EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32020R2220

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2220 z 23. decembra 2020, ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v rokoch 2021 a 2022 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o zdroje a uplatňovanie v rokoch 2021 a 2022, a nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o zdroje a distribúciu tejto podpory v rokoch 2021 a 2022

OJ L 437, 28.12.2020, p. 1–29 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/2220/oj

28.12.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 437/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2020/2220

z 23. decembra 2020,

ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v rokoch 2021 a 2022 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o zdroje a uplatňovanie v rokoch 2021 a 2022, a nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o zdroje a distribúciu tejto podpory v rokoch 2021 a 2022

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Cieľom legislatívnych návrhov Komisie týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020 bolo vytvoriť silný rámec Únie, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby SPP zostala spoločnou politikou s rovnakými podmienkami pre všetkých a aby zároveň členské štáty niesli väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o spôsob plnenia stanovených čiastkových a všeobecných cieľov. Preto majú členské štáty vypracovať strategické plány SPP a po ich schválení zo strany Komisie tieto plány vykonávať.

(2)

Legislatívny postup v súvislosti s legislatívnymi návrhmi Komisie týkajúcimi sa SPP po roku 2020 sa neukončil včas na to, aby členské štáty a Komisia mohli pripraviť všetky prvky potrebné na uplatňovanie nového právneho rámca a strategických plánov SPP od 1. januára 2021, ako Komisia pôvodne navrhovala. Z tohto oneskorenia vyplynula neistota a riziká pre poľnohospodárov v Únii a pre celé odvetvie poľnohospodárstva Únie. S cieľom zmierniť túto neistotu a zachovať životaschopnosť vidieckych oblastí a regiónov, ako aj prispieť k environmentálnej udržateľnosti by sa v tomto nariadení malo ustanoviť, že sa budú naďalej uplatňovať pravidlá súčasného rámca SPP vzťahujúce sa na obdobie rokov 2014 – 2020 (ďalej len „súčasný rámec SPP“) a že sa neprerušia platby poľnohospodárom a iným prijímateľom, čím sa zabezpečí predvídateľnosť a stabilita počas prechodného obdobia v rokoch 2021 a 2022 (ďalej len „prechodné obdobie“) do dátumu začatia uplatňovania nového právneho rámca vzťahujúceho sa na obdobie od 1. januára 2023 (ďalej len „nový právny rámec“).

(3)

Keďže legislatívny postup týkajúci sa legislatívnych návrhov Komisie o SPP po roku 2020 je ešte potrebné dokončiť a členské štáty ešte musia vypracovať strategické plány SPP, pričom je potrebné konzultovať so zainteresovanými stranami, súčasný rámec SPP by sa mal uplatňovať ďalšie dva roky. Cieľom prechodného obdobia je uľahčiť prijímateľom hladký prechod na nové programové obdobie a poskytnúť možnosť zohľadniť oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (ďalej len „Európska zelená dohoda“).

(4)

S cieľom zabezpečiť, aby sa poľnohospodárom a iným prijímateľom mohla poskytovať podpora z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) aj v rokoch 2021 a 2022, by Únia mala naďalej takúto podporu poskytovať počas prechodného obdobia za podmienok súčasného rámca SPP. Súčasný rámec SPP bol stanovený konkrétne v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), (EÚ) č. 1305/2013 (5), (EÚ) č. 1306/2013 (6), (EÚ) č. 1307/2013 (7) a (EÚ) č. 1308/2013 (8).

(5)

Toto nariadenie by malo členským štátom poskytnúť dostatok času na prípravu ich príslušných strategických plánov SPP, ako aj uľahčiť vytvorenie administratívnych štruktúr potrebných na úspešnú implementáciu nového právneho rámca, a to najmä tým, že umožní zvýšenie technickej pomoci. Všetky strategické plány SPP by mali byť pripravené tak, aby mohli nadobudnúť účinnosť po skončení prechodného obdobia, aby sa pre odvetvie poľnohospodárstva zabezpečila tak potrebná stabilita a istota.

(6)

Vzhľadom na to, že Únia by mala počas prechodného obdobia naďalej podporovať rozvoj vidieka, členské štáty by mali mať možnosť financovať svoje predĺžené programy rozvoja vidieka z príslušných rozpočtových prostriedkov pridelených na roky 2021 a 2022. Tieto predĺžené programy by mali zabezpečiť, aby sa v súlade s novými ambíciami stanovenými v Európskej zelenej dohode vyhradil na opatrenia uvedené v článku 59 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 aspoň rovnaký celkový podiel príspevku z EPFRV.

(7)

V nariadení (EÚ) č. 1303/2013 sa stanovujú spoločné pravidlá uplatniteľné na EPFRV a iné fondy, ktoré fungujú podľa jednotného rámca. Uvedené nariadenie by sa malo naďalej uplatňovať na programy podporované z EPFRV počas programového obdobia 2014 – 2020 a počas programových rokov 2021 a 2022.

(8)

Lehoty stanovené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 v súvislosti so správami o vykonávaní, výročnými hodnotiacimi zasadnutiami, ex post hodnoteniami a súhrnnými správami, oprávnenosťou výdavkov, zrušením viazanosti, ako aj rozpočtovými záväzkami sú obmedzené na programové obdobie 2014 – 2020. Tieto lehoty by sa mali prispôsobiť tak, aby sa zohľadnilo predĺžené trvanie obdobia, počas ktorého by sa mali vykonávať programy súvisiace s podporou z EPFRV.

(9)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1310/2013 (9) a delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 807/2014 (10) sa stanovuje, že výdavky na určité dlhodobé záväzky prijaté podľa určitých právnych úprav, ktorými sa poskytovala podpora na rozvoj vidieka pred začiatkom uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, by sa za určitých podmienok v programovom období 2014 – 2020 mali naďalej platiť z EPFRV. Tieto výdavky by naďalej mali byť oprávnené počas trvania príslušného právneho záväzku za tých istých podmienok aj v programových rokoch 2021 a 2022. Z dôvodov právnej zrozumiteľnosti a istoty by sa takisto malo objasniť, že právne záväzky prijaté na základe skorších opatrení, ktoré zodpovedajú opatreniam nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, na ktoré sa vzťahuje integrovaný administratívny a kontrolný systém, by mali podliehať tomuto integrovanému administratívnemu a kontrolnému systému a že platby súvisiace s týmito právnymi záväzkami by sa mali zrealizovať v období od 1. decembra do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

(10)

Z EPFRV by malo byť možné podporovať financovanie nákladov na budovanie kapacít a prípravné akcie podporujúce tvorbu a budúce vykonávanie stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou na základe nového právneho rámca.

(11)

V roku 2015 urobili niektoré členské štáty pri prideľovaní platobných nárokov alebo ich prepočítavaní v prípade členských štátov, ktoré si zachovali existujúce platobné nároky podľa nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, chyby pri určovaní počtu alebo hodnoty platobných nárokov. Mnohé z týchto chýb, aj ak sa vyskytli len pri jednom poľnohospodárovi, ovplyvňujú hodnotu platobných nárokov pre všetkých poľnohospodárov a na všetky roky. Niektoré členské štáty urobili chyby aj po roku 2015, keď prideľovali nároky z rezervy, napríklad pri výpočte priemernej hodnoty. Takéto nedodržanie pravidiel je za bežných okolností predmetom finančnej opravy, kým dotknutý členský štát neprijme nápravné opatrenia. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od prvého pridelenia prostriedkov, na úsilie, ktoré členské štáty vynaložili na určenie a v prípade potreby na opravenie nárokov, ako aj v záujme právnej istoty by sa počet a hodnota platobných nárokov mali s účinnosťou od určitého dátumu považovať za zákonné a správne.

(12)

Podľa článku 24 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 mali členské štáty v súvislosti s pridelenými platobnými nárokmi možnosť uplatniť redukčný koeficient na hektáre, na ktoré možno poskytnúť podporu a ktoré pozostávajú z trvalých trávnych porastov nachádzajúcich sa v oblastiach s náročnými klimatickými podmienkami. Alpské pasienky sa často obhospodarujú kolektívne, a preto sa oblasti prideľujú na ročnej báze, čím medzi poľnohospodármi v dotknutých členských štátoch vzniká výrazná miera neistoty. Implementácia tohto systému sa ukázala mimoriadne zložitá, najmä pokiaľ ide o presné vymedzenie dotknutých oblastí. Keďže hodnota platobných nárokov v oblastiach, v ktorých sa redukčný koeficient neuplatňuje, závisí od súčtu platobných nárokov v určených oblastiach, táto neistota následne ovplyvňuje všetkých poľnohospodárov v dotknutých členských štátoch. S cieľom stabilizovať systém, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje v týchto členských štátoch, a čo najskôr zabezpečiť právnu istotu pre všetkých poľnohospodárov v dotknutých členských štátoch by dotknuté členské štáty mali mať možnosť považovať hodnotu a počet všetkých nárokov pridelených všetkým poľnohospodárom pred 1. januárom 2020 za zákonné a správne. Hodnota týchto nárokov by bez toho, aby boli dotknuté právne prostriedky nápravy, ktoré sú k dispozícii jednotlivým prijímateľom, mala zodpovedať hodnote na kalendárny rok 2019 platnej k 31. decembru 2019.

(13)

Potvrdenie platobných nárokov nepredstavuje výnimku zo zodpovednosti, ktorú členské štáty majú v rámci zdieľaného riadenia EPZF za zabezpečenie ochrany rozpočtu Únie pred neoprávnenými výdavkami. Potvrdením platobných nárokov pridelených poľnohospodárom pred 1. januárom 2021 alebo na základe odchýlky pred 1. januárom 2020 by nemala byť dotknutá právomoc Komisie prijímať rozhodnutia uvedené v článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na neoprávnené platby poskytnuté na ktorýkoľvek kalendárny rok až do roku 2020 vrátane alebo na základe odchýlky až do roku 2019 vrátane, ktoré sú výsledkom chybného stanovenia počtu alebo hodnoty predmetných platobných nárokov.

(14)

Vzhľadom na to, že nový právny rámec pre SPP zatiaľ nebol prijatý, malo by sa ozrejmiť, že by sa mali stanoviť prechodné opatrenia s cieľom regulovať prechod z existujúcich režimov podpory stanovených na viacročnom základe na nový právny rámec.

(15)

S cieľom obmedziť výrazný prenos záväzkov v oblasti rozvoja vidieka zo súčasného programového obdobia do strategických plánov SPP by trvanie nových viacročných záväzkov v súvislosti s agroenvironmentálno-klimatickými otázkami, otázkami ekologického poľnohospodárstva a otázkami dobrých životných podmienok zvierat malo byť spravidla obmedzené na maximálne tri roky. Predĺženie existujúcich záväzkov by sa od roku 2022 malo obmedziť na jeden rok.

(16)

V článku 31 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa ustanovili prechodné opatrenia na uľahčenie postupného rušenia platieb v oblastiach, ktoré sa z dôvodu uplatňovania nových kritérií vymedzenia už nebudú považovať za oblasti s prírodnými prekážkami. Takéto platby sa mali vyplácať do roku 2020 a na obdobie najviac štyroch rokov. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 (11) sa pôvodná lehota na nové vymedzenie takýchto oblastí predĺžila do roku 2019. V prípade poľnohospodárov v členských štátoch, ktoré stanovili vymedzenie v rokoch 2018 a 2019, by postupné rušenie platieb nemohlo trvať maximálne štyri roky. S cieľom pokračovať v postupnom rušení platieb by členské štáty mali mať možnosť v príslušných prípadoch ich naďalej vyplácať v rokoch 2021 a 2022. S cieľom zabezpečiť primeranú úroveň platieb na hektár v súlade s článkom 31 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 by sa výška platieb v rokoch 2021 a 2022 mala stanoviť na 25 EUR na hektár.

(17)

Keďže poľnohospodári sú v dôsledku zmeny klímy a zvýšenej cenovej volatility vystavení rastúcim ekonomickým a environmentálnym rizikám, v nariadení (EÚ) č. 1305/2013 sa ustanovuje opatrenie riadenia rizík s cieľom pomôcť poľnohospodárom pri riešení týchto rizík. Toto opatrenie zahŕňa finančné príspevky do vzájomných fondov a nástroj stabilizácie príjmov. Na poskytnutie podpory v rámci tohto opatrenia sa stanovili osobitné podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa s poľnohospodármi zaobchádzalo rovnako v celej Únii, aby sa nenarúšala hospodárska súťaž a aby sa dodržali medzinárodné záväzky Únie. S cieľom ďalej presadzovať využívanie tohto opatrenia poľnohospodármi vo všetkých sektoroch by sa členským štátom mala poskytnúť možnosť znížiť 30 % prahovú hodnotu poklesu výroby alebo príjmu, pri ktorej majú poľnohospodári nárok na kompenzáciu v rámci príslušného nástroja, avšak nie na menej než 20 %.

(18)

Poľnohospodári a vidiecke podniky boli bezprecedentným spôsobom zasiahnutí dôsledkami výskytu ochorenia COVID-19. Predĺženie rozsiahlych obmedzení pohybu zavedených členskými štátmi, ako aj povinné zatváranie obchodov, trhovísk, reštaurácií a iných stravovacích a ubytovacích zariadení viedli k narušeniu hospodárenia v poľnohospodárskom sektore a vo vidieckych komunitách a poľnohospodárom a malým podnikom pôsobiacim v oblasti spracovania, uvádzania na trh alebo vývoja poľnohospodárskych výrobkov spôsobili problémy s likviditou a peňažnými tokmi. V reakcii na vplyv krízy spôsobenej výskytom ochorenia COVID-19 by sa malo predĺžiť trvanie opatrenia uvedeného v článku 39b nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 s cieľom riešiť pretrvávajúce problémy s likviditou, ktoré ohrozujú kontinuitu poľnohospodárskych činností a malých podnikov pôsobiacich v oblasti spracovania, uvádzania na trh alebo vývoja poľnohospodárskych výrobkov. Podpora na uvedené opatrenie by sa mala financovať do výšky 2 % zdrojov EPFRV pridelených členským štátom v programovom období 2014-2020.

(19)

S cieľom vyhnúť sa tomu, že by sa finančné prostriedky na miestny rozvoj vedený komunitou v programových rokoch 2021 a 2022 nevyčerpali, členské štáty, ktoré využijú možnosť prevodu súm z priamych platieb na rozvoj vidieka, by mali mať možnosť uplatniť minimálnu alokáciu na miestny rozvoj vedený komunitou vo výške 5 %, a v prípade Chorvátska 2,5 %, len na príspevok z EPFRV na rozvoj vidieka predĺžený do 31. decembra 2022 vypočítaný pred uskutočnením prevodu súm z priamych platieb.

(20)

V súlade s nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (12), ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu (ďalej len „nástroj EURI“) s cieľom podporiť obnovu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (ďalej len „nariadenie o EURI“), by sa mali na roky 2021 a 2022 uvoľniť dodatočné zdroje na riešenie vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a jej dôsledkov pre odvetvie poľnohospodárstva a vidiecke oblasti Únie.

(21)

Vzhľadom na bezprecedentné výzvy, ktorým v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 čelí odvetvie poľnohospodárstva a vidiecke oblasti Únie, by sa dodatočné zdroje poskytnuté v rámci nástroja EURI mali použiť na financovanie opatrení podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, čím sa pripraví pôda pre odolné, udržateľné a digitálne oživenie hospodárstva v súlade s cieľmi obsiahnutými v záväzkoch Únie v oblasti životného prostredia a klímy a s novými ambíciami stanovenými v Európskej zelenej dohode.

(22)

Členské štáty by preto nemali znižovať environmentálne ambície svojich existujúcich programov rozvoja vidieka. Mali by zabezpečiť, aby sa aj na dodatočné zdroje vyhradil rovnaký celkový podiel, aký v rámci príspevku z EPFRV vyhradili vo svojich programoch rozvoja vidieka na opatrenia, ktoré sú osobitne prospešné pre životné prostredie a klímu (ďalej len „zásada zákazu zníženia úrovne ochrany“). Okrem toho by sa aspoň 37 % dodatočných zdrojov poskytnutých z nástroja EURI malo vyčleniť na opatrenia, ktoré sú osobitne prospešné pre životné prostredie a klímu, ako aj na otázku dobrých životných podmienok zvierat a na iniciatívu LEADER. Navyše by sa aspoň 55 % týchto dodatočných zdrojov malo vyčleniť na opatrenia, ktorými sa podporuje hospodársky a sociálny rozvoj vo vidieckych oblastiach, a to na investície do hmotného majetku, rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti, podporu základných služieb a obnovu dedín vo vidieckych oblastiach a na spoluprácu.

(23)

V prípade, že členské štáty nie sú z rôznych dôvodov schopné dodržať zásadu zákazu zníženia úrovne ochrany, mali by mať možnosť odchýliť sa od povinnosti vyčleniť najmenej 55 % dodatočných zdrojov z nástroja EURI na opatrenia, ktoré podporujú hospodársky a sociálny rozvoj vo vidieckych oblastiach, a mali by prednostne podporovať opatrenia, ktoré sú osobitne prospešné pre životné prostredie a klímu. S cieľom poskytnúť členským štátom dostatočnú flexibilitu by však členské štáty mali mať tiež možnosť odchýliť sa od zásady zákazu zníženia úrovne ochrany, pokiaľ ide o tieto dodatočné zdroje, a to v rozsahu potrebnom na splnenie uvedenej 55 % povinnosti.

(24)

Dodatočné zdroje z nástroja EURI podliehajú osobitným podmienkam. Tieto dodatočné zdroje by sa preto mali plánovať a monitorovať oddelene od podpory Únie na rozvoj vidieka, pričom by sa vo všeobecnosti mali uplatňovať pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) č. 1305/2013. Tieto dodatočné zdroje by sa preto mali vykonávať prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a v rámci uvedeného nariadenia by sa mali považovať za sumy, z ktorých sa financujú opatrenia v rámci EPFRV. V dôsledku toho by sa mali uplatňovať pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) č. 1305/2013 vrátane pravidiel týkajúcich sa zmien programov rozvoja vidieka, v nariadení (EÚ) č. 1306/2013 vrátane pravidiel automatického zrušenia viazanosti a v nariadení (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak.

(25)

Mala by sa stanoviť osobitná maximálna miera spolufinancovania Únie, ako aj zvýšená miera podpory investícií prospievajúcich k odolnému, udržateľnému a digitálnemu oživeniu hospodárstva a podpora pre mladých poľnohospodárov, aby sa zabezpečil primeraný pákový efekt dodatočných zdrojov, ktoré sa poskytujú prostredníctvom nástroja EURI.

(26)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu počas prechodného obdobia by sa v rokoch 2021 a 2022 mala zachovať rezerva na krízy v poľnohospodárskom sektore. Do tejto rezervy by sa mala zahrnúť príslušná suma tejto rezervy na roky 2021 a 2022.

(27)

Pokiaľ ide o úpravy predbežného financovania z EPFRV, malo by sa objasniť, že predĺženie programov podporovaných z EPFRV do 31. decembra 2022 v súlade s týmto nariadením ani dodatočné zdroje dostupné na základe nariadenia o EURI by nemalo viesť k poskytovaniu dodatočného predbežného financovania dotknutých programov.

(28)

V článku 11 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa v súčasnosti členským štátom ukladá povinnosť podávať oznámenia o ich rozhodnutiach prijatých v súlade s uvedeným článkom a o odhadovanom výsledku vo vzťahu k zníženiu časti sumy priamych platieb, ktorá sa má poskytnúť poľnohospodárovi v danom kalendárnom roku, ktorá presahuje 150 000 EUR na roky 2015 až 2020. V záujme zabezpečenia pokračovania existujúceho systému by členské štáty mali oznamovať svoje rozhodnutia prijaté v súlade s uvedeným článkom a odhadovaný výsledok vo vzťahu k zníženiu aj v súvislosti s kalendárnymi rokmi 2021 a 2022.

(29)

V článku 14 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa členským štátom umožňuje presun finančných prostriedkov medzi priamymi platbami a rozvojom vidieka, pokiaľ ide o kalendárne roky 2014 až 2020. S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mohli uplatňovať vlastnú stratégiu, pružnosť medzi piliermi by sa mala umožniť aj na kalendárny rok 2021 (rozpočtový rok 2022) a na kalendárny rok 2022 (rozpočtový rok 2023).

(30)

Na to, aby Komisia mohla stanoviť rozpočtové stropy v súlade s článkom 22 ods. 1, článkom 36 ods. 4, článkom 42 ods. 2, článkom 49 ods. 2, článkom 51 ods. 4 a článkom 53 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, je potrebné, aby členské štáty oznámili svoje rozhodnutia o pridelení finančných prostriedkov na jednotlivé schémy na kalendárny rok 2021 do 19. februára 2021 a na kalendárny rok 2022 do 1. augusta 2021.

(31)

V článku 22 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovuje lineárna úprava hodnoty platobných nárokov v prípade zmeny stropu režimu základnej platby z jedného roka na ďalší v dôsledku určitých rozhodnutí členských štátov, ktoré ovplyvnili strop režimu základnej platby. Rozšírenie prílohy II k uvedenému nariadeniu aj na vnútroštátne stropy po kalendárnom roku 2020 a možné ročné zmeny od daného dátumu by mohli mať vplyv na strop režimu základnej platby. Preto, aby členské štáty mohli dodržiavať povinnosť zabezpečiť, aby sa celkové hodnoty platobných nárokov a rezerv rovnali stropu režimu základnej platby, ako sa stanovuje v článku 22 ods. 4 uvedeného nariadenia, je vhodné stanoviť lineárnu úpravu s cieľom prispôsobiť sa rozšíreniu alebo zmenám prílohy II k uvedenému nariadeniu počas prechodného obdobia. Navyše v záujme väčšej flexibility pre členské štáty je podľa všetkého vhodné povoliť im prispôsobiť hodnotu platobných nárokov alebo rezervy, aj s možnosťou rôznych mier prispôsobenia.

(32)

Členské štáty v súlade so súčasným právnym rámcom v roku 2014 oznámili svoje rozhodnutia až do kalendárneho roku 2020, týkajúce sa rozdelenia ročných vnútroštátnych stropov pre režim základných platieb medzi regióny a možných postupných ročných úprav na obdobie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1307/2013. Je potrebné, aby členské štáty uvedené rozhodnutia oznámili aj pre kalendárne roky 2021 a 2022.

(33)

Základným procesom v záujme spravodlivejšej distribúcie priamej podpory príjmu medzi poľnohospodárov je mechanizmus vnútornej konvergencie. Je čoraz náročnejšie opodstatniť výrazné individuálne rozdiely na základe zastaraných referenčných odkazov z minulosti. Základný model vnútornej konvergencie v nariadení (EÚ) č. 1307/2013 spočíva v tom, že členské štáty od roku 2015 uplatňujú jednotnú paušálnu sadzbu na všetky platobné nároky na vnútroštátnej i regionálnej úrovni. S cieľom zabezpečiť hladší prechod na jednotnú hodnotu sa však stanovila výnimka, podľa ktorej členské štáty v období 2015 až 2019 môžu rozlišovať hodnoty platobných nárokov uplatňovaním čiastočnej konvergencie (tzv. tunelový model). Niektoré členské štáty túto výnimku využili. S cieľom pokračovať v procese dosahovania spravodlivejšej distribúcie priamych platieb by členské štáty po roku 2019 mali mať možnosť ďalej sa priblížiť k vnútroštátnemu alebo regionálnemu priemeru namiesto zavedenia jednotnej paušálnej sadzby alebo zachovania hodnoty platobných nárokov na úrovni z roku 2019. Táto možnosť členských štátov by sa preto mala uplatňovať od 1. januára 2021. Členské štáty by mali každoročne oznamovať Komisii svoje rozhodnutia týkajúce sa nasledujúceho roka.

(34)

Ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 týkajúce sa úpravy všetkých platobných nárokov, ktoré sa menia týmto nariadením, by sa mali uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2020, aby sa objasnilo, že členské štáty mohli vykonávať konvergenciu po roku 2019.

(35)

V článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovujú postupné ročné úpravy hodnoty platobných nárokov pridelených z rezervy, ktoré majú zodpovedať ročným zmenám vnútroštátneho stropu stanoveným v prílohe II k uvedenému nariadeniu, a teda viacročnému riadeniu rezervy. Uvedené pravidlá by sa mali upraviť tak, aby sa v nich zohľadňovala skutočnosť, že je možné zmeniť hodnotu všetkých pridelených platobných nárokov aj hodnotu rezervy s cieľom prispôsobiť sa zmene sumy v prílohe II k uvedenému nariadeniu medzi dvoma rokmi. V členských štátoch, ktoré sa rozhodnú pokračovať vo vnútornej konvergencii, sa táto vnútorná konvergencia realizuje každý rok. Na kalendárne roky 2020, 2021 a 2022 je potrebné v roku pridelenia určiť len hodnotu platobného nároku aktuálneho roka. Jednotková hodnota platobných nárokov, ktoré sa majú prideliť z rezervy v danom roku, by sa mala vypočítať po možnej úprave rezervy v súlade s článkom 22 ods. 5 uvedeného nariadenia. V akomkoľvek nasledujúcom roku by sa hodnota platobných nárokov pridelených z rezervy mala prispôsobiť v súlade s článkom 22 ods. 5 uvedeného nariadenia.

(36)

V článku 36 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovuje uplatňovanie režimu jednotnej platby na plochu do 31. decembra 2020. Je vhodné povoliť predĺženie režimu jednotnej platby na plochu aj v rokoch 2021 a 2022.

(37)

Keďže zmena prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 stanovená v tomto nariadení nadobudne pre členské štáty účinnosť príliš neskoro na dodržanie pôvodnej lehoty pre niektoré povinnosti podávať oznámenia v roku 2020, je potrebné predĺžiť lehotu, v ktorej majú členské štáty prijať rozhodnutie o tom, či redistributívnu platbu prvýkrát zavedú od roku 2021 alebo 2022, a v ktorej majú toto rozhodnutie oznámiť Komisii. Túto lehotu je vhodné stanoviť na rovnaký dátum ako lehotu na prijatie rozhodnutia o pružnosti medzi piliermi.

(38)

Podľa článku 37 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa môžu členské štáty, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, rozhodnúť, že v období rokov 2015 – 2020 poskytnú prechodnú vnútroštátnu pomoc s cieľom zabrániť náhlemu a podstatnému zníženiu podpory v tých sektoroch, ktoré využívali prechodnú vnútroštátnu pomoc do roku 2014. Aby sa zabezpečilo, že počas prechodného obdobia bude takáto pomoc naďalej zohrávať svoju úlohu pri podpore príjmov poľnohospodárov v týchto špecifických sektoroch, malo by sa ustanoviť pokračovanie tejto pomoci za rovnakých podmienok a obmedzení ako v období rokov 2015 – 2020.

(39)

V záujme právnej istoty by sa malo objasniť, že články 41 a 42 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 umožňujú členským štátom každoročne preskúmať svoje rozhodnutia o redistributívnej platbe. Lehota na preskúmanie uplatniteľná v rokoch 2021 a 2022 by sa mala stanoviť na rovnaký dátum ako lehota na prijatie rozhodnutia o pružnosti medzi piliermi.

(40)

V článku 52 ods. 10 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty, ktorými sa členským štátom umožňuje, aby rozhodli o pokračovaní vyplácania dobrovoľnej viazanej podpory až do roku 2020 na základe jednotiek produkcie, pre ktoré bola táto podpora poskytnutá v minulom referenčnom období. Cieľom tohto splnomocnenia je zabezpečiť čo najväčší súlad medzi schémami Únie zameranými na sektory, ktoré môžu byť poznačené štrukturálnymi nerovnováhami na trhu. Je preto vhodné predĺžiť uvedené splnomocnenie tak, aby sa vzťahovalo aj na roky 2021 a 2022.

(41)

Keďže zmena prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 stanovená v tomto nariadení nadobudne pre členské štáty účinnosť príliš neskoro na dodržanie pôvodnej lehoty pre niektoré povinnosti podávať oznámenia v roku 2020, je potrebné predĺžiť lehotu, v ktorej majú členské štáty prijať rozhodnutie o tom, či dobrovoľnú viazanú podporu prvýkrát zavedú od roku 2021 alebo 2022, a v ktorej majú toto rozhodnutie oznámiť Komisii. Túto lehotu je vhodné stanoviť na rovnaký dátum ako lehotu na prijatie rozhodnutia o pružnosti medzi piliermi. Podobne by sa mala posunúť na rovnaký dátum aj lehota pre rozhodnutie členských štátov o tom, či chcú naďalej poskytovať dobrovoľnú viazanú podporu v rokoch 2021 a 2022 alebo ju prestanú poskytovať, a pre oznámenie tohto rozhodnutia Komisii.

(42)

V článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa stanovujú prvky oznámení členských štátov o dobrovoľnej viazanej podpore. Je vhodné objasniť, že uvedené oznámenia za kalendárne roky 2021 a 2022 by mali obsahovať percentuálny podiel vnútroštátneho stropu použitý na financovanie tejto podpory na roky 2021 a 2022.

(43)

V nariadení (EÚ) č. 1308/2013 sa stanovujú pravidlá spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov vrátane určitých schém pomoci. V legislatívnych návrhoch Komisie o SPP po roku 2020 sa ustanovilo, že sa tieto schémy pomoci majú začleniť do budúcich strategických plánov SPP členských štátov. S cieľom zabezpečiť bezproblémové začlenenie týchto schém pomoci do budúcej SPP by sa mali stanoviť pravidlá trvania každej z týchto schém pomoci v čase, keď sa majú počas prechodného obdobia obnoviť. Preto pokiaľ ide o schému pomoci v sektore olivového oleja a stolových olív, po existujúcich pracovných programoch vypracovaných na obdobie od 1. apríla 2018 do 31. marca 2021 by mali nasledovať nové pracovné programy na obdobie od 1. apríla 2021 do 31. decembra 2022. Existujúce operačné programy v sektore ovocia a zeleniny, ktoré nedosiahli maximálnu dĺžku trvania päť rokov, sa môžu predĺžiť len do 31. decembra 2022. Nové operačné programy v sektore ovocia a zeleniny by sa mali schváliť len na obdobie najviac troch rokov. Existujúce vnútroštátne programy pre sektor včelárstva vypracované na obdobie od 1. augusta 2019 do 31. júla 2022 by sa mali predĺžiť do 31. decembra 2022.

(44)

Vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 bolo vinohradníkom, ktorí majú povolenia na novú výsadbu alebo na opätovnú výsadbu, ktorých platnosť uplynie v roku 2020, do značnej miery znemožnené plánované použitie týchto povolení v poslednom roku ich platnosti. S cieľom predísť strate týchto povolení a znížiť riziko zhoršenia podmienok, za ktorých by sa musela vykonávať výsadba, je potrebné umožniť predĺženie platnosti povolení na novú výsadbu alebo na opätovnú výsadbu, ktorých platnosť uplynie v roku 2020. Platnosť všetkých povolení na novú výsadbu alebo na opätovnú výsadbu, ktorá uplynie v roku 2020, by sa preto mala predĺžiť do 31. decembra 2021. Okrem toho, berúc do úvahy zmeny trhových vyhliadok, by držitelia povolení na výsadbu, ktorých platnosť uplynie v roku 2020, mali mať možnosť nepoužiť svoje povolenia bez toho, aby podliehali administratívnym sankciám.

(45)

Ustanovenie nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 o povoleniach na novú výsadbu alebo na opätovnú výsadbu, ktorých platnosť uplynie v roku 2020, zmenené týmto nariadením, by sa malo z dôvodu narušení spôsobených pandémiou ochorenia COVID-19 a následných ťažkostí, pokiaľ ide o využívanie týchto povolení na výsadbu, uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2020.

(46)

V roku 2013 sa stanovili prechodné ustanovenia s cieľom zabezpečiť plynulý prechod z bývalého režimu práv na výsadbu viniča na nový systém povolení na výsadbu, najmä s cieľom zabrániť nadmernej výsadbe pred začatím tohto nového systému. Posledná lehota na predloženie žiadostí o zmenu práv na výsadbu na povolenia sa končí 31. decembra 2020. Povolenia však musí použiť žiadateľ a nie sú obchodovateľné ako bývalé práva na výsadbu. Okrem toho sa od žiadateľov o povolenie môže požadovať, aby mali zodpovedajúcu plochu vinohradov, čo môže viesť k situáciám, keď držitelia práv na výsadbu ešte nenadobudli príslušné plochy vinohradov na využitie povolení, ktoré by vyplynuli z prevodu ich práv na výsadbu. Vážny hospodársky vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na sektor vinohradníctva a vinárstva spôsobil vinohradníkom problémy s peňažným tokom, ako aj neistotu v súvislosti s budúcim dopytom po víne. Vinohradníci, ktorí sú stále držiteľmi práv na výsadbu, by nemali byť nútení rozhodnúť sa, či chcú svoje práva na výsadbu previesť na povolenia, keď čelia mimoriadnym ťažkostiam spôsobeným krízou vyplývajúcou z pandémie ochorenia COVID-19, najmä preto, že v prípade, ak nebudú využívať svoje povolenia na výsadbu vyplývajúce z takéhoto prevodu, by im bola uložená administratívna sankcia. Tie členské štáty, ktoré umožnili vinohradníkom predložiť žiadosti o prevod práv na výsadbu do 31. decembra 2020, by preto mali mať možnosť predĺžiť lehotu na predloženie týchto žiadostí do 31. decembra 2022. V dôsledku toho by sa mal upraviť aj posledný dátum platnosti povolení vyplývajúcich z tohto prevodu, a to na 31. decembra 2025.

(47)

Článok 214a nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 umožnil Fínsku za určitých podmienok poskytnúť s povolením Komisie vnútroštátnu pomoc v južnom Fínsku do roku 2020. Aby sa zabezpečila kontinuita platieb tejto pomoci počas prechodného obdobia, poskytnutie tejto vnútroštátnej pomoci je potrebné povoliť naďalej za rovnakých podmienok a v rovnakej výške ako v roku 2020.

(48)

S cieľom zlepšiť fungovanie trhu s olivovým olejom by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť o vykonávaní pravidiel uvádzania na trh na účely regulácie ponuky. Z rozsahu týchto rozhodnutí by sa však mali vylúčiť postupy, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž.

(49)

Nedávne udalosti ukázali, že poľnohospodári čoraz väčšmi čelia riziku volatility príjmov čiastočne pre trhovú expozíciu a čiastočne pre extréme poveternostné udalosti a časté sanitárne a fytosanitárne krízy, ktoré postihujú hospodárske zvieratá a agronomické aktíva Únie. S cieľom zmierniť účinky volatility príjmov a podnietiť poľnohospodárov, aby si v dobrých rokoch vytvárali rezervy na zlé roky, by sa na vnútroštátne daňové opatrenia, podľa ktorých sa základ dane z príjmu poľnohospodárov počíta na základe viacročného obdobia, nemali uplatňovať pravidlá štátnej pomoci.

(50)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanoviť pokračujúce uplatňovanie pravidiel súčasného rámca SPP a neprerušené platby poľnohospodárom a iným prijímateľom, a tým zabezpečiť predvídateľnosť a stabilitu počas prechodného obdobia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(51)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (13) a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien a nepriameho plnenia a stanovujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(52)

Nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013 a (EÚ) č. 1308/2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(53)

S cieľom zabezpečiť, aby dodatočné zdroje poskytnuté na základe nariadenia o EURI boli k dispozícii od 1. januára 2021, by ustanovenia o podpore z nástroja EURI v tomto nariadení mali mať retroaktívny účinok od uvedeného dátumu.

(54)

S ohľadom na nevyhnutnú potrebu okamžite zaistiť právnu istotu pre odvetvie poľnohospodárstva za súčasných okolností by toto nariadenie malo z dôvodu naliehavosti nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PRECHODNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Predĺženie určitých období podľa nariadení (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1310/2013 a pokračovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 počas programových rokov 2021 a 2022

Článok 1

Predĺženie obdobia trvania programov podporovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka

1.   V prípade programov podporovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) sa obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 stanovené v článku 26 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 týmto predlžuje do 31. decembra 2022.

2.   Predĺžením obdobia trvania programov podporovaných z EPFRV uvedeným v odseku 1 tohto článku nie je dotknutá potreba predložiť žiadosť o zmenu programov rozvoja vidieka na prechodné obdobie, ako sa uvádza v článku 11 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013. Touto zmenou sa zabezpečí, aby sa aspoň rovnaký celkový podiel príspevku z EPFRV vyhradil na opatrenia uvedené v článku 59 ods. 6 uvedeného nariadenia.

Článok 2

Pokračovanie uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 na programy podporované z EPFRV

1.   Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 sa naďalej uplatňuje na programy podporované z EPFRV v programovom období 2014 – 2020 a predĺžené v súlade s článkom 1 tohto nariadenia.

2.   V prípade programov predĺžených v súlade s článkom 1 tohto nariadenia sa odkazy na obdobia alebo lehoty v článku 50 ods. 1, článku 51 ods. 1, článku 57 ods. 2, článku 65 ods. 2 a 4 a článku 76 prvom odseku nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 predlžujú o dva roky.

3.   V prípade programov predĺžených v súlade s článkom 1 tohto nariadenia zmenia členské štáty svoje ciele stanovené v kontexte výkonnostného rámca uvedeného v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013 na účely stanovenia cieľov na rok 2025. V prípade týchto programov sa odkazy na ciele na rok 2023 uvedené vo vykonávacích aktoch prijatých v súlade s článkom 22 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 alebo s článkom 8 ods. 3, článkom 67, článkom 75 ods. 5 alebo článkom 76 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 považujú za odkazy na ciele na rok 2025.

4.   Konečný dátum, do ktorého má Komisia vypracovať súhrnnú správu so zhrnutím hlavných záverov z ex post hodnotení EPFRV podľa článku 57 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, je 31. december 2027.

Článok 3

Oprávnenosť určitých druhov výdavkov počas prechodného obdobia

Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 2 tohto nariadenia, článok 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a článok 38 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, sú výdavky uvedené v článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1310/2013 a v článku 16 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 807/2014 oprávnené na príspevok z EPFRV z prostriedkov pridelených na roky 2021 a 2022 na programy podporované z EPFRV, ktoré boli predĺžené v súlade s článkom 1 tohto nariadenia, a to za týchto podmienok:

a)

takéto výdavky sú stanovené v príslušnom programe rozvoja vidieka na roky, na ktoré sa vzťahuje prechodné obdobie;

b)

uplatňuje sa miera príspevku z EPFRV vzťahujúca sa na príslušné opatrenie podľa nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, ako sa stanovuje v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 1310/2013 a v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) č. 807/2014;

c)

systém uvedený v článku 67 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 sa uplatňuje na právne záväzky prijaté v rámci opatrení, ktoré zodpovedajú podpore poskytovanej v súlade s článkom 21 ods. 1 písm. a) a b) a článkami 28 až 31, 33, 34 a 40 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, a príslušné operácie sú jednoznačne určené, a

d)

platby na právne záväzky uvedené v písmene c) tohto článku sa realizujú v lehote stanovenej v článku 75 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

KAPITOLA II

Príprava budúcich stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou v programových rokoch 2021 a 2022

Článok 4

Miestny rozvoj vedený komunitou

V prípade programov predĺžených v súlade s článkom 1 tohto nariadenia môže EPFRV podporovať financovanie nákladov na budovanie kapacít a prípravné akcie na podporu tvorby a budúceho vykonávania stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou na základe nového právneho rámca.

KAPITOLA III

Platobné nároky na priame platby pre poľnohospodárov

Článok 5

Konečné platobné nároky

1.   Platobné nároky pridelené poľnohospodárom pred 1. januárom 2020 sa považujú za zákonné a správne od 1. januára 2021. Hodnota daných platobných nárokov, ktorá sa má považovať za zákonnú a správnu, je hodnota na kalendárny rok 2020 platná k 31. decembru 2020.

2.   Odchylne od odseku 1 tohto článku členský štát, ktorý využil možnosť stanovenú v článku 24 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, môže pri rešpektovaní oprávnených očakávaní poľnohospodárov rozhodnúť, že všetky platobné nároky pridelené pred 1. januárom 2020 sa od tohto dátumu považujú za zákonné a správne. Hodnotou týchto platobných nárokov, ktoré sa majú považovať za zákonné a správne, je v tom prípade hodnota na kalendárny rok 2019 platná k 31. decembru 2019.

3.   Odseky 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia práva Únie, najmä článok 22 ods. 5 a článok 25 ods. 12 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, týkajúce sa hodnoty platobných nárokov na kalendárny rok 2020 a nasledujúce roky.

4.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na platobné nároky pridelené poľnohospodárom na základe vecne nesprávnych žiadostí s výnimkou prípadov, ak poľnohospodár nemohol chybu primeraným spôsobom zistiť.

5.   Odsekmi 1 a 2 tohto článku nie je dotknutá právomoc Komisie prijímať rozhodnutia uvedené v článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s výdavkami na platby udelené na kalendárne roky do roku 2020 vrátane, pričom v tom prípade sa uplatňuje odsek 1 tohto článku, alebo do roku 2019 vrátane, pričom v tom prípade sa uplatňuje odsek 2 tohto článku.

KAPITOLA IV

Prechodné ustanovenia týkajúce sa rozvoja vidieka

Článok 6

Oprávnenosť výdavkov vzniknutých na základe nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a určitých druhov výdavkov vzniknutých na základe nariadení (ES) č. 1698/2005 a (ES) č. 1257/1999

Výdavky súvisiace s právnymi záväzkami voči prijímateľom, ktoré vznikli na základe nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, a určité druhy výdavkov, ktoré vznikli na základe nariadení Rady (ES) č. 1698/2005 (14) a (ES) č. 1257/1999 (15), môžu byť oprávnené na príspevok z EPFRV v období rokov 2023 – 2027 od 1. januára 2023 za podmienok, ktoré sa určia v súlade s právnym rámcom SPP uplatniteľným v období rokov 2023 – 2027.

HLAVA II

ZMENY

Článok 7

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1305/2013

Nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 sa mení takto:

1.

V článku 8 ods. 1 sa písmeno h) mení takto:

a)

bod i) sa nahrádza takto:

„i)

tabuľky, v ktorej sa v súlade s článkom 58 ods. 4 a článkom 58a ods. 2 tohto nariadenia stanovuje celkový príspevok z EPFRV plánovaný na každý rok. V tejto tabuľke sa samostatne uvádzajú dodatočné zdroje uvedené v článku 58a ods. 2 tohto nariadenia. Ak je to uplatniteľné, v tejto tabuľke sa v rámci celkového príspevku z EPFRV samostatne uvádzajú aj rozpočtové prostriedky poskytnuté menej rozvinutým regiónom a finančné prostriedky presunuté do EPFRV podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Plánovaný ročný príspevok z EPFRV je zlučiteľný s viacročným finančným rámcom;“;

b)

bod ii) sa nahrádza takto:

„ii)

tabuľky, v ktorej sa pre každé opatrenie, pre každý druh operácie s osobitnou mierou príspevku z EPFRV, pre druh operácie uvedený v článku 37 ods. 1 a v článku 39a, pre druh operácie uvedený v článku 38 ods. 3 a v článku 39 ods. 1, keď členský štát uplatňuje percentuálny podiel nižší ako 30 %, a pre technickú pomoc uvádza celkový plánovaný príspevok Únie a uplatniteľná miera príspevku z EPFRV. V uplatniteľných prípadoch sa v tejto tabuľke samostatne uvádza miera príspevku z EPFRV pre menej rozvinuté regióny a pre iné regióny;“

2.

V článku 28 ods. 5 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„V prípade nových záväzkov, ktoré sa majú prijímať od roku 2021, určia členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka kratšie obdobie od jedného do troch rokov.

Ak členské štáty v súlade s prvým pododsekom stanovia ročné predĺženie záväzkov po ukončení počiatočného obdobia, od roku 2022 takéto predĺženie nesmie byť dlhšie než jeden rok.

Odchylne od druhého pododseku v prípade nových záväzkov, ktoré sa majú prijať v rokoch 2021 a 2022, môžu členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť na základe povahy záväzkov a sledovaných environmentálnych a klimatických cieľov obdobie dlhšie ako tri roky.“

3.

V článku 29 ods. 3 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„V prípade nových záväzkov, ktoré sa prijmú od roku 2021, určia členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka kratšie obdobie od jedného do troch rokov.

Ak členské štáty v súlade s prvým pododsekom stanovia ročné predĺženie zachovania ekologického poľnohospodárstva po ukončení počiatočného obdobia, od roku 2022 nesmie byť takéto predĺženie dlhšie než jeden rok.

Odchylne od druhého pododseku v prípade nových záväzkov, ktoré sa majú prijať v rokoch 2021 a 2022, môžu členské štáty, ak sa poskytuje podpora na prechod na ekologické poľnohospodárstvo, vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť obdobie dlhšie ako tri roky.“

4.

V článku 31 ods. 5 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„V rokoch 2021 a 2022 v prípade programov predĺžených v súlade s článkom 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)2020/2220 (*), ak členské štáty neudelili degresívne platby na maximálne obdobie štyroch rokov do roku 2020, sa tieto členské štáty môžu rozhodnúť pokračovať v týchto platbách do konca roka 2022, pričom však celkové trvanie nesmie presiahnuť štyri roky. V takom prípade nesmú platby v rokoch 2021 a 2022 presiahnuť 25 EUR na hektár.

(*)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2220 z 23. decembra 2020, ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v rokoch 2021 a 2022 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o zdroje a uplatňovanie v rokoch 2021 a 2022, a nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o zdroje a distribúciu tejto podpory v rokoch 2021 a 2022 (Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 1).“"

5.

V článku 33 ods. 2 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„V prípade nových záväzkov, ktoré sa prijmú od roku 2021, členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka určia kratšie obdobie od jedného do troch rokov.

Ak členské štáty v súlade s druhým pododsekom stanovia ročné obnovenie záväzkov po ukončení počiatočného obdobia, od roku 2022 takéto obnovenie nesmie byť dlhšie než jeden rok.

Odchylne od tretieho pododseku v prípade nových záväzkov, ktoré sa prijmú v rokoch 2021 a 2022, môžu členské štáty vo svojich programoch rozvoja vidieka určiť na základe povahy záväzkov a požadovaných prínosov pre dobré životné podmienky zvierat obdobie dlhšie ako tri roky.“

6.

V článku 38 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Podpora podľa článku 36 ods. 1 písm. b) sa poskytuje iba na pokrytie strát spôsobených nepriaznivými poveternostnými udalosťami, chorobou zvierat alebo rastlín, zamorením škodcami alebo opatreniami prijatými v súlade so smernicou 2000/29/ES s cieľom odstrániť alebo obmedziť chorobu rastlín alebo šírenie škodcov alebo environmentálnu nehodu, v dôsledku ktorých došlo k zničeniu viac ako 30 % priemernej ročnej produkcie poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaja. Na výpočet ročnej produkcie poľnohospodára sa môžu použiť indexy. Požívaná metóda výpočtu umožňuje určenie skutočnej straty jednotlivého poľnohospodára v danom roku. Členské štáty sa môžu rozhodnúť znížiť uvedený percentuálny podiel 30 %, avšak nie na menej ako 20 %.“

7.

V článku 39 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Podpora podľa článku 36 ods. 1 písm. c) sa poskytuje iba vtedy, ak pokles príjmu presiahne 30 % priemerného ročného príjmu konkrétneho poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaja. Príjem na účely článku 36 ods. 1 písm. c) je suma príjmov, ktoré poľnohospodár získa z trhu, vrátane akejkoľvek formy verejnej podpory po odpočítaní vstupných nákladov. Platby zo vzájomného fondu poľnohospodárom predstavujú kompenzáciu za menej ako 70 % straty príjmu v roku, v ktorom sa výrobca stal oprávneným na získanie tejto pomoci. Na výpočet ročnej straty príjmu poľnohospodára sa môžu použiť indexy. Členské štáty sa môžu rozhodnúť znížiť uvedený percentuálny podiel 30 %, avšak nie na menej ako 20 %.“

8.

V článku 39b sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Podpora má podobu jednorazovej sumy, ktorá sa vyplatí do 31. decembra 2021 na základe žiadostí o podporu schválených príslušným orgánom do 30. júna 2021. Komisia ju následne uhradí v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v rámci dostupných finančných prostriedkov. Výška platby sa môže líšiť podľa kategórií prijímateľov v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami.“

9.

V článku 42 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Okrem úloh uvedených v článku 34 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a v článku 4 nariadenia (EÚ) 2020/2220 môžu miestne akčné skupiny vykonávať aj ďalšie úlohy, ktoré na ne deleguje riadiaci orgán a/alebo platobná agentúra.“

10.

V článku 51 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku sa členské štáty, v prípade ktorých je celková suma podpory Únie na rozvoj vidieka na roky 2014 – 2020 stanovená v prílohe I k tomuto nariadeniu nižšia ako 1 800 miliónov EUR, môžu po predĺžení svojich programov v súlade s článkom 1 nariadenia (EÚ) 2020/2220 rozhodnúť vyčleniť 5 % celkovej sumy každého programu rozvoja vidieka na úlohy uvedené v článku 59 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.“

11.

Článok 58 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Bez toho, aby boli dotknuté odseky 5, 6 a 7, celková suma podpory Únie pre rozvoj vidieka podľa tohto nariadenia na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2022 je maximálne 26 896 831 880 EUR v bežných cenách v súlade s viacročným finančným rámcom na roky 2021 až 2027.“;

b)

odsek 7 sa nahrádza takto:

„7.   S cieľom zohľadniť vývoj týkajúci sa ročného rozčlenenia uvedeného v odseku 4 tohto článku vrátane presunov uvedených v odsekoch 5 a 6 tohto článku a presunov vyplývajúcich z uplatňovania článku 1 nariadenia (EÚ) 2020/2220, vykonať technické úpravy bez zmeny celkových pridelených súm, alebo zohľadniť akékoľvek iné zmeny na základe legislatívneho aktu po prijatí tohto nariadenia je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 83 tohto nariadenia prijímať delegované akty na účely preskúmania stropov stanovených v prílohe I k tomuto nariadeniu.“

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 58a

Zdroje na obnovu odvetvia poľnohospodárstva a vidieckych oblastí Únie

1.   Článok 1 ods. 2 písm. g) nariadenia Rady (EÚ) 2020/2094 (*) (ďalej len „nariadenie o EURI“) sa vykonáva v súlade s týmto článkom prostredníctvom opatrení, ktoré sú oprávnené v rámci EPFRV a ktoré sú určené na riešenie vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a to vo výške 8 070 486 840 EUR v bežných cenách zo sumy uvedenej v článku 2 ods. 2 písm. a) bode vi) uvedeného nariadenia, s výhradou článku 3 ods. 3, 4 a 8 uvedeného nariadenia.

Uvedená suma vo výške 8 070 486 840 EUR v bežných cenách predstavuje vonkajšie pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (**).

Poskytne sa vo forme dodatočných zdrojov k celkovým zdrojom uvedeným v článku 58 tohto nariadenia na rozpočtový záväzok v rámci EPFRV na roky 2021 a 2022 takto:

2021: 2 387 718 000 EUR;

2022: 5 682 768 840 EUR.

Na účely tohto nariadenia a nariadení (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 sa tieto dodatočné zdroje považujú za sumy, ktorými sa financujú opatrenia v rámci EPFRV. Považujú sa za súčasť celkovej sumy podpory Únie na rozvoj vidieka uvedenej v článku 58 ods. 1 tohto nariadenia, ku ktorej sa pripočítajú, keď sa odkazuje na celkovú sumu podpory Únie na rozvoj vidieka. Článok 14 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa nevzťahuje na dodatočné zdroje uvedené v tomto odseku a v odseku 2 tohto článku.

2.   Rozčlenenie dodatočných zdrojov uvedených v odseku 1 tohto článku podľa jednotlivých členských štátov sa po odpočítaní sumy uvedenej v odseku 7 tohto článku uvádza v prílohe Ia.

3.   Percentuálne prahové hodnoty celkového príspevku z EPFRV na program rozvoja vidieka uvedené v článku 59 ods. 5 a 6 tohto nariadenia sa neuplatňujú na dodatočné zdroje uvedené v odseku 1 tohto článku. Členské štáty však zabezpečia, aby sa v každom programe rozvoja vidieka vyhradil aspoň rovnaký celkový podiel príspevku z EPFRV vrátane dodatočných zdrojov uvedených v odseku 2 tohto článku na opatrenia uvedené v článku 59 ods. 6 tohto nariadenia v súlade s článkom 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/2220.

4.   Najmenej 37 % dodatočných zdrojov uvedených v odseku 2 tohto článku sa v každom programe rozvoja vidieka vyhradí na opatrenia uvedené v článku 33 a článku 59 ods. 5 a 6, a najmä na:

a)

ekologickú poľnohospodársku výrobu;

b)

zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu vrátane znižovania emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva;

c)

ochranu pôdy vrátane zvyšovania úrodnosti pôdy prostredníctvom sekvestrácie uhlíka;

d)

zlepšenie využívania vody a hospodárenia s ňou vrátane úspory vody;

e)

vytváranie, zachovávanie a obnovu biotopov priaznivých pre biodiverzitu;

f)

znižovanie rizík a vplyvov používania pesticídov a antimikrobiálnych látok;

g)

dobré životné podmienky zvierat;

h)

činnosti spolupráce v rámci iniciatívy LEADER.

5.   Najmenej 55 % dodatočných zdrojov uvedených v odseku 2 tohto článku sa v každom programe rozvoja vidieka vyhradí na opatrenia uvedené v článkoch 17, 19, 20 a 35 za predpokladu, že určeným použitím takýchto opatrení v programoch rozvoja vidieka sa podporuje hospodársky a sociálny rozvoj vo vidieckych oblastiach a prispieva k odolnému, udržateľnému a digitálnemu oživeniu hospodárstva okrem iného v súlade s agroenvironmentálno-klimatickými cieľmi sledovanými podľa tohto nariadenia, a podporujú sa najmä:

a)

krátke dodávateľské reťazce a miestne trhy;

b)

efektívne využívanie zdrojov vrátane precíznej a inteligentnej poľnohospodárskej výroby, inovácie, digitalizácie a modernizácie výrobných strojov a zariadení;

c)

bezpečnostné podmienky pri práci;

d)

energiu z obnoviteľných zdrojov, obehové hospodárstvo a biohospodárstvo;

e)

prístup k vysokokvalitným IKT vo vidieckych oblastiach.

Pri prideľovaní dodatočných zdrojov uvedených v odseku 2 tohto článku sa členské štáty môžu rozhodnúť, že sa odchýlia od percentuálnej prahovej hodnoty stanovenej v prvom pododseku tohto odseku v rozsahu potrebnom na dodržanie zásady zákazu zníženia úrovne ochrany stanovenej v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/2220. Členské štáty sa však môžu namiesto toho rozhodnúť, že sa od tejto zásady zákazu zníženia úrovne ochrany odchýlia v rozsahu potrebnom na dodržanie percentuálnej prahovej hodnoty stanovenej v prvom pododseku tohto odseku.

6.   Na technickú pomoc v rámci programov rozvoja vidieka v súlade s článkom 51 ods. 2 možno na podnet členských štátov vyčleniť až 4 % z celkových dodatočných zdrojov uvedených v odseku 2 tohto článku. V prípade členských štátov, na ktoré sa vzťahuje článok 51 ods. 2 štvrtý pododsek, môže byť táto percentuálna prahová hodnota vo výške 5 %.

7.   Na technickú pomoc v súlade s článkom 51 ods. 1 sa môže vyčleniť až 0,25 % z celkových dodatočných zdrojov uvedených v odseku 1 tohto článku.

8.   Rozpočtové záväzky týkajúce sa dodatočných zdrojov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa v každom programe rozvoja vidieka prijímajú oddelene od vyčlenených prostriedkov uvedených v článku 58 ods. 4

9.   Články 20, 21 a 22 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 sa nevzťahujú na celkové dodatočné zdroje uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

(*)  Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (Ú. v. EÚ L 433, 22.12.2020, s. 23)."

(**)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).“"

13.

Článok 59 sa mení takto:

a)

v odseku 4 sa vkladá toto písmeno:

„ea)

100 % na operácie financované z dodatočných zdrojov uvedených v článku 58a ods. 1 Členské štáty môžu stanoviť jednotnú osobitnú mieru príspevku z EPFRV uplatniteľnú na všetky tieto operácie;“;

b)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Najmenej 5 % a v prípade Chorvátska 2,5 % celkového príspevku z EPFRV na program rozvoja vidieka sa vyhradzuje pre iniciatívu LEADER a na miestny rozvoj vedený komunitou uvedený v článku 4 nariadenia (EÚ) 2020/2220.

Ak členské štáty využívajú možnosť stanovenú v článku 14 ods. 1 šiestom alebo siedmom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, percentuálne podiely stanovené v prvom pododseku tohto odseku sa uplatňujú na celkový príspevok z EPFRV na program rozvoja vidieka bez dodatočnej podpory sprístupnenej v súlade s článkom 14 ods. 1 šiestym alebo siedmym pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.“;

c)

odsek 6a sa nahrádza takto:

„6a.   Podpora z EPFRV poskytnutá na základe článku 39b nesmie presiahnuť 2 % z celkového príspevku z EPFRV na program rozvoja vidieka na roky 2014-2020, ako je uvedené v časti 1 prílohy I.“

14.

V článku 75 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Do 30. júna 2016 a do 30. júna každého nasledujúceho roku až do roku 2026 vrátane predloží členský štát Komisii výročnú správu o vykonávaní programu rozvoja vidieka v predošlom kalendárnom roku. Správa predložená v roku 2016 sa bude vzťahovať na kalendárne roky 2014 a 2015.“

15.

Článok 78 sa nahrádza takto:

„V roku 2026 pripravia členské štáty správu o hodnotení ex-post každého zo svojich programov rozvoja vidieka. Uvedenú správu predložia Komisii do 31. decembra 2026.“

16.

Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

17.

Vkladá sa nová príloha Ia, ktorá je uvedená v prílohe II k tomuto nariadeniu.

18.

Príloha II sa mení takto:

a)

článok 17 ods. 3 Investície do hmotného majetku, štvrtý stĺpec sa mení takto:

i)

riadok 6 sa nahrádza takto:

„Sumy oprávnených investícií v iných regiónoch

Uvedené miery sa môžu zvýšiť o ďalších maximálne 35 percentuálnych bodov v prípade operácií financovania z finančných prostriedkov uvedených v článku 58a ods. 1, ktoré prispievajú k odolnému, udržateľnému a digitálnemu oživeniu hospodárstva, pod podmienkou, že takáto podpora nepresiahne 75 %, a o ďalších 20 percentuálnych bodov pod podmienkou, že maximálna kombinovaná podpora nepresiahne 90 %, a to v prípade:

mladých poľnohospodárov vymedzených v tomto nariadení alebo takých, ktorí začali činnosť počas piatich rokov pred podaním žiadosti o podporu,

kolektívnych investícií a integrovaných projektov vrátane tých, ktoré súvisia so zlúčením organizácií výrobcov,

oblastí, ktoré čelia prírodným obmedzeniam a iným osobitným obmedzeniam, ako sa uvádza v článku 32,

operácií podporovaných v rámci EIP,

investícií súvisiacich s operáciami podľa článkov 28 a 29“;

ii)

riadok 11 sa nahrádza takto:

„Sumy oprávnených investícií v iných regiónoch

Uvedené miery sa môžu zvýšiť o ďalších maximálne 35 percentuálnych bodov v prípade operácií financovania z finančných prostriedkov uvedených v článku 58a ods. 1, ktoré prispievajú k odolnému, udržateľnému a digitálnemu oživeniu hospodárstva, pod podmienkou, že takáto podpora nepresiahne 75 %, a o ďalších 20 percentuálnych bodov pod podmienkou, že maximálna kombinovaná podpora nepresiahne 90 % v prípade operácií podporovaných v rámci EIP alebo operácií súvisiacich so zlučovaním organizácií výrobcov“;

b)

článok 19 ods. 6 Rozvoj poľnohospodárskych podnikov a podnikateľskej činnosti, štvrtý stĺpec, riadok 1 sa nahrádza takto:

„Na mladého poľnohospodára podľa článku 19 ods. 1 písm. a) bodu i)

Táto suma sa môže zvýšiť maximálne o ďalších 30 000 EUR v prípade operácií financovania z finančných prostriedkov uvedených v článku 58a ods. 1“

Článok 8

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1306/2013

Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 sa mení takto:

1.

V článku 25 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na každý z rokov 2021 a 2022 predstavuje výška rezervy 400 miliónov EUR (v cenách z roku 2011) a začlení sa do okruhu 3 viacročného finančného rámca, ako sa uvádza v prílohe k nariadeniu Rady (EÚ) 2020/2093 (*) [VFR].

(*)  Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L 433, 22.12.2020, s. 11).“"

2.

Článok 33 sa nahrádza takto:

„Článok 33

Rozpočtové záväzky

Pokiaľ ide o rozpočtové záväzky Únie na programy rozvoja vidieka, uplatňuje sa článok 76 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, v príslušných prípadoch v spojení s článkom 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2220 (*).

(*)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2220 z 23. decembra 2020, ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v rokoch 2021 a 2022 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o zdroje a uplatňovanie v rokoch 2021 a 2022, a nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o zdroje a distribúciu tejto podpory v rokoch 2021 a 2022 (Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 1).“"

3.

V článku 35 sa dopĺňa tento odsek:

„5.   V prípade programov predĺžených v súlade s článkom 1 nariadenia (EÚ) 2020/2220 sa v súvislosti s prostriedkami pridelenými na roky 2021 a 2022 ani dodatočnými zdrojmi uvedenými v článku 58a ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 neposkytuje žiadne predbežné financovanie.“

4.

V článku 36 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„Prvý pododsek písm. b) sa uplatňuje mutatis mutandis na dodatočné zdroje uvedené v článku 58a nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.“

5.

V článku 37 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisia vyplatí zostatok s výhradou dostupnosti prostriedkov po prijatí poslednej výročnej správy o pokroku týkajúcej sa vykonávania programu rozvoja vidieka, na základe platného finančného plánu, ročnej účtovnej závierky za posledný rok vykonávania príslušného programu rozvoja vidieka a príslušného rozhodnutia o schválení účtovnej závierky. Tieto ročné účtovné závierky sa predložia Komisii najneskôr do šiestich mesiacov od konečného termínu oprávnenosti výdavkov podľa článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, v príslušných prípadoch v spojení s článkom 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/2220, a zahŕňajú výdavky, ktoré platobná agentúra vynaložila do posledného termínu oprávnenosti výdavkov.“

6.

V článku 38 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Pre tú časť rozpočtových záväzkov, ktorá je ešte otvorená k poslednému dátumu oprávnenosti výdavkov podľa článku 65 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a v príslušných prípadoch v spojení s článkom 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/2220 a v súvislosti s ktorou nebolo predložené vyhlásenie o výdavkoch do šiestich mesiacov po uvedenom dátume, sa viazanosť automaticky zruší.“

Článok 9

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1307/2013

Nariadenie (EÚ) č. 1307/2013 sa mení takto:

1.

V článku 11 ods. 6 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty oznámia Komisii rozhodnutia prijaté v súlade s týmto článkom a akýkoľvek odhadovaný výsledok znižovania na rok 2021 do 19. februára 2021 a na rok 2022 do 1. augusta 2021.“

2.

Článok 14 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že ako dodatočnú podporu financovanú v rámci EPFRV v rozpočtových rokoch 2022 a 2023 sprístupnia najviac 15 % svojich ročných vnútroštátnych stropov na kalendárne roky 2021 a 2022 stanovených v prílohe II k tomuto nariadeniu. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude k dispozícii na poskytovanie priamych platieb. Uvedené rozhodnutie sa oznámi Komisii na kalendárny rok 2021 do 19. februára 2021 a na kalendárny rok 2022 do 1. augusta 2021, pričom sa uvedie zvolený percentuálny podiel.“;

b)

v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty, ktoré neprijmú na rozpočtové roky 2022 a 2023 rozhodnutie uvedené v odseku 1 siedmom pododseku, sa môžu rozhodnúť, že ako priame platby sprístupnia najviac 15 %, alebo v prípade Bulharska, Estónska, Španielska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovenska, Fínska a Švédska najviac 25 %, sumy vyčlenenej na podporu financovanú v rámci EPFRV v rozpočtovom roku 2022 na základe nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a v rozpočtovom roku 2023 na základe právnych predpisov Únie prijatých po prijatí nariadenia Rady (EÚ) 2020/… (*) [VFR]. V dôsledku toho zodpovedajúca suma už nebude k dispozícii na podporu financovanú v rámci EPFRV. Uvedené rozhodnutie sa oznámi Komisii na rozpočtový rok 2022 do 19. februára 2021 a na rozpočtový rok 2023 do 1. augusta 2021, pričom sa uvedie zvolený percentuálny podiel.

(*)  Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L 433, 22.12.2020, s. 11).“"

3.

Článok 22 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Suma vypočítaná pre každý členský štát v súlade s odsekom 1 tohto článku sa môže zvýšiť o maximálne 3 % príslušného ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, po odpočítaní sumy vyplývajúcej z uplatnenia článku 47 ods. 1 pre príslušný rok. Ak členský štát uplatní takéto zvýšenie, Komisia uvedené zvýšenie vezme na vedomie pri stanovovaní ročného vnútroštátneho stropu pre režim základných platieb podľa odseku 1 tohto článku. Členské štáty na tento účel Komisii oznámia do 1. augusta 2014 ročné percentuálne podiely, o ktoré sa má suma vypočítaná podľa odseku 1 tohto článku zvýšiť. Členské štáty do 19. februára 2021 oznámia Komisii ročný percentuálny podiel, o ktorý sa má suma vypočítaná podľa odseku 1 tohto článku zvýšiť pre kalendárne roky 2021 a 2022.“;

b)

v odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o kalendárne roky 2021 a 2022, ak je strop pre členský štát stanovený Komisiou podľa odseku 1 tohto článku iný ako strop z predchádzajúceho roka v dôsledku zmeny sumy stanovenej v prílohe II alebo v dôsledku akéhokoľvek rozhodnutia prijatého členským štátom v súlade s týmto článkom, článkom 14 ods. 1 alebo 2, článkom 42 ods. 1, článkom 49 ods. 1, článkom 51 ods. 1 alebo článkom 53, uvedený členský štát lineárne zníži alebo zvýši hodnotu všetkých platobných nárokov a/alebo zníži alebo zvýši národnú rezervu alebo regionálne rezervy s cieľom zabezpečiť súlad s odsekom 4 tohto článku.“

4.

V článku 23 ods. 6 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty uplatňujúce odsek 1 prvý pododsek oznámia Komisii na kalendárny rok 2021 do 19. februára 2021 a na kalendárny rok 2022 do 1. augusta 2021 rozhodnutia uvedené v odsekoch 2 a 3.“

5.

V článku 25 sa dopĺňajú tieto odseky:

„11.   Po vykonaní úpravy uvedenej v článku 22 ods. 5 sa členské štáty, ktoré využili výnimku stanovenú v odseku 4 tohto článku, môžu rozhodnúť, že v prípade platobných nárokov, ktoré majú poľnohospodári k 31. decembru 2019, s hodnotou nižšou než vnútroštátna alebo regionálna jednotková hodnota v roku 2020 vypočítaná v súlade s druhým pododsekom tohto odseku, zvýšia ich jednotkovú hodnotu smerom k úrovni vnútroštátnej alebo regionálnej jednotkovej hodnoty v roku 2020. Zvýšenie sa vypočíta na základe týchto podmienok:

a)

metóda výpočtu zvýšenia, o ktorom rozhodol dotknutý členský štát, je založená na objektívnych a nediskriminačných kritériách;

b)

na financovanie zvýšenia sa znížia všetky platobné nároky, ktoré majú poľnohospodári v držbe prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu k 31. decembru 2019, alebo časti týchto platobných nárokov, s hodnotou vyššou než vnútroštátna alebo regionálna jednotková hodnota v roku 2020 vypočítaná v súlade s druhým pododsekom; toto zníženie sa uplatňuje na rozdiel medzi hodnotou daných nárokov a vnútroštátnou alebo regionálnou jednotkovou hodnotou v roku 2020; uplatňovanie tohto zníženia je založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách, ktoré môžu zahŕňať stanovenie maximálneho zníženia.

Vnútroštátna alebo regionálna jednotková hodnota v roku 2020 uvedená v prvom pododseku tohto odseku sa vypočíta vydelením vnútroštátneho alebo regionálneho stropu pre režim základných platieb stanoveného na rok 2020 v súlade s článkom 22 ods. 1 alebo článkom 23 ods. 2, bez sumy národných alebo regionálnych rezerv, počtom platobných nárokov, ktoré majú poľnohospodári v držbe prostredníctvom vlastníctva alebo prenájmu k 31. decembru 2019.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku sa členské štáty, ktoré využili výnimku stanovenú v odseku 4 tohto článku, môžu rozhodnúť zachovať hodnotu platobných nárokov vypočítanú v súlade s uvedeným odsekom s výhradou úpravy uvedenej v článku 22 ods. 5

Členské štáty včas informujú poľnohospodárov o hodnote ich platobných nárokov vypočítanej v súlade s týmto odsekom.

12.   Pokiaľ ide o kalendárne roky 2021 a 2022, členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať na dotknutý rok odsek 11, a tak presadzovať ďalšiu vnútornú konvergenciu.“

6.

V článku 29 sa dopĺňa tento odsek:

„Pokiaľ ide o kalendárne roky 2020 a 2021, členské štáty oznámia Komisii svoje rozhodnutia uvedené v článku 25 ods. 11 a 12 do 19. februára 2021.

Pokiaľ ide o kalendárny rok 2022, členské štáty oznámia Komisii svoje rozhodnutie uvedené v článku 25 ods. 12 do 1. augusta 2021.“

7.

V článku 30 ods. 8 sa dopĺňa tento pododsek:

„V prípade prostriedkov pridelených z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv v rokoch 2021 a 2022 sa suma národnej rezervy alebo regionálnych rezerv, ktorá sa má v súlade s druhým pododsekom tohto odseku vylúčiť, upraví v súlade s článkom 22 ods. 5 druhým pododsekom. V prípade prostriedkov pridelených z národnej rezervy alebo regionálnych rezerv v rokoch 2021 a 2022 sa tretí pododsek tohto odseku neuplatňuje.“

8.

Článok 36 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty, ktoré v roku 2020 uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, ho budú uplatňovať aj po 31. decembri 2020.“;

b)

v odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Suma vypočítaná pre každý členský štát v súlade s prvým pododsekom tohto odseku sa môže zvýšiť o maximálne 3 % príslušného ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, po odpočítaní sumy vyplývajúcej z uplatnenia článku 47 ods. 1 pre príslušný rok. Ak členský štát uplatní takéto zvýšenie, Komisia uvedené zvýšenie vezme na vedomie pri stanovovaní ročného vnútroštátneho stropu pre režim jednotnej platby na plochu podľa prvého pododseku tohto odseku. Členské štáty na tento účel oznámia Komisii do 31. januára 2018 ročné percentuálne podiely, o ktoré sa má suma vypočítaná podľa odseku 1 tohto článku každý kalendárny rok od roku 2018 zvýšiť. Členské štáty do 19. februára 2021 oznámia Komisii ročný percentuálny podiel, o ktorý sa má suma vypočítaná podľa odseku 1 tohto článku zvýšiť pre kalendárne roky 2021 a 2022.“

9.

Článok 37 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty, ktoré poskytujú prechodnú vnútroštátnu pomoc v období rokov 2015 – 2020, sa môžu rozhodnúť, že ju budú poskytovať aj v rokoch 2021 a 2022.“;

b)

v odseku 4 sa šiesta zarážka nahrádza takto:

„–

50 % v rokoch 2020, 2021 a 2022.“

10.

V článku 41 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty sa môžu do 1. augusta ktoréhokoľvek príslušného roku rozhodnúť, že od nasledujúceho roku poskytnú ročnú platbu poľnohospodárom, ktorí majú nárok na platbu v rámci režimu základných platieb uvedeného v kapitole 1 oddieloch 1, 2, 3 a 5 alebo v rámci režimu jednotnej platby na plochu uvedeného v kapitole 1 oddiele 4 (ďalej len „redistributívna platba“). Členské štáty môžu prijať takéto rozhodnutie do 19. februára 2021 na kalendárny rok 2021 a do 1. augusta 2021 na kalendárny rok 2022. Členské štáty, ktoré už uplatňujú redistributívnu platbu, môžu preskúmať svoje rozhodnutie o poskytnutí takejto platby či podrobné informácie o režime do 19. februára 2021 na kalendárny rok 2021 a do 1. augusta 2021 na kalendárny rok 2022.

Členské štáty oznámia každé takéto rozhodnutie Komisii do príslušného dátumu uvedeného v prvom pododseku.“

11.

V článku 42 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty oznámia Komisii percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku do 19. februára 2021 na kalendárny rok 2021 a do 1. augusta 2021 na kalendárny rok 2022.“

12.

V článku 49 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty, ktoré poskytnú platby v súlade s článkom 48 v kalendárnom roku 2020, oznámia Komisii percentuálny podiel uvedený v prvom pododseku do 19. februára 2021 na kalendárny rok 2021 a do 1. augusta 2021 na kalendárny rok 2022.“

13.

V článku 51 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1.   S cieľom financovať platbu pre mladých poľnohospodárov použijú členské štáty percentuálny podiel, ktorý nie je vyšší ako 2 % ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II. Členské štáty oznámia Komisii do 1. augusta 2014 odhadovaný percentuálny podiel potrebný na financovanie uvedenej platby. Členské štáty do 19. februára 2021 oznámia Komisii odhadovaný percentuálny podiel potrebný na financovanie uvedenej platby na kalendárne roky 2021 a 2022.“

14.

V článku 52 sa odsek 10 nahrádza takto:

„10.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 70, ktorými doplní toto nariadenie, pokiaľ ide o opatrenia na zabránenie tomu, aby boli prijímatelia dobrovoľnej viazanej podpory poškodzovaní štrukturálnou nerovnováhou na trhu v sektore. Uvedenými delegovanými aktmi sa členským štátom môže umožniť, aby rozhodli o pokračovaní vyplácania takejto podpory až do roku 2022 na základe jednotiek produkcie, pre ktoré bola dobrovoľná viazaná podpora poskytnutá v minulom referenčnom období.“

15.

Článok 53 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty, ktoré neposkytli dobrovoľnú viazanú podporu do roku nároku 2020, môžu prijať rozhodnutie v súlade s prvým pododsekom pre kalendárny rok 2021 do 19. februára 2021.“;

b)

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.   Členské štáty môžu do 1. augusta ktoréhokoľvek roka prehodnotiť svoje rozhodnutie podľa tejto kapitoly.

Členské štáty môžu do 8. februára 2020 prehodnotiť aj svoje rozhodnutie podľa tejto kapitoly do rozsahu potrebného na prispôsobenie sa rozhodnutiu o pružnosti medzi piliermi na kalendárny rok 2020 prijatého v súlade s článkom 14.

Členské štáty do 19. februára 2021 na kalendárny rok 2021 a do 1. augusta 2021 na kalendárny rok 2022 rozhodnú o tom, či budú naďalej poskytovať alebo prestanú poskytovať dobrovoľnú viazanú podporu na príslušný rok nároku.

Členské štáty sa môžu prostredníctvom prehodnotenia podľa prvého a druhého pododseku tohto odseku alebo oznámenia podľa tretieho pododseku tohto odseku rozhodnúť, že s účinnosťou od nasledujúceho roku a v prípade kalendárnych rokov 2020 a 2021 s účinnosťou od toho istého kalendárneho roku:

a)

ponechajú nezmenené, zvýšia alebo znížia percentuálne podiely stanovené podľa odsekov 1, 2 a 3 v rámci limitov, ktoré sú v nich prípadne ustanovené, alebo ponechajú nezmenené alebo znížia percentuálne podiely stanovené podľa odseku 4;

b)

zmenia podmienky poskytovania podpory;

c)

prestanú poskytovať podporu na základe tejto kapitoly.

Členské štáty Komisii oznámia všetky rozhodnutia súvisiace s prvým, druhým a tretím pododsekom tohto odseku do príslušných dátumov v uvedených pododsekoch. Oznámenie o rozhodnutí súvisiacom s prehodnotením podľa druhého pododseku tohto odseku musí obsahovať vysvetlenie súvislosti medzi prehodnotením a rozhodnutím o pružnosti medzi piliermi na kalendárny rok 2020 prijatým v súlade s článkom 14.“

16.

V článku 54 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty oznámia Komisii rozhodnutia uvedené v článku 53 do dátumov v uvedenom článku. S výnimkou rozhodnutia uvedeného v článku 53 ods. 6 štvrtom pododseku písm. c) obsahuje oznámenie informácie o cieľových regiónoch, vybratých typoch hospodárenia alebo sektoroch, ako aj o úrovni podpory, ktorá sa má poskytnúť. Oznámenia rozhodnutí uvedených v článku 53 ods. 1 a rozhodnutia uvedeného v článku 53 ods. 6 treťom pododseku obsahujú tiež percentuálny podiel vnútroštátneho stropu uvedeného v článku 53 na príslušný kalendárny rok.“

17.

V článku 58 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Výška osobitnej platby na bavlnu na hektár plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, sa na rok 2020 vypočíta vynásobením výnosov stanovených v odseku 2 týmito referenčnými sumami:

v Bulharsku: 649,45 EUR,

v Grécku: 234,18 EUR,

v Španielsku: 362,15 EUR,

v Portugalsku: 228,00 EUR.

Výška osobitnej platby na bavlnu na hektár plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, sa na roky 2021 a 2022 vypočíta vynásobením výnosov stanovených v odseku 2 týmito referenčnými sumami:

v Bulharsku: 636,13 EUR,

v Grécku: 229,37 EUR,

v Španielsku: 354,73 EUR,

v Portugalsku: 223,32 EUR.“

18.

Prílohy II a III sa menia v súlade s prílohou III k tomuto nariadeniu.

Článok 10

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 1308/2013

Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 sa mení takto:

1.

Článok 29 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pracovné programy vypracované na obdobie od 1. apríla 2021 sa končia 31. decembra 2022.“;

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Suma, ktorou Únia financuje pracovné programy uvedené v odseku 1, je na rok 2020:

a)

11 098 000 EUR pre Grécko;

b)

576 000 EUR pre Francúzsko;

c)

35 991 000 EUR pre Taliansko.

Suma, ktorou Únia financuje pracovné programy uvedené v odseku 1 pre každý z rokov 2021 a 2022 je:

a)

10 666 000 EUR pre Grécko;

b)

554 000 EUR pre Francúzsko;

c)

34 590 000 EUR pre Taliansko.“

2.

V článku 33 ods. 1 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Operačné programy, ktorých predĺženie sa v súlade s trvaním najviac päť rokov podľa prvého pododseku má schváliť po 29. decembri 2020, možno predĺžiť len do 31. decembra 2022.

Odchylne od prvého pododseku nové operačné programy, ktoré sa schvália po 29. decembri 2020, trvajú najviac tri roky.“

3.

V článku 55 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku sa vnútroštátne programy vypracované na obdobie od 1. augusta 2019 do 31. júla 2022 predlžujú do 31. decembra 2022. Členské štáty upravia svoje vnútroštátne programy tak, aby zohľadnili toto predĺženie, a upravené programy predložia Komisii na schválenie.“

4.

V článku 58 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Výška finančnej pomoci Únie organizáciám výrobcov podľa odseku 1 predstavuje na rok 2020 pre Nemecko 2 277 000 EUR.

Výška finančnej pomoci Únie organizáciám výrobcov podľa odseku 1 predstavuje pre každý z rokov 2021 a 2022 pre Nemecko 2 188 000 EUR.“

5.

V článku 62 ods. 3 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Odchylne od prvého pododseku sa platnosť povolení udelených v súlade s článkom 64 a článkom 66 ods. 1, ktorá uplynie v roku 2020, predĺži do 31. decembra 2021.

Na výrobcov, ktorí sú držiteľmi povolení v súlade s článkom 64 a článkom 66 ods. 1 tohto nariadenia, ktorých platnosť uplynie v roku 2020, sa odchylne od prvého pododseku tohto odseku nevzťahuje administratívna sankcia uvedená v článku 89 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 za predpokladu, že do 28. februára 2021 informujú príslušné orgány, že nemajú v úmysle využiť svoje povolenie a nemajú záujem využiť predĺženie jeho platnosti, ako sa uvádza v druhom pododseku tohto odseku.“

6.

Článok 68 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Takáto zmena sa uskutočňuje na základe žiadosti, ktorú títo výrobcovia predložia pred 31. decembrom 2015. Členské štáty sa môžu rozhodnúť povoliť výrobcom, aby takéto žiadosti o zmenu práv na povolenie predkladali do 31. decembra 2022.“;

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Povolenia udelené podľa odseku 1 majú rovnakú dobu platnosti ako práva na výsadbu uvedené v odseku 1. Ak sa tieto povolenia nevyužijú, stratia platnosť najneskôr 31. decembra 2018, alebo ak členské štáty prijali rozhodnutie uvedené v odseku 1 druhom pododseku, najneskôr 31. decembra 2025.“

7.

Na konci hlavy II kapitoly III oddielu 4 sa vkladá tento článok:

„Článok 167a

Pravidlá uvádzania výrobkov na trh na účely zlepšenia a stabilizácie fungovania spoločného trhu s olivovým olejom

1.   S cieľom zlepšiť a stabilizovať fungovanie spoločného trhu s olivovým olejom vrátane olív, z ktorých sa vyrába, môžu producentské členské štáty na účely regulácie ponuky stanoviť pravidlá uvádzania na trh.

Takéto pravidlá musia byť úmerné sledovaným cieľom a nesmú:

a)

sa vzťahovať na žiadne transakcie po prvom uvedení dotknutého výrobku na trh;

b)

umožňovať stanovenie cien, a to ani orientačných či odporúčaných;

c)

viesť k tomu, že nebude dostupný príliš veľký podiel úrody v roku uvedenia na trh, ktorý by inak bol k dispozícii.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sa hospodárskym subjektom oznámia ich plným uverejnením v úradnej publikácii príslušného členského štátu.

3.   Členské štáty oznámia Komisii všetky rozhodnutia, ktoré prijali podľa tohto článku.“

8.

V článku 211 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Odchylne od odseku 1 tohto článku sa články 107, 108 a 109 ZFEÚ neuplatňujú na vnútroštátne daňové opatrenia, prostredníctvom ktorých sa členské štáty rozhodnú odchýliť od všeobecných daňových pravidiel tým, že umožnia, aby sa základ dane z príjmov uplatňujúci sa na poľnohospodárov vypočítaval na základe viacročného obdobia s cieľom vyrovnať tento základ dane za určitý počet rokov.“

9.

V článku 214a sa dopĺňa tento odsek:

„V rokoch 2021 a 2022 môže Fínsko naďalej poskytovať vnútroštátnu pomoc uvedenú v prvom odseku za rovnakých podmienok a v rovnakých výškach, ktoré Komisia schválila na rok 2020.“

10.

Príloha VI sa nahrádza znením uvedeným v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

HLAVA III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Bod 5 článku 9 (týkajúci sa článku 25 ods. 11 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013) a bod 5 článku 10 (týkajúci sa článku 62 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013) sa uplatňujú od 1. januára 2020.

Odchylne od prvého odseku tohto článku nadobúdajú bod 12, bod 13 písm. a) a body 17 a 18 článku 7 účinnosť v deň nadobudnutia účinnosti nariadenia o EURI. Bod 12, bod 13 písm. a) a body 17 a 18 článku 7 sa uplatňujú od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. decembra 2020

Za Európsky parlament

predseda

D. M. SASSOLI

Za Radu

predseda

M. ROTH


(1)  Ú. v. EÚ C 232, 14.7.2020, s. 29.

(2)  Ú. v. EÚ C 109, 1.4.2020, s. 1.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2020 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 22. decembra 2020.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1310/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú niektoré prechodné ustanovenia o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, pokiaľ ide o zdroje a ich rozdeľovanie na rok 2014, a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o ich uplatňovanie v roku 2014 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 865).

(10)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 807/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ktorým sa zavádzajú prechodné ustanovenia (Ú. v. EÚ L 227, 31.7.2014, s. 1).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu (Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 15).

(12)  Nariadenie Rady (EÚ) 2020/2094 zo 14. decembra 2020, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po kríze COVID-19 (Ú. v. EÚ L 433, 22.12.2020, s. 23).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(14)  Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1).

(15)  Nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80).


PRÍLOHA I

Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 1305/2013 sa mení takto:

1.

Názov sa nahrádza takto:

ČASŤ 1: ROZDELENIE PODPORY ÚNIE NA ROZVOJ VIDIEKA (2014 AŽ 2020)

2.

Dopĺňa sa tento názov a tabuľka:

ČASŤ 2: ROZDELENIE PODPORY ÚNIE NA ROZVOJ VIDIEKA (2021 A 2022)

(bežné ceny v EUR)

 

2021

2022

Belgicko

101 120 350

82 800 894

Bulharsko

344 590 304

282 162 644

Česko

316 532 230

259 187 708

Dánsko

92 734 249

75 934 060

Nemecko

1 334 041 136

1 092 359 738

Estónsko

107 490 074

88 016 648

Írsko

380 590 206

311 640 628

Grécko

680 177 956

556 953 600

Španielsko

1 319 414 366

1 080 382 825

Francúzsko

1 782 336 917

1 459 440 070

Chorvátsko

363 085 794

297 307 401

Taliansko

1 648 587 531

1 349 921 375

Cyprus

29 029 670

23 770 514

Lotyšsko

143 490 636

117 495 173

Litva

238 747 895

195 495 162

Luxembursko

15 034 338

12 310 644

Maďarsko

509 100 229

416 869 149

Malta

24 406 009

19 984 497

Holandsko

89 478 781

73 268 369

Rakúsko

635 078 708

520 024 752

Poľsko

1 612 048 020

1 320 001 539

Portugalsko

660 145 863

540 550 620

Rumunsko

1 181 006 852

967 049 892

Slovinsko

134 545 025

110 170 192

Slovensko

316 398 138

259 077 909

Fínsko

432 993 097

354 549 956

Švédsko

258 769 726

211 889 741

Spolu EÚ-27

14 750 974 100

12 078 615 700

Technická pomoc

36 969 860

30 272 220

Spolu

14 787 943 960

12 108 887 920 “


PRÍLOHA II

Príloha Ia k nariadeniu (EÚ) č. 1305/2013 sa vkladá takto:

„PRÍLOHA Ia

ROZDELENIE DODATOČNÝCH ZDROJOV PRE JEDNOTLIVÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY PODĽA ČLÁNKU 58a

(bežné ceny v EUR)

 

2021

2022

Belgicko

14 246 948

33 907 737

Bulharsko

59 744 633

142 192 228

Česko

54 879 960

130 614 305

Dánsko

16 078 147

38 265 991

Nemecko

209 940 765

499 659 020

Estónsko

18 636 494

44 354 855

Írsko

56 130 739

133 591 159

Grécko

108 072 886

257 213 470

Španielsko

212 332 550

505 351 469

Francúzsko

256 456 603

610 366 714

Chorvátsko

59 666 188

142 005 526

Taliansko

269 404 179

641 181 947

Cyprus

3 390 542

8 069 491

Lotyšsko

24 878 226

59 210 178

Litva

41 393 810

98 517 267

Luxembursko

2 606 635

6 203 790

Maďarsko

88 267 157

210 075 834

Malta

2 588 898

6 161 577

Holandsko

15 513 719

36 922 650

Rakúsko

101 896 221

242 513 006

Poľsko

279 494 858

665 197 761

Portugalsko

104 599 747

248 947 399

Rumunsko

204 761 482

487 332 328

Slovinsko

21 684 662

51 609 495

Slovensko

48 286 370

114 921 561

Fínsko

61 931 116

147 396 056

Švédsko

44 865 170

106 779 104

Spolu EÚ-27

2 381 748 705

5 668 561 918

Technická pomoc (0,25 %)

5 969 295

14 206 922

Spolu

2 387 718 000

5 682 768 840


PRÍLOHA III

Prílohy II a III k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 sa menia takto:

1.

V prílohe II sa dopĺňajú tieto stĺpce:

„2021

2022

494 926

494 926

788 626

797 255

854 947

854 947

862 367

862 367

4 915 695

4 915 695

190 715

193 576

1 186 282

1 186 282

1 891 660

1 890 730

4 800 590

4 797 439

7 285 001

7 274 171

344 340

374 770

3 628 529

3 628 529

47 648

47 648

339 055

344 140

569 965

578 515

32 748

32 748

1 243 185

1 243 185

4 594

4 594

717 382

717 382

677 582

677 582

3 030 049

3 061 233

595 873

600 528

1 891 805

1 919 363

131 530

131 530

391 174

396 034

515 713

517 532

685 676

685 904 “

2.

V prílohe III sa dopĺňajú tieto stĺpce:

„2021

2022

494,9

494,9

791,2

799,8

854,9

854,9

862,4

862,4

4 915,7

4 915,7

190,7

193,6

1 186,3

1 186,3

2 075,7

2 074,7

4 860,3

4 857,1

7 285,0

7 274,2

344,3

374,8

3 628,5

3 628,5

47,6

47,6

339,1

344,1

570,0

578,5

32,7

32,7

1 243,2

1 243,2

4,6

4,6

717,4

717,4

677,6

677,6

3 030,0

3 061,2

596,1

600,7

1 891,8

1 919,4

131,5

131,5

391,2

396,0

515,7

517,5

685,7

685,9“


PRÍLOHA IV

Príloha VI k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013 sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA VI

ROZPOČTOVÉ STROPY NA PODPORNÉ PROGRAMY UVEDENÉ V ČLÁNKU 44 ods. 1

v 1 000 EUR na rozpočtový rok

 

2014

2015

2016

2017 – 2020

Od roku 2021

Bulharsko

26 762

26 762

26 762

26 762

25 721

Česko

5 155

5 155

5 155

5 155

4 954

Nemecko

38 895

38 895

38 895

38 895

37 381

Grécko

23 963

23 963

23 963

23 963

23 030

Španielsko

353 081

210 332

210 332

210 332

202 147

Francúzsko

280 545

280 545

280 545

280 545

269 628

Chorvátsko

11 885

11 885

11 885

10 832

10 410

Taliansko

336 997

336 997

336 997

336 997

323 883

Cyprus

4 646

4 646

4 646

4 646

4 465

Litva

45

45

45

45

43

Luxembursko

588

Maďarsko

29 103

29 103

29 103

29 103

27 970

Malta

402

Rakúsko

13 688

13 688

13 688

13 688

13 155

Portugalsko

65 208

65 208

65 208

65 208

62 670

Rumunsko

47 700

47 700

47 700

47 700

45 844

Slovinsko

5 045

5 045

5 045

5 045

4 849

Slovensko

5 085

5 085

5 085

5 085

4 887

Spojené kráľovstvo

120


Top