EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32015L1513

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Text s významom pre EHP)

OJ L 239, 15.9.2015, p. 1–29 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force: This act has been changed. Current consolidated version: 01/07/2021

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2015/1513/oj

15.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 239/1


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2015/1513

z 9. septembra 2015,

ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 a jej článok 114 vo vzťahu k článku 1 ods. 3 až 13 a článku 2 ods. 5 až 7 tejto smernice,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Podľa článku 3 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (3) je každý členský štát povinný zabezpečiť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy tvoril v roku 2020 najmenej 10 % konečnej spotreby energie v doprave v danom členskom štáte. Zmiešavanie biopalív je jedna z metód, ktoré majú členské štáty k dispozícii na splnenie tohto cieľa, a malo by k nemu prispieť najviac. V smernici 2009/28/ES sa tiež zdôrazňuje nevyhnutnosť energetickej účinnosti v sektore dopravy, pretože záväzný percentuálny cieľ využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie bude pravdepodobne čoraz ťažšie plniť trvalo udržateľným spôsobom, ak bude neustále rásť celkový dopyt po energii na účely dopravy. Z tohto dôvodu a z dôvodu významu energetickej účinnosti aj z hľadiska znižovania emisií skleníkových plynov sa členské štáty a Komisia podnecujú, aby do svojich správ, ktoré majú predkladať v súlade s prílohou IV k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (4) a v súlade s inými právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa podporovania energetickej účinnosti v sektore dopravy, zahŕňali podrobnejšie informácie o opatreniach v oblasti energetickej účinnosti v sektore dopravy.

(2)

So zreteľom na cieľ Únie ďalej znižovať emisie skleníkových plynov a na značný podiel, ktorý majú na týchto emisiách palivá používané v cestnej doprave, členské štáty sú podľa článku 7a ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES (5) povinné vyžadovať od dodávateľov palív alebo energie, aby do 31. decembra 2020 znížili aspoň o 6 % emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie z palív používaných v Únii cestnými vozidlami, necestnými pojazdnými strojmi, poľnohospodárskymi a lesnými traktormi a rekreačnými plavidlami, keď sa nenachádzajú na mori. Zmiešavanie biopalív je jedna z metód, ktoré majú dodávatelia fosílnych palív k dispozícii na zníženie intenzity skleníkových plynov z dodávaných fosílnych palív.

(3)

Smernica 2009/28/ES stanovuje kritériá trvalej udržateľnosti, ktoré musia spĺňať biopalivá a biokvapaliny, aby sa započítali do cieľov uvedenej smernice a boli spôsobilé na zaradenie do programov verejnej podpory. Kritériá zahŕňajú požiadavky na minimálne úspory emisií skleníkových plynov, ktoré musia dosahovať biopalivá a biokvapaliny v porovnaní s fosílnymi palivami. Také isté kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá sú stanovené v smernici 98/70/ES.

(4)

Ak sa na výrobu biopalív začnú využívať pasienky alebo poľnohospodárska pôda určené pôvodne pre trhy s potravinami a krmivom, dopyt po nepalivových produktoch sa bude musieť naďalej uspokojovať buď intenzifikáciou existujúcej výroby, alebo premenou nepoľnohospodárskej pôdy na pôdu na poľnohospodársku výrobu niekde inde. Druhý prípad predstavuje nepriamu zmenu využívania pôdy, a keď zahŕňa premenu pôdy s vysokými zásobami uhlíka, môže viesť k značným emisiám skleníkových plynov. Smernice 98/70/ES a 2009/28/ES by preto mali byť zmenené, aby obsahovali ustanovenia pre prípad vplyvu nepriamej zmeny využívania pôdy, keďže súčasné biopalivá sa prevažne vyrábajú z plodín pestovaných na existujúcej poľnohospodárskej pôde. Uvedené ustanovenia by mali náležite zohľadňovať potrebu ochrany už vykonaných investícií.

(5)

Na základe prognóz členských štátov týkajúcich sa dopytu po biopalivách a odhadov emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy pre rôzne suroviny pre biopalivá je pravdepodobné, že emisie skleníkových plynov spojené s nepriamou zmenou využívania pôdy dosahujú značný objem, čo by mohlo spôsobiť, že niektoré alebo všetky úspory emisií skleníkových plynov z jednotlivých biopalív vyjdú nazmar. Očakáva sa totiž, že takmer celá výroba biopalív bude v roku 2020 pochádzať z plodín pestovaných na pôde, ktorá by sa mohla využívať na uspokojenie dopytu na trhoch s potravinami a krmivami. V záujme zníženia týchto emisií je vhodné náležite rozlišovať medzi skupinami plodín ako olejniny, cukornaté plodiny a obilniny a iné plodiny bohaté na škrob. Okrem toho je potrebné podporiť výskum a vývoj nových pokročilých biopalív, ktoré nekonkurujú potravinárskym plodinám, a ďalej skúmať vplyv rôznych skupín plodín na priamu aj nepriamu zmenu využívania pôdy.

(6)

S cieľom vyhnúť sa tomu, aby sa stimulovalo úmyselné zvýšenie produkcie zvyškov zo spracovania na úkor hlavného produktu, by sa z vymedzenia pojmu zvyšky zo spracovania mali vylúčiť tie zvyšky, ktorú sú výsledkom výrobného procesu, ktorý sa zámerne upravil na tento účel.

(7)

V sektore dopravy budú na zníženie emisií skleníkových plynov pravdepodobne potrebné kvapalné obnoviteľné palivá. Pokročilé biopalivá, ako sú palivá vyrobené z odpadu a rias, zaručujú vysoké úspory emisií skleníkových plynov s malým rizikom spôsobenia nepriamej zmeny vo využívaní pôdy a nesúťažia priamo o poľnohospodársku pôdu určenú pre trhy s potravinami a krmivom. Keďže tieto pokročilé biopalivá nie sú v súčasnosti dostupné na komerčné účely vo veľkých množstvách, čiastočne z dôvodu súťaže o verejné dotácie so zaužívanými technológiami na výrobu biopalív z potravinárskych plodín, je vhodné viac podporiť ich výskum, vývoj a výrobu.

(8)

Bolo by žiaduce dosiahnuť už do roku 2020 výrazne vyššiu úroveň spotreby pokročilých biopalív v Únii v porovnaní s množstvami spotrebúvanými v súčasnosti. Každý členský štát by mal podporovať spotrebu pokročilých biopalív a snažiť sa o dosiahnutie minimálnej úrovne spotreby pokročilých biopalív na svojom území prostredníctvom stanovovania právne nezáväzného vnútroštátneho cieľa, ktorý sa bude snažiť dosiahnuť v rámci povinnosti zabezpečiť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy tvoril v roku 2020 najmenej 10 % konečnej spotreby energie v doprave v danom členskom štáte. Ak je to možné, plány členských štátov na dosiahnutie ich vnútroštátnych cieľov by sa mali uverejniť, aby sa zvýšila transparentnosť a predvídateľnosť pre trh.

(9)

Je tiež vhodné, aby členské štáty predložili Komisii správu o úrovniach spotreby pokročilých biopalív na svojom území pri stanovovaní svojich vnútroštátnych cieľov a o ich pokroku pri dosahovaní takýchto vnútroštátnych cieľov v roku 2020, ktorých súhrnná správa by sa mala uverejniť s cieľom posúdiť účinnosť opatrení zavedených touto smernicou pri znižovaní rizika emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy prostredníctvom podpory pokročilých biopalív. Očakáva sa, že pokročilé biopalivá s malým vplyvom nepriamej zmeny využívania pôdy a vysokými celkovými úsporami emisií skleníkových plynov a ich podpora budú naďalej zohrávať dôležitú úlohu v súvislosti s dekarbonizáciou dopravy a rozvojom nízkouhlíkových dopravných technológií po roku 2020.

(10)

Európska rada vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 zdôraznila dôležitosť zníženia emisií skleníkových plynov a rizík súvisiacich so závislosťou od fosílnych palív v sektore dopravy v medziach rámca politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a vyzvala Komisiu, aby hlbšie preskúmala nástroje a opatrenia v záujme dosiahnutia komplexného a technologicky neutrálneho prístupu k podpore znižovania emisií a podpore energetickej efektívnosti dopravy, k elektrickej doprave a obnoviteľným zdrojom energie v doprave aj po roku 2020.

(11)

Je tiež dôležité, aby sa plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie na obdobie po roku 2020, ktorý má predložiť Komisia v roku 2018 v súlade s článkom 23 ods. 9 smernice 2009/28/ES, a to vrátane sektora dopravy, vypracoval ako súčasť širšej stratégie Únie pre technológie a inovácie v oblasti energetiky a klímy, ktorá sa má vypracovať v súlade so závermi zasadnutia Európskej rady z 20. marca 2015. Je preto vhodné v dohľadnom čase preskúmať účinnosť stimulov na rozvoj a zavádzanie moderných technológií biopalív, aby sa zaručilo, že závery tohto preskúmania sa plne zohľadnia pri vypracúvaní plánu na obdobie po roku 2020.

(12)

Rozdiely v odhadovaných emisiách vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy vznikajú v dôsledku rozličných vstupných údajov a kľúčových predpokladov týkajúcich sa vývoja v poľnohospodárstve, ako napríklad trendov v poľnohospodárskych výnosoch a produktivite, alokácie vedľajších produktov a pozorovaných globálnych mier zmeny využívania pôdy a odlesňovania, nad ktorými výrobcovia biopalív nemajú kontrolu. Kým väčšina surovín pre biopalivá sa produkuje v Únii, očakáva sa, že väčšina emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy sa bude produkovať mimo Únie, v oblastiach, kde sa dodatočná produkcia pravdepodobne bude uskutočňovať s najnižšími nákladmi. Predovšetkým predpoklady týkajúce sa premeny tropických lesov a odvodňovania rašelinísk mimo Únie výrazne ovplyvňujú odhadované emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy spojené s výrobou bionafty z olejnín, a preto je najdôležitejšie zabezpečiť, aby sa takéto údaje a predpoklady preskúmavali v súlade s najnovšími dostupnými informáciami o premene pôdy a odlesňovaní vrátane zachytenia každého pokroku dosiahnutého v uvedených oblastiach prostredníctvom prebiehajúcich medzinárodných programov. Komisia by mala preto predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov preskúma účinnosť opatrení zavedených touto smernicou na obmedzenie emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy spojenej s výrobou biopalív a biokvapalín, a preskúma aj možnosti zavedenia upravených odhadnutých emisných faktorov nepriamej zmeny využívania pôdy do príslušných kritérií trvalej udržateľnosti.

(13)

Na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti priemyselných odvetví založených na biopalivách a v súlade s oznámením Komisie z 13. februára 2012 s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu a oznámením Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, ktoré podporujú integrované a diverzifikované biorafinérie v celej Európe, by sa mali intenzívnejšie stimuly podľa smernice 2009/28/ES stanoviť tak, aby sa uprednostňovalo využívanie surovín z biomasy, ktoré nemajú vysokú ekonomickú hodnotu pri inom použití ako biopalivo.

(14)

Rozsiahlejšie využívanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie je nástrojom na riešenie mnohých z výzev v sektore dopravy, ako aj v iných odvetviach spotreby energie. Preto je vhodné ešte väčšmi stimulovať využívanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie v sektore dopravy a zvýšiť multiplikačné faktory na výpočet podielu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej elektrifikovanou železničnou dopravou a elektrickými cestnými vozidlami s cieľom zintenzívniť ich zavádzanie a prenikanie na trh. Okrem toho je vhodné zvážiť ďalšie opatrenia na podporu energetickej efektívnosti a úspor energie v sektore dopravy.

(15)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (6) pomáha tomu, aby sa Únia priblížila k „recyklujúcej spoločnosti“, a to snahou o predchádzanie vzniku odpadu a využívanie odpadu ako zdroja. Hierarchia odpadového hospodárstva vo všeobecnosti stanovuje poradie priorít toho, čo v právnych predpisoch o odpadoch a politike odpadového hospodárstva predstavuje z celkového hľadiska najlepšiu environmentálnu voľbu. Členské štáty by mali podporovať využívanie recyklovaných materiálov v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva a s cieľom vybudovať recyklujúcu spoločnosť a pokiaľ možno by nemali podporovať ukladanie takýchto recyklovaných materiálov na skládky alebo ich spaľovanie. Niektoré suroviny, ktoré predstavujú nízke riziko nepriamej zmeny využívania pôdy, možno považovať za odpad. Aj tak sa však môžu využívať na iné účely, ktoré by podľa hierarchie odpadového hospodárstva ustanovenej v článku 4 smernice 2008/98/ES boli vyššou prioritou ako energetické zhodnocovanie. Preto je vhodné, aby členské štáty pri všetkých stimulačných opatreniach na presadzovanie biopalív s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy alebo pri všetkých opatreniach na minimalizovanie podnetov na podvody v súvislosti s výrobou takýchto biopalív riadne zohľadnili zásadu hierarchie odpadového hospodárstva, aby stimuly na využívanie surovín pre biopalivá nepodrývali úsilie o znižovanie odpadu, zvyšovanie recyklácie a o efektívne a udržateľné využívanie dostupných zdrojov. Členské štáty môžu zahrnúť opatrenia, ktoré prijímajú v tejto súvislosti, do svojich správ podľa smernice 2009/28/ES.

(16)

Minimálny prah úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá a biokvapaliny vyrábané v nových zariadeniach by sa mal zvýšiť s cieľom zlepšiť ich celkovú bilanciu týkajúcu sa skleníkových plynov a odrádzať od ďalších investícií do zariadení s nízkou výkonnosťou z hľadiska úspor emisií skleníkových plynov. Takéto zvýšenie poskytne záruky pre investície do kapacít na výrobu biopalív a biokvapalín v súlade s článkom 19 ods. 6 druhým pododsekom smernice 2009/28/ES.

(17)

S cieľom pripraviť prechod na pokročilé biopalivá a minimalizovať celkové vplyvy nepriamej zmeny využívania pôdy je vhodné obmedziť množstvo biopalív a biokvapalín vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín a z plodín pestovaných ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, ktoré možno započítať do cieľov stanovených v smernici 2009/28/ES, a to bez obmedzenia celkového využívania takýchto biopalív a biokvapalín. V súlade s článkom 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) nemá stanovenie obmedzenia na úrovni Únie vplyv na možnosť členských štátov stanoviť nižšie obmedzenia pre množstvo biopalív a biokvapalín vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín a z plodín pestovaných ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, ktoré možno započítať na vnútroštátnej úrovni do cieľov stanovených v smernici 2009/28/ES.

(18)

Členské štáty by mali mať možnosť sa rozhodnúť uplatňovať toto obmedzenie na množstvo biopalív vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín a z plodín pestovaných ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, ktoré možno započítať do dosiahnutia cieľa stanoveného v článku 7a smernice 98/70/ES.

(19)

V súlade s potrebou obmedziť množstvo biopalív a biokvapalín vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín a z plodín pestovaných ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde by sa členské štáty mali snažiť o postupné pozastavenie podpory spotreby takýchto biopalív a biokvapalín na úrovniach, ktoré prekračujú toto obmedzenie.

(20)

Obmedzením množstva biopalív a biokvapalín vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín a z plodín pestovaných ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, ktoré sa môžu započítať do cieľov stanovených v smernici 2009/28/ES, nie je dotknutá sloboda členských štátov stanoviť vlastnú cestu k dodržaniu predpísaného podielu konvenčných biopalív v rámci celkového cieľa 10 %. V dôsledku toho zostáva prístup na trh pre biopalivá vyrábané v zariadeniach uvedených do prevádzky pred koncom roka 2013 plne otvorený. Táto smernica preto neovplyvní legitímne očakávania prevádzkovateľov takýchto zariadení.

(21)

Predbežné stredné hodnoty odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy by sa mali zahrnúť do správ, ktoré predkladajú dodávatelia palív a Komisia o emisiách skleníkových plynov z biopalív podľa smernice 98/70/ES, ako aj do správ, ktoré predkladá Komisia o emisiách skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín podľa smernice 2009/28/ES. Biopalivám vyrábaným zo surovín, ktoré nevedú k ďalšiemu dopytu po pôde, ako napríklad biopalivám z odpadových surovín, by sa mal prideliť nulový emisný faktor.

(22)

K rizikám nepriamej zmeny využívania pôdy môže dôjsť, ak sa špeciálne nepotravinové plodiny, ktoré sa pestujú predovšetkým na energetické účely, pestujú na jestvujúcej poľnohospodárskej pôde, ktorá sa využíva na výrobu potravín a krmiva. Napriek tomu môžu mať takéto špeciálne plodiny, ktoré sa pestujú predovšetkým na energetické účely, v porovnaní s potravinárskymi a kŕmnymi plodinami vyššie výnosy a potenciál prispieť k obnoveniu veľmi znehodnotenej a silne kontaminovanej pôdy. Informácie o výrobe biopalív a biokvapalín z takýchto špeciálnych plodín a o ich vplyve na zmenu využívania pôdy sú však obmedzené. Komisia by preto mala tiež monitorovať a pravidelne podávať správy o stave výroby a spotreby biopalív a biokvapalín v Únii, ktoré sa vyrábajú z takýchto špeciálnych plodín, ako aj monitorovať a podávať správy o súvisiacich vplyvoch. Mali by sa identifikovať existujúce projekty v Únii a použiť na zlepšenie informačnej základne na hlbšiu analýzu rizík i výhod súvisiacich s trvalou udržateľnosťou životného prostredia.

(23)

K zmierneniu nepriamej zmeny využívania pôdy môže prispieť zvýšenie výnosov v poľnohospodárskych odvetviach prostredníctvom zintenzívnenia výskumu, technického vývoja a prenosu znalostí vo vyššej miere, ako by sa dosiahla bez schém produktivity pre biopalivá založené na potravinových a krmivových plodinách, ako aj pestovanie druhých ročných plodín na plochách, ktoré sa predtým na tento účel nepoužívali. Pokiaľ možno výsledný efekt zmiernenia nepriamej zmeny využívania pôdy na vnútroštátnej alebo projektovej úrovni kvantifikovať, mohli by opatrenia zavedené touto smernicou odrážať takéto zvýšenie produktivity z hľadiska zníženia odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy, ako aj z hľadiska príspevku biopalív založených na potravinových a krmivových plodinách k podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave, ktorý sa má dosiahnuť v roku 2020.

(24)

Dobrovoľné schémy zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohy pri poskytovaní dôkazov o dodržiavaní požiadaviek týkajúcich sa trvalej udržateľnosti, ktoré sú stanovené v smerniciach 98/70/ES a 2009/28/ES. Preto je vhodné, aby sa Komisia poverila tým, že bude vyžadovať, aby sa v súvislosti s dobrovoľnými schémami vrátane tých, ktoré už Komisia uznala v súlade s článkom 7c ods. 6 smernice 98/70/ES a článkom 18 ods. 6 smernice 2009/28/ES, podávali pravidelné správy o ich činnosti. Takéto správy by sa mali zverejniť, aby sa zvýšila transparentnosť a zlepšil dohľad zo strany Komisie. Takéto podávanie správ by okrem toho Komisii poskytlo potrebné informácie na to, aby informovala o fungovaní dobrovoľných schém s cieľom identifikovať osvedčené postupy a prípadne predložiť návrh na ďalšiu podporu takýchto osvedčených postupov.

(25)

V záujme uľahčenia plynulého fungovania vnútorného trhu je vhodné objasniť podmienky, za akých sa uplatňuje zásada vzájomného uznávania medzi všetkými schémami na overovanie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti pri biopalivách a biokvapalinách ustanovených v súlade so smernicami 98/70/ES a 2009/28/ES.

(26)

Pri zaručovaní potravinovej a výživovej bezpečnosti je na všetkých úrovniach nevyhnutná dobrá správa vecí verejných a prístup založený na právach, zahŕňajúci všetky ľudské práva, a v prípadoch negatívnych vplyvov na potravinovú a výživovú bezpečnosť by mal byť cieľom súlad medzi rôznymi politikami. V tejto súvislosti má otázka dobrej správy a bezpečnosti držby pôdy a práv na užívanie pôdy mimoriadny význam. Preto by členské štáty mali dodržiavať zásady zodpovedného investovania do poľnohospodárstva a potravinových schém, ktoré schválil Výbor pre svetovú potravinovú bezpečnosť v rámci Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (CFS) v októbri 2014. Členské štáty sa tiež vyzývajú, aby podporovali uplatňovanie dobrovoľných usmernení pre zodpovednú správu držby pôdy, rybné hospodárstvo a lesy v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti, ktoré schválil CFS v októbri 2013.

(27)

Hoci biopalivá založené na potravinových a krmivových plodinách sa vo všeobecnosti spájajú s rizikami nepriamej zmeny využívania pôdy, existujú aj výnimky. Členské štáty a Komisia by mali nabádať na vývoj a využívanie schém, ktoré môžu spoľahlivo preukázať, že daná produkcia určitého množstva surovín pre biopalivo v rámci daného projektu nevytlačila produkciu na iné účely. Príkladom môžu byť prípady, keď sa výroba biopalív vyrovná množstvu doplnkovej výroby, ktorá sa dosiahne prostredníctvom investícií do zvýšenia produktivity nad úroveň, ktorá by sa dosiahla inak, bez existencie takýchto schém podpory produktivity, alebo keď sa biopalivá produkujú na pôde, na ktorej došlo k priamej zmene využívania pôdy bez toho, aby to malo výrazne negatívny vplyv na pôvodné ekosystémové služby, ktoré táto pôda poskytovala, vrátane ochrany zásob uhlíka a biodiverzity. Členské štáty a Komisia by mali preskúmať možnosť stanovenia kritérií na identifikáciu a certifikáciu takýchto schém, ktoré môžu spoľahlivo preukázať, že určité množstvo surovín pre biopalivo vyrobené v rámci daného projektu nevytlačilo produkciu na iné účely ako na výrobu biopalív a že tieto suroviny pre biopalivo boli vyrobené v súlade s kritériami Únie pre trvalú udržateľnosť biopalív. Zohľadniť sa môže len také množstvo surovín, ktoré zodpovedá skutočnému zníženiu vytláčania produkcie dosiahnutému prostredníctvom uvedenej schémy.

(28)

Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s výrobcami bez ohľadu na to, kde sa výroba uskutočňuje, je vhodné zosúladiť pravidlá používania určených hodnôt. Zatiaľ čo tretie krajiny môžu používať určené hodnoty, výrobcovia z Únie musia používať skutočné hodnoty, ak sú tieto hodnoty vyššie ako určené hodnoty alebo ak členský štát nepredloží správu, čím prispieva k ich administratívnemu zaťaženiu. Preto by sa platné pravidlá mali zjednodušiť tak, aby sa používanie určených hodnôt neobmedzovalo na oblasti v rámci Únie zahrnuté do zoznamov uvedených v článku 19 ods. 2 smernice 2009/28/ES a článku 7d ods. 2 smernice 98/70/ES.

(29)

V dôsledku nadobudnutia účinnosti ZFEÚ sa musia právomoci prenesené na Komisiu podľa smerníc 2009/28/ES a 98/70/ES uviesť do súladu s článkami 290 a 291 ZFEÚ.

(30)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smerníc 98/70/ES a 2009/28/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7).

(31)

S cieľom umožniť prispôsobenie smernice 98/70/ES technickému a vedeckému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie odhadovaných typických a určených hodnôt pre postupy výroby biopalív a úpravu povolených analytických metód týkajúcich sa špecifikácií palív a výnimku vzťahujúcu sa na tlak pár povolenú pre benzín s obsahom bioetanolu, ako aj stanovenie určených hodnôt emisií skleníkových plynov, pokiaľ ide o kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a o zachytávanie a využívanie uhlíka na účely dopravy.

(32)

S cieľom umožniť prispôsobenie smernice 2009/28/ES technickému a vedeckému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prípadné doplnenia zoznamu surovín pre biopalivá a palív, ktorých príspevok k splneniu cieľa uvedeného v článku 3 ods. 4 uvedenej smernice by sa mal považovať za dvojnásobok ich energetického obsahu, a tiež pokiaľ ide o doplnenie odhadovaných typických a určených hodnôt pre postupy výroby biopalív a biokvapalín, ako aj o prispôsobenie energetického obsahu motorových palív, ako sa stanovuje v prílohe III k smernici 2009/28/ES, vedeckému a technickému pokroku.

(33)

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej činnosti uskutočnila pri uplatňovaní smerníc 98/70/ES a 2009/28/ES náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(34)

Komisia by mala na základe najlepších a najnovších dostupných vedeckých dôkazov preskúmať účinnosť opatrení zavedených touto smernicou pri obmedzovaní vplyvu emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a zaoberať sa spôsobmi, ako ďalej minimalizovať tento vplyv.

(35)

Je dôležité, aby Komisia bezodkladne predložila komplexný návrh nákladovo efektívnej a technologicky neutrálnej politiky na obdobie po roku 2020 s cieľom vytvoriť dlhodobú perspektívu pre investície do trvalo udržateľných biopalív s nízkym rizikom spôsobenia nepriamej zmeny využívania pôdy a do iných prostriedkov dekarbonizácie sektora dopravy.

(36)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (8) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(37)

Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečenie jednotného trhu palív pre cestnú dopravu a necestné pojazdné stroje a zabezpečenie dodržiavania minimálnych úrovní ochrany životného prostredia pri používaní tohto paliva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(38)

Smernice 98/70/ES a 2009/28/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 98/70/ES

Smernica 98/70/ES sa mení takto:

1.

V článku 2 sa dopĺňajú tieto body:

„10.

‚kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu‘ sú iné kvapalné alebo plynné palivá ako biopalivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov energie ako biomasa a ktoré sa používajú v doprave;

11.

‚plodiny bohaté na škrob‘ sú plodiny, najmä obilniny (bez ohľadu na to, či sa využívajú len zrná, alebo celé rastliny ako v prípade kukurice na zeleno), hľuzové a koreňové plodiny (ako napríklad zemiaky, topinambury, sladké zemiaky, manioky a jamy) a podcibuľové plodiny (ako napríklad taro a kokojam);

12.

‚biopalivá s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy‘ sú biopalivá, ktorých suroviny boli vyrobené v rámci schém, ktoré znižujú vytláčanie produkcie na iné účely ako výrobu biopalív a ktoré boli vyrobené v súlade s kritériom trvalej udržateľnosti pre biopalivá stanoveným v článku 7b;

13.

‚zvyšok po spracovaní‘ je látka, ktorá nie je konečným produktom, o ktorého výrobu sa priamo usiluje v rámci výrobného procesu; nie je primárnym cieľom výrobného procesu a proces nebol zámerne pozmenený tak, aby sa v ňom vyrábala táto látka;

14.

‚zvyšky z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesníctva‘ sú zvyšky priamo vyprodukované poľnohospodárstvom, akvakultúrou, rybolovom a lesníctvom; nezahŕňajú zvyšky zo súvisiacich odvetví alebo spracovania.“

2.

Článok 7a sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„V prípade dodávateľov biopalív na využitie v leteckej doprave členské štáty môžu takýmto dodávateľom povoliť, aby si zvolili možnosť prispieť k záväzku znižovania emisií stanovenému v odseku 2 tohto článku za predpokladu, že tieto biopalivá spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 7b.“

b)

V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty môžu stanoviť, že maximálny podiel biopalív vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín a z plodín pestovaných ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde na účel splnenia cieľa uvedeného v prvom pododseku tohto odseku nesmie prekročiť maximálny podiel stanovený v článku 3 ods. 4 druhom pododseku písm. d) smernice 2009/28/ES.“

c)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Komisia prijme vykonávacie akty v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 3, v ktorých sa stanovia podrobné pravidlá na jednotné vykonávanie odseku 4 tohto článku členskými štátmi.“

d)

Dopĺňajú sa tieto odseky:

„6.   Komisia je splnomocnená prijať najneskôr do 31. decembra 2017 delegované akty s cieľom stanoviť určené hodnoty emisií skleníkových plynov, ak takéto hodnoty ešte neboli stanovené pred 5. októbrom 2015, pokiaľ ide o:

a)

kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu;

b)

zachytávanie a využívanie uhlíka na účely dopravy.

7.   Členské štáty v rámci postupu nahlasovania podľa odseku 1 zabezpečia, aby dodávatelia palív každoročne nahlásili orgánu, ktorý určí členský štát, spôsoby výroby biopalív, objemy biopalív odvodených od surovín v zmysle kategorizácie v časti A prílohy V a emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie vrátane predbežných stredných hodnôt odhadovaných emisií z biopalív vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy. Členské štáty nahlásia uvedené údaje Komisii.“

3.

Článok 7b sa mení takto:

a)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív, ktorá sa zohľadňuje na účely uvedené v odseku 1, dosahuje aspoň 60 % v prípade biopalív vyrábaných zariadeniami, ktoré začali prevádzku po 5. októbri 2015. Zariadenie sa považuje v prevádzke, ak sa uskutočnila fyzická výroba biopalív.

V prípade zariadení, ktoré boli v prevádzke k 5. októbru 2015 alebo pred týmto dátumom, na účely uvedené v odseku 1 dosahujú biopalivá do 31. decembra 2017 úsporu emisií skleníkových plynov najmenej 35 % a od 1. januára 2018 najmenej 50 %.

Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív sa vypočíta v súlade s článkom 7d ods. 1.“

b)

V odseku 3 sa druhý pododsek vypúšťa.

4.

Článok 7c sa mení takto:

a)

V odseku 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Komisia prijíma vykonávacie akty v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 3 s cieľom zostaviť zoznam primeraných a relevantných informácií uvedených v prvých dvoch pododsekoch tohto odseku. Komisia predovšetkým zabezpečuje, aby poskytovanie uvedených informácií nepredstavovalo nadmerné administratívne zaťaženie pre subjekty vo všeobecnosti, a najmä nie pre drobných poľnohospodárov, organizácie výrobcov a družstvá.“

b)

V odseku 5 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„V rámci dobrovoľných schém uvedených v odseku 4 (ďalej len ‚dobrovoľné schémy‘) sa pravidelne, a to aspoň raz za rok, uverejňuje zoznam ich certifikačných orgánov použitých na nezávislý audit, pričom sa pri každom certifikačnom orgáne uvedie, ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej moci ho uznal a ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej moci ho monitoruje.

Najmä v záujme zabránenia podvodom môže Komisia na základe analýzy rizík alebo správ uvedených v druhom pododseku odseku 6 tohto článku spresniť štandardy nezávislého auditu a požadovať, aby všetky dobrovoľné schémy tieto štandardy uplatňovali. Uskutoční sa to prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 3. Takýmito aktmi sa stanoví lehota, v rámci ktorej sa v dobrovoľných schémach musia štandardy uplatniť. Komisia môže zrušiť rozhodnutia, ktorými sa uznávajú dobrovoľné schémy, ak tieto schémy neuplatnia v stanovenej lehote takéto štandardy.“

c)

Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.   Rozhodnutia podľa odseku 4 tohto článku sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 3. Takéto rozhodnutia sú platné najviac päť rokov.

Komisia požaduje, aby sa jej pre každú dobrovoľnú schému, v súvislosti s ktorou sa prijme rozhodnutie podľa odseku 4, predložila do 6. októbra 2016 a potom každý rok do 30. apríla správa vzťahujúca sa na každý z bodov uvedených v treťom pododseku tohto odseku. Vo všeobecnosti sa správa vzťahuje na predchádzajúci kalendárny rok. Prvá správa pokrýva aspoň šesť mesiacov od 9. septembra 2015. Požiadavka predložiť správu sa vzťahuje len na dobrovoľné schémy, ktoré fungovali aspoň 12 mesiacov.

Do 6. apríla 2017 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu analyzujúcu správy uvedené v druhom pododseku tohto odseku, v ktorej sa preskúma fungovanie dohôd uvedených v odseku 4 alebo dobrovoľných schém, v súvislosti s ktorými sa prijalo rozhodnutie v súlade s týmto článkom, a v ktorej určí najlepšie postupy. Správa vychádza z najlepších dostupných informácií vrátane informácií získaných z konzultácií so zainteresovanými stranami a z praktických skúseností pri uplatňovaní dotknutých dohôd alebo schém. V správe sa analyzuje:

 

vo všeobecnosti:

a)

nezávislosť, spôsob a frekvencia auditov, a to vo vzťahu k podmienkam stanoveným v dokumentácii dotknutej schémy v čase jeho schválenia Komisiou, ako aj vo vzťahu k najlepším postupom v odvetví;

b)

dostupnosť metód odhaľovania a riešenia nedodržiavania pravidiel s osobitným dôrazom na riešenie situácií alebo podozrení v súvislosti s vážnym pochybením na strane členov schémy a skúsenosti a transparentnosť v rámci uplatňovania týchto metód;

c)

transparentnosť najmä v súvislosti s dostupnosťou schémy, dostupnosťou prekladov do príslušných jazykov krajín a regiónov, z ktorých pochádzajú východiskové suroviny, dostupnosťou zoznamu certifikovaných subjektov a príslušných osvedčení a dostupnosťou audítorských správ;

d)

zapojenie zainteresovaných strán, najmä pokiaľ ide o konzultácie s pôvodnými a miestnymi komunitami pred prijatím rozhodnutia počas prípravy a revízie schémy, ako aj počas auditov a reakcie na ich príspevky;

e)

celková spoľahlivosť schémy najmä z hľadiska pravidiel v oblasti akreditácie, kvalifikácie a nezávislosti audítorov a relevantných orgánov schémy;

f)

trhová aktualizácia schémy, množstvo certifikovaných surovín a biopalív podľa krajiny pôvodu a druhu, počet účastníkov;

g)

jednoduchosť a efektívnosť uplatňovania programu na sledovanie dôkazov o dodržiavaní kritérií trvalej udržateľnosti, ktoré schéma stanovuje svojim členom, pričom tento program má slúžiť na predchádzanie podvodom so zreteľom najmä na odhaľovanie a riešenie podozrení z podvodu a iných nezrovnalostí a nadväzujúce činnosti, ako aj prípadne počet odhalených prípadov podvodu alebo iných nezrovnalostí;

 

a predovšetkým:

h)

možnosti pre subjekty, ktorým sa má povoliť uznávať a monitorovať certifikačné orgány;

i)

kritériá uznávania alebo akreditácie certifikačných orgánov;

j)

pravidlá vykonávania monitorovania certifikačných orgánov;

k)

spôsoby uľahčenia alebo zlepšenia podpory najlepších postupov.

Členský štát môže oznámiť svoju vnútroštátnu schému Komisii. Komisia takúto schému posúdi prednostne. V záujme uľahčenia vzájomného dvojstranného a viacstranného uznávania schém na overovanie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti pri biopalivách sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 3 prijme rozhodnutie o súlade takejto oznámenej vnútroštátnej schémy s podmienkami stanovenými v tejto smernici. Ak je toto rozhodnutie kladné, schémy zriadené v súlade s týmto článkom neodmietajú vzájomné uznanie so schémou daného členského štátu, pokiaľ ide o overovanie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti stanovených v článku 7b ods. 2 až 5.“

d)

Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8.   Komisia na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy preskúma uplatňovanie článku 7b vo vzťahu k zdroju biopaliva a v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 3 do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti rozhodne, či dotknutý členský štát môže zohľadniť biopalivo z daného zdroja na účely článku 7a.“

5.

Článok 7d sa mení takto:

a)

Odseky 3, 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„3.   Komisii sa môžu nahlásiť typické emisie skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych východiskových surovín zahrnutých v prípade členských štátov do správ uvedených v odseku 2 a v prípade území mimo Únie do správ rovnocenných so správami uvedenými v odseku 2 a vypracovanými príslušnými orgánmi.

4.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 3 rozhodnúť, že správy uvedené v odseku 3 tohto článku majú obsahovať presné údaje na účely merania emisií skleníkových plynov spojených s pestovaním surovín pre biopalivá typicky produkovaných v daných oblastiach na účely článku 7b ods. 2.

5.   Komisia najneskôr do 31. decembra 2012 a potom každé dva roky vypracuje a uverejní správu o odhadovaných typických a určených hodnotách v prílohe IV častiach B a E, pričom venuje osobitnú pozornosť emisiám skleníkových plynov z dopravy a spracovania.

V prípade, že zo správ uvedených v prvom pododseku vyplynie, že odhadované typické a určené hodnoty v prílohe IV častiach B a E môže byť potrebné upraviť na základe najnovších vedeckých poznatkov, Komisia podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.“

b)

Odsek 6 sa vypúšťa.

c)

V odseku 7 sa prvý, druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:

„7.   Komisia preskúma prílohu IV, aby sa do nej v opodstatnených prípadoch doplnili hodnoty pre ďalšie postupy výroby biopalív z tých istých alebo iných východiskových surovín. V rámci tohto preskúmania sa zváži aj úprava metodiky stanovenej v prílohe IV časti C, najmä pokiaľ ide o:

metódu zohľadnenia odpadov a zvyškov,

metódu zohľadnenia vedľajších produktov,

metódu zohľadnenia kogenerácie a

status vedľajších produktov priznaný zvyškom poľnohospodárskych plodín.

Určené hodnoty pre bionaftu z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja sa preskúmajú čo najskôr. Ak z preskúmania Komisie vyplynie, že by sa príloha IV mala doplniť, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty podľa článku 10a s cieľom doplniť, ale nie odstrániť alebo zmeniť odhadované typické a určené hodnoty v prílohe IV častiach A, B, D a E pre postupy výroby biopalív, pre ktoré ešte nie sú v uvedenej prílohe zahrnuté konkrétne hodnoty.“

d)

Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8.   Ak je to potrebné na zabezpečenie jednotného uplatňovania prílohy IV časti C bodu 9, Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia podrobné technické špecifikácie a definície. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 3.“

6.

V článku 7e sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Správy Komisie pre Európsky parlament a Radu, uvedené v článku 7b ods. 7, článku 7c ods. 2, článku 7c ods. 9 a článku 7d ods. 4 a 5, ako aj správy a informácie predkladané podľa článku 7c ods. 3 prvého a piateho pododseku a článku 7d ods. 2 sa vypracúvajú a postupujú na účely smernice 2009/28/ES, ako aj na účely tejto smernice.“

7.

Článok 8 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty monitorujú dodržiavanie požiadaviek článkov 3 a 4, pokiaľ ide o benzín a motorovú naftu, na základe analytických metód uvedených v prílohách I a II.“

b)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Každý rok do 31. augusta členské štáty predložia správu o národných údajoch o kvalite palív za predchádzajúci kalendárny rok. Komisia vytvorí spoločný formát predkladania zhrnutia národných údajov o kvalite palív prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 3. Prvá správa sa predloží do 30. júna 2002. Od 1. januára 2004 bude formát uvedenej správy v súlade s príslušnou európskou normou. Členské štáty okrem toho nahlásia celkový objem benzínu a motorovej nafty uvedený na trh na ich území, ako aj na trh uvedený objem bezolovnatého benzínu a motorovej nafty s obsahom síry maximálne 10 mg/kg. Okrem toho členské štáty každoročne nahlasujú na vhodne vyváženom zemepisnom základe dostupnosť benzínu a motorovej nafty s obsahom síry maximálne 10 mg/kg, ktoré boli uvedené na trh na ich území.“

8.

V článku 8a sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   S ohľadom na hodnotenie vykonané pomocou skúšobnej metodiky uvedenej v odseku 1 môže Európsky parlament a Rada na základe legislatívneho návrhu Komisie zrevidovať maximálny obsah MMT v palivách uvedený v odseku 2.“

9.

V článku 9 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„k)

spôsoby výroby, objemy a životný cyklus emisií skleníkových plynov na jednotku energie vrátane predbežných stredných hodnôt odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a súvisiace rozpätie odvodené od analýzy citlivosti uvedených v prílohe V týkajúce sa biopalív spotrebovaných v Únii. Komisia zverejní údaje o predbežných stredných hodnotách odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a súvisiace rozpätie odvodené od analýzy citlivosti.“

10.

Článok 10 sa mení takto:

a)

Nadpis sa nahrádza takto:

„Postup na úpravu povolených analytických metód a výnimiek vzťahujúcich sa na povolený tlak výparov“.

b)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty podľa článku 10a v rozsahu potrebnom na úpravu povolených analytických metód s cieľom zabezpečiť súlad s prípadnou revíziou európskych noriem uvedených v prílohe I alebo II. Komisia je splnomocnená tiež prijímať delegované akty podľa článku 10a na účely úpravy výnimiek vzťahujúcich sa na povolený tlak výparov v kPa v súvislosti s obsahom etanolu v benzíne stanoveným v prílohe III v rámci obmedzenia stanoveného v článku 3 ods. 4 prvom pododseku. Takýmito delegovanými aktmi nie sú dotknuté výnimky udelené podľa článku 3 ods. 4.“

11.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 10a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7a ods. 6, v článku 7d ods. 7 a v článku 10 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 5. októbra 2015.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 7a ods. 6, v článku 7d ods. 7 a v článku 10 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 7a ods. 6, článku 7d ods. 7 a článku 10 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

12.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Postup výboru

1.   Okrem prípadov uvedených v odseku 2 Komisii pomáha Výbor pre kvalitu palív. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

2.   V prípade záležitostí, ktoré sa týkajú trvalej udržateľnosti biopalív podľa článkov 7b, 7c a 7d, Komisii pomáha Výbor pre trvalú udržateľnosť biopalív a biokvapalín uvedený v článku 25 ods. 2 smernice 2009/28/ES. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbory nevydajú žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

13.

Príloha IV sa mení a príloha V sa dopĺňa v súlade s prílohou I k tejto smernici.

Článok 2

Zmeny smernice 2009/28/ES

Smernica 2009/28/ES sa mení takto:

1.

V článku 2 sa v druhom odseku dopĺňajú tieto písmená:

„p)

‚odpad‘ je vymedzený tak, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (10); látky, ktoré boli zámerne upravené alebo znečistené, aby splnili uvedené vymedzenie, toto vymedzenie nezahŕňa;

q)

‚plodiny bohaté na škrob‘ sú plodiny, najmä obilniny (bez ohľadu na to, či sa využívajú len zrná, alebo celé rastliny ako v prípade kukurice na zeleno), hľuzové a koreňové plodiny (ako napríklad zemiaky, topinambury, sladké zemiaky, manioky a jamy) a podcibuľové plodiny (ako napríklad taro a kokojam);

r)

‚lignocelulózový materiál‘ je materiál zložený z lignínu, celulózy a hemicelulózy, ako napríklad biomasa pochádzajúca z lesov, drevité energetické plodiny a zvyšky a odpad z lesníckych odvetví;

s)

‚nepotravinový celulózový materiál‘ je surovina zložená najmä z celulózy a hemicelulózy a má nižší obsah lignínu ako lignocelulózový materiál; zahŕňa zvyšky potravinových a krmivových plodín (ako je slama, steblá, plevy a škrupiny), trávnatých energetických plodín s nízkym obsahom škrobu (ako je mätonoh, proso prútnaté, ozdobnica, trsteník a krycie plodiny pestované pred hlavnými plodinami a po nich), priemyselných zvyškov (aj z potravinových a krmivových plodín po extrakcii rastlinných tukov, cukrov, škrobov a bielkovín) a materiálu z biologického odpadu;

t)

‚zvyšok po spracovaní‘ je látka, ktorá nie je konečným produktom, o ktorého výrobu sa priamo usiluje v rámci výrobného procesu; nie je primárnym cieľom výrobného procesu a proces nebol zámerne pozmenený tak, aby sa v ňom vyrábala táto látka;

u)

‚kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu‘ sú iné kvapalné alebo plynné palivá ako biopalivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov energie ako biomasa a ktoré sa používajú v doprave;

v)

‚zvyšky z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesníctva‘ sú zvyšky priamo vyprodukované poľnohospodárstvom, akvakultúrou, rybolovom a lesníctvom; nezahŕňajú zvyšky zo súvisiacich odvetví alebo spracovania;

w)

‚biopalivá a biokvapaliny s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy‘ sú biopalivá a biokvapaliny, ktorých suroviny boli vyrobené v rámci schém, ktoré znižujú vytláčanie produkcie na iné účely ako výrobu biopalív a biokvapalín a ktoré boli vyrobené v súlade s kritériom trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny stanoveným v článku 17.

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).“"

2.

Článok 3 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely splnenia cieľov uvedených v prvom pododseku tohto odseku nepresiahne maximálny spoločný príspevok biopalív a biokvapalín vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín a z plodín, ktoré sa pestujú ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, množstvo energie zodpovedajúce maximálnemu príspevku stanovenému v odseku 4 písm. d).“

b)

V odseku 4 sa druhý pododsek mení takto:

i)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

na výpočet menovateľa, ktorým je celkové množstvo energie spotrebované v doprave na účely prvého pododseku, sa zohľadňuje len benzín, nafta a biopalivá spotrebované v cestnej a železničnej doprave a elektrická energia vrátane elektrickej energie použitej na výrobu kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu;“

ii)

v písmene b) sa dopĺňa táto veta:

„Týmto písmenom nie je dotknuté písmeno d) tohto odseku ani článok 17 ods. 1 písm. a);“

iii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

pri výpočte príspevku elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a spotrebovanej vo všetkých typoch vozidiel na elektrický pohon a na výrobu kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu na účely písmen a) a b) sa členské štáty môžu rozhodnúť použiť buď priemerný podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie v Únii, alebo podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie v ich vlastnej krajine vo výške nameranej dva roky pred daným rokom. Okrem toho pri výpočte množstva elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej elektrifikovanou železničnou dopravou sa táto spotreba považuje za 2,5-násobok energetického obsahu vstupu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie. Pri výpočte množstva elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej elektrickými cestnými vozidlami podľa písmena b) sa táto spotreba považuje za päťnásobok energetického obsahu vstupu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie.“;

iv)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„d)

pri výpočte biopalív v čitateli podiel energie z biopalív vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín a z plodín, ktoré sa pestujú ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, nepresiahne 7 % konečnej spotreby energie v doprave v členských štátoch v roku 2020.

Biopalivá vyrobené zo surovín uvedených v prílohe IX sa nezapočítajú do obmedzenia stanoveného v prvom pododseku tohto písmena.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že podiel energie z biopalív vyrábaných z plodín, ktoré sa pestujú ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde, iných ako obilniny a iné plodiny bohaté na škrob, cukornaté plodiny a olejniny, sa nezapočíta do obmedzenia stanoveného v prvom pododseku tohto písmena pod podmienkou, že:

i)

overovanie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti stanovených v článku 17 ods. 2 až 5 sa uskutočnilo v súlade s článkom 18 a

ii)

uvedené plodiny sa pestovali na pôde spadajúcej pod prílohu V časť C bod 8 a príslušný bonus ‚eB‘ stanovený v prílohe V časti C bode 7 bol zahrnutý do výpočtu emisií skleníkových plynov na účely preukázania dodržiavania článku 17 ods. 2;

e)

každý členský štát sa snaží dosiahnuť cieľ, ktorým je minimálna úroveň spotreby biopalív vyrábaných zo surovín a iných palív uvedených v prílohe IX časti A na jeho území. Na tento účel stanoví každý členský štát do 6. apríla 2017 vnútroštátny cieľ, ktorý sa snaží dosiahnuť. Referenčná hodnota pre tento cieľ je 0,5 percentuálneho bodu energetického obsahu podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy v roku 2020 uvedeného v prvom pododseku, a tento cieľ sa má splniť prostredníctvom biopalív vyrobených zo surovín a iných palív uvedených v prílohe IX časti A. Navyše biopalivá vyrobené zo surovín, ktoré nie sú uvedené v prílohe IX a ktoré príslušné vnútroštátne orgány označili za odpad, zvyšky, nepotravinový celulózový materiál alebo lignocelulózový materiál, pričom sa používajú v existujúcich zariadeniach pred prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 (11), sa môžu započítať do vnútroštátneho cieľa.

Členské štáty môžu stanoviť vnútroštátny cieľ, ktorý je nižší ako referenčná hodnota 0,5 percentuálneho bodu, a to na základe jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:

i)

objektívne faktory, ako napríklad obmedzený potenciál pre udržateľnú výrobu biopalív vyrobených zo surovín a iných palív uvedených v prílohe IX časti A alebo obmedzená dostupnosť takýchto biopalív na trhu za ceny, ktoré by zabezpečovali nákladovú efektívnosť;

ii)

osobitné technické alebo klimatické charakteristiky vnútroštátneho trhu s motorovými palivami, ako je napríklad zloženie a stav cestného vozového parku, alebo

iii)

vnútroštátne politiky, ktoré prideľujú primerané finančné prostriedky na podnecovanie energetickej efektívnosti a využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave.

Členské štáty predložia pri stanovovaní svojich vnútroštátnych cieľov dostupné informácie o množstvách spotrebovaných biopalív zo surovín a iných palív uvedených v prílohe IX časti A.

Členské štáty riadne zohľadnia pri stanovovaní politík na podporu výroby palív zo surovín uvedených v prílohe IX hierarchiu odpadového hospodárstva ustanovenú v článku 4 smernice 2008/98/ES vrátane jej ustanovení o vnímaní celého životného cyklu na celkový vplyv vytvárania a riadenia rôznych odpadových tokov.

Komisia uverejní v súlade s článkom 24 tejto smernice:

vnútroštátne ciele členských štátov,

plány členských štátov na dosiahnutie vnútroštátnych cieľov, ak sú tieto plány k dispozícii,

prípadne dôvody na odlišnosť vnútroštátnych cieľov členských štátov v porovnaní s referenčnou hodnotou, oznámených v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/1513, a

súhrnnú správu o pokroku členských štátov pri dosahovaní svojich vnútroštátnych cieľov;

f)

biopalivá vyrábané zo surovín uvedených v prílohe IX sa považujú za dvojnásobok ich energetického obsahu na účely plnenia cieľa stanoveného v prvom pododseku.

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 1).“"

c)

V odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Do 31. decembra 2017 Komisia podľa potreby predloží návrh, ktorým sa za určitých podmienok povolí, aby sa posúdilo celkové množstvo elektrickej energie s pôvodom z obnoviteľných zdrojov energie použitej na pohon všetkých druhov vozidiel na elektrický pohon a na výrobu kvapalných a plynných motorových palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu.“

d)

Dopĺňa sa tento odsek:

„5.   S cieľom minimalizovať riziko viacnásobného uplatnenia jednotlivých dodávok v Únii sa členské štáty a Komisia usilujú o posilnenie spolupráce medzi vnútroštátnymi schémami a medzi vnútroštátnymi schémami a dobrovoľnými schémami vytvorenými podľa článku 18, ktorá v prípade potreby zahŕňa aj výmenu údajov. Aby sa zabránilo zámernej úprave alebo vyraďovaniu materiálov s cieľom zaradiť ich do prílohy IX, členské štáty podporujú vývoj a využívanie schém, ktorými sa sledujú suroviny a výsledné biopalivá v celom hodnotovom reťazci. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade zistenia podvodu podnikli primerané kroky. Členské štáty predložia správu o prijatých opatreniach do 31. decembru 2017 a následne každé dva roky, ak neposkytli rovnocenné informácie o spoľahlivosti a ochrane proti podvodom vo svojich správach o pokroku dosiahnutom pri podpore a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov energie vypracovanej v súlade s článkom 22 ods. 1 písm. d).

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 25a prijímať delegované akty, ktorými zmení zoznam surovín v prílohe IX časti A s cieľom suroviny doplniť, ale nie ich vyňať. Komisia prijme samostatný delegovaný akt vo vzťahu ku každej surovine, ktorá sa má doplniť do zoznamu uvedeného v prílohe IX časti A. Každý delegovaný akt musí vychádzať z analýzy najnovšieho vedeckého a technického pokroku s ohľadom na zásady hierarchie odpadového hospodárstva ustanovené v smernici 2008/98/ES a podporiac záver, že daná surovina nepredstavuje dodatočný dopyt po pôde ani nespôsobuje výrazné narušenie trhov pre (vedľajšie) produkty, odpady či zvyšky, že predstavuje značné úspory emisií skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami a že nehrozí, že negatívne ovplyvní životné prostredie a biodiverzitu.“

3.

V článku 5 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia energetického obsahu motorových palív stanovených v prílohe III vedeckému a technickému pokroku v súlade s článkom 25a.“

4.

V článku 6 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Členské štáty sa môžu dohodnúť a zaviesť opatrenia zamerané na štatistický prenos určitého množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie z jedného členského štátu do iného členského štátu. Prenesené množstvo sa:

a)

odpočíta od množstva energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa zohľadňuje pri posudzovaní súladu členského štátu, ktorý uskutočňuje prenos, s požiadavkami článku 3 ods. 1, 2 a 4, a

b)

pripočíta k množstvu energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa zohľadňuje pri posudzovaní súladu iného členského štátu, ktorý prenos prijíma, s požiadavkami článku 3 ods. 1, 2 a 4.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku v súvislosti s článkom 3 ods. 1, 2 a 4 môžu trvať jeden alebo viac rokov. Oznamujú sa Komisii najneskôr tri mesiace po uplynutí každého roku, v ktorom sú účinné. Informácie zaslané Komisii zahŕňajú množstvo a cenu príslušnej energie.“

5.

Článok 17 sa mení takto:

a)

Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív a biokvapalín, ktoré sa zohľadňujú na účely uvedené v odseku 1, dosahuje aspoň 60 % v prípade biopalív a biokvapalín vyrábaných v zariadeniach, ktoré začali prevádzku po 5. októbri 2015. Zariadenie sa považuje v prevádzke, ak sa uskutočnila fyzická výroba biopalív alebo biokvapalín.

V prípade zariadení, ktoré boli v prevádzke k 5. októbru 2015 alebo pred týmto dátumom, na účely uvedené v odseku 1 dosahujú biopalivá a biokvapaliny do 31. decembra 2017 úsporu emisií skleníkových plynov najmenej 35 % a od 1. januára 2018 najmenej 50 %.

Úspora emisií skleníkových plynov vyplývajúca z využívania biopalív a biokvapalín sa vypočíta v súlade s článkom 19 ods. 1.“

b)

V odseku 3 sa druhý pododsek vypúšťa.

6.

Článok 18 sa mení takto:

a)

V odseku 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Komisia prijíma vykonávacie akty v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3 s cieľom zostaviť zoznam primeraných a relevantných informácií uvedených v prvých dvoch pododsekoch tohto odseku. Komisia predovšetkým zabezpečuje, aby poskytovanie uvedených informácií nepredstavovalo pre subjekty vo všeobecnosti nadmerné administratívne zaťaženie, najmä nie pre drobných poľnohospodárov, organizácie výrobcov a družstvá.“

b)

V odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné vnútroštátne alebo medzinárodné schémy stanovujúce normy pre výrobu produktov z biomasy obsahujú presné údaje na účely článku 17 ods. 2 a/alebo sa v nich preukazuje, že dodávky biopalív alebo biokvapalín spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 3, 4 a 5 a/alebo že žiadne materiály neboli zámerne pozmenené alebo vyradené tak, aby sa na dodávku alebo jej časť mohla vzťahovať príloha IX. Komisia môže rozhodnúť, že tieto schémy obsahujú presné údaje na účely informovania o opatreniach prijatých na ochranu oblastí, ktoré zabezpečujú základné ekosystémové služby v kritických situáciách (ako je ochrana povodia a regulácia erózie), na ochranu pôdy, vody a ovzdušia, obnovu znehodnotenej pôdy, zabraňovanie nadmernej spotrebe vody v oblastiach s nedostatkom vody a o prvkoch uvedených v článku 17 ods. 7 druhom pododseku. Komisia môže na účely článku 17 ods. 3 písm. b) bodu ii) uznať aj oblasti určené na ochranu vzácnych alebo ohrozených ekosystémov alebo druhov uznaných medzinárodnými dohodami alebo zaradených do zoznamov vypracovaných medzivládnymi organizáciami alebo Medzinárodnou úniou pre ochranu prírody.“

c)

V odseku 5 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„V rámci dobrovoľných schém uvedených v odseku 4 (ďalej len ‚dobrovoľné schémy‘) sa pravidelne, a to aspoň raz za rok, uverejňuje zoznam ich certifikačných orgánov použitých na nezávislý audit, pričom sa pri každom certifikačnom orgáne uvedie, ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej moci ho uznal a ktorý subjekt alebo vnútroštátny orgán verejnej moci ho monitoruje.

Predovšetkým v záujme zabránenia podvodom môže Komisia na základe analýzy rizík alebo správ uvedených v druhom pododseku odseku 6 tohto článku spresniť štandardy nezávislého auditu a požadovať, aby všetky dobrovoľné schémy tieto štandardy uplatňovali. Uskutoční sa to prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3. Takýmito aktmi sa stanoví lehota, v rámci ktorej sa v dobrovoľných schémach musia štandardy uplatniť. Komisia môže zrušiť rozhodnutia, ktorými sa uznávajú dobrovoľné schémy, ak tieto schémy neuplatnia v stanovenej lehote takéto štandardy.“

d)

Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.   Rozhodnutia podľa odseku 4 tohto článku sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3. Takéto rozhodnutia sú platné najviac päť rokov.

Komisia požaduje, aby sa jej pre každú dobrovoľnú schému, v súvislosti s ktorou sa prijme rozhodnutie podľa odseku 4, predložila do 6. októbra 2016 a potom každý rok do 30. apríla správa vzťahujúca sa na každý z bodov uvedených v treťom pododseku tohto odseku. Vo všeobecnosti sa správa vzťahuje na predchádzajúci kalendárny rok. Prvá správa pokrýva aspoň šesť mesiacov od 9. septembra 2015. Požiadavka predložiť správu sa vzťahuje len na dobrovoľné schémy, ktoré fungovali aspoň 12 mesiacov.

Do 6. apríla 2017 a následne vo svojich správach v súlade s článkom 23 ods. 3 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu analyzujúcu správy uvedené v druhom pododseku tohto odseku, v ktorej sa preskúma fungovanie dohôd uvedených v odseku 4 alebo dobrovoľných schém, v súvislosti s ktorými sa prijalo rozhodnutie v súlade s týmto článkom, a v ktorej určí najlepšie postupy. Správa vychádza z najlepších dostupných informácií vrátane informácií získaných z konzultácií so zainteresovanými stranami a z praktických skúseností pri uplatňovaní dotknutých dohôd alebo schém. V správe sa analyzuje:

 

vo všeobecnosti:

a)

nezávislosť, spôsob a frekvencia auditov, a to vo vzťahu k tomu, čo je stanovené v súvislosti s týmito aspektmi v dokumentácii dotknutej schémy v čase jej schválenia Komisiou, ako aj vo vzťahu k najlepším postupom v odvetví;

b)

dostupnosť metód odhaľovania a riešenia nedodržiavania pravidiel s osobitným dôrazom na riešenie situácií alebo podozrení v súvislosti s vážnym pochybením na strane členov schémy a skúsenosti a transparentnosť v rámci uplatňovania týchto metód;

c)

transparentnosť najmä v súvislosti s dostupnosťou schémy, dostupnosťou prekladov do príslušných jazykov krajín a regiónov, z ktorých pochádzajú východiskové suroviny, dostupnosťou zoznamu certifikovaných subjektov a príslušných osvedčení a dostupnosťou audítorských správ;

d)

zapojenie zainteresovaných strán, najmä pokiaľ ide o konzultácie s pôvodnými a miestnymi komunitami pred prijatím rozhodnutia počas prípravy a revízie schémy, ako aj počas auditov, a reakcie na ich príspevky;

e)

celková spoľahlivosť schémy najmä z hľadiska pravidiel v oblasti akreditácie, kvalifikácie a nezávislosti audítorov a relevantných orgánov schémy;

f)

trhová aktualizácia schémy, množstvo certifikovaných surovín a biopalív podľa krajiny pôvodu a druhu, počet účastníkov;

g)

jednoduchosť a efektívnosť uplatňovania programu na sledovanie dôkazov o dodržiavaní kritérií trvalej udržateľnosti, ktoré schéma stanovuje svojim členom, pričom tento program má slúžiť na predchádzanie podvodom so zreteľom najmä na odhaľovanie a riešenie podozrení z podvodu a iných nezrovnalostí a nadväzujúce činnosti, ako aj prípadne počet odhalených prípadov podvodu alebo nezrovnalostí;

 

a predovšetkým:

h)

možnosti pre subjekty, ktorým sa má povoliť uznávať a monitorovať certifikačné orgány;

i)

kritériá uznávania alebo akreditácie certifikačných orgánov;

j)

pravidlá vykonávania monitorovania certifikačných orgánov;

k)

spôsoby uľahčenia alebo zlepšenia podpory najlepších postupov.

Komisia sprístupňuje správy vypracované dobrovoľnými schémami v súhrnnej podobe alebo prípadne v plnom rozsahu na transparentnej platforme uvedenej v článku 24.

Členský štát môže oznámiť svoju vnútroštátnu schému Komisii. Komisia takúto schému posúdi prednostne. V záujme uľahčenia vzájomného dvojstranného alebo viacstranného uznávania schém na overovanie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti pri biopalivách a biokvapalinách sa v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3 prijme rozhodnutie o súlade oznámenej vnútroštátnej schémy s podmienkami stanovenými v tejto smernici. Ak je toto rozhodnutie kladné, schémy zriadené v súlade s týmto článkom neodmietajú vzájomné uznanie so schémou daného členského štátu, pokiaľ ide o overovanie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti stanovených v článku 17 ods. 2 až 5.“

e)

Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8.   Komisia na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy preskúma uplatňovanie článku 17 vo vzťahu k zdroju biopaliva a v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3 do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti rozhodne, či dotknutý členský štát môže zohľadniť biopalivo z daného zdroja na účely článku 17 ods. 1.“

7.

Článok 19 sa mení takto:

a)

Odseky 3, 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„3.   Komisii sa môžu nahlásiť typické emisie skleníkových plynov z pestovania poľnohospodárskych východiskových surovín zahrnutých v prípade členských štátov do správ uvedených v odseku 2 a v prípade území mimo Únie do správ rovnocenných so správami uvedenými v odseku 2 a vypracovanými príslušnými orgánmi.

4.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu prijatého v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3 rozhodnúť, že správy uvedené v odseku 3 tohto článku majú obsahovať presné údaje na účely merania emisií skleníkových plynov spojených s pestovaním surovín pre biopalivá a biokvapaliny typicky produkovaných v daných oblastiach na účely článku 17 ods. 2.

5.   Komisia najneskôr do 31. decembra 2012 a potom každé dva roky vypracuje a uverejní správu o odhadovaných typických a určených hodnotách v prílohe V častiach B a E, pričom venuje osobitnú pozornosť emisiám skleníkových plynov z dopravy a spracovania.

V prípade, že zo správ uvedených v prvom pododseku vyplynie, že odhadované typické a určené hodnoty v prílohe V častiach B a E môže byť potrebné upraviť na základe najnovších vedeckých poznatkov, Komisia podľa potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.“

b)

Odsek 6 sa vypúšťa.

c)

V odseku 7 sa prvý, druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:

„7.   Komisia preskúmava prílohu V, aby sa do nej v opodstatnených prípadoch doplnili hodnoty pre ďalšie postupy výroby biopalív z tých istých alebo iných východiskových surovín. V rámci tohto preskúmania sa zváži aj úprava metodiky stanovenej v prílohe V časti C, najmä pokiaľ ide o:

metódu zohľadnenia odpadov a zvyškov,

metódu zohľadnenia vedľajších produktov,

metódu zohľadnenia kogenerácie a

status vedľajších produktov priznaný zvyškom poľnohospodárskych plodín.

Určené hodnoty pre bionaftu z odpadového rastlinného alebo živočíšneho oleja sa preskúmajú čo najskôr. Ak z preskúmania Komisie vyplynie, že by sa príloha V mala doplniť, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty podľa článku 25a s cieľom doplniť, ale nie odstrániť ani zmeniť odhadované typické a určené hodnoty v prílohe V častiach A, B, D a E pre postupy výroby biopalív a biokvapalín, pre ktoré ešte nie sú v uvedenej prílohe zahrnuté konkrétne hodnoty.“

d)

Odsek 8 sa nahrádza takto:

„8.   Ak je to potrebné na zabezpečenie jednotného uplatňovania prílohy V časti C bodu 9, Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia podrobné technické špecifikácie a definície. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25 ods. 3.“

8.

Článok 21 sa vypúšťa.

9.

V článku 22 ods. 1 sa druhý pododsek mení takto:

a)

Písmeno i) sa nahrádza takto:

„i)

o vývoji a podiele biopalív vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX vrátane posúdenia zdrojov so zameraním na aspekty trvalej udržateľnosti týkajúce sa účinku nahradenia potravinových a krmivových produktov výrobou biopalív, a to s náležitým ohľadom na zásady hierarchie odpadového hospodárstva ustanovené v smernici 2008/98/ES a zásadu kaskádového využívania biomasy, pričom sa prihliada na regionálne a miestne hospodárske a technologické podmienky, zachovanie potrebnej zásoby uhlíka v pôde a kvality pôdy a ekosystémov;“.

b)

Dopĺňa sa toto písmeno:

„o)

množstvo biopalív a biokvapalín v energetických jednotkách zodpovedajúce každej skupine surovín uvedených v prílohe VIII časti A, ktoré uvedený členský štát zohľadnil na účely splnenia cieľov stanovených v článku 3 ods. 1 a 2 a v článku 3 ods. 4 prvom pododseku.“

10.

Článok 23 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa posledná veta vypúšťa.

b)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Pri nahlasovaní úspor emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z používania biopalív a biokvapalín Komisia používa množstvo nahlásené členskými štátmi v súlade s článkom 22 ods. 1 písm. o) vrátane predbežných stredných hodnôt odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a súvisiace rozpätie odvodené od analýzy citlivosti uvedených v prílohe VIII. Komisia zverejní údaje o predbežných stredných hodnotách odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a súvisiace rozpätie odvodené od analýzy citlivosti. Komisia okrem toho posúdi, či a ako by sa odhad priamych úspor emisií zmenil, ak by sa zohľadnili vedľajšie produkty použitím substitučného prístupu.“

c)

V odseku 5 sa písmená e) a f) nahrádzajú takto:

„e)

dostupnosť a trvalá udržateľnosť biopalív vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX vrátane posúdenia účinku nahradenia potravinových a krmivových produktov výrobou biopalív, a to s náležitým ohľadom na zásady hierarchie odpadového hospodárstva ustanovené v smernici 2008/98/ES a zásadu kaskádového využívania biomasy, pričom sa prihliada na regionálne a miestne hospodárske a technologické podmienky, zachovanie potrebnej zásoby uhlíka v pôde a kvality pôdy a ekosystémov;

f)

informácie o dostupných výsledkoch vedeckého výskumu o nepriamej zmene využívania pôdy vo vzťahu k všetkým výrobným postupom a ich analýza spolu s posúdením toho, či je možné znížiť mieru neistoty identifikovanú v analýze, ktorá slúži ako podklad pre odhad emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy, pričom sa môže zohľadniť prípadný vplyv politík Únie, ako napríklad politika v oblasti životného prostredia, klímy a poľnohospodárstva, a

g)

technický vývoj a dostupnosť údajov o použití a hospodárskych a environmentálnych vplyvoch biopalív a biokvapalín vyrobených v Únii zo špeciálnych nepotravinových plodín pestovaných predovšetkým na energetické účely.“

d)

V odseku 8 sa v prvom pododseku písmeno b) nahrádza takto:

„b)

v súvislosti s cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 4, preskúmanie:

i)

nákladovej efektívnosti opatrení, ktoré sa majú prijať na účely dosiahnutia cieľov;

ii)

posúdenia realizovateľnosti dosiahnutia cieľov pri zabezpečení trvalej udržateľnosti výroby biopalív v Únii a v tretích krajinách a pri zohľadnení hospodárskych, environmentálnych a sociálnych vplyvov vrátane nepriamych vplyvov a vplyvov na biodiverzitu, ako aj komerčnej dostupnosti biopalív druhej generácie;

iii)

vplyvu plnenia cieľov na dostupnosť potravín za prijateľné ceny;

iv)

komerčnej dostupnosti vozidiel na elektrický, hybridný a vodíkový pohon, ako aj metodiky zvolenej na výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej v odvetví dopravy;

v)

hodnotenia špecifických trhových podmienok najmä z hľadiska trhov, na ktorých motorové palivá predstavujú viac ako polovicu konečnej energetickej spotreby, a trhov, ktoré sú plne závislé od dovážaných biopalív.“

11.

Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

Postup výboru

1.   Okrem prípadov uvedených v odseku 2 Komisii pomáha Výbor pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

2.   V prípade záležitostí, ktoré sa týkajú trvalej udržateľnosti biopalív a biokvapalín, Komisii pomáha Výbor pre trvalú udržateľnosť biopalív a biokvapalín. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbory nevydajú žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 25a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 5, článku 5 ods. 5 a v článku 19 ods. 7 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 5. októbra 2015.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 5, článku 5 ods. 5 a v článku 19 ods. 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 5, článku 5 ods. 5 a článku 19 ods. 7 nadobúda účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

13.

Príloha V sa mení a prílohy VIII a IX sa dopĺňajú v súlade s prílohou II k tejto smernici.

Článok 3

Preskúmanie

1.   Komisia najneskôr do 31. decembra 2016 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi, či budú na trhu Únie do roku 2020 dostupné potrebné množstvá nákladovo efektívnych biopalív zo surovín nevyužívajúcich pôdu a z nepotravinárskych plodín a aké budú ich environmentálne, hospodárske a sociálne vplyvy vrátane toho, či budú potrebné dodatočné kritériá na zabezpečenie ich trvalej udržateľnosti, a v ktorej posúdi aj najlepšie dostupné vedecké poznatky o emisiách skleníkových plynov vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy spojenej s výrobou biopalív a biokvapalín. K tejto správe sa podľa potreby pripoja návrhy ďalších opatrení, pričom sa zohľadnia hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty.

2.   Komisia do 31. decembra 2017 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej na základe najlepších a najnovších dostupných vedeckých poznatkov preskúma:

a)

účinnosť opatrení zavedených touto smernicou na obmedzenie emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy spojenej s výrobou biopalív a biokvapalín. V tejto súvislosti správa obsahuje aj najnovšie dostupné informácie, pokiaľ ide o kľúčové predpoklady ovplyvňujúce výsledky modelovania emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy spojenej s výrobou biopalív a biokvapalín vrátane meraných trendov v poľnohospodárskych výnosoch a produktivite, alokácie vedľajších produktov, pozorovaných globálnych mier zmeny využívania pôdy a odlesňovania a prípadný vplyv politík Únie, ako napríklad politiky v oblasti životného prostredia, klímy a poľnohospodárstva, pričom sa do tohto postupu preskúmania zapoja zainteresované strany;

b)

účinnosť stimulov poskytnutých pre biopalivá zo surovín nevyužívajúcich pôdu a z nepotravinárskych plodín podľa článku 3 ods. 4 smernice 2009/28/ES vrátane toho, či sa očakáva, že Únia ako celok bude využívať 0,5 percentuálneho bodu energetického obsahu podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy v roku 2020 z biopalív vyrobených zo surovín a z iných palív uvedených v prílohe IX časti A;

c)

vplyv zvýšeného dopytu po biomase na odvetvia využívajúce biomasu;

d)

možnosť stanovenia kritérií na identifikáciu a certifikáciu biopalív a biokvapalín s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy vyrábaných v súlade s kritériami trvalej udržateľnosti stanovenými v smerniciach 98/70/ES a 2009/28/ES na účely prípadnej aktualizácie prílohy V k smernici 98/70/ES a prílohy VIII k smernici 2009/28/ES;

e)

potenciálny hospodársky a environmentálny prínos a riziko zvýšenej výroby a používania špeciálnych nepotravinových plodín pestovaných predovšetkým na energetické účely aj s použitím údajov týkajúcich sa existujúcich projektov;

f)

relatívny podiel bioetanolu a bionafty na trhu Únie a podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie v benzíne. Komisia tiež posúdi faktory, ktoré ovplyvňujú podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie v benzíne, ako aj akékoľvek prekážky brániace ich zavádzaniu. Posúdenie zahŕňa náklady, palivové normy, infraštruktúru a klimatické podmienky. V prípade potreby môže Komisia predložiť odporúčania o spôsobe prekonania zistených prekážok a

g)

určenie toho, ktoré členské štáty sa rozhodli uplatniť obmedzenie na podiel biopalív vyrábaných z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín a z plodín pestovaných ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde na účel dosiahnutia cieľa stanoveného v článku 7a smernice 98/70/ES a či sa vyskytli problémy pri plnení alebo dosahovaní cieľa stanoveného v článku 7a smernice 98/70/ES. Komisia tiež posúdi mieru, do akej sa dodávajú biopalivá vyrábané z obilnín a iných plodín bohatých na škrob, cukornatých plodín a olejnín a z plodín pestovaných ako hlavné plodiny predovšetkým na energetické účely na poľnohospodárskej pôde na účel splnenia cieľa stanoveného v článku 7a smernice 98/70/ES nad úrovne, ktoré môžu prispieť k cieľom v smernici 2009/28/ES. Posúdenie zahŕňa aj zhodnotenie vplyvu nepriamej zmeny využívania pôdy a nákladovej efektívnosti prístupu, ktorý si zvolili členské štáty.

Správa tiež v prípade potreby uvedie informácie o dostupnosti financovania a iných opatrení na podporu pokroku smerom k dosiahnutiu podielu vo výške 0,5 percentuálneho bodu v energetickom obsahu biopalív vyrobených zo surovín a z iných palív uvedených v prílohe IX časti A v podiele energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy v Únii čo najskôr a ak je to technicky realizovateľné a hospodársky splniteľné.

K správe uvedenej v prvom pododseku sa podľa potreby priložia legislatívne návrhy vypracované na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov a zamerané na:

a)

zavedenie upravených odhadnutých emisných faktorov nepriamej zmeny využívania pôdy do príslušných kritérií trvalej udržateľnosti stanovených v smerniciach 98/70/ES a 2009/28/ES;

b)

zavedenie ďalších opatrení na predchádzanie podvodom a boj proti nim vrátane dodatočných opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni Únie;

c)

podporu trvalo udržateľných biopalív po roku 2020 technologicky neutrálnym spôsobom v kontexte rámca politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.

3.   Komisia v prípade, ak sa to ukáže byť vhodné na základe správ predložených v rámci dobrovoľných schém v súlade s článkom 7c ods. 6 druhým pododsekom smernice 98/70/ES a článkom 18 ods. 6 druhým pododsekom smernice 2009/28/ES, predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zmenu ustanovení uvedených smerníc týkajúcich sa dobrovoľných schém, aby sa podporili najlepšie postupy.

Článok 4

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 10. septembra 2017. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Členské štáty pri tejto príležitosti informujú Komisiu o svojich vnútroštátnych cieľoch stanovených v súlade s článkom 3 ods. 4 písm. e) smernice 2009/28/ES a prípadne o odlišnosti svojich vnútroštátnych cieľov v porovnaní s referenčnou hodnotou v nej uvedenou, ako aj o dôvodoch tejto odlišnosti.

Členské štáty predložia v roku 2020 Komisii správu o ich pokroku v súvislosti so splnením svojich vnútroštátnych cieľov stanovených v súlade s článkom 3 ods. 4 písm. e) smernice 2009/28/ES, pričom uvedú dôvody akéhokoľvek nesplnenia.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 9. septembra 2015

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

N. SCHMIT


(1)  Ú. v. EÚ C 198, 10.7.2013, s. 56.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. septembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 9. decembra 2014 (Ú. v. EÚ C 50, 12.2.2015, s. 1). Pozícia Európskeho parlamentu z 28. apríla 2015 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 13. júla 2015.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(8)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.


PRÍLOHA I

Prílohy k smernici 98/70/ES sa menia takto:

1.

V prílohe IV časti C sa bod 7 nahrádza takto:

„7.

Anualizované emisie vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy (el) sa vypočítavajú rovnomerným rozdelením celkových emisií za obdobie 20 rokov. Na výpočet uvedených emisií sa uplatňuje tento vzorec:

el = (CSR – CSA) × 3,664 × 1/20 × 1/P – eB  (1)

kde

el

=

množstvo emisií skleníkových plynov na rok vyplývajúcich zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy [merané ako množstvo ekvivalentu CO2 (v gramoch) na jednotku biopalivovej energie (v megajouloch)]; ‚orná pôda‘ (2) a ‚pôda pre trvácne plodiny‘ (3) sa považujú za jedno využitie pôdy;

CSR

=

zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiacej s referenčným využívaním pôdy [merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie]. Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo 20 rokov pred tým, ako sa získali východiskové suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo neskôr;

CSA

=

zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiacej so skutočným využívaním pôdy [merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie]. Ak sa zásoby uhlíka zhromažďujú viac ako jeden rok, hodnotou CSA sú odhadované zásoby na jednotku plochy po 20 rokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, ktoré obdobie nastane skôr;

P

=

produktivita plodín (meraná ako energia získaná z biopaliva na jednotku plochy za rok) a

eB

=

bonus vo výške 29 g CO2eq/MJ biopalív, ak sa biomasa získava z obnovenej znehodnotenej pôdy za podmienok ustanovených v bode 8.

(1)  Konštanta získaná vydelením molekulovej hmotnosti CO2 (44,010 g/mol) molekulovou hmotnosťou uhlíka (12,011 g/mol) sa rovná 3,664."

(2)  Orná pôda, tak ako ju vymedzil IPCC."

(3)  Trvácne plodiny sa vymedzujú ako viacročné plodiny, ktorých kmene sa väčšinou každoročne nezberajú, ako napríklad rýchlo rastúce výmladkové porasty a palma olejná.“"

2.

Dopĺňa sa táto príloha:

„PRÍLOHA V

Časť A. Predbežné odhadované emisie z biopalív vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy (g CO2eq/MJ) (4)

Skupina surovín

Stred (5)

Percentilový rozsah odvodený od analýzy citlivosti (6)

Obilniny a iné plodiny bohaté na škrob

12

8 až 16

Cukornaté plodiny

13

4 až 17

Olejniny

55

33 až 66

Časť B. Biopalivá, v prípade ktorých sa odhadnuté emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy považujú za nulové

V prípade biopalív vyrábaných z týchto kategórií surovín sa odhad emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy bude považovať za nulový:

1.

suroviny, ktoré nie sú uvedené v časti A tejto prílohy;

2.

suroviny, ktorých výroba viedla k priamej zmene využívania pôdy, t. j. k zmene jednej z týchto kategórií pôdnej pokrývky podľa IPCC: lesná pôda, trávnatý porast, mokrade, sídla alebo iná pôda na ornú pôdu alebo pôdu pre trvácne plodiny (7). V takomto prípade by sa hodnota emisií (el) vyplývajúcich z priamej zmeny využívania pôdy mala vypočítať v súlade s prílohou IV časťou C bodom 7.

(4)

(+)

Stredné hodnoty, ktoré sa tu uvádzajú, predstavujú vážený priemer individuálne modelovaných hodnôt surovín. Výška hodnôt v prílohe závisí od rozsahu predpokladov (ako napríklad spracovanie vedľajších produktov, vývoj výnosov, zásoby uhlíka a vytláčanie iných produktov), ktoré sa používajú v ekonomických modeloch vyvinutých na účely ich odhadovania. Aj keď z uvedeného dôvodu nie je možné v plnej miere charakterizovať rozsah neistoty spojenej s takýmito odhadmi, v súvislosti s týmito výsledkami sa na základe náhodnej variabilnosti kľúčových parametrov vykonala analýza citlivosti, tzv. analýza metódou Monte Carlo.

(7)

(++)

Trvácne plodiny sa vymedzujú ako viacročné plodiny, ktorých kmene sa väčšinou každoročne nezberajú, ako napríklad rýchlo rastúce výmladkové porasty a palma olejná.“


(5)  Stredné hodnoty, ktoré sú tu zahrnuté, predstavujú vážený priemer individuálne modelovaných hodnôt surovín.

(6)  Rozsah, ktorý je tu zahrnutý, odráža 90 % výsledkov pri použití hodnôt piaty percentil a deväťdesiaty piaty percentil vyplývajúcich z analýzy. Piaty percentil znamená hodnotu, pod ktorou sa nachádzalo 5 % pozorovaní (t. j. 5 % celkových použitých údajov malo výsledky pod 8, 4 a 33 g CO2eq/MJ). Deväťdesiaty piaty percentil znamená hodnotu, pod ktorou sa nachádzalo 95 % pozorovaní (t. j. 5 % celkových použitých údajov malo výsledky nad 16, 17 a 66 g CO2eq/MJ).


PRÍLOHA II

Prílohy k smernici 2009/28/ES sa menia takto:

1.

V prílohe V časti C sa bod 7 nahrádza takto:

„7.

Anualizované emisie vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy (el) sa vypočítavajú rovnomerným rozdelením celkových emisií za obdobie 20 rokov. Na výpočet uvedených emisií sa uplatňuje tento vzorec:

el = (CSR – CSA) × 3,664 × 1/20 × 1/P – eB  (1)

kde

el

=

anualizované emisie skleníkových plynov vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy [merané ako množstvo ekvivalentu CO2 (v gramoch) na jednotku biopalivovej alebo biokvapalinovej energie (v megajouloch)]; ‚orná pôda‘ (2) a ‚pôda pre trvácne plodiny‘ (3) sa považujú za jedno využitie pôdy;

CSR

=

zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiacej s referenčným využívaním pôdy [merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie]. Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo 20 rokov pred tým, ako sa získali východiskové suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo neskôr;

CSA

=

zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiacej so skutočným využívaním pôdy [merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie]. Ak sa zásoby uhlíka zhromažďujú viac ako jeden rok, hodnotou CSA sú odhadované zásoby na jednotku plochy po 20 rokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, ktoré obdobie nastane skôr;

P

=

produktivita plodín (meraná ako biopalivová alebo biokvapalinová energia na jednotku plochy za rok) a

eB

=

bonus vo výške 29 g CO2eq/MJ biopalív alebo biokvapalín, ak sa biomasa získava z obnovenej znehodnotenej pôdy za podmienok ustanovených v bode 8.

(1)  Konštanta získaná vydelením molekulovej hmotnosti CO2 (44,010 g/mol) molekulovou hmotnosťou uhlíka (12,011 g/mol) sa rovná 3,664."

(2)  Orná pôda, tak ako ju vymedzil IPCC."

(3)  Trvácne plodiny sa vymedzujú ako viacročné plodiny, ktorých kmene sa väčšinou každoročne nezberajú, ako napríklad rýchlo rastúce výmladkové porasty a palma olejná.“"

2.

Dopĺňa sa táto príloha:

„PRÍLOHA VIII

Časť A. Predbežné odhadované emisie zo surovín biopalív a biokvapalín vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy (g CO2eq/MJ) (4)

Skupina surovín

Stred (5)

Percentilový rozsah odvodený od analýzy citlivosti (6)

Obilniny a iné plodiny bohaté na škrob

12

8 až 16

Cukornaté plodiny

13

4 až 17

Olejniny

55

33 až 66

Časť B. Biopalivá a biokvapaliny, pri ktorých sa odhadované emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy považujú za nulové

V prípade biopalív a biokvapalín vyrábaných z týchto kategórií surovín sa odhadované emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy považujú za nulové:

1.

suroviny, ktoré nie sú uvedené v časti A tejto prílohy;

2.

suroviny, ktorých výroba viedla k priamej zmene využívania pôdy, t. j. k zmene jednej z týchto kategórií pôdnej pokrývky podľa IPCC: lesná pôda, trávnatý porast, mokrade, sídla alebo iná pôda na ornú pôdu alebo pôdu pre trvácne plodiny (7). V takomto prípade by sa hodnota emisií (el) vyplývajúcich z priamej zmeny využívania pôdy mala vypočítať podľa prílohy V časti C bodu 7.

(4)

(+)

Stredné hodnoty, ktoré sa tu uvádzajú, predstavujú vážený priemer individuálne modelovaných hodnôt surovín. Výška hodnôt v prílohe závisí od rozsahu predpokladov (ako napríklad spracovanie vedľajších produktov, vývoj výnosov, zásoby uhlíka a vytláčanie iných produktov), ktoré sa používajú v ekonomických modeloch vyvinutých na účely ich odhadovania. Aj keď z uvedeného dôvodu nie je možné v plnej miere charakterizovať rozsah neistoty spojenej s takýmito odhadmi, v súvislosti s týmito výsledkami sa na základe náhodnej variabilnosti kľúčových parametrov vykonala analýza citlivosti, tzv. analýza metódou Monte Carlo.

(7)

(++)

Trvácne plodiny sa vymedzujú ako viacročné plodiny, ktorých kmene sa väčšinou každoročne nezberajú, ako napríklad rýchlo rastúce výmladkové porasty a palma olejná.“

3.

Dopĺňa sa táto príloha:

„PRÍLOHA IX

Časť A. Suroviny a palivá, ktorých príspevok k splneniu cieľa uvedeného v článku 3 ods. 4 prvom pododseku sa považuje za dvojnásobok ich energetického obsahu:

a)

riasy, ak sa pestujú na pôde v rybníkoch alebo vo fotobioreaktoroch;

b)

pomerná časť biomasy v rámci miešaného komunálneho odpadu, ale nie separovaného odpadu z domácností, na ktorý sa vzťahujú ciele recyklácie podľa článku 11 ods. 2 písm. a) smernice 2008/98/ES;

c)

biologický odpad v zmysle článku 3 ods. 4 smernice 2008/98/ES z domácností, ktorý podlieha triedenému zberu v zmysle článku 3 bodu 11 uvedenej smernice;

d)

pomerná časť biomasy v rámci priemyselného odpadu nevhodného na použitie v potravinovom alebo krmivovom reťazci vrátane materiálu z malopredaja alebo veľkopredaja a agropotravinárskeho a rybolovného odvetvia a odvetvia akvakultúry s výnimkou surovín uvedených v časti B tejto prílohy;

e)

slama;

f)

maštaľný hnoj a splaškové výkaly;

g)

drvený odpad z palmového oleja a trsy prázdnych palmových plodov;

h)

živica z talového oleja;

i)

surový glycerín;

j)

bagasa;

k)

hroznové výlisky a vínne kaly;

l)

škrupiny orechov;

m)

plevy;

n)

odzrnené kukuričné klasy;

o)

pomerná časť biomasy v rámci odpadu a zvyškov z lesníctva a odvetví založených na lesníctve, ako je kôra, konáre, prebierka pred uvedením na trh, lístie, ihličie, vrcholce stromov, piliny, triesky, čierny lúh, hnedý lúh, vláknitý kal, lignín a talový olej;

p)

iný nepotravinový celulózový materiál, ako sa vymedzuje v článku 2 druhom odseku písm. s);

q)

iný lignocelulózový materiál, ako sa vymedzuje v článku 2 druhom odseku písm. r), okrem piliarskych a dyhárenských výrezov;

r)

kvapalné a plynné motorové palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu;

s)

zachytávanie a využívanie uhlíka na účely dopravy, ak je zdroj energie obnoviteľný v súlade s článkom 2 druhým odsekom písm. a);

t)

baktérie, ak je zdroj energie obnoviteľný v súlade s článkom 2 druhým odsekom písm. a).

Časť B. Suroviny, ktorých príspevok k splneniu cieľa uvedeného v článku 3 ods. 4 prvom pododseku sa považuje za dvojnásobok ich energetického obsahu:

a)

použitý kuchynský olej;

b)

živočíšne tuky zaradené do kategórií 1 a 2 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (8).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1).“"


(5)  Stredné hodnoty, ktoré sú tu zahrnuté, predstavujú vážený priemer individuálne modelovaných hodnôt surovín.

(6)  Rozsah, ktorý je tu zahrnutý, odráža 90 % výsledkov pri použití hodnôt piaty a deväťdesiaty piaty percentil vyplývajúcich z analýzy. Piaty percentil znamená hodnotu, pod ktorou sa nachádzalo 5 % pozorovaní (t. j. 5 % celkových použitých údajov malo výsledky pod 8, 4 a 33 g CO2eq/MJ). Deväťdesiaty piaty percentil znamená hodnotu, pod ktorou sa nachádzalo 95 % pozorovaní (t. j. 5 % celkových použitých údajov malo výsledky nad 16, 17 a 66 g CO2eq/MJ).


Top