EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli13. 11. 2024

COM(2024) 531 final

2024/0301(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o verejnom rozhraní prepojenom s informačným systémom o vnútornom trhu na účely vyhlásenia o vyslaní pracovníkov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

{SWD(2024) 258 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Sloboda poskytovať služby zahŕňa právo poskytovateľov služieb usadených v členskom štáte poskytovať služby v inom členskom štáte, do ktorého môžu dočasne vyslať svojich pracovníkov, aby tu poskytovali tieto služby. Poskytovateľ služieb musí pri vysielaní svojich pracovníkov dodržiavať súbor vymedzených pracovných podmienok, ako je stanovené v smernici 96/71/ES 1 , v členskom štáte, do ktorého sa vysielanie pracovníkov uskutočňuje. Tým sa zabezpečí minimálna ochrana príslušných vyslaných pracovníkov. Členské štáty musia úzko spolupracovať a poskytovať si vzájomnú pomoc s cieľom uľahčiť monitorovanie dodržiavania uvedených pracovných podmienok. Predchádzanie zbytočnej administratívnej záťaži poskytovateľov služieb, ochrana vyslaných pracovníkov a zabezpečenie účinného monitorovania by tak mali ísť ruka v ruke a prispievať k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu.

Ako sa uvádza v článku 9 ods. 1 smernice 2014/67/EÚ 2 , na zabezpečenie účinného monitorovania plnenia povinností stanovených v uvedenej smernici a v smernici 96/71/ES môžu členské štáty uplatniť len administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia, ktoré sú na tento účel nevyhnutné, za predpokladu, že sú odôvodnené a primerané podľa práva Únie. V tejto súvislosti môžu členské štáty podľa článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2014/67/EÚ uložiť poskytovateľovi služieb usadenému v inom členskom štáte povinnosť uskutočniť pred zodpovednými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi jednoduché vyhlásenie obsahujúce príslušné informácie potrebné na umožnenie faktických kontrol na pracovisku.

V aktualizácii novej priemyselnej stratégie na rok 2020 3 Komisia oznámila, že bude spolupracovať s členskými štátmi na vytvorení spoločného formulára vyhlásenia o vysielaní pracovníkov v elektronickom formáte. Uvedenou prácou sa nesmie ohroziť existujúci právny rámec EÚ pre vysielanie pracovníkov a ochrana pracovníkov, ktorá sa ním zabezpečuje. Účasť je dobrovoľná.

V oznámení z marca 2024 s názvom Nedostatok pracovnej sily a zručností v EÚ: akčný plán 4 Komisia oznámila, že podporí rozsiahle zavedenie spoločnej formy elektronického formátu vyhlásení o vyslaní pracovníkov, doplneného o vytvorenie digitálneho viacjazyčného portálu, prostredníctvom ktorého môžu spoločnosti predkladať vyhlásenia o vyslaní v členských štátoch, ktoré sa rozhodnú používať tento nástroj. Pomôže sa tým znížiť administratívne zaťaženie.

Oznámenie nasledovalo po obavách vyjadrených pri hodnotení vykonávania smernice 2014/67/EÚ. V správe o vykonávaní smernice 2014/67/EÚ 5 Komisia dospela k záveru, že v niektorých oblastiach, na ktoré ju upozornili rôzne zainteresované strany, môžu byť potrebné zlepšenia. Patrí medzi ne zjednodušenie administratívnych kontrolných systémov napríklad zavedením jednotného systému na predkladanie vyhlásení v celej EÚ.

Cieľom tohto návrhu je znížiť administratívne zaťaženie podnikov a príslušných vnútroštátnych orgánov tým, že sa na jednej strane uľahčí predkladanie vyhlásení o vyslaní, ak sa vyžaduje, používateľsky ústretovým spôsobom, na diaľku a elektronicky, a na druhej strane sa uľahčí administratívna spolupráca medzi členskými štátmi, ako aj účinné monitorovanie plnenia povinnosti stanovenej v smerniciach 2014/67/EÚ a 96/71/ES.

Návrhom sa uľahčí členským štátom vykonávanie účinných a primeraných kontrol na ich území, čím prispeje k ochrane vyslaných pracovníkov.

Od januára 2023 členské štáty poskytujú poradenstvo Komisii v rámci expertnej skupiny pre spoločný elektronický formulár vyhlásenia o vyslaní pracovníkov, najmä pokiaľ ide o príslušné informácie potrebné na umožnenie faktických kontrol na pracovisku. Na základe odporúčaní expertov členských štátov sa určil možný spoločný zoznam požiadaviek na informácie pre vyhlásenie o vyslaní pracovníkov. Počiatočná skupina deviatich členských štátov medzitým vyhlásila, že sa zaväzuje prispôsobiť informácie, ktoré požaduje od poskytovateľov služieb vysielajúcich pracovníkov na ich územie, požiadavkám na informácie navrhnutým v spoločnom zozname požiadaviek na informácie 6 .

Verejné rozhranie prepojené s informačným systémom o vnútornom trhu („IMI“)

Návrhom sa zriaďuje viacjazyčné elektronické verejné rozhranie (t. j. zabezpečený webový portál na používanie spoločného elektronického formátu umožňujúci automatický prenos údajov) prepojené s informačným systémom o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“), ktorý je zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 7 , (ďalej len „verejné rozhranie“) na dobrovoľné používanie členskými štátmi, ktoré prijímajú vyslaných pracovníkov (ďalej len „hostiteľský členský štát“). Tieto hostiteľské členské štáty sa môžu rozhodnúť požadovať, aby poskytovatelia služieb usadení v iných členských štátoch používali toto rozhranie na uskutočnenie jednoduchého vyhlásenia o vyslaných pracovníkoch („vyhlásenie o vyslaní“) pred zodpovednými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, aby sa umožnili faktické kontroly na pracovisku. IMI je viacjazyčný elektronický nástroj, ktorý umožňuje vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom rýchlo a jednoducho komunikovať so svojimi protistranami v EÚ. Úložisko v IMI umožní príslušným vnútroštátnym orgánom kontrolovať podrobnosti vyhlásení o vyslaní predložených poskytovateľmi služieb. Používaním IMI sa umožní opätovné použitie existujúcich IT riešení, čím sa prispeje k zníženiu jednorazových nákladov na vývoj IT.

Poskytovatelia služieb použijú verejné rozhranie na predloženie vyhlásenia o vyslaní príslušným vnútroštátnym orgánom hostiteľského členského štátu. Na tento účel bude rozhranie obsahovať štandardný formulár. Pomocou tohto štandardného formulára sa poskytnú príslušné informácie, ktoré môžu byť potrebné na umožnenie faktických kontrol na pracovisku v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. a) smernice 2014/67/EÚ. Bude obsahovať informácie týkajúce sa poskytovateľa služieb, vyslaného pracovníka, pridelenia pri vyslaní, kontaktnej osoby pre príslušné orgány a príjemcu služieb. Konkrétny obsah štandardného formulára sa stanoví vo vykonávacom akte. Zohľadní sa odporúčanie expertnej skupiny členských štátov týkajúce sa príslušných informácií, ktoré majú byť obsiahnuté v takomto formulári.

Komisii by sa mali udeliť vykonávacie právomoci na stanovenie štandardného formulára a vykonávanie následných zmien v ňom. Ak by sa členské štáty domnievali, že by sa do štandardného formulára mali doplniť relevantné informácie alebo že by sa z neho mali vypustiť informácie, ktoré nie sú relevantné vo verejnom rozhraní alebo na jeho používanie, môžu Komisii predložiť návrhy na zmenu štandardného formulára a zahrnutie požiadaviek na informácie, ktoré považujú za potrebné, pokiaľ sú odôvodnené a primerané na vykonávanie účinných kontrol na pracovisku.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že niektoré prvky obsiahnuté v štandardnom formulári, ktoré nepovažujú za relevantné vzhľadom na svoj vnútroštátny kontext a spôsob, akým organizujú faktické kontroly na pracovisku, sa od poskytovateľov služieb vysielajúcich pracovníkov na ich územie, ktorí vypĺňajú formulár vo verejnom rozhraní, nevyžadujú. V takom prípade by mali informovať Komisiu. V prípade prvkov vyplývajúcich z následných zmien štandardného formulára by tieto členské štáty nemuseli upravovať svoje vnútroštátne právne predpisy tak, aby obsahovali takéto prvky.

Vytvorením verejného rozhrania s viacjazyčným štandardným formulárom vyhlásenia o vyslaní pracovníkov a sprístupnením tohto rozhrania príslušným vnútroštátnym orgánom zo strany Európskej komisie nie je dotknutá zodpovednosť Európskej komisie za dohľad nad správnym vykonávaním a uplatňovaním práva Únie členskými štátmi v súlade s článkom 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii ani jej právomoci podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ani povinnosť členských štátov dodržiavať právo Únie.

Zníženie administratívneho zaťaženia poskytovateľov služieb

Zainteresované strany neustále zdôrazňovali, že táto povinnosť a požiadavky na predkladanie vyhlásenia o vyslaní predstavujú pre podniky na jednotnom trhu významnú požiadavku na nahlasovanie. Považuje sa to za jednu z najvýznamnejších administratívnych prekážok cezhraničného poskytovania služieb na vnútornom trhu.

Zjednodušením ohlasovacích povinností a postupu predkladania vyhlásení o vyslaní sa výrazne zníži administratívne zaťaženie podnikov vrátane MSP a členským štátom sa uľahčí vykonávanie účinných a primeraných kontrol.

Viacjazyčné verejné rozhranie, v ktorom sa využíva štandardný formulár, umožní vysielajúcim spoločnostiam podávať vyhlásenia o vyslaní na jednom mieste a s rovnakým súborom požadovaných informácií vo všetkých zúčastnených členských štátoch, t. j. v členských štátoch používajúcich verejné rozhranie, do ktorých vysielajú pracovníkov. Vyhlásenie o vyslaní budú môcť podať vo vlastnom jazyku, čím sa prekoná jazyková bariéra, s ktorou sa vysielajúce spoločnosti (poskytovatelia služieb) pravidelne stretávajú pri podávaní vyhlásenia o vyslaní v systéme na predkladanie vyhlásení členského štátu, do ktorého vysielajú pracovníkov.

Návrh je príspevkom k záväzku Komisie znížiť požiadavky na nahlasovanie vyplývajúce z právnych predpisov EÚ. Komisia v oznámení Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030 8 zdôraznila význam regulačného systému, ktorým sa zaisťuje dosiahnutie cieľov pri vynaložení minimálnych nákladov. Preto sa zaviazala, že sa opäť pokúsi o racionalizáciu a zjednodušenie požiadaviek na nahlasovanie, pričom konečným cieľom je znížiť súvisiace administratívne zaťaženie o 25 % bez toho, aby to malo negatívny vplyv na ciele v príslušných oblastiach politiky. V balíku pomoci pre MSP 9 sa ďalej rozpracovalo toto opatrenie a vytvorenie elektronického formátu vyhlásenia o vysielaní pracovníkov sa uviedlo ako príklad používania digitálnych technológií na zníženie záťaže a zlepšenie odolnosti.

Ochrana práv pracovníkov

Predkladanie vyhlásení o vyslaní prostredníctvom verejného rozhrania umožní aj lepšie a jednotnejšie uplatňovanie smernice 96/71/ES. Ďalším prvkom právnych predpisov EÚ, ktoré zabezpečujú mobilitu za spravodlivých podmienok, je uľahčenie nahlasovania a ochrany vyslaných pracovníkov.

Keďže poskytovatelia služieb už nebudú musieť dodržiavať rôzne vnútroštátne požiadavky obsiahnuté vo vnútroštátnych rozhraniach a formulároch vyhlásenia o vyslaní v zúčastnených členských štátoch, verejné rozhranie využívajúce štandardný formulár prispeje k zníženiu počtu prípadov nedodržiavania pravidiel týkajúcich sa vysielania. To povedie aj k väčšej transparentnosti pri vysielaní.

V tejto súvislosti sa iniciatívou uľahčuje členským štátom vykonávanie účinných, primeraných a cielených kontrol, čím prispieva k ochrane práv vyslaných pracovníkov a k mobilite za spravodlivých podmienok ako celku.

Okrem toho možnosť zaslať kópiu vyhlásenia vyslanému pracovníkovi umožní, aby sa vyslaní pracovníci stali informovanými účastníkmi konania, čo im pomôže pri uplatňovaní ich práv. Táto možnosť dnes vo vnútroštátnych systémoch na predkladanie vyhlásení neexistuje.

Zníženie administratívneho zaťaženia orgánov členských štátov a uľahčenie administratívnej spolupráce

Smernicou 2014/67/EÚ sa zaviedli pravidlá administratívnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za monitorovanie dodržiavania predpisov o vysielaní pracovníkov. Táto administratívna spolupráca sa realizuje prostredníctvom IMI. IMI preto zohráva kľúčovú úlohu pri podpore posilnenej administratívnej spolupráce, ktorá je základom smernice.

Modul Žiadosť o vyslanie pracovníkov je hlavným modulom IMI pre administratívnu spoluprácu podľa smernice 2014/67/EÚ a smernice 96/71/ES. Podporuje sa ním vzájomná pomoc tým, že umožňuje orgánu v jednom členskom štáte požiadať o informácie alebo pomoc orgán v inom členskom štáte.

V súčasnosti musia príslušné vnútroštátne orgány, ktoré požadujú vzájomnú pomoc od iných členských štátov, zvládnuť značné administratívne zaťaženie, aby mohli podať žiadosť o informácie v IMI. V súčasnosti musia príslušné orgány v členských štátoch pred podaním žiadosti o pomoc manuálne vložiť do systému IMI informácie o konkrétnom vyslaní, na základe ktorých sa podáva žiadosť o vzájomnú pomoc. Dôvodom je, že vyhlásenia sa prijímajú v systémoch členských štátov, ktoré nie sú prepojené s IMI. S cieľom uľahčiť administratívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a zjednodušiť žiadosti o vzájomnú pomoc by sa informácie predložené vo vyhláseniach o vyslaní mali sprístupniť priamo v IMI. V súčasnosti sa to týka odvetvia cestnej dopravy, v súvislosti s ktorým sa smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 10 Komisia poverila vytvorením viacjazyčného verejného rozhrania, ku ktorému by mali prevádzkovatelia prístup a prostredníctvom ktorého by mohli predkladať a aktualizovať informácie o vyslaní a prípadne vkladať do IMI iné relevantné dokumenty. Členské štáty by si potom mali vymieňať údaje a informácie, zapájať sa do administratívnej spolupráce a poskytovať si vzájomnú pomoc prostredníctvom IMI.

Zosúladením administratívneho postupu pri nahlasovaní vyslaných pracovníkov v iných odvetviach v prípadoch, keď by bola takáto povinnosť nahlasovania odôvodnená a primeraná, s postupom pri vysielaní vodičov v odvetví cestnej dopravy by sa znížilo administratívne zaťaženie orgánov verejnej správy. V súčasnosti musia príslušné orgány spravovať a prevádzkovať dva rôzne systémy pre svoje monitorovacie úlohy, pričom na nahlasovanie vyslania vodičov v odvetví cestnej dopravy používajú IMI a v prípade vyslaní v iných odvetviach používajú vnútroštátne systémy na predkladanie vyhlásení. Zosúladením týchto dvoch systémov by sa mohlo zefektívniť používanie databáz a interných administratívnych postupov príslušných vnútroštátnych orgánov, a tým poskytnúť účinnejší mechanizmus pre príslušné vnútroštátne orgány na monitorovanie a kontrolu dodržiavania príslušných pravidiel týkajúcich sa vysielania.

Zúčastnené členské štáty majú prospech z úspory nákladov a času. Používanie systému IMI navyše umožňuje členským štátom ukončiť používanie svojich samostatných vnútroštátnych systémov na predkladanie vyhlásení, ak si to želajú, a tým ušetriť náklady na prevádzku a údržbu týchto systémov. Niekoľko členských štátov, ktoré ešte nepoužívajú digitálne riešenia pre svoje povinnosti nahlasovania, môže používať systém IMI bez toho, aby museli investovať čas a zdroje do vývoja elektronického vnútroštátneho systému na predkladanie vyhlásení. Členské štáty, ktoré spravujú svoje vnútroštátne databázy, by mohli využiť možnosť pripojiť ich k verejnému rozhraniu.

Systém IMI umožňuje aj tvorbu štatistík, ktorými sa podporuje tvorba vnútroštátnych politík a poskytuje sa pevný základ pre prácu inšpektorátov práce vrátane analýzy rizík.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Sloboda poskytovať služby je základnou zásadou vnútorného trhu Európskej únie zakotvenou v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

Smernicou 96/71/ES sa uvedená zásada vykonáva vo vzťahu k vysielaniu pracovníkov s cieľom zaručiť rovnaké podmienky pre podniky a dodržiavať práva pracovníkov. V článku 3 smernice 96/71/ES sa stanovuje základný súbor jasne vymedzených pracovných podmienok, ktoré musí poskytovateľ služieb dodržiavať v členskom štáte, do ktorého sa vyslanie uskutočňuje, aby sa zabezpečila minimálna ochrana príslušných vyslaných pracovníkov.

Cieľom smernice 2014/67/EÚ je uľahčiť uplatňovanie slobody poskytovať služby a fungovanie vnútorného trhu, ako aj zaručiť dodržiavanie primeranej úrovne ochrany práv vyslaných pracovníkov pri cezhraničnom poskytovaní služieb, najmä pokiaľ ide o presadzovanie základných pracovných podmienok, ktoré sa uplatňujú v členskom štáte, v ktorom sa má služba poskytovať, v súlade s článkom 3 smernice 96/71/ES. V tejto súvislosti sa smernicou 2014/67/EÚ stanovuje spoločný rámec súboru príslušných ustanovení, opatrení a kontrolných mechanizmov potrebných na lepšie a jednotnejšie vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie smernice 96/71/ES v praxi.

S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie hmotnoprávnych pravidiel týkajúcich sa pracovných podmienok, ktoré sa majú dodržiavať v súvislosti s vyslanými pracovníkmi, a monitorovať ich dodržiavanie sa smernicou 2014/67/EÚ umožňuje členským štátom uplatniť voči poskytovateľom služieb, ktorí vysielajú pracovníkov v rámci poskytovania služieb, určité administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia za predpokladu, že sú odôvodnené a primerané podľa práva Únie. V tejto súvislosti sa na základe článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2014/67/EÚ umožňuje členským štátom uložiť poskytovateľovi služieb usadenému v inom členskom štáte povinnosť uskutočniť pred zodpovednými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi jednoduché vyhlásenie obsahujúce príslušné informácie potrebné na umožnenie faktických kontrol na pracovisku.

Návrh je v súlade s týmito ustanoveniami, pretože sa ním nemení právny rámec pre vysielanie pracovníkov, ako je stanovený v smerniciach 2014/67/EÚ a 96/71/ES, ani sa ním neohrozuje úroveň ochrany pracovníkov, ktorú zahŕňa. Uľahčuje sa ním predkladanie vyhlásení o vyslaní, ak sa vyžaduje, a to v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. a) smernice 2014/67/EÚ a postupom stanoveným v jej článku 9 ods. 4, a uľahčuje sa ním administratívna spolupráca medzi členskými štátmi a účinné monitorovanie plnenia povinností stanovených v smernici 2014/67/EÚ a smernici 96/71/ES.

Návrhom sa dopĺňajú pravidlá o vysielaní vodičov v odvetví cestnej dopravy. Nové pravidlá o vysielaní vodičov v cestnej doprave, ako sú stanovené smernicou (EÚ) 2020/1057, boli prijaté v júli 2021 ako súčasť balíka opatrení v oblasti mobility a uplatňujú sa od 2. februára 2022. Komisia prevádzkuje viacjazyčný portál prepojený s IMI pre prevádzkovateľov cestnej dopravy, ktorí musia dodržiavať tieto nové pravidlá. Portál umožňuje prevádzkovateľom cestnej dopravy predkladať vyhlásenia o vyslaní prostredníctvom IMI členským štátom, do ktorých budú ich vodiči vyslaní. Návrhom by sa administratívny postup pri nahlasovaní vyslaných pracovníkov v iných odvetviach zosúladil s postupom pri vysielaní vodičov v odvetví cestnej dopravy.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Návrhom sa prispieva k dvom prioritám tejto Komisie, najmä k vytvoreniu „hlbšieho a spravodlivejšieho vnútorného trhu“ a k podpore „vytvárania pracovných miest, rastu a investícií“ prostredníctvom zjednodušenia regulačného rámca a racionalizácie požiadaviek na nahlasovanie.

Návrhom sa dopĺňa úsilie pracovnej skupiny pre presadzovanie jednotného trhu (ďalej len „SMET“) o zníženie administratívneho zaťaženia pri vysielaní pracovníkov. Komisia a členské štáty spolupracujú v rámci SMET na uľahčení administratívnych požiadaviek vzťahujúcich sa na vysielanie pracovníkov, a to aj pokiaľ ide o povinnosti nahlasovania. Pri vývoji verejného rozhrania sa zohľadnia najlepšie postupy identifikované v rámci SMET.

V októbri 2023 Európska rada vyzvala všetky príslušné inštitúcie, aby pokračovali v práci na zjednodušení regulácie a znížení zbytočného administratívneho zaťaženia 11 . V apríli 2024 takisto vyzvala Komisiu, aby v rámci lepšieho a inteligentnejšieho regulačného rámca výrazne znížila administratívne zaťaženie spoločností a vnútroštátnych orgánov a zaťaženie súvisiace s dodržiavaním predpisov 12 .

Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. februára 2022 o riešení necolných a nedaňových prekážok na jednotnom trhu 13 vyzval Komisiu, aby uviedla digitálny formulár vyhlásenia o vysielaní pracovníkov, a tak zaviedla jednoduchý, ľahko použiteľný a interoperabilný digitálny formulár vhodný pre potreby európskych podnikov, a najmä MSP.

Návrh okrem toho reaguje na cieľ aktu o interoperabilnej Európe, ktorého cieľom je posilniť cezhraničnú interoperabilitu a spoluprácu vo verejnom sektore v celej EÚ. Aby sa zabezpečila cezhraničná interoperabilita, technické špecifikácie a požiadavky verejného rozhrania podliehajú posúdeniu interoperability a zvažuje sa opätovné použitie spoločných riešení interoperability.

Iniciatíva a zavedenie digitálneho formulára vyhlásenia o vysielaní pracovníkov v EÚ je v súlade s prebiehajúcim vývojom európskeho rámca digitálnej identity a európskej peňaženky digitálnej identity 14 . Poskytovatelia služieb by napríklad mohli používať európsku peňaženku digitálnej identity, keď bude k dispozícii, ako jeden z prostriedkov identifikácie a vyslaní pracovníci by mohli dostávať do svojej peňaženky kópiu vyhlásenia o vyslaní pracovníka.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom návrhu je rovnako ako v prípade nariadenia o IMI článok 114 ZFEÚ. Cieľom návrhu je podporiť fungovanie vnútorného trhu (článok 26 ZFEÚ). Hoci sa od členských štátov nevyžaduje, aby zabezpečili používanie verejného rozhrania vytvoreného na základe tohto návrhu, jeho predpokladaným využívaním zo strany členských štátov sa podporí aproximácia postupu a požiadaviek vo vzťahu k predkladaniu vyhlásení o vyslaní pracovníkov v zúčastnených členských štátoch. Okrem toho, ak sa členské štáty rozhodnú používať verejné rozhranie, budú musieť zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb mohli splniť svoju povinnosť podať vyhlásenie o vyslaní prostredníctvom tohto spoločného rozhrania. Verejným rozhraním ako jednotným portálom vyhlásení a štandardným formulárom sa vytvárajú podobné podmienky pre vyhlásenia o vyslaní v členských štátoch, ktoré sa rozhodli používať verejné rozhranie.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Návrh je v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Cieľ tohto nariadenia, konkrétne vytvorenie viacjazyčného elektronického verejného rozhrania prepojeného s IMI na zníženie administratívneho zaťaženia poskytovateľov služieb vysielajúcich pracovníkov do zúčastnených členských štátov a zároveň uľahčenie lepšieho a jednotnejšieho uplatňovania a presadzovania smernice 96/71/ES, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, a preto ho možno z dôvodu jeho rozsahu a účinkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

Návrh obsahuje zmenu prílohy k nariadeniu o IMI. Najvhodnejším nástrojom je preto nariadenie. Predkladanie, uchovávanie a spracúvanie vyhlásenia vo verejnom rozhraní Komisiou a výmena informácií v rámci účinnej administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi musia byť v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov stanovenými v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a musia sa stanoviť v práve Únie.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

–webinár v spolupráci s Európskym orgánom práce (ELA), ktorý sa uskutočnil 17. februára 2022 s cieľom informovať príslušné orgány členských štátov a sociálnych partnerov o projekte a získať od nich spätnú väzbu,

–stretnutia a rozhovory so zainteresovanými orgánmi členských štátov a s príslušnými zainteresovanými stranami v období od februára do apríla 2022,

–seminár o skúsenostiach používateľov, ktorý sa uskutočnil 27. apríla 2022 s poskytovateľmi služieb, ktorých určili sociálni partneri, s cieľom zhromaždiť informácie o administratívnych skúsenostiach s vysielaním pracovníkov,

–technický seminár s príslušnými zástupcami orgánov členských štátov, ktorý sa uskutočnil 28. apríla 2022 s cieľom prediskutovať možnosti implementácie,

–stretnutia so sociálnymi partnermi, ktoré sa uskutočnili 30. novembra 2021, 8. decembra 2021, 8. februára 2022, 2. júna 2022 a 11. mája 2023,

–technické zisťovanie pre členské štáty, ktoré sa uskutočnilo od 9. júna do 6. júla 2022,

–online vypočutie sociálnych partnerov, ktoré sa uskutočnilo 29. apríla 2024 so zameraním na elektronické vyhlásenie o vyslaní pracovníkov.

O projekte elektronického vyhlásenia o vyslaní pracovníkov sa diskutovalo s členskými štátmi a so sociálnymi partnermi aj na fóre ELA so zameraním na vysielanie pracovníkov 13. marca 2023 a 11. apríla 2024.

•Získavanie a využívanie expertízy

Tento návrh bol identifikovaný na základe procesu vnútornej kontroly existujúcich ohlasovacích povinností a na základe skúseností pri vykonávaní súvisiacich právnych predpisov. Keďže ide o krok v procese nepretržitého posudzovania požiadaviek na nahlasovanie vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ, kontrola takéhoto zaťaženia a jeho vplyvu na zainteresované strany bude pokračovať.

Komisia dostala podklady od expertnej skupiny pre spoločný elektronický formulár vyhlásenia o vyslaní pracovníkov, ktorá poskytuje Komisii poradenstvo v oblasti spoločného vývoja a zavádzania spoločného elektronického formulára vyhlásenia o vyslaní pracovníkov. Práca skupiny sa vykonáva v plnom súlade so smernicou 96/71/ES a smernicou 2014/67/EÚ.

•Posúdenie vplyvu – zníženie zaťaženia

Komisia nevykonala posúdenie vplyvu tejto cielenej iniciatívy. Komisia však vykonala analýzu s cieľom zmerať súčasnú úroveň administratívneho zaťaženia pri nahlasovaní vyslaných pracovníkov v 27 členských štátoch EÚ, ktorej výsledkom je podrobné modelovanie nákladov na rôzne postupy nahlasovania. Predmetom analýzy, ktorá je uvedená v pripojenom pracovnom dokumente útvarov Komisie, boli aj možné úspory času a zdrojov vyplývajúce zo zavedenia štandardného formulára vyhlásenia o pracovníkoch, ktorí sa majú vyslať, a to v rámci rôznych možností implementácie vrátane viacjazyčného elektronického rozhrania prepojeného s IMI, pričom sa zohľadnili rôzne stupne účasti členských štátov. Na úrovni EÚ z analýzy vyplýva, že vplyv spoločného systému nahlasovania vyslaných pracovníkov je ovplyvnený koncepciou spoločného systému a objemom vyhlásení o vyslaní, na ktoré sa bude nový systém vzťahovať.

Odhaduje sa, že čas potrebný na vyplnenie vyhlásenia o vyslaní pomocou štandardného formulára sa v priemere skráti približne o 73 % v porovnaní s priemerným časom, ktorý sa v súčasnosti na tento úkon vyžaduje v celej EÚ. Zníženie zaťaženia sa líši podľa toho, ako členské štáty využívajú štandardný formulár.

Návrh sa týka obmedzených a cielených zmien existujúcej administratívnej praxe pre členské štáty, ktoré sa preň dobrovoľne rozhodnú, a existujúcich právnych predpisov, konkrétne nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012, ktorým sa zriaďuje informačný systém o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“). Cieľom návrhu je zabezpečiť viacjazyčné elektronické verejné rozhranie prepojené s IMI na účely nahlasovania vyslaných pracovníkov, ako sa to už uskutočnilo v odvetví cestnej dopravy, pre ďalšie hospodárske odvetvia, aby sa uľahčilo vykonávanie smernice 96/71/ES a smernice 2014/67/EÚ, ktoré zostávajú nezmenené.

Navrhované zmeny nemajú vplyv na politiku EÚ, ale sú len dôvodom na vypracovanie dobrovoľného technického riešenia (verejného rozhrania) na predkladanie vyhlásení o vyslaných pracovníkoch prostredníctvom štandardného formulára a na uľahčenie výmeny údajov medzi vnútroštátnymi správami. Podkladom na vypracovanie tohto návrhu bola výmena informácií a dôkazov, ktoré zhromaždila expertná skupina pre spoločný elektronický formulár vyhlásenia o vyslaní pracovníkov. Návrhom sa uľahčí zníženie administratívneho zaťaženia príslušných vnútroštátnych orgánov a podnikov zvýšením dostupnosti a výmeny údajov o vyslaných pracovníkoch.

Na záver možno konštatovať, že posúdenie vplyvu nebolo potrebné vypracovať, keďže rozsah zmeny je obmedzený, cielený a dosahujú sa ním technické zmeny existujúcich právnych predpisov.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Ide o návrh REFIT, ktorého cieľom je znížiť zaťaženie verejnej správy a podnikov v členských štátoch.

Požiadavky na nahlasovanie pri vysielaní pracovníkov sa týkajú veľkého počtu spoločností. Údaje za rok 2022 z nástrojov na predkladanie predbežných vyhlásení, ktoré sú najnovšími dostupnými údajmi, naznačujú, že v EÚ bolo približne 1,9 milióna vyslaných pracovníkov, 2,3 milióna vyhlásení o vyslaní a 4,7 milióna vyslaní. Pri pohľade na vývoj počtu vyslaní a vyslaných pracovníkov s výnimkou cestnej nákladnej dopravy, v prípade ktorej sa v súčasnosti musia podávať vyhlásenia prostredníctvom ústredného portálu EÚ pre prevádzkovateľov cestnej dopravy, z dostupných údajov vyplýva 14 % nárast počtu nahlásených vyslaní od roku 2021 do roku 2022 15 .

Všetkých 27 členských štátov zaviedlo nástroj na predkladanie predbežných vyhlásení pre poskytovateľov služieb, ktorí vysielajú pracovníkov do iného členského štátu. Systémy členských štátov sa však líšia svojou koncepciou a požiadavkami a nie sú vzájomne prepojené. Dodržiavanie požadovaných administratívnych postupov pri predkladaní vyhlásení preto predstavuje pre vysielajúce spoločnosti značné administratívne zaťaženie. Výsledný nárast transakčných nákladov môže za určitých podmienok výrazne brániť cezhraničnému poskytovaniu služieb alebo ho obmedzovať, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov (MSP).

Z podnikového zisťovania o stave jednotného trhu, ktoré sa uskutočnilo v roku 2024, vyplynulo, že 46,1 % z viac ako 1 000 oslovených spoločností považuje problémy/neistoty pri dočasnom vysielaní pracovníkov do inej krajiny za významné 16 . Odhadované úsilie potrebné na zaregistrovanie vyslania sa pohybuje od 21 minút v Estónsku a na Slovensku po 87 minút v Grécku. V prípade Talianska je potrebný čas 61 minút. V nedávnej štúdii o vplyve administratívneho zaťaženia na cezhraničné vysielanie zamestnancov zo strany MSP v pohraničných regiónoch všetci respondenti označili za jednu z najväčších záťaží nedostatočnú racionalizáciu vnútroštátnych postupov vysielania zamestnancov v EÚ 17 .

Požiadavky na nahlasovanie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní správneho presadzovania a riadneho monitorovania právnych predpisov. Požiadavky na nahlasovanie však môžu predstavovať aj neprimeranú záťaž pre zainteresované strany, najmä pokiaľ ide o MSP a mikropodniky. Ich kumulácia v priebehu času môže viesť k nadbytočným alebo duplicitným povinnostiam alebo k nevhodným metódam zberu.

Zefektívnenie ohlasovacích povinností a zníženie administratívneho zaťaženia je teda prioritou. Cieľom návrhu je racionalizovať ohlasovacie povinnosti kombináciou opatrení:

–konsolidáciou ohlasovania, ktoré sa v súčasnosti vykonáva v rôznych systémoch a na základe rôznych požiadaviek,

–digitalizáciou prenosu informácií.

•Základné práva

Navrhované nariadenie sa týka spracúvania osobných údajov. Na spracúvanie osobných údajov sa vyžaduje zabezpečenie úplného súladu so základnými právami zakotvenými v Charte základných práv, a najmä s právami na ochranu osobných údajov v článku 8 Charty základných práv Európskej únie. Týmto návrhom sa v plnej miere zohľadňujú tieto právne požiadavky.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh má obmedzený vplyv na rozpočet Komisie. Pri zohľadnení počiatočného päťročného obdobia úplného zavedenia a údržby verejného rozhrania vyplýva vplyv na rozpočet najmä z týchto prác:

–vývoj riešenia, 1,3 milióna EUR,

–údržba riešenia, 0,7 milióna EUR,

–podpora, 0,7 milióna EUR,

–odborná príprava, 0,2 milióna EUR,

–infraštruktúra, 0,1 milióna EUR,

čo predstavuje približne 3 milióny EUR na päť rokov. Prevádzkové náklady po úplnom zavedení sa odhadujú na 0,5 milióna EUR ročne.

Pokiaľ ide o personálne potreby, úplné zavedenie verejného rozhrania si vyžiada 1,5 ekvivalentu plného pracovného času, stála údržba 0,5 ekvivalentu plného pracovného času.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2024/0301 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o verejnom rozhraní prepojenom s informačným systémom o vnútornom trhu na účely vyhlásenia o vyslaní pracovníkov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 18 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Informačný systém o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 19 by sa mal v čo najväčšej miere používať na administratívnu spoluprácu a vzájomnú pomoc, a to aj medzi príslušnými orgánmi členských štátov stanovenými v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ 20 a 96/71/ES 21 , ktoré sa týkajú vysielania pracovníkov v rámci poskytovania služieb. V súlade so smernicou 2014/67/EÚ, najmä s jej článkom 6, členské štáty úzko spolupracujú a navzájom si poskytujú pomoc bez zbytočného odkladu s cieľom uľahčiť vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie uvedenej smernice a smernice 96/71/ES v praxi.

(2)Cieľom smernice 2014/67/EÚ je uľahčiť výkon slobody poskytovania služieb a fungovanie vnútorného trhu, ako aj zaručiť dodržiavanie primeranej úrovne ochrany práv pracovníkov vyslaných na účely cezhraničného poskytovania služieb, najmä pokiaľ ide o presadzovanie pracovných podmienok, ktoré sa uplatňujú v členskom štáte, v ktorom sa má služba poskytovať, v súlade s článkom 3 smernice 96/71/ES. V súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2014/67/EÚ členské štáty môžu uplatniť len administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie účinného monitorovania plnenia povinností stanovených v uvedenej smernici a smernici 96/71/ES, a to za predpokladu, že tieto požiadavky a opatrenia sú odôvodnené a primerané podľa práva Únie. V takom prípade sa na základe článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2014/67/EÚ umožňuje členským štátom uložiť poskytovateľovi služieb usadenému v inom členskom štáte povinnosť uskutočniť pred zodpovednými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi jednoduché vyhlásenie, aby sa umožnili faktické kontroly na pracovisku. Členské štáty naďalej zodpovedajú za to, aby v medziach odôvodnenosti a primeranosti rozhodli, v ktorých prípadoch budú vyžadovať vyhlásenie o vyslaní a aké informácie musí toto vyhlásenie obsahovať.

(3)Možnosť uložiť poskytovateľom služieb, ktorí vysielajú pracovníkov do ich členského štátu, povinnosť podať vyhlásenie využili všetky členské štáty, avšak vnútroštátne systémy sa výrazne líšia z hľadiska koncepcie, požiadaviek a funkcií. Dodržiavanie požiadaviek týchto rozdielnych systémov predstavuje pre poskytovateľov služieb, ktorí vysielajú pracovníkov, značné administratívne zaťaženie. Zainteresované strany neustále zdôrazňovali, že vyhlásenie o vyslaní pracovníkov predstavuje významnú ohlasovaciu povinnosť a patrí medzi najvýznamnejšie administratívne prekážky cezhraničného poskytovania služieb na vnútornom trhu.

(4)Požiadavky týkajúce sa ohlasovania zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní riadneho monitorovania a správneho presadzovania právnych predpisov. Je však dôležité zefektívniť uvedené požiadavky s cieľom zabezpečiť, aby spĺňali účel, na ktorý boli určené, ako aj obmedziť administratívne zaťaženie. Ohlasovacie povinnosti a požiadavky pri predkladaní vyhlásení o vyslaní príslušným orgánom hostiteľského členského štátu stanovené v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2014/67/EÚ by sa preto mali zjednodušiť v súlade s oznámením Komisie „Dlhodobá konkurencieschopnosť EÚ: výhľad na obdobie po roku 2030“ 22 , aby sa výrazne znížilo administratívne zaťaženie poskytovateľov služieb usadených v iných členských štátoch, ktorí vysielajú pracovníkov do hostiteľských členských štátov, ako aj zaťaženie príslušných vnútroštátnych orgánov.

(5)K zníženiu administratívneho zaťaženia poskytovateľov služieb a príslušných vnútroštátnych orgánov musí dôjsť za súčasného dodržiavania primeraných pracovných podmienok a zaistenia sociálnej ochrany vyslaných pracovníkov. Uľahčením účinného monitorovania dodržiavania predpisov členskými štátmi a posilnením vzájomnej administratívnej spolupráce sa zlepšuje ochrana práv pracovníkov.

(6)V súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 sa môžu zabezpečiť technické prostriedky, ktoré externým subjektom umožnia komunikovať s IMI. Takúto interakciu by malo uľahčiť viacjazyčné elektronické verejné rozhranie prepojené s IMI (ďalej len „verejné rozhranie“), prostredníctvom ktorého by poskytovatelia služieb mali predkladať vyhlásenia o vyslaní členským štátom, ktoré používajú verejné rozhranie (ďalej len „zúčastnené členské štáty“). Tieto členské štáty by potom mali v prípade potreby použiť informácie získané prostredníctvom IMI na podanie odôvodnených žiadostí v moduloch IMI súvisiacich s vysielaním pracovníkov v súlade s povinnosťou poskytovať si vzájomnú administratívnu spoluprácu a pomoc, ako sa uvádza v článkoch 6 a 7 smernice 2014/67/EÚ.

(7)Zjednodušením procesu zasielania a aktualizácie vyhlásení o vyslaní vyplývajúcim z vytvorenia takéhoto verejného rozhrania by sa mali obmedziť administratívne prekážky, pokiaľ ide o slobodu poskytovať služby, a to vrátane práva podnikov poskytovať služby v inom členskom štáte s využitím vlastných pracovníkov.

(8)Zjednodušením procesu zasielania a aktualizácie vyhlásení o vyslaní by sa malo zaistiť lepšie a jednotnejšie uplatňovanie smernice 96/71/ES, ako aj jej presadzovanie v praxi čo by malo znížiť počet prípadov nedodržiavania pravidiel týkajúcich sa vysielania v dôsledku rôznych postupov pri predkladaní vyhlásení o vyslaní. Členským štátom sa tak uľahčí vykonávanie účinných a primeraných kontrol, čo prispeje k ochrane práv vyslaných pracovníkov.

(9)Zjednodušením procesu zasielania a aktualizácie vyhlásení o vyslaní by sa malo znížiť administratívne zaťaženie príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré žiadajú o vzájomnú pomoc iné členské štáty. S cieľom zabezpečiť, aby si zodpovedné príslušné vnútroštátne orgány mohli navzájom poskytovať pomoc bez zbytočného odkladu, a s cieľom zjednodušiť žiadosti o vzájomnú pomoc by sa informácie predložené vo vyhláseniach o vyslaní mali sprístupniť priamo v IMI, čím by sa uľahčilo uplatňovanie smernice 2014/67/EÚ a smernice 96/71/ES v praxi a podporila by sa súvisiaca administratívna spolupráca medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v členských štátoch, čo by prispelo k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu.

(10)Komisia by mala zriadiť verejné rozhranie, ktoré by členské štáty mohli dobrovoľne používať. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že budú od poskytovateľov služieb požadovať, aby na účely splnenia odôvodnených a primeraných povinností, ktoré im tieto členské štáty uložili v súvislosti s podávaním vyhlásení o vyslaní pracovníkov, používali na predkladanie vyhlásení o vyslaní zodpovedným príslušným vnútroštátnym orgánom elektronické verejné rozhranie. Týmto verejným rozhraním by sa mali členské štáty podporiť pri zabezpečovaní toho, aby mohli podniky používateľsky ústretovo vybavovať postupy a formality súvisiace s vysielaním pracovníkov, a to pokiaľ možno na diaľku a v elektronickej podobe, čím by sa v požadovaných prípadoch uľahčilo predkladanie vyhlásení o vyslaní.

(11)Mali by sa používať interoperabilné a opätovne použiteľné riešenia, ako sú riešenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity 23 , keďže môžu uľahčiť identifikáciu poskytovateľov služieb. Keď budú tieto riešenia k dispozícii, pracovníci by mali mať možnosť dostávať oznámenia o vyhláseniach o vyslaní, ktoré sa ich týkajú, prostredníctvom európskej peňaženky digitálnej identity 24 .

(12)Verejné rozhranie prepojené s IMI je technický prostriedok, ktorý Európska komisia sprístupnila členským štátom na dobrovoľné používanie. Skôr ako budú členské štáty od poskytovateľov služieb vyžadovať, aby prostredníctvom tohto rozhrania oznamovali príslušné informácie, mali by zabezpečiť, aby takáto požiadavka bola stanovená vo vnútroštátnom práve v súlade s právom Únie. S cieľom zabezpečiť bezproblémové používanie verejného rozhrania by členské štáty mali kedykoľvek odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia oznámiť Komisii svoj záujem o používanie viacjazyčného elektronického verejného rozhrania.

(13)Komisia by mala v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého zmluvnými stranami sú Únia a všetky členské štáty, zabezpečiť, aby bolo verejné rozhranie a jeho obsah prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom by mala v relevantnom rozsahu zohľadniť požiadavky na prístupnosť stanovené v prílohe I k smernici (EÚ) 2019/882 25 .

(14)Poskytovatelia služieb by mali mať možnosť predložiť príslušným vnútroštátnym orgánom zúčastneného členského štátu, do ktorého je pracovník vyslaný, t. j. hostiteľského členského štátu, vyhlásenie o vyslaní prostredníctvom viacjazyčného štandardného formulára uvedeného verejného rozhrania.

(15)Komisia dostala od expertnej skupiny pre spoločný elektronický formulár vyhlásenia o vyslaní pracovníkov podklady týkajúce sa vnútroštátnych požiadaviek a súvisiacich systémov, ako aj príslušných informácií potrebných na umožnenie faktických kontrol na pracovisku. Komisia takisto dostala od expertnej skupiny odporúčanie týkajúce sa požiadaviek na informácie, ktoré by podľa názoru expertnej skupiny bolo vhodné zahrnúť do spoločného formulára vyhlásenia o vyslaní pracovníkov. Vzhľadom na uvedené odporúčanie a s cieľom umožniť poskytovanie informácií, ktoré môžu byť potrebné na umožnenie faktických kontrol na pracovisku, by mal štandardný formulár používaný v elektronickom verejnom rozhraní obsahovať informácie týkajúce sa poskytovateľa služby, vyslaného pracovníka, pridelenia pri vyslaní, kontaktnej osoby pre príslušné orgány a príjemcu služieb. Štandardný formulár by mal byť k dispozícii vo všetkých jazykoch EÚ. Členské štáty môžu rozhodnúť, že niektoré prvky obsiahnuté v štandardnom formulári, ktoré nepovažujú za relevantné vzhľadom na svoj vnútroštátny kontext a spôsob, akým organizujú faktické kontroly na pracovisku, sa od poskytovateľov služieb vysielajúcich pracovníkov na ich územie, ktorí vypĺňajú formulár v elektronickom verejnom rozhraní, nebudú vyžadovať.

(16)Pokiaľ ide o zavedenie a následné zmeny štandardného formulára, na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 26 . Členské štáty, ktoré sa domnievajú, že by sa určité informácie do štandardného formulára mali doplniť alebo z neho odstrániť alebo že by sa štandardný formulár mal inak upraviť, by mali mať možnosť požiadať Komisiu o príslušnú zmenu štandardného formulára.

(17)Používaním verejného rozhrania s jeho štandardným formulárom, ktorý pozostáva zo spoločného a vyčerpávajúceho súboru príslušných informácií, ktoré môžu byť potrebné na umožnenie faktických kontrol na pracovisku, sa znížia rozdiely v uplatniteľných pravidlách a predpisoch členských štátov. Používanie verejného rozhrania by malo postačovať na to, aby si poskytovatelia služieb splnili povinnosti týkajúce sa vyhlásení v členských štátoch, ktoré verejné rozhranie používajú. Na vnútroštátnej úrovni by sa v týchto členských štátoch nemali ukladať žiadne dodatočné požiadavky na informácie. Zriadenie verejného rozhrania prepojeného s IMI s jeho štandardným formulárom a sprístupnenie tohto rozhrania príslušným vnútroštátnym orgánom má zásadný a zároveň podporný význam z hľadiska aproximácie právnych predpisov členských štátov a zabezpečuje fungovanie vnútorného trhu.

(18)Vytvorenie verejného rozhrania poskytuje zjednodušený rámec pre vyhlásenia o vyslaní, ktorý výrazne stimuluje členské štáty k tomu, aby ho používali. Je v súlade s vlastným záujmom členských štátov o posilnenie administratívnej spolupráce, zjednodušenie administratívnych postupov a ochranu práv pracovníkov. Keď sa verejné rozhranie zriadi a ukáže sa jeho užitočnosť a prínosy, všetky členské štáty by mali zvážiť jeho používanie. Čím viac členských štátov bude verejné rozhranie používať, tým viac sa zníži administratívna záťaž pre poskytovateľov služieb a príslušné vnútroštátne orgány a tým väčšie budú možnosti na účinnú administratívnu spoluprácu na účely ochrany práv pracovníkov.

(19)S cieľom umožniť faktické kontroly na pracovisku môžu príslušné informácie, ktoré sa majú uviesť vo vyhlásení o vyslaní pracovníkov, zahŕňať v rámci požiadaviek na informácie stanovených v súvislosti s článkom 9 ods. 1 písm. a) smernice 2014/67/EÚ určité osobné údaje. Spracúvanie osobných údajov by sa malo vykonávať v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane osobných údajov stanovenými v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 27 a (EÚ) 2018/1725 28 . S cieľom objasniť zodpovednosť za spracúvanie osobných údajov predložených prostredníctvom verejného rozhrania by sa v tomto nariadení malo uviesť, kto sa má považovať za prevádzkovateľa osobných údajov. Na spracúvanie osobných údajov zo strany príslušných orgánov v IMI sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1024/2012.

(20)Informácie z vyhlásení o vyslaní by sa mali uchovávať vo verejnom rozhraní na účely ich opätovného použitia v následných vyhláseniach o vyslaní maximálne 36 mesiacov po dátume skončenia obdobia vyslania.

(21)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 5. septembra 2024 svoje stanovisko.

(22)Ak pri monitorovaní dodržiavania pravidiel týkajúcich sa vysielania zohrávajú úlohu sociálni partneri, príslušné orgány by mali mať možnosť poskytovať vnútroštátnym sociálnym partnerom príslušné informácie, ktoré sa vymieňali prostredníctvom IMI, a to výlučne na účely kontroly dodržiavania pravidiel týkajúcich sa vysielania a pri dodržiavaní nariadenia (EÚ) 2016/679. Príslušné informácie by sa sociálnym partnerom mali poskytovať inými prostriedkami, nie prostredníctvom IMI.

(23)Európsky orgán práce (ďalej len „ELA“) by mal podporovať príslušné vnútroštátne orgány členských štátov a poskytovateľov služieb pri zavádzaní a používaní verejného rozhrania v súlade so svojím mandátom podľa nariadenia (EÚ) 2019/1149 29 .

(24)Týmto nariadením by nemala byť dotknutá smernica 2014/67/EÚ ani smernica 96/71/ES,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1
Verejné rozhranie prepojené s informačným systémom o vnútornom trhu

1.S cieľom prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu obmedzením administratívnych prekážok, pokiaľ ide o slobodu poskytovať služby, a zároveň uľahčiť členským štátom účinné monitorovanie dodržiavania právnych predpisov EÚ zameraných na zabezpečenie ochrany práv vyslaných pracovníkov a podporiť súvisiacu administratívnu spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v členských štátoch Komisia zriadi na účely vyhlásenia o vyslaní pracovníkov viacjazyčné verejné rozhranie prepojené s informačným systémom o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) zriadeným nariadením (EÚ) č. 1024/2012 (ďalej len „verejné rozhranie“).

2.Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či budú toto verejné rozhranie používať.

3.Právnymi predpismi členského štátu sa môže stanoviť, aby poskytovatelia služieb uskutočnili vyhlásenie o vyslaní pracovníkov v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2014/67/EÚ predložením vyhlásenia na základe viacjazyčného štandardného formulára prostredníctvom verejného rozhrania. Ak členský štát stanoví používanie verejného rozhrania, uvedeným vyhlásením sa nahradí akékoľvek predchádzajúce vyhlásenie požadované podľa vnútroštátneho práva.

Článok 2
Funkcie verejného rozhrania

1.Verejné rozhranie musí poskytovať funkcie na:

a)vytvorenie účtu, ktorý zaisťuje bezpečný prístup do vyhradeného priestoru poskytovateľa služieb;

b)zabezpečenie náležitého zaznamenávania aktivity používateľa;

c)vytváranie, predkladanie a správu vyhlásení o vyslaných pracovníkoch;

d)zaslanie kópie vyhlásenia o vyslaní vyslanému pracovníkovi;

e)sprístupnenie predložených informácií v IMI zodpovedným príslušným vnútroštátnym orgánom hostiteľského členského štátu na účely administratívnej spolupráce podľa bodov 6 a 7 prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 1024/2012;

f)umožnenie jednému alebo viacerým vnútroštátnym orgánom hostiteľského členského štátu, ktoré sú príslušnými orgánmi v zmysle článku 3 smernice 2014/67/EÚ, aby na žiadosť uvedeného členského štátu dodatočne prijímali vyhlásenia o vyslaní priamo vo vnútroštátnom backendovom systéme.

2.Za vývoj, údržbu a prevádzku verejného rozhrania zodpovedá Komisia.

3.Komisia zabezpečí, aby bolo verejné rozhranie a jeho obsah prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím.

Článok 3
Používanie verejného rozhrania členskými štátmi

1.Členský štát, ktorý sa rozhodne používať verejné rozhranie, informuje o tom Komisiu šesť mesiacov pred dátumom, od ktorého má v úmysle verejné rozhranie používať.

2.Členský štát, ktorý sa rozhodne používať verejné rozhranie, prijme zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na to, aby poskytovatelia služieb, ktorí vysielajú pracovníkov do tohto členského štátu, mohli používať verejné rozhranie a spĺňali požiadavky spojené s používaním verejného rozhrania a štandardného formulára vyhlásenia o vyslaní pracovníkov včas pred začatím jeho používania.

3.Členské štáty, ktoré používajú verejné rozhranie, neukladajú poskytovateľom služieb, ktorí predkladajú vyhlásenie o vyslaní prostredníctvom verejného rozhrania, žiadne dodatočné požiadavky na vyhlásenie alebo informácie.

4.Zoznam členských štátov, ktoré používajú verejné rozhranie uvedené v odseku 3, zverejní Komisia vo verejnom rozhraní.

5.Členský štát môže verejné rozhranie prestať používať. Tento členský štát o tom informuje Komisiu šesť mesiacov pred plánovaným dátumom ukončenia používania verejného rozhrania.

Článok 4
Štandardný formulár

1.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5, štandardný formulár obsahuje informácie týkajúce sa:

a)poskytovateľa služieb;

b)vyslaného pracovníka;

c)pridelenia pri vyslaní;

d)kontaktnej osoby pre komunikáciu s príslušnými orgánmi;

e)príjemcu služieb.

2.Komisia zavedie štandardný formulár uvedený v odseku 1 tohto článku prostredníctvom vykonávacích aktov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 8 ods. 2.

3.Členský štát, ktorý sa rozhodne používať verejné rozhranie, sa môže rozhodnúť, že nebude požadovať všetky informácie obsiahnuté v štandardnom formulári, pričom o tom informuje Komisiu.

4.Členské štáty môžu Komisii predložiť návrhy na zmenu štandardného formulára. Komisia s ohľadom na prípadnú zmenu štandardného formulára tieto návrhy preskúma.

5.Komisia môže na základe návrhu členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy navrhnúť zmenu štandardného formulára v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 tohto článku.

Článok 5
Spracúvanie a uchovávanie osobných údajov

1.Na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 1 sa prostredníctvom verejného rozhrania môžu spracúvať osobné údaje uvedené v odsekoch 2 a 3.

2.Komisia sa považuje za prevádzkovateľa v súlade s článkom 3 bodom 8 nariadenia (EÚ) 2018/1725, pokiaľ ide o:

a)zaistenie bezpečnosti a dostupnosti verejného rozhrania;

b)spracúvanie identifikačných a kontaktných údajov osoby, ktorá predkladá vyhlásenie o vyslaní pracovníkov.

3.Poskytovateľ služieb sa považuje za prevádzkovateľa v súlade s článkom 4 bodom 7 nariadenia (EÚ) 2016/679, pokiaľ ide o spracúvanie:

a)totožnosti a kontaktných údajov poskytovateľa služieb;

b)totožnosti vyslaného pracovníka;

c)adresy na doručovanie elektronických oznámení, napríklad e-mailovej adresy, vyslaného pracovníka s cieľom informovať vyslaného pracovníka o tom, že bolo v súvislosti s jeho osobou predložené vyhlásenie;

d)adresy pracoviska vyslaného pracovníka;

e)totožnosti a kontaktných údajov kontaktnej osoby poskytovateľa služieb.

4.Ak členský štát prijíma vyhlásenia o vyslaní aj prostredníctvom verejného rozhrania vo svojom vnútroštátnom backendovom systéme, príslušný vnútroštátny orgán sa považuje za prevádzkovateľa v súlade s článkom 4 bodom 7 nariadenia (EÚ) 2016/679, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov obsiahnutých v uvedených vyhláseniach o vyslaní.

5.Verejné rozhranie zabezpečuje automatické vymazanie informácií týkajúcich sa vyslania, ktoré boli predložené prostredníctvom tohto verejného rozhrania, 36 mesiacov po dátume skončenia obdobia vyslania.

6.Verejné rozhranie umožňuje vymazanie všetkých osobných údajov, ktoré sa v ňom uchovávajú a ktoré sa uchovávajú v účtoch poskytovateľov služieb, ak tieto údaje už nie sú potrebné na účely, na ktoré boli zhromaždené a spracované.

7.Verejné rozhranie umožňuje zaslanie pripomienky poskytovateľovi služieb, aby preskúmal a prípadne vymazal akékoľvek osobné údaje v súlade s odsekom 6.

8.Členský štát môže povoliť príslušnému vnútroštátnemu orgánu, aby vnútroštátnym sociálnym partnerom v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi poskytol príslušné informácie dostupné v IMI inými prostriedkami ako prostredníctvom IMI, a to v rozsahu potrebnom na kontrolu dodržiavania pravidiel o vysielaní a výlučne na tento účel, ako aj za predpokladu, že sa tieto informácie týkajú vyslania na územie dotknutého členského štátu.

Článok 6
Spracúvanie predložených informácií prostredníctvom IMI

Aby sa dosiahli ciele stanovené v článku 1, informácie predložené prostredníctvom verejného rozhrania sa sprístupnia v IMI zodpovedným príslušným orgánom hostiteľského členského štátu.

Článok 7
Zmena nariadenia (EÚ) č. 1024/2012

V prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 1024/2012 sa dopĺňa tento nový bod 17:

„17. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z … o verejnom rozhraní prepojenom s informačným systémom o vnútornom trhu na účely vyhlásenia o vyslaní pracovníkov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012.“

Článok 8
Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 9
Hodnotenie

Komisia predloží správu o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní tohto nariadenia do [piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. V správe sa preskúma najmä to, do akej miery bolo toto nariadenie úspešné pri obmedzovaní administratívnych prekážok, pokiaľ ide o slobodu poskytovať služby, pri uľahčovaní účinného monitorovania dodržiavania právnych predpisov EÚ zameraných na zabezpečenie ochrany vyslaných pracovníkov zo strany členských štátov a pri podpore súvisiacej administratívnej spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v členských štátoch.

Článok 10
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tri mesiace po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 30

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

Rozšírenie úspešného používania verejného rozhrania prepojeného so systémom IMI na účely vyhlásení o vyslaní pracovníkov v cestnej doprave na ďalšie hospodárske odvetvia

1.4.2.Špecifické ciele

Špecifický cieľ č.

–Znížiť administratívne zaťaženie poskytovateľov služieb pri oznamovaní vysielania pracovníkov znížením priemerných nákladov na dodržiavanie predpisov pre spoločnosti vysielajúce pracovníkov do členských štátov, ktoré dobrovoľne používajú verejné rozhranie prepojené s IMI, do konca roku 2026 aspoň o 50 %.

–Uľahčiť administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, ktoré vyžadujú vyhlásenia o vyslaní pracovníkov, tým, že by sa umožnilo predkladanie vyhlásení o vyslaní pracovníkov zúčastneným členským štátom prostredníctvom verejného rozhrania a automatizované importovanie administratívnych údajov o vyslaných pracovníkoch v IMI do konca roku 2025.

–Umožniť členským štátom dosiahnuť úspory nákladov na vývoj a prevádzku vnútroštátnych portálov na predkladanie vyhlásení tým, že zainteresované členské štáty budú môcť do konca roku 2026 dobrovoľne používať verejné rozhranie prepojené s IMI.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

Pre verejnú správu a inšpektoráty práce v zúčastnených členských štátoch:

–zníženie nákladov na používanie IMI, pretože už nebude potrebné zadávať údaje o vyslaniach ručne,

–zníženie nákladov na priebežnú údržbu, pretože už nebude potrebné udržiavať vnútroštátne IT komponenty s rovnakými funkciami ako verejné rozhranie prepojené s IMI,

–dosiahnutie lepšieho súladu, t. j. úplnejšie a presnejšie informácie o vyslaniach, ktoré umožňujú účinné monitorovanie a kontrolu.

Pre poskytovateľov služieb:

–zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov zavedením spoločného portálu a postupu v súvislosti s vyhláseniami pre zúčastnené členské štáty, znížením rozdielov medzi požadovanými informačnými poľami pri vysielaní pracovníkov do viacerých zúčastnených členských štátov, znížením nákladov na preklad prostredníctvom používania viacjazyčného verejného rozhrania prepojeného s IMI.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

–Spustenie prevádzky verejného rozhrania prepojeného s IMI do konca roku 2025.

–Najmenej deväť členských štátov, ktoré ako prijímajúce krajiny pokrývajú aspoň tretinu všetkých vyslaných pracovníkov EÚ, sa rozhodne dobrovoľne používať verejné rozhranie prepojené s IMI do konca roku 2026.

–Najmenej jedna tretina vyhlásení o vyslaní v EÚ sa predkladá prostredníctvom verejného rozhrania prepojeného s IMI a náklady na dodržiavanie predpisov v prípade vyhlásení predložených prostredníctvom verejného rozhrania prepojeného s IMI sa znížia najmenej o 50 %.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Do jesene roku 2025: Komisia prijme vykonávací akt, ktorým sa stanoví štandardný formulár verejného rozhrania prepojeného s IMI.

Do konca roku 2025: Komisia sprístupní verejné rozhranie prepojené s IMI online.

Do polovice roku 2026: Počiatočná skupina členských štátov sa dobrovoľne rozhodne používať verejné rozhranie prepojené s IMI a v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upraví svoje systémy na predkladanie vyhlásení a vnútroštátne právo.

Od roku 2026: Komisia udržiava a priebežne zlepšuje verejné rozhranie prepojené s IMI.

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Dôvody na akciu na úrovni Európskej únie (ex ante):

–koordinácia administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi,

–zvýšenie efektívnosti vďaka zavedeniu verejného rozhrania prepojeného s IMI na úrovni EÚ namiesto vývoja a prevádzky samostatných vnútroštátnych IT komponentov s rovnakými funkciami,

–používanie spoločného formulára zúčastnenými členskými štátmi prostredníctvom koordinácie na úrovni EÚ.

Očakávaný prínos vytvorený Európskou úniou (ex post):

–účinnejšia ochrana práv pracovníkov vďaka účinnej spolupráci medzi členskými štátmi prostredníctvom IMI,

–úspora nákladov pre členské štáty,

–zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov pre spoločnosti, čím sa obmedzujú prekážky na vnútornom trhu so službami.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

–Poznatky získané na základe skúseností spojených s používaním verejného rozhrania prepojeného s IMI na účely vyhlásení o vyslaní pracovníkov v cestnej doprave:

–preukázala sa realizovateľnosť verejného rozhrania prepojeného s IMI na vytváranie, predkladanie a správu vyhlásení o vyslaní pracovníkov,

–preukázalo sa uľahčenie predkladania informácií o vyslaní príslušným vnútroštátnym orgánom a potenciál zníženia administratívneho zaťaženia,

–poskytuje sa ním koncepcia na realizáciu projektu a opakovane použiteľné technické riešenia,

–preukázal sa potenciál lepšieho dodržiavania povinností týkajúcich sa vyhlásení o vyslaní.

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Iniciatíva je financovaná z Programu pre jednotný trh, ktorý sa začína v rámci súčasného VFR.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

–Financovanie tejto iniciatívy sa už predpokladalo, keďže bolo oznámené v aktualizácii priemyselnej stratégie z roku 2020 a posilnené v oznámení „30 rokov jednotného trhu“. Preto sa v rámci Programu pre jednotný trh už naplánovalo financovanie na roky 2024 a 2025.

–Nie je potrebný dodatočný rozpočet prostredníctvom prerozdelenia.

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2024 do roku 2025

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 31

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Priame riadenie plnenia rozpočtu a výber metodiky PM² na realizáciu projektu boli zvolené z týchto dôvodov:

–projekt si bude vyžadovať vývoj, opätovné použitie a prispôsobenie/konfiguráciu existujúcich informačných systémov Komisie, ktoré sú vyvinuté interne,

–použitie metodiky PM² je v súlade s podnikovou politikou realizácie IT projektov a je vhodnou voľbou pre projekty tejto úrovne zložitosti.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Hlavné zistené riziká a systémy kontroly na ich zmiernenie:

–Riziko: Zmeny požiadaviek v neskorej fáze projektu môžu spôsobiť oneskorenie realizácie projektu a zvýšenie nákladov. 
Zmiernenie: Zaviesť pracovný postup pre žiadosti o zmenu, ktorým sa zabezpečí posúdenie a schválenie na organizačnej úrovni; zavádzanie riešenia postupným prístupom, po ktorom nasleduje trvalé zlepšovanie.

–Riziko: Na projekte sa zúčastňuje nízky počet členských štátov, čím sa znižujú očakávané prínosy.
Zmiernenie: Spoločná tvorba s členskými štátmi a priebežné konzultácie s expertnou skupinou Komisie pre spoločný elektronický formulár vyhlásenia o vyslaní pracovníkov s cieľom zabezpečiť, aby výsledky projektu spĺňali očakávania mnohých členských štátov.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer „náklady na kontroly ÷ hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov“) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie pre boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonávať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov     

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1996/71/oj).

(2)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/67/oj).

(3)    COM(2021) 350 final.

(4)    COM(2024) 131 final.

(5)    COM(2019) 426 final.

(6)    Vyhlásenie bolo predložené na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť 24. mája 2024 (https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10061-2024-INIT/en/pdf).

(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/1024/oj).

(8)    COM(2023) 168 final.

(9)    COM(2023) 535 final.

(10)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 49, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2020/1057/oj).

(11)    Dokument EUCO 14/23.

(12)    Dokument EUCO 12/24.

(13)    2021/2043(INI).

(14)    Nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. EÚ L, 2024/1183, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1183/oj).

(15)    De Wispelaere, F., De Smedt, L., & Pacolet, J. (2023), Posting of workers: Collection of data from the prior declaration tools - Reference year 2022 (Vysielanie pracovníkov: Zber údajov z nástrojov na predkladanie predbežných vyhlásení – referenčný rok 2022), Network Statistics FMSSFE, v mene Európskej komisie. Dvadsaťštyri členských štátov poskytlo (čiastočné) údaje o podnikoch prijímajúcich vyslaných pracovníkov a o vyslaných pracovníkoch na účely zberu týchto údajov, v prípade jedného ďalšieho členského štátu boli použité verejne dostupné údaje.

(16)    2024 Single Market Survey: Overcoming Obstacles, Developing Solutions (Zisťovanie o jednotnom trhu: Prekonávanie prekážok, rozvoj riešení), Eurochambres, 2024.

(17)    „Influence of administrative burdens on the cross-border posting of employees by SMEs in border regions“ (Vplyv administratívneho zaťaženia na cezhraničné vysielanie zamestnancov zo strany MSP v pohraničných regiónoch), Michael Holz, Annette Icks, IfM-Materialien č. 299, 2023.

(18)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(19)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/1024/oj).

(20)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/67/oj).

(21)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1996/71/oj).

(22)    COM(2023) 168 final.

(23)    Nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. EÚ L, 2024/1183, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1183/oj).

(24)    Nariadenie (EÚ) č. 910/2014, pokiaľ ide o zriadenie európskeho rámca digitálnej identity (Ú. v. EÚ L, 2024/1183, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1183/oj).

(25)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/882/oj).

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/182/oj).

(27)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/679/oj).

(28)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj).

(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 883/2004, (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) 2016/589 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2016/344 (Text s významom pre EHP a pre Švajčiarsko) (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 21, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/1149/oj).

(30)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(31)    Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(32)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(33)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(34)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(35)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(36)    Podľa oficiálnej rozpočtovej nomenklatúry.

(37)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(38)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(39)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele…“

(40)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(41)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(42)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(43)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(44)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.