Help Print this page 

Document 32012R1025

Title and reference
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z  25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES Text s významom pre EHP
  • In force
OJ L 316, 14.11.2012, p. 12–33 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 13 Volume 064 P. 285 - 306

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/1025/oj
Languages, formats and link to OJ
BG ES CS DA DE ET EL EN FR GA HR IT LV LT HU MT NL PL PT RO SK SL FI SV
HTML html BG html ES html CS html DA html DE html ET html EL html EN html FR html GA html HR html IT html LV html LT html HU html MT html NL html PL html PT html RO html SK html SL html FI html SV
PDF pdf BG pdf ES pdf CS pdf DA pdf DE pdf ET pdf EL pdf EN pdf FR pdf GA pdf HR pdf IT pdf LV pdf LT pdf HU pdf MT pdf NL pdf PL pdf PT pdf RO pdf SK pdf SL pdf FI pdf SV
Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal Display Official Journal
 To see if this document has been published in an e-OJ with legal value, click on the icon above (For OJs published before 1st July 2013, only the paper version has legal value).
Multilingual display
Text

14.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 316/12


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1025/2012

z 25. októbra 2012

o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Hlavným cieľom normalizácie je vymedzenie dobrovoľných technických alebo kvalitatívnych špecifikácií, ktoré môžu spĺňať súčasné alebo budúce výrobky, výrobné postupy alebo služby. Normalizácia sa môže týkať rôznych otázok, ako napríklad normalizácie rôznych tried alebo rozmerov konkrétneho produktu alebo technických špecifikácií na trhoch výrobkov alebo služieb, kde je nevyhnutná kompatibilita a interoperabilita s inými produktmi alebo systémami.

(2)

Európska normalizácia je organizovaná príslušnými zúčastnenými stranami a v ich prospech na základe národného zastúpenia [Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (Cenelec)] a priamej účasti [Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI)] a je založená na zásadách uznaných Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) v oblasti normalizácie, a to koherencii, transparentnosti, otvorenosti, konsenze, dobrovoľnom uplatňovaní, nezávislosti od osobitných záujmov a efektívnosti („zakladajúce zásady“). V súlade so zakladajúcimi zásadami je dôležité, aby všetky príslušné zainteresované strany vrátane orgánov verejnej moci a malých a stredných podnikov (MSP) boli primerane zapojené do procesu normalizácie na národnej i európskej úrovni. Národné normalizačné orgány by tiež mali podporovať a uľahčovať zapájanie zúčastnených strán.

(3)

Európska normalizácia tiež pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť podnikov najmä tým, že uľahčuje voľný pohyb tovarov a služieb, interoperabilitu sietí, spôsoby komunikácie, technický rozvoj a inováciu. Európska normalizácia posilňuje globálnu konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, najmä ak sa realizuje v koordinácii s medzinárodnými normalizačnými orgánmi, konkrétne s Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO), Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou (IEC) a Medzinárodnou telekomunikačnou úniou (ITU). Normy prinášajú značný hospodársky prospech napríklad prostredníctvom podpory ekonomického prenikania na vnútorný trh a prispievaním k vývoju nových a zdokonalených výrobkov alebo trhov a lepších dodacích podmienok. Normy tak obvykle zintenzívňujú hospodársku súťaž, znižujú výrobné a predajné náklady a prinášajú prospech hospodárstvu ako celku, a najmä spotrebiteľom. Normy môžu udržiavať a zvyšovať kvalitu, poskytovať informácie a zabezpečovať interoperabilitu a kompatibilitu, čím sa zvyšuje bezpečnosť a hodnota pre spotrebiteľov.

(4)

Európske normy prijímajú európske normalizačné organizácie, a to CEN, Cenelec a ETSI.

(5)

Európske normy hrajú veľmi dôležitú úlohu v rámci vnútorného trhu napríklad prostredníctvom používania harmonizovaných noriem pri predpoklade zhody výrobkov, ktoré majú byť sprístupnené na trhu, so základnými požiadavkami na tieto výrobky stanovenými v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Únie. Tieto požiadavky by mali byť presne vymedzené s cieľom predchádzať nesprávnej interpretácii európskymi normalizačnými organizáciami.

(6)

Normalizácia zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v medzinárodnom obchode a pri otváraní trhov. Únia by sa mala snažiť posilňovať spoluprácu medzi európskymi normalizačnými organizáciami a medzinárodnými normalizačnými orgánmi. Únia by tiež mala podporovať dvojstranné kontakty s tretími krajinami s cieľom koordinovať normalizačné úsilia a podporovať európske normy napríklad pri rokovaní o dohodách alebo prostredníctvom vysielania odborníkov v oblasti normalizácie do tretích krajín. Únia by okrem toho mala podporovať kontakty medzi európskymi normalizačnými organizáciami a súkromnými fórami a konzorciami a zároveň udržiavať prednostné postavenie európskej normalizácie.

(7)

Európsku normalizáciu upravuje osobitný právny rámec, ktorý pozostáva z troch rôznych právnych aktov, a to smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov a o pravidlách služieb informačnej spoločnosti (3), rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES z 24. októbra 2006 o financovaní európskej normalizácie (4) a rozhodnutia Rady 87/95 EHS z 22. decembra 1986 o normalizácii v oblasti informačnej technológie a telekomunikácií (5). Súčasný právny rámec však už zaostáva za vývojom európskej normalizácie, ku ktorému došlo v priebehu posledných desaťročí. Z toho dôvodu by sa mal súčasný právny rámec zjednodušiť a upraviť s cieľom pokryť nové stránky normalizácie, ktoré by odzrkadľovali najnovšie vývojové trendy a budúce výzvy v európskej normalizácii. Týka sa to najmä zvýšenia tvorby noriem pre služby a vývoja iných normalizačných produktov, ako sú formálne normy.

(8)

V uznesení Európskeho parlamentu z 21. októbra 2010 o budúcnosti európskej normalizácie (6), ako aj v správe panelu odborníkov na preskúmanie európskeho systému normalizácie (Express) z februára 2010 s názvom Normalizácia pre konkurencieschopnú a inovatívnu Európu: vízia na rok 2020 sa uvádza významný počet strategických odporúčaní týkajúcich sa revízie systému európskej normalizácie.

(9)

V snahe zabezpečiť efektívnosť noriem a normalizácie ako politických nástrojov pre Úniu je nevyhnutné mať efektívny a účinný systém normalizácie, ktorý poskytuje pružnú a transparentnú platformu na dosiahnutie dohody medzi všetkými účastníkmi a ktorý je finančne únosný.

(10)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (7) stanovuje všeobecné ustanovenia uľahčujúce poskytovateľom služieb realizáciu slobody usadiť sa a výkon voľného pohybu služieb, pričom si zachováva vysokú kvalitu služieb. Zaväzuje členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou podporovali tvorbu dobrovoľných európskych noriem s cieľom napomáhať zlučiteľnosti služieb dodávaných poskytovateľmi v rôznych členských štátoch, poskytovaniu informácií príjemcom a kvalite poskytovaných služieb. Smernica 98/34/ES sa však uplatňuje iba na normy pre výrobky, zatiaľ čo normy pre služby v nej výslovne nie sú zahrnuté. Vymedzenie medzi službami a tovarom sa však v realite vnútorného trhu stáva čoraz menej relevantné. V praxi nie je vždy možné jasne rozlíšiť normy pre výrobky od noriem pre služby. Mnohé normy pre výrobky obsahujú prvok služieb, zatiaľ čo normy pre služby sa často čiastočne týkajú aj výrobkov. Preto je potrebné prispôsobiť súčasný právny rámec týmto novým okolnostiam prostredníctvom rozšírenia jeho rozsahu pôsobnosti na normy pre služby.

(11)

Tak ako ostatné normy, aj normy pre služby sú dobrovoľné a mali by vychádzať z potrieb trhu, pričom rozhodujúce sú potreby hospodárskych subjektov a zúčastnených strán, ktorých sa norma priamo alebo nepriamo dotýka, a mali by zohľadňovať verejný záujem a byť založené na zakladajúcich zásadách vrátane konsenzu. Normy by sa mali zameriavať hlavne na služby spojené s výrobkami a postupmi.

(12)

Právny rámec, ktorý umožňuje Komisii požiadať jednu alebo niekoľko európskych normalizačných organizácií, aby vytvorili európsku normu alebo produkt európskej normalizácie pre služby, by sa mal uplatňovať tak, aby bolo plne dodržané rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi, ktoré stanovujú zmluvy. Týka sa to najmä článkov 14, 151, 152, 153, 165, 166 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Protokolu (č. 26) o službách všeobecného záujmu, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) a k ZFEÚ, v súlade s ktorým zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov vymedziť základné zásady sociálneho zabezpečenia, odbornej prípravy a systémov zdravotníctva a vytvárať rámcové podmienky na riadenie, financovanie, organizáciu a poskytovanie služieb v rámci týchto systémov vrátane vymedzenia požiadaviek, kvality a bezpečnostných noriem, ktoré sa na ne vzťahujú, bez toho, aby bol dotknutý článok 168 ods. 4 ZFEÚ a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (8). Komisia by nemala prostredníctvom takejto požiadavky ovplyvňovať právo vyjednávať, uzatvárať a uplatňovať kolektívne zmluvy ani právo na protestné akcie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, ktoré rešpektujú právo Únie.

(13)

Európske normalizačné organizácie podliehajú právu hospodárskej súťaže do tej miery, pokiaľ sa môžu považovať za podniky alebo za združenie podnikov v zmysle článkov 101 a 102 ZFEÚ.

(14)

V rámci Únie sa národné normy prijímajú na úrovni národných normalizačných orgánov, čo by mohlo mať za následok konfliktné normy a technické prekážky na vnútornom trhu. Z toho dôvodu je potrebné v záujme vnútorného trhu a pre účinnosť normalizácie v Únii potvrdiť existujúcu pravidelnú výmenu informácií medzi národnými normalizačnými orgánmi, európskymi normalizačnými organizáciami a Komisiou o ich súčasnej a budúcej činnosti v oblasti normalizácie, ako aj zásadu pozastavenia prác, ktorá sa vzťahuje na národné normalizačné orgány v rámci európskych normalizačných organizácií, ktorá stanovuje stiahnutie národných noriem po zverejnení novej európskej normy. Národné normalizačné orgány a európske normalizačné organizácie by taktiež mali dodržiavať ustanovenia o výmene informácií obsiahnuté v prílohe 3 k Dohode o technických prekážkach obchodu (9).

(15)

Povinnosť členských štátov oznámiť Komisii svoje národné normalizačné orgány by nemala vyžadovať prijatia osobitných vnútroštátnych právnych predpisov na účely ich uznania.

(16)

Pravidelná výmena informácií medzi národnými normalizačnými orgánmi, európskymi normalizačnými organizáciami a Komisiou by nemala brániť národným normalizačným orgánom v dodržiavaní ostatných povinností a záväzkov, a najmä v dodržiavaní prílohy 3 k Dohode o technických prekážkach obchodu.

(17)

Zastúpenie spoločenských záujmov a na spoločenských záujmoch zainteresovaných strán, pokiaľ ide o európske normalizačné činnosti, sa vzťahuje na organizácie a strany zastupujúce záujmy s veľkým spoločenských významom, napríklad environmentálne záujmy či záujmy spotrebiteľov alebo zamestnancov. Zastúpenie sociálnych záujmov a na sociálnych záujmoch zainteresovaných strán, pokiaľ ide o európske normalizačné činnosti, sa však vzťahuje najmä na činnosť organizácií a strán obhajujúcich základné práva zamestnancov a pracovníkov, napríklad odborové zväzy.

(18)

V záujme urýchlenia rozhodovacieho procesu by národné normalizačné orgány a európske normalizačné organizácie mali uľahčovať prístup k informáciám o svojich činnostiach prostredníctvom podpory využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) v ich vlastných normalizačných systémoch, napríklad tým, že všetkým relevantným zúčastneným stranám poskytnú ľahko používateľný mechanizmus na online konzultácie na účel predkladania pripomienok k návrhom noriem a zorganizujú virtuálne schôdze technických komisií, a to aj prostredníctvom online konferencií alebo videokonferencií.

(19)

Normy môžu byť prínosom pre politiku Únie a pomáhať jej pri riešení najdôležitejších spoločenských problémov, ako je napríklad zmena klímy, udržateľné využívanie zdrojov, inovácia, starnutie populácie, začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím, ochrana spotrebiteľa, bezpečnosť práce a pracovné podmienky. Únia by mohla vytvoriť konkurenčnú výhodu pre svoje podniky a uľahčiť obchod, a to najmä pre MSP, ktoré tvoria väčšiu časť európskych podnikov, podnietením tvorby európskych alebo medzinárodných noriem pre tovary a technológie na týchto rýchlo rastúcich trhoch v uvedených oblastiach.

(20)

Normy sú dôležitými nástrojmi konkurencieschopnosti podnikov a osobitne MSP, ktorých zapojenie do procesu normalizácie je dôležité z hľadiska technického pokroku v Únii. Je preto dôležité, aby tento normalizačný rámec nabádal MSP, aby sa aktívne zapájali do normalizačných úsilí a prispievali k nim svojimi inovačnými technologickými riešeniami. Toto zahŕňa zvýšenie ich účasti na národnej úrovni, kde môžu byť tieto podniky účinnejšie vzhľadom na nižšie náklady a neexistujúce jazykové bariéry. V dôsledku toho by sa týmto nariadením malo zlepšiť zastúpenie a účasť MSP v národných aj európskych technických komisiách a uľahčiť ich efektívny prístup k normám a ich informovanosť o nich.

(21)

Európske normy majú zásadný význam pre konkurencieschopnosť MSP, ktoré však nie sú v niektorých prípadoch v oblasti európskych normalizačných činností dostatočne zastúpené. Toto nariadenie by preto malo povzbudiť a uľahčiť primeranú účasť a zastúpenie MSP v procese európskej normalizácie prostredníctvom subjektu, ktorý je skutočne v kontakte s MSP a s organizáciami zastupujúcimi MSP na vnútroštátnej úrovni a ktorý MSP aj náležite zastupuje.

(22)

Normy môžu mať významný vplyv na spoločnosť, najmä na bezpečnosť a blaho občanov, účinnosť sietí, životné prostredie, bezpečnosť práce a pracovné podmienky, prístupnosť a iné oblasti verejného záujmu. Preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa posilnila úloha a prínos zúčastnených spoločenských subjektov na tvorbe noriem, a to prostredníctvom zvýšenej podpory organizácií zastupujúcich záujmy spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy.

(23)

Povinnosť európskych normalizačných organizácií posilňovať a uľahčovať zastúpenie a účinné zapojenie všetkých relevantných zainteresovaných strán neznamená priznanie hlasovacích práv týmto zúčastneným stranám, ak im však tieto hlasovacie práva nedávajú vnútorné rokovacie poriadky európskych normalizačných organizácií.

(24)

Systém európskej normalizácie by mal tiež zohľadniť Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (10). Je preto dôležité, aby organizácie obhajujúce záujmy spotrebiteľov boli dostatočne zastúpené a zohľadňovali záujmy osôb so zdravotným postihnutím. Okrem toho by sa mala uľahčovať účasť osôb so zdravotným postihnutím na procese normalizácie všetkými dostupnými prostriedkami.

(25)

Vzhľadom na význam normalizácie ako nástroja, ktorý má podporovať politiky a legislatívu Únie, a s cieľom zabrániť následne vznášaným námietkam proti harmonizovaným normám a ich následným zmenám je dôležité, aby sa orgány verejnej moci zapájali do normalizácie vo všetkých etapách vývoja týchto noriem, ktoré sa ich môžu dotýkať, a najmä v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie na výrobky.

(26)

Normy by mali zohľadňovať environmentálne vplyvy počas životného cyklu výrobkov a služieb. Spoločné výskumné centrum Komisie (JRC) vyvinulo dôležité a verejne dostupné nástroje na posudzovanie takýchto vplyvov počas životného cyklu. Toto nariadenie by teda malo zabezpečiť, aby JRC mohlo zohrávať aktívnu úlohu v európskom systéme normalizácie.

(27)

Životaschopnosť spolupráce medzi Komisiou a systémom európskej normalizácie závisí od dôkladného plánovania budúcich žiadostí na tvorbu noriem. Toto plánovanie by sa mohlo zlepšiť, a to najmä prostredníctvom prínosu zainteresovaných strán vrátane orgánov dohľadu nad trhom, zavedením mechanizmov na zhromažďovanie stanovísk a uľahčovaním výmeny informácií medzi všetkými zainteresovanými stranami. Keďže v smernici 98/34/ES sa už ustanovuje možnosť požiadať európske normalizačné organizácie, aby vypracovali európske normy, je vhodné zaviesť lepšie a transparentnejšie plánovanie v rámci ročného pracovného programu, ktorý by mal obsahovať prehľad všetkých požiadaviek na normy, ktoré má Komisia v úmysle predložiť európskym normalizačným organizáciám. Je nevyhnutné zabezpečiť vysokú úroveň spolupráce medzi európskymi normalizačnými organizáciami a európskymi organizáciami zainteresovaných strán, ktoré sú oprávnené čerpať finančné prostriedky Únie v súlade s týmto nariadením, a Komisiou pri zostavovaní jej ročného pracovného programu Únie pre normalizáciu a pri príprave žiadostí o normy, aby bolo možné analyzovať význam navrhovaného predmetu pre trh a politické ciele stanovené zákonodarcom a umožniť európskym normalizačným organizáciám rýchlejšie reagovať na žiadosti týkajúce sa normalizačnej činnosti.

(28)

Pred prerokúvaním otázok týkajúcich sa žiadostí o európske normy alebo o európske normalizačné produkty či námietok proti harmonizovaným normám vo výbore zriadenom podľa tohto nariadenia by Komisia mala viesť konzultácie s odborníkmi z členských štátov napríklad zapojením výborov zriadených príslušnými právnymi predpismi Únie alebo inými formami konzultácií s odborníkmi zo sektorov, kde takéto výbory neexistujú.

(29)

V niekoľkých smerniciach, ktorými sa harmonizujú podmienky uvádzania výrobkov na trh, sa ustanovuje, že Komisia môže žiadať od európskych normalizačných organizácií prijatie harmonizovaných noriem, na základe ktorých sa predpokladá zhoda s uplatniteľnými základnými požiadavkami. Mnohé z uvedených smerníc však obsahujú široké spektrum ustanovení týkajúcich sa námietok proti týmto normám, ak sa tieto normy nevzťahujú na všetky uplatniteľné požiadavky alebo sa na ne nevzťahujú v plnej miere. Rozdielne ustanovenia, ktoré vedú k neistote hospodárskych subjektov a európskych normalizačných organizácií, sú obsiahnuté najmä v smernici Rady 89/686/EHS z 21. decembra 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa osobných ochranných prostriedkov (11), smernici Rady 93/15/EHS z 5. apríla 1993 o zosúladení ustanovení týkajúcich sa uvádzaní výbušnín na trh a ich kontrole na civilné použitie (12), smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES z 23. marca 1994 o aproximácii vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (13), smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES zo 16. júna 1994 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel (14), smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/16/ES z 29. júna 1995 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výťahov (15), smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/23/ES z 29. mája 1997 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa tlakových zariadení (16), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/22/ES z 31. marca 2004 o meradlách (17), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/23/ES z 23. mája 2007 o uvádzaní pyrotechnických výrobkov na trh (18), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/23/ES z 23. apríla 2009 o váhach s neautomatickou činnosťou (19) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/105/ES zo 16. septembra 2009 týkajúcej sa jednoduchých tlakových nádob (20). Preto je nevyhnutné zahrnúť do tohto nariadenia jednotný postup stanovený v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh (21), vypustiť príslušné ustanovenia v týchto smerniciach a na Európsky parlament rozšíriť právo namietať proti harmonizovanej norme v súlade s týmto nariadením.

(30)

Orgány verejnej moci by mali čo najlepšie využívať celý rozsah príslušných technických špecifikácií pri obstarávaní hardvéru, softvéru a služieb informačných technológií, a to napríklad tak, že vyberajú technické špecifikácie, ktoré môžu uplatňovať všetci zainteresovaní dodávatelia, čím sa umožní väčšia hospodárska súťaž a zníži sa riziko odkázanosti na obmedzený okruh dodávateľov. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (22), v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (23), v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti (24) a v nariadení Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (25), sa stanovuje, že technické špecifikácie vo verejnom obstarávaní by mali byť vyjadrené odkazom na národné normy, ktoré preberajú európske normy, na európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy, iné technické referenčné systémy zavedené európskymi normalizačnými organizáciami alebo ak takéto neexistujú, tak na národné normy, národné technické osvedčenia alebo národné technické špecifikácie týkajúce sa projektovej dokumentácie, výpočtu a vykonania prác a používania výrobkov alebo ich ekvivalent. Technické špecifikácie IKT však často vypracúvajú iné organizácie, ktoré tvoria normy, a tieto normy nepatria do žiadnej z kategórií noriem a osvedčení stanovených v smerniciach 2004/17/ES, 2004/18/ES alebo 2009/81/ES alebo nariadení (ES, Euratom) č. 2342/2002. Z toho dôvodu je potrebné stanoviť možnosť, aby sa technické špecifikácie v prípade verejného obstarávania mohli odvolávať na technické špecifikácie IKT s cieľom zareagovať na rýchly vývoj IKT, uľahčiť poskytovanie cezhraničných služieb, podporiť hospodársku súťaž, interoperabilitu a inováciu.

(31)

Technické špecifikácie, ktoré neboli prijaté európskymi normalizačnými organizáciami, nemajú rovnaké postavenie ako európske normy. Niektoré technické špecifikácie IKT nie sú vypracované v súlade so zakladajúcimi zásadami. Preto by sa v tomto nariadení mal stanoviť postup na určenie technických špecifikácií IKT, na ktoré by sa mohlo odkazovať vo verejnom obstarávaní, zahŕňajúci rozsiahle konzultácie širokého spektra zainteresovaných strán vrátane európskych normalizačných organizácií, podnikov a orgánov verejnej moci. V tomto nariadení by sa tiež mali stanoviť požiadavky vo forme zoznamu kritérií na tieto technické špecifikácie a s nimi súvisiace postupy vypracúvania. Požiadavky na určenie technických špecifikácií IKT by mali zabezpečiť, aby sa dodržiavali ciele verejnej politiky a spoločenské potreby, a mali by byť založené na zakladajúcich zásadách.

(32)

S cieľom podporovať ďalšiu inováciu a hospodársku súťaž by určenie konkrétnej technickej špecifikácie nemalo vylučovať konkurenčnú technickú špecifikáciu, pokiaľ ide o jej určenie v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. Každé určenie by malo byť podmienené splnením kritérií a dosiahnutím významnej úrovne akceptácie technickej špecifikácie na trhu.

(33)

Určené technické špecifikácie IKT by mohli prispieť k vykonávaniu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 922/2009/ES zo 16. septembra 2009 o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA) (26), ktoré na obdobie rokov 2010 až 2015 ustanovuje program pre riešenia interoperability pre európske orgány verejnej správy a pre inštitúcie a orgány Únie, pričom poskytuje spoločne využívané riešenia, ktoré uľahčujú interoperabilitu.

(34)

V oblasti IKT môžu vzniknúť situácie, keď je vhodné nabádať na používanie príslušných noriem alebo vyžadovať súlad s príslušnými normami na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť interoperabilitu na jednotnom trhu a zvýšiť slobodu voľby pre používateľov. Za iných okolností sa môže stať, že špecifické európske normy už viac nespĺňajú potreby spotrebiteľov alebo bránia technickému pokroku. Z týchto dôvodov smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (27) umožňuje Komisii, aby v prípade potreby požadovala od európskych normalizačných organizácií vypracovanie noriem, zostavila a uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie zoznam noriem alebo špecifikácií s cieľom nabádať na ich používanie alebo uložiť ich povinné uplatňovanie alebo odstrániť normy alebo špecifikácie z tohto zoznamu.

(35)

Toto nariadenie by nemalo brániť európskym normalizačným organizáciám pokračovať v tvorbe noriem v oblasti IKT a posilňovať svoju spoluprácu s inými orgánmi, ktoré tvoria normy, osobitne v oblasti IKT, s cieľom zabezpečiť koherenciu a predchádzať roztrieštenosti alebo duplicite počas implementácie noriem a špecifikácií.

(36)

Postup určovania technických špecifikácií IKT ustanovený v tomto nariadení by nemal ohroziť koherenciu európskeho systému normalizácie. Preto by toto nariadenie malo stanoviť aj podmienky, za akých sa technická špecifikácia môže považovať za takú, ktorá nie je v rozpore s európskymi normami.

(37)

Pred určením technických špecifikácií IKT, na ktoré sa môžu uviesť odkazy vo verejnom obstarávaní, by sa mala využiť mnohostranná platforma zriadená rozhodnutím Komisie z 28. novembra 2011 (28) ako konzultačné fórum pre európske a vnútroštátne zainteresované strany, európske normalizačné organizácie a členské štáty s cieľom zabezpečiť zákonnosť procesu.

(38)

V rozhodnutí č. 1673/2006/ES sa stanovujú pravidlá týkajúce sa príspevku Únie k financovaniu európskej normalizácie s cieľom zabezpečiť, aby sa európske normy a iné európske normalizačné produkty vypracúvali a revidovali na podporu cieľov, právnych predpisov a politiky Únie. Na účely administratívneho a rozpočtového zjednodušenia je vhodné začleniť ustanovenia daného rozhodnutia do tohto nariadenia a použiť čo najjednoduchšie postupy vždy, keď je to možné.

(39)

Vzhľadom na mimoriadne veľký vplyv európskej normalizácie na podporu právnych predpisov a politík Únie a rozličné typy normalizačnej činnosti je potrebné stanoviť rôzne spôsoby financovania. Ide hlavne o granty bez výzvy na predkladanie návrhov pre európske normalizačné organizácie a národné normalizačné orgány v súlade s ustanoveniami článku 110 ods. 1 druhého pododseku nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (29), a článku 168 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002. Rovnaké ustanovenia by sa mali vzťahovať na tie orgány, ktoré – hoci nie sú uznané za európske normalizačné organizácie v tomto nariadení – boli poverené v základnom akte a ich úlohou je vykonávanie prípravných prác na podporu európskej normalizácie v spolupráci s európskymi normalizačnými organizáciami.

(40)

Vzhľadom na to, že európske normalizačné organizácie poskytujú priebežnú podporu činnostiam Únie, mali by mať k dispozícii účinné a výkonné ústredné sekretariáty. Komisia by preto mala mať možnosť poskytnúť týmto organizáciám sledujúcim cieľ všeobecného európskeho záujmu granty, ktoré v prípade prevádzkových grantov neuplatňujú princíp každoročného zníženia ustanovený v článku 113 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

(41)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (30), rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1926/2006/ES z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky (2007 – 2013) (31), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 614/2007 z 23. mája 2007 o financovaní nástroja pre životné prostredie (LIFE+) (32) už stanovujú možnosť finančnej podpory európskych organizácií zastupujúcich MSP, spotrebiteľov a environmentálne záujmy v normalizácii, zatiaľ čo osobitné granty sa poskytujú európskym organizáciám zastupujúcim sociálne záujmy v normalizácii. Financovanie podľa rozhodnutia č. 1639/2006/ES, rozhodnutia č. 1926/2006/ES a nariadenia (ES) č. 614/2007 sa skončí 31. decembra 2013. Pre vývoj európskej normalizácie je podstatné pokračovať v podpore aktívnej účasti európskych organizácií zastupujúcich MSP, spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy. Takéto organizácie sledujú všeobecný európsky záujem a prostredníctvom špecifického mandátu, ktorí im udelili národné neziskové organizácie, tvoria európsku sieť zastupujúcu neziskové organizácie činné v členských štátoch a podporujúcu zásady a politiky, ktoré sú v súlade s cieľmi zmlúv. Vzhľadom na rámec, v ktorom fungujú, a svoje štatutárne ciele európske organizácie zastupujúce MSP, spotrebiteľov a environmentálne a sociálne záujmy v oblasti európskej normalizácie zohrávajú trvalú úlohu, ktorá má pre ciele a politiky Únie zásadný význam. Z toho dôvodu by Komisia mala mať možnosť pokračovať v poskytovaní grantov týmto organizáciám bez toho, aby sa v prípade prevádzkových grantov uplatňovala zásada ročného zníženia ustanovená v článku 113 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

(42)

Financovanie normalizačných činností by malo byť schopné pokrývať aj prípravné alebo doplnkové činnosti súvisiace s tvorbou európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov pre výrobky a pre služby. Ide najmä o práce, ktoré zahŕňajú výskum, vypracovanie prípravných dokumentov pre legislatívu, vykonávanie medzilaboratórnych skúšok a validáciu alebo hodnotenie noriem. Podpora normalizácie na európskej i medzinárodnej úrovni by tiež mala ďalej pokračovať prostredníctvom programov týkajúcich sa technickej pomoci tretím krajinám a spolupráce s nimi. S cieľom zlepšiť prístup na trh a posilniť konkurencieschopnosť podnikov v Únii by mala existovať možnosť poskytovania grantov iným organizáciám na základe výzvy na predkladanie návrhov alebo ak to bude potrebné, prostredníctvom verejného obstarávania.

(43)

Cieľom financovania Úniou by mala byť tvorba európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov pre výrobky a pre služby a uľahčenie ich používania v podnikoch prostredníctvom väčšej podpory ich prekladov do rôznych úradných jazykov Únie, aby MSP mohli v plnej miere využívať chápanie európskych noriem a ich uplatňovanie, aby sa posilnila koherencia systému európskej normalizácie a zabezpečil sa spravodlivý a transparentný prístup k európskym normám pre všetkých účastníkov trhu v celej Únii. Je to osobitne dôležité v prípadoch, keď používanie noriem umožňuje súlad s príslušnými právnymi predpismi Únie.

(44)

Na zabezpečenie účinného uplatňovania tohto nariadenia by mala existovať možnosť využívať potrebné odborné posudky najmä v oblasti auditu a finančného riadenia, ako aj vhodné prostriedky administratívnej podpory na uľahčenie tohto vykonávania a možnosť pravidelného hodnotenia významu činností tvoriacich predmet financovania Úniou, aby sa zabezpečila jeho užitočnosť a vplyv.

(45)

Mali by sa prijať vhodné opatrenia na zabránenie podvodom a nezrovnalostiam a na spätné nadobudnutie nesprávne vyplatených finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (33), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (34) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (35).

(46)

S cieľom aktualizovať zoznam európskych normalizačných organizácií a prispôsobiť kritériá pre organizácie zastupujúce MSP a zainteresované spoločenské strany ďalšiemu vývoju, pokiaľ ide o ich neziskovú povahu a zastúpenie, právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by mala byť delegovaná na Komisiu, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia príloh k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(47)

Výbor zriadený týmto nariadením by mal Komisii pomáhať vo všetkých otázkach týkajúcich sa vykonávania tohto nariadenia s náležitým zohľadnením názorov expertov v sektoroch.

(48)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (36).

(49)

Konzultačný postup by sa mal použiť na prijímanie vykonávacích aktov, pokiaľ ide o námietky proti harmonizovaným normám, ktoré Komisia považuje za oprávnené, a keď odkazy na príslušnú harmonizovanú normu ešte neboli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, za predpokladu, že príslušná norma ešte neviedla k predpokladu o zhode so základnými požiadavkami stanovenými v uplatniteľných harmonizačných právnych predpisoch Únie.

(50)

Postup preskúmania by sa mal použiť pri každej normalizačnej žiadosti predloženej európskym normalizačným organizáciám a pri prijímaní vykonávacieho aktu, pokiaľ ide o námietky proti harmonizovaným normám, a keď odkazy na príslušnú harmonizovanú normu už boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, za predpokladu, že takéto rozhodnutie by mohlo mať dôsledky na predpoklad zhody s uplatniteľnými základnými požiadavkami.

(51)

Na dosiahnutie hlavných cieľov tohto nariadenia a uľahčenie urýchlených postupov rozhodovania, ako aj na zníženie celkového času vypracúvania noriem by sa čo najviac mali využívať procesné opatrenia ustanovené v nariadení (EÚ) č. 182/2011, ktoré umožňujú predsedovi príslušného výboru určovať termín, do ktorého by mal výbor oznámiť svoje stanovisko podľa naliehavosti prípadu. Okrem toho by malo byť možné v odôvodnených prípadoch získať stanovisko výboru písomným postupom, a ak sa člen výboru nevyjadrí, malo by sa to považovať za tichý súhlas.

(52)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečenie účinnosti a efektívnosti noriem a normalizácie ako nástrojov politiky Únie prostredníctvom spolupráce medzi európskymi normalizačnými organizáciami, národnými normalizačnými orgánmi, členskými štátmi a Komisiou, tvorba európskych noriem a európskych normalizačných produktov na výrobky a na služby, ktoré sa používajú na podporu legislatívy a politík Únie, určenie technických špecifikácií IKT, na ktoré sa môžu uvádzať odkazy, financovanie európskej normalizácie a účasť zainteresovaných strán na európskej normalizácii nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a vplyvu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(53)

Smernice 89/686/EHS, 93/15/EHS, 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(54)

Rozhodnutie č. 1673/2006/ES a rozhodnutie 87/95/EHS by sa mali zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá spolupráce medzi európskymi normalizačnými organizáciami, národnými normalizačnými orgánmi, členskými štátmi a Komisiou, pravidlá tvorby európskych noriem a európskych normalizačných produktov pre výrobky a pre služby na podporu legislatívy a politík Únie, na určovanie technických špecifikácií IKT, ktoré sú oprávnené na odkazovanie, na financovanie európskej normalizácie a na účasť zainteresovaných strán na európskej normalizácii.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„norma“ je technická špecifikácia prijatá uznaným normalizačným orgánom na opakované alebo nepretržité používanie; súlad s ňou nie je povinný a je jednou z nasledujúcich technických špecifikácií:

a)

„medzinárodná norma“ je norma prijatá medzinárodným normalizačným orgánom;

b)

„európska norma“ je norma prijatá jednou z európskych normalizačných organizácií;

c)

„harmonizovaná norma“ je európska norma, ktorá bola prijatá na základe požiadavky Komisie na uplatňovanie harmonizovaných právnych predpisov Únie;

d)

„národná norma“ je norma prijatá národným normalizačným orgánom;

2.

„európsky normalizačný produkt“ je akákoľvek iná technická špecifikácia okrem európskej normy, ktorú prijala európska normalizačná organizácia na opakované alebo nepretržité používanie, a súlad s ňou nie je povinný;

3.

„návrh normy“ je dokument obsahujúci text technických špecifikácií vzťahujúcich sa na daný predmet, o ktorého prijatí sa uvažuje v súlade s príslušným postupom na prijímanie príslušných noriem, je v tvare, v akom sa nachádza po vykonaní prípravných prác a v akom je daný na verejné pripomienkovania alebo hlasovanie;

4.

„technická špecifikácia“ je dokument, v ktorom sú uvedené technické požiadavky, ktoré má spĺňať produkt, postup, služba alebo systém, a ktorý stanoví jeden alebo viac nasledujúcich prvkov:

a)

charakteristiky, ktoré sa od výrobku vyžadujú, ako je napríklad stupeň kvality, výkonnosť, interoperabilita, ochrana životného prostredia, ochrana zdravia, bezpečnosť alebo rozmery vrátane požiadaviek vzťahujúcich sa na výrobok z hľadiska názvu, pod ktorým sa predáva, terminológie, symbolov, skúšania a skúšobných metód, balenia, značenia alebo označovania a postupov posudzovania zhody;

b)

výrobné metódy a postupy vzťahujúce sa na poľnohospodárske výrobky vymedzené v článku 38 ods. 1 ZFEÚ, výrobky určené na spotrebu ľudí a zvierat a lieky, ako aj výrobné metódy a postupy vzťahujúce sa na iné výrobky v prípadoch, keď majú vplyv na charakteristiky týchto výrobkov;

c)

charakteristiky, ktoré sa od služby vyžadujú, ako je napríklad úroveň kvality, výkonnosť, interoperabilita, ochrana životného prostredia, zdravia alebo bezpečnosti, vrátane požiadaviek vzťahujúcich sa na poskytovateľa, pokiaľ ide o informácie, ktoré má sprístupniť príjemcovi, ako sa uvádza v článku 22 ods. 1 až 3 smernice 2006/123/ES;

d)

metódy a kritériá na posudzovanie parametrov stavebných výrobkov definované v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh (37), v súvislosti s ich základnými charakteristikami;

5.

„technická špecifikácia IKT“ je technická špecifikácia v oblasti informačných a komunikačných technológií;

6.

„výrobok“ je každý priemyselne vyrobený výrobok a každý poľnohospodársky výrobok vrátane rybích výrobkov;

7.

„služba“ je akákoľvek samostatne zárobková hospodárska činnosť, ktorá sa bežne poskytuje za odplatu, ako určuje článok 57 ZFEÚ;

8.

„európska normalizačná organizácia“ je organizácia uvedená v prílohe I;

9.

„medzinárodný normalizačný orgán“ je Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), Medzinárodná elektrotechnická komisia (IEC ) a Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU);

10.

„národný normalizačný orgán“ je orgán oznámený Komisii členským štátom v súlade s článkom 27 tohto nariadenia.

KAPITOLA II

TRANSPARENTNOSŤ A ZAPOJENIE ZÚČASTNENÝCH STRÁN

Článok 3

Transparentnosť pracovných programov normalizačných orgánov

1.   Najmenej raz za rok každá európska normalizačná organizácia a každý národný normalizačný orgán vypracuje svoj pracovný program. Tento pracovný program obsahuje informácie o normách a európskych normalizačných produktoch, ktoré má európska normalizačná organizácia alebo národný normalizačný orgán v úmysle pripraviť alebo zmeniť a doplniť, ktoré pripravuje alebo mení a dopĺňa a ktoré prijali v období predchádzajúceho pracovného programu, s výnimkou prípadov, pri ktorých by išlo o totožnú alebo ekvivalentnú transpozíciu medzinárodných alebo európskych noriem.

2.   V pracovnom programe sa v prípade každej normy a európskeho normalizačného produktu uvedie:

a)

predmet;

b)

dosiahnutý stupeň vypracovania noriem a európskych normalizačných produktov;

c)

odkazy na všetky medzinárodné normy, ktoré sa použili ako základ.

3.   Každá európska normalizačná organizácia a národný normalizačný orgán sprístupní svoj pracovný program na svojej webovej stránke alebo na akejkoľvek inej verejne dostupnej webovej stránke a sprístupní oznam o existencii pracovného programu vo vnútroštátnej alebo ak to bude potrebné, v európskej publikácii o normalizačných činnostiach.

4.   Najneskôr v čase uverejnenia pracovného programu každá európska normalizačná organizácia a národný normalizačný orgán informuje o jeho existencii ostatné európske normalizačné organizácie a národné normalizačné orgány a Komisiu. Komisia poskytne uvedené informácie členským štátom prostredníctvom výboru uvedeného v článku 22.

5.   Národné normalizačné orgány nesmú vzniesť námietku proti tomu, aby sa predmet normalizácie uvedený v ich pracovnom programe prerokúval na európskej úrovni v súlade s pravidlami stanovenými európskymi normalizačnými organizáciami, ani nesmú vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by mohla ovplyvniť rozhodnutie v tomto smere.

6.   Národné normalizačné orgány neprijmú počas prípravy harmonizovanej normy ani po jej schválení žiadne opatrenia, ktoré by mohli narušiť plánovanú harmonizáciu, a najmä v danej oblasti nezverejnia žiadnu novú ani revidovanú národnú normu, ktorá nie je úplne v súlade s akoukoľvek existujúcou harmonizovanou normou. Po zverejnení novej harmonizovanej normy sa všetky národné normy, ktoré sú s ňou v rozpore, v primeranej lehote zrušia.

Článok 4

Transparentnosť noriem

1.   Každá európska normalizačná organizácia a národný normalizačný orgán zasiela aspoň v elektronickej podobe všetky návrhy národných noriem, európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov ostatným európskym normalizačným organizáciám, národným normalizačným orgánom alebo Komisii na základe ich žiadosti.

2.   Každá európska normalizačná organizácia a národný normalizačný orgán odpovie do troch mesiacov na všetky pripomienky prijaté od ktorejkoľvek inej európskej normalizačnej organizácie, národnej normalizačnej organizácie alebo od Komisie v súvislosti s návrhom uvedeným v odseku 1 a náležite ich zohľadní.

3.   Keď národný normalizačný orgán dostane pripomienky poukazujúce na to, že navrhovaná norma bude mať negatívny vplyv na vnútorný trh, bude pred prijatím normy konzultovať s európskymi normalizačnými organizáciami a Komisiou.

4.   Národné normalizačné orgány:

a)

zabezpečia prístup k návrhom národných noriem takým spôsobom, aby všetky príslušné strany, najmä tie so sídlom v iných členských štátoch, mali možnosť predložiť pripomienky;

b)

umožnia ostatným národným normalizačným orgánom, aby sa aktívne alebo pasívne zúčastnili na plánovaných činnostiach prostredníctvom vyslania pozorovateľa.

Článok 5

Zapojenie zainteresovaných strán do európskej normalizácie

1.   Európske normalizačné organizácie podporujú a uľahčujú vhodné zastúpenie a efektívne zapojenie všetkých relevantných zainteresovaných strán vrátane MSP, spotrebiteľských organizácií a zainteresovaných strán z oblasti životného prostredia a zo sociálnej oblasti pri ich normalizačnej činnosti. Podporujú a uľahčujú takéto zastúpenie a zapojenie najmä prostredníctvom európskych organizácií týchto zainteresovaných strán, ktoré sú oprávnené čerpať finančné prostriedky Únie v súlade s týmto nariadením na úrovni tvorby politiky a v týchto fázach vypracúvania európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov:

a)

návrh a prijatie nových pracovných položiek;

b)

technická diskusia o návrhoch;

c)

predloženie pripomienok k návrhom;

d)

revízia existujúcich európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov;

e)

šírenie informácií týkajúcich sa prijatých európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov a zvyšovanie povedomia o nich.

2.   Európske normalizačné organizácie popri spolupráci s orgánmi dohľadu nad trhom v členských štátoch, výskumnými zariadeniami Komisie a európskymi organizáciami zainteresovaných strán, ktoré sú oprávnené čerpať finančné prostriedky Únie v súlade s týmto nariadením, podporujú a uľahčujú primerané zastúpenie a účasť podnikov, výskumných stredísk, univerzít a ďalších právnických osôb na odborno-technickej úrovni v normalizačných činnostiach týkajúcich sa novej oblasti s významnými dôsledkami z hľadiska politiky alebo technických inovácií, ak sa príslušné právne subjekty zúčastnili na projekte, ktorý súvisí s touto oblasťou a ktorý je financovaný z prostriedkov Únie v súlade s viacročným rámcovým programom pre činnosti v oblasti výskumu, inovácie a technologického rozvoja prijatým podľa článku 182 ZFEÚ.

Článok 6

Prístup MSP k normám

1.   Národné normalizačné orgány podporujú a uľahčujú prístup MSP k normám a procesu tvorby noriem s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň účasti na systéme normalizácie napríklad tým, že:

a)

vo svojich ročných pracovných programoch vymedzia projekty v oblasti normalizácie, ktoré sú osobitne zaujímavé pre MSP;

b)

poskytujú MSP prístup k normalizačným činnostiam bez toho, aby im ukladali povinnosť stať sa členom národného normalizačného orgánu;

c)

poskytnú bezplatný prístup alebo osobitné sadzby na účasť na normalizačných činnostiach;

d)

poskytnú bezplatný prístup k návrhu noriem;

e)

bezplatne sprístupnia výťah z noriem na svojich webových stránkach;

f)

uplatnia osobitné sadzby za poskytovanie noriem alebo poskytovaním balíkov noriem za zníženú cenu.

2.   Národné normalizačné orgány si vymieňajú osvedčené postupy, ktorých cieľom je zvýšiť účasť MSP na normalizačných činnostiach a rozšíriť a uľahčiť MSP používanie noriem.

3.   Národné normalizačné orgány zasielajú európskym normalizačným organizáciám výročné správy o svojich činnostiach v odsekoch 1 a 2 a o všetkých ostatných opatreniach, ktoré prijali v záujme zlepšenia podmienok účasti MSP na procese tvorby noriem. Národné normalizačné orgány uverejňujú tieto správy na svojich webových stránkach.

Článok 7

Zapojenie orgánov verejnej moci do európskej normalizácie

Tam, kde je to vhodné, členské štáty podporujú zapojenie orgánov verejnej moci vrátane orgánov vykonávajúcich dohľad nad trhom do normalizačných činností na národnej úrovni zameraných na tvorbu alebo revíziu noriem požadovaných Komisiou v súlade s článkom 10.

KAPITOLA III

EURÓPSKE NORMY A EURÓPSKE NORMALIZAČNÉ PRODUKTY NA PODPORU LEGISLATÍVY A POLITÍK ÚNIE

Článok 8

Ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu

1.   Komisia prijme ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu, v ktorom identifikuje strategické priority európskej normalizácie pri zohľadnení dlhodobých stratégií rastu Únie. V pracovnom programe sú uvedené európske normy a európske normalizačné produkty, ktoré má Komisia v úmysle vyžadovať od európskych normalizačných organizácií v súlade s článkom 10.

2.   V ročnom pracovnom programe Únie pre európsku normalizáciu sa vymedzia špecifické ciele a politiky, ku ktorým má Komisia v úmysle žiadať európske normy a ostatné európske normalizačné produkty od európskych normalizačných organizácií v súlade s článkom 10. V naliehavých prípadoch môže Komisia vzniesť žiadosť bez predchádzajúceho oznámenia.

3.   Ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu zahŕňa tiež ciele súvisiace s medzinárodným rozmerom európskej normalizácie, ktoré podporujú legislatívu a politiky Únie.

4.   Ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu sa prijme až po uskutočnení širokej konzultácie s relevantnými zainteresovanými stranami vrátane európskych normalizačných organizácií a európskych organizácií zainteresovaných strán, ktoré sú oprávnené čerpať finančné prostriedky Únie v súlade s týmto nariadením a s členskými štátmi prostredníctvom výboru uvedeného v článku 22 tohto nariadenia.

5.   Ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu Komisia sprístupní po jeho prijatí na svojej webovej stránke.

Článok 9

Spolupráca s výskumnými zariadeniami

Výskumné zariadenia Komisie prispievajú k príprave ročného pracovného programu Únie pre európsku normalizáciu uvedeného v článku 8 a poskytujú európskym normalizačným organizáciám v rozsahu svojej odbornosti vedecké znalosti s cieľom zabezpečiť, aby európske normy zohľadňovali hospodársku konkurencieschopnosť a potreby spoločnosti, napríklad udržateľnosť životného prostredia, otázky bezpečnosti a ochrany.

Článok 10

Žiadosti o normalizačné práce predložené európskym normalizačným organizáciám

1.   Komisia môže v rámci obmedzení právomocí stanovených v zmluvách žiadať vypracovanie návrhu európskej normy alebo európskeho normalizačného produktu v stanovenej lehote od jednej alebo viacerých európskych normalizačných organizácií. Európska norma a európsky normalizačný produkt vychádzajú z potrieb trhu, zohľadňujú verejný záujem, ako aj politické ciele jasne uvedené v žiadosti Komisie a vznikajú na základe konsenzu. Komisia určí požiadavky na obsah, ktoré musí splniť požadovaný dokument, ako aj termín jeho prijatia.

2.   Rozhodnutia uvedené v odseku 1 sa prijímajú v súlade s postupom ustanoveným v článku 22 ods. 3 po konzultácii s európskymi normalizačnými organizáciami a európskymi organizáciami zainteresovaných strán, ktoré sú oprávnené čerpať finančné prostriedky Únie v súlade s týmto nariadením, ako aj s výborom zriadeným príslušným právnym predpisom Únie, ak takýto výbor existuje, alebo po iných formách konzultácie so sektorovými expertmi.

3.   Príslušná európska normalizačná organizácia do jedného mesiaca od doručenia žiadosti uvedie, či akceptuje žiadosť uvedenú v odseku 1.

4.   Pri predložení žiadosti o financovanie Komisia informuje príslušné európske normalizačné organizácie do dvoch mesiacov od doručenia akceptácie uvedenej v odseku 3 o udelenie grantu na navrhnutie európskej normy alebo európskeho normalizačného produktu.

5.   Európske normalizačné organizácie informujú Komisiu o činnostiach, ktoré vykonali na účely vypracovania dokumentov uvedených v odseku 1. Komisia spolu s európskymi normalizačnými organizáciami posúdi súlad dokumentov vypracovaných európskymi normalizačnými organizáciami s jej pôvodnou žiadosťou.

6.   Ak harmonizovaná norma spĺňa požiadavky, ktoré sú stanovené v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Únie a na ktoré sa má vzťahovať, Komisia bezodkladne uverejní odkaz na takúto harmonizovanú normu v Úradnom vestníku Európskej únie alebo iným spôsobom v súlade s podmienkami stanovenými v príslušnom harmonizačnom právnom predpise Únie.

Článok 11

Formálne námietky proti harmonizovaným normám

1.   Ak sa členský štát alebo Európsky parlament domnieva, že harmonizovaná norma nespĺňa úplne požiadavky, ktoré sú stanovené v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Únie a na ktoré sa má vzťahovať, informuje o tom Komisiu s uvedením podrobného vysvetlenia a Komisia po konzultácii s výborom zriadeným príslušným harmonizačným právnym predpisom Únie, ak existuje, alebo po iných formách konzultácie so sektorovými expertmi rozhodne, či:

a)

v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní, neuverejní alebo uverejní s obmedzením odkazy na príslušnú harmonizovanú normu;

b)

v Úradnom vestníku Európskej únie ponechá, ponechá s obmedzením alebo zruší odkazy na príslušnú harmonizovanú normu.

2.   Komisia zverejní informácie o harmonizovaných normách, o ktorých sa rozhodovalo podľa odseku 1, na svojej webovej stránke.

3.   Komisia informuje o rozhodnutí uvedenom v odseku 1 príslušnú európsku normalizačnú organizáciu a v prípade potreby požiada o revíziu príslušných harmonizovaných noriem.

4.   Rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. a) tohto článku sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 22 ods. 2.

5.   Rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) tohto článku sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22 ods. 3.

Článok 12

Oznamovanie organizáciám zainteresovaných strán

V rámci zaistenia riadnych konzultácií a významu pre trh Komisia vytvorí systém oznamovania pre všetky zainteresované strany vrátane európskych normalizačných organizácií a európskych organizácií zainteresovaných strán, ktoré sú oprávnené čerpať finančné prostriedky Únie v súlade s týmto nariadením, pred:

a)

prijatím ročného pracovného programu Únie pre európsku normalizáciu uvedeného v článku 8 ods. 1;

b)

prijatím žiadostí o normalizačné práce uvedených v článku 10;

c)

prijatím rozhodnutia o formálnych námietkach proti harmonizovaným normám podľa článku 11 ods. 1;

d)

prijatím rozhodnutia o určení technických špecifikácií IKT uvedených v článku 13;

e)

prijatím delegovaných aktov uvedených v článku 20.

KAPITOLA IV

TECHNICKÉ ŠPECIFIKÁCIE IKT

Článok 13

Určenie technických špecifikácií IKT

1.   Na základe návrhu členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy môže Komisia rozhodnúť o určení technických špecifikácií IKT, ktoré nie sú národné ani európske alebo medzinárodné, ale spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe II, na ktoré sa môže odkazovať vo verejnom obstarávaní najmä na účely zabezpečenia interoperability.

2.   Ak sa niektorá z technických špecifikácií IKT určená podľa odseku 1 zmení, zruší alebo už nespĺňa požiadavky ustanovené v prílohe II, Komisia môže na návrh členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy rozhodnúť o určení pozmenenej technickej špecifikácie IKT alebo o zrušení jej určenie.

3.   Rozhodnutia ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa prijímajú po konzultácii s európskou mnohostrannou platformou zainteresovaných strán pre normalizáciu IKT, ktorá zahŕňa európske normalizačné organizácie, členské štáty a príslušné zainteresované strany, a po konzultácii s výborom zriadeným príslušným právnym predpisom Únie, ak existuje, alebo po iných formách konzultácie so sektorovými expertmi, ak takýto výbor neexistuje.

Článok 14

Používanie technických špecifikácií IKT vo verejnom obstarávaní

Technické špecifikácie IKT uvedené v článku 13 tohto nariadenia predstavujú spoločné technické špecifikácie uvedené v smerniciach 2004/17/ES, 2004/18/ES a 2009/81/ES a v nariadení (ES, Euratom) č. 2342/2002.

KAPITOLA V

FINANCOVANIE EURÓPSKEJ NORMALIZÁCIE

Článok 15

Financovanie normalizačných organizácií Úniou

1.   Financovanie Úniou sa môže poskytovať európskym normalizačným organizáciám na tieto normalizačné činnosti:

a)

tvorbu a revíziu európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov, ktoré sú nevyhnutné a vhodné na podporu legislatívy a politík Únie;

b)

overenie kvality a súladu európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov s príslušnými právnymi predpismi a politikami Únie;

c)

vykonávanie prípravných alebo doplnkových prác v súvislosti s európskou normalizáciou vrátane štúdií, činností spolupráce vrátane medzinárodnej spolupráce, seminárov, hodnotení, porovnávacích analýz, výskumných prác, laboratórnych prác, medzilaboratórnych skúšok, činností týkajúcich sa hodnotenia zhody a opatrení, ktorými sa zabezpečí skrátenie lehôt na tvorbu a revíziu európskych noriem a európskych normalizačných produktov bez toho, aby boli dotknuté zakladajúce zásady, najmä zásady otvorenosti, kvality, transparentnosti a konsenzu medzi všetkými zúčastnenými stranami;

d)

činnosti ústredných sekretariátov európskych normalizačných organizácií vrátane tvorby politiky, koordinácie normalizačných činností, vykonávania technických prác a informovania zainteresovaných strán;

e)

preklady európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov, ktoré sa používajú na podporu legislatívy a politík Únie, do iných úradných jazykov Únie, ako sú pracovné jazyky európskych normalizačných organizácií, alebo v riadne odôvodnených prípadoch do iných jazykov, ako sú úradné jazyky Únie;

f)

vypracovanie informácií na vysvetlenie, výklad a zjednodušenie európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov vrátane vypracovania používateľských príručiek, výťahov z noriem, osvedčených postupov a opatrení na zvyšovanie informovanosti, stratégií a školiacich programov;

g)

činnosti na realizáciu programov technickej pomoci, spolupráce s tretími krajinami a podporu a zdokonalenie európskeho systému normalizácie, európskych noriem a európskych normalizačných produktov zainteresovanými stranami v Únii a na medzinárodnej úrovni.

2.   Financovanie Úniou môže byť tiež udelené:

a)

národným normalizačným orgánom na normalizačné činnosti uvedené v odseku 1, ktoré vykonávajú spoločne s európskymi normalizačnými organizáciami;

b)

ostatným subjektom, ktoré boli poverené prispievaním k činnostiam uvedeným v odseku 1 písm. a) alebo vykonávaním činností uvedených v odseku 1 písm. c) a g), v spolupráci s európskymi normalizačnými organizáciami.

Článok 16

Financovanie ďalších európskych organizácií Úniou

Financovanie Úniou sa môže poskytovať európskym organizáciám zainteresovaných strán spĺňajúcim kritériá stanovené v prílohe III k tomuto nariadeniu na tieto činnosti:

a)

fungovanie týchto organizácií a ich činností súvisiacich s európskou a medzinárodnou normalizáciou vrátane vykonávania technických prác a poskytovania informácií členom a ostatným zainteresovaným stranám;

b)

poskytovanie právnych a technických odborných znalostí vrátane štúdií v súvislosti s posudzovaním potreby a s tvorbou európskych noriem a európskych normalizačných produktov a odbornej prípravy expertov;

c)

účasť na technických prácach v súvislosti s vypracovaním európskych noriem a revíziou európskych normalizačných produktov, ktoré sú potrebné a vhodné na podporu legislatívy a politík Únie;

d)

podpora európskych noriem a európskych normalizačných produktov a informácií pre zainteresované strany vrátane MSP a spotrebiteľov o normách a o ich používaní.

Článok 17

Finančné ustanovenia

1.   Financovanie Úniou sa poskytuje v podobe:

a)

grantov bez výzvy na predkladanie návrhov alebo zmlúv po verejnom obstarávaní:

i)

európskym normalizačným organizáciám a národným normalizačným orgánom na vykonávanie činností uvedených v článku 15 ods. 1;

ii)

subjektom určeným v základnom akte v súlade s článkom 49 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 na vykonávanie činností uvedených v článku 15 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia v spolupráci s európskymi normalizačnými organizáciami;

b)

grantov po výzve na predkladanie návrhov alebo zmlúv uzatvorených v nadväznosti na postupy verejného obstarávania s iným subjektom uvedeným v článku 15 ods. 2 písm. b):

i)

na pomoc pri tvorbe a revízii európskych noriem alebo európskych normalizačných produktov uvedených v článku 15 ods. 1 písm. a);

ii)

na vykonávanie prípravných alebo doplnkových prác uvedených v článku 15 ods. 1 písm. c);

iii)

na vykonávanie činností uvedených v článku 15 ods. 1 písm. g);

c)

grantov po výzve na predkladanie návrhov európskym organizáciám zainteresovaných strán spĺňajúcim kritériá stanovené v prílohe III k tomuto nariadeniu na vykonávanie činností uvedených v článku 16.

2.   Činnosti orgánov uvedených v odseku 1 môžu byť financované prostredníctvom:

a)

grantov na činnosť;

b)

grantov na prevádzku určených pre európske normalizačné organizácie a európske organizácie zainteresovaných strán spĺňajúce kritériá stanovené v prílohe III k tomuto nariadeniu v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (ES, Euratom) č. 1605/2002. V prípade opätovného poskytnutia sa granty na prevádzku automaticky neznižujú.

3.   Komisia rozhodne o spôsoboch financovania uvedených v odsekoch 1 a 2, ako aj o výške grantov a v prípade potreby aj o maximálnych percentuálnych podieloch financovania podľa druhu činnosti.

4.   S výnimkou riadne odôvodnených prípadov granty udelené na normalizačné činnosti uvedené v článku 15 ods. 1 písm. a) a b) majú formu jednorazových platieb a v prípade normalizačných činností uvedených v článku 15 ods. 1 písm. a) sú splatné po splnení týchto podmienok:

a)

európske normy alebo európske normalizačné produkty, o ktoré požiadala Komisia v súlade s článkom 10, sú prijaté alebo revidované v lehote, ktorá nepresahuje lehotu stanovenú v žiadosti uvedenej v článku;

b)

MSP, spotrebiteľské organizácie a zúčastnené strany z oblasti životného prostredia a zo sociálnej oblasti sú náležite zastúpené a môžu sa zúčastňovať na európskych normalizačných činnostiach, ako sa uvádza v článku 5 ods. 1.

5.   Spoločné ciele spolupráce a administratívne a finančné podmienky týkajúce sa grantov udelených európskym normalizačným organizáciám a európskym organizáciám zainteresovaných strán spĺňajúcim kritériá stanovené v prílohe III k tomuto nariadeniu sú vymedzené v partnerských rámcových dohodách medzi Komisiou a týmito normalizačnými organizáciami a organizáciami zainteresovaných strán v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1605/2002 a nariadením (ES, Euratom) č. 2342/2002. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o uzatvorení týchto dohôd.

Článok 18

Riadenie

Prostriedky, ktoré stanovil rozpočtový orgán na financovanie normalizačných činností, môžu pokrývať aj administratívne výdavky súvisiace s prípravnými činnosťami, monitorovaním, kontrolou, auditom a hodnotením, ktoré sú priamo potrebné na účely vykonávania článkov 15, 16 a 17, vrátane štúdií, stretnutí, informačných a vydavateľských činností, výdavkov spojených s počítačovými sieťami na výmenu informácií, ako aj všetkých ostatných výdavkov súvisiacich s administratívnou a technickou pomocou, ktorú Komisia využíva na normalizačné činnosti.

Článok 19

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia zabezpečí, aby sa pri vykonávaní činností financovaných podľa tohto nariadenia ochraňovali finančné záujmy Únie prostredníctvom uplatňovania opatrení na predchádzanie podvodom, korupcii a akejkoľvek inej protiprávnej činnosti formou účinných kontrol a navrátenia neoprávnene vyplatených súm a v prípade zistenia nezrovnalostí uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií v súlade s nariadením (Euratom, ES) č. 2988/95, nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 a s nariadením (ES) č. 1073/1999.

2.   Pokiaľ ide o činnosti financované v rámci tohto nariadenia, pod pojmom nezrovnalosť vymedzeným v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 sa rozumie každé porušenie ustanovenia práva Únie alebo každé porušenie zmluvných povinností vyplývajúcich z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, ktoré ako neopodstatnená výdavková položka má alebo by malo negatívny vplyv na všeobecný rozpočet Únie alebo ňou riadené rozpočty.

3.   Vo všetkých dohodách a zmluvách vyplývajúcich z tohto nariadenia sa ustanoví monitorovanie a finančná kontrola Komisiou alebo ktorýmkoľvek jej zástupcom, ktorého poverí, a audity Európskeho dvora audítorov, ktoré možno podľa potreby vykonať na mieste.

KAPITOLA VI

DELEGOVANÉ AKTY, VÝBOR A PODÁVANIE SPRÁV

Článok 20

Delegované akty

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21 prijať delegované akty, ktoré sa týkajú zmien a doplnení príloh, s cieľom:

a)

aktualizovať zoznam európskych normalizačných organizácií stanovený v prílohe I s cieľom zohľadňovať zmeny v ich názve alebo štruktúre;

b)

prispôsobovať kritériá pre európske organizácie zainteresovaných strán spĺňajúce kritériá stanovené v prílohe III k tomuto nariadeniu ďalšiemu vývoju, pokiaľ ide o ich neziskový charakter a zastúpenie. Toto prispôsobovanie nesmie viesť k vytváraniu nových ani rušeniu existujúcich kritérií či celej kategórie organizácie.

Článok 21

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok ustanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 20 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 1. januára 2013. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 20 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 22

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Ak sa má stanovisko výboru získať prostredníctvom písomného postupu, tento postup sa ukončí bez výsledku, keď o tom v lehote na doručenie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada jednoduchá väčšina členov výboru.

Článok 23

Spolupráca výboru s normalizačnými organizáciami a so zainteresovanými stranami

Výbor uvedený v článku 22 ods. 1 spolupracuje s európskymi normalizačnými organizáciami a s európskymi organizáciami zainteresovaných strán, ktoré sú oprávnené čerpať finančné prostriedky Únie v súlade s týmto nariadením.

Článok 24

Správy

1.   Európske normalizačné organizácie zasielajú Komisii výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia. Správa obsahuje podrobné informácie o týchto skutočnostiach:

a)

uplatňovanie článkov 4, 5, 10, 15 a 17;

b)

zastúpenie MSP, organizácií spotrebiteľov a zúčastnených strán z oblasti životného prostredia a zo sociálnej oblasti v národných normalizačných orgánoch;

c)

zastúpenie MSP na základe výročných správ uvedených v článku 6 ods. 3;

d)

používanie informačných a komunikačných technológií v systéme normalizácie;

e)

spolupráca medzi národnými normalizačnými orgánmi a európskymi normalizačnými organizáciami.

2.   Európske organizácie zainteresovaných strán, ktorým boli pridelené finančné prostriedky Únie v súlade s týmto nariadením, zasielajú výročnú správu o svojich činnostiach Komisii. Táto správa obsahuje najmä podrobné informácie o členstve v týchto organizáciách a činnostiach uvedených v článku 16.

3.   Do 31. decembra 2015 a potom každých päť rokov Komisia predkladá správu o vykonávaní tohto nariadenia Európskemu parlamentu a Rade. Táto správa obsahuje analýzu výročných správ uvedených v odsekoch 1 a 2, hodnotenie relevantnosti normalizačných činností, na ktoré boli pridelené finančné prostriedky Únie, v súvislosti s požiadavkami právnych predpisov a politík Únie, ako aj posúdenie prípadných nových opatrení na zjednodušenie financovania európskej normalizácie a na zníženie administratívnej záťaže pre európske normalizačné organizácie.

Článok 25

Revízia

Do 2.januára 2015 Komisia zhodnotí vplyv postupu stanoveného v článku 10 tohto nariadenia na harmonogram predkladania žiadostí týkajúcich sa normalizačných prác. Komisia predloží svoje závery v správe Európskemu parlamentu a Rade. V prípade potreby sa k uvedenej správe pripojí legislatívny návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 26

Zmeny a doplnenia

1.   Vypúšťajú sa tieto ustanovenia:

a)

článok 6 ods. 1 smernice 89/686/EHS;

b)

článok 5 smernice 93/15/EHS;

c)

článok 6 ods. 1 smernice 94/9/ES;

d)

článok 6 ods. 1 smernice 94/25/ES;

e)

článok 6 ods. 1 smernice 95/16/ES;

f)

článok 6 smernice 97/23/ES;

g)

článok 14 smernice 2004/22/ES;

h)

článok 8 ods. 4 smernice 2007/23/ES;

i)

článok 7 smernice 2009/23/ES;

j)

článok 6 smernice 2009/105/ES.

Odkazy na vypustené ustanovenia sa považujú za odkazy na článok 11 tohto nariadenia.

2.   Smernica 98/34/ES sa týmto mení a dopĺňa takto:

a)

v článku 1 sa odseky 6 až 10 vypúšťajú;

b)

články 2, 3 a 4 sa vypúšťajú;

c)

v článku 6 ods. 1 sa vypúšťajú slová „s predstaviteľmi normalizačných organizácií uvedených v prílohách I a II“;

d)

v článku 6 ods. 3 sa vypúšťa prvá zarážka;

e)

v článku 6 ods. 4 sa písmená a), b) a e) vypúšťajú;

f)

článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Členské štáty oznámia Komisii v súlade s článkom 8 ods. 1 všetky žiadosti, ktoré predložili normalizačným inštitúciám s cieľom vypracovať technické špecifikácie alebo normu na špecifické výrobky na účel schválenia technického predpisu na takéto výrobky vo forme návrhov technických predpisov, a uvedú dôvody ich schválenia.“;

g)

v článku 11 sa druhá veta nahrádza touto vetou:

„Komisia uverejňuje ročnú štatistiku prijatých oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie.“;

h)

prílohy I a II sa vypúšťajú.

Odkazy na vypustené ustanovenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie a vykladajú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

Článok 27

Národné normalizačné orgány

Členské štáty informujú Komisiu o svojich normalizačných orgánoch.

Komisia uverejní zoznam národných normalizačných orgánov a všetky aktualizácie tohto zoznamu v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 28

Prechodné ustanovenia

V aktoch Únie, v ktorých sa stanovuje predpoklad zhody so základnými požiadavkami prostredníctvom uplatňovania harmonizovaných noriem prijatých v súlade so smernicou 98/34/ES, sa odkazy na smernicu 98/34/ES vykladajú ako odkazy na toto nariadenie okrem odkazov na výbor stanovený článkom 5 smernice 98/34/ES týkajúcich sa technických predpisov.

Ak sa v akte Únie stanovuje postup na vznesenie námietky proti harmonizovaným normám, článok 11 tohto nariadenia sa na tento akt neuplatňuje.

Článok 29

Zrušenie

Rozhodnutie č. 1673/2006/ES a rozhodnutie 87/95/EHS sa týmto zrušujú.

Odkazy na zrušené rozhodnutia sa považujú za odkazy na toto nariadenie a vykladajú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

Článok 30

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2013.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 25. októbra 2012

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

A. D. MAVROYIANNIS


(1)  Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011, s. 69.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. septembra 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. októbra 2012.

(3)  Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

(4)  Ú. v. EÚ L 315, 15.11.2006, s. 9.

(5)  Ú. v. ES L 36, 7.2.1987, s. 31.

(6)  Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 56.

(7)  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

(8)  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

(9)  Schválená rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo počas Uruguajského kola multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994)

(Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 1).

(10)  Schválený rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009 o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (Ú. v. EÚ L 23, 27.1.2010, s. 35).

(11)  Ú. v. ES L 399, 30.12.1989, s. 18.

(12)  Ú. v. ES L 121, 15.5.1993, s. 20.

(13)  Ú. v. ES L 100, 19.4.1994, s. 1.

(14)  Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 15.

(15)  Ú. v. ES L 213, 7.9.1995, s. 1.

(16)  Ú. v. ES L 181, 9.7.1997, s. 1.

(17)  Ú. v. EÚ L 135, 30.4.2004, s. 1.

(18)  Ú. v. EÚ L 154, 14.6.2007, s. 1.

(19)  Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 6.

(20)  Ú. v. EÚ L 264, 8.10.2009, s. 12.

(21)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82.

(22)  Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.

(23)  Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.

(24)  Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76.

(25)  Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

(26)  Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009, s. 20.

(27)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.

(28)  Ú. v. EÚ C 349, 30.11.2011, s. 4.

(29)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(30)  Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.

(31)  Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 39.

(32)  Ú. v. EÚ L 149, 9.6.2007, s. 1.

(33)  Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

(34)  Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(35)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(36)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(37)  Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5.


PRÍLOHA I

EURÓPSKE NORMALIZAČNÉ ORGANIZÁCIE

1.   CEN– Európsky výbor pre normalizáciu.

2.   Cenelec– Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike.

3.   ETSI– Európsky inštitút pre telekomunikačné normy.


PRÍLOHA II

POŽIADAVKY NA URČENIE TECHNICKÝCH ŠPECIFIKÁCIÍ IKT

1.

Technické špecifikácie sú akceptované trhom a ich vykonávanie nenarúša interoperabilitu s vykonávaním existujúcich európskych alebo medzinárodných noriem. Akceptácia trhom môže byť preukázaná fungujúcimi príkladmi vyhovujúceho používania od rôznych predajcov.

2.

Technické špecifikácie sú koherentné, ak nie sú v rozpore s európskymi normami, teda pokrývajú oblasti, v ktorých sa v primeranej lehote neplánuje prijatie nových európskych noriem, v ktorých sa existujúce normy neosvedčili na trhu alebo ak sa stali zastaranými a v prípade ktorých sa v primeranej lehote neplánuje transpozícia technických špecifikácií do európskych normalizačných produktov.

3.

Technické špecifikácie boli vypracované neziskovou organizáciou, ktorá je profesijnou spoločnosťou, priemyselnou alebo obchodnou asociáciou alebo akoukoľvek inou členskou organizáciou, ktorá nie je európskou, národnou ani medzinárodnou normalizačnou organizáciou a ktorá v rámci sféry svojich odborných poznatkov vypracúva technické špecifikácie IKT, prostredníctvom postupov, ktoré spĺňajú tieto kritériá:

a)

otvorenosť:

technické špecifikácie boli vypracované na základe otvoreného rozhodovania prístupného všetkým zainteresovaným stranám na trhu alebo trhoch dotknutých uvedenými technickými špecifikáciami;

b)

konsenzus:

rozhodovací proces bol založený na spolupráci a dosiahnutí konsenzu a v rámci tohto procesu sa neuprednostňuje konkrétny zúčastnený subjekt. Konsenzus znamená všeobecnú dohodu, ktorú charakterizuje neprítomnosť trvalej opozície na strane ktorejkoľvek významnej časti dotknutých záujmov, a proces, ktorý zahŕňa úsilie o zohľadnenie názorov všetkých zainteresovaných strán a zosúladenie akýchkoľvek protichodných argumentov. Konsenzus neznamená jednomyseľnosť;

c)

transparentnosť:

i)

všetky informácie týkajúce sa odborných diskusií a rozhodovania sa archivovali a označili;

ii)

informácie o (nových) normalizačných činnostiach sa verejne oznámili prostredníctvom vhodných a dostupných prostriedkov;

iii)

v snahe dosiahnuť rovnováhu bola snaha o zapojenie všetkých kategórií zainteresovaných strán;

iv)

pripomienky zainteresovaných strán sa zobrali do úvahy a odpovedalo sa na ne.

4.

Technické špecifikácie spĺňajú tieto požiadavky:

a)

udržiavanie: dlhodobo je zaručená neustála podpora a údržba zverejnených špecifikácií;

b)

dostupnosť: špecifikácie sú za primeraných podmienok (okrem iného za primeraný poplatok alebo bezplatne) verejne dostupné na implementáciu a používanie;

c)

práva duševného vlastníctva dôležité z hľadiska implementácie špecifikácií sa žiadateľom udeľujú v podobe licencií za (spravodlivých) primeraných a nediskriminačných podmienok [ďalej len „(F)RAND“], čo zahŕňa aj možnosť, že vlastník práv duševného vlastníctva podľa vlastného uváženia udelí licenciu na využívanie dôležitého duševného vlastníctva bezplatne;

d)

relevantnosť:

i)

špecifikácie sú účinné a relevantné;

ii)

špecifikácie musia zodpovedať potrebám trhu a právnym požiadavkám;

e)

neutralita a stabilita:

i)

špecifikácie by mali byť podľa možnosti zamerané skôr na výkonnostné ako na konštrukčné alebo opisné charakteristiky;

ii)

špecifikácie by nemali narúšať trh ani obmedzovať možnosti subjektov, ktoré ich implementujú do svojich systémov, rozvíjať hospodársku súťaž a na nich založené inovácie;

iii)

špecifikácie sú založené na najnovších poznatkoch v oblasti vedecko-technického vývoja;

f)

kvalita:

i)

špecifikácie musia byť dostatočne kvalitné a podrobné, aby umožňovali vývoj rôznych konkurenčných implementácií interoperabilných produktov a služieb;

ii)

normalizované rozhrania môžu skrývať alebo kontrolovať výlučne tie organizácie, ktoré prijali technické špecifikácie.


PRÍLOHA III

EURÓPSKE ORGANIZÁCIE ZAINTERESOVANÝCH STRÁN OPRÁVNENÉ ČERPAŤ FINANČNÉ PROSTRIEDKY ÚNIE

1.

Európske organizácie zastupujúce MSP v európskych normalizačných činnostiach:

a)

ktoré majú mimovládny a neziskový charakter;

b)

ktorých štatutárne ciele a činnosti spočívajú v zastupovaní záujmov MSP v procese normalizácie na európskej úrovni, v zvyšovaní povedomia MSP o normalizácii a ich motivovaní, aby sa zapájali do procesu normalizácie;

c)

ktoré boli poverené neziskovými organizáciami zastupujúcimi MSP najmenej v dvoch tretinách členských štátov, aby zastupovali záujmy MSP v procese normalizácie na európskej úrovni.

2.

Európske organizácie zastupujúce spotrebiteľov v európskych normalizačných činnostiach:

a)

ktoré majú mimovládny, neziskový charakter a sú nezávislé od priemyselných, komerčných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov;

b)

ktorých štatutárne ciele a činnosti spočívajú v zastupovaní záujmov spotrebiteľov v procese normalizácie na európskej úrovni;

c)

boli poverené národnými neziskovými spotrebiteľskými organizáciami najmenej v dvoch tretinách členských štátov, aby zastupovali záujmy spotrebiteľov v procese normalizácie na európskej úrovni.

3.

Európske organizácie zastupujúce environmentálne záujmy v európskych normalizačných činnostiach:

a)

ktoré majú mimovládny, neziskový charakter a sú nezávislé od priemyselných, komerčných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov;

b)

ktorých štatutárne ciele a činnosti spočívajú v zastupovaní environmentálnych záujmov v procese normalizácie na európskej úrovni;

c)

ktoré boli poverené národnými neziskovými environmentálnymi organizáciami najmenej v dvoch tretinách členských štátov, aby zastupovali environmentálne záujmy v procese normalizácie na európskej úrovni.

4.

Európske organizácie zastupujúce sociálne záujmy v európskych normalizačných činnostiach:

a)

ktoré majú mimovládny, neziskový charakter a sú nezávislé od priemyselných, komerčných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov;

b)

ktorých štatutárne ciele a činnosti spočívajú v zastupovaní sociálnych záujmov v procese normalizácie na európskej úrovni;

c)

ktoré boli poverené národnými neziskovými sociálnymi organizáciami najmenej v dvoch tretinách členských štátov, aby zastupovali sociálne záujmy v procese normalizácie na európskej úrovni.


PRÍLOHA IV

TABUĽKA ZHODY

Smernica 98/34/ES

Toto nariadenie

článok 1 prvý odsek bod 6

článok 2 ods. 1

článok 1 prvý odsek bod 7

článok 1 prvý odsek bod 8

článok 2 ods. 3

článok 1 prvý odsek bod 9

článok 2 ods. 8

článok 1 prvý odsek bod 10

článok 2 ods. 10

článok 2 ods. 1

článok 3 ods. 1

článok 2 ods. 2

článok 3 ods. 2

článok 2 ods. 3

článok 3 ods. 3 a 4

článok 2 ods. 4

článok 27

článok 2 ods. 5

článok 20 písm. a)

článok 3

článok 4 ods. 1

článok 4 ods. 1

článok 3 ods. 3 a 5 a článok 4 ods. 4

článok 4 ods. 2

článok 6 ods. 3 prvá zarážka

článok 6 ods. 4 písm. a)

článok 20 písm. a)

článok 6 ods. 4 písm. b)

článok 6 ods. 4 písm. e)

článok 10 ods. 2

príloha I

príloha I

príloha II

článok 27

Rozhodnutie č. 1673/2006/ES

Toto nariadenie

článok 1

článok 1

články 2 a 3

článok 15

článok 4

článok 5

článok 17

článok 6 ods. 1

článok 18

článok 6 ods. 2

článok 24 ods. 3

článok 7

článok 19

Rozhodnutie 87/95/EHS

Toto nariadenie

článok 1

článok 2

článok 2

článok 3

článok 3

článok 13

článok 4

článok 8

článok 5

článok 14

článok 6

článok 7

článok 8

článok 24 ods. 3

článok 9


Top