SOC/769

Vplyv vzdelávania na mzdy a produktivitu práce

STANOVISKO

sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

Vplyv vzdelávania na mzdy a produktivitu práce

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

Spravodajkyňa: Linda ROMELE

1.Závery a odporúčania

1.1EHSV víta Európsky rok zručností, ktorého cieľom je zvyšovať konkurencieschopnosť, účasť a talent a podporiť zosúladenie zručností. EHSV súhlasí s tým, že kvalifikovaní pracovníci budú mať lepšie pracovné príležitosti a budú sa môcť plne zapojiť do spoločnosti. Úroveň vzdelania, a najmä vysokoškolské vzdelanie, poskytuje jednotlivcom lepšie príležitosti zamestnať sa. Medzi dosiahnutým vzdelaním a účasťou na trhu práce existuje silná prepojenosť, či už sa meria podľa miery zamestnanosti, nezamestnanosti alebo neaktivity.

1.2EHSV plne podporuje Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť a požaduje akčný plán na jeho riadne vykonávanie. EHSV v tejto súvislosti víta Portské vyhlásenie, ktoré hlavy štátov prijali v roku 2020 a potvrdili pri príležitosti jeho výročia v roku 2023, ako aj záväzok, že vzdelávanie a zručnosti budú stredobodom všetkých politík.

1.3EHSV súhlasí s tým, že hlavnou hnacou silou udržateľného hospodárskeho rastu sú zručnosti, najmä digitálne, zelené a prierezové zručnosti so zreteľom na dvojakú transformáciu. EHSV sa domnieva, že riešenie problémov súvisiacich so zručnosťami si bude vyžadovať značné politické úsilie a systémové reformy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj inteligentné investície do ľudského kapitálu z verejných aj súkromných zdrojov. Úspech závisí od odhodlania a odborných znalostí mnohých účastníkov: vlád štátov, regiónov, miestnych samospráv, podnikov, zamestnávateľov, pracovníkov a samotných ľudí.

1.4EHSV opakovane vyzýva členské štáty, aby prepojili iniciatívy týkajúce sa individuálnych vzdelávacích účtov a mikrocertifikátov s vykonávaním odporúčania Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých 1 . Individuálne vzdelávacie účty a podobné finančné systémy musia podporovať prístup k uznávaným a overeným kurzom odbornej prípravy a umožniť pracovníkom účasť na procesoch vedúcich k uznaniu ich zručností a pracovných skúseností.

1.5Podľa EHSV vzhľadom na vplyv vzdelávania na mzdy a produktivitu existujú tri dôležité základné kritériá, ktoré treba zohľadniť, a to kvalita dostupného vzdelávania, prístup k vzdelávaniu a miera zamestnateľnosti. To si vyžaduje primerané investície na uspokojenie potrieb v oblasti zručností. V celej Európe existuje mnoho nástrojov a osvedčených postupov (zo zákona alebo na základe kolektívnych zmlúv) – študijné voľno, voľno na odbornú prípravu, osobné účty odbornej prípravy alebo fondy na odbornú prípravu (medzisektorové alebo sektorové), poukazy, určité percento platu určené na odbornú prípravu atď., ktoré majú všetky špecifické ciele a cieľové skupiny 2 . Tieto príklady by sa mohli zahrnúť do zoznamu opatrení vypracovaného po konzultácii so sociálnymi partnermi, ktorý musia členské štáty predložiť Európskej komisii v súlade s odporúčaním o posilnení sociálneho dialógu 3 . Prezentovali by sa tak príklady mnohých možných systémov financovania na podporu vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých. Je potrebné hovoriť o stimuloch pre zamestnávateľov, pričom príkladom môžu byť daňové úľavy pre spoločnosti, ktoré poskytujú odbornú prípravu. Treba zlepšiť iniciatívy EÚ a členských štátov so zapojením sociálnych partnerov, pokiaľ ide o vzdelávanie zamestnancov na pracovisku, a vytvoriť správne stimuly pre zamestnávateľov, aby naďalej investovali do odbornej prípravy svojej pracovnej sily, pričom by sa mala rešpektovať autonómia sociálneho dialógu a kolektívne zmluvy na vnútroštátnej, odvetvovej a podnikovej úrovni.

1.6Sociálni partneri, poskytovatelia vzdelávania a organizácie občianskej spoločnosti by mali viac spolupracovať, aby navrhli stratégie v oblasti zručností, ktoré budú najlepšie zodpovedať potrebám sveta práce a spoločnosti vo všeobecnosti. Účasť a úlohy každej strany by mali byť správne vymedzené. Zároveň by sa mal zabezpečiť ľahší prístup k finančným prostriedkom pre malé a stredné podniky (MSP), keďže je v nich sústredená väčšina zamestnancov.

1.7Hoci sa diskusie a meranie návratnosti týkajú najmä terciárneho vzdelávania, kľúčovú úlohu zohráva počiatočné vzdelávanie, pretože základy, ktoré sa dnes vybudujú, sa zajtra využijú na ďalších stupňoch vzdelávania. Preto je dôležité zabezpečiť kvalitné počiatočné vzdelávanie podporované lepším školským poradenstvom s cieľom sprevádzať žiakov pri prechode do sveta práce a pripraviť ich naň, prípadne s využitím systémov duálneho vzdelávania. Je dôležité naďalej posilňovať úlohu a profil odborného vzdelávania a prípravy (OVP) s cieľom ďalej rozvíjať duálne systémy ako spôsob odbornej prípravy v oblasti základných a prierezových zručností, ako aj zručností v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika).

1.8EHSV odporúča, aby sa nová paradigma rozvoja zručností v Európe dôsledne premietla do politík v oblasti rozmanitosti, rodovej rovnosti, mládeže a politík zameraných na osoby so zdravotným postihnutím.

1.9EHSV žiada, aby sa politika EÚ v oblasti legálnej migrácie zmenila na model založený na koordinácii vnútroštátnych prisťahovaleckých politík. Vďaka takémuto prístupu by členské štáty mohli uspokojiť svoje rozdielne potreby, pokiaľ ide o kvalifikovaných migrujúcich pracovníkov, a to spôsobom, ktorý by bol do veľkej miery koordinovaný na úrovni EÚ.

2.Všeobecné pripomienky

2.1Hoci tento názor nie je prevládajúci, súťaž o pracovné miesta existuje, najmä medzi vysokokvalifikovanými pracovníkmi. Okrem toho sa na trhu objavujú nové pracovné miesta, najmä v súvislosti s umelou inteligenciou, ktorá si vyžaduje vysokú úroveň digitálnych zručností pre nové obchodné modely. Napriek tomuto trendu zároveň panuje veľký nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, najmä v zelených a digitálnych odvetviach. To ovplyvňuje súťaž a príjmy v prípade vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov, na rozdiel od pracovníkov s nízkou kvalifikáciou.

2.2EHSV konštatuje, že po vysokokvalifikovaných skupinách je veľký dopyt 4 . Zistilo sa, že osoby s vyššou kvalifikáciou a zručnosťami sa v ďalších rokoch vo väčšej miere zapájajú do vzdelávania a odbornej prípravy. Táto korelácia dokazuje, že čím dlhšie jednotlivci študujú, tým pravdepodobnejšie je, že sa budú zapájať aj do iných foriem kontinuálneho a celoživotného vzdelávania, čím sa zase zvyšujú ich šance na vyšší zárobok. Z údajov však vyplýva, že tí, ktorí využívajú odbornú prípravu, sú už kvalifikovaní a že je mimo dosahu tých, ktorí sa nevzdelávajú a nie sú zamestnaní, alebo mimo dosahu nekvalifikovaných pracovníkov. Európsky program v oblasti zručností 5 ako päťročný plán na pomoc podnikom a jednotlivcom pri rozširovaní a zlepšovaní zručností je nástrojom, ktorý by mal posilniť konkurencieschopnosť a zabezpečiť sociálnu spravodlivosť.

2.3EHSV sa domnieva, že v rámci pracovnej sily chýbajú nielen vysokokvalifikovaní, ale aj nízkokvalifikovaní pracovníci, ktorí sú tiež kľúčoví. V oznámení Komisie s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu sa jasne zdôrazňuje, že „boj s výzvami v oblasti zručností si vyžiada značné politické úsilie a systémové zmeny vo vzdelávaní a odbornej príprave. Bude si vyžadovať inteligentné investície do ľudského kapitálu z verejných, ako aj súkromných zdrojov [...]. Úspech závisí od odhodlania a odborných znalostí mnohých účastníkov: vlád štátov, regiónov, miestnych orgánov, podnikov a zamestnávateľov, pracovníkov a občianskej spoločnosti a samotných ľudí [...] 6 .“ Investície zamestnávateľov do vzdelávania zamestnancov sa v jednotlivých členských štátoch Európskej únie výrazne líšia. Sú krajiny, kde zamestnávatelia do vzdelávania zamestnancov neinvestujú dostatočne. Na druhej strane v niektorých krajinách sa zamestnávatelia vo veľkej miere zapájajú do odbornej prípravy súvisiacej so zamestnaním a plne podporujú cieľ rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie v snahe reagovať na dvojakú transformáciu a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami 7 . Podniky a pracovníci najlepšie vedia, ako sa menia úlohy pracovníkov.

2.4Podiel obyvateľov vo vekovej skupine 25 – 64 rokov s vysokoškolským vzdelaním sa každoročne zvyšuje. To má vplyv aj na trh práce, pretože o pracovné miesta, ktoré si vyžadujú odbornú kvalifikáciu, súperí čoraz viac uchádzačov. Podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním sa však v jednotlivých krajinách a odvetviach líši a možno konštatovať, že ponuka nezodpovedá dopytu vo všetkých sektoroch.

2.5Osoby, ktoré majú iba vyššie sekundárne a postsekundárne neterciárne vzdelanie, zarábajú približne o tretinu menej než osoby s terciárnym vzdelaním. Možnosť vyššieho zárobku počas kariéry môže byť pre jednotlivcov dôležitým stimulom, aby pokračovali v ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave. Mzdové výhody pracovníkov s terciárnym vzdelaním sa pre rôzne stupne dosiahnutého terciárneho vzdelania v jednotlivých odvetviach v Európe značne líšia. Vysoká miera návratnosti v prípade vysokoškolského vzdelávania môže naznačovať výrazné nerovnosti v odmeňovaní.

2.6Z výskumu vyplýva, že priemerná celosvetová miera návratnosti investícií jednotlivcov do ďalšieho roka štúdia je približne 9 % ročne a v priebehu desaťročí je veľmi stabilná. Návratnosť investícií jednotlivcov do vysokoškolského vzdelávania v priebehu času vzrástla, pričom sa objavili problémy z hľadiska financovania a rovnosti. Sociálna návratnosť vzdelávania zostáva vysoká, na úrovni stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania je vyššia ako 10 %. 8

2.7Mzdové rozdiely nemožno vysvetliť len úrovňou vzdelania. Významný vplyv tu má aj rodová a veková nerovnosť, hoci ten sa so zvýšenou úrovňou dosiahnutého vzdelania väčšinou znižuje. Rozdiely medzi krajinami takisto výrazne vplývajú na mzdové rozdiely, dokonca aj v rámci Európy: v južných a východných oblastiach Európy rovnaký stupeň dosiahnutého vzdelania prináša nižšie príjmy ako inde 9 .

3.Zručnosti ako hnacia sila zlepšovania konkurencieschopnosti, spravodlivosti a odolnosti

3.1Podľa prognózy Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) sa ukazuje, že v dôsledku pandémie koronavírusu nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v Európe porastie. 77 % podnikov v EÚ hlási, že má ťažkosti nájsť pracovníkov s potrebnými zručnosťami, zatiaľ čo OECD uvádza, že v EÚ je v priemere 15,3 % pracovníkov nadmerne kvalifikovaných a 16,8 % nedostatočne kvalifikovaných, čo ovplyvňuje rast a konkurencieschopnosť EÚ. Podľa názoru strediska Cedefop 10 by sme sa nemali pozerať len na príjmy, ale aj na pracovné podmienky. V prípade individuálnych vzdelávacích účtov a mikrocertifikátov je mimoriadne dôležité platené voľno na odbornú prípravu súvisiacu so zamestnaním. Ľudia, ktorí žijú v oblastiach v blízkosti hraníc so susednými krajinami, by mohli mať v rámci študijných príležitostí cezhraničné platené voľno na odbornú prípravu súvisiacu so zamestnaním. Účasť na online kurzoch odbornej prípravy ale zatiaľ nie je upravená. Dôraz by sa však mal v prvom rade klásť na členské štáty, ktoré ďalej posilňujú svoje existujúce prístupy k odbornej príprave vrátane úlohy fondov odbornej prípravy alebo iných uprednostňovaných vnútroštátnych riešení.

3.2Podľa strediska Cedefop bolo 25 % mladých absolventov terciárneho vzdelávania v EÚ v roku 2019 nadmerne kvalifikovaných a podiel pracovníkov EÚ so zručnosťami, ktoré nezodpovedajú ich pracovným miestam, dosiahol 45 % (2019). Pokles produktivity hospodárstva EÚ v dôsledku nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v roku 2019 predstavoval 2 %. 11

3.3Ďalšou iniciatívou je Digitálny kompas do roku 2030, ktorého cieľom je, aby aspoň 80 % dospelých malo základné digitálne zručnosti a aby bolo v EÚ zamestnaných 20 miliónov odborníkov na IKT. Zámerom tejto iniciatívy je zlepšiť možnosti podnikov a ľudí v udržateľnej a prosperujúcejšej digitálnej budúcnosti zameranej na človeka. Predpokladá sa, že to prispeje k rozvoju zručností, ale najmä medzi kvalifikovanými pracovníkmi.

3.4Podľa údajov Eurostatu je medzi ľuďmi s vysokoškolským a so stredoškolským vzdelaním výrazný rozdiel v mzdách a zamestnanosti 12 . Politika vzdelávania a program v oblasti zručností by mali dokázať využiť technologický pokrok. Rast každého členského štátu EÚ preto závisí od schopnosti vytvoriť takú politiku v oblasti zručností, ktorá bude zodpovedať potrebám národného hospodárstva, a od toho, či je vhodné uplatňovať túto politiku na daných pracovníkov.

3.5V Uznesení Rady o novom európskom programe vzdelávania dospelých na roky 2021 – 2030 (ďalej len „uznesenie Rady“) sa uznáva, že „nová kultúra vzdelávania by mala zdôrazňovať význam základných zručností pre všetkých a význam neustáleho nadobúdania relevantných znalostí, zručností a kompetencií“ 13 .

3.6V uznesení Rady sa uvádza, že vzdelávanie dospelých môže prispieť k produktivite, ako aj k sociálnemu začleneniu, rodovej rovnosti, tvorivosti, inovačnosti a podnikavosti. Sociálni partneri sa však v ňom výslovne nespomínajú, hoci sa zdôrazňuje spolupráca členských štátov s príslušnými zainteresovanými stranami pri opätovnom zapájaní konkrétnych cieľových skupín dospelých do vzdelávania, a neposilňuje sa ním úloha a zodpovednosť sociálnych partnerov vo vzdelávaní dospelých. Podporila by sa tým aj kultúra celoživotného vzdelávania a zapojenie dospelých do vzdelávania a posilnila úloha a zodpovednosť sociálnych partnerov v oblasti riadenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj pokiaľ ide o aktualizáciu učebných osnov, aby lepšie reagovali na vývoj potrieb trhu práce, pričom by sa zohľadnili existujúce vnútroštátne postupy.

3.7Kultúra celoživotného vzdelávania by mala odrážať aj krátkodobé a dlhodobé potreby spoločnosti. Napríklad vnútroštátne vládne iniciatívy alebo kolektívne dohody by mohli zamestnancom zaručiť právo na jeden alebo viac platených dní ročne na účasť na odbornom vzdelávaní súvisiacom so zamestnaním. Aby mohli podniky podporovať inovácie, potrebujú účinnú pomoc na posilnenie a financovanie svojich stratégií na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu svojich pracovníkov. Európski sociálni partneri vo svojom pracovnom programe na roky 2022 – 2024 plánujú realizovať projekt týkajúci sa zosúladenia zručností.

3.8Hanushek (štúdia z roku 2016) 14 tvrdí, že rozhodujúci význam má kvalita základných zručností a že dlhšie vysokoškolské štúdium bez dobrých základných zručností sa neoplatí. Ďalšie roky vysokoškolského vzdelávania nemajú taký veľký efekt ako ďalšie roky základného vzdelávania.

3.9Hoci jedna z metód posudzovania kvality vzdelania zahŕňa počet rokov školského vzdelávania, v posledných rokoch bola samotná kvalita vzdelania dôležitejšia než počet rokov školského vzdelávania, keďže školské systémy a kvalita vzdelávania a miera zamestnateľnosti sa líšia nielen v jednotlivých krajinách, ale aj v rámci tej istej krajiny 15 .

3.10EHSV dúfa, že individuálne vzdelávacie účty prispejú k tomu, aby sa schopnosti zamestnancov rozvíjali správnym smerom, t. j. podľa potrieb trhu práce a schopností každého zamestnanca. Nemali by sme zabúdať ani na želania, potreby a zodpovednosť samotných jednotlivcov. Osobný rast môže pomôcť zlepšiť spokojnosť a produktivitu zamestnancov.

3.11Investovanie do ľudského kapitálu je základnou investíciou, ktorú môžu využiť viacerí zamestnávatelia. Individuálne vzdelávacie účty poskytnú dospelým viac príležitostí zapájať sa do odbornej prípravy a zároveň im umožnia mať prehľad o tom, akú odbornú prípravu absolvovali a aký bol jej obsah s možnosťou využitia viacerými zamestnávateľmi. Francúzsko je jediným členským štátom, v ktorom sa takéto vzdelávacie účty vytvárajú a prevádzkujú na základe spolupráce medzi zamestnávateľmi a odborovými zväzmi. Nestačí však mať takéto vzdelávacie účty, je nevyhnutné informovať o takejto príležitosti a o tom, ako ju možno využiť, a musí sa poskytovať poradenstvo. Okrem toho v súvislosti s účtami odbornej prípravy existujú aj výzvy, ako priblížiť odbornú prípravu potrebám trhu práce, ktoré by sa mali zohľadniť.

3.12Celoživotné vzdelávanie a rozvoj zručností sú základným prvkom hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti. Učenie môže prebiehať v rôznych prostrediach, či už ide o formálne, neformálne alebo informálne vzdelávacie priestory, ktoré sú rovnako dôležité a majú pozitívny vplyv na jednotlivcov. Je však dôležité rozlišovať medzi prierezovými zručnosťami a konkrétnymi zručnosťami súvisiacimi so zamestnaním alebo technickými zručnosťami. Preto má zásadný význam naďalej posilňovať úlohu a profil OVP s cieľom ďalej rozvíjať duálne systémy s cieľom poskytovať aj odbornú prípravu v oblasti základných a prierezových zručností a zručností v oblasti STEM. Konkrétne zručnosti súvisiace so zamestnaním sú síce potrebné pre trh práce, ale všeobecné zručnosti môžu byť tie, ktoré zvyšujú motiváciu a sebadôveru človeka takým spôsobom, ktorý nepriamo ovplyvňuje výsledky jeho práce v záujme hospodárskeho rozvoja. Oba typy zručností sa navzájom dopĺňajú a prispievajú k celkovému rozvoju jednotlivca.

3.13Zapojenie sociálnych partnerov je nevyhnutné na podporu zapájania dospelých do vzdelávania a odbornej prípravy, napríklad pomocou individuálnych vzdelávacích účtov vo Francúzsku alebo fondov pre zručnosti v Dánsku alebo študijného voľna v Belgicku. Sociálni partneri však môžu do rokovaní o kolektívnych zmluvách zahrnúť zmienku o práve zamestnanca na odbornú prípravu na úrovni podniku. Sociálni partneri sú veľmi dôležití, ale, žiaľ, najmä v neformálnom vzdelávaní chýba štruktúrovaný sociálny dialóg a v niektorých krajinách sú vzdelávací pracovníci väčšinou samostatne zárobkovo činné osoby v niektorých prípadoch s nevhodnými pracovnými podmienkami a bez možnosti združovať sa v odboroch. Nejde len o to, ako zlepšiť pracovné podmienky poskytovateľov vzdelávania a ich zamestnancov, ale aj o kvalitu, ktorú poskytujú. Súvisí to aj s financovaním, pretože v niektorých krajinách je vzdelávanie založené najmä na projektoch, ale nie sú s ním spojené sociálne dávky ani infraštruktúra.

3.14Organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú významnú úlohu pri poskytovaní neformálneho vzdelávania. Okrem toho zohrávajú úlohu nielen pri zavádzaní neformálneho vzdelávania, ale aj pri jeho propagovaní, najmä medzi mládežníckymi organizáciami, a dokážu osloviť aj tých, ku ktorým je ťažké sa dostať a ktorí žijú vo vzdialenejších regiónoch. Neformálne vzdelávanie a neformálna odborná príprava sú v súčasnosti čoraz populárnejšie, najmä medzi mladými ľuďmi. Okrem toho to bola preferovaná forma vzdelávania pre dospelých, ktorí mali negatívne skúsenosti s formálnym vzdelávaním. Preto by sa malo všeobecne podporovať uznávanie neformálneho vzdelávania, najmä v prípade mladých ľudí.

3.15Dôležitými zainteresovanými stranami sú aj miestne samosprávy a všetci rôzni poskytovatelia vzdelávania. Je zrejmé, že vzdelávanie funguje, keď spolupracujú všetky zainteresované strany – miestne samosprávy, sociálne služby, služby v oblasti bývania, zamestnávatelia a organizácie sociálnych partnerov, ktoré vedia, kto potrebuje odbornú prípravu. Užitočným nástrojom by preto mohli byť komunitné centrá celoživotného vzdelávania. Existujú v niektorých členských štátoch a mali by sa podporovať a financovať v celej Európe prostredníctvom dostupných finančných nástrojov EÚ a vnútroštátnych nástrojov financovania. Ďalším dobrým príkladom sú „cités des métiers“, viacúrovňové verejno-súkromné partnerstvá na miestnej úrovni, ktoré podporujú zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovnej sily 16 .

3.16EHSV žiada, aby sa venovala pozornosť MSP, keďže majú menej príležitostí vzdelávať svojich zamestnancov. Situácia však nie je jasná, pretože s podporou štrukturálnych fondov EÚ sú MSP podporované aj prostredníctvom združení, ktoré vytvárajú špeciálne vzdelávacie programy. Tieto príležitosti sa musia viac rozšíriť v celej Európe, treba o nich lepšie informovať MSP a lepšie ich využívať.

4.Návratnosť investícií a produktivita

4.1Keďže vzdelávanie sa čoraz viac považuje za investíciu v prospech ľudí, zdá sa logické, že chceme empiricky merať návratnosť investícií. Investície do ľudského kapitálu by preto mali podporovať všetky zúčastnené strany – štát, zamestnávatelia aj samotní dospelí. Verejné investície by mali zvýšiť produktivitu práce a zároveň riešiť otázky, ako je demografia.

4.2Ľudia pracujúci v odvetví IKT zarábajú takmer o 37 % viac než ľudia, ktorí pracujú v sektore vzdelávania 17 . Hoci investície do vzdelávacích príležitostí by mohli byť rovnocenné a zohľadňovať také parametre, ako je čas investovaný do vzdelávania, ušlý príjem počas štúdia, výdavky na štúdium, mzdové prémie počas pandémie COVID-19 atď., návratnosť investícií vypočítaná na euro je v prvom prípade výrazne vyššia ako v druhom prípade.

4.3Pokiaľ ide o rozdelenie podľa pohlavia, miera zamestnanosti vykazuje menšie výkyvy ako výška miezd, t. j. výška miezd osôb so stredoškolským aj vysokoškolským vzdelaním je v EÚ v priemere mierne vyššia ako 32 %, čo odráža veľmi vysokú nerovnosť medzi ženami a mužmi 18 . Napriek tomu, že vysokoškolské vzdelanie má o 5,4 % viac žien ako mužov, mzdy žien v EÚ predstavujú v priemere 79 % miezd mužov 19 .

4.4Podľa štúdie, ktorú dal EHSV nedávno vypracovať, prichádza európska ekonomika ročne o viac než 2 % produktivity v dôsledku nesúladu medzi zručnosťami a požiadavkami trhu práce. To znamená stratu 80 eurocentov z každej hodiny práce. Ak sa neprijmú žiadne reformy, situácia sa v budúcnosti ešte zhorší v dôsledku demografických trendov a prebiehajúceho technologického vývoja 20 . Úspech priemyselného rozvoja a rastu závisí od kvality ľudských zdrojov. Zo štúdií vyplýva, že vzdelávanie má priamy vplyv na produktivitu práce, čo zase spôsobuje reťazovú reakciu, t. j. zvýšenie produktivity práce vplýva na celkovú výkonnosť odvetví. Z hľadiska trhu práce by sa investície do vzdelávania mali zameriavať na odvetvia s najvyššou návratnosťou.

4.5Vyššie mzdy motivujú mladých ľudí, aby získali vysokoškolské vzdelanie a absolvovali ďalšiu odbornú prípravu. Podľa OECD sa mzdové rozdiely postupom času zvýšili, čo ovplyvnil aj technologický vývoj a globalizácia 21 .

4.6Udržateľnú konkurencieschopnosť možno dosiahnuť prostredníctvom investícií do ľudí. V roku 2020 zamestnávatelia vynaložili na vzdelávanie a odbornú prípravu okolo 1,5 % celkových nákladov všetkých podnikov na pracovnú silu, čo je o 0,2 % menej než v predchádzajúcom skúmanom roku (2015). Lídrami v tejto súvislosti sú Holandsko (2,4 %), Francúzsko (2,1 %) a Írsko (1,9 %) v porovnaní s Gréckom (0,3 %), Lotyšskom, Poľskom a Rumunskom (0,6 %). Členské štáty sa podľa uvedeného uznesenia Rady vyzývajú, aby posilnili účinné prepojenie medzi príslušnými ministerstvami, ako aj so zainteresovanými stranami, ako sú sociálni partneri, podniky, mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti v oblasti pracovnej sily, s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a zlepšiť súdržnosť medzi politikami v oblasti vzdelávania dospelých a širšími sociálno-ekonomickými politikami. Finančné prístupy založené na spoločnej zodpovednosti verejných a súkromných zainteresovaných strán môžu pomôcť a zintenzívniť zdroje 22 .

4.7V európskom programe v oblasti zručností sa za jednu z priorít stanovuje posilnenie udržateľnej konkurencieschopnosti. Zručnosti a celoživotné vzdelávanie sú kľúčové pre dlhodobý a udržateľný rast, produktivitu a inovácie a vo výskume sa zdôrazňuje, že dosiahnuté vzdelanie má ešte väčší vplyv na produktivitu než na mzdové náklady. Z výsledkov výskumu vyplýva, že hodinové zisky sa v dlhodobom horizonte zvýšia v priemere o 6,2 % (3,4 % v krátkodobom horizonte), ak sa podiel vysokokvalifikovaných pracovníkov v podniku zvýši o 10 % (a je kompenzovaný pomerným znížením podielu nízkokvalifikovaných pracovníkov) 23 .

4.8V čase, keď sa technológia rýchlo vyvíja, najlepším spôsobom, ako držať krok s dobou, je získavať vedomosti na pracovisku. Zamestnávatelia by mali byť podporovaní v rozvíjaní alebo ďalšom zlepšovaní podnikových stratégií v oblasti zručností, aby mal každý zamestnanec záujem, zodpovednosť a motiváciu zapojiť sa do zvyšovania zručností alebo rekvalifikácie.

4.9OECD odhaduje, že približne 30 % rozdielov medzi krajinami v celkovej produktivite práce možno vysvetliť úrovňou zručností, ktoré pracovníci využívajú v rámci svojich pracovných miest, čo znamená, že pre produktivitu je dôležitá väčšia odbornosť, ako aj maximalizácia využívania týchto zručností na pracovisku.

4.10Podľa výsledkov dosiahnutých v Španielsku vedie 10 % nárast sekundárneho vzdelávania k zvýšeniu hospodárskeho rastu o 1,5 %, zatiaľ čo zvýšením terciárneho vzdelávania o 10 % sa hospodársky rast zvyšuje o 0,9 %, ak všetky ostatné faktory zostanú nezmenené 24 .

4.11Podľa publikácie Going for Growth z roku 2019 bol najvyšší podiel priorít pre reformy (16,9 %) v jednotlivých oblastiach politiky v krajinách OECD spojený s ľudským kapitálom. Až za nimi nasledovali priority ako regulácia trhu s výrobkami, hospodárska súťaž, otvorenosť pre obchod a priame zahraničné investície (14,9 %), daňová štruktúra a efektívnosť (10,4 %) 25 .

4.12EHSV sa domnieva, že hoci ekonómovia už dlho považujú zručnosti za príčinu rastu produktivity a hybnú silu hospodárskeho rastu, je potrebný ďalší výskum zameraný na to, ako dosiahnuť ešte väčší rast priemyselných odvetví na základe investícií do zručností a znalostí.

4.13EHSV sa domnieva, že pevné partnerstvá medzi vládami, regionálnymi a miestnymi samosprávami, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, podnikmi a sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a verejnými službami zamestnanosti a sociálnymi službami môžu viesť k správnym zručnostiam, ktoré sú potrebné na trhu práce. V nadväznosti na nový Európsky program pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť odporúča EHSV vypracovať akčný plán na riadne vykonávanie dvanástich opatrení navrhnutých v programe, ktoré sa zameriavajú na hlavné riešenia potrebné na zvládnutie súčasných výziev.

V Bruseli 4. októbra 2023

Cinzia Del Rio

predsedníčka sekcie pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo

_____________

(1)     Ú. v. EÚ C 323, 26.8.2022, s. 62 .

(2)    Odporúčania európskych sociálnych partnerov o zručnostiach, inovácii a poskytovaní odbornej prípravy a prístupe k nej (2021), kapitola o finančných stimuloch a investíciách do zručností.

(3)    Návrh odporúčania Rady týkajúce sa posilnenia sociálneho dialógu v Európskej únii, 25. 1. 2023.

(4)     Ú. v. EÚ C 486, 21.12.2022, s. 161 .

(5)    Európsky program v oblasti zručností je k dispozícii tu: https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1223&langId=sk

(6)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti. COM(2016) 381 final .

(7)    Podľa údajov Eurostatu (údaje za rok 2020), v ktorých sú náklady na kurzy ďalšej odbornej prípravy vyjadrené ako percentuálny podiel celkových nákladov práce, nad priemerom EÚ sú Francúzsko, Írsko, Taliansko, Estónsko, Nemecko, Švédsko a Luxembursko: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/TRNG_CVT_16S/default/table?lang=en .

(8)

   Psacharopoulos, George & Patrinos, Harry Anthony, 2018, Returns to investment in education: a decennial review of the global literature (Návratnosť investícií do vzdelávania: desaťročný prehľad globálnej literatúry), Policy Research Working Paper Series 8402, Svetová banka.

(9)    Priemerné ročné zárobky podľa pohlavia, ekonomickej činnosti a dosiahnutého vzdelania https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/EARN_SES18_30/default/table?lang=en .

(10)    Cedefop, 2018. Definícia nedostatku zručností: Dopyt po zručnostiach prevyšuje ponuku pri prevládajúcej mzde a pracovných podmienkach. Insights into skill shortages and skill mismatch (Prehľad o nedostatku zručností a nesúlade medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami): Insights into skill shortages and skill mismatch Cedefop .

(11)

    https://www.cedefop.europa.eu/en/themes/matching-skills-and-jobs .

(12)    Podľa údajov Eurostatu sú priemerné mesačné zárobky zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním (úroveň ISCED 5 – 8) o 48 % vyššie ako priemerné mesačné zárobky zamestnancov s vyšším vzdelaním (úroveň ISCED 3 – 4). Okrem toho bola v roku 2021 zamestnanosť osôb s vyšším sekundárnym a postsekundárnym neterciárnym vzdelaním 71 %. Na porovnanie, v rovnakom roku miera zamestnanosti osôb s terciárnym vzdelaním dosahovala v EÚ27 v priemere 84,9 %. https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/EARN_SES18_23/default/table?lang=en

(13)

    Ú. v. EÚ C 504, 14.12. 2021, s. 9 .

(14)

   Hanushek, E.A., (2016), Will more higher education improve economic growth? Oxford Review of Economic Policy 32, č. 4, s. 538.

(15)    Hanushek, E.A., (2016), Will more higher education improve economic growth? Oxford Review of Economic Policy 32, č. 4, s. 538.

(16)     https://lllplatform.eu/news/briefing-paper-community-lifelong-learning-centres/

(17)    Odhad autora na základe údajov Eurostatu: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/EARN_SES18_20__custom_7099054/default/table?lang=en .

(18)    Priemerné mesačné príjmy podľa pohlavia, ekonomickej činnosti a dosiahnutého vzdelania https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/EARN_SES18_23/default/table?lang=en .

(19)    Obyvateľstvo podľa úrovne dosiahnutého vzdelania, pohlavia, veku a stupňa urbanizácie (percentuálny podiel) https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/EDAT_LFS_9913__custom_6585685/default/table?lang=en

(20)

    https://www.eesc.europa.eu/sk/news-media/press-releases/skills-mismatches-eu-businesses-are-losing-millions-and-will-be-losing-even-more

(21)    OECD, 2021, Does Inequality Matter? https://www.oecd.org/wise/does-inequality-matter-3023ed40-en.htm

(22)    Podľa údajov Eurostatu Švédsko (7,34 %), Dánsko (6,86 %), Belgicko (6,81 %) a Fínsko (6,27 %) vynaložili na vzdelávanie (verejné výdavky od predprimárneho po terciárne vzdelávanie) v pomere k HDP najviac, zatiaľ čo Rumunsko (3,14 %), Chorvátsko (3,80 %), Maďarsko (3,83 %) a Luxembursko (3,84 %) vynaložili na vzdelávanie v pomere k HDP najmenej finančných prostriedkov.

(23)

   Rycx F., Saks Y., Tojerow I. Does Education Raise Productivity and Wages Equally? The Moderating Roles of Age, Gender and Industry, 2015. Diskusný dokument IZA, dostupný na:  https://docs.iza.org/dp9043.pdf .

(24)

   Marquez-Ramos, L. a Mourelle, E. (2019), Education and economic growth: an empirical analysis of nonlinearities, Applied Economic Analysis, Zv. 27 č. 79, s. 21 – 45, https://doi.org/10.1108/AEA-06-2019-0005 .

(25)     Going for Growth 2019 Executive Summary .