This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02010L0075-20110106
Directive 2010/75/EU of the European Parliament and of the Council of 24 November 2010 on industrial emissions (integrated pollution prevention and control) (Recast) (Text with EEA relevance)
Consolidated text: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP)
02010L0075 — SK — 06.01.2011 — 000.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 334 17.12.2010, s. 17) |
Opravená a doplnená:
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/75/EÚ
z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách
(integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)
(prepracované znenie)
(Text s významom pre EHP)
KAPITOLA I
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa stanovujú pravidlá integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia pochádzajúceho z priemyselných činností.
Ustanovujú sa ňou aj pravidlá zamerané na prevenciu, alebo ak to nie je možné, na zníženie emisií do ovzdušia, vody a pôdy a predchádzanie vzniku odpadov s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako celku.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1. Táto smernica sa uplatňuje na priemyselné činnosti, ktoré spôsobujú znečisťovanie uvedené v kapitolách II až VI.
2. Táto smernica sa neuplatňuje na aktivity v oblasti výskumu, aktivity v oblasti vývoja, ani na testovanie nových výrobkov a postupov.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
1. „látka“ je akýkoľvek chemický prvok a jeho zlúčeniny s výnimkou týchto látok:
a) rádioaktívne látky, ako sú vymedzené v článku 1 smernice Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia ( 20 );
b) geneticky modifikované mikroorganizmy, ako sú vymedzené v článku 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/41/ES zo 6. mája 2009 o obmedzenom použití geneticky modifikovaných mikroorganizmov ( 21 );
c) geneticky modifikované organizmy, ako sú vymedzené v článku 2 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia ( 22 );
►C1 2. „znečisťovanie“ je priame alebo nepriame zavádzanie látok ◄ , vibrácií, tepla alebo hluku do ovzdušia, vody alebo pôdy v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré môže byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia, spôsobiť poškodenie hmotného majetku, alebo znehodnotiť či narušiť harmóniu životného prostredia a iné legitímne využívanie životného prostredia;
3. „zariadenie“ je stacionárna technická jednotka, v ktorej sa vykonáva jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I alebo v prílohe VII časť 1 a všetky ostatné priamo s tým spojené činnosti na tom istom mieste, ktoré majú technickú nadväznosť na činnosti uvedené v uvedených prílohách a ktoré by mohli mať vplyv na emisie a znečisťovanie;
4. „emisia“ je priame alebo nepriame uvoľnenie látok, vibrácií, tepla alebo hluku z bodového zdroja alebo z plošných zdrojov zariadenia do ovzdušia, vody alebo pôdy;
5. ►C1 „emisný limit“ ◄ je množstvo vyjadrené pomocou určitých špecifických parametrov, koncentrácia a/alebo úroveň emisie, ktoré sa počas jedného alebo viacerých časových úsekov nesmie prevýšiť;
6. „norma kvality životného prostredia“ je súbor požiadaviek stanovených v právnych predpisoch Únie, ktoré musí dané životné prostredie alebo jeho určitá časť v danom čase spĺňať;
7. „povolenie“ je písomné oprávnenie prevádzkovať zariadenie alebo jeho časť, alebo spaľovacie zariadenie alebo jeho časť, spaľovňu odpadov alebo jej časť, alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov alebo jeho časť;
8. „všeobecne záväzné pravidlá“ sú ►C1 emisné limity ◄ alebo iné podmienky stanovené aspoň na odvetvovej úrovni, ktoré sú prijaté s úmyslom ich priameho použitia na stanovenie podmienok povolenia;
9. „podstatná zmena“ je zmena v charaktere alebo činnosti alebo rozšírenie zariadenia alebo spaľovacieho zariadenia, spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, ktorá môže mať významné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie;
10. „najlepšie dostupné techniky“ sú najúčinnejším a najpokrokovejším štádiom vývoja činností a metód prevádzkovania, ktoré naznačuje praktickú vhodnosť konkrétnych techník predstavovať základ pre ►C1 emisné limity ◄ a iné podmienky povolenia navrhnuté s cieľom prevencie a v prípade, že to nie je možné, zníženia emisií a vplyvu na životné prostredie ako celok:
a) „techniky“ zahŕňajú použitú technológiu aj spôsob, ktorým je zariadenie navrhnuté, postavené, udržiavané, prevádzkované a odstavené z činnosti;
b) „dostupné techniky“ sú techniky vyvinuté do takej miery, ktorá dovoľuje ich použitie v príslušnom priemyselnom odvetví za ekonomicky a technicky únosných podmienok, pričom sa berú do úvahy náklady a prínosy, bez ohľadu na to, či sa tieto techniky používajú alebo vyrábajú v príslušnom členskom štáte, pokiaľ sú za primeraných podmienok dostupné prevádzkovateľovi;
c) „najlepšie“ znamená najúčinnejšie na dosiahnutie všeobecne vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku;
►C1 11. „referenčný dokument o BAT“ je dokument, ktorý je výsledkom výmeny informácií uskutočnenej v súlade s článkom 13, je vypracovaný pre vymedzené činnosti a opisuje najmä uplatňované techniky, súčasné úrovne emisií a spotreby, techniky, ktoré je potrebné brať do úvahy pri určovaní najlepších dostupných techník, ako aj závery o BAT a akékoľvek nové techniky ◄ , s osobitným prihliadnutím na kritériá uvedené v prílohe III;
►C1 12. „závery o BAT“ sú dokumentom, ktorý obsahuje časti referenčného dokumentu o BAT, ktorými sa ustanovujú závery o najlepších dostupných technikách ◄ , ich opisom, informáciami na hodnotenie ich uplatniteľnosti, úrovňami znečisťovania súvisiacimi s najlepšími dostupnými technikami, súvisiacim monitorovaním, súvisiacimi úrovňami spotreby a prípadne s relevantnými opatreniami na sanáciu lokality;
13. „úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami“ sú škálou úrovní znečisťovania dosiahnutých za obvyklých prevádzkových podmienok pri použití najlepšej dostupnej techniky alebo kombinácie najlepších dostupných techník, ako sú opísané v záveroch o BAT, vyjadrenou ako priemer za dané časové obdobie za špecifikovaných referenčných podmienok;
14. „nová technika“ je novátorská technika pre priemyselnú činnosť, ktorá by v prípade komerčného rozšírenia mohla poskytnúť buď vyššiu všeobecnú úroveň ochrany životného prostredia alebo aspoň rovnakú úroveň ochrany životného prostredia a vyššiu úsporu nákladov ako existujúce najlepšie dostupné techniky;
15. „prevádzkovateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá úplne alebo čiastočne prevádzkuje alebo riadi zariadenie alebo spaľovacie zariadenie, spaľovňu odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov, alebo, ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, osoba, na ktorú bola prenesená rozhodujúca hospodárska právomoc nad technickým fungovaním zariadenia alebo závodu;
16. „verejnosť“ je jedna alebo viacero fyzických alebo právnických osôb a, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, ich združenia, organizácie alebo skupiny;
17. „dotknutá verejnosť“ je verejnosť, ktorá je alebo by pravdepodobne mohla byť postihnutá rozhodovaním, pokiaľ ide o udelenie alebo aktualizáciu povolenia alebo jeho podmienok, alebo ktorá má na tomto rozhodovaní záujem; na účely tohto vymedzenia pojmu sa má za to, že na tomto rozhodovaní majú záujem mimovládne organizácie, ktoré presadzujú ochranu životného prostredia a spĺňajú požiadavky vnútroštátneho práva;
18. „nebezpečné látky“ sú látky alebo zmesi v zmysle článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí ( 23 );
19. „východisková správa“ sú informácie o stave kontaminácie pôdy a podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami;
20. „podzemná voda“ je podzemná voda v zmysle článku 2 bod 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ( 24 );
21. „pôda“ je vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá sa nachádza medzi podložím a povrchom; pôda sa skladá z minerálnych častíc, organickej hmoty, vody, vzduchu a živých organizmov;
22. „environmentálna inšpekcia“ sú všetky činnosti vrátane ►C1 kontrol ◄ vykonávaných na mieste, monitorovania emisií a kontrol vnútorných správ ►C1 a nadväzujúcich dokumentov, overovania vlastného monitorovania ◄ , kontrolovania použitých techník a primeranosti environmentálneho riadenia zariadenia, ktoré vykonáva príslušný orgán alebo ktoré sa vykonávajú v jeho mene s cieľom kontrolovať a presadzovať, aby zariadenia dodržiavali podmienky svojho povolenia, a v prípade potreby monitorovať ich vplyv na životné prostredie;
23. „hydina“ znamená hydinu, ako je vymedzená v článku 2 bod 1 smernice Rady 90/539/EHS z 15. októbra 1990 o veterinárnych podmienkach, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajciami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín ( 25 );
24. „palivo“ je akýkoľvek tuhý, kvapalný alebo plynný horľavý materiál;
25. „spaľovacie zariadenie“ je akékoľvek technické zariadenie, v ktorom sa okysličujú palivá s cieľom využiť takto vzniknuté teplo;
26. „komín“ je objekt, ktorý obsahuje jeden ►C1 spalinovod ◄ alebo viaceré ►C1 spalinovody ◄ poskytujúce prechod pre vypúšťanie odpadových plynov do ovzdušia;
27. „prevádzkové hodiny“ je čas vyjadrený v hodinách, počas ktorého je spaľovacie zariadenie ako celok alebo sčasti v prevádzke a vypúšťa do ovzdušia emisie s výnimkou období nábehu a odstávky;
28. „stupeň odsírenia“ je pomer množstva síry, ktoré spaľovacie zariadenie za určité časové obdobie nevypustí do ovzdušia, k množstvu síry v pevnom palive, ktoré za rovnaké časové obdobie vstupuje do zariadení spaľovacieho zariadenia a používa sa v ňom;
29. „domáce tuhé palivo“ je prirodzene sa vyskytujúce tuhé palivo spaľované v spaľovacom zariadení vybudovanom špeciálne na takéto palivo, ktoré sa ťaží v danej oblasti;
30. „určujúce palivo“ je palivo, ktoré má spomedzi všetkých palív použitých v spaľovacom zariadení spaľujúcom viacero palív a využívajúcom ►C1 zvyšky ◄ z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, najvyššiu ►C1 emisný limit ◄ , ako je uvedené v prílohe V časť 1 alebo, v prípade viacerých palív s rovnakou ►C1 emisným limitom ◄ , palivo s najvyšším tepelným príkonom spomedzi týchto palív;
31. „biomasa“ sú:
a) produkty pozostávajúce z akejkoľvek rastlinnej hmoty pochádzajúcej z poľnohospodárstva alebo lesníctva, ktorá sa môže použiť ako palivo na účely zhodnotenia jej energetického obsahu;
b) nasledujúci odpad:
i) rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesníctva;
ii) rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa zhodnotí vytvorené teplo;
iii) vláknitý rastlinný odpad z výroby buničiny a z výroby papiera z celulózy, ak sa spoluspaľuje na mieste výroby a vytvorené teplo sa zhodnocuje;
iv) korkový odpad;
v) drevný odpad s výnimkou drevného odpadu, ktorý môže obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké kovy následkom ošetrovania konzervátormi na drevo alebo nátermi, a ktorý zahŕňa najmä takýto drevný odpad pochádzajúci zo stavieb a demolácií;
32. „spaľovacie zariadenie na spaľovanie viacerých druhov palív“ je každé spaľovacie zariadenie, ktoré môže spaľovať súčasne alebo striedavo dva alebo viac druhov palív;
33. „plynová turbína“ je každý rotujúci stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu, pozostávajúci najmä z kompresora, tepelného zariadenia, v ktorom sa okysličujú palivá na zahrievanie pracovnej kvapaliny, a turbíny;
34. „plynový motor“ je spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Ottovho cyklu a na spaľovanie paliva používa zážihové zapaľovanie alebo v prípade dvojpalivových motorov kompresné zapaľovanie;
35. „naftový motor“ je spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Dieselovho cyklu a na spaľovanie paliva používa kompresné zapaľovanie;
36. „malá izolovaná sústava“ je malá izolovaná sústava, ako je vymedzená v článku 2 bod 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou ( 26 );
37. „odpad“ je odpad, ako je vymedzený v článku 3 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade ( 27 );
38. „nebezpečný odpad“ je nebezpečný odpad, ako je vymedzený v článku 3 bod 2 smernice 2008/98/ES;
39. „zmesový komunálny odpad“ je odpad z domácností, ako aj komerčný odpad, priemyselný odpad a odpad z inštitúcií, ktorý sa v dôsledku svojej povahy a zloženia podobá odpadu z domácností, ale okrem častí uvedených pod záhlavím 20 01 prílohy k rozhodnutiu 2000/532/ES ( 28 ), ktoré sa zberajú samostatne pri zdroji, a okrem ostatných odpadov uvedených pod záhlavím 20 02 uvedenej prílohy;
40. „spaľovňa odpadov“ je akákoľvek stacionárna alebo mobilná technická jednotka a zariadenie určené pre tepelné spracovanie odpadov so zužitkovaním vznikajúceho spaľovacieho tepla alebo bez neho, prostredníctvom spaľovania oxidáciou odpadov, ako aj ostatných procesov tepelného spracovania, ako sú pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, pokiaľ sa látky vznikajúce pri spracovaní následne spaľujú;
41. „zariadenie na spoluspaľovanie odpadov“ je akákoľvek stacionárna alebo mobilná technická jednotka, ktorej hlavným účelom je výroba energie alebo materiálnych výrobkov a ktorá využíva odpady ako základné alebo prídavné palivo alebo v ktorom sa odpady tepelne spracovávajú s cieľom zneškodnenia prostredníctvom spaľovania oxidáciou odpadov, ako aj inými procesmi tepelného spracovania, ako pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, ak sa látky, ktoré pri tomto spracovaní vznikajú, následne spaľujú;
42. „menovitá kapacita“ je súčet spaľovacích kapacít pecí, z ktorých sa spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov skladá, ako stanovil výrobca a potvrdil prevádzkovateľ, pričom sa náležite zohľadnila výhrevnosť odpadov, vyjadrená ako množstvo odpadu spáleného za hodinu;
43. „dioxíny a furány“ sú všetky polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány uvedené v prílohe VI časť 2;
44. „organická zlúčenina“ je akákoľvek zlúčenina, ktorá obsahuje minimálne uhlík a jeden alebo niekoľko z nasledujúcich prvkov: vodík, halogény, kyslík, síru, fosfor, kremík alebo dusík, s výnimkou oxidov uhlíka a anorganických uhličitanov a hydrouhličitanov;
45. „prchavá organická zlúčenina“ je akákoľvek organická zlúčenina, vrátane frakcií kreozotu, ktorá má pri teplote 293,15 K tlak pár 0,01 kPa alebo viac, alebo ktorá má zodpovedajúcu prchavosť za konkrétnych podmienok použitia;
46. „organické rozpúšťadlo“ je akákoľvek prchavá organická zlúčenina, ktorá sa používa na ktorýkoľvek z týchto účelov:
a) samostatne alebo v kombinácii s ostatnými činidlami bez toho, že by prechádzala chemickou zmenou, na rozpúšťanie surovín, výrobkov alebo odpadových materiálov;
b) ako čistiaci prostriedok na rozpúšťanie znečisťujúcich látok;
c) ako rozpúšťadlo;
d) ako disperzné médium;
e) na úpravu viskozity;
f) na úpravu povrchového napätia;
g) ako zmäkčovadlo;
h) ako konzervačný prostriedok;
47. „náter“ je náter, ako je vymedzený v článku 2 bod 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel ( 29 ).
Článok 4
Povinnosť byť držiteľom povolenia
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žiadne zariadenia alebo spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov neboli prevádzkované bez povolenia
Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty zaviesť postup registrácie zariadení, na ktoré sa vzťahuje len kapitola V.
Postup registrácie je špecifikovaný v záväznom akte a zahŕňa minimálne notifikáciu príslušnému orgánu prevádzkovateľom zariadenia o úmysle prevádzkovať zariadenie.
2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť ustanoviť, že povolenie sa vzťahuje na dve zariadenia alebo viac zariadení alebo ich časti prevádzkované tým istým prevádzkovateľom na rovnakom mieste.
V prípade, že sa povolenie vzťahuje na dve alebo viaceré zariadenia, obsahuje podmienky na to, aby sa zabezpečilo, že všetky zariadenia spĺňajú požiadavky tejto smernice.
3. Členské štáty sa môžu rozhodnúť ustanoviť, že povolenie sa vzťahuje na viac častí zariadenia prevádzkovaných rôznymi prevádzkovateľmi. V takom prípade povolenie spresní zodpovednosti jednotlivých prevádzkovateľov.
Článok 5
Udelenie povolenia
1. Bez toho, aby boli dotknuté iné požiadavky ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v právnych predpisoch Únie, príslušný orgán udelí povolenie, ak zariadenie spĺňa požiadavky tejto smernice.
2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na úplnú koordináciu povoľovacích konaní a podmienok povolení v prípade, ak sa na týchto konaniach zúčastňuje viac ako jeden príslušný orgán alebo viac ako jeden prevádzkovateľ alebo sa udeľuje viac ako jedno povolenie s cieľom zaručiť účinný integrovaný prístup všetkých orgánov príslušných v tomto konaní.
3. V prípade nových zariadení alebo v prípade podstatnej zmeny, na ktoré sa vzťahuje článok 4 smernice 85/337/EHS, sa pri udeľovaní povolenia preskúma a použije akákoľvek relevantná získaná informácia alebo záver, ku ktorému sa dospeje podľa článkov 5, 6, 7 a 9 uvedenej smernice.
Článok 6
Všeobecne záväzné pravidlá
Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť mať povolenie, môžu členské štáty do všeobecne záväzných pravidiel začleniť požiadavky pre určité kategórie zariadení alebo spaľovacích zariadení, spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov.
V prípade prijatia všeobecne záväzných pravidiel môže povolenie obsahovať len odkaz na takéto pravidlá.
Článok 7
Mimoriadne udalosti a havárie
Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd ( 30 ), v prípade akejkoľvek mimoriadnej udalosti alebo havárie významne ovplyvňujúcej životné prostredie prijmú členské štáty opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili, že:
a) prevádzkovateľ ihneď informuje príslušný orgán;
b) prevádzkovateľ ihneď prijme opatrenia na obmedzenie následkov na životné prostredie a zabránenie ďalším možným mimoriadnym udalostiam alebo haváriám;
c) príslušný orgán vyžaduje, aby prevádzkovateľ prijal akékoľvek dodatočné vhodné opatrenia, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na obmedzenie následkov na životné prostredie a zabránenie ďalším možným mimoriadnym udalostiam alebo haváriám.
Článok 8
Nedodržiavanie podmienok povolenia
1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby boli dodržané podmienky povolenia.
2. V prípade porušenia podmienok povolenia členské štáty zabezpečia, aby:
a) prevádzkovateľ okamžite informoval príslušný orgán;
b) prevádzkovateľ ihneď prijal opatrenia potrebné na zabezpečenie opätovného splnenia požiadaviek v čo najkratšom možnom čase;
c) príslušný orgán požadoval, aby prevádzkovateľ prijal akékoľvek dodatočné vhodné opatrenia, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na opätovné splnenie požiadaviek.
Ak porušenie podmienok povolenia predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo pre ľudské zdravie alebo hrozí spôsobenie okamžitého významného negatívneho účinku na životné prostredie, prevádzkovanie zariadenia, spaľovacieho zariadenia, spaľovne odpadov, zariadenia na spoluspaľovanie odpadov alebo ich príslušnej časti sa pozastaví až dovtedy, kým nebude opäť zabezpečené splnenie požiadaviek podľa podmienok prvého pododseku písm. b) a c).
Článok 9
Emisie skleníkových plynov
1. Ak sú emisie skleníkových plynov zo zariadenia špecifikované v prílohe I k smernici 2003/87/ES vo vzťahu k činnosti vykonávanej v tomto zariadení, povolenie neobsahuje ►C1 emisný limit ◄ pre priame emisie tohto plynu, pokiaľ nie je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k významnému miestnemu znečisteniu.
2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES nestanovia požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti s ohľadom na spaľovacie jednotky alebo iné jednotky vypúšťajúce oxid uhličitý v mieste, kde sa nachádzajú.
3. Ak je to potrebné, príslušné orgány zmenia povolenie zodpovedajúcim spôsobom.
4. Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na zariadenia dočasne vylúčené zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES.
KAPITOLA II
USTANOVENIA PRE ČINNOSTI UVEDENÉ V PRÍLOHE I
Článok 10
Rozsah pôsobnosti
Táto kapitola sa uplatňuje na činnosti uvedené v prílohe I a prípadne na činnosti, ktoré dosahujú kapacitné prahové hodnoty stanovené v uvedenej prílohe.
Článok 11
Všeobecné zásady týkajúce sa základných povinností prevádzkovateľa
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to, aby zariadenia boli prevádzkované v súlade s týmito zásadami:
a) proti znečisťovaniu sa prijímajú všetky vhodné preventívne opatrenia;
b) uplatňujú sa najlepšie dostupné techniky;
c) nespôsobuje sa žiadne významné znečisťovanie;
d) predchádza sa vzniku odpadov v súlade so smernicou 2008/98/ES;
e) ak odpad vzniká, je podľa stupňa priority a v súlade so smernicou 2008/98/ES upravovaný s cieľom jeho opätovného použitia, recyklácie, zhodnotenia, alebo ak to nie je z technických alebo z ekonomických dôvodov možné, zneškodňuje sa, pričom treba zamedziť jeho vplyvu alebo znížiť jeho vplyv na životné prostredie;
f) efektívne sa využíva energia;
g) prijímajú sa opatrenia potrebné na prevenciu havárií a obmedzenie ich následkov;
h) prijímajú sa opatrenia potrebné pri konečnom odstavení, aby sa predišlo riziku znečisťovania a aby sa miesto prevádzkovania vrátilo do uspokojivého stavu vymedzeného v súlade s článkom 22.
Článok 12
Žiadosti o povolenia
1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby žiadosť o povolenie obsahovala opis týchto prvkov:
a) zariadenia a jeho činností;
b) surovín, pomocných materiálov, iných látok a energie používaných v zariadení alebo v ňom vznikajúcich;
c) zdrojov emisií zo zariadenia;
d) podmienok lokality zariadenia;
e) v prípade potreby východiskovej správy v súlade s článkom 22 ods. 2;
f) druhu a množstiev predpokladaných emisií zo zariadenia do každej zložky životného prostredia, ako aj identifikácie významných účinkov emisií na životné prostredie;
g) navrhovanej technológie a iných techník na zabránenie alebo, ak to nie je možné, na zníženie emisií zo zariadenia;
h) opatrení zameraných na prevenciu, úpravu s cieľom opätovného využitia, recyklácie a zhodnotenia odpadov vzniknutých v zariadení;
i) ďalších opatrení plánovaných s cieľom dosiahnutia súladu so všeobecnými zásadami základných povinností prevádzkovateľa podľa článku 11;
j) opatrení plánovaných s cieľom monitorovať emisie do životného prostredia;
k) hlavných náhradných riešení k navrhovanej technológii, technikám a opatreniam, ktoré žiadateľ preskúmal, doložených vo forme prehľadu.
Žiadosť o povolenie musí tiež obsahovať netechnické zhrnutie údajov uvedených v prvom pododseku.
2. Ak informácie poskytnuté v súlade s požiadavkami ustanovenými v smernici 85/337/EHS alebo správa o bezpečnosti vypracovaná v súlade so smernicou 96/82/ES alebo iné informácie vypracované na základe iných právnych predpisov splnia ktorúkoľvek požiadavku odseku 1, môžu sa zahrnúť do žiadosti alebo k nej pripojiť.
Článok 13
Referenčné dokumenty o BAT a výmena informácií
1. Komisia zorganizuje výmenu informácií medzi členskými štátmi, dotknutými odvetviami, mimovládnymi organizáciami presadzujúcimi ochranu životného prostredia a Komisiou, aby sa vypracovali, preskúmali a v prípade potreby aktualizovali referenčné dokumenty o BAT.
2. Výmena informácií sa zameriava najmä na:
a) výkonnosť zariadení a techník z hľadiska emisií, vyjadrených prípadne ako krátkodobé a dlhodobé priemerné hodnoty a súvisiacich referenčných podmienok, spotreby a charakteru surovín, spotreby vody, využívania energie a vzniku odpadu;
b) používané techniky, súvisiace monitorovanie, medzizložkové vplyvy, hospodárska a technická únosnosť a ich vývoj;
c) najlepšie dostupné techniky a nové techniky určené po zohľadnení aspektov uvedených písmenách a) a b).
3. Komisia zriadi a pravidelne zvoláva fórum zložené zo zástupcov členských štátov, dotknutých odvetví a mimovládnych organizácií presadzujúcich ochranu životného prostredia.
Komisia získa stanovisko fóra o praktických opatreniach na výmenu informácií, a najmä k:
a) rokovaciemu poriadku fóra;
b) pracovnému programu na výmenu informácií;
c) usmerneniam pre zber údajov;
d) usmerneniam pre vypracovanie referenčných dokumentov o BAT a zabezpečenie ich kvality, ako aj ich vhodného obsahu a formátu.
Usmernenia uvedené v druhom pododseku písm. c) a d) zohľadnia stanovisko fóra a prijmú sa v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2
4. Komisia získa a zverejní stanovisko fóra k navrhovanému obsahu referenčných dokumentov o BAT a zohľadní ho pri postupoch uvedených v odseku 5.
5. Rozhodnutia o záveroch o BAT sa prijmú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2
6. Po prijatí rozhodnutia v súlade s odsekom 5 Komisia bezodkladne zverejní referenčný dokument o BAT a zabezpečí, aby sa závery o BAT sprístupnili vo všetkých úradných jazykoch Únie.
7. Závery o najlepších dostupných technikách, ktoré vychádzajú z referenčných dokumentov o BAT, ktoré Komisia prijme pred dátumom uvedeným v článku 83, sa na účely tejto kapitoly, s výnimkou článku 15 ods. 3 a 4, uplatňujú ako závery o BAT až do prijatia príslušného rozhodnutia v súlade s odsekom 5.
Článok 14
Podmienky povolenia
1. Členské štáty zabezpečia, aby povolenie obsahovalo všetky opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek stanovených v článkoch 11 a 18.
Tieto opatrenia musia obsahovať aspoň:
a) ►C1 emisné limity ◄ pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe II a pre iné znečisťujúce látky, ktoré môžu byť vypúšťané z príslušného zariadenia vo významných množstvách, zohľadňujúc ich charakter a potenciál preniesť znečistenie z jednej zložky životného prostredia do druhej;
b) príslušné požiadavky zabezpečujúce ochranu pôdy a podzemných vôd a opatrenia týkajúce sa monitorovania a nakladania s odpadmi produkovanými v zariadení;
c) vhodné požiadavky na monitorovanie emisií určujúce:
i) metodiku merania, jeho frekvenciu a postup vyhodnocovania; a
ii) tam, kde sa uplatňuje článok 15 ods. 3 písm. b), že výsledky monitorovania emisií sú dostupné za rovnaký časový úsek a referenčných podmienok ako v prípade úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami;
d) povinnosť oznamovať príslušnému orgánu pravidelne a aspoň raz ročne:
i) informácie, ktoré vychádzajú z výsledkov monitorovania emisií uvedeného v písmene c), a iné požadované údaje, ktoré príslušnému orgánu umožňujú overiť plnenie podmienok povolenia; a
ii) tam, kde sa uplatňuje článok 15 ods. 3 písm. b), súhrn výsledkov monitorovania emisií, ktorý umožňuje porovnanie s úrovňami znečisťovania súvisiacimi s najlepšími dostupnými technikami;
e) vhodné požiadavky na pravidelnú údržbu a dohľad nad prijatými opatreniami, ktoré zabránia emisiám do pôdy a podzemných vôd v súlade s písmenom b), a vhodné požiadavky na periodické monitorovanie pôdy a podzemných vôd v súvislosti s relevantnými nebezpečnými látkami, ktoré sa môžu nachádzať v lokalite, a s prihliadnutím na možnosť kontaminácie pôdy a podzemných vôd v lokalite zariadenia;
f) opatrenia vzťahujúce sa na podmienky, ktoré nie sú bežnými prevádzkovými podmienkami, napríklad nábeh a odstavovanie, úniky, prevádzková porucha, dočasné prerušenie prevádzky a definitívne ukončenie;
g) opatrenia na minimalizáciu diaľkového alebo cezhraničného znečisťovania;
h) podmienky posudzovania dodržiavania ►C1 emisných limitov ◄ alebo odkaz na uplatniteľné požiadavky špecifikované inde.
2. Na účely odseku 1 písm. a) sa ►C1 emisné limity ◄ môžu doplniť alebo nahradiť ekvivalentnými ukazovateľmi alebo ekvivalentnými technickými opatreniami, ktoré zabezpečujú rovnocennú úroveň ochrany životného prostredia.
3. Závery o BAT slúžia ako referencia pri stanovovaní podmienok povolenia.
4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, príslušný orgán môže stanoviť prísnejšie podmienky povolenia, ako sú podmienky dosiahnuteľné použitím najlepších dostupných techník opísaných v záveroch o BAT. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá, na základe ktorých môže príslušný orgán stanoviť takéto prísnejšie podmienky.
5. Ak príslušný orgán stanoví podmienky povolenia na základe najlepšej dostupnej techniky, ktorá nie je opísaná v žiadnych z relevantných záverov o BAT, zabezpečí, aby:
a) sa táto technika určila na základe osobitného zváženia kritérií uvedených v prílohe III; a
b) sa splnili požiadavky článku 15.
Ak závery o BAT uvedené v prvom pododseku neobsahujú úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, príslušný orgán zabezpečí, aby sa technikou uvedenou v prvom pododseku zaistila úroveň ochrany životného prostredia rovnocenná s úrovňou najlepších dostupných techník opísaných v záveroch o BAT.
6. Ak sa na činnosť alebo typ výrobného procesu v zariadení nevzťahujú závery o BAT, alebo v prípade, že sa v týchto záveroch neriešia všetky potenciálne vplyvy činnosti alebo procesu na životné prostredie, príslušný orgán stanoví s osobitným zreteľom na kritériá uvedené v prílohe III a po predchádzajúcej porade s prevádzkovateľom podmienky povolenia na základe najlepších dostupných techník, ktoré určil pre dotknuté činnosti alebo procesy.
7. Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy v oblasti vhodných životných podmienok zvierat, sa na zariadenia uvedené v prílohe I bode 6.6 uplatňujú odseky 1 až 6 tohto článku.
Článok 15
►C1 Emisné limity ◄ , ekvivalentné ukazovatele a technické opatrenia
1. Emisné limity pre znečisťujúce látky sú platné v bode, kde emisie opúšťajú zariadenie, a žiadne riedenie pred týmto bodom sa pri zisťovaní týchto hodnôt neberie do úvahy.
V prípade nepriameho vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd sa pri stanovovaní emisných limitov pre dotknuté zariadenie môže zobrať do úvahy účinok čistiarne odpadových vôd, pričom sa musí zabezpečiť ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a musí byť zaručené, že to nepovedie k vyššiemu stupňu znečistenia životného prostredia.
2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, emisné limity a ekvivalentné ukazovatele a technické opatrenia uvedené v článku 14 ods. 1 a 2 musia vychádzať z najlepších dostupných techník bez toho, aby bolo predpísané použitie akejkoľvek techniky alebo konkrétnej technológie.
3. Príslušný orgán stanoví ►C1 emisné limity ◄ , ktoré zabezpečujú, že emisie za bežných prevádzkových podmienok neprevyšujú úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, ktoré sú stanovené v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5, a to buď:
a) stanovením ►C1 emisných limitov ◄ , ktoré neprevyšujú úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami. Tieto ►C1 emisné limity ◄ sa vyjadrujú pre rovnaké alebo kratšie obdobie a v rovnakých referenčných podmienkach ako úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami; alebo
b) stanovením iných ►C1 emisných limitov ◄ , než ako sú uvedené v písmene a) v zmysle hodnôt, období a referenčných podmienok.
Ak sa uplatňuje písmeno b), príslušný orgán aspoň raz ročne zhodnotí výsledky monitorovania emisií, aby sa zabezpečilo, že emisie za bežných prevádzkových podmienok nepresiahli úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami.
4. Odchylne od odseku 3 a bez toho, aby bol dotknutý článok 18, môže príslušný orgán v určitých prípadoch stanoviť menej prísne ►C1 emisné limity ◄ . Takáto odchýlka sa môže uplatňovať iba vtedy, ak posúdenie preukáže, že dosiahnutie úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami opísanými v záveroch o BAT by viedlo k neúmerne zvýšeným nákladom v porovnaní s environmentálnym prínosom z dôvodov:
a) geografickej polohy alebo miestnych podmienok životného prostredia príslušného zariadenia; alebo
b) technických charakteristík príslušného zariadenia.
►C1 Príslušný orgán uvedie v prílohe k podmienkam povolenia ◄ dôvody uplatňovania prvého pododseku vrátane výsledku posúdenia a zdôvodnenia stanovených podmienok.
►C1 Emisné limity ◄ stanovené v súlade s prvým pododsekom však nesmú v príslušných prípadoch ►C1 prekročiť ◄ ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohách k tejto smernici
Príslušný orgán v každom prípade zabezpečí, aby nebolo spôsobené žiadne významné znečistenie a bola dosiahnutá vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.
Na základe informácií poskytovaných členskými štátmi v súlade s článkom 72 ods. 1, najmä o uplatňovaní tohto odseku, môže Komisia v prípade potreby posúdiť a podrobnejšie objasniť prostredníctvom usmernení kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní tohto odseku.
Príslušný orgán prehodnotí uplatňovanie prvého pododseku v rámci každého opätovného zváženia podmienok povolenia v súlade s článkom 21.
5. Príslušný orgán môže udeliť dočasné výnimky z požiadaviek odsekov 2 a 3 tohto článku a písmen a) a b) článku 11 v prípade testovania a používania nových techník na celkovú dobu najviac deväť mesiacov, pokiaľ sa po stanovenej dobe tieto techniky buď prestanú používať, alebo sa pri činnosti dosiahnu aspoň úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami.
Článok 16
Požiadavky v oblasti monitorovania
1. Požiadavky v oblasti monitorovania uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) v prípade potreby vychádzajú zo záverov o monitorovaní opísaných v záveroch o BAT.
2. Frekvenciu periodického monitorovania uvedeného v článku 14 ods. 1 písm. e) určí príslušný orgán v povolení vydanom pre každé jednotlivé zariadenie alebo vo všeobecne záväzných pravidlách.
Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, periodické monitorovanie sa uskutoční aspoň každých päť rokov v prípade podzemnej vody a každých desať rokov v prípade pôdy, s výnimkou prípadov, keď takéto monitorovanie vychádza zo systematického hodnotenia rizika kontaminácie.
Článok 17
Všeobecne záväzné pravidlá pre činnosti uvedené v prílohe I
1. Pri prijímaní všeobecne záväzných pravidiel členské štáty zabezpečia integrovaný prístup a vysokú úroveň ochrany životného prostredia rovnocennú s úrovňou, ktorá sa dá dosiahnuť pomocou jednotlivých podmienok povolení.
2. Všeobecne záväzné pravidlá vychádzajú z najlepších dostupných techník bez toho, aby predpisovali používanie akejkoľvek techniky alebo konkrétnej technológie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie článkov 14 a 15.
3. Členské štáty zabezpečia aktualizáciu všeobecne záväzných pravidiel, aby sa zohľadnil vývoj v oblasti najlepších dostupných techník, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie článku 21.
4. Všeobecne záväzné pravidlá prijaté v súlade s odsekmi 1 až 3 obsahujú odkaz na túto smernicu alebo sa takýto odkaz uvedie pri ich úradnom uverejnení.
Článok 18
Normy kvality životného prostredia
Ak norma kvality životného prostredia vyžaduje prísnejšie podmienky, ako sú tie, ktoré sa dajú dosiahnuť pomocou použitia najlepších dostupných techník, do povolenia sa začlenia dodatočné opatrenia bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia, ktoré sa môžu prijať s cieľom dosiahnuť súlad s normami kvality životného prostredia.
Článok 19
Vývoj v oblasti najlepších dostupných techník
Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány sledovali alebo boli informované o vývoji v oblasti najlepších dostupných techník a o uverejnení akýchkoľvek nových alebo aktualizovaných záverov o BAT a sprístupnia tieto informácie dotknutej verejnosti.
Článok 20
Zmeny zariadení prevádzkovateľmi
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby prevádzkovateľ informoval príslušný orgán o všetkých plánovaných zmenách charakteru alebo činnosti zariadenia alebo o jeho rozšírení, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie. Ak je to potrebné, príslušný orgán aktualizuje povolenie.
2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby sa žiadna podstatná zmena plánovaná prevádzkovateľom neuskutočnila bez povolenia udeleného v súlade s touto smernicou.
Žiadosť o povolenie a rozhodnutie príslušného orgánu sa týka tých častí zariadenia a tých údajov uvedených v článku 12, ktoré môžu byť podstatnou zmenou dotknuté.
3. Akákoľvek zmena charakteru alebo činnosti alebo rozšírenie zariadenia sa považuje za podstatnú, ak zmena alebo rozšírenie samotné presahujú kapacitné prahové hodnoty stanovené v prílohe I.
Článok 21
Prehodnotenie a aktualizácia podmienok povolenia príslušným orgánom
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby príslušný orgán v súlade s odsekmi 2 až 5 pravidelne prehodnocoval všetky podmienky povolenia a ak je to potrebné, aby v záujme dodržiavania požiadaviek tejto smernice tieto podmienky aktualizoval.
2. Na žiadosť príslušného orgánu prevádzkovateľ predloží všetky informácie, ktoré sú potrebné na prehodnotenie podmienok povolenia a ktoré zahŕňajú najmä výsledky monitorovania emisií a iné údaje, ktoré umožnia porovnanie prevádzky zariadenia s najlepšími dostupnými technikami opísanými v príslušných záveroch o BAT a s úrovňami znečisťovania súvisiacimi s najlepšími dostupnými technikami.
Pri prehodnocovaní podmienok povolenia príslušný orgán použije všetky informácie vyplývajúce z monitorovania alebo inšpekcií.
3. Do štyroch rokov od uverejnenia rozhodnutí o záveroch o BAT v súlade s článkom 13 ods. 5, ktoré súvisia s hlavnou činnosťou zariadenia, príslušný orgán zabezpečí, aby:
a) sa prehodnotili a v prípade potreby v záujme zabezpečenia súladu s touto smernicou, najmä s článkom 15 ods. 3 a 4, ak je uplatniteľný, aktualizovali všetky podmienky povolenia pre dotknuté zariadenie;
b) zariadenie tieto podmienky povolenia dodržiavalo.
Pri prehodnocovaní sa zohľadnia všetky nové alebo aktualizované závery o BAT, ktoré sa vzťahujú na zariadenie a ktoré sa prijali súlade s článkom 13 ods. 5 od udelenia alebo posledného prehodnotenia povolenia.
4. Ak sa na zariadenie nevzťahujú žiadne závery o BAT, podmienky povolenia sa musia prehodnotiť a v prípade potreby aktualizovať, keď sa vývojom v oblasti najlepších dostupných techník umožnilo významné zníženie emisií.
5. Podmienky povolenia sa prehodnotia a v prípade potreby aktualizujú aspoň v týchto prípadoch:
a) znečistenie spôsobené zariadením je také rozsiahle, že sa musia prehodnotiť existujúce ►C1 emisné limity ◄ uvedené v povolení alebo sa v ňom musia stanoviť nové ►C1 emisné limity ◄ ;
b) bezpečnosť prevádzkovania vyžaduje použitie iných techník;
c) ak je to potrebné na dodržanie novej alebo revidovanej normy kvality životného prostredia v súlade s článkom 18.
Článok 22
Uzatvorenie lokality
1. Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/60/ES, smernica 2004/35/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality ( 31 ) a príslušné právne predpisy Únie o ochrane pôdy, príslušný orgán stanoví podmienky povolenia s cieľom zabezpečiť súlad s odsekmi 3 a 4 tohto článku po definitívnom ukončení činností.
2. V prípade, že činnosť zahŕňa používanie, výrobu alebo vypúšťanie príslušných nebezpečných látok a s prihliadnutím na možnosť kontaminácie pôdy a podzemných vôd v lokalite zariadenia, prevádzkovateľ pripraví a predloží východiskovú správu príslušnému orgánu pred spustením prevádzky zariadenia alebo pred prvou aktualizáciou povolenia pre zariadenie po 7. januári 2013.
Východisková správa musí obsahovať informácie potrebné na určenie stavu kontaminácie pôdy a podzemných vôd, aby bolo možné kvantifikované porovnanie so stavom po definitívnom ukončení činností uvedenom v odseku 3.
Východisková správa obsahuje aspoň tieto informácie:
a) informácie o súčasnom a v prípade dostupnosti i o minulom využití lokality;
b) v prípade dostupnosti existujúce informácie o meraniach pôdy a podzemných vôd, ktoré odrážajú stav v čase vypracovania správy alebo namiesto toho nové merania pôdy a podzemných vôd s ohľadom na možnosť kontaminácie pôdy a podzemných vôd tými nebezpečnými látkami, ktoré sa použijú, vyrobia alebo vypustia v dotknutom zariadení.
Ak informácie vypracované v súlade s inými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Únie spĺňajú požiadavky tohto odseku, takéto informácie možno zahrnúť do predkladanej východiskovej správy alebo ich k nej priložiť.
Komisia vypracuje usmernenia pre obsah východiskovej správy.
3. Po definitívnom ukončení činností prevádzkovateľ posúdi stav kontaminácie pôdy a podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami, ktoré zariadenie používalo, produkovalo, alebo vypúšťalo. Ak zariadenie spôsobilo významné znečistenie pôdy alebo podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami v porovnaní so stavom uvedeným vo východiskovej správe uvedenej v odseku 2, prevádzkovateľ prijme potrebné opatrenia na odstránenie znečistenia, aby túto lokalitu vrátil do uvedeného stavu. Na tento účel sa môže zohľadniť technická priechodnosť takýchto opatrení.
Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, po definitívnom ukončení činností a v prípade, že kontaminácia pôdy a podzemnej vody v lokalite predstavuje významné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie v dôsledku povolených činností, ktoré prevádzkovateľ vykonával pred prvou aktualizáciou povolenia pre zariadenie po 7. januári 2013 a po zohľadnení podmienok týkajúcich sa lokality zariadenia stanovených v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. d), prevádzkovateľ prijme potrebné opatrenia zamerané na odstránenie, kontrolu, izoláciu alebo zníženie množstva relevantných nebezpečných látok, aby lokalita po zohľadnení jej súčasného alebo schváleného budúceho využívania už nepredstavovala takéto riziko.
4. Ak prevádzkovateľ nie je povinný vypracovať východiskovú správu uvedenú v odseku 2, prevádzkovateľ po definitívnom ukončení činností prijme potrebné opatrenia zamerané na odstránenie, kontrolu, izoláciu alebo zníženie množstva relevantných nebezpečných látok tak, aby lokalita po zohľadnení jej súčasného alebo schváleného budúceho využívania nepredstavovala žiadne významné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie v dôsledku kontaminácie pôdy a podzemnej vody v dôsledku povolených činností a po zohľadnení podmienok týkajúcich sa lokality zariadenia stanovených v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. d).
Článok 23
Environmentálne inšpekcie
1. Členské štáty zavedú systém environmentálnych inšpekcií zariadení, ktoré sa zameriavajú na skúmanie celej škály relevantných účinkov dotknutých zariadení na životné prostredie.
Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia poskytli príslušným orgánom všetku nevyhnutnú pomoc s cieľom umožniť týmto orgánom vykonanie ►C1 kontroly ◄ na mieste, odber vzoriek a zber informácií potrebných na výkon ich povinností podľa tejto smernice.
2. Členské štáty zabezpečia, aby sa na všetky zariadenia vzťahoval plán environmentálnych inšpekcií na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a aby sa tento plán pravidelne prehodnocoval a v prípade potreby aktualizoval.
3. Súčasťou každého plánu environmentálnej inšpekcie sú:
a) všeobecné posúdenie relevantných dôležitých otázok v oblasti životného prostredia;
b) geografická oblasť, na ktorú sa vzťahuje plán inšpekcií;
c) register zariadení, na ktoré sa plán vzťahuje;
d) postupy tvorby programov pre bežné environmentálne inšpekcie podľa odseku 4;
e) postupy pre mimoriadne environmentálne inšpekcie podľa odseku 5;
f) v prípade potreby ustanovenia o spolupráci medzi rôznymi inšpekčnými orgánmi.
4. Na základe plánov inšpekcií príslušný orgán pravidelne vypracúva programy bežných environmentálnych inšpekcií, v ktorých sa okrem iného určuje frekvencia ►C1 kontrol ◄ na mieste pre rôzne typy zariadení.
Obdobie medzi dvoma ►C1 kontrolami ◄ na mieste sa zakladá na systematickom hodnotení environmentálnych rizík dotknutých zariadení a nepresahuje jeden rok pri zariadeniach s najvyšším rizikom a tri roky pri zariadeniach s najnižším rizikom.
Ak inšpekcia zistí prípad závažného nedodržania podmienok povolenia, vykoná sa v lehote šiestich mesiacov od uvedenej inšpekcie dodatočná kontrola na mieste.
Pri systematickom vyhodnocovaní environmentálnych rizík sa vychádza aspoň z týchto kritérií:
a) potenciálne a skutočné vplyvy dotknutých zariadení na ľudské zdravie a životné prostredie so zreteľom na úrovne znečisťovania a typy emisií, citlivosť miestneho prostredia a riziko havárií;
b) dodržiavanie podmienok povolenia v minulosti;
c) účasť prevádzkovateľa v schéme Únie pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) podľa nariadenia (ES) č. 1221/2009 ( 32 ).
Komisia môže prijať usmernenia týkajúce sa kritérií vyhodnocovania rizík pre životné prostredie.
5. Cieľom mimoriadnych environmentálnych inšpekcií je čo možno najskôr vyšetriť závažné sťažnosti v oblasti životného prostredia, závažné environmentálne havárie, mimoriadne udalosti a prípady nedodržania podmienok a v prípade potreby prehodnotiť povolenie pred jeho udelením alebo jeho aktualizáciou.
6. Po každej ►C1 kontroly ◄ na mieste príslušný orgán vypracuje správu, ktorá opíše relevantné zistenia o tom, či zariadenie dodržiava podmienky povolenia, aj závery o tom, či sú potrebné ďalšie opatrenia.
Správa sa oznámi dotknutému prevádzkovateľovi do dvoch mesiacov od uskutočnenia ►C1 kontroly ◄ na mieste. Správu sprístupní verejnosti príslušný orgán v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí ( 33 ) do štyroch mesiacov od uskutočnenia ►C1 kontroly ◄ na mieste.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 2, príslušný orgán zabezpečí, aby prevádzkovateľ prijal v primeranej lehote všetky potrebné opatrenia, ktoré sú uvedené v správe.
Článok 24
Prístup k informáciám a účasť verejnosti na povoľovacom konaní
1. Členské štáty zabezpečia, aby sa dotknutej verejnosti poskytli včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa týchto konaní:
a) udelenie povolenia pre nové zariadenia;
b) udelenie povolenia na akúkoľvek podstatnú zmenu;
c) udelenie alebo aktualizácia povolenia pre zariadenie, kde sa navrhuje uplatňovanie článku 15 ods. 4;
d) aktualizácia povolenia alebo podmienok povolenia pre zariadenie v súlade s článkom 21 ods. 5 písm. a).
Na takúto účasť sa uplatňuje postup stanovený v prílohe IV.
2. Ak sa prijalo rozhodnutie o udelení, prehodnotení alebo aktualizácii povolenia, príslušný orgán sprístupní verejnosti v súvislosti s písmenami a), b) a f) aj na internete tieto informácie:
a) obsah rozhodnutia, vrátane kópie povolenia a akýchkoľvek následných aktualizácií;
b) dôvody, na ktorých sa rozhodnutie zakladá;
c) výsledky konzultácií uskutočnených pred prijatím rozhodnutia a vysvetlenie spôsobu, akým boli v rozhodnutí zohľadnené;
d) názov referenčných dokumentov o BAT, ktoré sú relevantné pre dotknuté zariadenie alebo dotknutú činnosť;
e) spôsob určenia podmienok povolenia uvedených v článku 14 vrátane ►C1 emisných limitov ◄ v súvislosti s najlepšími dostupnými technikami a úrovňami znečisťovania súvisiacimi s najlepšími dostupnými technikami;
f) v prípade udelenia výnimky podľa článku 15 ods. 4 konkrétne dôvody tejto výnimky na základe kritérií stanovených v uvedenom odseku a uložené podmienky.
3. Príslušný orgán sprístupní tiež verejnosti, a to aj prostredníctvom internetu, najmenej vo vzťahu k písmenu a):
a) relevantné informácie o opatreniach, ktoré prevádzkovateľ prijal po definitívnom ukončení činností v súlade s článkom 22;
b) výsledky monitorovania emisií na základe podmienok povolenia, ktoré má príslušný orgán.
4. Odseky 1, 2 a 3 tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia ustanovené v článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2003/4/ES.
Článok 25
Prístup k spravodlivosti
1. Členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť rozhodnutia, skutku alebo opomenutia, ktoré sú predmetom článku 24, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
a) existuje dostatočný záujem;
b) ak pretrváva porušovanie práva v prípadoch, keď to právne predpisy členského štátu upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku.
2. Členské štáty určia, v akom štádiu možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo opomenutie.
3. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, rozhodnú členské štáty v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti.
Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá presadzuje ochranu životného prostredia a spĺňa všetky požiadavky podľa vnútroštátneho práva, považuje za dostatočný na účely odseku 1 písm. a).
Tieto organizácie sa takisto považujú za organizácie, ktorých práva môžu byť porušené na účely odseku 1 písm. b).
4. Odseky 1, 2 a 3 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka vyčerpania správnych opravných prostriedkov pred súdnymi opravnými prostriedkami, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.
Každé takéto konanie musí byť spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.
5. Členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti dostupné praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu.
Článok 26
Cezhraničné vplyvy
1. Ak si je členský štát vedomý, že prevádzkovanie zariadenia bude mať pravdepodobne významné nepriaznivé účinky na životné prostredie iného členského štátu, alebo ak o to členský štát, ktorý bude pravdepodobne významne dotknutý, požiada, zašle členský štát, na území ktorého sa podala žiadosť o povolenie podľa článku 4 alebo článku 20 ods. 2, druhému členskému štátu akékoľvek informácie, ktoré má poskytnúť alebo sprístupniť podľa prílohy IV v rovnakom čase, ako ich sprístupní verejnosti.
Takéto informácie poslúžia ako základ pre akékoľvek konzultácie potrebné v rámci bilaterálnych vzťahov medzi dvoma členskými štátmi na báze reciprocity a rovnocennosti.
2. V rámci svojich bilaterálnych vzťahov musia členské štáty zabezpečiť, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 boli žiadosti na primeraný čas sprístupnené aj verejnosti členského štátu, ktorého životné prostredie by mohlo byť dotknuté, aby mohla predložiť pripomienky pred tým, ako príslušný orgán prijme svoje rozhodnutie.
3. Výsledky akýchkoľvek konzultácií podľa odsekov 1 a 2 sa zohľadňujú pri rozhodovaní príslušného orgánu o žiadosti.
4. Príslušný orgán informuje každý členský štát, s ktorým sa uskutočnili konzultácie podľa odseku 1, o rozhodnutí prijatom v súvislosti so žiadosťou a zašle mu informácie uvedené v článku 24 ods. 2 Tento členský štát prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečil vhodným spôsobom sprístupnenie informácií dotknutej verejnosti na svojom vlastnom území.
Článok 27
Nové techniky
1. Členské štáty v prípade potreby podnietia vývoj a uplatňovanie nových techník, najmä pokiaľ ide o nové techniky uvedené v referenčných dokumentoch o BAT.
2. Komisia vypracuje usmernenia na pomoc členským štátom pri podpore vývoja a uplatňovania nových techník podľa odseku 1.
KAPITOLA III
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE SPAĽOVACIE ZARIADENIA
Článok 28
Rozsah pôsobnosti
Táto kapitola sa vzťahuje na spaľovacie zariadenia, ktorých celkový menovitý tepelný príkon sa rovná alebo je väčší ako 50 MW, bez ohľadu na druh používaného paliva.
Táto kapitola sa nevzťahuje na tieto spaľovacie zariadenia:
a) zariadenia, v ktorých sa produkty spaľovania používajú na priame vykurovanie, sušenie alebo iné spracovanie predmetov alebo materiálov;
b) zariadenia na dodatočné spaľovanie určené na čistenie odpadových plynov spaľovaním, ktoré nie sú prevádzkované ako samostatné spaľovacie zariadenia;
c) zariadenia na regeneráciu katalyzátorov na katalytické krakovanie;
d) zariadenia na premenu sírovodíka na síru;
e) reaktory používané v chemickom priemysle;
f) pece s koksovými batériami;
g) kaupre;
h) akékoľvek technické zariadenia používané na pohon vozidiel, lodí alebo lietadiel;
i) plynové turbíny a plynové motory používané na morských plošinách;
j) zariadenia, ktoré používajú ako palivo akýkoľvek tuhý alebo kvapalný odpad iný než odpad uvedený v článku 3 bod 31 písm. b).
Článok 29
Agregačné pravidlá
1. V prípade, že odpadové plyny z dvoch alebo viacerých samostatných spaľovacích zariadení sa vypúšťajú spoločným komínom, kombinácia vytvorená takýmito zariadeniami sa bude považovať za jedno spaľovacie zariadenie a ich kapacity sa na výpočet celkového menovitého tepelného príkonu spočítajú.
2. Ak sa dve alebo viaceré oddelené spaľovacie zariadenia, ktorým bolo prvýkrát udelené povolenie 1. júla 1987 alebo po tomto dátume, alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie k tomuto alebo po uvedenom dátume, postavia takým spôsobom, že ich odpadové plyny sa podľa názoru príslušného orgánu pri zohľadnení technických a ekonomických faktorov môžu vypúšťať spoločným komínom, kombinácia vytvorená takýmito zariadeniami sa bude považovať za jedno spaľovacie zariadenie a ich kapacity sa na výpočet celkového menovitého tepelného príkonu spočítajú.
3. Pri výpočte celkového menovitého tepelného príkonu kombinácie spaľovacích zariadení uvedených v odsekoch 1 a 2 sa nezohľadňujú jednotlivé spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom nižším ako 15 MW.
Článok 30
Emisné limity
►C1 1. Odpadové plyny zo spaľovacích zariadení sa musia vypúšťať riadeným spôsobom komínom, ktorý ◄ obsahuje jeden ►C1 spalinovod ◄ alebo viaceré ►C1 spalinovod ◄ , ktorých výška sa vypočíta tak, aby sa zaistila bezpečnosť ľudského zdravia a životného prostredia.
2. Všetky povolenia pre zariadenia obsahujúce spaľovacie zariadenia, pre ktoré bolo udelené povolenie pred 7. januárom 2013 alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred uvedeným dátumom, pokiaľ sa takéto zariadenia uvedú do prevádzky najneskôr do 7. januára 2014, obsahujú podmienky, pomocou ktorých sa zabezpečí, že emisie do ovzdušia z týchto zariadení neprekročia ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe V časť 1.
Všetky povolenia pre zariadenia obsahujúce spaľovacie zariadenia, ktoré dostali výnimku v zmysle článku 4 ods. 4 smernice 2001/80/ES a ktoré sú v prevádzke po 1. anuári 2016, obsahujú podmienky, ktoré zabezpečia, že emisie z týchto zariadení do ovzdušia ►C1 neprekročia ◄ ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe V časť 2.
3. Všetky povolenia pre zariadenia obsahujúce spaľovacie zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2, obsahujú podmienky, pomocou ktorých sa zabezpečí, že emisie do ovzdušia z týchto zariadení neprekročia ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe V časť 2.
4. ►C1 Emisné limity ◄ stanovené prílohe V časti 1 a 2, ako aj minimálne stupne odsírenia stanovené v časti 5 prílohy V sa uplatňujú na emisie každého spoločného komína vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. Ak sa v prílohe V ustanovuje, že ►C1 emisné limity ◄ sa môžu uplatňovať na časť spaľovacieho zariadenia s obmedzeným počtom prevádzkových hodín, tieto limitné hodnoty sa uplatňujú na emisie uvedenej časti spaľovacieho zariadenia, avšak sú ustanovené vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia.
5. Príslušný orgán môže najviac na šesť mesiacov udeliť výnimku z povinnosti dodržiavať ►C1 emisné limity ◄ uloženú v odsekoch 2 a 3 pre oxid siričitý v prípade spaľovacieho zariadenia, ktoré na tento účel normálne používa palivo s nízkym obsahom síry, v prípadoch, keď prevádzkovateľ nemôže dodržiavať tieto limitné hodnoty kvôli prerušeniu dodávky paliva s nízkym obsahom síry vyplývajúcemu z vážneho nedostatku.
Členské štáty okamžite informujú Komisiu o akejkoľvek výnimke udelenej na základe prvého pododseku.
6. Príslušný orgán môže udeliť výnimku z povinnosti dodržiavať ►C1 emisné limity ◄ uvedené v odsekoch 2 a 3 v prípadoch, keď sa spaľovacie zariadenie, ktoré používa len plynné palivo, musí výnimočne uchýliť k používaniu iných palív z dôvodu náhleho prerušenia dodávky plynu a z tohto dôvodu musí byť vybavené zariadením na čistenie odpadových plynov. Obdobie, na ktoré sa udelí takáto výnimka, neprekročí 10 dní okrem prípadov prevažujúcej potreby udržiavať dodávky energie.
Prevádzkovateľ okamžite informuje príslušný orgán o výskyte každého konkrétneho prípadu uvedeného v prvom pododseku.
Členské štáty okamžite informujú Komisiu o akejkoľvek výnimke udelenej na základe prvého pododseku.
7. Ak sa spaľovacie zariadenie rozšíri, na rozšírenú časť zariadenia, ktorej sa zmena týka, sa budú vzťahovať ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe V časť 2 a budú stanovené vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V prípade zmeny spaľovacieho zariadenia, ktorá môže mať dôsledky na životné prostredie a ovplyvniť časť zariadenia s menovitým tepelným príkonom 50 MW alebo viac, sa na časť zariadenia, ktorá sa zmenila vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia, uplatňujú ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe V časť 2.
8. ►C1 Emisné limity ◄ stanovené v prílohe V časti 1 a 2 sa neuplatňujú na tieto spaľovacie zariadenia:
a) naftové motory;
b) regeneračné kotle na výluh v rámci zariadení na výrobu celulózy.
9. Na základe najlepších dostupných techník Komisia preskúma potrebu zaviesť v celej Únii ►C1 emisné limity ◄ pre tieto spaľovacie zariadenia, ako aj potrebu zmeny ►C1 emisných limitov ◄ uvedených v prílohe V:
a) spaľovacie zariadenia uvedené v odseku 8;
b) spaľovacie zariadenia v rafinériách spaľujúce ►C1 zvyšky ◄ z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, pri zohľadnení špecifík energetických systémov rafinérií;
c) spaľovacie zariadenia spaľujúce iné plyny ako zemný plyn;
d) spaľovacie zariadenia v chemických zariadeniach, ktoré používajú kvapalné ►C1 zvyšky ◄ z výroby ako nekomerčné palivo pre vlastnú spotrebu.
Komisia podá do 31. decembra 2013 Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch tohto preskúmania a v prípade potreby k nej priloží legislatívny návrh.
Článok 31
Stupeň odsírenia
1. Na spaľovacie zariadenia spaľujúce domáce tuhé palivá, ktoré vzhľadom na povahu tohto paliva nie sú schopné dodržať ►C1 emisné limity ◄ pre oxid siričitý uvedené v článku 30 ods. 2 a 3, môžu členské štáty namiesto toho uplatniť minimálne stupne odsírenia uvedené v prílohe V časť 5 v súlade s pravidlami dodržiavania uvedenými v časti 6 uvedenej prílohy a po predchádzajúcom schválení technickej správy uvedenej v článku 72 ods. 4 písm. a) príslušným orgánom.
2. Na spaľovacie zariadenia spaľujúce domáce tuhé palivá, ktoré spoluspaľujú odpad a ktoré nie sú schopné spĺňať hodnoty Cproc pre oxid siričitý ustanovené v prílohe VI časť 4 body 3.1 alebo 3.2 z dôvodu charakteristík domáceho tuhého paliva, môžu členské štáty namiesto toho uplatňovať minimálne stupne odsírenia stanovené v prílohe V časť 5 v súlade s pravidlami dodržiavania stanovenými v časti 6 uvedenej prílohy. Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať tento odsek, Codpad uvedený v prílohe VI časť 4 bod 1 sa rovná 0 mg/Nm3.
3. Komisia do 31. decembra 2019 preskúma možnosť uplatňovania minimálnych stupňov odsírenia stanovených v prílohe V časť 5, pričom zohľadní najmä najlepšie dostupné techniky a prínosy vyplývajúce zo zníženia emisií oxidu siričitého.
Článok 32
Prechodné národné programy
1. Členské štáty môžu od 1. januára 2016 do 30. júna 2020 vypracovať a zaviesť prechodný národný program zahŕňajúci spaľovacie zariadenia, pre ktoré bolo udelené prvé povolenie pred 27. novembrom 2002, alebo ktorého prevádzkovatelia podali úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003. Program sa v prípade všetkých spaľovacích zariadení do neho zahrnutých týka emisií jednej alebo viacerých z týchto znečisťujúcich látok: oxidy dusíka, oxid siričitý a prach. V prípade plynových turbín sa do programu zahrnú iba emisie oxidov dusíka.
Prechodný národný program nezahŕňa žiadne z nasledovných spaľovacích zariadení:
a) zariadenia, na ktoré sa uplatňuje článok 33 ods. 1;
b) zariadenia v rafinériách spaľujúcich nízkovýhrevné plyny zo splyňovania ►C1 rafinérskych zvyškov ◄ alebo ►C1 zvyšky ◄ z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu samostatne alebo s iným palivom;
c) zariadenia, na ktoré sa uplatňuje článok 35;
d) zariadenia, ktorým bola udelená výnimka podľa článku 4 ods. 4 smernice 2001/80/ES.
2. Spaľovacie zariadenia zahrnuté do programu môžu byť vyňaté z povinnosti dodržiavať ►C1 emisné limity ◄ uvedené v článku 30 ods. 2 v prípade znečisťujúcich látok zahrnutých do programu alebo prípadne z povinnosti dodržiavať stupne odsírenia uvedené v článku 31.
Minimálne sa dodržiavajú ►C1 emisné limity ◄ oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu stanovené v povolení spaľovacieho zariadenia platnom k 31. decembru 2015 v súlade najmä s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES.
Spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom viac ako 500 MW spaľujúce tuhé palivá, ktorým sa prvé povolenie udelilo po 1. júli 1987, dodržiavajú ►C1 emisné limity ◄ pre oxidy dusíka stanovené v prílohe V časť 1.
3. Pre každú zo znečisťujúcich látok, ktoré prechodný národný program zahŕňa, program stanoví strop stanovujúci maximálne celkové ročné emisie pre všetky zariadenia zahrnuté do programu na základe celkového menovitého tepelného príkonu každého zariadenia k 31. decembru 2010, jeho skutočných ročných prevádzkových hodín a používaného paliva, a to podľa priemeru za posledných desať rokov prevádzky do roku 2010 vrátane.
Strop na rok 2016 sa vypočíta na základe relevantných ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v prílohách III až VII k smernici 2001/80/ES alebo prípadne na základe stupňov odsírenia stanovených v prílohe III k smernici 2001/80/ES. V prípade plynových turbín sa použijú ►C1 emisné limity ◄ pre oxidy dusíka stanovené pre takéto zariadenia v časti B prílohy VI k smernici 2001/80/ES. Stropy na roky 2019 a 2020 sa vypočítajú na základe relevantných ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v časti 1 prílohy V k tejto smernici alebo prípadne na základe relevantných stupňov odsírenia stanovených v časti 5 prílohy V k tejto smernici. Stropy na roky 2017 a 2018 sa stanovia tak, že sa lineárne znížia stropy medzi rokmi 2016 a 2019.
Zatvorenie zariadenia zahrnutého do prechodného národného programu alebo skutočnosť, že už nespadá do rozsahu pôsobnosti kapitoly III, nesmie mať za následok zvýšenie celkových ročných emisií zo zvyšných zariadení zahrnutých do programu.
4. Prechodný národný program obsahuje aj ustanovenia o monitorovaní a podávaní správ, ktoré sú v súlade s vykonávacími pravidlami stanovenými v súlade s článkom 41 písm. b), ako aj opatrenia plánované pre každé zariadenie v záujme včasného dodržania ►C1 emisných limitov ◄ , ktoré sa majú uplatňovať od 1. júla 2020.
5. Členské štáty oznámia Komisii najneskôr 1. januára 2013 svoje prechodné národné programy.
Komisia programy posúdi a ak Komisia do 12 mesiacov od doručenia programu nevznesie námietku, dotknutý členský štát považuje svoj program za prijatý.
Ak sa Komisia domnieva, že program nie je v súlade s vykonávacími pravidlami stanovenými v súlade s článkom 41 písm. b), informuje dotknutý členský štát, že jeho program nemožno prijať. Lehota uvedená v druhom pododseku vo vzťahu k hodnoteniu novej verzie programu, ktorý členský štát oznámi Komisii, je šesť mesiacov.
6. Členské štáty informujú Komisiu o akýchkoľvek neskorších zmenách v programe.
Článok 33
Výnimka pre obmedzenú životnosť
1. Spaľovacie zariadenia môžu byť od 1. januára 2016 do 31. decembra 2023 oslobodené od povinnosti dodržiavať ►C1 emisné limity ◄ uvedené v článku 30 ods. 2 a prípadne stupne odsírenia uvedené v článku 31, ako aj od povinnosti byť zahrnuté do prechodného národného programu uvedeného v článku 32 za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
a) prevádzkovateľ spaľovacieho zariadenia sa písomným vyhlásením predloženým príslušnému orgánu najneskôr do 1. januára 2014 zaviaže, že nebude prevádzkovať zariadenie viac ako 17 500 prevádzkových hodín počnúc 1. januárom 2016 a končiac najneskôr 31. decembrom 2023;
b) od prevádzkovateľa sa žiada, aby počnúc 1. januárom 2016 každoročne príslušnému orgánu predkladal výkaz s počtom prevádzkových hodín;
c) minimálne počas zvyšného prevádzkového času spaľovacieho zariadenia sa dodržiavajú ►C1 emisné limity ◄ oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu stanovené v povolení spaľovacieho zariadenia uplatniteľné k 31. decembru 2015 v súlade najmä s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES. Spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom viac ako 500 MW spaľujúce tuhé palivá, ktorým sa prvé povolenie udelilo po 1. júli 1987, dodržiavajú ►C1 emisné limity ◄ pre oxidy dusíka stanovené v prílohe V časť 1; a
d) spaľovaciemu zariadeniu nebola udelená výnimka uvedená v článku 4 ods. 4 smernice 2001/80/ES.
2. Každý členský štát najneskôr 1. januára 2016 oznámi Komisii zoznam všetkých spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 vrátane ich celkového menovitého tepelného príkonu, druhov používaného paliva a uplatniteľných ►C1 emisných limitov ◄ pre oxid siričitý, oxidy dusíka a prach. Členské štáty Komisii počnúc 1. januárom 2016 každoročne predložia výkaz s počtom prevádzkových hodín zariadení, ktoré podliehajú ustanoveniam odseku 1.
3. Ak je spaľovacie zariadenie k 6. januáru 2011 súčasťou malej izolovanej sústavy a k danému dátumu zabezpečuje aspoň 35 % dodávok elektriny v rámci tejto sústavy, ktoré z dôvodu svojich technických charakteristík nemôže splniť ►C1 emisné limity ◄ uvedené v článku 30 ods. 2, počet prevádzkových hodín uvedený v odseku 1 písm. a) tohto článku od 1. januára 2020 najneskôr do 31. decembra 2023 je 18 000 a dátumom uvedeným v odseku 1 písm. b) a odseku 2 tohto článku je 1. január 2020.
4. V prípade spaľovacieho zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 1 500 MW, ktorého prevádzka sa začala pred 31. decembrom 1986 a ktoré spaľuje domáce tuhé palivo s čistou výhrevnosťou nižšou ako 5 800 kJ/kg, obsahom vlhkosti vyšším ako 45 % hmotnosti, kombinovaným obsahom vlhkosti a popola vyšším ako 60 % hmotnosti a obsahom oxidu vápenatého v popole vyšším ako 10 %, je počet prevádzkových hodín uvedený v odseku 1 písm. a) 32 000 .
Článok 34
Malé izolované sústavy
1. Do 31. decembra 2019 spaľovacie zariadenia, ktoré sú k 6. januáru 2011 súčasťou malej izolovanej sústavy, môžu byť oslobodené od povinnosti dodržiavať ►C1 emisné limity ◄ uvedené v článku 30 ods. 2 a prípadne stupne odsírenia uvedené v článku 31. Do 31. decembra 2019 sa dodržia aspoň ►C1 emisné limity ◄ stanovené v povoleniach pre tieto spaľovacie zariadenia v súlade najmä s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES.
2. Spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom viac ako 500 MW spaľujúce tuhé palivá, ktorým sa prvé povolenie udelilo po 1. júli 1987, dodržiavajú ►C1 emisné limity ◄ pre oxidy dusíka stanovené v prílohe V časť 1.
3. Ak sú na území členského štátu spaľovacie zariadenia, na ktoré sa uplatňuje táto kapitola a ktoré sú súčasťou malej izolovanej sústavy, pred 7. januárom 2013 predloží tento členský štát Komisii zoznam takýchto spaľovacích zariadení, celkovú ročnú energetickú spotrebu malej izolovanej sústavy a množstvo energie získanej prostredníctvom prepojenia s inými sústavami.
Článok 35
Miestne teplárne
1. Spaľovacie zariadenie môže byť do 31. decembra 2022 oslobodené od povinnosti dodržiavať ►C1 emisné limity ◄ uvedené v článku 30 ods. 2 a stupne odsírenia uvedené v článku 31 za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
a) celkový menovitý tepelný príkon spaľovacieho zariadenia nepresahuje 200 MW;
b) pre zariadenie bolo vydané prvé povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovateľ tohto zariadenia podal úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003;
c) ako plávajúci priemer za päť rokov sa minimálne 50 % výroby využiteľného tepla v zariadení zavedie vo forme pary alebo horúcej vody do verejnej siete na diaľkové vykurovanie; a
d) ►C1 emisné limity ◄ oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu stanovené v povolení zariadenia k 31. decembru 2015 najmä v súlade s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES sa minimálne dodržiavajú do 31. decembra 2022.
2. Každý členský štát najneskôr 1. januára 2016 oznámi Komisii zoznam všetkých spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 vrátane ich celkového menovitého tepelného príkonu, druhov používaného paliva a uplatniteľných ►C1 emisných limitov ◄ pre oxid siričitý, oxidy dusíka a prach. Okrem toho členské štáty za každé spaľovacie zariadenie, na ktoré sa uplatňuje odsek 1, počas obdobia uvedeného v danom odseku informujú každoročne Komisiu o podiele výroby využiteľného tepla každého zariadenia, ktoré sa dodalo vo forme pary alebo horúcej vody do verejnej siete na diaľkové vykurovanie, vyjadrenom ako plávajúci priemer za predchádzajúcich päť rokov.
Článok 36
Geologické ukladanie oxidu uhličitého
1. Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia všetkých spaľovacích zariadení s menovitým elektrickým výkonom 300 megawattov alebo viac, ktorým sa udelilo pôvodné stavebné povolenie, ►C1 alebo kde takýto postup chýba, pôvodné povolenie na činnosť sa udelilo ◄ po dátume nadobudnutia účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého ( 34 ), posúdili, či sú splnené tieto podmienky:
a) sú k dispozícii vhodné miesta na ukladanie;
b) dopravné zariadenia sú technicky a ekonomicky realizovateľné;
c) je technicky a ekonomicky možné zariadenia spätne vybaviť na záchyt oxidu uhličitého.
2. Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1, príslušný orgán zabezpečí, aby sa v mieste zariadenia rezervovalo vhodné miesto pre vybavenie potrebné na zachytávanie a stláčanie oxidu uhličitého. Príslušný orgán určí, či sú splnené podmienky na základe posúdenia uvedeného v odseku 1 a iných dostupných informácií, najmä informácií týkajúcich sa ochrany životného prostredia a ľudského zdravia.
Článok 37
Porucha alebo výpadok na odlučovacom zariadení
1. Členské štáty zabezpečia, že do povolení sa vložia ustanovenia pre postupy týkajúce sa poruchy alebo výpadku na odlučovacom zariadení.
2. V prípade výpadku bude príslušný orgán požadovať od prevádzkovateľa obmedzenie alebo zastavenie činnosti, ak sa do 24 hodín nedosiahne opätovne normálna činnosť, alebo prevádzkovanie zariadenia s použitím nízkoemisných palív.
Prevádzkovateľ upovedomí príslušný orgán do 48 hodín po poruche alebo výpadku na odlučovacom zariadení.
Kumulatívne trvanie prevádzky bez odlučovacieho zariadenia nesmie prekročiť 120 hodín počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia.
Príslušný orgán môže udeliť výnimku z lehôt stanovených v prvom a treťom pododseku v jednom z týchto prípadov:
a) prevažuje potreba udržať dodávky energie;
b) spaľovacie zariadenie s výpadkom by bolo po obmedzenú dobu nahradené iným zariadením, ktoré by spôsobilo celkové zvýšenie emisií.
Článok 38
Monitorovanie emisií do ovzdušia
1. Členské štáty zabezpečia, že monitorovanie látok znečisťujúcich ovzdušie sa vykonáva v súlade s prílohou V časť 3.
2. Inštalácia a činnosť automatizovaného monitorovacieho zariadenia sú predmetom kontroly a každoročného preskúšania podľa prílohy V časť 3.
3. Polohu miest odberu vzoriek alebo meracích miest, ktoré sa majú používať na monitorovanie emisií, určí príslušný orgán.
4. Všetky výsledky monitorovania sa zaznamenávajú, spracovávajú a prezentujú tak, aby príslušný orgán mohol kontrolovať dodržiavanie prevádzkových podmienok a ►C1 emisných limitov ◄ uvedených v povolení.
Článok 39
Dodržiavanie ►C1 emisných limitov ◄
►C1 Emisné limity ◄ do ovzdušia sa považujú za dodržané v prípade splnenia podmienok stanovených v prílohe V časti 4.
Článok 40
Viacpalivové spaľovacie zariadenia
1. V prípade viacpalivového spaľovacieho zariadenia, ktoré súčasne používa dve alebo viaceré palivá, príslušný orgán stanoví ►C1 emisné limity ◄ v súlade s týmito krokmi:
a) zohľadnenie ►C1 emisného limitu ◄ relevantnej pre každé jednotlivé palivo a každú jednotlivú znečisťujúcu látku, ktorá zodpovedá celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia, ako je stanovené v prílohe V časti 1 a 2;
b) určiť vážené ►C1 emisné limity ◄ pre jednotlivé palivá, ktoré sa získajú vynásobením jednotlivých ►C1 emisných limitov ◄ uvedených v písmene a) tepelným príkonom dodaným každým palivom a vydelením výsledku násobenia súčtom tepelných príkonov dodaných všetkými palivami;
c) súhrn vážených ►C1 emisných limitov ◄ pre jednotlivé palivá.
2. V prípade viacpalivových spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 30 ods. 2, ktoré využívajú ►C1 zvyšky ◄ z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, sa môžu namiesto ►C1 emisných limitov ◄ stanovených podľa odseku 1 uplatňovať tieto ►C1 emisné limity ◄ :
a) ►C1 emisný limit ◄ stanovená pre určujúce palivo v prílohe V časť 1, ak počas prevádzky spaľovacieho zariadenia dosiahne podiel, ktorým určujúce palivo prispieva k súčtu tepelných príkonov dodaných všetkými palivami, 50 % alebo viac;
b) ak je podiel, ktorým určujúce palivo prispieva k súčtu tepelných príkonov dodaných všetkými palivami, menej ako 50 %, ►C1 emisný limit ◄ sa určí podľa týchto krokov:
i) zohľadnenie ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v prílohe V časť 1 pre každé používané palivo, ktoré zodpovedajú celkovému menovitému tepelnému príkonu spaľovacieho zariadenia;
ii) výpočet ►C1 emisného limitu ◄ určujúceho paliva vynásobením ►C1 emisného limitu ◄ určenej pre dané palivo podľa bodu i) koeficientom 2 a z výsledku odčítaním ►C1 emisného limitu ◄ používaného paliva s najnižšou ►C1 emisným limitom ◄ , ako sa stanovuje v prílohe V časť 1, ktorá zodpovedá celkovému menovitému tepelnému príkonu spaľovacieho zariadenia;
iii) určenie váženého ►C1 emisného limitu ◄ každého používaného paliva vynásobením ►C1 emisného limitu ◄ určenej podľa bodov i) a ii) tepelným príkonom príslušného paliva a vydelením výsledku súčtom tepelných príkonov dodaných všetkými palivami;
iv) súhrn vážených ►C1 emisných limitov ◄ palív stanovených podľa bodu iii).
3. V prípade viacpalivových spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 30 ods. 2, ktoré využívajú ►C1 zvyšky ◄ z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, sa môžu namiesto ►C1 emisných limitov ◄ stanovených podľa odsekov 1 alebo 2 tohto článku uplatňovať priemerné ►C1 emisné limity ◄ pre oxid siričitý stanovené v prílohe V časť 7.
Článok 41
Vykonávacie predpisy
Ustanovia sa vykonávacie predpisy pre:
a) určenie období nábehu a odstávky uvedených v článku 3 bod 27 a v prílohe V časť 4 bod 1; a
b) prechodné národné programy uvedené v článku 32 a najmä stanovenie emisných stropov a súvisiaceho monitorovania a podávania správ.
Tieto vykonávacie predpisy sa prijmú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2 Komisia predloží vhodné návrhy najneskôr do 7. júla 2011.
KAPITOLA IV
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE SPAĽOVNE ODPADOV A ZARIADENIA NA SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV
Článok 42
Rozsah pôsobnosti
1. Táto kapitola sa uplatňuje na spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, ktoré spaľujú alebo spoluspaľujú tuhý alebo kvapalný odpad.
Táto kapitola sa nevzťahuje na zariadenia používajúce splyňovanie alebo pyrolýzu, ak sú plyny, ktoré týmto tepelným spracovaním odpadu vznikajú, vyčistené do takej miery, že pred ich spaľovaním už nie sú odpadom a nemôžu spôsobovať vznik väčšieho množstva emisií v porovnaní so spaľovaním zemného plynu.
Na účely tejto kapitoly spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sú všetky spaľovacie linky alebo spoluspaľovacie linky, príjem a skladovanie odpadov, interné zariadenia na predúpravu, systémy dodávky odpadov, paliva a vzduchu, kotly, zariadenia na úpravu a čistenie odpadových plynov, zariadenia na spracovanie alebo skladovanie rezíduí a odpadových vôd v areáli, komíny, zariadenia a systémy na riadenie spaľovacích alebo spoluspaľovacích operácií, zaznamenávanie a monitorovanie podmienok spaľovania alebo spoluspaľovania.
Ak sa pri tepelnom spracovaní odpadu používajú iné postupy ako oxidácia, napríklad pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov zahŕňajú postup tepelného spracovania aj postup následného spaľovania.
Ak spoluspaľovanie odpadov prebieha takým spôsobom, že hlavným účelom zariadenia nie je výroba energie alebo materiálnych výrobkov, ale skôr tepelné spracovanie odpadov, zariadenie sa považuje za spaľovňu odpadov.
2. Táto kapitola sa neuplatňuje na tieto zariadenia:
a) zariadenia spracúvajúce iba tieto odpady:
i) odpad uvedený v článku 3 bod 31 písm. b);
ii) rádioaktívny odpad;
iii) telá mŕtvych zvierat v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu ( 35 );
iv) odpad vznikajúci pri prieskume a využívaní zdrojov ropy a zemného plynu na zariadeniach na mori, ktorý sa spaľuje v priestoroch týchto zariadení;
b) experimentálne zariadenia používané pri výskume, vývoji a skúškach zameraných na zlepšovanie spaľovacieho procesu, ktoré spracovávajú menej ako 50 ton odpadu za rok.
Článok 43
Vymedzenie pojmu ►C1 zvyšok ◄
Na účely tejto kapitoly je ►C1 „zvyšok“ ◄ akýkoľvek kvapalný ►C1 alebo tuhý odpad vzniknutý v spaľovni odpadov alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov. ◄
Článok 44
Žiadosti o povolenia
Žiadosť o povolenie pre spaľovňu odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov musí obsahovať opis plánovaných opatrení, ktorými sa zaručí splnenie týchto požiadaviek:
a) zariadenie je navrhnuté, vybavené a bude udržiavané a prevádzkované takým spôsobom, aby požiadavky tejto kapitoly boli splnené s prihliadnutím na kategórie spaľovaných alebo spoluspaľovaných odpadov;
b) teplo vznikajúce v priebehu spaľovacieho alebo spoluspaľovacieho procesu sa v najväčšej možnej miere zužitkováva prostredníctvom výroby tepla, pary alebo elektriny;
c) množstvo a škodlivosť ►C1 zvyškov ◄ sa bude minimalizovať a budú sa podľa možností recyklovať;
d) ►C1 zvyšky ◄ , ktorých vzniku nie je možné zabrániť, ktorých množstvo nemožno znížiť, alebo ktoré nemožno recyklovať, sa budú zneškodňovať v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie.
Článok 45
Podmienky povolenia
1. Povolenie obsahuje tieto údaje:
a) katalóg všetkých ►C1 druhov odpadov ◄ , ktoré možno spracovávať, pričom sa v prípade, ak je to možné, použijú aspoň tie ►C1 druhy odpadov ◄ , ktoré sú stanovené v európskom ►C1 katalógu odpadov ◄ ustanovenom rozhodnutím 2000/532/ES, a ktorý v prípade potreby obsahuje informácie o množstvách každého ►C1 druhu odpadov ◄ ;
b) celková kapacita spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov;
c) ►C1 emisné limity ◄ do ovzdušia a vody;
d) požiadavky pre pH, teplotu a prietok vypúšťania odpadových vôd;
e) postupy odberu vzoriek a meracie postupy a frekvencie, ktoré sa majú používať v záujme dodržiavania podmienok stanovených pre monitorovanie emisií;
f) maximálna povolená doba všetkých technicky nevyhnutných odstávok, porúch ►C1 alebo výpadkov čistiacich alebo meracích zariadení ◄ , počas ktorých môžu emisie do ovzdušia a vypúšťanie odpadových vôd ►C1 prekročiť ◄ predpísané ►C1 emisné limity ◄ .
2. Okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 povolenie pre spaľovňu odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov, ktoré používajú nebezpečné odpady, obsahuje tieto údaje:
a) zoznam množstiev rôznych kategórií nebezpečných odpadov, ktoré sa môžu spracovávať;
►C1 b) minimálne a maximálne materiálové toky týchto nebezpečných odpadov ◄ , ich najnižšie a najvyššie hodnoty spalného tepla a ich maximálny obsah polychlórovaných bifenylov, pentachlórovaného fenolu, chlóru, fluóru, síry, ťažkých kovov a iných znečisťujúcich látok.
3. Členské štáty môžu vytvoriť zoznam kategórií odpadov, ktoré má obsahovať povolenie, a ktoré sa môžu spoluspaľovať v určitých kategóriách zariadení na spoluspaľovanie odpadov.
4. Príslušný orgán musí pravidelne prehodnocovať a, ak je to potrebné, aktualizovať podmienky povolenia.
Článok 46
Riadenie emisií
1. Odpadové plyny zo spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov musia byť vypúšťané riadeným spôsobom cez komín, ktorého výška sa vypočíta tak, aby bolo chránené ľudské zdravie a životné prostredie.
2. Emisie do ovzdušia zo spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov nesmú ►C1 prekročiť ◄ ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VI časti 3 a 4 alebo určené v súlade s časťou 4 uvedenej prílohy.
►C1 Ak v zariadení na spoluspaľovanie odpadov pochádza viac ako 40 % vznikajúceho tepla z nebezpečných odpadov alebo sa v zariadení spoluspaľuje neupravený zmesový komunálny odpad ◄ , platia ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VI časť 3.
►C1 3. Vypúšťanie odpadových vôd vznikajúcich pri čistení odpadových plynov do vodného prostredia musí byť v najväčšej možnej miere obmedzené ◄ a koncentrácie znečisťujúcich látok nesmú ►C1 prekročiť ◄ ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VI časť 5.
4. ►C1 Emisné limity ◄ platia v mieste, kde sa odpadové vody vznikajúce pri čistení odpadových plynov vypúšťajú zo spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov.
Keď sa odpadové vody z čistenia odpadových plynov čistia mimo spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov v čistiarni odpadových vôd určenej iba na čistenie tohto druhu odpadových vôd, emisné limity stanovené v prílohe VI časti 5 sa uplatňujú v mieste, kde sa odpadové vody vypúšťajú z čistiarne odpadových vôd. V prípade, že sa odpadové vody z čistenia odpadových plynov čistia spoločne s odpadovými vodami z iných zdrojov, a to buď v areáli, alebo mimo areálu, musí prevádzkovateľ vykonávať príslušné výpočty hmotnostných bilancií na základe výsledkov meraní stanovených v prílohe VI časti 6 bode 3, a to s cieľom určovať úrovne znečistenia v miestach konečného vypúšťania odpadových vôd, vznikajúcich pri čistení odpadových plynov.
Odpadové vody sa za žiadnych okolností nesmú riediť kvôli dodržaniu ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v prílohe VI časť 5.
5. Areály spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov vrátane súvisiacich priestorov pre skladovanie odpadov musia byť navrhnuté a prevádzkované takým spôsobom, aby sa zabránilo nepovolenému a náhodnému úniku akýchkoľvek znečisťujúcich látok do pôdy, povrchových a podzemných vôd.
Musí byť zabezpečená skladovacia kapacita pre znečistenú zrážkovú vodu odtekajúcu z areálu spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov alebo pre znečistenú vodu vznikajúcu pri rozliatí kvapalín alebo pri hasení požiarov. Táto skladovacia kapacita musí byť dostatočná na to, aby bolo zabezpečené, že tieto vody bude možné v prípade potreby pred vypustením testovať a vyčistiť.
6. Bez toho, aby bol dotknutý článok 50 ods. 4 písm. c), pri ►C1 prekročení ◄ ►C1 emisných limitov ◄ nesmie spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov alebo jednotlivé pece, ktoré sú súčasťou spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, za žiadnych okolností pokračovať v spaľovaní odpadov dlhší čas ako štyri hodiny bez prerušenia.
Kumulatívny čas trvania prevádzky v takýchto podmienkach nesmie ►C1 prekročiť ◄ 60 hodín za rok.
Časové obmedzenie stanovené v druhom pododseku sa uplatňuje na tie pece, ktoré sú pripojené k jednému čistiacemu zariadeniu odpadových plynov.
Článok 47
Porucha
V prípade poruchy musí prevádzkovateľ hneď, ako je to možné, obmedziť alebo ukončiť činnosti dovtedy, kým nebude možné obnoviť normálnu prevádzku.
Článok 48
Monitorovanie emisií
1. Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa monitorovanie emisií vykonávalo v súlade s prílohou VI časti 6 a 7.
2. Inštalácia a činnosť automatizovaných meracích systémov sú predmetom kontroly a každoročného preskúšania podľa prílohy VI časť 6 bod 1.
3. Polohu miest odberu vzoriek alebo meracích miest, ktoré sa majú používať na monitorovanie emisií, určí príslušný orgán.
4. Všetky výsledky monitorovania sa zaznamenávajú, spracovávajú a prezentujú tak, aby príslušný orgán mohol kontrolovať dodržiavanie prevádzkových podmienok a ►C1 emisných limitov ◄ uvedených v povolení.
5. Hneď, ako budú v Únii k dispozícii vhodné meracie techniky, Komisia stanoví prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 76 a za podmienok uvedených v článkoch 77 a 78 dátum, od ktorého sa musia vykonávať kontinuálne merania emisií ťažkých kovov, dioxínov a furánov do ovzdušia.
Článok 49
Dodržiavanie ►C1 emisných limitov ◄
►C1 Emisné limity ◄ do ovzdušia a vody sa považujú za dodržané v prípade splnenia podmienok opísaných v prílohe VI časti 8.
Článok 50
Prevádzkové podmienky
►C1 1. Spaľovne odpadov sa musia prevádzkovať takým spôsobom, aby bola dosiahnutá úroveň spaľovania ◄ , pri ktorej je celkový obsah organického uhlíka v troske a spodnom popole z pece nižší ako 3 % alebo strata žíhaním je menšia ako 5 % suchej hmotnosti materiálu. V prípade potreby sa použijú techniky predúpravy odpadov.
2. Spaľovne odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované takým spôsobom, aby teplota spalín za posledným prívodom spaľovacieho vzduchu dosahovala riadeným a rovnomerným spôsobom aj pri najnepriaznivejších podmienkach počas najmenej dvoch sekúnd hodnotu minimálne 850° C.
Zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované takým spôsobom, aby teplota plynov, ktoré vznikajú pri spoluspaľovaní odpadov, vzrástla riadeným a homogénnym spôsobom, a to aj v najnepriaznivejších podmienkach, na minimálne 850 °C počas najmenej dvoch sekúnd.
Pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní nebezpečných odpadov obsahujúcich viac ako 1 % halogénovaných organických látok, ►C1 vyjadrených ako chlór, musí byť teplota požadovaná podľa prvého a druhého pododseku minimálne 1 100 ° C. ◄
V spaľovniach odpadu sa teplota stanovená v prvom a treťom pododseku meria v blízkosti vnútornej steny spaľovacej komory. Príslušný orgán môže povoliť merania na inom reprezentatívnom mieste spaľovacej komory.
3. Každá spaľovacia komora spaľovne odpadov musí byť vybavená aspoň jedným pomocným horákom. Tento horák sa automaticky zapne, ak teplota spalín za posledným prívodom spaľovacieho vzduchu klesne pod teploty stanovené v odseku 2. Musí sa využívať aj v priebehu nábehu a odstavovania, aby sa zabezpečilo udržiavanie týchto teplôt po celý čas ich trvania, pokiaľ sa v spaľovacej komore nachádzajú nespálené odpady.
K pomocnému horáku sa nesmú privádzať palivá, ktoré môžu spôsobiť vyššie emisie ako emisie vznikajúce pri spaľovaní plynového oleja, ako je vymedzený v článku 2 bod 2 smernice Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách ( 36 ), skvapalneného plynu alebo zemného plynu.
4. Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia využívať automatický systém, ktorý zabráni prívodu odpadov v týchto situáciách:
a) počas nábehu, kým sa nedosiahne teplota stanovená v odseku 2 tohto článku alebo kým sa nedosiahne teplota v súlade s článkom 51 ods. 1;
b) vždy, keď sa neudrží teplota stanovená v odseku 2 tohto článku alebo teplota stanovená v súlade s článkom 51 ods. 1;
►C1 c) vždy, keď kontinuálne merania ukazujú, že v dôsledku porúch alebo výpadkov zariadení ◄ na čistenie odpadových plynov sa presiahla ktorákoľvek ►C1 emisný limit ◄ .
5. Všetko teplo vznikajúce v spaľovniach odpadov alebo zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov sa musí v najväčšej možnej miere zhodnotiť.
6. Infekčné odpady zo zdravotníckej a veterinárnej starostlivosti sa musia vkladať priamo do pece bez toho, aby sa najprv miešali s inými kategóriami odpadov, a bez priamej manipulácie.
7. Členské štáty zabezpečia, že spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov prevádzkuje a riadi fyzická osoba, ktorá je spôsobilá riadiť zariadenie.
Článok 51
Povolenie na zmenu prevádzkových podmienok
1. Príslušný orgán môže pre určité kategórie odpadov alebo pre určité tepelné procesy schváliť podmienky, ktoré sa líšia od podmienok stanovených v článku 50 ods. 1, 2 a 3 a, pokiaľ ide o teplotu, v odseku 4 uvedeného článku a špecifikovaných v povolení za predpokladu, že sú splnené ostatné požiadavky tejto kapitoly. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá upravujúce toto schvaľovanie.
2. Pre spaľovne odpadov nesmie zmena v podmienkach ►C1 prevádzkovaní ◄ spôsobiť vznik väčšieho množstva ►C1 zvyškov ◄ alebo ►C1 zvyškov ◄ s vyšším obsahom organických znečisťujúcich látok v porovnaní s tými ►C1 zvyškami ◄ , ktoré by sa mohli očakávať za podmienok stanovených v článku 50 ods. 1, 2 a 3.
3. Celkové emisie organického uhlíka a oxidu uhoľnatého zo zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ktoré dostali povolenie na zmenu prevádzkových podmienok podľa odseku 1, musia dodržiavať aj ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VI časť 3.
►C1 Emisie celkového organického uhlíka z kotlov na spaľovanie kôry z celulózového a papierenského priemyslu ◄ , v ktorých sa spoluspaľuje odpad v mieste výroby, ktoré boli v prevádzke a mali povolenie pred 28. decembrom 2002 a ktoré dostali povolenie na zmenu prevádzkových podmienok podľa odseku 1, musia dodržiavať aj ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VI časť 3.
4. Členské štáty oznámia Komisii všetky prevádzkové podmienky povolené podľa odsekov 1, 2 a 3 a výsledky overovania ako súčasť informácií poskytovaných v súlade s požiadavkami na podávanie správ podľa článku 72.
Článok 52
Dodávka a preberanie odpadov
1. Prevádzkovateľ spaľovane odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musí prijať všetky potrebné preventívne opatrenia týkajúce sa dodávky a preberania odpadov, ktorými zabráni alebo v najväčšej možnej miere obmedzí znečisťovanie ovzdušia, pôdy, povrchových a podzemných vôd, ako aj iné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, zápach a hluk a priame riziká pre ľudské zdravie.
2. Pred prevzatím odpadov do spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov určí prevádzkovateľ hmotnosť každého ►C1 druhu odpadov ◄ , pokiaľ možno podľa európskeho ►C1 katalógu odpadov ◄ ustanoveného rozhodnutím 2000/532/ES.
3. Pred prevzatím nebezpečných odpadov do spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musí prevádzkovateľ získať dostupné informácie o týchto odpadoch na účel overenia dodržiavania požiadaviek povolenia stanovených v článku 45 ods. 2
Tieto informácie sa vzťahujú na:
a) všetky administratívne informácie o procese ►C1 vzniku odpadov ◄ obsiahnuté v dokumentoch uvedených v odseku 4 písm. a);
b) fyzikálne, a pokiaľ je to možné, chemické zloženie odpadov a všetky ostatné informácie potrebné na vyhodnotenie vhodnosti odpadov pre určený spaľovací proces;
c) nebezpečné vlastnosti odpadov, látok, s ktorými sa nemôžu miešať, a preventívne opatrenia, ktoré sa musia prijať pri manipulácii s odpadmi.
4. Pred prevzatím nebezpečných odpadov do spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musí prevádzkovateľ vykonať aspoň tieto postupy:
a) kontrolu dokumentov, ktoré vyžaduje smernica 2008/98/ES a, ak je to možné, tých dokumentov, ktoré vyžaduje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu ( 37 ) a právne predpisy v oblasti prepravy nebezpečných tovarov;
b) odber reprezentatívnych vzoriek, pokiaľ to nie je nevhodné, a ak je to možné pred ich vyložením, na overenie zhody s informáciami uvedenými v odseku 3 vykonaním kontrol, a aby sa príslušným orgánom umožnilo zistiť povahu spracovaných odpadov.
Vzorky uvedené v písmene b) sa musia uchovať aspoň jeden mesiac po spálení alebo spoluspálení príslušných odpadov.
5. Príslušný orgán môže udeľovať výnimky z odsekov 2, 3 a 4 spaľovniam odpadov alebo zariadeniam na spoluspaľovanie odpadov, ktoré sú súčasťou zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kapitola II, a spaľujú alebo spoluspaľujú len odpady, ktoré vznikli v danom zariadení.
Článok 53
Zvyšky
1. Množstvo ►C1 zvyškov ◄ a ich škodlivosť sa musí minimalizovať. ►C1 Zvyšky ◄ sa musia podľa možnosti recyklovať priamo v zariadení alebo mimo neho.
2. Preprava a dočasné skladovanie suchých ►C1 zvyškov ◄ vo forme prachu sa musí vykonávať takým spôsobom, aby sa zabránilo rozptylu daných ►C1 zvyškov ◄ do životného prostredia.
3. Predtým, ako sa určia spôsoby zneškodnenia alebo recyklácie ►C1 zvyškov ◄ , sa musia vykonať vhodné skúšky, ktorými sa zistia fyzikálne a chemické charakteristiky a potenciál ►C1 zvyškov ◄ znečisťovať. Tieto skúšky sa týkajú celkovej rozpustnej frakcie a rozpustnej frakcie ťažkých kovov.
Článok 54
Podstatná zmena
Zmena činnosti zariadenia na spaľovanie odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov v prevádzke, kde sa spracúva len odpad, ktorý nie je nebezpečný, na ktorú sa vzťahuje kapitola II a ktorá zahŕňa spaľovanie alebo spoluspaľovanie nebezpečných odpadov, sa považuje za podstatnú zmenu.
Článok 55
Podávanie správ a informovanie verejnosti o spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov
1. Žiadosti o nové povolenia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť k dispozícii verejnosti na jednom alebo viacerých miestach na vhodne dlhý čas, ktorý verejnosti umožní pripomienkovať žiadosti predtým, ako príslušný orgán dospeje k rozhodnutiu. Rozhodnutie, vrátane aspoň kópie povolenia a všetkých nasledujúcich aktualizácií, sa musí takisto sprístupniť verejnosti.
2. Pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov s menovitou kapacitou dve tony alebo viac za hodinu musí správa uvedená v článku 72 obsahovať informácie o fungovaní a monitorovaní zariadenia, ako aj o priebehu procesu spaľovania alebo spoluspaľovania a úrovni znečisťovania ovzdušia a vody v porovnaní s ►C1 emisnými limitami ◄ . Tieto informácie sa sprístupnia verejnosti.
3. Príslušný orgán vypracuje zoznam spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov s menovitou kapacitou menej ako dve tony za hodinu a sprístupní ho verejnosti.
KAPITOLA V
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ZARIADENIA A ČINNOSTI POUŽÍVAJÚCE ORGANICKÉ ROZPÚŠŤADLÁ
Článok 56
Rozsah pôsobnosti
Táto kapitola sa uplatňuje na činnosti uvedené v prílohe VII časti 1 a ak ide o takúto činnosť pri dosiahnutí prahových spotrieb stanovených v časti 2 uvedenej prílohy.
Článok 57
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. „existujúce zariadenie“ je zariadenie v prevádzke k 29. marcu 1999 alebo zariadenie, ktorému bolo vydané povolenie alebo ktoré sa zaregistrovalo pred 1. aprílom 2001 alebo ktorého prevádzkovateľ predložil úplnú žiadosť o povolenie pred 1 aprílom 2001, pokiaľ bolo dané zariadenie uvedené do prevádzky najneskôr 1. apríla 2002;
2. „odpadové plyny“ sú finálne vypustenie plynov obsahujúcich prchavé organické zlúčeniny alebo iné znečisťujúce látky z komína alebo odlučovacieho zariadenia do ovzdušia;
3. „fugitívne emisie“ sú akékoľvek emisie prchavých organických zlúčenín s výnimkou odpadových plynov do ovzdušia, pôdy a vody, ako aj rozpúšťadiel, ktoré sú obsiahnuté v akýchkoľvek výrobkoch, pokiaľ v prílohe VII časť 2nie je stanovené inak;
4. „celkové emisie“ sú súčtom fugitívnych emisií a emisií v odpadových plynoch;
5. „zmes“ je zmes, ako je vymedzená v článku 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry ( 38 );
6. „lepidlo“ je akákoľvek zmes vrátane všetkých organických rozpúšťadiel alebo zmesí obsahujúcich organické rozpúšťadlá potrebné na jej riadne použitie, ktorá sa používa na zlepenie jednotlivých častí výrobku;
7. „tlačiarenská farba“ je akákoľvek zmes vrátane všetkých organických rozpúšťadiel alebo zmesí obsahujúcich organické rozpúšťadlá potrebné na jej riadne použitie, ktorá sa používa pri tlačiarenskej činnosti na vytlačenie textu alebo obrázkov na nejaký povrch;
8. „lak“ je priesvitný náter;
9. „spotreba“ je celkové vstupné množstvo organických rozpúšťadiel do zariadenia za kalendárny rok alebo iné 12-mesačné obdobie, mínus všetky prchavé organické zlúčeniny, ktoré sú zhodnotené na účely opätovného použitia;
10. „vstupné množstvo“ je množstvo organických rozpúšťadiel a ich množstvo v zmesiach, ktoré sa použijú pri činnosti, vrátane rozpúšťadiel recyklovaných vo vnútri a mimo zariadenia, a ktoré sa počítajú zakaždým, keď sú použité pri vykonávaní činnosti;
11. „opätovné použitie“ je použitie zhodnotených organických rozpúšťadiel zo zariadenia na akékoľvek technické alebo komerčné účely vrátane ich použitia ako paliva, s výnimkou definitívneho zneškodnenia takýchto zhodnotených organických rozpúšťadiel ako odpadu;
►C1 12. „riadené podmienky“ sú podmienky, za akých sa zariadenie prevádzkuje tak, že prchavé organické zlúčeniny, ktoré sa uvoľňujú pri činnosti, sa zhromažďujú a vypúšťajú riadeným spôsobom ◄ buď cez komín alebo cez odlučovacie zariadenie, a preto nie sú úplne fugitívne;
13. „nábeh a odstavovanie“ sú procesy pri uvádzaní danej činnosti, zariadenia alebo nádrže do alebo z činnosti alebo do chodu naprázdno alebo z chodu naprázdno s výnimkou pravidelne sa opakujúcich fáz činnosti.
Článok 58
Náhrada nebezpečných látok
Látky alebo zmesi, ktorým sú z dôvodu, že ich obsah prchavých organických zlúčenín je podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 klasifikovaný ako karcinogénny, mutagénny alebo toxický pre reprodukciu, priradené výstražné upozornenia H340, H350, H350i, H360D alebo H360F alebo musia byť nimi označené, musia byť podľa možnosti nahradené čo najmenej škodlivými látkami alebo zmesami v čo najkratšom možnom čase.
Článok 59
Riadenie emisií
1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby každé zariadenie spĺňalo tieto podmienky:
a) emisie prchavých organických zlúčenín zo zariadení neprekročia ►C1 emisné limity ◄ v odpadových plynoch a sú dodržané limitné hodnoty fugitívnych emisií alebo limitné hodnoty celkových emisií a ďalšie požiadavky ustanovené v prílohe VII časti 2 a 3;
b) požiadavky schémy znižovania emisií, ktoré sú stanovené v prílohe VII časť 5, pokiaľ sa dosiahne rovnocenné zníženie emisií v porovnaní s tým, ktoré bolo dosiahnuté v prípade uplatňovania ►C1 emisných limitov ◄ uvedených v písmene a).
Členské štáty podávajú Komisii v súlade s článkom 72 ods. 1 správy o pokroku pri dosahovaní rovnocenného zníženia emisií uvedeného v písmene b).
2. Odchylne od odseku 1 písm. a) v prípade, že prevádzkovateľ preukáže príslušnému orgánu, že pre konkrétne zariadenie nie je limitná hodnota fugitívnych emisií dosiahnuteľná z technického a ekonomického hľadiska, môže príslušný orgán povoliť, aby emisie prekročili ►C1 emisný limit ◄ hodnotu emisií za predpokladu, že sa neočakávajú významné riziká pre ľudské zdravie alebo životné prostredie a že prevádzkovateľ preukáže príslušnému orgánu, že používa najlepšie dostupné techniky.
►C1 3. Odchylne od odseku 1 v prípade činností povrchovej úpravy uvedených v položke 8 tabuľky v časti 2 prílohy VII, ktoré nemožno vykonávať za riadených podmienok ◄ , môže príslušný orgán povoliť, aby emisie zariadenia nedodržiavali požiadavky stanovené v uvedenom odseku, ak prevádzkovateľ preukáže príslušnému orgánu, že takéto dodržanie nie je možné z technického a ekonomického hľadiska a že používa najlepšie dostupné techniky
4. Členské štáty oznámia Komisii výnimky uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku v súlade s článkom 72 ods. 2
5. Emisie buď prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H340, H350, H350i, H360D alebo H360F alebo musia byť nimi označené, alebo emisie halogénovaných prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H341 alebo H351 ►C1 alebo musia byť nimi označené, musia byť obmedzované za riadených podmienok ◄ , pokiaľ je z technického a ekonomického hľadiska možné, aby sa zabezpečila ochrana ľudského zdravia a životného prostredia, a nesmú ►C1 prekročiť ◄ príslušné ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VII časť 4.
6. Zariadenia, v ktorých sa vykonávajú dve alebo viaceré činnosti, z ktorých každá prevyšuje prahové hodnoty uvedené v prílohe VII časť 2, musia:
a) čo sa týka látok uvedených v odseku 5, spĺňať požiadavky uvedeného odseku pre každú činnosť samostatne;
b) čo sa týka všetkých ostatných látok, buď:
i) spĺňať požiadavky odseku 1 pre každú činnosť samostatne; alebo
ii) mať celkové emisie prchavých organických zlúčenín, ktoré neprevyšujú tie emisie, ktoré by boli výsledkom uplatňovania bodu i).
7. Musia sa prijať všetky potrebné preventívne opatrenia na minimalizáciu emisií prchavých organických zlúčenín pri operáciách nábehu a odstávky.
Článok 60
Monitorovanie emisií
Členské štáty musia zabezpečovať, že merania emisií sa vykonávajú v súlade s prílohou VII časť 6, a to buď špecifikáciami v podmienkach povolenia alebo všeobecne záväznými pravidlami.
Článok 61
Dodržiavanie ►C1 emisných limitov ◄
►C1 Emisné limity ◄ pre odpadové plyny sa považujú za dodržané, ak sú splnené podmienky stanovené v prílohe VII časť 8.
Článok 62
Podávanie správ o dodržiavaní podmienok
Prevádzkovateľ poskytne príslušnému orgánu na požiadanie údaje, ktoré umožnia príslušnému orgánu overiť súlad s ktorýmkoľvek z týchto parametrov:
a) ►C1 emisné limity ◄ v odpadových plynoch, limitné hodnoty fugitívnych emisií a limitné hodnoty celkových emisií;
b) požiadavky schémy znižovania emisií podľa prílohy VII časť 5;
c) výnimky udelené v súlade s článkom 59 ods. 2 a 3.
Tieto údaje môžu zahŕňať plány hospodárenia s rozpúšťadlami vypracované v súlade s prílohou VII časť 7.
Článok 63
Podstatná zmena existujúcich zariadení
1. Zmena maximálnej hmotnosti vstupného množstva organických rozpúšťadiel do existujúceho zariadenia vyjadreného ako denný priemer, ak je zariadenie prevádzkované pri plánovanom výstupe, za iných podmienok, ako je nábeh, odstavovanie a údržba vybavenia, sa považuje za podstatnú v prípade, že má za následok zvýšenie emisií prchavých organických zlúčenín o viac než:
a) 25 % v prípade zariadenia, ktoré buď vykonáva činnosti, ktoré patria do pásma nižších prahových hodnôt bodov 1, 3, 4, 5, 8, 10, 13, 16 alebo 17 tabuľky v časti 2 prílohy VII, alebo činnosti, ktoré patria do jedného z ďalších bodov uvedených v časti 2 prílohy VII, a má spotrebu rozpúšťadiel nižšiu ako 10 ton za rok;
b) 10 % v prípade všetkých ostatných zariadení.
2. Ak existujúce zariadenie prechádza podstatnou zmenou alebo spadá do rozsahu pôsobnosti tejto smernice po prvýkrát po podstatnej zmene, tá časť zariadenia, na ktorej bola vykonaná podstatná zmena, sa považuje buď za nové zariadenie alebo za existujúce zariadenie za predpokladu, že celkové emisie celého zariadenia neprevyšujú tie, ktoré by boli výsledkom toho, ak by bola podstatne zmenená časť považovaná za nové zariadenie.
3. V prípade podstatnej zmeny musí príslušný orgán overiť, či zariadenie dodržiava požiadavky tejto smernice.
Článok 64
Výmena informácií o náhrade organických rozpúšťadiel
Komisia zorganizuje výmenu informácií s členskými štátmi, príslušnými priemyselnými odvetviami a mimovládnymi organizáciami, ktoré presadzujú ochranu životného prostredia, o používaní organických rozpúšťadiel a ich potenciálnych náhrad a techník, ktoré majú najmenšie potenciálne vplyvy na ovzdušie, vodu, pôdu, ekosystémy a ľudské zdravie.
Výmena informácií sa zorganizuje o všetkých týchto témach:
a) vhodnosť na použitie;
b) potenciálne vplyvy na ľudské zdravie, a najmä vystavenie účinkom pri práci;
c) potenciálne vplyvy na životné prostredie;
d) ekonomické dôsledky, najmä náklady a prínosy jednotlivých dostupných alternatív.
Článok 65
Prístup k informáciám
1. Verejnosti sa sprístupní rozhodnutie príslušného orgánu, vrátane aspoň kópie povolenia a všetkých jeho následných aktualizácií.
Verejnosti sa sprístupnia všeobecne záväzné predpisy platné pre zariadenia a zoznam zariadení, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mať povolenie a registráciu.
2. Verejnosti sa sprístupnia výsledky monitorovania emisií, ktoré sú požadované podľa článku 60 a ktoré má k dispozícii príslušný orgán.
3. Odseky 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú s výnimkou obmedzení, ktoré sú stanovené v článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2003/4/ES.
KAPITOLA VI
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE ZARIADENIA, KTORÉ VYRÁBAJÚ OXID TITANIČITÝ
Článok 66
Rozsah pôsobnosti
Táto kapitola sa uplatňuje na zariadenia, ktoré vyrábajú oxid titaničitý.
Článok 67
Zákaz vypúšťania odpadov
Členské štáty zakážu vypúšťať do akéhokoľvek vodného útvaru, mora alebo oceánu tieto odpady:
a) pevný odpad;
b) matečné lúhy, ktoré vznikajú vo fáze filtrácie po hydrolýze roztoku TiOSO4 zo zariadení, ktoré používajú sulfátový proces; vrátane kyslých odpadov spojených s takýmito lúhmi, ktoré obsahujú celkovo viac ako 0,5 % voľnej kyseliny sírovej a rôznych ťažkých kovov, a vrátane takých matečných lúhov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny sírovej;
c) odpady zo zariadení, ktoré používajú chloridový proces, ktoré obsahujú viac ako 0,5 % voľnej kyseliny chlorovodíkovej a rôznych ťažkých kovov, vrátane takých odpadov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny chlorovodíkovej;
d) filtračné soli, kaly a kvapalný odpad, ktoré vznikajú pri úprave (zahusťovaní alebo neutralizácii) odpadu uvedeného v písmenách b) a c) a obsahujú rôzne ťažké kovy, avšak nezahŕňajú neutralizovaný a prefiltrovaný či dekantovaný odpad, ktorý obsahuje len stopy ťažkých kovov a má pred akýmkoľvek zriedením hodnotu pH vyššiu ako 5,5.
Článok 68
Kontrola emisií do vody
Emisie zo zariadení do vody nesmú ►C1 prekročiť ◄ ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VIII časť 1.
Článok 69
Prevencia a riadenie emisií do ovzdušia
1. Musí sa predchádzať emisiám kvapôčok kyseliny zo zariadenia;
2. Emisie zo zariadení do ovzdušia nesmú ►C1 prekročiť ◄ ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VIII časti 2.
Článok 70
Monitorovanie emisií
1. Členské štáty zabezpečia monitorovanie emisií do vody, aby príslušný orgán mohol kontrolovať dodržiavanie podmienok povolenia a článku 68.
2. Členské štáty zabezpečia monitorovanie emisií do ovzdušia, aby príslušný orgán mohol kontrolovať dodržiavanie podmienok povolenia a článku 69. V rámci tohto monitorovania je potrebné vykonávať aspoň monitorovanie emisií podľa prílohy VIII časť 3.
3. Monitorovanie sa vykonáva podľa noriem CEN a v prípade, že normy CEN nie sú k dispozícii, podľa noriem ISO, vnútroštátnych alebo iných medzinárodných noriem, ktorými sa zabezpečia údaje rovnakej ►C1 odbornej kvality ◄ .
KAPITOLA VII
VÝBOR, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 71
Príslušné orgány
Členské štáty určia príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za plnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice.
Článok 72
Podávanie správ zo strany členských štátov
1. Členské štáty zabezpečia, aby Komisia mala k dispozícii informácie o vykonávaní tejto smernice, o reprezentatívnych údajoch o emisiách a ostatných formách znečistenia, o ►C1 emisných limitoch ◄ , o uplatňovaní najlepších dostupných techník v súlade s článkami 14 a 15, najmä o udeľovaní výnimiek podľa článku 15 ods. 4, a o pokroku pri vývoji a uplatňovaní nových techník v súlade s článkom 27. Členské štáty sprístupňujú informácie v elektronickej podobe.
2. Typ, formát a frekvencia informácií, ktoré sa majú sprístupňovať podľa odseku 1, sa ustanoví v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2 Tieto informácie obsahujú určenie špecifických činností a znečisťujúcich látok, o ktorých sa sprístupnia údaje uvedené v odseku 1.
3. Členské štáty každý rok počnúc 1. januárom 2016 zabezpečia inventarizáciu emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a tuhých znečisťujúcich látok a energetických vstupov všetkých spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje kapitola III tejto smernice.
Príslušný orgán pri zohľadnení agregačných pravidiel uvedených v článku 29 získa tieto údaje o každom spaľovacom zariadení:
a) celkový menovitý tepelný príkon (MW) spaľovacieho zariadenia;
b) druh spaľovacieho zariadenia: kotol, plynová turbína, plynový motor, naftový motor, iný (uviesť druh);
c) dátum spustenia prevádzky spaľovacieho zariadenia;
d) celkové ročné emisie (v tonách za rok) oxidu siričitého, oxidov dusíka a tuhých znečisťujúcich látok (ako celkové suspendované častice);
e) počet prevádzkových hodín spaľovacieho zariadenia;
►C1 f) celkové ročné množstvo energetických vstupov vztiahnuté na výhrevnosť (v TJ za rok) ◄ , rozdelené podľa týchto kategórií paliva: čierne a hnedé uhlie, biomasa, rašelina, iné tuhé palivá (uviesť druh), kvapalné palivá, zemný plyn, iné plyny (uviesť druh).
Údaje z každoročnej inventarizácie za jednotlivé zariadenia sa na požiadanie sprístupnia Komisii.
Súhrn inventúr sa sprístupní Komisii každé tri roky do 12 mesiacov od konca príslušného trojročného obdobia. V tomto súhrne sú oddelene uvedené údaje o spaľovacích zariadeniach v rámci rafinérií.
Komisia sprístupní členským štátom a verejnosti prehľad porovnaní a vyhodnotení údajov z týchto inventúr v súlade so smernicou 2003/4/ES do 24 mesiacov od konca príslušného trojročného obdobia.
4. Členské štáty počnúc 1. januárom 2016 Komisii každoročne oznamujú tieto údaje:
a) v prípade spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 31, obsah síry v používanom domácom tuhom palive a dosiahnutý stupeň odsírenia, a to ako priemer za každý mesiac; za prvý rok uplatňovania článku 31 sa oznámi aj technické odôvodnenie nemožnosti dodržiavať ►C1 emisné limity ◄ uvedené v článku 30 ods. 2 a 3; a
b) v prípade spaľovacích zariadení, ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, počet prevádzkových hodín za rok.
Článok 73
Preskúmanie
1. Na základe informácií uvedených v článku 72 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 7. januára 2016 a následne každé tri roky správu, v ktorej preskúma vykonávanie tejto smernice.
Táto správa uvedie posúdenie potreby akcie Únie prostredníctvom stanovenia alebo aktualizácie celoúnijných minimálnych požiadaviek na ►C1 emisné limity ◄ a na pravidlá pre monitorovanie a dodržiavanie súladu pri činnostiach v rámci záverov o BAT prijatých počas predchádzajúceho trojročného obdobia na základe týchto kritérií:
a) vplyv dotknutých činností na životné prostredie ako celok; a
b) situácia v používaní najlepších dostupných techník pri dotknutých činnostiach.
Toto posúdenie zváži stanovisko fóra uvedeného v článku 13 ods. 4
Má sa za to, že kapitola III a príloha V tejto smernice predstavujú celoúnijné minimálne požiadavky v prípade veľkých spaľovacích zariadení.
Správa sa v prípade potreby doplní legislatívny návrhom. Ak posúdenie uvedené v druhom pododseku určí, že je to potrebné, legislatívny návrh bude obsahovať ustanovenia o stanovení alebo aktualizácii celoúnijných minimálnych požiadaviek na ►C1 emisné limity ◄ alebo pravidlá monitorovania a posudzovania dodržiavania súladu pri dotknutých činnostiach.
2. Komisia do 31. decembra 2012 preskúma potrebu riadenia emisií zo:
a) spaľovania palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom nižším ako 50 MW;
b) intenzívneho chovu dobytka; a
c) rozmetávania hnoja.
O výsledkoch tohto preskúmania podá Komisia správu Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby k nej pripojí aj legislatívny návrh.
3. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2011 správu o potrebe stanoviť v prílohe I:
a) diferencované kapacitné prahy pre chov rôznych druhov hydiny vrátane osobitného prípadu prepelíc;
b) kapacitné prahy pre súčasný chov rôznych druhov zvierat v rámci toho istého zariadenia.
O výsledkoch tohto preskúmania podá Komisia správu Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby k správe pripojí aj legislatívny návrh.
Článok 74
Zmeny a doplnenia príloh
Na účely prispôsobenia ustanovení tejto smernice vedeckému a technickému pokroku na základe najlepších dostupných techník, prijme Komisia delegované akty v súlade s článkom 76 a za podmienok uvedených v článkoch 77 a 78, pokiaľ ide o prispôsobenie prílohy V časti 3 a 4, prílohy VI časti 2, 6, 7 a 8 a prílohy VII časti 5, 6, 7 a 8 tomuto vedeckému a technickému pokroku.
Článok 75
Postup výboru
1. Komisii pomáha výbor.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8
Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.
Článok 76
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 48 ods. 5 a článku 74 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 6. januára 2011. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 77 neodvolajú.
2. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.
3. Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 77 a 78.
Článok 77
Odvolanie delegovania právomoci
1. Európsky parlament a Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 48 ods. 5 a článku 74 kedykoľvek odvolať.
2. Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.
3. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 78
Námietky voči delegovaným aktom
1. Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia.
Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
2. Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.
Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.
3. Delegovaný akt nenadobúda účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.
Článok 79
Sankcie
Členské štáty určia sankcie za porušovanie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 7. januára 2013 a bezodkladne jej oznámia všetky ich následné zmeny a doplnenia.
Článok 80
Transpozícia
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2, článkom 3 body 8, 11 až 15, 18 až 23, 26 až 30, 34 až 38 a 41, článkom 4 ods. 2 a 3, článkom 7, článkami 8 a 10, článkom 11 písm. e) a h), článkom 12 ods. 1 písm. e) a h), článkom 13 ods. 7, článkom 14 ods. 1 písm. c) bod ii), článkom 14 ods. 1 písm. d), e), f) a h), článkom 14 ods. 2 až 7, článkom 15 ods. 2 až 5, článkami 16, 17 a 19, článkom 21 ods. 2 až 5, článkami 22, 23, 24, 27, 28 a 29, článkom 30 ods. 1, 2, 3, 4, 7 a 8, článkami 31, 32, 33, 34, 35, 36, 38 a 39, článkom 40 ods. 2 a 3, článkami 42 a 43, článkom 45 ods. 1, článkom 58, článkom 59 ods. 5, článkom 63, článkom 65 ods. 3, článkami 69, 70, 71, 72 a 79, s prílohou I prvý pododsek a body 1.1, 1.4, 2.5 písm. b), 3.1, 4, 5, 6.1 písm. c), 6.4 písm. b), 6.10 a 6.11, s prílohou II, prílohou III bod 12, prílohou V, prílohou VI časť 1 písm. b), časť 4 body 2.2, 2.4, 3.1 a 3.2, časť 6 body 2.5 a 2.6 a časť 8 bod 1.1 písm. d), s prílohou VII časť 4 bod 2, časť 5 bod 1, časť 7 bod 3 a s prílohou VIII časť 1 body 1 a 2 písm. c), časť 2 body 2 a 3 a časť 3 do 7. januára 2013.
Tieto opatrenia uplatňujú od toho istého dátumu.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 81
Zrušovacie ustanovenia
1. Smernice 78/176/EHS, 82/883/EHS, 92/112/EHS, 1999/13/ES, 2000/76/ES a 2008/1/ES, zmenené a doplnené aktmi uvedenými v prílohe IX časť A, sa zrušujú s účinnosťou od 7. januára 2014 bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe IX časť B.
2. Smernica 2001/80/ES, zmenená a doplnená aktmi uvedenými v prílohe IX časť A, sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2016 bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe IX časť B.
3. Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe X.
Článok 82
Prechodné ustanovenia
1. V prípade zariadení vykonávajúcich činnosti uvedené v prílohe I, bod 1.1 pre činnosti s celkovým menovitým tepelným príkonom presahujúcim 50 MW, body 1.2 a 1.3, bod 1.4 písm. a), body 2.1 až 2.6, body 3.1 až 3.5, body 4.1 až 4.6 pre činnosti týkajúce sa výroby chemickým spracovaním, body 5.1 a 5.2 pre činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica 2008/1/ES, bod 5.3 písm. a) body i) a ii), bod 5.4, bod 6.1 písm. a) a b), body 6.2 a 6.3, bod 6.4 písm. a), bod 6.4 písm. b) pre činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica 2008/1/ES, bod 6.4 písm. c) a body 6.5 až 6.9, ktoré sú v prevádzke a majú povolenie pred 7. januárom 2013, alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred uvedeným dátumom, pokiaľ boli dané zariadenia uvedené do prevádzky najneskôr do 7. januára 2014, členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté v súlade s článkom 80 ods. 1 od 7. januára 2014 s výnimkou kapitoly III a prílohy V.
2. V prípade zariadení vykonávajúcich činnosti uvedené v prílohe I, bod 1.1 pre činnosti s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW, bod 1.4 písm. b), body 4.1 až 4.6 pre činnosti týkajúce sa výroby biologickým spracovaním, body 5.1 a 5.2 pre činnosti, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2008/1/ES, bod 5.3 písm. a) body iii) až v), bod 5.3 písm. b), body 5.5 a 5.6, bod 6.1 písm. c), bod 6.4 písm. b) pre činnosti, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2008/1/ES, a body 6.10 a 6.11, ktoré boli v prevádzke pred 7. januárom 2013, členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté v súlade s touto smernicou od 7. júla 2015 s výnimkou kapitol III a IV a príloh V a VI.
3. V prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 2 uplatňujú členské štáty od 1. januára 2016 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté v súlade s článkom 80 ods. 1 na dodržanie kapitoly III a prílohy V.
4. Členské štáty v súvislosti so spaľovacími zariadeniami uvedenými v článku 30 ods. 3 už neuplatňujú smernicu 2001/80/ES od 7. januára 2013.
5. V prípade spaľovacích zariadení, ktoré spoluspaľujú odpad, sa uplatňuje príloha VI časť 4 bod 3.1 do:
a) 31. decembra 2015 v prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 2;
b) 6. januára 2013 v prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 3.
6. Na spaľovacie zariadenia, ktoré spoluspaľujú odpad, sa uplatňuje príloha VI časť 4 bod 3.2, a to od:
a) 1. januára 2016 v prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 2;
b) 7. januára 2013 v prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 3.
7. Článok 58 sa uplatňuje od 1. júna 2015. Do tohto dátumu sa musia látky alebo zmesi, ktorým sú z dôvodu, že ich obsah prchavých organických zlúčenín je podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 klasifikovaný ako karcinogénny, mutagénny alebo toxický pre reprodukciu, priradené výstražné upozornenia H340, H350, H350i, H360D alebo H360F alebo rizikové vety R45, R46, R49, R60 alebo R61 alebo nimi musia byť označené, nahradiť podľa možnosti čo najmenej škodlivými látkami alebo zmesami v čo najkratšom možnom čase.
8. Článok 59 ods. 5 sa uplatňuje od 1. júna 2015. Do tohto dátumu emisie buď prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H340, H350, H350i, H360D alebo H360F alebo rizikové vety R45, R46, R49, R60 alebo R61 alebo nimi musia byť označené, alebo emisie halogénovaných prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H341 alebo H351 alebo rizikové vety R40 alebo R68 alebo nimi musia byť označené, ►C1 sa musia používať za riadených podmienok, pokiaľ je to z technického a ekonomického hľadiska možné ◄ , aby sa zabezpečila ochrana ľudského zdravia a životného prostredia, a nesmú ►C1 prekročiť ◄ príslušné ►C1 emisné limity ◄ stanovené v prílohe VII časť 4.
9. Príloha VII časť 4 bod 2 sa uplatňuje od 1. júna 2015. Do tohto dátumu musí byť pri emisiách halogénovaných prchavých organických zlúčenín, ktorým je priradené výstražné upozornenie H341 alebo H351 alebo rizikové vety R40 alebo R68, alebo ktoré musia byť nimi označené, kde je hmotnostný prietok súčtu zlúčením, ktorý je príčinou výstražného upozornenia H341 alebo H351 alebo označenie R40 či R68, väčší ako 100 g/hod, alebo sa rovná tejto hodnote, dodržaná ►C1 emisný limit ◄ 20 mg/Nm3. ►C1 Emisný limit ◄ sa vzťahuje na súčet hmotností jednotlivých zlúčenín.
Článok 83
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 84
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
PRÍLOHA I
Kategórie činností uvedených v článku 10
Ďalej uvedené prahové hodnoty sa všeobecne vzťahujú na výrobné kapacity alebo výstupy. Ak sa niekoľko činností spadajúcich do toho istého opisu činnosti s prahom vykonáva v tom istom zariadení, kapacity týchto činností sa spočítajú. V prípade činností odpadového hospodárstva sa tento výpočet použije na úrovni činností v bode 5.1, bode 5.3 písm. a) a bode 5.3 písm. b).
Komisia stanoví usmernenia k:
a) vzťahu medzi činnosťami odpadového hospodárstva uvedenými v tejto prílohe a činnosťami uvedenými v prílohách I a II smernice 2008/98/ES; a
b) výkladu pojmu „v priemyselnom meradle“, pokiaľ ide o opis činností chemického priemyslu uvedených v tejto prílohe.
1. Energetika
1.1. |
Spaľovanie palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW alebo viac |
1.2. |
Rafinácia minerálnych olejov a plynov |
1.3. |
Výroba koksu |
1.4. |
Splyňovanie alebo skvapalňovanie: a) uhlia; b) iných palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom 20 MW alebo viac. |
2. Výroba a spracovanie kovov
2.1. |
Praženie alebo spekanie kovovej rudy (vrátane sírnikovej rudy) |
►C1 2.2. |
Výroba surového železa alebo ocele (z prvotných alebo druhotných surovín) ◄ , vrátane kontinuálneho odlievania s kapacitou presahujúcou 2,5 tony za hodinu |
2.3. |
Spracovanie železných kovov: a) ►C1 prevádzkovanie ◄ valcovní na valcovanie za tepla s kapacitou presahujúcou 20 ton surovej ocele za hodinu; b) ►C1 prevádzkovanie ◄ kováční s bucharmi, ktorých energia presahuje 50 kJ na jeden buchar, ►C1 kde je spotreba tepelnej energie vyššia ako 20 MW; ◄ c) nanášanie ochranných povlakov z roztavených kovov so spracúvaným množstvom väčším ako 2 tony surovej ocele za hodinu. |
2.4. |
►C1 Prevádzkovanie ◄ zlievarne železných kovov s výrobnou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň |
2.5. |
Spracovanie neželezných kovov: a) výroba surových neželezných kovov z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickými, chemickými alebo elektrolytickými postupmi; ►C1 b) tavenie vrátane zlievania zliatin, neželezných kovov, vrátane pretavovaných produktov ◄ a prevádzky zlievarne neželezných kovov, s taviacou kapacitou presahujúcou 4 tony za deň pri olove a kadmiu alebo 20 ton za deň pri ostatných kovoch. |
2.6. |
Povrchová úprava kovov alebo plastov pomocou elektrolytických alebo chemických postupov, ak objem používaných vaní presahuje 30 m3. |
3. Priemysel spracovania nerastov
3.1. |
Výroba cementu, vápna a oxidu horečnatého: a) výroba cementového slinku v rotačných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 500 ton za deň alebo iných peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň; b) výroba vápna v peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň; c) výroba oxidu horečnatého v peciach s výrobnou kapacitou presahujúcou 50 ton za deň. |
3.2. |
Výroba azbestu alebo výroba výrobkov s obsahom azbestu |
3.3. |
Výroba skla vrátane sklených vlákien s kapacitou tavenia, ktorá presahuje 20 ton za deň |
3.4. |
Tavenie nerastných látok vrátane výroby minerálnych vlákien s kapacitou tavenia, ktorá presahuje 20 ton za deň |
3.5. |
Výroba keramických výrobkov vypaľovaním, najmä strešných škridiel, tehál, žiaruvzdorných tvárnic, obkladačiek, kameniny alebo porcelánu s výrobnou kapacitou presahujúcou 75 ton za deň a/alebo s kapacitou pece presahujúcou 4 m3 a hustotou vsádzky na jednu pec presahujúcou 300 kg/m3 |
4. Chemický priemysel
Na účely tejto časti výroba v zmysle kategórií činností uvedených v tejto časti znamená výrobu v priemyselnom meradle na základe chemického alebo biologického spracovania látok alebo skupín látok uvedených v bodoch 4.1 až 4.6.
4.1. |
Výroba organických chemikálií, ako sú: a) jednoduché uhľovodíky (lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo nenasýtené, alifatické alebo aromatické); b) uhľovodíky obsahujúce kyslík, ako sú alkoholy, aldehydy, ketóny, karboxylové kyseliny, estery a zmesi esterov, acetáty, étery, peroxidy a epoxidové živice; c) uhľovodíky obsahujúce síru; d) uhľovodíky obsahujúce dusík, ako sú amíny, amidy, dusíkaté zlúčeniny, nitrozlúčeniny alebo zlúčeniny dusičnanov, nitrily, kyanatany, izokyanáty; e) uhľovodíky obsahujúce fosfor; f) halogénderiváty uhľovodíkov; g) organokovové zlúčeniny; h) materiály vyrobené z plastov (polyméry, syntetické vlákna a vlákna na celulózovom základe); i) syntetické kaučuky; j) farby a pigmenty; k) povrchovo aktívne činidlá a látky. |
4.2. |
Výroba anorganických chemikálií, ako sú: a) plyny ako amoniak, chlór alebo chlorovodík, fluór alebo fluorovodík, oxidy uhlíka, zlúčeniny síry, oxidy dusíka, vodík, oxid siričitý, karbonylchlorid (fosgén); b) kyseliny, ako kyselina chrómová, kyselina fluorovodíková, kyselina fosforečná, kyselina dusičná, kyselina chlorovodíková, kyselina sírová, oleum, kyselina siričitá; c) zásady ako hydroxid amónny, hydroxid draselný, hydroxid sodný; d) soli ako chlorid amónny, chlorečnan draselný, uhličitan draselný, uhličitan sodný, peroxoboritan, dusičnan strieborný; e) nekovy, oxidy kovov alebo iné anorganické zlúčeniny ako karbid vápnika, kremík, karbid kremíka. |
4.3. |
Výroba hnojív založených na báze fosforu, dusíka alebo draslíka (jednoduché alebo kombinované hnojivá) |
4.4. |
Výroba prípravkov na ochranu rastlín alebo výroba biocídov |
4.5. |
Výroba farmaceutických výrobkov vrátane medziproduktov |
4.6. |
Výroba výbušnín |
5. Zaobchádzanie s odpadmi
5.1. |
Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných odpadov s kapacitou presahujúcou 10 ton za deň, ktorého súčasťou je jedna alebo viacero z týchto činností a) biologická úprava; b) fyzikálno-chemická úprava; c) zmiešavanie alebo miešanie pred podstúpením ktorejkoľvek z ostatných činností uvedených v bodoch 5.1 a 5.2; d) uloženie do ďalších obalov pred podstúpením ktorejkoľvek z ostatných činností uvedených v bodoch 5.1 a 5.2; e) spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel; f) recyklácia alebo spätné získavanie anorganických materiálov iných ako kovy alebo zlúčeniny kovov; g) regenerácia kyselín alebo zásad; h) zhodnocovanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia; i) zhodnocovanie komponentov z katalyzátorov; j) prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie; k) povrchové ukladanie. |
5.2. |
Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov: a) v prípade odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný s kapacitou presahujúcou 3 tony za hodinu; b) v prípade nebezpečného odpadu s kapacitou presahujúcou 10 ton za deň. |
5.3. |
a) Zneškodňovanie odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný s kapacitou presahujúcou 50 ton za deň, ktorého súčasťou je jedna alebo viacero z týchto činností okrem činností, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd ( 39 ): i) biologická úprava; ii) fyzikálno-chemická úprava; iii) predúprava odpadov na spaľovanie alebo spoluspaľovanie; iv) ►C1 spracovanie ◄ trosky a popola; v) ►C1 spracovanie ◄ kovového odpadu v drvičoch vrátane odpadu z elektrických a elektronických zariadení a vozidiel po dobe životnosti a ich súčiastok; b) zhodnocovanie alebo kombinácia zhodnocovania a zneškodňovania odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný s kapacitou presahujúcou 75 ton za deň, ktoré zahŕňa jednu alebo viacero z nasledovných činností, ale nezahŕňa činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica 91/271/EHS: i) biologická úprava; ii) predúprava odpadov na spaľovanie alebo spoluspaľovanie; iii) ►C1 spracovanie ◄ trosky a popola; iv) ►C1 spracovanie ◄ kovového odpadu v drvičoch vrátane odpadu z elektrických a elektronických zariadení a vozidiel po dobe životnosti a ich súčiastok. Ak je jedinou činnosťou v rámci spracovania odpadu anaeróbna digescia, kapacitným prahom tejto činnosti je 100 ton za deň. |
5.4. |
Skládky odpadov, ako sú vymedzené v článku 2 písm. g) smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov ( 40 ), ktoré prijímajú viac ako 10 ton odpadu za deň alebo majú celkovú kapacitu presahujúcu 25 000 ton, okrem skládok inertných odpadov |
5.5. |
Dočasné ukladanie nebezpečného odpadu, na ktoré sa nevzťahuje bod 5.4, pokým sa nevykonajú niektoré z činností uvedených v bodoch 5.1, 5.2, 5.4 a 5.6 s celkovou kapacitou presahujúcou 50 ton, s výnimkou dočasného ukladania na mieste vzniku odpadu, pokým sa neodvezie |
5.6. |
Podzemné ukladanie nebezpečného odpadu s celkovou kapacitou presahujúcou 50 ton |
6. Ostatné činnosti
6.1. |
Výroba v priemyselných zariadeniach: a) buničiny z dreva alebo iných vláknitých materiálov; b) papiera alebo lepenky s výrobnou kapacitou presahujúcou 20 ton za deň; ►C1 c) jedného alebo viacerých z týchto druhov dosiek na báze dreva: lisované dosky z orientovaných mikrodýh ◄ , drevotrieskové alebo drevovláknité dosky s výrobnou kapacitou presahujúcou 600 m3 za deň. |
6.2. |
Predpríprava (činnosti ako sú pranie, bielenie, mercerizácia) alebo farbenie textilných vlákien alebo textílií s kapacitou spracovania presahujúcou 10 ton za deň |
6.3. |
Vyčiňovanie koží a kožušín s kapacitou spracovania presahujúcou 12 ton hotových výrobkov za deň |
6.4. |
►C1 a) Prevádzka bitúnkov s kapacitou zabitia presahujúcou 50 ton za deň ◄ b) Úprava a spracovanie nasledujúcich surovín s výnimkou prípadov, keď ide výlučne o balenie týchto surovín, bez ohľadu na to, či predtým boli, alebo neboli spracované, ktoré sú určené na výrobu potravín alebo krmív z: i) iba zo surovín živočíšneho pôvodu (s výnimkou prípadov, keď ide výlučne o mlieko) s výrobnou kapacitou hotových výrobkov presahujúcou 75 ton za deň; ii) iba zo surovín rastlinného pôvodu s výrobnou kapacitou hotových výrobkov presahujúcou 300 ton za deň alebo 600 ton za deň, ak zariadenie nie je v prevádzke viac ako 90 po sebe nasledujúcich dní v roku; iii) zo surovín živočíšneho a rastlinného pôvodu v kombinovaných alebo oddelených výrobkoch s výrobnou kapacitou hotových výrobkov v tonách za deň presahujúcou: — 75 ak A sa rovná 10 alebo viac; alebo — [300 – (22,5 × A)] vo všetkých ostatných prípadoch; kde „A“ predstavuje podiel materiálu živočíšneho pôvodu (v percentách hmotnosti) výrobnej kapacity hotových výrobkov. Obal sa do konečnej hmotnosti výrobku nepočíta. Tento bod sa neuplatňuje, ak je surovinou výlučne mlieko.
c) Výlučne spracovanie a úprava mlieka, ak je množstvo odoberaného mlieka vyššie ako 200 ton za deň (priemerná hodnota vyrátaná za rok). |
6.5. |
Odstraňovanie alebo spracovanie mŕtvych tiel zvierat alebo živočíšneho odpadu s kapacitou spracovania presahujúcou 10 ton za deň |
6.6. |
Intenzívny chov hydiny alebo ošípaných: a) s miestom pre viac ako 40 000 kusov hydiny; b) s miestom pre viac ako 2 000 kusov ošípaných (nad 30 kg) alebo c) s miestom pre viac ako 750 kusov prasníc. |
6.7. |
Povrchová úprava látok, predmetov alebo výrobkov s použitím organických rozpúšťadiel, najmä apretácia, tlač, poťahovanie, odmasťovanie, ►C1 vodovzdorná úprava, lepenie, nanášanie náterov ◄ , čistenie alebo impregnovanie s kapacitou spotreby organického rozpúšťadla presahujúcou 150 kg za hodinu alebo 200 ton za rok |
6.8. |
Výroba uhlíka (uhlie pálené pri vysokej teplote) alebo elektrografitu vypaľovaním alebo grafitizáciou |
6.9. |
Zachytávanie toku CO2 zo zariadenia, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, na účely geologického ukladania podľa smernice 2009/31/ES |
6.10. |
Konzervovanie dreva a výrobkov z dreva chemickými látkami s výrobnou kapacitou presahujúcou 75 m3 za deň, s výnimkou výlučného ošetrenia proti plesni |
6.11. |
Nezávisle prevádzkované čistenie odpadových vôd, na ktoré sa nevzťahuje smernica 91/271/EHS a ktoré sa vypúšťajú zo zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kapitola II |
PRÍLOHA II
Zoznam znečisťujúcich látok
OVZDUŠIE
1. |
Oxid siričitý a ostatné zlúčeniny síry |
2. |
Oxidy dusíka a ostatné zlúčeniny dusíka |
3. |
Oxid uhoľnatý |
4. |
Prchavé organické zlúčeniny |
5. |
Kovy a ich zlúčeniny |
6. |
Tuhé znečisťujúce látky vrátane jemných častíc |
7. |
Azbest (suspendované častice, vlákna) |
8. |
Chlór a jeho zlúčeniny |
9. |
Fluór a jeho zlúčeniny |
10. |
Arzén a jeho zlúčeniny |
11. |
Kyanidy |
12. |
Látky a zmesi, pri ktorých bolo dokázané, že pri prenose vzduchom majú karcinogénne alebo mutagénne účinky alebo vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť reprodukciu |
13. |
Polychlórované dibenzodioxíny a polychlórované dibenzofurány |
VODA
1. |
Organické zlúčeniny halogénov a látky, ktoré môžu vo vodnom prostredí takéto zlúčeniny vytvárať |
2. |
Organické zlúčeniny fosforu |
3. |
Organické zlúčeniny cínu |
4. |
Látky a zmesi, pri ktorých bolo dokázané, že vo vodnom prostredí alebo pri prenose vodným prostredím majú karcinogénne alebo mutagénne účinky alebo vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť reprodukciu |
5. |
Perzistentné uhľovodíky a perzistentné a bioakumulovateľné toxické organické látky |
6. |
Kyanidy |
7. |
Kovy a ich zlúčeniny |
8. |
Arzén a jeho zlúčeniny |
9. |
Biocídy a prípravky na ochranu rastlín |
10. |
Rozptýlené materiály |
11. |
Látky prispievajúce k eutrofizácii (hlavne dusičnany a fosfáty) |
12. |
Látky s nepriaznivým vplyvom na kyslíkovú bilanciu (ktoré možno merať pomocou ukazovateľov ako sú BSK, CHSK atď.) |
13. |
Látky uvedené v prílohe X k smernici 2000/60/ES |
PRÍLOHA III
Kritériá na určovanie najlepších dostupných techník
1. |
Používanie nízkoodpadovej technológie; |
2. |
používanie menej nebezpečných látok; |
3. |
podpora zhodnocovania a recyklácie látok vznikajúcich a používaných v technologickom procese a zhodnocovania a recyklácie odpadov, kde je to primerané; |
4. |
porovnateľné procesy, zariadenia alebo prevádzkové metódy, ktoré už boli úspešne vyskúšané v priemyselnom meradle; |
5. |
technický pokrok a vývoj vedeckých poznatkov a ich interpretácia; |
6. |
charakter, účinky a množstvo príslušných emisií; |
7. |
dátumy uvádzania nových alebo existujúcich zariadení do činnosti; |
8. |
čas potrebný na zavedenie najlepšej dostupnej techniky; |
9. |
spotreba a druh surovín (vrátane vody) používaných v procese a energetická účinnosť; |
10. |
požiadavka prevencie alebo zníženia celkových účinkov emisií na životné prostredie na minimum a z toho vyplývajúcich rizík pre životné prostredie; |
11. |
požiadavka prevencie havárií a minimalizácia ich následkov na životné prostredie; |
12. |
informácie uverejňované verejnými medzinárodnými organizáciami. |
PRÍLOHA IV
Účasť verejnosti na rozhodovaní
1. |
Verejnosť musí byť informovaná (prostredníctvom verejných oznamov alebo inými vhodnými prostriedkami ako sú elektronické médiá, ak sú k dispozícii) v ranom štádiu procesu prijímania rozhodnutia alebo najneskôr, hneď ako možno informácie primerane poskytnúť, o týchto záležitostiach: a) žiadosť o povolenie alebo prípadne návrh na aktualizáciu povolenia alebo podmienok povolenia v súlade s článkom 21 vrátane opisu prvkov uvedených v článku 12 ods. 1; b) v prípade potreby skutočnosť, že rozhodnutie podlieha procesu vnútroštátneho alebo cezhraničného posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo konzultáciám medzi členskými štátmi v súlade s článkom 26; c) podrobnosti o príslušných orgánoch zodpovedných za prijatie rozhodnutia, o orgánoch, od ktorých sa dajú získať relevantné informácie, alebo o orgánoch, ktorým sa môžu zasielať pripomienky alebo otázky, a údaje o lehotách na zasielanie pripomienok alebo otázok; d) povaha možných rozhodnutí alebo návrh rozhodnutia, ak existuje; e) v prípade potreby podrobnosti týkajúce sa návrhu na aktualizáciu povolenia alebo podmienok povolenia; f) informácie o tom, kedy, kde a ako sa relevantné informácie sprístupnia; g) podrobnosti o účasti verejnosti a konzultáciách podľa bodu 5. |
2. |
Členské štáty zaistia, aby dotknutá verejnosť mala v primeraných lehotách k dispozícii tieto informácie: a) v súlade s vnútroštátnym právom hlavné správy a odporúčania adresované príslušnému orgánu alebo príslušným orgánom v čase, keď je dotknutá verejnosť informovaná v súlade s bodom 1; b) v súlade so smernicou 2003/4/ES informácie neuvedené v bode 1, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie v súlade s článkom 5 tejto smernice a ktoré sa stanú dostupnými po informovaní dotknutej verejnosti v súlade s bodom 1. |
3. |
Dotknutá verejnosť je oprávnená vyjadriť príslušnému orgánu pripomienky a stanoviská pred prijatím rozhodnutia. |
4. |
Výsledky konzultácií uskutočnených podľa tejto prílohy sa musia pri prijímaní rozhodnutia riadne zohľadniť. |
5. |
Podrobné podmienky informovania verejnosti (napríklad vývesiek v okruhu určitej oblasti alebo zverejnenie v miestnej tlači) a konzultácií s dotknutou verejnosťou (napríklad písomným vyjadrením alebo prostredníctvom verejnej ankety) určia členské štáty. Pre rozličné fázy sa určia primerané lehoty tak, aby sa poskytol dostatočný čas na informovanie verejnosti a aby dotknutá verejnosť mala dosť času na prípravu a efektívnu účasť na rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa životného prostredia, ktoré sú predmetom tejto prílohy. |
PRÍLOHA V
Technické ustanovenia pre spaľovacie zariadenia
ČASŤ 1
►C1 Emisné limity ◄ pre spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 2
1. |
Všetky ►C1 emisné limity ◄ sa vypočítajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcii obsahu vodných pár v odpadových plynoch a pri ►C1 referenčnom obsahu kyslíka ◄ , ktorý predstavuje 6 % pre tuhé palivá, 3 % pre spaľovacie zariadenia s výnimkou plynových turbín a plynových motorov používajúcich kvapalné a plynné palivá, a 15 % pre plynové turbíny a plynové motory. |
2. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre ►C1 SO2 pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov ◄
►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé palivá, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že sa zariadenie spustilo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre SO2 stanovená na 800 mg/Nm3. ►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia používajúce kvapalné palivá, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že sa zariadenie spustilo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre SO2 stanovená na 850 mg/Nm3 v prípade zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom nepresahujúcim 300 MW a na 400 mg/Nm3 v prípade zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom nad 300 MW. Časť spaľovacieho zariadenia, ktorá vypúšťa odpadové plyny jednou alebo viacerými oddelenými ►C1 spalinovodmi ◄ v spoločnom komíne a ktorá nie je v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, môže podliehať ►C1 emisným limitám ◄ stanoveným v predchádzajúcich dvoch odsekoch vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V takých prípadoch sa emisie každou z týchto ►C1 spalinovodov ◄ monitorujú oddelene. |
3. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre SO2 pre spaľovacie zariadenia používajúce plynné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia spaľujúce nízkovýhrevné plyny zo splyňovania ►C1 rafinérskych zvyškov ◄ , ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, je pre SO2 stanovená na 800 mg/Nm3. |
4. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre NOx pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia v chemických zariadeniach, ktoré používajú kvapalné ►C1 zvyšky ◄ z výroby ako nekomerčné palivo pre vlastnú spotrebu s celkovým menovitým tepelným príkonom neprekračujúcim 500 MW, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, je pre NOx stanovená na 450 mg/Nm3. ►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom neprekračujúcim 500 MW, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002, alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že sa zariadenie uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre NOx stanovená na 450 mg/Nm3. ►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom nad 500 MW, ktorým bolo vydané povolenie pred 1. júlom 1987 a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre NOx stanovená na 450 mg/Nm3. ►C1 Emisný limit ◄ pre spaľovacie zariadenia používajúce kvapalné palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom nad 500 MW, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že sa zariadenie spustilo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre NOx stanovená na 400 mg/Nm3. Časť spaľovacieho zariadenia, ktorá vypúšťa odpadové plyny jednou alebo viacerými oddelenými ►C1 spalinovodmi ◄ v spoločnom komíne a ktorá nie je v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, môže podliehať ►C1 emisným limitám ◄ stanoveným v predchádzajúcich troch odsekoch vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V takých prípadoch sa emisie každou z týchto ►C1 spalinovodov ◄ monitorujú oddelene. |
5. |
►C1 Emisný limit ◄ pre plynové turbíny (vrátane plynových turbín s kombinovaným cyklom (CCGT)), ktoré ako kvapalné palivo používajú ľahké a stredné destiláty, je pre NOx stanovená na 90 mg/Nm3 a pre CO na 100 mg/Nm3. Na plynové turbíny používané na núdzovú prevádzku, ktoré sú v prevádzke menej ako 500 prevádzkových hodín ročne, sa neuplatňujú ►C1 emisné limity ◄ stanovené v tomto bode. Prevádzkovateľ takéhoto zariadenia zaznamenáva využité prevádzkové hodiny. |
6. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) NOx a CO pre spaľovacie zariadenia spaľujúce plyn
Pre plynové turbíny (vrátane CCGT) sa ►C1 emisné limity ◄ NOx a CO stanovené v tabuľke uvedenej v tomto bode uplatňujú len pri záťaži nad 70 %. ►C1 Emisný limit ◄ pre plynové turbíny (vrátane CCGT), ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002 alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003, a ktoré nie sú v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, je pre NOx stanovená na 150 mg/Nm3v prípade spaľovania zemného plynu a 200 mg/Nm3 v prípade spaľovania iných plynov alebo kvapalných palív. Časť spaľovacieho zariadenia, ktorá vypúšťa odpadové plyny jednou alebo viacerými oddelenými ►C1 spalinovodmi ◄ v spoločnom komíne a ktorá nie je v prevádzke viac ako 1 500 prevádzkových hodín ročne ako plávajúci priemer za päť rokov, môže podliehať ►C1 emisným limitám ◄ stanoveným v predchádzajúcom odseku vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V takýchto prípadoch sa emisie z každej z týchto ►C1 spalinovodov ◄ monitorujú oddelene. Na plynové turbíny a plynové motory používané na núdzovú prevádzku, ktoré sú v prevádzke menej ako 500 prevádzkových hodín ročne, sa nevzťahujú ►C1 emisné limity ◄ stanovené v tomto bode. Prevádzkovateľ takéhoto zariadenia zaznamenáva využité prevádzkové hodiny. |
7. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre prach pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
8. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre prach pre spaľovacie zariadenia používajúce plynné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
ČASŤ 2
►C1 Emisné limity ◄ pre spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 3
1. |
Všetky ►C1 emisné limity ◄ sa vypočítajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcii obsahu vodných pár v odpadových plynoch a pri ►C1 referenčnom obsahu kyslíka ◄ , ktorý predstavuje 6 % pre tuhé palivá, 3 % pre spaľovacie zariadenia s výnimkou plynových turbín a plynových motorov používajúce kvapalné a plynné palivá a 15 % pre plynové turbíny a plynové motory. V prípade plynových turbín s kombinovaným cyklom s dodatočným spaľovaním môže štandardizovaný obsah O2 stanoviť príslušný orgán s prihliadnutím na špecifické vlastnosti dotknutého zariadenia. |
2. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre SO2 pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
3. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre SO2 pre spaľovacie zariadenia používajúce plynné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
4. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre NOx pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
5. |
►C1 Emisný limit ◄ pre plynové turbíny (vrátane CCGT), ktoré ako kvapalné palivo používajú ľahké a stredné destiláty, je pre NOx stanovená na 50 mg/Nm3 a pre CO na 100 mg/Nm3. Na plynové turbíny používané na núdzovú prevádzku, ktoré sú v prevádzke menej ako 500 prevádzkových hodín ročne, sa neuplatňujú ►C1 emisné limity ◄ stanovené v tomto bode. Prevádzkovateľ takéhoto zariadenia zaznamenáva využité prevádzkové hodiny. |
6. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre NOx a CO pre spaľovacie zariadenia spaľujúce plyn
Pre plynové turbíny (vrátane CCGT) sa ►C1 emisné limity ◄ pre NOx a CO stanovené v tomto bode uplatňujú len pri záťaži vyššej ako 70 %. Na plynové turbíny a plynové motory používané na núdzovú prevádzku, ktoré sú v prevádzke menej ako 500 prevádzkových hodín ročne, sa nevzťahujú ►C1 emisné limity ◄ stanovené v tomto bode. Prevádzkovateľ takéhoto zariadenia zaznamenáva využité prevádzkové hodiny. |
7. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre prach pre spaľovacie zariadenia používajúce tuhé alebo kvapalné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
8. |
►C1 Emisné limity ◄ (mg/Nm3) pre prach pre spaľovacie zariadenia používajúce plynné palivá s výnimkou plynových turbín a plynových motorov
|
ČASŤ 3
Monitorovanie emisií
1. |
Koncentrácie SO2, NOx a prachu v odpadových plynoch z každého spaľovacieho zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 100 MW alebo vyšším sa merajú kontinuálne. Koncentrácie CO v odpadových plynoch z každého spaľovacieho zariadenia spaľujúceho plynné palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom 100 MW alebo vyšším sa merajú kontinuálne. |
2. |
Príslušný orgán sa môže rozhodnúť nepožadovať kontinuálne merania uvedené v bode 1 v týchto prípadoch: a) pre spaľovacie zariadenia so životnosťou menšou ako 10 000 prevádzkových hodín; b) pre SO2 a prach zo spaľovacích zariadení spaľujúcich zemný plyn; c) pre SO2 zo spaľovacích zariadení spaľujúcich olej so známym obsahom síry, ak nie je nainštalované zariadenie na odsírenie odpadového plynu; d) pre SO2 zo spaľovacích zariadení spaľujúcich biomasu, ak prevádzkovateľ môže preukázať, že emisie SO2 nemôžu byť za žiadnych okolností vyššie ako predpísané ►C1 emisné limity ◄ . |
3. |
Keď sa nepožadujú kontinuálne merania, najmenej každých šesť mesiacov sa musia vykonať merania SOx, NOx, prachu a v prípade zariadení na spaľovanie plynu aj CO. |
4. |
Pre spaľovacie zariadenia spaľujúce čierne alebo hnedé uhlie sa emisie celkovej ortuti merajú najmenej raz ročne. |
5. |
Ako alternatívu meraní SO2 a NOx uvedených v bode 3 možno na určovanie emisií SO2 a NOx používať iné postupy, ktoré sú overené a schválené príslušným orgánom. Pri týchto postupoch sa využívajú príslušné normy CEN (Európsky výbor pre normalizáciu) alebo, ak nie sú dostupné normy CEN, normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej ►C1 odbornej kvality ◄ . |
6. |
Príslušný orgán musí byť informovaný o významných zmenách druhu používaného paliva alebo spôsobu prevádzky zariadenia. Príslušný orgán rozhodne o tom, či požiadavky na monitorovanie ustanovené v bodoch 1 až 4 sú stále primerané, alebo si vyžadujú úpravu. |
7. |
Kontinuálne merania vykonávané v súlade s bodom 1 zahŕňajú meranie obsahu kyslíka, teploty, tlaku a obsahu vodných pár v odpadových plynoch. Kontinuálne meranie obsahu vodných pár v odpadových plynoch nie je potrebné za predpokladu, že vzorka odpadového plynu je pred analýzou emisií vysušená. |
8. |
Odbery vzoriek a analýza príslušných znečisťujúcich látok a merania prevádzkových parametrov, ako aj zabezpečovanie kvality automatizovaných systémov merania a referenčné metódy merania určené na kalibráciu daných systémov sa vykonávajú v súlade s normami CEN. Ak nie sú dostupné normy CEN, použijú sa normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej ►C1 odbornej kvality ◄ . Automatizované systémy merania sa kontrolujú prostredníctvom paralelných meraní referenčnými metódami najmenej raz ročne. Prevádzkovateľ informuje príslušný orgán o výsledkoch kontroly automatizovaných systémov merania. |
9. |
Na úrovni ►C1 emisného limitu ◄ nesmú hodnoty intervalov 95 % spoľahlivosti jedného nameraného výsledku ►C1 prekročiť ◄ tieto percentá ►C1 emisných limitov ◄ :
|
10. |
Validované hodinové a denné priemerné hodnoty sa určia z nameraných platných priemerných hodinových hodnôt po odpočítaní hodnoty intervalu spoľahlivosti určeného v bode 9. Ktorýkoľvek deň, v ktorom sú viac ako tri priemerné hodinové hodnoty neplatné následkom poruchy alebo údržby automatizovaného systému merania, sa považuje za nevalidovaný. Ak je z uvedených príčin nevalidovaných viac ako 10 dní v roku, príslušný orgán bude požadovať od prevádzkovateľa prijatie primeraných opatrení na zlepšenie spoľahlivosti automatizovaného systému merania. |
11. |
V prípade zariadení, ktoré musia dodržiavať stupne odsírenia uvedené v článku 31, sa pravidelne monitoruje aj obsah síry v palive, ktoré sa spaľuje v spaľovacom zariadení. Príslušné orgány sú informované o významných zmenách druhu používaného paliva. |
ČASŤ 4
Posúdenie dodržiavania ►C1 emisných limitov ◄
1. |
V prípade kontinuálnych meraní sa ►C1 emisné limity ◄ stanovené v častiach 1 a 2 považujú za dodržané, ak z vyhodnotenia výsledkov merania za prevádzkové hodiny v rámci kalendárneho roka vyplýva, že boli splnené všetky tieto podmienky: a) žiadna validovaná priemerná mesačná hodnota nepresiahne príslušné ►C1 emisné limity ◄ stanovené v častiach 1 a 2; b) žiadna validovaná priemerná denná hodnota nepresiahne 110 % príslušných ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v častiach 1 a 2; c) v prípade spaľovacích zariadení zložených iba z kotlov používajúcich uhlie s celkovým menovitým tepelnými príkonom nižším ako 50 MW, žiadna validovaná priemerná denná hodnota nepresiahne 150 % príslušných ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v častiach 1 a 2; d) 95 % všetkých validovaných hodinových priemerných hodnôt za rok nepresiahne 200 % príslušných ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v častiach 1 a 2. Validované priemerné hodnoty sa určujú podľa časti 3 bod 10. Na účely výpočtu priemerných hodnôt emisií sa neberú do úvahy hodnoty namerané počas období uvedených v článku 30 ods. 5 a 6 a článku 37, ako aj počas období nábehu a odstávky. |
2. |
Keď sa nepožadujú kontinuálne merania, ►C1 emisné limity ◄ stanovené v častiach 1 a 2 sa považujú za dodržané, ak výsledky každej série meraní alebo iných postupov definovaných a určených podľa pravidiel ustanovených príslušnými orgánmi nepresahujú ►C1 emisné limity ◄ . |
ČASŤ 5
Minimálny stupeň odsírenia
1. |
Minimálny stupeň odsírenia pre spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 2
|
2. |
Minimálny stupeň odsírenia pre spaľovacie zariadenia uvedené v článku 30 ods. 3
|
ČASŤ 6
Dodržiavanie stupňa odsírenia
Minimálny stupeň odsírenia stanovený v časti 5 tejto prílohy sa uplatňuje ako mesačná priemerná limitná hodnota.
ČASŤ 7
Priemerné ►C1 emisné limity ◄ pre spaľovacie zariadenia na spaľovanie viacerých druhov palív v rámci rafinérie
Priemerné ►C1 emisné limity ◄ (v mg/Nm3) pre SO2 pre spaľovacie zariadenia na spaľovanie viacerých druhov palív v rámci rafinérie s výnimkou plynových turbín a plynových motorov, ktoré využívajú ►C1 zvyšky ◄ z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom:
a) v prípade spaľovacích zariadení, ktorým bolo vydané povolenie pred 27. novembrom 2002, alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003: 1 000 mg/Nm3;
b) v prípade iných spaľovacích zariadení: 600 mg/Nm3.
Tieto ►C1 emisné limity ◄ sa vypočítajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcii obsahu vodných pár v odpadových plynoch a pri ►C1 referenčnom obsahu kyslíka ◄ , ktorý predstavuje 6 % pre tuhé palivá a 3 % pre kvapalné a plynné palivá.
PRÍLOHA VI
Technické ustanovenia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov
ČASŤ 1
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto prílohy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
a) „existujúca spaľovňa odpadov“ je jedna z týchto spaľovní odpadov:
i) spaľovňa odpadov, ktorá bola v prevádzke pred 28. decembrom 2002 a mala povolenie vydané pred týmto dátumom v súlade platným právom Únie;
ii) spaľovňa odpadov, ktorá bola schválená alebo registrovaná pre spaľovanie odpadov a mala povolenie udelené pred 28. decembrom 2002 v súlade s platným právom Únie za predpokladu, že bola uvedená do prevádzky najneskôr 28. decembra 2003;
iii) spaľovňa odpadov, ktorá podľa názoru príslušného orgánu podliehala požiadavke úplnej žiadosti o schválenie pred 28. decembrom 2002 za predpokladu, že bola uvedená do prevádzky najneskôr 28. decembra 2004;
b) „nová spaľovňa odpadov“ je akákoľvek spaľovňa odpadov, na ktorú sa nevzťahuje písmeno a).
ČASŤ 2
Faktory ekvivalencie pre dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány
Na stanovenie celkovej koncentrácie dioxínov a furánov sa hmotnostné koncentrácie týchto dibenzo-p-dioxínov a dibenzofuránov pred sčítaním vynásobia týmito faktormi ekvivalencie:
|
Faktor toxickej ekvivalencie |
2,3,7,8 — Tetrachlórdibenzodioxín (TCDD) |
1 |
1,2,3,7,8 — Pentachlórdibenzodioxín (PeCDD) |
0,5 |
1,2,3,4,7,8 — Hexachlórdibenzodioxín (HxCDD) |
0,1 |
1,2,3,6,7,8 — Hexachlórdibenzodioxín (HxCDD) |
0,1 |
1,2,3,7,8,9 — Hexachlórdibenzodioxín (HxCDD) |
0,1 |
1,2,3,4,6,7,8 — Heptachlórdibenzodioxín (HpCDD) |
0,01 |
Oktachlórdibenzodioxín (OCDD) |
0,001 |
2,3,7,8 — Tetrachlórdibenzofurán (TCDF) |
0,1 |
2,3,4,7,8 — Pentachlórdibenzofurán (PeCDF) |
0,5 |
1,2,3,7,8 — Pentachlórdibenzofurán (PeCDF) |
0,05 |
1,2,3,4,7,8 — Hexachlórdibenzofurán (HxCDF) |
0,1 |
1,2,3,6,7,8 — Hexachlórdibenzofurán (HxCDF) |
0,1 |
1,2,3,7,8,9 — Hexachlórdibenzofurán (HxCDF) |
0,1 |
2,3,4,6,7,8 — Hexachlórdibenzofurán (HxCDF) |
0,1 |
1,2,3,4,6,7,8 — Heptachlórdibenzofurán (HpCDF) |
0,01 |
1,2,3,4,7,8,9 — Heptachlórdibenzofurán (HpCDF) |
0,01 |
Oktachlórdibenzofurán (OCDF) |
0,001 |
ČASŤ 3
►C1 Emisné limity ◄ do ovzdušia pre spaľovne odpadov
1. |
Všetky ►C1 emisné limity ◄ sa vypočítavajú pri teplote 273,15 K, tlaku 101,3 kPa a po korekcii obsahu vodných pár v odpadových plynoch. Sú štandardizované vzhľadom na 11 % obsah kyslíka v odpadovom plyne s výnimkou prípadu spaľovania minerálneho odpadového oleja, ako je vymedzený v článku 3 bod 3 smernice 2008/98/ES, kde sú štandardizované vzhľadom na 3 % obsah kyslíka, ako aj s výnimkou prípadov uvedených v časti 6 bod 2.7.
|
2. |
►C1 Emisné limity ◄ platné za okolností opísaných v článku 46 ods. 6 a článku 47. Celková koncentrácia prachu v emisiách do ovzdušia pochádzajúcich zo spaľovne odpadov nesmie za žiadnych okolností ►C1 prekročiť ◄ 150 mg/Nm3, vyjadrená ako polhodinová priemerná hodnota. Nesmú byť prekročené ►C1 emisné limity ◄ do ovzdušia pre TOC a CO stanovené v bodoch 1.2 a 1.5 písm. b). |
3. |
Členské štáty môžu ustanoviť pravidlá, ktorými sa riadia výnimky stanovené v tejto časti. |
ČASŤ 4
Stanovenie ►C1 emisných limitov ◄ do ovzdušia pre spoluspaľovanie odpadu
1. |
►C1 Keď v tabuľke v tejto časti nie je stanovený špecifický celkový emisný limit „C“, používa sa tento vzťah (zmiešavacie pravidlo). ◄ ►C1 Emisný limit ◄ pre každú jednotlivú znečisťujúcu látku a CO v odpadových plynoch, ktoré vznikajú pri spoluspaľovaní odpadu, sa vypočítava takto:
Členské štáty môžu ustanoviť pravidlá, ktorými sa riadia výnimky stanovené v tejto časti. |
2. |
Osobitné ustanovenia pre cementárenské pece na spoluspaľovanie odpadov
|
3. |
Osobitné ustanovenia pre spaľovacie zariadenia, ktoré spoluspaľujú odpady
|
4. |
Osobitné ustanovenia pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov v priemyselných odvetviach, na ktoré sa nevzťahujú body 2 a 3 tejto časti
|
ČASŤ 5
►C1 Emisné limity ◄ pre vypúšťanie odpadových vôd vznikajúcich pri čistení odpadových plynov
Znečisťujúce látky |
►C1 Emisné limity ◄ pre nefiltrované vzorky (mg/l s výnimkou dioxínov a furánov) |
|
1. Celkové množstvo nerozpustných tuhých látok, ako sú vymedzené v prílohe I smernice 91/271/EHS |
(95 %) |
(100 %) |
30 |
45 |
|
2. Ortuť a jej zlúčeniny, vyjadrené ako ortuť (Hg) |
0,03 |
|
3. Kadmium a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako kadmium (Cd) |
0,05 |
|
4. Tálium a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako tálium (Tl) |
0,05 |
|
5. Arzén a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako arzén (As) |
0,15 |
|
6. Olovo a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako olovo (Pb) |
0,2 |
|
7. Chróm a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako chróm (Cr) |
0,5 |
|
8. Meď a jej zlúčeniny, vyjadrené ako meď (Cu) |
0,5 |
|
9. Nikel a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako nikel (Ni) |
0,5 |
|
10. Zinok a jeho zlúčeniny, vyjadrené ako zinok (Zn) |
1,5 |
|
11. Dioxíny a furány |
0,3 ng/l |
ČASŤ 6
Monitorovanie emisií
1. Meracie techniky
1.1. |
Merania na stanovenie koncentrácií látok znečisťujúcich ovzdušie a vody sa vykonávajú reprezentatívne. |
1.2. |
Odber vzoriek a analýza všetkých znečisťujúcich látok vrátane dioxínov a furánov, ako aj zabezpečovanie kvality automatizovaných systémov merania a referenčné metódy merania na ich kalibráciu sa vykonávajú v súlade s normami CEN. Ak nie sú dostupné normy CEN, použijú sa normy ISO, vnútroštátne alebo iné medzinárodné normy, na základe ktorých sa zabezpečia údaje rovnocennej ►C1 odbornej kvality ◄ . Automatizované systémy merania sa kontrolujú prostredníctvom paralelných meraní referenčnými metódami najmenej raz ročne. |
1.3. |
Na úrovni denného ►C1 emisného limitu ◄ nesmú hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti jednotlivého výsledku merania ►C1 prekročiť ◄ tieto percentuálne podiely ►C1 emisných limitov ◄ :
Periodické merania emisií do ovzdušia a vôd sa musia vykonávať v súlade s bodmi 1.1. a 1.2. |
2. Merania týkajúce sa látok znečisťujúcich ovzdušie
2.1. |
Musia sa vykonávať tieto merania súvisiace s látkami znečisťujúcimi ovzdušie: a) kontinuálne merania týchto látok: NOx za predpokladu, že sú stanovené ►C1 emisné limity ◄ , ďalej CO, celkové množstvo prachu, TOC, HCl, HF, SO2; b) kontinuálne merania týchto prevádzkových ukazovateľov procesu: teplota v blízkosti vnútornej steny alebo na inom reprezentatívnom mieste spaľovacej komory, ktoré schválil príslušný orgán, koncentrácia kyslíka, tlak, teplota a obsah vodných pár v odpadovom plyne; c) najmenej dve merania ťažkých kovov a dioxínov a furánov za rok; počas prvých 12 mesiacov prevádzky sa však musí vykonať vždy aspoň jedno meranie za tri mesiace. |
2.2. |
Doba zdržania, ako aj minimálna teplota a obsah kyslíka v odpadových plynoch sa musia overovať vhodným spôsobom aspoň raz pri uvedení spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov do prevádzky a v najnepriaznivejších predpokladaných prevádzkových podmienkach. |
2.3. |
Kontinuálne meranie množstva HF je možné vynechať, ak sa používajú také stupne čistenia HCl, ktoré zabezpečujú, že sa neprekračuje ►C1 emisný limit ◄ pre HCl. V takom prípade sa musia vykonávať periodické merania emisií HF tak, ako je stanovené v bode 2.1 písm. c). |
2.4. |
Kontinuálne meranie obsahu vodných pár nie je potrebné, ak sa odobraté vzorky odpadového plynu ešte pred analýzou emisií sušia. |
2.5. |
Príslušný orgán sa môže rozhodnúť nepožadovať kontinuálne merania HCI, HF a SO2 v spaľovniach odpadov alebo zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a požadovať pravidelné merania stanovené v bode 2.1 písm. c) alebo nepožadovať žiadne merania, ak prevádzkovateľ môže preukázať, že množstvá emisií týchto znečisťujúcich látok nemôžu byť za žiadnych okolností vyššie ako predpísané ►C1 emisné limity ◄ . Príslušný orgán sa môže rozhodnúť nepožadovať kontinuálne merania NOx a požadovať pravidelné merania stanovené v bode 2.1 písm. c) v existujúcich spaľovniach odpadov s menovitou kapacitou nižšou ako 6 ton za hodinu alebo v existujúcich zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov s menovitou kapacitou nižšou ako 6 ton za hodinu, ak prevádzkovateľ môže na základe informácií o kvalite príslušného odpadu, použitých technológiách a výsledkoch monitorovania emisií preukázať, že množstvá emisií NOx nemôžu byť za žiadnych okolností vyššie ako predpísané ►C1 emisné limity ◄ . |
2.6. |
Príslušný orgán sa môže rozhodnúť požadovať pre ťažké kovy jedno meranie každé dva roky a pre dioxíny a furány jedno meranie ročne v týchto prípadoch: a) množstvá emisií vznikajúcich pri spaľovaní a spoluspaľovaní odpadov sú za každých okolností menšie ako 50 % ►C1 emisných limitov ◄ ; b) odpad, ktorý sa má spaľovať alebo spoluspaľovať, pozostáva len z určitých triedených spáliteľných frakcií odpadu, ktorý nie je nebezpečný, pričom tieto frakcie sú nevhodné na recykláciu a vykazujú určité charakteristiky, a ktorý sa ďalej špecifikuje na základe posúdenia uvedeného v písmene c); c) prevádzkovateľ môže preukázať na základe informácií o kvalite príslušných odpadov a monitorovaní emisií, že množstvá emisií sú za každých okolností výrazne nižšie ako ►C1 emisné limity ◄ pre ťažké kovy a dioxíny a furány. |
2.7. |
►C1 Výsledky meraní musia byť prepočítané na referenčný obsah kyslíka uvedený v časti 3 alebo vypočítaný podľa ◄ časti 4 a použitím ►C1 vzťahu ◄ uvedeného v časti 7. Keď sa odpady spaľujú alebo spoluspaľujú v atmosfére obohatenej kyslíkom, výsledky meraní sa môžu normalizovať na hodnotu obsahu kyslíka stanovenú príslušným orgánom podľa osobitných okolností jednotlivého prípadu. Keď sa množstvo emisií znečisťujúcich látok zníži spracovávaním odpadového plynu v spaľovni odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov, kde sa spracovávajú nebezpečné odpady, normalizácia na obsah kyslíka uvedený v prvom pododseku sa vykoná iba vtedy, keď obsah kyslíka meraný za rovnaké obdobie ako v prípade príslušnej znečisťujúcej látky presahuje príslušný ►C1 referenčný obsah kyslíka ◄ . |
3. Merania súvisiace s látkami znečisťujúcimi vodu
3.1. |
V mieste, kde sa vypúšťajú odpadové vody, sa musia vykonávať tieto merania: a) kontinuálne merania hodnoty pH, teploty a prietoku; b) náhodné denné merania celkového množstva nerozpustených tuhých látok alebo merania reprezentatívnej vzorky úmernej prietoku počas 24 hodín; c) minimálne raz za mesiac merania reprezentatívnej vzorky úmernej prietoku vo vypúšťaných odpadových vodách za časové obdobie 24 hodín pre Hg, Cd, TI, As, Pb, Cr, Cu, Ni a Zn; d) aspoň každých šesť mesiacov merania dioxínov a furánov; počas prvých 12 mesiacov prevádzky sa však musí vykonať vždy aspoň jedno meranie za každé tri mesiace. |
3.2. |
Ak sa odpadové vody vznikajúce pri čistení odpadových plynov čistia v areáli spoločne s inými zdrojmi odpadových vôd, musí prevádzkovateľ vykonávať merania: a) v prúde odpadových vôd z čistiacich procesov odpadových plynov pred jeho vstupom do spoločného zariadenia na čistenie odpadových vôd; b) v prúde alebo prúdoch ostatných odpadových vôd pred jeho alebo ich vstupom do spoločného zariadenia na čistenie odpadových vôd; c) v mieste konečného vypúšťania odpadových vôd zo spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov po ich vyčistení. |
ČASŤ 7
►C1 Vzťah ◄ na výpočet emisnej koncentrácie pri štandardnom percentuálnom podiele koncentrácie kyslíka
ES |
= |
vypočítaná emisná koncentrácia pri štandardnom percentuálnom podiele koncentrácie kyslíka |
EM |
= |
nameraná emisná koncentrácia |
OS |
= |
►C1 referenčný obsah kyslíka ◄ |
OM |
= |
nameraná koncentrácia kyslíka |
ČASŤ 8
Posúdenie dodržiavania ►C1 emisných limitov ◄
1. ►C1 Emisné limity ◄ do ovzdušia
1.1. |
►C1 Emisné limity ◄ do ovzdušia sa považujú za dodržané, ak: a) žiadna z denných priemerných hodnôt nepresahuje žiadnu z ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v časti 3 bod 1.1 alebo v časti 4 alebo vypočítaných podľa časti 4; b) buď žiadna z polhodinových priemerných hodnôt nepresahuje žiadnu z ►C1 emisných limitov ◄ stanovených v stĺpci A tabuľky uvedenej v časti 3 bod 1.2, alebo, kde je to vhodné, 97 % polhodinových priemerných hodnôt za rok nepresahuje ►C1 emisný limit ◄ stanovenú v stĺpci B tabuľky uvedenej v časti 3 bod 1.2; c) žiadna z priemerných hodnôt za obdobie odoberania vzoriek stanovených pre ťažké kovy, dioxíny a furány nepresahuje ►C1 emisné limity ◄ stanovené v časti 3 body 1.3 a 1.4 alebo časti 4 alebo vypočítané podľa časti 4; d) pre oxid uhoľnatý (CO): i) v prípade spaľovní odpadov: — aspoň 97 % denných priemerných hodnôt za rok nepresiahne ►C1 emisný limit ◄ stanovenú v časti 3 bod 1.5 písm. a); a — aspoň 95 % všetkých desaťminútových priemerných hodnôt získaných za 24 hodín alebo všetkých polhodinových priemerných hodnôt získaných za rovnaké obdobie nepresiahne ►C1 emisné limity ◄ stanovené v časti 3 bod 1.5 písm. b) a c); v prípade spaľovní odpadu, v ktorých plyn, ktorý vzniká spaľovaním, dosiahne teplotu minimálne 1 100 °C najmenej na dve sekundy, môžu členské štáty uplatňovať sedemdňové hodnotiace obdobie na desaťminútové priemerné hodnoty; ii) v prípade zariadení na spoluspaľovanie odpadov: sú splnené ustanovenia časti 4. |
1.2. |
Polhodinové a desaťminútové priemerné hodnoty sa určujú počas efektívnej prevádzky (bez doby nábehu a odstávky, ak sa nespaľujú žiadne odpady) z meraných hodnôt po odpočítaní hodnoty intervalu spoľahlivosti stanovenej v časti 6 bod 1.3. Denné priemerné hodnoty sa stanovia z týchto validovaných priemerných hodnôt. Na získanie platnej dennej priemernej hodnoty sa nesmie vyradiť viac ako päť polhodinových priemerných hodnôt počas dňa v dôsledku chyby alebo údržby systému kontinuálneho merania. Za rok sa nesmie vylúčiť viac ako desať denných priemerných hodnôt v dôsledku chyby alebo údržby systému kontinuálneho merania. |
1.3. |
Priemerné hodnoty za obdobie odoberania vzoriek a priemerné hodnoty v prípade periodických meraní HF, HCl a SO2 sa určujú v súlade s požiadavkami článku 45 ods. 1 písm. e), článku 48 ods. 3 a časti 6 bod 1. |
2. ►C1 Emisné limity ◄ do vody
►C1 Emisné limity ◄ pre vodu sa považujú za dodržané, ak:
a) 95 % a 100 % nameraných hodnôt celkového množstva nerozpustných tuhých látok nepresahuje príslušné ►C1 emisné limity ◄ stanovené v časti 5;
b) najviac jedno meranie obsahu ťažkých kovov (Hg, Cd, TI, As, Pb, Cr, Cu, Ni a Zn) za rok presahuje ►C1 emisné limity ◄ stanovené v časti 5; alebo, ak členský štát meria viac ako 20 vzoriek za rok, najviac 5 % týchto vzoriek presahuje ►C1 emisné limity ◄ stanovené v časti 5;
c) výsledky meraní dioxínov a furánov nepresahujú ►C1 emisný limit ◄ stanovenú v časti 5.
PRÍLOHA VII
Technické ustanovenia pre zariadenia a činnosti používajúce organické rozpúšťadlá
ČASŤ 1
Činnosti
1. |
V každom z nasledujúcich bodov činnosť zahŕňa aj čistenie prístrojového vybavenia, nie však čistenie výrobkov, ak nie je výslovne uvedené inak. |
2. |
Nanášanie lepidla Každá činnosť, pri ktorej sa lepidlo aplikuje na nejaký povrch, s výnimkou nanášania lepidla a laminovania spojených s tlačiarenskými činnosťami. |
3. |
Nanášanie náterov Každá činnosť, pri ktorej sa aplikuje jedna alebo viac súvislých vrstiev náteru na: a) jedno z týchto vozidiel: i) nové autá, ktoré sú ako vozidlá M1 vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá ( 41 ), a kategórie N1, ak je na nich náter nanášaný v rovnakom zariadení ako na vozidlá M1; ii) kabíny nákladných automobilov, ktoré sú vymedzené ako prístrešok pre vodiča, a všetky integrované kryty pre technické vybavenie vozidiel, ktoré sú podľa smernice 2007/46/ES vymedzené ako vozidlá kategórií N2 a N3; iii) dodávkové a nákladné automobily, ktoré sú v smernici 2007/46/ES vymedzené ako vozidlá kategórií N1, N2 a N3, s výnimkou kabín nákladných automobilov; iv) autobusy, ktoré sú v smernici 2007/46/ES vymedzené ako vozidlá kategórií M2 a M3; v) prívesy, ktoré sú v smernici 2007/46/ES vymedzené v kategóriách O1, O2, O3 a O4; b) povrchy kovov a plastov vrátane povrchov lietadiel, lodí, vlakov atď.; c) drevené povrchy; d) povrchy textílií, tkanín, fólií a papierové povrchy; e) koža. K nanášaniu náterov nepatrí nanášanie substrátov s obsahom kovov za pomoci elektroforetických a chemických nanášacích techník. Ak je súčasťou nanášania náteru aj potlač na ten istý povrch, bez ohľadu na to, aká technika sa použije, potom sa táto potlač považuje za súčasť nanášania náteru. Tlač, ktorá sa však vykonáva ako samostatná činnosť, sem nepatrí, ale môže sa na ňu vzťahovať kapitola V tejto smernice, ak tlač spadá do pôsobnosti tejto smernice. |
4. |
Natieranie zvitkov
Každá činnosť, pri ktorej sa nepretržite natiera stočená/zvinutá oceľ, nehrdzavejúca oceľ, oceľ s nanesenou vrstvou, zliatiny medi alebo hliníkové pásy plechu náterom, ktorý vytvára na povrchu film alebo vrstvy. |
5. |
Chemické čistenie/čistenie za sucha ►C1 Každá priemyselná alebo komerčná činnosť, pri ktorej sa v zariadení používajú prchavé organické zlúčeniny na čistenie odevov, bytového textilu a podobného spotrebiteľského tovaru ◄ , s výnimkou ručného odstraňovania škvŕn a fľakov v textilnom a odevnom priemysle. |
6. |
Výroba obuvi Každá činnosť na výrobu celej obuvi alebo častí obuvi. |
7. |
Výroba náterových zmesí, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel Výroba vyššie uvedených konečných produktov a medziproduktov, ak sa vyrábajú na tom istom mieste, zmiešavaním farbív, živíc a adhéznych materiálov s organickými rozpúšťadlami alebo inými nosičmi vrátane disperzných a preddisperzných činností, úprav viskozity a farebných odtieňov a plnenia konečných produktov do obalov. |
8. |
Výroba farmaceutických výrobkov Chemická syntéza, fermentácia (kvasenie), extrakcia, príprava a konečná úprava farmaceutických výrobkov a výroba medziproduktov, ak sú vyrábané na tom istom mieste. |
9. |
Tlač Každá činnosť súvisiaca s reprodukciou textu a/alebo obrazov, pri ktorej sa tlačiarenská farba nanáša na akýkoľvek druh povrchu za použitia nosiča obrazu. Sem patria s tým súvisiace lakovacie, náterové a laminačné techniky. Kapitola V sa však vzťahuje len na tieto procesy: a) flexografia – tlačiarenská činnosť, ktorá ako nosič obrazu využíva gumu alebo elastické fotopolyméry a pri ktorej sú tlačiace plochy nad netlačiacimi plochami za použitia tekutých tlačiarenských farieb schnúcich odparovaním; b) ofsetová kotúčová tlač – za použitia farieb schnúcich teplom – kotúčová tlač využívajúca nosič obrazu, pri ktorom sú tlačiaca a netlačiaca plocha v tej istej rovine, pričom kotúčová znamená, že materiál, na ktorý sa tlačí, je podávaný do stroja z kotúča na rozdiel od samostatných hárkov. ►C1 Netlačiaca plocha je upravená hydrofilizáciou tak, aby nasávala vodu a neprijímala tlačiarenskú farbu. ◄ Tlačiaca plocha je upravená tak, aby prijímala a prenášala tlačiarenskú farbu na povrch, na ktorý sa tlačí. K odparovaniu dochádza v sušiacom tuneli, kde sa na sušenie tlačeného materiálu používa teplý vzduch; c) laminovanie súvisiace s tlačou – spájanie dvoch alebo viacerých pružných materiálov, aby sa vytvorili vrstvy; d) publikačná rotačná hĺbkotlač – rotačná hĺbkotlač používaná na tlač papiera pre časopisy, brožúrky, katalógy alebo podobné výrobky za použitia tlačiarenských farieb na báze toluénu; e) rotačná hĺbkotlač – tlač, pri ktorej sa používa cylindrický nosič obrazu, pri ktorom je tlačiaca plocha pod netlačiacou plochou za použitia tekutých tlačiarenských farieb schnúcich vyparovaním. Priehlbiny sú napĺňané tlačiarenskou farbou a zvyšná farba sa z netlačiacej plochy odstráni skôr, ako sa povrch, na ktorý sa má tlačiť, dostane do kontaktu s cylindrom a nasaje farbu z priehlbiniek; f) rotačná sieťotlač – kotúčová tlač, pri ktorej sa tlačiarenská farba dostáva na povrch, na ktorý sa má tlačiť, tak, že sa pretlačí cez pórovitý nosič obrazu, pri ktorom je tlačiaca plocha otvorená a netlačiaca plocha je oddelená a používajú sa tekuté tlačiarenské farby schnúce len vyparovaním. Kotúčové podávanie znamená, že materiál, na ktorý sa má tlačiť, sa do stroja podáva z kotúča na rozdiel od samostatných hárkov; g) nanášanie lakov a lepidiel – činnosť, pri ktorej sa lak alebo lepidlo natiera na účel nalepenia obalového materiálu na pružný materiál. |
10. |
Spracovanie kaučuku Každá činnosť miešania, mletia, zmiešavania, lisovania, pretláčania a vulkanizácie prírodného alebo syntetického kaučuku a všetky pomocné činnosti súvisiace so spracovaním prírodného alebo syntetického kaučuku na hotové výrobky. |
11. |
Čistenie povrchov Každá činnosť, s výnimkou čistenia za sucha, pri ktorej sa používajú organické rozpúšťadlá na odstránenie znečistenia z povrchu materiálu vrátane odmasťovania. Čistenie pozostávajúce z viacerých krokov pred alebo po skončení akejkoľvek inej činnosti sa považuje za jednu činnosť čistenia povrchov. Táto činnosť sa netýka čistenia technického vybavenia, ale len čistenia povrchu výrobkov. |
12. |
Extrakcia rastlinných olejov a živočíšnych tukov a rafinácia rastlinných olejov Každá činnosť, pri ktorej sa extrahuje rastlinný olej zo semien a ostatných rastlinných materiálov, spracovanie suchých zvyškov na výrobu krmiva pre zvieratá, čistenie tukov a rastlinných olejov získaných zo semien, rastlinných a/alebo živočíšnych materiálov. |
13. |
Následná povrchová úprava vozidiel Každá priemyselná alebo komerčná činnosť vo forme natierania a s tým súvisiaceho odmasťovania pri jednej z týchto činností: a) pôvodné natieranie cestných vozidiel, ako sú vymedzené v smernici 2007/46/ES, alebo ich častí materiálmi určenými na následnú povrchovú úpravu, ak sa táto činnosť vykonáva mimo pôvodnej výrobnej linky; b) natieranie prívesov (vrátane návesov) (kategória O v smernici 2007/46/ES). |
14. |
Povrchová úprava navíjaných drôtov Každá činnosť súvisiaca s poťahovaním kovových vodičov používaných na navíjanie cievok určených do transformátorov a motorov atď. |
15. |
Impregnácia dreva Každá činnosť súvisiaca s nanášaním konzervačných prípravkov na drevo. |
16. |
Laminovanie dreva a plastov Každá činnosť, pri ktorej sa spája drevo a/alebo plasty na účel výroby vrstvových výrobkov. |
ČASŤ 2
Prahové hodnoty a ►C1 emisné limity ◄
►C1 Emisné limity ◄ v odpadových plynoch sa vypočítavajú pri teplote 273,15 K a tlaku 101,3 kPa.
|
Činnosť (prahová hodnota spotreby rozpúšťadiel v tonách/rok) |
Prahová hodnota (prahová hodnota spotreby rozpúšťadiel v tonách/rok) |
►C1 Emisné limity ◄ v odpadových plynoch (mg C/Nm3) |
Limitné hodnoty fugitívnych emisií (percento zo vstupného množstva rozpúšťadla) |
Celkové ►C1 emisné limity ◄ |
Osobitné ustanovenia |
||
Nové zariadenia |
Existujúce zariadenia |
Nové zariadenia |
Existujúce zariadenia |
|||||
1 |
Ofsetová kotúčová tlač (> 15) |
15—25 > 25 |
100 20 |
30 (1) 30 (1) |
|
(1) ►C1 Zvyšok ◄ rozpúšťadla v dokončenom výrobku sa nepovažuje za súčasť fugitívnych emisií. |
||
2 |
Publikačná rotačná hĺbkotlač (> 25) |
|
75 |
10 |
15 |
|
|
|
3 |
Ostatná rotačná hĺbkotlač, flexografia, rotačná sieťotlač, laminovacie alebo lakovacie jednotky (> 15) rotačná sieťotlač na textil a lepenku (> 30) |
15—25 > 25 > 30 (1) |
100 100 100 |
25 20 20 |
|
(1) Prahová hodnota pre rotačnú sieťotlač na textil a lepenku. |
||
4 |
Čistenie povrchov pomocou zlúčenín uvedených v článku 59 ods. 5 (> 1) |
1—5 > 5 |
20 (1) 20 (1) |
15 10 |
|
(1) Limitná hodnota sa týka hmotnosti zlúčenín v mg/Nm3 a nie celkovej hmotnosti uhlíka. |
||
5 |
Ostatné čistenie povrchov (> 2) |
2—10 > 10 |
75 (1) 75 (1) |
20 (1) 15 (1) |
|
(1) Zariadenia, ktoré príslušnému orgánu preukážu, že priemerný obsah organických rozpúšťadiel všetkých použitých čistiacich materiálov neprevyšuje 30 % hmotnosti, nemusia uplatňovať tieto hodnoty. |
||
6 |
Natieranie vozidiel (< 15) a následná povrchová úprava vozidiel |
> 0,5 |
50 (1) |
25 |
|
(1) Dodržanie časti 8 bod 2 sa preukáže na základe priemerných hodnôt z 15-minútových meraní. |
||
7 |
►C1 Natieranie zvitkov ◄ (> 25) |
|
50 (1) |
5 |
10 |
|
(1) Pre zariadenia, ktoré používajú techniky, ktoré umožňujú opätovné použitie zhodnotených rozpúšťadiel, je ►C1 emisný limit ◄ 150. |
|
8 |
►C1 Ostatné druhy povrchovej úpravy vrátane úpravy kovov, plastov ◄ , textílií (5), tkanív, fólií a papierov (> 5) |
5—15 > 15 |
100 (1) (4) 50/75 (2) (3) (4) |
25 (4) 20 (4) |
|
|
►C1 (1) Emisný limit platí pre procesy nanášania náteru a sušenia, ktoré prebiehajú za riadených podmienok. ◄ ►C1 (2) Prvý emisný limit sa vzťahuje na proces sušenia, druhý na proces nanášania náteru. ◄ |
|
|
|
|
|
|
|
►C1 (3) Pre zariadenia na povrchovú úpravu textílií, ktoré používajú techniky, ktoré umožňujú opätovné použitie zhodnotených rozpúšťadiel, je emisný limit uplatňovaný spoločne na proces nanášania náteru a proces sušenia 150. ◄ ►C1 (4) Činnosti povrchovej úpravy, ktoré sa nemôžu vykonávať za riadených podmienok (ako napríklad stavba lodí, natieranie lietadiel), môžu získať výnimku z uplatňovania týchto hodnôt v súlade s článkom 59 ods. 3 ◄ (5) Rotačná sieťotlač na textil je zahrnutá pod činnosť č. 3. |
||
9 |
Povrchová úprava navíjaných drôtov (> 5) |
|
|
|
10 g/kg (1) 5 g/kg (2) |
(1) Platí pre zariadenia, kde priemerný priemer drôtu je ≤ 0,1 mm. (2) Platí pre všetky ostatné zariadenia. |
||
10 |
Povrchová úprava drevených povrchov (> 15) |
15—25 > 25 |
100 (1) 50/75 (2) |
25 20 |
|
(1) ►C1 Emisný limit ◄ ►C1 platí pre procesy nanášania náteru a sušenia, ktoré prebiehajú za riadených podmienok ◄ . (2) Prvá hodnota platí pre proces sušenia, druhá pre proces nanášania náteru. |
||
11 |
Chemické čistenie/čistenie za sucha |
|
|
|
20 g/kg (1) (2) |
(1) Vyjadrené v hmotnosti rozpúšťadla emitovaného na jeden kilogram vyčistených a vysušených výrobkov. (2) ►C1 Emisný limit ◄ uvedená v časti 4 bod 2 sa nevzťahuje na túto činnosť. |
||
12 |
Impregnácia dreva (> 25) |
|
100 (1) |
45 |
11 kg/m3 |
(1) ►C1 Emisný limit ◄ neplatí pre impregnáciu kreozotom. |
||
13 |
Povrchová úprava kože (> 10) |
10—25 > 25 > 10 (1) |
|
|
85 g/m2 75 g/m2 150 g/m2 |
►C1 Emisné limity ◄ sú vyjadrené v gramoch emitovaného rozpúšťadla na m2 vyrobeného výrobku. (1) Pri činnostiach povrchovej úpravy kože pri výrobe nábytku a určitého koženého tovaru, ktorý sa používa ako drobný spotrebiteľský tovar, napríklad kabelky, opasky, náprsné tašky atď. |
||
14 |
Výroba obuvi (> 5) |
|
|
|
25 g na jeden pár |
Celková ►C1 emisný limit ◄ je vyjadrená v gramoch rozpúšťadla emitovaného na jeden pár úplne vyrobeného výrobku. |
||
15 |
Laminovanie dreva a plastov (> 5) |
|
|
|
30 g/m2 |
|
||
16 |
Nanášanie lepidla (> 5) |
5—15 > 15 |
50 (1) 50 (1) |
25 |