EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32013R1296

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z  11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania Text s významom pre EHP

OJ L 347, 20.12.2013, p. 238–252 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force: This act has been changed. Current consolidated version: 02/08/2018

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/1296/oj

20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/238


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1296/2013

z 11. decembra 2013

o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 46 písm. d), článok 149, článok 153 ods. 2 písm. a) a článok 175 tretí odsek,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

V nadväznosti na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020, v ktorom sa odporúča zracionalizovať a zjednodušiť finančné nástroje Únie a spresniť ich zameranie na prínos Únie, ako aj na vplyv a výsledky, sa týmto nariadením zriaďuje program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (ďalej len „program“) s cieľom zaistiť pokračovanie a rozvoj činností vykonávaných na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES (4), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 (5), vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2012/733/EÚ (6) a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ, ktorým bol zriadený európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (7) (ďalej len „nástroj“).

(2)

Európska rada schválila 17. júna 2010 návrh Komisie o stratégii Európa 2020 pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (ďalej len „stratégia Európa 2020“), v ktorej sa stanovilo päť hlavných cieľov (vrátane tých, ktoré sú zamerané na zamestnanosť, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a vzdelávanie) a sedem hlavných iniciatív a ktorá tak vytvára celistvý politický rámec na nastávajúce desaťročie. Európska rada sa zasadila za plnú mobilizáciu príslušných nástrojov Únie a politík s cieľom podporiť dosahovanie spoločných cieľov a vyzvala členské štáty, aby zvyšovali koordinované opatrenia.

(3)

V súlade s článkom 148 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Rada 21. októbra 2010 prijala usmernenia pre politiky zamestnanosti, ktoré spolu s hlavnými smermi hospodárskych politík členských štátov a Únie prijatými v súlade s článkom 121 ZFEÚ tvoria integrované usmernenia stratégie Európa 2020. Program by mal prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, najmä cieľa zníženia chudoby a cieľov v oblasti zamestnanosti, ako sa uvádza v usmerneniach politík zamestnanosti. Na tento účel by mal program podporovať vykonávanie hlavných iniciatív s osobitným zameraním na Európsku platformu proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta, iniciatívu Mládež v pohybe a balík opatrení pre zamestnanosť mladých ľudí.

(4)

Hlavné iniciatívy stratégie Európa 2020 nazvané Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a Inovácia v Únii vymedzujú sociálnu inováciu ako silný nástroj na riešenie sociálnych výzev vyplývajúcich zo starnutia populácie, chudoby, nezamestnanosti, nových pracovných modelov a životných štýlov a z očakávaní občanov, čo sa týka sociálnej spravodlivosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Programom by sa mali podporiť opatrenia na zvýšenie sociálnej inovácie ako reakcia na sociálne potreby, ktoré sa neplnia alebo sa plnia nedostatočne, pokiaľ ide o boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, propagovanie vysokej úrovne kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, zaručenie primeranej sociálnej ochrany, ktorou sa predchádza chudobe, zlepšenie pracovných podmienok a uľahčenie prístupu zraniteľných skupín obyvateľstva k odbornej príprave, pričom sa náležite zohľadní úloha regionálnych a miestnych orgánov. Program by mal takisto pôsobiť ako katalyzátor pri vytváraní nadnárodných partnerstiev a sietí medzi činiteľmi z verejného, súkromného a tretieho sektora a podporovať ich v zapájaní sa do vyvíjania a zavádzania nových prístupov na riešenie naliehavých sociálnych potrieb a výziev.

(5)

Program by mal predovšetkým pomôcť nachádzať a analyzovať inovačné riešenia a intenzívnejšie využívať ich zavádzanie do praxe prostredníctvom experimentovania v sociálnej oblasti, aby sa v prípade potreby členské štáty podporili pri zvyšovaní efektívnosti ich pracovných trhov a ďalej zlepšovali ich politiky v oblasti sociálnej ochrany a začleňovania. Experimentovanie v sociálnej oblasti znamená projektové testovanie sociálnych inovácii v praxi. Umožňuje to získať poznatky o uskutočniteľnosti sociálnych inovácií. Malo by sa umožniť, aby sa úspešné nápady uplatňovali v širšom rozsahu s finančnou podporou z Európskeho sociálneho fondu (ESF), ako aj z ďalších zdrojov.

(6)

Otvorená metóda koordinácie, ktorá sa osvedčila svojou pružnosťou a operačnou účinnosťou v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, by sa mala využívať v širokej miere a mala by ťažiť z opatrení podporovaných prostredníctvom programu.

(7)

Pokrok smerom k sociálne a environmentálne udržateľnému rozvoju v Európe si vyžaduje predvídanie a rozvoj nových zručností a kompetencií, čo povedie k zlepšeniu podmienok tvorby pracovných miest, kvality zamestnanosti a pracovných podmienok prostredníctvom sprievodného vzdelávania, politík trhu práce a sociálnych politík v súvislosti s transformáciou priemyselných odvetví a služieb. Program by mal preto prispievať k podpore vytvárania kvalitných a udržateľných tzv. zelených a bielych pracovných miest a pracovných miest v oblasti IKT, ako aj k predvídaniu a rozvoju nových zručností a kompetencií pre nové kvalitné a udržateľné pracovné miesta prepájaním politiky zamestnanosti a sociálnej politiky s priemyselnými a štrukturálnymi politikami a podporovaním prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, v ktorom sa efektívne využívajú zdroje. Program by mal pôsobiť ako katalyzátor pri skúmaní potenciálu tvorby pracovných miest v rámci ekologických a sociálnych investícií verejného sektora a v rámci miestnych a regionálnych iniciatív zamestnanosti.

(8)

Program by mal v náležitých prípadoch zohľadňovať územný rozmer nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, a najmä vzrastajúce nerovnosti medzi regiónmi a v rámci nich, medzi vidieckymi oblasťami a mestami, ako aj v rámci miest.

(9)

Je nutné konsolidovať sociálny rozmer vnútorného trhu. Vzhľadom na potrebu posilnenia dôvery vo vnútorný trh, vrátane voľného pohybu služieb prostredníctvom zaistenia dodržiavania práv pracovníkov je nutné zaistiť rovnaký status zodpovedajúcim právam na voľný pohyb pracovníkov i podnikateľov na celom území Únie.

(10)

V nadväznosti na stratégiu Európa 2020 by mal program využívať celistvý prístup na podporu kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, ako aj na boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a ich predchádzanie, a to so zreteľom na potrebu dodržiavať rovnosť medzi ženami a mužmi. Vykonávanie programu by sa malo racionalizovať a zjednodušiť, a to predovšetkým prostredníctvom zavedenia súboru všeobecných ustanovení vrátane všeobecných cieľov a pravidiel monitorovania a hodnotenia. Program by sa mal zameriavať na projekty s jasnou pridanou hodnotou Únie bez ohľadu na ich veľkosť. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie by mal program podporovať vytváranie a rozvoj sietí a partnerstiev. Okrem toho by sa mali viac využívať zjednodušené možnosti pokrytia nákladov (financovanie jednorazovou sumou a paušálne financovanie), najmä pokiaľ ide o vykonávanie programov mobility, pričom treba zabezpečiť transparentnosť postupov. Program by mal byť pre poskytovateľov mikrofinancovania spoločným východiskovým miestom na úrovni Únie, ktoré poskytuje finančné prostriedky na mikroúvery a sociálne podnikanie, uľahčuje prístup k úveru a poskytuje technickú pomoc.

(11)

So zreteľom na obmedzené finančné prostriedky, ktoré sú pre tento program k dispozícii, a keďže tieto prostriedky sú vopred prideľované na rôzne osi, mala by sa pri financovaní dávať prednosť rozvoju štruktúr s jasným multiplikačným efektom, ktorý prinesie úžitok ďalším činnostiam a iniciatívam. Mali by sa tiež zaviesť primerané opatrenia, aby sa predišlo akémukoľvek možnému prekrývaniu financovania alebo dvojitému financovaniu s inými fondmi alebo programami, najmä s ESF.

(12)

Únia by sa mala vyzbrojiť poznatkami založenými na spoľahlivej analýze s cieľom podporiť tvorbu politík v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti, pričom osobitnú pozornosť je potrebné venovať dosahu finančnej a hospodárskej krízy. Tieto poznatky zvyšujú hodnotu vnútroštátnych opatrení tým, že poskytujú rozmer Únie a porovnanie zberu údajov a vyvíjajú štatistické nástroje a metódy a spoločné ukazovateľe s cieľom vytvoriť celistvý obraz situácie v oblasti zamestnanosti, sociálnej politiky a pracovných podmienok v rámci Únie a zabezpečiť vysoko kvalitné hodnotenie účinnosti a pôsobnosti programov a politík, aby boli okrem iného dosiahnuté ciele stratégie Európa 2020.

(13)

Únia má jedinečné postavenie na to, aby poskytla platformu pre výmenu politík a vzájomné vzdelávanie medzi krajinami účastniacimi sa programu v oblasti zamestnanosti, sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia, ako aj sociálneho podnikania. Spoznávanie politík uplatnených v iných krajinách a ich výsledkov vrátane tých, ktoré sa dosiahli prostredníctvom experimentovania v oblasti sociálnej politiky na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, rozširuje tvorcom politík škálu možností, čím sa podnecuje nový politický vývoj.

(14)

Ústrednou črtou sociálnej politiky Únie je zabezpečovanie zavádzania minimálnych noriem a nepretržité zlepšovanie pracovných podmienok v Únii. Únia zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prispôsobovania legislatívneho rámca vyvíjajúcim sa pracovným modelom a novým rizikám v oblasti zdravia a bezpečnosti so zreteľom na „dôstojnú prácu“, ako aj zásady inteligentnej regulácie. Únia zohráva dôležitú úlohu aj pri financovaní opatrení na zlepšenie súladu s pracovnými normami podľa ratifikovaných dohôd Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a s pravidlami Únie o ochrane práv pracovníkov. To sú najmä prípady opatrení na zvyšovanie informovanosti (napríklad prostredníctvom sociálneho označenia), na šírenie informácií a podporu diskusie o kľúčových výzvach a otázkach politiky v súvislosti s pracovnými podmienkami, a to aj medzi sociálnymi partnermi a ostatnými zainteresovanými stranami, ako aj opatrení zameraných na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, podnecovanie preventívnych činností a podporovanie kultúry prevencie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci.

(15)

Sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri podporovaní kvalitných pracovných miest a boji proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe, ako aj proti nezamestnanosti. Sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti by sa preto v náležitých prípadoch mali zapájať do procesu vzájomného učenia a do rozvoja, vykonávania a šírenia nových politík. Komisia by mala sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti v Únii informovať o výsledkoch vykonávania programu a vymieňať si s nimi v tejto súvislosti názory.

(16)

Únia sa zaviazala posilňovať sociálny rozmer globalizácie a bojovať proti sociálnemu dumpingu prostredníctvom propagovania dôstojnej práce a pracovných noriem nielen v krajinách účastniacich sa programu, ale aj v medzinárodnom meradle buď priamo vo vzťahu s tretími krajinami alebo nepriamo prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými organizáciami. V tejto súvislosti je potrebné vytvoriť primerané vzťahy s tretími krajinami, ktoré sa nezúčastňujú na programe s cieľom napomôcť dosiahnutie jeho cieľov so zreteľom na všetky príslušné zmluvy medzi týmito krajinami a Úniou. Jednou z možností je účasť predstaviteľov týchto tretích krajín na podujatiach v spoločnom záujme (ako sú konferencie, odborná príprava a semináre), ktoré sa konajú v krajinách účastniacich sa programu. Okrem toho by sa mala vytvoriť spolupráca s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) a ostatnými príslušnými orgánmi OSN, Radou Európy a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), s cieľom vykonávať program takým spôsobom, v rámci ktorého sa zohľadní úloha týchto organizácií.

(17)

V súlade s článkami 45 a 46 ZFEÚ sa v nariadení (EÚ) č. 492/2011 zavádzajú ustanovenia na dosiahnutie slobody pohybu pracovníkov na nediskriminačnom základe prostredníctvom zabezpečenia úzkej spolupráce medzi ústrednými službami zamestnanosti členských štátov navzájom a s Komisiou. EURES, ktorá je sieťou európskych služieb zamestnanosti, by mala podporovať zlepšovanie fungovania pracovných trhov tak, že sa zjednoduší dobrovoľná medzištátna cezhraničná geografická mobilita pracovníkov, vytvorí sa väčšia transparentnosť na pracovnom trhu, zabezpečí sa obsadzovanie voľných pracovných miest a žiadosti o zamestnanie a podporné činnosti v oblasti umiestňovania pracovníkov, prijímania nových pracovníkov, služby poradenstva a pomoci na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni, a prispievať tak k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020. Členské štáty by sa mali podporovať v tom, aby v náležitých prípadoch zlúčili služby siete EURES a sprístupnili ich v jednotnom kontaktom mieste.

(18)

Rozsah pôsobnosti siete EURES by sa mal rozšíriť tak, aby v nadväznosti na výzvy na predkladanie návrhov zahŕňal vytváranie a podporu cielených programov mobility na úrovni Únie s cieľom obsadzovať voľné pracovné miesta tam, kde boli na pracovných trhoch zistené nedostatky. V súlade s článkom 47 ZFEÚ tieto programy by mali podporovať uľahčovanie dobrovoľnej mobility mladých pracovníkov v Únii. Cielené programy mobility, ako napríklad také, ktoré sú založené na prípravnej akcii Tvoje prvé pracovné miesto prostredníctvom siete EURES, by mali mladým ľuďom uľahčovať prístup k pracovným príležitostiam a zamestnaniu v inom členskom štáte a mali by podporovať zamestnávateľov pri vytváraní pracovných miest pre mladých mobilných pracovníkov. Programy mobility by však nemali viesť k tomu, aby Úniu a členské štáty odradzovali od poskytovania pomoci mladým ľuďom pri hľadaní zamestnania v ich domovskej krajine.

(19)

Vo viacerých pohraničných regiónoch zohrávajú cezhraničné partnerstvá siete EURES dôležitú úlohu pri vytváraní skutočného európskeho trhu práce. Cezhraničné partnerstvá siete EURES zapájajú minimálne dva členské štáty alebo členský štát a ďalšiu zúčastnenú krajinu. Preto majú jasný horizontálny charakter a predstavujú zdroj pridanej hodnoty Únie. Cezhraničné partnerstvá siete EURES by sa preto aj naďalej mali podporovať horizontálnymi činnosťami Únie, ktoré by mohli dopĺňať vnútroštátne zdroje alebo ESF.

(20)

Hodnotenie činností siete EURES by malo zohľadňovať kvalitatívne aj kvantitatívne kritériá. Keďže odchod pracovníka z jedného členského štátu má za následok príchod pracovníka do iného členského štátu a v závislosti od neustále sa meniacej situácie na pracovnom trhu a príslušných systémov mobility by sa hodnotenie nemalo zameriavať len na umiestňovania pracovníkov v súvislosti s ich príchodom do jednotlivých členských štátov alebo s ich odchodom z týchto štátov, ale aj na súhrnné údaje na úrovni Únie. Okrem toho malo by sa pamätať na to, že výsledkom poradenstva nemusí byť vždy merateľná mobilita alebo pracovné umiestnenie.

(21)

V stratégii Európa 2020, a najmä v usmernení 7 stanovenom v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ (8), sa samostatne zárobková činnosť a podnikanie chápu ako podstatné pri dosahovaní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(22)

Nedostatočný prístup k úverom, nedostatočný vlastný kapitál alebo kvázi vlastný kapitál je jednou z hlavných prekážok vytvárania podnikov, predovšetkým pokiaľ ide o osoby, ktoré sú pracovnému trhu najvzdialenejšie. Úsilie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v tejto oblasti je potrebné zintenzívniť s cieľom zvýšiť ponuku mikrofinancovania a prístup k nemu a reagovať tak na dopyt zo strany tých, ktorí ho potrebujú najviac, a to najmä nezamestnaní, ženy a zraniteľní ľudia, ktorí by si chceli založiť alebo rozvinúť mikropodnik vrátane samostatnej zárobkovej činnosti, ale ktorí nemajú prístup k úveru. Okrem toho mikropodniky tvoria väčšinu novovytvorených spoločností v Únii. Preto by sa malo umožniť, aby sa prostredníctvom mikroúverov rýchlo dosiahla pridaná hodnota a konkrétne výsledky. V roku 2010 Európsky parlament a Rada urobili v tomto smere prvý krok a zriadili nástroj mikrofinancovania. Mali by sa zlepšiť komunikačné opatrenia týkajúce sa možností mikrofinancovania na úrovni Únie a členských štátov, aby sa tak mikrofinancovanie lepšie dostalo k tým, ktorí ho potrebujú.

(23)

Mikrofinancovanie a podpora sociálnych podnikov by sa mali dostať k potenciálnym príjemcom a mali by mať dlhodobý vplyv. Mali by prispievať k vysokej miere kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti a slúžiť ako katalyzátor hospodárskej politiky a politiky miestneho rozvoja. S cieľom maximalizovať príležitosti na vytváranie životaschopných podnikov by činnosti zahŕňajúce mikrofinancovanie a sociálne podnikanie mali byť sprevádzané programami mentorstva a odbornej prípravy a všetkými potrebnými informáciami, ktoré by mal pravidelne aktualizovať a sprístupňovať verejnosti príslušný poskytovateľ finančných prostriedkov. Na tento účel je nevyhnutné v prípade potreby poskytovať primerané finančné prostriedky, predovšetkým prostredníctvom ESF.

(24)

Vytvorenie väčšej dostupnosti mikrofinancovania na mladom trhu Únie v oblasti mikrofinancovania si vyžaduje zvýšenie inštitucionálnej kapacity poskytovateľov mikrofinancovania a predovšetkým nebankových inštitúcií mikrofinancovania v súlade s oznámením Komisie z 13. novembra 2007 s názvom Európska iniciatíva za rozvoj mikroúverov na podporu rastu a zamestnanosti a so správou Komisie z 25. júla 2008 s názvom Podpora inovácií a podnikania žien.

(25)

Sociálne hospodárstvo a sociálne podnikanie sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho pluralistického sociálneho trhového hospodárstva a zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní väčšieho sociálneho zbližovania v Európe. Sú založené na zásadách solidarity a zodpovednosti a nadradenosti jednotlivca a sociálneho cieľa nad kapitálom a na podpore sociálnej zodpovednosti, sociálnej súdržnosti a sociálneho začlenenia. Sociálne podniky sú schopné pôsobiť ako nositelia sociálnej zmeny ponúkaním inovačných riešení, podporujú inkluzívne trhy práce a sociálne služby prístupné pre všetkých. Preto cenne prispievajú k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020. Program by mal zlepšiť prístup sociálnych podnikov k rôznym druhom financovania poskytnutím vhodných nástrojov na splnenie ich konkrétnych finančných potrieb počas ich celého životného cyklu.

(26)

S cieľom využiť skúsenosti subjektov, ako je skupina Európskej investičnej banky, by opatrenia súvisiace s mikrofinancovaním a sociálnym podnikaním mala Komisia vykonať nepriamo tak, že zverí vykonávanie rozpočtových úloh týmto subjektom v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (9) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Využívaním zdrojov Únie sa sústreďuje sila medzinárodných finančných inštitúcií a ďalších investorov, vytvára sa súčinnosť medzi činnosťami členských štátov a Únie a zjednocujú sa prístupy. Zlepšuje sa tak prístup k financovaniu najmä rizikových skupín a mladých ľudí ako aj dostupnosť mikrofinancovania pre nich. Prístup k financovaniu mikropodnikov vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a sociálnych podnikov sa tiež zlepšuje. Príspevky od Únie teda pomáhajú pri vývoji novo vznikajúceho sektoru sociálnych podnikov a trhu mikrofinancovania v Únii a podporujú cezhraničné činnosti. Činnosti Únie by mali dopĺňať využívanie finančných nástrojov mikrofinancovania a sociálneho podnikania členskými štátmi. Subjekty poverené vykonávaním činností by mali zaistiť, že pridajú hodnotu a nebudú duplikovať financovania zo zdrojov Únie.

(27)

Program by mal v súlade so stratégiou Európa 2020 prispieť k riešeniu naliehavého problému nezamestnanosti mladých ľudí. Mladí ľudia by preto mali dostať šancu na lepšiu budúcnosť a perspektívu, aby mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji spoločnosti a hospodárstva v Európe, čo je v tomto čase krízy mimoriadne dôležité.

(28)

Program by mal takisto poukázať na osobitnú úlohu a význam malých podnikov, pokiaľ ide o odbornú prípravu, odborné znalosti a tradičné know-how, a mal by zabezpečiť prístup mladých ľudí k mikrofinancovaniu. Mal by zjednodušiť výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a ďalšími krajinami účastniacimi sa programu vo všetkých uvedených oblastiach.

(29)

Opatreniami v rámci programu by sa malo podporovať vykonávanie odporúčania Rady z 22. apríla 2013 (10) týkajúceho sa záruky pre mladých ľudí členskými štátmi a aktérmi pracovného trhu. Uvedené odporúčanie uvádza, že všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov by mali dostať kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelávania. Program by mal uľahčovať výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a ďalšími krajinami účastniacimi sa programu v tejto oblasti.

(30)

Podľa článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a článku 8 ZFEÚ je potrebné zabezpečiť, aby program prispieval k podpore rovnosti žien a mužov vo všetkých svojich osiach a činnostiach, a to aj prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a v príslušných prípadoch i prostredníctvom konkrétnych opatrení na podporu zamestnanosti a sociálneho začleňovania žien. V súlade s článkom 10 ZFEÚ by mal program zabezpečiť, aby vykonávanie jeho priorít prispievalo k boju proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Malo by sa vykonávať monitorovanie a hodnotenie s cieľom posúdiť spôsob, akým sa v rámci činností programu pristupuje k otázkam antidiskriminácie.

(31)

Program Progress na obdobie rokov 2007 - 2013 obsahuje oddiely s názvom „Antidiskriminácia a rozmanitosť“ a „Rodová rovnosť“, v ktorých sa má pokračovať a ktoré sa majú ďalej rozvíjať v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 - 2020. Je však mimoriadne dôležité aj naďalej sa dôsledne zameriavať na otázky rovnosti žien a mužov a antidiskriminácie vo všetkých príslušných iniciatívach a činnostiach v rámci tohto programu, predovšetkým v oblasti zvýšenia účasti žien na pracovnom trhu, zlepšenia ich pracovných podmienok a presadzovania lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.

(32)

Podľa článku 9 ZFEÚ a cieľov stratégie Európa 2020 by mal program prispievať k zabezpečeniu vysokej úrovne kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, zaručeniu primeranej sociálnej ochrany, k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a mal by zohľadniť požiadavky spojené s vysokou úrovňou ochrany ľudského zdravia.

(33)

Program by mal dopĺňať iné programy Únie a zároveň by sa malo uznávať, že každý nástroj by mal fungovať v súlade s vlastnými špecifickými postupmi. Tie isté oprávnené náklady by nemali spôsobiť duplicitné financovanie. S cieľom pridať hodnotu a dosiahnuť výrazný vplyv prostredníctvom financovania z Únie by sa medzi programom, ostatnými programami Únie a štrukturálnymi fondmi, najmä ESF a iniciatívou zamestnanosť mládeže, mala vyvíjať úzka súčinnosť. Program by mal dopĺňať ďalšie programy a iniciatívy Únie, ktoré sa zameriavajú na boj proti nezamestnanosti mládeže.

(34)

Program by sa mal vykonávať tak, aby sa uľahčilo príslušnému orgánu alebo orgánom každého členského štátu prispieť k plneniu cieľov programu.

(35)

S cieľom zabezpečiť efektívnejšiu komunikáciu so širokou verejnosťou a intenzívnejšiu súčinnosť medzi komunikačnými činnosťami vykonávanými v rámci iniciatívy Komisie, zdroje vyčlenené na informačné a komunikačné činnosti v rámci tohto programu by mali tiež prispieť k horizontálnej komunikácii o politických prioritách Únie a k poskytnutiu informácií o politických prioritách, ktoré sa týkajú všeobecných cieľov tohto programu.

(36)

Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre celé trvanie programu, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody [z 2. decembra 2013] medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (11) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(37)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení v celom výdavkovom cykle vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v príslušných prípadoch sankcií v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(38)

S cieľom zabezpečiť dostatočnú pružnosť programu, aby mohol reagovať na meniace sa potreby a príslušné politické priority počas celého svojho trvania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov na osi a jednotlivé tematické sekcie v rámci osí programu. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(39)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(40)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Týmto nariadením sa zriaďuje program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (ďalej len „program“), ktorý sa zameriava na prispievanie k vykonávaniu stratégie Európa 2020, vrátane jej hlavných cieľov, integrovaných usmernení a hlavných iniciatív prostredníctvom poskytovania finančnej podpory na uskutočňovanie cieľov Únie, pokiaľ ide o podporu vysokej úrovne kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, zaručenie primeranej a dôstojnej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a zlepšovanie pracovných podmienok.

2.   Program sa vykonáva od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

(1)

„sociálny podnik“ je podnik, ktorý bez ohľadu na svoju právnu formu:

a)

má v súlade so svojimi stanovami alebo iným právnym dokumentom, ktorým sa zriaďuje, za hlavný cieľ dosiahnutie merateľného, pozitívneho sociálneho vplyvu, a nie tvorbu zisku pre svojich majiteľov, členov a akcionárov a ktorý:

i)

poskytuje služby alebo tovar s návratnosťou v sociálnej oblasti a/alebo

ii)

používa metódu produkcie tovaru alebo služieb, ktorá predstavuje jeho sociálny cieľ;

b)

využíva svoj zisk v prvom rade na dosiahnutie svojho hlavného cieľa a má vopred vymedzené postupy a pravidlá upravujúce akékoľvek rozdeľovanie zisku medzi akcionárov a majiteľov, ktoré zabezpečí, že takéto rozdeľovanie nenaruší jeho hlavný cieľ; a

c)

je spravovaný v podnikateľskom duchu, zodpovedne a transparentne, najmä zapájaním pracovníkov, zákazníkov a zainteresovaných strán, ktorých sa týkajú jeho obchodné činnosti;

(2)

„mikroúver“ je pôžička do výšky 25 000 EUR;

(3)

„mikropodnik“ je podnik, vrátane samostatne zárobkovo činnej osoby, zamestnávajúci menej ako 10 ľudí, a ktorého ročný obrat alebo celková ročná súvaha neprekračuje 2 milióny EUR, v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES (13);

(4)

„mikrofinancovanie“ zahŕňa záruky, mikroúvery, vlastný kapitál a kvázi vlastný kapitál rozšírený na osoby a mikropodniky, ktoré majú ťažkosti s prístupom k úveru;

(5)

„sociálne inovácie“ sú inovácie, ktoré sú sociálne z hľadiska svojho účelu i potrieb a predovšetkým tie, ktoré súvisia s vývojom a realizáciou nových zámerov (týkajúce sa produktov, služieb a modelov), ktoré súčasne spĺňajú sociálne potreby a vytvárajú nové sociálne vzťahy alebo spoluprácu; čím sú prospešné pre spoločnosť a zvyšujú jej schopnosť konať;

(6)

„experimentovanie v oblasti sociálnej politiky“ sú opatrenia v oblasti politiky, ktoré ponúkajú inovačné odpovede na sociálne potreby a ktoré sa uskutočňujú v malom rozsahu a v podmienkach, ktoré umožňujú hodnotenie ich vplyvu pred tým, než sa zopakujú vo väčšom rozsahu, ak sa výsledky ukážu ako presvedčivé.

Článok 3

Štruktúra programu

1.   Program pozostáva z týchto troch komplementárnych osí:

a)

os Progress, ktorou sa podporuje vývoj, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie nástrojov a politík Únie uvedených v článku 1 a príslušného práva Únie, a ktorou sa podporuje tvorba politík, sociálne inovácie a sociálny pokrok založené na poznatkoch, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými a súkromnými subjektmi;

b)

os EURES, ktorou sa podporujú činnosti vykonávané v rámci siete EURES, t. j. špecializované služby zriadené štátmi EHP a Švajčiarskou konfederáciou, spolu so sociálnymi partnermi, ďalšími poskytovateľmi služieb v oblasti zamestnanosti a s inými zainteresovanými stranami s cieľom rozvinúť výmenu informácií a ich šírenie a ďalšie formy spolupráce, ako sú cezhraničné partnerstvá, na podporu dobrovoľnej geografickej mobility pracovníkov na spravodlivom základe a na prispievanie k vysokej úrovni kvalitných a udržateľných pracovných miest;

c)

os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie, ktorá zvyšuje prístup k finančným prostriedkom a dostupnosť finančných prostriedkov pre právnické a fyzické osoby podľa článku 26.

2.   Okrem osobitných ustanovení hlavy II sa všeobecné ustanovenia uvedené v tejto hlave uplatňujú na všetky tri osi vymedzené v odseku 1 písm. a), b) a c) sa.

Článok 4

Všeobecné ciele programu

1.   Program sa snaží dosiahnuť tieto všeobecné ciele:

a)

posilniť zmysel pre zodpovednosť medzi tvorcami politík na všetkých úrovniach a prijať konkrétne, koordinované a inovačné opatrenia na úrovni Únie a členských štátov, pokiaľ ide o ciele Únie v oblastiach uvedených v článku 1, a to v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, ako aj s organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými a súkromnými subjektmi;

b)

podporovať tvorbu vhodných, dostupných a účinných systémov sociálnej ochrany a pracovných trhov a napomáhať reformu politiky v oblastiach uvedených v článku 1, najmä propagovaním dôstojnej práce a dôstojných pracovných podmienok, kultúry prevencie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, zdravšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a dobrej správy sociálnych cieľov vrátane konvergencie, ako aj vzájomného učenia a sociálnej inovácie;

c)

zabezpečovať účinné uplatňovanie práva Únie v oblastiach uvedených v článku 1 a v prípade potreby prispieť k modernizácii práva Únie v súlade so zásadami dôstojnej práce, pričom sa zohľadnia zásady inteligentnej regulácie;

d)

propagovať dobrovoľnú geografickú mobilitu pracovníkov na spravodlivom základe a zvyšovať pracovné príležitosti prostredníctvom vytvárania kvalitných a inkluzívnych pracovných trhov v Únii, ktoré sú otvorené a prístupné pre všetkých, pri rešpektovaní práv pracovníkov v celej Únii; vrátane slobody pohybu;

e)

propagovať zamestnanosť a sociálne začlenenie zvýšením dostupnosti a prístupnosti mikrofinancovania pre zraniteľné osoby, ktoré by chceli založiť mikropodnik, ako aj pre existujúce mikropodniky a zvýšením prístupu sociálnych podnikov k financovaniu;

2.   Pri dosahovaní týchto cieľov sa program v rámci všetkých svojich osí a činností zameriava na:

a)

venovanie osobitnej pozornosti zraniteľných skupín, ako sú mladí ľudia;

b)

podporovanie rovnosti medzi ženami a mužmi, a to aj uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti a v príslušných prípadoch i prostredníctvom rodového rozpočtovania;

c)

boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

d)

pri vymedzovaní a vykonávaní politík a činností Únie presadzovanie vysokej úrovne kvalitnej a udržateľnej zamestnanosti, zaručenie primeranej a dôstojnej sociálnej ochrany a boj proti dlhodobej nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

Článok 5

Rozpočet

1.   Finančné krytie na vykonávanie programu v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 predstavuje 919 469 000 EUR v súčasných cenách.

2.   Pre jednotlivé osi uvedené v článku 3 ods. 1 sa vyhradia tieto orientačné percentuálne hodnoty:

a)

61 % pre os Progress;

b)

18 % pre os EURES;

c)

21 % pre os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie.

3.   Komisia môže využiť do 2 % finančného krytia uvedeného v odseku 1 na financovanie operačných výdavkov na podporu vykonávania programu.

4.   Komisia môže využiť finančné krytie uvedené v odseku 1 na technickú a/alebo administratívnu pomoc, najmä pokiaľ ide o audit, externé zabezpečovanie prekladov, stretnutia odborníkov a informačné a komunikačné činnosti, z ktorých bude mať vzájomný úžitok Komisia aj príjemcovia príspevkov.

5.   Ročné rozpočtové prostriedky povoľuje Európsky parlament a Rada v rámci obmedzení viacročného finančného rámca.

Článok 6

Spoločné opatrenia

Opatrenia v rámci programu sa vykonávajú spoločne s inými nástrojmi Únie, pokiaľ tieto opatrenia spĺňajú zároveň ciele programu aj iného dotknutého nástroja.

Článok 7

Súlad a komplementárnosť

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zaistí, aby činnosti vykonávané v rámci programu boli v súlade a navzájom sa dopĺňali s ostatnými činnosťami Únie, napríklad európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (ESIF), ako je stanovené v spoločnom strategickom rámci uvedenom v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (14) a najmä v rámci ESF.

2.   Program dopĺňa ostatné programy Únie bez toho, aby boli dotknuté osobitné postupy týchto programov. Tie isté oprávnené náklady nesmú spsôobiť duplicitné financovanie a medzi programom, ostatnými programami Únie a ESIF, predovšetkým ESF, sa vyvíja úzka súčinnosť.

3.   Činnosti podporované týmto programom sú v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane pravidiel štátnej pomoci a so základnými dohovormi MOP.

4.   Súlad a komplementárnosť sa zabezpečujú aj prostredníctvom úzkeho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov.

Článok 8

Spolupráca s príslušnými orgánmi

Komisia vytvorí potrebné väzby s Výborom pre zamestnanosť, Výborom pre sociálnu ochranu, Poradným výborom pre zdravie a bezpečnosť pri práci, skupinou generálnych riaditeľovi pre pracovnoprávne vzťahy a Poradným výborom pre slobodu pohybu pracovníkov s cieľom zaručiť, aby boli pravidelne a riadne informované o pokroku pri vykonávaní programu. Komisia tiež informuje iné výbory, ktoré sa zaoberajú politikami, nástrojmi a činnosťami relevantnými pre program.

Článok 9

Šírenie výsledkov a komunikácia

1.   Komisia informuje zúčastnené strany v Únii vrátane sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti o výsledkoch vykonávania programu a vyzve ich v tejto súvislosti na výmenu názorov.

2.   Výsledky činností vykonávaných v rámci programu sa pravidelne a vhodnou formou propagujú a šíria Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, ako aj sociálnym partnerom a verejnosti s cieľom maximalizovať ich dosah, udržateľnosť a pridanú hodnotu Únie.

3.   Komunikačné činnosti musia tiež prispieť k horizontálnej komunikácii týkajúcej sa politických priorít Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia, a poskytovať informácie o týchto prioritách verejnosti.

Článok 10

Finančné ustanovenia

1.   Komisia riadi program v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.   V dohode o grante sa uvedie, ktorá časť finančného príspevku Únie bude založená na náhrade skutočných oprávnených nákladov a ktorá časť bude založená na paušálnych sadzbách, jednotkových nákladoch alebo paušálnych sumách.

Článok 11

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme vhodné preventívne opatrenia na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie proti podvodu, korupcii a ďalším nezákonným činnostiam pri vykonávaní činností financovaných v rámci tohto programu, a to tak, že sa vykonajú účinné kontroly, a ak sa zistia nezrovnalosti, nesprávne vyplatené sumy sa spätne získajú, najmä prostredníctvom započítania neoprávnene vyplatených súm, ale tam, kde je to vhodné, prostredníctvom udelenia účinných, proporčných a odrádzajúcich pokút, v súlade s článkom 325 ZFEÚ, s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (15) a s nariadením o rozpočtových pravidlách.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc na základe kontrol dokumentov a kontrol na mieste vykonať audit vo vzťahu ku všetkým príjemcom grantov, dodávateľom a subdodávateľom, ktorým boli v rámci tohto programu poskytnuté finančné prostriedky Únie.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (16) a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (17) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou o grante alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanou podľa programu nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3 platí, že zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante, ktoré sú výsledkom vykonávania tohto programu, obsahujú ustanovenia, ktoré výslovne oprávňujú Komisiu, Dvor audítorov a OLAF vykonávať audity a vyšetrovania uvedené v týchto odsekoch, v súlade s ich príslušnými právomocami.

Článok 12

Monitorovanie

S cieľom pravidelne vykonávať monitorovanie programu a akékoľvek potrebné úpravy priorít politiky a poskytovania finančných príspevkov Komisia po roku vypracuje úvodnú kvalitatívnu a kvantitatívnu správu o monitorovaní, po ktorej budú nasledovať tri správy, každá po dvojročnom období a zašle ich Európskemu parlamentu a Rade. Tieto správy sa postúpia na informačné účely aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Tieto správy budú obsahovať výsledky programu a informácie o tom, aký priestor sa v rámci činností programu venoval dodržiavaniu zásad rovnosti žien a mužov a uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti ako aj ako sa riešila otázka antidiskriminácie vrátane problému nedostatočnej dostupnosti. Tieto správy sa v záujme posilnenia transparentnosti programu sprístupnia verejnosti.

Článok 13

Hodnotenie

1.   Do 1. júla 2017 sa vykoná hodnotenie programu v polovici jeho trvania s cieľom zistiť na kvalitatívnom a kvantitatívnom základe pokrok dosiahnutý pri napĺňaní cieľov programu, venovať pozornosť sociálnemu prostrediu v Únii a akýmkoľvek výrazným zmenám vyplývajúcim z právnych predpisov Únie, určiť, či sa prostriedky programu využili účinne a posúdiť ich prínos na úrovni Únie. Výsledky uvedeného hodnotenia programu v polovici jeho trvania sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Ak hodnotenie uvedené v odsek1 tohto článku alebo iné hodnotenie, ktoré sa vykoná v súlade s článkom 19 rozhodnutia č. 1672/2006/ES alebo článkom 9 rozhodnutia č. 283/2010/EÚodhalí, že Program má závažné nedostatky, Komisia v príslušných prípadoch predloží návrh Európskemu parlamentu a Rade s primeranými zmenami programu, aby sa zohľadnili výsledky hodnotenia.

3.   Pred podaním každého návrhu na predĺženie programu po roku 2020 predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov hodnotenie o silných a slabých stránkach koncepcie programu na roky 2014 – 2020.

4.   Do 31. decembra 2022 Komisia vyhodnotí ex-post vplyv programu a jeho prínos na úrovni Únie a predloží správu obsahujúcu uvedené hodnotenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Táto správa sa sprístupní verejnosti.

HLAVA II

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE JEDNOTLIVÉ OSI PROGRAMU

KAPITOLA I

Os Progress

Článok 14

Tematické sekcie a financovanie

1.   Os Progress podporuje činnosti v jednej alebo viacerých tematických sekciách uvedených v písmenách a), b) a c). Počas celého obdobia platnosti programu dodržiava orientačné rozčlenenie pridelených prostriedkov podľa článku 5 ods. 2 písm. a) medzi jednotlivé sekcie tieto minimálne percentuálne hodnoty:

a)

zamestnanosť: najmä na účely boja proti nezamestnanosti mladých ľudí: 20 %;

b)

sociálna ochrana, sociálne začlenenie, znižovanie chudoby a predchádzanie chudobe: 50 %;

c)

pracovné podmienky: 10 %.

Akýkoľvek zvyšok sa rozdelí na jednu alebo viac tematických sekcií uvedených v písmenách a), b) alebo c) alebo ich kombináciu.

2.   Z celkových finančných prostriedkov pridelených na os Progress a v rámci jednotlivých tematických sekcií sa 15 až 20 % vyhradí na podporu sociálneho experimentovania ako metódy testovania a hodnotenia inovačných riešení s cieľom využívať ich vo väčšej miere.

Článok 15

Konkrétne ciele

Okrem všeobecných cieľov ustanovených v článku 4 má os Progress tieto konkrétne ciele:

a)

rozvíjať a šíriť vysoko kvalitné komparatívne analytické poznatky s cieľom zaručiť, aby sa politiky Únie v oblastiach uvedených v článku 1 zakladali na dôveryhodných údajoch a reagovali na potreby, výzvy a podmienky v jednotlivých členských štátoch a ostatných krajinách účastniacich sa programu;

b)

umožňovať účinnú a začleňujúcu výmenu informácií, vzájomné učenie a dialóg o politikách Únie v oblastiach uvedených v článku 1 na úrovni Únie, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporovať členské štáty a ďalšie krajiny účastniace sa programu pri rozvíjaní ich politík a členské štáty pri vykonávaní právnych predpisov Únie;

c)

poskytovať finančnú podporu na testovanie inovácií v oblasti sociálnej politiky alebo politiky pracovného trhu a v prípade potreby zväčšovať schopnosti hlavných činiteľov v oblasti tvorby a vykonávania experimentovania v sociálnej politike a sprístupniť príslušné vedomosti a odborné poznatky;

d)

poskytovať organizáciám Únie a národným organizáciám finančnú podporu na zvýšenie ich schopnosti tvoriť, propagovať a podporovať vykonávanie nástrojov a politík Únie uvedených v článku 1 a príslušného práva Únie.

Článok 16

Druhy činností

V rámci osi Progress sa môžu financovať tieto druhy činností:

1.

Analytické činnosti:

a)

zber údajov a štatistík s ohľadom na kvalitatívne a kvantitatívne kritériá a tvorba spoločných metodík, klasifikácií, mikrosimulácií, ukazovateľov a referenčných hodnôt, ktoré sa v náležitých prípadoch rozčlenia podľa pohlavia a veku;

b)

prieskumy, štúdie, analýzy a správy, a to aj prostredníctvom financovania sietí odborníkov a vypracúvania expertíz týkajúcich sa tematických sekcií;

c)

kvalitatívne a kvantitatívne hodnotenia a posúdenia vplyvu vykonané verejnými a súkromnými subjektmi;

d)

monitorovanie a posúdenie transpozície a uplatňovania práva Únie;

e)

príprava a vykonávanie experimentovania v oblasti sociálnej politiky ako metódy testovania a hodnotenia inovačných riešení s cieľom využívať ich vo väčšej miere;

f)

šírenie výsledkov týchto analytických činností.

2.

Vzájomné učenie a činnosti zamerané na zvýšenie informovanosti a šírenie informácií:

a)

výmeny a šírenie osvedčených postupov, inovačných prístupov a skúseností, partnerských preskúmaní, referenčného porovnávania a vzájomného učenia na európskej úrovni;

b)

podujatia, konferencie a semináre predsedníctva Rady;

c)

odborná príprava odborníkov z oblasti práva a politiky;

d)

vypracúvanie a uverejňovanie sprievodcov, správ a vzdelávacích materiálov a opatrení týkajúcich sa informovania o iniciatívach podporovaných programom, ich oznamovania a mediálneho pokrytia;

e)

informačné a komunikačné aktivity;

f)

rozvoj a údržba informačných systémov na výmenu a šírenie informácií o politike a právnych predpisoch Únie a o pracovnom trhu.

3.

Podpora s ohľadom na:

a)

prevádzkové náklady kľúčových sietí na úrovni Únie, ktorých činnosti súvisia s cieľmi osi Progress a prispievajú k nim;

b)

budovanie kapacít vnútroštátnych správnych úradov a špecializovaných služieb zodpovedných za podporu geografickej mobility zriadených členskými štátmi a poskytovateľmi mikroúverov;

c)

organizáciu pracovných skupín zložených z úradníkov z jednotlivých štátov určených na monitorovanie vykonávania práva Únie;

d)

vytváranie kontaktov a spoluprácu medzi špecializovanými orgánmi, ďalšími príslušnými zúčastnenými stranami a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi úradmi a službami zamestnanosti na európskej úrovni;

e)

financovanie pozorovacích staníc na európskej úrovni vrátane kľúčových tematických sekcií;

f)

výmenu personálu medzi vnútroštátnymi správnymi úradmi.

Článok 17

Spolufinancovanie Úniou

V prípade, že činnosti v rámci osi Progress sa financujú v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov, môžu byť spolufinancované Úniou, pričom miera spolufinancovania spravidla nesmie prekročiť 80 % celkových oprávnených výdavkov. Každá finančná podpora, ktorá presahuje tento strop, sa poskytuje len v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch.

Článok 18

Účasť

1.   Účasť na osi Progress je otvorená pre:

a)

členské štáty;

b)

krajiny EHP v súlade s dohodou o EHP a členské štáty EZVO;

c)

kandidátske krajiny a potenciálnych kandidátov v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami stanovenými v rámcových dohodách o ich účasti na programoch Únie, ktoré s nimi boli uzatvorené.

2.   Os Progress je prístupná pre všetky verejné a/alebo súkromné subjekty, aktérov a inštitúcie, medzi ktoré patria najmä:

a)

vnútroštátne, regionálne a miestne orgány;

b)

služby zamestnanosti;

c)

špecializované orgány zriadené podľa právnych predpisov Únie;

d)

sociálni partneri;

e)

mimovládne organizácie;

f)

inštitúcie vyššieho vzdelávania a výskumné ústavy;

g)

odborníci na hodnotenie a posudzovanie vplyvu;

h)

vnútroštátne štatistické úrady;

i)

médiá.

3.   Komisia môže spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy, OECD, MOP, ďalšími orgánmi Organizácie Spojených národov a so Svetovou bankou.

4.   Komisia môže spolupracovať s tretími krajinami, ktoré sa neúčastnia programu. Predstavitelia týchto tretích krajín sa môžu zúčastňovať na podujatiach v spoločnom záujme (ako sú konferencie, školenia a semináre), ktoré sa konajú v krajinách účastniacich sa programu a náklady na ich účasť sa môžu pokryť z prostriedkov programu.

KAPITOLA II

Os EURES

Článok 19

Tematické sekcie a financovanie

Os EURES podporuje činnosti v jednej alebo viacerých tematických sekciách uvedených v písmenách a), b) a c). Počas celého obdobia programu orientačné rozčlenenie pridelených prostriedkov podľa článku 5 ods. 2 písm. b) medzi jednotlivé sekcie dodržiava tieto minimálne percentuálne hodnoty:

a)

transparentnosť, pokiaľ ide o voľné pracovné miesta, žiadosti a ďalšie súvisiace informácie pre žiadateľov a zamestnávateľov: 32 %;

b)

rozvoj služieb v oblasti prijímania a umiestňovania pracovníkov do zamestnania obsadzovaním voľných pracovných miest a prostredníctvom žiadostí na úrovni Únie, najmä cielených programov mobility: 30 %;

c)

cezhraničné partnerstvá: 18 %.

Akýkoľvek zvyšok sa rozdelí na jednu alebo viac tematických sekcií uvedených v písmenách a), b) alebo c) alebo ich kombináciu.

Článok 20

Konkrétne ciele

Okrem všeobecných cieľov ustanovených v článku 4 má os EURES tieto konkrétne ciele:

a)

zabezpečiť, aby boli voľné pracovné miesta a žiadosti o zamestnanie a príslušné informácie a odporúčania, ako aj akékoľvek súvisiace informácie, napríklad tie, ktoré sa týkajú životných a pracovných podmienok, sprehľadnené pre potenciálnych žiadateľov a zamestnávateľov. Tento cieľ sa dosiahne prostredníctvom výmeny a šírenia týchto informácií na nadnárodnej, medziregionálnej a cezhraničnej úrovni pomocou použitia zaužívaných foriem interoperability v prípade voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie a pomocou ďalších vhodných prostriedkov, ako sú individuálne poradenstvo a mentorstvo, najmä v prípade nízkokvalifikovaných osôb;

b)

podporovať poskytovanie služieb EURES v oblasti prijímania pracovníkov a umiestňovania pracovníkov do kvalitného a udržateľného zamestnania prostredníctvom obsadzovania voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie; podpora služieb EURES sa rozšíri na rôzne fázy umiestňovania od prípravy na prijímanie pracovníkov až po pomoc po umiestnení s cieľom úspešne začleniť žiadateľa o prácu do pracovného trhu; takéto služby podpory môžu zahŕňať cielené programy mobility zamerané na obsadzovanie voľných pracovných miest v určitom odvetví, profesii, krajine alebo skupine krajín alebo pre konkrétne skupiny pracovníkov, napríklad mladých ľudí so sklonom k mobilite, v prípadoch, keď sa preukázala jasná hospodárska potreba.

Článok 21

Druhy činností

Os EURES môže byť použitá na financovanie činnosti na podporu dobrovoľnej mobility jednotlivcov v Únii na spravodlivom základe a s cieľom odstrániť prekážky mobility, a to najmä:

a)

rozvoj a činnosti cezhraničných partnerstiev EURES v prípade žiadosti zo strany služieb, ktoré sú územne zodpovedné za hraničné regióny;

b)

poskytovanie informácií, poradenstvo a služby v oblasti umiestňovania a prijímania pracovníkov v prípade cezhraničných pracovníkov;

c)

vytvorenie viacjazyčnej digitálnej platformy pre obsadzovanie voľných pracovných miest a vybavovanie žiadostí;

d)

rozvoj cielených programov mobility na základe výziev na predkladanie návrhov s cieľom obsadzovať voľné pracovné miesta na pracovných trhoch so zistenými nedostatkami a/alebo pomôcť pracovníkom, ktorí majú sklon k mobilite, v prípade, že sa preukázala jasná hospodárska potreba;

e)

vzájomné učenie medzi aktérmi siete EURES a odborná príprava poradcov siete EURES vrátane poradcov cezhraničných partnerstiev siete EURES;

f)

činnosti v oblasti informovania a komunikácie zamerané na zvyšovanie informovanosti o výhodách geografickej a profesijnej mobility vo všeobecnosti a o činnostiach a službách poskytovaných v rámci siete EURES.

Článok 22

Spolufinancovanie Úniou

V prípade, že činnosti v rámci osi EURES sa financujú v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov, môžu byť spolufinancované Úniou, pričom miera spolufinancovania spravidla nesmie prekročiť 95 % celkových oprávnených výdavkov. Každá finančná podpora, ktorá presahuje tento strop, sa poskytne len v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch.

Článok 23

Monitorovanie modelov mobility

V záujme zistenia negatívnych účinkov vyplývajúcich z geografickej mobility v rámci Únie a predchádzania týmto účinkom Komisia spolu s členskými štátmi v súlade s článkom 12 nariadenia (EÚ) č. 492/2011 pravidelne monitoruje toky a modely mobility.

Článok 24

Účasť

1.   Účasť na osi EURES je otvorená pre:

a)

členské štáty;

b)

krajiny EHP v súlade s dohodou o EHP a Švajčiarsku konfederáciu v súlade s dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a so Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb (18).

2.   Os EURES je prístupná pre všetky subjekty, aktérov a inštitúcie vymenované členským štátom alebo Komisiou, ktoré spĺňajú podmienky účasti v sieti EURES, ako je stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2012/733/EÚ. Medzi tieto subjekty, aktérov a inštitúcie patria najmä:

a)

vnútroštátne, regionálne a miestne orgány;

b)

služby zamestnanosti;

c)

organizácie sociálnych partnerov a ďalšie zainteresované strany.

KAPITOLA III

Os mikrofinancovanie a sociálne podnikanie

Článok 25

Tematické sekcie a financovanie

Os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie podporuje činnosti v jednej alebo viacerých tematických sekciách uvedených v písm. a) a b). Počas celého obdobia platnosti programu dodržiava orientačné rozčlenenie pridelených prostriedkov podľa článku 5 ods. 2 písm. c) medzi jednotlivé sekcie tieto minimálne percentuálne hodnoty:

a)

mikrofinancovanie určené pre zraniteľné skupiny a mikropodniky: 45 %;

b)

sociálne podnikanie: 45 %.

Akýkoľvek zvyšok sa rozdelí na tematické sekcie uvedené v písm. a) alebo b) alebo ich kombináciu.

Článok 26

Konkrétne ciele

Okrem všeobecných cieľov stanovených v článku 4 má os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie tieto konkrétne ciele:

a)

zvýšiť prístupnosť a dostupnosť mikrofinancovania pre:

i)

zraniteľné osoby, ktoré stratili pracovné miesto alebo ktorým hrozí jeho strata, alebo ktoré majú problémy so vstupom alebo opätovným vstupom na trh práce, alebo im hrozí sociálne vylúčenie, alebo sú sociálne vylúčené, či zraniteľné osoby, ktoré majú znevýhodnený prístup k tradičnému trhu s úvermi a ktoré chcú založiť alebo ďalej rozvíjať vlastný mikropodnik;

ii)

mikropodniky v začiatočnej fáze aj vo fáze rozvoja, najmä mikropodniky, ktoré zamestnávajú osoby uvedené v písmene i);

b)

budovať inštitucionálne kapacity poskytovateľov mikroúverov;

c)

podporovať vytvorenie trhu sociálnych investícií a uľahčovať sociálnym podnikom prístup k financovaniu sprístupnením vlastného kapitálu, kvázi vlastného kapitálu, úverových nástrojov a grantov do výšky 500 000 EUR sociálnym podnikom, ktorých ročný obrat buď nepresiahne 30 miliónov EUR alebo ktorých celková súvaha za daný rok nepresiahne 30 miliónov EUR a ktoré nie sú podnikmi kolektívneho investovania.

Aby sa zabezpečila doplnkovosť, Komisia a členské štáty v oblastiach svojich kompetencií úzko koordinujú tieto činnosti s činnosťami uskutočňovanými v rámci politiky súdržnosti a vnútroštátnych politík.

Článok 27

Druhy činností

Podpora mikrofinancovania a sociálnych podnikov vrátane budovania inštitucionálnych kapacít, najmä prostredníctvom finančných nástrojov stanovených v rámci hlavy VIII prvej časti nariadenia o rozpočtových pravidlách a grantov môže byť poskytovaná v rámci osi Mikrofinancovanie a sociálne podniky.

Článok 28

Účasť

1.   Účasť na osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie je otvorená pre verejné a súkromné subjekty zriadené na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni v krajinách uvedených v článku 18 ods. 1 a pokrýva v týchto krajinách:

a)

mikrofinancovanie určené pre osoby a mikropodniky; a/alebo

b)

financovanie sociálnych podnikov.

2.   Komisia zabezpečí, aby os bola dostupná bez akejkoľvek diskriminácie pre všetky verejné a súkromné subjekty v členských štátoch.

3.   Verejné a súkromné subjekty vykonávajúce činnosti uvedené v odseku 1 písm. a) úzko spolupracujú s organizáciami vrátane organizácií občianskej spoločnosti, ktoré zastupujú záujmy konečných príjemcov mikroúverov, a s organizáciami, najmä s tými, ktoré sú podporované z ESF, a poskytujú týmto konečným príjemcom programy mentorstva a odbornej prípravy, s cieľom osloviť konečných príjemcov a vytvárať konkurencieschopné a životaschopné mikropodniky. V tejto súvislosti sa zabezpečí dostatočná kontrola príjemcov pred založením mikropodniku aj po jeho založení.

4.   Verejné a súkromné subjekty, ktoré vykonávajú činnosti uvedené v odseku 1 písm. a), dodržiavajú vysoký štandard v oblasti hospodárenia, riadenia a ochrany zákazníka v súlade so zásadami Európskeho etického kódexu poskytovania mikroúverov a predchádzajú nadmernému zadlžovaniu osôb a podnikov napríklad v dôsledku toho, že sa im poskytnú úvery s vysokými úrokovými sadzbami alebo za podmienok, ktoré pravdepodobne povedú k ich platobnej neschopnosti.

Článok 29

Finančný príspevok

Okrem spojených akcií, rozpočtovými prostriedkami určenými pre os Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie sa pokryjú všetky náklady na činnosti vykonané prostredníctvom finančných nástrojov vrátane splatných záväzkov voči finančným sprostredkovateľom, ako sú straty vyplývajúce zo záruk, správne poplatky pre subjekty spravujúce príspevok Únie a ďalšie oprávnené náklady.

Článok 30

Riadiace činnosti

1.   S cieľom využiť nástroje a granty uvedené v článku 27 môže Komisia uzatvoriť dohody so subjektmi uvedenými v článku 139 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách, najmä s Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom. Tieto dohody by mali obsahovať podrobné ustanovenia o vykonávaní úloh zverených uvedeným subjektom vrátane ustanovení o potrebe zaistenia doplnkovosti a koordinácie s existujúcimi finančnými nástrojmi na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni a vyváženého rozdelenia zdrojov medzi členské štáty a ďalšie zapojené krajiny. Finančné nástroje podľa hlavy VIII prvej časti nariadenia o rozpočtových pravidlách sa môžu získať prostredníctvom vyhradeného investičného nástroja, ktorý možno financovať z prostriedkov programu, môžu ho financovať iní investori alebo oboje.

2.   Vyhradený investičný nástroj uvedený v odseku 1 môže okrem iného poskytovať úvery, vlastný kapitál a nástroje s rozdelením rizika pre sprostredkovateľov alebo priame financovanie pre sociálne podniky alebo oboje. Vlastný kapitál sa môže okrem iného poskytovať vo forme otvorenej kapitálovej účasti, tichej kapitálovej účasti, akcionárskych pôžičiek, ako aj kombináciou rozličných typov kapitálových podielov vydaných investorom.

3.   Podmienky, napríklad úrokové sadzby, ktorú sú v prípade mikroúverov priamo alebo nepriamo podporované v rámci tejto osi, zohľadňujú výhodu podpory a sú odôvodnené, pokiaľ ide o súvisiace riziká a skutočné náklady na financovanie spojené s úverom.

4.   V súlade s článkom 140 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa ročné splátky vytvorené jedným finančným nástrojom pripisujú tomuto finančnému nástroju do 1. januára 2024, zatiaľ čo príjmy sa do všeobecného rozpočtu Únie zapisujú po odpočítaní nákladov a poplatkov na riadenie. V prípade finančných nástrojov, ktoré boli zriadené počas viacročného finančného rámca na roky 2007 - 2013 sa ročné splátky vytvorené v rámci operácií začatých v predchádzajúcom období pripisujú finančnému nástroju v súčasnom období.

5.   Po uplynutí platnosti dohôd uzavretých so subjektmi uvedenými v odseku 1 alebo po ukončení investičného obdobia špecializovaného investičného nástroja sa zostatok splatný Únii vráti do všeobecného rozpočtu Únie.

6.   Subjekty uvedené v odseku 1 tohto článku a v prípade potreby manažéri fondu uzatvoria písomné dohody s verejnými a súkromnými subjektmi uvedenými v článku 28. V týchto dohodách sa ustanovujú povinnosti verejných a súkromných poskytovateľov využívať zdroje poskytnuté v rámci osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie v súlade s cieľmi vytýčenými v článku 26 a poskytovať informácie potrebné na zostavovanie výročných správ o vykonávaní uvedených v článku 31.

Článok 31

Správy o vykonávaní

1.   Subjekty uvedené v článku 30 ods. 1 a tam, kde je to vhodné, manažéri fondu, pošlú Komisii výročnú správu o vykonávaní, v ktorej uvedú činnosti, ktorým bola udelená podpora a prehľad ich finančného vykonávania a udeľovania príspevkov a prístupnosti a investícií podľa sektorov, geografickej oblasti a typu príjemcov. V týchto správach sa uvedú aj schválené alebo zamietnuté žiadosti týkajúce sa všetkých konkrétnych cieľov a zmluvy uzavreté zapojenými verejnými a súkromnými subjektmi, financované činnosti a ich výsledky vrátane ich sociálneho vplyvu, vplyvu na tvorbu pracovných miest a udržateľnosti udelenej podpory. Komisia posiela tieto správy Európskemu parlamentu na informačné účely.

2.   Z informácií uvedených v týchto výročných správach o vykonávaní budú vychádzať dvojročné správy o monitorovaní uvedené v článku 12. Správy o monitorovaní zahŕňajú výročné správy uvedené v článku 8 ods. 2 rozhodnutia č. 283/2010/EÚ, podrobné informácie o činnostiach v oblasti komunikácie a informácie o komplementárnosti s ostatnými nástrojmi Únie, najmä ESF.

HLAVA III

PRACOVNÉ PROGRAMY A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 32

Pracovné programy

Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce pracovné programy pre všetky tri osi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 36 ods. 3.

Pracovné programy sa prijmú, ak je to potrebné, na trojročné obdobie a obsahujú opis financovaných opatrení, postupy výberu opatrení podporovaných Úniou, geografického pokrytia, cieľovej skupiny a orientačný časový rámec na vykonávanie. Pracovné programy takisto obsahujú údaj o sume pridelenej na každý konkrétny cieľ a vyjadrujú prerozdelenie zdrojov v súlade s článkom 33. Pracovné programy posilňujú súdržnosť programu uvedením väzieb medzi troma osami.

Článok 33

Prerozdelenie finančných prostriedkov medzi osi a na jednotlivé tematické sekcie v rámci osí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 34 prijímať delegované akty prerozdeľujúce finančné prostriedky medzi osi a na jednotlivé tematické sekcie v rámci každej osi, ktoré by presahovali orientačnú sumu stanovenú v každom prípade o viac než 5 % až do výšky 10 %, ak si to vyžaduje vývoj v sociálno-ekonomickej oblasti alebo závery z hodnotenia programu v polovici jeho trvania uvedeného v článku 13 ods. 1. Prerozdelenie finančných prostriedkov na tematické sekcie v rámci každej osi sa zohľadňuje v pracovných programoch uvedených v článku 32.

Článok 34

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 33 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 1. januára 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 33 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 33 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 35

Dodatočné vykonávacie opatrenia

Opatrenia potrebné na vykonávanie programu, napríklad kritériá hodnotenia programu, vrátane opatrení, ktoré sa týkajú nákladovej efektívnosti a opatrení na šírenie a prenos výsledkov, sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 36 ods. 2.

Článok 36

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 37

Prechodné opatrenia

Činnosti uvedené v článkoch 4, 5 a 6 rozhodnutia č. 1672/2006/ES, ktoré sa začnú vykonávať pred 1. januárom 2014, sa naďalej riadia uvedeným rozhodnutím. Pokiaľ ide o tieto činnosti, Komisii pomáha výbor uvedený v článku 36 tohto nariadenia.

Článok 38

Hodnotenie

1.   Konečné hodnotenie uvedené v článku 13 ods. 4 tohto nariadenia zahŕňa konečné hodnotenie uvedené v článku 9 rozhodnutia č. 283/2010/EÚ.

2.   Komisia vykoná osobitné konečné hodnotenie osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie najneskôr do jedného roka po vypršaní platnosti dohôd so subjektami.

Článok 39

Zmeny rozhodnutia č. 283/2010/EÚ

Rozhodnutie č. 283/2010/EÚ sa mení takto:

(1)

V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Zostatok splatný Únii po vypršaní platnosti nástroja sa vyčlení na mikrofinancovanie a podporu sociálnych podnikov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11 decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) (19).

(19)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238“;"

(2)

V článku 8 sa odseky 3 a 4 vypúšťajú.

Článok 40

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 11. decembra 2013

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

V. LEŠKEVIČIUS


(1)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 88.

(2)  Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 167.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 21. novembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa zriaďuje program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity (Ú. v. EÚ L 315, 15.11.2006, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 1).

(6)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/733/EÚ z 26. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011, pokiaľ ide o obsadzovanie voľných pracovných miest a vybavovanie žiadostí o zamestnanie a opätovné zriadenie siete EURES (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 21).

(7)  Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 283/2010/EÚ z 25. marca 2010, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 87, 7.4.2010, s. 1).

(8)  Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(10)  Odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1).

(11)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(13)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1303/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva, ktoré sú súčasťou spoločného strategického rámca, a všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (Pozri stranu 320 tohto úradného vestníka).

(15)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(17)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou v záujme ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(18)  Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 6.


Top