5.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 139/1

(1)

Smernica Rady 2011/16/EÚ (3) bola v niekoľkých posledných rokoch predmetom série zmien, ktorých cieľom bolo zohľadniť nové iniciatívy v oblasti daňovej transparentnosti na úrovni Únie. Smernicou Rady 2014/107/EÚ (4) sa v tejto súvislosti zaviedol spoločný štandard oznamovania vypracovaný Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre informácie o finančných účtoch v Únii. V spoločnom štandarde oznamovania sa stanovuje automatická výmena informácií o finančných účtoch, ktorých držiteľmi sú daňoví nerezidenti, a vymedzuje celosvetovo rámec pre výmenu týchto informácií. Smernica 2011/16/EÚ bola zmenená smernicou Rady (EÚ) 2015/2376 (5), ktorou sa stanovila automatická výmena informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách, a smernicou Rady (EÚ) 2016/881 (6), ktorou sa stanovila povinná automatická výmena informácií medzi daňovými orgánmi o podávaní správ nadnárodných podnikov podľa jednotlivých krajín. Vzhľadom na to, aké môžu mať informácie o boji proti praniu špinavých peňazí využitie pre daňové orgány, sa smernicou Rady (EÚ) 2016/2258 (7) uložila členským štátom povinnosť poskytnúť daňovým orgánom prístup k postupom hĺbkového preverovania, ktoré uplatňujú finančné inštitúcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (8). Hoci bola smernica 2011/16/EÚ viackrát zmenená, aby sa posilnili prostriedky, ktoré môžu daňové orgány využívať v reakcii na agresívne daňové plánovanie, naďalej existuje potreba posilniť určité osobitné aspekty existujúceho daňového rámca týkajúce sa transparentnosti.

(2)

Pre členské štáty je čoraz ťažšie chrániť svoje vnútroštátne základy dane pred eróziou voči štruktúram daňového plánovania, ktoré sa vyvinuli do obzvlášť sofistikovanej podoby a často profitujú z intenzívnejšieho pohybu kapitálu aj osôb v rámci vnútorného trhu. Takéto štruktúry zvyčajne pozostávajú z opatrení, ktoré sa vytvorili naprieč rôznymi jurisdikciami, pričom presúvajú zdaniteľné zisky do priaznivejších daňových režimov alebo sa ich účinkom znižuje celkový daňový výmer daňovníka. Členské štáty v dôsledku toho často pociťujú výrazné zníženie svojich daňových príjmov, čo im bráni v uplatňovaní daňových politík podporujúcich rast. Preto je veľmi dôležité, aby daňové orgány členských štátov získavali ucelené a relevantné informácie o opatreniach potenciálne agresívneho daňového plánovania. Takéto informácie by uvedeným orgánom umožnili okamžite reagovať na škodlivé daňové praktiky a odstrániť existujúce medzery prostredníctvom právnych predpisov alebo tak, že vykonajú zodpovedajúce posúdenia rizika a daňové audity. Skutočnosť, že daňové úrady nezareagujú na oznámené opatrenia by však nemala znamenať uznanie platnosti tohto opatrenia alebo daňového zaobchádzania s ním.

(3)

Vzhľadom na to, že väčšina opatrení potenciálne agresívneho daňového plánovania zasahuje do viacerých jurisdikcií, zverejňovanie informácií o uvedených opatreniach by prinieslo ďalšie pozitívne výsledky, keby sa dané informácie vymieňali aj medzi členskými štátmi. Predovšetkým, automatická výmena informácií medzi daňovými orgánmi je kľúčová, aby tieto orgány dostávali potrebné informácie, ktoré im umožnia konať, ak spozorujú agresívne daňové praktiky.

(4)

S vedomím toho, ako by transparentný rámec na rozvíjanie podnikateľskej činnosti mohol prispieť k zakročeniu proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom na vnútornom trhu, bola Komisia vyzvaná, aby prikročila k iniciatívam týkajúcim sa povinného zverejňovania informácií o opatreniach potenciálne agresívneho daňového plánovania v súlade s akciou 12 projektu OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS). Európsky parlament v tejto súvislosti vyzval na prijatie prísnejších opatrení proti sprostredkovateľom nápomocným pri opatreniach, ktoré môžu viesť k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovému úniku. Je tiež dôležité poznamenať, že vo Vyhlásení G7 z Bari z 13. mája 2017 o boji proti daňovým trestným činom a iným nezákonným finančným tokom bola OECD požiadaná, aby začala diskusiu o možných spôsoboch riešenia opatrení navrhnutých s cieľom obchádzať oznamovanie v rámci spoločného štandardu oznamovania alebo zameraných na poskytnutie krytia skutočných vlastníkov príjmov netransparentnými štruktúrami, pričom by sa mali zohľadniť aj vzorové pravidlá povinného zverejňovania inšpirované prístupom zameraným na boj proti opatreniam na vyhýbanie sa daňovej povinnosti uvedeným v správe k akcii 12 BEPS.

(5)

Treba pripomenúť, že určití finanční sprostredkovatelia a iní poskytovatelia daňového poradenstva pravdepodobne aktívne pomáhali svojim klientom pri skrývaní finančných prostriedkov v krajinách, ktoré sú daňovými rajmi. Hoci spoločný štandard oznamovania zavedený smernicou 2014/107/EÚ je významným krokom k vytvoreniu rámca transparentnosti v daňovej oblasti v Únii, dá sa ešte zlepšiť – prinajmenšom pokiaľ ide o informácie o finančných účtoch.

(6)

Oznamovanie opatrení potenciálne agresívneho cezhraničného daňového plánovania môže účinne prispieť k úsiliu smerujúcemu k tomu, aby sa na vnútornom trhu vytvorilo prostredie spravodlivého zdaňovania. Krok správnym smerom by v tomto ohľade predstavovala povinnosť sprostredkovateľov informovať daňové orgány o určitých cezhraničných opatreniach, ktoré by sa prípadne mohli využívať v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu. V snahe vypracovať ucelenejšiu politiku by bolo tiež nevyhnutné, aby daňové orgány po oznamovaní – v druhom kroku – poskytovali informácie svojim partnerom v iných členských štátoch. Vďaka takýmto opatreniam by sa zároveň zvýšila efektívnosť spoločného štandardu oznamovania. Okrem toho by bolo dôležité udeliť Komisii prístup k dostatočnému množstvu informácií, aby mohla monitorovať riadne fungovanie tejto smernice. Takýto prístup Komisie k informáciám nezbavuje členský štát povinnosti oznámiť Komisii akúkoľvek štátnu pomoc.

(7)

Je zrejmé, že zamýšľaný odrádzajúci účinok oznamovania cezhraničných opatrení potenciálne agresívneho daňového plánovania by sa dosiahol s väčšou pravdepodobnosťou, ak by sa daňové orgány dostali k príslušným informáciám v počiatočnom štádiu, inak povedané skôr, ako sa takéto opatrenia skutočne vykonajú. Aby sa uľahčila práca správnym orgánom členských štátov, následná automatická výmena informácií o takýchto opatreniach by sa mohla uskutočňovať štvrťročne.

(8)

S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a predísť medzerám v navrhovanom rámci pravidiel by sa povinnosť oznamovania mala uložiť všetkým aktérom, ktorí sú zvyčajne zapojení do navrhovania, ponúkania na trhu, organizovania alebo riadenia implementácie cezhraničnej transakcie podliehajúcej oznamovaniu alebo série takýchto transakcií, ako aj tým, ktorí pri tom poskytujú pomoc alebo poradenstvo. Nemalo by sa opomenúť ani to, že v určitých prípadoch by sa povinnosť oznamovania nedala u sprostredkovateľa uplatniť z dôvodu jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť, alebo keď sprostredkovateľ neexistuje, lebo daňovník si napríklad schému navrhuje a implementuje interne. Bolo by dôležité, aby daňové orgány za takýchto okolností neprišli o možnosť získať informácie o daňových opatreniach, ktoré potenciálne súvisia s agresívnym daňovým plánovaním. Preto by bolo potrebné presunúť povinnosť oznamovania na daňovníka, ktorý má z daného opatrenia v takýchto prípadoch prospech.

(9)

Opatrenia agresívneho cezhraničného daňového plánovania sa v priebehu rokov vyvinuli do čoraz zložitejšej podoby a neustále sa menia a prispôsobujú v reakcii na defenzívne protiopatrenia daňových orgánov. Vzhľadom na to by namiesto vymedzenia pojmu agresívneho daňového plánovania bolo efektívnejšie snažiť sa zachytiť opatrenia potenciálne agresívneho daňového plánovania prostredníctvom zostavenia zoznamu aspektov a prvkov transakcie, ktoré sú výraznou indikáciou vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo zneužívania. Uvedené indikácie sa označujú ako „charakteristické znaky“.

(10)

Keďže hlavný cieľ tejto smernice týkajúci sa oznamovania opatrení potencionálne agresívneho cezhraničného daňového plánovania by sa mal zameriavať na zaistenie riadneho fungovania vnútorného trhu, je dôležité, aby sa na úrovni Únie neregulovalo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie vytýčených cieľov. Akékoľvek spoločné pravidlá oznamovania by preto bolo potrebné obmedziť na cezhraničné situácie, konkrétne situácie, ktoré sa týkajú viac ako jedného členského štátu alebo členského štátu a tretej krajiny. Za takýchto okolností sa z dôvodu možného vplyvu na fungovanie vnútorného trhu môže za opodstatnenú považovať skôr potreba stanoviť spoločný súbor pravidiel, než ponechať túto záležitosť na riešenie na národnej úrovni. Členský štát by mohol prijať ďalšie opatrenia na oznamovanie podobného charakteru na národnej úrovni, ale príslušným orgánom ostatných členských štátov by sa nemali automaticky oznamovať žiadne zhromaždené informácie nad rámec toho, čo v súlade s touto smernicou podlieha oznamovaniu. Uvedené informácie by sa v súlade s platnými pravidlami mohli vymieňať na požiadanie alebo spontánne.

(11)

Vzhľadom na to, že oznamované opatrenia by mali mať cezhraničný rozmer, by bolo dôležité vymieňať si príslušné informácie s daňovými orgánmi iných členských štátov, aby sa zabezpečila čo najväčšia účinnosť tejto smernice pri odrádzaní od praktík agresívneho daňového plánovania. Mechanizmus výmeny informácií v rámci cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia by sa mal používať aj pri povinnej a automatickej výmene oznamovaných informácií o cezhraničných opatreniach potenciálne agresívneho daňového plánovania medzi daňovými orgánmi v Únii.

(12)

Aby sa uľahčila automatická výmena informácií a aby sa zdroje využívali účinnejšie, výmeny informácií by sa mali uskutočňovať prostredníctvom spoločnej komunikačnej siete („sieť CCN“), ktorú vytvorila Únia. V rámci toho by sa informácie zaznamenávali v zabezpečenom centrálnom registri pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní. Členské štáty by mali mať povinnosť zaviesť súbor praktických opatrení vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania všetkých požadovaných informácií prostredníctvom vytvorenia štandardného formulára. Súčasťou toho by malo byť spresnenie jazykového režimu zamýšľanej výmeny informácií a zodpovedajúca modernizácia spoločnej komunikačnej siete.

(13)

V snahe minimalizovať náklady a administratívne zaťaženie daňových správ aj sprostredkovateľov a zabezpečiť účinnosť tejto smernice pri zabraňovaní praktikám agresívneho daňového plánovania by rozsah automatickej výmeny informácií vo vzťahu k cezhraničným opatreniam podliehajúcim oznamovaniu v rámci Únie mal byť v súlade s medzinárodným vývojom. Na účely riešenia opatrení navrhnutých s cieľom obchádzať povinnosť oznamovania vrátane automatickej výmeny informácií by sa mal zaviesť osobitný charakteristický znak. Na účely uvedeného charakteristického znaku by sa dohody o automatickej výmene informácií o finančných účtoch podľa spoločného štandardu oznamovania mali považovať za rovnocenné s povinnosťami oznamovania stanovenými v článku 8 ods. 3a smernice Rady 2014/107/EÚ a v prílohe I k nej. Pri vykonávaní častí tejto smernice, ktorými sa riešia opatrenia s cieľom vyhnúť sa spoločnému štandardu oznamovania a opatrenia zahŕňajúce právnické osoby alebo právne štruktúry alebo iné podobné štruktúry, môžu členské štáty v snahe zabezpečiť konzistentnosť uplatňovania vo všetkých členských štátoch využiť ako príklad alebo vysvetlenie prácu OECD, konkrétnejšie jej vzorové pravidlá povinného zverejňovania na riešenie opatrení na vyhýbanie sa spoločnému štandardu oznamovania a neprehľadných štruktúr v daňových rajoch, ako aj komentár k nim, ak sú tieto texty v súlade s ustanoveniami práva Únie.

(14)

Aj keď priame zdaňovanie zostáva v právomoci členských štátov, je vhodné odkázať na nulovú alebo takmer nulovú sadzbu dane z príjmu právnických osôb, výhradne na účely jasného vymedzenia rozsahu pôsobnosti charakteristického znaku, ktorý sa vzťahuje na opatrenia zahŕňajúce cezhraničné transakcie, ktoré by mali podliehať oznamovaniu podľa smernice 2011/16/EÚ zo strany sprostredkovateľov alebo, v náležitých prípadoch, zo strany daňovníkov, a o ktorých by si príslušné orgány mali vymieňať informácie automaticky. Okrem toho je vhodné pripomenúť, že cezhraničné opatrenia agresívneho daňového plánovania, ktorých hlavným alebo jedným z hlavných cieľov je získať daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s predmetom alebo účelom uplatniteľného daňového práva, podliehajú všeobecnému pravidlu proti zneužívaniu stanoveného v článku 6 smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (9).

(15)

Pre zvýšenie účinnosti tejto smernice by členské štáty mali stanoviť sankcie za porušenie vnútroštátnych predpisov, ktorými sa táto smernica transponuje. Takéto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(16)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice, a najmä automatickej výmeny informácií medzi daňovými orgánmi, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijať štandardný formulár s obmedzeným počtom prvkov vrátane jazykového režimu. Z rovnakého dôvodu by sa mali preniesť na Komisiu aj vykonávacie právomoci prijímať potrebné praktické opatrenia na modernizáciu centrálneho registra pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(17)

V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (11) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov. Každé spracúvanie osobných údajov vykonávané v rámci tejto smernice musí byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (12) a nariadením (ES) č. 45/2001.

(18)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(19)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zlepšenie fungovania vnútorného trhu odrádzaním od využívania opatrení agresívneho cezhraničného daňového plánovania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu, že smernica sa zameriava na schémy, ktoré sa vytvárajú s cieľom potenciálne využiť nedostatky trhu, ktoré majú svoj pôvod v spolupôsobení nesúrodých vnútroštátnych daňových predpisov, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa, s osobitným zreteľom na to, že sa obmedzuje na cezhraničné opatrenia týkajúce sa viac ako jedného členského štátu alebo členského štátu a tretej krajiny.

(20)

Smernica 2011/16/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 3 sa mení takto:

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 8ab

Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu

1.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia s cieľom uložiť sprostredkovateľom povinnosť podávať príslušným orgánom informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu, o ktorých vedia, ktoré vlastnia alebo kontrolujú, do 30 dní odo:

podľa toho, čo nastane skôr.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa od sprostredkovateľov uvedených v článku 3 bode 21 druhom odseku tiež vyžaduje, aby podávali informácie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď poskytli priamo alebo prostredníctvom iných osôb pomoc, podporu alebo poradenstvo.

2.   V prípade opatrení určených pre trh prijmú členské štáty opatrenia potrebné na to, aby sprostredkovatelia museli každé tri mesiace predkladať pravidelné správy aktualizované o nové informácie podliehajúce oznamovaniu, ako sa uvádza v odseku 14 písm. a), d), g) a h), ktoré sú k dispozícii od predloženia poslednej správy.

3.   Ak je sprostredkovateľ povinný podávať informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu príslušným orgánom z viac ako jedného členského štátu, takéto informácie sa podávajú len v členskom štáte, ktorý sa v nasledujúcom zozname uvádza ako prvý:

4.   V prípade viacnásobnej povinnosti oznamovania podľa odseku 3 je sprostredkovateľ od predkladania informácií oslobodený, ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie podal v inom členskom štáte.

5.   Každý členský štát môže prijať potrebné opatrenia, na základe ktorých sa sprostredkovateľom udelí právo na výnimku z podávania informácií o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu, ak by sa povinnosťou oznamovania porušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa vnútroštátnych právnych predpisov daného členského štátu. Za takýchto okolností prijme každý členský štát opatrenia potrebné na to, aby mali sprostredkovatelia povinnosť bezodkladne informovať každého iného sprostredkovateľa, alebo ak taký sprostredkovateľ neexistuje, príslušného daňovníka, o ich povinnosti oznamovania informácií podľa odseku 6.

Sprostredkovatelia môžu byť oprávnení na výnimku podľa prvého pododseku, len v rozsahu príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými je vymedzené ich povolanie.

6.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby sa v prípade, že sprostredkovateľ neexistuje alebo že sprostredkovateľ oznámi príslušnému daňovníkovi alebo inému sprostredkovateľovi uplatňovanie výnimky podľa odseku 5, vyžadovalo, aby mal povinnosť podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu iný sprostredkovateľ, ktorému sa uplatňovanie výnimky oznámilo, alebo ak taký sprostredkovateľ neexistuje, príslušný daňovník.

7.   Príslušný daňovník, ktorý má povinnosť oznamovania, podáva informácie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa cezhraničné opatrenie podliehajúce oznamovaniu sprístupní príslušnému daňovníkovi na implementáciu alebo je pripravené na implementáciu zo strany príslušného daňovníka, alebo keď sa vo vzťahu k príslušnému daňovníkovi uskutočnil prvý krok vo vykonávaní takého opatrenia, a to podľa toho, čo nastane skôr.

Ak je príslušný daňovník povinný podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu príslušným orgánom z viac ako jedného členského štátu, také informácie sa podávajú len príslušným orgánom toho členského štátu, ktorý sa uvádza ako prvý v tomto zozname:

8.   V prípade viacnásobnej povinnosti oznamovania podľa odseku 7 je príslušný daňovník od predkladania informácií oslobodený, ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie podal v inom členskom štáte.

9.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby v prípade existencie viac ako jedného sprostredkovateľa mali povinnosť podávať informácie o cezhraničnom opatrení podliehajúcom oznamovaniu všetci sprostredkovatelia zapojení do toho istého cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu.

Sprostredkovateľ je od podávania informácií oslobodený, len ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie uvedené v odseku 14 už boli podané iným sprostredkovateľom.

10.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby v prípade, že povinnosť oznamovania má príslušný daňovník a že existuje viac ako jeden príslušný daňovník, bol príslušný daňovník, ktorý podáva informácie v súlade s odsekom 6, ten, ktorý sa uvádza ako prvý v tomto zozname:

Akýkoľvek príslušný daňovník je od podávania informácií oslobodený, len ak má v súlade s vnútroštátnym právom dôkaz o tom, že tie isté informácie uvedené v odseku 14 už boli podané iným príslušným daňovníkom.

11.   Každý členský štát môže prijať opatrenia potrebné na to, aby každý príslušný daňovník musel daňovým správam podávať informácie o používaní opatrenia, a to v každom roku, v ktorom dané opatrenie použil.

12.   Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby sprostredkovatelia a príslušní daňovníci museli podávať informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu, v súvislosti s ktorými sa prvý krok vykonal v období medzi dátumom nadobudnutia účinnosti a dátumom uplatňovania tejto smernice. Sprostredkovatelia, respektíve príslušní daňovníci podajú informácie o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu do 31. augusta 2020.

13.   Príslušný orgán členského štátu, ktorému boli informácie podané v súlade s odsekmi 1 až 12 tohto článku, oznámi prostriedkami automatickej výmeny informácie uvedené v odseku 14 tohto článku príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov v súlade s praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21.

14.   Informácie, ktoré má príslušný orgán členského štátu oznamovať podľa odseku 13, v príslušných prípadoch zahŕňajú:

15.   Skutočnosť, že sa daňová správa k cezhraničnému opatreniu podliehajúcemu oznamovaniu nevyjadrí, neznamená uznanie platnosti tohto opatrenia alebo daňového zaobchádzania s ním.

16.   Na uľahčenie výmeny informácií uvedených v odseku 13 tohto článku Komisia prijme praktické opatrenia potrebné na vykonávanie tohto článku vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania informácií uvedených v odseku 14 tohto článku, ako súčasť postupu na vypracovanie štandardného formulára stanoveného v článku 20 ods. 5

17.   Komisia nemá prístup k informáciám uvedeným v odseku 14 písm. a), c) a h).

18.   Automatická výmena informácií sa uskutoční do jedného mesiaca od konca štvrťroka, v ktorom boli informácie podané. Prvé informácie sa oznámia do 31. októbra 2020.“

3.

V článku 20 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Komisia prijme štandardné formuláre vrátane jazykového režimu v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 v týchto prípadoch:

Uvedené štandardné formuláre neobsahujú iné prvky, ako prvky na výmenu informácií uvedené v článku 8a ods. 6 a článku 8ab ods. 14, a iné súvisiace kolónky prepojené s týmito prvkami, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov článku 8a, resp. článku 8ab.

Jazykovým režimom uvedeným v prvom pododseku sa členským štátom nebráni v oznamovaní informácií uvedených v článkoch 8a a 8ab v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie. V uvedenom jazykovom režime sa však môže stanoviť, aby sa kľúčové prvky takýchto informácií zasielali aj v inom úradnom jazyku Únie.“

4.

V článku 21 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Komisia do 31. decembra 2017 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, kde sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8a ods. 1 a 2, s cieľom vykonávať automatickú výmenu stanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu.

Komisia do 31. decembra 2019 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, kde sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8ab ods. 13, 14 a 16, s cieľom vykonávať automatickú výmenu stanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu.

Príslušné orgány všetkých členských štátov majú prístup k informáciám zaznamenaným v uvedenom registri. Komisia má takisto prístup k informáciám zaznamenaným v uvedenom registri, avšak v rámci obmedzení stanovených v článku 8a ods. 8 a článku 8ab ods. 17 Komisia prijme potrebné praktické opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2

Kým nebude uvedený bezpečný centrálny register prevádzkyschopný, automatická výmena stanovená v článku 8a ods. 1 a 2 a článku 8ab ods. 13, 14 a 16 sa uskutočňuje v súlade s odsekom 1 tohto článku a uplatniteľnými praktickými opatreniami.“

5.

V článku 23 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Členské štáty oznamujú Komisii každoročné posúdenie účinnosti automatickej výmeny informácií podľa článkov 8, 8a, 8aa a 8ab, ako aj dosiahnuté praktické výsledky. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov formu a podmienky oznamovania uvedeného každoročného posúdenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2“.

6.

Článok 25a sa nahrádza takto:

„Článok 25a

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a v súvislosti s článkami 8aa a 8ab a prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

7.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Predkladanie správ

1.   Každých päť rokov od 1. januára 2013 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice.

2.   Členské štáty a Komisia každé dva roky po 1. júli 2020 posúdia relevantnosť prílohy IV a Komisia predloží Rade správu. K uvedenej správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh.“

8.

Dopĺňa sa príloha IV, ktorej text sa uvádza v prílohe k tejto smernici.