INT/973
Udržateľná správa a riadenie spoločností
STANOVISKO
sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937
[COM(2022) 71 final]
Spravodajkyňa: Antje GERSTEIN
|
Žiadosť o konzultáciu
|
Európsky parlament, 04/04/2022
Rada Európskej únie, 05/04/2022
|
|
Právny základ
|
článok 50 ods. 1, článok 50 ods. 2 písm. g) a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
|
|
|
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
|
|
Prijaté v sekcii
|
27/06/2022
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
76/0/3
|
|
Prijaté v pléne
|
DD/MM/YYYY
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
…
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
…/…/…
|
1.Závery a odporúčania
1.1EHSV víta návrh ako dôležitý krok pri vytváraní koherentného legislatívneho rámca EÚ pre udržateľnú správu a riadenie spoločností a náležitú starostlivosť, ktorý presadzuje rešpektovanie ľudských práv ako povinnosť podnikov a riaditeľov. Cieľom by malo byť dosiahnuť právnu istotu pre spoločnosti, zamestnancov a všetky ďalšie zainteresované strany.
1.2EHSV preto vyzýva spoluzákonodarcov, aby pamätali na myšlienku rovnakých podmienok a snažili sa o úplnú harmonizáciu aspoň kľúčových ustanovení, aby sa predišlo rušivým nezrovnalostiam medzi transpozičnými právnymi predpismi členských štátov.
1.3EHSV zdôrazňuje veľký význam hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (ďalej len „hlavné zásady OSN“). Ide o referenčný rámec, ktorý jasne vymedzuje povinnosti a zodpovednosti všetkých subjektov (štátov, podnikov, občianskej spoločnosti, odborových zväzov a zástupcov pracovníkov) svojím trojpilierovým modelom „chrániť, rešpektovať a naprávať“ s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv v dodávateľských a hodnotových reťazcoch na celom svete. Záväzky štátov vyplývajúce z medzinárodného práva v oblasti ľudských práv vyžadujú, aby tieto štáty rešpektovali, chránili a dodržiavali ľudské práva jednotlivcov na svojom území a/alebo vo svojej jurisdikcii.
1.4Systémovú a udržateľnú zmenu v praxi možno dosiahnuť len podporou krajín v tom, aby si lepšie plnili svoju povinnosť chrániť ľudské práva. Spoločnosti majú jasnú zodpovednosť za rešpektovanie ľudských práv, nemôžu však nahradiť rozhodujúcu úlohu a riadne fungovanie štátu. V tejto súvislosti EHSV víta ohlásenú legislatívnu iniciatívu Komisie, ktorá sa bude osobitne zaoberať nútenou prácou.
1.5EHSV požaduje, aby sa v smernici jasne rozlišovalo medzi nepriaznivými vplyvmi, ktoré buď spôsobil alebo ovplyvnil podnik, a vplyvmi, ktoré nespôsobil alebo neovplyvnil podnik, ale ktoré priamo súvisia s jeho činnosťou, výrobkami alebo službami od obchodného partnera. Musí sa v nej uznať, že náležitá starostlivosť si vyžaduje prístup založený na riziku a môže zahŕňať stanovenie priorít na základe posúdenia rizika.
1.6EHSV by chcel upozorniť na to, že tvorcovia politík musia mať na zreteli náročné postavenie mikropodnikov a MSP a zabezpečiť, aby podporné nástroje boli pripravené na európskej a vnútroštátnej úrovni ihneď po tom, ako právne predpisy o náležitej starostlivosti nadobudnú účinnosť.
1.7Vykonávanie náležitej starostlivosti podnikov je nepretržitý proces, v ktorom je zapojenie odborov a zástupcov zamestnancov faktorom úspechu. EHSV požaduje, aby sa zvážil ďalší rozvoj rámca EÚ pre udržateľnú správu a riadenie spoločností. Existujúce zapojenie organizovaných a volených zástupcov pracovníkov, napríklad na základe činnosti európskych zamestnaneckých rád alebo medzinárodných rámcových dohôd (IFA) a prípadne do vedenia spoločností, prináša v tejto súvislosti usmernenia a podporu.
1.8EHSV znepokojuje, že návrh Komisie obsahuje množstvo nejasných právnych pojmov, ktoré možno vykladať rôzne, a preto považuje za potrebné lepšie vymedziť pojmy ako „nadviazaný obchodný vzťah“, „dolný hodnotový reťazec“ a „vhodné opatrenia“, keďže sa nimi vymedzuje/ovplyvňuje/určuje nielen rozsah smernice, ale aj súvisiace požiadavky na náležitú starostlivosť, sankcie a zodpovednosť.
1.9EHSV žiada, aby bol návrh jasnejší, pokiaľ ide o skupiny a povinnosti náležitej starostlivosti. EHSV sa domnieva, že namiesto odkazu na „spoločnosť“ (článok 3 písm. a)) je vhodnejšie a jednotnejšie odkazovať na „skupinu spoločností“, pokiaľ ide o ide o mechanizmy zverejňovania, postupy podávania správ, vybavovanie správ/sťažností a vzdelávacie aktivity v rámci spoločnosti.
2.Kontext návrhu Komisie
2.1Ľudské práva sú kľúčovým záujmom Európskej únie, jej členských štátov, európskych podnikov, pracovníkov a občianskej spoločnosti. Prechod Únie na klimaticky neutrálne a zelené hospodárstvo a jej ambiciózny plán na splnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja sú hnacou silou výraznej angažovanosti EÚ v agende v oblasti podnikania a ľudských práv. EHSV plne podporuje súčasné medzinárodné normy a ich rozsiahle úspechy, najmä hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, a veľký dôraz kladie na súdržnosť politík s týmito nástrojmi. EHSV tiež požaduje súdržnosť medzi vnútroštátnymi politikami a európskymi právnymi predpismi, ktoré sa v súčasnosti pripravujú a týkajú sa podobných oblastí alebo tiež zahŕňajú pravidlá náležitej starostlivosti. Príkladmi takýchto právnych predpisov sú: smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov
, návrh nariadenia o výrobkoch, ktoré nespôsobujú odlesňovanie, návrh nového nariadenia o batériách, iniciatíva pre udržateľné výrobky (SPI), taxonómia EÚ pre udržateľné investície a budúca iniciatíva Komisie, ktorou sa účinne zakáže umiestňovanie výrobkov vyrobených použitím nútenej práce na trh EÚ (zákaz uvádzania na trh).
2.2Po tom, ako niektoré členské štáty vydali vnútroštátne právne predpisy pre náležitú starostlivosť podnikov, sa objavila silnejúca požiadavka vytvoriť na európskej úrovni rovnaké podmienky pre spoločnosti v rámci Únie a predísť fragmentácii. V tomto kontexte vypracovala Európska komisia tento návrh na horizontálny rámec s cieľom povzbudiť podniky k tomu, aby prispeli k rešpektovaniu ľudských práv a životného prostredia.
3.Všeobecné pripomienky
3.1Bezprecedentný útok Ruska na Ukrajinu výrazne mení geopolitiku a vyvolal zásadné prehodnotenie hospodárskych vzťahov a závislostí v našom globalizovanom hospodárstve, čím sa urýchlilo úsilie Európy o väčšiu nezávislosť v kľúčových strategických oblastiach. Následná rozsiahla úprava našich dodávateľských sietí si bude vyžadovať zamyslenie sa nad vzťahom medzi náležitou starostlivosťou a povinnosťou riadiť sa politicky rozhodnutými sankciami, ktoré obmedzujú rozsah podnikania. EHSV preto požaduje prístup, ktorý je praktický, zohľadňuje novú podnikateľskú realitu a podporuje poskytovanie naliehavo potrebného poradenstva.
3.2Vzhľadom na vysokú zložitosť dnešných dodávateľských reťazcov musí mať dôkladnosť prednosť pred rýchlosťou – podrobný návrh tejto smernice si vyžaduje zmysel pre proporcie. Okrem plného rešpektovania medzinárodných ľudských práv a nástrojov by východiskovým bodom vždy mal byť spôsob, ako možno prakticky a účinne integrovať dobre zavedené prvky hlavných zásad OSN a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky spolu s dôkladným posúdením dôsledkov/vplyvu tejto smernice na rôzne typy európskych spoločností (napr. mikropodniky a MSP, medzinárodne pôsobiace holdingové štruktúry).
3.3EHSV zdôrazňuje, že navrhovaná smernica je len jedným prvkom oveľa komplexnejšej agendy EÚ na podporu environmentálnej udržateľnosti, dôstojnej práce a ľudských práv na celom svete. Systémovú a udržateľnú zmenu v praxi možno dosiahnuť len podporou krajín v tom, aby si lepšie plnili svoju povinnosť chrániť ľudské práva. Spoločnosti majú jasnú zodpovednosť za rešpektovanie ľudských práv, nemôžu však nahradiť rozhodujúcu úlohu a riadne fungovanie štátu, najmä povinnosť štátu chrániť pred porušovaním ľudských práv na svojom území a v rámci svojej jurisdikcie tým, že prijmú vhodné kroky na prevenciu, vyšetrovanie, trestanie a nápravu porušovania ľudských práv prostredníctvom účinných politík, právnych predpisov, nariadení a súdnych rozhodnutí.
3.4Spoločnosti sú povinné dodržiavať platné právo a majú zodpovednosť rešpektovať ľudské práva v súlade s hlavnými zásadami OSN. Musia zaviesť funkčný proces náležitej starostlivosti s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv v hodnotových reťazcoch. Trestné stíhanie porušovania ľudských práv je povinnosťou štátov a ich vlád. Sú adresátmi ľudských práv a zodpovedajúcich medzinárodných dohovorov. Štáty majú právom daných mnoho právomocí v oblasti presadzovania práva, ktoré spoločnosti nemajú a nikdy by mať nemali. Patrí medzi ne kontrola pracovísk, udeľovanie pokút, zabavovanie majetku, odoberanie obchodných licencií, zatýkanie podozrivých, obviňovanie údajných páchateľov zneužívania a uväznenie tých odsúdených.
3.5EHSV zdôrazňuje pretrvávajúcu potrebu uprednostňovať zelenú transformáciu spolu so sociálnou ochranou a ochranou ľudských práv vrátane práv odborových zväzov a pracovníkov. Organizácie občianskej spoločnosti musia zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní spoľahlivej transparentnosti, pokiaľ ide o porušovanie ľudských a environmentálnych práv, ako aj pri dohľade nad požiadavkou v rámci taxonómie EÚ, aby investície spĺňali zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ a minimálne záruky.
3.6Odbory a zástupcovia zamestnancov si dobre uvedomujú, kde môže dôjsť k pochybeniu. EHSV preto poukazuje na význam zapojenia zástupcov zamestnancov a odborov do postupu vytvárania procesov náležitej starostlivosti (mapovanie rizík), ako aj do jeho monitorovania (vykonávanie) a nahlasovania porušení (mechanizmy varovania). Prechod na sociálne a hospodársky udržateľné hospodárstvo možno dosiahnuť len prostredníctvom plodného sociálneho partnerstva.
3.7EHSV poznamenáva, že zoznam medzinárodných ľudských práv, na ktorých je smernica založená, ďaleko presahuje súvisiace ľudské práva, ako sa uvádzajú v Deklarácii MOP o základných zásadách a právach pri práci a pracovné práva MOP a nadväzných predpisoch. EHSV sa domnieva, že táto náležitá starostlivosť podnikov by sa mala rozšíriť na preskúmanie noriem v oblasti ľudských práv uznaných v hlavných zásadách OSN
, ktoré pozostávajú zo zásad týkajúcich sa základných pracovných noriem MOP (žiadna nútená práca, detská práca ani diskriminácia a sloboda združovania), Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Okrem toho sa v Charte základných práv Európskej únie, Európskom dohovore o ľudských právach Rady Európy a Európskej charte sociálnych práv stanovujú hodnoty a zásady, ktoré slúžia ako hlavný kompas pre EÚ ako celok.
3.8EHSV zastáva názor, že smernica sa musí jednoznačne zlepšiť s cieľom dosiahnuť väčšiu harmonizáciu, právnu jasnosť a istotu. Rámec povinnej náležitej starostlivosti by sa dosiahol uplatňovaním dohodnutej normy, ktorej dodržiavanie sa zabezpečí primeranými, účinným a odrádzajúcimi sankciami, zatiaľ čo zodpovednosť by vznikla v dôsledku porušenia jasne vymedzeného súboru ľudských práv.
4.Konkrétne pripomienky
4.1EHSV je znepokojený tým, že návrh Komisie obsahuje množstvo nejasných právnych pojmov, ktoré možno vykladať rôzne a ktoré môžu vnútroštátne orgány a súdy uplatňovať rozdielne. EHSV predovšetkým považuje za potrebné lepšie vymedziť pojem „nadviazaný obchodný vzťah“, keďže sa ním vymedzuje nielen rozsah smernice, ale aj požiadavky na náležitú starostlivosť, sankcie a zodpovednosť za škody. Pojem „dolný hodnotový reťazec“ si tiež vyžaduje dôkladnejšie vymedzenie. Nie je na spoločnosti, aby kontrolovala a preberala zodpovednosť za konanie svojich klientov. Treba lepšie vymedziť a podložiť príkladmi „vhodné opatrenia“, ktoré majú spoločnosti prijať, aby boli zbavené zodpovednosti. Nejasné sú v neposlednom rade aj navrhované povinnosti riaditeľov zohľadňovať prínos „zainteresovaných strán“.
4.2Hodnotový reťazec, ako sa navrhuje v návrhu smernice, zahŕňa nielen priamych a nepriamych dodávateľov, t. j. činnosti „v hornej časti reťazca“, ale aj použitie a prípadne likvidáciu produktu alebo služby, t. j. činnosti „v dolnej časti reťazca“ alebo na konci životnosti. V skutočnosti sledovanie činností „v dolnej časti reťazca“ vedie k rôznym veľmi praktickým problémom. Najmä sledovanie produktu po jeho uvedení na trh bude pravdepodobne ešte zložitejšie ako sledovanie obstarávania surovín a komponentov. Týka sa to najmä recyklovaných výrobkov, v prípade ktorých môže byť vysledovateľnosť často nemožná.
4.3Od podnikov by sa malo očakávať, že svoje procesy náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv budú navrhovať spôsobom, ktorý je založený na riziku a primeraný ich potenciálnym a skutočným vplyvom. EHSV preto považuje za potrebné zodpovedajúco upraviť rozsah pôsobnosti, a to buď pre priamych zmluvných partnerov, alebo pre nepriamych partnerov. V prípade nepriamych partnerov iba vtedy, ak je vzhľadom na okolnosti prípadu rozumné očakávať, že sa prijme vhodné opatrenie na predchádzanie nepriaznivému vplyvu, na jeho zmiernenie, odstránenie alebo minimalizáciu jeho rozsahu, a to aj pokiaľ ide o overovanie súladu. Tento odskúšaný spôsob zodpovednosti už možno nájsť v existujúcich právnych predpisoch, napríklad o vysledovateľnosti, ako sa upravuje základným nariadením EÚ [nariadenie (ES) č. 178/2002]. Tým sa v podstate vyžaduje, aby spoločnosť zaviedla systémy a postupy založené na zásade „jeden krok späť, jeden krok vpred“ na určenie toho, kto je priamym dodávateľom a priamym odberateľom (okrem konečného spotrebiteľa) jej produktov. Dobre zavedený prístup je vhodný, pretože každá jednotlivá strana v hodnotovom reťazci môže byť jednoznačne zodpovedná za procesy, ktoré môže skutočne ovplyvniť.
4.4Prístup založený na riziku môže zahŕňať aj sektorovú metódu: EHSV víta skutočnosť, že v navrhovanej smernici sa uznáva, že politiky náležitej starostlivosti obsahujú sektorové osobitosti, ktoré treba vziať do úvahy. EHSV vyzýva spoluzákonodarcov, aby zohľadnili dôležité iniciatívy a normy viacerých zainteresovaných strán, ktoré boli vypracované v obzvlášť zraniteľných oblastiach (ako je napr. kakao, banány a palmový olej).
4.5EHSV pripomína, že hlavné zásady OSN č. 15 a 22 si vyžadujú nápravné opatrenia v prípadoch, keď samotný podnik spôsobil porušovanie alebo prispel k porušovaniu ľudských práv. Podľa hlavných zásad OSN sa však nevyžaduje, aby spoločnosť poskytovala nápravné opatrenia, ak nepriaznivý vplyv spôsobí iná spoločnosť v dodávateľskom reťazci. Tieto ustanovenia teda odrážajú základný právny predpoklad, že zodpovednosť by sa mala stanoviť len vtedy, ak existuje jasná a predvídateľná súvislosť medzi ujmou obete a podnikom zodpovedným za škodu. Podobne aj v usmerneniach OECD pre nadnárodné spoločnosti sa zdôrazňuje, že snahou zabrániť nepriaznivému vplyvu v dodávateľských reťazcoch sa neprenáša zodpovednosť zo subjektu, ktorý má nepriaznivý vplyv, na podnik, s ktorým má obchodný vzťah. EHSV zastáva názor, že v záujme jednotnosti by aj podľa smernice EÚ spoločnosti mali niesť zodpovednosť podľa občianskeho práva len vtedy, ak samy priamo spôsobili porušovanie alebo prispeli k porušovaniu ľudských práv (t. j. čiastočne ho spôsobili).
4.6EHSV súhlasí s prístupom Komisie, že vnútroštátne orgány musia mať k dispozícii sankcie, ktoré sú „účinné, primerané a odrádzajúce“. V prípadoch nedbanlivosti a úmyslu by orgán mal mať možnosť stanoviť primerané pokuty. Rozsah sankcií by sa však mal vymedziť na európskej úrovni.
4.7EHSV žiada, aby bol návrh jasnejší, pokiaľ ide o skupiny a povinnosti náležitej starostlivosti. Zdá sa, že súčasné znenie, konkrétne vymedzenie „spoločnosti“ (článok 3 písm. a)), naznačuje, že požiadavky smernice sa uplatňujú skôr na jednotlivé spoločnosti, než na skupiny spoločností. Znamenalo by to, že spoločnosť z členského štátu s dcérskymi spoločnosťami spadajúcimi do rozsahu pôsobnosti smernice, ktoré pôsobia v iných členských štátoch, sa musí riadiť rozhodnutiami niekoľkých rôznych orgánov dohľadu, čo je v praxi zložité a ťažkopádnejšie. Skupinové riešenie predstavuje viaceré výhody, ako je väčšia súdržnosť, pokiaľ ide o mechanizmy zverejňovania, postupy podávania správ, vybavovanie správ/sťažností, odbornú prípravu a informovanosť v rámci spoločnosti. Potvrdzuje to návrh smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD), v ktorej sa stanovuje výnimka pre dcérske spoločnosti, ak existuje podávanie správ na úrovni skupiny. Skupinové riešenie je vhodnejšie na zvládnutie rozdielov vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sa pravdepodobne vyskytnú počas transpozície tejto smernice vo všetkých 27 členských štátoch, a môže slúžiť na zosúladenie alebo dokonca prekročenie najvyššieho menovateľa. Z týchto dôvodov sa EHSV domnieva, že by sa malo uprednostňovať skupinové riešenie náležitej starostlivosti.
4.8Napriek primárnej povinnosti veľkých spoločností v oblasti náležitej starostlivosti budú nepriamo ovplyvnené mikropodniky a MSP, pretože spoločnosti, ktoré patria do pôsobnosti smernice, zvýšia svoje požiadavky na dodávateľov, pokiaľ ide o ich vykonávanie hlavných zásad OSN, ich zverejňovanie nefinančných informácií a ich vlastné riadenie dodávateľského reťazca. Značné úsilie je jednoduchšie pre veľké spoločnosti než pre menšie spoločnosti, ktoré ešte nie sú zahrnuté do pôsobnosti tohto druhu právnych predpisov. Menšie spoločnosti majú predovšetkým menší vplyv na riešenie rizík v oblasti ľudských práv vo svojom dodávateľskom reťazci a oveľa menej zdrojov na vykonávanie komplexných hodnotení rizík. EHSV navrhuje, aby Európska komisia zriadila asistenčné pracovisko, ktoré by poskytovalo ľahko dostupné informácie o rizikách v oblasti ľudských práv v krajinách a regiónoch. Zainteresované strany by mali mať možnosť obrátiť sa na takéto asistenčné pracovisko a partnerské krajiny alebo regióny s ním spolupracovať. Toto asistenčné pracovisko by malo podporovať aj budovanie kapacít dodávateľov v oblasti ľudských práv v tretích krajinách a posilňovanie ich environmentálneho správania. EHSV navyše vyzýva členské štáty, aby poskytovali poradenstvo, najmä mikropodnikom a MSP, praktickým, konkrétnym a účinným spôsobom, ktorý je súčasťou štruktúrovanej spolupráce s príslušnými zastupiteľskými organizáciami. EHSV považuje za mimoriadne dôležité, aby rozsah spoločností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, bol v súlade s ostatnými príslušnými právnymi predpismi EÚ uvedenými v bode 2.1.
4.9EHSV konštatuje, že Komisia vo svojom návrhu výslovne zahŕňa finančný sektor. Udržateľné financie zahŕňajú rešpektovanie ľudských práv a sú dôležitým prvkom transformácie ekonomiky, aby bola ekologickejšia a sociálnejšia. Návrh však zostáva vágny, pokiaľ ide o postupy overovania pôžičiek alebo financovania, a možno sa obávať, že ustanovenia smernice, ktoré výslovne nezahŕňajú MSP, sa de facto nepriamo rozšíria. Mikropodniky a MSP budú nepriamo ovplyvnené ako dodávatelia v dodávateľskom reťazci, a preto budú čeliť obrovským výzvam.
4.10EHSV uznáva, že udržateľná správa a riadenie spoločnosti sú spojené s jasným a dôveryhodným záväzkom riaditeľov vrátane zavedenia spoľahlivého a fungujúceho procesu náležitej starostlivosti v spoločnosti, čo slúži na vyvodenie zodpovednosti spoločností za vplyv ich činností. EHSV odkazuje na smernicu o právach akcionárov, v ktorej sa objasňuje, ako je výkonnosť spoločností a riaditeľov spojená s environmentálnymi, sociálnymi a správnymi otázkami. EHSV konštatuje, že medzi povinnosti riaditeľov musia patriť povinnosti spoľahlivej náležitej starostlivosti založené na systéme sankcií v prípadoch, keď ich spoločnosti nedodržiavajú. Dosiahnutie ekologickej, sociálnej a hospodárskej udržateľnosti by malo byť cieľom všetkých zainteresovaných strán spoločnosti, nielen akcionárov. Vo viacerých členských štátoch sa uplatňuje povinná konzultácia vedenia so zástupcami pracovníkov. Takéto vnútroštátne právne predpisy a pravidlá by sa mali dodržiavať.
4.11EHSV vzal na vedomie, že Výbor pre kontrolu regulácie v rámci Komisie spochybnil prvky, ktoré presahujú rámec náležitej starostlivosti, okrem iného tým, že uviedol, že nie je jasné […], prečo je potrebné regulovať povinnosti riaditeľov popri požiadavkách náležitej starostlivosti a že je potrebné lepšie vysvetliť a posúdiť pridanú hodnotu regulácie povinností riaditeľov vzhľadom na to, že možnosť náležitej starostlivosti si už vyžaduje riadenie rizík a zohľadnenie záujmov zainteresovaných strán. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že je potrebné ďalej rozvíjať a lepšie zosúladiť povinnosti riaditeľov s cieľmi Zelenej dohody.
V Bruseli 27. júna 2022
Alain COHEUR
predseda sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
_____________
