(1)

V rozhodnutí Komisie 2011/278/EÚ (2) sa určilo 54 referenčných úrovní, ktoré slúžia ako základ pre bezodplatné prideľovanie kvót (ďalej len „referenčné úrovne“), a hodnoty týchto referenčných úrovní na roky 2013 až 2020. Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2019/331 (3) sa nahradilo rozhodnutie 2011/278/EÚ a stanovili sa ním rovnaké východiskové body na určenie ročných mier zníženia pre každú aktualizáciu referenčných úrovní na roky 2021 až 2030.

(2)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2021/447 (4) sa určili revidované referenčné úrovne na roky 2021 až 2025 podľa článku 10a ods. 2 smernice 2003/87/ES. Revidované referenčné úrovne na roky 2026 až 2030 majú vychádzať z nového referenčného obdobia, pokiaľ ide o predkladanie údajov a uplatňovanie ročnej miery zníženia. Uvedené revidované hodnoty by sa preto mali stanoviť v tomto nariadení.

(3)

Smernica 2003/87/ES bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/959 (5) s cieľom zosúladiť systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ďalej len „EU ETS“) s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (6), ktorým sa stanovuje cieľ dosiahnuť do roku 2030 čisté zníženie emisií aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990. V dôsledku toho bolo vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2066 (7) o monitorovaní a nahlasovaní emisií skleníkových plynov zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2023/2122 (8) a delegované nariadenie (EÚ) 2019/331, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót platné v celej Únii, bolo zmenené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2024/873 (9). Uvedené zmeny smernice 2003/87/ES, vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2018/2066 a delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/331 sú preto relevantné pre určenie revidovaných referenčných úrovní na roky 2026 až 2030.

(4)

V súlade s článkom 10a ods. 2 tretím pododsekom písm. c) smernice 2003/87/ES sa revidované referenčné úrovne na roky 2026 až 2030 stanovujú na základe informácií o účinnosti zariadení z hľadiska skleníkových plynov predložených podľa článku 11 uvedenej smernice za roky 2021 a 2022. Priemerná účinnosť z hľadiska skleníkových plynov za roky 2021 a 2022 zariadení vyrábajúcich v rámci každej referenčnej úrovne sa má vypočítať pre každú referenčnú úroveň. Na základe porovnania priemernej hodnoty 10 % najúčinnejších zariadení v rámci každej referenčnej úrovne s referenčnými hodnotami stanovenými v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2019/331 sa majú stanoviť ročné miery zníženia pre každú referenčnú úroveň na 14-ročné obdobie od rokov 2007/2008 až po roky 2021/2022. Tieto ročné miery zníženia sa potom uplatnia pri extrapolačnom výpočte zodpovedajúceho zníženia referenčných úrovní na 20-ročné obdobie v trvaní od rokov 2007/2008 až po roky 2027/2028. V súlade s článkom 10a ods. 2 tretím pododsekom písm. d) smernice 2003/87/ES by toto zníženie uplatňované počas daného 20-ročného obdobia nemalo byť nižšie ako 6 % a vyššie ako 50 %. Na aktualizáciu referenčných úrovní pre aromatické uhľovodíky a syntetický plyn sa v súlade s článkom 10a ods. 2 štvrtým pododsekom, ktorým sa percentuálny podiel úpravy zosúlaďuje s percentuálnym podielom uplatňovaným na referenčné hodnoty pre rafinérie, uplatňujú osobitné ustanovenia. Keďže smernicou (EÚ) 2023/959 sa oddelila aktualizácia referenčných úrovní pre rafinérie a vodík, uvedené osobitné ustanovenia, ktorými sa aktualizácia referenčných úrovní pre aromatické uhľovodíky a syntetický plyn zosúlaďuje s referenčnými úrovňami pre rafinérie, sa na aktualizáciu referenčných úrovní pre vodík neuplatňujú.

(5)

V nadväznosti na revidované vymedzenie pojmu „emisie“, ktoré sa zaviedlo smernicou (EÚ) 2023/959, a v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2026/389 (10) má metodika aktualizácie referenčnej úrovne bezvodej sódy zohľadňovať zodpovedajúce priebežné emisie monitorované a nahlasované v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/2066. Na tento účel by sa za roky 2026 až 2030 mali tieto emisie pripočítať k referenčnej úrovni bezvodej sódy ako posledný krok výpočtu po uplatnení ročnej miery zníženia počas 20-ročného extrapolačného obdobia.

(6)

V prípade referenčných úrovní (štandardov) uvedených v oddiele 2 prílohy I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2019/331, ktoré sa predtým riadili pravidlami zameniteľnosti palív a elektriny, v priemernej účinnosti z hľadiska skleníkových plynov v prípade 10 % najúčinnejších zariadení vyrábajúcich v rámci každej z týchto referenčných úrovní by sa mali zohľadniť ich nepriame emisie zo spotreby elektriny, ak sa používajú na určenie revidovaných referenčných úrovní na bezodplatné prideľovanie emisných kvót na roky 2026 až 2030, aby sa zabezpečila ich porovnateľnosť s predchádzajúcimi aktualizáciami referenčných úrovní.

(7)

V delegovanom nariadení (EÚ) 2024/873 sa takisto stanovilo zahrnutie merateľného a nemerateľného tepla vyrobeného z elektriny do referenčných štandardov tepla a paliva, čo by sa malo zohľadniť pri určovaní revidovaných referenčných úrovní (štandardov) uplatniteľných na roky 2026 až 2030.

(8)

Delegovaným nariadením (EÚ) 2024/873 sa okrem toho zaviedli úpravy viacerých referenčných úrovní (štandardov), pokiaľ ide o vymedzenie pojmov a systémové hranice. Uvedeným nariadením sa tak referenčný produkt spekaná ruda a referenčné produkty biely a sivý cementový slinok otvorili pre alternatívne produkty z aglomerovanej železnej rudy a alternatívnych hydraulických spojív. Okrem toho sa týmto nariadením do referenčného produktu vodík alebo referenčného produktu amoniak zahrnul vodík vyrobený elektrolýzou vody. Tieto úpravy by sa mali zohľadniť pri určovaní revidovaných referenčných úrovní na roky 2026 až 2030.

(9)

Delegovaným nariadením (EÚ) 2024/873 sa upravil aj referenčný produkt horúci kov tým, že sa do vymedzení zahrnutých výrobkov a systémových hraníc v rámci tohto referenčného produktu doplnila výroba ocele pomocou technológie priameho znižovania. V súlade s článkom 10a ods. 2 tretím pododsekom písm. e) smernice 2003/87/ES sa pri výpočte priemernej účinnosti zariadení z hľadiska skleníkových plynov pre revidované referenčné úrovne na roky 2026 až 2030 nemá zohľadňovať výroba ocele podľa referenčného produktu horúci kov s použitím technológie priameho zníženia.

(10)

V súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES predložili členské štáty k 30. septembru 2024 Komisii zoznam zariadení s informáciami relevantnými pre bezodplatné prideľovanie emisných kvót. S cieľom zabezpečiť, aby referenčné úrovne vychádzali zo správnych údajov, vykonala Komisia hĺbkové kontroly úplnosti a konzistentnosti údajov relevantných pre bezodplatné prideľovanie emisných kvót. V prípade potreby požiadala predmetné príslušné orgány o objasnenia a opravy. Komisia uskutočnila aj technické výmeny informácií so zainteresovanými stranami, aby sa ich konkrétne názory dôkladne prediskutovali. Vďaka tomu bol vytvorený presný, konzistentný a porovnateľný súbor údajov o účinnosti všetkých stacionárnych zariadení z hľadiska skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES a ktoré predložili žiadosť o bezodplatné pridelenie emisných kvót v súlade s článkom 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/331. Tento súbor vysokokvalitných údajov sa použil na určenie revidovaných referenčných úrovní na roky 2026 až 2030 pre každú z 54 referenčných úrovní (štandardov).

(11)

V súlade s článkami 27 a 27a smernice 2003/87/ES sa niekoľko členských štátov rozhodlo na základe uvedených ustanovení vylúčiť na roky 2026 až 2030 zo systému EU ETS niektoré zariadenia. Tieto zariadenia by sa preto pri určovaní revidovaných referenčných úrovní nemali brať do úvahy.

(12)

Smernicou (EÚ) 2023/959 sa zmenili opisy určitých kategórií činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES, a tým sa do rozsahu pôsobnosti EU ETS a jeho povinností monitorovania a nahlasovania zahrnuli od 1. januára 2024 ďalšie zariadenia. Od 1. januára 2024 sa teda systém EU ETS vzťahuje na niekoľko ďalších zariadení vrátane zariadení, ktoré boli v prevádzke už pred týmto dátumom. Keďže tieto zariadenia vstúpili do systému EU ETS po rokoch 2021 a 2022, ktoré sú relevantné pre predkladanie údajov podľa článku 11 smernice 2003/87/ES, údaje, ktoré zariadenia vykázali za obdobie predtým, než sa na ne začali vzťahovať povinnosti monitorovania a nahlasovania, by sa pri určovaní revidovaných referenčných úrovní na roky 2026 až 2030 nemali zohľadňovať.

(13)

Delegované nariadenie (EÚ) 2019/331 obsahuje pravidlá určovania emisií na úrovni podzariadenia s cieľom zabezpečiť konzistentné zaobchádzanie s emisiami súvisiacimi s dovozom, vývozom a domácou výrobou merateľného tepla, odpadových plynov obsahujúcich uhlík a preneseného (transferovaného) CO2. Na tento účel sa príslušné emisné faktory určili pomocou referenčných štandardov tepla a paliva, ktoré sa následne aktualizovali uplatnením určených ročných mier zníženia. Pri dovoze tepla s neznámymi alebo nejasne vymedzenými emisnými faktormi a pri vývoze tepla sa použila hodnota predstavujúca 40,5 t ekvivalentu CO2/TJ. K uvedenej hodnote sa dospelo na základe uplatnenia ročnej miery zníženia na úrovni 2,5 % na referenčný štandard tepla za 14-ročné obdobie v trvaní od rokov 2007/2008 do rokov 2021/2022. V prípade vývozu odpadových plynov sa od skutočného emisného faktora daného odpadového plynu odpočítala hodnota 37,4 t ekvivalentu CO2/TJ. Uvedená hodnota zodpovedá emisnému faktoru zemného plynu (56,1 t ekvivalentu CO2/TJ) vynásobenému faktorom 0,667, ktorý zohľadňuje rozdiel v účinnosti medzi používaním odpadového plynu a referenčného paliva, teda zemného plynu. V prípade dovozu odpadových plynov sa použila hodnota 36,5 t ekvivalentu CO2/TJ. K uvedenej hodnote sa dospelo na základe uplatnenia ročnej miery zníženia na úrovni 2,5 % na referenčný štandard paliva za 14-ročné obdobie v trvaní od rokov 2007/2008 do rokov 2021/2022. Okrem toho, ak sa elektrická energia vyrába v podzariadení inak než prostredníctvom výroby merateľného tepla ako medziproduktu, použila sa hodnota 0,300 t ekvivalentu CO2/MWh. Táto hodnota zodpovedá priemernému emisnému faktoru výroby elektrickej energie v celej EÚ.

(14)

Ak na základe údajov nahlásených zariadeniami nebolo možné presne a konzistentne určiť emisie v podzariadeniach spojených s referenčným produktom, najmä v prípade podzariadení dovážajúcich alebo vyvážajúcich medziprodukty, na výrobu ktorých sa vzťahujú systémové hranice iného referenčného produktu, pri určovaní revidovaných referenčných úrovní by sa nemala zohľadňovať účinnosť príslušných podzariadení z hľadiska skleníkových plynov. Týka sa to aktualizácií referenčných úrovní pre rafinérske produkty, horúci kov, spekané dolomitické vápno, amoniak, parné krakovanie, fenol/acetón a vodík.

(15)

Metodika priraďovania emisií rôznym podzariadeniam, ktorá je stanovená v delegovanom nariadení (EÚ) 2019/331, môže viesť k negatívnej účinnosti zariadenia z hľadiska skleníkových plynov v prípade vývozu tepla vyrobeného s použitím paliva s nízkym emisným faktorom do iných podzariadení alebo zariadení. V takýchto prípadoch je vhodné, aby sa na účely určenia revidovaných referenčných úrovní stanovila účinnosť predmetného podzariadenia z hľadiska skleníkových plynov na nulu.

(16)

S cieľom riešiť obavy, ktoré vyjadrili niektoré priemyselné sektory, Komisia zároveň s nadchádzajúcou revíziou ETS navrhne samostatný návrh zameraný na zvýšenie bezodplatného prideľovania kvót určeného na základe záložných referenčných úrovní, aby sa lepšie zohľadnil potenciál znižovania emisií a zároveň sa zabránilo uplatňovaniu medziodvetvového korekčného faktora. Revidované referenčné úrovne by sa mali vzťahovať na prideľovania kvót týkajúce sa obdobia od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030. Aby sa zabezpečila včasná a účinná podpora dotknutých odvetví, mali by byť revidované záložné referenčné úrovne použiteľné čo najskôr. Na tento účel bude Komisia pracovať na uľahčení včasnej dohody medzi spoluzákonodarcami o tomto návrhu.

(17)

Vzhľadom na potrebu zabezpečiť právnu istotu pre harmonizované bezodplatné prideľovanie emisných kvót na roky 2026 – 2030, najmä pokiaľ ide o bezodplatné prideľovanie kvót na rok 2026, by malo toto nariadenie nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(18)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre zmenu klímy,