Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32014L0107

Smernica Rady 2014/107/EÚ z  9. decembra 2014 , ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní

OJ L 359, 16.12.2014, p. 1–29 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/107/oj

16.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 359/1


SMERNICA RADY 2014/107/EÚ

z 9. decembra 2014,

ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V posledných rokoch značne narástli problémy spôsobované cezhraničnými daňovými podvodmi a daňovými únikmi a stali sa stredobodom pozornosti v Únii i vo svete. Neohlásené a nezdanené príjmy výrazne znižujú vnútroštátne daňové príjmy. Preto je naliehavo potrebné zvýšiť efektívnosť a účinnosť výberu daní. Automatická výmena informácií predstavuje v tejto súvislosti významný nástroj a Komisia vo svojom oznámení zo 6. decembra 2012, ktoré obsahuje akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, podčiarkla potrebu dôrazne presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard pre transparentnosť a výmenu informácií v daňovej oblasti.

(2)

Význam automatickej výmeny informácii ako prostriedku boja proti cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom sa nedávno uznal aj na medzinárodnej úrovni (G20 a G8). V nadväznosti na rokovania medzi Spojenými štátmi americkými a viacerými inými krajinami vrátane všetkých členských štátov o dvojstranných dohodách o automatickej výmene informácií na účely vykonania zákona Spojených štátov amerických o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (Foreign Account Tax Compliance Act – bežne známy ako „FATCA“) skupina G20 poverila Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), aby nadviazala na tieto dohody a vypracovala jednotný globálny štandard pre automatickú výmenu informácií v daňovej oblasti.

(3)

Európska rada požiadala 22. mája 2013 o rozšírenie automatickej výmeny informácií na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni s cieľom bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Európska rada privítala aj prebiehajúce úsilie skupiny G20, G8 a OECD o vytvorenie globálneho štandardu pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti.

(4)

OECD uverejnila vo februári 2014 hlavné prvky globálneho štandardu pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti, a to modelovú dohodu medzi príslušnými orgánmi a spoločný štandard oznamovania, ktoré následne schválili ministri financií skupiny G20 a guvernéri centrálnych bánk. Rada OECD uverejnila v júli 2014 úplný globálny štandard vrátane jeho zostávajúcich prvkov, a to komentárov týkajúcich sa modelovej dohody medzi príslušnými orgánmi a spoločného štandardu oznamovania a vrátane modalít v rámci informačných technológií na vykonávanie globálneho štandardu. Celý balík týkajúci sa globálneho štandardu schválili ministri financií skupiny G20 a guvernéri centrálnych bánk v septembri 2014.

(5)

V smernici Rady 2011/16/EÚ (2) sa už ustanovuje povinná automatická výmena informácií medzi členskými štátmi, ktoré sú prevažne nefinančnej povahy a týkajú sa určitých kategórií príjmov a majetku, ktoré majú daňovníci v iných členských štátoch, ako je ich štát bydliska. Takisto sa v nej ustanovuje prístup založený na postupných krokoch na posilnenie automatickej výmeny informácií postupným rozširovaním o nové kategórie príjmov a majetku a odstránenie podmienky, aby sa informácie museli vymieňať, len ak sú dostupné. Vzhľadom na rozsiahlejšie možnosti investovania v zahraničí do širokého spektra finančných produktov, sa existujúce nástroje Únie a medzinárodné nástroje týkajúce sa administratívnej spolupráce v oblasti daní stali v súčasnosti menej účinnými, pokiaľ ide o boj proti cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom.

(6)

Ako bolo zdôraznené v žiadosti Európskej rady, je vhodné s rozšírením automatickej výmeny informácií pokročiť, ako sa už predpokladá v článku 8 ods. 5 smernice 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o rezidentov iných členských štátov. Iniciatíva Únie zaistí ucelený, jednotný a komplexný prístup platný pre celú Úniu v oblasti automatickej výmeny informácií na vnútornom trhu, čo by viedlo k úsporám nákladov pre daňové správy, ako aj hospodárske subjekty.

(7)

Skutočnosť, že členské štáty uzatvorili dohody so Spojenými štátmi americkými v súvislosti s ich právnym predpisom FATCA alebo že sú k uzavretiu takýchto dohôd blízko, znamená, že tieto členské štáty ponúkajú alebo budú ponúkať širšiu spoluprácu v zmysle článku 19 smernice 2011/16/EÚ a sú alebo budú povinné ponúknuť takúto širšiu spoluprácu aj iným členským štátom.

(8)

Uzatváranie paralelných a nekoordinovaných dohôd členskými štátmi podľa článku 19 smernice 2011/16/EÚ by mohlo viesť k narušeniu, ktoré by bolo škodlivé pre hladké fungovanie vnútorného trhu. Rozšírená automatická výmena informácií na základe celoeurópskeho právneho nástroja by odstránila potrebu členských štátov uplatňovať uvedený článok s cieľom uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody, ktoré sa môžu považovať za vhodné v rovnakej veci v prípade chýbajúcich príslušných právnych predpisov Únie.

(9)

S cieľom minimalizovať náklady a administratívne zaťaženie pre daňové správy, ako aj pre hospodárske subjekty je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby bol rozšírený rozsah automatickej výmeny informácií v rámci Únie v súlade s medzinárodným vývojom. Aby sa dosiahol tento cieľ, členské štáty by mali od svojich finančných inštitúcií vyžadovať zavedenie pravidiel oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré sú v plnom súlade s pravidlami stanovenými v spoločnom štandarde oznamovania, ktorý vypracovala OECD. Rozsah pôsobnosti článku 8 smernice 2011/16/EÚ by sa mal okrem toho rozšíriť tak, aby zahŕňal rovnaké informácie, na ktoré sa vzťahuje modelová dohoda medzi príslušnými orgánmi a spoločný štandard oznamovania, ktoré vypracovala OECD. Očakáva sa, že každý členský štát by mal len jeden jednotný zoznam vnútroštátne vymedzených neoznamujúcich finančných inštitúcií a vylúčených účtov, ktorý by sa používal pri vykonávaní tejto smernice, ako aj pri uplatňovaní iných dohôd, ktorými sa vykonáva globálny štandard.

(10)

Kategórie oznamujúcich finančných inštitúcií a účtov podliehajúcich oznamovaniu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sú stanovené tak, aby sa obmedzili príležitosti daňovníkov na to, aby sa prostredníctvom presunu aktív do finančných inštitúcií alebo investovania do finančných produktov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vyhli tomu, aby sa o nich oznamovali informácie. Avšak niektoré finančné inštitúcie a účty, v súvislosti s ktorými existuje nízke riziko, že sa použijú na daňové úniky, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Prahové hodnoty by sa do smernice vo všeobecnosti nemali zahrnúť, keďže ich možno ľahko obísť rozdelením účtov do rôznych finančných inštitúcií. Finančné informácie, ktoré je potrebné oznamovať a vymieňať si, sa týkajú nielen všetkých relevantných príjmov (úrokov, dividend a podobných druhov príjmu), ale aj zostatkov na účte a výnosov z predaja finančných aktív, aby sa riešili situácie, v ktorých sa daňovník usiluje o ukrytie majetku, ktorý samotný predstavuje príjem alebo aktíva, v súvislosti s ktorými došlo k daňovým únikom. Preto spracúvanie informácií podľa tejto smernice je nevyhnutné a primerané na to, aby sa daňovým správam členských štátov umožnilo správne a jednoznačne identifikovať dotknutých daňovníkov a vykonávať a presadzovať svoje daňové zákony v cezhraničných situáciách, posúdiť pravdepodobnosť spáchania daňového úniku a zabrániť zbytočným ďalším vyšetrovaniam.

(11)

Oznamujúce finančné inštitúcie by si svoje povinnosti predkladania informácií, pokiaľ ide o jednotlivé osoby podliehajúce oznamovaniu, mohli plniť dodržiavaním podrobných pravidiel komunikácie vrátane jej frekvencie ustanovených v ich vnútorných postupoch v súlade s ich vnútroštátnym právom.

(12)

Oznamujúce finančné inštitúcie, odosielajúce členské štáty a prijímajúce členské štáty vo svojej funkcii správcov údajov by údaje spracované v súlade s touto smernicou nemali uchovávať dlhšie, ako je potrebné na splnenie účelov tejto smernice. Vzhľadom na rozdiely v právnych predpisoch členských štátov by sa najdlhšie obdobie uchovávania malo stanoviť prostredníctvom odkazu na premlčanie stanovené vo vnútroštátnych daňových právnych predpisoch každého správcu údajov.

(13)

Členské štáty by pri vykonávaní tejto smernice mali používať komentáre týkajúce sa modelovej dohody medzi príslušnými orgánmi a spoločného štandardu oznamovania, ktoré vypracovala OECD, ako zdroj názornej ukážky alebo výkladu a s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri uplatňovaní v rámci členských štátov. V opatreniach Únie v tejto oblasti by sa naďalej mal osobitne zohľadňovať budúci vývoj na úrovni OECD.

(14)

Podmienka, že automatická výmena môže byť podmienená dostupnosťou vyžadovanej informácie, ako sa ustanovuje v článku 8 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ, by sa nemala uplatňovať na nové položky zavedené do smernice 2011/16/EÚ touto smernicou.

(15)

Odkaz na prahovú hodnotu v článku 8 ods. 3 smernice 2011/16/EÚ by sa mal odstrániť, keďže sa zdá, že takúto prahovú hodnotu by nebolo možné v praxi uplatňovať.

(16)

Preskúmanie podmienky dostupnosti, ktoré sa má vykonať v roku 2017, by sa malo rozšíriť na všetkých päť kategórií uvedených v článku 8 ods. 1 smernice 2011/16/EÚ, aby sa mohla preskúmať výmena informácií všetkými členskými štátmi vo všetkých týchto kategóriách.

(17)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady, ktoré sú uznané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie, vrátane práva na ochranu osobných údajov.

(18)

Keďže cieľ tejto smernice, a to efektívna administratívna spolupráca medzi členskými štátmi za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(19)

Vzhľadom na existujúce štrukturálne rozdiely by sa Rakúsku malo umožniť, aby si mohlo prvýkrát automaticky vymieňať informácie podľa tejto smernice namiesto 30. septembra 2017 najneskôr 30. septembra 2018.

(20)

Smernica 2011/16/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2011/16/EÚ sa mení takto:

1.

V článku 3 sa bod 9 nahrádza takto:

„9.

‚automatická výmena‘ je systematické oznamovanie vopred určených informácií o rezidentoch iných členských štátov príslušnému členskému štátu bydliska alebo sídla, a to bez predchádzajúcej žiadosti, vo vopred stanovených pravidelných intervaloch. V kontexte článku 8 sa za dostupné informácie považujú informácie, ktoré sa nachádzajú v daňových spisoch členského štátu oznamujúceho informácie a ktoré možno získať v súlade s postupmi zberu a spracovania informácií v tomto členskom štáte. V kontexte článku 8 ods. 3a, článku 8 ods. 7a, článku 21 ods. 2 a článku 25 ods. 2 a 3 má akýkoľvek výraz, ktorý sa začína veľkým písmenom, význam podľa zodpovedajúceho vymedzenia pojmu uvedeného v prílohe I.“

2.

Článok 8 sa mení takto:

a)

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Príslušný orgán členského štátu môže príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu oznámiť, že si neželá dostávať informácie o jednej alebo viacerých kategóriách príjmov a majetku uvedených v odseku 1. Informuje o tom aj Komisiu.

Členský štát sa môže považovať za členský štát, ktorý si neželá dostávať informácie v súlade s odsekom 1, ak Komisiu neinformuje o žiadnej kategórii, v súvislosti s ktorou má informácie k dispozícii.“

b)

Vkladá sa tento odsek:

„3a.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia vyžadujúce od jeho oznamujúcich finančných inštitúcií, aby uplatňovali pravidlá oznamovania a hĺbkového preverovania uvedené v prílohách I a II a aby v súlade s prílohou I oddielom IX zabezpečili účinné vykonávanie takýchto pravidiel a ich dodržiavanie.

V súlade s uplatniteľnými pravidlami oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré sú uvedené v prílohách I a II, príslušný orgán každého členského štátu oznamuje prostredníctvom automatickej výmeny v lehote stanovenej v odseku 6 písm. b) príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu nasledujúce informácie týkajúce sa zdaňovacích období od 1. januára 2016 v súvislosti s účtom podliehajúcim oznamovaniu:

a)

meno, adresu, daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia (v prípade fyzickej osoby) každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ktorá je držiteľom účtu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je držiteľom účtu a ktorý je po uplatnení pravidiel hĺbkového preverovania v súlade s prílohami identifikovaný ako taký, ktorý má jednu alebo viacero ovládajúcich osôb, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, meno, adresu a daňové identifikačné číslo (čísla) subjektu a meno, adresu a daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu;

b)

číslo účtu (alebo v prípade absencie čísla účtu funkčný ekvivalent);

c)

názov a identifikačné číslo (ak existuje) oznamujúcej finančnej inštitúcie;

d)

zostatok na účte alebo hodnotu účtu (vrátane odkupnej hodnoty v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo odkupnej hodnoty v prípade anuitnej zmluvy) ku koncu príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, alebo ak bol účet zrušený počas takého roku alebo obdobia, informácie o jeho zrušení;

e)

v prípade správcovského účtu:

i)

celkovú hrubú sumu úrokov, celkovú hrubú sumu dividend a celkovú hrubú sumu iných príjmov, ktoré vznikli v súvislosti s aktívami držanými na účte, vyplatenú alebo pripísanú na účet (alebo v súvislosti s účtom) v každom z týchto prípadov počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, a

ii)

celkové hrubé výnosy z predaja alebo spätného odkúpenia finančných aktív vyplatené alebo pripísané na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, v súvislosti s ktorými oznamujúca finančná inštitúcia pôsobila ako správca, maklér, poverenec alebo inak ako zástupca držiteľa účtu;

f)

v prípade akéhokoľvek vkladového účtu celkovú hrubú sumu úrokov vyplatených alebo pripísaných na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia a

g)

v prípade akéhokoľvek účtu, ktorý nie je uvedený v písmene e) alebo písmene f), celkovú hrubú sumu vyplatenú alebo pripísanú v prospech držiteľa účtu v súvislosti s daným účtom počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, vo vzťahu ku ktorému vystupuje oznamujúca finančná inštitúcia ako povinná strana alebo dlžník, vrátane súhrnnej sumy akýchkoľvek platieb v rámci spätného odkúpenia vykonaných v prospech držiteľa účtu počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

Na účely výmeny informácií podľa tohto odseku, pokiaľ sa v tomto odseku alebo v prílohách neustanovuje inak, suma a charakteristické znaky platieb vykonaných v súvislosti s účtom podliehajúcim oznamovaniu sa stanovia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, ktorý oznamuje danú informáciu.

Prvý a druhý pododsek tohto odseku majú prednosť pred odsekom 1 písm. c) alebo akýmkoľvek iným právnym nástrojom Únie vrátane smernice Rady 2003/48/ES (3), ak by predmetná výmena informácií patrila do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. c) alebo akéhokoľvek iného právneho nástroja Únie vrátane smernice 2003/48/ES.

(3)  Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 38).“"

c)

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Komisia predloží pred 1. júlom 2017 správu obsahujúcu prehľad a posúdenie prijatých štatistických údajov a informácií, ktorá sa bude týkať napríklad administratívnych a iných relevantných nákladov a prínosov automatickej výmeny informácií, ako aj praktických aspektov, ktoré s ňou súvisia. Komisia prípadne predloží Rade návrh týkajúci sa kategórií a podmienok stanovených v odseku 1 vrátane podmienky, že musia byť dostupné informácie o rezidentoch iných členských štátov alebo týkajúce sa položiek uvedených v odseku 3a alebo oboch.

Rada pri posudzovaní návrhu predloženého Komisiou posúdi ďalšie posilnenie efektívnosti a fungovania automatickej výmeny informácií a zvyšovanie jej úrovne s cieľom stanoviť, aby:

a)

príslušný orgán každého členského štátu automatickou výmenou oznamoval príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu informácie týkajúce sa zdaniteľných období od 1. januára 2017 v súvislosti s rezidentmi uvedeného iného členského štátu pre všetky kategórie príjmov a majetku uvedené v odseku 1, tak ako sa chápu podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý informácie oznamuje, a

b)

sa zoznamy kategórií a položiek stanovené v odsekoch 1 a 3a rozšírili o ďalšie kategórie a položky vrátane licenčných poplatkov.“

d)

Odsek 6 sa nahrádza takto:

„6.   Oznamovanie informácií sa uskutočňuje:

a)

v prípade kategórií ustanovených v odseku 1: aspoň raz ročne, a to do šiestich mesiacov od skončenia daňového roka členského štátu, počas ktorého sa informácie stali dostupnými;

b)

v prípade informácií ustanovených v odseku 3a: raz za rok, a to do deviatich mesiacov od skončenia kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, na ktoré sa daná informácia vzťahuje.“

e)

Vkladá sa tento odsek:

„7a.   Na účely prílohy I oddielu VIII pooddielu B bodu 1 písm. c) a oddielu VIII odseku C bodu 17 písm. g) každý členský štát do 31. júla 2015 poskytne Komisii zoznam subjektov, ktoré sa považujú za neoznamujúce finančné inštitúcie, a účtov, ktoré by sa mali považovať za vylúčené účty. Každý členský štát informuje Komisiu aj vtedy, ak v tejto súvislosti došlo k akýmkoľvek zmenám. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie ucelený zoznam získaných informácií a podľa potreby ho aktualizuje.

Členské štáty zabezpečia, že uvedené typy neoznamujúcich finančných inštitúcií a vylúčených účtov spĺňajú všetky požiadavky uvedené v prílohe I oddiele VIII odseku B bode 1 písm. c) a oddiele VIII odseku C bode 17 písm. g), a najmä, že statusom finančnej inštitúcie ako neoznamujúcej finančnej inštitúcie alebo statusom účtu ako vylúčeného účtu sa nemaria účely tejto smernice.“

3.

V článku 20 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Automaticky vymieňané informácie podľa článku 8 sa posielajú prostredníctvom štandardného elektronického formátu, ktorý sa používa s cieľom zjednodušiť takúto automatickú výmenu a ktorý vychádza zo súčasného elektronického formátu podľa článku 9 smernice 2003/48/ES, aby sa používal na všetky druhy automatickej výmeny informácií, ktoré prijala Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“

4.

V článku 21 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Komisia zodpovedá za akýkoľvek rozvoj siete CCN potrebný na to, aby sa umožnila výmena uvedených informácií medzi členskými štátmi, a za zaistenie bezpečnosti siete CCN.

Členské štáty sú zodpovedné za akýkoľvek vývoj svojich systémov potrebný na to, aby sa umožnila výmena informácií prostredníctvom siete CCN, a za zaistenie bezpečnosti svojich systémov.

Členské štáty zabezpečia, aby sa každá jednotlivá osoba podliehajúca oznamovaniu upovedomila o narušení bezpečnosti v súvislosti s jej údajmi, ak toto narušenie pravdepodobne nepriaznivo ovplyvní ochranu jej osobných údajov alebo súkromia.

Členské štáty sa vzdajú akýchkoľvek nárokov na refundáciu výdavkov vzniknutých pri uplatňovaní tejto smernice okrem prípadných poplatkov zaplatených odborníkom.“

5.

Článok 25 sa mení takto:

a)

Súčasné znenie článku 25 sa stáva odsekom 1.

b)

Vkladajú sa tieto odseky:

„2.   Oznamujúce finančné inštitúcie a príslušné orgány každého členského štátu sa považujú za správcov údajov na účely smernice 95/46/ES.

3.   Bez ohľadu na odsek 1 každý členský štát zabezpečí, aby každá oznamujúca finančná inštitúcia, ktorá patrí do jeho jurisdikcie, oznámila každej dotknutej jednotlivej osobe podliehajúcej oznamovaniu, že informácie, ktoré sa jej týkajú a ktoré sa uvádzajú v článku 8 ods. 3a, sa budú zberať a prevádzať v súlade s touto smernicou, a zabezpečí, aby oznamujúca finančná inštitúcia tomuto jednotlivcovi poskytla všetky informácie, na ktoré má právo podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES, tak aby mal jednotlivec dostatok času uplatniť svoje práva na ochranu údajov, a v každom prípade pred tým, než dotknutá oznamujúca finančná inštitúcia oznámi informácie uvedené v článku 8 ods. 3a príslušnému orgánu jeho členského štátu bydliska.

4.   Informácie spracované v súlade s touto smernicou sa uchovávajú len tak dlho, ako je potrebné na splnenie účelov tejto smernice, a v každom prípade v súlade s vnútroštátnymi pravidlami správcu údajov týkajúcimi sa premlčania.“

6.

Dopĺňajú sa prílohy I a II, ktorých znenie je uvedené v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia do 31. decembra 2015 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.

Tieto opatrenia uplatňujú od 1. januára 2016.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Bez ohľadu na článok 1 bod 2 písm. b) a odsek 1 tohto článku Rakúsko uplatňuje ustanovenia tejto smernice od 1. januára 2017, pokiaľ ide o zdaňovacie obdobia začínajúce sa od uvedeného dátumu.

3.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 9. decembra 2014

Za Radu

predseda

P. C. PADOAN


(1)  Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 68.

(2)  Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).


PRÍLOHA

PRÍLOHA I

PRAVIDLÁ OZNAMOVANIA A HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA V PRÍPADE INFORMÁCIÍ O FINANČNÝCH ÚČTOCH

V tejto prílohe sa ustanovujú pravidlá oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré musia oznamujúce finančné inštitúcie uplatňovať, aby členským štátom umožnili automatickou výmenou oznamovať informácie uvedené v článku 8 ods. 3a tejto smernice. V tejto prílohe sa stanovujú aj pravidlá a administratívne postupy, ktoré musia mať členské štáty zavedené, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie nižšie uvedených postupov oznamovania a hĺbkového preverovania a ich dodržiavanie.

ODDIEL I

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OZNAMOVANIA

A.

S výhradou odsekov C až E musí každá oznamujúca finančná inštitúcia v súvislosti s každým účtom takejto oznamujúcej finančnej inštitúcie podliehajúcim oznamovaniu predkladať príslušnému orgánu svojho členského štátu tieto informácie:

1.

meno, adresu, členský štát (členské štáty) bydliska alebo sídla, daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia (v prípade fyzickej osoby) každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ktorá je držiteľom účtu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je držiteľom účtu a ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania v súlade s oddielmi V, VI a VII identifikovaný ako taký, ktorý má jednu alebo viacero ovládajúcich osôb, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, meno, adresu, členský štát (členské štáty) a (prípadne) inú jurisdikciu (jurisdikcie) bydliska alebo sídla a daňové identifikačné číslo (čísla) subjektu a meno, adresu, členský štát (členské štáty) bydliska alebo sídla, daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu;

2.

číslo účtu (alebo v prípade absencie čísla účtu funkčný ekvivalent);

3.

názov a identifikačné číslo (ak existuje) oznamujúcej finančnej inštitúcie;

4.

zostatok na účte alebo hodnotu (vrátane odkupnej hodnoty v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo odkupnej hodnoty v prípade anuitnej zmluvy) ku koncu príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, alebo ak bol účet zrušený počas takého roku alebo obdobia, informácie o jeho zrušení;

5.

v prípade správcovského účtu:

a)

celkovú hrubú sumu úrokov, celkovú hrubú sumu dividend a celkovú hrubú sumu iných príjmov, ktoré vznikli v súvislosti s aktívami držanými na účte, vyplatenú alebo pripísanú na účet (alebo v súvislosti s účtom) v každom z týchto prípadov počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia a

b)

celkové hrubé zisky z predaja alebo spätného odkúpenia finančných aktív vyplatených alebo pripísaných na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, v súvislosti s ktorými oznamujúca finančná inštitúcia pôsobí ako správca, maklér, poverenec alebo inak ako zástupca pre držiteľa účtu;

6.

v prípade akéhokoľvek vkladového účtu celkovú hrubú sumu úrokov vyplatených alebo pripísaných na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia a

7.

v prípade akéhokoľvek účtu, ktorý nie je stanovený v odseku A bode 5 alebo 6, celkovú hrubú sumu vyplatenú alebo pripísanú v prospech držiteľa účtu v súvislosti s daným účtom počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, vo vzťahu ku ktorému vystupuje oznamujúca finančná inštitúcia ako povinná strana alebo dlžník, vrátane súhrnnej sumy akýchkoľvek platieb v rámci spätného odkúpenia vykonaných v prospech držiteľa účtu počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

B.

V oznamovaných informáciách sa musí identifikovať mena, v ktorej je denominovaná každá suma.

C.

Bez ohľadu na odsek A bod 1 v súvislosti s každým účtom podliehajúcim oznamovaniu, ktorý je existujúcim účtom, daňové identifikačné číslo (čísla) alebo dátum narodenia sa nemusia oznamovať, ak takéto daňové identifikačné číslo (čísla) alebo dátum narodenia nie sú v záznamoch oznamujúcej finančnej inštitúcie ani sa inak nevyžaduje, aby ich takáto oznamujúca finančná inštitúcia podľa vnútroštátneho práva alebo akéhokoľvek právneho nástroja Únie zbierala. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa však vyžaduje, aby v súvislosti s existujúcimi účtami vynaložila primerané úsilie na to, aby do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa existujúce účty identifikovali ako účty podliehajúce oznamovaniu, získala daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum narodenia.

D.

Bez ohľadu na odsek A bod 1 daňové identifikačné číslo sa nemusí oznamovať, ak ho príslušný členský štát alebo iná jurisdikcia bydliska či sídla nevydala.

E.

Bez ohľadu na odsek A bod 1 miesto narodenia sa nemusí oznamovať, pokiaľ:

1.

sa od oznamujúcej finančnej inštitúcie inak nežiada, aby ho podľa vnútroštátneho práva získala a oznámila alebo sa od oznamujúcej finančnej inštitúcie inak nežiada alebo nežiadalo, aby miesto narodenia získala a oznámila podľa akéhokoľvek platného právneho nástroja Únie alebo takéhoto nástroja, ktorý platil k 5. januáru 2015, a

2.

nie je dostupné v údajoch uchovávaných oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadávať elektronicky.

ODDIEL II

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA

A.

Účet sa považuje za účet podliehajúci oznamovaniu od dátumu, keď je ako taký identifikovaný podľa postupov hĺbkového preverovania uvedených v oddieloch II až VII, a pokiaľ sa neustanovuje inak, informácie týkajúce sa účtu podliehajúceho oznamovaniu sa musia predkladať každý rok v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, na ktorý sa informácie vzťahujú.

B.

Zostatok na účte alebo hodnota účtu sa stanovuje k poslednému dňu kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

C.

Ak sa má prahová hodnota týkajúca sa zostatku na účte alebo hodnoty účtu stanoviť k poslednému dňu kalendárneho roka, musí sa príslušný zostatok alebo hodnota stanoviť k poslednému dňu oznamovacieho obdobia, ktoré sa končí s kalendárnym rokom alebo v kalendárnom roku.

D.

Každý členský štát môže oznamujúcim finančným inštitúciám vo vnútroštátnom práve umožniť, aby na splnenie povinností týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré sa takýmto oznamujúcim finančným inštitúciám ukladajú, použili poskytovateľov služieb, pričom však tieto povinnosti sú naďalej zodpovednosťou oznamujúcich finančných inštitúcií.

E.

Každý členský štát môže oznamujúcim finančným inštitúciám umožniť, aby uplatňovali postupy hĺbkového preverovania pre nové účty na existujúce účty, a postupy hĺbkového preverovania pre účty s vysokou hodnotou na účty s nižšou hodnotou. Ak členský štát umožní, aby sa postupy hĺbkového preverovania pre nové účty použili v prípade existujúcich účtov, pravidlá, ktoré sa inak uplatňujú na existujúce účty, naďalej platia.

ODDIEL III

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE EXISTUJÚCICH ÚČTOV FYZICKÝCH OSÔB

A.

Úvod. Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi existujúcimi účtami fyzických osôb sa uplatňujú tieto postupy.

B.

Účty s nižšou hodnotou. Pokiaľ ide o účty s nižšou hodnotou, uplatňujú sa tieto postupy:

1.

Adresa bydliska. Ak má oznamujúca finančná inštitúcia vo svojich záznamoch adresu súčasného bydliska držiteľa účtu – fyzickej osoby na základe písomných dôkazov, oznamujúca finančná inštitúcia môže považovať držiteľa účtu – fyzickú osobu za takého, ktorý je na daňové účely rezidentom členského štátu alebo inej jurisdikcie, v ktorej sa adresa nachádza, na účely určenia, či je takýto držiteľ účtu – fyzická osoba osobou podliehajúcou oznamovaniu.

2.

Vyhľadávanie v elektronických záznamoch. Ak sa oznamujúca finančná inštitúcia nespolieha v prípade držiteľa účtu – fyzickej osoby na adresu súčasného bydliska na základe písomných dôkazov, ako sa uvádza v odseku B bode 1, oznamujúca finančná inštitúcia musí preskúmať údaje uchovávané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadávať elektronicky, pokiaľ ide o akúkoľvek z nasledujúcich indícií, a uplatniť odsek B body 3 až 6:

a)

identifikáciu držiteľa účtu ako rezidenta členského štátu;

b)

súčasnú poštovú adresu alebo adresu bydliska (vrátane poštovej schránky) v členskom štáte;

c)

jedno alebo viacero telefónnych čísel v členskom štáte a žiadne telefónne číslo v členskom štáte oznamujúcej finančnej inštitúcie;

d)

trvalé príkazy (okrem tých, ktoré sa týkajú vkladového účtu) na prevod finančných prostriedkov na účet vedený v členskom štáte;

e)

aktuálne platnú plnú moc alebo podpisové právo udelené osobe s adresou v členskom štáte alebo

f)

pokyn na úschovu pošty alebo adresu na preberanie pošty v členskom štáte, ak oznamujúca finančná inštitúcia nemá v spise pre držiteľa účtu žiadnu inú adresu.

3.

Ak sa elektronickým vyhľadávaním nezistia žiadne z indícií uvedených v odseku B bode 2, potom sa nevyžadujú žiadne ďalšie kroky, pokiaľ sa nezmenia okolnosti, ktoré vedú k tomu, že sa s účtom spojí jedna alebo viacero indícií alebo sa účet stane účtom s vysokou hodnotou.

4.

Ak sa elektronickým vyhľadávaním zistí akákoľvek z indícií uvedených v odseku B bode 2 písm. a) až e) alebo ak sa zmenia okolnosti, ktoré vedú k tomu, že sa s účtom spojí jedna alebo viacero indícií, potom musí oznamujúca finančná inštitúcia považovať držiteľa účtu za rezidenta na daňové účely každého členského štátu, v súvislosti s ktorým sa indícia identifikuje, pokiaľ sa nerozhodne uplatniť odsek B bod 6 a na daný účet sa nevzťahuje jedna z výnimiek v uvedenom bode.

5.

Ak sa elektronickým vyhľadávaním zistí existencia pokynu ‚na úschovu pošty‘ alebo adresa na preberanie pošty a v súvislosti s držiteľom účtu sa nezistí žiadna ďalšia adresa ani žiadne ďalšie indície uvedené v odseku B bode 2 písm. a) až e), musí oznamujúca finančná inštitúcia spôsobom, ktorý je najprimeranejší okolnostiam, uplatniť vyhľadávanie v papierových záznamoch stanovených v odseku C bode 2 alebo sa usilovať o to, aby od držiteľa účtu získala čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy s cieľom stanoviť rezidenciu (rezidencie) takéhoto držiteľa účtu na daňové účely. Ak sa papierovým vyhľadávaním nezistia indície a pokus o získanie čestného vyhlásenia alebo písomných dôkazov nie je úspešný, musí oznamujúca finančná inštitúcia nahlásiť tento účet príslušnému orgánu svojho členského štátu ako nezdokumentovaný účet.

6.

Bez ohľadu na zistenie indícií podľa odseku B bodu 2 sa od oznamujúcej finančnej inštitúcie nevyžaduje, aby považovala držiteľa účtu za rezidenta členského štátu, ak:

a)

sa v údajoch o držiteľovi účtu uvádza súčasná poštová adresa alebo adresa bydliska v danom členskom štáte, jedno alebo viacero telefónnych čísel v danom členskom štáte (a žiadne telefónne číslo v členskom štáte oznamujúcej finančnej inštitúcie) alebo trvalé príkazy (pokiaľ ide o iné finančné účty ako vkladové účty) na prevod finančných prostriedkov na účet vedený v členskom štáte a oznamujúca finančná inštitúcia získa alebo predtým preskúmala a uchováva záznam o:

i)

čestnom vyhlásení od držiteľa účtu o členskom štáte (členských štátoch) alebo inej jurisdikcii (jurisdikciách) bydliska takéhoto držiteľa účtu, ktoré nezahŕňa daný členský štát, a

ii)

písomných dôkazoch, ktorými sa preukazuje, že držiteľ účtu má status nepodliehajúci oznamovaniu;

b)

sa v údajoch o držiteľovi účtu uvádza aktuálne platná plná moc alebo podpisové právo udelené osobe s adresou v danom členskom štáte a oznamujúca finančná inštitúcia získa alebo predtým preskúmala a uchováva záznam o:

i)

čestnom vyhlásení od držiteľa účtu o členskom štáte (členských štátoch) alebo inej jurisdikcii (jurisdikciách) bydliska takéhoto držiteľa účtu, ktoré nezahŕňa daný členský štát, alebo

ii)

písomných dôkazoch, ktorými sa preukazuje, že držiteľ účtu má status nepodliehajúci oznamovaniu.

C.

Postupy rozšíreného preverovania v prípade účtov s vysokou hodnotou. Pokiaľ ide o účty s vysokou hodnotou, uplatňujú sa tieto postupy rozšíreného preverovania:

1.

Vyhľadávanie v elektronických záznamoch. V súvislosti s účtami s vysokou hodnotou musí oznamujúca finančná inštitúcia preveriť údaje uchovávané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadať elektronicky, pokiaľ ide o akékoľvek indície stanovené v odseku B bode 2.

2.

Vyhľadávanie v papierových záznamoch. Ak databázy oznamujúcej finančnej inštitúcie, v ktorých možno vyhľadávať elektronicky, obsahujú polia pre odsek C bod 3 a sú v nich zachytené všetky informácie stanovené v uvedenom odseku a bode, potom sa ďalšie vyhľadávanie v papierových záznamoch nevyžaduje. Ak v elektronických databázach nie sú zachytené všetky tieto informácie, potom – pokiaľ ide o účet s vysokou hodnotou – musí oznamujúca finančná inštitúcia preveriť aj súčasný hlavný spis klienta, a pokiaľ ide o informácie, ktoré sa nenachádzajú v súčasnom hlavnom spise klienta, nasledujúce dokumenty súvisiace s účtom, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v posledných piatich rokoch, a to v súvislosti s akýmikoľvek indíciami stanovenými v odseku B bode 2:

a)

najaktuálnejšie písomné dôkazy získané v súvislosti s účtom;

b)

najaktuálnejšiu zmluvu o zriadení účtu alebo dokumentáciu k účtu;

c)

najaktuálnejšiu dokumentáciu, ktorú oznamujúca finančná inštitúcia získala postupmi preverovania v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov alebo na iné zákonné účely;

d)

akúkoľvek aktuálnu plnú moc alebo podpisové právo a

e)

akékoľvek platné trvalé príkazy (okrem tých, ktoré sa týkajú vkladového účtu) na prevod finančných prostriedkov.

3.

Výnimka, ak databázy obsahujú dostatočné informácie. Oznamujúca finančná inštitúcia nemusí vykonávať vyhľadávanie v papierových záznamoch stanovené v odseku C bode 2, pokiaľ informácie oznamujúcej finančnej inštitúcie, ktoré možno vyhľadať elektronicky, obsahujú:

a)

status týkajúci sa bydliska alebo sídla držiteľa účtu;

b)

adresu bydliska alebo sídla a poštovú adresu držiteľa účtu, ktoré má oznamujúca finančná inštitúcia v súčasnosti v spise;

c)

prípadné telefónne číslo (čísla) držiteľa účtu, ktoré má oznamujúca finančná inštitúcia v súčasnosti v spise;

d)

v prípade iných finančných účtov, ako sú vkladové účty, údaje o tom, či existujú trvalé príkazy na prevod finančných prostriedkov na iný účet (vrátane účtu v inej pobočke oznamujúcej finančnej inštitúcie alebo inej finančnej inštitúcie);

e)

údaje o tom, či pre držiteľa účtu v súčasnosti existuje adresa na preberanie pošty alebo pokyn na úschovu pošty, a

f)

údaje o tom, či pre účet existuje akákoľvek plná moc alebo podpisové právo.

4.

Žiadosť o poskytnutie informácií zo strany manažéra pre styk s klientmi. Okrem vyhľadávania v elektronických a papierových záznamoch stanovených v odseku C bode 1 a 2 je oznamujúca finančná inštitúcia povinná považovať za účet, ktorý podlieha oznamovaniu, akýkoľvek účet s vysokou hodnotou, ktorý bol pridelený manažérovi pre styk s klientmi (vrátane akýchkoľvek finančných účtov zlúčených s takýmto účtom s vysokou hodnotou), ak manažér pre styk s klientmi disponuje informáciou o tom, že držiteľ účtu je osoba, ktorá podlieha oznamovaniu.

5.

Účinok zistenia indícií:

a)

ak sa počas rozšíreného preverovania účtov s vysokou hodnotou stanovenou v odseku C nezistí žiadna z indícií podľa odseku B bodu 2, pričom účet nebol identifikovaný ako účet, ktorého držiteľom je osoba podliehajúca oznamovaniu podľa odseku C bodu 4, nebudú potrebné žiadne ďalšie úkony, ak nenastane zmena okolností, ktorá má za následok vznik jednej alebo viacerých indícií vo vzťahu k danému účtu;

b)

ak sa počas rozšíreného preverovania účtov s vysokou hodnotou stanoveného v odseku C zistí akákoľvek z indícií uvedených v odseku B bode 2 písm. a) až e) alebo ak neskôr nastane zmena okolností, ktorá má za následok vznik jednej alebo viacerých indícií vo vzťahu k danému účtu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať predmetný účet za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ ide o každý členský štát, v súvislosti s ktorým sa indícia identifikuje, ak sa nerozhodne uplatniť odsek B bod 6, ak sa na daný účet vzťahuje niektorá z výnimiek v uvedenom bode;

c)

ak sa pri posilnenom preverovaní účtov s vysokou hodnotou stanovenom v odseku C zistí existencia pokynu na úschovu pošty alebo adresy na preberanie pošty a v súvislosti s držiteľom účtu sa nezistí žiadna ďalšia adresa ani žiadne ďalšie indície uvedené v odseku B bode 2 písm. a) až e), musí oznamujúca finančná inštitúcia od takéhoto držiteľa účtu získať čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy s cieľom stanoviť rezidenciu (rezidencie) držiteľa účtu na daňové účely. Ak oznamujúca finančná inštitúcia nemôže získať takéto čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy, musí účet nahlásiť príslušnému orgánu svojho členského štátu ako nezdokumentovaný účet.

6.

Ak existujúci účet fyzickej osoby nie je účtom s vysokou hodnotou k 31. decembru 2015, ale stane sa účtom s vysokou hodnotou k poslednému dňu nasledujúceho kalendárneho roka, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná dokončiť postupy rozšíreného preverovania stanoveného v odseku C vo vzťahu k takémuto účtu v rámci kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom sa účet stal účtom s vysokou hodnotou. Ak sa na základe tohto preverenia zistí, že účet je účtom podliehajúcim oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná oznámiť požadované informácie o takomto účte v súvislosti s rokom, v ktorom bol predmetný účet identifikovaný, ako účet podliehajúci oznamovaniu a každoročne za nasledujúce roky, pokiaľ držiteľ účtu neprestane byť osobou podliehajúcou oznamovaniu.

7.

Ak oznamujúca finančná inštitúcia uplatní postupy rozšíreného preverovania stanoveného v odseku C na účet s vysokou hodnotou, oznamujúca finančná inštitúcia nebude musieť opätovne uplatňovať tieto postupy s výnimkou preverenia u manažéra pre styk s klientmi stanoveného v odseku C bode 4 na ten istý účet s vysokou hodnotou v nasledujúcich rokoch, pokiaľ nie je účet nezdokumentovaný, pričom v takom prípade by ich oznamujúca finančná inštitúcia mala opätovne každoročne uplatňovať, pokým takýto účet neprestane byť nezdokumentovaný.

8.

Ak nastane zmena okolností v súvislosti s účtom s vysokou hodnotou, ktorá má za následok vznik jednej alebo viacerých indícií vo vzťahu k predmetnému účtu stanovených v odseku B bode 2, potom je oznamujúca finančná inštitúcia povinná považovať daný účet za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ ide o každý členský štát, v súvislosti s ktorým sa indícia identifikuje, pokiaľ sa nerozhodne uplatniť odsek B bod 6, ak sa na daný účet vzťahuje niektorá z výnimiek v uvedenom bode.

9.

Oznamujúca finančná inštitúcia je povinná zaviesť postupy, ktorými zabezpečí, že manažér pre styk s klientmi zistí akúkoľvek zmenu okolností účtu. Napríklad v prípade, ak manažérovi pre styk s klientmi bolo oznámené, že držiteľ účtu má novú poštovú adresu v členskom štáte, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať novú adresu za zmenu okolností v prípade, ak sa rozhodne postupovať podľa odseku B bodu 6, je povinná získať príslušné dokumenty od držiteľa účtu.

D.

Preverovanie existujúcich účtov fyzických osôb s vysokou hodnotou sa musí dokončiť do 31. decembra 2016. Preverovanie existujúcich účtov i účtov fyzických osôb s nižšou hodnotou sa musí dokončiť do 31. decembra 2017.

E.

Každý existujúci účet fyzickej osoby, ktorý bol podľa tohto oddielu identifikovaný ako podliehajúci oznamovaniu, sa musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu vo všetkých nasledujúcich rokoch, pokiaľ držiteľ účtu neprestane byť osobou podliehajúcou oznamovaniu.

ODDIEL IV

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE NOVÝCH ÚČTOV FYZICKÝCH OSÔB

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi novými účtami fyzických osôb sa uplatňujú tieto postupy.

A.

Pokiaľ ide o nové účty fyzických osôb, oznamujúca finančná inštitúcia musí pri otvorení účtu získať čestné vyhlásenie, ktoré môže byť súčasťou dokumentácie týkajúcej sa otvorenia účtu, ktoré oznamujúcej finančnej inštitúcii umožní stanoviť rezidenciu (rezidencie) držiteľa účtu na daňové účely a potvrdí primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia založeného na informáciách, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v súvislosti s otvorením účtu, vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.

B.

Ak sa na základe čestného vyhlásenia stanoví, že držiteľ účtu je na daňové účely rezidentom členského štátu, oznamujúca finančná inštitúcia musí považovať účet za účet podliehajúci oznamovaniu a čestné vyhlásenie musí zahŕňať aj daňové identifikačné číslo držiteľa účtu týkajúce sa takéhoto členského štátu (s výhradou oddielu I odseku D) a dátum narodenia.

C.

Pokiaľ dôjde v súvislosti s novým účtom fyzickej osoby k zmene okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo bude mať dôvod domnievať sa, že pôvodné čestné vyhlásenie je nesprávne alebo nespoľahlivé, oznamujúca finančná inštitúcia sa nemôže spoliehať na pôvodné čestné vyhlásenie a musí získať platné čestné vyhlásenie, na základe ktorého sa stanoví rezidencia (rezidencie) držiteľa účtu na daňové účely.

ODDIEL V

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE EXISTUJÚCICH ÚČTOV SUBJEKTOV

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi existujúcimi účtami subjektov sa uplatňujú tieto postupy.

A.

Účty subjektov, ktoré sa nemusia preverovať, identifikovať ani oznamovať. Pokiaľ sa oznamujúca finančná inštitúcia nerozhodne inak, či už vo vzťahu k všetkým existujúcim účtom subjektov, alebo osobitne pre akúkoľvek jednoznačne identifikovanú skupinu takých účtov, existujúci účet subjektu s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru 2015 nepresahuje sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 250 000 USD, sa nemusí preverovať, identifikovať ani oznamovať ako účet podliehajúci oznamovaniu, pokým celkový zostatok alebo hodnota k poslednému dňu ktoréhokoľvek nasledujúceho kalendárneho roka nepresiahne uvedenú sumu.

B.

Účty subjektov podliehajúce preverovaniu. Existujúci účet subjektu, ktorý má celkový zostatok alebo hodnotu presahujúcu k 31. decembru 2015 sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 250 000 USD, a existujúci účet subjektu, ktorý k 31. decembru 2015 nepresahuje uvedenú sumu, ale ktorého celkový zostatok alebo hodnota k poslednému dňu ktoréhokoľvek nasledujúceho kalendárneho roka presahuje takúto sumu, sa musí preveriť v súlade s postupmi uvedenými v odseku D.

C.

Účty subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. Pokiaľ ide o existujúce účty subjektov stanovené v odseku B, za účty podliehajúce oznamovaniu sa považujú len také účty, ktorých držiteľom je jeden alebo viacero subjektov, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu.

D.

Postupy preverovania na identifikovanie účtov subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. V prípade existujúcich účtov subjektov stanovených v odseku B musí oznamujúca finančná inštitúcia uplatniť nasledujúce postupy preverovania, aby stanovila, či je držiteľom účtu jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu, alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu:

1.

Stanoviť, či je subjekt osoba podliehajúca oznamovaniu.

a)

Preskúmať informácie uchovávané na regulačné účely alebo na účely vzťahov s klientom (vrátane informácií zozbieraných podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov) s cieľom stanoviť, či tieto informácie naznačujú, že držiteľ účtu je rezidentom členského štátu. Na tento účel informácie, ktoré naznačujú, že držiteľ účtu je rezidentom členského štátu, zahŕňajú miesto registrácie alebo zriadenia alebo adresu v členskom štáte.

b)

Ak informácie naznačujú, že držiteľ účtu je rezidentom členského štátu, oznamujúca finančná inštitúcia musí považovať účet za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ nezíska čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo na základe informácií, ktoré má alebo ktoré sú verejne dostupné, opodstatnene nestanoví, že držiteľ účtu nie je osoba podliehajúca oznamovaniu.

2.

Stanoviť, či je subjekt pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Pokiaľ ide o držiteľa existujúceho účtu subjektu (vrátane subjektu, ktorý je osobou podliehajúcou oznamovaniu), oznamujúca finančná inštitúcia musí stanoviť, či je držiteľ účtu pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Ak je ktorákoľvek z osôb ovládajúcich pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, potom sa účet musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu. Pri stanovení týchto skutočností musí oznamujúca finančná inštitúcia dodržiavať usmernenie uvedené v odseku D bode 2 písm. a) až c), a to v poradí, ktoré je za daných okolností najprimeranejšie.

a)

Stanovenie toho, či je držiteľ účtu pasívny nefinančný subjekt. Na účely stanovenia toho, či je držiteľ účtu pasívny nefinančný subjekt, musí oznamujúca finančná inštitúcia od držiteľa účtu získať čestné vyhlásenie, aby určila jeho status, pokiaľ nemá informácie alebo nemá verejne dostupné informácie, na základe ktorých môže opodstatnene stanoviť, že držiteľ účtu je aktívny nefinančný subjekt alebo iná finančná inštitúcia než investičný subjekt stanovený v oddiele VIII odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie.

b)

Stanovenie osôb ovládajúcich držiteľa účtu. Na účely stanovenia osôb ovládajúcich držiteľa účtu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.

c)

Stanovenie toho, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu. Na účely stanovenia toho, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na:

i)

informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov v prípade existujúceho účtu subjektu, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero nefinančných subjektov, s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá nepresahuje sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 1 000 000 USD, alebo

ii)

čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo takej ovládajúcej osoby o členskom štáte (členských štátoch) alebo inej jurisdikcii (jurisdikciách), v ktorej je ovládajúca osoba rezidentom na daňové účely.

E.

Načasovanie preverovania a dodatočných postupov uplatniteľných na existujúce účty subjektov.

1.

Preverovanie existujúcich účtov subjektov s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru 2015 presahuje sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 250 000 USD, sa musí dokončiť do 31. decembra 2017.

2.

Preverovanie existujúcich účtov subjektov s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru 2015 nepresahuje sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 250 000 USD, ale uvedenú sumu presahuje k 31. decembru nasledujúceho roka, sa musí dokončiť v rámci kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom celkový zostatok na účte alebo hodnota účtu presiahli takúto sumu.

3.

Ak dôjde v súvislosti s existujúcim účtom subjektu k zmene okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo má dôvod sa domnievať, že čestné vyhlásenie alebo iná dokumentácia súvisiaca s účtom sú nesprávne alebo nespoľahlivé, musí oznamujúca finančná inštitúcia opätovne stanoviť status účtu v súlade s postupmi uvedenými v odseku D.

ODDIEL VI

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE NOVÝCH ÚČTOV SUBJEKTOV

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi novými účtami subjektov sa uplatňujú tieto postupy.

Postupy preverovania na identifikovanie účtov subjektov, v súvislosti s ktorými sa požaduje oznamovanie. V prípade nových účtov subjektov musí oznamujúca finančná inštitúcia uplatniť nasledujúce postupy preverovania, aby stanovila, či je držiteľom účtu jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu, alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu:

1.

Stanoviť, či je subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu.

a)

Získať čestné vyhlásenie, ktoré môže byť súčasťou dokumentácie týkajúcej sa otvorenia účtu, ktoré oznamujúcej finančnej inštitúcii umožní stanoviť rezidenciu (rezidencie) držiteľa účtu na daňové účely, a potvrdí primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia založeného na informáciách, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v súvislosti s otvorením účtu, vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov. Ak subjekt osvedčí, že nemá žiadnu rezidenciu na daňové účely, oznamujúca finančná inštitúcia sa môže v súvislosti so stanovením rezidencie držiteľa účtu spoliehať na adresu hlavného sídla subjektu.

b)

Ak sa na základe čestného vyhlásenia ukazuje, že držiteľ účtu je rezidentom členského štátu, oznamujúca finančná inštitúcia musí účet považovať za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ na základe informácií, ktoré má alebo ktoré sú verejne dostupné, opodstatnene nerozhodne o tom, že držiteľ účtu nie je v súvislosti s takým členským štátom osobou podliehajúcou oznamovaniu.

2.

Stanoviť, či je subjekt pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Pokiaľ ide o držiteľa nového účtu subjektu (vrátane subjektu, ktorý je osobou podliehajúcou oznamovaniu), oznamujúca finančná inštitúcia musí stanoviť, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Ak je ktorákoľvek z osôb ovládajúcich pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, potom sa účet musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu. Pri stanovení týchto skutočností musí oznamujúca finančná inštitúcia dodržiavať usmernenie uvedené v odseku A bode 2 písm. a) až c) v poradí, ktoré je za daných okolností najprimeranejšie.

a)

Stanovenie toho, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom. Na účely stanovenia toho, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom, sa musí oznamujúca finančná inštitúcia spoliehať na čestné vyhlásenie od držiteľa účtu, aby určila jeho status, pokiaľ nemá informácie alebo nemá verejne dostupné informácie, na základe ktorých môže opodstatnene stanoviť, že držiteľ účtu je aktívny nefinančný subjekt alebo iná finančná inštitúcia než investičný subjekt stanovený v oddiele VIII odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie.

b)

Stanovenie osôb ovládajúcich držiteľa účtu. Na účely stanovenia osôb ovládajúcich držiteľa účtu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.

c)

Stanovenie toho, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu. Na účely stanovenia toho, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo takejto ovládajúcej osoby.

ODDIEL VII

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA

Pri vykonávaní vyššie uvedených postupov hĺbkového preverovania sa uplatňujú tieto dodatočné pravidlá:

A.

Spoliehanie sa na čestné vyhlásenie a písomné dôkazy. Oznamujúca finančná inštitúcia sa nemôže spoliehať na čestné vyhlásenie ani písomné dôkazy, ak oznamujúca finančná inštitúcia vie alebo má dôvod sa domnievať, že čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy sú nesprávne alebo nespoľahlivé.

B.

Alternatívne postupy pre finančné účty, ak sú oprávnenými fyzické osoby v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy a pre skupinovú poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou alebo skupinovú anuitnú zmluvu. Oznamujúca finančná inštitúcia môže predpokladať, že fyzická osoba oprávnená (iná ako vlastník) z poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy, ktorá dostáva pozostalostnú dávku, nie je osobou podliehajúcou oznamovaniu a môže takýto finančný účet považovať za iný účet ako účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ oznamujúca finančná inštitúcia nemá skutočnú vedomosť alebo dôvod domnievať sa, že príjemca je osobou podliehajúcou oznamovaniu. Oznamujúca finančná inštitúcia má dôvod domnievať sa, že príjemca z poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy je osoba podliehajúca oznamovaniu, ak informácie zozbierané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré sa spájajú s príjemcom, obsahujú indície stanovené v oddiele III časti B. Ak má oznamujúca finančná inštitúcia skutočnú vedomosť alebo dôvod domnievať sa, že príjemca je osoba podliehajúca oznamovaniu, musí oznamujúca finančná inštitúcia dodržať postupy stanovené v oddiele III odseku B.

Oznamujúca finančná inštitúcia môže považovať finančný účet, ktorý je podielom člena na skupinovej poistnej zmluve s odkupnou hodnotou alebo na skupinovej anuitnej zmluve za finančný účet, ktorý nie je účtom podliehajúcim oznamovaniu, a to až do dátumu, ku ktorému je suma splatná zamestnancovi/držiteľovi certifikátu alebo príjemcovi, ak podiel člena na skupinovej poistnej zmluve s odkupnou hodnotou alebo na skupinovej anuitnej zmluve spĺňa tieto požiadavky:

i)

skupinová poistná zmluva s odkupnou hodnotou alebo skupinová anuitná zmluva sa vystaví zamestnávateľovi a vzťahuje sa na 25 alebo viac zamestnancov/držiteľov certifikátu;

ii)

zamestnanci/držitelia certifikátu majú právo dostať akúkoľvek hodnotu dohodnutú v zmluve, ktorá sa týka ich podielov, a určiť príjemcov dávky splatnej po smrti zamestnanca a

iii)

celková suma splatná akémukoľvek zamestnancovi/držiteľovi certifikátu alebo príjemcovi nepresiahne sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 1 000 000 USD.

Pojem ‚skupinová poistná zmluva s odkupnou hodnotou‘ znamená poistnú zmluvu, ktorou sa vytvára odkupná hodnota, ktorá: i) poskytuje krytie jednotlivcom pridruženým prostredníctvom zamestnávateľa, odborového združenia, odborového zväzu alebo iného združenia alebo skupiny a ii) platí poistné za každého člena skupiny (alebo člena triedy v rámci skupiny), ktoré sa stanovuje bez ohľadu na individuálnu zdravotnú charakteristiku s výnimkou veku a pohlavia člena (alebo triedy členov) skupiny, ako aj skutočnosti, či fajčí.

Pojem ‚skupinová anuitná zmluva‘ znamená anuitnú zmluvu, podľa ktorej sú oprávnenou stranou jednotlivci, ktorí sú pridružení prostredníctvom zamestnávateľa, odborového združenia, odborového zväzu alebo iného združenia alebo skupiny.

C.

Pravidlá zlučovania účtov a prevodu mien

1.

Zlučovanie účtov fyzických osôb. Pri určovaní súhrnného zostatku alebo súhrnnej hodnoty finančných účtov vedených pre danú fyzickú osobu je oznamujúca finančná inštitúcia povinná zlúčiť všetky finančné účty, ktoré vedie oznamujúca finančná inštitúcia alebo prepojený subjekt len v rozsahu, v ktorom informačné systémy oznamujúcej finančnej inštitúcie umožňujú prepájať finančné účty s jednotlivými údajmi, ako je napríklad číslo klienta alebo daňové identifikačné číslo, a zlúčiť zostatky na účtoch alebo ich hodnoty. Každému držiteľovi spoločného finančného účtu bude pri uplatňovaní požiadaviek týkajúcich sa zlučovania stanoveného v tomto bode priradený celkový zostatok alebo hodnota spoločného finančného účtu.

2.

Zlučovanie účtov subjektov. Pri určovaní súhrnného zostatku alebo súhrnnej hodnoty finančných účtov vedených na daný subjekt je oznamujúca finančná inštitúcia povinná vziať do úvahy všetky finančné účty, ktoré vedie oznamujúca finančná inštitúcia alebo prepojený subjekt len v rozsahu, v ktorom informačné systémy oznamujúcej finančnej inštitúcie umožňujú prepájať finančné účty s jednotlivými údajmi, ako je napríklad číslo klienta alebo daňové identifikačné číslo, a zlúčiť zostatky na účtoch alebo ich hodnoty. Každému držiteľovi spoločného finančného účtu bude pri uplatňovaní požiadaviek týkajúcich sa zlučovania stanoveného v tomto bode priradený celkový zostatok alebo hodnota spoločného finančného účtu.

3.

Osobitné pravidlá zlučovania účtov uplatňované v prípade manažérov pre styk s klientmi. Pri určovaní súhrnného zostatku alebo súhrnnej hodnoty finančných účtov vedených pre určitú osobu s cieľom zistiť, či finančný účet je účtom s vysokou hodnotou, oznamujúca finančná inštitúcia je tiež povinná zlučovať všetky finančné účty, o ktorých manažér pre styk s klientmi disponuje informáciami alebo má dôvod predpokladať, že ich priamo alebo nepriamo vlastní, kontroluje alebo zriaďuje (iným spôsobom než vo funkcii zmocnenca) tá istá osoba.

4.

Sumy, ktoré zahŕňajú ekvivalent v iných menách. Všetky sumy denominované v domácej mene každého členského štátu sa chápu tak, že zahŕňajú rovnocenné sumy v iných menách, ako je stanovené vo vnútroštátnom práve.

ODDIEL VIII

VYMEDZENÉ POJMY

Tieto pojmy majú význam, ktorý je uvedený nižšie:

A.   Oznamujúca finančná inštitúcia

1.

Pojem ‚oznamujúca finančná inštitúcia‘ označuje akúkoľvek finančnú inštitúciu členského štátu, ktorá nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou. Pojem ‚finančná inštitúcia členského štátu‘ znamená: i) akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá je rezidentom členského štátu, pričom sú však vylúčené akékoľvek pobočky uvedenej finančnej inštitúcie so sídlom mimo daného členského štátu, a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nie je rezidentom členského štátu, ak má táto pobočka sídlo v danom členskom štáte.

2.

Pojem ‚finančná inštitúcia zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie‘ označuje: i) akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá je rezidentom zúčastňujúcej sa jurisdikcie, pričom sú však vylúčené všetky pobočky uvedenej finančnej inštitúcie so sídlom mimo takejto zúčastňujúcej sa jurisdikcie, a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nie je rezidentom zúčastňujúcej sa jurisdikcie, ak má táto pobočka sídlo v takej zúčastňujúcej sa jurisdikcii.

3.

Pojem ‚finančná inštitúcia‘ znamená inštitúciu správy a úschovy finančných aktív, vkladovú inštitúciu, investičný subjekt alebo špecifikovanú poisťovaciu spoločnosť.

4.

Pojem ‚inštitúcia správy a úschovy finančných aktív‘ označuje akýkoľvek subjekt, ktorého podstatnú časť podnikateľskej činnosti tvorí držba finančných aktív na účet iných osôb. Subjekt drží finančné aktíva na účet iných ako významnú časť svojej podnikateľskej činnosti, ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať držaniu finančných aktív a súvisiacim finančným službám, rovná 20 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra (alebo posledným dňom účtovného obdobia nekalendárneho roka), predchádzajúceho roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia, počas ktorého subjekt existoval.

5.

Pojem ‚vkladová inštitúcia‘ označuje akýkoľvek subjekt, ktorý prijíma vklady v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobného odvetvia.

6.

Pojem ‚investičný subjekt‘ označuje akýkoľvek subjekt:

a)

ktorý primárne vykonáva ako podnikateľskú činnosť jednu alebo viacero z nasledujúcich činností alebo operácií pre klienta alebo v jeho mene:

i)

obchodovanie s nástrojmi peňažného trhu (šeky, zmenky, vkladové listy, deriváty atď.); devízové transakcie; nástroje týkajúce sa devízových transakcií, úrokových sadzieb a indexov; obchodovanie s prevoditeľnými cennými papiermi alebo obchodovanie s futures na komodity;

ii)

individuálna a kolektívna správa portfólia alebo

iii)

iný spôsob investovania, správy alebo riadenia finančných aktív alebo peňažných prostriedkov v mene iných osôb

alebo

b)

ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať investovaniu, reinvestovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami, ak je subjekt riadený iným subjektom, ktorý je vkladovou inštitúciou, inštitúciou správy a úschovy finančných aktív, špecifikovanou poisťovacou spoločnosťou alebo investičným subjektom stanoveným v odseku A bode 6 písm. a).

Subjekt sa považuje za subjekt, ktorý ako podnikateľskú činnosť primárne vykonáva jednu alebo viacero z činností stanovených v odseku A bode 6 písm. a), alebo hrubý príjem subjektu možno primárne pripísať investovaniu a reinvestovaniu do finančných aktív alebo obchodovaniu s finančnými aktívami na účely odseku A bodu 6 písm. b), ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať príslušným činnostiam, rovná 50 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia, počas ktorého subjekt existoval. Pojem ‚investičný subjekt‘ nezahŕňa subjekt, ktorý je aktívnym nefinančným subjektom, pretože uvedený subjekt spĺňa ktorékoľvek z kritérií uvedených v odseku D bode 8 písm. d) až g).

Tento odsek sa vykladá spôsobom, ktorý je konzistentný s podobným znením uvedeným vo vymedzení pojmu ‚finančná inštitúcia‘ v odporúčaniach finančnej akčnej skupiny (FATF).

7.

Pojem ‚finančné aktívum‘ označuje cenný papier (napríklad podiel na akciách v spoločnosti; podiel v osobnej obchodnej spoločnosti alebo na skutočnom vlastníctve v spoločnosti s veľkým počtom podielnikov alebo vo verejne obchodovateľnej spoločnosti či zvereneckom fonde; zmenku, dlhopis, dlhový cenný papier alebo iný dôkaz o zadlženosti), podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komoditu, swap (napríklad úrokové swapy, menové swapy, bázické swapy, určovanie stropov úrokových sadzieb, určovanie minimálnych úrokových sadzieb, komoditné swapy, swapy týkajúce sa akcií, swapy týkajúce sa akciových indexov a podobné dohody), poistnú zmluvu alebo anuitnú zmluvu, alebo akýkoľvek podiel (vrátane futures alebo forwardovej zmluvy, alebo opcie) na cennom papieri, podiel na osobnej obchodnej spoločnosti, komodite, swape, poistnej zmluve alebo anuitnej zmluve. Pojem ‚finančné aktívum‘ nezahŕňa nedlhový, priamy podiel na reálnom majetku.

8.

Pojem ‚špecifikovaná poisťovacia spoločnosť‘ označuje akýkoľvek subjekt, ktorý je poisťovacou spoločnosťou (alebo holdingovou spoločnosťou poisťovacej spoločnosti), ktorá vystavuje poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou alebo anuitnú zmluvu alebo je v súvislosti s týmito zmluvami povinná vyplácať platby.

B.   Neoznamujúca finančná inštitúcia

1.

Pojem ‚neoznamujúca finančná inštitúcia‘ označuje akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá je:

a)

vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou, pokiaľ nejde o platbu, ktorá je odvodená od záväzku, ktorý vznikol v súvislosti s určitým typom komerčnej finančnej činnosti, do ktorej sa zapája špecifikovaná poisťovacia spoločnosť, inštitúcia správy a úschovy finančných aktív alebo vkladová inštitúcia;

b)

dôchodkovým fondom so širokou účasťou; dôchodkovým fondom s úzkou účasťou; dôchodkovým fondom vládneho subjektu, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou alebo kvalifikovaným emitentom kreditných kariet;

c)

akýmkoľvek iným subjektom, v súvislosti s ktorým existuje nízke riziko, že sa použije na daňové úniky, má v podstate podobné charakteristické znaky ako ktorýkoľvek zo subjektov stanovených v odseku B bode 1 písm. a) a b) a je zahrnutý do zoznamu neoznamujúcich finančných inštitúcií uvedených v článku 8 ods. 7a tejto smernice, a to za predpokladu, že status takéhoto subjektu ako neoznamujúcej finančnej inštitúcie nemarí účely tejto smernice;

d)

vyňatým nástrojom kolektívneho investovania alebo

e)

zvereneckým fondom, pokiaľ je správca zvereneckého fondu oznamujúcou finančnou inštitúciou a v súvislosti so všetkými účtami zvereneckého fondu podliehajúcimi oznamovaniu podáva správy o všetkých informáciách, o ktorých sa majú podľa oddielu I podávať.

2.

Pojem ‚vládny subjekt‘ znamená vládu členského štátu alebo inej jurisdikcie, akéhokoľvek podradeného politického útvaru členského štátu alebo inej jurisdikcie (ktorý, aby sa predišlo pochybnostiam, zahŕňa štát, provinciu, okres alebo samosprávu), alebo akúkoľvek agentúru či pomocnú organizáciu, ktorá je v úplnom vlastníctve členského štátu alebo inej jurisdikcie, alebo jedného či viacerých z uvedených subjektov (každý je ‚vládny subjekt‘). Táto kategória pozostáva z neoddeliteľných častí, ovládaných subjektov a podradených politických útvarov členského štátu alebo inej jurisdikcie.

a)

Pojem ‚neoddeliteľná časť‘ členského štátu alebo inej jurisdikcie znamená akúkoľvek osobu, organizáciu, agentúru, úrad, fond, pomocnú organizáciu alebo iný orgán bez ohľadu na to, ako je označený, ktorý predstavuje riadiaci orgán členského štátu alebo inej jurisdikcie. Čisté príjmy riadiaceho orgánu sa musia pripísať na jeho vlastný účet alebo na iné účty členského štátu alebo inej jurisdikcie, pričom zo žiadnej časti príjmov nemá prospech žiadna súkromná osoba. Neoddeliteľná časť nezahŕňa žiadneho jednotlivca, ktorý je panovníkom, úradníkom alebo správcom konajúcim súkromne alebo osobne.

b)

Pojem ‚ovládaný subjekt‘ znamená subjekt, ktorý je oddelený od členského štátu alebo inej jurisdikcie, pokiaľ ide o formu, alebo inak predstavuje samostatný právny subjekt, a to za predpokladu, že:

i)

subjekt je úplne vlastnený alebo ovládaný jedným alebo viacerými vládnymi subjektmi priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých ovládaných subjektov;

ii)

čisté príjmy subjektu sa pripisujú na jeho vlastný účet alebo na účty jedného alebo viacerých vládnych subjektov, pričom zo žiadnej časti jeho príjmov nemá prospech žiadna súkromná osoba, a

iii)

v prípade zrušenia sa aktíva subjektu zverujú jednému alebo viacerým vládnym subjektom.

c)

Z príjmu nemajú prospech súkromné osoby, ak sú takéto osoby zamýšľanými príjemcami vládneho programu a činnosti programu sa v súvislosti so spoločným blahom vykonávajú pre širokú verejnosť alebo sa týkajú správy určitej etapy vlády. Bez ohľadu na uvedené sa však za príjem plynúci v prospech súkromných osôb považuje taký príjem, z ktorého majú prospech súkromné osoby, ak je odvodený od používania vládneho subjektu na vykonávanie komerčnej podnikateľskej činnosti, ako je napríklad komerčné bankovníctvo, ktorá poskytuje finančné služby súkromným osobám.

3.

Pojem ‚medzinárodná organizácia‘ označuje akúkoľvek medzinárodnú organizáciu alebo jej úplne vlastnenú agentúru či pomocnú organizáciu. Táto kategória zahŕňa akúkoľvek medzivládnu organizáciu (vrátane nadnárodnej organizácie): i) ktorá pozostáva primárne z vlád; ii) má s členským štátom dohodu o ústredí alebo v podstate podobnú dohodu a iii) z jej príjmu nemajú prospech súkromné osoby.

4.

Pojem ‚centrálna banka‘ označuje inštitúciu, ktorá je na základe zákona alebo povolenia vlády hlavným orgánom, iným ako samotná vláda členského štátu, ktorý emituje nástroje, ktoré majú obiehať ako mena. Takáto inštitúcia môže zahŕňať pomocnú organizáciu, ktorá je oddelená od vlády členského štátu, a to bez ohľadu na to, či ju členský štát vlastní úplne alebo čiastočne.

5.

Pojem ‚dôchodkový fond so širokou účasťou‘ označuje fond zriadený na poskytovanie dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok, alebo akejkoľvek ich kombinácie, ktoré sú určené príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) jedného alebo viacerých zamestnávateľov, ako odplata za poskytnuté služby, a to za predpokladu, že fond:

a)

nemá jedného príjemcu s právom na viac než 5 % percent aktív fondu;

b)

podlieha vládnej regulácii a poskytuje informácie daňovým úradom a

c)

spĺňa aspoň jednu z týchto požiadaviek:

i)

fond je vo všeobecnosti oslobodený od dane z príjmu z kapitálového majetku alebo je zdaňovanie takéhoto príjmu odložené alebo sa zdaňuje zníženou sadzbou, a to z dôvodu jeho statusu ako plánu dôchodkového alebo penzijného zabezpečenia;

ii)

fond získava aspoň 50 % svojich celkových príspevkov [okrem presunov aktív z iných plánov stanovených v odseku B bodoch 5 až 7 alebo z dôchodkových a penzijných účtov stanovených v odseku C bode 17 písm. a)] od prispievajúcich zamestnávateľov;

iii)

výplaty alebo výbery z fondu sú povolené len vtedy, ak nastanú presne určené udalosti súvisiace s odchodom do dôchodku, invaliditou alebo smrťou [okrem prevodu prostriedkov na iné fondy dôchodkového zabezpečenia stanovené v odseku B bodoch 5 až 7 alebo na dôchodkové a penzijné účty stanovené v odseku C bode 17 písm. a)] alebo sa na výplaty alebo výbery, ktoré sa uskutočnili pred takýmito presne určenými udalosťami, uplatňujú sankcie, alebo

iv)

príspevky (okrem určitých povolených kompenzačných príspevkov) zamestnancov do fondu sú obmedzené výškou dosiahnutého príjmu zamestnanca alebo nemôžu presiahnuť ročne sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 50 000 USD, pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C.

6.

Pojem ‚dôchodkový fond s úzkou účasťou‘ označuje fond zriadený na poskytovanie dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok, ktoré sú určené príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) jedného alebo viacerých zamestnávateľov, ako odplata za poskytnuté služby, a to za predpokladu, že:

a)

fond má menej ako 50 účastníkov;

b)

do fondu prispieva jeden alebo viacero zamestnávateľov, ktorí nie sú investičnými subjektmi ani pasívnymi nefinančnými subjektmi;

c)

príspevky zamestnanca a zamestnávateľa do fondu [iné ako presuny aktív z dôchodkových a penzijných účtov stanovených v odseku C bode 17 písm. a)] sú obmedzené výškou dosiahnutého príjmu alebo kompenzáciou zamestnanca;

d)

účastníci, ktorí nie sú rezidentmi členského štátu, v ktorom je fond zriadený, nemajú nárok na viac ako 20 % aktív fondu a

e)

fond podlieha vládnej regulácii a poskytuje informácie daňovým úradom.

7.

Pojem ‚penzijný fond vládneho subjektu, medzinárodnej organizácie alebo centrálnej banky‘ označuje fond zriadený vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou s cieľom poskytovať dôchodkové dávky, dávky v invalidite alebo pozostalostné dávky príjemcom alebo účastníkom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) alebo ktorí nie sú súčasnými ani bývalými zamestnancami, ak dávky poskytované takýmto príjemcom alebo účastníkom predstavujú odplatu za osobné služby poskytnuté vládnemu subjektu, medzinárodnej organizácii alebo centrálnej banke.

8.

Pojem ‚kvalifikovaný emitent kreditných kariet‘ označuje finančnú inštitúciu, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

a)

Finančná inštitúcia je finančná inštitúcia výlučne z toho dôvodu, že je emitentom kreditných kariet, ktorý prijíma vklady len vtedy, keď klient v súvislosti s kartou uskutoční platbu nad rámec splatného zostatku a tento preplatok sa nevracia bezodkladne klientovi, a

b)

od 1. januára 2016 alebo pred týmto dátumom finančná inštitúcia zavedie politiky a postupy buď s cieľom zabrániť tomu, aby klient dosiahol preplatok presahujúci sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 50 000 USD, alebo s cieľom zabezpečiť, že akýkoľvek preplatok klienta presahujúci uvedenú sumu sa mu refunduje do 60 dní, pričom sa v každom prípade uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C. Na tento účel sa preplatok klienta netýka kreditných zostatkov, pokiaľ ide o poplatky, ktoré sú predmetom sporu, ale zahŕňa kreditné zostatky vyplývajúce z vrátenia tovaru.

9.

Pojem ‚vyňatý nástroj kolektívneho investovania‘ znamená investičný subjekt, ktorý je regulovaný ako nástroj kolektívneho investovania, za predpokladu, že všetky podiely v nástroji kolektívneho investovania držia jednotlivci alebo subjekty alebo sú držané prostredníctvom jednotlivcov alebo subjektov, ktoré nie sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, okrem pasívnych nefinančných subjektov s ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu.

Investičný subjekt, ktorý je regulovaný ako nástroj kolektívneho investovania, nezlyhá v kvalifikácii podľa odseku B bodu 9 ako vyňatý nástroj kolektívneho investovania len preto, že nástroj kolektívneho investovania emitoval fyzické akcie na doručiteľa, za predpokladu, že:

a)

nástroj kolektívneho investovania neemitoval a neemituje žiadne fyzické akcie na doručiteľa po 31. decembri 2015;

b)

nástroj kolektívneho investovania všetky takéto akcie zruší pri ich odovzdaní;

c)

nástroj kolektívneho investovania vykonáva postupy hĺbkového preverovania uvedené v oddieloch II až VII a oznamuje všetky informácie, ktoré sa musia oznamovať, pokiaľ ide o akékoľvek takéto akcie, keď sa takéto akcie predložia na spätné odkúpenie alebo inú platbu, a

d)

nástroj kolektívneho investovania zaviedol politiky a postupy, aby zabezpečil, že také akcie sú splatené alebo imobilizované čo najskôr, a v každom prípade pred 1. januárom 2018.

C.   Finančný účet

1.

Pojem ‚finančný účet‘ označuje účet, ktorý vedie finančná inštitúcia, a zahŕňa vkladový účet, správcovský účet a:

a)

v prípade investičného subjektu, akýkoľvek majetkový alebo dlhový podiel vo finančnej inštitúcii. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti pojem ‚finančný účet‘ však nezahŕňa žiadny majetkový ani dlhový podiel v subjekte, ktorý je investičným subjektom len preto, že: i) poskytuje investičné poradenstvo klientovi a koná v jeho mene alebo ii) spravuje portfóliá pre klienta a koná v jeho mene na účely investovania, riadenia alebo správy finančných aktív uložených na meno klienta v inej finančnej inštitúcii, ako je takýto subjekt;

b)

v prípade finančnej inštitúcie, ktorá nebola stanovená v odseku C bode 1 písm. a), akýkoľvek majetkový alebo dlhový podiel vo finančnej inštitúcii, ak bola trieda podielov vytvorená s cieľom vyhnúť sa oznamovaniu podľa oddielu I, a

c)

akákoľvek poistná zmluva s odkupnou hodnotou a akákoľvek anuitná zmluva vystavená alebo vedená finančnou inštitúciou okrem neinvestičnej, neprevoditeľnej, okamžite splatnej doživotnej renty, ktorá sa vydáva fyzickej osobe a speňažuje dávku starobného alebo invalidného dôchodku poskytovanú z účtu, ktorý je vylúčeným účtom.

Pojem ‚finančný účet‘ nezahŕňa žiadny účet, ktorý je vylúčeným účtom.

2.

Pojem ‚vkladový účet‘ zahŕňa akýkoľvek obchodný, bežný, sporiaci, termínovaný alebo záložný účet, alebo účet, ktorý je doložený vkladovým listom, záložným listom, investičným certifikátom, dlhovým certifikátom alebo iným podobným nástrojom vedeným finančnou inštitúciou v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobného odvetvia. Vkladový účet zahŕňa aj finančnú sumu v držbe poisťovne na základe zaručenej investičnej zmluvy alebo podobnej dohody o vyplatení alebo pripísaní úroku z tejto sumy.

3.

Pojem ‚správcovský účet‘ označuje účet (iný ako poistná zmluva alebo anuitná zmluva), na ktorom sa nachádza jedno alebo viacero finančných aktív v prospech inej osoby.

4.

Pojem ‚majetkový podiel‘ znamená v prípade osobnej obchodnej spoločnosti, ktorá je finančnou inštitúciou, buď podiel na imaní, alebo na zisku spoločnosti. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou, sa pod majetkovým podielom rozumie podiel v držbe ktorejkoľvek osoby, ktorá sa považuje za zriaďovateľa alebo oprávnenú osobu celého zvereneckého fondu alebo jeho časti alebo za inú osobu vykonávajúcu najvyššiu faktickú kontrolou nad zvereneckým fondom. Osoba podliehajúca oznamovaniu sa považuje za oprávnenú osobu zvereneckého fondu, ak má takáto osoba podliehajúca oznamovaniu nárok priamo alebo nepriamo (napríklad prostredníctvom poverenca) na povinné vyplatenie zisku alebo ktorej môže byť priamo alebo nepriamo dobrovoľne vyplatený zisk zo zvereneckého fondu.

5.

Pojem ‚poistná zmluva‘ označuje zmluvu (inú ako anuitná zmluva), ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplatiť určitú finančnú sumu, ak dôjde k vzniku určenej poistnej udalosti vrátane úmrtia, choroby, nehody, zodpovednosti za škodu alebo škody na majetku.

6.

Pojem ‚anuitná zmluva‘ označuje zmluvu, ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas určitého časového obdobia definovaného vcelku alebo sčasti na základe predpokladanej dĺžky života jednej alebo viacerých fyzických osôb. Tento výraz zároveň zahŕňa zmluvu, ktorá sa považuje za anuitnú zmluvu v súlade so zákonmi, právnymi predpismi alebo praxou uplatňovanou v členskom štáte alebo inej jurisdikcii, v ktorej bola táto zmluva vystavená, a ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas obdobia niekoľkých rokov.

7.

Pojem ‚poistná zmluva s odkupnou hodnotou‘ označuje poistnú zmluvu (inú ako zaisťovacia zmluva uzavretá medzi dvoma poisťovňami), ktorá má odkupnú hodnotu.

8.

Pojem ‚odkupná hodnota‘ označuje vyššiu z uvedených súm: i) sumu, na ktorú má poistník nárok pri odstúpení od poistnej zmluvy alebo pri jej ukončení (bez odpočítania prípadného poplatku za odstúpenie alebo poistného úveru), a ii) sumu, ktorú si poistník môže požičať podľa poistnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti pojem ‚odkupná hodnota‘ nezahŕňa sumu, ktorú možno vyplatiť podľa poistnej zmluvy:

a)

len z dôvodu smrti jednotlivca poisteného v rámci zmluvy o životnom poistení;

b)

ako dávku pri úraze alebo chorobe alebo inú dávku poskytujúcu odškodnenie za ekonomickú stratu, ktorá vznikla pri poistnej udalosti, proti ktorej bolo poistenie uzavreté;

c)

ako refundáciu už zaplateného poistného (zníženú o poisťovacie poplatky bez ohľadu na to, či boli skutočne uložené) na základe poistnej zmluvy (inej, ako je investičné životné poistenie alebo anuitná zmluva) z dôvodu zrušenia alebo ukončenia zmluvy, zníženia poistného rizika počas obdobia platnosti zmluvy alebo z dôvodu opravy účtovnej alebo podobnej chyby týkajúcej sa poistného súvisiaceho s touto zmluvou;

d)

ako dividendu poistníka (inú ako dividenda pri ukončení zmluvy) za predpokladu, že dividenda sa týka poistnej zmluvy, podľa ktorej sú jediné dávky, ktoré sa môžu vyplatiť, stanovené v odseku C bode 8 písm. b), alebo

e)

ako vrátenie poistného zaplateného vopred alebo vkladu určeného na zaplatenie poistného v súvislosti s poistnou zmluvou, v prípade ktorej sa poistné platí aspoň raz ročne, ak suma poistného zaplateného vopred alebo vkladu určeného na zaplatenie poistného nepresahuje nasledujúce ročné poistné, ktoré sa má podľa zmluvy zaplatiť.

9.

Pojem ‚existujúci účet‘ označuje:

a)

finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia k 31. decembru 2015;

b)

akýkoľvek finančný účet držiteľa účtu bez ohľadu na dátum otvorenia takéhoto finančného účtu, ak:

i)

má držiteľ účtu v oznamujúcej finančnej inštitúcii (alebo v prepojenom subjekte v rámci toho istého členského štátu ako oznamujúca finančná inštitúcia) aj finančný účet, ktorý je existujúcim účtom podľa odseku C bodu 9 písm. a);

ii)

oznamujúca finančná inštitúcia (a prípadne prepojený subjekt v tom istom členskom štáte ako oznamujúca finančná inštitúcia) považuje obidva uvedené finančné účty a akékoľvek iné finančné účty držiteľa účtu, ktoré sa považujú za existujúce účty podľa písmena b), za jeden finančný účet na účely splnenia noriem týkajúcich požiadaviek v oblasti vedomosti, ktoré sú uvedené v oddiele VII odseku A, a na účely stanovenia zostatku na akýchkoľvek finančných účtoch alebo ich hodnoty pri uplatňovaní akýchkoľvek prahových hodnôt týkajúcich sa účtu;

iii)

pokiaľ ide o finančný účet, ktorý podlieha postupom proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov, oznamujúca finančná inštitúcia má povolené splniť takéto postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov týkajúce sa finančného účtu tým, že sa bude spoliehať na postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov uskutočnené v súvislosti s existujúcim účtom stanovené v odseku C bode 9 písm. a); a

iv)

otvorenie finančného účtu si nevyžaduje, aby držiteľ účtu poskytoval nové, dodatočné alebo zmenené informácie o sebe ako klientovi, okrem tých, ktoré sú určené na účely tejto smernice.

10.

Pojem ‚nový účet‘ označuje finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia a ktorý sa otvoril 1. januára 2016 alebo neskôr, pokiaľ sa nepovažuje za existujúci účet podľa odseku C bodu 9 písm. b).

11.

Pojem ‚existujúci účet fyzickej osoby‘ označuje existujúci účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viac fyzických osôb.

12.

Pojem ‚nový účet fyzickej osoby‘ označuje nový účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viac fyzických osôb.

13.

Pojem ‚existujúci účet subjektu‘ označuje existujúci účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viac fyzických osôb.

14.

Pojem ‚účet s nižšou hodnotou‘ označuje existujúci účet fyzickej osoby s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru 2015 nepresahuje sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 1 000 000 USD.

15.

Pojem ‚účet s vysokou hodnotou‘ označuje existujúci účet fyzickej osoby s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru 2015 alebo k 31. decembru ktoréhokoľvek nasledujúceho roka presahuje sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 1 000 000 USD.

16.

Pojem ‚nový účet subjektu‘ označuje nový účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viac subjektov.

17.

Pojem ‚vylúčený účet‘ označuje ktorýkoľvek z týchto účtov:

a)

dôchodkový alebo penzijný účet, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)

účet podlieha regulácii ako osobný dôchodkový účet alebo je súčasťou registrovaného či regulovaného plánu dôchodkového alebo penzijného zabezpečenia na poskytovanie dôchodkových alebo penzijných dávok (vrátane dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok);

ii)

účet je daňovo zvýhodnený (t. j. príspevky platené na účet, ktoré by za iných okolností podliehali dani, sú odpočítateľné alebo vyňaté z hrubého príjmu držiteľa účtu alebo sú zdaňované zníženou sadzbou, alebo je zdaňovanie príjmu z kapitálového majetku z účtu odložené, alebo sa takýto príjem zdaňuje zníženou sadzbou);

iii)

v súvislosti s účtom sa vyžaduje poskytovanie informácií daňovým orgánom;

iv)

výbery sú podmienené dosiahnutím presne určeného veku odchodu do dôchodku, invaliditou alebo smrťou, v opačnom prípade sa na výbery uskutočnené pred takýmito presne určenými udalosťami uplatňujú pokuty, a

v)

buď i) sú ročné príspevky obmedzené na sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 50 000 USD alebo menej, alebo ii) existuje maximálny limit príspevkov na účet počas života vo výške sumy denominovanej v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcej sume 1 000 000 USD alebo menej, pričom sa v každom prípade uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C.

Finančný účet, ktorý inak spĺňa požiadavku uvedenú v odseku C bode 17 písm. a) časti v), nezlyhá v splnení takejto požiadavky len preto, že na takýto finančný účet sa môžu prijať aktíva alebo finančné prostriedky presunuté z jedného alebo viacerých finančných účtov, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odseku C bode 17 písm. a) alebo b) alebo z jedného alebo viacerých fondov dôchodkového, alebo penzijného zabezpečenia, ktoré spĺňajú požiadavky ktorejkoľvek časti odseku B bodov 5 až 7;

b)

účet, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)

podlieha regulácii ako investičný nástroj na iné účely, než je dôchodok, a pravidelne sa s ním obchoduje na etablovanom trhu s cennými papiermi, alebo účet podlieha regulácii ako sporiaci nástroj na iné účely, než je dôchodok;

ii)

je daňovo zvýhodnený (t. j. príspevky platené na účet, ktoré by za iných okolností podliehali dani, sú odpočítateľné alebo vyňaté z hrubého príjmu držiteľa účtu alebo sú zdaňované zníženou sadzbou, alebo je zdaňovanie príjmu z kapitálového majetku z účtu odložené, alebo sa takýto príjem zdaňuje zníženou sadzbou);

iii)

výbery sú podmienené splnením špecifických kritérií súvisiacich s účelom investičného alebo sporiaceho účtu (napríklad poskytovanie dávok na vzdelanie alebo lekársku starostlivosť), v opačnom prípade, ak sa takéto kritériá nesplnia, sa na uskutočnené výbery uplatňujú sankcie, a

iv)

ročné príspevky sú obmedzené na sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 50 000 USD alebo menej, pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C.

Finančný účet, ktorý inak spĺňa požiadavku uvedenú v odseku C bode 17 písm. b) časti iv), nezlyhá v splnení takejto požiadavky len preto, že na takýto finančný účet sa môžu prijať aktíva alebo finančné prostriedky presunuté z jedného alebo viacerých finančných účtov, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odseku C bode 17 písm. a) alebo b) alebo z jedného alebo viacerých fondov dôchodkového alebo penzijného zabezpečenia, ktoré spĺňajú požiadavky ktorejkoľvek časti odseku B bodov 5 až 7.

c)

zmluva o životnom poistení s obdobím poistného krytia, ktoré sa skončí pred tým, ako poistený jednotlivec dosiahne vek 90 rokov, a to za predpokladu, že zmluva spĺňa tieto požiadavky:

i)

pravidelné poistné, ktoré sa v priebehu času neznižuje, sa platí aspoň raz ročne počas obdobia trvania zmluvy alebo pokiaľ poistenec nedosiahne vek 90 rokov, podľa toho, ktoré obdobie je kratšie;

ii)

zmluva nemá žiadnu kapitálovú hodnotu, ku ktorej môže mať akákoľvek osoba prístup (výberom, úverom alebo inak) bez toho, aby sa zmluva neukončila;

iii)

suma (okrem pozostalostnej dávky), ktorá sa má vyplatiť pri zrušení alebo ukončení zmluvy, nemôže presiahnuť celkové poistné zaplatené v prípade danej zmluvy znížené o sumu za úmrtnosť a chorobnosť a poplatky týkajúce sa výdavkov (bez ohľadu na to, či boli skutočne uložené) počas obdobia alebo období trvania zmluvy a akékoľvek sumy vyplatené pred zrušením alebo ukončením zmluvy a

iv)

zmluva nie je v držbe nadobúdateľa po prevode zmluvy za odplatu;

d)

účet, ktorý je vedený výlučne pozostalými osobami, ak dokumentácia k takému účtu zahŕňa kópiu závetu alebo úmrtného listu zosnulého;

e)

účet zriadený v súvislosti s ktoroukoľvek z týchto skutočností:

i)

súdny príkaz alebo rozsudok súdu;

ii)

predaj, zámena alebo prenájom nehnuteľného alebo hnuteľného majetku za predpokladu, že účet spĺňa tieto požiadavky:

účet je financovaný výhradne zálohovou platbou, závdavkom, vkladom vo výške primeranej na zabezpečenie záväzku, ktorý priamo súvisí s transakciou, alebo podobnou platbou alebo je financovaný finančným aktívom, ktoré je vložené na účet v súvislosti s predajom, zámenou alebo prenájmom majetku,

účet je zriadený a používa sa výhradne na zabezpečenie záväzku kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za majetok, záväzku predávajúceho zaplatiť akékoľvek podmienené záväzky alebo záväzku prenajímateľa alebo nájomcu zaplatiť za akékoľvek škody týkajúce sa prenajatého majetku, ako sa dohodlo v zmluve o prenájme,

aktíva účtu vrátane príjmu, ktorý na ňom vznikol, sa vyplatia alebo iným spôsobom distribuujú v prospech kupujúceho, predávajúceho, prenajímateľa alebo nájomcu (a to aj s cieľom splniť záväzok takejto osoby), keď sa majetok predá, zamení alebo odovzdá, alebo keď sa ukončí prenájom,

účet nie je maržovým ani podobným účtom zriadeným v súvislosti s predajom alebo zámenou finančného aktíva a

účet nesúvisí s účtom stanoveným v odseku C bode 17 písm. f);

iii)

povinnosť finančnej inštitúcie, ktorá spravuje úver zabezpečený nehnuteľnosťou, odložiť časť platby výhradne na zabezpečenie platieb daní alebo poistenia, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti, v neskoršom čase;

iv)

povinnosť finančnej inštitúcie výhradne s cieľom zabezpečiť platbu daní v neskoršom čase;

f)

vkladový účet, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)

účet existuje výhradne z toho dôvodu, že klient uskutoční platbu nad rámec splatného zostatku, pokiaľ ide o kreditnú kartu alebo iný revolvingový úverový nástroj, a preplatok sa nevracia bezodkladne klientovi, a

ii)

od 1. januára 2016 alebo pred týmto dátumom finančná inštitúcia zavedie politiky a postupy buď s cieľom zabrániť tomu, aby klient dosiahol preplatok presahujúci sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu zodpovedajúcu sume 50 000 USD, alebo s cieľom zabezpečiť, že akýkoľvek preplatok klienta presahujúci uvedenú sumu sa mu refunduje do 60 dní, pričom sa v každom prípade uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C. Na tento účel sa preplatok klienta netýka kreditných zostatkov, pokiaľ ide o poplatky, ktoré sú predmetom sporu, ale zahŕňa kreditné zostatky vyplývajúce z vrátenia tovaru;

g)

akýkoľvek iný účet, v súvislosti s ktorým existuje nízke riziko, že sa použije na daňové úniky, má v podstate podobné charakteristické znaky ako ktorýkoľvek z účtov stanovených v odseku C bode 17 písm. a) až f) a je zahrnutý do zoznamu vylúčených účtov uvedených v článku 8 ods. 7a tejto smernice, a to za predpokladu, že status takéhoto účtu ako vylúčeného účtu nemarí účely tejto smernice.

D.   Účet podliehajúci oznamovaniu

1.

Pojem ‚účet podliehajúci oznamovaniu‘ označuje finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia členského štátu a ktorého držiteľom je jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, a to za predpokladu, že sa ako taký identifikoval podľa postupov hĺbkového preverovania stanovených v oddieloch II až VII.

2.

Pojem ‚osoba podliehajúca oznamovaniu‘ označuje inú osobu z členského štátu ako: i) spoločnosť, s akciami ktorej sa pravidelne obchoduje na jednom alebo viacerých etablovaných trhoch s cennými papiermi; ii) akákoľvek spoločnosť, ktorá je prepojeným subjektom spoločnosti stanovenej v bode i); iii) vládny subjekt; iv) medzinárodná organizácia; v) centrálna banka alebo vi) finančná inštitúcia.

3.

Pojem ‚osoba z členského štátu‘, pokiaľ ide o každý členský štát, označuje fyzickú osobu alebo subjekt, ktorý je rezidentom ktoréhokoľvek iného členského štátu podľa daňových zákonov uvedeného iného členského štátu, alebo pozostalosť zosnulého, ktorý bol rezidentom ktoréhokoľvek iného členského štátu. Na tento účel sa subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobný právny subjekt, ktorý nemá rezidenciu na daňové účely, považuje za rezidenta jurisdikcie, v ktorej sa nachádza miesto skutočného vedenia.

4.

Pojem ‚zúčastňujúca sa jurisdikcia‘ v súvislosti s každým členským štátom označuje:

a)

ktorýkoľvek iný členský štát;

b)

ktorúkoľvek inú jurisdikciu, i) s ktorou má dotknutý členský štát uzavretú dohodu, podľa ktorej uvedená jurisdikcia bude poskytovať informácie uvedené v oddiele I, a ii) ktorá je uvedená v zozname uverejnenom daným členským štátom a oznámená Európskej komisii;

c)

ktorúkoľvek inú jurisdikciu, i) s ktorou má Únia uzavretú dohodu, podľa ktorej uvedená jurisdikcia bude poskytovať informácie uvedené v oddiele I, a ii) ktorá je identifikovaná v zozname uverejnenom Európskou komisiou.

5.

Pojem ‚ovládajúce osoby‘ označuje fyzické osoby, ktoré vykonávajú kontrolu nad subjektom. V prípade zvereneckého fondu uvedený pojem znamená zriaďovateľa (zriaďovateľov), správcu (správcov), poručníka (poručníkov) (ak existujú), oprávnenú osobu (oprávnené osoby) alebo triedu (triedy) príjemcov a akúkoľvek inú fyzickú osobu (fyzické osoby), ktoré vykonávajú najvyššiu faktickú kontrolu nad zvereneckým fondom, a v prípade iného právneho subjektu ako zverenecký fond takýto pojem znamená osoby v rovnocenných alebo podobných pozíciách. Pojem ‚ovládajúce osoby‘ sa musí vykladať v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny.

6.

Pojem ‚nefinančný subjekt‘ označuje subjekt, ktorý nie je finančnou inštitúciou.

7.

Pojem ‚pasívny nefinančný subjekt‘ označuje akýkoľvek: i) nefinančný subjekt, ktorý nie je aktívnym nefinančným subjektom, alebo ii) investičný subjekt stanovený v odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie.

8.

Pojem ‚aktívny nefinančný subjekt‘ označuje akýkoľvek nefinančný subjekt, ktorý spĺňa ktorékoľvek z týchto kritérií:

a)

menej ako 50 % hrubého príjmu nefinančného subjektu za predchádzajúci kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie je pasívnym príjmom a menej ako 50 % aktív, ktoré nefinančný subjekt držal počas predchádzajúceho kalendárneho roku alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, sú aktíva, ktoré produkujú pasívny príjem alebo sa držia s cieľom produkovať pasívny príjem;

b)

s akciami nefinančného subjektu sa pravidelne obchoduje na etablovanom trhu s cennými papiermi alebo nefinančný subjekt je subjektom prepojeným so subjektom, s akciami ktorého sa pravidelne obchoduje na etablovanom trhu s cennými papiermi;

c)

nefinančný subjekt je vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou, centrálnou bankou alebo subjektom, ktorý je v úplnom vlastníctve jedného z nich;

d)

v podstate všetky činnosti nefinančného subjektu pozostávajú z držby (úplnej alebo čiastočnej) nesplatených akcií jednej alebo viacerých dcérskych spoločností alebo z financovania alebo poskytovania služieb jednej alebo viacerým dcérskym spoločnostiam, ktoré obchodujú alebo sa zapájajú do inej podnikateľskej činnosti, než je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, s výnimkou prípadu, keď sa subjekt nekvalifikuje pre takéto postavenie, ak funguje (alebo vystupuje) ako investičný fond, akým je napríklad fond súkromného kapitálu, fond rizikového kapitálu, fond na účelové odkupy (leveraged buyout fund) alebo akýkoľvek investičný nástroj, ktorého cieľom je nadobudnúť alebo financovať spoločnosti a následne držať podiely v týchto spoločnostiach ako kapitálové aktíva na investičné účely;

e)

nefinančný subjekt ešte nevykonáva podnikateľskú činnosť a v minulosti nevykonával žiadnu činnosť, ale investuje kapitál do aktív s cieľom vykonávať inú podnikateľskú činnosť, než je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, a to za predpokladu, že nefinančný subjekt sa nekvalifikuje pre túto výnimku po dátume, ktorý je 24 mesiacov po dátume prvotného zriadenia nefinančného subjektu;

f)

nefinančný subjekt nebol finančnou inštitúciou v posledných piatich rokoch a je v procese likvidácie svojich aktív alebo sa reorganizuje s tým úmyslom, že bude pokračovať v podnikateľskej činnosti alebo opätovne začne podnikateľskú činnosť, ktorá je iná než podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie;

g)

nefinančný subjekt sa primárne zapája do transakcií financovania a hedžovania s prepojenými subjektmi, ktoré nie sú finančnými inštitúciami, alebo pre tieto prepojené subjekty, a neposkytuje služby financovania ani hedžovania žiadnemu subjektu, ktorý nie je prepojeným subjektom, za predpokladu, že skupina akýchkoľvek takýchto súvisiacich subjektov sa primárne zapája do podnikateľskej činnosti, ktorá je iná než podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, alebo

h)

nefinančný subjekt spĺňa všetky tieto požiadavky:

i)

je zriadený a vykonáva činnosť vo svojom členskom štáte bydliska alebo v inej jurisdikcii sídla výlučne na náboženské, charitatívne, vedecké, umelecké, kultúrne, športové alebo vzdelávacie účely alebo je zriadený a vykonáva činnosť vo svojom členskom štáte bydliska alebo v inej jurisdikcii sídla a ide o profesijnú organizáciu, obchodný spolok, obchodnú komoru, organizáciu práce, poľnohospodársku alebo záhradnícku organizáciu, občiansky spolok alebo organizáciu, ktoré vykonávajú činnosť výhradne na podporu sociálneho blaha;

ii)

je oslobodený od dane z príjmov vo svojom členskom štáte alebo v inej jurisdikcii sídla;

iii)

nemá žiadnych akcionárov ani členov, ktorí majú vlastnícky alebo beneficiárny podiel na jeho príjmoch alebo majetku;

iv)

uplatniteľné právne predpisy členského štátu alebo inej jurisdikcie sídla nefinančného subjektu alebo dokumenty nefinančného subjektu zakladajúce spoločnosť neumožňujú, aby sa akýkoľvek príjem alebo majetok nefinančného subjektu distribuovali alebo použili v prospech súkromnej osoby alebo necharitatívneho subjektu, okrem prípadov, keď sa tak udeje v rámci výkonu charitatívnych činností nefinančného subjektu alebo ako platba primeranej protihodnoty za poskytnuté služby, alebo ako platba, ktorá predstavuje spravodlivú trhovú hodnotu majetku, ktorý nefinančný subjekt kúpil, a

v)

v uplatniteľných zákonoch členského štátu alebo inej jurisdikcie sídla nefinančného subjektu alebo v dokumentoch nefinančného subjektu zakladajúcich spoločnosť sa vyžaduje, aby sa pri likvidácii alebo zrušení nefinančného subjektu všetky jeho aktíva distribuovali vládnemu subjektu alebo inej neziskovej organizácii alebo prešli na vládu členského štátu alebo inej jurisdikcie sídla nefinančného subjektu alebo na jej akýkoľvek podradený politický útvar.

E.   Rôzne

1.

Pojem ‚držiteľ účtu‘ označuje osobu, ktorú finančná inštitúcia, ktorá účet vedie, uvádza alebo označuje ako držiteľa finančného účtu. Osoba, ktorá nie je finančnou inštitúciou a ktorá drží finančný účet v prospech alebo v mene inej osoby ako agent, správca, poverenec, osoba s podpisovým právom, investičný poradca alebo sprostredkovateľ sa na účely tejto smernice nepovažuje za osobu, ktorá je držiteľom účtu, a za držiteľa účtu sa považuje uvedená iná osoba. V prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy je držiteľom účtu akákoľvek osoba, ktorá je oprávnená na prístup k vyplateniu odkupnej hodnoty alebo na zmenu oprávnenej osoby z poistnej zmluvy. Ak žiadna osoba nemá oprávnenie na prístup k vyplateniu odkupnej hodnoty ani na zmenu oprávnenej osoby, držiteľom účtu je akákoľvek osoba uvedená v zmluve ako vlastník a akákoľvek osoba, ktorá má podľa zmluvných podmienok nárok na výplatu. Pri splatnosti poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy sa každá osoba oprávnená na výplatu plnenia na základe zmluvy považuje za držiteľa účtu.

2.

Pojem ‚postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov‘ znamená postupy hĺbkového preverovania oznamujúcej finančnej inštitúcie týkajúcej sa klienta podľa požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo podobných požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na oznamujúcu finančnú inštitúciu.

3.

Pojem ‚subjekt‘ označuje právnickú osobu alebo právny subjekt, ako napríklad spoločnosť, osobnú obchodnú spoločnosť, zverenecký fond alebo nadáciu.

4.

Subjekt je ‚subjektom prepojeným‘ s iným subjektom, ak: i) ktorýkoľvek subjekt ovláda druhý subjekt; ii) tieto dva subjekty sú pod spoločnou kontrolou alebo iii) tieto dva subjekty sú investičnými subjektmi stanovenými v odseku A bode 6 písm. b), majú spoločný manažment a takýto manažment plní povinnosti hĺbkového preverovania takýchto investičných subjektov. Na tento účel sa ovládaním rozumie priame alebo nepriame vlastníctvo viac ako 50 % hlasovacích práv a podielu na danom subjekte.

5.

Pojem ‚DIČ‘ označuje daňové identifikačné číslo (alebo jeho funkčný ekvivalent, ak daňové identifikačné číslo neexistuje).

6.

Pojem ‚písomné dôkazy‘ zahŕňa čokoľvek z tohto:

a)

potvrdenie o daňovej rezidencii, ktoré vydal oprávnený vládny orgán (napríklad vláda alebo jej úrad, alebo samospráva) členského štátu alebo inej jurisdikcie, v súvislosti s ktorou príjemca tvrdí, že je jej rezidentom;

b)

pokiaľ ide o fyzickú osobu, akýkoľvek platný identifikačný doklad, ktorý vydal oprávnený vládny orgán (napríklad vláda alebo jej agentúra, alebo samospráva), v ktorom sa uvádza meno jednotlivca a ktorý sa obvykle používa na identifikačné účely;

c)

pokiaľ ide o subjekt, akákoľvek úradná dokumentácia, ktorú vydal oprávnený vládny orgán (napríklad vláda alebo jej úrad, alebo samospráva), v ktorej sa uvádza názov subjektu a buď adresa sídla v členskom štáte, alebo v inej jurisdikcii, v súvislosti s ktorou tvrdí, že je jej rezidentom, alebo členský štát či iná jurisdikcia, v ktorej bol subjekt zaregistrovaný alebo zriadený;

d)

akákoľvek auditovaná účtovná závierka, úverová správa vypracovaná treťou stranou, podanie žiadosti o konkurz alebo správa regulátora trhu s cennými papiermi.

Pokiaľ ide o existujúci účet subjektu, oznamujúce finančné inštitúcie môžu v súvislosti s držiteľom účtu použiť ako písomné dôkazy akúkoľvek klasifikáciu v záznamoch oznamujúcej finančnej inštitúcie, ktorá sa určila na základe štandardizovaného kódovacieho systému priemyselných odvetví, oznamujúca finančná inštitúcia ju zaznamenala v súlade s obvyklou podnikateľskou praxou na účely postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov alebo iných regulačných účelov (iných ako daňové účely) a vykonala ju pred dátumom, ktorý sa použil na klasifikovanie finančného účtu ako existujúceho účtu, za predpokladu, že oznamujúca finančná inštitúcia nevie alebo nemá dôvod vedieť, že takáto klasifikácie je nesprávna alebo nespoľahlivá. Pojem ‚štandardizovaný kódovací systém odvetví‘ znamená kódovací systém použitý na klasifikovanie prevádzok podľa odvetví na iné ako daňové účely.

ODDIEL IX

ÚČINNÉ VYKONÁVANIE

Podľa článku 8 ods. 3a tejto smernice členské štáty musia mať zavedené pravidlá a administratívne postupy, aby zabezpečili účinné vykonávanie a dodržiavanie uvedených postupov týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania vrátane:

1.

pravidiel určených na to, aby sa akýmkoľvek finančným inštitúciám, osobám alebo sprostredkovateľom zabránilo prijať postupy, ktorých účelom je vyhnúť sa postupom týkajúcim sa oznamovania a hĺbkového preverovania;

2.

pravidiel, na základe ktorých sa od oznamujúcich finančných inštitúcií vyžaduje, aby viedli záznamy o podniknutých krokoch a o akýchkoľvek dôkazoch, na ktoré sa spoliehali pri vykonávaní uvedených postupov a primeraných opatrení na získanie uvedených záznamov;

3.

administratívnych postupov na overenie toho, či oznamujúca finančná inštitúcia dodržiava postupy týkajúce sa oznamovania a hĺbkového preverovania, administratívnych postupov uplatňovaných v súvislosti s oznamujúcou finančnou inštitúciou, keď sa nahlásia nezdokumentované účty;

4.

administratívnych postupov na zabezpečenie toho, aby so subjektmi a účtami, ktoré sa vo vnútroštátnom práve vymedzili ako neoznamujúce finančné inštitúcie a vylúčené účty, bolo naďalej spojené len nízke riziko, že sa použijú na daňové úniky, a

5.

ustanovení o účinnom vykonávaní s cieľom riešiť nedodržiavanie predpisov.

ODDIEL X

DÁTUMY VYKONÁVANIA, POKIAĽ IDE O OZNAMUJÚCE FINANČNÉ INŠTITÚCIE SO SÍDLOM V RAKÚSKU

V prípade oznamujúcich finančných inštitúcií so sídlom v Rakúsku by všetky odkazy na rok 2016 v tejto prílohe mali znieť ako odkazy na rok 2017 a odkazy na rok 2017 by mali znieť ako odkazy na rok 2018.

V prípade existujúcich účtov, ktorých držiteľom sú oznamujúce finančné inštitúcie so sídlom v Rakúsku, by všetky odkazy na 31. december 2015 v tejto prílohe mali znieť ako odkazy na 31. december 2016.

PRÍLOHA II

DOPLNKOVÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA OZNAMOVANIA A HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA V PRÍPADE INFORMÁCIÍ O FINANČNÝCH ÚČTOCH

1.   Zmena okolností

‚Zmena okolností‘ zahŕňa akúkoľvek zmenu, ktorá vedie k doplneniu informácií, ktoré sú relevantné v súvislosti so statusom osoby alebo sú iným spôsobom v rozpore s jej statusom. Okrem toho zmena okolností zahŕňa akúkoľvek zmenu alebo doplnenie informácií v súvislosti s účtom držiteľa účtu (vrátane doplnenia, nahradenia alebo inej zmeny držiteľa účtu) alebo akúkoľvek zmenu alebo doplnenie informácií v súvislosti s akýmkoľvek účtom, ktorý je s uvedeným účtom spojený (pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov stanovené v prílohe I oddiele VII odseku C bodoch 1 až 3), ak takáto zmena alebo doplnenie informácií majú vplyv na status držiteľa účtu.

Ak sa oznamujúca finančná inštitúcia spoliehala na adresu bydliska stanovenú v prílohe I oddiele III odseku B bode 1 a dôjde k zmene okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo má dôvod domnievať sa, že pôvodné písomné dôkazy (alebo iná rovnocenná dokumentácia) sú nesprávne alebo nespoľahlivé, oznamujúca finančná inštitúcia musí najneskôr v posledný deň príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia alebo do 90 kalendárnych dní po oznámení alebo zistení takejto zmeny okolnosti, podľa toho, čo nastane neskôr, získať čestné vyhlásenie a nové písomné dôkazy, aby mohla určiť rezidenciu (rezidencie) držiteľa účtu na daňové účely. Ak oznamujúca finančná inštitúcia nemôže získať čestné vyhlásenie a písomné dôkazy do takého dátumu, musí uplatniť postup vyhľadávania v elektronických záznamoch stanovený v prílohe I oddiele III odseku B bodoch 2 až 6.

2.   Čestné vyhlásenie v prípade nových účtov subjektov

Pokiaľ ide o nové účty subjektov, na účely stanovenia toho, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať len na čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo ovládajúcej osoby.

3.   Rezidencia finančnej inštitúcie

Finančná inštitúcia je ‚rezidentom‘ členského štátu, ak podlieha jurisdikcii takéhoto členského štátu (t. j. členský štát dokáže oznamovanie zo strany finančnej inštitúcie vynútiť). Vo všeobecnosti platí, že ak je na daňové účely finančná inštitúcia rezidentom členského štátu, podlieha jurisdikcii takého členského štátu, a teda je finančnou inštitúciou z členského štátu. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou (bez ohľadu na to, či je na daňové účely rezidentom členského štátu), sa zverenecký fond považuje za podliehajúci jurisdikcii členského štátu, ak je jeden alebo viacerí z jeho správcov rezidentom takéhoto členského štátu, okrem prípadov, keď zverenecký fond oznamuje všetky informácie, ktoré sa v súvislosti s účtami podliehajúcimi oznamovaniu vedenými zvereneckým fondom majú podľa tejto smernice oznamovať inému členskému štátu, pretože je na daňové účely rezidentom takéhoto iného členského štátu. Avšak ak finančná inštitúcia (okrem zvereneckého fondu) nemá rezidenciu na daňové účely (napr. z dôvodu, že sa považuje za fiškálne transparentnú, alebo má sídlo v jurisdikcii, v ktorej nie je daň z príjmov), považuje sa za podliehajúcu jurisdikcii členského štátu, a teda je finančnou inštitúciou z členského štátu, ak:

a)

je zaregistrovaná podľa právnych predpisov daného členského štátu;

b)

jej miesto vedenia (vrátane skutočného vedenia) je v členskom štáte alebo

c)

podlieha finančnému dohľadu v členskom štáte.

Ak je finančná inštitúcia (okrem zvereneckého fondu) rezidentom dvoch alebo viacerých členských štátov, takáto finančná inštitúcia bude podliehať povinnostiam týkajúcim sa oznamovania a hĺbkového preverovania toho členského štátu, v ktorom vedie finančný účet (finančné účty).

4.   Vedenie účtu

Vo všeobecnosti sa ráta s tým, že účet vedie finančná inštitúcia v týchto prípadoch:

a)

v prípade správcovského účtu finančná inštitúcia, ktorá vykonáva správu aktív na účte (vrátane finančnej inštitúcie, ktorá drží aktíva v mene makléra pre držiteľa účtu v takejto inštitúcii);

b)

v prípade vkladového účtu finančná inštitúcia, ktorá je v súvislosti s účtom povinná uskutočňovať platby (s výnimkou agenta finančnej inštitúcie bez ohľadu na to, či je takýto agent finančnou inštitúciou);

c)

v prípade akéhokoľvek majetkového alebo dlhového podielu vo finančnej inštitúcii, ktorý predstavuje finančný účet, je vedený touto finančnou inštitúciou;

d)

v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluva finančná inštitúcia, ktorá je v súvislosti s účtom povinná uskutočňovať platby.

5.   Zverenecké fondy, ktoré sú pasívnymi nefinančnými subjektmi

Subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobný právny subjekt, ktorý nemá rezidenciu na daňové účely podľa prílohy I oddielu VIII odseku D bodu 3, sa považuje za rezidenta v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza miesto jeho skutočného vedenia. Na tieto účely sa právnická osoba alebo právny subjekt považujú za ‚podobné‘ osobnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, ak sa nepovažujú za zdaniteľnú jednotku v členskom štáte podľa daňových zákonov takéhoto členského štátu. Avšak s cieľom zabrániť dvojitému oznamovania (vzhľadom na široký rozsah pojmu ‚ovládajúce osoby‘ v prípade zvereneckých fondov), zverenecký fond, ktorý je pasívnym nefinančným subjektom, sa nesmie považovať za podobný právny subjekt.

6.   Adresa sídla subjektu

Jednou z požiadaviek stanovených v prílohe I oddiele VIII odseku E bode 6 písm. c) je to, že pokiaľ ide o subjekt, úradná dokumentácia zahŕňa buď adresu sídla subjektu v členskom štáte alebo v inej jurisdikcii, v súvislosti s ktorou tvrdí, že je jej rezident, alebo členský štát alebo inú jurisdikciu, v ktorej bol subjekt zaregistrovaný alebo zriadený. Adresa sídla subjektu je obvykle miesto, kde sa nachádza miesto skutočného vedenia. Adresa finančnej inštitúcie, v ktorej si subjekt vedie účet, poštová schránka alebo adresa používaná len na poštové účely nie je adresou sídla subjektu, pokiaľ nie je takáto adresa jedinou adresou, ktorú subjekt používa, a uvádza sa ako registrovaná adresa subjektu v organizačných dokumentoch subjektu. Okrem toho adresa, ktorá sa poskytne na základe pokynu, aby sa všetky poštové zásielky podržali na tejto adrese, nie je adresou sídla subjektu.


Top