Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32020L2184

    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP)

    Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020, p. 1–62 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 23/12/2020

    ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2020/2184/oj

    23.12.2020   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 435/1


    SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2020/2184

    zo 16. decembra 2020

    o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu

    (prepracované znenie)

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

    so zreteľom na návrh Európskej komisie,

    po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

    so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

    konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

    keďže:

    (1)

    Smernica Rady 98/83/ES (4) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená (5). Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné uvedenú smernicu prepracovať.

    (2)

    Smernicou 98/83/ES sa stanovuje právny rámec na ochranu ľudského zdravia pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej zdravotnej nezávadnosti a čistoty. Touto smernicou by sa mal sledovať ten istý cieľ a mal by sa ňou zlepšovať prístup k takejto vode pre všetkých v Únii. V záujme jeho dosiahnutia je potrebné na úrovni Únie stanoviť minimálne požiadavky, ktoré by mala spĺňať voda určená na tento účel. Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby voda určená na ľudskú spotrebu neobsahovala žiadne mikroorganizmy či parazity a ani žiadne látky, ktoré v niektorých prípadoch v množstvách alebo koncentráciách predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie, a aby spĺňala uvedené minimálne požiadavky.

    (3)

    Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice je potrebné vylúčiť prírodné minerálne vody a vody, ktoré sú liekmi, pretože na takéto typy vody sa vzťahujú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES (6) a 2001/83/ES (7). Smernica 2009/54/ES sa však zaoberá prírodnými minerálnymi vodami aj pramenitými vodami a z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vyňať len prírodné minerálne vody. V súlade s článkom 9 ods. 4 tretím pododsekom smernice 2009/54/ES by pramenité vody mali byť v súlade s touto smernicou, a pokiaľ ide o mikrobiologické požiadavky, mala by byť pramenitá voda v súlade so smernicou 2009/54/ES. V prípade vody určenej na ľudskú spotrebu plnenej do fliaš alebo nádob určených na predaj alebo používaných pri výrobe, príprave alebo spracovaní potravín by takáto voda mala byť zo zásady naďalej v súlade s touto smernicou až po miesto zhody, a to vodovodný kohútik, a za týmto miestom by sa mala považovať za potravinu, ak je určená na ľudskú spotrebu alebo ak sa odôvodnene predpokladá, že je na ňu určená, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (8).

    Okrem toho by prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí majú svoj vlastný zdroj vody a používajú ho na osobitné účely svojho podniku, mali môcť byť vyňatí z uplatňovania tejto smernice za predpokladu, že dodržiavajú príslušné povinnosti, najmä pokiaľ ide o zásady analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov, ako aj nápravné opatrenia podľa príslušných právnych predpisov Únie v oblasti potravín. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí majú svoj vlastný zdroj vody a pôsobia ako dodávatelia vody, by mali dodržiavať túto smernicu tak ako každý iný dodávateľ vody.

    (4)

    Na základe záverov európskej iniciatívy občanov o práve na vodu (ďalej len „iniciatíva Right2Water“) Komisia začala celoúniovú verejnú konzultáciu a vykonala v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) hodnotenie smernice 98/83/ES. Z toho vyplynulo, že niektoré ustanovenia uvedenej smernice je potrebné aktualizovať. Zistilo sa, že v štyroch oblastiach existuje priestor na zlepšenie, konkrétne ide o zoznam kvalitatívnych parametrických hodnôt, obmedzené používanie prístupu založeného na riziku, nepresné ustanovenia o informáciách pre spotrebiteľov a rozdiely v systémoch schvaľovania materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, a dôsledky týchto rozdielov pre ľudské zdravie. Okrem toho sa v rámci iniciatívy Right2Water zistilo, že výrazným problémom je skutočnosť, že časť obyvateľstva, najmä marginalizované skupiny, nemá prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu a zabezpečenie takéhoto prístupu je jeden zo záväzkov cieľa 6 z cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj.

    Posledným identifikovaným problémom je celkovo chýbajúce povedomie o stratách vody spôsobených nedostatočnými investíciami do údržby a obnovy vodárenskej infraštruktúry, ako sa tiež uvádza v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 12/2017 z 5. júla 2017 s názvom „Vykonávanie smernice o pitnej vode: zvýšenie kvality vody a zlepšenie prístupu k nej v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku, investičné potreby však stále zostávajú značné“.

    (5)

    Regionálny úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) pre Európu v roku 2017 podrobne preskúmal zoznam parametrov a parametrických hodnôt stanovených v smernici 98/83/ES, aby zistil, či je potrebné tento zoznam prispôsobiť technickému a vedeckému pokroku. Z výsledkov tohto preskúmania vyplýva, že by sa mali kontrolovať črevné patogény a baktérie rodu Legionella a doplniť by sa malo šesť chemických parametrov alebo skupín parametrov. Na základe ďalších najnovších vedeckých stanovísk a zásady predbežnej opatrnosti by sa v prípade štyroch zo šiestich nových parametrov alebo skupín parametrov mali stanoviť parametrické hodnoty, ktoré sú prísnejšie ako hodnoty, ktoré navrhuje WHO, avšak napriek tomu sú dosiahnuteľné. V prípade jedného z nových parametrov by sa mal počet reprezentatívnych látok znížiť a hodnota upraviť. Hodnotu pre chróm ešte stále preveruje WHO a preto by sa malo uplatňovať prechodné obdobie 15 rokov, kým začne platiť prísnejšia hodnota. Okrem toho WHO odporučila, aby sa tri reprezentatívne endokrinné disruptory mohli považovať za referenčné hodnoty pre posúdenie výskytu endokrinných disruptorov a účinnosti ich úpravy, a to s hodnotami 0,1 μg/l v prípade bisfenolu A, 0,3 μg/l v prípade nonylfenolu a 1 ng/l v prípade beta-estradiolu.

    Na základe stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z roku 2015 sa však rozhodlo, že by sa do tejto smernice mal doplniť jeden z uvedených troch disruptorov, a to bisfenol A s parametrickou hodnotou 2,5 μg/l stanovenou na základe jeho vplyvu na zdravie. Navyše nonylfenol a beta-estradiol by sa mali zaradiť do zoznamu sledovaných látok, ktorý má vypracovať Komisia podľa tejto smernice.

    (6)

    Pokiaľ ide o olovo, WHO odporučila, aby sa zachovala súčasná parametrická hodnota, skonštatovala však, že koncentrácie by mali byť také nízke, ako sa len dá rozumne dosiahnuť. Preto by malo byť možné ponechať 15 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice v platnosti súčasnú hodnotu 10 μg/l. Najneskôr do konca tohto prechodného obdobia by parametrická hodnota pre olovo mala byť 5 μg/l. Keďže navyše existujúce olovené potrubie v domoch a budovách je pretrvávajúcim problémom a členské štáty nemajú vždy potrebnú právomoc uložiť požiadavku na nahradenie tohto potrubia, malo by sa, pokiaľ ide o povinnosti týkajúce sa domových rozvodných systémov, vyvíjať úsilie o dosiahnutie hodnoty 5 μg/l. V prípade všetkých nových materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, bez ohľadu na to, či sa majú použiť v systémoch zásobovania alebo domových rozvodných systémoch, ktoré sa majú povoliť v súlade s touto smernicou, by sa však vo vodovodnom kohútiku mala uplatňovať hodnota 5 μg/l.

    (7)

    S cieľom vyriešiť rastúce obavy verejnosti v súvislosti s účinkami nových zlúčenín, ako sú endokrinné disruptory, liečivá a mikroplasty, na ľudské zdravie prostredníctvom používania vody určenej na ľudskú spotrebu a zaoberať sa novými zlúčeninami v systéme zásobovania by sa v tejto smernici mal zaviesť mechanizmus zoznamu sledovaných látok. Uvedený mechanizmus umožní reagovať na rastúce obavy dynamickým a flexibilným spôsobom. Umožní tiež reagovať na nové poznatky o relevantnosti týchto nových zlúčenín pre ľudské zdravie, a na nové poznatky o najvhodnejších prístupoch a metodikách monitorovania. Tento mechanizmus zoznamu sledovaných látok v prípade vody určenej na ľudskú spotrebu je súčasťou reakcie na rôzne relevantné politiky Únie, ako sú stanovené v oznámení Komisie z 11. marca 2019 s názvom „Strategický prístup Európskej únie k liekom v životnom prostredí“, v oznámení Komisie zo 7. novembra 2018 s názvom „Tvorba komplexného rámca Európskej únie v oblasti endokrinných disruptorov“ a v záveroch Rady z 26. júna 2019 s názvom „Na ceste k stratégii Únie pre politiku v oblasti chemických látok vyrábaných a používaných udržateľným spôsobom“.

    (8)

    WHO tiež odporučila, aby sa tri parametrické hodnoty zmiernili a aby sa päť parametrov vypustilo zo zoznamu parametrov a parametrických hodnôt uvedenom v smernici 98/83/ES. Nie všetky z týchto zmien sa však považujú za nevyhnutné, pretože prístup založený na riziku zavedený v smernici Komisie (EÚ) 2015/1787 (9) umožňuje dodávateľom vody, aby za istých podmienok vypustili parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať. Postupy úpravy na splnenie týchto parametrických hodnôt sa už zaviedli.

    (9)

    Parametrické hodnoty stanovené v tejto smernici vychádzajú z dostupných vedeckých poznatkov a zásady predbežnej opatrnosti a vyberajú sa s cieľom zaručiť, aby sa voda určená na ľudskú spotrebu mohla bezpečne konzumovať počas celého života, čím sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia.

    (10)

    Mala by sa dosiahnuť rovnováha, aby sa zabránilo mikrobiologickým aj chemickým rizikám, a na tento účel a s ohľadom na budúcu revíziu parametrických hodnôt by sa pri stanovovaní parametrických hodnôt uplatniteľných na vodu určenú na ľudskú spotrebu malo vychádzať z aspektov týkajúcich sa verejného zdravia a z metódy posúdenia rizika.

    (11)

    Indikačné parametre nemajú priamy vplyv na verejné zdravie. Sú však dôležité ako prostriedok na určenie toho, ako fungujú zariadenia na výrobu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu, a na hodnotenie kvality vody. Takéto parametre môžu pomôcť odhaliť nedostatky pri úprave vody a zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní a udržiavaní dôvery spotrebiteľov v kvalitu vody. Preto by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa takéto parametre monitorovali.

    (12)

    Od členských štátov by sa malo na základe zásady predbežnej opatrnosti vyžadovať, aby určili hodnoty doplňujúcich parametrov, ktoré nie sú zahrnuté v prílohe I, ak je to potrebné na ochranu ľudského zdravia na ich územiach.

    (13)

    Bezpečná voda určená na ľudskú spotrebu sa vyznačuje nielen neprítomnosťou škodlivých mikroorganizmov a látok, ale aj prítomnosťou určitých množstiev prírodných minerálov a esenciálnych prvkov vzhľadom na to, že dlhodobá konzumácia demineralizovanej vody alebo vody s veľmi nízkym obsahom esenciálnych prvkov, ako je vápnik a horčík, môže ohrozovať ľudské zdravie. Určité množstvo takýchto minerálov je nevyhnutné aj na zabezpečenie toho, aby voda určená na ľudskú spotrebu nebola agresívna ani korozívna, a na zlepšenie chuti takejto vody. Minimálne koncentrácie takýchto minerálov v zmäkčenej alebo demineralizovanej vode by sa mohli zvažovať v súlade s miestnymi podmienkami.

    (14)

    Preventívne plánovanie bezpečnosti a prvky založené na riziku sa v smernici 98/83/ES brali do úvahy len v obmedzenej miere. Prvé prvky prístupu založeného na riziku sa zaviedli v roku 2015 v smernici (EÚ) 2015/1787, ktorou sa povolilo členským štátom odchýliť sa od ich vypracovaných monitorovacích programov, pokiaľ sa vykonali dôveryhodné posúdenia rizika, ktoré by mohli byť založené na usmerneniach WHO pre kvalitu pitnej vody (ďalej len „usmernenia WHO“). Usmernenia WHO, v ktorých sa stanovuje prístup nazývaný „plán bezpečnosti pitnej vody“, a to aj pre malé komunity, sú spolu s normou EN 15975-2 týkajúcou sa bezpečnosti dodávok pitnej vody medzinárodne uznávanými zásadami, na ktorých sa zakladá výroba a distribúcia vody určenej na ľudskú spotrebu, a monitorovanie a analýza parametrov takejto vody. Uvedené prvé prvky prístupu založeného na riziku by sa mali prevziať do tejto smernice.

    (15)

    Aby sa zabezpečilo, že sa prvky prístupu založeného na riziku zavedené v smernici (EÚ) 2015/1787 neobmedzia len na aspekty monitorovania, aby sa čas a zdroje sústredili na relevantné riziká a na nákladovo efektívne opatrenia na úrovni zdroja a aby sa predišlo analýzam nepodstatných otázok a úsiliu vynaloženému v nepodstatných otázkach je vhodné zaviesť úplný prístup k bezpečnosti vody založený na riziku, ktorý sa bude vzťahovať na celý dodávateľský reťazec od plochy povodia cez odber, úpravu, akumuláciu a distribúciu vody až po miesto zhody. Tento prístup by mal byť založený na získaných vedomostiach a činnostiach vykonávaných podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (10) a mal by účinnejšie zohľadňovať vplyv zmeny klímy na vodné zdroje. Uvedený prístup založený na riziku by mal pozostávať z troch zložiek. Po prvé, identifikácia nebezpečenstiev súvisiacich s plochami povodia pre miesta odberu (ďalej len „posúdenie rizika a riadenie rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu“) v súlade s usmerneniami WHO a príručkou k plánom bezpečnosti pitnej vody (Water Safety Plan Manual). Po druhé, možnosť, aby dodávateľ vody prispôsobil monitorovanie hlavným rizikám a prijal potrebné opatrenia na riadenie rizík identifikovaných v dodávateľskom reťazci od odberu vody cez jej úpravu, akumuláciu, až po jej distribúciu (ďalej len „posúdenie rizika a riadenie rizika systému zásobovania“). Po tretie, posúdenie možných rizík súvisiacich s domovými rozvodnými systémami, ako sú baktérie rodu Legionella alebo olovo (ďalej len „posúdenie rizika domových rozvodných systémov“) s osobitným zameraním na prioritné priestory. Tieto posúdenia by sa mali pravidelne preskúmavať, okrem iného v reakcii na ohrozenia vyplývajúce z extrémnych poveternostných javov súvisiacich so zmenou klímy, na známe zmeny činnosti človeka v oblasti odberu alebo v reakcii na incidenty súvisiace so zdrojom. Prístupom založeným na riziku by sa mala zabezpečiť nepretržitá výmena informácií medzi príslušnými orgánmi a dodávateľmi vody.

    (16)

    S cieľom znížiť potenciálne administratívne zaťaženie pre dodávateľov vody dodávajúcich v priemere od 10 m3 do 100 m3 vody za deň alebo zásobujúcich od 50 do 500 osôb by členské štáty za predpokladu, že sa vykonáva pravidelné monitorovanie v súlade s touto smernicou, mali mať možnosť oslobodiť týchto dodávateľov vody od povinnosti uskutočniť posúdenie rizika systému zásobovania. Ako výnimka by sa malo vykonávanie prístupu založeného na riziku prispôsobiť osobitným obmedzeniam námorných plavidiel, ktoré odsoľujú vodu a prepravujú cestujúcich. Námorné plavidlá plávajúce pod vlajkou Únie pri plavbe v medzinárodných vodách dodržiavajú medzinárodný regulačný rámec. Malo by sa zabezpečiť, aby sa v prvom rade uplatňovali existujúce medzinárodné právne predpisy alebo medzinárodne uznávané normy, ako je program sanitácie na plavidlách vypracovaný Úradom Spojených štátov amerických pre verejné zdravie, ktoré sú podrobnejšie a prísnejšie a ktoré sa uplatňujú na lode v medzinárodných vodách.

    (17)

    V rámci posúdenia a riadenia rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu by sa mal uplatňovať holistický prístup a uvedené posúdenie a riadenie by sa malo zameriavať na znižovanie úrovne úpravy požadovanej pri produkcii vody určenej na ľudskú spotrebu, napríklad znížením tlakov spôsobujúcich znečistenie vodných útvarov používaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu alebo znížením rizika znečistenia týchto útvarov. Členské štáty by na tento účel mali charakterizovať plochy povodia pre miesta odberu a identifikovať nebezpečenstvá a nebezpečné udalosti, ktoré by mohli zhoršiť kvalitu vody, ako napríklad zdroje možného znečistenia spojené s týmito plochami povodia.

    Ak je to potrebné na identifikáciu nebezpečenstiev, členské štáty by mali monitorovať znečisťujúce látky, ktoré identifikujú ako relevantné, ako napríklad dusičnany, pesticídy alebo liečivá v zmysle smernice 2000/60/ES, alebo z dôvodu ich prirodzenej prítomnosti v oblasti odberu vody, ako napríklad v prípade arzénu, alebo na základe informácií od dodávateľov vody, napríklad v súvislosti s náhlym zvýšením koncentrácie určitého parametra v surovej vode. Ak sa povrchové vody používajú na vodu určenú na ľudskú spotrebu, mali by členské štáty venovať v ich posúdení rizika osobitnú pozornosť mikroplastom a endokrinným disruptorom, ako je napríklad nonylfenol a beta-estradiol, a v prípade potreby by mali vyžadovať, aby dodávatelia vody takisto monitorovali tieto a iné parametre zahrnuté do zoznamu sledovaných látok a v prípade potreby vykonali úpravu týchto a iných parametrov, ak sa domnievajú, že predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie. Na základe posúdenia rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu by sa mali prijať riadiace opatrenia na prevenciu alebo kontrolu identifikovaných rizík s cieľom zabezpečiť kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu. Ak členský štát zistí prostredníctvom identifikovania nebezpečenstiev a nebezpečných udalostí, že určitý parameter nie je v plochách povodia pre miesta odberu prítomný, napríklad preto, že sa táto látka v podzemných útvaroch alebo útvaroch povrchových vôd nikdy nevyskytuje, členský štát by mal informovať príslušných dodávateľov vody a mal by mať možnosť im umožniť znížiť frekvenciu monitorovania tohto parametra alebo vypustiť tento parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, a to bez vykonania posúdenia rizika systému zásobovania.

    (18)

    V smernici 2000/60/ES sa vyžaduje, aby členské štáty určili vodné útvary používané na odber vody určenej na ľudskú spotrebu, monitorovali ich a prijali potrebné opatrenia, aby nedošlo k zhoršeniu ich kvality s cieľom znížiť úroveň úpravy vody čistením, ktorá sa požaduje pri produkcii vody vhodnej na ľudskú spotrebu. Aby sa zabránilo zdvojovaniu povinností, mali by členské štáty pri identifikácii nebezpečenstiev a nebezpečných udalostí využívať dostupné výsledky monitorovania reprezentatívne pre plochy povodia získané podľa článkov 7 a 8 smernice 2000/60/ES alebo iných príslušných právnych predpisov Únie. V prípadoch, keď takéto údaje získané monitorovaním nie sú dostupné, by sa však mohlo zaviesť monitorovanie relevantných parametrov, látok alebo znečisťujúcich látok s cieľom lepšie charakterizovať plochy povodia a posúdiť možné riziká. Pri zavádzaní takéhoto monitorovania by sa mala zohľadniť miestna situácia a zdroje znečistenia.

    (19)

    Parametrické hodnoty stanovené v tejto smernici na účely posúdenia kvality vody určenej na ľudskú spotrebu musia byť dodržané na mieste, kde voda vyteká z vodovodných kohútikov bežne slúžiacich na vodu určenú na ľudskú spotrebu. Kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu však môžu ovplyvniť domové rozvodné systémy. Podľa WHO spôsobujú baktérie rodu Legionella v Únii najväčšiu zdravotnú záťaž spomedzi všetkých patogénov prenášaných vodou. Prenáša sa vdýchnutím z rozvodov teplej vody, napríklad pri sprchovaní. Je teda evidentne naviazaná na domové rozvodné systémy. Zavedenie jednostrannej povinnosti monitorovať tento patogén vo všetkých súkromných a verejných priestoroch by viedlo k neprimerane vysokým nákladom, a preto je na riešenie tohto problému vhodnejšie posúdenie rizika domových rozvodných systémov. Okrem toho by sa pri uvedenom posúdení rizika mali vziať do úvahy aj možné riziká vyplývajúce z výrobkov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Súčasťou posúdenia rizika domových rozvodných systémov by teda okrem iného malo byť i cielené monitorovanie prioritných priestorov, ako ich vymedzujú členské štáty, ako sú napríklad nemocnice, zdravotnícke zariadenia, domovy dôchodcov, zariadenia starostlivosti o deti, školy, vzdelávacie inštitúcie, ubytovacie zariadenia, reštaurácie, bary, športové a nákupné centrá, voľnočasové a rekreačné zariadenia, výstavné priestory, nápravné zariadenia a kempingy, a na posúdenie rizík pochádzajúcich z domových rozvodných systémov a súvisiacich výrobkov a materiálov. Členské štáty by na základe posúdenia rizika mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili okrem iného zavedenie náležitých kontrolných a riadiacich opatrení, napríklad v prípade výskytu ochorení, v súlade s usmerneniami WHO a aby migrácia potenciálne škodlivých látok zo stavebných výrobkov neohrozovala ľudské zdravie.

    (20)

    Ustanoveniami smernice 98/83/ES o zabezpečení kvality úpravy, vybavenia a materiálov sa nepodarilo vytvoriť jednotné hygienické požiadavky na výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. V dôsledku toho sa uplatňuje vnútroštátne schvaľovanie výrobkov, pričom požiadavky sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Pre výrobcov je preto ťažké a nákladné obchodovať so svojimi výrobkami v celej Únii a nákladné je to aj pre členské štáty. Navyše to sťažuje spotrebiteľom a dodávateľom vody zistiť, či výrobky spĺňajú zdravotné požiadavky. Stanovenie harmonizovaných minimálnych požiadaviek v tejto smernici na materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, prispeje k dosiahnutiu jednotnej úrovne ochrany zdravia v celej Únii, ako aj k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu. Okrem toho sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (11) stanovuje všeobecný celoúniový mechanizmus dohľadu nad trhom pre výrobky s cieľom zabezpečiť, aby sa na trhu Únie sprístupňovali iba vyhovujúce výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, ako je zdravie a bezpečnosť vo všeobecnosti, zdravie a bezpečnosť na pracovisku, ochrana spotrebiteľov, ochrana životného prostredia a bezpečnosť verejnosti. V uvedenom nariadení sa uvádza, že ak sa prijmú nové harmonizačné právne predpisy Únie, bude sa v nich musieť stanoviť, či sa na ne nariadenie (EÚ) 2019/1020 tiež uplatňuje. S cieľom zabezpečiť, aby sa mohli prijať náležité opatrenia v oblasti dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa ešte nariadenie (EÚ) 2019/1020 nevzťahuje, ale ktoré by boli dotknuté touto smernicou, je vhodné stanoviť, že na tieto výrobky sa uvedené nariadenie uplatňuje.

    (21)

    Povaha materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, môže mať vplyv na kvalitu takejto vody migráciou potenciálne škodlivých látok, podporou mikrobiálneho rastu alebo ovplyvnením pachu, farby či chuti takejto vody. Z hodnotenia smernice 98/83/ES vyplynulo, že ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia kvality úpravy, vybavenia a materiálov umožňoval príliš veľkú právnu flexibilitu, ktorá viedla v rámci Únie k rôznym vnútroštátnym systémom schvaľovania materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Preto je potrebné stanoviť konkrétnejšie minimálne hygienické požiadavky na materiály, ktoré sú určené na použitie na účely odberu, úpravy, akumulácie alebo distribúcie vody určenej na ľudskú spotrebu v nových zariadeniach alebo v existujúcich zariadeniach v prípade opráv alebo rekonštrukcie s cieľom zaručiť, že nebudú priamo či nepriamo ohrozovať ľudské zdravie, nepriaznivo ovplyvňovať farbu, pach alebo chuť vody, podporovať mikrobiálny rast vo vode alebo spôsobovať, že sa z nich budú do vody uvoľňovať kontaminanty vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutné na určený účel. Na tento účel by sa v tejto smernici mali stanoviť špecifické minimálne hygienické požiadavky na materiály, a to stanovením metodík testovania a schvaľovania východiskových látok, zmesí a zložiek, európskych zoznamov povolených východiskových látok, zmesí a zložiek, metód a postupov na zaradenie východiskových látok, zmesí alebo zložiek do európskych zoznamov povolených látok alebo preskúmanie ich zaradenia, a stanovením postupov a metód testovania a schvaľovania konečných materiálov používaných vo výrobku zhotovenom z kombinácií východiskových látok, zmesí alebo zložiek uvedených na európskych zoznamoch povolených látok.

    S cieľom nebrániť inovácii by Komisia mala zabezpečiť, aby boli takéto postupy primerané a nevytvárali neprimerané zaťaženie hospodárskych subjektov, najmä malých a stredných podnikov. Tieto postupy by sa mali v čo najväčšej možnej miere zosúladiť s existujúcimi právnymi predpismi Únie o výrobkoch, aby sa zabránilo dvojitému zaťaženiu, ktoré by hospodárskym subjektom ukladalo povinnosť vykonávať rôzne posudzovania zhody v prípade toho istého výrobku.

    (22)

    Európske zoznamy povolených látok sú zoznamy východiskových látok, zmesí alebo zložiek v závislosti od typu materiálov, a to organické, cementové, kovové, smaltované a keramické či iné anorganické materiály, povolených na použitie pri výrobe materiálov, a tieto zoznamy by mali podľa potreby obsahovať podmienky ich používania a migračné limity. Na zaradenie východiskovej látky, zmesi alebo zložky do európskych zoznamov povolených látok by sa malo vyžadovať posúdenie rizika samotnej východiskovej látky, zmesi alebo zložky, ako aj relevantných nečistôt a predvídateľných reakčných a degradačných produktov pri zamýšľanom použití. Posúdenie rizika zo strany žiadateľa alebo vnútroštátneho orgánu by malo zahŕňať zdravotné riziká vyplývajúce z možnej migrácie za najhorších predvídateľných podmienok používania a z toxicity. S cieľom zaručiť bezpečnosť konečného materiálu, ktorý sa má použiť vo výrobku, ktorý prichádza do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, by sa mali v prípade potreby v európskych zoznamoch povolených látok stanoviť na základe posúdenia rizika špecifikácie pre východiskovú látku, zmes alebo zložku a obmedzenia používania, kvantitatívne obmedzenia alebo migračné limity pre východiskovú látku, zmes alebo zložku, možné nečistoty a reakčné produkty alebo zložky.

    Na účely vypracovania prvých európskych zoznamov povolených látok by sa Európskej chemickej agentúre zriadenej podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (12) (ďalej len „agentúra ECHA“) mali sprístupniť vnútroštátne zoznamy povolených východiskových látok, zmesí a zložiek alebo iné vnútroštátne predpisy, metodiky, na základe ktorých sa takéto vnútroštátne zoznamy a predpisy vypracovali, a sprievodné posúdenia rizika v prípade každej východiskovej látky, zmesi a zložky. Agentúra ECHA by na tomto základe mala odporučiť vypracované zoznamy Komisii. Agentúra ECHA by mala látky, zmesi a zložky na prvých európskych zoznamoch povolených látok včas preskúmať a vydať k nim stanovisko, aby Komisia mohla tieto zoznamy preskúmať do 15 rokov od ich prijatia. Na účely aktualizácie európskych zoznamov povolených látok by agentúra ECHA mala vydávať stanoviská k zaradeniu alebo vypusteniu látok, zmesí alebo zložiek.

    (23)

    S cieľom uľahčiť jednotné testovanie výrobkov na súlad s požiadavkami tejto smernice by Komisia mala požiadať Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), aby vypracoval normy pre jednotné testovanie a posudzovanie výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Pri vypracúvaní a aktualizácii európskeho zoznamu povolených látok by Komisia mala zabezpečiť, aby všetky príslušné akty alebo mandáty v oblasti normalizácie, ktoré prijíma podľa iných právnych predpisov Únie, boli v súlade s touto smernicou.

    (24)

    Ďalej by sa najneskôr deväť rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice malo fungovanie systému zavedeného touto smernicou preskúmať s cieľom posúdiť, či je ľudské zdravie chránené v celej Únii a či je riadne ochránené fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu a pri ktorých výrobe sa použili schválené materiály. Okrem toho by sa malo posúdiť, či je potrebný akýkoľvek iný legislatívny návrh v tejto oblasti, a to najmä so zreteľom na výsledky hodnotení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 (13) a (EÚ) č. 305/2011 (14).

    (25)

    Výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, by mali pozostávať z materiálu alebo kombinácie materiálov schválených v súlade s touto smernicou. Táto smernica sa však zaoberá len zdravotnými a hygienickými aspektmi materiálov a látok používaných vo výrobkoch, pokiaľ ide o ich vplyv na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu, a pravidlami testovania zhody a kontroly kvality konečných výrobkov. Táto smernica sa však nezaoberá ďalšími požiadavkami, ako sú pravidlá týkajúce sa spôsobu vyjadrenia výkonnosti výrobkov alebo pravidlá týkajúce sa štrukturálnej bezpečnosti, ktoré sa môžu upraviť harmonizačnými právnymi predpismi Únie, ako je nariadenie (EÚ) č. 305/2011 alebo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 (15), alebo ktoré z takýchto predpisov môžu vyplývať. Koexistencia aspektov týkajúcich sa zdravotného a hygienického rizika, ktoré sú harmonizované podľa tejto smernice, a aspektov týkajúcich sa bezpečnosti alebo iných rizík, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, by neviedla k žiadnym konfliktom za predpokladu, že sa riziká, na ktoré sa táto smernica a uvedené predpisy vzťahujú, neprekrývajú. Medzi nariadením (EÚ) č. 305/2011 a touto smernicou existuje potenciálny konflikt vzhľadom na to, že zabránenie uvoľňovania nebezpečných látok do pitnej vody alebo látok, ktoré majú iný negatívny vplyv na pitnú vodu, sa uvádza v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 ako jedna zo základných požiadaviek na stavby. Toto prekrývanie sa však neprejaví, ak sa v súlade s nariadením (EÚ) č. 305/2011 nevydá žiaden mandát na vypracovanie noriem týkajúci sa zdravotných a hygienických aspektov výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu.

    (26)

    Je potrebné zabezpečiť na úrovni Únie účinné rozhodovanie, koordináciu a riadenie technických, vedeckých a administratívnych aspektov tejto smernice v súvislosti s materiálmi, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Agentúra ECHA by mala vykonávať úlohy upresnené v tejto smernici, pokiaľ ide o hodnotenie látok a zmesí materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Vykonávanie určitých úloh, ktorými bola podľa tejto smernice poverená agentúra ECHA, by preto mal uľahčiť Výbor agentúry ECHA pre posúdenie rizík zriadený podľa článku 76 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 1907/2006, a to poskytovaním stanovísk.

    (27)

    Na úpravu surovej vody s cieľom získať vodu vhodnú na ľudskú spotrebu by sa mohli používať chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá. Chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá však môžu predstavovať riziká pre bezpečnosť vody určenej na ľudskú spotrebu. Preto by sa prostredníctvom postupov úpravy a dezinfekcie vody určenej na ľudskú spotrebu malo zabezpečiť, aby sa používali účinné, bezpečné a náležite riadené chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá, aby sa predišlo nepriaznivým účinkom na zdravie spotrebiteľov. Chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá je preto potrebné posudzovať podľa ich vlastností, hygienických požiadaviek a čistoty, a mali by sa používať len v nevyhnutnej miere, aby sa predišlo rizikám pre ľudské zdravie. Chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá by nemali podporovať mikrobiálny rast, a to okrem prípadov, keď je zamýšľaný, ako napríklad na posilnenie mikrobiálnej denitrifikácie.

    Členské štáty by mali zaručiť zabezpečenie kvality chemikálií na úpravu vody a filtračných médií bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (16), a využívajúc existujúce európske normy, ak sú k dispozícii. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby každý výrobok, ako aj nádoby s chemickými činidlami a filtračnými médiami, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu mali pri ich uvedení na trh ľahko čitateľné a nezmazateľné označenie, ktoré spotrebiteľov, dodávateľov vody, inštalatérov, orgány a regulátorov informuje o tom, že daný výrobok je vhodný na použitie, pri ktorom dochádza ku kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. V súlade s nariadením (EÚ) č. 528/2012 by členské štáty mali mať navyše možnosť obmedziť alebo zakázať používanie biocídnych výrobkov v zásobovaní verejnosti pitnou vodou, a to aj v rámci jednotlivých dodávok.

    (28)

    S cieľom minimalizovať potenciálnu prítomnosť olova vo vode určenej na ľudskú spotrebu je možné v domových rozvodných systémoch nahradiť komponenty vyrobené z olova, najmä v prípade opráv alebo rekonštrukcie existujúcich zariadení. Tieto komponenty by sa mali nahradiť materiálmi, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky na materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, ako sú stanovené v tejto smernici. S cieľom urýchliť uvedený proces by členské štáty mali zvážiť a v prípade potreby prijať opatrenia na nahradenie komponentov vyrobených z olova v existujúcich domových rozvodných systémoch, ak je to ekonomicky a technicky možné.

    (29)

    Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby boli vytvorené programy monitorovania s cieľom kontrolovať, či voda určená na ľudskú spotrebu spĺňa požiadavky tejto smernice. Väčšinu monitorovania, ktoré sa má na účely tejto smernice vykonať, budú vykonávať dodávatelia vody. Dodávateľom vody by sa mala poskytnúť istá flexibilita, pokiaľ ide o parametre, ktoré monitorujú na účely posúdenia rizika a riadenia rizika systému zásobovania. Ak sa určitý parameter nezistí, dodávatelia vody by mali mať možnosť znížiť frekvenciu monitorovania alebo monitorovanie daného parametra úplne zastaviť. Posúdenie rizika a riadenie rizika systému zásobovania by sa malo vykonať na väčšinu parametrov. Základné parametre by sa však mali stále monitorovať s určenou minimálnou frekvenciou. Táto smernica v zásade obsahuje ustanovenia o frekvencii monitorovania na účely kontrol súladu a iba obmedzené ustanovenia o monitorovaní na prevádzkové účely. Na zabezpečenie správneho fungovania úpravy vody by mohlo byť nevyhnutné dodatočné monitorovanie na prevádzkové účely. Takéto dodatočné monitorovanie by sa malo vykonávať na základe voľného uváženia dodávateľov vody. Z tohto hľadiska by sa dodávatelia vody mohli odvolať na usmernenia WHO a príručku k plánom bezpečnosti pitnej vody.

    (30)

    Prístup založený na riziku by mali uplatňovať všetci dodávatelia vody vrátane malých dodávateľov vody, keďže hodnotenie smernice 98/83/ES ukázalo, že v jej vykonávaní uvedenými dodávateľmi sú nedostatky, ktoré niekedy vyplynuli z nákladov na vykonanie nepotrebného monitorovania. Pri uplatňovaní prístupu založeného na riziku by sa mali zohľadniť bezpečnostné otázky.

    (31)

    V prípade nesúladu s požiadavkami uloženými touto smernicou by dotknutý členský štát mal okamžite preskúmať príčinu a zabezpečiť, aby sa čo najskôr prijali nápravné opatrenia nevyhnutné na obnovu kvality dodávanej vody. V prípade, že dodávka vody predstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie, by sa dodávka takejto vody mala zakázať alebo by sa malo obmedziť jej používanie. Okrem toho by v prípade nesplnenia minimálnych požiadaviek na hodnoty týkajúce sa mikrobiologických a chemických parametrov mali členské štáty považovať toto nesplnenie za možnú hrozbu pre ľudské zdravie, s výnimkou prípadov, keď sa nesúlad považuje za bezvýznamný. V prípade, že na obnovu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu sú potrebné nápravné opatrenia, v súlade s článkom 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) by sa mali uprednostniť opatrenia, ktorými sa odstráni problém pri zdroji.

    (32)

    Členské štáty by mali byť oprávnené za istých podmienok a v náležite odôvodnených prípadoch naďalej povoľovať odchýlky od tejto smernice a v tejto súvislosti je potrebné vytvoriť vhodný rámec pre takéto odchýlky, a to za predpokladu, že uvedené odchýlky nepredstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie a že v dotknutej oblasti nie je možné pokračovať v dodávaní vody určenej na ľudskú spotrebu žiadnymi inými primeranými prostriedkami. Uvedené odchýlky by sa mali obmedziť na špecifické prípady. Odchýlky udelené členskými štátmi podľa smernice 98/83/ES, ktoré sú po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice stále platné, by sa mali naďalej uplatňovať až do skončenia danej odchýlky a podľa tejto smernice by sa mali obnoviť, len ak sa ešte nepovolila druhá odchýlka.

    (33)

    Komisia vo svojom oznámení z 19. marca 2014 o európskej iniciatíve občanov s názvom „Voda a sanitácia sú ľudským právom! Voda je verejným statkom, nie komoditou!“ vyzvala členské štáty, aby všetkým občanom zabezpečili prístup k minimálnej dodávke vody v súlade s odporúčaniami WHO. Zaviazala sa tiež, že „prostredníctvom politík životného prostredia bude pokračovať vo zvyšovaní a zlepšovaní prístupu k bezpečnej pitnej vode […] pre všetkých obyvateľov“. Je to v súlade s cieľom udržateľného rozvoja č. 6 a s ním súvisiacim zámerom zabezpečiť všeobecný a spravodlivý prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej pitnej vode pre všetkých. S cieľom riešiť aspekty týkajúce sa prístupu k vode, ktoré súvisia s kvalitou a dostupnosťou, v rámci reakcie na iniciatívu Right2Water a prispieť k plneniu zásady č. 20 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorou je, že „každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane dodávky vody“, by sa členské štáty mali venovať problematike prístupu k vode na vnútroštátnej úrovni, pričom by mali mať istú voľnosť, pokiaľ ide o presný druh opatrení, ktoré sa majú vykonať. Malo by sa to vykonať prostredníctvom opatrení zameraných na zlepšenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých, najmä inštaláciou vonkajších a vnútorných zariadení vo verejných priestoroch tam, kde je to technicky možné, ako aj prostredníctvom opatrení zameraných na podporu používania vody z vodovodu, napríklad podporovaním bezplatného poskytovania vody určenej na ľudskú spotrebu vo verejných administratívnych a verejných budovách alebo bezplatne či za nízky servisný poplatok zákazníkom v reštauráciách, jedálňach a v rámci stravovacích služieb.

    (34)

    Únia a členské štáty sa v rámci svojich príslušných právomocí zaviazali k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja, pričom uznávajú, že primárnu zodpovednosť za nadväzujúce opatrenia a preskúmanie pokroku pri dosahovaní týchto cieľov na vnútroštátnej, regionálnej a globálnej úrovni nesú členské štáty. Niektoré z cieľov udržateľného rozvoja a právo na vodu nepatria do rozsahu environmentálnej ani sociálnej politiky Únie, ktorá má obmedzený a doplnkový charakter. S prihliadnutím na obmedzenia právomocí Únie je však vhodné zabezpečiť, aby pokračujúce záväzky členských štátov v súvislosti s právom na vodu boli v súlade s touto smernicou, pričom sa bude dodržiavať zásada subsidiarity. V tejto súvislosti členské štáty v súčasnosti vynakladajú značné úsilie na zlepšenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu. Okrem toho je cieľom Protokolu Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) a Regionálneho úradu WHO pre Európu o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992, ktorého zmluvnými stranami je aj mnoho členských štátov, chrániť ľudské zdravie prostredníctvom lepšieho hospodárenia s vodami a znižovania ochorení súvisiacich s vodou. Členské štáty by mohli využívať usmernenia vypracované v rámci uvedeného protokolu na posúdenie politických súvislostí a východiskového stavu v súvislosti s prístupom k vode a na vymedzenie potrebných opatrení na zlepšenie spravodlivého prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých.

    (35)

    Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water (17) požadoval, aby členské štáty venovali osobitnú pozornosť potrebám zraniteľných skupín spoločnosti. Osobitná situácia menšinových kultúr, ako sú Rómovia a Travelleri, či už ide o skupiny žijúce usadene alebo nie, a najmä to, že nemajú prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu, sa uznala aj v oznámení Komisie z 2. apríla 2014 s názvom „Správa o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov“ a v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch. Vzhľadom na tento všeobecný kontext je vhodné, aby členské štáty venovali osobitnú pozornosť zraniteľným a marginalizovaným skupinám a prijali potrebné opatrenia s cieľom zlepšiť prístup týchto skupín k vode určenej na ľudskú spotrebu. Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov vymedziť tieto skupiny, by bolo dôležité, aby medzi ne patrili utečenci, kočovné komunity, osoby bez domova a menšinové kultúry, ako sú Rómovia a Travelleri, či už ide o skupiny žijúce usadene alebo nie. K takýmto opatreniam na zlepšenie prístupu, ktoré sa ponechávajú na uváženie členských štátov, by mohlo patriť napríklad poskytovanie alternatívnych systémov zásobovania, ako sú napríklad individuálne úpravne vody, poskytovanie vody s použitím zásobníkov prostredníctvom používania vozidiel, ako sú nákladné vozidlá a cisterny, a zabezpečenie potrebnej infraštruktúry pre tábory.

    (36)

    S cieľom zvyšovať povedomie spotrebiteľov o dôsledkoch spotreby vody by spotrebitelia mali ľahko prístupnou formou, napríklad na ich faktúrach alebo prostredníctvom inteligentnej aplikácie, dostávať informácie o objeme spotreby za rok, zmenách v spotrebe, porovnanie s priemernou spotrebou domácností, ak má dodávateľ vody takéto informácie k dispozícii, ako aj o cene za liter vody určenej na ľudskú spotrebu, čím sa umožní porovnanie s cenami fľaškovej vody.

    (37)

    V 7. environmentálnom akčnom programe do roku 2020 s názvom „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (18) sa požaduje, aby verejnosť mala na vnútroštátnej úrovni prístup k jasným informáciám o životnom prostredí. V smernici 98/83/ES sa stanovuje len pasívny prístup k informáciám, čo znamená, že členské štáty mali len zabezpečiť dostupnosť týchto informácií. Uvedené ustanovenia by sa preto mali nahradiť, aby sa zabezpečilo, že aktualizované informácie budú spotrebiteľom dostupné online, a to používateľsky ústretovým a prispôsobeným spôsobom. Spotrebitelia by tiež mali mať možnosť požiadať na základe odôvodnenej žiadosti o prístup k týmto informáciám inými spôsobmi.

    (38)

    Aktualizované informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa tejto smernice, by mali zahŕňať výsledky programov monitorovania, informácie o typoch úpravy vody a použitej dezinfekcii, informácie o prekročení parametrických hodnôt, ktoré sú relevantné pre ľudské zdravie, relevantné informácie o posúdení a riadení rizík systému zásobovania, poradenstvo týkajúce sa toho, ako znížiť spotrebu vody a vyhnúť sa zdravotným rizikám súvisiacim so stagnujúcou vodou, ale aj dodatočné informácie, ktoré by mohli byť pre verejnosť užitočné, ako napríklad informácie o ukazovateľoch, ako sú železo, tvrdosť a minerály, ktoré majú často vplyv na to, ako spotrebitelia vnímajú vodu z vodovodu. Okrem toho by sa spotrebiteľom zaujímajúcim sa o problematiku vody mal na požiadanie poskytnúť prístup k dostupným historickým údajom o výsledkoch monitorovania a prekročení hodnôt.

    (39)

    V prípade dodávateľov vody, ktorí denne dodávajú aspoň 10 000 m3 alebo zásobujú aspoň 50 000 ľudí, by mali byť spotrebiteľom online k dispozícii ďalšie informácie okrem iného o efektívnosti dodávok, miere strát, vlastníckej štruktúre a štruktúre ceny.

    (40)

    Účelom lepšej informovanosti spotrebiteľov o relevantných informáciách a väčšej transparentnosti by malo byť zvýšenie dôvery občanov k vode, ktorá sa im dodáva, ako aj k vodárenským službám, a malo by to viesť k zvýšenému používaniu vody z vodovodu ako pitnej vody, čo by mohlo prispieť k menšiemu používaniu plastov a k menšej tvorbe plastového odpadu a emisií skleníkových plynov, a mať pozitívny vplyv na zmiernenie zmeny klímy a životné prostredie ako celok.

    (41)

    Vďaka lepším monitorovacím technikám sú čoraz zjavnejšie miery strát vody. S cieľom zlepšiť efektívnosť vodárenskej infraštruktúry, ako aj s cieľom predchádzať nadmernému využívaniu obmedzených zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu, by úrovne strát vody mali posudzovať všetky členské štáty a v prípade, že prekročia určitú prahovú hodnotu, by sa mali znížiť.

    (42)

    Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (19) je zaručiť v členských štátoch právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v súlade s Aarhuským dohovorom z roku 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (20) (ďalej len „Aarhuský dohovor“). Aarhuský dohovor zahŕňa širšie povinnosti týkajúce sa sprístupnenia informácií o životnom prostredí na požiadanie a aktívneho šírenia takýchto informácií. Aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (21) má široký rozsah pôsobnosti a pokrýva zdieľanie priestorových informácií vrátane súborov s údajmi o rôznych environmentálnych témach. Je dôležité, aby ustanovenia tejto smernice týkajúce sa prístupu k informáciám a opatrení o zdieľaní údajov dopĺňali uvedené smernice a nevytvárali osobitný právny režim. Preto by smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES nemali byť dotknuté ustanoveniami tejto smernice týkajúcimi sa informácií pre verejnosť a informácií o monitorovaní vykonávania.

    (43)

    V smernici 98/83/ES sa pre malých dodávateľov vody neurčovali povinnosti týkajúce sa podávania správ. Na nápravu tohto stavu a s cieľom vyhovieť potrebe získať informácie o vykonávaní a dodržiavaní súladu by sa preto mal zaviesť v tejto smernici nový systém, v ktorom by sa od členských štátov požadovalo zriadiť, aktualizovať a sprístupniť Komisii a Európskej environmentálnej agentúre (ďalej len „agentúra EEA“) súbory obmedzené na relevantné údaje, ako napríklad o prekročení parametrických hodnôt a o incidentoch určitého významu. Zabezpečilo by sa tým čo najväčšie obmedzenie administratívneho zaťaženia všetkých subjektov. Na zabezpečenie existencie riadnej infraštruktúry pre verejný prístup, nahlasovanie a zdieľanie údajov medzi verejnými orgánmi by členské štáty mali pri špecifikáciách údajov vychádzať zo smernice 2007/2/ES a jej vykonávacích aktov.

    (44)

    Údaje, ktoré nahlasujú členské štáty, sú nielen potrebné na účely kontroly súladu, ale aj nevyhnutné, aby Komisia mohla monitorovať a hodnotiť túto smernicu, pokiaľ ide o ciele, ktoré sa ňou sledujú, čo poslúži ako základ pre ďalšie hodnotenie tejto smernice v súlade s bodom 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (22). V tomto kontexte sú potrebné relevantné údaje, ktoré umožnia lepšie posúdiť efektívnosť, účinnosť, relevantnosť a pridanú hodnotu tejto smernice na úrovni Únie, a z toho vyplýva aj potreba zabezpečiť, aby existovali vhodné mechanizmy podávania správ, ktoré môžu slúžiť aj ako ukazovatele v budúcich hodnoteniach tejto smernice.

    (45)

    Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by Komisia mala vykonať hodnotenie tejto smernice v rámci určitého obdobia po lehote stanovenej na jej transpozíciu. Uvedené hodnotenie by malo vychádzať zo skúseností získaných a údajov zozbieraných počas vykonávania tejto smernice, zo všetkých dostupných odporúčaní WHO, ako aj z relevantných vedeckých, analytických a epidemiologických údajov.

    (46)

    Táto smernica dodržiava základné práva a rešpektuje zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie. Usiluje sa najmä podporovať zásady týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, prístupu k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa.

    (47)

    Účinnosť tejto smernice a jej cieľ, ktorým je ochrana ľudského zdravia v kontexte politiky Únie v oblasti životného prostredia, si vyžaduje, aby sa fyzické či právnické osoby alebo prípadne ich riadne vytvorené organizácie mohli v rámci súdnych konaní na ňu odvolávať a aby vnútroštátne súdy mohli túto smernicu brať do úvahy ako prvok práva Únie, okrem iného v záujme prípadného preskúmania rozhodnutí vnútroštátneho orgánu. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na základe zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) je na súdoch členských štátov, aby zabezpečili súdnu ochranu práv osôb podľa práva Únie. Článok 19 ods. 1 Zmluvy o EÚ navyše členským štátom ukladá povinnosť stanoviť prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie.

    Toto platí predovšetkým pre smernicu, ktorej cieľom je chrániť ľudské zdravie pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu. Okrem toho v súlade s Aarhuským dohovorom by mali dotknuté osoby z radov verejnosti mať prístup k spravodlivosti s cieľom prispievať k ochrane práva na život v prostredí, ktoré je primerané pre zdravie a blaho človeka. Rozhodnutím Rady (EÚ) 2018/881 (23) bola Komisia požiadaná, aby do 30. septembra 2019 vykonala štúdiu, a prípadne vzhľadom na uvedenú štúdiu predložila do 30. septembra 2020 návrh na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 (24) s cieľom reagovať na zistenia Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru vo veci ACCC/C/2008/32. Komisia predložila uvedenú štúdiu v stanovenej lehote a vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 s názvom Európsky ekologický dohovor uviedla, že „zváži revíziu nariadenia o Aarhuskom dohovore s cieľom zlepšiť prístup k administratívnemu a súdnemu preskúmaniu na úrovni EÚ pre občanov a mimovládne organizácie, ktoré majú obavy o zákonnosť rozhodnutí s účinkami na životné prostredie“. Je dôležité, aby Komisia tiež prijala opatrenia na zlepšenie prístupu občanov a mimovládnych organizácií k spravodlivosti, pokiaľ ide o vnútroštátne súdy vo všetkých členských štátoch.

    (48)

    S cieľom prispôsobiť túto smernicu vedeckému a technickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie prahovej hodnoty pre straty, stanovenie postupu posudzovania zhody pre výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, stanovenie postupu podávania žiadostí agentúre ECHA týkajúcich sa doplnenia východiskových látok, zmesí alebo zložiek na európske zoznamy povolených látok alebo ich vypustenia z uvedených zoznamov, zavedenie označenia výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou, prijatie metodiky merania mikroplastov, zmenu prílohy III a zmenu parametrickej hodnoty pre bisfenol A v prílohe I časti B. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie viedla v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Okrem toho splnomocnenie stanovené v poznámke 10 časti C prílohy I k smernici 98/83/ES na stanovenie frekvencií a metód monitorovania rádioaktívnych látok sa z dôvodu prijatia smernice Rady 2013/51/Euratom (25) stalo obsolétnym, a preto by sa malo vypustiť. Splnomocnenie stanovené v druhom pododseku časti A prílohy III k smernici 98/83/ES týkajúce sa zmien smernice už nie je potrebné a malo by sa vypustiť.

    (49)

    S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijímanie metodík testovania a schvaľovania východiskových látok, zmesí a zložiek, európskych zoznamov povolených východiskových látok, zmesí a zložiek a postupov a metód testovania a schvaľovania konečných materiálov vyrobených z týchto východiskových látok, zmesí a zložiek. Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci aj pokiaľ ide o prijatie formátu a spôsobu predkladania informácií o vykonávaní tejto smernice, ktoré majú poskytovať členské štáty a ktoré má zostavovať agentúra EEA, ako aj o zostavovanie a aktualizáciu zoznamu sledovaných látok. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (26).

    (50)

    Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES (27), by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a mali by prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

    (51)

    V súvislosti s novými parametrami by sa malo zaviesť prechodné obdobie v dĺžke troch rokov, aby mali dodávatelia vody v čase, keď začnú vykonávať posúdenie rizika a riadenie rizika systémov zásobovania, k dispozícii úplný súbor údajov. Tým sa členským štátom umožní, aby počas týchto prvých troch rokov po konečnom termíne na transpozíciu tejto smernice identifikovali nebezpečenstvá a nebezpečné udalosti a poskytli dodávateľom vody údaje týkajúce sa nových parametrov, čím by sa predišlo akémukoľvek zbytočnému monitorovaniu zo strany dodávateľov vody, ak sa na základe prvej identifikácie nebezpečenstiev a nebezpečných udalostí zistí, že daný parameter nie je potrebné monitorovať. Dodávatelia vody by však počas týchto prvých troch rokov mali vykonávať posúdenie rizika systému zásobovania alebo využiť existujúce posúdenia rizika vykonané podľa smernice (EÚ) 2015/1787, pokiaľ ide o parametre, ktoré boli súčasťou prílohy I k smernici 98/83/ES, vzhľadom na to, že keď táto smernica nadobudne účinnosť, údaje týkajúce sa týchto parametrov už budú dostupné.

    (52)

    V smernici 2013/51/Euratom sa stanovujú osobitné pravidlá na monitorovanie rádioaktívnych látok vo vode určenej na ľudskú spotrebu. Preto by sa v tejto smernici nemali stanovovať parametrické hodnoty týkajúce sa rádioaktivity.

    (53)

    Keďže ciele tejto smernice, a to ochranu ľudského zdravia a zlepšenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

    (54)

    Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

    (55)

    Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva tých smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe VI časti B,

    PRIJALI TÚTO SMERNICU:

    Článok 1

    Ciele

    1.   Táto smernica sa vzťahuje na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých v Únii.

    2.   Cieľmi tejto smernice je ochrániť ľudské zdravie pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu zabezpečením jej zdravotnej nezávadnosti a čistoty a zlepšiť prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu.

    Článok 2

    Vymedzenie pojmov

    Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

    1.

    „voda určená na ľudskú spotrebu“ je:

    a)

    všetka voda v pôvodnom stave alebo po úprave, ktorá je určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo iné domáce účely, vo verejných aj súkromných priestoroch, bez ohľadu na jej pôvod a na to, či sa dodáva z rozvodnej siete, zo zásobníka alebo je plnená do fliaš či nádob, a to vrátane pramenitých vôd;

    b)

    všetka voda používaná v akomkoľvek potravinárskom podniku na výrobu, spracovanie, konzervovanie alebo uvádzanie výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu na trh;

    2.

    „domový rozvodný systém“ sú potrubia, armatúry a zariadenia nainštalované medzi vodovodnými kohútikmi bežne slúžiacimi pre vodu určenú na ľudskú spotrebu, vo verejných aj súkromných priestoroch, a rozvodnou sieťou, no iba v prípadoch, keď dodávateľ vody nie je za ne zodpovedný z titulu funkcie dodávateľa vody podľa platného vnútroštátneho práva;

    3.

    „dodávateľ vody“ je subjekt, ktorý dodáva vodu určenú na ľudskú spotrebu;

    4.

    „prioritné priestory“ sú veľké priestory mimo domácností s veľkým množstvom používateľov, ktorí sú potenciálne vystavení rizikám spojeným s vodou, najmä veľké priestory využívané verejnosťou, tak ako ich vymedzujú členské štáty;

    5.

    „potravinársky podnik“ je potravinársky podnik vymedzený v článku 3 bode 2 nariadenia (ES) č. 178/2002;

    6.

    „prevádzkovateľ potravinárskeho podniku“ je prevádzkovateľ potravinárskeho podniku vymedzený v článku 3 bode 3 nariadenia (ES) č. 178/2002;

    7.

    „nebezpečenstvo“ je biologický, chemický, fyzikálny alebo rádiologický faktor vo vode alebo iný aspekt stavu vody s potenciálom poškodiť ľudské zdravie;

    8.

    „nebezpečná udalosť“ je udalosť, pri ktorej vznikne v systéme zásobovania vodou určenou na ľudskú spotrebu nebezpečenstvo, alebo pri ktorej sa uvedené nebezpečenstvo nepodarí z tohto systému odstrániť;

    9.

    „riziko“ je kombinácia pravdepodobnosti vzniku nebezpečnej udalosti a závažnosti následkov, ak v systéme zásobovania vodou určenou na ľudskú spotrebu nastane nebezpečenstvo a nebezpečná udalosť;

    10.

    „východisková látka“ je látka, ktorá bola úmyselne pridaná pri výrobe organických materiálov alebo prímesí pre cementové materiály;

    11.

    „zmes“ je chemická zmes kovových, smaltovaných, keramických alebo iných anorganických materiálov.

    Článok 3

    Výnimky

    1.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

    a)

    prírodné minerálne vody uznané ako také zodpovedným orgánom v zmysle smernice 2009/54/ES, ani na

    b)

    vody, ktoré sú liekmi v zmysle smernice 2001/83/ES.

    2.   Na námorné plavidlá, ktoré odsoľujú vodu, prepravujú cestujúcich a pôsobia ako dodávatelia vody, sa vzťahujú len články 1 až 6 a články 9, 10, 13 a 14 tejto smernice a jej príslušné prílohy.

    3.   Členské štáty môžu vyňať z uplatňovania tejto smernice:

    a)

    vodu určenú výlučne na tie účely, v prípade ktorých sa príslušné orgány presvedčili o tom, že kvalita vody nemá žiaden priamy ani nepriamy účinok na zdravie dotknutých spotrebiteľov;

    b)

    vodu určenú na ľudskú spotrebu z individuálneho zdroja, poskytujúceho v priemere menej ako 10 m3 za deň alebo slúžiaceho menej ako 50 osobám, pokiaľ voda nie je dodávaná v rámci obchodnej alebo verejnej činnosti.

    4.   Členské štáty, ktoré uplatnia výnimky uvedené v odseku 3 písm. b), zabezpečia, aby dotknuté obyvateľstvo bolo o takomto uplatnení výnimiek informované, ako aj o všetkých opatreniach, ktoré možno prijať v záujme ochrany zdravia ľudí pred nepriaznivými dôsledkami kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu. Pokiaľ z kvality takejto vody zjavne vyplýva možná hrozba pre ľudské zdravie, dostane okrem toho dotknuté obyvateľstvo ihneď náležité rady ako postupovať.

    5.   Členské štáty môžu vyňať prevádzkovateľov potravinárskych podnikov z uplatňovania tejto smernice, pokiaľ ide o vodu používanú na osobitné účely v potravinárskom podniku, ak sa príslušné vnútroštátne orgány presvedčia, že kvalita takejto vody nemôže ovplyvniť bezpečnosť potravín v ich konečnej podobe a za podmienky, že dodávky vody potravinárskych podnikov spĺňajú príslušné povinnosti, najmä z postupov pre analýzu nebezpečenstva a zásad pre kritické kontrolné body a nápravné opatrenia podľa príslušných právnych predpisov Únie o potravinách.

    Členské štáty zabezpečia, aby výrobcovia vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá sa plní do fliaš alebo nádob, spĺňali články 1 až 5 a prílohu I časti A a B.

    Minimálne požiadavky stanovené v prílohe I časti A sa však nevzťahujú na pramenité vody uvedené v smernici 2009/54/ES.

    6.   Na dodávateľov vody, ktorí v rámci obchodnej alebo verejnej činnosti dodávajú denne v priemere menej ako 10 m3 vody alebo zásobujú vodou menej ako 50 osôb, sa vzťahujú výlučne články 1 až 6 a články 13, 14 a 15 tejto smernice, ako aj jej príslušné prílohy.

    Článok 4

    Všeobecné povinnosti

    1.   Bez toho, aby boli dotknuté ich povinnosti vyplývajúce z iných právnych predpisov Únie, prijmú členské štáty opatrenia potrebné na zabezpečenie zdravotnej nezávadnosti a čistoty vody určenej na ľudskú spotrebu. Na účely minimálnych požiadaviek tejto smernice je voda určená na ľudskú zdravotne nezávadná a čistá, ak sú splnené všetky tieto požiadavky:

    a)

    daná voda neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie;

    b)

    daná voda spĺňa minimálne požiadavky stanovené v prílohe I častiach A, B a D;

    c)

    členské štáty prijali všetky ďalšie nevyhnutné opatrenia s cieľom splniť články 5 až 14.

    2.   Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté s cieľom vykonávať túto smernicu vychádzali zo zásady predbežnej opatrnosti a za žiadnych okolností neviedli priamo ani nepriamo k zhoršeniu súčasnej kvality vody určenej na ľudskú spotrebu alebo ku zvýšeniu znečistenia vôd používaných na výrobu vody určenej na ľudskú spotrebu.

    3.   Členské štáty v súlade so smernicou 2000/60/ES zabezpečia, aby sa vykonalo posúdenie miery strát vody na ich území a potenciálu zlepšenia v súvislosti so znížením strát vody, a to za použitia posudzovacej metódy založenej na infraštruktúrnom indexe strát (ILI) alebo inej vhodnej metódy. V rámci tohto posúdenia sa zohľadnia príslušné aspekty verejného zdravia, environmentálne, technické a hospodárske aspekty a jeho predmetom budú prinajmenšom dodávatelia vody, ktorí denne dodávajú aspoň 10 000 m3 alebo zásobujú aspoň 50 000 ľudí.

    Výsledky tohto posúdenia sa do 12. januára 2026 oznámia Komisii.

    Komisia do 12. januára 2028 prijme v súlade s článkom 21 delegovaný akt s cieľom doplniť túto smernicu stanovením prahovej hodnoty na základe infraštruktúrneho indexu strát alebo inej vhodnej metódy, po prekročení ktorej členské štáty predložia akčný plán. Uvedený delegovaný akt sa vypracuje za využitia posúdení členských štátov a priemernej miery strát v Únii stanovenej na základe týchto posúdení.

    Členské štáty, ktoré vykazujú vyššiu mieru strát než je prahová hodnota stanovená v delegovanom akte, predložia Komisii do dvoch rokov od prijatia delegovaného aktu uvedeného v treťom pododseku akčný plán, v ktorom sa stanoví súbor opatrení, ktoré sa majú prijať s cieľom znížiť mieru ich strát.

    Článok 5

    Štandardy kvality

    1.   Členské štáty stanovia pre vodu určenú na ľudskú spotrebu hodnoty parametrov uvedených v prílohe I.

    2.   Parametrické hodnoty stanovené podľa odseku 1 tohto článku nesmú byť menej prísne ako hodnoty, ktoré sú stanovené v prílohe I častiach A, B, C a D. Pokiaľ ide o parametre stanovené v prílohe I časti C, hodnoty sa stanovia len na účely monitorovania a s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek stanovených v článku 14.

    3.   Členský štát stanoví hodnoty ďalších parametrov nezahrnutých v prílohe I, ak je to nutné z dôvodu ochrany ľudského zdravia na jeho území alebo jeho časti. Stanovené hodnoty musia spĺňať prinajmenšom požiadavky uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a).

    Článok 6

    Miesto zhody

    1.   Parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5 pre parametre uvedené v prílohe I častiach A a B sa musia dodržiavať:

    a)

    v prípade vody určenej na ľudskú spotrebu dodávanej z rozvodnej siete v priestoroch alebo v objekte na mieste, kde voda vyteká z vodovodných kohútikov bežne slúžiacich na vodu určenú na ľudskú spotrebu;

    b)

    v prípade vody určenej na ľudskú spotrebu dodávanej zo zásobníka na mieste, kde voda vyteká zo zásobníka;

    c)

    v prípade vody určenej na ľudskú spotrebu plnenej do fliaš alebo do nádob na mieste, kde sa voda plní do fliaš alebo do nádob;

    d)

    v prípade vody určenej na ľudskú spotrebu používanej v potravinárskych podnikoch na mieste, kde sa voda používa v danom podniku.

    2.   V prípade vody určenej na ľudskú spotrebu, na ktorú sa vzťahuje odsek 1 písm. a) tohto článku, sa predpokladá, že členské štáty si v zmysle tohto článku, ako aj článku 4 a článku 14 ods. 2 splnili svoje povinnosti, ak možno dokázať, že nesúlad s parametrickými hodnotami stanovenými v súlade s článkom 5 spôsobil domový rozvodný systém alebo jeho údržba, bez toho, aby bol dotknutý článok 10, pokiaľ ide o prioritné priestory.

    3.   Ak sa uplatní odsek 2 tohto článku a existuje riziko, že voda určená na ľudskú spotrebu, na ktorú sa vzťahuje odsek 1 písm. a) tohto článku, nebude spĺňať parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5, členské štáty napriek tomu zabezpečia, aby:

    a)

    sa prijali vhodné opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika nesúladu s parametrickými hodnotami, ako je napríklad poskytovanie poradenstva vlastníkom nehnuteľností týkajúceho sa akýchkoľvek prípadných nápravných opatrení, ktoré by mohli prijať, a v prípade potreby, aby sa prijali iné opatrenia, ako sú napríklad vhodné techniky úpravy vody, aby sa zmenila povaha alebo vlastnosti vody ešte pred jej dodávkou s cieľom znížiť alebo odstrániť riziko, že voda nebude po dodaní spĺňať parametrické hodnoty, a

    b)

    príslušní spotrebitelia boli riadne informovaní a upozornení na všetky možné ďalšie nápravné opatrenia, ktoré by mali prijať.

    Článok 7

    Prístup založený na riziku v oblasti bezpečnosti vody

    1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na dodávky, úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu uplatňoval prístup založený na riziku, ktorý sa vzťahuje na celý dodávateľský reťazec od plochy povodia, odberu, úpravy, akumulácie a distribúcie vody k miestu zhody uvedenom v článku 6.

    Tento prístup založený na riziku pozostáva z týchto krokov:

    a)

    posúdenie rizika a riadenie rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu v súlade s článkom 8;

    b)

    posúdenie rizika a riadenie rizika, pokiaľ ide o každý systém zásobovania, ktorý zahŕňa odber, úpravu, akumuláciu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu k miestu dodávky vykonávané dodávateľmi vody v súlade článkom 9; a

    c)

    posúdenie rizika domových rozvodových systémov v súlade s článkom 10.

    2.   Členské štáty môžu prispôsobiť uplatňovanie prístupu založenom na riziku bez ohrozenia cieľa tejto smernice, pokiaľ ide o kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu, a zdravie spotrebiteľov, ak existujú určité obmedzenia spôsobené geografickými okolnosťami, ako je vzdialenosť alebo obmedzená dostupnosť oblasti, do ktorej sa voda dodáva.

    3.   Členské štáty zabezpečia, aby existovalo jasné a primerané rozdelenie zodpovednosti medzi zainteresovanými stranami vymedzené členskými štátmi za vykonávanie prístupu založeného na riziku. Takéto rozdelenie zodpovednosti je prispôsobené ich inštitucionálnemu a právnemu rámcu.

    4.   Posúdenie rizika a riadenie rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu sa po prvýkrát vykoná do 12. júla 2027. Uvedené posúdenie rizika a riadenie rizika sa preskúmava v pravidelných intervaloch, ktoré nie sú dlhšie ako šesť rokov, pričom sa zohľadňujú požiadavky stanovené v článku 7 smernice 2000/60/ES, a v prípade potreby sa aktualizuje.

    5.   Posúdenie rizika a riadenie rizika systému zásobovania sa po prvýkrát vykoná do 12. januára 2029. Uvedené posúdenie rizika a riadenie rizika sa preskúmava v pravidelných intervaloch aspoň raz za šesť rokov a v prípade potreby sa aktualizuje.

    6.   Posúdenie rizika domového rozvodného systému sa po prvýkrát vykoná do 12. januára 2029. Uvedené posúdenie rizika sa preskúmava každých šesť rokov a v prípade potreby sa aktualizuje.

    7.   Lehoty uvedené v odsekoch 4, 5 a 6 členským štátom nebránia v tom, aby zabezpečili prijatie opatrení čo najskôr po identifikácii a posúdení rizík.

    Článok 8

    Posúdenie rizika a riadenie rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu

    1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 4 až 8 smernice 2000/60/ES, členské štáty zabezpečia, aby sa vykonalo posúdenie rizika a riadenie rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu.

    2.   Členské štáty zabezpečia, aby posúdenie rizika obsahovalo tieto prvky:

    a)

    charakteristiku plôch povodia pre miesta odberu vrátane:

    i)

    identifikácie a mapovania plôch povodia pre miesta odberu;

    ii)

    zmapovania ochranných pásiem v prípade, že dané pásma boli zriadené na základe článku 7 ods. 3 smernice 2000/60/ES;

    iii)

    georeferenčných údajov pre všetky miesta odberu v plochách povodia. Vzhľadom na to, že uvedené údaje sú potenciálne citlivé, najmä pokiaľ ide o verejné zdravie a bezpečnosť verejnosti, členské štáty zabezpečia, aby sa takéto údaje chránili a oznamovali len príslušným orgánom a dodávateľom vody;

    iv)

    opisu využívania pôdy, odtokov a procesov dopĺňania vodných zásob v plochách povodia pre miesta odberu;

    b)

    identifikáciu nebezpečenstiev a nebezpečných udalostí v plochách povodia pre miesta odberu, a posúdenie rizika, ktoré by mohli predstavovať pre kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu. V uvedenom posúdení sa posúdia možné riziká, ktoré by mohli spôsobiť zhoršenie kvality vody v takom rozsahu, ktorý by mohol predstavovať riziko pre ľudské zdravie;

    c)

    náležité monitorovanie príslušných parametrov, látok alebo znečisťujúcich látok v povrchovej vode alebo podzemnej vode či v povrchovej aj podzemnej vode v plochách povodia pre miesta odberu, alebo v surovej vode, pričom uvedené parametre, látky alebo znečisťujúce látky sa vyberajú z:

    i)

    parametrov uvedených v prílohe I častiach A a B alebo stanovených v súlade článkom 5 ods. 3 tejto smernice;

    ii)

    látok znečisťujúcich podzemnú vodu uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES (28) a znečisťujúcich látok a ukazovateľov znečistenia, v prípade ktorých stanovili členské štáty prahové hodnoty podľa prílohy II k uvedenej smernici;

    iii)

    prioritných látok a niektorých ďalších znečisťujúcich látok uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES (29);

    iv)

    znečisťujúcich látok špecifických pre povodie, ktoré členské štáty stanovili v súlade so smernicou 2000/60/ES;

    v)

    ďalších relevantných látok znečisťujúcich vodu určenú na ľudskú spotrebu, ktoré členské štáty stanovili na základe informácií zozbieraných v súlade s písmenom b) tohto pododseku;

    vi)

    prirodzene sa vyskytujúcich látok, ktoré by mohli predstavovať možné nebezpečenstvo pre ľudské zdravie prostredníctvom používania vody určenej na ľudskú spotrebu;

    vii)

    látok a zlúčenín zahrnutých do zoznamu sledovaných látok vypracovaného v súlade s článkom 13 ods. 8 tejto smernice.

    Členské štáty na účely písmena a) prvého pododseku môžu využívať informácie zozbierané v súlade s článkami 5 a 7 smernice 2000/60/ES.

    Členské štáty na účely písmena b) prvého pododseku môžu využívať preskúmanie vplyvov ľudskej činnosti vykonané v súlade s článkom 5 smernice 2000/60/ES a informácie o podstatných tlakoch zozbierané v súlade s bodmi 1.4, 1.5 a 2.3 až 2.5 prílohy II k uvedenej smernici.

    Členské štáty si z bodov i) až vii) písmena c) prvého pododseku vyberú parametre, látky alebo znečisťujúce látky, ktoré na základe nebezpečenstva a nebezpečných udalostí identifikovaných podľa písmena b) prvého pododseku alebo na základe informácií poskytnutých dodávateľmi vody podľa odseku 3 považujú za relevantné na monitorovanie.

    Na účely náležitého monitorovania uvedeného v písmene c) prvého pododseku vrátane zisťovania nových látok, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie prostredníctvom používania vody určenej na ľudskú spotrebu, môžu členské štáty využívať monitorovanie vykonávané v súlade s článkami 7 a 8 smernice 2000/60/ES alebo inými právnymi predpismi Únie, ktoré sú relevantné pre plochy povodia pre miesta odberu.

    3.   Dodávatelia vody, ktorí monitorujú plochy povodia pre miesta odberu alebo surovú vodu, sú povinní informovať príslušné orgány o trendoch a neobvyklých množstvách alebo koncentráciách monitorovaných parametrov, látok alebo znečisťujúcich látok.

    4.   Na základe výsledku posúdenia rizika vykonaného v súlade s odsekom 2 členské štáty zabezpečia, aby sa podľa potreby prijali tieto opatrenia riadenia rizika zamerané na predchádzanie identifikovaným rizikám alebo ich kontrolu, a to počnúc preventívnymi opatreniami:

    a)

    vymedzenie a vykonávanie preventívnych opatrení v plochách povodia pre miesta odberu, ako doplnok k opatreniam plánovaným alebo prijatým v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. d) smernice 2000/60/ES, ak sa to vyžaduje na zabezpečenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Tieto preventívne opatrenia sa podľa potreby zahrnú do programov opatrení uvedených v článku 11 uvedenej smernice. Členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby znečisťovatelia v spolupráci s dodávateľmi vody a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami prijali takéto preventívne opatrenia v súlade so smernicou 2000/60/ES;

    b)

    vymedzenie a vykonávanie zmierňujúcich opatrení v plochách povodia pre miesta odberu, ako doplnok k opatreniam plánovaným alebo prijatým v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. d) smernice 2000/60/ES, ak sa to vyžaduje na zabezpečenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Tieto zmierňujúce opatrenia sa podľa potreby zahrnú do programov opatrení uvedených v článku 11 uvedenej smernice. Členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby znečisťovatelia v spolupráci s dodávateľmi vody a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami prijali takéto zmierňujúce opatrenia v súlade so smernicou 2000/60/ES;

    c)

    zabezpečenie náležitého monitorovania parametrov, látok alebo znečisťujúcich látok v povrchovej vode a/alebo podzemnej vode v plochách povodia pre miesta odberu, alebo v surovej vode, ktoré by mohli prostredníctvom konzumácie vody predstavovať riziko pre ľudské zdravie alebo viesť k neprijateľnému zhoršeniu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a ktoré sa nezahrnuli do monitorovania vykonávaného v súlade s článkami 7 a 8 smernice 2000/60/ES. Toto monitorovanie sa podľa potreby zahrnie do programov monitorovania uvedených v článku 8 uvedenej smernice;

    d)

    posúdenie potreby zriadiť alebo upraviť ochranné pásma pre podzemnú vodu a povrchovú vodu podľa článku 7 ods. 3 smernice 2000/60/ES, ako aj akékoľvek iné relevantné pásma.

    Členské štáty zabezpečia, aby sa účinnosť každého opatrenia uvedeného v tomto odseku v primeraných intervaloch preskúmavala.

    5.   Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia vody a príslušné orgány mali prístup k informáciám uvedeným v odsekoch 2 a 3. Príslušní dodávatelia vody musia mať predovšetkým prístup k výsledkom monitorovania získaným podľa odseku 2 prvého pododseku písm. c).

    Na základe informácií uvedených v odsekoch 2 a 3 môžu členské štáty:

    a)

    požiadať dodávateľov vody o vykonanie ďalšieho monitorovania alebo o úpravu vody, pokiaľ ide o niektoré parametre;

    b)

    povoliť dodávateľom vody, aby znížili frekvenciu monitorovania parametra alebo vypustili parameter zo zoznamu parametrov, ktoré v súlade s článkom 13 ods. 2 písm. a) majú dodávatelia vody monitorovať, bez toho, aby boli povinní vykonať posúdenie rizika systému zásobovania, a to za predpokladu, že:

    i)

    parameter nie je základným parametrom v zmysle prílohy II časti B bodu 1 a

    ii)

    žiadny faktor, ktorý sa dá odôvodnene predpokladať, pravdepodobne nespôsobí zhoršenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

    6.   Ak sa dodávateľovi vody povolí znížiť frekvenciu monitorovania parametra alebo parameter vypustiť zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, ako sa uvádza v odseku 5 druhom pododseku písm. b), členské štáty zabezpečia primerané monitorovanie týchto parametrov pri preskúmaní posúdenia rizika a riadenia rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu v súlade s článkom 7 ods. 4

    Článok 9

    Posúdenie rizika a riadenie rizika systému zásobovania

    1.   Členské štáty zabezpečia, aby dodávateľ vody vykonával posúdenie rizika a riadenie rizika systému zásobovania.

    2.   Členské štáty zabezpečia, aby posúdenie rizika systému zásobovania:

    a)

    zohľadňovalo výsledky posúdenia rizika a riadenia rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vykonaných v súlade s článkom 8;

    b)

    obsahovalo opis systému zásobovania od miesta odberu cez úpravu, akumuláciu a rozvod vody do miesta dodávky; a

    c)

    identifikovalo nebezpečenstvá a nebezpečné udalosti v systéme zásobovania a obsahovalo posúdenie rizík, ktoré by mohli predstavovať pre ľudské zdravie prostredníctvom používania vody určenej na ľudskú spotrebu, a to s prihliadnutím na riziká vyplývajúce zo zmeny klímy, straty a presakujúcich potrubí.

    3.   Členské štáty na základe výsledku posúdenia rizika vykonaného v súlade s odsekom 2 zabezpečia, aby sa prijali tieto opatrenia v oblasti riadenia rizika:

    a)

    vymedzenie a vykonávanie kontrolných opatrení zameraných na predchádzanie a zmiernenie rizík identifikovaných v systéme zásobovania, ktoré by mohli znížiť kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu;

    b)

    vymedzenie a vykonávanie kontrolných opatrení v rámci systému zásobovania ako doplnok k opatreniam plánovaným alebo prijatým v súlade s článkom 8 ods. 4 tejto smernice alebo článkom 11 ods. 3 smernice 2000/60/ES, ktoré sú zamerané na zmierňovanie rizík pochádzajúcich z plôch povodia pre miesta odberu, ktoré by mohli zhoršiť kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu;

    c)

    vykonávanie prevádzkového monitorovacieho programu pre jednotlivé dodávky v súlade s článkom 13;

    d)

    zabezpečenie toho, že ak je dezinfekcia súčasťou prípravy alebo distribúcie vody určenej na ľudskú spotrebu, overí sa účinnosť použitej dezinfekcie, a že akákoľvek kontaminácia vedľajšími produktami dezinfekcie sa udrží na najnižšej možnej úrovni, bez toho, aby sa zhoršila účinnosť dezinfekcie, ako aj že akákoľvek kontaminácia chemikáliami na úpravu vody sa udrží na čo najnižšej možnej úrovni, a že akékoľvek látky, ktoré vo vode zostanú, neohrozia splnenie všeobecných povinností stanovených v článku 4;

    e)

    overenie, či sú materiály, chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, používané v systéme zásobovania v súlade s článkami 11 a 12.

    4.   Členské štáty na základe výsledkov posúdenia rizika systému zásobovania vykonaného v súlade s odsekom 2:

    a)

    umožnia znížiť frekvenciu monitorovania parametra alebo vypustiť parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, s výnimkou základných parametrov uvedených v prílohe II, časti B, bode 1, ak sa príslušný orgán presvedčí, že by to neohrozilo kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu:

    i)

    na základe výskytu niektorého z parametrov v surovej vode v súlade s posúdením rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1 a 2;

    ii)

    v prípade, že výskyt parametra môže byť výlučne výsledkom používania určitého postupu úpravy alebo metódy dezinfekcie a dodávateľ vody tento postup ani metódu nepoužíva; alebo

    iii)

    na základe špecifikácií uvedených v prílohe II časti C;

    b)

    zabezpečia rozšírenie zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať vo vode určenej na ľudskú spotrebu v súlade s článkom 13, alebo zvýšenie frekvencie monitorovania:

    i)

    na základe výskytu niektorého z parametrov v surovej vode v súlade s posúdením rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1 a 2; alebo

    ii)

    na základe špecifikácií uvedených v prílohe II časti C.

    5.   Posúdenie rizika systému zásobovania sa týka parametrov uvedených v prílohe I častiach A, B a C, parametrov stanovených v súlade s článkom 5 ods. 3 a látok alebo zlúčenín zahrnutých do zoznamu sledovaných látok stanoveného v súlade s článkom 13 ods. 8

    6.   Členské štáty môžu vyňať dodávateľov vody dodávajúcich v priemere 10 až 100 m3 za deň alebo zásobujúcich 50 až 500 osôb z požiadavky vykonávať posúdenie rizika a riadenia rizika systému zásobovania za predpokladu, že sa príslušný orgán presvedčí, že takáto výnimka by neohrozila kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu.

    V prípade takejto výnimky títo vyňatí dodávatelia vody vykonávajú pravidelné monitorovanie v súlade s článkom 13.

    Článok 10

    Posúdenie rizika domových rozvodných systémov

    1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa vykonalo posúdenie rizika domových rozvodných systémov. Uvedené posúdenie rizika pozostáva z týchto prvkov:

    a)

    všeobecnej analýzy potenciálnych rizík súvisiacich s domovými rozvodnými systémami a súvisiacimi výrobkami a materiálmi, a či tieto potenciálne riziká ovplyvňujú kvalitu vody v mieste, kde vyteká z vodovodných kohútikov, ktoré sa bežne používajú na vodu určenú na ľudskú spotrebu. Táto všeobecná analýza nezahŕňa analýzu jednotlivých vlastností; a

    b)

    monitorovania parametrov uvedených v prílohe I časti D v priestoroch, v ktorých sa počas všeobecnej analýzy uskutočnenej podľa písmena a) zistili osobitné riziká pre kvalitu vody a ľudské zdravie.

    V prípade baktérií rodu Legionella alebo olova sa členské štáty môžu rozhodnúť, že monitorovanie uvedené v písmene b) prvého pododseku zamerajú na prioritné priestory.

    2.   V prípade, že členské štáty dospejú na základe všeobecnej analýzy uskutočnenej podľa odseku 1 prvého pododseku písm. a) k záveru, že v súvislosti s domovým rozvodným systémom alebo súvisiacimi výrobkami a materiálmi existuje riziko ohrozenia ľudského zdravia, alebo v prípade, že z monitorovania uskutočneného podľa odseku 1 prvého pododseku písm. b) vyplýva, že neboli splnené parametrické hodnoty stanovené v prílohe I časti D, členské štáty zabezpečia, aby boli prijaté vhodné opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika nesúladu s parametrickými hodnotami stanovenými v prílohe I časti D.

    V prípade baktérií rodu Legionella sa tieto opatrenia zameriavajú prinajmenšom na prioritné priestory.

    3.   S cieľom znížiť riziká spojené s domovým rozvodom vo všetkých domových rozvodných systémoch členské štáty zabezpečia, aby sa zvážili všetky ďalej uvedené opatrenia a aby sa prijali tie opatrenia, ktoré sa považujú za relevantné:

    a)

    nabádať vlastníkov verejných a súkromných priestorov na vykonanie posúdenia rizika domového rozvodného systému;

    b)

    informovať spotrebiteľov a vlastníkov verejných a súkromných priestorov o opatreniach zameraných na odstránenie alebo zníženie rizika nesúladu so štandardmi kvality vody určenej na ľudskú spotrebu spôsobeného domovým rozvodným systémom;

    c)

    poskytovať spotrebiteľom poradenstvo, pokiaľ ide o podmienky spotreby a používania vody určenej na ľudskú spotrebu a možné opatrenia s cieľom predísť opätovnému vzniku rizika;

    d)

    podporovať odbornú prípravu inštalatérov a iných odborníkov, ktorí pracujú v oblasti domových rozvodných systémov a inštalácie stavebných výrobkov a materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu;

    e)

    v prípade baktérií rodu Legionella zabezpečiť zavedenie účinných kontrolných a riadiacich opatrení primeraných riziku s cieľom predchádzať a riešiť možné výskyty ochorení; a

    f)

    v prípade olova, ak je to ekonomicky a technicky uskutočniteľné, vykonávať opatrenia na nahradenie komponentov vyrobených z olova v existujúcich domových rozvodných systémoch.

    Článok 11

    Minimálne hygienické požiadavky na materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu

    1.   Na účely článku 4 členské štáty zabezpečia, aby materiály, ktoré sú určené na použitie v nových zariadeniach alebo, v prípade opráv alebo rekonštrukcie, v existujúcich zariadeniach, ktoré slúžia na odber, úpravu, akumuláciu alebo distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu, a ktoré prichádzajú do kontaktu s takouto vodou:

    a)

    priamo ani nepriamo neohrozovali ochranu ľudského zdravia, ako sa stanovuje v tejto smernici;

    b)

    nepriaznivo neovplyvňovali farbu, pach ani chuť vody;

    c)

    nepodporovali mikrobiálny rast;

    d)

    sa z nich neuvoľňovali do vody kontaminanty vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutné na určený účel materiálu.

    2.   Na účely zabezpečenia jednotného uplatňovania odseku 1 Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví osobitné minimálne hygienické požiadavky na materiály, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, na základe zásad stanovených v prílohe V. Uvedené vykonávacie akty stanovia:

    a)

    do 12. januára 2024 metodiky testovania a schvaľovania východiskových látok, zmesí a zložiek, ktoré sa majú zahrnúť do európskych zoznamov povolených východiskových látok, zmesí alebo zložiek vrátane osobitných migračných limitov a vedeckých predpokladov súvisiacich s jednotlivými látkami alebo materiálmi;

    b)

    do 12. januára 2025 na základe zoznamov zahrňujúcich dátumy platnosti, ktoré zostavila agentúra ECHA, európske zoznamy povolených východiskových látok, zmesí alebo zložiek pre každú skupinu materiálov, a to organické, cementové, kovové, smaltované a keramické či iné anorganické materiály, ktoré sú povolené na použitie pri výrobe materiálov alebo výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, podľa potreby vrátane podmienok ich použitia a migračných limitov, ktoré sa majú určiť na základe metodík prijatých podľa písmena a) tohto pododseku, a s prihliadnutím na odseky 3 a 4;

    c)

    do 12. januára 2024 postupy a metódy testovania a schvaľovania konečných materiálov, ktoré sa používajú vo výrobku vyrobenom z materiálov, alebo kombinácií východiskových látok, zmesí alebo zložiek uvedených na európskych zoznamoch povolených látok, a to vrátane:

    i)

    identifikácie relevantných látok a iných parametrov, ako sú zákal, chuť, pach, farba, celkový obsah organického uhlíka, uvoľnenie neočakávaných látok a podpora mikrobiálneho rastu, ktoré sa majú testovať vo vode po migrácii;

    ii)

    metód testovania účinkov na kvalitu vody zohľadňujúc všetky relevantné európske normy;

    iii)

    kritérií splnenia/nesplnenia pre výsledky testov, v ktorých sa okrem iného podľa potreby zohľadnia konverzné faktory pre migráciu látok, pokiaľ ide o odhadované úrovne na úrovni vodovodného kohútika, a podmienky aplikácie alebo používania.

    Vykonávacie akty stanovené v tomto odseku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22.

    3.   Prvé európske zoznamy povolených látok, ktoré sa majú prijať v súlade s odsekom 2 prvým pododsekom písm. b), budú okrem iného vychádzať z existujúcich vnútroštátnych zoznamov povolených látok, iných existujúcich vnútroštátnych ustanovení a z posúdenia rizika, ktoré viedli k vypracovaniu takýchto vnútroštátnych zoznamov. Členské štáty na tento účel do 12. júla 2021 informujú agentúru ECHA o všetkých existujúcich vnútroštátnych zoznamoch povolených látok, iných ustanoveniach a dostupných dokumentoch týkajúcich sa posúdenia rizika.

    V európskom zozname povolených východiskových látok pre organické materiály sa zohľadňuje zoznam, ktorý vypracovala Komisia podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 1935/2004.

    4.   Európske zoznamy povolených látok obsahujú len východiskové látky, zmesi alebo zložky povolené na použitie uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. b).

    Európske zoznamy povolených látok obsahujú dátumy platnosti stanovené na základe odporúčania agentúry ECHA. Dátumy platnosti sa stanovujú najmä na základe nebezpečných vlastností látok, kvality podkladových posúdení rizika a miery aktuálnosti týchto posúdení rizika. Európske zoznamy povolených látok môžu obsahovať aj prechodné ustanovenia.

    Komisia na základe stanovísk agentúry ECHA uvedených v odseku 6 pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje vykonávacie akty uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. b) v súlade s najnovším vedeckým a technologickým vývojom.

    Prvé preskúmanie sa ukončí do 15 rokov od prijatia prvého európskeho zoznamu povolených látok.

    Komisia zabezpečuje, aby všetky príslušné akty alebo mandáty v oblasti normalizácie, ktoré prijíma podľa iných právnych predpisov Únie, boli v súlade s touto smernicou.

    5.   Na účely zaradenia alebo vypustenia východiskových látok, zmesí alebo zložiek z európskych zoznamov povolených látok hospodárske subjekty alebo príslušné orgány predložia žiadosti agentúre ECHA.

    Komisia prijme v súlade s článkom 21 delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu stanovením postupu na podávanie žiadostí vrátane požiadaviek na informácie. Prostredníctvom tohto postupu sa zabezpečí, aby sa k žiadostiam prikladalo posúdenie rizika a aby hospodárske subjekty alebo príslušné orgány predkladali informácie potrebné na posúdenie rizika v osobitnom formáte.

    6.   Výbor agentúry ECHA pre posúdenie rizík zriadený podľa článku 76 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 1907/2006 vydá stanovisko k akejkoľvek žiadosti predloženej podľa odseku 5 v lehote, ktorá sa stanoví delegovanými aktami uvedenými v uvedenom odseku. Do týchto delegovaných aktov sa môžu zahrnúť aj ďalšie procesné ustanovenia týkajúce sa postupu podávania žiadostí a vydávania stanovísk zo strany Výboru agentúry ECHA pre posúdenie rizík.

    7.   Členské štáty považujú výrobky schválené v súlade s osobitnými minimálnymi hygienickými požiadavkami stanovenými v odseku 2 za výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v odseku 1.

    Členské štáty zabezpečia, aby sa na účely tejto smernice mohli na trh uvádzať iba také výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, v ktorých sa používajú konečné materiály schválené v súlade s touto smernicou.

    To členským štátom nebráni, aby za špecifických alebo riadne odôvodnených okolností, najmä ak si to vyžaduje kvalita konkrétnej miestnej surovej vody, prijali prísnejšie ochranné opatrenia na používanie konečných materiálov, a to v súlade s článkom 193 ZFEÚ. Takéto opatrenia oznámia Komisii.

    Nariadenie (EÚ) 2019/1020 sa uplatňuje na výrobky, na ktoré sa vzťahuje tento článok.

    8.   Komisia prijme v súlade s článkom 21 delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu určením vhodného postupu posudzovania zhody uplatniteľného na výrobky, na ktoré sa vzťahuje tento článok, na základe modulov uvedených v prílohe II k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES (30). Pri určovaní toho, ktorý postup posudzovania zhody sa má použiť, Komisia zabezpečí súlad s cieľmi uvedenými v článku 1 ods. 2 tejto smernice, pričom zohľadní zásadu proporcionality. Na tento účel vychádza Komisia zo systému 1+ posudzovania a overovania nemennosti parametrov stanovených v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 alebo vo všeobecnosti ekvivalentného postupu s výnimkou prípadov, keď by to bolo neprimerané. Delegované akty uvedené v tomto odseku obsahujú aj pravidlá na určenie orgánov posudzovania zhody, pokiaľ sú takéto orgány zapojené do príslušných postupov posudzovania zhody.

    9.   Až do prijatia vykonávacích aktov uvedených v odseku 2 sú členské štáty oprávnené zachovať alebo prijať vnútroštátne opatrenia zamerané na osobitné minimálne hygienické požiadavky na materiály uvedené v odseku 1, pokiaľ sú uvedené opatrenia v súlade s ustanoveniami ZFEÚ.

    10.   Komisia v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (31) požiada jednu alebo viacero európskych normalizačných organizácii o vypracovanie návrhu európskej normy na jednotné testovanie a posudzovanie výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, s cieľom zjednodušiť dosiahnutie súladu s týmto článkom.

    11.   Komisia prijme v súlade s článkom 21 delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu stanovením harmonizovaných špecifikácii pre viditeľné, jasne čitateľné a nezmazateľné označenie, ktoré sa má použiť na označenie výrobkov, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu, že sú v súlade s týmto článkom.

    12.   Komisia najneskôr do 12. januára 2032, najmä na základe skúseností získaných pri uplatňovaní nariadení (ES) č. 1935/2004 a (EÚ) č. 305/2011 preskúma fungovanie systému stanoveného v tomto článku a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej sa zhodnotí, či:

    a)

    sa v celej Únii dostatočne zabezpečila ochrana ľudského zdravia, pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa vzťahuje tento článok;

    b)

    riadne funguje vnútorný trh pre výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu;

    c)

    sú v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje tento článok, potrebné akékoľvek ďalšie legislatívne návrhy.

    Článok 12

    Minimálne požiadavky na chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu

    1.   Členské štáty na účely článku 4 zabezpečia, aby chemikálie na úpravu vody a filtračné médiá, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu:

    a)

    priamo ani nepriamo neohrozovali ochranu ľudského zdravia, ako sa stanovuje v tejto smernici;

    b)

    nepriaznivo neovplyvňovali farbu, pach ani chuť vody;

    c)

    neúmyselne nepodporovali mikrobiálny rast;

    d)

    neznečisťovali vodu v miere vyššej, ako je nevyhnutné na určený účel.

    2.   Na účely vnútroštátneho vykonávania požiadaviek tohto článku sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje článok 4 ods. 2

    3.   Na základe odseku 1 tohto článku a bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) č. 528/2012, a s použitím príslušných európskych noriem pre špecifické chemikálie na úpravu vody alebo filtračné médiá členské štáty zabezpečia, aby sa posúdila čistota chemikálií na úpravu vody a filtračných médií a zaručila kvalita takýchto chemikálií a filtračných médií.

    Článok 13

    Monitorovanie

    1.   Členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie pravidelného monitorovania kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v súlade s týmto článkom a prílohou II časťami A a B s cieľom zistiť, či voda dostupná spotrebiteľom spĺňa požiadavky tejto smernice, a najmä parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5. Vzorky vody určenej na ľudskú spotrebu sa musia odoberať tak, aby reprezentovali jej kvalitu počas celého roka.

    2.   Aby sa zabezpečilo splnenie povinností uložených v odseku 1, vypracujú sa v súlade s prílohou II časťou A vhodné programy monitorovania všetkej vody určenej na ľudskú spotrebu. Uvedené programy monitorovania sa zameriavajú na konkrétnu dodávku, pričom sa v nich zohľadňujú výsledky posúdenia rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu, a systémov zásobovania a pozostávajú z týchto prvkov:

    a)

    monitorovanie parametrov uvedených v prílohe I častiach A, B a C a parametrov stanovených v súlade s článkom 5 ods. 3 v súlade s prílohou II, a v prípade, že sa vykonáva posúdenie rizika systému zásobovania, v súlade s článkom 9 a prílohou II časťou C, pokiaľ niektorý členský štát nerozhodne, že niektorý z týchto parametrov sa môže zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, vypustiť v súlade s článkom 8 ods. 5 druhým pododsekom písm. b) alebo článkom 9 ods. 4 písm. a);

    b)

    monitorovanie parametrov uvedených v prílohe I časti D na účely posúdenia rizika domových rozvodných systémov, ako sa ustanovuje v článku 10 ods. 1 písm. b);

    c)

    monitorovanie látok a zlúčenín uvedených na zozname sledovaných látok v súlade s odsekom 8 piatym pododsekom tohto článku;

    d)

    monitorovanie na účely identifikovania nebezpečenstiev a nebezpečných udalostí, ako sa ustanovuje v článku 8 ods. 2 prvom pododseku písm. c);

    e)

    prevádzkové monitorovanie vykonávané v súlade s prílohou II časťou A bodom 3.

    3.   Miesta odberu vzoriek určia príslušné orgány a tieto miesta musia spĺňať relevantné požiadavky stanovené v prílohe II časti D.

    4.   Členské štáty musia spĺňať špecifikácie pre analýzu parametrov uvedené v prílohe III na základe týchto zásad:

    a)

    môžu sa použiť iné metódy analýzy než tie, ktoré sú špecifikované v prílohe III časti A, pokiaľ možno dokázať, že získané výsledky sú aspoň také spoľahlivé ako tie, ktoré sa získali metódami špecifikovanými v prílohe III časti A, pričom sa Komisii poskytnú všetky príslušné informácie o týchto metódach a ich rovnocennosti;

    b)

    pre parametre uvedené v prílohe III časti B sa môže použiť akákoľvek metóda analýzy, ak spĺňa požiadavky stanovené v uvedenej prílohe.

    5.   Členské štáty zabezpečia na základe individuálneho posúdenia jednotlivých prípadov vykonávanie ďalšieho monitorovania látok a mikroorganizmov, pre ktoré neboli stanovené parametrické hodnoty v súlade s článkom 5, ak existuje odôvodnené podozrenie, že môžu byť prítomné v množstvách alebo koncentráciách, ktoré sú možnou hrozbou pre ľudské zdravie.

    6.   Komisia prijme do 12. januára 2024 v súlade s článkom 21 delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu prijatím metodiky merania mikroplastov, aby sa po splnení podmienok stanovených v odseku 8 tohto článku zaradili na zoznam sledovaných látok uvedený v uvedenom odseku.

    7.   Komisia vypracuje do 12. januára 2024 technické usmernenia týkajúce sa metód analýzy monitorovania perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok v parametroch „PFAS spolu“ a „súčet PFAS“ vrátane detekčných limitov, parametrických hodnôt a frekvencie odberu vzoriek.

    8.   Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom vypracovať a aktualizovať zoznam sledovaných látok alebo zlúčenín, ktoré u verejnosti alebo vedeckej obce vzbudzujú obavy z hľadiska zdravia (ďalej len „zoznam sledovaných látok“), ako sú napríklad liečivá, endokrinné disruptory a mikroplasty.

    Látky a zlúčeniny sa doplnia do zoznamu sledovaných látok, ak je pravdepodobné, že sú prítomné vo vode určenej na ľudskú spotrebu a mohli by predstavovať potenciálne riziko pre ľudské zdravie. Na tento účel sa Komisia opiera najmä o vedecký výskum WHO. Doplnenie akejkoľvek novej látky alebo zlúčeniny sa musí riadne odôvodniť podľa článkov 1 a 4.

    Do prvého zoznamu sledovaných látok sa zaradí beta-estradiol a nonylfenol vzhľadom na ich vlastnosti endokrinných disruptorov a riziko, ktoré predstavujú pre ľudské zdravie. Prvý zoznam sledovaných látok sa vypracuje do 12. januára 2022.

    Na zozname sledovaných látok sa uvádza odporúčaná hodnota pre každú látku alebo zlúčeninu, a ak je to potrebné, aj možná metóda analýzy, ktorá neprináša nadmerné náklady.

    Členské štáty zavedú požiadavky na monitorovanie, pokiaľ ide o možnú prítomnosť látok alebo zlúčenín, ktoré sú uvedené na zozname sledovaných látok, v príslušných bodoch dodávateľského reťazca vody určenej na ľudskú spotrebu.

    Na tento účel môžu členské štáty zohľadňovať informácie zhromaždené podľa článku 8 ods. 1, 2 a 3 tejto smernice a môžu používať údaje z monitorovania zhromaždené v súlade so smernicami 2000/60/ES a 2008/105/ES alebo inými príslušnými právnymi predpismi Únie, aby sa predišlo prekrývaniu požiadaviek na monitorovanie.

    Výsledky monitorovania sa zahŕňajú do súborov údajov vytvorených v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) spolu s výsledkami monitorovania vykonaného podľa článku 8 ods. 2 prvého pododseku písm. c).

    Ak sa látka alebo zlúčenina zahrnutá v zozname sledovaných látok zistí podľa článku 8 ods. 2 alebo podľa piateho pododseku tohto odseku v koncentráciách presahujúcich odporúčané hodnoty stanovené v zozname sledovaných látok, členské štáty zabezpečia, aby sa zvážili nasledujúce opatrenia, a aby sa tie opatrenia, ktoré sa považujú za relevantné, prijali:

    a)

    preventívne opatrenia, zmierňovacie opatrenia alebo primerané monitorovanie v plochách povodia pre miesta odberu, alebo v surovej vode, ako sa stanovuje v článku 8 ods. 4 prvom pododseku písm. a), b) a c);

    b)

    uloženie povinnosti dodávateľom vody, aby vykonávali monitorovanie týchto látok alebo zlúčenín v súlade s článkom 8 ods. 5 druhým pododsekom písm. a);

    c)

    uloženie povinnosti dodávateľom vody, aby kontrolovali, či je úprava vody dostatočná v záujme dosiahnutia odporúčanej hodnoty, alebo aby túto úpravu v prípade potreby optimalizovali; a

    d)

    nápravné opatrenia v súlade s článkom 14 ods. 6, ak to členské štáty považujú za potrebné v záujme ochrany ľudského zdravia.

    Vykonávacie akty stanovené v tomto odseku sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22.

    Článok 14

    Nápravné opatrenia a obmedzenia používania

    1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli všetky prípady nesplnenia parametrických hodnôt stanovených v súlade s článkom 5 okamžite preskúmané s cieľom zistiť príčinu.

    2.   Ak napriek opatreniam prijatým s cieľom splnenia povinností uložených v článku 4 ods. 1 nespĺňa voda určená na ľudskú spotrebu parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5 a bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 2, zabezpečí príslušný členský štát, aby sa čo najskôr prijali nápravné opatrenia nevyhnutné na obnovenie kvality tejto vody a uprednostňuje ich presadzovanie so zreteľom okrem iného na rozsah, v akom bola príslušná parametrická hodnota prekročená, a na súvisiacu možnú hrozbu pre ľudské zdravie.

    V prípade nesúladu s parametrickými hodnotami stanovenými v prílohe I časti D sú opatrenia stanovené v článku 10 ods. 3 súčasťou nápravných opatrení.

    3.   Bez ohľadu na to, či došlo k nedodržaniu parametrických hodnôt, členské štáty zabezpečia, aby sa zakázalo akékoľvek dodávanie vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá predstavuje možnú hrozbu pre ľudské zdravie, alebo aby sa obmedzilo používanie takejto vody, a aby sa prijali akékoľvek iné nápravné opatrenia, ktoré sú potrebné na ochranu ľudského zdravia.

    Členské štáty považujú nedodržiavanie minimálnych požiadaviek na parametrické hodnoty stanovené v prílohe I častiach A a B ako možnú hrozbu pre ľudské zdravie s výnimkou prípadu, ak príslušný orgán považuje nesúlad s parametrickou hodnotou za bezvýznamný.

    4.   V prípadoch opísaných v odsekoch 2 a 3, keď sa nesúlad s parametrickými hodnotami považuje za možnú hrozbu pre ľudské zdravie, prijmú členské štáty čo najskôr všetky tieto opatrenia:

    a)

    informujú všetkých dotknutých spotrebiteľov o možnej hrozbe pre ľudské zdravie a jej príčine, o prekročení parametrickej hodnoty a prijatých nápravných opatreniach vrátane zákazu alebo obmedzenia používania či iných opatrení;

    b)

    spotrebiteľom poskytujú potrebné poradenstvo o podmienkach spotreby a používania vody a pravidelne ho aktualizujú, pričom venujú osobitnú pozornosť skupinám obyvateľstva vystaveným zvýšenej miere zdravotného rizika súvisiaceho s vodou; a

    c)

    informujú spotrebiteľov, keď sa preukáže, že možná hrozba pre ľudské zdravie už neexistuje, a informujú ich o tom, že služba opäť funguje normálne.

    5.   Príslušné orgány alebo iné relevantné orgány rozhodnú, aké opatrenia sa podľa odseku 3 majú prijať, a to s prihliadnutím na riziká pre ľudské zdravie, ktoré by spôsobilo prerušenie zásobovania alebo obmedzenie používania vody určenej na ľudskú spotrebu.

    6.   V prípade nesúladu s parametrickými hodnotami alebo so špecifikáciami stanovenými v prílohe I časti C členské štáty zvážia, či tento nesúlad predstavuje riziko pre ľudské zdravie. Prijmú nápravné opatrenia na obnovu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, ak je to potrebné na ochranu ľudského zdravia.

    Článok 15

    Odchýlky

    1.   Členské štáty môžu v náležite odôvodnených prípadoch povoliť odchýlky od parametrických hodnôt stanovených v prílohe I časti B alebo stanovených v súlade s článkom 5 ods. 3 až po maximálnu hodnotu, ktorú určia, ak takéto odchýlky nepredstavujú možnú hrozbu pre ľudské zdravie a ak v dotknutej oblasti nie je možné pokračovať v dodávaní vody určenej na ľudskú spotrebu žiadnymi inými primeranými prostriedkami. Takéto odchýlky sa obmedzujú na:

    a)

    novú plochu povodia pre odber vody určenej na ľudskú spotrebu;

    b)

    nový zdroj znečistenia zistený v ploche povodia pre odber vody určenej na ľudskú spotrebu alebo novo vyhľadávané alebo zistené parametre; alebo

    c)

    nepredvídanú a výnimočnú situáciu v existujúcej ploche povodia pre odber vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá by mohla viesť k dočasne obmedzenému prekročeniu parametrických hodnôt.

    Platnosť odchýlok uvedených v prvom pododseku sa obmedzí na čo najkratšie obdobie, ktoré nesmie trvať dlhšie ako tri roky. Ku koncu doby platnosti odchýlky členské štáty uskutočnia preskúmanie s cieľom zistiť, či sa dosiahol dostatočný pokrok.

    Za výnimočných okolností môže členský štát povoliť druhú odchýlku, pokiaľ ide o písmená a) a b) prvého pododseku. Ak má členský štát v úmysle udeliť takúto druhú odchýlku, oznámi výsledky tohto preskúmania Komisii spolu s dôvodmi svojho rozhodnutia o druhej odchýlke. Platnosť takejto druhej odchýlky nesmie prekročiť dobu troch rokov.

    2.   Akákoľvek odchýlka udelená v súlade s odsekom 1 musí špecifikovať:

    a)

    dôvody odchýlky;

    b)

    príslušný parameter, výsledky predchádzajúceho relevantného monitorovania a maximálnu povolenú parametrickú hodnotu v rámci odchýlky;

    c)

    geografickú oblasť, množstvo vody dodanej každý deň, dotknuté obyvateľstvo a informáciu, či sa to dotkne nejakého dôležitého prevádzkovateľa potravinárskeho podniku;

    d)

    vhodný monitorovací program, v prípade potreby s vyššou frekvenciou monitorovania;

    e)

    zhrnutie plánu nevyhnutných nápravných opatrení vrátane harmonogramu prác a odhadu nákladov a ustanovenia týkajúce sa preskúmania; a

    f)

    dobu platnosti odchýlky.

    3.   Ak príslušné orgány rozhodnú, že nesúlad s parametrickou hodnotou je bezvýznamný, a ak opatrenia prijaté v súlade s článkom 14 ods. 2 stačia na nápravu problému do 30 dní, informácie stanovené v odseku 2 tohto článku sa nemusia v odchýlke uvádzať.

    V danom prípade príslušné orgány alebo iné relevantné orgány určia v odchýlke iba maximálnu povolenú hodnotu pre príslušný parameter a lehotu poskytnutú na nápravu problému.

    4.   Odsek 3 už nemožno uplatniť, pokiaľ parametrická hodnota pre dané dodávky vody nebola v priebehu uplynulých 12 mesiacov dodržaná celkovo viac ako 30 dní.

    5.   Každý členský štát, ktorý udelí odchýlku stanovenú v tomto článku, zabezpečí, aby obyvateľstvo dotknuté touto odchýlkou bolo okamžite informované vhodným spôsobom o tejto odchýlke, ako i o jej podmienkach. Okrem toho členský štát v prípade potreby zabezpečí vydanie pokynov pre osobitné skupiny obyvateľstva, pre ktoré by odchýlka mohla predstavovať osobitné riziko.

    Povinnosti uvedené v prvom pododseku neplatia za podmienok opísaných v odseku 3, pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú inak.

    6.   Tento článok sa neuplatňuje na vodu určenú na ľudskú spotrebu, ktorá je plnená do fliaš alebo nádob.

    Článok 16

    Prístup k vode určenej na ľudskú spotrebu

    1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 smernice 2000/60/ES a zásady subsidiarity a proporcionality, prijmú členské štáty potrebné opatrenia na zlepšenie alebo zachovanie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre všetkých, najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny, ako ich vymedzujú členské štáty, a pritom zohľadnia miestne, regionálne a kultúrne perspektívy a okolnosti distribúcie vody.

    Na tento účel členské štáty:

    a)

    identifikujú osoby bez prístupu alebo s obmedzeným prístupom k vode určenej na ľudskú spotrebu vrátane zraniteľných a marginalizovaných skupín a dôvody takéhoto nedostatočného prístupu;

    b)

    posúdia možnosti, ako prístup pre takéto osoby zlepšiť;

    c)

    informujú takéto osoby o možnostiach pripojenia k rozvodnej sieti alebo o alternatívnych spôsoboch prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu; a

    d)

    prijmú opatrenia, ktoré považujú za potrebné a vhodné na zabezpečenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu pre zraniteľné a marginalizované skupiny.

    2.   S cieľom propagovať používanie vody určenej na ľudskú spotrebu z vodovodu členské štáty zabezpečia, aby sa vonkajšie a vnútorné zariadenia nainštalovali vo verejných priestoroch tam, kde je to technicky možné, spôsobom, ktorý zodpovedá potrebe takýchto opatrení, pričom sa zohľadnia osobitné miestne podmienky, ako je podnebie a zemepisné charakteristiky.

    Členské štáty môžu na podporu používania vody určenej na ľudskú spotrebu z vodovodu prijať aj tieto opatrenia:

    a)

    zvyšovanie informovanosti o najbližších vonkajších alebo vnútorných zariadeniach;

    b)

    spustenie kampaní na informovanie občanov o kvalite takejto vody;

    c)

    podpora zásobovania touto vodou vo verejných administratívnych budovách a verejných budovách;

    d)

    podpora poskytovania takejto vody zákazníkom v reštauráciách, jedálňach a v rámci stravovacích služieb bezplatne alebo za nízky servisný poplatok.

    3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v záujme vykonávania opatrení uvedených v tomto článku uľahčilo poskytovanie potrebnej pomoci príslušným orgánom, ako ju vymedzujú členské štáty.

    Článok 17

    Informovanie verejnosti

    1.   Členské štáty zabezpečia, aby v súlade s prílohou IV a pri súčasnom dodržiavaní platných predpisov týkajúcich sa ochrany údajov boli k dispozícii primerané a aktuálne informácie o vode určenej na ľudskú spotrebu.

    2.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky osoby zásobované vodou určenou na ľudskú spotrebu dostávali pravidelne a aspoň raz za rok najvhodnejšou možnou a ľahko prístupnou formou, napríklad na faktúre alebo digitálnymi prostriedkami, ako sú inteligentné aplikácie, tieto informácie, a to bez toho, aby o ne museli žiadať:

    a)

    informácie o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu vrátane indikačných parametrov;

    b)

    informácie o cene dodávanej vody určenej na ľudskú spotrebu za liter a kubický meter;

    c)

    informácie o objeme spotreby domácnosti, a to aspoň raz za rok alebo raz za zúčtovacie obdobie, spolu s ročnými trendmi spotreby domácností, ak je to technicky uskutočniteľné a ak sú tieto informácie dostupné dodávateľovi vody;

    d)

    porovnanie ročnej spotreby vody domácnosti s priemernou spotrebou domácnosti, ak je to uplatniteľné v súlade s písmenom c);

    e)

    odkaz na webové sídlo s informáciami uvedenými v prílohe IV.

    3.   Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES.

    Článok 18

    Informácie o monitorovaní vykonávania

    1.   Bez toho, aby boli dotknuté smernice 2003/4/ES a 2007/2/ES, členské štáty s pomocou agentúry EEA:

    a)

    vytvoria do 12. januára 2029 a následne každých šesť rokov aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o opatreniach prijatých na zlepšenie prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu v súlade s článkom 16 a podporu jej používania, ako aj o podiele ich obyvateľov s prístupom k vode určenej na ľudskú spotrebu. Na vodu plnenú do fliaš alebo nádob sa vyššie uvedené nevzťahuje;

    b)

    vytvoria do 12. júla 2027 a následne každých šesť rokov aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie súvisiace s posúdením rizika a riadením rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu, vykonaným v súlade s článkom 8, a vytvoria do 12. januára 2029 a následne každých šesť rokov aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie súvisiace s posúdením rizika domových rozvodných systémov vykonaným v súlade s článkom 10, pričom súbor zahŕňa tieto prvky:

    i)

    informácie o plochách povodia pre miesta odberu podľa článku 8 ods. 2 prvého pododseku písm. a);

    ii)

    výsledky monitorovania vykonaného podľa článku 8 ods. 2 prvého pododseku písm. c) a článku 10 ods. 1 prvého pododseku písm. b); a

    iii)

    stručné informácie o opatreniach prijatých podľa článku 8 ods. 4 a článku 10 ods. 2 a 3 vrátane informácií o druhu opatrení prijatých a o pokroku dosiahnutom podľa článku 10 ods. 3 písm. f);

    c)

    vytvoria a následne každoročne aktualizujú súbor údajov obsahujúci výsledky monitorovania v prípadoch, keď došlo k prekročeniu parametrických hodnôt stanovených v prílohe I častiach A a B, ktoré boli zozbierané podľa článkov 9 a 13, ako aj informácie o nápravných opatreniach prijatých podľa článku 14;

    d)

    vytvoria a následne každoročne aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o incidentoch týkajúcich sa vody určenej na ľudskú spotrebu, ktoré bez ohľadu na to, či došlo k prípadnému nedodržaniu parametrických hodnôt, spôsobili možné riziko pre ľudské zdravie, a trvali dlhšie ako 10 po sebe nasledujúcich dní a postihli aspoň 1 000 osôb, a to s uvedením príčin uvedených incidentov a nápravných opatrení prijatých podľa článku 14; a

    e)

    vytvoria a následne každoročne aktualizujú súbor údajov obsahujúci informácie o všetkých odchýlkach povolených v súlade s článkom 15 ods. 1 vrátane informácií uvedených v článku 15 ods. 2

    Ak je to možné, na prezentáciu súborov údajov uvedených v prvom pododseku sa použijú služby priestorových údajov, ako sú vymedzené v článku 3 bode 4 smernice 2007/2/ES.

    2.   Členské štáty zabezpečia, aby Komisia, agentúra EEA a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb mali prístup k súborom údajov uvedeným v odseku 1.

    3.   Agentúra EEA pravidelne alebo na žiadosť Komisie uverejňuje a aktualizuje prehľad za celú Úniu, ktorý zostaví na základe údajov zozbieraných členskými štátmi.

    V prehľade za celú Úniu sú podľa potreby uvedené ukazovatele pre výstupy, výsledky a vplyv tejto smernice, prehľadové mapy za celú Úniu a prehľadové správy členských štátov.

    4.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa špecifikuje formát informácií, ktoré sa majú poskytovať v súlade s odsekmi 1 a 3, a spôsob, akým sa majú predkladať, vrátane podrobných požiadaviek na ukazovatele, prehľadové mapy za celú Úniu a prehľadové správy členských štátov uvedené v odseku 3. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22.

    5.   Členské štáty sa môžu odchýliť od tohto článku na základe ktoréhokoľvek dôvodu uvedeného v článku 13 ods. 1 smernice 2007/2/ES.

    Článok 19

    Hodnotenie

    1.   Komisia uskutoční do 12. januára 2035 hodnotenie tejto smernice. Ako podklad na toto hodnotenie budú okrem iného slúžiť:

    a)

    skúsenosti získané pri vykonávaní tejto smernice;

    b)

    súbory údajov od členských štátov vypracované podľa článku 18 ods. 1 a prehľady za celú Úniu zostavené agentúrou EEA podľa článku 18 ods. 3;

    c)

    relevantné vedecké, analytické a epidemiologické údaje;

    d)

    odporúčania WHO v prípadoch, keď sú k dispozícii.

    2.   V kontexte tohto hodnotenia Komisia venuje osobitnú pozornosť týmto aspektom:

    a)

    prístupu založenému na riziku stanovenému v článku 7;

    b)

    ustanoveniam týkajúcim sa prístupu k vode určenej na ľudskú spotrebu stanoveným v článku 16;

    c)

    ustanoveniam týkajúcim sa informácií, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti podľa článku 17 a prílohy IV.

    3.   Komisia najneskôr do 12. januára 2029 a následne vždy, keď to je vhodné, predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o možnom ohrození zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu mikroplastami, liečivami a v prípade potreby ďalšími kontaminantami vzbudzujúcimi obavy a o relevantných súvisiacich potenciálnych zdravotných rizikách.

    Článok 20

    Preskúmanie a zmena príloh

    1.   Komisia aspoň raz za päť rokov preskúma prílohy I a II so zreteľom na vedecký a technický pokrok, ako aj so zreteľom na prístup členských štátov k bezpečnosti vody založený na riziku obsiahnutý v súboroch údajov vytvorených podľa článku 18, a v prípade, že je to vhodné, predloží legislatívny návrh na zmenu tejto smernice.

    2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21 s cieľom zmeniť prílohu III v prípade, keď to bude potrebné na jej prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku.

    Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 21 s cieľom zmeniť parametrickú hodnotu bisfenolu A v prílohe I časti B v rozsahu potrebnom na jej prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku, a to v zásade na základe prebiehajúceho preskúmania zo strany úradu EFSA.

    Článok 21

    Vykonávanie delegovania právomoci

    1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

    2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 3, článku 11 ods. 5, článku 11 ods. 8, článku 11 ods. 11, článku 13 ods. 6 a článku 20 ods. 2 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 12. januára 2021. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

    3.   Delegovanie právomocí uvedených v článku 4 ods. 3, článku 11 ods. 5, článku 11 ods. 8, článku 11 ods. 11, článku 13 ods. 6 a článku 20 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktorá sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

    4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

    5.   Komisia oznamuje delegovaný akt ihneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

    6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 3, článku 11 ods. 5, článku 11 ods. 8, článku 11 ods. 11, článku 13 ods. 6 a článku 20 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

    Článok 22

    Postup výboru

    1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

    2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

    Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

    Článok 23

    Sankcie

    Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o uvedených pravidlách a opatreniach informujú Komisiu do 12. januára 2023 a oznámia jej každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

    Článok 24

    Transpozícia

    1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 1 až 18 a článkom 23, ako aj prílohami I až V do 12. januára 2023. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto ustanovení.

    Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

    2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

    Článok 25

    Prechodné obdobie

    1.   Členské štáty prijmú do 12. januára 2026 opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby voda určená na ľudskú spotrebu spĺňala parametrické hodnoty stanovené v prílohe I časti B pre bisfenol A, chlorečnan, chloritan, halooctové kyseliny, mikrocystín-LR, PFAS spolu, súčet PFAS a urán.

    2.   Do 12. januára 2026 nie sú dodávatelia vody povinní monitorovať vodu určenú na ľudskú spotrebu v súlade s článkom 13, pokiaľ ide o parametre uvedené v odseku 1 tohto článku.

    Článok 26

    Zrušenie

    1.   Smernica 98/83/ES, zmenená aktmi uvedenými v prílohe VI časti A, sa zrušuje s účinnosťou od 13. januára 2023 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe VI časti B do vnútroštátneho práva.

    Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VII.

    2.   Odchýlky povolené členskými štátmi podľa článku 9 ods. 1 smernice 98/83/ES, ktoré sú stále platné 12. januára 2023, ostávajú v platnosti do konca ich doby platnosti. Možno ich obnoviť v súlade s článkom 15 tejto smernice, len ak ešte nebola povolená druhá odchýlka. Právo požiadať Komisiu o tretiu odchýlku v súlade s článkom 9 ods. 2 smernice 98/83/ES sa bude naďalej uplatňovať pre druhé odchýlky, ktoré sú stále platné 12. januára 2021.

    Článok 27

    Nadobudnutie účinnosti

    Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Článok 28

    Adresáti

    Táto smernica je určená členským štátom.

    V Bruseli 16. decembra 2020

    Za Európsky parlament

    predseda

    D. M. SASSOLI

    Za Radu

    predseda

    M. ROTH


    (1)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 107.

    (2)  Ú. v. EÚ C 361, 5.10.2018, s. 46.

    (3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 23. októbra 2020 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 15. decembra 2020 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

    (4)  Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

    (5)  Pozri prílohu VI, časť A.

    (6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/54/ES z 18. júna 2009 o využívaní a uvádzaní na trh prírodných minerálnych vôd (Ú. v. EÚ L 164, 26.6.2009, s. 45).

    (7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

    (8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).

    (9)  Smernica Komisie (EÚ) 2015/1787 zo 6. októbra 2015, ktorou sa menia prílohy II a III k smernici Rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 260, 7.10.2015, s. 6).

    (10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

    (11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25.6.2019, s. 1).

    (12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

    (13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4).

    (14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

    (15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a o zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 99).

    (16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

    (17)  Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 99.

    (18)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).

    (19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

    (20)  Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.

    (21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

    (22)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

    (23)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/881 z 18. júna 2018, ktorým sa Komisia žiada, aby predložila štúdiu o možnostiach Únie preskúmať zistenia Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru vo veci ACCC/C/2008/32, a ak sa to ukáže vhodné s ohľadom na výsledky štúdie, návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1367/2006 (Ú. v. EÚ L 155, 19.6.2018, s. 6).

    (24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).

    (25)  Smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013, s. 12).

    (26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

    (27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 28).

    (28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).

    (29)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84).

    (30)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82).

    (31)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).


    PRÍLOHA I

    MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA PARAMETRICKÉ HODNOTY POUŽÍVANÉ NA POSÚDENIE KVALITY VODY URČENEJ NA ĽUDSKÚ SPOTREBU

    Časť A

    Mikrobiologické parametre

    Parameter

    Parametrická hodnota

    Jednotka

    Poznámky

    Črevné enterokoky

    0

    počet/100 ml

    Pre vodu plnenú do fliaš alebo nádob platí jednotka počet/250 ml.

    Escherichia coli (E. coli)

    0

    počet/100 ml

    Pre vodu plnenú do fliaš alebo nádob platí jednotka počet/250 ml.

    Časť B

    Chemické parametre

    Parameter

    Parametrická hodnota

    Jednotka

    Poznámky

    Akrylamid

    0,10

    μg/l

    Parametrická hodnota 0,10 μg/l znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode vypočítanú podľa údajov o jeho maximálnom uvoľňovaní z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

    Antimón

    10

    μg/l

     

    Arzén

    10

    μg/l

     

    Benzén

    1,0

    μg/l

     

    Benzoa)pyrén

    0,010

    μg/l

     

    Bisfenol A

    2,5

    μg/l

     

    Bór

    1,5

    mg/l

    Parametrická hodnota 2,4 mg/l sa uplatňuje vtedy, keď je prevládajúcim zdrojom vody dotknutého systému zásobovania odsolená voda alebo v regiónoch, kde geologické podmienky by mohli viesť k vysokým úrovniam bóru v podzemnej vode.

    Bromičnany

    10

    μg/l

     

    Kadmium

    5,0

    μg/l

     

    Chlorečnany

    0,25

    mg/l

    Parametrická hodnota 0,70 mg/l sa uplatňuje vtedy, keď sa na dezinfekciu vody určenej na ľudskú spotrebu používa dezinfekčná metóda, pri ktorej vznikajú chlorečnany, najmä oxid chloričitý. Členské štáty sa tam, kde je to možné, usilujú o dosiahnutie nižšej hodnoty, a to bez ohrozenia účinnosti dezinfekcie. Tento parameter sa zisťuje len vtedy, keď sa používajú takéto metódy dezinfekcie.

    Chloritany

    0,25

    mg/l

    Parametrická hodnota 0,70 mg/l sa uplatňuje vtedy, keď sa na dezinfekciu vody určenej na ľudskú spotrebu používa dezinfekčná metóda, pri ktorej vznikajú chloritany, najmä oxid chloričitý.

    Členské štáty sa tam, kde je to možné, usilujú o dosiahnutie nižšej hodnoty, a to bez ohrozenia účinnosti dezinfekcie.

    Tento parameter sa zisťuje len vtedy, keď sa používajú takéto metódy dezinfekcie.

    Chróm

    25

    μg/l

    Parametrická hodnota 25 μg/l sa musí splniť najneskôr do 12. januára 2036. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre chróm 50 μg/l.

    Meď

    2,0

    mg/l

     

    Kyanidy

    50

    μg/l

     

    1,2-dichlóretán

    3,0

    μg/l

     

    Epichlórhydrín

    0,10

    μg/l

    Parametrická hodnota 0,10 μg/l znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode vypočítanú podľa údajov o jeho maximálnom uvoľňovaní z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

    Fluoridy

    1,5

    mg/l

     

    Halooctové kyseliny (HAAs)

    60

    μg/l

    Tento parameter sa zisťuje len vtedy, keď sa na dezinfekciu vody určenej na ľudskú spotrebu použijú dezinfekčné metódy, pri ktorých môžu vznikať halooctové kyseliny (HAA). Ide o súčet týchto piatich reprezentatívnych látok: kyselina chlóroctová, kyselina dichlóroctová, kyselina trichlóroctová, kyselina brómoctová a kyselina dibrómoctová.

    Olovo

    5

    μg/l

    Parametrická hodnota 5 μg/l sa musí splniť najneskôr do 12. januára 2036. Do uvedeného dátumu je parametrická hodnota pre olovo 10 μg/l.

     

     

     

    Po uvedenom dátume sa parametrická hodnota 5 μg/l musí splniť aspoň v mieste dodávky do domového rozvodného systému.

    Na účely článku 11 ods. 2 prvého pododseku písm. b) sa uplatňuje parametrická hodnota 5 μg/l vo vodovodnom kohútiku.

    Ortuť

    1,0

    μg/l

     

    Mikrocystín-LR

    1,0

    μg/l

    Tento parameter sa zisťuje len v prípade potenciálneho výskytu vodných kvetov v zdroji vody (rastúca hustota buniek cyanobaktérií alebo potenciál tvorby vodných kvetov).

    Nikel

    20

    μg/l

     

    Dusičnany

    50

    mg/l

    Členské štáty zabezpečia, aby podmienka [dusičnany]/50 + [dusitany]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky označujú koncentrácie dusičnanov (NO3) a dusitanov (NO2) v mg/l, bola splnená a aby bola splnená parametrická hodnota 0,10 mg/l pre dusitany na výstupe z úpravní vody.

    Dusitany

    0,50

    mg/l

    Členské štáty zabezpečia, aby podmienka [dusičnany]/50 + [dusitany]/3 ≤ 1, pričom hranaté zátvorky označujú koncentrácie dusičnanov (NO3) a dusitanov (NO2) v mg/l, bola splnená a aby bola splnená parametrická hodnota 0,10 mg/l pre dusitany na výstupe z úpravní vody.

    Pesticídy

    0,10

    μg/l

    „Pesticídy“ sú:

    organické insekticídy

    organické herbicídy

    organické fungicídy

    organické nematocídy

    organické akaricídy

    organické algicídy

    organické rodenticídy

    organické slimicídy

    súvisiace produkty (okrem iného regulátory rastu)

    a ich metabolity, ako sa vymedzujú v článku 3 bode 32 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009  (1), ktoré sa považujú za relevantné pre vodu určenú na ľudskú spotrebu.

    Metabolit pesticídu sa považuje za relevantný pre vodu určenú na ľudskú spotrebu, ak existuje dôvod domnievať sa, že z hľadiska jeho cieľového pesticídneho pôsobenia má porovnateľné vnútorné vlastnosti ako materská látka alebo že buď on sám alebo produkty jeho transformácie vytvárajú zdravotné riziko pre spotrebiteľov.

     

     

     

    Parametrická hodnota 0,10 μg/l sa vzťahuje na každý jednotlivý pesticíd.

    V prípade aldrínu, dieldrínu, heptachlóru a heptachlórepoxidu je parametrická hodnota 0,030 μg/l.

    Členské štáty vymedzia odporúčanú hodnotu na riadenie prítomnosti nerelevantných metabolitov pesticídov vo vode určenej na ľudskú spotrebu.

    Monitorovať je potrebné iba pesticídy, ktorých prítomnosť je v danom zdroji vody pravdepodobná.

    Komisia môže na základe údajov nahlásených členskými štátmi vytvoriť databázu pesticídov a ich relevantných metabolitov so zreteľom na ich možnú prítomnosť vo vode určenej na ľudskú spotrebu.

    Pesticídy – spolu

    0,50

    μg/l

    „Pesticídy spolu“ je súčet všetkých jednotlivých pesticídov vymedzených v predchádzajúcom riadku, zistených a kvantifikovaných pri monitorovacom postupe.

    PFAS – spolu

    0,50

    μg/l

    „PFAS spolu“ je súčet všetkých perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok.

    Táto parametrická hodnota sa uplatňuje až po vypracovaní technických usmernení na monitorovanie tohto parametra v súlade s článkom 13 ods. 7 Členské štáty sa potom môžu rozhodnúť, že budú uplatňovať buď jeden alebo obidva parametre „PFAS spolu“ alebo „súčet PFAS“.

    Súčet PFAS

    0,10

    μg/l

    „Súčet PFAS“ je súčet perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok, ktoré sa považujú za problematické pre vodu určenú na ľudskú spotrebu a ktoré sa uvádzajú na zozname v prílohe III časti B bode 3. Ide o podskupinu látok patriacich do skupiny PFAS spolu, ktoré obsahujú perfluóralkylový zvyšok s tromi alebo viacerými atómami uhlíka (t. j. –CnF2n–, n ≥ 3) alebo perfluóralkyléterový zvyšok s dvomi alebo viacerými atómami uhlíka (t. j. –CnF2nOCmF2m–, n a m ≥ 1).

    Polycyklické aromatické uhľovodíky

    0,10

    μg/l

    Súčet koncentrácií týchto špecifikovaných zlúčenín: benzob)fluórantén, benzok)fluórantén, benzo(g,h,i)perylén a indeno(1,2,3-c,d)pyrén.

    Selén

    20

    μg/l

    Parametrická hodnota 30 μg/l sa uplatňuje na regióny, kde by mohli viesť geologické podmienky k vysokým úrovniam selénu v podzemnej vode.

    Tetrachlóretén a trichlóretén

    10

    μg/l

    Súčet koncentrácií týchto dvoch parametrov.

    Trihalometány – spolu

    100

    μg/l

    Členské štáty sa tam, kde je to možné, usilujú o dosiahnutie nižšej parametrickej hodnoty, a to bez ohrozenia účinnosti dezinfekcie.

    Ide o súčet koncentrácií týchto špecifikovaných zlúčenín: chloroform, bromoform, dibrómchlórmetán a brómdichlórmetán.

    Urán

    30

    μg/l

     

    Vinylchlorid

    0,50

    μg/l

    Parametrická hodnota 0,50 μg/l znamená koncentráciu reziduálneho monoméru vo vode vypočítanú podľa údajov o jeho maximálnom uvoľňovaní z príslušného polyméru pri kontakte s vodou.

    Časť C

    Indikačné parametre

    Parameter

    Parametrická hodnota

    Jednotka

    Poznámky

    Hliník

    200

    μg/l

     

    Amónne ióny

    0,50

    mg/l

     

    Chloridy

    250

    mg/l

    Voda by nemala byť korozívna.

    Clostridium perfringens vrátane spór

    0

    počet/100 ml

    Tento parameter sa zisťuje, ak z posúdenia rizika vyplýva, že je vhodné tak urobiť.

    Farba

    Prijateľná pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

     

     

    Vodivosť

    2 500

    μS cm-1 pri teplote 20 °C

    Voda by nemala byť agresívna.

    Koncentrácia iónov vodíka

    ≥ 6,5 a ≤ 9,5

    jednotky pH

    Voda by nemala byť agresívna.

    Pre neperlivú vodu plnenú do fliaš alebo nádob sa minimálna hodnota môže znížiť na 4,5 pH jednotiek. Pre vodu plnenú do fliaš alebo nádob, ktorá obsahuje prírodný oxid uhličitý alebo do ktorej bol oxid uhličitý pridaný, môže byť minimálna hodnota nižšia.

    Železo

    200

    μg/l

     

    Mangán

    50

    μg/l

     

    Pach

    Prijateľný pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

     

     

    Oxidovateľnosť

    5,0

    mg/l O2

    Tento parameter nie je potrebné zisťovať, ak je analyzovaný parameter Celkový organický uhlík (TOC).

    Sírany

    250

    mg/l

    Voda by nemala byť korozívna.

    Sodík

    200

    mg/l

     

    Chuť

    Prijateľná pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

     

     

    Počet kolónií pri 22 °C

    Bez abnormálnych zmien

     

     

    Koliformné baktérie

    0

    počet/100 ml

    Pre vodu plnenú do fliaš alebo nádob platí jednotka počet/250 ml.

    Celkový organický uhlík (TOC)

    Bez abnormálnych zmien

     

    Tento parameter nie je potrebné zisťovať pri dodávkach menších ako 10 000 m3/deň.

    Zákal

    Prijateľný pre spotrebiteľov a bez abnormálnych zmien

     

     

    Voda by nemala byť agresívna ani korozívna. To platí predovšetkým pre vodu, ktorá sa upravuje (demineralizácia, zmäkčovanie, úprava membránovými procesmi, reverzná osmóza atď.).

    Ak sa voda určená na ľudskú spotrebu získava úpravou, ktorá vodu výrazne demineralizuje alebo zmäkčuje, je možné ju upraviť pridaním vápnika a horečnatých solí s cieľom znížiť prípadný negatívny vplyv na zdravie, ako aj znížiť korozívny či agresívny charakter vody, a zlepšiť jej chuť. Mohli by sa stanoviť minimálne koncentrácie vápnika a horčíka alebo celkových rozpustených látok v zmäkčenej alebo demineralizovanej vode s ohľadom na vlastnosti vody, ktorá sa takto upravuje.

    Časť D

    Parametre relevantné pre posúdenie rizika domových rozvodných systémov

    Parameter

    Parametrická hodnota

    Jednotka

    Poznámky

    Legionella

    < 1 000

    KTJ/l

    Táto parametrická hodnota sa stanovuje na účely článkov 10 a 14. O opatreniach stanovených v uvedených článkoch by sa mohlo uvažovať aj keď je hodnota nižšia než parametrická hodnota, napríklad v prípade infekcií a výskytu ochorení. V takýchto prípadoch by sa mal potvrdiť zdroj infekcie a mal by sa identifikovať druh Legionella.

    Olovo

    10

    μg/l

    Táto parametrická hodnota sa stanovuje na účely článkov 10 a 14.

    Členské štáty by sa mali čo najviac usilovať o to, aby sa do 12. januára 2036 dosiahla nižšia hodnota 5 μg/l.


    (1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1).


    PRÍLOHA II

    MONITOROVANIE

    Časť A

    Všeobecné ciele a programy monitorovania vody určenej na ľudskú spotrebu

    1.

    Prostredníctvom programov monitorovania vody určenej na ľudskú spotrebu stanovených podľa článku 13 ods. 2 sa:

    a)

    overuje, či zavedené opatrenia na kontrolu rizík pre ľudské zdravie v celom dodávateľskom reťazci vody, počnúc oblasťou odberu, cez úpravu a akumuláciu až po distribúciu fungujú účinne a či voda určená na ľudskú spotrebu v mieste zhody je zdravotne nezávadná a čistá;

    b)

    poskytujú informácie o kvalite vody dodávanej na ľudskú spotrebu, aby sa preukázalo, že povinnosti stanovené v článku 4 a parametrické hodnoty stanovené v súlade s článkom 5 sú splnené;

    c)

    určujú najvhodnejšie prostriedky na zmiernenie rizika pre ľudské zdravie.

    2.

    Programy monitorovania stanovené podľa článku 13 ods. 2 musia obsahovať jednu z týchto súčastí alebo ich kombináciu:

    a)

    odber a analýza bodových vzoriek vody;

    b)

    merania zaznamenané priebežným procesom monitorovania.

    Programy monitorovania môžu okrem toho pozostávať z týchto súčastí:

    a)

    kontroly záznamov o funkčnosti a stave údržby zariadenia;

    b)

    kontroly oblasti odberu a infraštruktúry pre úpravu, akumuláciu a distribúciu bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na monitorovanie stanovené v článku 8 ods. 2 prvom pododseku písm. c) a článku 10 ods. 1 prvom pododseku písm. b).

    3.

    Programy monitorovania zahŕňajú aj program prevádzkového monitorovania, ktorý umožňuje rýchlo získať prehľad o prevádzkovej výkonnosti a problémoch s kvalitou vody a prijať rýchle vopred naplánované nápravné opatrenia. Takéto programy prevádzkového monitorovania sa musia zameriavať na konkrétnu dodávku, pričom sa v nich zohľadňujú výsledky identifikácie nebezpečenstiev a nebezpečných udalostí a posúdenie rizika systému zásobovania, a ich úlohou je potvrdiť účinnosť všetkých kontrolných opatrení týkajúcich sa odberu, úpravy, distribúcie a akumulácie.

    Na pravidelnú kontrolu účinnosti separácie pevnej formy sa v rámci programu prevádzkového monitorovania musí monitorovať aj parameter zákal v úpravni vody, v prípade ktorého je nutné spĺňať referenčné hodnoty a frekvencie uvedené v tejto tabuľke (neuplatňuje sa na zdroje podzemných vôd, v prípade ktorých je zákal spôsobený železom a mangánom):

    Prevádzkový parameter

    Referenčná hodnota

    Zákal

    0,3 NTU u 95 % vzoriek, pričom žiadna nepresahuje 1 NTU

    Objem vody (m3) distribuovanej alebo vyrábanej každý deň v rámci zásobovanej oblasti

    Minimálna frekvencia odberu vzoriek a analýz

    ≤ 1 000

    Týždenne

    > 1 000 až ≤ 10 000

    Denne

    > 10 000

    Nepretržite

    Na kontrolu účinnosti procesov úpravy proti mikrobiologickým rizikám sa v rámci programu prevádzkového monitorovania musia monitorovať aj tieto parametre v surovej vode:

    Prevádzkový parameter

    Referenčná hodnota

    Jednotka

    Poznámky

    Somatické kolifágy

    50 (pre surovú vodu)

    Plakotvorné jednotky (PFU)/100 ml

    Tento parameter sa zisťuje, ak z posúdenia rizika vyplýva, že je vhodné tak urobiť. Ak sa zistí v surovej vode v koncentrácii > 50 PFU/100 ml, mal by sa analyzovať po vykonaní celej série krokov úprav, aby bolo možné určiť hodnotu log odstránenia prostredníctvom existujúcich bariér a posúdiť, či je riziko rozšírenia patogénnych vírusov dostatočne pod kontrolou.

    4.

    Členské štáty zabezpečia, aby sa programy monitorovania priebežne prehodnocovali a aspoň raz za šesť rokov aktualizovali alebo potvrdili.

    Časť B

    Parametre a frekvencie odberu vzoriek

    1.

    Zoznam parametrov

    Skupina A

    V súlade s frekvenciami monitorovania uvedenými v bode 2 tabuľky 1 sa monitorujú tieto parametre (skupina A):

    a)

    Escherichia coli (E. coli), črevné enterokoky, koliformné baktérie, počet kolónií 22 °C, farba, zákal, chuť, pach, pH a vodivosť;

    b)

    ďalšie parametre, ktoré boli v programe monitorovania stanovené ako relevantné v súlade s článkom 5 ods. 3 a prípadne aj prostredníctvom posúdenia rizika systému zásobovania tak, ako je stanovené v článku 9 a v časti C tejto prílohy.

    Za osobitných okolností sa do skupiny parametrov skupiny A doplnia tieto parametre:

    a)

    amónne ióny a dusitany, ak sa používa chlóramonizácia;

    b)

    hliník a železo, ak sa používajú ako chemikálie na úpravu vody.

    Escherichia coli (E. coli) a črevné enterokoky sa považujú za „základné parametre“ a frekvencie ich monitorovania nesmú byť predmetom zníženia v dôsledku posúdenia rizika systému zásobovania v súlade s článkom 9 a časťou C tejto prílohy. Vždy sa musia monitorovať aspoň podľa frekvencií stanovených v bode 2 tabuľky 1.

    Skupina B

    Na určenie súladu so všetkými parametrickými hodnotami stanovenými v tejto smernici sa všetky ostatné parametre, ktoré nie sú analyzované v rámci skupiny A a stanovené v súlade s článkom 5, s výnimkou parametrov uvedených v prílohe I časti D, monitorujú minimálne s frekvenciou stanovenou v bode 2 tabuľky 1, pokiaľ sa na základe posúdenia rizika systému zásobovania vykonaného v súlade s článkom 9 a časťou C tejto prílohy neurčí iná frekvencia odberu vzoriek.

    2.

    Frekvencie odberu vzoriek

    Tabuľka 1. Minimálna frekvencia odberu vzoriek a analýz na monitorovanie súladu

    Objem vody distribuovanej alebo vyrábanej každý deň v rámci zásobovanej oblasti

    (Pozri poznámky č. 1 a 2) m3

    Parameter skupiny A

    počet vzoriek za rok

    Parameter skupiny B

    počet vzoriek za rok

     

    < 10

    > 0 (pozri poznámku č. 4)

    > 0 (pozri poznámku č. 4)

    ≥ 10

    ≤ 100

    2

    1 (pozri poznámku č. 5)

    > 100

    ≤ 1 000

    4

    1

    > 1 000

    ≤ 10 000

    4 na prvých 1 000 m3/deň

    + 3 na každých ďalších 1 000 m3/deň vrátane začatých z celkového objemu

    (pozri poznámku č. 3)

    1 na prvých 1 000 m3/deň

    + 1 na každých ďalších 4 500 m3/deň vrátane začatých z celkového objemu

    (pozri poznámku č. 3)

    > 10 000

    ≤ 100 000

    3 na prvých 10 000 m3/deň

    + 1 na každých ďalších 10 000 m3/deň vrátane začatých z celkového objemu

    (pozri poznámku č. 3)

    > 100 000

     

    12 na prvých 100 000 m3/deň

    + 1 na každých ďalších 25 000 m3/deň vrátane začatých z celkového objemu

    (pozri poznámku č. 3)

    Poznámka č. 1:

    Zásobovaná oblasť je geograficky vymedzená oblasť, v ktorej voda určená na ľudskú spotrebu pochádza z jedného alebo niekoľkých zdrojov a v rámci ktorej kvalitu vody možno považovať za približne rovnakú.

    Poznámka č. 2:

    Objemy sú vypočítané ako priemery za kalendárny rok. Pri určovaní minimálnej frekvencie sa môže namiesto objemu vody použiť počet obyvateľov v zásobovanej oblasti, pričom sa vychádza zo spotreby vody 200 l/(deň/osobu).

    Poznámka č. 3:

    Uvedená frekvencia sa vypočítava takto: napr. 4 300 m3/deň = 16 vzoriek pre parametre skupiny A (štyri za prvých 1 000 m3/deň + 12 za ďalších 3 300 m3/deň).

    Poznámka č. 4:

    Pre dodávateľov vody, v prípade ktorých nebola udelená výnimka podľa článku 3 ods. 3 písm. b), stanovia členské štáty minimálnu frekvenciu odberu vzoriek pre parametre skupiny A a B za predpokladu, že základné parametre sa monitorujú aspoň raz za rok.

    Poznámka č. 5:

    Členské štáty môžu znížiť frekvenciu odberu vzoriek za predpokladu, že všetky parametre stanovené v súlade s článkom 5 sa monitorujú aspoň raz za šesť rokov a v prípadoch, keď sa začlení nový zdroj vody do systému zásobovania vodou alebo sa vykonajú zmeny uvedeného systému, v dôsledku čoho je možné očakávať potenciálne nepriaznivý účinok na kvalitu vody.

    Časť C

    Posúdenie rizika a riadenie rizika systému zásobovania

    1.

    Na základe výsledku posúdenia rizika systému zásobovania, ako sa uvádza v článku 9, sa rozšíri zoznam parametrov zahrnutých do monitorovania a zvýši sa frekvencia odberu vzoriek stanovená v časti B, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

    a)

    zoznam parametrov alebo frekvencie uvedené v tejto prílohe nepostačujú na splnenie povinností uložených podľa článku 13 ods. 1;

    b)

    na účely článku 13 ods. 5 je potrebné dodatočné monitorovanie;

    c)

    je potrebné zabezpečiť záruky uvedené v časti A bode 1 písm. a);

    d)

    je potrebné zvýšenie frekvencie odberu vzoriek podľa článku 8 ods. 4 prvého pododseku písm. a).

    2.

    V dôsledku posúdenia rizika systému zásobovania sa zoznam parametrov zahrnutých do monitorovania a frekvencia odberu vzoriek stanovená v časti B môžu znížiť, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

    a)

    miesto a frekvencia odberu vzoriek sa určujú vo vzťahu k pôvodu daného parametra, ako aj variabilite a dlhodobému trendu jeho koncentrácie, a to s prihliadnutím na článok 6;

    b)

    na to, aby bolo možné znížiť minimálnu frekvenciu odberov vzoriek parametra, predstavujú všetky výsledky získané zo vzoriek odobratých v pravidelných intervaloch počas obdobia najmenej troch rokov z miest odberu reprezentatívnych pre celú zásobovanú oblasť menej než 60 % parametrickej hodnoty;

    c)

    na to, aby bolo možné vypustiť parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, predstavujú všetky výsledky získané zo vzoriek odobratých v pravidelných intervaloch počas obdobia najmenej troch rokov z miest odberu vzoriek reprezentatívnych pre celú zásobovanú oblasť menej než 30 % parametrickej hodnoty;

    d)

    na to, aby bolo možné vypustiť parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, rozhodnutie vychádza z výsledku posúdenia rizika, v ktorom sa zohľadnia výsledky monitorovania zdrojov vody určenej na ľudskú spotrebu a ktoré potvrdia, že ľudské zdravie je chránené pred nepriaznivými účinkami akejkoľvek kontaminácie vody určenej na ľudskú spotrebu, ako sa stanovuje v článku 1;

    e)

    na to, aby bolo možné znížiť frekvenciu odberu vzoriek parametra alebo odstrániť parameter zo zoznamu parametrov, ktoré sa majú monitorovať, posúdenie rizika potvrdia, že nie je pravdepodobné, že by niektorý z faktorov, ktoré možno logicky očakávať, spôsobil zhoršenie kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

    Ak sú výsledky monitorovania preukazujúce, že podmienky stanovené v bode 2 písm. b) až e) sú splnené, k dispozícii už 12. januára 2021, môžu sa tieto výsledky monitorovania od uvedeného dátumu použiť na prispôsobenie monitorovania podľa posúdenia rizika systému zásobovania.

    V prípade, že sa už vykonali úpravy monitorovania v nadväznosti na posúdenie rizika systému zásobovania, okrem iného v súlade s časťou C prílohy II k smernici 98/83/ES, môžu členské štáty umožniť potvrdenie ich platnosti bez toho, aby sa vyžadovalo monitorovanie v súlade s bodom 2 písm. b) a c), počas ďalšieho obdobia najmenej troch rokov z miest reprezentatívnych pre celú zásobovanú oblasť.

    Časť D

    Metódy a miesta odberu vzoriek

    1.

    Miesta odberu vzoriek sa určujú tak, aby sa zabezpečil súlad s článkom 6 ods. 1 V prípade distribučnej siete môže členský štát odoberať vzorky pre konkrétne parametre v zásobovanej oblasti alebo v úpravni, ak sa dá dokázať, že by nedošlo k negatívnej zmene zisťovanej hodnoty príslušných parametrov. Pokiaľ je to možné, počet vzoriek sa rovnomerne rozloží v čase a v priestore.

    2.

    Odber vzoriek v mieste zhody musí spĺňať tieto požiadavky:

    a)

    vzorky na testovanie súladu niektorých chemických parametrov, najmä meď, olovo a nikel, sa odoberajú z vodovodných kohútikov, ktoré používajú spotrebitelia, bez predchádzajúceho odpustenia vody. V náhodnej dennej dobe sa odoberie vzorka v objeme jeden liter. Ako alternatívu môžu členské štáty používať metódy pevne stanoveného času stagnácie, ktoré lepšie zohľadňujú ich vnútroštátnu situáciu, ako napríklad priemerný týždenný odber spotrebiteľmi, za predpokladu, že to na úrovni zásobovanej oblasti nepovedie k menšiemu výskytu prípadov nesúladu ako pri metóde odoberania vzorky v náhodnej dennej dobe;

    b)

    vzorky na testovanie súladu mikrobiologických parametrov v mieste zhody sa odoberajú a zaobchádza sa s nimi v súlade s normou EN ISO 19458, účel odberu vzoriek B.

    3.

    Vzorky, pokiaľ ide o baktérie rodu Legionella v domových rozvodných systémoch, sa odoberajú v miestach rizika šírenia baktérie rodu Legionella, v miestach reprezentatívnych pre systémové vystavenie tejto baktérii alebo v oboch týchto miestach. Členské štáty vypracujú usmernenia pre metódy odberu vzoriek pre baktérie rodu Legionella.

    4.

    Odber vzoriek v distribučnej sieti, s výnimkou odberu vzoriek z vodovodných kohútikov spotrebiteľov, musí byť v súlade s normou ISO 5667-5. V prípade mikrobiologických parametrov sa vzorky odoberajú z distribučnej siete a podliehajú manipulácii v súlade s normou EN ISO 19458, účel odberu vzoriek A.

    PRÍLOHA III

    ŠPECIFIKÁCIE PRE ANALÝZU PARAMETROV

    Členské štáty zabezpečia, aby analytické metódy používané na účely monitorovania a preukázania súladu s touto smernicou, s výnimkou merania zákalu, boli overené a dokumentované v súlade s normou EN ISO/IEC 17025 alebo inými rovnocennými normami uznanými na medzinárodnej úrovni. Členské štáty zabezpečia, aby laboratóriá alebo zmluvné strany, s ktorými laboratóriá na tento účel uzavreli zmluvu, uplatňovali systémy riadenia kvality v súlade s normou EN ISO/IEC 17025 alebo inými rovnocennými normami uznanými na medzinárodnej úrovni.

    Na účely posudzovania rovnocennosti alternatívnych metód s metódami stanovenými v tejto prílohe môžu členské štáty použiť normu EN ISO 17994, ktorá je zavedenou normou pre rovnocennosť mikrobiologických metód, alebo normu EN ISO 16140 alebo akékoľvek iné podobné medzinárodne uznávané protokoly na účely určenia rovnocennosti metód vychádzajúcich z iných zásad než je kultivácia, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti normy EN ISO 17994.

    Ak analytická metóda spĺňajúca minimálne výkonnostné kritériá stanovené v časti B nie je k dispozícii, členské štáty zabezpečia, aby sa monitorovanie vykonávalo pomocou najlepších dostupných techník, ktoré si nevyžadujú príliš vysoké náklady.

    Časť A

    Mikrobiologické parametre so špecifikovanými metódami analýzy

    Metódami analýzy pre mikrobiologické parametre sú:

    a)

    Escherichia coli (E. coli) a koliformné baktérie (EN ISO 9308-1 alebo EN ISO 9308-2);

    b)

    črevné enterokoky (EN ISO 7899-2);

    c)

    počet kolónií alebo počet heterotrofných mikroorganizmov pri 22 °C (EN ISO 6222);

    d)

    Clostridium perfringens vrátane spór (EN ISO 14189);

    e)

    baktérie rodu Legionella (EN ISO 11731 na dosiahnutie súladu s hodnotou uvedenou v prílohe I časti D);

    na účely overovacieho monitorovania na základe rizika a na doplnenie kultivačných metód sa okrem toho môžu použiť aj také metódy, ako je norma ISO/TS 12869, metódy rýchlej kultivácie, nekultivačné metódy a molekulárne metódy, najmä kvantitatívna polymerázová reťazová reakcia (qPCR);

    f)

    somatické kolifágy;

    na prevádzkové monitorovanie sa môže použiť príloha II časť A, norma EN ISO 10705 – 2 a norma EN ISO 10705 – 3.

    Časť B

    Chemické a indikačné parametre, pre ktoré sú špecifikované výkonnostné charakteristiky

    1.   Chemické a indikačné parametre

    Pokiaľ ide o parametre uvedené v tabuľke 1 tejto prílohy, použitou metódou analýzy sa musia dať zmerať aspoň koncentrácie zodpovedajúce parametrickej hodnote s určeným limitom kvantifikácie podľa vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice Komisie 2009/90/ES (1), nižším alebo rovným 30 % príslušnej parametrickej hodnoty a neistoty merania, ako sa uvádza v tabuľke 1 tejto prílohy. Výsledok sa vyjadruje použitím minimálne toho istého počtu platných číslic ako v prípade parametrickej hodnoty uvedenej v prílohe I častiach B a C tejto smernice.

    Neistota merania stanovená v tabuľke 1 sa nesmie používať ako dodatočná tolerancia, pokiaľ ide o parametrické hodnoty stanovené v prílohe I.

    Tabuľka 1. Minimálna výkonnostná charakteristika „neistota merania“

    Parametre

    Neistota merania

    (pozri poznámku č. 1)

    % z parametrickej hodnoty (s výnimkou pH)

    Poznámky

    Hliník

    25

     

    Amónne ióny

    40

     

    Akrylamid

    30

     

    Antimón

    40

     

    Arzén

    30

     

    Benzoa)pyrén

    50

    pozri poznámku č. 2

    Benzén

    40

     

    Bisfenol A

    50

     

    Bór

    25

     

    Bromičnany

    40

     

    Kadmium

    25

     

    Chloridy

    15

     

    Chlorečnany

    40

     

    Chloritany

    40

     

    Chróm

    30

     

    Meď

    25

     

    Kyanidy

    30

    pozri poznámku č. 3

    1,2-dichlóretán

    40

     

    Epichlórhydrín

    30

     

    Fluoridy

    20

     

    Halooctové kyseliny (HAA)

    50

     

    Koncentrácia iónov vodíka pH

    0,2

    pozri poznámku č. 4

    Železo

    30

     

    Olovo

    30

     

    Mangán

    30

     

    Ortuť

    30

     

    Mikrocystín-LR

    30

     

    Nikel

    25

     

    Dusičnany

    15

     

    Dusitany

    20

     

    Oxidovateľnosť

    50

    pozri poznámku č. 5

    Pesticídy

    30

    pozri poznámku č. 6

    Polyfluórované a perfluórované alkylované látky (PFAS)

    50

     

    Polycyklické aromatické uhľovodíky

    40

    pozri poznámku č. 7

    Selén

    40

     

    Sodík

    15

     

    Sírany

    15

     

    Tetrachlóretén

    40

    pozri poznámku č. 8

    Trichlóretén

    40

    pozri poznámku č. 8

    Trihalometány – spolu

    40

    pozri poznámku č. 7

    Celkový organický uhlík (TOC)

    30

    pozri poznámku č. 9

    Zákal

    30

    pozri poznámku č. 10

    Urán

    30

     

    Vinyl Vinylchlorid

    50

     

    2.   Poznámky k tabuľke 1

    Poznámka č. 1

    :

    Neistota merania je nezáporný parameter, ktorý charakterizuje rozptyl kvantitatívnych hodnôt prisudzovaných meranej veličine na základe použitých informácií. Výkonnostné kritérium pri meraní neistoty (k = 2) je percentuálny podiel parametrickej hodnoty uvedenej v tabuľke alebo akákoľvek prísnejšia hodnota. Pokiaľ nie je uvedené inak, neistota merania sa odhaduje na úrovni parametrickej hodnoty.

    Poznámka č. 2

    :

    Ak sa hodnota neistoty merania nedá dosiahnuť, mala by sa vybrať najlepšia dostupná technika (až do 60 %).

    Poznámka č. 3

    :

    Uvedenou metódou sa stanovuje celkové množstvo kyanidov vo všetkých formách.

    Poznámka č. 4

    :

    Hodnota neistoty merania sa vyjadruje v jednotkách pH.

    Poznámka č. 5

    :

    Referenčná metóda: EN ISO 8467.

    Poznámka č. 6

    :

    Výkonnostné charakteristiky pre jednotlivé pesticídy sa uvádzajú orientačne. V prípade niektorých druhov pesticídov možno dosiahnuť hodnoty neistoty merania pohybujúce sa na úrovni len 30 %, zatiaľ čo v prípade viacerých pesticídov sa môžu povoliť vyššie hodnoty až do úrovne 80 %.

    Poznámka č. 7

    :

    Výkonnostné charakteristiky sa vzťahujú na jednotlivé látky špecifikované na úrovni 25 % parametrickej hodnoty v časti B prílohy I.

    Poznámka č. 8

    :

    Výkonnostné charakteristiky sa vzťahujú na jednotlivé látky špecifikované na úrovni 50 % parametrickej hodnoty v časti B prílohy I.

    Poznámka č. 9

    :

    Neistota merania by sa mala odhadovať na úrovni 3 mg/l celkového organického uhlíka (TOC). Na špecifikáciu neistoty skúšobnej metódy sa používajú odporúčania EN 1484 na stanovenie TOC a rozpusteného organického uhlíka (DOC).

    Poznámka č. 10

    :

    Neistota merania by sa mala v súlade s normou EN ISO 7027 alebo inou rovnocennou štandardnou metódou odhadovať na úrovni 1,0 NTU (nefelometrické jednotky zákalu).

    3.   Súčet PFAS

    Na základe technických usmernení vypracovaných v súlade s článkom 13 ods. 7 sa analyzujú tieto látky:

    kyselina perfluórobutánová (PFBA)

    kyselina perfluóropentánová (PFPA)

    kyselina perfluórohexánová (PFHxA)

    kyselina perfluóroheptánová (PFHpA)

    kyselina perfluórooktánová (PFOA)

    kyselina perfluórononánová (PFNA)

    kyselina perfluórodekánová (PFDA)

    kyselina perfluóroundekánová (PFUnDA)

    kyselina perfluórododekánová (PFDoDA)

    kyselina perfluórotridekánová (PFTrDA)

    kyselina perfluórobutánsulfónová (PFBS)

    kyselina perfluóropentánsulfónová (PFPS)

    kyselina perfluórohexánsulfónová (PFHxS)

    kyselina perfluóroheptánsulfónová (PFHpS)

    kyselina perfluórooktánsulfónová (PFOS)

    kyselina perfluórononánsulfónová (PFNS)

    kyselina perfluórodekánsulfónová (PFDS)

    kyselina perfluóroundekánsulfónová

    kyselina perfluórododekánsulfónová

    kyselina perfluórotridekánsulfónová

    Uvedené látky sa monitorujú, ak sa pri posúdení rizika a riadení rizika v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vykonávaných v súlade s článkom 8 dospeje k záveru, že uvedené látky sú v rámci danej dodávky vody pravdepodobne prítomné.


    (1)  Smernica Komisie 2009/90/ES z 31. júla 2009, ktorou sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujú technické špecifikácie pre chemickú analýzu a sledovanie stavu vôd (Ú. v. EÚ L 201, 1.8.2009, s. 36).


    PRÍLOHA IV

    INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ

    Informácie uvedené v týchto bodoch sú spotrebiteľom prístupné online, a to používateľsky ústretovým a prispôsobeným spôsobom a spotrebitelia môžu na základe odôvodnenej žiadosti získať prístup k týmto informáciám inými spôsobmi:

    1.

    identifikácia príslušného dodávateľa vody, oblasť a počet zásobovaných obyvateľov a spôsob výroby vody vrátane všeobecných informácií o používaných typoch úpravy a dezinfekcie vody; členské štáty sa môžu od tejto požiadavky odchýliť v súlade s článkom 13 ods. 1 smernice 2007/2/ES;

    2.

    najaktuálnejšie výsledky monitorovania parametrov uvedených v prílohe I častiach A, B a C vrátane frekvencie monitorovania, ako aj parametrickej hodnoty stanovenej v súlade s článkom 5; výsledky monitorovania nesmú byť staršie ako jeden rok s výnimkou prípadov, keď frekvencia monitorovania stanovená v tejto smernici umožňuje inak;

    3.

    informácie o týchto parametroch, ktoré nie sú uvedené v prílohe I časti C, a súvisiacich hodnotách:

    a)

    tvrdosť;

    b)

    minerály, anióny/katióny rozpustené vo vode:

    vápnik Ca;

    horčík Mg;

    draslík K;

    4.

    v prípade možnej hrozby pre ľudské zdravie, ktorú určia príslušné orgány alebo iné relevantné subjekty v nadväznosti na prekročenie parametrických hodnôt stanovených v súlade s článkom 5, informácie o možnej hrozbe pre ľudské zdravie spolu so súvisiacimi odporúčaniami týkajúcimi sa zdravia a konzumácie alebo hypertextový odkaz na takéto informácie;

    5.

    relevantné informácie týkajúce sa posúdenia rizika systému zásobovania;

    6.

    poradenstvo pre spotrebiteľov týkajúce sa okrem iného toho, ako prípadne znížiť spotrebu vody, ako ju používať zodpovedne v súlade s miestnymi podmienkami a ako predchádzať zdravotným rizikám súvisiacim so stagnujúcou vodou;

    7.

    v prípade dodávateľov vody, ktorí denne dodávajú aspoň 10 000 m3 alebo zásobujú aspoň 50 000 osôb, ročné informácie o:

    a)

    celkovej výkonnosti vodovodného systému z hľadiska účinnosti a miery strát hneď, ako sú tieto informácie k dispozícii a najneskôr k dátumu stanovenému v článku 4 ods. 3 druhom pododseku;

    b)

    vlastníckej štruktúre dodávateľov vody pri zásobovaní vodou;

    c)

    ak sa náklady hradia prostredníctvom systému sadzieb, informácie o štruktúre sadzby za kubický meter vody vrátane fixných a variabilných nákladov a nákladov súvisiacich s opatreniami na účely článku 16, ak takéto opatrenia prijali dodávatelia vody;

    d)

    ak je k dispozícii, súhrn sťažností spotrebiteľov prijatých dodávateľmi vody v súvislosti so záležitosťami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a štatistiky týkajúce sa týchto sťažností;

    8.

    na základe odôvodnenej žiadosti sa spotrebiteľom poskytne prístup k historickým údajom, pokiaľ ide o informácie podľa bodov 2 a 3, a to až za posledných 10 rokov, ak sú k dispozícii, nie však pred 13. januárom 2023.


    PRÍLOHA V

    ZÁSADY PRE STANOVENIE METODÍK V SÚVISLOSTI S ČLÁNKOM 11

    Skupiny materiálov

    1.

    Organické materiály

    Organické materiály sa vyrábajú len z:

    a)

    východiskových látok uvedených na európskom zozname povolených východiskových látok, ktorý má vypracovať Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 prvým pododsekom písm. b); a

    b)

    látok, v súvislosti s ktorými neexistuje žiadna možnosť, že látka a jej reakčné produkty sa vo vode určenej na ľudskú spotrebu vyskytujú v úrovniach prekračujúcich 0,1 μg/l, pokiaľ nie je v prípade určitých látok potrebné vzhľadom na ich toxicitu uplatňovať prísnejšiu hodnotu.

    Organické materiály sa testujú podľa tabuľky 1 v súlade s testovacími metódami stanovenými v príslušných európskych normách, alebo ak takéto metódy neexistujú, v súlade s medzinárodne alebo vnútroštátne uznávanou metódou, a musia spĺňať ňou stanovené požiadavky. Na tento účel sa výsledky skúšok, pokiaľ ide o migráciu látok, prevádzajú na úrovne odhadované vo vodovodnom kohútiku.

    2.

    Kovové materiály

    Používajú sa iba kovové materiály uvedené na európskom zozname povolených látok, ktorý má vypracovať Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 prvým pododsekom písm. b). Pokiaľ ide o zmesi týchto materiálov, ich používanie na isté výrobky a používanie týchto výrobkov, dodržiavajú sa obmedzenia stanovené v európskom zozname povolených látok.

    Kovové materiály sa testujú podľa tabuľky 1 v súlade s testovacími metódami stanovenými v príslušných európskych normách, alebo ak takéto metódy neexistujú, v súlade s medzinárodne alebo vnútroštátne uznávanou metódou, a musia spĺňať ňou stanovené požiadavky.

    3.

    Cementové materiály

    Cementové materiály sa vyrábajú len z jednej alebo viacerých z týchto látok:

    a)

    organických zložiek uvedených na európskom zozname povolených látok, ktorý má vypracovať Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 prvým pododsekom písm. b);

    b)

    organických zložiek, v prípade ktorých neexistuje možnosť, že tieto zložky a ich reakčné produkty sa vo vode určenej na ľudskú spotrebu vyskytujú v úrovniach prekračujúcich 0,1 μg/l; alebo

    c)

    anorganických zložiek.

    Materiály na báze cementu sa testujú podľa tabuľky 1 v súlade s testovacími metódami stanovenými v príslušných európskych normách, alebo ak takéto metódy neexistujú, v súlade s medzinárodne alebo vnútroštátne uznávanou metódou, a musia spĺňať ňou stanovené požiadavky. Na tento účel sa výsledky skúšok, pokiaľ ide o migráciu látok, prevádzajú na úrovne odhadované vo vodovodnom kohútiku.

    4.

    Smalty a keramické materiály

    Smalty a keramické materiály sa vyrábajú len z východiskových látok, ktoré sú na európskom zozname povolených zmesí, ktorý má vypracovať Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 prvým pododsekom písm. b), a to po vykonaní posúdenia prvkov používaných v zložení týchto materiálov.

    Smalty a keramické materiály sa testujú podľa tabuľky 1 v súlade s testovacími metódami stanovenými v príslušných európskych normách, alebo ak takéto metódy neexistujú, v súlade s medzinárodne alebo vnútroštátne uznávanou metódou, a musia spĺňať ňou stanovené požiadavky. Na tento účel sa výsledky skúšok, pokiaľ ide o migráciu látok, prevádzajú na úrovne odhadované vo vodovodnom kohútiku.

    5.

    Výnimky pre posúdenie materiálov použitých v nevýznamných a montovaných dieloch

    V prípade montovaných výrobkov: nevýznamné diely, časti a materiály sa podrobne popíšu a testovanie sa zodpovedajúcim spôsobom obmedzí. Na tento účel označuje slovo „nevýznamné“ mieru vplyvu na kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá si nevyžaduje plné testovanie.

    Tabuľka 1 Testovanie súvisiace s typom materiálu

    Kritériá

    Organické materiály (pozri poznámku č. 1)

    Kovové materiály (pozri poznámku č. 2)

    Cementové materiály

    Smalty a keramické materiály

    Európske zoznamy povolených látok

     

     

     

     

    Európsky zoznam povolených východiskových látok organických materiálov

    X

    N.N.

    X

    N.N.

    Európsky zoznam povolených a uznaných kovových zmesí

    N.N.

    X

    N.N.

    N.N.

    Európsky zoznam povolených zložiek cementových materiálov

    N.N.

    N.N.

    X

    N.N.

    Európsky zoznam povolených zmesí na smalty a keramické materiály

    N.N.

    N.N.

    N.N.

    X

    Organoleptické skúšky

     

     

     

     

    Pach a chuť

    X

    N.N.

    X

    N.N.

    Farba a zákal

    X

    N.N.

    X

    N.N.

    Všeobecné hygienické posúdenia

     

     

     

     

    Celkový organický uhlík vo výluhu

    X

    N.N.

    X

    N.N.

    Povrchové reziduá (kovy)

    N.N.

    X

    N.N.

    N.N.

    Migračné skúšky

     

     

     

     

    Parametre relevantné pre túto smernicu

    X

    X

    X

    X

    MTC vo vodovodnom kohútiku povolených látok

    X

    N.N.

    X (pozri poznámku č. 3)

    N.N.

    Neočakávané látky (GCMS)

    X

    N.N.

    X (pozri poznámku č. 3)

    N.N.

    Súlad so zoznamami zložiek

    N.N.

    X

    N.N.

    X

    Podpora mikrobiálneho rastu

    X

    N.N.

    X (pozri poznámku č. 3)

    N.N.

    N.N.:

    Nie je potrebné.

    MTCvo vodovodnom kohútiku:

    Maximálna prípustná koncentrácia vo vodovodnom kohútiku (buď odvodená zo stanoviska agentúry ECHA na účely zahrnutia látky do európskeho zoznamu povolených látok alebo založená na špecifickom migračnom limite uvedenom v nariadení Komisie (EÚ) č. 10/2011 () a zohľadňujúca 10 % alokačný faktor a spotrebu vody vo výške 2 l za deň)

    GCMS:

    plynová chromatografia s hmotnostnou spektrometriou (skríningová metóda)

    Poznámka č. 1:

    Osobitné výnimky, ktoré sa stanovia v súlade s bodom 5 tejto prílohy

    Poznámka č. 2:

    Kovy nepodliehajú organoleptickým skúškam, keďže sa všeobecne akceptuje, že ak sú splnené parametrické hodnoty stanovené v prílohe I, nie je vznik organoleptických problémov pravdepodobný

    Poznámka č. 3:

    V závislosti od prítomnosti organických látok v zmesi.


    (1)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 10/2011 zo 14. januára 2011 o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami (Ú. v. EÚ L 12, 15.1.2011, s. 1).


    PRÍLOHA VI

    Časť A

    Zrušená smernica so zoznamom jej neskorších zmien

    (podľa článku 26)

    smernica Rady 98/83/ES

    (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

     

    nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003

    (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

    Iba bod 29 prílohy II

    nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009

    (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 14).

    Iba bod 2.2 prílohy

    smernica Komisie (EÚ) 2015/1787

    (Ú. v. EÚ L 260, 7.10.2015, s. 6).

     

    Časť B

    Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva

    (podľa článku 26)

    Smernica

    Lehota na transpozíciu

    98/83/ES

    25. decembra 2000

    (EÚ) 2015/1787

    27. októbra 2017


    PRÍLOHA VII

    TABUĽKA ZHODY

    Smernica 98/83/ES

    Táto smernica

    Článok 1

    Článok 1

    článok 2 bod 1

    článok 2 bod 1

    článok 2 bod 2

    článok 2 bod 2

    článok 2 body 3 až 11

    článok 3 ods. 1

    článok 3 ods. 1

    článok 3 ods. 2

    článok 3 ods. 2

    článok 3 ods. 3

    článok 3 ods. 3

    článok 3 ods. 4

    článok 3 ods. 5 a 6

    článok 4 ods. 1 a 2

    článok 4 ods. 1 a 2

    článok 4 ods. 3

    Článok 5

    Článok 5

    Článok 6

    Článok 6

    Článok 7

    Článok 8

    Článok 9

    Článok 10

    Článok 11

    Článok 12

    článok 7 ods. 1

    článok 13 ods. 1

    článok 7 ods. 2

    článok 13 ods. 2 úvodná časť

    článok 13 ods. 2 písm. a) až e)

    článok 7 ods. 3

    článok 13 ods. 3

    článok 7 ods. 4

    článok 7 ods. 5 a 6

    článok 13 ods. 4 a 5

    článok 13 ods. 6 až 8

    článok 8 ods. 1

    článok 14 ods. 1

    článok 8 ods. 2

    článok 14 ods. 2 prvý pododsek

    článok 14 ods. 2 druhý pododsek

    článok 8 ods. 3

    článok 14 ods. 3 prvý pododsek

    článok 14 ods. 3 druhý pododsek

    článok 8 ods. 4

    článok 14 ods. 5

    článok 8 ods. 5

    článok 8 ods. 6

    článok 14 ods. 6

    článok 8 ods. 7

    článok 14 ods. 4 úvodná časť písm. a)

    článok 14 ods. 4 písm. b) a c)

    článok 9 ods. 1 prvá veta

    článok 15 ods. 1 prvý pododsek, úvodná časť

    článok 15 ods. 1 prvý pododsek, písm. a) až c)

    článok 9 ods. 1 druhá veta

    článok 15 ods. 1 druhý pododsek

    článok 9 ods. 1 tretia veta

    článok 15 ods. 1 tretí pododsek

    článok 9 ods. 2

    článok 9 ods. 3 až 6

    článok 15 ods. 2 až 5

    článok 9 ods. 7

    článok 18 ods. 1 písm. e)

    článok 9 ods. 8

    Článok 15 ods. 6

    Článok 16

    Článok 10

    Článok 11

    Článok 20

    Článok 12

    Článok 22

    článok 13 ods. 1

    článok 17 ods. 1

    článok 17 ods. 2 a 3

    článok 13 ods. 2 až 6

    článok 18 ods. 1 prvý pododsek písm. a) až d)

    článok 18 ods. 1 druhý pododsek

    článok 18 ods. 2 až 5

    Článok 19

    Článok 21

    Článok 23

    Článok 25

    Článok 14

    Článok 15

    Článok 16

    Článok 26

    Článok 17

    Článok 24

    Článok 18

    Článok 27

    Článok 19

    Článok 28

    príloha I časť A

    príloha I časť A

    príloha I časť B

    príloha I časť B

    príloha I časť C

    príloha I časť C

    príloha I časť D

    príloha II časť A body 1 a 2

    príloha II časť A body 1 a 2

    príloha II časť A bod 3

    príloha II časť A bod 3

    príloha II časť A bod 4

    príloha II časť A bod 4

    príloha II časť B bod 1

    príloha II časť B bod 2

    príloha II časť B bod 1

    príloha II časť B bod 3

    príloha II časť B bod 2

    príloha II časť C

    príloha II časť C

    príloha II časť D body 1 a 2

    príloha II časť D body 1 a 2

    príloha II časť D bod 3

    príloha II časť D bod 3

    príloha II časť D bod 4

    príloha III prvý pododsek

    príloha III prvý pododsek

    príloha III druhý pododsek

    príloha III druhý pododsek

    príloha III tretí pododsek

    príloha III časť A prvý a druhý pododsek

    príloha III časť A tretí pododsek písm. a) až f)

    príloha III časť A

    príloha III časť B bod 1 prvý pododsek

    príloha III časť B bod 1 prvý pododsek

    príloha III časť B bod 1 druhý pododsek

    príloha III časť B bod 1 tretí pododsek a tabuľka 1

    príloha III časť B bod 1 druhý pododsek a tabuľka 1

    príloha III časť B bod 1tabuľka 2

    príloha III časť B bod 2

    príloha III časť B bod 2

    príloha III časť B bod 3

    príloha IV

    príloha V

    príloha VII

    príloha IV

    príloha V

    príloha VI


    Top