|
STANOVISKO
|
|
Európsky hospodársky a sociálny výbor
|
|
Strojové zariadenia
|
|
_____________
|
|
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o strojníckych výrobkoch
[COM(2021) 202 final – 2021/0105 (COD)]
|
|
|
|
INT/952
|
|
|
|
Spravodajca: Martin BÖHME
|
|
Konzultácia
|
Rada Európskej únie, 09/06/2021
Európsky parlament, 07/06/2021
|
|
Právny základ
|
články 114 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
|
|
Príslušná sekcia
|
sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
|
|
Prijaté v sekcii
|
02/09/2021
|
|
Prijaté v pléne
|
22/09/2021
|
|
Plenárne zasadnutie č.
|
563
|
|
Výsledok hlasovania
(za/proti/zdržalo sa)
|
226/0/7
|
1.Závery a odporúčania
1.1Odvetvie strojníckych výrobkov je jedným z kľúčových hospodárskych odvetví Európskej únie. Vďaka novým technickým a inžinierskovedeckým možnostiam sa schopnosti strojov rýchlo vyvíjajú a oblasti ich používania rýchlo rozširujú. Je najvyšší čas viacej zohľadňovať digitálne technológie, ako je umelá inteligencia, internet vecí a robotika. Zodpovedajúco sa musia prispôsobiť aj regulačné požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť strojových zariadení. V tejto súvislosti má návrh nariadenia veľký význam aj pre vnútorný trh. EHSV sa problematikou smernice o strojových zariadeniach podrobne zaoberal v roku 2020 vo svojej informačnej správe na tému Revízia smernice o strojových zariadeniach.
1.2EHSV zdôrazňuje, že napriek nevyhnutnosti regulovať normy pre strojové zariadenia s platnosťou pre celú EÚ, stanoviť právne záväzné požiadavky a zabezpečiť jednotné uplatňovanie sa nesmie zabudnúť na podniky v EÚ, výrobcov a prevádzkovateľov strojových zariadení. Týka sa to veľkých spoločností, ale rovnako aj malých a stredných podnikov. Strojárstvo je medzinárodným obchodom a regulácia EÚ týkajúca sa výrobkov musí byť vhodná na podporu kvality, bezpečnosti a konkurencieschopnosti a pomáhať podnikom vyvíjať inovačné prístupy bez toho, aby ich obmedzovala.
1.3EHSV víta skutočnosť, že návrh nariadenia je naďalej zameraný na pracovníkov obsluhy strojových zariadení a ostatných zamestnancov, ktorých bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zostáva stredobodom záujmu. Normatívna transformácia smernice o strojových zariadeniach na nariadenie sa navyše považuje za výhodu, pokiaľ ide o jednotnejší výklad predpisu v členských štátoch. Tým sa v budúcnosti ešte ľahšie budú dať odhaliť a odstrániť nedostatky v oblasti bezpečnosti, čo bude prospešné najmä pre pracovníkov obsluhy strojových zariadení.
1.4Odporúčania EHSV Komisii
1.4.1Je potrebné spresniť prechodné ustanovenia, aby sa dosiahol taký prechod na nové nariadenie o strojníckych výrobkoch, pri ktorom sa zabezpečí právna istota všetkých aktérov.
1.4.2EHSV sa domnieva, že prílohy k návrhu nariadenia potrebujú štrukturálne-obsahovú úpravu. Ešte stále vyvoláva otázky návrh číslovania, priraďovanie typov strojových zariadení a prekrývanie s príbuznými právnymi predpismi EÚ.
1.4.3Podľa EHSV musí byť jasné, že strojové zariadenia musia byť bezpečné v čase uvádzania na trh aj počas celej svojej životnosti.
1.4.4Čoraz komplexnejšie strojové zariadenia si vyžadujú osobitné vyškolenie používateľov, aby zamestnanci neboli vystavovaní zbytočnému nebezpečenstvu. Zároveň sú potrebné aj štruktúry, ktoré umožňujú jasné určenie zodpovednosti pri nehodách a úrazoch. Do postupov obstarávania a inštalácie nových strojových zariadení by mali byť zapojení aj zástupcovia zamestnancov.
1.4.5Používanie umelej inteligencie si vyžaduje individuálne vymedzený bezpečnostný rámec, v ktorom sa takéto systémy môžu prevádzkovať.
1.4.6Povinné zapojenie notifikujúcich orgánov do vypracúvania posúdení zhody strojníckych výrobkov musia byť podniky aj naďalej schopné finančne znášať.
1.4.7EHSV sa domnieva, že je potrebné neustále monitorovať právne predpisy týkajúce sa strojníckych výrobkov, a to vždy v koordinácii s príslušnými aktérmi, aby bolo možné reagovať na technické inovácie, výzvy, ktorým čelia výrobcovia, a požiadavky ochrany telesného a duševného zdravia pri práci.
2.Kontext stanoviska a posudzovaného legislatívneho návrhu
2.1V roku 2018 sa v strojárstve dosiahol obrat 700 miliárd EUR, výroba mala hodnotu 670 miliárd EUR a pridaná hodnota predstavovala 230 miliárd EUR. Celkový vývoz strojov a prídavných zariadení predstavoval 517 miliárd EUR, z čoho približne 50 % predstavovali vývozy do iných členských štátov EÚ (vnútorný obchod EÚ) a zvyšok sa vyviezol do krajín mimo EÚ (obchod s tretími krajinami).
2.2Návrh nového nariadenia o strojníckych výrobkoch, ktorý predložila Komisia, je súčasťou rozsiahlejšieho „balíka opatrení v oblasti umelej inteligencie“. Tento návrh o strojníckych výrobkoch sa týka revízie smernice o strojových zariadeniach (smernica 2006/42/ES). Jej cieľom je podporiť digitálnu transformáciu a posilniť jednotný trh. Smernica o strojových zariadeniach patrí medzi právne predpisy o bezpečnosti výrobkov. Jej cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zamestnancov, spotrebiteľov a iných exponovaných osôb tým, že stredobodom záujmu je bezpečnosť samotných strojových zariadení. Ich výrobcov zaväzuje, aby aspekty bezpečnosti zohľadňovali už pri návrhu a konštruovaní strojových zariadení (zásada safety by design).
2.3Návrh nariadenia má šesť špecifických cieľov:
1.obmedziť nové riziká súvisiace s novými digitálnymi technológiami;
2.zabezpečiť jednotný výklad rozsahu pôsobnosti a vymedzenia pojmov a zlepšiť bezpečnosť tradičných technológií;
3.nanovo posúdiť stroje považované za vysokorizikové a súvisiace postupy overovania zhody;
4.zmierniť požiadavky na dokumentáciu v papierovej podobe;
5.zabezpečiť súlad s ostatnými predpismi nového legislatívneho rámca;
6.zmenšiť možné rozdiely vo výklade vyplývajúce z transpozície.
2.4V rámci posúdenia vplyvu Komisia zvážila rôzne možnosti, čo urobiť so smernicou o strojových zariadeniach, ktorá pochádza z roku 2006, čiže jestvuje už 15 rokov, a ktorej základom bolo nariadenie z roku 1989. Vzhľadom na rýchlosť technického a inžinierskovedeckého vývoja, je to veľmi dlhé obdobie. Preto sa rozhodlo o revízii, ktorou sa má zlepšiť konkurencieschopnosť minimalizáciou zaťaženia výrobcov a taktiež zvýšiť úroveň bezpečnosti jasnejšími, resp. dodatočnými požiadavkami. Pritom sa ráta s dodatočnými nákladmi na dodržiavanie ustanovení.
2.5Normatívnou zmenou zo smernice na nariadenie sa má zabrániť rozdielnej transpozícii v členských štátoch. Komisia si tým sľubuje zlepšenie a všeobecné zabezpečenie súladu pri výklade a presadzovaní tohto právneho predpisu.
3.Všeobecné pripomienky
3.1Na rozdiel od mnohých iných smerníc sa doteraz platná smernica o strojových zariadeniach ešte neprispôsobila takzvanému novému legislatívnemu rámcu. EHSV preto víta skutočnosť, že sa táto právna úprava teraz zaktualizuje a vo forme nariadenia prispôsobí meniacim sa rámcovými podmienkami. Za dôležité sa považujú objasnenia rozsahu pôsobnosti, najmä vymedzenie vo vzťahu k smernici o nízkonapäťových zariadeniach, smernici o tlakových zariadeniach a iným smerniciam, ako aj objasnenia vymedzení pojmov, napríklad pojmu „čiastočne skompletizované strojové zariadenie“.
3.2EHSV sa domnieva, že pre mnohé podniky, mnohých zamestnancov a iné relevantné skupiny v EÚ je návrh revízie zásahom v dôležitej oblasti. Navrhované pravidlá predstavujú ústredný právny základ pre každý podnik, ktorý strojové zariadenia konštruuje, vyrába alebo prevádzkuje. Bezpečnosť pracovníkov obsluhy strojov závisí v rozhodujúcej miere od zosúladeného presadzovania a kontroly požiadaviek v členských štátoch.
3.3Je v súlade so zásadou rovnosti v EÚ, že požiadavky na bezpečnosť strojov a ochranu zdravia musia mať rovnaké znenie vo všetkých členských štátoch a byť rovnako záväzné pre všetkých výrobcov, distribútorov a prevádzkovateľov v týchto štátoch. Podľa EHSV je jasné, že ak sú tieto požiadavky splnené, môže sa s výrobkami voľne obchodovať medzi všetkými členskými štátmi.
3.4EHSV víta skutočnosť, že v návrhu nariadenia sa zachováva ústredná ambícia doterajšej smernice, ktorou je stanoviť v súvislosti so strojovými zariadeniami základné celoeurópske pravidlá bezpečnosti, ochrany zdravia a voľného obehu tovaru. Hlavným cieľom zostáva na jednej strane bezpečnosť a na druhej strane odstraňovanie prekážok obchodu, ale teraz sú zahrnuté aj súčasné a budúce technické a inžinierskovedecké inovácie v strojárstve.
3.5EHSV poukazuje na potrebu transparentných, primeraných a zrozumiteľných prechodných ustanovení pri prechode zo smernice o strojových zariadeniach na nové nariadenie o strojníckych výrobkoch. Je potrebné spresniť článok 50 návrhu. Nie je jasné, aké pravidlá platia pri strojových zariadeniach vyrobených alebo uvedených na trh počas 30-mesačnej prechodnej fázy a ako sa tieto strojové zariadenia budú rozlišovať vo vzťahu k výrobkom spred prechodnej fázy. Výrobcovia a dovozcovia potrebujú primeraný prípravný čas Užitočným riešením by bolo napríklad ustanoviť, že členské štáty do 42 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti nového nariadenia nesmú brániť uvedeniu na trh strojových zariadení vyrobených v súlade so smernicou 2006/42/ES pred dátumom jej zrušenia.
3.6Súčasný návrh týkajúci sa strojníckych výrobkov ďalej rozširuje škálu veľmi odlišných typov strojových zariadení, ktoré je potrebné riešiť v takomto nariadení. EHSV sa domnieva, že je logické, aby sa vytvoril komplexný a zrozumiteľný súbor pravidiel. Práve pre výrobcov, vývozcov a aj nákupcov strojových zariadení je dôležité, aby bola s istotou upravená integrácia systémov umelej inteligencie do strojového parku. Až tento holistický regulačný prístup umožní, aby podniky v každom prípade museli vykonať len jedno posúdenie zhody.
3.7EHSV sa domnieva, že prílohy k návrhu nariadenia potrebujú štrukturálne-obsahovú úpravu. Nie je zrejmý dôvod, prečo sa mení číslovanie súvisiacich príloh navrhovaného nariadenia (príloha IV je teraz prílohou I atď.). Zmeny by sa mali obmedziť na tie prípady, keď sú jednoznačne potrebné. Okrem toho je správne, že určité bezpečnostné konštrukčné prvky z prílohy II, ako sú ROPS, FOPS alebo softvér zaisťujúci bezpečnostné funkcie, sú vzhľadom na ich potenciálne vysoké riziko zahrnuté aj do zoznamu vysokorizikových strojníckych výrobkov uvedených v prílohe I. Okrem toho by sa malo zabrániť rozporným stretom s inými existujúcimi právnymi predpismi EÚ, ktoré sa vzťahujú na strojové zariadenia. Napríklad v prípade smernice o nízkonapäťových zariadeniach. Posudzovanie zhody by sa malo uskutočňovať len raz. To by bolo relevantné napríklad v prípade určitých požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia uvedených v prílohe III tohto návrhu, ktoré súvisia s rizikami (napr. smernica 2014/53/EÚ o rádiových zariadeniach alebo smernica 2014/68/EÚ o tlakových zariadeniach). V tomto prípade by sa mali uplatňovať iba postupy posudzovania zhody pred uvedením na trh alebo do prevádzky stanovené v tomto návrhu nariadenia.
3.8EHSV považuje bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov za podstatný činiteľ. Výrobcovia a projektanti strojových zariadení sú zodpovední za ich základnú bezpečnosť. Ak nie je možné zaistiť bezpečnosť, nesmie sa uskutočniť uvedenie do prevádzky. Ľudia, ktorí denne obsluhujú stroje, nesmú byť vystavovaní nebezpečenstvu, ktorému sa dá vyhnúť. Konkrétne to znamená, že strojové zariadenia musia byť bezpečné v čase ich uvedenia na trh aj počas celej životnosti. Dodržiavanie bezpečnostných predpisov sa musí pravidelne kontrolovať. Strojové zariadenia musia byť bezpečne obsluhovateľné a všetky bezpečnostné a ochranné zariadenia musia byť skonštruované tak, aby ich nebolo možné ľahko obísť alebo vypnúť. Okrem toho všetky zvyškové riziká, ktoré nie je možné konštrukčne odstrániť, sa používateľom alebo prevádzkovateľom musia jednoznačne ozrejmiť označením a prostredníctvom technickej dokumentácie, najmä prevádzkového návodu. EHSV odporúča Komisii, aby do návrhu nariadenia zahrnula odporúčanie o potrebe konzultácií so zástupcami zamestnancov a s bezpečnostnými technikmi jednotlivých pracovísk. Okrem toho by sa mala jasne vymedziť zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb v prípade nehody alebo úrazu, najmä pokiaľ ide o používanie umelej inteligencie.
3.9EHSV poukazuje na obsah svojho stanoviska z roku 2019 na tému Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie. Už v ňom sa konštatovalo, že na zmenšenie rizík, ktorým môžu byť ľudia vystavení pri používaní strojov, musia byť pracovníci individuálne vyškolení v používaní umelej inteligencie a robotov, aby mohli s nimi bezpečne pracovať a zastaviť ich v prípade núdze („zásada núdzovej brzdy“). Platí to najmä v prípadoch, keď ľudia a stroje obzvlášť úzko spolupracujú. Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) prijala zodpovedajúcu normu týkajúcu sa robotov, ktorá je určená výrobcom, uvádzateľom na trh a používateľom. Táto norma poskytuje usmernenia o navrhovaní a organizácii jednotlivých častí pracovísk s cieľom zmenšiť riziká na pracovisku.
3.10EHSV uprednostňuje digitálne prevádzkové návody. Na žiadosť zákazníka môže výrobca poskytnúť prevádzkový návod v papierovej podobe. V odvetví je však známe, že v mnohých prípadoch zákazníci už dnes požadujú digitálne prevádzkové návody.
3.11Pri každodennom používaní strojových zariadení sa ukazuje, že rozmanitosť použitia a s tým spojené ohrozenia sotva umožňujú uplatňovať paušálne a údajne jednoduchšie pravidlá, ako je jednoduchý zákaz prítomnosti ostrých kovových hrán, keďže tie sú niekedy súčasťou funkcie stroja. V prípade mnohých typov strojových zariadení, ako sú lisy alebo laserové rezacie zariadenia, sú nebezpečenstvá pre obsluhu strojových zariadení neoddeliteľne spojené s ich požadovanou funkciou. Je zodpovednosťou výrobcov, aby tieto riziká zranení čo najviac zmenšili prijatím vhodných ochranných opatrení.
3.12EHSV považuje za správne, že predložený návrh nariadenia teraz zahŕňa aj také strojové zariadenia, ktoré sú vyspelejšie, a teda menej závislé od ľudskej obsluhy. Očakáva sa, že podiel týchto technológií na celkovom európskom trhu so strojovými zariadeniami v nasledujúcich rokoch prudko porastie. Predovšetkým sú potrebné jednotné normy pre strojové zariadenia schopné samostatného učenia, vďaka ktorému sa potom stávajú autonómnejšími, a teda vykonávajú nové činnosti a obslužné kroky. Je takmer samozrejmé, že digitálne technológie, ako je umelá inteligencia, internet vecí a robotika, prinesú nové výzvy z hľadiska bezpečnosti výrobkov. Práve použitie umelej inteligencie si vyžaduje individuálne vymedzený bezpečnostný rámec, v ktorom sa takéto systémy môžu prevádzkovať.
3.13EHSV zdôrazňuje, že okrem aspektu ochrany (telesného a duševného) zdravia pracovníkov obsluhy strojových zariadení musia mať pri posudzovaní bezpečnosti strojového zariadenia významný vplyv aj environmentálne aspekty a klimatické účinky. Výroba a prevádzka strojového zariadenia a problematika udržateľnosti sa musia posudzovať spoločne a z hľadiska účinku na ľudí a životné prostredie. Strojové zariadenie, ktorý trvalo poškodzuje klímu, možno sotva považovať za bezpečné. Návrh sa zaoberá aj účinkami na životné prostredie. Ide najmä o otázku, čo sa stane, keď sa strojnícke výrobky následne upravia fyzickým zásahom alebo digitálne, s čím možno výrobca nepočítal. To by mohlo znamenať, že už nebudú splnené základné požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia a nebude platné posúdenie zhody, z ktorého sa vychádza. Pri všeobecnom posudzovaní ochrany životného prostredia a klímy, pokiaľ ide o výrobu a prevádzku strojového zariadenia, je potrebné zosúladené prepojenie s inými právnymi predpismi EÚ (napr. o udržateľnosti výrobkov).
3.14V návrhu Komisie sa stanovuje, že v prípade vysokorizikových strojových zariadení, ktoré sa povinne skúšajú, by sa v budúcnosti mala zrušiť možnosť výrobcu uskutočniť posúdenie zhody úplne vo vlastnej réžii, aj keď sa uplatňujú harmonizované normy. Mnohé z predmetných strojových zariadení sa však vyrábajú v malých sériách alebo ako jedinečné kusy, takže zapojenie externého overovateľa nie je v týchto prípadoch z praktického hľadiska schodným riešením. EHSV preto odporúča, aby sa v jednotlivých odôvodnených prípadoch zachovali súčasné pravidlá. Napríklad aj vtedy, keď sa podiel umelej inteligencie týka len statického softvéru, ktorý sa nemôže ďalej sám vyvíjať, ani sám robiť rozhodnutia. Okrem toho vzniká otázka, či povinné zapojenie notifikujúceho orgánu do posudzovania zhody nespôsobuje značné náklady, ktoré v neposlednom rade veľmi zaťažujú malé a stredné podniky. Platí to práve vtedy, keď je len malá časť strojového zariadenia vybavená umelou inteligenciou, ale musí sa preto úplne otestovať a oznámiť ako vysokorizikové strojové zariadenie. Práve v prípade jednotlivých súčiastok, pri ktorých nie je možné uplatniť vhodnú skúšobnú normu, vznikajú pochybnosti o efektívnosti externého notifikujúceho orgánu.
3.15EHSV víta skutočnosť, že Komisia môže v prípade absencie vhodných harmonizovaných noriem stanoviť vlastné technické špecifikácie. Na tento účel musia byť vopred zapojené všetky príslušné zainteresované strany.
3.16V súvislosti s jednotnými postupmi skúšania a oznamovania EHSV odporúča zaviesť pre podniky európske osvedčenie na preukázanie spoľahlivosti dôveryhodných systémov umelej inteligencie.
3.17V návrhu sa stanovuje, že strojnícke výrobky sa môžu uviesť na trh alebo do prevádzky len vtedy, ak sú riadne nainštalované, udržiavané a používané na určený účel. Okrem toho musia byť splnené základné požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia stanovené v prílohe III (článok 7). Čiastočne skompletizované strojové zariadenia sa však nemusia uviesť do prevádzky, a preto by sa ustanovenia o uvádzaní do prevádzky na ne nemali vzťahovať. Na to by sa mohlo napríklad osobitne stanoviť, že čiastočne skompletizované strojové zariadenie sa smie na trh uviesť len vtedy, ak spĺňa základné požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia stanovené v prílohe III, o ktorých výrobca urobil vyhlásenie zhody vo vyhlásení o inštalácii.
3.18EHSV sa domnieva, že v záujme čo najjednotnejšieho vykonávania nariadenia o strojníckych výrobkoch je potrebné neustále monitorovanie Európskou komisiou a všetkými zainteresovanými stranami. To si vyžaduje koordináciu procesov GR GROW, GR EMPL a GR CONNECT. Okrem toho by sa na nepretržitú koordináciu mohol celkom konkrétne zriadiť napríklad orgán, ktorý by mala financovať Komisia, pozostávajúci zo skupiny pre administratívnu spoluprácu (ADCO) v odvetví strojových zariadení a Výboru vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (SLIC).
V Bruseli 22. septembra 2021
Christa SCHWENG
predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
_____________