné uvádzať presnosť dynamometra. Celková zotrvačnosť rotujúcich hmôt, vrátane valcov a rotujúcich častí brzdy (pozri bod 4.1), sa musí udávať s presnosťou ± 5 kg.

4.4.2. Vzdialenosť ubehnutá mopedom sa stanoví počtom otáčok valca s presnosťou ± 10 m.

4.4.3. Rýchlosť mopedu sa meria pomocou rýchlosti otáčania valca. Musí byť merateľná s presnosťou ± 1 km/h pre rýchlosti nad 10 km/h.

4.4.4. Teplota okolia musí byť merateľná s presnosťou ± 2 °C.

4.4.5. Atmosferický tlak musí byť merateľný s presnosťou ± 0,2 kPa.

4.4.6. Relatívna vlhkosť okolitého vzduchu musí byť merateľná s presnosťou ± 5 %.

4.4.7. Bez ohľadu na presnosť s akou sú stanovené odoberané plyny, požadovaná presnosť merania obsahu jednotlivých škodlivín musí byť ± 3 %. Celková doba odozvy analytického okruhu musí byť kratšia než jedna minúta.

4.4.8. Obsah ciachovacích (kalibračných) plynov sa nesmie líšiť o viac než ± 2 % od referenčnej hodnoty pre každý plyn. Riedidlom pre oxid uhoľnatý a oxidy dusíka je dusík a pre uhľovodíky (propán) je riedidlom vzduch.

4.4.9. Rýchlosť chladiaceho vzduchu musí byť merateľná s presnosťou ± 5 km/h.

4.4.10. Povolená tolerancia počas trvania cyklov odberu vzoriek plynov a činností je ± 1 s. Tieto časy musia byť merateľné s presnosťou 0,1 s.

4.4.11. Celkový objem riedených plynov musí byť merateľný s presnosťou ± 3 %.

4.4.12. Celkový prietok a prietok pri odbere vzoriek musia byť konštantné v rozmedzí ± 5 %.

5. PRÍPRAVA TESTU

5.1. Nastavenie brzdy

Brzda sa musí nastaviť tak, aby sa rýchlosť mopedu na skúšobnom stave pri plne otvorenom akcelerátore rovnala, s presnosťou ± 1 km/h, maximálnej dosiahnuteľnej rýchlosti na ceste. Táto maximálna rýchlosť sa nesmie líšiť o viac než ± 2 km/h od menovitej maximálnej rýchlosti špecifikovanej výrobcom. Ak je moped vybavený zariadením regulujúcim jeho maximálnu rýchlosť na ceste, musí sa brať do úvahy účinok tohto regulátora.

Brzda sa môže nastaviť použitím odlišnej metódy, ak výrobca preukáže jej ekvivalentnosť.

5.2. Nastavenie ekvivalentných zotrvačných hmotností zodpovedajúcich zotrvačnej hmotnosti mopedu pri posuvnom pohybe

Použije sa jeden alebo viaceré zotrvačníky, aby bolo možné získať celkovú zotrvačnosť rotujúcich hmôt, ktorá bude proporcionálna k referenčnej hmotnosti mopedu v rámci týchto limitov:

Referenčná hmotnosť mopedu RM (kg) | Ekvivalentné zotrvačné hmotnosti (kg) |

RM ≤ 105 | 100 |

105 < RM ≤ 115 | 110 |

115 < RM ≤ 125 | 120 |

125 < RM ≤ 135 | 130 |

135 < RM ≤ 145 | 140 |

145 < RM ≤ 165 | 150 |

165 < RM ≤ 185 | 170 |

185 < RM ≤ 205 | 190 |

205 < RM ≤ 225 | 210 |

225 < RM ≤ 245 | 230 |

245 < RM ≤ 270 | 260 |

270 < RM ≤ 300 | 280 |

300 < RM ≤ 330 | 310 |

330 < RM ≤ 360 | 340 |

360 < RM ≤ 395 | 380 |

395 < RM ≤ 435 | 410 |

435 < RM ≤ 475 | — |

5.3. Chladenie mopedu

5.3.1. Prídavný chladiaci ventilátor sa počas testu umiestni pred vozidlom tak, aby chladiaci vzduch smeroval na motor. Rýchlosť prúdu vzduchu je 25 ± 5 km/h. Výstup ventilátora musí mať prierez najmenej 0,2 m2, s jeho rovinou kolmou na pozdĺžnu os mopedu a musí byť umiestnený 30 a 45 cm pred jeho predným kolesom. Zariadenie pre meranie lineárnej rýchlosti ventilačného vzduchu sa musí umiestniť v strede prúdu vzduchu vo vzdialenosti 20 cm od výstupu vzduchu. Rýchlosť musí byť, pokiaľ je to možné, konštantná po celom priereze výstupu.

5.3.2. Moped môže byť tiež alternatívne chladený metódou popísanou nižšie. Prúd vzduchu s meniacou sa rýchlosťou sa nasmeruje na moped. Ventilátor musí byť regulovaný tak, že v prevádzkovom rozsahu od 10 km/h do 45 km/h vrátane, lineárna rýchlosť vzduchu na výstupe ventilátora je rovná v toleranciách ± 5 km/h príslušnej obvodovej rýchlosti valca. Pri obvodových rýchlostiach valca nižších než 10 km/h, môže byť rýchlosť vzduchu nulová. Výstup ventilátora musí mať prierez najmenej 0,2 m2 a spodný okraj výstupu ventilátora musí byť od 15 do 20 cm nad úrovňou zeme. Rovina výstupu ventilátora musí byť kolmá na pozdĺžnu os mopedu a musí sa nachádzať v rozmedzí od 30 do 45 cm pred jeho predným kolesom.

5.4. Kondicionovanie mopedu

5.4.1. Bezprostredne pred spustením prvého cyklu testu, moped sa musí podrobiť štyrom po sebe nasledujúcim cyklom na zahriatie motora, z ktorých každý trvá 112 sek.

5.4.2. Pneumatiky musia zodpovedať pokynom výrobcu pre bežné používanie na ceste. Ak však priemer valca dynamometra je menší než 500 mm, môže byť tlak v pneumatikách zvýšený o 30-50 %.

5.4.3. Zaťaženie hnacieho kolesa: zaťaženie hnacieho kolesa musí zodpovedať s toleranciou ± 3 kg hodnote zaťaženia mopedu v normálnej cestnej prevádzke s vodičom vážiacim 75 kg ± 5 kg, ktorý sedí vo vzpriamenej polohe.

5.5. Kontrola protitlaku

5.5.1. Počas predbežných testov musí sa skontrolovať či sa protitlak, vyvolaný odberovým zariadením, nelíši od atmosferického tlaku o viac než ± 0,75 kPa.

5.6. Kalibrácia analytického prístroja

5.6.1. Kalibrácia analyzátorov

Pri prietoku a tlaku, predpísanom pre správnu funkciu zariadenia, sa do analyzátora zavedie plyn pomocou prietokomeru a výtokového tlakomeru namontovaných na každej nádobe. Prístroj sa musí nastaviť tak, aby ako ustálenú hodnotu ukazoval hodnotu uvedenú na nádobe s ciachovacím plynom. Počínajúc nastavením dosiahnutým s nádobou maximálneho obsahu, kreslí sa krivka výchyliek analyzátora ako funkcia obsahu rôznych použitých ciachovacích plynov.

5.6.2. Celkový čas odozvy prístroja

Plyn z nádoby s maximálnym obsahom sa zavedie do konca sondy pre odber vzoriek. Musí sa skontrolovať, či uvádzaná hodnota zodpovedajúca maximálnej výchylke, sa dosiahne skôr než za jednu minútu. Ak sa táto hodnota nedosiahne, musí sa okruh analyzátora skontrolovať na tesnosť od jedného konca po druhý koniec.

6. POSTUP TESTOV NA DYNAMOMETRI

6.1. Zvláštne podmienky pre vykonanie cyklu

6.1.1. Počas testu musí byť na mieste, kde je dynamometer umiestnený, teplota medzi 20 a 30 °C.

6.1.2. Počas testu musí moped stáť pokiaľ možno horizontálne, aby sa zabránilo abnormálnej dodávke paliva alebo motorového oleja.

6.1.3. Aby bolo možné zhodnotiť správnosť vykonaných cyklov, musí byť počas testu zaznamenávaná rýchlosť v závislosti na čase.

6.2. Naštartovanie motora

6.2.1. Po ukončení predbežných činností na zariadení pre zachytávanie, riedenie, analýzu a meranie plynov (pozri bod 7.1), sa motor naštartuje podľa pokynov výrobcu pomocou zariadení určených na tento účel ako sú sýtič, štartovacie klapky, atď. podľa pokynov výrobcu.

6.2.2. Prvý testový cyklus začína v rovnakom okamihu ako odber vzoriek a meranie prietokového množstva prechádzajúceho odsávacím zariadeniam.

6.2.3. Voľnobeh

6.2.3.1. Ručná prevodovka:

Aby mohla byť akcelerácia vykonávaná podľa normálneho cyklu, musí byť vo vozidle zaradený prvý prevodový stupeň s vypnutou spojkou, päť sekúnd pred začiatkom akcelerácie nasledujúcej po skončení príslušnej voľnobežnej periódy.

6.2.3.2. Automatická prevodovka a menič krútiaceho momentu:

Selektor radenia je na začiatku testu zasunutý. Ak možno používať dve polohy — "mesto" a "cesta" — , musí sa použiť poloha "cesta".

6.2.4. Akcelerácia

Na konci každej voľnobežnej periódy sa musí uskutočniť akceleračná fáza s plným otvorením akcelerátora a v prípade potreby s použitím prevodovej skrine tak, aby bola maximálna rýchlosť dosiahnutá čo možno najskôr.

6.2.5. Stála rýchlosť

Stála maximálna rýchlosť sa udržiava držaním plne otvoreného akcelerátora až do doby začatia deceleračnej fázy. V priebehu fázy ustálenej rýchlosti 20 km/h musí byť poloha akcelerátora, pokiaľ je to možné, fixovaná.

6.2.6. Decelerácia

6.2.6.1. Všetky decelerácie sa vykonávajú s úplným uzavretím akcelerátora, spojka ostáva zapnutá. Motor sa musí vypnúť ručne, bez dotyku radiacej páky pri rýchlosti 10 km/h.

6.2.6.2. Ak je perióda decelerácie dlhšia než je predpísané pre zodpovedajúcu fázu, použijú sa brzdy mopedu tak, aby bol dodržaný cyklus.

6.2.6.3. Ak je perióda decelerácie kratšia než je perióda predpísaná pre zodpovedajúcu fázu, časový rozvrh teoretického cyklu sa obnoví presunutím periódy konštantnej rýchlosti alebo voľnobehu do nasledujúcej činnosti konštantnej rýchlosti alebo voľnobehu. V takomto prípade neplatí ustanovenie bodu 2.4.3.

6.2.6.4. Na konci druhej deceleračnej periódy (zastavenie mopedu na valci) sa zaradí neutrál a zapne sa spojka.

7. POSTUP ODBERU VZORIEK A ANALÝZY

7.1. Odber vzoriek

7.1.1. Odber vzoriek sa začne na začiatku testu podľa ustanovenia bodu 6.2.2.

7.1.2. Vaky sa musia hermeticky uzavrieť ihneď po naplnení.

7.1.3. Po skončení posledného cyklu sa uzavrie systém pre zachytávanie riedených výfukových plynov a riediaceho vzduchu a plyny, produkované motorom, sa vypustia do ovzdušia.

7.2. Analýza

7.2.1. Plyny obsiahnuté v každom z vakov sa musia analyzovať čo možno najskôr, v každom prípade však nie neskôr než dvadsať minút od začiatku plnenia vakov.

7.2.2. Ak nie sú sondy pre odber vzoriek trvalo zavedené do vakov, musí sa zabrániť vniknutiu vzduchu do vaku pri zavádzaní sond a uniknutí plynu z vaku pri vyberaní sond.

7.2.3. Analyzátor musí v priebehu jednej minúty po pripojení k vaku ukazovať ustálené hodnoty.

7.2.4. Koncentrácia HC, CO a NOx vo vzorkách zriedeného výfukového plynu a riediaceho vzduchu vo vakoch sa stanoví z hodnôt odčítaných alebo zaznamenaných meracím zariadením, s použitím príslušných ciachovacích kriviek.

7.2.5. Hodnota, ktorá sa odsúhlasí ako obsah plynných škodlivín v analyzovaných plynoch, je hodnota odčítaná po ustálení meracieho prístroja.

8. STANOVENIE MNOŽSTVA EMITOVANÝCH PLYNNÝCH ŠKODLIVÍN

8.1. Hmotnosť oxidu uhoľnatého emitovaného počas testu sa stanoví pomocou nasledovného vzorca:

CO

=

· V · d

·

CO

10

kde:

8.1.1. COM je hmotnosť oxidu uhoľnatého, emitovaného počas testu, vyjadrená v g/km;

8.1.2. S je skutočne ubehnutá vzdialenosť vyjadrená v km, získaná vynásobením počtu otáčok z otáčkomeru a obvodu valca.

8.1.3. dCO je hustota oxidu uhoľnatého pri teplote 0 °C a tlaku 101,33 kPa (= 1,250 kg/m3);

8.1.4. COc je objemová koncentrácia oxidu uhoľnatého v riedených plynoch, vyjadrená v počte dielov na milión a korigovaná vzhľadom na škodliviny v riediacom vzduchu.

CO

= CO

− CO

kde:

8.1.4.1. COe je koncentrácia oxidu uhoľnatého vo vzorke riedených plynov zachytávaných do vaku Sa, meraná v dieloch na milión;

8.1.4.2. COd je koncentrácia oxidu uhoľnatého vo vzorke riediaceho vzduchu, zachytávaného do vaku Sb, meraná v dieloch na milión;

8.1.4.3. DF je koeficient definovaný v bode 8.4;

8.1.5. V je celkový objem zriedených plynov, vyjadrený v m3/test, pri referenčnej teplote 0 °C (273 K) a referenčnom tlaku 101,33 kPa:

V = Vo ·

N

· 273

101,33 ·

kde:

8.1.5.1. V0 je objem plynu, dopravený čerpadlom P1 počas jednej otáčky, vyjadrený v m3/otáčku. Tento objem je funkciou tlakových rozdielov medzi vstupnou a výstupnou časťou samotného čerpadla;

8.1.5.2. N je počet otáčok čerpadla P1 v priebehu štyroch cyklov testu;

8.1.5.3. Pa je atmosferický tlak vyjadrený v kPa;

8.1.5.4. Pi je stredný podtlak vo vstupnej časti čerpadla P1 v priebehu štyroch cyklov testu, vyjadrený v kPa;

8.1.5.5. Tp je teplota riedených plynov meraná vo vstupnej časti čerpadla P1 v priebehu štyroch cyklov testu.

8.2. Hmotnosť nespálených uhľovodíkov emitovaných výfukom mopedu v priebehu testu sa vypočíta pomocou nasledovného vzorca:

HC

=

· V · d

·

HC

10

kde:

8.2.1. HCM je hmotnosť uhľovodíkov, emitovaných v priebehu testu, vyjadrená v g/min;

8.2.2. S je vzdialenosť definovaná v bode 8.1.2;

8.2.3. dHC je hustota uhľovodíkov pri teplote 0 °C a tlaku 101,33 kPa (keď je stredný pomer uhlíka a vodíka 1:1,85) (= 0,619 kg/m3);

8.2.4. HCc je koncentrácia riedených plynov, vyjadrená v dieloch na milión uhlíkového ekvivalentu (napríklad: koncentrácia propánu násobená číslom 3) a korigovaná vzhľadom na riediaci vzduch:

HC

= HC

− HC

kde:

8.2.4.1. HCe je koncentrácia uhľovodíkov vo vzorke riedených plynov, zachytávaných do vaku Sa, vyjadrená v dieloch na milión uhľovodíkového ekvivalentu;

8.2.4.2. HCd je koncentrácia uhľovodíkov vo vzorke riediaceho vzduchu zachytávaného do vaku Sb, vyjadrená v dieloch na milión uhľovodíkového ekvivalentu;

8.2.4.3. DF je koeficient špecifikovaný v bode 8.4;

8.2.5. V je celkový objem (pozri bod 8.1.5).

8.3. Hmotnosť oxidov dusíka, emitovaných výfukom mopedu počas testu sa vypočíta pomocou nasledovného vzorca:

NO

=

· V · d

·

NO

· K

10

kde:

8.3.1. NOxM je hmotnosť oxidov dusíka emitovaných v priebehu testu, vyjadrená v g/km;

8.3.2. S je vzdialenosť definovaná v bode 8.1.2;

8.3.3. dNO2 je hustota oxidov dusíka vo výfukových plynoch v ekvivalentoch NO2 pri teplote 0 °C a tlaku 101,33 kPa, (= 2,05 kg/m3);

8.3.4. NOxc je koncentrácia oxidov dusíka v riedených plynoch vyjadrená v dieloch na milión a korigovaná vzhľadom na riediaci vzduch:

NO

= NO

− NO

kde:

8.3.4.1. NOxe je koncentrácia oxidov dusíka vo vzorke riedených plynov zachytávaných do vaku Sa, vyjadrená v dieloch na milión;

8.3.4.2. NOxd je koncentrácia oxidov dusíka vo vzorke riediaceho vzduchu odoberaného do vaku Sb, vyjadrená v dieloch na milión;

8.3.4.3. DF je koeficient špecifikovaný v bode 8.4;

8.3.5. Kh je korelačný faktor pre vlhkosť

Kh =

1 − 0,0329

kde:

8.3.5.1. H je absolútna vlhkosť v gramoch vody na kg suchého vzduchu

H =

Pa − Pd

kde:

8.3.5.1.1. U je vlhkosť vyjadrená v percentách;

8.3.5.1.2. Pd je tlak nasýtenej vodnej pary pri testovacej teplote vyjadrený v kPa;

8.3.5.1.3. Pa je atmosferický tlak v kPa.

8.4. DF je koeficient vyjadrený vzorcom:

DF =

CO

+ 0,5 CO + HC

kde:

8.4.1. CO, CO2 a HC sú koncentrácie oxidu uhoľnatého, oxidu uhličitého a uhľovodíkov vo vzorke riedených plynov, obsiahnutých vo vaku Sa, vyjadrené v percentách.

9. PREZENTÁCIA VÝSLEDKOV

Výsledky sú vyjadrené v g/km:

HC v g/km = HC hmotnosť/S

CO v g/km = CO hmotnosť/S

NOx v g/km = NOx hmotnosť/S

kde:

hmotnosť HC: pozri definíciu v bode 8.2

hmotnosť CO: pozri definíciu v bode 8.1.

hmotnosť NOx: pozri definíciu v bode 8.3

S: vzdialenosť ubehnutá mopedom počas testu.

Poddoplnok 1

Prevádzkový cyklus na dynamometri (test typu I)

+++++ TIFF +++++

Poddoplnok 2

Príklad č. 1 systému zachytávania výfukových plynov

+++++ TIFF +++++

Poddoplnok 3

Príklad č. 2 systému zachytávania výfukových plynov

+++++ TIFF +++++

Poddoplnok 4

Metóda kalibrácie dynamometra

1. ÚČEL

Tento poddoplnok popisuje metódu použitú na overenie zhody krivky výkonu absorbovaného dynamometrom s absorpčnou krivkou vyžadovanou podľa bodu 4.1 doplnku 1.

Meraný absorbovaný výkon sa skladá z výkonu absorbovaného účinkami trenia a z výkonu absorbovaného brzdou, nezahŕňa však výkon spotrebovaný trením medzi pneumatikou a valcom.

2. PRINCÍP METÓDY

Táto metóda umožňuje vypočítať absorbovaný výkon pomocou merania času decelerácie valca. Kinetická energia je spotrebovaná brzdou a trením dynamometra. Táto metóda neberie do úvahy zmeny vnútorného trenia spôsobené hmotnosťou mopedu.

3. POSTUP

3.1. Zapne sa systém simulácie zotrvačnej hmotnosti zodpovedajúcej hmotnosti testovaného mopedu.

3.2. Brzda sa nastaví v súlade s bodom 5.1 doplnku 1.

3.3. Valec sa otáča rýchlosťou v + 10 km/h.

3.4. Pohonný systém valca sa odpojí a valec voľne deceleruje.

3.5. Zaznamená sa čas decelerácie valca z rýchlosti v + 0,1 v na rýchlosť v −0,1 v.

3.6. Absorbovaný výkon sa vypočíta pomocou vzorca:

P

= 0,2 ×

Mv

× 10

kde:

PA : výkon absorbovaný dynamometrom vyjadrený v kW

M : ekvivalentná zotrvačná hmotnosť vyjadrená v kg

v : testovacia rýchlosť uvedená v bode 3.3, vyjadrená v m/s

t : čas vyjadrený v sekundách potrebný na deceleráciu valca z v + 0,1 v na v − 0,1 v.

3.7. Fázy popísané v bode 3.3 až 3.6 sa zopakujú, aby sa pokryl rozsah rýchlostí od 10 do 50 km/h, odstupňovaný po 10 km/h.

3.8. Nakreslí sa krivka reprezentujúca absorbovaný výkon ako funkcia rýchlosti.

3.9. Musí sa zabezpečiť, aby krivka bola v rámci tolerancií špecifikovaných v bode 4.1 doplnku 1.

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

Test typu II

(meranie emisií oxidu uhoľnatého a uhľovodíkov pri voľnobehu)

1. ÚVOD

Postup pre test typu II špecifikovaný v bode 2.2.1.2 prílohy I.

2. PODMIENKY MERANIA

2.1. Palivom je palivo uvedené v bode 3.2 doplnku 1.

2.2. Použité mazivo musí spĺňať ustanovenia bodu 3.2 doplnku 1.

2.3. Hmotnosť emisií oxidu uhoľnatého a uhľovodíkov sa musí merať ihneď po teste typu I, popísaného v bode 2.1 doplnku 1, potom, čo sa hodnoty stabilizovali, pričom motor beží vo voľnobežných otáčkach.

2.4. V prípade mopedov s ručným radením prevodových stupňov, sa test vykoná s radiacou pákou v polohe "neutrál" a so zapnutou spojkou.

2.5. V prípade mopedov s automatickou prevodovkou sa test vykoná so zapnutou spojkou, ale s nehybným hnacím kolesom.

2.6. Voľnobežné otáčky motora počas voľnobežnej periódy musia byť nastavené v súlade s pokynmi výrobcu.

3. ODBER VZORKY A ANALÝZA VÝFUKOVÝCH PLYNOV

3.1. Elektromagnetické ventily sa musia nastaviť do polohy zodpovedajúcej priamej analýze riedených výfukových plynov a riediaceho vzduchu.

3.2. Analyzátor musí ukazovať stabilizované hodnoty v priebehu jednej minúty po pripojení k sonde.

3.3. Koncentrácia HC a CO vo vzorkách riedených výfukových plynov a v riediacom vzduchu sa stanoví z hodnôt zobrazených alebo zaznamenaných meracím prístrojom s použitím príslušných kalibračných kriviek.

3.4. Odsúhlasenou hodnotou obsahu plynných škodlivín v analyzovaných plynoch je hodnota odčítaná po stabilizácii meracieho prístroja.

4. STANOVENIE MNOŽSTVA EMITOVANÝCH PLYNNÝCH ŠKODLIVÍN

4.1. Hmotnosť plynov oxidu uhoľnatého sa stanoví pomocou nasledovného vzorca:

CO

= V · d

·

CO

10

kde:

4.1.1. COM je hmotnosť oxidu uhoľnatého, emitovaného v priebehu testu, vyjadrená v g/min;

4.1.2. dCO je hustota oxidu uhoľnatého pri teplote 0 °C a tlaku 101,33 kPa (= 1,250 kg/m3);

4.1.3. COc je objemová koncentrácia oxidu uhoľnatého v riedených plynoch, vyjadrená v dieloch na milión a korigovaná vzhľadom na znečistenie riediaceho vzduchu:

CO

= CO

− CO

kde:

4.1.3.1. COe je koncentrácia oxidu uhoľnatého vo vzorke riedených plynov vyjadrená v dieloch na milión;

4.1.3.2. COd je koncentrácia oxidu uhoľnatého vo vzorke riediaceho vzduchu vyjadrená v dieloch na milión;

4.1.3.3. DF je koeficient špecifikovaný v bode 4.3.;

4.1.4. V je celkový objem riedených plynov vyjadrený v m3/min pri referenčnej teplote 0 °C (273 °K) a referenčnom tlaku 101,33 kPa;

V = V

·

N

· 273

101,33 ·

kde:

4.1.4.1. Vo je objem plynov prečerpaný čerpadlom P1 za jednu otáčku vyjadrený v m3/otáčku. Tento objem je funkciou rozdielu tlakov medzi vstupnou a výstupnou časťou samotného čerpadla;

4.1.4.2. N je počet otáčok čerpadla P1 pri teste za voľnobehu delený časom v minútach;

4.1.4.3. Pa je atmosferický tlak vyjadrený v kPa;

4.1.4.4. Pi je stredná hodnota podtlaku vo vstupnej časti čerpadla P1 počas testu vyjadrený v kPa;

4.1.4.5. Tp je hodnota teploty riedených plynov počas vykonania štyroch cyklov testov meraná vo vstupnej časti čerpadla P1.

4.2. Hmotnosť nespálených uhľovodíkov, emitovaných výfukom mopedu počas testu, sa vypočíta pomocou nasledovného vzorca:

HC

=

· d

·

HC

10

kde:

4.2.1. HCM je hmotnosť uhľovodíkov emitovaných počas testu vyjadrená v g/min;

4.2.2. dHC je hustota uhľovodíkov pri teplote 0 °C a tlaku 101,33 kPa (keď je stredný pomer uhlíka a vodíka 1:1,85) (= 0,619 kg/m3);

4.2.3. HCc je koncentrácia riedených plynov vyjadrená v dieloch na milión uhlíkového ekvivalentu (napríklad: koncentrácia propánu násobená číslom 3) a korigovaná vzhľadom na riediaci vzduch:

HC

= HC

− HC

kde:

4.2.3.1. HCe je koncentrácia uhľovodíkov vo vzorke riedených plynov vyjadrená v dieloch na milión uhľovodíkového ekvivalentu;

4.2.3.2. HCd je koncentrácia uhľovodíkov vo vzorke riediaceho vzduchu vyjadrená v dieloch na milión uhľovodíkového ekvivalentu;

4.2.3.3. DF je koeficient špecifikovaný v bode 4.3;

4.2.4. V je celkový objem (pozri bod 4.1.4).

4.3. DF je koeficient vyjadrený pomocou vzorca:

DF =

CO

+ 0,5 CO + HC

kde:

4.3.1. CO, CO2 a HC sú koncentrácie oxidu uhoľnatého, oxidu uhličitého a uhľovodíkov vo vzorke riedených plynov vyjadrené v percentách.

PRÍLOHA II

ŠPECIFIKÁCIE TÝKAJÚCE SA OPATRENÍ, KTORÉ SA MAJÚ PRIJAŤ PROTI ZNEČISŤOVANIU OVZDUŠIA SPÔSOBENÉMU MOTOCYKLAMI A MOTOROVÝMI TROJKOLKAMI

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto kapitoly:

1.1. "Typ vozidla vzhľadom na zníženie emisií plynných škodlivín z motora" znamená motocykle a motorové trojkolky, ktoré sa nelíšia v nasledovných podstatných aspektoch:

1.1.1. ekvivalentná zotrvačná hmotnosť stanovená vo vzťahu k referenčnej hmotnosti ako je uvedené v bode 5.2.doplnku 1;

1.1.2. charakteristiky motora a vozidla definované v prílohe V;

1.2. "Referenčná hmotnosť" znamená hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave zvýšenú o konštantnú hmotnosť 75 kg. Hmotnosť motocykla a motorových trojkoliek v pohotovostnom stave je celková hmotnosť nezaťaženého vozidla, so všetkými palivovými nádržami naplnenými na 90 % svojej maximálnej kapacity.

1.3. "Kľuková skriňa" znamená priestor v motore alebo mimo neho, ktorý je vnútorným alebo vonkajším potrubím spojený s olejovou nádržkou, cez ktoré môžu unikať plyny a pary.

1.4. "Plynné škodliviny" znamenajú oxid uhoľnatý, uhľovodíky a oxidy dusíka, vyjadrené ako ekvivalent oxidu dusičitého (NO2).

2. ŠPECIFIKÁCIE TESTOV

2.1. Všeobecne

Komponenty, schopné ovplyvniť emisie plynných škodlivín, musia byť konštruované, vyrobené a zostavené tak, aby umožnili motocyklu alebo motorovej trojkolke v obvyklej prevádzke, plniť požiadavky tejto prílohy napriek vibráciám, ktorým môžu byť vystavené.

2.2. Popis testov

2.2.1. Závisiac na svojej kategórii a podľa ustanovení uvedených nižšie, motocykel alebo motorová trojkolka sa musia podrobiť testom typu I a II, špecifikovaným nižšie;

2.2.1.1. Test typu I (overenie priemerných emisií plynných škodlivín v hustej mestskej oblasti).

2.2.1.1.1. Test sa vykoná postupom popísaným v doplnku 1. Metódy používané na zachytávanie a analýzu plynov sú stanovené nižšie.

2.2.1.1.2. Podliehajúc ustanoveniam bodu 2.2.1.1.3 sa test musí vykonať trikrát. Hmotnosť oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov a hmotnosť oxidu dusíka zistená v každom teste, musí byť menšia než limitné hodnoty uvedené v tabuľkách I a II.

2.2.1.1.2.1. Avšak pre každú z vyššie uvedených škodlivín, jeden z troch výsledkov môže presiahnuť limitné hodnoty predpísané pre motocykle alebo motorové trojkolky maximálne o 10 % za predpokladu, že aritmetický priemer troch výsledkov je nižší než predpísaná limitná hodnota. Ak je predpísaná limitná hodnota prekročená u viac než jednej škodliviny, nie je podstatné, či sa to stalo pri tom istom teste, alebo pri rôznych testoch.

2.2.1.1.3. Počet testov predpísaných v bode 2.2.1.1.2 sa zníži za podmienok stanovených nižšie, kde V1 je výsledok prvého testu a V2 je výsledok druhého testu u každej škodliviny uvedenej v bode 2.2.1.1.2.

2.2.1.1.3.1. Ak je u všetkých príslušných škodlivín V1 ≤ 0,70 L, vyžaduje sa len jeden test,

2.2.1.1.3.2. Ak je u všetkých troch príslušných škodlivín V1 ≤ 0,85 L, avšak najmenej u jednej zo škodlivín V1 > 0,70 L, vyžadujú sa dva testy. Okrem toho u každej z príslušných škodlivín musí byť V2 také, aby V1 + V2 < 1,70 L a V2 < L.

2.2.1.2. Test typu II (test oxidu uhoľnatého pri voľnobehu).

2.2.1.2.1. Obsah oxidu uhoľnatého vo výfukových plynoch emitovaných pri voľnobehu motora nesmie presiahnuť 4,5 % objemu.

2.2.1.2.2. Táto požiadavka sa musí overiť testom popísaným v doplnku 2.

TABUĽKA I

Limity pre dvojtaktné motocykle a trojkolky a dátum ich nadobudnutia účinnosti

| Typové schválenie komponentu a zhoda výroby |

24 mesiacov od dátumu prijatia tejto smernice [1] | CO = 8 g/km HC = 4 g/km NOx = 0,1 g/km |

TABUĽKA II

Limity pre štvortaktné motocykle a trojkolky a dátum ich nadobudnutia účinnosti

| Typové schválenie komponentu a zhoda výroby |

24 mesiacov od dátumu prijatia tejto smernice [2] | CO = 13 g/km HC = 3 g/km NOx = 0,3 g/km |

3. ZHODA VÝROBY

3.1. Na overenie zhody výroby platia požiadavky uvedené v bode 1 prílohy VI k smernici 92/61/EHS.

3.1.1. x

- výsledkov získaných so vzorkou a štandardná odchýlka S [3] vzorky sa potom stanoví pre každý znečisťujúci plyn. Sériová výroba sa považuje za zhodnú, ak je splnená nasledovná podmienka:

x

- + k · S ≤ L [4]

kde:

L : je limitná hodnota stanovená v tabuľkách uvedených v bode 2.2.1.1.2 v stĺpci pod názvom "zhoda výroby" pre každú uvažovanú škodlivinu

n | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |

k | 0,973 | 0,613 | 0,489 | 0,421 | 0,376 | 0,342 | 0,317 | 0,296 | 0,279 |

n | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 |

k | 0,265 | 0,253 | 0,242 | 0,233 | 0,224 | 0,216 | 0,210 | 0,203 | 0,198 |

k :

k =

n

4. ROZŠÍRENIE ROZSAHU PLATNOSTI SCHVÁLENIA

4.1. Typy vozidla s rôznymi referenčnými hmotnosťami

Schválenie sa môže rozšíriť na typy vozidiel, ktoré sa od schváleného typu líšia len svojou referenčnou hmotnosťou za predpokladu, že referenčná hmotnosť typu vozidla, pre ktoré sa rozšírenie schválenia požaduje, si vyžaduje len použitie najbližšie vyššieho alebo najbližšie nižšieho ekvivalentu zotrvačnej hmotnosti.

4.2. Typy vozidla s rôznymi celkovými prevodovými pomermi

4.2.1. Schválenie typu vozidla môže byť rozšírené za nasledovných podmienok na také typy vozidla, ktoré sa od schváleného typu líšia len celkovými prevodovými pomermi.

4.2.1.1. Pre každý prevod použitý pri testoch typu I, je potrebné stanoviť vzťah

E =

V

− V

V

kde V1 a V2 sú rýchlosti zodpovedajúce otáčkam motora 1000 ot/min schváleného typu vozidla a typu vozidla, pre ktoré sa schválenie požaduje.

4.2.2. Ak vzťah E ≤ 8 % platí pre každý prevodový pomer, rozšírenie sa musí schváliť bez opakovania testov typu I.

4.2.3. Ak by bol aspoň pre jeden prevodový pomer E > 8 % a pre každý prevodový pomer E ≤ 13 %, testy typu I sa musia opakovať; môžu byť však vykonané v laboratóriu, ktoré vyberie sám výrobca a odsúhlasí príslušný schvaľovací orgán. Protokol o testoch musí byť odovzdaný technickej službe.

4.3. Typy vozidiel s rôznymi referenčnými hmotnosťami a rôznymi celkovými prevodovými pomermi

Schválenie typu vozidla môže byť rozšírené na typy vozidla líšiace sa od schváleného typu len svojou referenčnou hmotnosťou a celkovými prevodovými pomermi len za predpokladu, že spĺňajú požiadavky bodov 4.1 a 4.2.

4.4. Trojkolky a štvorkolky okrem ľahkých štvorkoliek

Schválenie udelené dvojkolesovému mopedu môže byť rozšírené na trojkolky a štvorkolky, okrem ľahkých štvorkoliek, ak používajú ten istý motor a výfukový systém a majú rovnakú prevodovku, ktorá sa líši len prevodovými pomermi za predpokladu, že referenčná hmotnosť typu vozidla, ktorého schválenie sa požaduje, si vyžaduje iba použitie najbližšie vyššieho alebo najbližšie nižšieho ekvivalentu zotrvačnej hmotnosti.

4.5. Obmedzenie

Keď bolo rozšírenie udelené v súlade s bodmi 4.1 až 4.4 hore, nemôže byť udelené žiadne ďalšie rozšírenie schválení.

Doplnok 1

Test typu I

(overenie priemernej emisie škodlivín v hustej mestskej oblasti)

1. ÚVOD

Postup testu typu I, špecifikovaného v bode 2.2.1.1 prílohy II.

1.1. Motocykel alebo motorová trojkolka sa umiestni na dynamometer vybavený brzdou a zotrvačníkom. Test, ktorý trvá celkovo 13 minút a skladá sa zo štyroch cyklov, sa vykonáva bez prerušenia. Každý cyklus sa skladá z 15 operácií (voľnobeh, akcelerácia, stála rýchlosť, decelerácia, atď.). Výfukové plyny sa počas testu riedia vzduchom, aby prietokový objem zmesi zostal konštantný. Nepretržitý počet vzoriek zmesi sa počas testu zbiera do vaku, aby bolo možné postupne určiť koncentrácie (priemerné testové hodnoty) oxidu uhoľnatého, nespálených uhľovodíkov, oxidov dusíka a oxidu uhličitého.

2. PREVÁDZKOVÝ CYKLUS NA DYNAMOMETRI

2.1. Popis cyklu

Prevádzkový cyklus na dynamometri musí byť uvedený v nasledovnej tabuľke a znázornený na grafe v poddoplnku 1.

2.2. Všeobecné podmienky vykonania cyklu

Ak je potrebné stanoviť spôsob, ako najlepšie uviesť do činnosti akcelerátor a ovládače brzdy tak, aby sa dosiahol cyklus blížiaci sa teoretickému cyklu v rámci predpísaných limitov, musia sa vykonať predbežné testové cykly.

2.3. Použitie prevodovky

2.3.1. Prevodovka sa používa nasledovne:

2.3.1.1. Pri stálej rýchlosti musia byť otáčky motora, pokiaľ je to možné, v rozsahu 50 % až 90 % maximálnych otáčok. Pokiaľ je možné tieto otáčky dosiahnuť pri viac než jednom prevodovom stupni, motor sa testuje pri zaradenom najvyššom prevodovom stupni.

2.3.1.2. V priebehu akcelerácie sa motor testuje pri prevodovom stupni, ktorý umožňuje najvyššiu akceleráciu. Ďalší vyšší prevodový stupeň sa zaradí nakoniec, keď otáčky motora dosiahnu 110 % menovitého maximálneho výkonu. Ak motocykel alebo motorová trojkolka dosiahne rýchlosť 20 km/h pri prvom prevodovom stupni alebo 35 km/h pri druhom prevodovom stupni, musí sa pri týchto rýchlostiach zaradiť ďalší vyšší prevodový stupeň.

V týchto prípadoch sa nepripúšťa žiadne ďalšie radenie do vyšších prevodových stupňov. Ak sa počas akceleračnej fázy vykonalo radenie pri týchto stanovených rýchlostiach motocykla alebo motorovej trojkolky, nasledujúca fáza stálej rýchlosti sa musí vykonať s prevodovým stupňom, ktorý bol zaradený v dobe, keď motocykel alebo motorová trojkolka vstupoval do fázy stálej rýchlosti, bez ohľadu na otáčky motora.

2.3.1.3. V priebehu decelerácie sa ďalší nižší prevodový stupeň musí zaradiť predtým, než motor začne bežať s prakticky voľnobežnými otáčkami, alebo najneskôr vtedy, keď otáčky motora klesnú na 30 % menovitého maximálneho výkonu podľa toho, ktorá z týchto podmienok nastane skôr. Počas decelerácie sa nesmie zaradiť prvý prevodový stupeň.

2.3.2. Motocykle alebo motorové trojkolky vybavené automatickými prevodovkami sa testujú so zaradeným najvyšším prevodovým stupňom ("jazda"). Akcelerátor sa musí ovládať tak, aby sa dosiahlo čo najkonštantnejšie zrýchlenie umožňujúce radenie jednotlivých prevodových stupňov v normálnom poradí. Platia tolerancie uvedené v bode 2.4.

2.4. Tolerancie

2.4.1. V priebehu všetkých fáz cyklu sa pripúšťa tolerancia ± 1 km/h nad alebo pod teoretickú rýchlosť. Odchýlky rýchlosti väčšie než sú predpísané tolerancie sa pripúšťajú počas zmien fázy za predpokladu, že v žiadnom jednotlivom prípade sa tolerancie neprekračujú po dobu dlhšiu než 0,5 sekundy s výnimkou ustanovení bodov 6.5.2 a 6.6.3.

2.4.2. Musí sa povoliť časová tolerancia ± 0,5 sekundy nad alebo pod hodnotami teoretických časov.

2.4.3. Rýchlostné a časové tolerancie sa kombinujú tak, ako je uvedené v poddoplnku 1.

2.4.4. Vzdialenosť ubehnutá počas cyklu sa musí merať s presnosťou ± 2 %.

Prevádzkový cyklus na dynamometri

Číslo činnosti | Činnosť | Fáza | Akcelerácia (m/s2) | Rýchlosť (km/h) | Trvanie každej fázy činnosti | Kumulatívny čas (s) | Stupeň použitý v prípade ručnej prevodovky |

(s) | (s) |

1 | Voľnobeh | 1 | 11 | 11 | 11 | 6 s PM/5 s K [1] |

2 | Akcelerácia | 2 | 1,04 | 0 — 15 | 4 | 4 | 15 | pozri 2.3 |

3 | Stála rýchlosť | 3 | | 15 | 8 | 8 | 23 |

4 | Decelerácia | 4 | − 0,69 | 15 — 10 | 2 | 5 | 25 |

5 | Decelerácia, spojka vypnutá | − 0,92 | 10 — 0 | 3 | 28 | K |

6 | Voľnobeh | 5 | | | 21 | 21 | 49 | 16 s PM/5 s K |

7 | Akcelerácia | 6 | 0,74 | 0 — 32 | 12 | 12 | 61 | pozri 2.3 |

8 | Stála rýchlosť | 7 | | 32 | 24 | 24 | 85 |

9 | Decelerácia | 8 | − 0,75 | 32 — 10 | 8 | 11 | 93 |

10 | Decelerácia, spojka vypnutá | − 0,92 | 10 — 0 | 3 | 96 | K |

11 | Voľnobeh | 9 | | | 21 | 21 | 117 | 16 s PM/5 s K |

12 | Akcelerácia | 10 | 0,53 | 0 — 50 | 26 | 26 | 143 |

13 | Stála rýchlosť | 11 | | 50 | 12 | 12 | 155 | pozri 2.3 |

14 | Decelerácia | 12 | − 0,52 | 50 — 35 | 8 | 8 | 163 |

15 | Stála rýchlosť | 13 | | 35 | 13 | 13 | 176 |

16 | Decelerácia | 14 | − 0,68 | 35 — 10 | 9 | 12 | 185 | K |

17 | Decelerácia, spojka vypnutá | − 0,92 | 10 — 0 | 3 | 188 |

18 | Voľnobeh | 15 | | | 7 | 7 | 195 | 7 s PM |

PM K 3. MOTOCYKLE ALEBO MOTOROVÉ TROJKOLKY A PALIVO

3.1. Testovacie motocykle alebo motorové trojkolky

3.1.1. Motocykel alebo motorová trojkolka musia byť pristavené v dobrom mechanickom stave. Pred testom musia byť zabehnuté a musia mať ubehnutých aspoň 1000 km. Laboratórium môže rozhodnúť o tom, či motocykel alebo motorová trojkolka, ktoré majú ubehnutých menej než 1000 km, môžu byť pripustené k testu.

3.1.2. Výfukové zariadenie nesmie vykazovať žiadnu netesnosť, ktorá by pravdepodobne zmenšila množstvo zachytávaných plynov, ktoré sa musia rovnať množstvu plynov vychádzajúcemu z motora.

3.1.3. Môže sa overiť tesnosť sacieho systému aby sa zabezpečilo, že karburácia nie je ovplyvnená náhodným vstupom vzduchu.

3.1.4. Nastavenie motocykla alebo motorovej trojkolky musí zodpovedať nastaveniu predpísanému výrobcom.

3.1.5. Laboratórium môže overiť, či motocykel alebo motorová trojkolka podáva výkon udávaný výrobcom, či je možné používať ich pre normálnu jazdu a najmä, či sú schopné štartu za studena i za tepla.

3.2. Palivo

Palivom použitým pre test musí byť referenčné palivo definované v prílohe IV. Ak je motor mazaný zmesou, musí olej pridávaný do referenčného paliva, spĺňať, pokiaľ ide o kvalitu a kvantitu, odporúčania výrobcu.

4. TESTOVACIE ZARIADENIE

4.1. Dynamometer

Hlavné charakteristiky dynamometra sú nasledovné:

Pre každé hnacie koleso styk medzi pneumatikou a valcom:

- Priemer valca: ≥ 400 mm;

- Rovnica krivky absorpcie energie: počínajúc rýchlosťou 12 km/h musí skúšobný stav umožňovať reprodukciu, s toleranciou ± 15 %, výkonu vyvíjaného motorom na ceste pri jazde motocykla alebo motorovej trojkolky na rovnej vozovke při, pokiaľ možno, nulovej rýchlosti vetra. Ak tomu tak nie je, energia absorbovaná brzdou a vnútorné trenie skúšobného stavu sa musia vypočítať podľa ustanovení bodu 11 poddoplnku 4 k doplnku 1, alebo výkon absorbovaný brzdou a vnútorné trenie skúšobného stavu sa musia rovnať:

K V3 ± 5 % no K V3 ± 5 % PV50

- Prídavné zotrvačné hmotnosti: 10 kg a 10 kg [2].

4.1.1. Skutočne ubehnutá vzdialenosť sa meria otáčkomerom, poháňaným valcom poháňajúcim brzdu a zotrvačníky.

4.2. Zariadenie na odber vzoriek plynov a meranie ich objemu

4.2.1. Poddoplnky 2 a 3 obsahujú schému znázorňujúcu zásady zachytávania, riedenia, odberu vzoriek a merania objemu výfukových plynov počas testu.

4.2.2. V nasledovných bodoch sú popísané komponenty testovacieho zariadenia (každý komponent je označený skratkou použitou v schéme v poddoplnkoch 2 a 3). Technická služba môže povoliť použitie rôznych zariadení za predpokladu, že poskytujú ekvivalentné výsledky:

4.2.2.1. zariadenie na zachytávanie všetkých výfukových plynov emitovaných motorom počas testu; je to spravidla zariadenie otvoreného typu udržujúce atmosferický tlak na výstupe(och) výfuku motocykla. Ak sú však splnené podmienky protitlaku (± 1,25 kPa), môže sa použiť uzavretý systém. Zachytávanie plynov musí byť také, aby nedochádzalo ku takej kondenzácii, ktorá by mohla podstatnejšie ovplyvniť povahu výfukových plynov pri testovacej teplote;

4.2.2.2. potrubie (Tu) spájajúce zachytávacie zariadenie so zariadením na odber vzoriek plynov. Toto spojovacie potrubie i zariadenie na odber vzoriek plynov musí byť zhotovené z nehrdzavejúcej ocele alebo iného materiálu, ktorý neovplyvňuje zloženie zachytávaných plynov a odoláva ich teplotám;

4.2.2.3. výmenník tepla (Sc) schopný obmedzovať zmeny teploty riedených plynov v prívodnom otvore čerpadla s toleranciou ± 5 °C počas celej doby testu. Tento výmenník musí byť vybavený predhrievacím systémom, ktorý je schopný uviesť plyny na ich prevádzkovú teplotu (s toleranciou ± 5 °C) pred začiatkom testu;

4.2.2.4. objemové čerpadlo (P1) určené pre nasávanie riedených plynov a poháňané elektromotorom, ktoré môže pracovať s vymedzenými konštantnými rýchlosťami. Čerpadlo musí zabezpečovať konštantný prietok s dostatočným objemom, aby bolo zaručené, že sú nasávané všetky výfukové plyny. Je možné tiež použiť zariadenie s Venturiho trubicou s kritickým prúdením;

4.2.2.5. zariadenie, ktoré môže plynule zaznamenávať teplotu riedených plynov vstupujúcich do čerpadla;

4.2.2.6. sonda (S3) pripojená k vonkajšej časti zariadenia na zachytávanie plynov, ktorá môže zachytávať konštantnú vzorku riediaceho vzduchu pomocou čerpadla, filtra a prietokomeru počas celej doby trvania testu;

4.2.2.7. sonda (S2) nasmerovaná proti prúdu do prúdu riedených plynov pred objemovým čerpadlom, na odber vzorky zmesi riedených plynov pri konštantnej rýchlosti počas celej doby trvania testu, pomocou čerpadla, filtra a prietokomeru. Minimálna rýchlosť prúdenia plynov v oboch vyššie popísaných vzorkovacích systémoch, musí byť najmenej 150 l/h;

4.2.2.8. dva filtre (F2 a F3) umiestnené za sondami S2 a S3 určené na zachytenie pevných čiastočiek vznášajúcich sa v prúde vzoriek zhromažďovaných do vakov. Je potrebné dbať najmä na to, aby neovplyvňovali koncentrácie plynných zložiek vo vzorkách;

4.2.2.9. dve čerpadlá (P2 a P3) na odoberanie vzoriek zo sond S2 a S3 a ich plnenie do vakov Sa a Sb;

4.2.2.10. dva ručne nastaviteľné ventily (V2 a V3) umiestnené sériovo za čerpadlami P2 a P3 na reguláciu toku vzoriek do vakov;

4.2.2.11. dva rotametre (R2 a R3) umiestnené sériovo v linkách "sonda, filter, čerpadlo, ventil, vak" (S2, F2, P2, V2, Sa a S3, F3, P3, V3, Sb) umožňujúce kedykoľvek vizuálnu kontrolu toku vzorky;

4.2.2.12. nepriepustné vzorkovacie vaky na zachytávanie riediaceho vzduchu a zmesi zriedených plynov s dodatočným objemom, aby nebolo prerušené normálne prúdenie vzoriek. Vaky musia mať samočinný uzáver v bočnej stene vaku, ktorý sa dá rýchle a tesne uzavrieť, buď v okruhu odberu vzoriek, alebo aj v analytickom okruhu na konci testu;

4.2.2.13. dva diferenčné tlakové manometre (g1 a g2) umiestnené nasledovne:

g1: | pred čerpadlom P1, na meranie rozdielu tlaku medzi zmesou výfukových plynov a riediaceho vzduchu a atmosferickým tlakom; |

g2: | pred a za čerpadlom P1, na meranie zvýšenia tlaku vyvolaného v prúde plynov; |

4.2.2.14. otáčkomer na počítanie otáčok rotačného výtlačného čerpadla P1;

4.2.2.15. trojcestné ventily vo vyššie uvedených okruhoch odberu vzoriek určené na usmerňovanie toku vzoriek, buď do ovzdušia alebo do príslušných odberových vakov počas testu. Musia sa použiť rýchločinné ventily. Musia byť vyrobené z materiálov neovplyvňujúcich zloženie plynov; okrem toho ich prietokové prierezy a tvary musia byť také, aby sa straty pri plnení zmenšili na technicky možné minimum.

4.3. Analytické zariadenie

4.3.1. Meranie koncentrácie uhľovodíkov

4.3.1.1. Na meranie koncentrácie nespálených uhľovodíkov vo vzorkách nazhromaždených vo vakoch Sa a Sb v priebehu testu sa použije plameňový ionizačný analyzátor.

4.3.2. Meranie koncentrácie CO a CO2

4.3.2.1. Na meranie koncentrácie oxidu uhoľnatého CO a oxidu uhličitého CO2 vo vzorkách, nazhromaždených vo vakoch Sa a Sb v priebehu testov, sa použije analyzátor nedisperzného typu s absorpciou v infračervenej oblasti.

4.3.3. Meranie koncentrácie NOx

4.3.3.1. Na meranie koncentrácie oxidov dusíka (NOx) vo vzorkách nazhromaždených vo vakoch Sa a Sb počas testov sa použije chemiluminiscenčný analyzátor.

4.4. Presnosť prístrojov a meraní

4.4.1. Keďže brzda sa ciachuje v samostatnom teste, nie je potrebné uvádzať presnosť dynamometra. Celková zotrvačnosť rotujúcich hmôt, vrátane zotrvačnosti valcov a rotujúcej časti brzdy (pozri bod 5.2), sa musí udať s presnosťou ± 2 %.

4.4.2. Rýchlosť motocykla alebo motorovej trojkolky sa meria podľa rýchlosti otáčania valcov spojených s brzdou a zotrvačníkmi. Má byť merateľná s toleranciou ± 2 km/h pre rýchlosti od 0 do 10 km/h a s toleranciou ± 1 km/h pre rýchlosti nad 10 km/h.

4.4.3. Teplota uvedená v bode 4.2.2.5 musí byť merateľná s toleranciou ± 1 °C. Teplota uvedená v bode 6.1.1 musí byť merateľná s toleranciou ± 2 °C.

4.4.4. Atmosferický tlak musí byť merateľný s toleranciou ± 0,133 kPa.

4.4.5. Pokles tlaku zriedených plynov medzi vstupom do čerpadla P1 a atmosferickým tlakom (pozri bod 4.2.2.13) musí byť merateľný s toleranciou ± 0,4 kPa. Rozdiel tlaku zriedených plynov medzi prierezmi pred a za čerpadlom P1 (pozri bod 4.2.2.13) musí byť merateľný s toleranciou ± 0,4 kPa.

4.4.6. Objem vytlačený pri každej úplnej otáčke čerpadla P1 a hodnota výtlaku pri najmenších možných otáčkach čerpadla, zaznamenaných otáčkomerom CT, musia byť také, aby celkový objem zmesi výfukového plynu a riediaceho vzduchu, vytlačený čerpadlom P1 počas testu mohol byť stanovený s toleranciou ± 2 percentá.

4.4.7. Analyzátory musia mať merací rozsah kompatibilný s presnosťou potrebnou na meranie obsahu jednotlivých zložiek s toleranciou ± 3 %, bez ohľadu na presnosť ciachovacích plynov.

Plameňový ionizačný analyzátor používaný na meranie koncentrácie uhľovodíkov musí byť schopný dosiahnuť 90 % úplného rozsahu stupnice za dobu kratšiu než jedna sekunda.

4.4.8. Obsah štandardných (ciachovacích) plynov sa nesmie líšiť od referenčnej hodnoty každého plynu o viac než ± 2 %. Riedidlom musí byť dusík.

5. PRÍPRAVA TESTU

5.1. Nastavenie brzdy

5.1.1. Brzda sa musí nastaviť tak, aby rýchlosť motocykla alebo motorovej trojkolky na rovnej suchej ceste počas fázy stálej rýchlosti bola medzi 45 a 55 km/h.

5.1.2. Brzda sa nastaví nasledovne:

5.1.2.1. Do zariadenia pre reguláciu prívodu paliva sa namontuje nastaviteľná zarážka obmedzujúca maximálnu rýchlosť na 45 až 55 km/h. Rýchlosť motocykla alebo motorovej trojkolky sa meria presným rýchlomerom alebo sa vypočíta z času nameraného za danú vzdialenosť ubehnutú v oboch smeroch na rovnej, suchej vozovke, s použitím zarážky.

Merania sa musia opakovať najmenej trikrát v oboch smeroch a musia sa vykonať na vzdialenosť najmenej 200 m, s dostatočne dlhou akceleračnou vzdialenosťou. Vypočíta sa priemerná rýchlosť.

5.1.2.2. Prípustné sú aj iné systémy merania výkonu potrebného na pohon vozidla (napr. meranie krútiaceho momentu na prevodovke, meranie decelerácie, atď).

5.1.2.3. Motocykel alebo motorová trojkolka sa potom musí umiestniť na dynamometer a brzda sa nastaví tak, aby bola dosiahnutá rovnaká rýchlosť ako pri teste na ceste (zariadenie pre reguláciu prívodu paliva v polohe stop a ten istý prevodový stupeň). Toto nastavenie brzdy sa musí udržať po dobu trvania testu. Po nastavení brzdy sa odstráni zarážka zo zariadenia pre reguláciu prívodu paliva.

5.1.2.4. Nastavenie brzdy na základe cestných testov sa môže vykonať len vtedy, ak sa barometrický tlak nelíši o viac než ± 1,33 kPa a teplota vzduchu o viac než ± 8 °C medzi cestou a krytom, v ktorom je uložený dynamometer.

5.1.3. Ak nie je predchádzajúca metóda použiteľná, dynamometer sa musí nastaviť v súlade s hodnotami uvedenými v tabuľke v bode 5.2. Hodnoty v tabuľke udávajú výkon v závislosti na referenčnej hmotnosti pri rýchlosti 50 km/h. Tento výkon sa stanoví metódou popísanou v poddoplnku 4.

5.2. Nastavenie zotrvačných hmotností ekvivalentných k translačnej zotrvačnosti motocykla alebo motorovej trojkolky.

Jeden alebo viac zotrvačníkov sa má nastaviť tak, aby sa dosiahla celková zotrvačnosť rotujúcich hmôt, proporcionálna k referenčnej hmotnosti motocykla alebo motorovej trojkolky v rámci nasledovných limitov:

Referenčná hmotnosť (RM) (v kg) | Ekvivalentná zotrvačná hmotnosť (v kg) | Absorbovaný výkon (v kW) |

RM ≤ 105 | 100 | 0,88 |

105 < RM ≤ 115 | 110 | 0,90 |

115 < RM ≤ 125 | 120 | 0,91 |

125 < RM ≤ 135 | 130 | 0,93 |

135 < RM ≤ 150 | 140 | 0,94 |

150 < RM ≤ 165 | 150 | 0,96 |

165 < RM ≤ 185 | 170 | 0,99 |

185 < RM ≤ 205 | 190 | 1,02 |

205 < RM ≤ 225 | 210 | 1,05 |

225 < RM ≤ 245 | 230 | 1,09 |

245 < RM ≤ 270 | 260 | 1,14 |

270 < RM ≤ 300 | 280 | 1,17 |

300 < RM ≤ 330 | 310 | 1,21 |

330 < RM ≤ 360 | 340 | 1,26 |

360 < RM ≤ 395 | 380 | 1,33 |

395 < RM ≤ 435 | 410 | 1,37 |

435 < RM ≤ 480 | 450 | 1,44 |

480 < RM ≤ 540 | 510 | 1,50 |

540 < RM ≤ 600 | 570 | 1,56 |

600 < RM ≤ 650 | 620 | 1,61 |

650 < RM ≤ 710 | 680 | 1,67 |

710 < RM ≤ 770 | 740 | 1,74 |

770 < RM ≤ 820 | 800 | 1,81 |

820 < RM ≤ 880 | 850 | 1,89 |

880 < RM ≤ 940 | 910 | 1,99 |

940 < RM ≤ 990 | 960 | 2,05 |

990 < RM ≤ 1050 | 1020 | 2,11 |

1050 < RM ≤ 1110 | 1080 | 2,18 |

1110 < RM ≤ 1160 | 1130 | 2,24 |

1160 < RM ≤ 1220 | 1190 | 2,30 |

1220 < RM ≤ 1280 | 1250 | 2,37 |

1280 < RM ≤ 1330 | 1300 | 2,42 |

1330 < RM ≤ 1390 | 1360 | 2,49 |

1390 < RM ≤ 1450 | 1420 | 2,54 |

1450 < RM ≤ 1500 | 1470 | 2,57 |

1500 < RM ≤ 1560 | 1530 | 2,62 |

1560 < RM ≤ 1620 | 1590 | 2,67 |

1620 < RM ≤ 1670 | 1640 | 2,72 |

1670 < RM ≤ 1730 | 1700 | 2,77 |

1730 < RM ≤ 1790 | 1760 | 2,83 |

1790 < RM ≤ 1870 | 1810 | 2,88 |

1870 < RM ≤ 1980 | 1930 | 2,97 |

1980 < RM ≤ 2100 | 2040 | 3,06 |

2100 < RM ≤ 2210 | 2150 | 3,13 |

2210 < RM ≤ 2320 | 2270 | 3,20 |

2320 < RM ≤ 2440 | 2380 | 3,34 |

2440 < RM | 2490 | 3,48 |

5.3. Kondicionovanie motocykla alebo motorovej trojkolky

5.3.1. Motocykel alebo motorová trojkolka sa musí pred testom udržiavať pri relatívne konštantnej teplote medzi 20 a 30 °C. Toto kondicionovanie musí trvať až do doby, kým sa teplota motorového oleja a prípadne chladiaceho média nevyrovná, s toleranciou ± 2 K, s teplotou miestnosti. Potom čo bol motor udržiavaný vo voľnobehu 40 sekúnd, pred začiatkom zachytávania výfukových plynov, vykonajú sa dva úplné cykly.

5.3.2. Tlak pneumatík musí byť taký, ako udáva výrobca pre predbežný test na ceste pre nastavenie brzdy. Ak je však priemer valcov menší než 500 mm, môže sa tlak v pneumatikách zvýšiť o 30 %-50 %.

5.3.3. Zaťaženie hnaného kolesa je rovnaké, ako pri jazde motocykla alebo motorovej trojkolky za normálnych jazdných podmienok s vodičom vážiacim 75 kg.

5.4. Kalibrácia analytického prístroja

5.4.1. Kalibrácia analyzátorov

Množstvo plynu pri určenom tlaku, kompatibilnom so správnou funkciou zariadenia sa zavedie do analyzátora pomocou prietokomeru a redukčného ventilu tlaku namontovaného na každej tlakovej nádobe na plyn. Prístroj sa nastaví tak, aby udával ako stabilizovanú hodnotu, hodnotu vyznačenú na štandardnej tlakovej nádobe na plyn. Vychádza sa z nastavenia získaného s nádobou s najväčším obsahom a krivka odchýlky analyzátora sa nakreslí ako funkcia obsahu rôznych použitých štandardných nádob na plyn. Plameňový ionizačný analyzátor sa má pravidelne kalibrovať aspoň v jednomesačných intervaloch, s použitím zmesí vzduchu a propánu (alebo hexánu) s menovitými koncentráciami uhľovodíkov rovnajúcimi sa 50 % a 90 % plnej stupnice. Nedisperzné analyzátory s absorpciou v infračervenej oblasti sa majú kontrolovať v tých istých intervaloch s použitím zmesí dusíka s CO a CO2 v menovitých koncentráciách rovnajúcich sa 10 %, 40 %, 60 %, 85 % a 90 % plnej stupnice. Na kalibráciu chemiluminiscenčného analyzátora NOx sa majú použiť zmesi oxidu dusného (N2O) riedeného v dusíku, s menovitými koncentráciami 50 % a 90 % plnej stupnice. Pre testovaciu kalibráciu, ktorá sa musí vykonať pred každou sériou testov, je pre všetky tri typy analyzátorov potrebné použiť zmesi plynov obsahujúcich merané plyny v koncentrácii, rovnajúcej sa 80 % plnej stupnice. Na 100-percentné zriedenie ciachovacieho plynu na požadovanú koncentráciu sa môže použiť zrieďovacie zariadenie.

6. POSTUP TESTOV NA DYNAMOMETRI

6.1. Zvláštne podmienky pre vykonanie cyklu

6.1.1. Teplota v priestoroch, kde je umiestnený dynamometer, musí byť po celú dobu testu v rozmedzí od 20° do 30 °C a musí sa čo možno najviac približovať teplote v priestoroch, v ktorých boli motocykel alebo motorová trojkolka kondicionované.

6.1.2. Počas testu musí byť motocykel alebo motorová trojkolka približne v horizontálnej polohe, aby sa vyhlo abnormálnej dodávke paliva.

6.1.3. Po ukončení prvej periódy voľnobehu v trvaní 40 sekúnd (pozri bod 6.2.2) sa na motocykel alebo motorovú trojkolku nasmeruje prúd vzduchu premenlivou rýchlosťou. Potom sa vykonajú dva úplné cykly, počas ktorých sa nezachytávajú výfukové plyny. Ventilačný systém musí mať mechanizmus riadený rýchlosťou valca skúšobného stavu tak, aby sa lineárna rýchlosť vzduchu v rozsahu od 10 km/h do 50 km/h na vstupe ventilátora rovnala relatívnej rýchlosti valca s toleranciou približne 10 %. Pri rýchlostiach valca pod 10 km/h môže byť rýchlosť vzduchu nulová. Koncová časť ventilátora musí mať nasledovné charakteristiky:

i) plocha aspoň 0,4 m2;

ii) výška spodného okraja nad zemou od 0,15 do 0,20 m;

iii) vzdialenosť od čelného okraja motocykla alebo motorovej trojkolky od 0,3 do 0,45 m.

6.1.4. Počas testu sa rýchlosť zaznamenáva v závislosti na čase tak, aby sa mohla hodnotiť správnosť cyklov.

6.1.5. Teploty chladiacej vody a oleja v kľukovej skrini sa môžu tiež zaznamenať.

6.2. Naštartovanie motora

6.2.1. Po vykonaní predbežných činností na zariadení pre zachytávanie, riedenie, analyzovanie a meranie plynov (pozri bod 7.1) sa motor naštartuje pomocou zariadení určených na tento účel ako je sýtič, štartovací ventil atď., podľa pokynov výrobcu.

6.2.2. Motor sa udržiava vo voľnobehu po dobu maximálne 40 sekúnd. Prvý testovací cyklus sa začne súčasne so začatím odberu vzoriek a merania otáčok čerpadla.

6.3. Používanie ručne ovládaného sýtiča

Sýtič sa musí vyradiť z činnosti čo najskôr, a to zásadne pred akceleráciou z nuly na 50 km/h. Ak táto požiadavka nemôže byť splnená, musí sa uviesť okamih skutočného vyradenia. Sýtič sa musí nastaviť v súlade s pokynmi výrobcu.

6.4. Voľnobeh

6.4.1. Prevodovka s ručným radením:

6.4.1.1. Počas periód voľnobehu musí byť spojka zapnutá a prevodovka v neutráli.

6.4.1.2. Aby bolo možné vykonávať akcelerácie podľa normálneho cyklu, zaradí sa vo vozidle prvý prevodový stupeň s vypnutou spojkou, 5 sekúnd pred akceleráciou, nasledujúcou po príslušnej perióde voľnobehu.

6.4.1.3. Prvá perióda voľnobehu na začiatku cyklu sa skladá zo šiestich sekúnd voľnobehu v neutráli so zapnutou spojkou a piatich sekúnd so zaradeným prvým prevodovým stupňom s vypnutou spojkou.

6.4.1.4. Pri periódach voľnobehu počas každého cyklu sú príslušné časy 16 sekúnd v neutráli a päť sekúnd so zaradeným prvým prevodovým stupňom s vypnutou spojkou.

6.4.1.5. Posledná perióda voľnobehu v cykle trvá sedem sekúnd v neutráli so zapnutou spojkou.

6.4.2. Poloautomatické prevodovky:

musia sa dodržiavať pokyny výrobcu pre jazdu v meste alebo, ak takéto pokyny nie sú, podľa pravidiel, platných pre prevodovky s ručným radením.

6.4.3. Automatické prevodovky:

v priebehu testu sa nesmie nikdy použiť volič, pokiaľ výrobca nešpecifikuje inak. V tomto druhom prípade platí postup pre prevodovky s ručným radením.

6.5. Akcelerácie

6.5.1. Akcelerácie sa musia vykonávať tak, aby počas celej doby trvania fázy bola akcelerácia, pokiaľ možno, konštantná.

6.5.2. Ak nie je akceleračná schopnosť motocykla alebo motorovej trojkolky dostatočná nato, aby sa cykly akcelerácie mohli uskutočniť v predpísaných toleranciách, motocykel alebo motorová trojkolka musí jazdiť s plne otvoreným akcelerátorom, až kým sa nedosiahne rýchlosť predpísaná pre cyklus; potom môže cyklus normálne pokračovať.

6.6. Decelerácie

6.6.1. Všetky decelerácie sa musia vykonávať s úplne uzatvoreným akcelerátorom, spojka zostáva zapnutá. Motor musí byť vypnutý pri rýchlosti 10 km/h.

6.6.2. Ak je perióda decelerácie dlhšia, než je perióda predpísaná pre príslušnú fázu, použijú sa brzdy vozidla, aby bolo možné dodržať časový rozvrh cyklu.

6.6.3. Ak je perióda decelerácie kratšia, než je perióda predpísaná pre príslušnú fázu, časový rozvrh teoretického cyklu sa obnoví presunutím periódy konštantnej rýchlosti alebo voľnobehu do nasledujúcej činnosti konštantnej rýchlosti alebo voľnobehu. V takomto prípade neplatí ustanovenie bodu 2.4.3.

6.6.4. Na konci doby periódy decelerácie (zastavenie motocykla alebo motorovej trojkolky na valcoch) sa zaradí neutrál a zapne sa spojka.

6.7. Stále rýchlosti

6.7.1. Pri prechode z akcelerácie na nasledovnú stálu rýchlosť je nevyhnutné vyhnúť sa "pumpovaniu" alebo uzatváraniu akcelerátora.

6.7.2. Periódy konštantnej rýchlosti sa dosiahnu udržiavaním akcelerátora v stálej polohe.

7. POSTUP PRI ODBERE VZORIEK, ANALÝZE A MERANÍ OBJEMU EMISIÍ

7.1. Činnosti vykonávané pred naštartovaním motocykla alebo motorovej trojkolky

7.1.1. Vaky Sa a Sb na zachytávanie vzoriek sa vyprázdnia a uzavrú.

7.1.2. Uvedie sa do činnosti rotačné výtlačné čerpadlo P1 bez otáčkomera.

7.1.3. Uvedú sa do činnosti čerpadlá P2 a P3 odoberajúce vzorky, s ventilmi nastavenými na vypúšťanie produkovaných plynov do ovzdušia; prietok sa reguluje ventilmi V2 a V3.

7.1.4. Uvedú sa do prevádzky zariadenia na snímanie teploty T a tlaku g1 a g2.

7.1.5. Otáčkomer čerpadla CT a otáčkomer valca sa nastavia na nulu.

7.2. Začatie odberu vzoriek a meranie objemu

7.2.1. Po predbežnej 40-sekundovej voľnobežnej perióde a dvoch prípravných cykloch (počiatočný okamih prvého cyklu) sa vykonajú súčasne činnosti špecifikované v bodoch 7.2.2 až 7.2.5.

7.2.2. Disperzné ventily sa nastavia na plynulé zachytávanie vzoriek, ktoré boli dovtedy nasmerované do ovzdušia, do vakov Sa a Sb sondami S2 a S3.

7.2.3. Okamih začatia testu sa vyznačí na spojitých grafoch, ktoré sú výsledkom záznamov odčítaných zo zariadenia na snímanie teploty T a z diferenčných plynových manometrov g1 a g2.

7.2.4. Spustí sa počítadlo, ktoré zaznamenáva celkový počet otáčok čerpadla P1.

7.2.5. Spustí sa zariadenie uvedené v bode 6.1.3, ktoré smeruje prúd vzduchu na motocykel alebo motorovú trojkolku.

7.3. Ukončenie odberu vzoriek a merania objemu

7.3.1. Na konci štvrtého testovacieho cyklu sa vykonajú súčasne činnosti uvedené v bodoch 7.3.2 až 7.3.5.

7.3.2. Disperzné ventily sa musia nastaviť tak, aby sa vaky Sa a Sb uzavreli a aby sa vzorky, odoberané čerpadlami P2 a P3 pomocou sond S2 a S3, vypustili do ovzdušia.

7.3.3. Okamih ukončenia testu sa musí vyznačiť na spojitých grafoch uvedených v bode 7.2.3.

7.3.4. Otáčkomer čerpadla P1 sa zastaví.

7.3.5. Zastaví sa zariadenie uvedené v bode 6.1.3, ktoré smeruje prúd vzduchu na motocykel alebo motorovú trojkolku.

7.4. Analýza vzoriek vo vakoch

S analýzou sa musí začať čo možno najskôr, v každom prípade najneskôr do 20 minút po skončení testov, aby sa stanovili:

- koncentrácie uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého, oxidov dusíka a oxidu uhličitého vo vzorke riediacieho vzduchu obsiahnutého vo vaku Sb;

- koncentrácie uhľovodíkov, oxidu uhoľnatého, oxidov dusíka a oxidu uhličitého vo vzorke zriedených výfukových plynov obsiahnutých vo vaku Sa.

7.5. Meranie ubehnutej vzdialenosti

Skutočne ubehnutá vzdialenosť S, vyjadrená v km, sa získa vynásobením celkového počtu otáčok, vykázaných otáčkomerom, obvodom valca (pozri bod 4.1.1).

8. STANOVENIE MNOŽSTVA EMITOVANÝCH PLYNNÝCH ŠKODLIVÍN

8.1. Hmotnosť oxidu uhoľnatého emitovaného počas testu sa stanoví pomocou vzorca:

CO

=

· V · d

·

CO

10

kde:

8.1.1. COM je hmotnosť oxidu uhoľnatého, emitovaného počas testu, vyjadrená v g/km;

8.1.2. S je vzdialenosť definovaná v bode 7.5;

8.1.3. dCO je hustota oxidu uhoľnatého pri teplote 0 °C a tlaku 101,33 kPa (= 1250 kg/m3);

8.1.4. COc je objemová koncentrácia oxidu uhoľnatého v zriedených plynoch vyjadrená v dieloch na milión a korigovaná vzhľadom na znečistenie riediaceho vzduchu:

CO

= CO

− CO

kde:

8.1.4.1. COe je koncentrácia oxidu uhoľnatého v zriedených plynoch zachytených vo vaku Sb meraná v dieloch na milión;

8.1.4.2. COd je koncentrácia oxidu uhoľnatého vo vzorke riediaceho vzduchu zachytávaného do vaku Sa meraná v dieloch na milión;

8.1.4.3. DF je koeficient špecifikovaný v bode 8.4;

8.1.5. V je celkový objem zriedených plynov, vyjadrený v m3/test pri referenčnej teplote 0 °C (273 °K) a referenčnom tlaku 101,33 kPa,

V = V

·

N

· 273

101,33 ·

kde:

8.1.5.1. Vo je objem plynu, dopravený čerpadlom P1 počas jednej otáčky, vyjadrený v m3/otáčku. Tento objem je funkciou tlakových rozdielov medzi vstupnou a výstupnou časťou samotného čerpadla.

8.1.5.2. N je počet otáčok čerpadla P1 v priebehu štyroch cyklov testu.

8.1.5.3. Pa je atmosferický tlak vyjadrený v kPa;

8.1.5.4. Pi je stredný podtlak vo vstupnej časti čerpadla P1 v priebehu štyroch cyklov testu, vyjadrený v kPa;

8.1.5.5. Tp je teplota riedených plynov meraná vo vstupnej časti čerpadla P1 v priebehu štyroch cyklov testu.

8.2. Hmotnosť nespálených uhľovodíkov emitovaných výfukom motocykla alebo motorovej trojkolky v priebehu testu sa vypočíta pomocou nasledovného vzorca:

HC

=

· V · d

·

HC

10

kde:

8.2.1. HCM je hmotnosť uhľovodíkov, emitovaných v priebehu testu, vyjadrená v g/km;

8.2.2. S je vzdialenosť definovaná v bode 7.5;

8.2.3. dHC je hustota uhľovodíkov pri teplote 0 °C a tlaku 101,33 kPa pre stredný pomer uhlíka a vodíka 1 : 1,85 (= 0,619 kg/m3);

8.2.4. HCc je koncentrácia riedených plynov vyjadrená v dieloch na milión uhlíkového ekvivalentu (napríklad: koncentrácia propánu násobená číslom 3) a korigovaná vzhľadom na riediaci vzduch:

HC

= HC

− HC

kde:

8.2.4.1. HCe je koncentrácia uhľovodíkov vo vzorke riedených plynov, zachytávaných do vaku Sb, vyjadrená v dieloch na milión uhlíkového ekvivalentu;

8.2.4.2. HCd je koncentrácia uhľovodíkov vo vzorke riediaceho vzduchu zachytávaného do vaku Sa, vyjadrená v dieloch na milión uhlíkového ekvivalentu;

8.2.4.3. DF je koeficient špecifikovaný v bode 8.4;

8.2.5. V je celkový objem (pozri bod 8.1.5).

8.3. Hmotnosť oxidov dusíka, emitovaných výfukom motocykla alebo motorovej trojkolky počas testu, sa vypočíta pomocou nasledovného vzorca:

NO

=

· V · d

·

NO

· K

10

kde:

8.3.1. NOxM je hmotnosť oxidov dusíka, emitovaných v priebehu testu, vyjadrená v g/km;

8.3.2. S je vzdialenosť definovaná v bode 7.5;

8.3.3. dNO2 je hustota oxidov dusíka vo výfukových plynoch v ekvivalentoch NO2 pri teplote 0 °C a tlaku 101,33 kPa (= 2,05 kg/m3);

8.3.4. NOxc je koncentrácia oxidov dusíka v riedených plynoch vyjadrená v dieloch na milión a korigovaná vzhľadom na riediaci vzduch:

NO

= NO

− NO

kde:

8.3.4.1. NOxe je koncentrácia oxidov dusíka vo vzorke riedených plynov zachytávaných do vaku Sa vyjadrená v dieloch na milión;

8.3.4.2. NOxd je koncentrácia oxidov dusíka vo vzorke riediaceho vzduchu odoberaného do vaku Sb, vyjadrená v dieloch na milión;

8.3.4.3. DF je koeficient špecifikovaný v bode 8.4;

8.3.5. Kh je korelačný faktor pre vlhkosť:

Kh =

1 − 0,0329

kde:

8.3.5.1. H je absolútna vlhkosť v gramoch vody na kg suchého vzduchu

H =

Pa − Pd

kde:

8.3.5.1.1. U je vlhkosť vyjadrená v percentách;

8.3.5.1.2. Pd je tlak nasýtenej vodnej pary pri testovacej teplote vyjadrený v kPa;

8.3.5.1.3. Pa je atmosferický tlak v kPa;

8.4. DF je koeficient vyjadrený vzorcom:

DF =

CO

+ 0,5 CO + HC

kde:

8.4.1. CO, CO2 a HC sú koncentrácie oxidu uhoľnatého, oxidu uhličitého a uhľovodíkov vo vzorke riedených plynov, obsiahnutých vo vaku Sa, vyjadrené v percentách.

Poddoplnok 1

Prevádzkový cyklus na dynamometri pre test typu I

+++++ TIFF +++++

Poddoplnok 2

Príklad č. 1 systému zachytávania výfukových plynov

+++++ TIFF +++++

Poddoplnok 3

Príklad č. 2 systému zachytávania výfukových plynov

+++++ TIFF +++++

Poddoplnok 4

Metóda kalibrácie výkonu absorbovaného na ceste dynamometrom pre motocykle alebo motorové trojkolky

Tento poddoplnok popisuje metódu používanú na stanovenie absorbovaného výkonu meraného na ceste s použitím dynamometra.

Absorbovaný výkon meraný na ceste zahŕňa výkon absorbovaný trením a výkon absorbovaný zariadením na absorbovanie výkonu. Dynamometer sa uvedie do prevádzky mimo rozsahu testovaných rýchlostí. Zariadenie používané na uvedenie dynamometra do činnosti sa potom odpojí od dynamometra a rýchlosť otáčania valca(ov) sa zníži.

Kinetická energia zariadenia je rozptyľovaná jednotkou absorbovania výkonu dynamometra a trením dynamometra. Táto metóda neberie do úvahy zmeny vo vnútornom trení valca spôsobované rotujúcou hmotou motocykla alebo motorovej trojkolky. Rozdiel medzi dobami zastavenia voľného zadného valca a predného hnacieho valca možno v prípade dvojvalcových dynamometrov zanedbať.

Postup je nasledovný:

1. Odmeria sa rýchlosť otáčania valca, ak sa tak ešte nestalo. Môže sa použiť doplnkové koleso, otáčkomer alebo iná metóda.

2. Motocykel alebo motorová trojkolka sa umiestni na dynamometri alebo sa navrhne niektorá iná metóda uvedenia dynamometra do činnosti.

3. Zapne sa zotrvačník alebo akékoľvek iné systémy simulácie zotrvačnosti pre kategóriu hmotnosti motocykla alebo motorovej trojkolky, bežne používanú s dynamometrom.

4. Dynamometer sa uvedie na rýchlosť 50 km/h.

5. Zaznamená sa absorbovaný výkon.

6. Dynamometer sa uvedie na rýchlosť 60 km/h.

7. Odpojí sa zariadenie používané na uvedenie dynamometra do činnosti.

8. Zaznamená sa doba potrebná na níženie rýchlosti dynamometra z 55 km/h na 45 km/h.

9. Zariadenie na absorbovanie výkonu sa nastaví na odlišnú úroveň.

10. Etapy 4 až 9 sa opakujú tak často, ako je to potrebnné, aby sa pokryl celý rozsah výkonov používaných na ceste.

11. Vypočíta sa absorbovaný výkon pomocou vzorca:

P

=

M

=

0,03858 M

1t

kde:

Pd = výkon v kW

M1 = ekvivalentná zotrvačná hmotnosť v kg

V1 = počiatočná rýchlosť v m/s (55km/h = 15,28 m/s)

V2 = konečná rýchlosť v m/s (45 km/h = 12,50 m/s)

t = doba potrebná na zníženie rýchlosti valca z 55 km/h na 45 km/h.

12. Absorbovaný výkon udávaný dynamometrom sa vynesie do diagramu v závislosti na výkone udávanom pre rýchlosť 50 km/h použitej ako testovacia rýchlosť podľa bodu 4 dole.

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

Test typu II

(meranie emisií oxidu uhoľnatého a uhľovodíkov pri voľnobehu)

1. ÚVOD

Postup pre test typu II špecifikovaný v bode 2.2.1.2 prílohy II.

2. PODMIENKY MERANIA

2.1. Palivom je palivo predpísané v prílohe IV.

2.2. Objemová koncentrácia oxidu uhoľnatého sa musí merať ihneď po teste typu I s motorom pri voľnobežných otáčkach.

2.3. V prípade motocyklov alebo motorových trojkoliek s ručnou alebo poloautomatickou prevodovkou, sa test vykoná s radiacou pákou v polohe "neutrál" a so zapnutou spojkou.

2.4. V prípade motocyklov alebo motorových trojkoliek s automatickou prevodovkou, sa test vykoná s voličom prevodov v polohe "neutrál" alebo "parkovanie".

3. ODBER VZORIEK PLYNOV

3.1. Výstupné otvory výfuku musia byť vybavené dostatočne vzduchotesným nadstavcom tak, aby sa vzorkovacia sonda, používaná na odber výfukových plynov, mohla zasunúť do výstupu výfuku najmenej 60 cm bez zvýšenia protitlaku o viac než 1,25 kPa a bez toho, aby sa ovplyvnila činnosť motora motocykla alebo motorovej trojkolky. Tvar tohto nadstavca sa predsa však musí voliť tak, aby sa v mieste vzorkovacej sondy zabránilo značnému zrieďovaniu výfukových plynov vzduchom. Ak sú motocykel alebo motorová trojkolka vybavené výfukovým systémom s viac než jedným výstupom, musia sa tieto výstupy spojiť buď do spoločného potrubia, alebo sa koncentrácie oxidu uhoľnatého musia testovať pri každom výstupe, pričom výsledkom merania bude aritmetický priemer týchto koncentrácií.

3.2. koncentrácia CO (CCO) a CO2 (CCO2) sa stanovia odčítaním výsledkov zobrazených na prístroji alebo záznamovom zariadení a použitím vhodných kalibračných tabuliek.

3.3. Korigovaná koncentrácia oxidu uhoľnatého pre dvojtaktné motory je:

C

corr = C

C

+ C

(% objemu)

3.4. Korigovaná koncentrácia oxidu uhoľnatého pre štvortaktné motory, je:

C

corr = C

C

+ C

(% objemu)

3.5. Koncentrácia CCO (bod 3.2) meraná podľa vzorcov uvedených v bodoch 3.3 a 3.4 sa nemusí korigovať, ak celkové namerané hodnoty koncentrácií (CCO + CCO2) sú 10 a viac pre dvojtaktné motory alebo 15 a viac pre štvortaktné motory.

PRÍLOHA III

ŠPECIFIKÁCIE PRE MERANIE VIDITEĽNÉHO ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA SPÔSOBENÉHO DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÝMI MOTOROVÝMI VOZIDLAMI VYBAVENÝMI VZNETOVÝM MOTOROM

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto kapitoly:

1.1. "Typ vozidla" znamená motorové vozidlá, ktoré sa nelíšia v takých podstatných aspektoch týkajúcich sa charakteristík vozidla a motora, ktoré sú definované v prílohe V;

2. ŠPECIFIKÁCIE TESTU

2.1. Všeobecne

Komponenty, ktoré môžu ovplyvniť emisiu viditeľných škodlivín, musia byť konštruované, vyrábané a zostavované tak, aby umožnili vozidlu v normálnej prevádzke i napriek vibráciám, ktorým je vystavené, naďalej spĺňať požiadavky tejto prílohy.

2.2. Špecifikácie zariadenia pre studený štart

2.2.1. Zariadenie pre studený štart musí byť konštruované a vyrábané tak, aby nemohlo pokračovať v činnosti alebo byť do nej uvedené pri normálnom chode motora.

2.2.2. Ustanovenia bodu 2.2.1 neplatia, ak je splnená aspoň jedna z nasledovných podmienok:

2.2.2.1. koeficient absorpcie svetla plynov emitovaných z motora pri stálych otáčkach, meraný postupom predpísaným v doplnku 1, musí zostať v rámci limitov stanovených v doplnku 3, pričom je zariadenie pre studený štart v činnosti.

2.2.2.2. Nepretržitá činnosť zariadenia pre studený štart spôsobí v primeranej dobe zastavenie motora.

2.3. Špecifikácie týkajúce sa emisie viditeľných škodlivín

2.3.1. Emisie viditeľných škodlivín z typu vozidla pristaveného na typové schválenie sa merajú dvoma metódami popísanými v doplnkoch 1 a 2, z ktorých jedna sa týka testov pri stálych otáčkach a druhá testov pri voľnej akcelerácii.

2.3.2. Emisie viditeľných škodlivín, merané metódou popísanou v doplnku 1, nesmú presiahnuť limity stanovené v doplnku 3.

2.3.3. V prípade motorov s turbodúchadlom, absorpčný koeficient absorpcie meraný pri voľnej akcelerácii, nesmie presiahnuť limit predpísaný v doplnku 3 pre menovitú hodnotu prietoku, zodpovedajúcu koeficientu maximálnej absorpcie, nameranému počas testov za stálych otáčok, s pripočítaním 0,5 m−1.

2.3.4. Povoľuje sa použitie ekvivalentného meracieho zariadenia. Ak sa použije iné zariadenie, ako je zariadenie popísané v doplnku 4, požaduje sa preukázanie jeho ekvivalentnosti pre príslušný motor.

3. ZHODA VÝROBY

3.1. Požiadavky bodu 1 prílohy VI k smernici 92/61/EHS sú uplatniteľné na overenie zhody výroby.

3.2. Na overenie zhody podľa bodu 3.1 sa vozidlo vyberie zo sériovej výroby.

3.3. Zhoda vozidla so schváleným typom sa overuje na základe popisu uvedeného v schvaľovacom formulári. Okrem toho sa vykonajú overujúce testy za nasledovných podmienok:

3.3.1. vozidlo, ktoré nebolo zabehnuté, sa podrobí testu pri voľnej akcelerácii popísanému v doplnku 2.

Vozidlo sa považuje za zhodné so schváleným typom, ak stanovený koeficient absorpcie nepresiahne korigovanú hodnotu koeficientu absorpcie, uvedenú v schvaľovacom formulári, o viac než 0,5 m−1. Na žiadosť výrobcu sa môže namiesto referenčného paliva použiť komerčne dostupné palivo. V prípade pochybností sa musí použiť referenčné palivo.

3.3.2. Ak hodnota stanovená testom podľa bodu 3.3.1, presiahne o viac než 0,5 m−1 hodnotu uvedenú v schvaľovacom formulári, motor vozidla sa podrobí testu pri stálych otáčkach v rozsahu krivky plného zaťaženia tak, ako je popísané v doplnku 1. Hodnoty viditeľných emisií nesmú presiahnuť limity predpísané v doplnku 3.

Doplnok 1

Test za stálych otáčok v rozsahu krivky plného zaťaženia

1. ÚVOD

1.1. Postup stanovenia emisií viditeľných škodlivín pri rôznych stálych otáčkach v rozsahu krivky plného zaťaženia.

1.2. Test môže byť vykonaný buď na motore, alebo na vozidle.

2. PRINCÍP MERANIA

2.1. Odmeria sa opacita výfukových plynov produkovaných motorom pracujúcim za plného zaťaženia a pri stálych otáčkach.

2.2. Vykoná sa minimálne šesť meraní v rozsahu od maximálnych menovitých otáčok po minimálne menovité otáčky. Extrémne body merania sú situované v limitoch intervalu definovaného vyššie a jeden merací bod musí byť zhodný s otáčkami, pri ktorých motor vyvinie maximálny výkon a s otáčkami, pri ktorých vyvinie maximálny krútiaci moment.

3. PODMIENKY TESTU

3.1. Motor - vozidlo

3.1.1. Motor alebo vozidlo musia byť dodané v dobrom mechanickom stave. Motor musí byť zabehnutý.

3.1.2. Motor sa testuje s príslušenstvom špecifikovaným v prílohe V.

3.1.3. Keď sa testuje motor, jeho výkon sa meria v súlade s požiadavkami samostatnej smernice týkajúcej sa maximálneho výkonu, berúc do úvahy tolerancie stanovené v bode 3.1.4. Keď sa testuje vozidlo musí sa overiť, či rýchlosť prietoku paliva nie je menšia, než hodnota špeciffikovaná výrobcom.

3.1.4. Vzhľadom na výkon motora meraný na dynamometri počas stálych otáčok v rozsahu krivky plného zaťaženia, sú povolené nasledovné tolerancie vo vzťahu k výkonu uvedenému výrobcom:

- maximálny výkon ± 2 %

- v ostatných meracích bodoch +6 % / −2 %.

3.1.5. Výfukové zariadenie nesmie vykazovať žiadne netesnosti, cez ktoré by sa mohli plyny emitované motorom riediť. Ak má motor viac, než jeden výstup z výfukového potrubia, musia byť prepojené s výstupom, na ktorom sa meria opacita.

3.1.6. Nastavenie motora musí byť zhodné s nastavením predpísaným výrobcom pre normálnu prevádzku. Najmä chladiaca voda a olej musia mať normálnu teplotu predpísanú výrobcom.

3.2. Palivo

Pre test sa použije referenčné palivo pre dieselové motory, ktorého špecifikácie sú uvedené v prílohe IV.

3.3. Testovacie laboratórium

3.3.1. Absolútna teplota T vzduchu [1] vstupujúceho do motora, vyjadrená v K, sa meria maximálne 15 cm pred vstupom vzduchu do vzduchového filtra, alebo ak nie je žiadny vzduchový filter, maximálne 15 cm od vstupu vzduchu do motora. Meria sa taktiež suchý atmosferický tlak ps, vyjadrený v kPa, a atmosferický faktor fa sa určuje v súlade s týmito ustanoveniami:

fa =

·

kde:

ps = pb − pµ

pb = barometrický tlak

pµ = tlak vodných pár

3.3.2. Ak má byť uznaná platnosť testu, parameter fa musí byť v rozmedzí 0,98 < fa < 1,02.

3.4. Zariadenie na odber a meranie vzoriek

Koeficient absorpcie svetla výfukových plynov sa meria opacitometrom spĺňajúcim podmienky stanovené v doplnku 4 a inštalovaným podľa špecifikácií doplnku 5.

4. VYHODNOTENIE KOEFICIENTU ABSORPCIE SVETLA

4.1. Menovitý prietok plynu sa vypočíta pre každé otáčky, pri ktorých sa meria koeficient absorpcie v súlade s bodom 2.2. pomocou nasledovných vzorcov:

- G =

Vn60

- G =

Vn120

kde:

G = menovitý prietok plynu v litroch za sekundu (l/s)

V = objem valcov motora vyjadrený v litroch (l)

n = otáčky motora vyjadrené v otáčkach za minútu

4.2. Ak hodnota menovitého prietoku nezodpovedá jednej z hodnôt v tabuľke, platí limitná hodnota získaná interpoláciou proporcionálnej hodnoty.

Doplnok 2

Test pri voľnej akcelerácii

1. PODMIENKY TESTU

1.1. Test sa vykoná na motore inštalovanom na dynamometri, alebo na vozidle.

1.1.1. Ak sa motor testuje na dynamometri, test sa musí vykonať čo najskôr po teste, pri ktorom sa overuje opacita pri stálych otáčkach a v rozsahu krivky plného zaťaženia. Najmä chladiaca voda a olej musia mať normálnu teplotu stanovenú výrobcom.

1.1.2. Ak sa test vykonáva na stojacom vozidle, motor sa musí najprv uviesť do normálnych prevádzkových podmienok buď na ceste, alebo v dynamickom teste. Test sa musí vykonať čo najskôr po ukončení tejto zahrievacej periódy.

1.2. Spaľovacia komora nemá byť chladená alebo znečistená nadmernou periódou voľnobehu pred testom.

1.3. Platia podmienky testu uvedené v bodoch 3.1, 3.2 a 3.3 doplnku 1.

1.4. Platia podmienky uvedené v bode 3.4.doplnku 1 týkajúce sa zariadenia na odber vzoriek a merania.

2. POSTUP TESTU

2.1. Keď sa test vykonáva na dynamometri, motor sa odpojí od brzdy, ktorá sa nahradí buď rotujúcimi časťami pri zaradenom neutráli, alebo sa nahradí zotrvačnou hmotnosťou, ktorá je v podstate ekvivalentná hmotnosti rotujúcich častí.

2.2. Ak sa test vykonáva na vozidle, zaradí sa neutrál a zapne sa spojka.

2.3. S motorom vo voľnobehu sa musí rýchlo stlačiť akcelerátor, nie však prudko, tak, aby bola dosiahnutá maximálna dodávka zo vstrekovacieho čerpadla. Táto poloha sa udržuje až do dosiahnutia maximálnych otáčok motora, keď sa začne funkcia regulátora otáčok. Akonáhle sú dosiahnuté tieto otáčky, akcelerátor sa uvoľní do doby, keď sa motor vráti na svoje voľnobežné otáčky a opacitometer znovu zaznamenáva príslušné údaje.

2.4. Činnosť, popísaná v bode 2.3, sa opakuje najmenej šesťkrát, aby sa vyčistil výfukový systém a, ak je to potrebné, aby bolo možné znovu nastaviť meracie zariadenie. Maximálne hodnoty opacity získané pri každej následnej akcelerácii sa musia zaznamenávať do doby, kým sa nedosiahnu stabilizované hodnoty. Neberú sa do úvahy hodnoty odčítané pri voľnobežnej peróde, ktorá nasleduje po každej akceleračnej perióde. Hodnoty sa považujú za stabilizované, keď štyri po sebe idúce hodnoty ležia v rozsahu maximálne 0,25 m−1 a netvoria klesajúci rad. Zaznamenaný koeficient absorpcie XM je aritmetickým priemerom týchto štyroch hodnôt.

2.5. Motory, vybavené preplňovacím turbodúchadlom, sa musia podľa potreby podrobiť nasledovným špeciálnym požiadavkám:

2.5.1. v prípade motorov s preplňovacím turbodúchadlom, napojeným alebo poháňaným mechanicky motorom a schopným odpojenia, sa vykonajú dva úplné meracie cykly s predbežnými akceleráciami, kompresor bude raz zapnutý a druhý raz vypnutý; schváleným výsledkom merania je vyšší z dvoch dosiahnutých výsledkov;

2.5.2. ak má motor viac než jeden výstup z výfukového potrubia, testy sa vykonajú zapojením všetkých výstupov do jedného vhodného zariadenia, v ktorom sa plyny navzájom zmiešajú a vypustia sa jediným výstupom; test za voľnej akcelerácie sa však môže vykonať na každom výstupe, v tomto prípade je hodnota použitá pre výpočet korigovaného koeficientu absorpcie aritmetickým priemerom hodnôt zaznamenaných na každom výstupe a test sa považuje za platný len vtedy, keď sa namerané extrémne hodnoty nelíšia o viac než 0,15 m−1.

3. STANOVENIE KORIGOVANEJ HODNOTY KOEFICIENTU ABSORPCIE

Tieto ustanovenia platia vtedy, keď sa koeficient absorpcie pri stálych otáčkach skutočne dosiahol na rovnakom odvodenom type motora.

3.1. Symboly

XM = hodnota koeficientu absorpcie pri voľnej akcelerácii meraná podľa ustanovení bodu 2.4;

XL = korigovaná hodnota koeficientu absorpcie pri voľnej akcelerácii;

SM = hodnota koeficientu absorpcie meraného pri stálych otáčkach (pozri bod 2.1.doplnku 1), ktoré sa najviac blížia predpísanej limitnej hodnote zodpovedajúcej rovnakému menovitému prietoku;

SL = hodnota koeficientu absorpcie, stanoveného v bode 4.2 doplnku 1 pre menovitý prietok, zodpovedajúca meraciemu bodu, pri ktorom sa dosiahla hodnota SM.

3.2. Keďže sú koeficienty absorpcie vyjadrené v m−1, korigovaná hodnota XL je daná nižšou hodnotou z nasledovných dvoch výrazov:

X

=

S

· X

S

alebo

XL = XM + 0,5

Doplnok 3

Limitné hodnoty aplikovateľné v testoch pri stálych otáčkach

Menovitý prietok G litre/sekunda | Koeficient absorpcie km−1 |

< 42 | 2,26 |

45 | 2,19 |

50 | 2,08 |

55 | 1,985 |

60 | 1,90 |

65 | 1,84 |

70 | 1,775 |

75 | 1,72 |

80 | 1,665 |

85 | 1,62 |

90 | 1,575 |

95 | 1,535 |

100 | 1,495 |

105 | 1,465 |

110 | 1,425 |

115 | 1,395 |

120 | 1,37 |

125 | 1,345 |

130 | 1,32 |

135 | 1,30 |

140 | 1,27 |

145 | 1,25 |

150 | 1,225 |

155 | 1,205 |

160 | 1,19 |

165 | 1,17 |

170 | 1,155 |

175 | 1,14 |

180 | 1,125 |

185 | 1,11 |

190 | 1,095 |

195 | 1,08 |

> 200 | 1,065 |

Poznámka:

Hoci sú horeuvedené hodnoty zaokrúhlené na najbližšie 0,01 alebo 0,005 neznamená to, že merania musia byť vykonané s týmto stupňom presnosti.

Doplnok 4

Špecifikácie pre opacitometre

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento doplnok definuje podmienky, ktoré musia spĺňať opacitometre použité v testoch popísaných v doplnkoch 1 a 2.

2. ZÁKLADNÉ ŠPECIFIKÁCIE PRE OPACITOMETRE

2.1. Meraný plyn musí byť uzavrený v komore, ktorá má neodrážajúci vnútorný povrch.

2.2. Efektívna dĺžka dráhy lúčov svetla cez plyn sa stanoví s prihliadnutím na možný vplyv zariadení chrániacich svetelný zdroj a fotoelektrický článok. Táto efektívna dĺžka musí byť vyznačená na prístroji.

2.3. Indikačný číselník opacitometra musí mať dve meracie stupnice, jednu v absolútnych jednotkách absorpcie svetla od 0 do

+++++ TIFF +++++

(m−1) a druhú v lineárnych jednotkách od 0 do 100; na oboch stupniciach 0 znamená úplné svetlo a maximum znamená úplnú tmu.

3. VÝROBNÉ ŠPECIFIKÁCIE

3.1. Všeobecne

Opacitometer musí byť taký, aby, v podmienkach činnosti pri stálych otáčkach motora, bola dymová komora naplnená dymom rovnorodej opacity.

3.2. Dymová komora a skriňa opacitometra

3.2.1. Dopad nežiadúceho svetla na fotoelektrický článok, spôsobený odrážavosťou vnútorného povrchu dymovej komory alebo efektom rozptyľovania, musí byť obmedzený na minimum (napríklad matne čiernou úpravou vnútorného povrchu a vhodným celkovým usporiadaním).

3.2.2. Optické charakteristiky musia byť také, aby spoločný účinok rozptylu a odrazu neprekročil jednu jednotku na lineárnej stupnici, keď je dymová komora úplne naplnená dymom, ktorého koeficient absorpcie je v rozsahu 1,7 m−1.

3.3. Svetelný zdroj

Zdrojom svetla musí byť žiarovka s farebnou teplotou v rozsahu od 2800 do 3250 K.

3.4. Prijímač

3.4.1. Prijímač sa skladá z fotoelektrického článku s krivkou spektrálnej odozvy podobnou fotopickej krivke ľudského oka (maximálna citlivosť v pásme 550/570 nm; pod 430 nm a nad 680 nm odozva menšia než 4 % tejto maximálnej citlivosti).

3.4.2. Elektrický obvod vrátane indikačného číselníka musí byť konštruovaný tak, aby výstupný prúd z fotoelektrického článku bol lineárnou funkciou intenzity prijímaného svetla v rozsahu prevádzkových teplôt fotoelektrického článku.

3.5. Meracie stupnice

3.5.1. Koeficient absorpcie svetla k sa vypočíta pomocou vzorca Ø = Øo · e−KL, kde L je efektívna dĺžka dráhy svetla cez meraný plyn, Øo je dopadajúci tok svetla a Ø je vystupujúci tok svetla. Keď nie je u daného typu opacitometra možné stanoviť efektívnu dĺžku L priamo z jeho geometrického usporiadania, skutočná dĺžka L sa stanoví

- buď metódou popísanou v bode 4., alebo

- porovnaním s iným typom opacitometra, ktorého skutočná dĺžka je známa.

3.5.2. Vzťah medzi lineárnou stupnicou od 0 do 100 a koeficientom absorpcie svetla k sa určí pomocou nasledovného vzorca:

k =

log

kde N je hodnota odčítaná na lineárnej stupnici a k je zodpovedajúca hodnota koeficientu absorpcie.

3.5.3. Indikačný číselník opacitometra musí umožniť odčítanie koeficientu absorpcie v hodnote 1,7 m−1 s presnosťou 0,025 m−1.

3.6. Nastavenie a testovanie meracieho zariadenia

3.6.1. Elektrický obvod fotoelektrického článku a indikačného číselníka musí byť nastaviteľný tak, aby bolo možné nastaviť ukazovateľ do nulovej polohy, keď svetelný tok prechádza dymovou komorou naplnenou čistým vzduchom, alebo ak prechádza komorou s identickými charakteristikami.

3.6.2. S vypnutou žiarovkou a rozpojeným elektrickým meracím obvodom, alebo spojeným nakrátko, má byť údaj na stupnici koeficientu absorpcie ∞, a po spätnom zapojení meracieho obvodu musí zostať ∞.

3.6.3. Okamžitá opacitometra sa vykonáva tak, že sa do dymovej komory vloží filter reprezentujúci plyn, ktorého známy koeficient absorpcie k, meraný spôsobom stanoveným v bode 3.5.1, je medzi 1,6 m−1 a 1,8 m−1. Hodnota k musí byť pritom známa s presnosťou 0,025 m−1. Kontrola pozostáva z overenia, že sa po vložení filtra medzi zdroj svetla a fotoelektrický článok hodnota nelíši o viac než 0,05 m−1 od hodnoty odčítanej na stupnici indikačného číselníka opacitometra.

3.7. Citlivosť opacitometra

3.7.1. Doba odozvy elektrického meracieho obvodu, stanovená ako doba potrebná na vychýlenie ukazovateľa indikačného číselníka na 90 % plnej výchylky pri vložení clony úplne zatieňujúcej fotoelektrický článok, musí byť od 0,9 do 1,1 sekundy.

3.7.2. Tlmenie elektrického meracieho obvodu musí byť také, aby počiatočné vychýlenie ukazovateľa nad konečnú ustálenú hodnotu po akejkoľvek okamžitej zmene vstupnej hodnoty (napríklad vložením kontrolného filtra) nepresiahlo 4 % tejto hodnoty v lineárnych jednotkách.

3.7.3. Doba odozvy opacitometra na fyzikálne javy v dymovej komore je doba, ktorá uplynie od okamihu vstupu plynu do dymovej komory, do okamihu jej úplného zaplnenia, nesmie byť väčšia než 0,4 sekundy.

3.7.4. Tieto ustanovenia platia len pre opacitometre používané na meranie opacity výfukových plynov pri voľnej akcelerácii.

3.8. Tlak meraného plynu a vyplachovacieho vzduchu

3.8.1. Tlak výfukových plynov v dymovej komore sa nesmie od tlaku atmosferického vzduchu líšiť o viac než 0,75 kPa.

3.8.2. Zmeny tlaku meraného plynu a vyplachovacieho vzduchu nesmú v prípade plynu s koeficientom absorpcie rovným 1,7 m−1, spôsobiť zmeny koeficientu absorpcie väčšie než 0,05 m−1.

3.8.3. Opacitometer musí byť vybavený zariadením schopným merať tlak v dymovej komore.

3.8.4. Limity zmien tlaku plynu a vyplachovacieho vzduchu v dymovej komore má stanoviť výrobca prístroja.

3.9. Teplota meraného plynu

3.9.1. V každom mieste dymovej komory musí byť teplota plynu v okamihu merania medzi 70 °C a maximálnou teplotou špecifikovanou výrobcom opacitometra, takže sa pri naplnení dymovej komory plynom s koeficientom absorpcie 1,7 m−1, odčítané hodnoty v tomto teplotnom rozsahu nezmenia o viac než 0,1m−1.

3.9.2. Opacitometer musí byť vybavený zariadením na meranie teploty v dymovej komore.

4. EFEKTÍVNA DĹŽKA "L" OPACITOMETRA

4.1. Všeobecne

4.1.1. U niektorých typov opacitometrov nemá plyn v priestore medzi zdrojom svetla a fotoelektrickým článkom alebo medzi priesvitnými komponentami chrániacimi zdroj a fotoelektrický článok konštantnú opacitu. V takýchto prípadoch má byť efektívna dĺžka L rovná dĺžke stĺpca plynu rovnomernej opacity s rovnakou výslednou hodnotou koeficientu absorpcie, aká sa pozoruje vtedy, keď plyn normálne prechádza cez opacitometer.

4.1.2. Efektívna dĺžka dráhy svetelných lúčov sa dosiahne porovnaním hodnoty N odčítanej pri normálne pracujúcom opacitometri s údajom No, ktorý sa získa úpravou opacitometra tak, aby testovaný plyn vyplňoval presne definovanú dĺžku Lo.

4.1.3. Porovnávané hodnoty sa musia odčítať v rýchlom slede, aby bolo možné určiť korekciu v umiestnení nulového údaju.

4.2. Metóda určenia L

4.2.1. Ako testovací plyn treba použiť výfukový plyn s konštantnou opacitou, alebo svetlo pohlcujúci plyn s podobnou mernou hmotnosťou ako má výfukový plyn.

4.2.2. Musí sa presne stanoviť dĺžka stĺpca Lo, ktorý môže byť v opacitometri rovnomerne naplnený testovanými plynmi, ktorého základne sú v podstate kolmé na smer svetelných lúčov. Táto dĺžka Lo sa má približovať predpokladanej efektívnej dĺžke opacitometra.

4.2.3. Odmeria sa priemerná teplota plynu v dymovej komore.

4.2.4. Ak je to nevyhnutné, môže byť do odberovej linky, čo možno najbližšie k sonde, zapojená expanzná nádoba s dostatočným objemom a kompaktnou konštrukciou, aby tlmila impulzy. Môže byť tiež inštalované chladiace zariadenie. Pripojenie expanznej nádoby a chladiaceho zariadenia nesmie nepriaznivo ovplyvniť zloženie výfukových plynov.

4.2.5. Test stanovenia efektívnej dĺžky sa skladá z prechodu vzorky testovaného plynu striedavo cez normálne pracujúci opacitometer a cez ten istý prístroj modifikovaný podľa bodu 4.1.2.

4.2.5.1. Údaje opacitometra sa zaznamenávajú plynule počas testu zapisovačom, ktorého čas odozvy je v podstate ekvivalentný času odozvy opacitometra.

4.2.5.2. U normálne pracujúceho opacitometra, hodnota opacity odčítaná na lineárnej stupnici N a priemerná teplota plynu vyjadrená v stupňoch Kelvina je T.

4.2.5.3. Pri známej dĺžke Lo vyplnenej tým istým testovaným plynom, je údaj odčítaný na lineárnej stupnici No a priemerná hodnota teploty plynu vyjadrená v stupňoch Kelvina je To.

4.2.6. Efektívna dĺžka je:

L = L

T

log

log

N

4.2.7. Test sa opakuje s najmenej štyrmi testovanými plynmi, ktoré dávajú hodnoty rovnomerne rozdelené medzi 20 a 80 jednotiek lineárnej stupnice.

4.2.8. Efektívna dĺžka L opacitometra je aritmetickým priemerom efektívnych dĺžok, získaných spôsobom uvedeným v bode 4.2.6. pre každý testovaný plyn.

Doplnok 5

Montáž a používanie opacitometra

1. ROZSAH

Tento doplnok obsahuje špecifikácie pre montáž a použitie opacitometrov v testoch popísaných v doplnkoch 1 a 2.

2. VZORKOVACÍ OPACITOMETER

2.1. Montáž pre testy za stálych otáčok

2.1.1. Pomer plochy prierezu sondy k ploche prierezu výfukového potrubia nesmie byť menší než 0,05. Protitlak meraný vo výfukovom potrubí pri vstupe sondy, nemie presiahnuť 0,75 kPa.

2.1.2. Sonda je trubica s jedným otvoreným koncom smerujúcim vpred v osi výfukovej trúbky alebo v nadstavci, ak sa používa. Umiestni sa v takej časti, kde je rozdelenie dymu približne rovnomerné. K tomu je potrebné, aby bola sonda umiestnená do výfukového potrubia čo najbližšie k jeho koncu, alebo, ak sa používa, na konci nadstavca tak, že ak je D priemer výfukového potrubia v mieste jeho vyústenia, koniec sondy je umiestnený v rovnej časti s dĺžkou aspoň 6 D proti toku výfukových plynov od bodu odberu vzorky a s dĺžkou 3 D v smere toku výfukových plynov. Ak je použitý nadstavec, nesmie byť umožnený vstup vzduchu v spoji.

2.1.3. Tlak vo výfukovom potrubí a charakteristiky poklesu tlaku v odberovej linke musia byť také, aby sonda zachytávala vzorku v podstate ekvivalentnú vzorke, ktorá by sa získala pri izokinetickom odbere.

2.1.4. Ak je to nevyhnutné, môže byť do odberovej linky, čo najbližšie k sonde, zapojená expanzná nádoba s dostatočným objemom a kompaktnou konštrukciou, aby tlmila impulzy. Môže byť tiež inštalované chladiace zariadenie. Pripojenie expanznej nádoby a chladiaceho zariadenia nesmie nepriaznivo ovplyvniť zloženie výfukových plynov.

2.1.5. Vo výfukovom potrubí najmenej 3D v smere toku od odberovej sondy môže byť umiestnený škrtiaci ventil alebo iné zariadenie zvyšujúce tlak odoberanej vzorky.

2.1.6. Trúbky medzi sondou, chladiacim zariadením, expanznou nádobou (ak sa použije) a opacitometrom musia byť čo najkratšie a musia pritom vyhovovať požiadavkám na tlak a teplotu predpísaným v bodoch 3.8 a 3.9 doplnku 4. Potrubie musí stúpať smerom hore od odberového miesta k opacitometru a nesmie mať ostré ohyby, v ktorých by sa mohli zhromažďovať sadze. Proti prúdu sa inštaluje obtokový ventil, ak nie je zabudovaný v opacitometri.

2.1.7. Na zabezpečenie splnenia ustanovení bodu 3.8 doplnku 4 týkajúcich sa tlaku a bodu 3.9 týkajúcich sa teploty v meracej komore sa musí v priebehu testu vykonať kontrola.

2.2. Montáž pre testy pri voľnej akcelerácii

2.2.1. Pomer plochy prierezu sondy k ploche prierezu výfukového potrubia nesmie byť menší než 0,05. Protitlak meraný vo výfukovom potrubí pri vstupe sondy, nemie presiahnuť 0,75 kPa.

2.2.2. Sonda je trubica s jedným otvoreným koncom smerujúcim vpred v osi výfukovej trúbky alebo v prípade potreby v nadstavci, ak sa používa. Umiestni sa v takej časti, kde je rozdelenie dymu približne rovnomerné. K tomu je potrebné, aby bola sonda umiestnená do výfukového potrubia čo najbližšie k jeho koncu, alebo ak je to nevyhnutné na konci nadstavca tak, že ak je D priemer výfukového potrubia v mieste jej vyústenia, koniec sondy je umiestnený v rovnej časti s dĺžkou aspoň 6 D proti toku výfukových plynov od bodu odberu vzorky a s dĺžkou 3 D v smere toku výfukových plynov. Ak je použitý nadstavec, nesmie byť umožnený vstup vzduchu v spoji.

2.2.3. Systém odberu vzoriek má byť taký, aby pri všetkých otáčkach motora bol tlak vzorky v opacitometri v rámci limitov špecifikovaných v bode 3.8.2 doplnku 4. Toto sa môže overiť tak, že sa zaznamená tlak vzorky pri voľnobehu a pri maximálnych otáčkach nezaťaženého motora. V závislosti od typu opacitometra môže byť regulácia tlaku vzorky dosiahnutá prírubou alebo pomocou škrtiaceho ventilu vo výfukovom potrubí alebo v nadstavci. Pri ktorejkoľvek použitej metóde nesmie protitlak vo výfukovom potrubí v mieste vstupu sondy presiahnuť 0,75 kPa.

2.2.4. Trúbky spojené s opacitometrom musia byť čo možno najkratšie. Potrubie musí stúpať smerom hore od odberového miesta k opacitometru a nesmie mať ostré ohyby, v ktorých by sa mohli zhromažďovať sadze. Pred opacitometrom môže byť inštalovaný obtokový ventil, ktorý ho izoluje od toku výfukového plynu, keď sa nevykonáva meranie.

3. PLNOPRIETOKOVÝ OPACITOMETER

Pri testoch za stálych otáčok a pri voľnej akcelerácii sa majú dodržať len nasledovné bezpečnostné opatrenia:

3.1. Trúbky spájajúce výfukový systém a opacitometer musia byť také, aby sa zabránilo vstupu vzduchu z okolia.

3.2. Spojovacie trúbky s opacitometrom musia byť čo najkratšie tak, ako je to predpísané v prípade vzorkovacích opacitometrov. Potrubie musí stúpať smerom hore od odberového miesta k opacitometru a nesmie mať ostré ohyby, v ktorých by sa mohli zhromažďovať sadze. Pred opacitometrom môže byť inštalovaný obtokový ventil, ktorý ho izoluje od toku výfukového plynu, keď sa nevykonáva meranie.

3.3. Pred opacitometer môže byť tiež nevyhnutné zaradiť chladiaci systém.

PRÍLOHA IV

ŠPECIFIKÁCIE PRE REFERENČNÉ PALIVO (BENZÍN)

Technické charakteristiky referenčného paliva: CEC 08-A-85 (typ: "premium" bezolovnatý benzín), ktoré sa má použiť na testy dvoj- alebo trojkolesových vozidiel

Charakteristiky | Limity a jednotky | Metóda ASTM [1] |

min | max |

Oktánové číslo výskumnou metódou (RON) | 95,0 | | D 2699 |

Oktánové číslo motorovou metódou (MON) | 85,0 | | D 2700 |

Špecifická hmotnosť pri 15 °C | 0,748 | 0,762 | D 1298 |

Tlak pár (podľa Reida) | 0,56 bar | 0,64 bar | D 323 |

Destilácia: | | | |

Počiatočný bod varu | 24 °C | 40 °C | D 86 |

—10 % objem | 42 °C | 58 °C | D 86 |

—50 % objem | 90 °C | 110 °C | D 86 |

—90 % objem | 155 °C | 180 °C | D 86 |

Konečný bod varu | 190 °C | 215 °C | D 86 |

Zostatok | | 2 % | D 86 |

Analýza uhľovodíkov | | | |

—alkény | | 20 % objemu | D 1319 |

—aromáty | (vrátane 5 % objemu benzén) [2] | 45 % objemu | [2]D 3606/D 2267 |

Parafíny | | 45 % dodat. | D 1319 |

Pomer uhlík/vodík | pomer | |

Oxidačná stálosť | 480 min | | D 525 |

Živičné látky | | 4 mg/100 ml | D 381 |

Obsah síry | | 0,04 % hmot. | D 1266/D 2622/D 2785 |

Korózia medi pri 50 °C | | 1 | D 130 |

Obsah olova | | 0,005 g/l | D 3237 |

Obsah fosforu | | 0,0013 g/l | D 3231 |

PRÍLOHA IV

ŠPECIFIKÁCIE PRE REFERENČNÉ PALIVO (MOTOROVÁ NAFTA)

(CEC RF 73-A-93)

Charakteristiky | Limity a jednotky | Metóda ASTM |

Špecifická hmotnosť pri 15 °C | min. 0,835 kg/1 | D 1298 |

max 0,845 kg/1 | |

Cetánové číslo | min. 49 | D 613 |

max. 53 | |

Destilačný bod | | D 86 |

—50 % objemu | min. 245 °C | |

—90 % objemu | min. 320 °C | |

max. 340 °C | |

—Koniec varu | max. 370 °C | |

Viskozita pri 40 °C | min. 2,5 mm2/s | D 445 |

max. 3,5 mm2/s | |

Obsah síry | min. uviesť | D 1266, D 2622 alebo |

max. 0,05 % (hmotn.) | D 2785 |

Bod vznietenia | min. 55 °C | D 93 |

Teplota nepriechodnosti filtrom za studena | max. −5 °C | (CEN) EN116 alebo IP309 |

Konradsonov uhlík (zostatok) | max.0,20 % (hmotn.) | D 189 |

Obsah popola | max.0,01 % (hmotn.) | D 482 |

Obsah vody | max.0,05 % (hmotn.) | D 95 alebo D 1744 |

Korózia medi pri 100 °C | max. 1 | D 130 |

Neutralizačné číslo | max. 0,20 mg KOH/g | D 974 |

Oxidačná stálosť | max.2,5 mg/100 ml | D 2274 |

Poznámky:

1. Musia byť špecifikované ekvivalentné ISO metódy, ak boli vydané pre všetky charakteristiky uvedené vyššie.

2. Čísla uvedené pod "Destiláciou" sa týkajú celkového odpareného množstva (vrátane strát).

3. Toto palivo môže byť založené len na priamych a krakovaných zložkách destilátov; odsírovanie je povolené. Nesmie obsahovať kovové prísady.

4. Hodnoty uvedené v špecifikácii sú "skutočné hodnoty". Pri stanovení ich limitných hodnôt boli použité ustanovenia ASTM D 3244, "Definovanie základne pre rozhodovanie sporov o kvalite produktov z ropy", a pri stanovení maximálnej hodnoty sa zobral do úvahy minimálny rozdiel alebo 2R nad nulou; pri stanovení maximálnej a minimálnej hodnoty sa zohľadnil minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť).

Hoci je toto opatrenie nutné zo štatistických dôvodov, výrobca pohonnej látky by sa mal usilovať o nulovú hodnotu, pri ktorej je stanovená maximálna hodnota 2R a o priemernú hodnotu v prípade údajov maximálnych a minimálnych limitov. Ak sa stanovuje, či palivo spĺňa požiadavky týchto špecifikácií, musia platiť podmienky ASTM normy D 3244.

5. Ak je potrebné vypočítať termickú účinnosť motora alebo vozidla, môže byť výhrevnosť paliva vypočítaná pomocou nasledovného vzorca:

Dolná výhrevnosť (v MJ/kg) = (46,423 − 8,792d2 + 3,170d) (1− (x + y + s)) + 9,420s − 2,499x

kde:

d = hustota meraná pri 15 °C

x = hmotnostný pomer vody (% delené 100)

y = hmotnostný pomer popola (% delené 100)

s = hmotnostný pomer síry (% delené 100).

PRÍLOHA V

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA VI

+++++ TIFF +++++

KAPITOLA 6

PALIVOVÉ NÁDRŽE DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL

ZOZNAM PRÍLOH

| | Strana |

PRÍLOHA I | Požiadavky na konštrukciu … | 308 |

Doplnok 1 | Testovacie zariadenie … | 310 |

Doplnok 2 | Informačný dokument vzhľadom na typ palivovej nádrže pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlo … | 313 |

Doplnok 3 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na typ palivovej nádrže pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlo … | 314 |

PRÍLOHA II | Požiadavky týkajúce sa montáže palivových nádrží a systémov dodávky paliva pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá … | 315 |

Doplnok 1 | Informačný dokument vzhľadom na montáž palivovej nádrže alebo nádrží na typ dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla … | 316 |

Doplnok 2 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na montáž palivovej nádrže alebo nádrží na typ dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla … | 317 |

PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA KONŠTRUKCIU

1. VŠEOBECNE

1.0. Na účely tejto kapitoly, "typ palivovej nádrže" znamená palivové nádrže vyrábané tým istým výrobcom, ktorých konštrukcia, výroba a materiály sa v podstatných aspektoch nelíšia.

1.1. Palivové nádrže musia byť vyrobené z materiálov, ktoré si zachovávajú tepelné, mechanické a chemické vlastnosti v určených podmienkach používania.

1.2. Palivové nádrže a priľahlé časti musia byť konštruované tak, aby nevytvárali elektrostatické náboje, ktoré by mohli spôsobiť iskru medzi nádržou a podvozkom vozidla, ktorá by pravdepodobne mohla zapáliť zmes paliva a vzduchu.

1.3. Palivové nádrže musia byť vyrobené tak, aby boli odolné voči korózii. Musia spĺňať požiadavky testov netesnosti vykonávaných pri tlaku, ktorý sa rovná dvojnásobku prevádzkového tlaku a v žiadnom prípade nesmie byť menší než absolútny tlak 130 kPa. Akýkoľvek nadmerný tlak alebo tlak presahujúci prevádzkový tlak sa musí automaticky vyrovnávať vhodnými zariadeniami (vetracie otvory, bezpečnostné ventily, atď.). Ventilačné otvory musia byť konštruované tak, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku vznietenia. Palivo nesmie unikať cez viečko palivovej nádrže alebo cez akékoľvek zariadenia vyrovnávajúce nadmerný tlak dokonca aj vtedy, keď je nádrž úplne prevrátená; kvapkanie sa toleruje do maxima 30 g/min.

2. TESTY

Palivové nádrže, vyrobené z iného než kovového materiálu, sa testujú spôsobom popísaným nižšie a uvedenom poradí:

2.1. Test priepustnosti

2.1.1. Testovacia metóda

Palivová nádrž sa musí testovať pri teplote 313 K ± 2 K. Použitým testovacím palivom je referenčné palivo definované v kapitole 5 týkajúcej sa stanovenia znečistenia ovzdušia dvoj- alebo trojkolesovými motorovými vozidlami.

Nádrž sa naplní testovacím palivom na 50 % svojho menovitého objemu a nechá v okolitom vzduchu pri teplote 313 K ± 2 K až kým nenastane konštantná strata na váhe. Táto doba musí trvať aspoň štyri týždne (predskladovacia doba). Nádrž sa vyprázdni a potom znovu naplní testovacím palivom na 50 % svojho menovitého objemu.

Nádrž sa potom uloží v stabilných podmienkach pri teplote 313 K ± 2 K až do doby, kedy jej obsah nedosiahne testovaciu teplotu. Potom sa nádrž uzavrie. Stúpanie tlaku v nádrži počas testu sa môže vyrovnávať. Strata na váhe z dôvodu difúzie sa musí určiť v priebehu ôsmich týždňov. Počas tohto testu môže uniknúť maximálne množstvo 20 g v priemere každých 24 hodín. Ak sú straty difúziou väčšie, strata paliva sa musí stanoviť pri testovacej teplote 296 K ± 2 K, všetky ostatné podmienky ostávajú rovnaké (predskladovacia doba pri teplote 313 K ± 2 K). Strata stanovená za týchto podmienok nesmie presiahnuť 10 g za 24 hodín.

Keď sa test vykonáva s vnútorným vyrovnávaním tlaku, čo sa musí uviesť v protokole o teste, musí sa, pri určení difúznej straty, brať do úvahy strata paliva vyplývajúca z vyrovnávania tlaku.

2.2. Test nárazom

2.2.1. Testovacia metóda

Palivová nádrž sa naplní na svoj menovitý objem zmesou skladajúcou sa z 50 % vody a etylénglykolu, alebo akýmkoľvek iným chladiacim prostriedkom, ktorý nepôsobí nepriaznivo na materiál palivovej nádrže a ktorého kryoskopický bod je nižší než 234 K ± 2 K.

Teplota látok obsiahnutých v palivovej nádrži počas testu musí byť 253 K ± 5 K. Nádrž sa ochladí na zodpovedajúcu teplotu okolia. Je tiež možné naplniť palivovú nádrž vhodnou chladiacou kvapalinou za predpokladu, že sa palivová nádrž ponechá pri testovacej teplote aspoň po dobu jednej hodiny.

V teste sa použije kyvadlo. Jeho náraz musí byť v tvare rovnostrannej pyramídy s polomerom zakrivenia 3,0 mm na vrchole a hranách. S hmotnosťou 15 kg nesmie byť energia kyvadla menšia než 30,0 J.

Testovanými bodmi palivovej nádrže musia byť tie body, ktoré sa považujú za rizikové pri montáži nádrže a pri jej umiestnení na vozidlo. Po jedinom náraze na jeden z týchto bodov nesmie nastať žiadne presakovanie kvapaliny.

2.3. Mechanická pevnosť

2.3.1. Testovacia metóda

Palivová nádrž sa naplní na svoj menovitý objem, testovacou kvapalinou je voda pri teplote 326 K ± 2 K. Relatívny vnútorný tlak nesmie byť menší než 30 kPa. Keď bola palivová nádrž konštruovaná tak, aby odolávala relatívnemu vnútornému tlaku v prevádzke väčšiemu než 15 kPa, použitý relatívny vnútorný tlak sa musí rovnať dvojnásobku relatívneho vnútorného tlaku, pre ktorý bola nádrž konštruovaná. Nádrž musí ostať uzavrená po dobu 5 hodín.

Akákoľvek deformácia, ktorá môže vzniknúť nesmie byť taká, aby sa nádrž stala nepoužívateľnou. (Napríklad nádrž sa nesmie prederaviť). Pri posudzovaní deformácie nádrže sa musí brať ohľad na špecifické podmienky montáže.

2.4. Test odolnosti proti palivu

2.4.1. Testovacia metóda

Šesť pružných testovacích vzoriek rovnakej hrúbky sa odoberie z plochého povrchu. Ich pevnosť v ťahu a medze pružnosti sa stanovia pri teplote 296 K ± 2 K a rýchlosti predĺženia 50 mm/min. Tieto hodnoty sa musia porovnať s hodnotami pevnosti v ťahu a pružnosti získanými počas podobných testov s palivovou nádržou, ktorá už bola uložená na predskladovaciu dobu. Materiál sa musí považovať za akceptovateľný, ak nie sú žiadne rozdiely v pevnosti v ťahu väčšie než 25 %.

2.5. Ohňovzdorný test

2.5.1. Testovacia metóda

Materiál nádrže nesmie horieť pri rýchlosti plameňa väčšej než 0,64 mm/s pri teste uvedenom v doplnku 1.

2.6. Test pri vysokej teplote

2.6.1. Testovacia metóda

Palivová nádrž, naplnená vodou na 50 % svojho menovitého objemu pri teplote 296 K ± 2 K, nesmie vykazovať plastické deformácie alebo presakovanie potom čo bola uložená po dobu jednej hodiny pri teplote okolia 343 K ± 2 K. Po teste musí byť nádrž vždy plne použiteľná. Testovacie zariadenie musí brať do úvahy podmienky montáže.

Doplnok 1

1. TESTOVACIE ZARIADENIE

1.1. Testovacia komora

Úplne uzavretý skúšobný digestor s testovacím pozorovacím okienkom odolným proti teplote. V niektorých testovacích uzáveroch sa môže použiť zrkadlo, aby bol zabezpečený pohľad na vzorku zozadu.

Počas testu musí byť ventilátor na odsávanie výparov vypnutý a znovu spustený ihneď po teste, aby sa odstránili akékoľvek toxické produkty spaľovania.

Test sa môže vykonať aj vo vnútri kovovej skrinky umiestnenej pod digestorom s ventilátorom, ktorý je v činnosti.

Spodná a vrchná stena skrinky musí obsahovať vetracie otvory, ktoré umožňujú prechod dostatočného množstva vzduchu, pričom horiaca vzorka nie je vystavená prúdeniu.

1.2. Podperný podstavec

Laboratórny podperný podstavec vrátane dvoch svoriek, ktoré sa môžu nastaviť v akejkoľvek polohe pomocou otočných kĺbov.

1.3. Horák

Typ Bunsenovho (alebo Tirrilovho) horáka s tryskou 10 mm.

Tryska nesmie byť vybavená žiadnym prídavným zariadením.

1.4. Kovové pletivo

Pletivo veľkosť 20. Štvorcové oko s rozmerom 100 × 100 mm.

1.5. Stopky

Stopky alebo podobné zariadenie s delením maximálne 1 sekunda.

1.6. Vodný kúpeľ

1.7. Kalibrovaná stupnica

Odstupňovanie v milimetroch.

2. TESTOVACIA VZORKA

2.1. Aspoň 10 testovacích vzoriek 125 ± 5 mm dlhých a širokých 12,5 ± 0,2 sa musí odobrať priamo z typickej palivovej nádrže.

Ak tomu nebráni tvar palivovej nádrže, časť nádrže musí byť zalisovaná do plechu hrubého 3 mm s dostatočnou plochou, aby bolo možné dobrať vzorku.

2.2. Pokiaľ nie je špecifikované inak, vzorky sa musia normálne testovať v štádiu ich typového schvaľovania.

2.3. Do každej vzorky sa z jedného konca vysekajú dve čiary, jedna s dĺžkou 25 mm a druhá 100 mm.

2.4. Hrany testovacích vzoriek musia byť ostro ohraničené. Hrany vzniknuté pílením sa musia jemne zbrúsiť, aby sa dosiahla hladká povrchová úprava.

3. TESTOVACIA METÓDA

3.1. Vzorka sa pripevní na jednu zo svoriek na konci podstavca čo najbližšie k 100 mm značke, pričom jej pozdĺžna os je horizontálna a jej priečna os je v uhle 45° od horizontály. Pod testovanou vzorkou sa pripevní tkaná kovová prepážka (zhruba 100 × 100 mm), ktorá je umiestnená horizontálne pod okrajom vzorky tak, že vzorka vyčnieva približne 13 mm za koniec prepážky (pozri obrázok 1). Pred každým testom sa musia spáliť akékoľvek zvyšky, ktoré ostávajú na kovovej prepážke, alebo sa musí prepážka vymeniť.

Na digestorovú platňu sa musí umiestniť nádoba naplnená vodou tak, aby sa zachytili všetky rozžeravené častice, ktoré môžu vypadnúť počas testu.

3.2. Prívod vzduchu k horáku sa musí nastaviť tak, aby sa dosiahol modrý plameň vysoký približne 25 mm.

3.3. Horák sa musí umiestniť tak, aby plameň dosahoval k vonkajšiemu okraju testovanej vzorky, ako je znázornené na obrázku 1, a súčasne sa spustia stopky.

Plameň sa udržuje v styku so vzorkou po dobu 30 sekúnd a ak sa vzorka deformuje, taví alebo alebo ohýba pred plameňom, plameň sa musí posunúť, aby sa udržal kontakt so vzorkou.

Značná deformácia vzorky počas testu môže znehodnotiť výsledok. Horák sa musí po 30-tich sekundách odstránený, alebo keď čelo plameňa dosiahne 25 mm značku. Ak ju dosiahne skôr, horák sa musí odsunúť aspoň o 450 mm od vzorky a digestor sa musí zavrieť.

3.4. Keď čelo plameňa dosiahne 25 mm značku, čas na stopkách v sekundách sa zaznamená ako čas t1.

3.5. Stopky sa zastavia vtedy, keď sa skončí horenie (s plameňom alebo bez neho), alebo keď plameň dosiahne značku 100 mm od voľného konca.

3.6. Na stopkách sa čas v sekundách zaznamená ako čas t.

3.7. Ak horenie nedosiahne 100 mm značku, odmeria sa nespálená dĺžka od značky 100 mm pozdĺž dolného okraja vzorky, a hodnota sa zaokrúhli na najbližšie milimetre hore alebo dole.

Spálená dĺžka sa musí rovnať 100 mm bez nespálenej dĺžky vyjadrenej v mm.

3.8. Ak vzorka zhorela po značku 100 mm alebo za túto značku, rýchlosť horenia (v mm/s) musí byť:

t − t

3.9. Test sa opakuje (3.1.až 3.8) až kým tri vzorky nezhoria po značku 100 mm alebo za túto značku, alebo kým sa neotestuje desať vzoriek.

Ak jedna vzorka z 10-tich, zhorí po značku 100 mm alebo za túto značku, test (3.1.až 3.8) sa opakuje s desiatimi novými vzorkami.

4. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

4.1. Ak aspoň dve vzorky zhoreli po značku 100 mm, priemernou rýchlosťou horenia (v mm/s), ktorá sa musí určiť, je priemerná rýchlosť horenia všetkých vzoriek, ktoré zhoreli po túto značku.

4.2. Musí sa uviesť priemerný čas horenia a dĺžka horenia, ak žiadna vzorka z desiatich alebo maximálne jedna z dvadsiatich nezhorela po značku 100 mm.

4.2.1. Priemerný čas horenia (ACT) v sekundách:

ACT = ∑

·

t

− 30

kde n je počet vzoriek

zaokrúhlený hore alebo dole na najbližší 5-sekundový násobok: "menej než 5 sekúnd" sa musí uviesť, ak horenie trvá menej než 3 sekundy po oddialení horáku.

V žiadnom prípade ACT nesmie mať hodnotu nula.

4.2.2. Priemerná dĺžka horenia (ACL) v milimetroch:

ACL = ∑

·

100 − nespálenádĺžka

kde n je počet vzoriek,

zaokrúhlený hore alebo dole na najbližší násobok 5 mm; kde je dĺžka horenia menšia než 3 mm uvedie sa "menej než 5 mm".

V žiadnom prípade nesmie mať ACL hodnotu nula.

Keď jediná vzorka zhorí po značku, dĺžka horenia sa počíta ako 100 mm.

4.3. Komplexné výsledky musia obsahovať nasledovné informácie:

4.3.1. Identifikácia vzorky, vrátane metódy prípravy alebo skladovania.

4.3.2. Priemerná hrúbka vzorky s toleranciou ± 1 %.

4.3.3. Počet testovaných vzoriek.

4.3.4. Rozptyl hodnôt doby horenia.

4.3.5. Rozptyl hodnôt dĺžky horenia.

4.3.6. Ak vzorka nezhorela po značku pretože kvapká, vyteká alebo sa láme na horiace čiastočky, musí sa to uviesť.

4.3.7. Ak sa vzorka znovu vznietila od horiaceho materiálu, usadeného na tkanej kovovej prepážke, musí sa to uviesť.

+++++ TIFF +++++

Testovací prístroj

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

Doplnok 3

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA II

POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA MONTÁŽE PALIVOVÝCH NÁDRŽÍ A SYSTÉMOV DODÁVKY PALIVA PRE DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÉ MOTOROVÉ VOZIDLÁ

1. PALIVOVÁ NÁDRŽ

Systémy pripevnenia nádrže musia byť konštruované, vyrábané a montované tak, aby plnili svoje funkcie za akýchkoľvek jazdných podmienok.

2. SYSTÉM DODÁVKY PALIVA

Komponenty palivového systému motora musia byť primerane chránené časťou rámu alebo karosérie tak, aby nemohli naraziť na prekážky na vozovke. Táto ochrana sa nevyžaduje, ak príslušné komponenty, keď sú umiestnené pod vozidlom, sú od vozovky ďalej než rám alebo karoséria, ktoré sú umiestnené bezprostredne pred nimi.

Systém dodávky paliva musí byť konštruovaný, vyrábaný a montovaný tak, aby odolával vplyvom akejkoľvek vnútornej alebo vonkajšej korózie, ktorým je vystavený. Komponenty palivového systému nesmú vykonávať pohyb spôsobený krútením, ohýbaním a vibráciou konštrukcie vozidla, motora a prevodového mechanizmu, ktorý by vyvolal abnormálne trenie alebo napätie.

Doplnok 1

Informačný dokument vzhľadom na montáž palivovej nádrže alebo nádrží na typ dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

KAPITOLA 7

OPATRENIA PROTI NEOPRÁVNENÝM ÚPRAVÁM DVOJKOLESOVÝCH MOPEDOV A MOTOCYKLOV

PRÍLOHA

1. DEFINÍCIE

na účely tejto kapitoly:

1.1. "Opatrenia proti neoprávneným úpravám dvojkolesových mopedov a motocyklov" znamenajú rad technických požiadaviek a špecifikácií, ktorých cieľom je, pokiaľ je to možné, zabrániť neoprávneným modifikáciám, ktoré môžu, najmä zvýšením výkonu vozidla, znížiť bezpečnosť a spôsobiť škody na životnom prostredí.

1.2. "Výkon vozidla" znamená maximálnu rýchlosť mopedov a výkon motora motocyklov.

1.3. "Kategória vozidla" znamená vozidlá rozdelené do nasledovných kategórií:

1.3.1. Kategória vozidiel A — mopedy.

1.3.2. Kategória vozidiel B — motocykle s objemom valcov nepresahujúcim 125 cm3 a výkonom nepresahujúcim 11 kW.

1.3.3. Kategória vozidiel C — motocykle s výkonom nepresahujúcim 25 kW a pomerom výkon/hmotnosť nepresahujúcim 0,16 kW/kg, hmotnosť vozidla v pohotovostnom stave definovaná v bode 2 poznámky d) v prílohe II k smernici 92/61/EHS.

1.3.4. Kategória vozidiel D — motocykle iné než motocykle kategórie B alebo C.

1.4. "Neoprávnená modifikácia" znamená modifikáciu, ktorá nie je prípustná podľa tejto kapitoly.

1.5. "Zameniteľnosť častí" znamená zameniteľnosť častí, ktoré nie sú identické.

1.6. "Sacie potrubie" znamená kombináciu sacieho otvoru a sacích trúbiek.

1.7. "Sací otvor" znamená vstupný otvor pre vzduch vo valci, hlave valca alebo kľukovej skrini.

1.8. "Sacia trúbka" znamená časť spájajúcu karburátor alebo systém regulácie vzduchu a valec, hlavu valca alebo kľukovú skriňu.

1.9. "Sací systém" znamená kombináciu sacieho vedenia a tlmiča sania.

1.10. "Výfukový systém" znamená kombináciu výfukového potrubia, expanznej komory a tlmiča výfuku, potrebného na absorpciu hluku emitovaného motorom.

1.11. "Špeciálne nástroje" znamenajú nástroje, ktoré sú dostupné len pre distribútorov oprávnených výrobcom vozidla a nie sú dostupné pre širokú verejnosť.

2. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

2.1. Zameniteľnosť neidentických častí medzi vozidlami, ktoré majú typové schválenie komponentu:

2.1.1. Pre ktorékoľvek vozidlo kategórie A alebo B zameniteľnosť nasledovných komponentov alebo sady nasledovných komponentov:

a) u dvojtaktných vozidiel: kombinácia valec/piest, karburátor, sacie potrubie, výfukový systém,

b) u štvortaktných vozidiel: hlava valca, kľukový hriadeľ, kombinácia valec/piest, karburátor, sacie potrubie, výfukový systém,

medzi takýmto vozidlom a ktorýmkoľvek iným vozidlom toho istého výrobcu nie je prípustná, ak výsledkom takejto zameniteľnosti je zvýšenie maximálnej konštrukčnej rýchlosti vozidla o viac než 5 km/h v prípade vozidiel kategórie A, alebo výkonu vozidla o viac než 10 % v prípade vozidiel kategórie B. V žiadnom prípade sa nesmie prekročiť maximálna konštrukčná rýchlosť alebo maximálny čistý výkon príslušnej kategórie.

Najmä u mopedov s malým výkonom, uvedených v poznámke v prílohe I k smernici 92/61/EHS je maximálna konštrukčná rýchlosť 25 km/h.

2.1.1.1. U ktoréhokoľvek vozidla kategórie B, ktorého varianty existujú podľa článku 2 smernice 92/61/EHS a líšia sa vzhľadom na maximálnu rýchlosť alebo maximálny čistý výkon, ktoré sú výsledkom obmedzení stanovených členskými štátmi podľa článku 3 ods. 5 smernice Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch [1], požiadavky bodu 2.1.1 písmen a) a b) neplatia pre zameniteľnosť komponentov, pokiaľ jej výsledkom nie je zvýšenie výkonu vozidla o viac než 11 kW.

2.1.2. V prípadoch, v ktorých ide o zameniteľnosť komponentov musí výrobca zabezpečiť potrebné informácie pre príslušné orgány a podľa potreby im poskytnúť nevyhnutné vozidlá pre overenie splnenia požiadaviek tohto bodu.

2.2. Výrobca musí prehlásiť, že modifikácie nasledovných charakteristík nezvýšia maximálny výkon motocyklu o viac než 10 %, alebo nezvýšia maximálnu rýchlosť mopedu o viac než 5 km/h a že v žiadnom prípade nemôže byť prekročená maximálna konštrukčná rýchlosť alebo maximálny čistý výkon motora príslušnej kategórie: zapaľovanie (predstih, atď.), systém dodávky paliva.

2.3. Motocykle kategórie B musia spĺňať buď požiadavky bodu 2.3.1 alebo 2.3.2 alebo 2.3.3 a bodu 2.3.4 a 2.3.5.

2.3.1. Na sacom potrubí sa musí umiestniť neodstrániteľná príruba. Ak je také zariadenie umiestnené v sacej trúbke, táto musí byť pripevnená na blok motora strižnými kolíkmi alebo skrutkami s maticami, ktoré sa dajú odskrutkovať len použitím špeciálneho náradia.

Príruba musí mať minimálnu tvrdosť 60 HRC. V zúženom profile nesmie hrúbka presiahnuť 4 mm.

Akýkoľvek zásah do príruby s cieľom odstrániť alebo modifikovať túto prírubu, musí viesť buď k zničeniu príruby a jej podpery, alebo k trvalej funkčnej poruche motora až do doby, kedy sa vráti do správneho stavu.

Označenie udávajúce kategóriu alebo kategórie vozidla definované v bode 1.3 musí byť na povrchu príruby alebo blízko nej čitateľné.

2.3.2. Každá sacia trúbka musí byť upevnená strižnými skrutkami alebo skrutkami s maticami, ktoré sa dajú odskrutkovať len použitím špeciálneho náradia. Zúžený profil vyznačený na povrchu, musí byť umiestnený vo vnútri trubiek; v tomto mieste musí byť stena hrubá menej než 4 mm, alebo 5 mm ak sa použije pružný materiál ako je napríklad guma.

Akýkoľvek zásah do trúbiek, s cieľom odstrániť alebo modifikovať zúžený profil, musí viesť buď k zničeniu trúbiek alebo k trvalej funkčnej poruche motora až dovtedy, kým sa vráti do správneho stavu.

Označenie udávajúce kategóriu alebo kategórie vozidla, definované v bode 1.3, musí byť na trúbkach čitateľné.

2.3.3. Časť sacieho potrubia umiestnená v hlave valca musí mať zúžený profil. V celom sacom otvore sa nesmie nachádzať viac zúžených profilov (okrem profilu sedla ventilu).

Akýkoľvek zásah do potrubia, s cieľom odstrániť alebo modifikovať zúžený profil, musí viesť buď k zničeniu potrubia, alebo k trvalej funkčnej poruche motora až dovtedy, kým sa vráti do správneho stavu.

Označenie udávajúce kategóriu vozidla definovanú v bode 1.3, musí byť na hlave valca čitateľné.

2.3.4. Priemer zúženého profilu uvedeného v bodoch 2.3.1, 2.3.2 a 2.3.3 sa mení podľa príslušného motocyklu.

2.3.5. Výrobca musí oznámiť priemer zúženého profilu a preukázať príslušnému orgánu, že tento zúžený profil je kritickým miestom prechodu plynov a že neexistuje žiadny iný profil, ktorý by mohol po modifikácii spôsobiť zvýšenie výkonu motora o viac než 10 %.

Štyri roky po implementácii tejto smernice sa musia, podľa postupu uvedeného v článku 6, na základe priemerov zúžených profilov poskytnutých výrobcom, číselne stanoviť priemery zúžených profilov pre rôzne typy motocyklov.

2.4. Odstránenie vzduchového filtra nesmie spôsobiť zvýšenie maximálnej rýchlosti mopedu o viac než 10 %.

3. ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY NA VOZIDLÁ KATEGÓRIE A a B

Požiadavky tohto bodu nie sú záväzné, kým jedna požiadavka alebo kombinácia požiadaviek nepreukáže potrebu sťažiť neoprávnené úpravy, ktorých výsledkom je zvýšenie maximálnej konštrukčnej rýchlosti vozidla o viac než 5 km/h v prípade vozidiel kategórie A, alebo výkonu vozidla o viac než 10 % v prípade vozidiel kategórie B. V žiadnom prípade sa nesmie prekročiť maximálna konštrukčná rýchlosť alebo maximálny čistý výkon príslušnej kategórie.

3.1. Tesnenie hlavy valca: po namontovaní nesmie maximálna hrúbka tesnenia hlavy valca presiahnuť:

- 1,3 mm u mopedov, a

- 1,6 mm u motocyklov.

3.2. Tesnenie medzi valcom a kľukovou skriňou u dvojtaktných motorov: maximálna hrúbka akéhokoľvek tesnenia medzi základňou valca a kľukovou skriňou nesmie po namontovaní presiahnuť 0,5 mm.

3.3. Piest vo svojej hornej úvrati nesmie zakrývať vstupný otvor. Táto požiadavka neplatí pre tie časti prechodového otvoru, ktoré sú zhodné so sacím otvorom v prípade vozidiel, ktorých motor je vybavený sacím systémom so zabudovaným(i) jazýčkovým(i) ventilom(mi).

3.4. U štvortaktných motorov nesmie rotácia piestu do 180° zvýšiť výkon motora.

3.5. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia bodu 2.3, vo výfukovom systéme nie sú prípustné žiadne umelé prekážky. Vodidlá ventilov štvortaktného motora sa nepovažujú za umelé prekážky.

3.6. Časť(ti) výfukového systému vo vnútri tlmiča(ov), ktorá(é) určuje(ú) efektívnu dĺžku výfukovej trubice, musí(ia) byť pripevnená(é) k tlmiču(om) alebo expanznej komore tak, aby sa nemohla(i) odstrániť.

3.7. Akékoľvek komponenty (mechanické, elektrické, konštrukčné, atď.), ktoré obmedzujú plné zaťaženie motora (napr. zarážka ovládača škrtiacej klapky, alebo zarážka otočného ovládača na riadidlách) sú zakázané.

3.8. Ak sú vozidlá kategórie A vybavené elektrickými/elektronickými zariadeniami, ktoré limitujú ich rýchlosť, výrobca vozidla musí príslušnému orgánu poskytnúť údaje a doklady aby preukázal, že modifikácia alebo odpojenie zariadenia alebo jeho vodičov nezvýši maximálnu rýchlosť mopedu o viac než 10 %.

Elektrické/elektronické zariadenia, ktoré prerušujú a/alebo zabraňujú zážihu sú zakázané, ak výsledkom ich činnosti je zvýšenie spotreby paliva alebo nespálených emisií uhľovodíkov.

Elektrické/elektronické zariadenia, ktoré menia predstih zážihu musia byť konštruované tak, aby sa výkon motora, meraný so zariadením v činnosti, nelíšil o viac než 10 % od výkonu, nameraného s vypnutým zariadením a s predstihom zážihu nastaveným na maximálnu rýchlosť na ceste.

Maximálna rýchlosť na ceste sa musí dosiahnuť s predstihom zážihu nastaveným v rozmedzí ± 5° hodnoty, špecifikovanej pre vyvinutie maximálneho výkonu.

3.9. Ak je motor vybavený jazýčkovým ventilom, tento musí byť pripevnený strižnými skrutkami, ktoré bránia opätovnému použitiu ich podpery, alebo skrutkami odstrániteľnými len pomocou špeciálneho náradia.

3.10. Požiadavky na identifikáciu typu motora vozidla

3.10.1. Označenie pôvodných častí/komponentov:

3.10.1.1. Časti/komponenty uvedené nižšie musia byť trvanlivo a nezmazateľne označené kódovým(i) číslom(ami) a symbolmi pridelenými takýmto častiam a komponentom na identifikačné účely od výrobcu vozidla. Také označenie môže mať formu štítku za predpokladu, že ostane čitateľný v normálnej polohe používania a nemôže byť oddelený bez zničenia.

Všeobecne musí byť toto označenie viditeľné bez demontáže príslušnej časti alebo iných častí vozidla. Keď však karoséria alebo iné časti vozidla zakrývajú označenie, výrobca vozidla musí poskytnúť príslušným orgánom údaje o otvorení alebo demontáži príslušných častí a o umiestnení označenia.

3.10.1.2. Použité písmená, číslice alebo symboly musia byť aspoň 2,5 mm vysoké a musia byť ľahko čitateľné. Pre označenia častí špecifikovaných v bode 3.10.1.3.7 a 3.10.1.3.8, musí však byť minimálna výška taká, ako je špecifikované v kapitole 9.

3.10.1.3. Časti a komponenty uvedené v bode 3.10.1.1 sú nasledovné:

3.10.1.3.1. tlmič sania (vzduchový filter)

3.10.1.3.2. karburátor alebo ekvivalentné zariadenie

3.10.1.3.3. sacia trúbka (ak je odliata oddelene od karburátora alebo valca alebo kľukovej skrine)

3.10.1.3.4. valec

3.10.1.3.5. hlava valca

3.10.1.3.6. kľuková skriňa

3.10.1.3.7. výfukové potrubie(a) (ak sú oddelené od tlmiča)

3.10.1.3.8. tlmič(e)

3.10.1.3.9. prevodové hnacie časti (predné reťazové koleso alebo remenica)

3.10.1.3.10. prevodové hnané časti (zadné reťazové koleso alebo remenica)

3.10.1.3.11. akékoľvek elektrické/elektronické zariadenia riadiace motor (zapaľovanie, vstrek, atď) a všetky iné elektronické karty v prípade zariadenia, ktoré je konštruované tak, aby bolo voľne prístupné.

3.10.1.3.12. zúžený profil (príruba alebo iné zariadenie).

3.10.2. Kontrolný štítok

3.10.2.1. Štítok s minimálnymi rozmermi 60 mm × 40 mm sa musí natrvalo pripevniť na každé vozidlo (môže byť prilepený ale oddeliteľný bez poškodenia jeho celistvosti) na ľahko prístupnom mieste.

Na tomto štítku musí výrobca uviesť:

3.10.2.1.1. svoje meno a obchodné označenie;

3.10.2.1.2. písmeno reprezentujúce kategóriu vozidla;

3.10.2.1.3. u prevodových hnacích a hnaných častí počet zubov (v prípade reťazového kolesa), alebo priemer (v mm) v prípade remenice;

3.10.2.1.4. kódové číslo(a) alebo symbol(y) identifikujúce časti alebo komponenty označené v súlade s bodom 3.10.1.

3.10.2.2. Písmená, číslice alebo symboly musia byť aspoň 2,5 mm vysoké a musia byť ľahko čitateľné. Na obrázku 1 je uvedený zjednodušený náčrt znázorňujúci vzájomnú polohu častí alebo komponentov a ich kódové čísla alebo symboly.

3.10.3. Označenie nepôvodných častí/komponentov

3.10.3.1. V prípade typových schválení komponentov pre vozidlo v súlade s touto kapitolou, ktoré sú náhradnými komponentami komponentov uvedených v bode 3.10.1.3.a sú predávané výrobcom vozidla, kódové číslo(a) alebo symbol(y) takýchto alternatívnych komponentov musia byť uvedené buď na kontrolnom štítku alebo na nálepke (ktorá musí byť čitateľná pri normálnom používaní a nesmie byť oddeliteľná bez poškodenia), a má sa dodávať spolu s komponentom na pripevnenie vedľa kontrolného štítku.

3.10.3.2. V prípade nepôvodných náhradných tlmičov, kódové číslo(a) alebo symbol(y) takých samostatných technických jednotiek musia byť uvedené na nálepke (ktorá musí byť čitateľná pri normálnom používaní a nesmie byť oddeliteľná bez poškodenia), a dodáva sa spolu s komponentom na pripevnenie vedľa kontrolného štítku.

3.10.3.3. Keď musia byť nepôvodné časti/komponenty označené podľa bodov 3.10.3.1 alebo 3.10.3.2, označenia musia spĺňať ustanovenia bodov 3.10.1.1 a 3.10.2.2.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1

Doplnok 1

Informačný dokument vzhľadom na opatrenia proti neoprávneným úpravám typu dvojkolesového mopedu alebo motocyklu

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

KAPITOLA 8

ELEKTROMAGNETICKÁ KOMPATIBILITA DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL A ELEKTRICKÉ ALEBO ELEKTRONICKÉ SAMOSTATNÉ TECHNICKÉ JEDNOTKY

ZOZNAM PRÍLOH

| | Strana |

PRÍLOHA I | Podmienky platné pre vozidlá a elektrické alebo elektronické samostatné technické jednotky … | 328 |

PRÍLOHA II | Metóda merania širokopásmového elektromagnetického žiarenia z vozidiel … | 339 |

PRÍLOHA III | Metóda merania úzkopásmového elektromagnetického žiarenia z vozidiel … | 345 |

PRÍLOHA IV | Metóda testovania odolnosti vozidiel proti elektro — magnetickému žiareniu … | 347 |

PRÍLOHA V | Metóda merania širokopásmového elektromagnetického žiarenia zo samostatných technických jednotiek (STU) … | 353 |

PRÍLOHA VI | Metóda merania úzkokopásmového elektromagnetického žiarenia zo samostatných technických jednotiek (STU) … | 356 |

PRÍLOHA VII | Metóda testovania odolnosti samostatných technických jednotiek (STU) proti elektromagnetickému žiareniu … | 358 |

PRÍLOHA VIII | Vzory informačného dokumentu (Doplnok 1) a osvedčenia o typovom schválení komponentu (Doplnok 2) … | 371 |

PRÍLOHA IX | Vzory informačného dokumentu (Doplnok 1) a osvedčenia o typovom schválení komponentu (Doplnok 2) pre samostatnú technickú jednotku (STU) … | 373 |

PRÍLOHA I

PODMIENKY PLATNÉ PRE VOZIDLÁ A ELEKTRICKÉ ALEBO ELEKTRONICKÉ SAMOSTATNÉ TECHNICKÉ JEDNOTKY

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto kapitoly:

1.1. "elektromagnetická kompatibilita" znamená schopnosť vozidla alebo jedného z jeho elektrických/elektro-magnetických systémov uspokojujúco pracovať vo svojom elektromagnetickom prostredí bez toho, aby spôsobovalo neprípustné elektromagnetické rušenie pre čokoľvek v tomto prostredí.

Zložené komponenty a subjednotky (elektrické motory, termostaty, elektronické obvodové panely, atď.), ktoré sa predávajú priamo konečnému užívateľovi a nie sú určené výhradne pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá, musia spĺňať buď ustanovenia tejto smernice, alebo ustanovenia smernice Rady 89/336/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa elektromagnetickej kompatibility.

1.2. "elektromagnetické rušenie" znamená akýkoľvek elektromagnetický jav, ktorý môže zhoršiť výkon vozidla, komponentu(ov) alebo jedného z jeho elektrických/elektronických systémov. Elektromagnetickým rušením môže byť elektromagnetický šum, nežiadúci signál alebo zmena v samotnom prenosovom médiu.

1.3. "elektromagnetická odolnosť" znamená schopnosť vozidla, alebo jedného z jeho elektrických/elektronických systémov pracovať za prítomnosti elektromagnetického rušenia bez zhoršenia kvality.

1.4. "elektromagnetické prostredie" znamená súhrn elektromagnetických javov existujúcich v danej situácii.

1.5. "referenčný limit" znamená menovitú úroveň, na ktorú sa vzťahujú limitné hodnoty typového schválenia vozidla a zhody výroby.

1.6. "referenčná anténa" znamená vyvážený dipól, ktorý je naladený na meranú frekvenciu.

1.7. "širokopásmové emisie" znamenajú akékoľvek emisie, ktoré majú šírku pásma väčšiu než je šírka pásma špecifického prijímača alebo meracieho prístroja.

1.8. "úzkopásmové emisie" znamenajú emisie, ktoré majú šírku pásma menšiu než je šírka pásma špecifického prijímača alebo meracieho prístroja.

1.9. "elektrická/elektronická samostatná technická jednotka (STU)" znamená elektrický a/alebo elektronický komponent alebo sadu komponentov určených na montáž vo vozidle, spolu s akýmikoľvek elektrickými spojmi a pridruženým vedením, ktoré majú vykonávať niekoľko špecifických funkcií.

1.10. "STU" znamená test vykonaný s jednou alebo viacerými špecifickými samostatnými technickými jednotkami.

1.11. "typ vozidla" vzhľadom na elektromagnetickú kompatibilitu znamená vozidlá, ktoré sa podstatne nelíšia okrem iného v:

1.11.1. celkové usporiadanie elektrických/elektronických komponentov,

1.11.2. celkový rozmer, usporiadanie a tvar priestoru motora, a usporiadanie vysokonapäťového elektrického vedenia (ak sa tu nachádza);

1.11.3. suroviny, z ktorých je konštruovaný podvozok a karoséria vozidla (napríklad podvozok alebo karoséria vyrobené zo sklenených vlákien, hliníka alebo ocele).

1.12. "typ STU vo vzťahu k elektromagnetickej kompatibilite" znamená samostatnú technickú jednotku, ktorá sa od iných jednotiek nelíši v takých základných aspektoch ako:

1.12.1. je funkcia vykonávaná STU;

1.12.2. celkové usporiadanie elektrických a/alebo prípadne elektronických komponentov.

1.13. "Priame ovládanie vozidla" znamená ovládanie vozidla vodičom pôsobiacim na riadenie, brzdy a ovládač akcelerátora.

2. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU

2.1. K žiadosti o typové schválenie komponentu pre vozidlo vzhľadom na elektromagnetickú kompatibilitu musia byť priložené nielen informácie uvedené v prílohe VIII (doplnok 1), ale aj nasledovné:

2.1.1. zoznam popisujúci všetky špecifické kombinácie elektrických/elektronických systémov alebo STU, typy karosérie pre typ vozidla, typovo schválené ako komponenty a ponúkané verzie rázvoru. Elektrické/elektronické systémy a STU sú popísané ako špecifické, ak môžu emitovať širokopásmové alebo úzkopásmové žiarenie a/alebo majú priamy vplyv na riadenie vozidla (pozri bod 5.4.2.2 tejto prílohy).

2.1.2. STU, ktorá reprezentuje z hľadiska testu kompatibility, vybraná z rôznych kombinácií elektrických/elektronických systémov projektovaných na účely sériovej výroby.

2.2. Žiadosť o typové schválenie komponentu vzhľadom na typ STU:

2.2.1. dokumenty popisujúce technické charakteristiky STU;

2.2.2. STU, ktorá reprezentuje typ. Keď to považuje príslušný orgán za potrebné, môže požiadať o ďalšiu vzorku.

3. OZNAČENIE

3.1. Všetky STU, okrem káblov iných, než sú spojovacie káble zapaľovania, sa označia nasledovne:

3.1.1. značkou alebo obchodným názvom výrobcu STU alebo jej komponentov;

3.1.2. obchodným označením.

3.2. tieto značky musia byť nezmazateľné a zreteľne čitateľné.

4. TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU PRE TYP VOZIDLA

4.1. Ak vozidlo predvedené na testy spĺňa požiadavky tejto kapitoly, musí sa mu udeliť typové schválenie komponentu, ktoré je platné pre všetky špecifické kombinácie uvedené v zozname v bode 2.1.1.

4.2. Testovací orgán zodpovedný za testy typového schválenia sa však môže vzdať vykonania testu odolnosti uvedeného v bode 5.4 v prípade vozidiel vybavených elektrickými/elektronickými zariadeniami, ak pri poruche takých zariadení nie sú v žiadnom prípade zhoršené bezpečnostné funkcie zabezpečované brzdením, svetelnou signalizáciou, zvukovým výstražným zariadením a riadiacim mechanizmom. Takéto výnimky, s primeraným odôvodnením, sa musia výslovne uviesť v protokole o teste.

4.3. Typové schválenie komponentu pre vozidlo

Môžu sa uplatňovať nasledovné spôsoby typového schválenia komponentu pre vozidlo:

4.3.1. Typové schválenie komponentu pre úplnú montáž na vozidlo

Typové schválenie komponentu sa môže udeliť úplnej montáži na vozidlo priamo, na základe úspešného absolvovania testov vykonávaných v súlade s limitmi a postupmi stanovenými v bode 5. Ak si výrobca vozidla zvolí tento spôsob, nevyžaduje sa žiadne samostatné testovanie STU.

4.3.2. Typové schválenie komponentu pre typ vozidla prostredníctvom testov jednotlivých STU

Výrobca vozidla môže získať typové schválenie komponentu pre typ vozidla, ak schvaľovaciemu orgánu preukáže, že všetky príslušné STU (pozri bod 2.1.1) boli jednotlivo schválené v súlade s touto kapitolou a boli namontované v súlade s akýmikoľvek k nej pripojenými podmienkami.

4.4. Typové schválenie komponentu pre STU

STU môžu byť typovo schválené ako komponent na základe úspešného absolvovania testov vykonávaných v súlade s limitmi a postupmi stanovenými v bode 5. Schválenie sa môže udeliť pre montáž na ktoromkoľvek type vozidla alebo špecifickom type alebo typoch vozidiel, podľa požiadavky výrobcu.

5. POŽIADAVKY

5.1. Všeobecné požiadavky

Všetky vozidlá a STU musia byť konštruované a vyrábané tak, aby v normálnych podmienkach používania spĺňali podmienky stanovené v tejto kapitole.

Metódy merania použité pri overovaní odolnosti vozidiel a STU proti elektromagnetickému žiareniu, popísané v prílohách IV a VII sa však nevyžadujú do troch rokov po dátume, v ktorom táto kapitola nadobudla účinnosť.

5.2. Požiadavky týkajúce sa širokopásmového žiarenia z vozidiel

5.2.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie, produkované typom vozidla predvedeným na testovanie, sa meria metódou popísanou v prílohe II.

5.2.2. Referenčné limity vozidla (širokopásmové)

5.2.2.1. Ak sa meranie vykonáva metódou popísanou v prílohe II so vzdialenosťou vozidla k anténe 10,0 ± 0,2 m, referenčné limity žiarenia budú 34 dB mikrovoltov/m (50 mikrovoltov/m) vo frekvenčnom pásme od 30-75 MHz a 34-45 dB mikrovoltov/m (50-180 mikrovoltov/m) vo frekvenčnom pásme od 75-400 MHz. Tento limit rastie logaritmicky s frekvenciami nad 75 MHz ako je znázornené v doplnku 1 k tejto prílohe. Vo frekvenčnom pásme od 400-1000 MHz zostáva limit konštantný pri 45 dB mikrovoltov/m (180 mikrovoltov/m).

5.2.2.2. Ak sa meranie vykonáva metódou popísanou v prílohe II so vzdialenosťou vozidla k anténe 3,0 ± 0,5 m, referenčné limity žiarenia sú 44 dB mikrovoltov/m (160 mikrovoltov/m) vo frekvenčnom pásme od 30-75 MHz a 44-55 dB (160-546 mikrovoltov/m) vo frekvenčnom pásme od 75-400 MHz. Tento limit rastie logaritmicky s frekvenciami nad 75 MHz ako je znázornené v doplnku 2 k tejto prílohe. Vo frekvenčnom pásme od 400-1000 MHz zostáva limit konštantný pri 55 dB mikrovoltov/m (546 mikrovoltov/m).

5.2.2.3. Namerané hodnoty vyjadrené v dB (mikrovolty/m) musia byť aspoň 2,0 dB pod referenčným limitom vozidla predvedeného na testovanie.

5.3. Požiadavky týkajúce sa úzkokopásmového žiarenia emitovaného z vozidiel

5.3.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie produkované typom vozidla predvedeným na testovanie, sa meria metódou popísanou v prílohe III.

5.3.2. Referenčné limity vozidla (úzkopásmové)

5.3.2.1. Ak sa meranie vykonáva metódou popísanou v prílohe III so vzdialenosťou vozidla k anténe 10,0 ± 0,2 m, referenčné limity žiarenia sú 24 dB (16 mikrovoltov/m) vo frekvenčnom pásme od 30-75 MHz a 24-35 dB (16-56 mikrovoltov/m) vo frekvenčnom pásme 75-400 MHz. Tento limit rastie logaritmicky s frekvenciami nad 75 MHz ako je znázornené v doplnku 3 k tejto prílohe. Vo frekvenčnom pásme 400-1000 MHz zostáva limit konštantný pri 35 dB (56 mikrovoltov/m).

5.3.2.2. Ak sa meranie vykonáva metódou popísanou v prílohe III so vzdialenosťou vozidla k anténe 3,0 ± 0,05 m, referenčné limity žiarenia sú 34 dB (50 mikrovoltov/m) vo frekvenčnom pásme 30-75 MHz a 34-45 dB (50-180 mikrovoltov/m) vo frekvenčnom pásme 75-400 MHz. Tento limit rastie logaritmicky s frekvenciami nad 75 MHz ako je znázornené v doplnku 4 k tejto prílohe. Vo frekvenčnom pásme 400-1000 MHz zostáva limit konštantný pri 45 dB mikrovoltov/m (180 mikrovoltov/m).

5.3.2.3. Na type vozidla predvedenom na testovanie majú byť namerané hodnoty, vyjadrené v dB (mikrovoltoch/m) aspoň o 2,0 dB nižšie, než referenčný limit.

5.4. Požiadavky týkajúce sa odolnosti vozidla proti elektromagnetickému žiareniu.

5.4.1. Metóda merania

Test na stanovenie odolnosti typu vozidla proti elektromagnetickému žiareniu sa musí vykonať v súlade s metódou popísanou v prílohe IV.

5.4.2. Referenčné limity odolnosti vozidla

5.4.2.1. Ak sa merania vykonávajú metódou popísanou v prílohe IV, referenčná úroveň intenzity poľa musí byť 24 voltov/m r.m.s v 90 %-ách frekvenčného pásma 20-1000 MHz a 20 voltov/m v celom frekvenčnom pásme 20-1000 MHz.

5.4.2.2. Vozidlo reprezentujúce typ a predvedené na testovanie nesmie vykazovať žiadne zhoršenie priameho riadenia vozidla, ktoré by mohol vodič alebo iný užívateľ cesty spozorovať keď je príslušné vozidlo v stave definovanom v prílohe IV v bode 4, a keď je vystavené intenzite poľa vyjadrenej vo voltoch/m, ktorá musí byť 25 % nad referenčnú úroveň.

5.5. Požiadavky týkajúce sa širokopásmového žiarenia STU

5.5.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie produkované STU predloženou na typové schválenie komponentu sa musí merať metódou popísanou v prílohe V.

5.5.2. Širokopásmové referenčné limity STU

5.5.2.1. Ak sa meranie vykonáva metódou popísanou v prílohe V, referenčné limity žiarenia budú 64-54 dB (mikrovoltov/m) vo frekvenčnom pásme 30-75 MHz, tento limit klesá logaritmicky, a 54-65 dB (mikrovoltov/m) vo frekvenčnom pásme 75-400 MHz, tento limit rastie logaritmicky ako je znázornené v doplnku 5 k tejto prílohe. Vo frekvenčnom pásme 400-1000 MHz zostáva limit konštantný pri 65 dB (1800 mikrovoltov/m).

5.5.2.2. Namerané hodnoty pre STU predloženú na schválenie, vyjadrené v dB mikrovoltoch/m, musia byť aspoň o 2,0 dB nižšie, než referenčné limity.

5.6. Požiadavky týkajúce sa úzkokopásmového žiarenia STU

5.6.1. Metóda merania

Elektromagnetické žiarenie produkované STU predloženou na typové schválenie komponentu sa musí merať metódou popísanou v prílohe VI.

5.6.2. Úzkopásmové referenčné limity STU

5.6.2.1. Ak sa meranie vykonáva metódou popísanou v prílohe VI, referenčné limity žiarenia budú 54-44 dB (mikrovoltov/m) vo frekvenčnom pásme 30-75 MHz, tento limit klesá logaritmicky, a 44-55 dB (mikrovoltov/m) vo frekvenčnom pásme 75-400 MHz, tento limit rastie logaritmicky ako je znázornené v doplnku 6 k tejto prílohe. Vo frekvenčnom pásme 400-1000 MHz zostáva limit konštantný pri 55 dB (560 mikrovoltov/m).

5.6.2.2. Namerané hodnoty pre STU predloženú na typové schválenie komponentu, vyjadrené v dB mikrovoltoch/m, musia byť aspoň o 2,0 dB nižšie, než referenčné limity.

5.7. Požiadavky týkajúce sa odolnosti STU proti elektromagnetickému žiareniu

5.7.1. Metóda merania

Odolnosť STU predloženej na typové schválenie komponentu sa bude testovať jednou z metód popísaných v prílohe VII.

5.7.2. Referenčné limity odolnosti STU

5.7.2.1. Ak sa merania vykonávajú metódou popísanou v prílohe VII, referenčné úrovne testu odolnosti budú 48 voltov/m pre 150 mm pásovolinkovú testovaciu metódu, 12 voltov/m pre 800 mm pásovolinkovú testovaciu metódu, 60 voltov/m pre TEM bunkovú testovaciu metódu, 48 mA pre testovaciu metódu nárazového prúdu (BCI) a 24 voltov/m pre testovaciu metódu voľného poľa.

5.7.2.2. STU reprezentujúca typ predložený na testovanie nesmie vykazovať žiadnu poruchu, ktorá by mohla spôsobiť akékoľvek zhoršenie priameho riadenia vozidla, ktoré by mohol vodič alebo iný užívateľ cesty spozorovať, keď je príslušné vozidlo v stave definovanom v prílohe IV v bode 4, a keď je vystavené intenzite poľa alebo prúdu vyjadrených vo vhodných lineárnych jednotkách, ktoré sú 25 % nad referenčnú úroveň.

6. ZHODA VÝROBY

6.1. Merania na zabezpečenie zhody výroby sa vykonajú v súlade s ustanoveniami článku 4 smernice 92/61/EHS.

6.2. Zhoda výroby vzhľadom na elektromagnetickú kompatibilitu vozidla alebo komponentu alebo samostatnej technickej jednotky sa má overovať na základe údajov obsiahnutých v osvedčení(iach) o typovom schválení uvedenom(ých) v prílohe VIII a/alebo IX tejto smernice.

6.3. Ak nie je orgán spokojný s kontrolným postupom výrobcu, potom platia body 1.2.2 a 1.2.3 prílohy VI k smernici 92/61/EHS a nižšie uvedené body 6.3.1 a 6.3.2.

6.3.1. Pri overovaní zhody vozidla, komponentu alebo STU vybraných zo série, sa výroba považuje za zhodnú s požiadavkami tejto smernice vzťahujúcimi sa na emisie širokopásmového žiarenia a k emisiám úzkokopásmového žiarenia vtedy, ak namerané úrovne nepresahujú o viac než 2 dB, (25 %) príslušné referenčné limity predpísané v bodoch 5.2.2.1, 5.2.2.2, 5.3.2.1 a 5.3.2.2.

6.3.2. Pri overovaní zhody vozidla, komponentu alebo STU vybraných zo série, sa výroba považuje za zhodnú s požiadavkami tejto smernice vzťahujúcimi sa na odolnosť proti elektromagnetickému žiareniu vtedy, ak vozidlo, komponent alebo STU nevykazujú akékoľvek zhoršenie priameho riadenia vozidla, ktoré by mohol vodič alebo iný užívateľ cesty spozorovať keď je vozidlo v stave definovanom v prílohe IV, bod 4, a keď je vystavené intenzite poľa vyjadrenej vo voltoch/m, do hodnoty 80 % referenčných limitov predpísaných v bode 5.4.2.1.

7. VÝNIMKY

7.1. Vozidlo s motorom so zážihovým zapaľovaním sa považuje za vozidlo spĺňajúce požiadavky stanovené v bode 5.2.2.

7.2. Keď vozidlo alebo elektrická/elektronická STU neobsahuje žiadny elektronický oscilátor s prevádzkovou frekvenciou väčšou než 9 kHz, spĺňajú požiadavky bodu 5.3.2 a požiadavky prílohy III.

7.3. Vozidlá, ktoré nie sú vybavené snímacími elektronickými zariadeniami, sa nemusia podrobiť testom uvedeným v prílohe IV.

7.4. STU, ktorých funkcie sa nepovažujú za dôležité pre priame riadenie vozidla, sa nemusia podrobiť žiadnym testom na odolnosť.

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Frekvencia — MHz — logaritm.

(pozri bod 5.2.2.1)

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

Frekvencia — MHz — logaritm.

(pozri bod 5.2.2.2)

Doplnok 3

+++++ TIFF +++++

Frekvencia — MHz — logaritm.

(pozri bod 5.3.2.1)

Doplnok 4

+++++ TIFF +++++

Frekvencia — MHz — logaritm.

(pozri bod 5.3.2.2)

Doplnok 5

+++++ TIFF +++++

Frekvencia — MHz — logaritm.

(pozri bod 5.5.2.1)

Doplnok 6

+++++ TIFF +++++

Frekvencia — MHz — logaritm.

(pozri bod 5.6.2.1)

PRÍLOHA II

METÓDA MERANIA ŠIROKOPÁSMOVÉHO ELEKTROMAGNETICKÉHO ŽIARENIA Z VOZIDIEL

1. VŠEOBECNE

1.1. Meracie zariadenie

Meracie zariadenie musí spĺňať požiadavky Publikácie č. 16, Vydanie 2, Medzinárodného zvláštneho výboru pre rádiové odrušenie (CISPR).

Na meranie širokopásmového elektromagnetického žiarenia sa použije kvázišpičkový detektor.

1.2. Testovacia metóda

Test je určený na meranie širokopásmového žiarenia zo zážihových zapaľovacích systémov a elektrických motorov v rámci systémov určených na nepretržité používanie (napr. elektrické trakčné motory, vykurovacie/odhmlievacie motory a palivové čerpadlá).

Pokiaľ ide o výber referenčnej antény, táto je závislá na spoločnej dohode medzi výrobcom a testovacím orgánom: vzdialenosť od vozidla môže byť buď 10 m alebo 3 m. V oboch prípadoch musia byť splnené podmienky uvedené v bode 3 nižšie.

2. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Namerané výsledky sa vyjadria v dB (mikrovoltoch/m) pre šírku pásma 120 kHZ. Ak sa skutočná šírka pásma B (vyjadrená v kHz) meracieho prístroja líši od hodnoty 120 kHz, je treba odpočty previesť na šírku pásma 120 kHz pridaním 20 log (120/B), pričom B musí byť menšie než 120 kHz.

3. PODMIENKY TESTU

3.1. Testovacia plocha musí byť horizontálna bez prekážok a bez elektromagnetických odrazov vo vnútri kruhu s minimálnym polomerom 30 m meraným od bodu, ktorý je v polovičnej vzdialenosti medzi vozidlom a anténou (pozri obrázok 1 doplnku 1). Alternatívne môže byť testovacia plocha kdekoľvek, ak sú splnené podmienky zobrazené na obrázku 2 v doplnku 1.

3.2. Meracie zariadenie, testovacia búdka alebo vozidlo, v ktorom je zariadenie umiestnené, sa umiestni vo vnútri časti testovacej plochy znázornenej na obrázku 1 v doplnku 1. Keď testovacia plocha spĺňa podmienky stanovené na obrázku 2 v doplnku 1, meracie zariadenie musí byť mimo časti zobrazenej na obrázku 2.

3.3. Môžu sa použiť uzavreté testovacie zariadenia, ak sa má preukázať, že existuje korelácia medzi týmto zariadením a miestom testu, ktoré sa nachádza vonku.

Také testovacie zariadenia nemusia spĺňať požiadavky na rozmery špecifikované na obrázkoch 1 a 2 doplnku 1, okrem vzdialenosti antény od vozidla a výšky antény.

3.4. Aby sa zabezpečilo, že neexistuje žiadny hluk alebo vonkajšie signály na takej úrovni, aby podstatne ovplyvnili meranie, tieto merania sa vykonajú pred a po hlavnom teste. Ak je pri týchto meraniach prítomné vozidlo, je potrebné zabezpečiť, aby žiadne emisie z vozidla významnejšie neovplyvnili merania (napríklad tým, že sa vyberie spínací kľúč alebo sa odpojí akumulátor keď sa vozidlo odtiahne z testovacej plochy. Pri oboch meraniach má byť hluk alebo vedľajší signál aspoň o 10 dB pod príslušnými limitmi uvedenými v prílohe I (v bodoch 5.2.2.1 prípadne 5.2.2.2), s výnimkou zámerných širokopásmových emisií okolia.

4. STAV VOZIDLA POČAS TESTOV

4.1. Motor

Motor musí pracovať pri normálnej prevádzkovej teplote a keď je vybavený prevodovkou, musí byť zaradený neutrál. Ak to z praktických dôvodov nie je možné, musí sa výrobca a orgány zodpovedné za vykonávanie testov dohodnúť na alternatívnom riešení. Treba dbať na to, aby mechanizmus meniaci prevody neovplyvňoval elektromagnetické žiarenie z vozidla. Počas každého merania musí motor pracovať nasledovne:

Typ motora | Metódy merania |

Zážihové zapaľovanie | Kvázišpičková |

Jeden valec | 2500 ot/min ± 10 % |

Viac než jeden valec | 1500 ot/min ± 10 % |

Elektrické motory | ¾ maximálneho prevádzkového výkonu deklarovaného výrobcom |

4.2. Zariadenie ovládané vodičom

Zariadenie ovládané vodičom (vrátane takých komponentov, ako je ventilátor kúrenia a motory na klimatizáciu, a okrem iných komponentov ako sedadlá a motorčeky na stierače okien) sú určené pre ustálený prevádzkový cyklus pri 100 % a musia pracovať tak, aby absorbovali maximum prúdu.

4.3. Test sa nesmie vykonávať v daždi alebo skôr, než 10 minút po daždi.

4.4. Vodič musí sedieť v určenej jazdnej polohe, ak podľa úsudku testovacieho orgánu, táto poloha reprezentuje najhorší variant.

5. TYP ANTÉNY, UMIESTNENIE A ORIENTÁCIA

5.1. Typ antény

Môže sa použiť akákoľvek lineárne polarizovaná anténa za predpokladu, že sa môže normalizovať vzhľadom na referenčnú anténu.

5.2. Výška a vzdialenosť pri meraní

5.2.1. Výška

5.2.1.1. Test pri 10 m

Fázový stred antény musí byť vo výške 3,0 ± 0,05 m nad plochou, na ktorej stojí vozidlo.

5.2.1.2. Test pri 3 m

Fázový stred antény musí byť vo výške 1,8 ± 0,05 m nad plochou, na ktorej stojí vozidlo.

5.2.1.3. Žiadna časť prijímacieho prvku antény nesmie byť bližšie, než 0,25 m od plochy, na ktorej stojí vozidlo.

5.2.2. Vzdialenosť pri meraní

5.2.2.1. Test pri 10 m

Horizontálna vzdialenosť fázového stredu antény od vonkajšieho povrchu vozidla musí byť 10,0 ± 0,2 m.

5.2.2.2. Test pri 3 m

Horizontálna vzdialenosť fázového stredu antény od vonkajšieho povrchu vozidla musí byť 3,0 ± 0,05 m.

5.2.2.3. Ak sa test vykonáva v uzavrenom zariadení s cieľom vytvorenia elektromagnetickej clony proti rádiovým frekvenciám, prijímacie prvky antény nesmú byť bližšie než (0,5 m) od akéhokoľvek rádiofrekvenčného absorpčného materiálu alebo menej než (1,5) m od uzavretého zariadenia. Medzi prijímacou anténou a testovaným vozidlom nesmie byť žiadny absorpčný materiál.

5.3. Umiestnenie antény vzhľadom na vozidlo

Anténa sa musí umiestniť postupne na každej strane vozidla paralelne s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla a v priamke so stredom motora (pozri obrázok 3 v doplnku 1).

5.4. Umiestnenie antény

Odčítanie hodnôt sa vykoná v každom z meracích bodov prvýkrát s anténou vo vertikálnej polarizácii a potom v horizontálnej polarizácii. (pozri obrázok 3 v doplnku 1).

5.5. Merania

Za charakteristickú hodnotu merania pre každú frekvenciu sa považuje maximálna hodnota zo štyroch meraní vykonaných v súlade s bodmi 5.3 a 5.4.

6. FREKVENCIE

6.1. Merania

Merania sa vykonávajú v rozsahu od 30 do 1000 MHz frekvenčného rozsahu. Vozidlo sa považuje za vozidlo spĺňajúce požadované limity v celom frekvenčnom rozsahu, ak spĺňa limity stanovené pre nasledovných 11 frekvencií: 45, 65, 90, 150, 180, 220, 300, 450, 600, 750 a 900 MHz. V prípade, že sa počas testu limit prekročí, je potrebné prijať opatrenia, aby sa potvrdilo, že je to z dôvodov týkajúcich sa vozidla a nie z dôvodov žiarenia okolia.

6.2. Tolerancie

Jednotlivá frekvencia (MHz) | Tolerancie (MHz) |

45, 65, 90, 150, 180 a 220 | ± 5 |

300, 450, 600, 750 a 900 | ± 20 |

Tolerancie platia pre vyššie uvedené frekvencie a sú určené na to, aby sa počas merania zabránilo rušeniu vyplývajúcemu z vysielaní na menovitých frekvenciách, alebo frekvenciách im blízkych.

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Plocha testovania vozidla

+++++ TIFF +++++

Plocha testovania vozidla

+++++ TIFF +++++

Umiestnenie antény vzhľadom na vozidlo

PRÍLOHA III

METÓDA MERANIA ÚZKOPÁSMOVÉHO ELEKTROMAGNETICKÉHO ŽIARENIA Z VOZIDIEL

1. VŠEOBECNE

1.1. Meracie zariadenie

Meracie zariadenie musí spĺňať požiadavky Publikácie č. 16, Vydanie 2, Medzinárodného zvláštneho výboru pre rádiové odrušenie (CISPR).

Na meranie úzkokopásmového elektromagnetického žiarenia sa použije kvázišpičkový detektor.

1.2. Testovacia metóda

Test je určený na meranie úzkokopásmového žiarenia, ktoré by mohlo vychádzať z mikroprocesorových systémov alebo z iného úzkopásmového zdroja.

Pokiaľ ide o výber referenčnej antény, táto je závislá na spoločnej dohode medzi výrobcom a testovacím orgánom, vzdialenosť od vozidla môže byť buď 10 m alebo 3 m. V oboch prípadoch musia byť splnené podmienky uvedené v bode 3 nižšie. V počiatočnej fáze (2-3 minúty) je možné, voľbou umiestnenia antény a polarizácie, preskúmať rozsah frekvencií uvedených v bode 6.1.s použitím spektrálneho analyzátora alebo automatického prijímača, aby sa zistili maximálne prenosové frekvencie. Môže to byť užitočné pre výber testovaných frekvencií v každom pásme (pozri bod 6.).

2. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Namerané výsledky sa vyjadria v dB (mikrovoltoch/m).

3. PODMIENKY TESTU

3.1. Testovacia plocha musí byť horizontálna bez prekážok a bez elektromagnetických odrazov vo vnútri kruhu s minimálnym polomerom 30 m meraným od bodu, ktorý je v polovičnej vzdialenosti medzi vozidlom a anténou (pozri obrázok 1 doplnku 1 k prílohe II). Alternatívne môže byť testovacia plocha kdekoľvek, ak sú splnené podmienky zobrazené na obrázku 2 v doplnku 1 prílohy II.

3.2. Meracie zariadenie, testovacia búdka alebo vozidlo, v ktorom je zariadenie umiestnené, sa umiestni vo vnútri testovacej plochy, ale len v jej časti znázornenej na obrázku 1 v doplnku 1 prílohy II. Keď testovacia plocha spĺňa podmienky stanovené na obrázku 2 v doplnku 1 prílohy II, meracie zariadenie musí byť mimo časti zobrazenej na tomto obrázku.

3.3. Môžu sa použiť uzavreté testovacie zariadenia, ak je možné preukázať, že existuje korelácia medzi týmito zariadeniami a miestom testu, ktoré sa nachádza vonku. Také zariadenia nemusia spĺňať požiadavky na rozmery špecifikované na obrázkoch 1 a 2 doplnku 1, prílohy II, okrem vzdialenosti antény od vozidla a výšky antény.

3.4. Aby sa zabezpečilo, že neexistuje žiadny hluk alebo vonkajšie signály na takej úrovni, aby podstatne ovplyvnili meranie, tieto merania sa vykonajú pred a po hlavnom teste. Je potrebné zabezpečiť, aby žiadne emisie z vozidla významnejšie neovplyvnili merania (napríklad tým, že sa vyberie spínací kľúč alebo sa odpojí akumulátor/akumulátory, keď sa vozidlo odtiahne z testovacej plochy. Pri oboch meraniach má byť hluk alebo vedľajší signál aspoň o 10 dB nižší ako príslušné limity rušenia uvedené v prílohe I (v bodoch 5.3.2.1 alebo 5.3.2.2 v závislosti od vzdialenosti medzi vozidlom a anténou), s výnimkou zámerných úzkopásmových emisií okolia.

4. STAV VOZIDLA POČAS TESTOV

4.1. Elektronické systémy vozidla musia byť v normálnom prevádzkovom stave a vozidlo musí stáť.

4.2. Zapaľovanie musí byť vypnuté. Motor nie je v chode.

4.3. Testovanie sa nesmie vykonávať v daždi alebo skôr než 10 minút po daždi.

5. TYP ANTÉNY, UMIESTNENIE A ORIENTÁCIA

5.1. Typ antény

Môže sa použiť akákoľvek lineárne polarizovaná anténa za predpokladu, že sa môže normalizovať vzhľadom na referenčnú anténu.

5.2. Výška a vzdialenosť pri meraní

5.2.1. Výška

5.2.1.1. Test pri 10 m

Fázový stred antény musí byť vo výške 3,0 ± 0,05 m nad plochou, na ktorej stojí vozidlo.

5.2.1.2. Test pri 3 m

Fázový stred antény musí byť vo výške 1,8 ± 0,05 m nad plochou, na ktorej stojí vozidlo.

5.2.1.3. Žiadna časť prijímacieho prvku antény nesmie byť bližšie, než 0,25 m od plochy, na ktorej stojí vozidlo.

5.2.2. Vzdialenosť pri meraní

5.2.2.1. Test pri 10 m

Horizontálna vzdialenosť fázového stredu antény od vonkajšieho povrchu vozidla musí byť 10,0 ± 0,2 m.

5.2.2.2. Test pri 3 m

Horizontálna vzdialenosť fázového stredu antény od vonkajšieho povrchu vozidla musí byť 3,00 ± 0,05 m.

5.2.2.3. Ak sa test vykonáva v uzavrenom zariadení s cieľom vytvorenia elektromagnetickej clony proti rádiovým frekvenciám, prijímacie prvky antény nesmú byť bližšie než (0,5 m) od akéhokoľvek rádiofrekvenčného absorpčného materiálu alebo menej než (1,5) m od steny príslušného zariadenia. Medzi prijímacou anténou a testovaným vozidlom nesmie byť žiadny absorpčný materiál.

5.3. Umiestnenie antény vzhľadom na vozidlo

Anténa sa musí umiestniť postupne na každej strane vozidla paralelne s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla a v priamke so stredom motora (pozri obrázky 1, 2 a 3 doplnku 1, prílohy II).

5.4. Umiestnenie antény

Odčítanie hodnôt sa vykoná v každom z meracích bodov s anténou vo vertikálnej polarizácii a potom v horizontálnej polarizácii. (pozri obrázok 3 doplnku 1, prílohy II).

5.5. Merania

Za charakteristickú hodnotu merania pre každú frekvenciu sa považuje maximálna hodnota zo štyroch meraní vykonaných v súlade s bodmi 5.3 a 5.4.

6. FREKVENCIE

6.1. Merania

Merania sa vykonávajú v rozsahu od 30 do 1000 MHz frekvenčného rozsahu. Tento rozsah sa rozdelí do 11 pásem. V každom pásme sa test vykoná s frekvenciou, ktorá má najvyššiu hodnotu, aby sa overilo, že sú splnené požadované limity. Vozidlo sa považuje za vozidlo spĺňajúce požadované limity v celom frekvenčnom rozsahu, ak spĺňa limity vybranej frekvencie v každom z nasledovných 11 frekvenčných pásem: 30-45, 45-80, 80-130, 130-170, 170-225, 225-300, 300-400, 400-525, 525-700, 700-850 a 850-1000 MHz.

6.2. Ak je počas prvého testu vykonaného v súlade s testovacou metódou popísanou v bode 1.2, úzkopásmové žiarenie v akomkoľvek pásme definovanom v bode 6.1, aspoň o 10 dB pod referenčným limitom, potom sa vozidlo považuje za vozidlo spĺňajúce podmienky stanovené v tejto prílohe pre príslušné pásmo. V tomto prípade nie je potrebné vykonať úplný test.

PRÍLOHA IV

METÓDA TESTOVANIA ODOLNOSTI VOZIDIEL PROTI ELEKTROMAGNETICKÉMU ŽIARENIU

1. VŠEOBECNE

1.1. Testovacie metódy

Tieto testy sú určené na demonštráciu necitlivosti vozidla voči ktorémukoľvek faktoru, ktorý môže zmeniť kvalitu jeho priameho riadenia. Vozidlo sa musí vystaviť pôsobeniu elektromagnetických polí popísaných v tejto prílohe a počas testu sa musí monitorovať.

2. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Pre všetky testy popísané v tejto prílohe sa intenzita polí musí vyjadriť vo voltoch/m.

3. PODMIENKY TESTU

Testovacie zariadenie musí byť schopné vytvoriť intenzity poľa v rozsahu frekvencií definovaných v tejto prílohe a musí spĺňať (vnútroštátne) právne požiadavky týkajúce sa elektromagnetického signálu. Je potrebné dbať na to, aby riadiace a monitorovacie zariadenie nebolo ovplyvnené vyžarovacími poľami tak, že by to malo za následok neplatnosť testov.

4. STAV VOZIDLA POČAS TESTOV

4.1. Hmotnosť vozidla sa musí rovnať hmotnosti vozidla v pohotovostnom stave.

4.1.1. Motor musí poháňať hnacie kolesá pri konštantnej rýchlosti, ktorú vopred stanoví testovací orgán po dohode s výrobcom vozidla. Vozidlo sa musí umiestniť na primerane zaťaženom dynamometri alebo ak nie je dynamometer k dispozícii, musí spočívať na izolovaných nápravových stojanoch s minimálnou vzdialenosťou od zeme.

4.1.2. Stretávacie svetlomety musia byť zapnuté.

4.1.3. Ľavé alebo pravé smerové svetlá musia byť zapnuté.

4.1.4. Všetky ostatné systémy vozidla musia normálne pracovať.

4.1.5. Vozidlo nesmie byť elektricky spojené s testovacou plochou a ani so zariadením, okrem tých, ktoré sú uvedené v bodoch 4.1.1 alebo 4.2. Kontakt pneumatík s povrchom testovacej plochy sa nepovažuje za elektrické spojenie.

4.2. Keď STU tvoria integrálnu časť priameho riadenia vozidla, a keď takéto systémy nepracujú tak, ako stanovujú podmienky uvedené v bode 4.1, testovací orgán môže vykonať samostatné testy s príslušnými systémami za podmienok dohodnutých s výrobcom vozidla.

4.3. Počas testov na vozidle sa môže použiť len zariadenie, ktoré nespôsobuje rušenie (pozri bod 8).

4.4. Za normálnych podmienok musí byť vozidlo postavené čelom k anténe.

5. TYP GENERÁTORA POĽA, JEHO UMIESTNENIE A ORIENTÁCIA

5.1. Typ generátora poľa

5.1.1. Kritériom pre výber typu generátora poľa je intenzita poľa, aby sa dosiahla predpísaná intenzita poľa v referenčnom bode (pozri bod 5.4) pri vhodných frekvenciách.

5.1.2. Zariadením(iami) vytvárajúcim(i) pole môže(u) byť anténa(y) alebo systém napájacieho vedenia (TLS).

5.1.3. Konštrukcia a orientácia generátora poľa musia byť také, aby bolo vytvárané pole polarizované horizontálne aj vertikálne pri frekvenciách od 20 do 1000 MHz.

5.2. Výška a vzdialenosť merania

5.2.1. Výška

5.2.1.1. Fázový stred všetkých antén nesmie byť menej, než 1,5 m nad plochou, na ktorej stojí vozidlo.

5.2.1.2. Žiadna časť vyžarujúceho prvku antény nesmie byť bližšie, než 0,25 m od plochy, na ktorej stojí vozidlo.

5.2.2. Vzdialenosť pri meraní

5.2.2.1. Väčšiu homogénnosť poľa je možné najlepšie dosiahnuť tak, že sa generátor poľa umiestni čo najďalej od vozidla pokiaľ je to technicky možné. Táto vzdialenosť je normálne v rozsahu od 1 do 5 m.

5.2.2.2. Ak sa test vykonáva v uzavretom zariadení, vyžarovacie prvky generátora poľa, nesmú byť bližšie než 0,5 m od akéhokoľvek rádiofrekvenčného absorpčného materiálu a musia byť minimálne 1,5 m od steny príslušného zariadenia. Medzi vysielacou anténou a testovaným vozidlom nesmie byť žiadny absorpčný materiál.

5.3. Umiestnenie antény vzhľadom na vozidlo

5.3.1. Generátor poľa sa musí umiestniť v strednej pozdĺžnej rovine vozidla.

5.3.2. Žiadna časť TLS, s výnimkou plochy, na ktorej vozidlo stojí, nesmie byť bližšie od akejkoľvek časti vozidla než 0,5 m.

5.3.3. Akýkoľvek generátor poľa, ktorý je umiestnený nad vozidlom, musí pokrývať aspoň 75 % dĺžky vozidla.

5.4. Referenčný bod

5.4.1. Referenčným bodom je bod, pri ktorom sa určí intenzita poľa a je definovaný nasledovne:

5.4.1.1. horizontálne aspoň dva metre od fázového stredu antény, alebo vertikálne aspoň 1 m od vyžarujúceho prvku TLS;

5.4.1.2. v strednej pozdĺžnej rovine vozidla;

5.4.1.3. vo výške 1,0 ± 0,05 m nad rovinou, na ktorej vozidlo stojí;

5.4.1.4. alebo

1,0 ± 0,2 m za vertikálnou osou predného kolesa vozidla (bod C v doplnku 1) v prípade trojkoliek

alebo

0,2 ± 0,2 m za vertikálnou osou predného kolesa vozidla (bod D v doplnku 2) v prípade motocyklov.

5.5. Ak sa testovací orgán rozhodne vystaviť žiareniu zadnú časť vozidla, referenčný bod sa určí tak, ako je uvedené v bode 5.4. Vozidlo sa potom postaví tak, že jeho predná časť je odvrátená od antény tak, že sa horizontálne otočí o 180° okolo svojho stredu. Vzdialenosť od antény k najbližšiemu bodu vonkajšieho povrchu vozidla musí ostať rovnaká (pozri doplnok 3).

6. POŽADOVANÉ PODMIENKY TESTU

6.1. Frekvenčný rozsah, doba trvania testu, polarizácia

Vozidlo sa musí vystaviť elektrickému žiareniu vo frekvenčnom rozsahu 20-1000 MHz.

6.1.1. Testy sa vykonajú pri nasledovných 12 frekvenciách: 27, 45, 65, 90, 150, 180, 220, 300, 450, 600, 750 a 900 MHz ± 10 % pre 2 s pri ± 10 % v každej frekvencii.

6.1.2. Jeden druh polarizácie popísaný v bode 5.1.3 sa musí vybrať na základe spoločnej dohody výrobcu a testovacieho orgánu.

6.1.3. Všetky ostatné parametre testu sú definované v tejto prílohe.

6.2. Test na kontrolu zhoršenia priameho riadenia

6.2.1. Vozidlo sa považuje za vozidlo spĺňajúce podmienky odolnosti, ak počas testov, vykonaných spôsobom požadovaným touto prílohou, nenastali žiadne abnormálne zmeny rýchlosti hnacích kolies vozidla, žiadne známky zhoršenia prevádzky, ktoré by mohli mýliť iných užívateľov cesty a nenastali žiadne podstatné javy, ktorých výsledkom by bolo zhoršenie priameho riadenia vozidla.

6.2.2. Na účely pozorovania vozidla sa môže použiť len monitorovacie zariadenie popísané v bode 8.

6.2.3. Ak vozidlo nespĺňa požiadavky testov definované v bode 6.2, musia sa prijať opatrenia na overenie skutočnosti, že chyby nastali za normálnych podmienok a že ich nemožno pripisovať rušivým poliam.

7. VYTVORENIE POŽADOVANEJ INTENZITY POĽA

7.1. Testovacia metóda

7.1.1. Na účely vytvorenia testovacích podmienok poľa sa použije "substitučná metóda".

7.1.2. Substitučná metóda

Pri každej požadovanej testovacej frekvencii musí byť úroveň výkonu generátora poľa nastavená tak, aby sa vytvorila požadovaná testovacia intenzita poľa v referenčnom bode miesta testu bez prítomnosti vozidla. Táto úroveň výkonu ako aj všetky ostatné relevantné nastavenia generátora poľa sa musia zaznamenať v protokole o teste (kalibračná krivka). Zaznamenané informácie sa využijú na účely typového schválenia. Ak sa v mieste testu vykonajú zmeny v zariadení v mieste testu, substitučná metóda sa musí opakovať.

7.1.3. Potom sa vozidlo umiestni v testovacom zariadení, v súlade s požiadavkami bodu 5. V generátori poľa sa potom pri každej frekvencii uvedenej v bode 6.1.1 použije požadovaný výkon definovaný v bode 7.1.2.

7.1.4. Ktorýkoľvek parameter definujúci pole sa vyberie v súlade s podmienkami stanovenými v bode 7.1.2, ten istý parameter sa musí použiť na definovanie intenzity poľa počas testu.

7.1.5. Na účely tohto testu sa musí použiť počas činností vykonávaných podľa bodu 7.1.2, rovnaké zariadenie vytvárajúce pole a jeho rovnaké usporiadanie.

7.1.6. Zariadenie na meranie intenzity poľa

Na stanovenie intenzity poľa v priebehu kalibračnej fázy substitučnej metódy, by sa mala použiť buď kompaktná izotropická sonda alebo kalibrovaná prijímacia anténa.

7.1.7. Počas kalibračnej fázy substitučnej metódy, fázový stred zariadenia na meranie intenzity poľa musí byť zhodný s referenčným bodom.

7.1.8. Ak sa ako zariadenie na meranie intenzity poľa použije prijímacia anténa, odčítania sa vykonajú v troch vzájomne kolmých smeroch. Za intenzitu poľa sa považuje ekvivalentná izotropická hodnota zodpovedajúca týmto meraniam.

7.1.9. Aby sa zohľadnili rozdiely v geometrii vozidla, musí sa pre príslušné testovacie zariadenie stanoviť niekoľko referenčných bodov.

7.2. Profil intenzity poľa

7.2.1. Počas kalibračnej fázy substitučnej metódy (predtým, než je vozidlo umiestnené na testovacej ploche), intenzita poľa nesmie byť menšia, než 50 % menovitej intenzity poľa v nasledovných miestach:

i) pre všetky zariadenia vytvárajúce pole 1,0 ± 0,02 m po oboch stranách referenčného bodu na priamke prechádzajúcej týmto bodom kolmo na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla;

ii) v prípade TLS, 1,5 ± 0,02 m na priamke prechádzajúcej referenčným bodom a situovanej v strednej pozdĺžnej rovine vozidla.

7.3. Charakteristiky vytvoreného testovacieho signálu

7.3.1. Špičková hodnota modulovanej testovacej intenzity poľa

Špičková hodnota modulovanej testovacej intenzity poľa musí zodpovedať hodnote nemodulovanej testovacej intenzity poľa, ktorej skutočná hodnota vo voltoch/m je definovaná v bode 5.4.2 prílohy I.

7.3.2. Tvar vlny testovacieho signálu

Testovacím signálom musí byť rádiofrekvenčná sínusová vlna s amplitúdou modulovanou 1 kHz sínusovou vlnou pri hĺbke modulácie m 0,8 ± 0,04 m.

7.3.3. Hĺbka modulácie

Hĺbka modulácie m je definovaná nasledovne:

m =

Obalová krivka je tvorená okrajmi modulovaného nosiča zobrazeného na oscilografe.

8. KONTROLNÉ A MONITOROVACIE ZARIADENIE

8.1. Na účely monitorovania vonkajších častí vozidla a priestoru pre cestujúcich a na účely stanovenia plnenia podmienok uvedených v bode 6.2, sa bude používať kamera alebo kamery.

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

Doplnok 3

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA V

METÓDA MERANIA ŠIROKOPÁSMOVÉHO ELEKTROMAGNETICKÉHO ŽIARENIA ZO SAMOSTATNÝCH TECHNICKÝCH JEDNOTIEK (STU)

1. VŠEOBECNE

1.1. Meracie zariadenie

Meracie zariadenie musí spĺňať podmienky stanovené v Publikácii č. 16, Vydanie 2, Medzinárodného zvláštneho výboru pre rádiové odrušenie (CISPR).

Na meranie širokopásmových elektromagnetických emisií sa musí použiť kvázišpičkový detektor.

1.2. Testovacia metóda

Test je určený na meranie širokopásmového žiarenia vytváraného zážihovými zapaľovacími systémami alebo elektrickými motormi montovanými do systémov určených na nepretržité používanie (napr. elektrické trakčné motory, vykurovacie/odhmlievacie motory a palivové čerpadlá, atď).

2. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Výsledky meraní musia byť vyjadrené v dB (mikrovoltoch/m) pre šírku pásma 120 kHz. Ak sa skutočná šírka pásma B (vyjadrená v kHz) meracieho prístroja líši od hodnoty 120 kHz, je treba odpočty previesť na šírku pásma 120 kHz pridaním 20 log (120/B), pričom B musí byť menšie než 120 kHz.

3. PODMIENKY TESTU

3.1. Testovacia plocha musí spĺňať podmienky stanovené v Publikácii č. 16, Vydanie 2, Medzinárodného zvláštneho výboru pre rádiové odrušenie (CISPR) (pozri obrázok 1 v doplnku 1 k tejto prílohe).

3.2. Meracie zariadenie, testovacia búdka alebo vozidlo, v ktorom je zariadenie umiestnené, sa umiestni mimo oblasti vymedzenej na obrázku 1 v doplnku 1 k tejto prílohe.

3.3. Môže sa použiť uzavreté testovacie zariadenie, ak sa preukáže, že existuje korelácia medzi výsledkami získanými s uzavretým testovacím zariadením a výsledkami získanými na ploche, ktorá sa nachádza vonku a je schválená pre testy. Uzavreté testovacie zariadenie má tú výhodu, že umožňuje vykonávať testy za každého počasia v prostredí, ktoré sa dá regulovať a so zvýšenou opakovateľnosťou merania, založenou na stabilnejších elektrických charakteristikách. Tieto uzavreté zariadenia nemusia spĺňať požiadavky na rozmer podľa obrázku 1 v doplnku 1 k tejto prílohe, okrem vzdialenosti antény od STU a výšky antény.

3.4. Aby sa zabezpečilo, že neexistuje žiadny vonkajší hluk alebo signál na takej úrovni, aby podstatne ovplyvnil meranie, vykonajú sa pred a po hlavnom teste merania vyžarovania pozadia. Pri oboch meraniach musí byť hluk alebo vonkajšie signály aspoň o 10 dB pod limitmi uvedenými v bode 5.5.2.1 prílohy I, s výnimkou zámerných úzkokopásmových emisií okolia.

4. STAV STU POČAS TESTU

4.1. STU musí byť v normálnom prevádzkovom stave.

4.2. Merania sa nesmú vykonávať v daždi alebo skôr, než 10 minút po daždi.

4.3. STU a jej vedenie s príslušenstvom sa musia umiestniť na izolovaných podperách vo výške 50 + 10/−0 mm nad uzemňovacou platňou. Ak je však jedna z častí STU určená na elektrické spojenie s kovovou karosériou vozidla, táto časť sa musí umiestniť na uzemňovacej platni a elektricky sa s ňou prepojiť.

Uzemňovacou platňou musí byť kovová platňa s minimálnou hrúbkou 0,25 mm. Minimálny rozmer uzemňovacej platne závisí od rozmeru STU, musí však byť dostatočne veľká, aby umožňovala rozmiestnenie vedenia STU a komponentov vozidla. Uzemňovacia platňa musí byť spojená s uzemňovacím vodičom, musí byť umiestnená vo výške 1,0 + 0,1 m nad zemou a rovnobežne s ňou.

STU musí byť pripravená na činnosť a musí byť zapojená v súlade so stanovenými podmienkami. Vedenie zabezpečujúce rozvod energie musí byť rovnobežné s hranami platne a nesmie byť vzdialené viac, než 100 mm od hrany platne, ktorá je najbližšie k anténe.

STU sa musí uzemniť v súlade so špecifikáciami výrobcu: nie sú prípustné žiadne doplnkové uzemňovacie spojenia.

Minimálna vzdialenosť medzi STU a všetkými ostatnými vodivými konštrukciami ako sú steny tienenej plochy (okrem základnej platne pod testovaným objektom), musí byť minimálne 1,0 m.

4.4. Prívod elektrickej energie do STU sa zabezpečuje Sieťou stabilizujúcou impedanciu vedenia (LISN) s parametrami μH, ktorá je elektricky prepojená s uzemňovacou platňou. Napájacie napätie sa musí udržiavať na + 10 % menovitého prevádzkového napätia systému. Akékoľvek napätie zvlnenia musí byť menšie než 1,5 % menovitého prevádzkového napätia systému, meraného pri monitorovacom mieste LISN.

4.5. Ak sa STU skladá z viac než jedného komponentu, prepojovacími káblami by ideálne mali byť komponenty vedenia určené na použitie vo vozidle. Použité káble vedenia by sa mali pokiaľ možno približovať káblom používaným v praxi a prednostne by mali byť pripojené k skutočnému zaťaženiu a k ovládacím prvkom. Ak iné zariadenie, ktoré sa nemá zahrnúť do merania, je v súlade s predpismi potrebné pre fungovanie jednotky, musí sa brať do úvahy jeho podiel na celkových nameraných emisiách žiarenia.

5. TYP ANTÉNY, UMIESTNENIE A ORIENTÁCIA

5.1. Typ antény

Môže sa použiť akákoľvek lineárne polarizovaná anténa za predpokladu, že sa môže normalizovať vzhľadom na referenčnú anténu.

5.2. Výška a vzdialenosť pri meraní

5.2.1. Výška

Fázový stred antény musí byť vo výške 0,5 + 0,05 m nad uzemňovacou platňou.

5.2.2. Vzdialenosť pri meraní

Horizontálna vzdialenosť fázového stredu antény a okraja uzemňovacej platne musí byť 1,0 + 0,05 m. Žiadna časť antény nesmie byť bližšie, než 0,5 m od uzemňovacej platne.

Anténa sa musí umiestniť rovnobežne s rovinou, ktorá je kolmá na uzemňovaciu platňu a splývať s tým okrajom uzemňovacej platne, pozdĺž ktorého prebieha hlavná časť vedenia.

5.2.3. Ak sa test vykonáva v uzavretom zariadení s cieľom vytvorenia elektromagnetickej clony proti rádiovým frekvenciám, prijímacie prvky antény nesmú byť bližšie, než 0,5 m od akéhokoľvek typu rádiofrekvenčného absorpčného materiálu alebo menej, než 1,5 m od steny uzavretého zariadenia. Medzi prijímacou anténou a STU testovaného vozidla nesmie byť žiadny absorpčný materiál.

5.3. Orientácia a polarizácia antény

Odčítanie hodnôt sa musí vykonať v meracom bode s anténou najprv v horizontálnej a potom vo vertikálnej polarizácii.

5.4. Merania

Za charakteristickú hodnotu odčítania pre danú frekvenciu, sa považuje väčšia hodnota z dvoch odčítaní vykonaných v súlade s bodom 5.3 pri každej jednotlivej frekvencii.

6. FREKVENCIE

6.1. Merania

Merania sa majú vykonávať v rozsahu od 30 do 1000 MHz frekvenčného rozsahu. STU sa považuje za jednotku spĺňajúcu požadované limity v celom frekvenčnom rozsahu, ak nepresahuje limity stanovené pre nasledovných 11 frekvencií: 45, 65, 90, 150, 180, 220, 300, 450, 600, 750 a 900 MHz. V prípade, že sa limit prekročí, je potrebné prijať opatrenia na ubezpečenie, že je to z dôvodov týkajúcich sa STU a nie z dôvodov žiarenia okolia.

6.2. Tolerancie

Jednotlivá frekvencia (MHz) | Tolerancie (MHz) |

45, 65, 90, 150, 180 a 220 | ± 5 |

300, 450, 600, 750 a 900 | ± 20 |

Cieľom tolerancií platných pre frekvencie uvedené vyššie je počas merania zabrániť rušeniu vyplývajúcemu z vysielaní na menovitých frekvenciách, alebo frekvenciách im blízkych.

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Hranice testovacej plochy

PRÍLOHA VI

METÓDA MERANIA ÚZKOPÁSMOVÉHO ELEKTROMAGNETICKÉHO ŽIARENIA ZO SAMOSTATNÝCH TECHNICKÝCH JEDNOTIEK (STU)

1. VŠEOBECNE

1.1. Meracie zariadenie

Meracie zariadenie musí spĺňať požiadavky Publikácie č. 16, Vydanie 2, Medzinárodného zvláštneho výboru pre rádiové odrušenie (CISPR).

Na meranie úzkokopásmového elektromagnetického žiarenia sa použije detektor pre stredné hodnoty.

1.2. Testovacia metóda

Test je určený na meranie úzkokopásmového elektromagnetického žiarenia, ktoré by mohlo vychádzať z mikroprocesorových systémov. V počiatočnej fáze (2-3 minúty) je možné, po zvolení polarizácie antény, preskúmať rozsah frekvencií uvedených v bode 6.1, s použitím spektrálneho analyzátora, aby sa presne zistili maximálne prenosové frekvencie. Môže to uľahčiť výber testovaných frekvencií (pozri bod 6).

2. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

Namerané výsledky sa vyjadria v dB (mikrovoltoch/m).

3. PODMIENKY TESTU

3.1. Testovacia plocha musí spĺňať podmienky stanovené v Publikácii č. 16, Vydanie 2, Medzinárodného zvláštneho výboru pre rádiové odrušenie (CISPR) (pozri obrázok 1 v doplnku 1 k prílohe V).

3.2. Meracie zariadenie, testovacia búdka alebo vozidlo, v ktorom je zariadenie umiestnené, sa musí umiestniť mimo oblasti testovacej plochy vyznačenej na obrázku 1 v doplnku 1 k prílohe V.

3.3. Môže sa použiť uzavreté testovacie zariadenie, ak sa preukáže, že existuje korelácia medzi týmito zariadeniami a plochou, ktorá sa nachádza vonku. Tieto testovacie zariadenia majú tú výhodu, že umožňujú vykonávať testy kedykoľvek v prostredí, ktoré sa dá regulovať a so zvýšenou opakovateľnosťou merania, založenou na stabilnejších elektrických charakteristikách. Uzavreté testovacie zariadenia nemusia spĺňať požiadavky na rozmer podľa obrázku 1 v doplnku 1 k prílohe V, okrem vzdialenosti antény od STU a výšky antény.

3.4. Aby sa zabezpečilo, že neexistuje žiadny hluk alebo vonkajšie signály takej úrovne, ktorá by podstatne ovplyvnila meranie, pred a po hlavnom teste sa musia vykonať merania vyžarovania pozadia. Pri oboch meraniach musí byť hluk alebo vonkajšie signály aspoň o 10 dB pod limitmi uvedenými v bode 5.6.2.1 prílohy I, s výnimkou zámerných úzkopásmových emisií okolia.

4. STAV STU POČAS TESTOV

4.1. STU musí byť v normálnom prevádzkovom stave.

4.2. Merania sa nesmú vykonávať v daždi alebo skôr než desať minút po daždi.

4.3. STU a jej vedenie s príslušenstvom sa musia umiestniť na izolovaných podperách vo výške 50 +10/−0 mm nad uzemňovacou platňou. Ak je však jedna z častí STU určená na elektrické spojenie s kovovou karosériou vozidla, táto časť sa musí umiestniť na uzemňovacej platni a elektricky sa s ňou prepojiť.

Uzemňovacou platňou musí byť kovová platňa s minimálnou hrúbkou 0,25 mm. Minimálny rozmer uzemňovacej platne závisí na rozmere STU, musí však byť dostatočne veľká, aby umožňovala rozmiestnenie vedenia STU a komponentov vozidla. Uzemňovacia platňa musí byť spojená s uzemňovacím vodičom, musí byť umiestnená vo výške 1,0 ± 0,1 m nad zemou a rovnobežne s ňou.

STU musí byť pripravená na činnosť a musí byť zapojená v súlade so stanovenými podmienkami. Vedenie zabezpečujúce rozvod energie musí byť rovnobežné s hranami platne a nesmie byť vzdialené viac než 100 mm od hrany platne, ktorá je najbližšie k anténe.

STU sa musí uzemniť v súlade so špecifikáciami výrobcu: nie sú prípustné žiadne doplnkové uzemňovacie spojenia.

Minimálna vzdialenosť medzi STU a všetkými ostatnými vodivými konštrukciami, ako sú steny tienenej plochy (okrem uzemňovacej platne podopierajúcej testovaný objekt), musí byť minimálne 1,0 m.

4.4. Prívod elektrickej energie do STU sa zabezpečuje Sieťou stabilizujúcou impedanciu vedenia (LISN) s parametrami 50 μH, ktorá je elektricky prepojená s uzemňovacou platňou. Napájacie napätie sa musí udržiavať na ± 10 % menovitého prevádzkového napätia systému. Akékoľvek napätie zvlnenia musí byť menšie než 1,5 % menovitého prevádzkového napätia systému meraného pri monitorovacom mieste LISN.

4.5. Ak sa STU skladá z viac než jedného komponentu, prepojovacími káblami by ideálne mali byť komponenty vedenia určené na použitie vo vozidle. Použité káble vedenia by sa mali pokiaľ možno približovať káblom používaným v praxi a prednostne by mali byť pripojené k skutočným zaťaženiam a k ovládacím prvkom. Ak je iné zariadenie, ktoré nemá byť zahrnuté v meraní, v súlade s predpismi potrebné pre fungovanie jednotky, musí sa brať do úvahy jeho podiel na celkových nameraných emisiách žiarenia.

5. TYP ANTÉNY, UMIESTNENIE A ORIENTÁCIA

5.1. Typ antény

Môže sa použiť akákoľvek lineárne polarizovaná anténa za predpokladu, že sa môže normalizovať vzhľadom na referenčnú anténu.

5.2. Výška a vzdialenosť pri meraní

5.2.1. Výška

Fázový stred antény musí byť vo výške 0,50 ± 0,05 m nad uzemňovacou platňou.

5.2.2. Vzdialenosť pri meraní

Horizontálna vzdialenosť fázového stredu antény a uzemňovacej platne musí byť 1,00 ± 0,05 m. Žiadna časť antény nesmie byť bližšie než 0,5 m od uzemňovacej platne.

Anténa sa musí umiestniť rovnobežne s rovinou, ktorá je kolmá na uzemňovaciu platňu a splývať s tým okrajom uzemňovacej platne, pozdĺž ktorého prebieha hlavná časť vedenia.

5.2.3. Ak sa test vykonáva v uzavretom zariadení s cieľom vytvorenia clony proti rádiovým frekvenciám, prijímacie prvky antény nesmú byť bližšie než 0,5 m od akéhokoľvek typu rádiofrekvenčného absorpčného materiálu alebo menej než 1,5 m od steny uzavretého zariadenia. Medzi prijímacou anténou a testovaným vozidlom nesmie byť žiadny absorpčný materiál.

5.3. Orientácia a polarizácia antény

Odčítanie hodnôt sa musí vykonať v meracom bode s anténou najprv v horizontálnej a potom vo vertikálnej polarizácii.

5.4. Merania

Za charakteristickú hodnotu odčítania pre danú frekvenciu, sa považuje väčšia hodnota z dvoch odčítaní vykonaných v súlade s bodom 5.3 pri každej jednotlivej frekvencii.

6. FREKVENCIE

6.1. Merania

Merania sa vykonávajú v rozsahu od 30 do 1000 MHz frekvenčného rozsahu. Tento rozsah sa rozdelí do 11 pásem. V každom pásme sa test vykoná s frekvenciou, ktorá má najvyššiu hodnotu, aby sa overilo, že sú splnené požadované limity. Vozidlo sa považuje za vozidlo spĺňajúce požadované limity v celom frekvenčnom rozsahu, ak spĺňa limity vybranej frekvencie v každom z nasledovných 11 frekvenčných pásem: 30-45, 45-80, 80-130, 130-170, 170-225, 225-300, 300-400, 400-525, 525-700, 700-850 a 850-1000 MHz.

6.2. Ak sú počas prvého testu vykonaného v súlade s testovacou metódou popísanou v bode 1.2, emisie úzkopásmového žiarenia v akomkoľvek pásme definovanom v bode 6.1, aspoň o 10 dB pod referenčným limitom, potom sa STU považuje za jednotku spĺňajúcu podmienky stanovené v tejto prílohe pre príslušné pásmo. V tomto prípade nie je potrebné vykonať úplný test.

PRÍLOHA VII

METÓDA TESTOVANIA ODOLNOSTI SAMOSTATNÝCH TECHNICKÝCH JEDNOTIEK (STU) PROTI ELEKTROMAGNETICKÉMU ŽIARENIU

1. VŠEOBECNE

1.1. Testovacia metóda

STU musí spĺňať limity (pozri prílohu I, bod 5.7.2.1) jednej z nasledovných testovacích metód, podľa pokynov výrobcu, v rozsahu 20-1000 mHz:

- 150 mm pásovolinkový test: pozri obrázok 1 v doplnku 1;

- 800 mm pásovolinkový test: pozri obrázky 2 a 3 v doplnku 1;

- Test nárazovým prúdom: pozri obrázky 1 a 2 v doplnku 2;

- TEM bunkový test: pozri obrázok 1 v doplnku 3;

- Test voľného poľa na stanovenie odolnosti STU : pozri obrázok 1 v doplnku 4;

Poznámka:

Aby sa počas testov zabránilo vyžarovaniu elektromagnetických polí, testy sa musia vykonať v tienených oblastiach.

2. VYJADRENIE VÝSLEDKOV

U všetkých testov popísaných v tejto prílohe, musia byť intenzity polí vyjadrené vo voltoch/m a zavedený elektrický prúd musí byť vyjadrený v miliampéroch.

3. PODMIENKY TESTU

3.1. Testovacie zariadenie musí byť schopné vytvoriť požadovaný testovací signál vo frekvenčných rozsahoch definovaných v tejto prílohe. Miesto testovania musí spĺňať (vnútroštátne) právne požiadavky týkajúce sa emisií elektromagnetických signálov.

3.2. Kontrolné a monitorovacie zariadenie nesmie byť ovplyvnené akýmikoľvek vyžarovacími poľami tak, že by to malo za následok neplatnosť testov.

4. STAV STU POČAS TESTU

4.1. STU musí byť v normálnom prevádzkovom stave. Usporiada sa tak ako je to uvedené v tejto prílohe, pokiaľ jednotlivé testovacie metódy nestanovia inak.

4.2. STU a jej vedenie s príslušenstvom sa musia umiestniť na izolovaných podperách vo výške 50 + 10/-0 mm nad uzemňovacou platňou. Ak je však jedna z častí STU určená na elektrické spojenie s kovovou karosériou vozidla, táto časť sa musí umiestniť na uzemňovacej platni a elektricky sa s ňou prepojiť.

Uzemňovacou platňou musí byť kovová platňa s minimálnou hrúbkou 0,25 mm, okrem prípadu, keď sa použije TEM bunkový test. Minimálny rozmer uzemňovacej platne závisí na rozmere STU, musí však byť dostatočne veľká, aby umožňovala rozmiestnenie komponentov STU a vedenia. Uzemňovacia platňa musí byť spojená s uzemňovacím vodičom, musí byť umiestnená vo výške 1,0 ± 0,1 m nad zemou a rovnobežne s ňou.

Minimálna vzdialenosť medzi STU a všetkými ostatnými vodivými konštrukciami ako sú steny tienenej plochy (okrem uzemňovacej platne pod testovaným objektom), musí byť minimálne 1,0 m, okrem prípadu keď sa použije TEM bunkový test.

4.3. Prívod elektrickej energie do STU sa zabezpečuje Sieťou stabilizujúcou impedanciu vedenia (LISN) s parametrami 50 μH, ktorá je elektricky prepojená s uzemňovacou platňou. Napájacie napätie sa musí udržiavať na konštantnej úrovni. Akákoľvek odchýlka konštantného napájacieho napätia od menovitého prevádzkového napätia STU nesmie byť väčšia než ± 10 % menovitého prevádzkového napätia STU. Akékoľvek napätie zvlnenia, merané pri monitorovacom mieste LISN, musí byť menšie než 1,5 % menovitého prevádzkového napätia STU.

4.4. Akékoľvek pomocné zariadenie potrebné k činnosti STU sa umiestni v priebehu kalibračnej fázy. Žiadne pomocné zariadenie nesmie byť počas kalibrácie bližšie než 1 m od referenčného bodu.

4.5. Merania a testy sa budú opakovať, aby sa dosiahli reprodukovateľné výsledky. Zariadenie vytvárajúce testovací signál a jeho konfigurácia musia mať rovnaké špecifikácie ako sú špecifikácie zariadenia použitého počas každej príslušnej kalibračnej fázy (body 7.2, 8.2.a 10.3.tejto prílohy).

5. FREKVENČNÝ ROZSAH, TRVANIE TESTOV

5.1. Merania sa vykonajú vo frekvenčnom rozsahu 20-1000 MHz.

5.2. Testy sa vykonajú v rozsahu nasledovných 12 frekvencií: 27 MHz, 45 MHz, 65 MHz, 90 MHz, 150 MHz, 180 MHz, 220 MHz, 300 MHz, 450 MHz, 600 MHz, 750 MHz a 900 MHz ± 10 % pre 2 s pri ± 10 % v každej frekvencii.

6. CHARAKTERISTIKY VYTVORENÉHO TESTOVACIEHO SIGNÁLU

6.1. Špičková hodnota modulovaného testovacieho poľa

Špičková hodnota modulovanej testovacej intenzity poľa musí zodpovedať hodnote nemodulovanej testovacej intenzity poľa, ktorej skutočná hodnota je definovaná v bode 5.7.2.prílohy I.

6.2. Tvar vlny testovacieho signálu

Testovacím signálom musí byť rádiofrekvenčná sínusová vlna, o amplitúde modulovanej 1 kHz sínusovou vlnou pri hĺbke modulácie, m, 0,8 ± 0,04.

6.3. Hĺbka modulácie

Hĺbka modulácie, m, je definovaná nasledovne:

m =

Obálka opisuje krivku tvorenú okrajmi modulovaného nosiča zobrazeného na oscilografe.

7. PÁSOVOLINKOVÝ TEST

7.1. Testovacia metóda

Táto testovacia metóda spočíva v tom, že sa vedenie spájajúce komponenty v STU, vystaví špecifikovaným intenzitám poľa.

Testovacia metóda umožňuje vytvárať homogénne polia medzi aktívnym vodičom (pásovou linkou) a uzemňovacou platňou (vodivý povrch montážnej dosky), medzi ktoré môže byť vložená časť vedenia.

7.2. Meranie intenzity poľa v pásovej linke

Pri každej z požadovaných testovacích frekvencií sa do pásovej linky privádza určitá úroveň výkonu, potrebného na vytvorenie potrebnej intenzity poľa v testovacom mieste, spočiatku bez prítomnosti STU. Táto úroveň výkonu ako aj všetky ostatné relevantné nastavenia silnoprúdového generátora sa musia zaznamenať v protokole o teste (kalibračná krivka).

Zaznamenané informácie sa majú použiť na účely typového schválenia. Ak sa v mieste testu vykonajú zmeny v zariadení, kalibrácia pásovej linky sa musí opakovať.

7.3. Inštalácia STU

7.3.1. Elektronický(é) regulátor(y) STU sa musí(ia) inštalovať na uzemňovacej platni, ale mimo pásovej linky, pričom je jedna z jeho hrán rovnobežná s aktívnym vodičom pásovej linky. Musí byť 200 ± 10 mm od čiary na uzemňovacej linke, priamo pod okrajom aktívneho vodiča.

Všetky okraje aktívneho vodiča musia byť od akéhokoľvek periférneho meracieho zariadenia vzdialené minimálne 200 mm.

Vedenie STU musí prebiehať horizontálne medzi aktívnym vodičom a uzemňovacou platňou.

7.3.1.1. Minimálna dĺžka vedenia, ktoré je umiestnené pod pásovou linkou, a ktoré bude zahŕňať napájacie vedenie elektronickej riadiacej jednotky, musí byť 1,5 m, pokiaľ vedenie vo vozidle nie je kratšie než 1,5 m. V tomto prípade bude dĺžka vedenia taká, aká je najväčšia dĺžka vedenia inštalovaného vo vozidle. Akékoľvek odbočky z vedenia, nachádzajúce sa v tomto rozmedzí, majú byť vedené kolmo k pozdĺžnej osi linky.

7.3.1.2. Alternatívne bude úplne rozvinutá dĺžka vedenia, vrátane dĺžky odbočky, 1,5 m.

8. ALTERNATÍVNY TEST POUŽÍVAJÚCI 800 mm PÁSOVÚ LINKU

8.1. Testovacia metóda

Pásová linka sa skladá z dvoch rovnobežných kovových platní vzdialených od seba 800 mm. Testované zariadenie sa umiestni v strede medzi platňami a vystaví sa elektromagnetickému poľu (pozri obrázky 2 a 3 doplnku 1 k tejto prílohe).

Touto metódou sa môžu testovať kompletné elektronické systémy vrátane snímačov a ovládačov ako aj regulátorov a vedenia uloženého v ohybnej izolačnej trubici. Je vhodná pre prístroje, ktorých najväčší rozmer je menší než jedna tretina vzdialenosti medzi platňami.

8.2. Umiestnenie pásovej linky

Pásová linka sa musí namontovať do tienenej miestnosti (aby sa zabránilo vonkajším emisiám) a umiestni sa 2 m od stien a akýchkoľvek kovových uzáverov, aby sa zabránilo elektromagnetickým odrazom. Na tlmenie týchto odrazov sa môže použiť RF absorpčný materiál. Pásová linka sa musí umiestniť na nevodivé podpery minimálne 0,4 m nad podlahou.

8.3. Kalibrácia pásovej linky

Meracia sonda sa umiestni v strednej tretine priestoru vymedzeného pozdĺžnou, vertikálnou a priečnou osou, medzi rovnobežnými platňami, bez prítomnosti testovaného systému. Pridružené meracie zariadenie sa musí umiestniť mimo tienenej miestnosti.

Pri každej z požadovaných testovacích frekvencií sa do pásovej linky privádza určitá úroveň výkonu, potrebného na vytvorenie potrebnej intenzity poľa pri anténe. Táto úroveň dodávaného výkonu alebo iného parametra priamo sa vzťahujúceho na dodávaný výkon potrebný na definovanie poľa sa má odmerať a výsledky sa majú zaznamenať. Tieto výsledky sa využijú pre typové schvaľovacie testy, pokiaľ nenastanú zmeny v priestoroch alebo zariadeniach, ktoré si nevyhnutne vyžiadajú opakovanie tohto postupu.

8.4. Inštalácia testovanej STU

Hlavná riadiaca jednotka sa musí umiestniť v strednej tretine priestoru vymedzeného pozdĺžnou, vertikálnou a priečnou osou medzi rovnobežnými platňami. Podoprie sa stojanom vyrobeným z nevodivého materiálu.

8.5. Hlavná pružná izolačná trubica s vedením a káble snímača/ovládača

Hlavná pružná izolačná trubica s vedením a akékoľvek káble snímača/ovládača musia stúpať vertikálne z riadiacej jednotky na vrchol základnej platne (pomáha to maximalizovať väzbu s elektromagnetickým poľom). Potom prebiehajú spodnou stranou platne k jednému z jej voľných okrajov, kde vytvoria slučku a pokračujú smerom k vrcholu základnej platne až po spojenia s napájacím vedením pásovej linky. Potom káble vedú k pridruženému zariadeniu, ktoré je umiestnené v oblasti nachádzajúcej sa mimo vplyvu elektromagnetického poľa, napr. na podlahe tienenej miestnosti vo vzdialenosti 1 m pozdĺžne od pásovej linky.

9. TEST NÁRAZOVÝM PRÚDOM

9.1. Testovacia metóda

Táto metóda testovania odolnosti spočíva v zavedení prúdu priamo do vedenia s využitím zavádzacej prúdovej sondy. Táto sonda sa skladá zo zdvojenej svorky, cez ktorú prechádzajú káble STU. Test odolnosti sa potom môže vykonať zmenou frekvencie indukovaných signálov. Testovaná STU sa môže inštalovať na uzemňovaciu platňu ako je uvedené v bode 4.2 alebo na vozidle v súlade s konštrukčnými špecifikáciami vozidla.

9.2. Kalibrácia zavádzacej prúdovej sondy

Zavádzacia sonda sa pripevní na kalibračný vodiaci prípravok znázornený na obrázku 2 v doplnku 2 k tejto prílohe, a potom sa po etapách prechádza celý frekvenčný rozsah. Výkon dodaný do zavádzacej sondy sa zvyšuje pri každej testovacej frekvencii, až kým prúd indukovaný v uzavretom testovacom obvode nedosiahne hodnotu stanovenú v prílohe I. Úroveň požadovaného výkonu sa musí zaznamenať v protokole o teste (kalibračná krivka). Pri použití tejto metódy, potrebný výkon generátora poľa sa použije na test rádiového rušenia indukovaného v kalibračnom obvode. Počas testu STU na odolnosť proti rádiovému rušeniu, je frekvenčne variabilným výkonom, stanoveným počas kalibračného procesu, vstupný výkon do zavádzacej sondy pri každej frekvencii.

9.3. Inštalácia STU

Ak je systém inštalovaný na uzemňovacej platni podľa bodu 4.2, všetky káble vedenia musia byť ukončené tak, aby sa čo možno najviac približovali skutočnosti a majú byť pripojené k skutočným zaťaženiam a k ovládacím prvkom. Pre systém inštalovaný vo vozidle ako aj systém inštalovaný na uzemňovacej platni, je zavádzacia prúdová sonda vinutá postupne v blízkosti všetkých vodičov vedenia 100 ± 10 mm od každého konektora elektronickej riadiacej jednotky STU, prístrojových modulov alebo aktívnych snímačov, ako je znázornené na obrázku 2 v doplnku 1.

9.4. Napájacie, signálne a regulačné vedenie

Keď je STU inštalovaná na uzemňovacej platni podľa bodu 4.2, vedením sa spojí LISN s hlavnou elektronickou riadiacou jednotkou (ECU). Toto vedenie musí prebiehať rovnobežne s okrajom uzemňovacej platne, 100 mm ± 10 mm od jej okraja.

Toto vedenie zahŕňa napájací vodič, spájajúci akumulátor vozidla s touto ECU a spätný vodič, ak je použitý vo vozidle.

Vzdialenosť medzi ECU a LISN bude 1,5 ± 0,1 m alebo môže byť rovná dĺžke vedenia medzi ECU a akumulátorom, keď je použitá vo vozidle a ak je známa, podľa toho, ktorá z týchto vzdialeností je kratšia. Ak sa použije vedenie vo vozidle, potom akékoľvek odbočky z vedenia, nachádzajúce sa na tejto vzdialenosti, majú byť vedené pozdĺž uzemňovacej platne, ale kolmo smerom k osi vedenia. Inak sa vodiče STU, ktoré sa nachádzajú v tejto dĺžke, musia odpojiť pri LISN.

10. TEM BUNKOVÝ TEST

10.1. Testovacia metóda

TEM (Priečny Elektromagnetický Typ) bunka vytvára homogénne polia medzi vnútorným vodičom (prepážka) a plášťom (uzemňovacia platňa). Použije sa na testovanie STU.

10.2. Meranie intenzity poľa v TEM bunke

Snímač intenzity poľa sa umiestni v hornej polovici TEM bunky. V tejto časti má (majú) elektronická(é) riadiaca(e) jednotka(y) len malý vplyv na testované pole. Výstup tohto snímača určí intenzitu poľa. Alternatívne sa môže použiť na určenie elektrického poľa nasledovná rovnica:

E =

E = intenzita elektrického poľa (volty/metre);

P = vstupný výkon do bunky (W)

Z = impedancia bunky (50 Ω)

d = vzdialenosť v metroch medzi vrchnou stenou a vnútorným vodičom (prepážka)

10.3. Rozmery TEM bunky

Aby sa udržalo homogénne pole v TEM bunke a dosiahli opakovateľné výsledky merania, výška STU nesmie byť väčšia než jedna tretina vnútornej výšky bunky.

10.4. Napájacie, signálne a regulačné vedenie

TEM bunka sa má pripevniť ku koaxiálnemu zásuvkovému panelu a spojí sa čo možno najtesnejšie so zástrčkovým konektorom s príslušným počtom kolíkov. Napájacie a signálne vedenia zo zástrčkového konektora v bunke sa priamo spoja s testovaným objektom.

Vonkajšie komponenty ako sú snímače, napájacie a regulačné jednotky sú spojené:

a) s tieneným periférnym zariadením;

ii) s vozidlom stojacim vedľa TEM bunky;

iii) priamo s tieneným spojovacím panelom.

Pri prepojení TEM bunky s perifériou alebo s vozidlom sa musia použiť tienené káble.

11. TEST "VOĽNÉHO POĽA"

11.1. Táto metóda pozostáva z testovania STU tým, že sa kompletná STU vystaví pôsobeniu elektromagnetického žiarenia.

11.2. Typ, umiestnenie a orientácia generátora poľa

11.2.1. Typ generátora poľa

11.2.1.1. Ktorýkoľvek generátor poľa musí byť schopný dosiahnuť požadovanú intenzitu poľa v referenčnom bode pri vhodných frekvenciách.

11.2.1.2. Zariadeniami vytvárajúcimi pole môžu byť anténa(y) alebo tanierová anténa.

11.2.1.3. Konštrukcia a orientácia generátora poľa musí byť taká, aby bolo pole polarizované pri frekvenciách od 20 do 1000 MHz horizontálne a vertikálne.

11.2.2. Výška a vzdialenosť pri meraní

11.2.2.1. Výška

11.2.2.1.1. Fázový stred antény nesmie byť nižšie než 0,5 m nad uzemňovacou platňou, na ktorej je umiestnená STU.

11.2.2.1.2. Žiadna vyžarujúca časť antény nesmie byť bližšie než 0,25 m od základne.

11.2.2.2. Vzdialenosť pri meraní

11.2.2.2.1. Väčšiu homogénnosť poľa možno dosiahnuť tak, že sa generátor poľa umiestni čo možno najďalej od STU, pokiaľ je to technicky možné. Táto vzdialenosť je normálne v rozsahu od 1 do 5 m.

11.2.2.2.2. Ak sa test vykonáva v uzavretom zariadení, vyžarovacie komponenty antény nesmú byť bližšie než 0,5 m od akéhokoľvek rádiofrekvenčného absorpčného materiálu a musia byť minimálne 1,5 m od steny príslušného zariadenia. Medzi vysielacou anténou a STU nesmie byť žiadny absorpčný materiál.

11.2.3. Umiestnenie antény vzhľadom na STU

11.2.3.1. Generátor poľa nesmie byť bližšie než 0,5 m od okraja uzemňovacej platne.

11.2.3.2. Fázový stred generátora poľa musí byť v rovine, ktorá:

i) je kolmá na uzemňovaciu platňu;

ii) je kolmá na okraj uzemňovacej platne, pozdĺž ktorého prebieha hlavná časť vedenia

a

iii) pretína okraj uzemňovacej platne v strede hlavnej časti vedenia.

Anténa sa má umiestniť rovnobežne s rovinou, ktorá je kolmá na okraj uzemňovacej platne, pozdĺž ktorého prebieha hlavná časť vedenia, a splýva s ním.

11.2.3.3. Ktorýkoľvek generátor poľa, ktorý sa umiestni nad uzemňovaciu platňu alebo STU, musí úplne zakrývať STU.

11.2.4. Referenčný bod

11.2.4.1. Referenčný bod je bod, pri ktorom sa meria intenzita poľa. Je definovaný nasledovne:

11.2.4.1.1. Horizontálne aspoň 2 m od fázového stredu antény, alebo vertikálne aspoň 1 m od vyžarujúcich prvkov tanierovej antény.

11.2.4.1.2. Na rovine, ktorá:

i) je kolmá na uzemňovaciu platňu;

ii) je kolmá na okraj uzemňovacej platne, pozdĺž ktorého prebieha hlavná časť vedenia;

a

iii) pretína okraj uzemňovacej platne v strede hlavnej časti vedenia.

11.2.4.1.3. Referenčný bod sa musí zhodovať so stredom hlavnej časti vedenia, ktoré prebieha pozdĺž okraja uzemňovacej platne čo možno najbližšie k anténe a 100 ± 10 mm nad uzemňovacou platňou.

11.3. Vytvorenie požadovanej intenzity poľa

11.3.1. Testovacia metóda

11.3.1.1. Na zabezpečenie splnenia podmienok týkajúcich sa testovacieho poľa sa použije "substitučná metóda".

11.3.1.2. Substitučná metóda

Pri každej požadovanej testovacej frekvencii musí byť úroveň výkonu generátora poľa nastavená tak, aby sa vytvorila požadovaná testovacia intenzita poľa v referenčnom bode miesta testu bez prítomnosti STU. Táto úroveň výkonu ako aj všetky ostatné relevantné nastavenia generátora poľa sa musia zaznamenať v protokole o teste (kalibračná krivka). Zaznamenané informácie sa využijú na účely typového schválenia. Ak sa v mieste testu vykonajú zmeny v zariadení, substitučná metóda sa musí opakovať.

11.3.1.3. STU, ktorá môže zahŕňať doplnkovú uzemňovaciu platňu sa potom uloží do testovacieho zariadenia za podmienok stanovených v bode 11.2. Ak sa použije druhá uzemňovacia platňa, musí sa umiestniť do 5 mm od uzemňovacej platne testovacieho stola a musí byť elektricky s ňou prepojená. Požadovaný výkon definovaný v bode 11.3.1.2 sa, pri každej z frekvencií uvedených v bode 5, aplikuje na generátor poľa.

11.3.1.4. Vonkajšie zariadenie musí byť počas kalibrácie vzdialené aspoň 1 m od referenčného bodu.

11.3.1.5. Ktorýkoľvek parameter vybraný na vytvorenie poľa sa v súlade s bodom 11.3.1.2, musí počas testu použiť aj na reprodukciu požadovanej intenzity poľa.

11.3.1.6. Zariadenie na meranie intenzity poľa

Zariadenie použité na určenie intenzity poľa počas kalibračnej fázy substitučnej metódy bude kompaktná izotropická sonda na meranie poľa.

11.3.1.7. Fázový stred zariadenia na meranie intenzity poľa musí byť umiestnený v referenčnom bode.

11.3.2. Profil intenzity poľa

11.3.2.1. Počas kalibračnej fázy substitučnej metódy (predtým než je STU umiestnená na testovaciu plochu), intenzita poľa nesmie byť menšia než 50 % menovitej intenzity poľa vo vzdialenosti 1,0 ± 0,05 m po oboch stranách referenčného bodu na priamke prechádzajúcej týmto bodom a rovnobežnej s okrajom uzemňovacej platne.

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Pásovolinkový test

+++++ TIFF +++++

800 mm pásovolinkový test

+++++ TIFF +++++

Rozmery 800 mm pásovej linky

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

Test nárazovým prúdom

+++++ TIFF +++++

Kalibračný obvod sondy, kalibračná zostava

Doplnok 3

+++++ TIFF +++++

TEM bunkový test

Doplnok 4

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1

PRÍLOHA VIII

Doplnok 1

Informačný dokument vzhľadom na elektromagnetickú kompatibilitu typu dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA IX

Doplnok 1

Informačný dokument vzhľadom na elektromagnetickú kompatibilitu typu samostatnej technickej jednotky

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

KAPITOLA 9

PRÍPUSTNÁ HLADINA ZVUKU A VÝFUKOVÝ SYSTÉM DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL

ZOZNAM PRÍLOH

| | Strana |

PRÍLOHA I | Limity hladiny zvuku v dB(A) a dátumy, ktorými nadobudli účinnosť pre typové schválenie komponentu, vzhľadom na prípustnú hladinu zvuku typu dvoj- alebo trojkolesového motorového vozidla … | 377 |

PRÍLOHA II | Požiadavky na dvojkolesové mopedy … | 378 |

1.Definície … | 378 |

2.Typové schválenie komponentu vzhľadom na hladinu zvuku a pôvodný výfukový systém, ako samostatnej technickej jednotky, pre typ dvojkolesového mopedu … | 378 |

3.Typové schválenie komponentu nepôvodného výfukového systému alebo jeho komponentov, ako samostatnej technickej jednotky, pre typ dvojkolesového mopedu … | 388 |

Doplnok 1A | Informačný dokument vzhľadom na prípustnú hladinu zvuku a pôvodný výfukový systém pre typ dvojkolesového mopedu … | 390 |

Doplnok 1B | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na prípustnú hladinu zvuku a pôvodný(é) výfukový(é) systém(y) pre typ dvojkolesového mopedu … | 391 |

Doplnok 2A | Informačný dokument vzhľadom na nepôvodný výfukový systém alebo jeho komponent(y), ako samostatnej(ých) technickej(ých) jednotky(iek), pre typ dvojkolesového mopedu … | 392 |

Doplnok 2B | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na nepôvodný výfukový systém pre typ dvojkolesového mopedu … | 393 |

PRÍLOHA III | Požiadavky na motocykle … | 394 |

1.Definície … | 394 |

2.Typové schválenie komponentu vzhľadom na hladinu zvuku a pôvodný výfukový systém, ako samostatnej technickej jednotky, pre typ motocykla … | 394 |

3.Typové schválenie komponentu nepôvodného výfukového systému alebo jeho komponentov, ako samostatnej technickej jednotky, pre typ motocykla … | 403 |

Doplnok 1A | Informačný dokument vzhľadom na prípustnú hladinu zvuku a pôvodný výfukový systém pre typ motocykla … | 405 |

Doplnok 1B | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na prípustnú hladinu zvuku a pôvodný(é) výfukový(é) systém(y) pre typ motocykla … | 406 |

Doplnok 2A | Informačný dokument vzhľadom na nepôvodný výfukový systém alebo jeho komponent(y), ako samostatnej(ých) technickej(ých) jednotky(iek), pre typ motocykla … | 407 |

Doplnok 2B | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na nepôvodný výfukový systém pre typ motocykla … | 408 |

PRÍLOHA IV | Požiadavky na trojkolesové mopedy a trojkolky … | 409 |

1.Definície … | 409 |

2.Typové schválenie komponentu vzhľadom na hladinu zvuku a pôvodný výfukový systém, ako samostatnej technickej jednotky, pre typ trojkolesového mopedu alebo trojkolky … | 409 |

3.Typové schválenie komponentu nepôvodného výfukového systému alebo jeho komponentov, ako samostatnej technickej jednotky, pre typ trojkolesového mopedu alebo trojkolky … | 418 |

Doplnok 1A | Informačný dokument vzhľadom na prípustnú hladinu zvuku a pôvodný výfukový systém pre typ trojkolesového mopedu alebo trojkolky … | 420 |

Doplnok 1B | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na prípustnú hladinu zvuku a pôvodný(é) výfukový(é) systém(y) pre typ trojkolesového mopedu alebo trojkolky … | 421 |

Doplnok 2A | Informačný dokument vzhľadom na nepôvodný výfukový systém alebo jeho komponent(y), ako samostatnej(ých) technickej(ých) jednotky(iek), pre typ trojkolesového mopedu alebo trojkolky … | 422 |

Doplnok 2B | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na nepôvodný výfukový systém pre typ trojkolesového mopedu alebo trojkolky … | 423 |

PRÍLOHA V | Požiadavky na zhodu výroby … | 424 |

PRÍLOHA VI | Požiadavky na označovanie … | 425 |

PRÍLOHA VII | Špecifikácie testovacej dráhy … | 426 |

PRÍLOHA I

LIMITY HLADINY ZVUKU V DB(A) A DÁTUMY, KTORÝMI NADOBUDLI ÚČINNOSŤ PRE TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU, VZHĽADOM NA PRÍPUSTNÚ HLADINU ZVUKU TYPU DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÉHO MOTOROVÉHO VOZIDLA

Vozidlá | Limity hladiny zvuku s účinnosťou 24 mesiacov od dátumu prijatia tejto smernice |

1.Dvojkolesové mopedy | |

≤ 25 km/h | 66 |

> 25 km/h | 71 |

trojkolesové mopedy | 76 |

2.Motocykle | |

≤ 80 cm3 | 75 |

> 80 ≤ 175 cm3 | 77 |

> 175 cm3 | 80 |

3.Trojkolky | 80 |

PRÍLOHA II

POŽIADAVKY NA DVOJKOLESOVÉ MOPEDY

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto kapitoly:

1.1. "typ dvojkolesového mopedu vzhľadom na jeho hladinu zvuku a výfukový systém" znamená mopedy, ktoré sa podstatne nelíšia v nasledovných aspektoch:

1.1.1. typ motora (dvoj alebo štvortakt, motor s posuvnými piestmi alebo s rotujúcim piestom, počet a zdvihový objem valcov, počet a typ karburátorov alebo vstrekovacieho systému, usporiadanie ventilov, maximálny čistý výkon a zodpovedajúce otáčky).

Za objem motorov s rotujúcim piestom sa považuje dvojnásobok objemu jeho spaľovacej komory;

1.1.2. prevodový systém, najmä počet prevodových stupňov a prevodové pomery;

1.1.3. počet, typ a usporiadanie výfukových systémov.

1.2. "výfukový systém" alebo "tlmič" znamená úplnú sadu komponentov, nevyhnutných na obmedzenie hluku spôsobeného motorom mopedu a jeho výfukom.

1.2.1. "pôvodný výfukový systém alebo tlmič" znamená systém typu, ktorý bol namontovaný vo vozidle v dobe typového schválenia alebo rozšírenia typového schválenia. Môže to byť prvý namontovaný systém alebo náhradný.

1.2.2. "nepôvodný výfukový systém alebo tlmič" znamená systém typu iného než bol typ namontovaný vo vozidle v dobe typového schválenia alebo rozšírenia typového schválenia. Môže byť použitý len ako náhradný výfukový systém alebo tlmič.

1.3. "výfukové systémy rôznych typov" znamenajú systémy, ktoré sa podstatne líšia v jednom z nasledovných aspektov:

1.3.1. systémy, ktorých komponenty sa líšia rôznymi továrenskými alebo obchodnými značkami;

1.3.2. systémy, ktorých komponenty sú vyrobené z materiálov s odlišnými charakteristikami, alebo ktorých komponenty majú odlišný tvar či rozmery;

1.3.3. systémy, u ktorých sa líšia funkčné princípy najmenej jedného komponentu;

1.3.4. systémy, ktorých komponenty sú rôzne kombinované.

1.4. "komponent výfukového systému" znamená jeden z jednotlivých komponentov, ktoré spolu tvoria výfukový systém (ako sú výfukové potrubia, vlastný tlmič) alebo sací systém (vzduchový filter), ak je.

Ak má byť motor vybavený sacím systémom (vzduchový filter a/alebo tlmič hluku sania), aby sa dodržali maximálne prípustné hladiny zvuku, musí byť vzduchový filter a/alebo tlmič posudzovaný ako komponent, ktorý má rovnaký význam ako výfukový systém.

2. TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU VZHĽADOM NA HLADINU ZVUKU A PÔVODNÝ VÝFUKOVÝ SYSTÉM, AKO SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY, PRE TYP DVOJKOLESOVÉHO MOPEDU

2.1. Hluk dvojkolesového mopedu v pohybe (podmienky merania a metóda testovania vozidla počas typového schvaľovania komponentu)

2.1.1. Limity: pozri prílohu I.

2.1.2. Meracie prístroje

2.1.2.1. Akustické merania

Na meranie hladiny zvuku sa musí použiť typ presného zvukomeru popísaného v Publikácii 179 "Presné zvukomery", druhé vydanie, Medzinárodnej elektrotechnickej komisie (IEC). Merania sa musia vykonať s použitím "rýchlej" odozvy zvukomeru a váženia "A", ktoré sú popísané v tejto publikácii.

Na začiatku a konci každej série meraní, musí byť zvukomer kalibrovaný podľa pokynov výrobcu, pomocou vhodného zdroja zvuku (napr. pistonfónu).

2.1.2.2. Meranie rýchlosti a otáčok

Otáčky motora a rýchlosť mopedu na testovacej dráhe sa musia stanoviť s presnosťou ± 3 %.

2.1.3. Podmienky merania

2.1.3.1. Stav mopedu

Celková hmotnosť vodiča a testovacieho zariadenia použitého na mopede, nesmie byť väčšia než 90 kg a menšia než 70 kg. Ak je to potrebné, musí sa na moped pridať hmotnosť tak, aby sa splnila požiadavka 70 kg.

Počas meraní musí byť moped v pohotovostnom stave (vrátane chladiaceho média, olejov, paliva, náradia, náhradného kolesa a vodiča).

Pred meraním musí byť moped uvedený do normálnej prevádzkovej teploty.

Ak je moped vybavený ventilátormi s automatickým spúšťacím mechanizmom, nesmie sa počas merania zvuku do tohto systému zasahovať. U mopedov s viac než jedným hnacím kolesom sa má použiť len pohon, určený pre jeho normálnu cestnú prevádzku. Keď je moped vybavený postranným vozíkom, tento sa musí na účely testu odpojiť.

2.1.3.2. Miesto testu

Testovacie miesto musí pozostávať z centrálneho akceleračného úseku, obklopeného v podstate rovnou testovacou plochou. Akceleračný úsek musí byť rovný, jeho povrch musí byť suchý a taký, aby sa povrchový hluk udržiaval na nízkej úrovni.

Odchýlky na testovacom mieste vo voľnom zvukovom poli medzi zdrojom zvuku v strede akceleračného úseku a mikrofónom, nesmú presiahnuť 1 dB. Táto podmienka sa bude považovať za splnenú, ak sa nenachádzajú vo vnútri 50 m od stredu akceleračného úseku žiadne väčšie objekty odrážajúce zvuk ako napr. ploty, skaly, mosty alebo budovy. Povrch cesty testovacej dráhy musí spĺňať požiadavky prílohy VII.

Mikrofón nesmie byť ovplyvňovaný žiadnym spôsobom, ktorý by mohol pôsobiť na zvukové pole a medzi mikrofónom a zdrojom zvuku nesmie stáť žiadna osoba. Pozorovateľ, ktorý merania vykonáva musí stáť tak, aby to nemalo vplyv na odčítanie výsledkov z meracieho prístroja.

2.1.3.3. Rôzne

Merania sa nesmú vykonávať za nepriaznivých atmosferických podmienok. Musí sa zabezpečiť, aby výsledky neboli ovplyvnené nárazmi vetra.

Pri meraniach musí byť A-vážená hladina zvuku zdrojov zvuku iných než je u testovaného vozidla a vietor, aspoň 10 dB (A) pod hladinou zvuku spôsobeného vozidlom. K mikrofónu môže byť primontované vhodné ochranné sklo za predpokladu, že sa vezme do úvahy jeho vplyv na citlivosť a smerové charakteristiky mikrofónu.

Ak je rozdiel medzi hlukom okolia a meraným hlukom v rozmedzí 10 a 16 dB(A), pre výpočet výsledkov testu sa musí zo záznamov na zvukomeri odčítať primeraná korekcia, ako je zobrazené na nasledovnom grafe:

+++++ TIFF +++++

2.1.4. Metóda merania

2.1.4.1. Charakter a počet meraní

Musí sa merať maximálna hladina zvuku, vyjadrená v A-vážených decibeloch (dB), keď sa moped pohybuje medzi čiarami AA′ a BB′ (obrázok 1). Meranie bude neplatné ak je zaznamenaná abnormálna odchýlka medzi špičkovou hodnotou a všeobecnou hladinou zvuku. Na každej strane mopedu sa musia vykonať najmenej dve merania.

2.1.4.2. Umiestnenie mikrofónu

Mikrofón sa musí umiestniť 7,5 m ± 0,2 m od referenčnej čiary CC′ (obrázok 1) dráhy a 1,2 m ± 0,1 m nad úrovňou vozovky.

2.1.4.3. Podmienky činnosti

Moped sa musí približovať k čiare AA′ počiatočnou stálou rýchlosťou podľa špecifikácie v bode 2.1.4.3.1. Keď predný okraj mopedu dosiahne čiaru AA′, otvorí sa naplno a čo možno najrýchlejšie akcelerátor a táto poloha sa udrží do doby, keď zadný okraj mopedu dosiahne čiaru BB′; akcelerátor sa potom vráti čo možno najrýchlejšie do polohy voľnobehu.

Pri všetkých meraniach musí byť moped vedený po akceleračnom úseku v priamom smere tak, aby pozdĺžna stredná rovina mopedu bola čo možno najbližšie k čiare CC′.

2.1.4.3.1. Približovacia rýchlosť

Moped sa musí približovať k čiare AA′ stálou rýchlosťou 30 km/h alebo svojou maximálnou rýchlosťou, ak je táto menšia než 30 km/h.

2.1.4.3.2. Voľba prevodového stupňa

- Ak je moped vybavený ručnou prevodovkou, musí sa vybrať najvyšší prevodový stupeň, ktorý umožňuje prekročiť čiaru AA′ aspoň pri polovici maximálnych otáčok motora.

- Ak je moped vybavený neautomatickým prevodom, musí sa pohybovať rýchlosťami uvedenými v bode 2.1.4.3.1.

2.1.5. Výsledky (protokol o teste)

2.1.5.1. protokol o teste, vypracovaný na účely vydania dokumentu uvedeného v doplnku 1B, musí obsahovať všetky okolnosti a vplyvy, pôsobiace na výsledky merania.

2.1.5.2. Odčítané hodnoty sa musia zaokrúhliť na najbližší decibel.

Ak je číslo nasledujúce za desatinnou čiarou v rozmedzí 0 až 4, celé číslo sa zaokrúhli smerom dole, a ak je medzi 5 až 9, celé číslo sa zaokrúhli smerom hore.

Na účely vydania dokumentu uvedeného v d oplnku 1B sa môžu použiť len tie merania, u ktorých je odchýlka dvoch po sebe nasledujúcich meraní na tej istej strane mopedu menšia alebo rovná 2 dB(A).

2.1.5.3. Vzhľadom na nepresnosti merania sa výsledok každého merania získa odpočítaním hodnoty 1 dB(A) od hodnoty dosiahnutej v súlade s bodom 2.1.5.2.

2.1.5.4. Ak priemer štyroch výsledkov merania nepresiahne maximálne prípustnú hladinu pre kategóriu, do ktorej testovaný moped patrí, považujú sa limity stanovené v bode 2.1.1 za splnené.

Táto priemerná hodnota predstavuje výsledok testu.

+++++ TIFF +++++

Test pre vozidlo v pohybe

+++++ TIFF +++++

Test pre stojace vozidlo

2.2. Hluk stojaceho mopedu (podmienky merania a metóda testovania vozidla v prevádzke)

2.2.1. Hladina akustického tlaku v bezprostrednej blízkosti mopedu

Hladina zvuku sa musí merať v bezprostrednej blízkosti vývodu výfukového systému (tlmiča), v súlade s nasledovnými požiadavkami, aby sa uľahčili následné testy hluku mopedov v prevádzke, pričom výsledky merania sa uvedú v protokole o teste vypracovanom na účely vydania dokumentu, uvedeného v doplnku 1B.

2.2.2. Meracie prístroje

Musí sa použiť presný zvukomer podľa bodu 2.1.2.1.

2.2.3. Podmienky merania

2.2.3.1. Stav mopedu

Pred meraním musí byť motor mopedu uvedený do normálnej prevádzkovej teploty. Ak je moped vybavený ventilátormi s automatickým spúšťacím mechanizmom, nesmie sa počas merania hluku do tohto systému zasahovať.

Počas meraní musí byť prevodovka na neutrálnom stupni. Ak je vypnutie prevodu nemožné, musí sa dať hnacie koleso mopedu voľne pretáčať napr. tým, že sa vozidlo umiestni na jeho stredový stojan.

2.2.3.2. Miesto testu (obrázok 2)

Ako testovacie miesto sa môže použiť akákoľvek oblasť, v ktorej nie sú žiadne významné akustické poruchy. Vhodné sú rovné plochy, pokryté betónom, asfaltom, alebo iným vhodným tvrdým materiálom, ktoré majú vysokú odrážavosť; nesmú sa použiť povrchy tvorené ubitou zeminou. Testovacie miesto musí mať tvar obdĺžnika, ktorého okraje sú najmenej 3 m vzdialené od vonkajších obrysov mopedu (okem riadidiel). V tomto obdĺžniku nesmie byť žiadna väčšia prekážka, napr. nesmú v ňom stáť iné osoby, ako je vodič a pozorovateľ.

Moped sa musí umiestniť v tomto obdĺžniku tak, aby mikrofón používaný na meranie bol vzdialený najmenej 1 m od prípadného obrubníka.

2.2.3.3. Rôzne

Údaje meracieho prístroja, spôsobené hlukom okolia a vplyvom vetra, musia byť aspoň o 10 dB (A) nižšie než merané hladiny zvuku. Mikrofón môže byť vybavený vhodným ochranným sklom za predpokladu, že sa berie do úvahy jeho vplyv na citlivosť mikrofónu.

2.2.4. Metóda merania

2.2.4.1. Charakter a počet meraní

V priebehu doby činnosti podľa bodu 2.2.4.3 sa musí merať maximálna hladina zvuku, vyjadrená v A-vážených decibeloch (dB(A)).

V každom meracom bode sa vykonajú aspoň tri merania.

2.2.4.2. Umiestnenie mikrofónu (obrázok 2)

Mikrofón sa musí umiestniť v úrovni vývodu výfuku alebo 0,2 m nad povrchom dráhy podľa toho, ktorá z oboch hodnôt je vyššia. Membrána mikrofónu musí smerovať k vývodu výfuku a musí byť od neho umiestnená vo vzdialenosti 0,5 m. Os maximálnej citlivosti mikrofónu musí byť rovnobežná s povrchom dráhy a tvoriť uhol 45° ± 10 °C s vertikálnou rovinou ležiacou v smere emisií výfukových plynov.

Vo vzťahu k tejto vertikálnej rovine, musí byť mikrofón umiestnený na tej strane, na ktorej je mikrofón najďalej od obrysu motocyklu (okrem riadidiel).

Ak má výfukový systém viac ako jeden vývod so vzájomnou vzdialenosťou stredov menšou než 0,3 m, umiestni sa mikrofón proti vývodu, ktorý je k mopedu najbližšie (okrem riadidiel) alebo proti vývodu, ktorý je najvyššie nad povrchom dráhy. Ak sú stredy vývodov od seba vzdialené viac než 0,3 m, musí sa merať každý z nich osobitne, najvyššia zaznamenaná hodnota sa považuje za výsledok testu.

2.2.4.3. Prevádzkové podmienky

Otáčky motora sa musia udržiavať na jednej z nasledovných hodnôt:

- , ak S presahuje 5000 ot/min,

- , ak S nepresahuje 5000 ot/min,

kde "S" sú otáčky uvedené v bode 3.2.1.7 doplnku 1A.

Po dosiahnutí konštantných otáčok motora sa akcelerátor rýchlo vráti do polohy voľnobehu. Hladina zvuku sa musí merať v priebehu prevádzkového cyklu pozostávajúceho z krátkeho udržiavania konštantných otáčok motora a z doby decelerácie, za výsledok testu sa považuje maximálna výchylka ručičky.

2.2.5. Výsledky (protokol o teste)

2.2.5.1. protokol o teste, vypracovaný na účely vydania dokumentu podľa doplnku 1B, musí obsahovať všetky príslušné údaje a najmä tie, ktoré sa používajú pri meraní hluku stojaceho mopedu.

2.2.5.2. Odčítané hodnoty zaokrúhlené na najbližší decibel sa musia odčítať z meracieho prístroja.

Použijú sa len merania, ktoré sa v troch po sebe idúcich testoch nezmenia o viac než 2 dB (A).

2.2.5.3. Najvyššie z týchto troch meraní predstavuje výsledok testu.

2.3. Pôvodný výfukový systém (tlmič)

2.3.1. Požiadavky na tlmiče obsahujúce absorpčné vláknité materiály

2.3.1.1. Vláknitý absorpčný materiál musí byť bez azbestu a môže byť v konštrukcii tlmičov použitý len vtedy, pokiaľ sa zabezpečí, že vláknitý absorpčný materiál je po celú dobu životnosti tlmiča udržiavaný na svojom mieste a ak spĺňa požiadavky ktoréhokoľvek z bodov 2.3.1.2, 2.3.1.3 alebo 2.3.1.4.

2.3.1.2. Po odstránení vláknitého materiálu, musí hladina zvuku spĺňať požiadavky bodu 2.1.1.

2.3.1.3. Vláknitý absorpčný materiál nesmie byť umiestnený v tých častiach tlmiča, ktorými prechádzajú výfukové plyny a musí spĺňať nasledovné požiadavky:

2.3.1.3.1. Materiál musí byť ohrievaný po dobu štyroch hodín v peci pri teplote 650°±5 °C bez toho, aby sa zmenšila priemerná dĺžka, priemer alebo objemová hustota vlákna;

2.3.1.3.2. Po ohrievaní v peci po dobu 1 hodiny pri teplote 650° ± 5 °C, musí najmenej 98 % materiálu zostať zachytené v site s menovitým rozmerom otvoru 250 µm podľa ISO normy 3310/1 keď sa testuje v súlade s ISO normou 2599;

2.3.1.3.3. Strata hmotnosti materiálu nesmie presiahnuť 10,5 %, po namočení na dobu 24 hodín pri teplote 90° ± 5 °C v syntetickom kondenzáte nasledovného zloženia:

- 1 N kyseliny bromovodíkovej (HBr): 10 ml

- 1 N kyselina sírová (H2SO4): 10 ml

- Destilovanou vodou doplniť na 1000 ml

Poznámka:

Materiál musí byť pred vážením vypraný v destilovanej vode a sušený jednu hodinu pri teplote 105 °C.

2.3.1.4. Predtým než je systém testovaný podľa bodu 2.1, musí sa uviesť do normálneho prevádzkového stavu, jednou z nasledovných metód:

2.3.1.4.1. Kondicionovanie priebežnou cestnou prevádzkou;

2.3.1.4.1.1. Minimálna vzdialenosť, ktorá má byť ubehnutá v priebehu kondicionovania musí byť 2000 km.

2.3.1.4.1.2. 50 % ± 10 % tohto cyklu kondicionovania musí pozostávať z jazdy v meste, zostatok z jázd na dlhé vzdialenosti; priebežný cestný cyklus môže byť nahradený zodpovedajúcim programom na testovacej dráhe.

2.3.1.4.1.3. Tieto dva rýchlostné režimy sa musia vystriedať najmenej šesť krát.

2.3.1.4.1.4. Úplný program testu musí zahŕňať minimálne 10 prestávok s trvaním najmenej tri hodiny, aby sa prejavili efekty ochladzovania a kondenzácie.

2.3.1.4.2. Impulzné kondicionovanie

2.3.1.4.2.1. Výfukový systém alebo jeho komponenty musia byť namontované na mopede alebo na motore.

V prvom prípade musí byť moped umiestnený na valcovom dynamometri. V druhom prípade musí byť motor namontovaný na skúšobnom stave.

Na vývod výfukového systému sa pripojí testovací prístroj, ktorého podrobná schéma je uvedená na obrázku 3. Je prípustný akýkoľvek prístroj, ktorý poskytuje ekvivalentné výsledky.

2.3.1.4.2.2. Testovacie zariadenie sa musí nastaviť tak, aby bol prietok výfukových plynov 2500 krát striedavo prerušovaný a obnovovaný rýchločinným ventilom.

2.3.1.4.2.3. Ventil sa musí otvárať, keď protitlak výfukových plynov, meraný v mieste najmenej 100 mm po smere prúdu plynov od vstupnej príruby, dosiahne hodnotu medzi 0,35 a 0,40 bar. Pokiaľ takúto hodnotu nie je možné pre charakteristiky motora dosiahnuť, musí sa ventil otvárať keď protitlak plynu dosiahne hodnotu ekvivalentnú 90 % maxima, ktoré možno namerať predtým, než sa motor zastaví. Ventil sa musí zatvárať vtedy, keď sa tlak nelíši o viac než 10 % od stabilizovanej hodnoty pri otvorenom ventile.

2.3.1.4.2.4. Časový spínač musí byť nastavený na dobu trvania prúdenia výfukových plynov, vypočítanú podľa požiadaviek bodu 2.3.1.4.2.3.

2.3.1.4.2.5. Otáčky motora sa musia rovnať 75 % otáčok (S), pri ktorých motor dosiahne maximálny výkon.

2.3.1.4.2.6. Výkon udávaný dynamometrom sa musí rovnať 50 % výkonu, nameraného pri plnom otvorení akcelerátora a pri 75 % otáčok motora (S).

2.3.1.4.2.7. Prípadné otvory pre odvod kondenzátu musia byť pri teste uzavreté.

2.3.1.4.2.8. Celý test musí byť ukončený v priebehu 48 hodín. Ak je to nevyhnutné, musí sa po každej hodine umožniť perióda ochladzovania.

2.3.1.4.3. Kondicionovanie na skúšobnom stave

2.3.1.4.3.1. Výfukový systém musí byť namontovaný na motore reprezentujúcom typ motora namontovaného na mopede, pre ktorý je systém konštruovaný a umiestnený na skúšobnom stave.

2.3.1.4.3.2. Kondicionovanie pozostáva z troch cyklov na skúšobnom stave.

2.3.1.4.3.3. Po každom cykle na skúšobnom stave musí nasledovať prestávka najmenej 6 hodín, aby sa prejavili efekty ochladzovania a kondenzácie.

2.3.1.4.3.4. Každý cyklus na skúšobnom stave pozostáva zo šiestich fáz. Podmienky motora a doba trvania každej fázy sú:

Fáza | Podmienky | Trvanie fázy(minúty) |

1 | Voľnobeh | 6 |

2 | 25 % zaťaženia pri 75 % S | 40 |

3 | 50 % zaťaženia pri 75 % S | 40 |

4 | 100 % zaťaženia pri 75 % S | 30 |

5 | 50 % zaťaženia pri 100 % S | 12 |

6 | 25 % zaťaženia pri 100 % S | 22 |

Celková doba: | 2 hodiny 30 minút |

2.3.1.4.3.5. Na žiadosť výrobcu môžu byť motor a tlmič v priebehu kondicionovania chladené, aby teplota zaznamenaná v bode najviac 100 mm od vývodu výfukových plynov nepresiahla teplotu meranú pri jazde mopedu pri 75 % S pri najvyššom prevodovom stupni. Rýchlosť mopedu a/alebo otáčky motora sa musia stanoviť s presnosťou ± 3 %.

+++++ TIFF +++++

Testovací prístroj pre impulzné kondicionovanie

2.3.2. Schéma a označenie

2.3.2.1. Schéma a prierezové výkresy udávajúce rozmery výfukového(ých systému(ov, musia byť priložené k dokumentu uvedenému v doplnku 1A.

2.3.2.2. Všetky pôvodné tlmiče musia byť označené značkou "e", za ktorou nasleduje identifikácia štátu, ktorý typové schválenie komponentu udelil. Tento údaj musí byť čitateľný a nezmazateľný, a musí byť viditeľný v polohe, v ktorej má byť pripevnený.

2.3.2.3. Každý obal pôvodných náhradných tlmičov musí byť čitateľne označený slovami "pôvodná časť" a značkou a odkazom na typ, značkou "e" a odkazom na štát pôvodu.

2.3.3. Tlmič sania

Ak sanie motora má byť namontované so vzduchovým filtrom a/alebo s tlmičom sania, aby bola dodržaná prípustná hladina zvuku, filter a/alebo tlmič sania sa musia považovať za časť tlmiča výfuku a aj pre nich budú platiť požiadavky bodu 2.3.

3. TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU NEPÔVODNÉHO VÝFUKOVÉHO SYSTÉMU ALEBO JEHO KOMPONENTOV, AKO SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY, PRE DVOJKOLESOVÉ MOPEDY

Tento bod platí pre typové schválenie komponentu pre výfukové systémy alebo ich komponenty, ako samostaných technických jednotiek, ktoré sú určené ako nepôvodné náhradné časti na montáž na jeden alebo viaceré typy mopedu.

3.1. Definícia

3.1.1. "Nepôvodný náhradný výfukový systém alebo jeho komponenty" znamená akýkoľvek komponent výfukového systému podľa definície bodu 1.2, určený na montáž na moped ako náhrada za typ, namontovaný na moped v dobe, kedy bol vydaný dokument uvedený v doplnku 1B.

3.2. Žiadosť o typové schválenie komponentu

3.2.1. Žiadosti o typové schválenie komponentu pre náhradný výfukový systém alebo jeho komponenty ako samostatnej technickej jednotky, predloží výrobca systému alebo jeho oprávnený zástupca.

3.2.2. K žiadosti o typové schválenie komponentu pre každý typ náhradného výfukového systému alebo jeho komponenty, o ktorých typové schválenie sa žiada, musia byť priložené nasledovné dokumenty v troch vyhotoveniach a s nasledovnými údajmi:

3.2.2.1. - popis typu(ov) mopedu, pre ktorý je (sú) systém(y) alebo komponent(y) určené, a to z hľadiska charakteristík uvedených v bode 1.1.

- čísla a/alebo symboly, špecifické pre typ motora a mopedusa musia uviesť;

3.2.2.2. - popis náhradného výfukového systému, stanovujúci vzájomnú polohu každého z jeho komponentov, spolu s pokynmi pre montáž;

3.2.2.3. - výkresy každého komponentu, aby sa uľahčila ich lokalizácia a identifikácia, a údaje o použitých materiáloch. Tieto výkresy musia tiež udávať uvažované umiestnenie povinného čísla typového schválenia komponentu.

3.2.3. Žiadateľ musí na požiadanie technickej služby predložiť:

3.2.3.1. - dve vzorky systému, ktorého typové schválenie sa požaduje;

3.2.3.2. - výfukový systém, zhodný so systémom pôvodne montovaným na mopede v dobe vydania dokumentu uvedeného v doplnku 1B;

3.2.3.3. - moped reprezentujúci typ, na ktorý má byť náhradný výfukový systém montovaný, ktorý musí byť dodaný v takom stave, aby v prípade namontovania tlmiča toho istého typu ako bol pôvodný, spĺňal požiadavky jedného z nasledovných dvoch bodov:

3.2.3.3.1. ak ide o typ mopedu uvedený v bode 3.2.3.3, ktorému bolo udelené typové schválenie podľa ustanovení tejto kapitoly:

- počas testu za pohybu nesmie prekročiť o viac než 1 dB(A) limitnú hodnotu stanovenú v bode 2.1.1;

- počas testu stojaceho mopedu nesmie prekročiť o viac než 3 dB(A) hodnotu zaznamenanú pri typovom schválení mopedu a uvedenú na štítku s údajmi výrobcu;

3.2.3.3.2. ak moped uvedený v bode 3.2.3.3 nie je typ mopedu, ktorému bolo udelené typové schválenie podľa ustanovení tejto kapitoly, nesmie prekročiť o viac než 1 dB(A) limitnú hodnotu platnú pre tento typ mopedu v dobe, kedy bol prvýkrát uvedený do prevádzky;

3.2.3.4. - samostatný motor zhodný s motorom montovaným na moped uvedený vyššie, pokiaľ to príslušné orgány považujú za nutné.

3.3. Označenie a popis

3.3.1. Nepôvodné výfukové systémy alebo ich komponenty musia byť označené v súlade s požiadavkami prílohy VI.

3.4. Typové schválenie komponentu

3.4.1. Po ukončení testov stanovených v tejto kapitole, vydá príslušný orgán osvedčenie, zodpovedajúce vzoru uvedenému v doplnku 2B. Pred číslom typového schválenia komponentu sa musí nachádzať obdĺžnik obklopujúci písmeno "e", za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo alebo písmená členského štátu, ktorý vydal alebo zamietol typové schválenie komponentu. Výfukový systém, ktorému bolo udelené typové schválenie komponentu, sa považuje za systém spĺňajúci ustanovenia kapitoly 7.

3.5. Špecifikácie

3.5.1. Všeobecné špecifikácie

Tlmič musí byť konštruovaný, vyrábaný a montovaný tak, aby:

3.5.1.1. - moped spĺňal požiadavky tejto kapitoly za normálnych podmienok používania a najmä bez ohľadu na akékoľvek vibrácie, ktorým môže byť vystavený;

3.5.1.2. - vykazoval primeranú odolnosť voči korózii, ktorej je vystavený, s patričným zreteľom na normálne podmienky používania mopedu;

3.5.1.3. - nebola znížená svetlá výška pod pôvodne namontovaným tlmičom a aby nebol zmenšený uhol naklonenia mopedu;

3.5.1.4. - povrch nedosahoval neprimerane vysoké teploty;

3.5.1.5. - jeho obrysy nemali výčnelky alebo ostré hrany;

3.5.1.6. - bola zabezpečená primeraná vôľa tlmičov nárazu a zavesenia;

3.5.1.7. - bola zabezpečená potrebná bezpečná vzdialenosť pre potrubia;

3.5.1.8. - bol odolný proti nárazu takým spôsobom, ktorý je kompatibilný s požiadavkami jasne definovanej údržby a montáže.

3.5.2. Špecifikácie pre hladiny zvuku

3.5.2.1. Akustická účinnosť náhradného výfukového systému alebo jeho komponentov sa musí testovať metódami, popísanými v bodoch 2.1.2, 2.1.3, 2.1.4 a 2.1.5.

Ak je náhradný výfukový systém alebo jeho komponenty namontovaný na moped uvedený v bode 3.2.3.3, musia hodnoty hladiny zvuku spĺňať nasledovné podmienky:

3.5.2.1.1. nesmie v súlade s ustanoveniami bodu 3.2.3.3, presiahnuť hodnoty namerané s tým istým mopedom vybaveným pôvodným tlmičom, pri teste za pohybu ako aj pri teste stojaceho mopedu.

3.5.3. Testovanie výkonu mopedu

3.5.3.1. Náhradný tlmič musí byť taký, aby zabezpečil mopedu výkon porovnateľný s výkonom dosiahnutým s pôvodným tlmičom alebo jeho komponentami.

3.5.3.2. Náhradný tlmič musí byť porovnaný s pôvodne namontovaným tlmičom, a obidva sa v nových podmienkach postupne namontujú na moped uvedený v bode 3.2.3.3.

3.5.3.3. Tento test sa vykoná meraním krivky výkonu motoru. Maximálny čistý výkon a maximálne otáčky merané s náhradným tlmičom sa nesmú odchyľovať o viac než ± 5 % od maximálneho čistého výkonu a otáčok meraných za tých istých podmienok s pôvodným tlmičom.

3.5.4. Doplnkové opatrenia týkajúce sa tlmičov ako samostatných technických jednotiek, obsahujúcich vláknitý materiál

Pokiaľ nie sú splnené ustanovenia bodu 2.3.1 tejto prílohy, nesmú sa pri výrobe tlmičov použiť vláknité materiály.

Doplnok 1A

+++++ TIFF +++++

Doplnok 1B

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2A

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2B

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA III

POŽIADAVKY NA MOTOCYKLE

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto kapitoly:

1.1. "typ dvojkolesového motocykla vzhľadom na jeho hladinu zvuku a výfukový systém" znamená motocykle, ktoré sa podstatne nelíšia v nasledovných aspektoch:

1.1.1. typ motora (dvoj alebo štvortakt, motor s posuvnými piestmi alebo s rotujúcim piestom, počet a zdvihový objem valcov, počet a typ karburátorov alebo vstrekovacieho systému, usporiadanie ventilov, maximálny čistý výkon a zodpovedajúce otáčky).

Za objem motorov s rotujúcim piestom sa považuje dvojnásobok objemu jeho spaľovacej komory;

1.1.2. prevodový systém, najmä počet prevodových stupňov a prevodové pomery;

1.1.3. počet, typ a usporiadanie výfukových systémov.

1.2. "výfukový systém" alebo "tlmič" znamená úplnú sadu komponentov, nevyhnutných na obmedzenie hluku spôsobeného motorom motocykla a jeho výfukom.

1.2.1. "pôvodný výfukový systém alebo tlmič" znamená systém typu, ktorý bol namontovaný vo vozidle v dobe typového schválenia alebo rozšírenia typového schválenia. Môže to byť prvý namontovaný systém alebo náhradný.

1.2.2. "nepôvodný výfukový systém alebo tlmič" znamená systém typu iného než bol typ namontovaný vo vozidle v dobe typového schválenia alebo rozšírenia typového schválenia. Môže byť použitý len ako náhradný výfukový systém alebo tlmič.

1.3. "výfukové systémy rôznych typov" znamenajú systémy, ktoré sa podstatne líšia v jednom z nasledovných aspektov:

1.3.1. systémy, ktorých komponenty sa líšia rôznymi továrenskými alebo obchodnými značkami;

1.3.2. systémy, ktorých komponenty sú vyrobené z materiálov s odlišnými charakteristikami, alebo ktorých komponenty majú odlišný tvar či rozmery;

1.3.3. systémy, u ktorých sa líšia funkčné princípy najmenej jedného komponentu;

1.3.4. systémy, ktorých komponenty sú rôzne kombinované.

1.4. "komponent výfukového systému" znamená jeden z jednotlivých komponentov, ktoré spolu tvoria výfukový systém (ako sú výfukové potrubia, vlastný tlmič) alebo sací systém (vzduchový filter), ak je.

Ak má byť motor vybavený sacím systémom (vzduchový filter a/alebo tlmič hluku sania), aby sa dodržali maximálne prípustné hladiny zvuku, musí byť vzduchový filter a/alebo tlmič posudzovaný ako komponent, ktorá má rovnaký význam ako výfukový systém.

2. TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU VZHĽADOM NA HLADINU ZVUKU A PÔVODNÝ VÝFUKOVÝ SYSTÉM, AKO SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY, PRE TYP MOTOCYKLA

2.1. Hluk motocykla v pohybe (podmienky merania a metóda testovania vozidla počas typového schvaľovania komponentu)

2.1.1. Limity: pozri prílohu I.

2.1.2. Meracie prístroje

2.1.2.1. Akustické merania

Na meranie hladiny zvuku sa musí použiť typ presného zvukomeru popísaného v Publikácii 179 "Presné zvukomery", druhé vydanie, Medzinárodnej elektrotechnickej komisie (IEC). Merania sa musia vykonať s použitím "rýchlej" odozvy zvukomeru a váženia "A", ktoré sú popísané v tejto publikácii.

Na začiatku a konci každej série meraní, musí byť zvukomer kalibrovaný podľa pokynov výrobcu, pomocou vhodného zdroja zvuku (napr. pistonfónu).

2.1.2.2. Meranie rýchlosti a otáčok

Otáčky motora a rýchlosť motocykla na testovacej dráhe sa musia stanoviť s presnosťou ± 3 %.

2.1.3. Podmienky merania

2.1.3.1. Stav motocykla

Počas meraní musí byť motocykel v pohotovostnom stave (vrátane chladiaceho média, olejov, paliva, náradia, náhradného kolesa a vodiča).

Pred meraním musí byť motocykel uvedený do normálnej prevádzkovej teploty. Ak je motocykel vybavený ventilátormi s automatickým spúšťacím mechanizmom, nesmie sa počas merania zvuku do tohto systému zasahovať. Pre motocykle s viac než jedným hnacím kolesom sa môže použiť len pohon, určený pre jeho normálnu cestnú prevádzku. Keď je motocykel vybavený postranným vozíkom, tento sa musí na účely testu odpojiť.

2.1.3.2. Miesto testu

Testovacie miesto musí pozostávať z centrálneho akceleračného úseku, obklopeného v podstate rovnou testovacou plochou. Akceleračný úsek musí byť rovný; jeho povrch musí byť suchý a taký, aby sa povrchový hluk udržiaval na nízkej úrovni.

Odchýlky na testovacom mieste vo voľnom zvukovom poli medzi zdrojom zvuku v strede akceleračného úseku a mikrofónom, nesmú presiahnuť 1 dB. Táto podmienka sa bude považovať za splnenú, ak sa nenachádzajú vo vnútri 50 m od stredu akceleračného úseku, žiadne väčšie objekty odrážajúce zvuk ako napr. ploty, skaly, mosty alebo budovy. Povrch cesty testovacej dráhy musí spĺňať požiadavky prílohy VII.

Mikrofón nesmie byť ovplyvňovaný žiadnym spôsobom, ktorý by mohol pôsobiť na zvukové pole a medzi mikrofónom a zdrojom zvuku nesmie stáť žiadna osoba. Pozorovateľ, ktorý merania vykonáva musí stáť tak, aby to nemalo vplyv na odčítanie výsledkov z meracieho prístroja.

2.1.3.3. Rôzne

Merania sa nesmú vykonávať za nepriaznivých atmosferických podmienok. Musí sa zabezpečiť, aby neboli výsledky ovplyvnené nárazmi vetra.

Pri meraniach musí byť A-vážená hladina zvuku zdrojov zvuku iných než je vozidlo určené na testovanie a vietor, aspoň 10 dB (A) pod hladinou zvuku spôsobeného vozidlom. K mikrofónu môže byť primontované vhodné ochranné sklo za predpokladu, že sa vezme do úvahy jeho vplyv na citlivosť a smerové charakteristiky mikrofónu.

Ak je rozdiel medzi hlukom okolia a meraným hlukom v rozmedzí 10 a 16 dB(A), pre výpočet výsledkov testu sa musí zo záznamov na zvukomeri odčítať primeraná korekcia, ako je zobrazené na nasledovnom grafe:

+++++ TIFF +++++

2.1.4. Metóda merania

2.1.4.1. Charakter a počet meraní

Musí sa merať maximálna hladina zvuku, vyjadrená v A-vážených decibeloch (dB), keď sa motocykel pohybuje medzi čiarami AA′ a BB′ (obrázok 1). Meranie bude neplatné ak je zaznamenaná abnormálna odchýlka medzi špičkovou hodnotou a všeobecnou hladinou zvuku.

Na každej strane motocykla sa musia vykonať najmenej dve merania.

2.1.4.2. Umiestnenie mikrofónu

Mikrofón sa musí umiestniť 7,5 m ± 0,2 m od referenčnej čiary CC′ (obrázok 1) dráhy a 1,2 m ± 0,1 m nad úrovňou vozovky.

2.1.4.3. Podmienky činnosti

Motocykel sa musí približovať k čiare AA′ počiatočnou stálou rýchlosťou podľa špecifikácie v bodoch 2.1.4.3.1 a 2.1.4.3.2. Keď predný okraj motocykla dosiahne čiaru AA′, otvorí sa naplno a čo možno najrýchlejšie akcelerátor a táto poloha sa udrží do doby, keď zadný okraj motocykla dosiahne čiaru BB′; akcelerátor sa potom vráti čo najrýchlejšie do polohy voľnobehu.

Pri všetkých meraniach musí byť motocykel vedený po akceleračnom úseku v priamom smere tak, aby pozdĺžna stredná rovina motocykla bola čo najbližšie k čiare CC′.

2.1.4.3.1. Motocykle s neautomatickými prevodovkami

2.1.4.3.1.1. Približovacia rýchlosť

Motocykel sa musí približovať k čiare AA′ stálou rýchlosťou

- 50 km/h

alebo

- zodpovedajúcou otáčkam motora rovnajúcim sa 75 % otáčok uvedených v bode 3.2.1.7 doplnku 1A.

Musí sa vybrať nižšia z týchto rýchlostí.

2.1.4.3.1.2. Voľba prevodového stupňa

2.1.4.3.1.2.1. Motocykle vybavené prevodovkou so štyrmi prevodovými stupňami, bez ohľadu na objem valcov ich motora, sa musia testovať len pri druhom prevodovom stupni.

2.1.4.3.1.2.2. Motocykle vybavené motorom s objemom valcov nepresahujúcim 175 cm3 a prevodovkou s piatimi alebo viacerými prevodovými stupňami sa musia testovať len pri treťom prevodovom stupni.

2.1.4.3.1.2.3. Motocykle vybavené motorom s objemom valcov nad 175 cm3 a prevodovkou s piatimi alebo viacerými prevodovými stupňami, sa musia testovať raz pri druhom prevodovom stupni a raz pri treťom prevodovom stupni. Výsledok musí byť priemerom týchto dvoch testov.

2.1.4.3.1.2.4. Ak počas testu vykonaného pri druhom prevodovom stupni (pozri bod 2.1.4.3.1.2.1 a 2.1.4.3.1.2.3) otáčky motora, pri približovaní k čiare označujúcej koniec testovacej dráhy, presiahnu 100 % otáčok uvedených v bode 3.2.1.7 doplnku 1A, test sa musí vykonať pri treťom prevodovom stupni a ako výsledok testu sa musí zaznamenať len jedna nameraná hladina zvuku.

2.1.4.3.2. Motocykle s automatickými prevodovkami

2.1.4.3.2.1. Motocykle bez ručného voliča

2.1.4.3.2.1.1. Približovacia rýchlosť

Motocykel sa musí približovať k čiare AA′ stálymi rýchlosťami 30, 40 a 50 km/h, alebo 75 % maximálnej rýchlosti na ceste, ak je táto hodnota nižšia. Zvolí sa situácia, pri ktorej je hladina zvuku najvyššia.

2.1.4.3.2.2. Motocykle vybavené ručným voličom s X doprednými jazdnými polohami.

2.1.4.3.2.2.1. Približovacia rýchlosť

Motocykel sa musí približovať k čiare AA′ stálou rýchlosťou:

- menšou než 50 km/h, pričom otáčky motora sú rovné 75 % otáčok uvedených v bode 3.2.1.7 doplnku 1A,

alebo

- 50 km/h, pričom otáčky motora sú nižšie než 75 % otáčok uvedených v bode 3.2.1.7 doplnku 1A.

Ak v teste pri stálej rýchlosti 50 km/h dôjde k zmene radenia na prvý rýchlostný stupeň, približovacia rýchlosť motocykla sa môže zvýšiť na maximálne 60 km/h, aby sa vyhlo takémuto radeniu.

2.1.4.3.2.2.2. Poloha ručného voliča

Ak je motocykel vybavený ručným voličom s X doprednými jazdnými polohami, test sa musí vykonať s voličom v najvyššej polohe; ovládacie zariadenie na zmenu radenia na nižší prevodový stupeň (napr. kickdown) sa nesmie použiť. Ak sa zmena radenia na nižší prevodový stupeň uskutoční za čiarou AA′, test sa musí začať znova s použitím druhej najvyššej polohy alebo, ak je potrebné, tretej najvyššej polohy, aby sa zistila najvyššia poloha voliča, pri ktorej sa test môže vykonať bez automatického preradenia na nižší prevodový stupeň (bez použitia kickdown).

2.1.5. Výsledky (protokol o teste)

2.1.5.1. Protokol o teste, vypracovaný na účely vydania dokumentu uvedeného v doplnku 1B, musí obsahovať všetky okolnosti a vplyvy, pôsobiace na výsledky merania.

2.1.5.2. Odčítané hodnoty sa musia zaokrúhliť na najbližší decibel.

Ak je číslo nasledujúce za desatinnou čiarou v rozmedzí 0 až 4, celé číslo sa zaokrúhli smerom dole, a ak je medzi 5 až 9, celé číslo sa zaokrúhli smerom hore.

Na účely vydania dokumentu uvedeného v doplnku 1B sa môžu použiť len tie merania, u ktorých je odchýlka dvoch po sebe nasledujúcich meraní na tej istej strane motocykla menšia alebo rovná 2 dB(A).

2.1.5.3. Vzhľadom na nepresnosti merania výsledok každého merania sa musí získať odpočítaním hodnoty 1 dB(A) od hodnoty dosiahnutej v súlade s bodom 2.1.5.2.

2.1.5.4. Ak priemer štyroch výsledkov merania nepresiahne maximálne prípustnú hladinu pre kategóriu, do ktorej testované vozidlo patrí, považujú sa limity stanovené v bode 2.1.1 za splnené. Táto priemerná hodnota predstavuje výsledok testu.

2.2. Hluk stojaceho motocykla (podmienky merania a metóda testovania vozidla v prevádzke)

2.2.1. Hladina akustického tlaku v bezprostrednej blízkosti motocykla

Aby sa uľahčili následné testy hluku motocyklov v prevádzke, musí sa hladina zvuku merať v bezprostrednej blízkosti vývodu výfukového systému, v súlade s nasledovnými požiadavkami, pričom výsledky merania sa uvedú v protokole o teste vypracovanom na účely vydania dokumentu, uvedeného v doplnku 1B.

2.2.2. Meracie prístroje

Musí sa použiť presný zvukomer podľa bodu 2.1.2.1.

2.2.3. Podmienky merania

2.2.3.1. Stav motocykla

Pred meraním musí byť motor motocykla uvedený do normálnej prevádzkovej teploty. Ak je motocykel vybavený ventilátormi s automatickým spúšťacím mechanizmom, nesmie sa počas merania hluku do tohto systému zasahovať.

Počas meraní musí byť prevodovka na neutrálnom stupni. Ak je vypnutie prevodu nemožné, musí sa dať hnacie koleso motocykla voľne pretáčať napr. tým, že sa vozidlo umiestni na jeho stredový stojan.

2.2.3.2. Miesto testu (obrázok 2)

Ako testovacie miesto sa môže použiť akákoľvek oblasť, v ktorej nie sú žiadne významné akustické poruchy. Vhodné sú rovné plochy, pokryté betónom, asfaltom, alebo iným vhodným tvrdým materiálom, ktoré majú vysokú odrážavosť; nesmú sa použiť povrchy tvorené ubitou zeminou. Testovacie miesto musí mať tvar obdĺžnika, ktorého okraje sú najmenej 3 m vzdialené od vonkajších obrysov motocykla (okrem riadidiel). V tomto obdĺžniku nesmie byť žiadna väčšia prekážka, napr. nesmú v ňom stáť iné osoby, ako je vodič a pozorovateľ.

Motocykel sa musí umiestniť v tomto obdĺžniku tak, aby mikrofón používaný na meranie, bol vzdialený najmenej 1 m od prípadného obrubníka.

2.2.3.3. Rôzne

Údaje meracieho prístroja, spôsobené hlukom okolia a vplyvom vetra, musia byť aspoň o 10 dB (A) nižšie než merané hladiny zvuku. Mikrofón môže byť vybavený vhodným ochranným sklom za predpokladu, že sa berie do úvahy jeho vplyv na citlivosť mikrofónu.

2.2.4. Metóda merania

2.2.4.1. Charakter a počet meraní

V priebehu doby činnosti podľa bodu 2.2.4.3 sa musí merať maximálna hladina zvuku, vyjadrená v A-vážených decibeloch (dB(A)).

V každom meracom bode sa vykonajú aspoň tri merania.

2.2.4.2. Umiestnenie mikrofónu (obrázok 2)

Mikrofón sa musí umiestniť v úrovni vývodu výfuku alebo 0,2 m nad povrchom dráhy podľa toho, ktorá z oboch hodnôt je vyššia. Membrána mikrofónu musí smerovať k vývodu výfuku a musí byť od neho umiestnená vo vzdialenosti 0,5 m. Os maximálnej citlivosti mikrofónu musí byť rovnobežná s povrchom dráhy a tvoriť uhol 45° ± 10° s vertikálnou rovinou ležiacou v smere emisií výfukových plynov.

Vo vzťahu k tejto vertikálnej rovine, musí byť mikrofón umiestnený na tej strane, na ktorej je mikrofón najďalej od obrysu motocyklu (okrem riadidiel).

Ak má výfukový systém viac ako jeden vývod so vzájomnou vzdialenosťou stredov menšou než 0,3 m, umiestni sa mikrofón proti vývodu, ktorý je k motocyklu najbližšie (okrem riadidiel) alebo proti vývodu, ktorý je vyššie nad povrchom dráhy. Ak sú stredy vývodov od seba vzdialené viac než 0,3 m, musí sa merať každý z nich osobitne, najvyššia zaznamenaná hodnota sa považuje za výsledok testu.

2.2.4.3. Prevádzkové podmienky

Otáčky motora sa musia udržiavať na jednej z nasledovných hodnôt:

- , ak S presahuje 5000 ot/min,

- , ak S nepresahuje 5000 ot/min,

kde "S" sú otáčky uvedené v bode 3.2.1.7 doplnku 1A.

Po dosiahnutí konštantných otáčok motora sa akcelerátor rýchlo vráti do polohy voľnobehu. Hladina zvuku sa musí merať v priebehu prevádzkového cyklu pozostávajúceho z krátkeho udržiavania konštantných otáčok motora a z doby decelerácie, za výsledok testu sa považuje maximálna výchylka ručičky.

2.2.5. Výsledky (protokol o teste)

2.2.5.1. Protokol o teste, vypracovaný na účely vydania dokumentu podľa doplnku 1B, musí obsahovať všetky príslušné údaje a najmä tie, ktoré sa používajú pri meraní hluku stojaceho motocykla.

2.2.5.2. Hodnoty sa musia zaokrúhliť na najbližší decibel a musia sa odčítať z meracieho zariadenia.

Ak je číslo nasledujúce za desatinnou čiarou v rozmedzí 0 až 4, celé číslo sa zaokrúhli smerom dole, a ak je medzi 5 až 9, celé číslo sa zaokrúhli smerom hore.

Použijú sa len merania, ktoré sa v troch po sebe nasledujúcich testoch nezmenia o viac než 2 dB (A).

2.2.5.3. Najvyššie z týchto troch meraní predstavuje výsledok testu.

+++++ TIFF +++++

Test pre vozidlo v pohybe

+++++ TIFF +++++

Test pre stojace vozidlo

2.3. Pôvodný výfukový systém (tlmič)

2.3.1. Požiadavky na tlmiče obsahujúce absorpčné vláknité materiály

2.3.1.1. Vláknitý absorpčný materiál musí byť bez azbestu a môže byť v konštrukcii tlmičov použitý len vtedy, pokiaľ sa zabezpečí, že vláknitý absorpčný materiál je po celú dobu životnosti tlmiča udržiavaný na svojom mieste a ak spĺňa požiadavky ktoréhokoľvek z bodov 2.3.1.2, 2.3.1.3 alebo 2.3.1.4.

2.3.1.2. Po odstránení vláknitého materiálu musí hladina zvuku spĺňať požiadavky bodu 2.1.1.

2.3.1.3. Vláknitý absorpčný materiál nesmie byť umiestnený v tých častiach tlmiča, ktorými prechádzajú výfukové plyny a musí spĺňať nasledovné požiadavky:

2.3.1.3.1. materiál musí byť ohrievaný po dobu štyroch hodín v peci pri teplote 650° ± 5 °C bez toho, že by sa zmenšila priemerná dĺžka, priemer alebo objemová hustota vlákna;

2.3.1.3.2. po ohrievaní v peci po dobu 1 hodiny pri teplote 650° ± 5 °C musí najmenej 98 % materiálu zostať zachytené v site s menovitým rozmerom otvoru 250 μm podľa ISO normy 3310/1 keď sa testuje v súlade s ISO normou 2599;

2.3.1.3.3. strata hmotnosti materiálu nesmie presiahnuť 10,5 %, po namočení na dobu 24 hodín pri teplote 90 °C ± 5 °C v syntetickom kondenzáte nasledovného zloženia:

- 1 N kyseliny bromovodíkovej (HBr): 10 ml

- 1 N kyselina sírová (H2SO4): 10 ml

- Destilovanou vodou doplniť na 1000 ml

Poznámka:

Materiál musí byť pred vážením vypraný v destilovanej vode a sušený jednu hodinu pri teplote 105 °C.

2.3.1.4. Predtým než je systém testovaný podľa bodu 2.1, musí sa uviesť do normálneho prevádzkového stavu jednou z nasledovných metód:

2.3.1.4.1. Kondicionovanie priebežnou cestnou prevádzkou;

2.3.1.4.1.1. V tabuľke je uvedená minimálna vzdialenosť, ktorú třeba prejsť v priebehu kondicionovania pre každú kategóriu motocykla.

Kategória motocykla podľa objemu valcov (cm3) | Vzdialenosť (km) |

1.≤ 80 | 4000 |

2.> 80 ≤ 175 | 6000 |

3.> 175 | 8000 |

2.3.1.4.1.2. 50 % ± 10 % tohto cyklu kondicionovania musí pozostávať z jazdy v meste, zostatok z jázd na dlhé vzdialenosti pri vysokej rýchlosti; priebežný cestný cyklus môže byť nahradený zodpovedajúcim programom na testovacej dráhe.

2.3.1.4.1.3. Tieto dva rýchlostné režimy sa musia vystriedať najmenej šesť krát.

2.3.1.4.1.4. Úplný program testu musí zahŕňať minimálne 10 prestávok s trvaním najmenej tri hodiny, aby sa prejavili efekty ochladzovania a kondenzácie.

2.3.1.4.2. Impulzné kondicionovanie

2.3.1.4.2.1. Výfukový systém alebo jeho komponenty musia byť namontované na motocykli alebo na motore.

V prvom prípade musí byť motocykel umiestnený na valcovom dynamometri. V druhom prípade musí byť motor namontovaný na skúšobnom stave.

Na vývod výfukového systému sa pripojí testovací prístroj, ktorého podrobná schéma je uvedená na obrázku 3. Je prípustný akýkoľvek prístroj, ktorý poskytuje ekvivalentné výsledky.

2.3.1.4.2.2. Testovacie zariadenie sa musí nastaviť tak, aby bol prietok výfukových plynov 2500 krát striedavo prerušovaný a obnovovaný rýchločinným ventilom.

2.3.1.4.2.3. Ventil sa musí otvárať, keď protitlak výfukových plynov, meraný v mieste najmenej 100 mm po smere prúdu plynov od vstupnej príruby, dosiahne hodnotu medzi 0,35 a 0,40 bar. Pokiaľ takúto hodnotu nie je možné pre charakteristiky motoru dosiahnuť, musí sa ventil otvárať keď protitlak plynu dosiahne hodnotu ekvivalentnú 90 % maxima, ktoré možno namerať predtým, než sa motor zastaví. Ventil sa musí zatvárať vtedy, keď sa tlak nelíši o viac než 10 % od stabilizovanej hodnoty pri otvorenom ventile.

2.3.1.4.2.4. Časový spínač musí byť nastavený na dobu trvania prúdenia výfukových plynov, vypočítanú podľa požiadaviek bodu 2.3.1.4.2.3.

2.3.1.4.2.5. Otáčky motora sa musia rovnať 75 % otáčok (S), pri ktorých motor dosiahne maximálny výkon.

2.3.1.4.2.6. Výkon udávaný dynamometrom sa musí rovnať 50 % výkonu, nameraného pri plnom otvorení akcelerátoru a pri 75 % otáčok motora (S).

2.3.1.4.2.7. Prípadné otvory pre odvod kondenzátu musia byť pri teste uzavreté.

2.3.1.4.2.8. Celý test musí byť ukončený v priebehu 48 hodín. Ak je to nevyhnutné, musí sa po každej hodine umožniť perióda ochladzovania.

2.3.1.4.3. Kondicionovanie na skúšobnom stave

2.3.1.4.3.1. Výfukový systém musí byť namontovaný na motore reprezentujúcom typ motora namontovaného na motocykli, pre ktorý je systém konštruovaný a umiestnený na skúšobnom stave.

2.3.1.4.3.2. Kondicionovanie pozostáva zo špecifického počtu cyklov na skúšobnom stave pre tú kategóriu motocyklov, pre ktorú bol výfukový systém skonštruovaný. V tabuľke je uvedený počet cyklov pre každú kategóriu motocykla.

Kategória motocykla podľa objemu valcov (cm3) | Počet cyklov |

1.≤ 80 | 6 |

2.> 80 ≤ 175 | 9 |

3.> 175 | 12 |

2.3.1.4.3.3. Po každom cykle na skúšobnom stave musí nasledovať prestávka najmenej 6 hodín, aby sa prejavili efekty ochladzovania a kondenzácie.

2.3.1.4.3.4. Každý cyklus na skúšobnom stave pozostáva zo šiestich fáz. Podmienky motora a doba trvania každej fázy sú:

Fáza | Podmienky | Trvanie fázy(minúty) |

Motory s objemom valcov menším než 175 cm3 | Motory s objemom valcov 175 cm3 alebo viac |

1 | Voľnobeh | 6 | 6 |

2 | 25 % zaťaženia pri 75 % S | 40 | 50 |

3 | 50 % zaťaženia pri 75 % S | 40 | 50 |

4 | 100 % zaťaženia pri 75 % S | 30 | 10 |

5 | 50 % zaťaženia pri 100 % S | 12 | 12 |

6 | 25 % zaťaženia pri 100 % S | 22 | 22 |

Celková doba: | 2 hodiny 30 | 2 hodiny 30 |

2.3.1.4.3.5. Na žiadosť výrobcu môžu byť motor a tlmič v priebehu kondicionovania chladené, aby teplota zaznamenaná v bode najviac 100 mm od vývodu výfukových plynov nepresiahla teplotu meranú pri jazde motocykla pri rýchlosti 110 km/h alebo pri 75 % S pri najvyššom prevodovom stupni. Rýchlosť motocykla a/alebo otáčky motora sa musia stanoviť s presnosťou ± 3 %.

+++++ TIFF +++++

Testovací prístroj pre impulzné kondicionovanie

2.3.2. Schéma a označenie

2.3.2.1. Schéma a prierezové výkresy udávajúce rozmery výfukového systému musia byť priložené k dokumentu uvedenému v doplnku 1A.

2.3.2.2. Všetky pôvodné tlmiče musia byť označené značkou "e", za ktorou nasleduje identifikácia štátu, ktorý typové schválenie komponentu udelil. Tento údaj musí byť čitateľný a nezmazateľný a musí byť viditeľný v polohe, v ktorej má byť pripevnený.

2.3.2.3. Každý obal pôvodných náhradných tlmičov musí byť čitateľne označený slovami "pôvodná časť" a značkou a odkazom na typ, značkou "e" a odkazom na štát pôvodu.

2.3.3. Tlmič sania

Ak má byť sanie motora namontované so vzduchovým filtrom a/alebo s tlmičom sania, aby bola dodržaná prípustná hladina zvuku, filter a/alebo tlmič sania sa musia považovať za časť tlmiča výfuku a aj pre nich budú platiť požiadavky bodu 2.3.

3. TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU NEPÔVODNÉHO VÝFUKOVÉHO SYSTÉMU ALEBO JEHO KOMPONENTOV, AKO SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY PRE MOTOCYKLE

Tento bod platí pre typové schválenie komponentu pre výfukové systémy alebo ich komponenty ako samostatných technických jednotiek, ktoré sú určené ako nepôvodné náhradné časti na montáž na jeden alebo viaceré typy motocykla.

3.1. Definícia

3.1.1. "Nepôvodný náhradný výfukový systém alebo jeho komponenty" znamená akýkoľvek komponent výfukového systému podľa definície bodu 1.2, určený na montáž na motocykel ako náhrada za typ, namontovaný na motocykel v dobe, keď bol vydaný dokument uvedený v doplnku 1B.

3.2. Žiadosť o typové schválenie komponentu

3.2.1. Žiadosti o typové schválenie komponentu pre náhradný výfukový systém alebo jeho komponenty ako samostatnej technickej jednotky predloží výrobca systému alebo jeho oprávnený zástupca.

3.2.2. K žiadosti o typové schválenie komponentu pre každý typ náhradného výfukového systému alebo jeho komponenty, o ktorých typové schválenie sa žiada, musia byť priložené nasledovné dokumenty v troch vyhotoveniach a s nasledovnými údajmi:

3.2.2.1. - popis typu(ov) motocykla, pre ktorý je (sú) systém(y) alebo komponent(y) určené a to z hľadiska charakteristík uvedených v bode 1.1;

- čísla a/alebo symboly, špecifické pre typ motora a motocykla;

3.2.2.2. - popis náhradného výfukového systému stanovujúci vzájomnú polohu každého z jeho komponentov, spolu s pokynmi pre montáž;

3.2.2.3. - výkresy každého komponentu, aby sa uľahčila ich lokalizácia a identifikácia a údaje o použitých materiáloch. Tieto výkresy musia tiež udávať uvažované umiestnenie povinného čísla typového schválenia komponentu.

3.2.3. Žiadateľ musí na požiadanie technického orgánu predložiť:

3.2.3.1. - dve vzorky systému, ktorého typové schválenie sa požaduje;

3.2.3.2. - výfukový systém zhodný so systémom pôvodne montovaným na motocykli v dobe vydania dokumentu uvedeného v doplnku 1B;

3.2.3.3. - motocykel reprezentujúci typ, na ktorý má byť náhradný výfukový systém montovaný, ktorý musí byť dodaný v takom stave, aby v prípade namontovania tlmiča toho istého typu ako bol pôvodný, spĺňal požiadavky jedného z nasledovných dvoch bodov:

3.2.3.3.1. ak ide o typ motocykla uvedený v bode 3.2.3.3, ktorému bolo udelené typové schválenie podľa ustanovení tejto kapitoly:

- pri teste za pohybu nesmie prekročiť o viac než 1 dB(A) limitnú hodnotu stanovenú v bode 2.1.1;

- pri teste stojaceho mopedu nesmie prekročiť o viac než 3 dB(A) hodnotu zaznamenanú pri typovom schválení motocykla a uvedenú na štítku s údajmi výrobcu;

3.2.3.3.2. Ak motocykel uvedený v bode 3.2.3.3 nie je typ motocykla, ktorému bolo udelené typové schválenie podľa ustanovení tohto predpisu, nesmie prekročiť o viac než 1 dB(A) limitnú hodnotu platnú pre tento typ motocykla v dobe, keď bol prvý krát uvedený do prevádzky;

3.2.3.4. - samostatný motor zhodný s motorom montovaným na motocykel uvedený vyššie, pokiaľ to príslušné orgány považujú za nutné.

3.3. Označenie a popis

3.3.1. Nepôvodné výfukové systémy alebo ich komponenty musia byť označené v súlade s požiadavkami prílohy VI.

3.4. Typové schválenie komponentu

3.4.1. Po ukončení testov stanovených v tejto kapitole príslušný orgán vydá osvedčenie, zodpovedajúce vzoru uvedenému v doplnku 2B. Pred číslom typového schválenia komponentu sa musí nachádzať obdĺžnik obklopujúci písmeno "e", za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo alebo písmená členského štátu, ktorý vydal alebo zamietol typové schválenie komponentu. Výfukový systém, ktorému bolo udelené typové schválenie komponentu sa považuje za systém spĺňajúci ustanovenia kapitoly 1.

3.5. Špecifikácie

3.5.1. Všeobecné špecifikácie

Tlmič musí byť konštruovaný, vyrábaný a montovaný tak, aby:

3.5.1.1. - motocykel spĺňal požiadavky tejto kapitoly za normálnych podmienok používania a najmä bez ohľadu na akékoľvek vibrácie, ktorým môže byť vystavený;

3.5.1.2. - vykazoval primeranú odolnosť voči korózii, ktorej je vystavený, s patričným zreteľom na normálne podmienky používania motocykla;

3.5.1.3. - nebola znížená svetlá výška pod pôvodne namontovaným tlmičom a aby nebol zmenšený uhol naklonenia motocykla;

3.5.1.4. - povrch nedosahoval neprimerane vysoké teploty;

3.5.1.5. - jeho obrysy nemali výčnelky alebo ostré hrany;

3.5.1.6. - bola zabezpečená primeraná vôľa tlmičov nárazu a zavesenia;

3.5.1.7. - bola zabezpečená potrebná bezpečná vzdialenosť pre potrubia;

3.5.1.8. - bol odolný proti nárazu takým spôsobom, ktorý je kompatibilný s požiadavkami jasne definovanej údržby a montáže.

3.5.2. Špecifikácie pre hladiny zvuku

3.5.2.1. Akustická účinnosť náhradného výfukového systému alebo jeho komponentov sa musí testovať metódami popísanými v bodoch 2.1.2, 2.1.3, 2.1.4 a 2.1.5.

Ak je náhradný výfukový systém alebo jeho komponenty namontovaný na motocykel uvedený v bode 3.2.3.3, musia hodnoty hladiny zvuku spĺňať nasledovné podmienky:

3.5.2.1.1. Nesmie, v súlade s ustanoveniami bodu 3.2.3.3, presiahnuť hodnoty namerané s tým istým motocyklom vybaveným pôvodným tlmičom pri teste za pohybu ako aj pri teste stojaceho motocykla.

3.5.3. Testovanie výkonu motocykla

3.5.3.1. Náhradný tlmič musí byť taký, aby zabezpečil motocyklu výkon porovnateľný s výkonom dosiahnutým s pôvodným tlmičom alebo jeho komponentami.

3.5.3.2. Náhradný tlmič musí byť porovnaný s pôvodne namontovaným tlmičom, a obidva sa v nových podmienkach postupne namontujú na motocykel uvedený v bode 3.2.3.3.

3.5.3.3. Tento test sa vykoná meraním krivky výkonu motoru. Maximálny čistý výkon a maximálne otáčky merané s náhradným tlmičom sa nesmú odchyľovať o viac než ± 5 % od maximálneho čistého výkonu a otáčok meraných za tých istých podmienok s pôvodným tlmičom.

3.5.4. Doplnkové opatrenia týkajúce sa tlmičov ako samostatných technických jednotiek obsahujúcich vláknitý materiál.

Pokiaľ nie sú splnené ustanovenia bodu 2.3.1 nesmú sa pri výrobe tlmičov použiť vláknité materiály.

Doplnok 1A

+++++ TIFF +++++

Doplnok 1B

Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na prípustnú hladinu zvuku a pôvodný(é) výfukový(é) systém(y) pre typ motocykla

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2A

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2B

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA IV

POŽIADAVKY NA TROJKOLESOVÉ MOPEDY A TROJKOLKY

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto kapitoly:

1.1. "typ trojkolesového mopedu alebo trojkolky vzhľadom na jeho hladinu zvuku a výfukový systém" znamená trojkolesové mopedy a trojkolky, ktoré sa podstatne nelíšia v nasledovných aspektoch:

1.1.1. tvar karosérie alebo materiály (najmä priestor motora a jeho zvukotesnosť);

1.1.2. dĺžka a šírka vozidla;

1.1.3. typ motora (zážihový alebo vznetový, dvoj alebo štvortakt, motor s posuvnými piestami alebo s rotujúcim piestom, počet a zdvihový objem valcov, počet a typ karburátorov alebo vstrekovacieho systému, usporiadanie ventilov, maximálny čistý výkon a zodpovedajúce otáčky);

Za objem motorov s rotujúcim piestom sa považuje dvojnásobok jeho zdvihového objemu;

1.1.4. prevodový systém, najmä počet prevodových stupňov a prevodové pomery;

1.1.5. počet, typ a usporiadanie výfukových systémov.

1.2. "výfukový systém" alebo "tlmič" znamená úplnú sadu komponentov nevyhnutných na obmedzenie hluku spôsobeného motorom a výfukom trojkolesového mopedu alebo trojkolky.

1.2.1. "pôvodný výfukový systém alebo tlmič" znamená systém typu, ktorý bol namontovaný vo vozidle v dobe typového schválenia alebo rozšírenia typového schválenia. Môže to byť prvý namontovaný systém alebo náhradný.

1.2.2. "nepôvodný výfukový systém alebo tlmič" znamená systém typu iného než bol typ namontovaný vo vozidle v dobe typového schválenia alebo rozšírenia typového schválenia. Môže byť použitý len ako náhradný výfukový systém alebo tlmič.

1.3. "výfukové systémy rôznych typov" znamenajú systémy, ktoré sa podstatne líšia v jednom z nasledovných aspektov:

1.3.1. systémy, ktorých komponenty sa líšia rôznymi továrenskými alebo obchodnými značkami;

1.3.2. systémy, ktorých komponenty sú vyrobené z materiálov s odlišnými charakteristikami, alebo ktorých komponenty majú odlišný tvar či rozmery;

1.3.3. systémy, u ktorých sa líšia funkčné princípy najmenej jedného komponentu;

1.3.4. systémy, ktorých komponenty sú rôzne kombinované.

1.4. "komponent výfukového systému" znamená jeden z jednotlivých komponentov, ktoré spolu tvoria výfukový systém (ako sú výfukové potrubia, vlastný tlmič) alebo sací systém (vzduchový filter), ak je.

Ak motor má byť vybavený sacím systémom (vzduchový filter a/alebo tlmič hluku sania), aby sa dodržali maximálne prípustné hladiny zvuku, musí byť vzduchový filter a/alebo tlmič posudzovaný ako komponent, ktorý má rovnaký význam ako výfukový systém.

2. TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU VZHĽADOM NA HLADINU ZVUKU A PÔVODNÝ VÝFUKOVÝ SYSTÉM, AKO SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY, PRE TYP TROJKOLESOVÉHO MOPEDU ALEBO TROJKOLKY

2.1. Hluk trojkolesového mopedu alebo trojkolky v pohybe (podmienky merania a metóda testovania vozidla počas typového schvaľovania komponentu)

2.1.1. Vozidlo, jeho motor a jeho výfukový systém musia byť konštruované, vyrábané a montované tak, aby spĺňali požiadavky tejto kapitoly za normálnych podmienok používania, bez ohľadu na akékoľvek vibrácie, ktorým môžu byť vystavené;

2.1.2. Výfukový systém musí byť konštruovaný, vyrábaný a montovaný tak, aby odolával korózii, ktorej účinkom môže byť vystavený.

2.2. Špecifikácie pre úrovne zvuku

2.2.1. Limity: pozri prílohu I.

2.2.2. Meracie prístroje

2.2.2.1. Na meranie hladiny zvuku sa musí použiť typ presného zvukomeru popísaného v Publikácii 179 "Presné zvukomery", druhé vydanie, Medzinárodnej elektrotechnickej komisie (IEC). Merania sa musia vykonať s použitím "rýchlej" odozvy zvukomeru a váženia "A", ktoré sú popísané v tejto publikácii.

Na začiatku a konci každej série meraní musí byť zvukomer kalibrovaný podľa pokynov výrobcu pomocou vhodného zdroja zvuku (napr. pistonfónu).

2.2.2.2. Meranie rýchlosti a otáčok

Otáčky motora a rýchlosť mopedu na testovacej dráhe sa musia stanoviť s presnosťou ± 3 %.

2.2.3. Podmienky merania

2.2.3.1. Stav vozidla

Počas meraní musí byť vozidlo v pohotovostnom stave (vrátane chladiaceho média, olejov, paliva, náradia, náhradného kolesa a vodiča). Pred meraním musí byť vozidlo uvedené do normálnej prevádzkovej teploty.

2.2.3.1.1. Merania sa musia vykonať s nezaťaženým vozidlom bez prívesu alebo návesu.

2.2.3.2. Miesto testu

Testovacie miesto musí pozostávať z centrálneho akceleračného úseku, obklopeného v podstate rovnou testovacou plochou. Akceleračný úsek musí byť rovný, jeho povrch musí byť suchý a taký, aby sa povrchový hluk udržiaval na nízkej úrovni.

Odchýlky na testovacom mieste vo voľnom zvukovom poli medzi zdrojom zvuku v strede akceleračného úseku a mikrofónom, nesmú presiahnuť ± 1 dB. Táto podmienka sa bude považovať za splnenú, ak sa nenachádzajú vo vnútri 50 m od stredu akceleračného úseku, žiadne väčšie objekty odrážajúce zvuk ako napr. ploty, skaly, mosty alebo budovy. Povrch cesty testovacej dráhy musí spĺňať požiadavky prílohy VII.

Mikrofón nesmie byť ovplyvňovaný žiadnym spôsobom, ktorý by mohol pôsobiť na zvukové pole a medzi mikrofónom a zdrojom zvuku nesmie stáť žiadna osoba. Pozorovateľ, ktorý merania vykonáva musí stáť tak, aby to nemalo vplyv na odčítanie výsledkov z meracieho prístroja.

2.2.3.3. Rôzne

Merania sa nesmú vykonávať za nepriaznivých atmosferických podmienok. Musí sa zabezpečiť, aby nárazy vetra neovplyvnili výsledky.

Pri meraniach musí byť A-vážená hladina zvuku zdrojov zvuku iných než je testované vozidlo a vietor, aspoň 10 dB (A) pod hladinou zvuku spôsobeného vozidlom. K mikrofónu môže byť primontované vhodné ochranné sklo za predpokladu, že sa vezme do úvahy jeho vplyv na citlivosť a smerové charakteristiky mikrofónu.

Ak je rozdiel medzi hlukom okolia a meraným hlukom v rozmedzí 10 a 16 dB(A), pre výpočet výsledkov testu sa musí zo záznamov na zvukomeri odčítať primeraná korekcia, ako je zobrazené na nasledovnom grafe:

+++++ TIFF +++++

2.2.4. Metóda merania

2.2.4.1. Charakter a počet meraní

Musí sa merať maximálna hladina zvuku, vyjadrená v A-vážených decibeloch (dB), keď sa vozidlo pohybuje medzi čiarami AA′ a BB′ (obrázok 1). Meranie bude neplatné ak je zaznamenaná abnormálna odchýlka medzi špičkovou hodnotou a všeobecnou hladinou zvuku.

Na každej strane vozidla sa musia vykonať najmenej dve merania.

2.2.4.2. Umiestnenie mikrofónu

Mikrofón sa musí umiestniť 7,5 m ± 0,2 m od referenčnej čiary CC′ (obrázok 1) dráhy a 1,2 m ± 0,1 m nad úrovňou vozovky.

2.2.4.3. Podmienky činnosti

Vozidlo sa musí približovať k čiare AA′ počiatočnou stálou rýchlosťou podľa špecifikácie v bode 2.2.4.4. Keď predný okraj vozidla dosiahne čiaru AA′, otvorí sa naplno a čo najrýchlejšie akcelerátor a táto poloha sa udrží do doby, keď zadný okraj vozidla dosiahne čiaru BB′; akcelerátor sa potom vráti čo najrýchlejšie do polohy voľnobehu.

Pri všetkých meraniach musí byť vozidlo vedené po akceleračnom úseku v priamom smere tak, aby pozdĺžna stredná rovina vozidla bola čo najbližšie k čiare CC′.

2.2.4.3.1. V prípade návesovej súpravy, pozostávajúcej z dvoch neoddeliteľných komponentov, ktoré sa považujú za jedno vozidlo, sa pri prekročení čiary BB′ nesmie brať do úvahy náves.

2.2.4.4. Stanovenie stálej rýchlosti, ktorá sa má schváliť

2.2.4.4.1. Vozidlo bez prevodovky

Vozidlo sa musí približovať k čiare AA′ stálou rýchlosťou zodpovedajúcou buď otáčkam motora rovnajúcim sa trom štvrtinám otáčok, pri ktorých motor vyvinie svoj maximálny výkon, alebo trom štvrtinám maximálnych otáčok motora, ktoré dovolí ovládač, alebo 50 km/h podľa toho, ktorá z týchto rýchlostí je najnižšia.

2.2.4.4.2. Vozidlo s ručnou prevodovkou

Ak je vozidlo vybavené prevodovkou s dvomi, tromi alebo štyrmi prevodovými stupňami, musí byť zaradený druhý prevodový stupeň. Ak má prevodovka viac než štyri prevodové stupne, musí byť zaradený tretí prevodový stupeň. Ak otáčky motora potom dosiahnu hodnotu väčšiu než zodpovedá maximálnemu menovitému výkonu, namiesto druhého alebo tretieho prevodového stupňa sa musí zaradiť najbližší vyšší prevodový stupeň, aby sa dosiahla čiara BB′ bez prekročenia menovitého maximálneho výkonu. Nesmie sa vybrať rýchlobeh. Ak má vozidlo dvojstupňový stály prevod, vybraný prevod musí zodpovedať prevodu, pri ktorom sa dosiahne najvyššia rýchlosť vozidla. Vozidlo sa musí približovať k čiare AA′ stálou rýchlosťou zodpovedajúcou buď otáčkam motora rovnajúcim sa trom štvrtinám otáčok, pri ktorých motor vyvinie svoj maximálny výkon, alebo trom štvrtinám maximálnych otáčok motora, ktoré dovolí ovládač, alebo 50 km/h podľa toho, ktorá z týchto rýchlostí je nižšia.

2.2.4.4.3. Vozidlo s automatickou prevodovkou

Vozidlo sa musí približovať k čiare AA′ stálou rýchlosťou 50 km/h, alebo 75 % maximálnej rýchlosti podľa tohto, ktorá hodnota je nižšia. Keď je k dispozícii niekoľko dopredných jazdných polôh musí sa vybrať poloha, ktorá umožňuje dosiahnuť najväčšiu priemernú akceleráciu vozidla medzi čiarami AA′ a BB′. Nesmie sa použiť poloha voliča, používaná len pre brzdenie, manévrovanie alebo podobné pomalé pohybovanie.

2.2.5. Výsledky (protokol o teste)

2.2.5.1. Protokol o teste, vypracovaný na účely vydania dokumentu uvedeného v doplnku 1B, musí obsahovať všetky okolnosti a vplyvy pôsobiace na výsledky merania.

2.2.5.2. Odčítané hodnoty sa musia zaokrúhliť na najbližší decibel.

Ak je číslo nasledujúce za desatinnou čiarou v rozmedzí 0 až 4, celé číslo sa zaokrúhli smerom dole, a ak je medzi 5 až 9, celé číslo sa zaokrúhli smerom hore.

Na účely vydania dokumentu uvedeného v doplnku 1B sa môžu použiť len tie merania, u ktorých je odchýlka dvoch po sebe nasledujúcich meraní na tej istej strane vozidla menšia alebo rovná 2 dB(A).

2.2.5.3. Vzhľadom na nepresnosti merania sa výsledok každého merania získa odpočítaním hodnoty 1 dB(A) od hodnoty dosiahnutej v súlade s bodom 2.2.5.2.

2.2.5.4. Ak priemer štyroch výsledkov merania nepresiahne maximálne prípustnú hladinu pre kategóriu, do ktorej testované vozidlo patrí, považujú sa limity stanovené v bode 2.2.1 za splnené. Táto priemerná hodnota predstavuje výsledok testu.

2.3. Meranie hluku stojaceho vozidla (pre testovanie vozidla v prevádzke)

2.3.1. Hladina akustického tlaku v bezprostrednej blízkosti vozidla

Aby sa uľahčili následné testy hluku vozidiel v prevádzke, musí sa hladina zvuku merať v bezprostrednej blízkosti vývodu výfukového systému (tlmiča), v súlade s nasledovnými požiadavkami, výsledky merania sa uvedú v protokole o teste vypracovanom na účely vydania dokumentu uvedeného v doplnku 1B.

2.3.2. Meracie prístroje

Musí sa použiť presný zvukomer podľa bodu 2.2.2.1.

2.3.3. Podmienky merania

2.3.3.1. Stav vozidla

Pred meraním musí byť motor vozidla uvedený do normálnej prevádzkovej teploty. Ak je vozidlo vybavené ventilátormi s automatickým spúšťacím mechanizmom, nesmie sa počas merania hluku do tohto systému zasahovať.

Počas meraní musí byť prevodovka na neutrálnom stupni. Ak je vypnutie prevodu nemožné, musí sa dať hnacie koleso vozidla voľne pretáčať napr. tým, že sa vozidlo umiestni na jeho stredový stojan alebo na valce.

2.3.3.2. Miesto testu (obrázok 2)

Ako testovacie miesto sa môže použiť akákoľvek oblasť, v ktorej nie sú žiadne významné akustické poruchy. Vhodné sú rovné plochy, pokryté betónom, asfaltom, alebo iným vhodným tvrdým materiálom, ktoré majú vysokú odrážavosť; nesmú sa použiť povrchy tvorené ubitou zeminou. Testovacie miesto musí mať tvar obdĺžnika, ktorého okraje sú najmenej 3 m vzdialené od vonkajších obrysov vozidla (okrem riadidiel). V tomto obdĺžniku nesmie byť žiadna väčšia prekážka, napr. nesmú v ňom stáť iné osoby, ako je vodič a pozorovateľ.

Vozidlo sa musí umiestniť v tomto obdĺžniku tak, aby bol mikrofón používaný na meranie vzdialený najmenej 1 m od prípadného obrubníka.

2.3.3.3. Rôzne

Údaje meracieho prístroja, spôsobené hlukom okolia a vplyvom vetra, musia byť aspoň o 10 dB (A) nižšie než merané hladiny zvuku. Mikrofón môže byť vybavený vhodným ochranným sklom za predpokladu, že sa berie do úvahy jeho vplyv na citlivosť mikrofónu.

2.3.4. Metóda merania

2.3.4.1. Charakter a počet meraní

V priebehu doby činnosti podľa bodu 2.3.4.3 sa musí merať maximálna hladina zvuku, vyjadrená v A-vážených decibeloch (dB(A)).

V každom meracom bode sa vykonajú aspoň tri merania.

2.3.4.2. Umiestnenie mikrofónu (obrázok 2)

Mikrofón sa musí umiestniť v úrovni vývodu výfuku alebo 0,2 m nad povrchom dráhy podľa toho, ktorá z oboch hodnôt je vyššia. Membrána mikrofónu musí smerovať k vývodu výfuku a musí byť od neho umiestnená vo vzdialenosti 0,5 m. Os maximálnej citlivosti mikrofónu musí byť rovnobežná s povrchom dráhy a tvoriť uhol 45° ± 10° s vertikálnou rovinou ležiacou v smere emisií výfukových plynov.

Vo vzťahu k tejto vertikálnej rovine, musí byť mikrofón umiestnený na tej strane, na ktorej je mikrofón najďalej od obrysu vozidla (okrem riadidiel).

Ak má výfukový systém viac ako jeden vývod so vzájomnou vzdialenosťou stredov menšou než 0,3 m, umiestni sa mikrofón proti vývodu, ktorý je k vozidlu najbližšie (okrem riadidiel) alebo proti vývodu, ktorý je vyššie nad povrchom dráhy. Ak sú stredy vývodov od seba vzdialené viac než 0,3 m, musí sa merať každý z nich osobitne, najvyššia zaznamenaná hodnota sa považuje za výsledok testu.

2.3.4.3. Prevádzkové podmienky

Otáčky motora sa musia udržiavať na jednej z nasledovných hodnôt:

- , ak S presahuje 5000 ot/min,

- , ak S nepresahuje 5000 ot/min,

kde S sú otáčky uvedené v bode 3.2.1.7 doplnku 1A.

Po dosiahnutí konštantných otáčok motora sa akcelerátor rýchlo vráti do polohy voľnobehu. Hladina zvuku sa musí merať v priebehu prevádzkového cyklu pozostávajúceho z krátkeho udržiavania konštantných otáčok motora a z doby decelerácie, za výsledok testu sa považuje maximálna výchylka ručičky.

2.3.5. Výsledky (protokol o teste)

2.3.5.1. Protokol o teste, vypracovaný na účely vydania dokumentu podľa doplnku 1B, musí obsahovať všetky príslušné údaje a najmä tie, ktoré sa používajú pri meraní hluku stojaceho vozidla.

2.3.5.2. Odčítané hodnoty sa musia zaokrúhliť na najbližší decibel.

Ak je číslo nasledujúce za desatinnou čiarou v rozmedzí 0 až 4, celé číslo sa zaokrúhli smerom dole, a ak je medzi 5 až 9, celé číslo sa zaokrúhli smerom hore.

Použijú sa len merania, ktoré sa v troch po sebe nasledujúcich testoch nezmenia o viac než 2 dB (A).

2.3.5.3. Najvyššie z týchto troch meraní predstavuje výsledok testu.

+++++ TIFF +++++

Polohy pre testovanie vozidla v pohybe

+++++ TIFF +++++

Polohy pre testovanie stojaceho vozidla

2.4. Pôvodný výfukový systém (tlmič)

2.4.1. Požiadavky na tlmiče obsahujúce absorpčné vláknité materiály

2.4.1.1. Vláknitý absorpčný materiál musí byť bez azbestu a môže byť v konštrukcii tlmičov použitý len vtedy, pokiaľ sa zabezpečí, že vláknitý absorpčný materiál je po celú dobu životnosti tlmiča udržiavaný na svojom mieste a ak spĺňa požiadavky ktoréhokoľvek z bodov 2.4.1.2, 2.4.1.3 alebo 2.4.1.4.

2.4.1.2. Po odstránení vláknitého materiálu musí hladina zvuku spĺňať požiadavky bodu 2.2.1.

2.4.1.3. Vláknitý absorpčný materiál nesmie byť umiestnený v tých častiach tlmiča, ktorými prechádzajú výfukové plyny a musí spĺňať nasledovné požiadavky:

2.4.1.3.1. Materiál musí byť ohrievaný po dobu štyroch hodín v peci pri teplote 650 °C ± 5 °C bez toho, aby sa zmenšila priemerná dĺžka, priemer alebo objemová hustota vlákna;

2.4.1.3.2. Po ohrievaní v peci po dobu 1 hodiny pri teplote 650 °C ± 5 °C, musí najmenej 98 % materiálu zostať zachytené v site s menovitým rozmerom otvoru 250 μm podľa ISO normy 3310/1 keď sa testuje v súlade s ISO normou 2599;

2.4.1.3.3. Strata hmotnosti materiálu nesmie presiahnuť 10,5 %, po namočení na dobu 24 hodín pri teplote 90 °C ± 5 °C v syntetickom kondenzáte nasledovného zloženia:

- 1 N kyseliny bromovodíkovej (HBr): 10 ml

- 1 N kyselina sírová (H2SO4): 10 ml

- Destilovanou vodou doplniť na 1000 ml

Poznámka:

Materiál musí byť pred vážením vypraný v destilovanej vode a sušený jednu hodinu pri teplote 105 °C.

2.4.1.4. Predtým než je systém testovaný podľa bodu 2, musí sa uviesť do normálneho prevádzkového stavu, jednou z nasledovných metód:

2.4.1.4.1. Kondicionovanie priebežnou cestnou prevádzkou;

2.4.1.4.1.1. V tabuľke je uvedená minimálna vzdialenosť, ktorú treba prejsť v priebehu kondicionovania pre každú kategóriu motocykla.

Kategória vozidla podľa objemu valcov (cm3) | Vzdialenosť (km) |

1.≤ 250 | 4000 |

2.> 250 ≤ 500 | 6000 |

3.> 500 | 8000 |

2.4.1.4.1.2. 50 % ± 10 % tohto cyklu kondicionovania musí pozostávať z jazdy v meste, zostatok z jázd na dlhé vzdialenosti pri vysokej rýchlosti; priebežný cestný cyklus môže byť nahradený zodpovedajúcim programom na testovacej dráhe.

2.4.1.4.1.3. Tieto dva rýchlostné režimy sa musia vystriedať najmenej šesťkrát.

2.4.1.4.1.4. Úplný program testu musí zahŕňať minimálne 10 prestávok s trvaním najmenej tri hodiny, aby sa reprodukovali efekty ochladzovania a kondenzácie.

2.4.1.4.2. Impulzné kondicionovanie

2.4.1.4.2.1. Výfukový systém alebo jeho komponenty musia byť namontované na vozidle alebo na motore.

V prvom prípade musí byť vozidlo umiestnené na valcovom dynamometri. V druhom prípade musí byť motor namontovaný na skúšobnom stave.

Na vývod výfukového systému sa pripojí testovací prístroj, ktorého podrobná schéma je uvedená na obrázku 3. Je prípustný akýkoľvek prístroj, ktorý poskytuje ekvivalentné výsledky.

2.4.1.4.2.2. Testovacie zariadenie sa musí nastaviť tak, aby bol prietok výfukových plynov 2500 krát striedavo prerušovaný a obnovovaný rýchločinným ventilom.

2.4.1.4.2.3. Ventil sa musí otvárať, keď protitlak výfukových plynov, meraný v mieste najmenej 100 mm po smere prúdu plynov od vstupnej príruby, dosiahne hodnotu medzi 0,35 a 0,40 bar. Pokiaľ takúto hodnotu nie je možné pre charakteristiky motoru dosiahnuť, musí sa ventil otvárať keď protitlak plynu dosiahne hodnotu ekvivalentnú 90 % maxima, ktoré možno namerať predtým, než sa motor zastaví. Ventil sa musí zatvárať vtedy, keď sa tlak nelíši o viac než 10 % od stabilizovanej hodnoty pri otvorenom ventile.

2.4.1.4.2.4. Časový spínač musí byť nastavený na dobu trvania prúdenia výfukových plynov, vypočítanú podľa požiadaviek bodu 2.4.1.4.2.3.

2.4.1.4.2.5. Otáčky motora sa musia rovnať 75 % otáčok (S), pri ktorých motor dosiahne maximálny výkon.

2.4.1.4.2.6. Výkon udávaný dynamometrom sa musí rovnať 50 % výkonu, nameraného pri plnom otvorení akcelerátora a pri 75 % otáčok motora (S).

2.4.1.4.2.7. Prípadné otvory pre odvod kondenzátu musia byť pri teste uzavreté.

2.4.1.4.2.8. Celý test musí byť ukončený v priebehu 48 hodín. Ak je to nevyhnutné, musí sa po každej hodine umožniť perióda ochladzovania.

2.4.1.4.3. Kondicionovanie na skúšobnom stave

2.4.1.4.3.1. Výfukový systém musí byť namontovaný na motore reprezentujúcom typ motora namontovaného na vozidle, pre ktorý bol výfukový systém konštruovaný a umiestnený na skúšobnom stave.

2.4.1.4.3.2. Kondicionovanie pozostáva zo špecifikovaného počtu cyklov na skúšobnom stave. V tabuľke je uvedený počet cyklov pre každú kategóriu vozidla.

Kategória vozidla podľa objemu valcov (cm3) | Počet cyklov |

1.≤ 250 | 6 |

2.> 250 ≤ 500 | 9 |

3.> 500 | 12 |

2.4.1.4.3.3. Po každom cykle na skúšobnom stave musí nasledovať prestávka najmenej 6 hodín, aby sa prejavili efekty ochladzovania a kondenzácie.

2.4.1.4.3.4. Každý cyklus na skúšobnom stave pozostáva zo šiestich fáz. Podmienky motora a doba trvania každej fázy sú:

Fáza | Podmienky | Trvanie fázy (minúty) |

Motory s objemom valcov menším než 250 cm3 | Motory s objemom valcov 250 cm3 alebo viac |

1 | Voľnobeh | 6 | 6 |

2 | 25 % zaťaženia pri 75 % S | 40 | 50 |

3 | 50 % zaťaženia pri 75 % S | 40 | 50 |

4 | 100 % zaťaženia pri 75 % S | 30 | 10 |

5 | 50 % zaťaženia pri 100 % S | 12 | 12 |

6 | 25 % zaťaženia pri 100 % S | 22 | 22 |

Celková doba: | 2 hodiny 30 | 2 hodiny 30 |

2.4.1.4.3.5. Na žiadosť výrobcu môžu byť motor a tlmič v priebehu kondicionovania chladené, aby teplota zaznamenaná v bode najviac 100 mm od vývodu výfukových plynov nepresiahla teplotu meranú pri jazde vozidla pri rýchlosti 110 km/h alebo pri 75 % S pri najvyššom prevodovom stupni. Rýchlosť vozidla a/alebo otáčky motora sa musia stanoviť s presnosťou ± 3 %.

+++++ TIFF +++++

Testovací prístroj pre impulzné kondicionovanie

2.4.2. Schéma a označenie

2.4.2.1. Schéma a prierezové výkresy udávajúce rozmery výfukového systému, musia byť priložené k dokumentu uvedenému v doplnku 1A.

2.4.2.2. Všetky pôvodné tlmiče musia byť označené značkou "e", za ktorou nasleduje identifikácia štátu, ktorý typové schválenie komponentu udelil. Tento údaj musí byť čitateľný a nezmazateľný, a musí byť viditeľný v polohe, v ktorej má byť pripevnený.

2.4.2.3. Každý obal pôvodných náhradných tlmičov musí byť čitateľne označený slovami "pôvodná časť" a značkou a odkazom na typ, značkou "e" a odkazom na štát pôvodu.

2.4.3. Tlmič sania

Ak sanie motora má byť namontované so vzduchovým filtrom a/alebo s tlmičom sania, aby bola dodržaná prípustná hladina zvuku, filter a/alebo tlmič sania sa musia považovať za časť tlmiča výfuku a aj pre nich budú platiť požiadavky bodu 2.4.

3. TYPOVÉ SCHVÁLENIE KOMPONENTU VZHĽADOM NA NEPÔVODNÝ VÝFUKOVÝ SYSTÉM ALEBO JEHO KOMPONENTY, AKO SAMOSTATNEJ TECHNICKEJ JEDNOTKY, PRE TROJKOLESOVÉ MOPEDY A TROJKOLKY

Tento bod platí pre typové schválenie komponentu pre výfukové systémy alebo ich komponenty, ktoré sú ako samostatné technické jednotky, určené ako nepôvodné náhradné časti na montáž na jeden alebo viaceré typy trojkolesových mopedov a trojkoliek.

3.1. Definícia

3.1.1. "Nepôvodný náhradný výfukový systém alebo jeho komponenty" znamená akýkoľvek komponent výfukového systému podľa definície bodu 1.2, určený na montáž na trojkolesový moped alebo trojkolku ako náhrada za typ, namontovaný na trojkolesový moped alebo trojkolku v dobe, keď bol vydaný dokument uvedený v doplnku 1B.

3.2. Žiadosť o typové schválenie komponentu

3.2.1. Žiadosti o typové schválenie komponentu pre náhradný výfukový systém alebo jeho komponenty ako samostatnej technickej jednotky, predloží výrobca systému alebo jeho oprávnený zástupca.

3.2.2. K žiadosti o typové schválenie komponentu pre každý typ náhradného výfukového systému alebo jeho komponenty, o ktorých typové schválenie sa žiada, musia byť priložené nasledovné dokumenty v troch vyhotoveniach a s nasledovnými údajmi:

3.2.2.1. - popis typu(ov) vozidla(iel), pre ktorý je (sú) systém(y) alebo komponent(y) určené a to z hľadiska charakteristík uvedených v bode 1.1;

- čísla a/alebo symboly, špecifické pre typ motora a vozidla;

3.2.2.2. - popis náhradného výfukového systému, stanovujúci vzájomnú polohu každého z jeho komponentov, spolu s pokynmi pre montáž;

3.2.2.3. - výkresy každého komponentu, aby sa uľahčila ich lokalizácia a identifikácia, a údaje o použitých materiáloch. Tieto výkresy musia tiež udávať zamýšľané umiestnenie povinného čísla typového schválenia komponentu.

3.2.3. Žiadateľ musí na požiadanie technickej služby predložiť:

3.2.3.1. - dve vzorky systému, ktorého typové schválenie sa požaduje;

3.2.3.2. - výfukový systém, zhodný so systémom pôvodne montovaným na motocykli v dobe vydania dokumentu uvedeného v doplnku 1B;

3.2.3.3. - vozidlo reprezentujúce typ, na ktorý má byť náhradný výfukový systém montovaný, ktorý musí byť dodaný v takom stave, aby v prípade namontovania tlmiča toho istého typu ako bol pôvodný, spĺňal požiadavky jedného z nasledovných dvoch bodov:

3.2.3.3.1. ak ide o typ vozidla uvedený v bode 3.2.3.3, ktorému bolo udelené typové schválenie podľa ustanovení tejto kapitoly:

- pri teste za pohybu nesmie prekročiť o viac než 1 dB(A) limitnú hodnotu stanovenú v bode 2.2.1.3;

- pri teste stojaceho vozidla nesmie prekročiť o viac než 3 dB(A) hodnotu uvedenú na štítku s údajmi výrobcu;

3.2.3.3.2. ak nejde o typ vozidla uvedený v bode 3.2.3.3, ktorému bolo udelené typové schválenie podľa ustanovení tejto kapitoly, nesmie prekročiť o viac než 1 dB(A) limitnú hodnotu platnú pre tento typ vozidla v dobe, keď bolo prvý krát uvedené do prevádzky;

3.2.3.4. - samostatný motor identický s motorom montovaným na vozidlo uvedené vyššie, pokiaľ to príslušné orgány považujú za nutné.

3.3. Označenie a popis

3.3.1. Nepôvodné výfukové systémy alebo ich komponenty musia byť označené v súlade s požiadavkami prílohy VI.

3.4. Typové schválenie komponentu

3.4.1. Po ukončení testov stanovených v tejto kapitole vydá príslušný orgán osvedčenie, zodpovedajúce vzoru uvedenému v doplnku 2B. Pred číslom typového schválenia komponentu sa musí nachádzať obdĺžnik obklopujúci písmeno "e", za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo alebo písmená členského štátu, ktorý vydal alebo zamietol typové schválenie komponentu.

3.5. Špecifikácie

3.5.1. Všeobecné špecifikácie

Tlmič musí byť konštruovaný, vyrábaný a montovaný tak, aby:

3.5.1.1. - vozidlo spĺňalo požiadavky tejto kapitoly za normálnych podmienok používania a najmä bez ohľadu na akékoľvek vibrácie, ktorým môže byť vystavené;

3.5.1.2. - vykazovalo primeranú odolnosť voči korózii, ktorej je vystavený, s patričným zreteľom na normálne podmienky používania vozidla;

3.5.1.3. - nebola znížená svetlá výška pod pôvodne namontovaným tlmičom a aby nebol zmenšený uhol naklonenia vozidla;

3.5.1.4. - povrch nedosahoval neprimerane vysoké teploty;

3.5.1.5. - jeho obrysy nemali výčnelky alebo ostré hrany;

3.5.1.6. - bola zabezpečená primeraná vôľa tlmičov nárazu a zavesenia;

3.5.1.7. - bola zabezpečená potrebná bezpečná vzdialenosť pre potrubia;

3.5.1.8. - bol odolný proti nárazu takým spôsobom, ktorý je kompatibilný s požiadavkami jasne definovanej údržby a montáže.

3.5.2. Špecifikácie pre hladiny zvuku

3.5.2.1. Akustická účinnosť náhradného výfukového systému alebo jeho komponentov sa musí testovať metódami, popísanými v bodoch 2.3, 2.4, 2.5 a 2.6.

Ak je náhradný výfukový systém alebo jeho komponenty namontovaný na vozidlo uvedené v bode 3.2.3.3 tejto prílohy, musia hodnoty hladiny zvuku spĺňať nasledovné podmienky:

3.5.2.1.1. nesmie v súlade s ustanoveniami bodu 3.2.3.3 presiahnuť hodnoty hladiny zvuku namerané s tým istým vozidlom vybaveným pôvodným tlmičom, pri teste za pohybu ako aj pri teste stojaceho vozidla.

3.5.3. Testovanie výkonu vozidla

3.5.3.1. Náhradný tlmič musí byť taký, aby zabezpečil vozidlu výkon porovnateľný s výkonom dosiahnutým s pôvodným tlmičom alebo jeho komponentami.

3.5.3.2. Náhradný tlmič musí byť porovnaný s pôvodne namontovaným tlmičom, a obidva sa v nových podmienkach postupne namontujú na vozidlo uvedené v bode 3.2.3.3.

3.5.3.3. Tento test sa vykoná meraním krivky výkonu motoru. Maximálny čistý výkon a maximálne otáčky merané s náhradným tlmičom sa nesmú odchyľovať o viac než ± 5 % od maximálneho čistého výkonu a maximálnych otáčok meraných za tých istých podmienok s pôvodným tlmičom.

3.5.4. Doplnkové opatrenia týkajúce sa tlmičov ako samostatných technických jednotiek, obsahujúcich vláknitý materiál

Pokiaľ nie sú splnené ustanovenia bodu 2.4.1 nesmú sa pri výrobe tlmičov použiť vláknité materiály.

Doplnok 1A

+++++ TIFF +++++

Doplnok 1B

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2A

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2B

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA V

POŽIADAVKY NA ZHODU VÝROBY

1. ZHODA VOZIDLA

Ktorékoľvek vyrobené vozidlo sa musí zhodovať s typom vozidla schváleným podľa tejto kapitoly, musí byť vybavené tlmičom, ktorý bol typovo schválený a musí spĺňať požiadavky bodu 2 prílohy týkajúce sa príslušného vozidla.

Aby sa mohol vykonať požadovaný test zhody, vyberie sa z výrobnej linky vzorka vozidla typu schváleného podľa tejto kapitoly. Výroba sa bude považovať za zhodnú podľa ustanovení tejto kapitoly, ak hladina zvuku meraná metódou popísanou v bode 2.1 každej prílohy, nepresiahne o viac než 3 dB(A) hodnotu nameranú v dobe typového schválenia, ani limit stanovený v tejto kapitole o viac než 1 dB(A).

2. ZHODA NEPÔVODNÉHO NÁHRADNÉHO VÝFUKOVÉHO SYSTÉMU

Ktorýkoľvek vyrobený výfukový systém sa musí zhodovať s typom schváleným podľa tejto kapitoly a musí spĺňať požiadavky bodu 3 prílohy, týkajúce sa typu vozidla, pre ktoré je určený.

Aby sa mohol vykonať požadovaný test zhody, vyberie sa z výrobnej linky vzorka výfuku typu, schváleného podľa tejto kapitoly.

Výroba sa bude považovať za zhodnú podľa ustanovení tejto kapitoly, ak sú splnené požiadavky bodov 3.5.2 a 3.5.3 každej prílohy a ak hladina zvuku meraná metódou popísanou v bode 2.1 každej prílohy nepresiahne hodnotu nameranú v dobe typového schválenia o viac než 3 dB(A), ani limit stanovený v tejto kapitole o viac než 1 dB(A).

PRÍLOHA VI

POŽIADAVKY NA OZNAČOVANIE

1. Nepôvodný výfukový systém alebo jeho komponenty, s výnimkou upevňovacích dielov a potrubí musia mať:

1.1. obchodný názov alebo obchodnú značku výrobcu výfukového systému a jeho komponentov,

1.2. továrenskú značku výrobcu,

1.3. značku typového schválenia komponentu zostavenú a pripevnenú v súlade s požiadavkami prílohy V k smernici 92/61/EHS. Rozmery "a" musia byť ≥ 3 mm.

2. Značky uvedené v bodoch 1.1 a 1.3 a značka uvedená v bode 1.2 musia byť nezmazateľné a zreteľne čitateľné aj keď je výfukový systém namontovaný na vozidle.

3. Komponent môže mať niekoľko čísel typového schválenia, ak bol typovo schválený ako komponent viacerých systémov.

4. Náhradný výfukový systém musí byť dodaný s obalom alebo popisom, na ktorých sú nasledovné údaje:

4.1. - obchodný názov alebo obchodnú značku výrobcu náhradného tlmiča a jeho komponentov,

4.2. - adresa výrobcu alebo oprávneného zástupcu výrobcu,

4.3. - zoznam modelov motocyklov, na ktoré má byť náhradný tlmič montovaný.

5. Výrobca musí dodať nasledovné:

5.1. - pokyny podrobne popisujúce spráne metódy montáže na motocykel,

5.2. - pokyny týkajúce sa údržby tlmiča by sa mali dodržať,

5.3. - zoznam dielov komponentov, ktoré zodpovedajú číslam dielov, okrem montážnych dielov.

PRÍLOHA VII

ŠPECIFIKÁCIE TESTOVACEJ DRÁHY

Táto príloha stanovuje špecifikácie týkajúce sa fyzikálnych charakteristík povrchu a schému povrchu testovanej dráhy.

1. POŽADOVANÉ CHARAKTERISTIKY POVRCHU

Povrch sa považuje za zhodný s touto smernicou za predpokladu, že bola odmeraná štruktúra povrchu a pórovitosť alebo koeficient zvukovej absorpcie a zistilo sa, že spĺňajú všetky požiadavky bodov 1.1 až 1.4 a za predpokladu, že boli splnené konštrukčné požiadavky (bod 2.2).

1.1. Reziduálna pórovitosť

Reziduálna pórovitosť štruktúry testovacej dráhy Vc nesmie presiahnuť 8 %. Postup merania je uvedený v bode 3.1.

1.2. Koeficient absorpcie zvuku

Ak povrch nespĺňa požiadavky na reziduálnu pórovitosť, povrch sa považuje za vyhovujúci len ak je koeficient absorpcie zvuku α ≤ 0,10. Postup merania je uvedený v bode 3.2.

Požiadavky bodov 1.1 a 1.2 sú splnené aj vtedy, ak bola meraná len absorpcia zvuku a bolo zistené, že α ≤ 0,10.

1.3. Hĺbka štruktúry povrchu

Hĺbka štruktúry povrchu (TD), meraná objemovou metódou (pozri bod 3.3), má byť:

TD ≥ 0,4 mm.

1.4. Homogenita povrchu

Na zabezpečenie čo najhomogénnejšieho povrchu testovacej plochy je potrebné vynaložiť všetko úsilie. To zahŕňa štruktúru povrchu i pórovitosť, ale malo by sa tiež sledovať, že ak je proces odvaľovania účinnejší na niektorých miestach než na iných, môže byť štruktúra odlišná a nerovnosti môžu vyvolať otrasy.

1.5. Perióda testovania

Aby sa overilo, či povrch stále ešte vyhovuje požiadavkám na štruktúru povrchu a pórovitosť alebo absorpciu zvuku, stanovených v tejto norme, je potrebné periodicky testovať povrch v nasledovných intervaloch:

a) reziduálnu pórovitosť alebo absorpciu zvuku:

- keď je povrch nový,

- ak povrch spĺňa požiadavky keď je nový, nevyžaduje sa ďalšie periodické testovanie.

Ak požiadavky nespĺňa, keď je nový, môže ich spĺňať neskôr, pretože povrchy majú tendenciu časom sa zanášať a zhutňovať;

b) hĺbka štruktúry povrchu (TD):

- keď je povrch nový,

- keď sa začína s hlukovými testami (poznámka: najskôr štyri týždne po pokrytí),

- potom každých dvanásť mesiacov.

2. KONŠTRUKCIA TESTOVACIEHO POVRCHU

2.1. Priestor

Pri projektovaní usporiadania testovacej dráhy je dôležité minimálne zabezpečiť, aby bola plocha, cez ktorú prechádzajú vozidlá v testovanom úseku pokrytá špecifikovaným materiálom pre testy, s vhodnými okrajmi pre bezpečnú a praktickú jazdu. To si bude vyžadovať, aby dráha bola najmenej 3 m široká a aby dĺžka dráhy presahovala na každom konci čiary AA a BB najmenej o 10 m. Obrázok 1 zobrazuje plán vhodného testovacieho miesta a udáva minimálnu plochu, ktorá musí byť upravená strojom a zhutnená špecifikovaným materiálom pre testovací povrch.

+++++ TIFF +++++

Minimálne požiadavky na povrch testovacieho priestoru

2.2. Konštrukčné požiadavky na povrch

Testovací povrch musí spĺňať štyri konštrukčné požiadavky:

1. musí byť hutným asfaltobetónom;

2. maximálny rozmer štiepania musí byť 8 mm (s toleranciou od 6,3 do 10 mm);

3. hrúbka nosnej vrstvy má byť ≥ 30 mm;

4. spojivom musí byť nemodifikovaný priamo penetrujúci bitumen.

Ako vodítko pre výrobcu testovacieho povrchu udáva obrázok 2 krivku zrnitosti štrku, dodržanie ktorej zabezpečí požadované vlastnosti. Tabuľka 3 ďalej udáva niektoré pokyny pre získanie požadovanej štruktúry a životnosti. Krivka zrnitosti zodpovedá nasledovnej rovnici:

P (% priechodu) = 100 (d/dmax) ½

kde

d = štvorcový rozmer oka sita v mm

dmax = 8 mm pre strednú krivku

dmax = 10 mm pre krivku spodnej tolerancie

dmax = 6,3 mm pre krivku hornej tolerancie

Ďalej sa udávajú nasledovné odporúčania:

- podiel piesku (0,063 mm < než štvorcový rozmer oka sita < než 2 mm) by mal obsahovať maximálne 55 % prírodného piesku a aspoň 45 % drveného piesku,

- základ a podklad má zabezpečiť dobrú stabilitu a rovnosť podľa najlepšej praxe stavby ciest,

- drť by sa mala drviť (100 % drvených strán) a musí byť z materiálu s vysokou odolnosťou voči drobeniu,

- drť, použitá v zmesi, by sa mala prať,

- na povrch by sa nemala pridávať žiadna zvláštna drť,

- tvrdosť spojiva v PEN hodnotách musí byť 40 až 60, 60 až 80 alebo dokonca 80 až 100 v závislosti od klimatických podmienok územia. Pravidlom je, aby bolo použité čo najtvrdšie spojivo za predpokladu, že vyhovuje bežnej praxi,

- teplota zmesi pred valcovaním by sa mala zvoliť tak, aby sa nasledovným valcovaním dosiahla požadovaná pórovitosť. K zvýšeniu pravdepodobnosti splnenia požiadaviek bodov 1.1.až 1.4.je potrebné študovať hutnosť nie iba vhodnou voľbou teploty zmesi, ale i vhodným počtom valcovania a voľbou zhutňovacieho vozidla.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 2

Tabuľka 3

Konštrukčné pokyny

| Cieľové hodnoty | Tolerancie |

Celková hmotnosť zmesi | Hmotnosť po zhutnení |

Hmotnosť kameniva, štvorcový rozmer oka sita (SM) > 2 mm | 47,6 % | 50,5 % | ± 5 |

Hmotnosť piesku 0,063 < SM < 2 mm | 38,0 % | 40,2 % | ± 5 |

Hmotnosť plniva SM < 0,063 mm | 8,8 % | 9,3 % | ± 2 |

Hmotnosť spojiva (bitumen) | 5,8 % | N.A. | ± 0,5 |

Maximálny rozmer zrna | 8 mm | 6,3-10 |

Tvrdosť spojiva | (pozri nižšie) | |

Hodnota hladkosti kameniva (PSV) (pozri prameň č. 5) | > 50 | |

Hutnosť relatívna k Marshallovej hutnosti | 98 % | |

3. TESTOVACIE METÓDY

3.1. Meranie reziduálnej pórovitosti

Pre toto meranie je potrebné odobrať z dráhy vzorky na najmenej štyroch rôznych miestach, rovnomerne rozložených po testovacej ploche medzi čiarami AA a BB (pozri obrázok 1). Aby sa zabránilo nehomogénnosti a nerovnosti v stopách kolies, nemali by sa vzorky odoberať zo samotných stôp kolies, ale v ich blízkosti. Dve vzorky (minimálne) by mali byť odobrané blízko vlastnej dráhy kolies a jednu vzorku (minimálne) je potrebné odobrať približne uprostred medzi stopami kolies a oboma polohami mikrofónov.

Ak je podozrenie, že nie sú splnené podmienky homogenity (pozri bod 1.4), je potrebné na testovacej ploche odobrať viac vzoriek.

Reziduálna pórovitosť musí byť stanovená pre každú vzorku. Potom sa zo všetkých vzoriek vypočíta priemerná hodnota a porovná sa s požiadavkou bodu 1.1. Naviac nesmie mať žiadna vzorka hodnotu pórovitosti vyššiu než 10 %.

Výrobcovi testovacieho povrchu sa pripomína problém, ktorý môže vzniknúť, ak je testovacia plocha vyhrievaná potrubím alebo elektrickými vodičmi a vzorky je potrebné odobrať z tohto miesta. Takéto inštalácie musia byť starostlivo plánované z hľadiska budúcich miest vrtných prác súvisiacich s odberom vzoriek. Odporúča sa ponechať niekoľko miest s približnými rozmermi 200 × 300 mm, v ktorých nie sú vodiče alebo potrubie, alebo kde sú tieto umiestnené dostatočne hlboko, aby neboli poškodené pri odbere vzoriek z povrchovej vrstvy.

3.2. Koeficient absorpcie zvuku

Koeficient absorpcie zvuku (kolmý dopad) sa meria metódou impedančného zvukovodu využitím postupu podľa ISO/DIS 10534: "Akustika — stanovenie koeficientu absorpcie zvuku a impedancie zvukovodom".

Z hľadiska testovacích vzoriek je potrebné rešpektovať tie isté požiadavky, ako pre reziduálnu pórovitosť (bod 3.1).

Absorpcia zvuku sa meria v rozsahu 400 až 800 Hz a v rozsahu 800 až 1600 Hz (najmenej pri stredných frekvenciách tretinooktávových pásiem) a stanovia sa najvyššie hodnoty pre obidve tieto frekvenčné pásma. Potom sa zo všetkých týchto hodnôt pre všetky vzorky vypočíta priemerná hodnota, ktorá tvorí konečný výsledok.

3.3. Objemové meranie makroštruktúry

Pre tento štandard sa hĺbka štruktúry povrchu meria najmenej na 10-tich miestach, rovnomerne rozložených pozdĺž stôp kolies testovacieho úseku a priemerná hodnota sa porovná so stanovenou minimálnou hĺbkou štruktúry povrchu. Popis postupu je uvedený v prílohe F návrhu normy ISO/DIS 10844.

4. ČASOVÁ STABILITA A ÚDRŽBA

4.1. Vplyv starnutia

Očakáva sa, tak ako u mnohých iných povrchov, že merané hladiny hluku pneumatika/cesta môžu na testovacom povrchu mierne narastať v priebehu prvých šiestich až dvanástich mesiacov po jeho dokončení.

Povrch nadobudne požadované charakteristiky najskôr štyri týždne po dokončení.

Stabilita v čase je daná hlavne hladením a hutnením vozidlami jazdiacimi po povrchu. Musí sa pravidelne overovať podľa bodu 1.5.

4.2. Údržba povrchu

Z povrchu musia byť odstraňované voľné úlomky alebo prach, ktoré by mohli výrazne znížiť účinnú hĺbku štruktúry povrchu. V štátoch so studeným podnebím sa občas na rozmrazovanie používa soľ. Soľ môže povrch dočasne alebo i trvale zmeniť natoľko, že hluk narastie a preto sa jej používanie nedoporúča.

4.3. Nové pokrytie testovacej plochy

Ak je potrebné testovaciu dráhu znova pokryť, je zvyčajne zbytočné pokryť viac než testovaný úsek, (šírka 3 m podľa obrázku 1) po ktorom vozidlá jazdia za predpokladu, že testovacia plocha mimo úsek spĺňa pri meraní požiadavku na reziduálnu pórovitosť alebo absorpciu zvuku.

5. DOKUMENTÁCIA O POVRCHU A O TESTOCH NA ŇOM VYKONANÝCH

5.1. Dokumentácia o testovacom povrchu

V dokumente, popisujúcom testovací povrch, musia byť uvedené nasledovné údaje:

a) poloha testovacej dráhy;

b) druh spojiva, tvrdosť spojiva, druh štrku, maximálna teoretická hustota betónu ("DR"), hrúbka nosnej vrstvy a krivka zrnitosti, stanovená zo vzoriek z testovacej dráhy;

c) metóda zhutnenia (napr. typ valca, hmotnosť valca, počet prechodov);

d) teplota zmesi, teplota okolitého vzduchu a rýchlosť vetra pri kladení povrchu;

e) dátum položenia povrchu a staviteľ;

f) všetky alebo posledné výsledky testov, zahŕňajúce:

i) reziduálnu pórovitosť každej vzorky;

ii) miesta na testovacej ploche, z ktorých boli odobrané vzorky pre meranie pórovitosti;

iii) koeficient absorpcie zvuku každej vzorky (ak bol meraný). Uviesť výsledky pre každú vzorku, každé frekvenčné pásmo, ako aj celkovú priemernú hodnotu;

iv) miesta na testovacej ploche, z ktorých boli odobrané vzorky pre meranie absorpcie;

v) hĺbka štruktúry vrátane počtu testov a normovanej odchýlky;

vi) inštitúcia, zodpovedná za testy i) a iii) a typ použitého zariadenia;

vii) dátum testu(ov) a dátum odobrania vzoriek z testovacej dráhy.

5.2. Dokumentácia o testoch hluku vozidiel vykonaných na povrchu

V dokumente popisujúcom test(y) hluku vozidla(diel) musí byť uvedené, či boli alebo neboli splnené všetky požiadavky. Uvedie sa odvolávka na dokument podľa bodu 5.1.

KAPITOLA 10

SPOJOVACIE ZARIADENIA DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL A PRÍPOJNÝCH VOZIDIEL

PRÍLOHA A DOPLNKY

| | Strana |

PRÍLOHA I | Spojovacie zariadenia dvoj- alebo trojkolesových motorových vozidiel a prípojných vozidiel … | 432 |

Doplnok 1 | Spojovacie gule na dvoj- alebo trojkolesových vozidlách … | 437 |

Doplnok 2 | … | 439 |

Doplnok 3 | … | 440 |

Doplnok 4 | Informačný dokument vzhľadom na spojovacie zariadenia prípojných vozidiel, ťahaných typom dvoj- alebo trojkolesového vozidla … | 441 |

Doplnok 5 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na spojovacie zariadenia prípojných vozidiel, ťahaných typom dvoj- alebo trojkolesového vozidla … | 442 |

PRÍLOHA I

SPOJOVACIE ZARIADENIA DVOJ- ALEBO TROJKOLESOVÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL A PRÍPOJNÝCH VOZIDIEL

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

1.1. Táto príloha I platí pre spojovacie zariadenia pre dvoj a trojkolesové motorové vozidlá a ich pripevnenie k týmto vozidlám.

1.2. Táto príloha I stanovuje požiadavky, ktoré musia spojovacie zariadenia pre dvoj a trojkolesové motorové vozidlá spĺňať, aby:

- zabezpečili kompatibilitu pri spájaní motorových vozidiel s rôznymi typmi prípojných vozidiel;

- zabezpečili bezpečné spojenie vozidiel za všetkých podmienok používania,

- zabezpečili bezpečný postup pri spájaní a rozpájaní.

2. DEFINÍCIE

2.1. "Spojovacie zariadenia pre motorové vozidlá" znamenajú všetky časti a zariadenia na rámoch, nosných častiach karosérie a podvozku vozidiel, pomocou ktorých sú ťažné a ťahané vozidlá navzájom spojené.

Zahŕňa to tiež pevné alebo oddeliteľné časti potrebné pre pripevnenie, nastavenie alebo činnosť vyššie uvedených spojovacích zariadení.

2.1.1. "Spojovacie gule a konzoly" znamenajú mechanické spojovacie zariadenia využívajúce guľovité zariadenie a konzoly na motorovom vozidle na spojenie s prípojným vozidlom, pomocou spojovacej hlavice.

2.1.2. Spojovacie hlavice uvedené v bode 2.1.1 sú mechanické spojovacie zariadenia na oji prívesov, slúžiace na pripojenie k spojovacej guli na motorovom vozidle.

3. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

3.1. Spojovacie zariadenia pre dvoj a trojkolesové motorové vozidlá musia byť vyrábané a pripevňované v súlade s požiadavkami správnej inžinierskej praxe a musia sa dať bezpečne prevádzkovať.

3.2. Spojovacie zariadenia musia byť konštruované a vyrábané tak, aby pri normálnom používaní, pri správnej údržbe a včasnej výmene opotrebovaných častí, naďalej uspokojivo fungovali.

3.3. Ku každému spojovaciemu zariadeniu sa musia priložiť montážne a prevádzkové pokyny, poskytujúce dotknutej osobe dostatok informácií potrebných pre ich montáž na vozidlo a ich správnu prevádzku. Pokyny musia byť uvedené v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, v ktorom sa spojovacie zariadenie ponúka na predaj.

3.4. Materiály, ktoré sa môžu použiť sú materiály, ktorých vlastnosti primerané ich použitiu sú stanovené normou, alebo materiály, ktorých vlastnosti sú dané v dokumentácii obsiahnutej v žiadosti.

3.5. Všetky časti mechanických spojovacích zariadení, ktorých porucha by mohla spôsobiť oddelenie dvoch vozidiel, musia byť vyrobené z ocele.

Iné materiály sa môžu použiť za predpokladu, že výrobca technickej službe uspokojivo preukázal ich ekvivalentnosť.

3.6. Všetky spojenia musia byť konštruované tak, aby sa mohli mechanicky zaistiť a uzavretá poloha musí byť zabezpečená aspoň raz pozitívnym mechanickým zaistením.

3.7. Na dvoj a trojkolesových motorových vozidlách sa majú v zásade použiť spojovacie gule v súlade s doplnkom 1, obrázkom 1. Najmä v prípade trojkolesových vozidiel sa musí vybrať typ spojenia a jeho umiestnenie tak, aby bola možná maximálna kompatibilita so širokým rozsahom typov prípojných vozidiel. Môžu sa použiť aj zariadenia iné než sú spojovacie gule za predpokladu, že sú splnené požiadavky bodu 3.8.a že zameniteľnosť prípojných vozidiel nie je ani nutná ani možná (vyhradené kombinácie).

3.8. Spojovacie zariadenia musia byť konštruované tak, aby spĺňali požiadavky na obsluhu, umiestnenie, pohyblivosť a pevnosť podľa bodov 3.9, 3.10, 3.11, 4, 5 a 6.

3.9. Spojovacie zariadenia musia byť vyrábané a pripevňované tak, aby dosahovali maximálnu bezpečnosť v súlade s požiadavkami správnej inžinierskej praxe; toto platí aj pre ich činnosť.

3.10. Bezpečné spojenie a rozpojenie vozidiel musí ľahko vykonať jedna osoba bez použitia nástrojov.

3.11. Prevádzka oddeliteľných spojovacích zariadení sa musí dať ľahko zabezpečiť ručne a bez použitia nástrojov.

4. POŽIADAVKY NA UMIESTNENIE

4.1. Spojovacie gule pripevnené na vozidle musia zaistiť nerušenú a bezpečnú prevádzku.

4.2. Spojovacie gule pripevnené na vozidle musia zodpovedať geometrickým podmienkam špecifikovaným v doplnku 1, na obrázku 2.

4.3. Výška bodu spojenia spojovacieho zariadenia iného než je spojovacia guľa, musí zodpovedať výške bodu spojenia oja prívesu s toleranciou ± 35 mm za predpokladu, že príves je v horizontálnej polohe.

4.4. Tvar a rozmery konzol musia zodpovedať požiadavkám výrobcu vozidla týkajúcim sa upevňovacích bodov a akýchkoľvek požadovaných doplnkových montážnych zariadení.

4.5. Musia sa dodržať požiadavky výrobcu vozidla týkajúce sa typu spojovacieho zariadenia, vzhľadom na prípustnú hmotnosť prípojného vozidla a prípustné maximálne vertikálne zaťaženie stanovené v bode spojenia.

4.6. Namontované spojovacie zariadenie nesmie zakrývať zadnú značku, inak sa musí použiť spojovacie zariadenie, ktoré sa môže odpojiť bez použitia špeciálnych nástrojov.

5. POŽIADAVKY NA POHYBLIVOSŤ

5.1. So spojovacím zariadením nepripojeným k vozidlu musia byť možné nasledovné pohyby:

5.1.1. Pri všetkých uhloch horizontálneho otáčania do minimálne 90° na každú stranu pozdĺžnej osi zariadenia, musí byť možný voľný vertikálny pohyb v uhle 20° nad a pod horizontálnu os.

5.1.2. Pri všetkých uhloch horizontálneho otáčania do 90° na každú stranu pozdĺžnej osi zariadenia, musí byť možné voľné osové natočenie na každú stranu vertikálnej osi v uhle 25° u trojkolesových vozidiel alebo 40° u dvojkolesových vozidiel.

5.2. Pri všetkých uhloch horizontálneho otáčania musia byť možné nasledovné kombinácie pohybov:

v prípade dvojkolesových vozidiel, s výnimkou prípadu, keď sa použije zariadenie s jednokolesovým prípojným vozidlom, ktoré je voči dvojkolesovému vozidlu naklonené:

- vertikálny pohyb ± 15° s osovým natočením ± 40°,

- osové natočenie ± 30° vertikálnym pohybom ± 20°;

v prípade trojkolesových vozidiel alebo štvorkoliek:

- vertikálny pohyb ± 15° s osovým natočením ± 25°,

- osové natočenie ± 10° vertikálnym pohybom ± 20°.

5.3. Guľové spojovacie zariadenie sa musí dať spojiť a rozpojiť, aj keď pozdĺžna os guľového spojenia voči stredovej osi guľového spojenia a konzoly:

- je horizontálna s uhlom β = 60° vpravo alebo vľavo

- je vertikálna s uhlom α = 10° hore alebo dole

- je osovo natočená 10° vpravo alebo vľavo.

6. POŽIADAVKY NA PEVNOSŤ

6.1. Musí sa vykonať dynamický test pevnosti (únavový test).

6.1.1. Únavový test sa vykoná s meniacim sa približne sínusoidným zaťažením s počtom zaťažovacích cyklov, ktorý závisí na materiáli. Nesmú nastať žiadne praskliny alebo zlomeniny, alebo iné viditeľné vonkajšie poškodenie, alebo akékoľvek trvalé nadmerné pokrivenie, ktoré by mohlo brániť uspokojivej prevádzke zariadenia.

6.1.2. Hodnota zaťaženia pre dynamické testy sa rovná hodnote D, uvedenej nižšie. Zohľadňuje sa statické vertikálne zaťaženie v smere testovacieho zaťaženia voči horizontálnej rovine, závisiace na polohe bodu spojenia a statickom prípustnom vertikálnom zaťažení v bode spojenia.

D = g ×

kN

kde

T = technicky maximálne prípustná hmotnosť ťahača v tonách

R = technicky maximálne prípustná hmotnosť prívesu v tonách

g = gravitačné zrýchlenie (predpokladá sa g = 9,81 m/s2)

6.1.3. Charakteristické hodnoty D a S, na ktorých má byť test založený, špecifikuje výrobca v žiadosti o ES typové schválenie, pričom S je statické prípustné vertikálne zaťaženie v bode spojenia v kg.

6.2. Postup testu

6.2.1. Pri dynamických testoch sa vzorka musí umiestniť vo vhodnom stojane s príslušnými prostriedkami na silové pôsobenie tak, aby nebola vystavená žiadnym ďalším silám alebo momentom, okrem špecifikovanej testovacej sily. V prípade testov s meniacim sa namáhaním, sa smer pôsobenia sily nesmie odchyľovať viac než ± 1° od stanoveného smeru. Aby sa zabránilo pôsobeniu nešpecifikovaných síl a momentov na vzorku, môže sa jeden kĺb umiestniť do bodu pôsobenia sily a druhý mimo v dostatočnej vzdialenosti.

6.2.2. Frekvencie pri teste nesmú presiahnuť 35 Hz. Vybraná frekvencia sa musí dostatočne oddeliť od rezonančných frekvencií testovacieho zariadenia, vrátane testovaného zariadenia. Počet cyklov testu musí byť 2 × 106 u spojovacích zariadení vyrobených z ocele. Vyšší počet testovacích cyklov sa môže požadovať u spojovacích zariadení vyrobených z iných materiálov. Všeobecne sa má test na zisťovanie prasklín vykonať v súlade s postupom vnikania farby; prípustné sú aj iné ekvivalentné postupy.

6.2.3. Spojovacie zariadenie sa pri teste zvyčajne čo najpevnejšie montuje na testovacie zariadenie v takej polohe, v ktorej sa skutočne používa na vozidle. Upevňovacími zariadeniami musia byť zariadenia špecifikované výrobcom alebo žiadateľom a musia to byť tie zariadenia, ktoré sú určené pre pripevnenie spojovacieho zariadenia na vozidlo a/alebo tie zariadenia, ktoré majú identické charakteristiky.

6.2.4. Prednostne sa majú spojovacie zariadenia testovať v pôvodných podmienkach určených na prevádzku na ceste. Podľa uváženia výrobcu a po dohode s technickou službou sa môžu pružné komponenty odpojiť, ak je to pri postupe testu potrebné a ak sa tým podstatne neovplyvní výsledok testu.

Pružné komponenty, ktoré sa zvyčajne prehrievajú v dôsledku zrýchleného postupu testu, sa môžu počas testu vymeniť.

Testovacie zaťaženia sa môžu vyvinúť prostredníctvom špeciálneho bezvôľového zariadenia.

Zariadenie, predložené na test, musí byť vybavené všetkými konštrukčnými údajmi, ktoré by mohli mať vplyv na kritériá pevnosti (napríklad elektrické zásuvkové panely, akékoľvek označenia, atď.). Testovací okruh končí v bodoch ukotvenia alebo upevnenia. Geometrickú polohu spojovacej gule a upevňovacích bodov spojovacieho zariadenia, vo vzťahu k referenčnej čiare, musí určiť výrobca vozidla a uviesť v protokole o teste.

Všetky vzájomné polohy upevňovacích bodov vzhľadom na referenčnú čiaru, ako znázornené v doplnku 2, ku ktorým musí výrobca vozidla výrobcovi ťažného zariadenia poskytnúť všetky potrebné informácie, sa musia znovu zopakovať na skúšobnom stave.

6.3. Test spojovacích gulí a konzol

6.3.1. Zostava montovaná na skúšobný stav sa podrobí testu na stroji na testovanie ťahom so striedavým zaťažením (napríklad rezonančnom impulznom generátore).

Testovacím zaťažením musí byť striedavá sila, ktorou sa musí pôsobiť na spojovaciu guľu pod uhlom 15° ± 1°, ako je to znázornené v doplnku 2 na obrázku 3 a obrázku 4. Ak je stred gule nad čiarou rovnobežnou s referenčnou čiarou ako je znázornené v doplnku 2 na obrázku 5, na ktorej je najvyšší z najbližších upevňovacích bodov, test sa musí vykonať pod uhlom α = - 15° ± 1° (doplnok 2, obrázok 3). Ak je stred gule pod čiarou rovnobežnou s referenčnou čiarou ako je znázornené v doplnku 2 na obrázku 5, na ktorej je najvyšší z najbližších upevňovacích bodov, test sa musí vykonať pod uhlom α = + 15° ± 1° (doplnok 2, obrázok 4). Tento uhol je vybraný preto, aby sa vzalo

S =

do úvahy vertikálne statické a dynamické zaťaženie. Táto testovacia metóda je použiteľná len pre prípustné statické zaťaženie, ktoré nie je väčšie než ak sa vyžaduje statické zaťaženie nad

S =

zväčší sa uhol až do 20°.

Dynamický test sa musí vykonať s nasledovno u testovacou silou:

Fres = ± 0,6 D

6.3.2. Jednokusové spojovacie gule vrátane zariadení s nevymeniteľnými rozoberateľnými guľami a konzolami s nevymeniteľnými guľami, ktoré sa môžu odmontovať (vrátane gúľ so zabudovanými konzolami), sa testujú v súlade s bodom 6.3.1.

6.3.3. Test konzol, ktoré sa môžu použiť s rôznymi guľami, sa vykoná v súlade s testovacími požiadavkami prílohy VI, bod 4.1.6 smernice 94/20/ES (Ú. v. ES L 195, 29.7.1994, s. 1).

6.4. Testovacie požiadavky uvedené v bode 6.3.1 sú aplikovateľné aj na spojovacie zariadenia iné než sú spojovacie gule.

7. SPOJOVACIE HLAVICE

7.1. Základným testom je test na únavu so striedavou testovacou silou a statický test (zdvihový test) s každou testovanou vzorkou.

7.2. Dynamický test sa musí vykonať s vhodnou spojovacou guľou primeranej pevnosti. Na testovacom zariadení musia byť spojovacia hlavica a spojovacia guľa umiestnené podľa pokynov výrobcu a spôsobom, zodpovedajúcim ich pripevneniu na vozidle. Nesmú pôsobiť žiadne ďalšie vonkajšie sily okrem testovacej sily pôsobiacej na vzorku. Testovacia sila musí pôsobiť pozdĺž čiary prechádzajúcej stredom gule a naklonenej smerom dolu a dozadu pod uhlom 15° (pozri doplnok 3, obrázok 6). Test na pevnosť sa musí vykonať na vzorke nasledovnou testovacou silou:

Fres = ± 0,6 D

7.3. Musí sa vykonať aj statický zdvihový test (pozri doplnok 3, obrázok 7). Spojovacia guľa použitá na test musí mať priemer

49 − 0+ 0,13 mm

, aby reprezentovala opotrebovanú spojovaciu guľu. Zdvihová sila FA sa musí zvyšovať plynule a rýchlo na hodnotu

g ×

a udržiavaná na tejto hodnote po dobu 10 sekúnd, pričom

C = hmotnosť prípojného vozidla (súčet nápravových zaťažení prípojného vozidla nesúceho maximálne prípustné zaťaženie) v tonách.

7.4. Ak sa použije iné spojovacie zariadenie než guľové, spojovacia hlavica sa musí testovať, podľa potreby, v súlade s príslušnými požiadavkami smernice 94/20/ES.

8. OZNAČOVANIE

Spojovacie zariadenia musia byť označené v súlade s príslušnými požiadavkami smernice 94/20/ES.

Doplnok 1

Spojovacie gule na dvoj- alebo trojkolesových vozidlách

Systém guľového spojenia pre prípojné vozidlá nevylučuje použitie iných systémov (napríklad kardanové spojenie); ak sa však použije guľové spojenie, tento systém musí zodpovedať špecifikáciám uvedeným na obrázku 1.

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1

(1) Spojovací polomer medzi guľou a driekom má byť dotyčnicou k drieku a k spodnej horizontálnej ploche spojovacej gule.

(2) Pozri ISO/R 468 a ISO 1302; číslo drsnosti N9 sa vzťahuje na hodnotu Ra 6,3 μm.

+++++ TIFF +++++

Voľný priestor pre spojovacie gule

Doplnok 2

Smer testu je znázornený na príklade spojovacej gule s konzolou. (Aplikovateľné analogicky na iné spojovacie systémy).

+++++ TIFF +++++

Obrázok 3

Doplnok 3

+++++ TIFF +++++

Obrázok 6

+++++ TIFF +++++

Obrázok 7

Doplnok 4

+++++ TIFF +++++

Doplnok 5

+++++ TIFF +++++

KAPITOLA 11

KOTVOVÉ ÚCHYTKY BEZPEČNOSTNÝCH PÁSOV TROJKOLESOVÝCH MOPEDOV, TROJKOLIEK A ŠTVORKOLIEK S KAROSÉRIOU

ZOZNAM PRÍLOH

| | strana |

PRÍLOHA I | Definície … | 444 |

PRÍLOHA II | Miesta pripevnenia efektívnych kotvových úchytiek … | 452 |

PRÍLOHA III | Postupy, ktoré je potrebné dodržať pri stanovení polohy bodu H a skutočného sklonu operadla a overení ich polohy voči bodu R a konštrukčnému uhlu sklonu operadla … | 454 |

Doplnok | Komponenty trojrozmernej figuríny … | 457 |

PRÍLOHA IV | Ťažné zariadenie … | 459 |

PRÍLOHA V | | |

Doplnok 1 | Informačný dokument vzhľadom na kotvové úchytky bezpečnostných pásov, určené pre typ trojkolesových mopedov, trojkoliek alebo štvorkoliek s karosériou … | 461 |

Doplnok 2 | Osvedčenie o typovom schválení vzhľadom na kotvové úchytky bezpečnostných pásov, určené pre typ trojkolesových mopedov, trojkoliek alebo štvorkoliek s karosériou … | 462 |

PRÍLOHA VI | Požiadavky na bezpečnostné pásy … | 463 |

Doplnok 1 | Informačný dokument vzhľadom na typ bezpečnostných pásov, určených pre trojkolesové mopedy, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 464 |

Doplnok 2 | Osvedčenie o typovom schválení vzhľadom na typ bezpečnostných pásov, určených pre trojkolesové mopedy, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 465 |

Doplnok 3 | Informačný dokument vzhľadom na montáž bezpečnostných pásov na typ trojkolesového mopedu, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 466 |

Doplnok 4 | Osvedčenie o typovom schválení vzhľadom na montáž bezpečnostných pásov na typ trojkolesového mopedu, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 467 |

PRÍLOHA I

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto kapitoly:

1.1. "typ vozidla vzhľadom na kotvové úchytky bezpečnostných pásov" znamená kategóriu vozidiel, ktoré sa navzájom nelíšia v takých podstatných aspektoch ako sú: rozmery, tvary a materiály konštrukčných prvkov vozidla alebo sedadla, ku ktorým sú kotvové úchytky pripevnené;

1.2. "kotvové úchytky bezpečnostných pásov" znamenajú časti konštrukcie vozidla alebo sedadla alebo akékoľvek iné časti vozidla, ku ktorým musia byť uchytené bezpečnostné pásy;

1.3. "vedenie popruhu" znamená zariadenie, ktoré mení polohu popruhu v závislosti na polohe nositeľa bezpečnostného pásu;

1.4. "efektívna kotvová úchytka" znamená bod použitý na stanovenie uhlu každej časti bezpečnostného pásu vo vzťahu k nositeľovi t.j. bod, kde by mal byť popruh upevnený, aby zaujímal tú istú polohu ako je poloha určená pre pás pri používaní, pričom tento bod môže alebo nemusí zodpovedať skutočnej kotvovej úchytke závisiac na usporiadaní príslušenstva pre uchytenie pásu v bode, v ktorom je pripevnený k úchytke;

1.4.1. napríklad v prípade:

1.4.1.1. keď bezpečnostný pás obsahuje tuhú časť, ktorá je upevnená k dolnej kotvovej úchytke a ktorá je buď pevná alebo voľne otočná, je efektívnou kotvovou úchytkou pre všetky polohy nastavenia sedadla v bode, kde je popruh upevnený k tejto tuhej časti;

1.4.1.2. keď je vedenie popruhu uchytené na nosnej konštrukcii vozidla alebo sedadla, stredný bod vedenia v mieste, kde popruh z vedenia popruhu vystupuje na strane nositeľa pásu, sa považuje za efektívnu kotvovú úchytku; popruh musí ležať v priamke medzi efektívnou kotvovou úchytkou a nositeľom pásu;

1.4.1.3. keď pás priamo spája nositeľa a zotrvačníkový navíjač upevnený na nosnej konštrukcii vozidla alebo nosnej konštrukcii sedadla bez medziľahlého prepínača smeru, za efektívnu kotvovú úchytku sa považuje priesečník osi navíjača, na ktorú sa pás ukladá a osi popruhu na navíjači;

1.5. "podlaha" znamená spodnú časť karosérie vozidla spájajúcu steny tohto vozidla. V tomto zmysle podlaha zahŕňa rebrá, zvýšené výlisky a akékoľvek iné vystužovacie prvky aj keď sú pod podlahou, ako sú pozdĺžne a priečne nosníky.

1.6. "sedadlo" znamená konštrukciu, ktorá môže alebo nemusí byť integrálnou časťou konštrukcie vozidla, patrí do jeho príslušenstva a ponúka miesto na sedenie jednej dospelej osoby, pojem zahŕňa jednotlivé sedadlo, ako aj časť lavicového sedadla, určené na sedenie jednej osoby.

1.7. "skupina sedadiel" znamená buď typ lavicového sedadla alebo oddelené sedadlá, umiestnené vedľa seba (t.j. upevnené tak, že predné kotvové úchyty sedadla sú v jednej priamke alebo pred zadnými kotvovými úchytkami uvedeného iného sedadla, a sú v jednej priamke alebo za prednými kotvovými úchytkami iného sedadla) a sú určené na sedenie jednej alebo viacerých dospelých osôb.

1.8. "lavicové sedadlo" znamená kompletnú konštrukciu s poťahom, určenú na sedenie najmenej dvoch dospelých osôb.

1.9. "sklápacie sedadlo" znamená doplnkové sedadlo určené na príležitostné používanie a keď sa nepoužíva je zvyčajne sklopené.

1.10. "typ sedadla" znamená kategóriu sedadiel, ktoré sa navzájom nelíšia v takých podstatných aspektoch, ako sú:

1.10.1. tvar, rozmery a materiály nosnej konštrukcie sedadla;

1.10.2. typ a rozmery nastavovacích systémov a všetkých blokovacích systémov;

1.10.3. typ a rozmery kotvových úchytiek pásov na sedadle, ukotvenie sedadla a príslušných častí konštrukcie vozidla.

1.11. "ukotvenie sedadla" znamená systém, ktorým je celé sedadlo pripevnené ku konštrukcii vozidla, vrátane príslušných častí konštrukcie vozidla.

1.12. "nastavovací systém" znamená zariadenie, ktorým môžu byť časti sedadla nastavené do polohy vhodnej pre morfológiu sediacej osoby. Toto zariadenie má umožniť najmä:

1.12.1. pozdĺžne nastavenie;

1.12.2. vertikálne nastavenie;

1.12.3. uhlové nastavenie;

1.13. "chránené miesto" znamená miesto, v ktorom chránená plocha v rámci chráneného priestoru má rozmer minimálne 800 cm2.

1.14. "chránený priestor" znamená priestor pred sedadlom ležiaci:

- medzi dvoma horizontálnymi rovinami, z ktorých jedna prechádza bodom H, definovaným v bode 1.17, a druhá je 400 mm nad týmto bodom;

- medzi vertikálnymi pozdĺžnymi rovinami, ktoré sú symetrické podľa bodu H a ležia od seba vo vzdialenosti 400 mm;

- za vertikálnou priečnou rovinou, ktorá je od bodu H vzdialená 1,30 m.

V ľubovoľnej priečnej vertikálnej rovine sa súvislá plocha taká, že keď sa guľa s priemerom 165 mm premietne v horizontálnom pozdĺžnom smere prechádzajúcom cez ktorýkoľvek bod v rámci zóny a cez stred gule a v chránenom priestore nie je žiadny otvor, cez ktorý by mohla guľa prejsť, nazýva "chránená oblasť".

1.15. "posunovací systém" znamená zariadenie, umožňujúce pohyb alebo otáčanie sedadla alebo jeho častí, bez medzipolohy, aby sa uľahčil prístup do priestoru za príslušným sedadlom.

1.16. "blokovací systém" znamená zariadenie, zabezpečujúce udržanie sedadla a jeho častí v akejkoľvek polohe používania a zahŕňajúce mechanizmy k zablokovaniu operadla sedadla vzhľadom na sedadlo a sedadla vzhľadom na vozidlo.

1.17. "bod H" znamená referenčný bod definovaný v bode 1.1 prílohy III v súlade s postupom popísaným v tejto prílohe.

1.18. "bod H1" znamená referenčný bod zodpovedajúci bodu H definovanému v bode 1.17 a stanovený pre všetky bežné polohy používania sedadla.

1.19. "bod R" znamená referenčný bod sedadla definovaný v bode 1.2 prílohy III.

1.20. "referenčná čiara" znamená priamku definovanú v bode 3.4 prílohy III.

1.21. "body L1 a L2" znamenajú dolné efektívne kotvové úchytky.

1.22. "bod C" znamená bod nachádzajúci sa 450 mm vertikálne nad bodom R. Ak však nie je vzdialenosť S, definovaná v bode 1.24, menšia než 280 mm a ak výrobca použije alternatívnu rovnicu BR = 260 mm + 0,8 S špecifikovanú v bode 4.3.3, vertikálna vzdialenosť medzi C a R musí byť 500 mm.

1.23. "α1 a α2" znamenajú príslušné uhly tvorené horizontálnou rovinou a rovinami kolmými na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla a prechádzajúcimi bodom H1 a bodmi L1 a L2.

1.24. "S" znamená vzdialenosť vyjadrenú v milimetroch medzi hornou efektívnou kotvovou úchytkou a referenčnou rovinou P, ktorá je rovnobežná so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla, definovanou nasledovne:

1.24.1. ak je poloha sedenia dostatočne určená tvarom sedadla, rovina P je strednou rovinou tohto sedadla;

1.24.2. ak poloha sedenia nie je dostatočne určená:

1.24.2.1. rovina P vo vzťahu k sedadlu vodiča je tá rovina, ktorá je rovnobežná so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla a vertikálne prechádza stredom volantu alebo riadidiel v ich strednej polohe ak sú nastaviteľné, pričom sa považuje za rovinu ležiacu v rovine venca volantu;

1.24.2.2. rovina P pre bočné predné miesto, na ktorom sedí spolucestujúci, je symetrická s rovinou sedadla vodiča P;

1.24.2.3. rovina P pre bočné zadné miesto na sedenie je rovina stanovená jeho výrobcom za predpokladu, že sa dodržia nasledovné limity A medzi strednou pozdĺžnou rovinou vozidla a rovinou P:

- A nie je menšie než 200 mm, ak lavicové sedadlo je určené výhradne pre dvoch cestujúcich;

- A nie je menšie než 300 mm, ak je lavicové sedadlo určené výhradne pre viac než dvoch cestujúcich.

2. VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.1. Kotvové úchytky bezpečnostného pásu majú byť konštruované, vyrobené a namontované tak, aby:

2.1.1. umožnili montáž vhodného bezpečnostného pásu. Kotvové úchytky na bočných predných miestach musia dovoľovať použitie bezpečnostných pásov so zabudovaným navíjačom a vedením popruhu s dodržaním najmä pevnostných charakteristík kotvových úchytiek, pokiaľ výrobca nedodáva vozidlo vybavené inými typmi bezpečnostných pásov, ktoré obsahujú navíjače. Ak sú kotvové úchytky vhodné len pre určité typy pásov, tieto typy sa majú uviesť v dokumente stanovenom v prílohe V, doplnku 1;

2.1.2. znížili na minimum riziko prekĺzavania pásu, ak je správne používaný;

2.1.3. znížili na minimum riziko poškodenia popruhu, spôsobeného dotykom s ostrými hranami častí konštrukcie vozidla alebo sedadla;

2.1.4. za normálnych podmienok používania, mohli spĺňať požiadavky tejto kapitoly;

2.1.5. keď kotvové úchytky zaujmú inú polohu, aby umožnili vstup osôb do vozidla a aby zadržiavali cestujúcich, špecifikácie tejto smernice platili pre kotvové úchytky v ich skutočnej polohe používania.

2.2. Kotvové úchytky bezpečnostných pásov sa nevyžadujú pre trojkolesové mopedy alebo štvorkolky s karosériou, s hmotnosťou v nenaloženom stave do 250 kg. Keď sú také vozidlá vybavené kotvovými úchytkami, úchytky musia spĺňať požiadavky tejto kapitoly.

3. MINIMÁLNY POČET KOTVOVÝCH ÚCHYTIEK

3.1. Pre predné sedadlá musia byť zabezpečené dve dolné kotvové úchytky a jedna horná kotvová úchytka. Pre predné stredné sedadlá sa však za dostatočné považujú dve dolné kotvové úchytky, keď je predné okno situované mimo referenčnej zóny definovanej v prílohe II k smernici 74/60/EHS. Predné okno sa považuje za časť referenčnej zóny pre kotvové úchytky, keď môže nastať statický styk s testovacím zariadením podľa metódy popísanej v prílohe II k smernici 74/60/EHS o vnútornom vybavení motorových vozidiel [1].

3.2. pre bočné sedadlá musia byť zabezpečené dve dolné kotvové úchytky a jedna horná kotvová úchytka.

3.3. s výnimkou sklápacích sedadiel, u ktorých sa nevyžadujú kotvové úchytky, musia byť pre všetky ostatné sedadlá obrátené dopredu, zabezpečené aspoň dve dolné kotvové úchytky.

3.4. Ak sú vozidlá vybavené kotvovými úchytkami pre sklápacie sedadlá, úchytky musia spĺňať požiadavky tejto kapitoly.

4. UMIESTNENIE BEZPEČNOSTNÝCH PÁSOV

(pozri prílohu II, obrázok 1)

4.1. Všeobecne

4.1.1. Kotvové úchytky pre ktorýkoľvek jeden pás môžu byť všetky pripevnené k nosnej konštrukcii vozidla, nosnej konštrukcii sedadla alebo v akejkoľvek inej časti vozidla alebo rozdelené medzi tieto rôzne miesta.

4.1.2. Do tej istej kotvovej úchytky môžu byť pripojené konce dvoch susedných pásov za predpokladu, že sú splnené požiadavky týkajúce sa testov.

4.2. Umiestnenie dolných efektívnych kotvových úchytiek

4.2.1. Uhly α1 a α2 musia ležať v rozsahu 30° až 80° vo všetkých normálnych polohách používania sedadla.

4.2.2. Keď sú zadné lavicové sedadlá a nastaviteľné sedadlá vybavené nastavovacím systémom definovaným v bode 1.12 a ich uhly operadla sú menšie než 20° (pozri prílohu II, obrázok 1), uhly α1 a α2 môžu byť menšie než minimálne hodnoty špecifikované v bode 4.2.1.za predpokladu, že nie sú menšie než 20°, v akejkoľvek polohe normálneho používania sedadla.

4.2.3. Vzdialenosť medzi dvoma vertikálnymi rovinami rovnobežnými so strednou pozdĺžnou rovinou sedadla a prechádzajúcimi cez každú z dvoch dolných efektívnych kotvových úchytiek L1 a L2 toho istého pásu nesmie byť menšia než 350 mm. Stredná pozdĺžna rovina sedadla musí prechádzať medzi bodmi L1 a L2 vo vzdialenosti aspoň 120 mm.

4.3. Umiestnenie horných efektívnych kotvových úchytiek

(pozri prílohu II, obrázok 2)

4.3.1. V prípade, že sa použije vedenie popruhu alebo podobné zariadenie, ktoré ovplyvní polohu hornej efektívnej kotvovej úchytky, stanoví sa táto poloha obvyklým spôsobom a uvažuje sa poloha kotvovej úchytky v prípade, keď pozdĺžna stredná čiara popruhu prechádza bodom J1, určeným s východiskom z bodu R, postupne troma nasledovnými úsekmi:

- RZ: úsek referenčnej čiary, meraný od bodu R smerom hore, v dĺžke 530 mm;

- ZX: úsek kolmý k pozdĺžnej strednej rovine vozidla, meraný od bodu Z v smere kotvovej úchytky, v dĺžke 120 mm;

- XJ1: úsek kolmý na rovinu definovanú úsekmi RZ a ZX, meraný od bodu X smerom dopredu v dĺžke 60 mm;

Bod J2 je určený symetricky s bodom J1, vzhľadom na pozdĺžnu rovinu vertikálne pretínajúcu referenčnú čiaru (definovanú v bode 1.20) figuríny umiestnenej na príslušnom sedadle.

4.3.2. Horná efektívna kotvová úchytka sa musí nachádzať pod rovinou FN kolmou na pozdĺžnu strednú rovinu sedadla a tvoriacou s referenčnou čiarou uhol 65°. V prípade zadných sedadiel môže byť tento uhol zmenšený na 60°. Rovina FN musí byť umiestnená tak, aby pretínala referenčnú čiaru v bode D tak, aby DR = 315 mm + 1,8 S.

Ak však S nepresiahne 200 mm, DR = 675 mm.

4.3.3. Horná efektívna kotvová úchytka sa musí nachádzať za rovinou FK kolmou na strednú pozdĺžnu rovinu sedadla, ktorá pretína referenčnú čiaru pod uhlom 120° v bode B tak, že BR = 260 mm + 1,2 S. Ak však S nepresiahne 280 mm, výrobca môže vybrať BR = 260 mm + 0,8 S.

4.3.4. Hodnota S nesmie byť menšia než 140 mm.

4.3.5. Horná efektívna kotvová úchytka musí byť umiestnená za vertikálnou rovinou, kolmou na strednú pozdĺžnu rovinu vozidla a prechádzajúcou bodom R, ako je to uvedené v schéme v prílohe II.

4.3.6. Horná efektívna kotvová úchytka musí byť umiestnená nad horizontálnou rovinou prechádzajúcou bodom C definovaným v bode 1.22.

4.3.7. Navyše k hornej kotvovej úchytke špecifikovanej v bode 4.3.1, môžu byť namontované iné horné efektívne kotvové úchytky za predpokladu, že je splnená jedna z nasledovných podmienok:

4.3.7.1. doplnkové kotvové úchytky spĺňajú požiadavky bodov 4.3.1 až 4.3.6;

4.3.7.2. horné kotvové úchytky sa môžu používať bez pomoci nástrojov, spĺňajú požiadavky uvedené v bodoch 4.3.5 a 4.3.6 a sú umiestnené v jednej z oblastí stanovených pohybom vyšrafovanej plochy znázornenej na obrázku 1 v prílohe II, 80 mm hore a dole vo vertikálnom smere.

4.3.7.3. kotvová(é) úchytka(y) je (sú) určená(é) pre popruhový typ pásu a spĺňa(jú) požiadavky bodu 4.3.6, ak leží(ia) za priečnou rovinou pretínajúcou referenčnú čiaru a je (sú) umiestnená(é):

4.3.7.3.1. v prípade jedinej kotvovej úchytky vo vnútri oblasti spoločnej dvojici dvojplôch ohraničených vertikálami prechádzajúcimi bodmi J1 a J2, definovanými v bode 4.3.1, ktorých horizontálne rezy sú definované na obrázku 2 v prílohe II;

4.3.7.3.2. v prípade dvoch kotvových úchytiek vo vnútri ktorejkoľvek vhodnejšej z vyššie definovaných dvojplôch za predpokladu, že žiadna kotvová úchytka nie je viac než 50 mm vzdialená od symetricky, vzhľadom na rovinu P (definovanú v bode 1.24), umiestneného zrkadlového obrazu polohy druhej kotvovej úchytky uvažovaného sedadla.

5. PEVNOSŤ KOTVOVÝCH ÚCHYTIEK

5.1. Každá kotvová úchytka sa musí podrobiť testom uvedeným v bodoch 6.3 a 6.4 Trvalá deformácia, vrátane čiastočnej trhliny kotvovej úchytky alebo plochy, ktorá ju obklopuje, nepredstavuje chybu, ak udržiava pôsobenie požadovanej sily počas špecifikovanej doby. V priebehu testu sa musia dodržať minimálne vzdialenosti pre dolné efektívne úchytky, požadované v bode 4.2.3 a požiadavky uvedené v bodoch 4.3.6 a 4.3.7 pre horné efektívne kotvové úchytky.

5.2. Vo vozidlách, v ktorých sa používajú tieto zariadenia, musí byť možné uviesť ručne do činnosti posunovacie a blokovacie systémy, umožňujúce cestujúcim na všetkých sedadlách opustiť vozidlo, aj vtedy keď prestane pôsobiť ťažná sila.

5.3. Rozmery závitových otvorov kotvových úchytiek

Závitové otvory kotvových úchytiek musia byť typu 7/16-20 UNF 2B v súlade s normou ISO TR 1417.

5.4. Ak výrobca vybavil vozidlo bezpečnostnými pásmi, ktoré boli pripevnené na všetky kotvové úchytky požadované najmä pre jednotlivé sedadlo nie je potrebné, aby tieto kotvové úchytky spĺňali požiadavky bodu 5.3 za predpokladu, že spĺňajú iné požiadavky tejto kapitoly. Okrem toho požiadavka uvedená v bode 5.3 neplatí pre doplnkové kotvové úchytky, ktoré spĺňajú požiadavky bodu 4.3.7.3.

5.5. Bezpečnostný pás sa musí dať odstrániť z kotvovej úchytky bez jej poškodenia.

6. TESTY

6.1. Všeobecne

6.1.1. Pod podmienkou realizácie ustanovení bodu 6.2 a v súlade so žiadosťou výrobcu,

6.1.1.1. sa testy môžu týkať buď konštrukcie vozidla alebo úplne dokončeného vozidla;

6.1.1.2. sa okná a dvere môžu namontovať alebo nenamontovať a môžu byť zavrené alebo otvorené;

6.1.1.3. sa môže namontovať akýkoľvek komponent bežne určený pre typ vozidla, ktoré môže prispieť k pevnosti konštrukcie vozidla.

6.1.2. Sedadlá musia byť namontované a nastavené v polohe pre jazdu alebo používanie podľa výberu technickej služby zodpovednej za vykonávanie schvaľovacích testov komponentu, ktorá je najnepriaznivejšia z hľadiska odolnosti systému.

Poloha sedadiel má byť uvedená v protokole. Ak je uhol operadla sedadla nastaviteľný, musí sa zablokovať v polohe uvedenej v pokynoch výrobcu, alebo ak takéto pokyny nie sú, v polohe zodpovedajúcej efektívnemu uhlu sedadla čo možno najbližšie hodnote 15° a v prípade štvorkoliek 25°.

6.2. Upevnenie vozidla

6.2.1. Metóda používaná na upevnenie vozidla pri teste nesmie mať za následok zosilňovanie kotvových úchytiek alebo oblastí týchto úchytiek, alebo zmenšenie normálnej deformácie konštrukcie.

6.2.2. Upevňovacie zariadenie sa považuje za uspokojivé, ak nemá žiadny účinok na oblasť rozprestierajúcu sa po celej šírke konštrukcie a ak vozidlá alebo nosná konštrukcia sú blokované alebo upevnené vpredu vo vzdialenosti minimálne 500 mm od testovanej kotvovej úchytky a zadržiavané alebo upevnené vzadu minimálne 300 mm od tejto kotvovej úchytky.

6.2.3. Odporúča sa, aby konštrukcia spočívala na podperách priamo pod nápravami kolies alebo ak to nie je možné, priamo pod miestami zavesenia kolies.

6.3. Všeobecné testovacie požiadavky

6.3.1. Všetky kotvové úchytky rovnakej skupiny sedadiel sa musia testovať súčasne.

6.3.2. Musí sa pôsobiť ťažnou silou smerom dopredu pod uhlom 10° ± 5° nad horizontálnou rovinou, v rovine rovnobežnej so strednou pozdĺžnou rovinou vozidla.

6.3.3. Zaťaženie musí začať čo najrýchlejšie. Kotvové úchytky musia odolávať špecifikovanému zaťaženiu najmenej počas doby 0,2 sekundy.

6.3.4. Ťažné zariadenia, ktoré sa majú použiť v testoch popísaných v bode 6.4 sú znázornené v prílohe IV.

6.3.5. Kotvové úchytky pre sedadlá vybavené hornými kotvovými úchytkami sa musia testovať za nasledovných podmienok:

6.3.5.1. Predné bočné sedadlá:

Kotvové úchytky sa podrobia testu predpísanému v bode 6.4.1, počas ktorého sa pôsobí silou vyvinutou zariadením reprodukujúcim geometriu trojbodového bezpečnostného pásu, vybaveného navíjačom a vedením popruhu, pri hornej kotvovej úchytke.

Okrem toho tam, kde je viac kotvových úchytiek než je počet predpísaný v bode 3, tieto kotvové úchytky sa musia podrobiť testu predpísanému v bode 6.4.5, počas ktorého sa zaťažujú prostredníctvom zariadenia reprodukujúceho geometriu typu bezpečnostného pásu určeného na pripevnenie k týmto kotvovým úchytkám.

6.3.5.1.1. Keď nie je navíjač pripevnený k požadovanej bočnej dolnej kotvovej úchytke, ktorá musí byť zabezpečená, alebo keď je navíjač upevnený k hornej kotvovej úchytke, dolné kotvové úchytky sa tiež musia podrobiť testu požadovanému v bode 6.4.3.

6.3.5.1.2. V prípadoch uvedených vyššie sa testy požadované v bodoch 6.4.1 a 6.4.3, môžu, na žiadosť výrobcu, vykonať na dvoch rôznych konštrukciách.

6.3.5.2. Zadné bočné sedadlá a/alebo stredné sedadlá:

Kotvové úchytky sa musia podrobiť testu požadovanému v bode 6.4.2, pri ktorom na ne pôsobia sily prenášané pomocou zariadenia reprodukujúceho geometriu trojbodového bezpečnostného pásu bez navíjača a testu požadovanému v bode 6.4.3, pri ktorom pôsobia na dve dolné kotvové úchytky sily prenášané na ne pomocou zariadenia, ktoré reprodukuje geometriu brušného pásu. Oba testy sa môžu, na žiadosť výrobcu, vykonať na dvoch rôznych nosných konštrukciách.

6.3.5.3. Odchylne od požiadaviek bodov 6.3.5.1 a 6.3.5.2, ak výrobca dodá svoje vozidlo s bezpečnostnými pásmi s navíjačmi, zodpovedajúce kotvové úchytky sa musia podrobiť testu, pri ktorom sa na ne pôsobí silami prenášanými pomocou zariadenia, ktoré reprodukuje geometriu bezpečnostných pásov, pre ktoré musia byť tieto kotvové úchytky typovo schválené ako komponent.

6.3.6. Ak nie sú zadné bočné sedadlá a stredné sedadlá vybavené hornými kotvovými úchytkami, dolné kotvové úchytky sa musia podrobiť testu, požadovanému v bode 6.4.3, pri ktorom sa na ne pôsobí silami prenášanými pomocou zariadenia reprodukujúceho geometriu brušného pásu.

6.3.7. Ak je vozidlo konštruované tak, že môžu byť v ňom namontované iné zariadenia, ktoré neumožňujú priame pripevnenie popruhov s kotvovými úchytkami bez medziľahlej cievky a pod., alebo ktoré si vyžadujú doplnkové kotvové úchytky okrem úchytiek uvedených v bode 3, bezpečnostný pás alebo sústava káblov, cievok atď., reprezentujúcich príslušenstvo bezpečnostného pásu, sa musí pripojiť pomocou takéhoto zariadenia ku kotvovým úchytkám vo vozidle a tieto úchytky sa podľa potreby podrobia testu požadovanému v bode 6.4.

6.3.8. Môže sa použiť iná testovacia metóda než sú metódy uvedené v bode 6.3, no musí sa preukázať jej ekvivalentnosť.

6.4. Špecifické požiadavky na testy, ktoré sa majú vykonať na vozidlách s hmotnosťou v nezaťaženom stave menšou než 400 kg [2] (alebo 550 kg, ak majú byť vozidlá používané na prepravu tovaru).

6.4.1. Test s konfiguráciou trojbodového bezpečnostného pásu so zabudovaným navíjačom s vedením popruhu pripevneným na hornej kotvovej úchytke.

6.4.1.1. Špeciálne vedenie popruhu pre káble alebo popruhy, s charakteristikami potrebnými na prenášanie síl z ťažného zariadenia, alebo vedenie popruhu dodané výrobcom sa pripevní k horným kotvovým úchytkám.

6.4.1.2. Testovacím zaťažením 675 daN ± 20 daN sa pôsobí na ťažné zariadenie (pozri obrázok 2 v prílohe IV), pripojené ku kotvovým úchytkám pásu pomocou zariadenia, ktoré reprodukuje geometriu horného ramenného popruhu tohto bezpečnostného pásu.

6.4.1.3. Súčasne pôsobí ťažná sila 675 daN ± 20 daN na ťažné zariadenie (pozri obrázok 1 v prílohe IV), pripojené k dvom dolným kotvovým úchytkám.

6.4.2. Test s konfiguráciou trojbodových bezpečnostných pásov bez navíjača alebo s navíjačom na hornej kotvovej úchytke

6.4.2.1. Testovacím zaťažením 675 daN ± 20 daN sa pôsobí na ťažné zariadenie (pozri obrázok 2 v prílohe IV) pripojené k hornej kotvovej úchytke a k dolnej kotvovej úchytke na opačnej strane toho istého pásu, používajúceho navíjač upevnený pri hornej kotvovej úchytke, ak je takéto zariadenie dodané výrobcom.

6.4.2.2. Súčasne pôsobí ťažná sila 675 daN ± 20 daN na ťažné zariadenie (pozri obrázok 1 v prílohe IV) pripojené k dolným kotvovým úchytkám.

6.4.3. Test s konfiguráciou brušného bezpečnostného pásu

6.4.3.1. Testovacím zaťažením 1110 daN ± 20 daN sa pôsobí na ťažné zariadenie (pozri obrázok 1 v prílohe IV) pripojené k dvom dolným kotvovým úchytkám.

6.4.4. Test kotvových úchytiek uchytených buď úplne ku konštrukcii sedadla alebo rozdelených medzi konštrukciu vozidla a konštrukciu sedadla

6.4.4.1. Podľa potreby sa musia vykonať testy špecifikované v bodoch 6.4.1, 6.4.2 a 6.4.3, pridaním dodatočnej sily uvedenej nižšie, pre každé sedadlo a pre každú skupinu sedadiel.

6.4.4.2. Zaťaženia uvedené v bodoch 6.4.1, 6.4.2 a 6.4.3, sa doplnia o pozdĺžnu a horizontálnu silu rovnú desaťnásobku hmotnosti úplného sedadla, a týmito zaťaženiami sa pôsobí na ťažisko sedadla.

6.4.5. Test s konfiguráciou špeciálneho typu pásu.

6.4.5.1. Testovacím zaťažením 675 daN ± 20 daN sa pôsobí na ťažné zariadenie (pozri obrázok 2 v prílohe IV), pripojené ku kotvovým úchytkám bezpečnostných pásov tohto typu, pomocou zariadenia reprodukujúceho geometriu horného ramenného popruhu alebo popruhov.

6.4.5.2. Súčasne sa pôsobí ťažnou silou 675 daN ± 20 daN na ťažné zariadenie (pozri obrázok v 3 prílohe IV) pripojené k dvom dolným kotvovým úchytkám.

6.5. Špecifické požiadavky na testy, ktoré sa majú vykonať na vozidlách s hmotnosťou v nezaťaženom stave väčšou než 400 kg (alebo 550 kg, ak majú byť vozidlá používané na prepravu tovaru)

Platia požiadavky uvedené v prílohe I k smernici 76/115/EHS [3], týkajúce sa špecifických testovacích metód pre kotvové úchytky bezpečnostných pásov pre motorové vozidlá kategórie M1.

7. KONTROLA PO TESTOCH

Po testoch sa musí zaznamenať každé poškodenie kotvových úchytiek a konštrukcií, na ktoré pôsobí zaťaženie.

PRÍLOHA II

+++++ TIFF +++++

Miesta pripevnenia efektívnych kotvových úchytiek

+++++ TIFF +++++

Horné efektívne kotvové úchytky podľa bodu 4.3.7.3. prílohy I

PRÍLOHA III

POSTUPY, KTORÉ JE POTREBNÉ DODRŽAŤ, ABY SA DALA STANOVIŤ POLOHA BODU H A SKUTOČNÝ SKLON OPERADLA A OVERENÍ ICH POLOHY VOČI BODU R A KONŠTRUKČNÉMU UHLU SKLONU OPERADLA

1. DEFINÍCIE

1.1. Bod H, ktorý charakterizuje polohu sediaceho cestujúceho v priestore pre cestujúcich, je stopou v pozdĺžnej vertikálnej rovine teoretickej osi rotácie medzi nohami a trupom ľudského tela, reprezentovaného figurínou, ktorá je popísaná v bode 3 nižšie.

1.2. Bod R alebo "referenčný bod sedenia", je výrobcom stanovený referenčný bod, ktorý:

1.2.1. má súradnice stanovené vo vzťahu ku konštrukcii vozidla;

1.2.2. zodpovedá teoretickej polohe bodu otáčania (bod H) ľudského trupu a nôh pre najnižšiu a najzadnejšiu normálnu polohu pre riadenie vozidla alebo jazdu, stanovenú výrobcom pre každé špecifikované miesto na sedenie;

1.3. "Uhol sklonu operadla sedadla" je sklon operadla sedadla vzhľadom na vertikálu.

1.4. "Skutočný uhol sklonu operadla sedadla" je uhol tvorený vertikálou prechádzajúcou bodom H a referenčnou čiarou trupu ľudského tela, reprezentovaného figurínou popísanou v bode 3 nižšie.

1.5. "Konštrukčný uhol sklonu operadla sedadla" je uhol stanovený výrobcom, ktorý:

1.5.1. určuje uhol sklonu operadla sedadla pre najnižšiu a najzadnejšiu normálnu polohu pre riadenie alebo jazdu, stanovenú výrobcom pre každé špecifikované miesto na sedenie;

1.5.2. je tvorený v bode R vertikálou a referenčnou čiarou trupu;

1.5.3. teoreticky zodpovedá skutočnému uhlu sklonu operadla sedadla.

2. STANOVENIE BODOV H A SKUTOČNÝCH UHLOV SKLONU OPERADLA SEDADLA

2.1. Bod H a skutočný uhol sklonu operadla sedadla sa musia stanoviť pre každé sedadlo inštalované výrobcom vozidla. Keď sedadlá v tom istom rade možno posudzovať za podobné, (lavicové sedadlo, identické sedadlá atď.) stanoví sa len jeden bod H a skutočný uhol sklonu operadla sedadla pre každý rad sedadiel, pričom figurína popísaná v bode 3 nižšie, sa usadí na miesto, ktoré je považované za reprezentatívne pre rad. Týmto miestom je:

2.1.1. v prípade predného radu, sedadlo vodiča;

2.1.2. v prípade zadného radu (alebo radov), bočné sedadlo.

2.2. Keď sa určuje bod H a skutočný uhol sklonu operadla sedadla, príslušné sedadlo sa umiestni do najzadnejšej normálnej polohy určenej výrobcom pre vodiča alebo spolucestujúceho, pričom operadlo, ak je nastaviteľné, je zablokované v polohe špecifikovanej výrobcom, alebo ak takéto pokyny nie sú, je zablokované tak, aby bol skutočný uhol sklonu v rozmedzí 25° a 15°.

3. CHARAKTERISTIKY FIGURÍNY

3.1. Použije sa trojrozmerná figurína, ktorej hmotnosť a obrys zodpovedajú dospelému mužovi s priemernou výškou. Obrázky 1 a 2 v doplnku k tejto prílohe zobrazujú takúto figurínu.

3.2. Figurína pozostáva z:

3.2.1. dvoch častí, pričom jedna simuluje chrbát a druhá panvovú časť osoby, kĺbovo spojené pozdĺž osi reprezentujúcej os rotácie medzi hrudníkom a stehnami. Stopa tejto osi na boku figuríny je bodom H figuríny;

3.2.2. dvoch komponentov simulujúcich nohy, kĺbovo spojených s panvou;

3.2.3. dvoch komponentov simulujúcich chodidlá, kĺbovo spojených s členkami;

3.2.4. okrem toho komponent simulujúci panvu, je vybavený vodováhou, ktorá umožňuje overenie jej priečnej orientácie;

3.3. Závažie predstavujúce hmotnosť každej časti tela sa pripojí vo vhodných bodoch, ktoré zodpovedajú príslušným ťažiskám tak, aby celková hmotnosť figuríny dosiahla približne 75,6 kg. Podrobnosti o rôznych závažiach sú uvedené na obrázku 2 v doplnku.

3.4. Referenčná čiara trupu figuríny je určená pomocou priamky prechádzajúcej kĺbovým spojom nohy a panvy a teoretickým miestom spojenia krku a hrudníka (pozri obrázok 1 v doplnku).

4. USADENIE FIGURÍNY

Trojrozmerná figurína sa usadí nasledovným spôsobom:

4.1. Vozidlo sa umiestni na horizontálnej rovine a sedadlá sa nastavia tak, ako je popísané v bode 2.2;

4.2. sedadlo, ktoré sa má testovať sa pokryje kusom látky určenej na uľahčenie správneho usadenia figuríny;

4.3. figurína sa usadí v príslušnej polohe, pričom os otáčania je kolmá na strednú pozdĺžnu rovinu súmernosti vozidla;

4.4. chodidlá figuríny sa umiestnia nasledovne:

4.4.1. keď je figurína umiestnená na predných sedadlách, vodováha, ktorá umožňuje overiť priečny sklon kontrolovaného sedadla, sa musí ustáliť v horizontálnej polohe;

4.4.2. keď je figurína umiestnená na zadných sedadlách, jej chodidlá sa musia nastaviť tak, aby sa podľa možností, dotýkali predných sedadiel. Ak potom chodidlá spočívajú na častiach podlahy, ktoré sú v rôznych úrovniach, chodidlo, ktoré príde ako prvé do styku s predným sedadlom slúži ako referenčný bod a druhé chodidlo sa nastaví tak, aby sa vodováha overujúca priečnu orientáciu sedacej časti figuríny ustálila v horizontálnej polohe;

4.4.3. ak sa určuje bod H pri strednom sedadle, umiestnia sa chodidlá po jednom na každej strane chodby;

4.5. na stehná sa umiestni závažie, vodováha na overenie priečneho sklonu sedadla sa uvedie do horizontálnej roviny a na sedaciu časť figuríny sa umiestni závažie;

4.6. figurína sa musí odsunúť od operadla sedadla pomocou tyče, ktorá spája kolenné kĺby a jej chrbát sa skloní dopredu. Figurína sa znova usadí na sedadlo vozidla posúvaním jej sedacej časti naspäť, až sa stretne s odporom, potom sa chrbát figuríny znova oprie o operadlo sedadla;

4.7. potom sa na figurínu pôsobí dvakrát horizontálnou silou 10 ± 1 daN. Smer a miesto pôsobenia sily sú vyznačené čiernou šípkou na obrázku 2 v doplnku;

4.8. na pravý a ľavý bok figuríny sa umiestnia závažia a následne sa umiestnia aj na prsiach. Priečna vodováha figuríny sa udržiava v horizontálnej polohe;

4.9. pri udržiavaní priečnej vodováhy figuríny v horizontálnej polohe sa chrbát figuríny sklopí dopredu až sú závažia na prsiach nad bodom H tak, že je vylúčené akékoľvek trenie o operadlo sedadla;

4.10. chrbát figuríny sa potom mierne pohne dozadu tak, aby sa dokončilo usadenie. Priečna vodováha figuríny musí byť horizontálna, v opačnom prípade sa musí opakovať vyššie popísaný postup.

5. VÝSLEDKY

5.1. Po usadení figuríny podľa bodu 4, bod H a skutočný uhol sklonu operadla uvažovaného sedadla vozidla sú určené bodom H a uhlom sklonu referenčnej čiary trupu figuríny.

5.2. Súradnice bodu H vo vzťahu k trom vzájomne kolmým rovinám a skutočný uhol sklonu operadla sedadla sa meria na účel porovnania s údajmi, dodanými výrobcom vozidla.

6. OVERENIE VZÁJOMNÝCH POLÔH BODOV "H" A "R" A VZŤAHU MEDZI KONŠTRUKČNÝM A SKUTOČNÝM UHLOM SKLONU OPERADLA SEDADLA

6.1. Výsledky meraní, vykonaných podľa bodu 5.2 pre bod H a skutočný uhol sklonu operadla sedadla sa porovnajú so súradnicami bodu R a konštrukčným uhlom sklonu operadla sedadla, stanovenými výrobcom vozidla.

6.2. Overenie vzájomnej polohy bodu R a bodu H a vzťahu medzi konštrukčným a skutočným uhlom sklonu operadla sedadla sa považuje za vyhovujúce pre uvažované miesto na sedenie, ak bod H, definovaný svojimi súradnicami, leží vo vnútri štvorca so stranou 50 mm, so stredom v bode R a ak skutočný uhol sklonu operadla sedadla sa neodchyľuje o viac než 5° od konštrukčného uhla sklonu operadla sedadla.

6.2.1. Ak sú splnené tieto podmienky, bod R a konštrukčný uhol sklonu operadla sedadla sa použijú pre test a ak je to potrebné, figurína sa nastaví tak, aby bol bod H totožný s bodom R a skutočný uhol sklonu operadla sedadla sa zhoduje s konštrukčným uhlom operadla sedadla.

6.3. Ak bod H alebo skutočný uhol sklonu operadla sedadla nespĺňajú požiadavku bodu 6.2, stanoví sa bod H alebo skutočný uhol sklonu operadla sedadla ešte dva krát (celkom tri krát). Ak výsledky dvoch z týchto troch úkonov spĺňajú požiadavky, považuje sa výsledok testu za uspokojivý.

6.4. Ak aspoň dva z troch výsledkov testu nespĺňajú požiadavky bodu 6.2, považuje sa výsledok testu za neuspokojivý.

6.5. Ak vznikne situácia popísaná v bode 6.4, alebo overenie nie je možné, pretože výrobca vozidla neposkytol informácie o polohe bodu R alebo o konštrukčnom uhle sklonu operadla sedadla, môže sa použiť priemer výsledkov troch testov a môže sa považovať za použiteľný vo všetkých prípadoch, v ktorých je v tejto smernici odkaz na bod R alebo na konštrukčný uhol sklonu operadla sedadla.

Doplnok

+++++ TIFF +++++

Komponenty trojrozmernej figuríny

+++++ TIFF +++++

Rozmery a hmotnosť figuríny

PRÍLOHA IV

ŤAŽNÉ ZARIADENIE

(rozmery v mm)

+++++ TIFF +++++

Obrázok 1

+++++ TIFF +++++

Obrázok 2

+++++ TIFF +++++

Obrázok 3

PRÍLOHA V

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA VI

POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSTNÉ PÁSY

1. Platia požiadavky na vozidlá kategórie M1, uvedené v smernici 77/541/EHS [1].

2. Avšak odchylne od požiadaviek na montáž stanovených v bode 3 prílohy I k tejto smernici, vozidlá s hmotnosťou v nezaťaženom stave menšou než 400 kg (alebo 500 kg, ak majú byť vozidlá používané na prepravu tovaru), môžu byť vybavené pásmi alebo zadržiavacími systémami so zabudovanými pásmi, ktoré majú nasledovnú konfiguráciu:

2.1. pre bočné sedadlá, brušné a ramenné pásy vybavené navíjačmi alebo bez nich;

2.2. pre stredné sedalá, brušné alebo brušné a ramenné pásy vybavené navíjačmi alebo bez nich;

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

Doplnok 3

+++++ TIFF +++++

Doplnok 4

+++++ TIFF +++++

KAPITOLA 12

ZASKLENIE, STIERAČE PREDNÝCH OKIEN, OSTREKOVAČE, ODMRAZOVAČE A ODHMLIEVAČE TROJKOLESOVÝCH MOPEDOV, TROJKOLIEK A ŠTVORKOLIEK S KAROSÉRIOU

ZOZNAM PRÍLOH

| | Strana |

PRÍLOHA I | Zasklenie … | 469 |

Doplnok 1 | Informačný dokument vzhľadom na typ zasklenia určeného pre trojkolesové mopedy, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 470 |

Doplnok 2 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na typ zasklenia určeného pre trojkolesové mopedy, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 471 |

Doplnok 3 | Informačný dokument vzhľadom na montáž zasklenia na typ trojkolesového mopedu, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 472 |

Doplnok 4 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na montáž zasklenia na typ trojkolesového mopedu, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 473 |

PRÍLOHA II | Stierače predných okien, ostrekovače, odmrazovače a odhmlievače trojkolesových mopedov, trojkoliek a štvorkoliek s karosériou … | 474 |

Doplnok 1 | Postup pri stanovení výhľadu na predných oknách trojkolesových mopedov, trojkoliek alebo štvorkoliek s karosériou vo vzťahu k bodom V … | 478 |

Doplnok 2 | Zmes pre testovanie stieračov a ostrekovačov … | 481 |

Doplnok 3 | Informačný dokument vzhľadom na stierač predného okna typu trojkolesového mopedu, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 482 |

Doplnok 4 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na stierač predného okna typu trojkolesového mopedu, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 483 |

Doplnok 5 | Informačný dokument vzhľadom na ostrekovač predného okna typu trojkolesového mopedu, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 484 |

Doplnok 6 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na ostrekovač predného okna typu trojkolesového mopedu, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 485 |

Doplnok 7 | Informačný dokument vzhľadom na odmrazovacie a odhmlievacie zariadenie typu trojkolesového mopedu, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 486 |

Doplnok 8 | Osvedčenie o typovom schválení komponentu vzhľadom na odmrazovacie a odhmlievacie zariadenie typu trojkolesového mopedu, trojkolky alebo štvorkolky s karosériou … | 487 |

PRÍLOHA I

ZASKLENIE

1. KONŠTRUKČNÉ POŽIADAVKY

1.1. Pre vozidlá uvedené v tejto kapitole s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou než 45 km/h, platia konštrukčné a montážne požiadavky stanovené v smernici 92/22/EHS [1] o bezpečnostnom zasklení a zasklievacích materiáloch na motorových a ich prípojných vozidlách.

1.2. Pre vozidlá uvedené v tejto kapitole s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou do 45 km/h platia požiadavky stanovené v smernici 92/22/EHS alebo v prílohe III k smernici 89/173/EHS [2], týkajúce sa niektorých komponentov a charakteristík kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov. Avšak:

1.2.1. znenie bodu 10 prílohy III-A k smernici 89/173/EHS je nahradené nasledovným znením: "Sú povolené dve kontroly v priebehu roka".

1.2.2. Prílohy III-B a III-P k smernici 89/173/EHS sú nahradené doplnkami 1 až 4.

2. POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA MONTÁŽE PREDNÝCH OKIEN A INÉHO ZASKLENIA NA VOZIDLÁ UVEDENÉ V BODE 1.2

2.1. Podľa uváženia výrobcu vozidiel s karosériou sa môžu montovať:

2.1.1. "predné okná" a "zasklenie iné než sú predné okná", ak spĺňajú požiadavky prílohy III-A k smernici 89/173/EHS;

2.1.2. alebo predné okná spĺňajúce požiadavky platné pre "zasklenie iné než sú predné okná", stanovené v prílohe III-A k smernici 89/173/EHS, okrem tých, ktoré podliehajú ustanoveniam bodu 9.1.4.2 prílohy III-C k tejto smernici (zasklenie s koeficientom prechodu svetla menším než 70 %).

Doplnok 1

+++++ TIFF +++++

Doplnok 2

+++++ TIFF +++++

Doplnok 3

+++++ TIFF +++++

Doplnok 4

+++++ TIFF +++++

PRÍLOHA II

STIERAČE PREDNÝCH OKIEN, OSTREKOVAČE, ODMRAZOVAČE A ODHMLIEVAČE TROJKOLESOVÝCH MOPEDOV, TROJKOLIEK A ŠTVORKOLIEK S KAROSÉRIOU

1. DEFINÍCIE

Na účely tejto smernice:

1.1. "Typ vozidla vzhľadom na stierače predného okna, ostrekovače, odmrazovače a odhmlievač" znamená motorové vozidlá, ktoré sa navzájom nelíšia v takých podstatných aspektoch ako sú:

1.1.1. Vonkajšie a vnútorné tvary a usporiadanie vo vnútri oblasti špecifikovanej v doplnku 1, ktoré môžu ovplyvniť viditeľnosť;

1.1.2. Tvar, rozmery a charakteristiky predného okna a jeho príslušenstva;

1.1.3. Charakteristiky stieračov predného okna, ostrekovačov a vykurovacieho systému kabíny.

1.2. "Body V" znamenajú body, ktorých poloha v kabíne je určená vertikálnymi pozdĺžnymi rovinami prechádzajúcimi stredmi najkrajnejších polôh sedenia na prednom sedadle a ktoré sa vo vzťahu k bodu R a konštrukčnému uhlu operadla sedadla používajú na overenie zhody s požiadavkami týkajúcimi sa výhľadu (pozri doplnok 1).

1.3. Bod R alebo referenčný bod sedenia a bod H: platí definícia uvedená v kapitole XI týkajúcej sa kotvových úchytiek bezpečnostných pásov a bezpečnostných pásov.

1.4. "Referenčné body predného okna" znamenajú body na priesečníku predného okna s čiarami, vychádzajúcimi z bodov V dopredu na vonkajší povrch predného okna.

1.5. "Priehľadná plocha" znamená časť plochy predného okna, ktorého koeficient prestupu svetla, meraný kolmo k povrchu, nie je menší než 70 %.

1.6. "Stierač predného okna" znamená zostavu skladajúcu sa zo zariadenia na stieranie vonkajšej plochy predného okna a príslušenstvo a ovládače potrebné na spustenie a zastavenie tohto zariadenia.

1.7. "Stieraná plocha predného okna" znamená plochu vonkajšieho povrchu mokrého predného okna čistenú stieračom predného okna.

1.8. "Ostrekovač predného okna" znamená zariadenie na uloženie a striekanie kvapaliny na vonkajšiu plochu predného okna, spolu s ovládačmi potrebnými na spustenie a zastavenie tohto zariadenia.

1.9. "Ovládač ostrekovača predného okna" znamená jednotlivé zariadenie alebo príslušenstvo, určené na spustenie a zastavenie činnosti ostrekovača predného okna. Spustenie a zastavenie môže byť koordinované s činnosťou stierača alebo môže byť na ňom úplne nezávislé.

1.10. "Čerpadlo ostrekovača predného okna" znamená zariadenie určené na premiestnenie ostrekovacej kvapaliny zo zásobníka na povrch predného okna.

1.11. "Tryska" znamená zariadenie, ktoré sa môže smerovo nastaviť a ktoré slúži na usmernenie ostrekovacej kvapaliny na predné okno;

1.12. "Funkcia ostrekovača predného okna" znamená schopnosť zariadenia na ostrekovanie predného okna nasmerovať kvapalinu na určenú plochu predného okna bez toho, aby dochádzalo k presakovaniu alebo rozpojeniu rúrky ostrekovača pri normálnom používaní zariadenia.

1.13. "Odmrazovacie zariadenie" znamená zariadenie určené na roztopenie námrazy na povrchu predného okna a teda na obnovenie viditeľnosti.

1.14. "Odmrazenie" znamená odstránenie povrchovej vrstvy námrazy alebo ľadu, ktorá pokrýva zasklenú plochu, pomocou odmrazovacieho zariadenia a stieračov predného okna.

1.15. "Odmrazená plocha" znamená plochu na zasklenom povrchu, ktorá je suchá alebo je pokrytá roztopenou alebo čiastočne roztopenou (vlhkou) námrazou, ktorá sa môže odstrániť z vonkajšieho povrchu pomocou stierača predného okna, okrem plochy predného okna, ktorá je pokrytá suchou námrazou.

1.16. "Odhmlievacie zariadenie" znamená zariadenie určené na odstránenie zahmlenej povrchovej vrstvy z vnútorného povrchu predného okna a teda na obnovenie viditeľnosti.

1.17. "Zahmlenie" znamená povrchovú vrstvu kondenzovanej pary na vnútornom povrchu zasklených plôch.

1.18. "Odhmlievanie" znamená odstránenie kondenzovanej pary pokrývajúcej zasklené plochy, pomocou odhmlievacieho zariadenia.

2. POŽIADAVKY

2.1. Stierač predného okna

2.1.1. Všetky vozidlá musia byť vybavené najmenej jedným automatickým stieračom predného okna, t.j. systémom, ktorý je počas chodu motora vozidla schopný pracovať bez akéhokoľvek iného zásahu vodiča, než ktorý je potrebný na spustenie a zastavenie stierača.

2.1.1.1. Musí pokrývať najmenej 90 % plochy výhľadu A, ktorá je definovaná v bode 2.2.doplnku 1.

2.1.2. Stierač predného okna musí mať stieraciu frekvenciu minimálne 40 cyklov za minútu, pričom cyklus znamená pohyb stierača tam a späť.

2.1.3. Frekvencia (frekvencie) uvedené v bode 2.1.2 sa musia dosahovať za podmienok stanovených v bodoch 3.1.1 až 3.1.8.

2.1.4. Rameno stierača musí byť inštalované tak, aby sa dalo odklopiť od okna a aby sa mohlo ručne očistiť.

2.1.5. Stierač predného okna musí byť schopný pracovať dve minúty na suchom prednom okne za podmienok stanovených v bode 3.1.9.

2.1.6. Systém musí byť schopný sa zablokovať na súvislú dobu 15 sekúnd, s ramenami stierača udržiavanými vo vertikálnej polohe a s ovládačom stierača nastaveným na maximálnu stieraciu frekvenciu.

2.2. Ostrekovač predného okna

2.2.1. Všetky vozidlá musia byť vybavené ostrekovačom predného okna, schopným zniesť zaťaženia spôsobené upchaním trysiek, keď je systém uvádzaný do činnosti podľa postupu popísaného v bode 3.2.1.

2.2.2. Funkcia ostrekovačov a stieračov nesmie byť nepriaznivo ovplyvnená tým, že sú vystavené teplotným cyklom požadovaným v bodoch 3.2.2 a 3.2.3.

2.2.3. Ostrekovač predného okna musí byť schopný dodávať množstvo kvapaliny postačujúce na očistenie 60 % plochy definovanej v bode 2.2 doplnku 1 za podmienok uvedených v bode 3.2.4.

2.2.4. Objem zásobníka kvapaliny musí byť aspoň jeden liter.

2.3. Odmrazovač a odhmlievač

2.3.1. Všetky vozidlá musia byť vybavené odmrazovačom a odhmlievačom predného okna, schopným odstrániť z predného okna akýkoľvek ľad alebo námrazu, a akúkoľvek kondenzovanú paru z vnútorného povrchu predného okna.

2.3.2. Podmienky stanovené v bode 2.3.1 sa považujú za splnené, ak je vozidlo vybavené vhodným vykurovacím systémom priestoru pre cestujúcich, ktorý musí spĺňať podmienky stanovené v smernici 78/548/EHS [1] týkajúcej sa systémov vykurovania priestoru pre cestujúcich motorových vozidiel, s nasledovným dodatkom k bodom 2.4.1.1 a 2.4.1.2 prílohy I vyššieuvedenej smernice: "alternatívne sa musí jasne preukázať, že nemôže nastať žiadne presakovanie do priestoru pre cestujúcich".

2.3.3. Odchylne od ustanovení bodu 2.3.2, požiadavky smernice 78/317/EHS [2], týkajúce sa systémov odmrazovania a odhmlievania zasklených povrchov motorových vozidiel, platia pre vozidlá s výkonom nad 15 kW.

3. POSTUP TESTU

3.1. Stierač predného okna

3.1.1. Ak nie je stanovené inak, musia sa nižšie popísané testy vykonávať za nasledovných podmienok:

3.1.2. Teplota okolia nesmie byť nižšia než 10 °C alebo vyššia než 40 °C;

3.1.3. Predné okno musí byť udržiavané stále vlhké;

3.1.4. V prípade elektrického stierača musia byť splnené nasledovné doplňujúce podmienky:

3.1.4.1. Akumulátor musí byť úplne nabitý;

3.1.4.2. Motor musí bežať pri otáčkach zodpovedajúcich 30 % ± 10 % otáčok, pri ktorých vyvinie motor maximálny výkon;

3.1.4.3. Stretávacie svetlomety musia byť zapnuté;

3.1.4.4. Keď je vozidlo vybavené elektrickým vykurovacím a/alebo vetracím systémom, tento systém musí pracovať s maximálnou spotrebou elektrickej energie;

3.1.4.5. Keď je vozidlo vybavené elektrickým odmrazovacím a odhmlievacím systémom, tento systémy musia pracovať s maximálnou spotrebou elektrickej energie;

3.1.5. Stierače predného okna pracujúce so stlačeným vzduchom alebo podtlakom, musia byť schopné pracovať nepretržite s požadovanými stieracími frekvenciami pri akýchkoľvek otáčkach alebo akomkoľvek zaťažení motora.

3.1.6. Frekvencie stierania stierača predného okna musia spĺňať požiadavky bodu 2.1.2.po predchádzajúcich 20-ich minútach prevádzky na mokrom povrchu.

3.1.7. Vonkajšia plocha predného okna musí byť dôkladne odmastená denaturovaným liehom alebo ekvivalentným odmasťovacím prostriedkom.

Po zaschnutí sa nanesie najmenej 3 %-ný a najviac 10 %-ný roztok čpavku a povrch sa nechá znova zaschnúť a potom sa vytrie suchou bavlnenou handrou.

3.1.8. Na vonkajší zasklený povrch predného okna sa rovnomerne nanesie povlak testovacej zmesi (pozri doplnok 2) a potom sa nechá zaschnúť.

3.1.9. Požiadavky bodu 2.1.5 sa musia splniť za podmienok špecifikovaných v bode 3.1.4.

3.2. Ostrekovač predného okna

Podmienky testu

3.2.1. Test č. 1

3.2.1.1. Ostrekovač sa úplne naplní vodou a vystaví sa na dobu najmenej štyroch hodín pôsobeniu teploty okolia 20 ± 5 °C. Všetky trysky majú byť upchané a ovládač ostrekovača musí byť uvádzaný do činnosti šesťkrát za minútu, vždy na dobu najmenej troch sekúnd. Ak je zariadenie poháňané svalovou energiou vodiča, má vynakladaná sila zodpovedať sile uvedenej v nasledovnej tabuľke:

Typ čerpadla | Požadovaná sila |

ovládané ručne | 11 až 13,5 daN |

ovládané nohou | 40 až 44,5 daN |

3.2.1.2. U elektrických čerpadiel testovacie napätie nesmie byť menšie než menovité napätie, avšak nesmie prekročiť menovité napätie 2 volty.

3.2.1.3. Po vykonaní testu musí ostrekovač predného okna pracovať podľa požiadaviek bodu 1.12.

3.2.2. Test č. 2 (test zahŕňa aj vystavenie zariadenia nízkym teplotám)

3.2.2.1. Ostrekovač predného okna sa úplne naplní vodou a potom sa vystaví na dobu najmenej štyroch hodín pôsobeniu teploty okolia −18 ± 3 °C, pričom sa musí zabezpečiť, aby všetka voda obsiahnutá v zariadení zamrzla. Potom sa zariadenie vystaví pôsobeniu teploty okolia 20 ± 2 °C, až pokiaľ sa ľad úplne neroztopí. Potom sa overí funkcia zariadenia a zariadenie sa uvedie do činnosti tak, ako je to požadované v bode 3.2.1.

3.2.3. Test č. 3 (test pri vysokých teplotách)

3.2.3.1. Ostrekovač predného okna sa úplne naplní vodou pri teplote 60° ± 3 °C. Potom sa overí funkcia zariadenia a zariadenie sa uvedie do činnosti tak, ako je to požadované v bode 3.2.1.

3.2.4. Test č. 4 (test účinnosti ostrekovača uvedený v bode 2.2.3)

3.2.4.1. Ostrekovač predného okna sa úplne naplní vodou. So stojacím vozidlom a pri takmer bezvetrí sa tryska alebo trysky ostrekovača musia nastaviť na určenú oblasť vonkajšej plochy predného okna. Ak je zariadenie uvedené do činnosti svalovou silou vodiča, nesmie potrebná sila presiahnuť hodnotu uvedenú v bode 3.2.1.1. Ak je zariadenie uvedené do činnosti elektrickým čerpadlom, platia požiadavky bodu 3.1.4.

3.2.4.2. Vonkajšia plocha predného okna sa ošetrí tak, ako je to predpísané v bodoch 3.1.7 a 3.1.8.

3.2.4.3. Ostrekovač predného okna sa potom uvedie do činnosti spôsobom, ktorý stanoví výrobca na desať cyklov automatickej činnosti ostrekovača s maximálnou frekvenciou, a potom sa určí podiel takto očistenej plochy výhľadu predpísanej v bode 2.2.doplnku 1.

3.3. Všetky testy ostrekovača predného okna, popísané v bodoch 3.2.1 až 3.2.3 sa musia vykonať na jednom a tom istom zariadení.

Doplnok 1

Postup pri stanovení výhľadu na predných oknách trojkolesových mopedov, trojkoliek alebo štvorkoliek s karosériou vo vzťahu k bodom V

1. POLOHY BODOV V

1.1. Polohy bodov V vo vzťahu k bodu R, vyznačené súradnicami X, Y, Z v trojrozmernom referenčnom systéme, sú uvedené v tabuľkách I a II.

1.2. Tabuľka I uvádza základné súradnice pre konštrukčný uhol sklonu operadla sedadla 25°. Kladný smer súradníc je vyznačený na obrázku 1.

TABUĽKA I

Bod V | X | Y | Z |

V1 | 68 mm | − 5 mm | 665 mm |

V2 | 68 mm | − 5 mm | 589 mm |

1.3. Korekcia pre iné konštrukčné uhly sklonu operadla sedadla než 25°

1.3.1. Tabuľka II uvádza doplnkové korekcie súradnice Δ X, pre každý bod V, ak je konštrukčný uhol sklonu operadla sedadla iný než 25°. Kladný smer súradnice je vyznačený na obrázku 1.

TABUĽKA II

Uhol sklonu operadla sedadla (stupne) | Horizontálne súradnice Δ X |

5 | − 186 mm |

6 | − 177 mm |

7 | − 167 mm |

8 | − 157 mm |

9 | − 147 mm |

10 | − 137 mm |

11 | − 128 mm |

12 | − 118 mm |

13 | − 109 mm |

14 | − 99 mm |

15 | − 90 mm |

16 | − 81 mm |

17 | − 72 mm |

18 | − 62 mm |

19 | − 53 mm |

20 | − 44 mm |

21 | − 35 mm |

22 | − 26 mm |

23 | − 18 mm |

24 | − 9 mm |

25 | 0 mm |

26 | 9 mm |

27 | 17 mm |

28 | 26 mm |

29 | 34 mm |

30 | 43 mm |

31 | 51 mm |

32 | 59 mm |

33 | 67 mm |

34 | 76 mm |

35 | 84 mm |

36 | 92 mm |

37 | 100 mm |

38 | 108 mm |

39 | 115 mm |

40 | 123 mm |

2. PLOCHY VÝHĽADU

2.1. Z bodov V sa stanovia dve plochy výhľadu.

2.2. Plochou výhľadu A je plocha na viditeľnom vyčnievajúcom povrchu predného okna, ohraničená nasledovnými štyrmi rovinami vychádzajúcimi smerom dopredu z bodov V (pozri obrázok 1):

- vertikálnou rovinou prechádzajúcou bodmi V1 a V2 naklonenou v uhle 18° vľavo od osi X;

- rovinou rovnobežnou s osou Y prechádzajúcou bodom V1 a naklonenou smerom hore v uhle 3° od osi X;

- rovinou rovnobežnou s osou Y prechádzajúcou bodom V2 a naklonenou smerom dole v uhle 1° od osi X;

- vertikálnou rovinou prechádzajúcou bodmi V1 a V2 a naklonenou v uhle 20° vpravo od osi X.

+++++ TIFF +++++

Plocha výhľadu A

Doplnok 2

Zmes pre testovanie stieračov a ostrekovačov

Testovacia zmes uvedená v bodoch 3.1.8 a 3.2.4.2 sa objemovo skladá z: 92,5 % vody (vody, ktorá má po odparení menšiu tvrdosť než 205 g/1000 kg/), 5 % nasýteného vodného roztoku soli (chloridu sodného) a 2,5 % prachu v zložení podľa nasledovných tabuliek I a II.

TABUĽKA I

Zloženie testovaného prachu

Zložka | Percento hmotnosti |

SiO2 | 67 a 69 |

Fe2O3 | 3 až 5 |

Al2O3 | 15 až 17 |

CaO | 2 až 4 |

MgO | 0,5 až 1,5 |

Zásady | 3 až 5 |

Straty spálením | 2 až 3 |

TABUĽKA II

Rozloženie čiastočiek hrubého prachu podľa rozmerov častíc

Rozmery častíc (v µm) | Rozloženie podľa rozmerov (v %) |

0 až 5 | 12 ± 2 |

5 až 10 | 12 ± 3 |

10 až 20 | 14 ± 3 |

20 až 40 | 23 ± 3 |

40 až 80 | 30 ± 3 |

80 až 200 | 9 ± 3 |

Doplnok 3

+++++ TIFF +++++

Doplnok 4

+++++ TIFF +++++

Doplnok 5

+++++ TIFF +++++

Doplnok 6

+++++ TIFF +++++

Doplnok 7

+++++ TIFF +++++

Doplnok 8

+++++ TIFF +++++

[1] Pozri diagram v doplnku 1.

[2] Pozri diagram v doplnku 1.

[3] Pozri diagram v doplnku 1.

[4] Pozri diagram v doplnku 1.

[5] Pozri diagram v doplnku 1.

[6] Pozri diagram v doplnku 1.

[7] Pozri diagram v doplnku 1.

[8] Pozri diagram v doplnku 1.

[9] Pozri diagram v doplnku 1.

[10] Pozri diagram v doplnku 1.

[11] Pozri diagram v doplnku 1.

[12] Pozri diagram v doplnku 1.

[13] Pozri diagram v doplnku 1.

[14] Pre stanovenie okamžitých rýchlostí je povolená lineárna extrapolácia triedy maximálneho zaťaženia.

[15] Aplikovateľné len pre pneumatiky identifikované kódom "V" v označení rozmeru a len do maximálnej rýchlosti špecifikovanej výrobcom pneumatiky. (Pozri bod 1.2.15 prílohy I).

[16] Aplikovateľné tiež pre pneumatiky identifikované kódom "Z" v označení rozmeru.

[1] Pneumatiky na normálne používanie pre jazdu na ceste

[2] Viacúčelové pneumatiky a pneumatiky pre jazdu na snehu

[3] Pneumatiky na normálne používanie pre jazdu na ceste

[4] Pneumatiky na špeciálne účely a pneumatiky pre jazdu na snehu

[5] Pneumatiky na normálne používanie pre jazdu na ceste až do rýchlostnej kategórie P vrátane

[6] Pneumatiky na normálne používanie pre jazdu na ceste rýchlostnej kategórie vyššej ako P a pre jazdu na snehu

[7] Pneumatiky na špeciálne účely

[8] Pneumatiky na normálne používanie pre jazdu na ceste

[9] Pneumatiky na špeciálne účely a pneumatiky pre jazdu na snehu

[10] Pneumatiky na normálne používanie pre jazdu na ceste až do rýchlostnej kategórie P vrátane

[11] Pneumatiky na normálne používanie pre jazdu na ceste rýchlostnej kategórie vyššej ako P a pre jazdu na snehu

[12] Pneumatiky na špeciálne účely

[1]

[1] Pre rýchlosti nad 240 km/h je testovací tlak 3,20 bar (320 kPa).

[1] 1 Svetlomety podľa príloh III-B, III-C a III-D

[1] Používa sa len pre oblasť medzi dvoma vertikálnymi čiarami prechádzajúcimi bodom V = 0°/H ± 5° a dvoma vertikálnymi čiarami prechádzajúcimi bodom V = ± 10°/H = 0°. Pre ostatné smery možno použiť maximálnu svietivosť 400 cd.

[1] Svietivosť 50R50V = 0,25 min.

[1] Meracia stena pre ľavostrannú premávku je symetrická podľa priamky v-v znázornenej v tejto prílohe.

[1] Technické požiadavky na vláknové žiarovky: pozri prílohu IV.

[2] Svetlomet spĺňa požiadavky tohto bodu, ak sa vláknová žiarovka môže ľahko namontovať do svetlometu a jej kolíky sa môžu ľahko zasunúť do otvorov, dokonca aj v tme.

[3] Tieto ustanovenia neplatia pre ovládač prepínača.

[4] Nastavovacia stena musí byť dostatočne široká, aby umožňovala skúšku rozhrania v rozsahu do 5° na každej strane čiary v-v.

[5] V prípade svetlometov konštruovaných tak, aby spĺňali požiadavky tejto smernice len vzhľadom na stretávacie svetlo, os ohniska sa odchyľuje znateľne od hlavného smeru svetla alebo ak, u ktoréhokoľvek typu svetlometu (len stretávací alebo združený s diaľkovým), svetlo nemá rozhranie so zreteľným ohybom, bočné nastavenie musí byť možné spôsobom, ktorý spĺňa požiadavky na osvetlenie v bodoch 75 R a 50 R pre pravostrannú premávku a bodoch 75 L a 50 L pre ľavostrannú premávku.

[6] Svetlomet konštruovaný tak, aby vyžaroval stretávacie svetlo, môže byť zlúčený s diaľkovým svetlom, ktoré nespĺňa túto špecifikáciu.

[7] E50 R a E50 L sú skutočne namerané hodnoty osvetlenia.

[1] Ak je testovaný svetlomet v skupine a/alebo vzájomne zlúčený so signálnymi svetlami, tieto musia byť rozsvietené po dobu trvania testu. V prípade smerového svetla musí toto svietiť prerušovane s pomerom zapnuté/vypnuté približne jedna ku jednej.

[2] Ak sú dve alebo viac vlákien žiarovky súčasne rozsvietené pri prerušovanom rozsvecovaní a zhasínaní svetlometu, toto sa nepovažuje za obvyklé súčasné používanie vlákien.

[3] Ak je testovaný svetlomet v skupine a/alebo vzájomne zlúčený so signálnymi svetlami, tieto musia byť rozsvietené po dobu trvania testu. V prípade smerového svetla musí toto svietiť prerušovane s pomerom zapnuté/vypnuté približne jedna ku jednej.

[4] Ak je testovaný svetlomet v skupine a/alebo vzájomne zlúčený so signálnymi svetlami, tieto musia byť rozsvietené po dobu trvania testu. V prípade smerového svetla musí toto svietiť prerušovane s pomerom zapnuté/vypnuté približne jedna ku jednej.

[5] Ak sú dve alebo viac vlákien žiarovky súčasne rozsvietené pri prerušovanom rozsvecovaní a zhasínaní svetlometu, toto sa nepovažuje za obvyklé súčasné používanie vlákien.

[6] NaCMC predstavuje sodíkovú soľ karboxymetylcelulózy obyčajne uvádzanú ako CMC. NaCMC používaná v znečisťovacej zmesi musí mať stupeň substitúcie (DS) 0,6-0,7 a viskozitu 200-300 cP pre 2 % roztok pri 20 °C.

[7] 50 V je situované 375 mm pod HV na vertikále v-v na stene, ktorá je vo vzdialenosti 25 m.

[1] Pre L2 sa odporúča použitie ohniskovej vzdialenosti okolo 80 mm.

[4] Hodnoty uvedené vľavo sa vzťahujú na vlákno diaľkového svetla a hodnoty uvedené vpravo sa vzťahujú na vlákno stretávacieho svetla.

[5] Poloha a rozmery tienidla a vlákien sa musia overiť pomocou metódy merania popísanej v Publikácii IEC 809.

[6] Meria sa vo vzdialenosti od referenčnej roviny vyjadrenej v mm za šikmou zlomkovou čiarou.

[7] mv = nameraná hodnota.

[8] Uhol je uvedený len pre konštrukciu tienidla a nemusí sa overovať na úplnej žiarovke.

[1] Merané body sú tie, kde vonkajšia časť koncového závitu, najbližšieho alebo najvzdialenejšieho voči pätici, pretína os vlákna.

[2] Merané body sú tie, kde vonkajšia časť koncového závitu, najbližšieho alebo najvzdialenejšieho voči pätici, pretína os vlákna.

[3] Pätica sa musí zatlačiť v týchto smeroch.

[4] Koniec vlákna je definovaný v liste H2/3.

[1] Rozmer, ktorý má byť meraný vo vzdialenosti od referenčnej roviny udanej v mm za šikmou čiarou.

[2] "29,5 mv" alebo "30,0 mv" znamená hodnotu nameranú vo vzdialenosti 29,5 alebo 30,0 mm od referenčnej roviny.

[1] Rozmer, ktorý má byť meraný vo vzdialenosti od referenčnej roviny udanej v mm za šikmou čiarou.

[2] Výkres nie je záväzný z hľadiska konštrukcie tienidla.

[3] Výkres nie je záväzný z hľadiska konštrukcie tienidla.

[1] Výrobcovia môžu zvoliť inú sústavu navzájom kolmých smerov pohľadu. Smery pohľadu špecifikované výrobcom majú používať testovacie laboratóriá pri overovaní rozmerov a polohy vlákna.

[2] Výrobcovia môžu zvoliť inú sústavu navzájom kolmých smerov pohľadu. Smery pohľadu špecifikované výrobcom majú používať testovacie laboratóriá pri overovaní rozmerov a polohy vlákna.

[3] Výrobcovia môžu zvoliť inú sústavu navzájom kolmých smerov pohľadu. Smery pohľadu špecifikované výrobcom majú používať testovacie laboratóriá pri overovaní rozmerov a polohy vlákna.

[4] Výrobcovia môžu zvoliť inú sústavu navzájom kolmých smerov pohľadu. Smery pohľadu špecifikované výrobcom majú používať testovacie laboratóriá pri overovaní rozmerov a polohy vlákna.

[1] Výrobcovia môžu zvoliť inú sústavu navzájom kolmých smerov pohľadu. Smery pohľadu špecifikované výrobcom majú používať testovacie laboratóriá pri overovaní rozmerov a polohy vlákna.

[2] Výrobcovia môžu zvoliť inú sústavu navzájom kolmých smerov pohľadu. Smery pohľadu špecifikované výrobcom majú používať testovacie laboratóriá pri overovaní rozmerov a polohy vlákna.

[3] Výrobcovia môžu zvoliť inú sústavu navzájom kolmých smerov pohľadu. Smery pohľadu špecifikované výrobcom majú používať testovacie laboratóriá pri overovaní rozmerov a polohy vlákna.

[4] Výrobcovia môžu zvoliť inú sústavu navzájom kolmých smerov pohľadu. Smery pohľadu špecifikované výrobcom majú používať testovacie laboratóriá pri overovaní rozmerov a polohy vlákna.

[1] Maximálna bočná odchýlka stredu vlákna od dvoch navzájom kolmých rovín, v ktorých leží referenčná os pätice a v jednej z nich os kolíkov.

[2] Žiarovky s päticou BA 15d sa môžu používať na zvláštne účely: majú tie isté rozmery.

[3] Overuje sa pomocou "systému skrinky", list P21W/2.

[4] Pre 24 voltové žiarovky s veľkým zaťažením, ktoré majú rôzny tvar vlákna, sa pripravujú doplnkové špecifikácie.

[1] Tieto rozmery by sa mali overovať pomocou "systému skrinky" (P21/5W/2, P21/5W/3), vychádzajúc z rozmerov a tolerancií znázornených vyššie. "x" a "y" sa týkajú hlavného (vysokovýkonového) vlákna, nie osi žiarovky (P21/5W/2). Spôsoby zvýšenia presnosti umiestnenia vlákna a sústavy pätica-objímka sa pripravujú.

[2] Maximálna bočná odchýlka stredu hlavného (vysokovýkonového) vlákna od dvoch navzájom kolmých rovín, v ktorých leží referenčná os pätice a v jednej z nich os kolíkov.

[3] Pre budúcnosť sa nedoporúča začlenenie 24 voltových žiaroviek.

[1] Tento rozmer zodpovedá vzdialenosti medzi dvoma otvormi s priemerom 3,5 mm, každý z nich je orientovaný voči jednej z pätíc.

[2] Vlákno musí byť uložené vo vnútri valca s dĺžkou 19 mm sústredeného s osou žiarovky a umiestnené súmerne so stredom žiarovky. Priemer tohto valca je u 6 voltových a 12 voltových žiaroviek: d + 4 mm (pre štandardné žiarovky: d + 2 mm) a u 24 voltových žiaroviek: d + 5 mm, pričom "d" je menovitý priemer vlákna udaný výrobcom.

[3] Odchýlka stredu vlákna od stredu dĺžky žiarovky nesmie byť väčšia než ± 2 mm (pre štandardné žiarovky: ± 0,5 mm ) merané v smere referenčnej osi.

[4] 4,5 mm pre 6 voltové žiarovky.

[5] 16,5 mm pre 24 voltové žiarovky.

[1] Tento rozmer zodpovedá vzdialenosti medzi dvoma otvormi s priemerom 3,5.

[2] Poloha vlákna sa overuje pomocou "systému skrinky" list C21W/2.

[1] Ú. v. ES L 266, 2.10.1974, s. 4.

[1] Definície prevzaté z publikácie CIE 50 (45), Medzinárodný elektronický slovník, skupina 45: osvetlenie.

[2] Definície prevzaté z publikácie CIE 50 (45), Medzinárodný elektronický slovník, skupina 45: osvetlenie.

[3] Definície prevzaté z publikácie CIE 50 (45), Medzinárodný elektronický slovník, skupina 45: osvetlenie.

[4] Definície prevzaté z publikácie CIE 50 (45), Medzinárodný elektronický slovník, skupina 45: osvetlenie.

[5] Definície prevzaté z publikácie CIE 50 (45), Medzinárodný elektronický slovník, skupina 45: osvetlenie.

[6] Skrátená tabuľka. Hodnoty "x-(λ)", "y-(λ)", "z-(λ)" sú zaokrúhlené na štyri desatinné miesta.

[7] Zmenené v roku 1966 (z 3 na 2).

[1] Nevyžaduje sa žiadne vnútorné zrkadlo ak nemôžu byť splnené podmienky viditeľnosti uvedené v bode 4.1 nižšie. V tomto prípade sa požadujú dve vonkajšie spätné zrkadlá, jedno na ľavej a jedno na pravej strane vozidla.

[1] Limitné hodnoty pre hmotnosti CO a HC + NOx sa vynásobia v prípade trojkolesových mopedov a ľahkých štvorkoliek koeficientom 2.

[2] Limit pre hmotnosť CO musí byť 3,5 g/km v prípade trojkolesových mopedov a ľahkých štvorkoliek.

[3] ∑nxi − x-2,S2 = i = 1nkde xi je ktorýkoľvek z individuálnych výsledkov získaných so vzorkou n a∑n xix- = i = 1n

[1] Pre dynamometer s jediným valcom s priemerom 400 mm.

[2] Tieto prídavné hmotnosti môžu byť podľa potreby nahradené elektronickým zariadením za predpokladu, že je preukázaná ekvivalentnosť výsledkov.

[1] Limitné hodnoty sa však v prípade trojkoliek a štvorkoliek musia vynásobiť koeficientom 1,5.

[2] Limitné hodnoty sa však v prípade trojkoliek a štvorkoliek musia vynásobiť koeficientom 1,5.

[3] ∑nxi − x-2,S2 = i = 1nkde xi je ktorýkoľvek z individuálnych výsledkov získaných so vzorkou n a∑n xix- = i = 1n

[4] ∑nxi − x-2S2 = i = 1nkde xi je ktorýkoľvek z individuálnych výsledkov získaných so vzorkou n a∑n xix- = i = 1n

[1] Spojka vypnutá.

[2] Tieto prídavné zotrvačné hmotnosti, ktoré môžu byť podľa potreby nahradené elektronickým zariadením za predpokladu, že sa preukáže ekvivalentnosť výsledkov.

[1] Test sa môže vykonať v testovacej bunke kondiciovanej vzduchom, kde sa atmosferické podmienky dajú kontrolovať.

[1] Počiatočné písmená American Society for Testing and Materials, 1916 Race Street, Philadelphia, Pennsylvania 19103, USA.

[2] Pridanie prvkov obsahujúcich kyslík je zakázané.

[1] Ú. v. ES L 237, 24.8.1991, s. 1.

[1] Ú. v. ES L 38, 11.2.1974, s. 2.

[2] Hmotnosť trakčných akumulátorov u elektrických vozidiel sa do hmotnosti v nezaťaženom stave nepočíta.

[3] Ú. v. ES L 24, 30.1.1976, s.6.

[1] Ú. v. ES L 220, 29.8.1977, s. 95.

[1] Ú. v. ES L 129, 14.5.1992, s. 11.

[2] Ú. v. ES L 67, 10.3.1989, s. 1.

[1] Ú. v. ES L 168, 26.6.1978, s.40.

[2] Ú. v. ES L 81, 28.3.1978, s.27.

--------------------------------------------------

Top