NAT/807

Chemikálie – stratégia udržateľnosti

STANOVISKO

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Chemikálie – stratégia udržateľnosti – Na ceste k životnému prostrediu bez toxických látok
[COM(2020) 667 final]

Spravodajkyňa: Maria NIKOLOPOULOU

Pomocný spravodajca: John COMER

1.Závery a odporúčania

1.1EHSV podporuje cieľ Komisie vytvoriť netoxické prostredie a zabezpečiť, aby sa chemikálie vyrábali spôsobom, ktorý maximalizuje ich pozitívny prínos pre spoločnosť a znižuje vplyv na životné prostredie.

1.2Je potrebné vymedziť, ktoré použitia chemikálií sú „nevyhnutné“, a jasne stanoviť metodiku na dosiahnutie toho, aby boli chemikálie „navrhnuté ako bezpečné a udržateľné“. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že treba čo najkomplexnejším, jednoznačným a zjednodušeným spôsobom identifikovať, posúdiť a klasifikovať „látky vzbudzujúce obavy“, aby sa priemysel mohol prispôsobiť.

1.3EHSV oceňuje názor Komisie, že EÚ by mala byť globálnym priekopníkom pri výrobe a používaní bezpečných a udržateľných chemikálií, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci medzinárodných obchodných dohôd pre spoločnosti a prijať opatrenia pre spravodlivú transformáciu pre všetkých občanov EÚ.

1.4Ak má byť stratégia úspešná, vyžaduje sa zapojenie ľudí a priemyslu, ako aj inovatívne spôsoby uvažovania spojené s transparentnosťou rozhodovacieho procesu a účasťou na ňom.

1.5Cieľom stratégie je rozšíriť všeobecný prístup k riadeniu rizík na spotrebné výrobky obsahujúce nebezpečné chemikálie, ako sú karcinogénne, mutagénne alebo endokrinné disruptory. Aby sa však priemysel ľahšie prispôsobil, musí sa zabezpečiť rovnováha medzi všeobecnými hodnoteniami a hodnoteniami rizík.

1.6EHSV žiada, aby riadne a konzistentné označovanie bolo povinné a aby sa uplatňovalo v celom dodávateľskom reťazci, aj v prípade výrobkov obsahujúcich nanomateriály.

1.7EHSV víta úsilie o posilnenie strategickej autonómie EÚ, najmä v súvislosti s chemikáliami používanými v zdravotníctve, a želá si vidieť rovnaké úsilie v iných sektoroch a vyzýva na zváženie revízie priemyselnej politiky EÚ s cieľom premiestniť časť výroby kľúčových chemikálií do krajín EÚ.

1.8EHSV zdôrazňuje, že je dôležité vyriešiť problém nedostatočnej dostupnosti údajov o chemikáliách v záujme podporenia inovácie, zvýšenia dôvery spotrebiteľov a vykonávania náležitých posúdení vplyvu. Kľúčové je mať k dispozícii dostupné a spoľahlivé databázy pre výsledky výskumu s cieľom revidovať práva priemyselného vlastníctva a patenty, ktoré obmedzujú prístup k údajom, a posilniť zásadu „žiadne údaje, žiaden trh“.

1.9EHSV sa domnieva, že riešenie problematiky zmesí je dôležitým krokom vpred pri posudzovaní rizika chemikálií Na preklenutie skutočných medzier v poznatkoch a na presadenie posudzovania a riadenia zmesí je však nevyhnutný rozsiahlejší výskum a vývoj.

2.Návrh Komisie

2.1Táto stratégia je príležitosťou zosúladiť spoločenskú hodnotu chemikálií s ľudským zdravím a možnosťami našej planéty a zohľadniť pritom legitímne nároky občanov EÚ na vysokú úroveň ochrany pred nebezpečnými chemikáliami a podporiť priemysel EÚ ako globálneho priekopníka pri výrobe a používaní bezpečných a udržateľných chemikálií.

2.2V rámci úsilia o netoxické prostredie sa stanovuje nová hierarchia v oblasti nakladania s chemikáliami, ktorá zahŕňa využívanie bezpečných a udržateľných chemikálií, minimalizáciu alebo nahrádzanie látok vzbudzujúcich obavy s chronickým účinkom na ľudské zdravie a životné prostredie a postupnú elimináciu tých najškodlivejších z nich tam, kde pre spoločnosť nie sú nevyhnutné, a to najmä v prípade spotrebného tovaru.

Obrázok: Netoxická hierarchia – nová hierarchia v oblasti nakladania s chemikáliami

2.3Stratégia sa zameriava na päť hlavných cieľov:

2.3.1Inovácie v záujme používania bezpečných a udržateľných chemikálií EÚ. Medzi navrhované opatrenia patrí okrem iného vypracovanie kritérií EÚ pre navrhovanie bezpečných a udržateľných chemikálií; zavedenie právnych požiadaviek na prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy vo výrobkoch prostredníctvom iniciatívy týkajúcej sa udržateľných výrobkov a zmeny právnych predpisov EÚ o priemyselných emisiách s cieľom podporiť používanie bezpečnejších chemických látok v priemysle EÚ.

2.3.2Posilnenie právneho rámca EÚ na riešenie naliehavých problémov v oblasti životného prostredia a zdravia. Navrhované opatrenia sú zamerané na ochranu spotrebiteľov a pracovníkov s cieľom zabrániť výskytu najškodlivejších chemikálií vo všetkých spotrebných produktoch, napr. v materiáloch prichádzajúcich do styku s potravinami, v hračkách, výrobkoch určených na starostlivosť o deti, kozmetike, čistiacich prostriedkoch, nábytku a textíliách. Osobitná pozornosť sa bude venovať chemikáliám, ktoré môžu spôsobiť rakovinu, génové mutácie, ovplyvniť reprodukčný alebo endokrinný systém alebo sú perzistentné a bioakumulatívne. Tento prístup sa nakoniec uplatní na chemikálie, ktoré majú vplyv na imunitný, nervový a respiračný systém, a chemikálie toxické pre konkrétne orgány. Kým sa nezavedie všeobecný prístup k riadeniu rizík, látky so všetkými uvedenými nebezpečenstvami sa prednostne zaradia do kategórie obmedzení pre všetky použitia a ako jedna skupina a nebudú sa regulovať jednotlivo.

2.3.3Opatrenia na zjednodušenie a konsolidáciu s cieľom zlepšiť právny rámec. Návrh zahŕňa zavedenie prístupu „jedna látka, jedno hodnotenie“ na koordináciu posudzovania nebezpečnosti/rizika chemikálií v právnych predpisoch týkajúcich sa chemikálií, na posilnenie riadenia Európskej chemickej agentúry a zvýšenie udržateľnosti jej modelu financovania. Okrem toho sa v stratégii navrhujú cielené zmeny nariadenia REACH (nariadenie o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií) a nariadenia CLP (nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení), ktoré sa majú vykonať v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie a podľa potreby podliehať hodnoteniam a posúdeniam vplyvu.

2.3.4Vybudovanie komplexnej vedomostnej základne o chemikáliách. Vytvorí sa systém včasného varovania a opatrení EÚ pre chemikálie s cieľom zabezpečiť, aby sa politiky EÚ zaoberali vznikajúcimi chemickými rizikami hneď po tom, ako sa ich vďaka monitorovaniu a výskumu podarí identifikovať, a vypracuje sa rámec ukazovateľov na monitorovanie faktorov a vplyvov chemického znečistenia a na meranie účinnosti právnych predpisov o chemikáliách.

2.3.5Slúžiť ako príklad zodpovedného nakladania s chemikáliami na celom svete. Cieľom týchto opatrení je podporiť budovanie kapacít tretích krajín na hodnotenie chemikálií a nakladanie s nimi a zaistiť, aby sa nebezpečné chemikálie zakázané v Európskej únii nevyrábali na vývoz.

3.Všeobecné pripomienky

3.1Za posledných 50 rokov sa chemikálie stali ústredným prvkom nášho spôsobu života a pozitívne prispievajú k našej kultúre a pokroku spoločnosti ako celku s jej rastúcim obyvateľstvom. Chemikálie, syntetické aj prírodné, však môžu mať zároveň nebezpečné vlastnosti, ktoré predstavujú riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Napriek tomu je od nich ľudstvo čoraz závislejšie. Podľa OSN bude výroba chemikálií v rokoch 1990 – 2030 rásť sedemkrát rýchlejšie ako svetová populácia.

3.2Všetci by sme sa mali dohodnúť na chvályhodnom cieli dosiahnuť životné prostredie bez toxických látok. Bez ohľadu na to, aké náročné to bude, neexistuje žiadne ospravedlnenie, prečo by sme sa nemali pokúsiť urobiť krok vpred. EHSV víta zámer Komisie zorganizovať na tento účel okrúhly stôl na vysokej úrovni so všetkými zainteresovanými stranami.

3.3Do prostredia naďalej unikajú veľké množstvá nebezpečných chemikálií z mnohých zdrojov, ako je vypúšťanie upravenej alebo neupravenej odpadovej vody z domácností a priemyselnej odpadovej vody, skládkovacie, spaľovacie a výrobné procesy atď., a môžu sa šíriť vzduchom, pôdou a vodou, kde spôsobujú závažné škody 1 .

3.4Existujú mnohé problémy, ktoré sú dedičstvom z minulosti,, vyplývajúce z kontaminácie chemikáliami. Napríklad látky PBDE (polybrómované difenylétery) a iné spomaľovače horenia ľahko unikajú z výrobkov, do ktorých sa pridávajú, ako je polyuretánová pena, a následne kontaminujú vzduch a prach. Hoci mnohé škodlivé PBDE boli zakázané, v dôsledku ich perzistencie a intenzívneho používania pretrvávajú v prostredí.

3.5Pri nahrádzaní takýchto nebezpečných látok si musíme byť istí, že vplyv náhrady bude výrazným zlepšením. Napríklad bionafta z palmového oleja, ktorý prispieva k odlesňovaniu, môže byť pre životné prostredie horšia ako používanie fosílnych palív.

3.6Okrem toho musia byť regulačné orgány informované o pokusoch nahradiť jednu nebezpečnú chemikáliu inými chemikáliami, ktoré majú podobné nebezpečné vlastnosti, a musia zamedziť takýmto pokusom. S látkami PFAS by sa napríklad malo zaobchádzať ako so skupinou, a nie individuálne. Nový výskum poukazuje na to, že niektoré alternatívy látok PFAS, ktoré sú dedičstvom z minulosti, nemusia byť o nič bezpečnejšie 2 .

3.7EHSV sa obáva, že dekontaminačné opatrenia na obnovu ľudského zdravia a životného prostredia nemusia byť postačujúce, najmä pokiaľ ide o nevyhnutné chemikálie, ku ktorým zatiaľ netoxické alternatívy neexistujú alebo si vyžadujú dlhodobý vývojový proces, ako aj o postupne eliminované chemikálie, ktoré stále vzbudzujú veľké obavy vzhľadom na ich perzistenciu v životnom prostredí. Vzhľadom na to, že sa naďalej vyvíja veľké úsilie o prijatie stratégií dekontaminácie, EHSV s potešením očakáva nadchádzajúci akčný plán nulového znečistenia.

3.8EHSV žiada, aby bolo riadne a konzistentné označovanie povinné a presadzovalo sa pre celý dodávateľský reťazec v prípade výrobkov obsahujúcich nanomateriály (hračky, biocídy, oblečenie, pesticídy, lieky, farby, výrobky určené na starostlivosť o deti atď.).

3.9EHSV sa tiež zamýšľa nad tým, či je harmonogram niekoľkých opatrení, ktoré sa majú uskutočniť súbežne, realistický a uskutočniteľný vzhľadom na potrebu priemyslu postupne sa prispôsobiť transformácii bez závažných negatívnych spoločenských a hospodárskych dôsledkov. Okrem toho je potrebné posilniť budovanie kapacít orgánov, ktoré je základom úspešného vykonávania plánovaných aktualizovaných politík.

3.10Niektoré aspekty v stratégii chýbajú alebo nie sú dostatočne vysvetlené, napríklad odhadovaná energetická bilancia navrhovanej transformácie chemického priemyslu a dôsledky pre pracovníkov a veľké a malé podniky v Európe. Na zabezpečenie účinného vykonávania stratégie by sa mali vyčleniť finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

4.Konkrétne pripomienky

4.1Inovácie v záujme používania bezpečných a udržateľných chemikálií EÚ

4.1.1Vládne zhoda, že prechod na kritériá pre navrhovanie bezpečných a udržateľných chemikálií je spoločenskou a hospodárskou nevyhnutnosťou, aby sa uľahčila zelená a digitálna transformácia priemyslu EÚ. Bude to obrovská výzva, pričom potrebný výskum môže byť veľmi nákladný a prinesie určité konkurenčné výhody. Mohlo by to však viesť k stratám niektorých pracovných miest a k hospodárskym stratám, keďže nie všetky podniky by mohli byť schopné prispôsobiť sa a nie všetci pracovníci by sa mohli rekvalifikovať alebo si zvýšiť úroveň zručností. Pre dosiahnutie spravodlivej transformácie sú preto mimoriadne dôležité finančné a motivačné opatrenia s osobitným zreteľom na to, aby si pracovníci udržali svoje miesta alebo aby mali životaschopnú alternatívu, ako aj na podporu investícií a inovatívnych obchodných modelov.

4.1.2Nespomínajú sa opatrenia, ktorými by sa zabezpečila úplná adaptácia pracovníkov, ako je napríklad stimulácia a financovanie rekvalifikačnej a špecializačnej odbornej prípravy s cieľom zabrániť strate pracovných miest. Takisto je otázne, ako geografické rozloženie priemyselných odvetví určí vplyv stratégie. Mali by sa zohľadniť odvetvia nachádzajúce sa v okrajových regiónoch, ako aj veľké množstvo MSP pôsobiacich v sektore.

4.1.3Koncepcia chemikálií „navrhnutých ako bezpečné a udržateľné“, ktorá sa bude rozvíjať, vzbudzuje obavy zainteresovaných strán. Jej vymedzenie a vhodné zručnosti na podporu výroby takýchto chemikálií by preto mali zahŕňať kritériá všetkých relevantných aktérov.

4.1.4Proces registrácie, hodnotenia a autorizácie chemikálií je zložitý a vyžaduje si špecializáciu, ktorá je pre MSP niekedy náročná a zvyčajne sa s ňou spájajú vysoké náklady na dodržiavanie predpisov a administratívne náklady. S cieľom uľahčiť dodržiavanie postupov registrácie a riadenia regulačných rizík stanovených v nariadeniach REACH a CLP by sa mal proces zjednodušiť alebo by sa mohla stimulovať odborná príprava pre neodborníkov.

4.1.5Nové a čistejšie priemyselné procesy a technológie znížia environmentálnu stopu výroby chemikálií, zlepšia pripravenosť trhu a pomôžu dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja a zaviesť zastrešujúcu európsku zelenú dohodu. Hodnotiace usmernenia pre navrhovanie a zavádzanie čistejších priemyselných procesov a technológií a výmena najlepších postupov v tejto oblasti by takúto transformáciu umožnili. Je potrebné zvážiť najlepšie dostupné technológie.

4.1.6Cieľom Komisie je minimalizovať v recyklovaných materiáloch obsah látok vzbudzujúcich obavy zavedením požiadaviek a informácií o chemickom zložení a bezpečnom používaní v rámci iniciatívy v oblasti udržateľnej produktovej politiky. Využívaním recyklovateľných materiálov by sa nemalo umožniť, aby sa ďalej používali nebezpečné chemické látky vo vyšších koncentráciách 3 . „Látky vzbudzujúce obavy“ treba čo najkomplexnejším, jednoznačným, ale aj zjednodušeným spôsobom identifikovať, posúdiť a klasifikovať, aby sa priemysel mohol prispôsobiť.

4.1.7Tieto opatrenia zvýšia dôveru spotrebiteľov a výrobcov v recyklované výrobky. Nedostatok náležitých informácií o chemickom zložení výrobkov vyrobených z recyklovaných materiálov je problémom, pričom obmedzenia vyplývajúce z ochrany údajov by v tejto oblasti takisto mohli spôsobovať ťažkosti.

4.1.8V stratégií sa oznamujú rastúce investície do inovačných technológií. Je to skvelá príležitosť na podporu výskumu v oblasti zhodnocovania produktov priemyselného odpadu, najmä z agropotravinárskeho odpadu, ktorého veľký potenciál brzdia nedostatočné investície.

Na právne požiadavky na výrobky zo zhodnocovania agropotravinárskeho odpadu sa však v stratégii „z farmy na stôl“ aj v stratégii v oblasti udržateľných chemikálií takmer úplne zabudlo. Napríklad prítomnosť farmaceutických rezíduí v spracovanom živočíšnom hnoji používanom na hnojenie, opätovné využívanie upravenej odpadovej vody na zavlažovanie plodín a rezíduá liekov a pesticídov, herbicídov a insekticídov v optimalizovanom potravinárskom odpade sú predmetom vážnych obáv, keďže tieto bioaktívne látky sa môžu šíriť prostredím a vyvolávať nepriaznivé účinky na ekosystémy. Preto by sa mali identifikovať, posúdiť a regulovať. Ľudské obyvateľstvo môže byť zasiahnuté nielen v dôsledku vystavenia, ale takisto spotreby, keďže tieto látky sa môžu v potravinovom reťazci biologicky akumulovať a znásobovať (biomagnifikácia).

4.1.9Látky považované za látky vzbudzujúce obavy vyvolávajú nejasnosti medzi zainteresovanými stranami. Na pochopenie vplyvu tohto opatrenia na súčasné materiálové cykly by bolo užitočné vysvetliť, aké požiadavky sa majú zaviesť, ako aj harmonogram vykonávania.

4.1.10Odhadovaná energetická bilancia navrhovanej transformácie v oblasti chemikálií vyvoláva obavy. Vzhľadom na to, že hlavné požadované transformácie v oblasti ekologických materiálových cyklov predstavujú intenzívne endotermické procesy (napr. separácia, recyklácia, dekontaminácia, chemická konverzia), očakáva sa zvýšenie dopytu po energii. Okrem toho sa musí znížiť uhlíková stopa výroby chemikálií, keďže zvyčajne ide o energeticky náročný proces.

4.1.11Na tento účel má veľký potenciál vodík, a to ako zdroj energie aj ako redukčné činidlo v procesoch, na ktoré sa možno zamerať (napr. s cieľom nahradiť uhlík ako redukovadlo). Vodíkové palivové články sa však stále zakladajú na drahej a environmentálne nákladnej platine. Vyžaduje sa základný chemický výskum s cieľom nájsť alternatívy k platine.

4.1.12Komisia plánuje posilniť odolnosť v oblasti dodávok a udržateľnosti chemikálií s nevyhnutnými použitiami pre spoločnosť EÚ znížením závislosti EÚ a posilnením strategickej prognózy v oblasti chemikálií. Zvýšenie odolnosti chemikálií používaných v zdravotníctve bude predstavovať značný pokrok pre trh EÚ a sektor chemikálií na zdravotnícke použitie. Musíme vedieť, ako by sa tieto opatrenia uplatňovali na iné nevyhnutne používané chemikálie.

4.1.13Výrobky vyrobené zo surovín dovezených z krajín mimo EÚ, ako napríklad prvky vzácnych zemín, ktoré sa získavajú ťažbou rúd predstavujúcou environmentálne a zdravotné nebezpečenstvo, sa stali kľúčovými pre viaceré moderné technológie od obranných systémov, mobilných telefónov a televízií po žiarovky LED a veterné turbíny. Vzniká tak otázka, aké stratégie sa zavedú na riešenie závislosti od iných nevyhnutných látok, ktorých výrobné procesy závisia od dodávok z krajín mimo EÚ.

4.1.14EHSV si takisto kladie otázku, ako sa prístup spočívajúci v používaní chemikálií „navrhovaných ako bezpečné a udržateľné“ bude uplatňovať na dodávateľov mimo EÚ, ktorí majú svoje vlastné právne predpisy v oblasti chemikálií. Keďže limity týchto kritérií pre výrobu chemikálií ešte neboli stanovené, nie je jasné, či by sa táto zásada a hodnotiace opatrenia uplatňovali na zdroje surovín bez ohľadu na ich pôvod. Stále nie je jasné, či budú navrhované opatrenia prepojené a v rovnováhe s rôznymi existujúcimi politikami v krajinách mimo EÚ zapojených do hodnotových reťazcov EÚ v oblasti chemikálií.

4.1.15EHSV preto navrhuje, aby sa revidovala priemyselná stratégia EÚ a aby sa zvážila stimulácia návratu výroby chemikálií do krajín EÚ. Tým sa nielen podporí strategická autonómia EÚ, ale takisto sa vytvoria nové kvalitné pracovné miesta a uľahčí sa plnenie stratégie v oblasti chemikálií.

4.2Silnejší právny rámec EÚ na riešenie problémov v oblasti životného prostredia a zdravia

4.2.1EHSV víta zámer Komisie rozšíriť všeobecný prístup k riadeniu rizík. Vzhľadom na to, že niektoré výrobky budú obmedzené, je však potrebné zabezpečiť súlad medzi posudzovaním všeobecných a špecifických rizík vo všetkých chemikáliách, aby sa priemysel mohol postupne prispôsobovať.

4.2.2EHSV tiež víta uplatnenie skupinového prístupu pri riešení regulácie v súvislosti s látkami PFAS a súhlasí s tým, že rozsah, v ktorom sa prijímajú stratégie zoskupovania, bude možno potrebné rozšíriť s cieľom zvýšiť efektívnosť a účinnosť právnych predpisov 4 .

4.2.3V stratégii sa navrhnú nové triedy nebezpečnosti a kritériá v nariadení CLP na úplné riešenie problému toxicity pre životné prostredie, perzistencie, mobility a bioakumulácie. Je dôležité, aby sa hodnotenie nepriaznivých účinkov chemikálií na životné prostredie a prideľovanie rôznych tried nebezpečnosti chemikáliám vykonávalo na komplexnom a transparentnom základe. Kritériá klasifikácie by sa mali podrobne vymedziť, aby bolo možné predvídať potenciálne obavy týkajúce sa iných vyvíjaných výrobkov.

4.2.4Zavedenie endokrinných disruptorov, perzistentných, mobilných a toxických a veľmi perzistentných a veľmi mobilných látok ako kategórií látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SVHC) si vyžaduje komplexné a transparentné posúdenie a hodnotenie. Okrem toho je potrebná väčšia jednotnosť medzi SVHC identifikovanými v nariadení REACH a v iných európskych právnych predpisoch (napríklad v rámcovej smernici EÚ o vode).

4.2.5Stratégia sa zameriava najmä na endokrinné disruptory a PFAS a zaoberá sa tiež pesticídmi, biocídmi, liekmi, ťažkými kovmi, zmäkčovadlami a spomaľovačmi horenia ako nebezpečnými látkami. Iné chemikálie vzbudzujúce obavy, napríklad nanomateriály, sa však takmer nespomínajú. Hoci sú zahrnuté do nariadenia REACH, revízia vymedzenia pojmu ešte prebieha a ich regulácia je stále nedostatočná (napr. nedostatočná regulácia uvoľňovania nanomateriálov do životného prostredia, žiadne obmedzenie ich uvádzania na trh, transparentnosť a vytvorenie registra EÚ na zabezpečenie ich vysledovateľnosti od výroby až k spotrebiteľovi).

4.2.6Vzhľadom na rozsiahle zdokumentované dôkazy o rizikách spojených s niektorými skupinami látok by mala EÚ nielen obmedziť, ale niekedy dokonca zakázať používanie už identifikovaných endokrinných disruptorov, ako sú bisfenol a ftaláty. To sa týka aj chemikálií bez výživovej hodnoty v potravinových výrobkoch, ako sú nanomateriály.

4.2.7Opatrenia na podporu a uľahčenie nahradenia látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy a iných nebezpečných zlúčenín by sa mohli vykonávať prostredníctvom finančného mechanizmu (bonus-malus).

4.2.8Relevantným krokom vpred v oblasti posudzovania rizika spojeného s chemikáliami vzbudzujúcimi obavy je, že sa venuje osobitná pozornosť zmesiam, a EHSV víta skutočnosť, že sa budú riešiť úmyselné aj neúmyselné zmesi. Zostávajúce medzery v poznatkoch o toxicite a vystavení zmesiam a veľký počet používaných chemikálií však vedú k návrhom, ako je systematické používanie faktora posudzovania zmesí pre jednotlivé chemikálie na riešenie neúmyselných zmesí. Spoľahlivosť faktora posudzovania zmesí pri posudzovaní chemických rizík vyvoláva obavy, keďže nejde o faktor špecifický pre každý scenár. EHSV preto rozhodne súhlasí s prioritami a odporúčaniami v oblasti výskumu a vývoja uvedenými v správe [SWD(2020) 250 5 ] s cieľom účinne posúdiť a riadiť zmesi.

4.3Zjednodušenie a konsolidácia právneho rámca

4.3.1EHSV víta, že sa zváži prístup „jedna látka, jedno hodnotenie“ pre efektívne hodnotenie bezpečnosti chemikálií.

4.3.2Tým sa zjednoduší a urýchli schvaľovací proces, čo bude prospešné pre výrobcov a uľahčí výskum a vývoj alternatívnych netoxických látok. Nemalo by sa však zabudnúť na rozdielny vplyv rovnakej látky za rozdielnych okolností a takisto v zmesiach.

4.3.3Približne 30 % varovaní týkajúcich sa nebezpečných výrobkov na trhu sa spája s rizikami spôsobenými chemikáliami a len jedna tretina registračných dokumentácií chemikálií registrovaných v tomto odvetví podľa nariadenia REACH je plne v súlade s požiadavkami na informácie.

4.3.4Víta sa prístup nulovej tolerancie nesúladu a navrhované opatrenia na posilnenie vykonávania a presadzovania právnych predpisov v oblasti chemikálií. Dôrazne sa odporúča náležité uplatňovanie zásady „žiadne údaje, žiaden trh“ namiesto toho, aby boli na trhoch neregulované výrobky a chemikálie.

4.3.5Okrem toho by tí istí registrujúci mali v pravidelných intervaloch aktualizovať údaje o chemických látkach schválených pre trh, keďže nariadenie REACH je v určitých aspektoch nedostatočné. Podľa správy o hodnotení chemických látok 6 v prípade 64 % hodnotených látok (126 zo 196) neboli k dispozícii informácie na preukázanie bezpečnosti chemikálií uvádzaných na trh v Európe.

4.3.6Takmer 90 % výrobkov považovaných za nebezpečné sa dováža z krajín mimo EÚ. Očakáva sa, že svetová výroba chemikálií bude naďalej rásť. Krajiny EÚ a OECD sa pravdepodobne zamerajú na vývoj a výrobu technologicky progresívnych chemických výrobkov, ako sú špeciálne chemikálie a chemikálie používané v oblasti prírodných vied. Afrika, Blízky východ a Ázia budú pravdepodobne vyrábať veľký objem „komoditných“ chemikálií. To spôsobí EÚ veľké problémy, pokiaľ ide o hraničné kontroly a hospodársku konkurencieschopnosť. V dohodách o voľnom obchode sa budú vyžadovať opatrenia na zabezpečenie rovnakých podmienok pre podniky EÚ.

4.3.7EHSV víta opatrenia na posilnenie hraničných kontrol EÚ a spoluprácu s online platformami priameho predaja.

4.4Komplexná vedomostná základňa o chemikáliách

4.4.1Keďže EÚ chýba komplexná informačná základňa o všetkých látkach, návrhy opatrení na zlepšenie dostupnosti údajov o chemikáliách sú vítané, pokiaľ sú účinné.

4.4.2Z hľadiska priemyslu znemožňujú pochybné patentové systémy odhaliť všetky stránky patentovaných výrobkov na trhu.

4.4.3Z vedeckého hľadiska zabraňujú obmedzené bezplatné otvorené vedecké zdroje voľnej výmene vedomostí a spojeniu úsilia a investícií. Pravidlá ochrany vedeckých údajov a nedostatočne podložené práva priemyselného vlastníctva obmedzujú dostupnosť všetkých relevantných údajov o chemikáliách, a tým aj inováciu.

4.4.4Konflikty v oblasti dostupnosti údajov by sa mali riešiť, a to tak, že sa zahrnú opatrenia, ktorými sa rozšíria dostupné údaje a zlepší sa ich kvalita. Napríklad by sa mohol vytvoriť mechanizmus, v rámci ktorého by odvetvia dovážajúce výrobné nanomateriály financovali nezávislý výskum rizík súvisiacich s nanomateriálmi v oblastiach, v ktorých je nedostatok vedeckých poznatkov.

4.4.5Cieľom Komisie je aj naďalej podporovať výskum a (bio-)monitoring s cieľom porozumieť a predchádzať rizikám spojeným s chemikáliami a podnecovať inováciu v oblasti posudzovania chemického rizika a v oblasti regulačnej vedy.

4.4.6V záujme uľahčenia inovácie prostredníctvom výskumu by sa aj účasť pracovníkov a finančná podpora mali zamerať na optimalizáciu najlepších postupov pri prenose poznatkov, a to priemyselných aj vedeckých, aby sa zabezpečil ľahký a jednoduchý prístup k spoľahlivým databázam. Okrem toho by sa mala inovácia sprístupniť každému aktérovi, ktorého sa týka chemický priemysel EÚ.

4.4.7Oceňujú sa opatrenia na podporu inovácie bezpečnostného testovania a posudzovania chemického rizika, čím sa obmedzí testovanie na zvieratách, najmä vzhľadom na pokrok vo výskume a vyvíjané nové špičkové metódy (napr. kvantitatívna analýza in vitro), ktoré zlepšia kvalitu, účinnosť a rýchlosť posudzovaní rizika chemického nebezpečenstva.

4.4.8Základom je zabezpečiť väčšiu transparentnosť v rozhodovacom procese. O mnohých dôležitých záležitostiach sa rokuje za zatvorenými dverami, v dôsledku čoho občanom EÚ nie je jasné, aké opatrenia EÚ prijíma na obmedzenie ich vystavenia nebezpečným chemikáliám. Takisto musia byť dostupné prvotné údaje, na ktorých sa zakladajú hodnotenia a rozhodnutia (ECHA a EFSA) 7 . Je potrebné zabezpečiť väčšiu transparentnosť rozhodnutí a pozícií členských štátov, pokiaľ ide o chemické látky na trhu.

4.5Slúžiť ako príklad zodpovedného nakladania s chemikáliami na celom svete

4.5.1Vzhľadom na celosvetový vplyv EHSV s potešením konštatuje, že v rámci opatrení na presadzovanie noriem bezpečnosti a udržateľnosti mimo EÚ sa Komisia zaviazala zaistiť, aby sa nebezpečné chemikálie zakázané v EÚ nevyrábali na vývoz. Zostáva však nejasné, ako sa zvyšné právne predpisy, ktoré sa majú vypracovať a harmonizovať, budú uplatňovať globálne. Zákaz výrobkov určených na vývoz môže ovplyvniť priemysel v iných krajinách, na ktoré sa nevzťahujú ambície stratégie v oblasti chemikálií. Nie je jasné, ako sa budú riešiť dôsledky pre výrobné odvetvia mimo EÚ ako bývalých výrobcov a vývozcov konkrétnych výrobkov.

4.6Nadmerné využívanie chemikálií v zdravotníctve

Oveľa viac výskumu by sa malo realizovať v oblasti vývoja politík na prevenciu chorôb s osobitným zameraním na imunitný systém. Cieľom musí byť pozitívny prístup k zdravému životnému štýlu, vďaka ktorému ľudia nebudú tak často používať chemickú liečbu, ak je to vhodné. Každá chemická liečba by mala byť určená tým, pre ktorých je nevyhnutná, aby sa zabránilo jej nadmernému využívaniu.

4.7Chemikálie v poľnohospodárstve

4.7.1Je potrebné obmedziť negatívne účinky pesticídov používaných v poľnohospodárstve na životné prostredie bez toho, aby to spôsobilo pokles kvality potravinárskej výroby alebo ohrozilo potravinovú bezpečnosť v EÚ.

4.7.2Súčasná Európska aliancia pre výskum, ktorá je poverená hľadaním a testovaním ekologických alternatív k syntetickým chemikáliám v poľnohospodárstve, musí byť náležite financovaná. Investície by sa mali zameriavať na biologické ekologické pesticídy. Takisto by sa mala zvýšiť finančná podpora s cieľom podporiť výskum a inováciu prírodných látok stimulujúcich rast rastlín a látok na ochranu rastlín. Napríklad bioaktivitu spätú s určitými prírodnými zlúčeninami metabolizovanými rizobaktériami možno využívať na ochranu rastlín pred vonkajšími patogénmi.

4.7.3Vyžaduje sa cielenejšie používanie chemických hnojív, ktoré by malo viesť k obmedzeniu ich používania. Ďalší výskum je potrebný na vývoj alternatív, aby mohla náležitým spôsobom pokračovať potravinárska výroba a aby mali poľnohospodári náležitý príjem.

4.7.4Vyžaduje sa podrobnejšie posúdenie environmentálnych a zdravotných rizík, aby sa stanovilo, či by využívanie biotechnológie a genetického inžinierstva mohlo pomôcť pri vývoji alternatív k chemickým hnojivám a pesticídom.

4.7.5Bez iných realizovateľných alternatív sa výrazným obmedzením používania pesticídov zvýšia výrobné náklady a/alebo to povedie k nižším výnosom. Preto je potrebné preskúmať otázky ekonomickej záťaže pre výrobcov a spotrebiteľov a dovozu potravín z krajín mimo EÚ.

4.7.6Nová stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 je veľmi ambiciózna, keďže sa v nej plánuje premeniť najmenej 30 % európskej pevniny na sieť aktívne spravovaných a chránených území. Vo veľkej miere by to malo prispieť k biodiverzite a obnove prírody a pomôcť podporiť stratégiu udržateľnosti v oblasti chemikálií v poľnohospodárskom odvetví.

4.7.7V tejto súvislosti by sa malo vyvíjať osobitné úsilie na lepšiu ochranu biodiverzity a najmä opeľovačov pred pesticídmi. Napríklad usmerňovací dokument EFSA o hodnotení rizík prípravkov na ochranu rastlín pre včely má veľké medzery. Musia sa doň začleniť údaje o chronickej toxicite, účinkoch pesticídov na larvy a údaje o akútnej toxicite pre včely a iné opeľovače.

4.7.8Ak má byť stratégia v oblasti chemikálií úspešná, musíme mať značnú podporu širokej verejnosti a dosiahnuť skutočnú zmenu kultúry v našom prístupe k používaniu chemikálií, zmene klímy a znečisťovaniu životného prostredia.

V Bruseli 15. apríla 2021

Peter SCHMIDT

predseda sekcie pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

_____________

(1)      Joyce Msuya, zástupkyňa riaditeľa Environmentálneho programu OSN.

(2) .    EU news alert issue 517, 22. novembra 2018, https://ec.europa.eu/environment/integration/research/newsalert/pdf/groundwater_use_and_irrigation_negatively_affect_net_atmospheric_moisture_and_amplify_water_scarcity_517na2_en.pdf .

(3)    Stanovisko EHSV na tému Vykonávanie environmentálnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, vode a odpade, Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 33 .

(4)      EK, štúdia stratégie pre netoxické životné prostredie 7. environmentálneho akčného programu.

(5)      Správa Komisie o pokroku hodnotenia a riadenia kombinovaného vystavenia viacerým chemikáliám (chemickým zmesiam) a súvisiacich rizík.

(6)      Európsky úrad pre životné prostredie https://eeb.org/chemical-evaluation-report-achievements-challenges-and-recommendations-after-a-decade-of-reach/

(7)    Akronymy: ECHA – Európska chemická agentúra, EFSA – Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.