(1)

Komisia vo svojom oznámení z 11. februára 2025 s názvom „Jednoduchšia a rýchlejšia Európa: oznámenie o vykonávaní a zjednodušení“ stanovila víziu programu vykonávania a zjednodušenia, ktorý ľuďom a podnikom prináša rýchle a viditeľné zlepšenia v praxi. To si vyžaduje viac než len postupný prístup a na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby Únia prijala odvážne opatrenia. V záujme zefektívnenia a zjednodušenia pravidiel Únie a vnútroštátnych a regionálnych pravidiel, ako aj v záujme účinnejšieho vykonávania politík je potrebné, aby Komisia, Európsky parlament, Rada, orgány členských štátov na všetkých úrovniach a zainteresované strany spolupracovali.

(2)

V kontexte záväzku Komisie znížiť záťaž spojenú s vykazovaním a posilniť konkurencieschopnosť je potrebné zmeniť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (3), 2013/34/EÚ (4), (EÚ) 2022/2464 (5) a (EÚ) 2024/1760 (6), pričom by sa zároveň mali zachovať ciele politiky obsiahnuté v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ (ďalej len „Európska zelená dohoda“) a v oznámení Komisie z 8. marca 2018 s názvom „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“ (ďalej len „akčný plán o financovaní udržateľného rastu“).

(3)

Vzhľadom na zmenu rozsahu podnikov, na ktoré sa majú vzťahovať požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti, by bolo neprimerané vyžadovať, aby audítorské spoločnosti, ktoré chcú vykonávať uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, podliehali požiadavkám na schválenie, ktoré sú rovnocenné požiadavkám na schválenie audítorských spoločností, ktoré vykonávajú audity účtovných závierok. Takéto požiadavky na schválenie sa týkajú fyzických osôb, ktoré vykonávajú prácu v mene audítorskej spoločnosti, väčšiny hlasovacích práv držaných audítorskou spoločnosťou a väčšiny členov správneho alebo riadiaceho orgánu audítorskej spoločnosti. Audítorské spoločnosti, ktoré chcú vykonávať uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, by mali len zabezpečiť, aby určili aspoň jedného kľúčového partnera pre udržateľnosť, ktorý spĺňa požiadavky na účely schválenia a ktorý je schválený ako štatutárny audítor v dotknutom členskom štáte.

(4)

Na základe článku 26a ods. 1 smernice 2006/43/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že štatutárni audítori a audítorské spoločnosti vykonávajú uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti v súlade so štandardmi pre limitované uistenie, ktoré prijme Komisia do 1. októbra 2026. Podniky vyjadrili obavy v súvislosti s prácou, ktorú vykonávajú poskytovatelia uistenia, a vyjadrili potrebu flexibility pri riešení osobitných rizík a kritických problémov identifikovaných v súvislosti s uistením v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Komisia by mala tieto obavy zohľadniť pri práci na štandardoch pre limitované uistenie. Absencia harmonizovaných štandardov pre uistenie prispieva k problémom, s ktorými sa podniky stretávajú, a preto je dôležité, aby Komisia prijala vhodný delegovaný akt. S cieľom poskytnúť primeraný čas na vypracovanie štandardov pre limitované uistenie by sa lehota na ich prijatie mala odložiť na 1. júla 2027.

(5)

Článkom 26a ods. 3 druhým pododsekom smernice 2006/43/ES sa Komisia splnomocňuje prijať do 1. októbra 2028 štandardy pre primerané uistenie po tom, ako sa uskutoční posúdenie uskutočniteľnosti pre audítorov a podniky. Aby sa predišlo nárastu nákladov na uistenie pre podniky, požiadavka prijať štandardy pre primerané uistenie by sa mala zrušiť.

(6)

V článku 45 smernice 2006/43/ES sa vyžaduje, aby príslušné orgány členského štátu zaregistrovali audítorov a audítorské subjekty z tretích krajín, ktoré vydávajú správy o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti týkajúce sa subjektov z tretích krajín, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v danom členskom štáte. Podmienky takejto registrácie sa týkajú požiadaviek, ktoré musí spĺňať väčšina členov správneho alebo riadiaceho orgánu audítorského subjektu z tretej krajiny, požiadaviek, ktoré musí spĺňať audítor z tretej krajiny, štandardov pre uistenie, ktoré sa majú použiť, a uverejňovania výročnej správy o transparentnosti audítorským subjektom z tretej krajiny. Členské štáty majú okrem toho uplatniť na registrované audítorské subjekty a audítorov z tretích krajín svoje systémy dohľadu, systémy zabezpečenia kvality a systémy prešetrovania a sankcií. Vzhľadom na súčasné medzinárodné prostredie regulácie vykazovania informácií o udržateľnosti a uistenia v tejto oblasti a vzhľadom na to, že registrácia je potrebná na platnosť správ o uistení v rámci Únie, by bolo neprimerané vyžadovať, aby boli uvedené podmienky registrácie splnené v prvých rokoch uplatňovania režimu uistenia v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti. Okrem toho dohľad nad registrovanými audítormi a audítorskými subjektmi z tretích krajín závisí od existencie rozhodnutí o rovnocennosti alebo primeranosti. Na prechodné obdobie by sa preto mali zaviesť zjednodušené podmienky registrácie a výnimka z dohľadu v prípade audítorov a audítorských subjektov z tretích krajín, ktoré vydávajú správy o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti týkajúce sa subjektov z tretích krajín, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte. Zjednodušená registrácia by mala byť možná pod podmienkou, že sa príslušným orgánom dotknutého členského štátu poskytnú určité informácie. Ak sa informácie neposkytnú, príslušné orgány by mali uvedenú registráciu odmietnuť.

(7)

V článku 19a ods. 1 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby veľké podniky a malé a stredné podniky s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, vypracovali a uverejnili vykazovanie informácií o udržateľnosti na individuálnej úrovni. V správe s názvom „Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti“ sa rámec vykazovania informácií o udržateľnosti identifikoval ako „hlavný zdroj regulačného zaťaženia“, pričom sa v uvedenej súvislosti dospelo k záveru, že „je potrebné lepšie zvážiť veľkosť spoločností, na ktoré sa regulácia vzťahuje“. V snahe zmierniť zaťaženie podnikov spojené s vykazovaním a dosiahnuť ciele vykazovania primeranejším spôsobom by sa povinnosť vypracovať a uverejniť vykazovanie informácií o udržateľnosti na individuálnej úrovni mala obmedziť na podniky s čistým obratom presahujúcim 450 000 000 EUR a s priemerným počtom zamestnancov viac ako 1 000 počas účtovného roka, v zmysle vymedzenia vo vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponuje smernica 2013/34/EÚ. Uvedený cielenejší rozsah pôsobnosti, ktorý by sa mal uplatňovať aj na skupiny a emitentov, zabezpečí, aby sa zaťaženie vyplývajúce z povinného vykazovania informácií o udržateľnosti obmedzilo na najväčšie podniky, skupiny a emitentov. Takéto podniky, skupiny a emitenti majú z environmentálneho a sociálneho hľadiska a z hľadiska správy a riadenia (ďalej len „ESG“ - „environmental, social and governance“) najväčší vplyv. Zároveň majú najväčšiu schopnosť absorbovať náklady spojené s podávaním správ týkajúcich sa ESG. Podniky, skupiny a emitenti nedosahujúci určené prahové hodnoty môžu vykazovať informácie o udržateľnosti dobrovoľne, čo je možnosť, ktorú významne uľahčujú štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti určené na dobrovoľné použitie a zavedené touto smernicou.

(8)

V článku 1 ods. 3 smernice 2013/34/EÚ sa stanovuje, že na poisťovne a na úverové inštitúcie, ktoré sú veľkými podnikmi alebo malými a strednými podnikmi, s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti stanovené v uvedenej smernici, a to bez ohľadu na ich právnu formu. Keďže touto smernicou sa zužuje rozsah individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti, takéto zúženie rozsahu pôsobnosti by sa malo vzťahovať aj na poisťovne a úverové inštitúcie.

(9)

Na účely zabezpečenia súdržnosti medzi právnymi predpismi o udržateľnom financovaní je dôležité zvážiť, či sa požiadavky týkajúce sa ESG alebo udržateľnosti pre finančný sektor vrátane požiadaviek odvetvových právnych predpisov o finančných službách, očakávaní európskych orgánov dohľadu a očakávaní v oblasti dohľadu na vnútroštátnej úrovni majú vymedziť alebo upraviť tak, aby sa zabezpečil súlad s povinnosťami v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti stanovenými v smernici 2013/34/EÚ. Zachovanie súdržnosti, a to aj pokiaľ ide o podniky, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti článkov 19a a 29a smernice 2013/34/EÚ, si bude vyžadovať dôkladnú pozornosť a môže si vyžadovať opatrenia zo strany Európskeho parlamentu, Rady, Komisie a európskych orgánov dohľadu.

(10)

Napriek tomu, že Európsky nástroj finančnej stability (ďalej len „ENFS“) zriadený rámcovou zmluvou o ENFS je vyňatý z režimu vykazovania informácií o udržateľnosti stanoveného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (7) podľa jej článku 8, na ENFS sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti stanovené v smernici 2013/34/EÚ. Hoci ENFS je veľkým podnikom zriadeným v právnej forme uvedenej v danej smernici, má mandát, ktorý je vo veľkej miere podobný mandátu Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ďalej len „EMS“), a to chrániť finančnú stabilitu v Únii poskytovaním dočasnej finančnej pomoci členským štátom, ktorých menou je euro. EMS však nepodlieha požiadavkám na vykazovanie informácií o udržateľnosti. Na to, aby ENFS mohol využívať rovnaké zaobchádzanie ako EMS, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti a na účely konzistentnosti s režimom výnimiek stanoveným v smernici 2004/109/ES by mal byť ENFS vyňatý z režimu vykazovania informácií o udržateľnosti, ktorý je stanovený v smernici 2013/34/EÚ.

(11)

V článku 19 ods. 1 štvrtom pododseku smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby veľké podniky a malé a stredné podniky, s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii najmä podniky, ktoré podliehajú povinnému vykazovaniu informácií o udržateľnosti, vykazovali informácie o kľúčových nehmotných zdrojoch a ich úlohe v obchodnom modeli podniku a tvorbe hodnoty. S cieľom zabezpečiť súlad s novým rozsahom pôsobnosti a dosiahnuť ciele takéhoto vykazovania primeranejším spôsobom by sa uvedená požiadavka mala vzťahovať len na podniky s čistým obratom presahujúcim 450 000 000 EUR a s priemerným počtom zamestnancov viac ako 1 000 počas účtovného roka.

(12)

V článku 19a ods. 3 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby podniky vykazovali informácie o svojich vlastných činnostiach a o svojom hodnotovom reťazci. Existujú dôkazy o tom, že podniky v hodnotovom reťazci vrátane malých a stredných podnikov dostávajú od vykazujúcich podnikov neprimerané žiadosti o informácie bez ohľadu na existujúce obmedzenia stanovené v uvedenej smernici. Preto treba zaviesť ochranu pre tie podniky v hodnotovom reťazci, ktoré počas predchádzajúceho účtovného roka neprekročia priemerný počet 1 000 zamestnancov, aby sa obmedzilo zaťaženie týchto podnikov (ďalej len „chránené podniky“). Vykazujúce podniky by mali byť schopné spoliehať sa na vlastné vyhlásenie vydané podnikmi v ich hodnotovom reťazci na účely určenia veľkosti týchto podnikov. Nemalo by byť potrebné žiadne ďalšie overovanie zo strany vykazujúceho podniku. Vykazujúci podnik by sa však nemal spoliehať na veľkosť podniku podľa jeho vlastného vyhlásenia, o ktorej vie alebo pri ktorej možno odôvodnene očakávať, že je zjavne nesprávna. Vykazujúcim podnikom by sa malo zakázať, aby v snahe získať informácie o svojom hodnotovom reťazci požadovali od chránených podnikov informácie presahujúce určité limity. Tieto limity by mali odrážať limity stanovené v štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti na dobrovoľné použitie, ktoré má Komisia prijať. Zároveň by sa chráneným podnikom v hodnotovom reťazci vykazujúcich podnikov malo udeliť zákonné právo odmietnuť poskytnutie informácií prekračujúcich tieto limity. S cieľom zabezpečiť účinnosť tohto práva a vyhnúť sa zaťaženiu menších podnikov aktívnym posudzovaním, či sa toto právo uplatňuje, by sa od vykazujúcich podnikov, ktoré sa rozhodnú požiadať o informácie prekračujúce tieto limity, malo vyžadovať, aby zabezpečili, že chránené podniky budú informované o tom, aké informácie sa požadujú navyše, a o svojom zákonnom práve odmietnuť ich poskytnutie. Na účely zabezpečenia proporcionality by mal byť rozsah tohto „obmedzenia pre hodnotový reťazec“ obmedzený týmito spôsobmi. Po prvé, by nemal zakazovať dobrovoľné zdieľanie informácií, ako sú informácie, ktoré si podniky v danom odvetví bežne vymieňajú. Po druhé, by nemal mať vplyv na žiadnu povinnosť, ktorá môže existovať, či už na základe zmluvy alebo podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, poskytnúť informácie, ktoré nepresahujú rámec informácií uvedených v štandardoch na dobrovoľné použitie. Po tretie, by sa obmedzenie pre hodnotový reťazec malo vzťahovať len na zhromažďovanie informácií vykonávané na účely vykazovania informácií o udržateľnosti , ako sa vyžaduje v smernici 2013/34/EÚ. Nemalo by to mať vplyv na požiadavky Únie na vykonávanie procesu náležitej starostlivosti alebo na zhromažďovanie informácií vykonávané na akýkoľvek iný účel, napríklad na účely riadenia rizík vykazujúceho podniku. Podniky vykazujúce informácie v súlade s uvedenými obmedzeniami by sa mali považovať za podniky, ktoré spĺňajú povinnosť vykazovať informácie o hodnotovom reťazci, ako sa vyžaduje v smernici 2013/34/EÚ. Je dôležité, aby vykazujúce podniky požadovali informácie od podnikov vo svojom hodnotovom reťazci len vtedy, keď je to potrebné. Predovšetkým je dôležité, aby požadovali menej informácií, než je uvedené v štandardoch pre dobrovoľné použitie, ak nepotrebujú všetky informácie uvedené v týchto štandardoch. Poskytovatelia uistenia by mali vypracovať svoj názor týkajúci sa uistenia, pričom by mali rešpektovať ochrany poskytované podnikom v hodnotovom reťazci. Okrem toho, keďže nie vždy musia byť všetky potrebné informácie od podnikov v hodnotovom reťazci k dispozícii, vykazujúci podnik by mal byť schopný splniť požiadavky na vykazovanie informácií o hodnotovom reťazci použitím informácií získaných priamo od podnikov v jeho hodnotovom reťazci alebo odhadov týchto informácií, ak je to vhodné.

(13)

Vzhľadom na zmenu súboru dátumov začatia uplatňovania stanovených v smernici (EÚ) 2022/2464, smernica 2013/34/EÚ by sa mala zmeniť s cieľom zjednodušenia trojročného prechodného obdobia a objasnenia, že sa začína v okamihu, keď sa od podniku začne vyžadovať vykazovanie informácií o udržateľnosti v súlade so smernicami 2013/34/EÚ a (EÚ) 2022/2464.

(14)

Existujú okolnosti, za ktorých by podniky, za podmienky uistenia, mali mať povolené vynechať určité informácie pri uplatňovaní požiadaviek na vykazovanie informácií o udržateľnosti. Takéto okolnosti by sa mali podrobnejšie rozpracovať a objasniť. Po prvé, v určitých prípadoch by zverejňovanie informácií o udržateľnosti mohlo vážne poškodiť obchodnú pozíciu podniku. V takýchto prípadoch by sa podniku malo umožniť vynechať takéto informácie za predpokladu, že sú splnené osobitné podmienky na vynechanie, aby sa zabezpečilo, že takéto prípady zostanú výnimkou a aby boli primerane chránené aj záujmy používateľov vykazovaných informácií o udržateľnosti. V uvedenej súvislosti obchodná pozícia vykazujúceho podniku nie je vážne dotknutá skutočnosťou, že podniky z tretej krajiny nie sú povinné vykazovať rovnaké informácie. Po druhé, podniky by mali mať možnosť vynechať informácie týkajúce sa intelektuálneho kapitálu, duševného vlastníctva, know-how, technologických informácií alebo výsledkov inovácie, ktoré by sa považovali za obchodné tajomstvo v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 (8). Po tretie, podniky by mali mať možnosť vynechať utajované skutočnosti. Navyše môžu existovať informácie, ktoré by mali zostať dôverné z dôvodov nesúvisiacich s obchodnou ujmou, obchodným tajomstvom či utajovanou skutočnosťou. Konkrétne by podniky mali mať možnosť vynechať informácie, ktoré majú byť chránené pred neoprávneným prístupom alebo zverejnením podľa iných právnych aktov Únie alebo vnútroštátneho práva. Okrem toho by sa požiadavkami na vykazovanie informácií o udržateľnosti nemala podnikom ukladať povinnosť zverejňovať informácie, ktoré by poškodili súkromie fyzických osôb alebo bezpečnosť fyzických alebo právnických osôb. V súčasnom geopolitickom kontexte je to obzvlášť dôležité. Najmä podniky pôsobiace v oblasti obrany potrebujú mať možnosť neposkytnúť citlivé informácie, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť ich vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť iných právnických osôb vrátane členských štátov.

(15)

Článok 29c ods. 1 smernice 2013/34/EÚ splnomocňuje Komisiu prijať limitované štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti, v ktorých sa bližšie určia informácie, ktoré majú vykazovať malé a stredné podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, malé a menej zložité inštitúcie, kaptívne poisťovne a kaptívne zaisťovne, ktoré sa spoliehajú na výnimku poskytovať limitované vykazovanie informácií o udržateľnosti stanovené v článku 19a ods. 6 uvedenej smernice. Keďže touto smernicou sa z režimu vykazovania informácií o udržateľnosti vylučujú malé a stredné podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, splnomocnenie Komisie prijať delegované akty s cieľom stanoviť štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti pre tieto malé a stredné podniky by sa malo zrušiť. Odkazy na článok 29c smernice 2013/34/EÚ by sa preto mali z uvedenej smernice vypustiť.

(16)

Článok 19a ods. 7 smernice 2013/34/EÚ umožňuje malým a stredným podnikom, s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii, aby sa počas prvých dvoch rokov jeho uplatňovania rozhodli neuplatňovať režim vykazovania informácií o udržateľnosti ti. Keďže touto smernicou sa vylučujú malé a stredné podniky z režimu vykazovania informácií o udržateľnosti, ustanovenie umožňujúce túto dvojročnú výnimku by sa malo vypustiť.

(17)

V článku 29a ods. 1 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby materské podniky skupín určitej veľkosti vypracúvali a uverejňovali vykazovanie informácií o udržateľnosti na konsolidovanej úrovni. Je však vhodné zvýšiť flexibilitu v prípade finančných holdingových podnikov. Najmä ak skupina takejto veľkosti existuje len z dôvodu rôznych investícií finančného holdingového podniku, konsolidované vykazovanie by mohlo predstavovať praktické ťažkosti a záťaž a môže mať len obmedzený prínos pre iných účastníkov trhu. Finančné holdingové podniky, ktoré sú materskými podnikmi takýchto skupín, by preto mali mať možnosť rozhodnúť sa, či budú vykazovať konsolidované informácie o udržateľnosti alebo či tieto informácie vynechajú. Uvedená možnosť by mala byť prísne obmedzená vzhľadom na jej cieľ. Mala by sa uplatňovať len vtedy, ak materský podnik spĺňa vymedzenie finančného holdingového podniku vrátane požiadavky nezapájať sa priamo ani nepriamo do riadenia dcérskych podnikov, čím nie sú dotknuté jeho práva ako akcionára. Tieto práva zahŕňajú právo hlasovať na valných zhromaždeniach akcionárov, ktoré by sa v závislosti od vnútroštátnych pravidiel práva obchodných spoločností mohlo okrem iného týkať vymenovania členov riadiacich, správnych a dozorných orgánov podnikov, v ktorých existujú účasti, s cieľom zabezpečiť riadny dohľad nad týmito investíciami a ich ochranu. Okrem toho by finančné holdingové podniky mali mať túto možnosť len vtedy, ak majú účasti v podnikoch, ktorých obchodné modely a operácie sú navzájom nezávislé. Toto vylučuje prípady, keď sú dcérske spoločnosti finančných holdingových podnikov úzko prepojené prostredníctvom svojich obchodných činností, napríklad keď činnosti jedného dcérskeho podniku umožňujú alebo priamo podporujú činnosti iného dcérskeho podniku. Napokon uvedená možnosť by nemala mať vplyv na žiadne povinnosti vykazovania, ktoré by sa mohli vzťahovať na iné podniky v skupine, napríklad ak podnik v skupine samostatne patrí do rozsahu pôsobnosti článku 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ.

(18)

V smernici (EÚ) 2022/2464 sa vyžaduje, aby určité podniky patriace do rozsahu pôsobnosti vykazovali informácie o udržateľnosti v súlade s povinnými európskymi štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti (ďalej len „ESRS“). Prvý súbor ESRS prijala Komisia v júli 2023. V záujme toho, aby bolo vykazovanie informácií o udržateľnosti urýchlene zjednodušené a zefektívnené, Komisia do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice, prijme delegovaný akt, ktorým zreviduje prvý súbor ESRS s cieľom podstatne zreformovať ESRS tým, že sa: i) odstránia údajové body, ktoré sa považujú za najmenej dôležité pre vykazovanie informácií o udržateľnosti na všeobecné účely; ii) uprednostnia, pokiaľ je to možné, kvantitatívne údajové body pred opisným textom; iii) začne ešte viac rozlišovať medzi povinnými a dobrovoľnými údajovými bodmi; iv) poskytnú jasné pokyny, ako uplatňovať zásadu významnosti, aby sa zabezpečilo, že podniky budú povinné vykazovať len významné informácie a aby sa znížilo riziko, že poskytovatelia uisťovacích služieb budú neúmyselne nabádať podniky, aby vykazovali informácie, ktoré nie sú potrebné, alebo vyčleňovali nadmerné zdroje na posudzovanie významnosti; v) zlepší súlad s inými právnymi predpismi Únie vrátane právnych predpisov o finančných službách; a vi) v čo najväčšej miere zohľadní interoperabilita s globálnymi štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti. Revíziou sa objasnia ustanovenia, ktoré sa považujú za nejasné a zjednoduší sa štruktúra a prezentácia štandardov. Vykonajú sa aj prípadné ďalšie úpravy, ktoré by sa vzhľadom na skúsenosti získané uplatňovaním prvého súboru ESRS mohli považovať za potrebné. V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti by sa mali zohľadniť aj ťažkosti, ktorým podniky by mohli čeliť pri zhromažďovaní informácií od aktérov v celom ich hodnotovom reťazci, a to najmä od tých, na ktorých sa nevzťahujú požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti a od dodávateľov na rozvíjajúcich sa trhoch a v rozvíjajúcich sa ekonomikách.

(19)

Ak sa zloženie skupiny počas účtovného roka zmení v dôsledku nadobudnutia alebo fúzie podnikov, začlenenie týchto podnikov do procesu vykazovania informácií o udržateľnosti za ten istý účtovný rok by mohlo trvať dlhší čas a predstavovať administratívne výzvy. Preto je vhodné umožniť materskému podniku, na ktorý sa vzťahujú požiadavky na konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti, odložiť vykazovanie informácií o udržateľnosti pre takéto novonadobudnuté alebo spojené podniky na nasledujúci účtovný rok. Okrem toho, ak podnik vystúpi zo skupiny podnikov počas účtovného roka, požiadavka, aby materský podnik, na ktorý sa vzťahujú požiadavky na konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti, poskytol informácie o udržateľnosti daného podniku za ten istý účtovný rok, by bola neprimeraná. Preto je vhodné umožniť materskému podniku, aby do konsolidovanej správy o hospodárení za daný účtovný rok nezahrnul informácie o udržateľnosti podniku, ktorý vystúpil zo skupiny. Vzhľadom na to, že určité udalosti ovplyvňujúce podniky, ktoré boli nadobudnuté alebo zlúčené alebo ktoré vystúpili zo skupiny podnikov, môžu mať napriek tomu vplyv na dosah, riziká alebo príležitosti skupiny súvisiace s aspektmi udržateľnosti, je vhodné vyžadovať od materského podniku, ktorý sa rozhodne neposkytnúť informácie o udržateľnosti týchto podnikov za účtovný rok, aby tieto významné udalosti uviedol vo svojej konsolidovanej správe o hospodárení.

(20)

V článku 29b ods. 1 treťom pododseku smernice 2013/34/EÚ sa Komisia splnomocňuje, aby prijala prostredníctvom delegovaných aktov odvetvové štandardy vykazovania, pričom prvý súbor takýchto štandardov sa má prijať do 30. júna 2026. V snahe zabrániť zvýšeniu počtu predpísaných údajových bodov, ktoré sú podniky povinné vykazovať, by sa toto splnomocnenie malo vypustiť. V závislosti od dopytu zo strany podnikov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky stanovené v smernici 2013/34/EÚ na vykazovanie informácií o udržateľnosti, by Komisia mohla podporiť podniky poskytnutím odvetvových usmernení, ktoré by objasňovali a uľahčovali uplatňovanie ESRS v rámci daného odvetvia, vrátane usmernenia k vykonávaniu posúdenia dvojitej významnosti zameraného na identifikáciu aspektov udržateľnosti, ktoré budú pravdepodobne významné pre typický podnik pôsobiaci v danom odvetví. Všetky takéto usmernenia by mali vychádzať z konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami. Vo vhodných prípadoch by sa mohli zohľadniť príslušné medzinárodné normy.

(21)

V článku 29b ods. 4 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby sa v štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti neurčovalo zverejňovanie informácií, ktoré by od podnikov vyžadovali, aby od malých a stredne veľkých podnikov vo svojom hodnotovom reťazci získali akékoľvek informácie nad rámec informácií, ktoré sa majú zverejňovať podľa štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredné podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii. Keďže touto smernicou sa malé a stredné podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii vylučujú z režimu vykazovania informácií o udržateľnosti, a s cieľom znížiť zaťaženie spojené s vykazovaním pre podniky v hodnotovom reťazci, od ktorých sa nevyžaduje, aby vykazovali informácie o svojej udržateľnosti, by sa v štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti nemalo určovať zverejňovanie informácií, ktoré by od podnikov vyžadovalo, aby od podnikov vo svojom hodnotovom reťazci, ktoré majú v priemere do 1 000 zamestnancov počas účtovného roka, získali akékoľvek informácie nad rámec informácií, ktoré sa majú zverejňovať podľa štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti na dobrovoľné použitie podnikmi, ktoré nie sú povinné vykazovať informácie o svojej udržateľnosti.

(22)

Komisia by mala byť splnomocnená prijať delegovaný akt s cieľom stanoviť štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti na dobrovoľné použitie chránenými podnikmi. Uvedené štandardy by mali byť primerané a relevantné vzhľadom na kapacity a vlastnosti takýchto podnikov, ako aj primerané rozsahu a zložitosti ich činností. Iné podniky, od ktorých sa nevyžaduje vykazovanie informácií o udržateľnosti, by takisto mali mať možnosť rozhodnúť sa využiť tieto štandardy. V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti na dobrovoľné použitie by sa mal používať zjednodušený jazyk a mala by sa zohľadňovať zásada „najskôr myslieť na malých“, pričom by sa mala využívať modularita umožňujúca flexibilitu a vývoj v zverejňovaní informácií. Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti na dobrovoľné použitie by mali v čo najväčšej miere zohľadňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 (9). Ak je to možné, v uvedených štandardoch by sa mala špecifikovať aj štruktúra, ktorá sa má použiť na prezentáciu uvedených informácií. Kým Komisia neprijme štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti na dobrovoľné použitie, podniky, ktoré dobrovoľne vykazujú informácie o udržateľnosti, tak môžu robiť v súlade s odporúčaním Komisie (EÚ) 2025/1710 (10), ktoré vychádza z dobrovoľného štandardu pre MSP (štandard VSME) vypracovaného skupinou EFRAG. S cieľom zabezpečiť kontinuitu a proporcionalitu by štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti na dobrovoľné použitie prijaté Komisiou prostredníctvom delegovaného aktu mali vychádzať z uvedeného odporúčania.

(23)

S cieľom zabezpečiť, aby štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti na dobrovoľné použitie zostali v súlade s vývojom relevantným pre vykazovanie informácií o udržateľnosti, by Komisia mala tieto štandardy preskúmať aspoň každé štyri roky. Pri vykonávaní tohto preskúmania by Komisia mala náležite zohľadniť vývoj relevantný pre vykazovanie informácií o udržateľnosti, ako aj to, či štandardy umožňujú podnikom dosiahnuť príslušné ciele, čo zahŕňa: i) poskytovanie informácií, ktoré spĺňajú, pokiaľ ide o údaje, potreby podnikov, ktoré požadujú informácie o udržateľnosti od svojich dodávateľov; ii) poskytovanie informácií, ktoré spĺňajú potreby finančných inštitúcií a investorov týkajúce sa údajov, a tým uľahčujú prístup podnikov k financovaniu; iii) zlepšenie riadenia aspektov udržateľnosti, v relevantných prípadoch vrátane environmentálnych a sociálnych aspektov, ako je znečistenie a zdravie a bezpečnosť pracovnej sily, a to spôsobom, ktorý posilní konkurencieschopnosť a odolnosť podnikov; a iv) prispievanie k udržateľnejšiemu a inkluzívnejšiemu hospodárstvu. Ak sa uvedené ciele nedosiahnu, Komisia by mala štandardy zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(24)

V článku 29d smernice 2013/34/EÚ sa od podnikov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky stanovené v článkoch 19a a 29a uvedenej smernice, vyžaduje, aby vypracúvali svoju správu o hospodárení alebo v príslušných prípadoch konsolidovanú správu o hospodárení v jednotnom elektronickom formáte vykazovania bližšie určenom v článku 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/815 (11) a aby označovali svoje vykazovanie informácií o udržateľnosti vrátane zverejňovania informácií stanoveného v článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (12) v súlade s elektronickým formátom vykazovania bližšie určenom v uvedenom delegovanom nariadení. S cieľom zabezpečiť pre podniky jasnosť, by sa malo bližšie určiť, že kým sa takéto pravidlá označovania vykazovania informácií o udržateľnosti neprijmú prostredníctvom delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/815, od podnikov by sa nemalo vyžadovať, aby svoje vykazovanie informácií o udržateľnosti takto označovali.

(25)

V článku 33 ods. 1 smernice 2013/34/EÚ sa stanovuje, že členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku majú kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa v súlade s požiadavkami uvedenej smernice vypracovali a uverejnili určité dokumenty. V snahe poskytnúť podnikom flexibilitu a znížiť im zaťaženie spojené s vykazovaním by členské štáty mali mať možnosť stanoviť, že kolektívna zodpovednosť členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek uvedenej smernice, pokiaľ ide o digitalizáciu správy o hospodárení, sa obmedzuje na jej uverejnenie v jednotnom elektronickom formáte vykazovania vrátane označovania vykazovania informácií o udržateľnosti v nej.

(26)

Podľa článku 40a ods. 1 štvrtého a piateho pododseku smernice 2013/34/EÚ majú určité dcérske podniky podniku z tretej krajiny v Únii, ktoré dosiahli čistý obrat viac než 150 000 000 EUR v Únii, alebo ak takéto dcérske podniky neexistujú, pobočky podniku z tretej krajiny v Únii, ktorá dosiahli čistý obrat viac než 40 000 000 EUR, uverejňovať a sprístupňovať informácie o udržateľnosti na úrovni skupiny podniku z tretej krajiny, alebo, ak to nie je uplatniteľné, na individuálnej úrovni podniku z tretej krajiny. S cieľom zmierniť zaťaženie podnikov z tretích krajín približne úmerne k zníženiu zaťaženia podnikov, na ktoré sa vzťahujú články 19a a 29a uvedenej smernice , by sa prahová hodnota čistého obratu pre podnik z tretej krajiny mala zvýšiť zo 150 000 000 EUR na 450 000 000 EUR. Z dôvodu zníženia zaťaženia by sa veľkosť dcérskej podniku z tretej krajiny a pobočky podniku z tretej krajiny takéto dcérske spoločnosti a pobočky, ktoré majú patriť do rozsahu pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o vykazovanie informácií o udržateľnosti, mala navyše takisto upraviť. Prahová hodnota čistého obratu pre dcérsky podnik podniku z tretej krajiny a pobočku podniku z tretej krajiny by sa mala stanoviť na 200 000 000 EUR. Požiadavky na vykazovanie pre dcérsky podnik podniku z tretej krajiny alebo pobočku podniku z tretej krajiny podľa článku 40a sa líšia od požiadaviek na vykazovanie pre podniky podľa článkov 19a a 29a. Od dcérskej spoločnosti podniku z tretej krajiny alebo pobočky podniku z tretej krajiny, na ktorú sa vzťahuje článok 40a, sa vyžaduje len uverejnenie a sprístupnenie správy o udržateľnosti poskytnutej podnikom z tretej krajiny, zatiaľ čo podniky, na ktoré sa vzťahujú články 19a a 29a, sú povinné vykazovať informácie vo vlastnom mene. Preto nie je potrebné uplatňovať rovnaké prahové hodnoty pri určovaní, ktoré dcérske podniky alebo pobočky, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie podľa článku 40a, a pri určovaní podnikov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie podľa článkov 19a a 29a. Okrem toho, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky, materské podniky z tretích krajín, ktoré sú finančnými holdingovými podnikmi a ktorých dcérske podniky majú navzájom nezávislé obchodné modely a činnosti, by mali mať možnosť neuverejňovať a nesprístupňovať správu o udržateľnosti v súlade s článkom 40a.

(27)

S cieľom zabezpečiť, aby podniky mali prístup k praktickým informáciám o uplatňovaní povinných a dobrovoľných štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti ako sa stanovuje v smernici 2013/34/EÚ, a zmierniť záťaž spojenú s uplatňovaním týchto štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti by Komisia mala zriadiť osobitný online portál. Osobitný online portál by mal poskytovať prístup k informáciám, usmerneniam a podpore vrátane príslušných vzorov, pokiaľ ide o uvedené štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti. Osobitný online portál by mal byť prepojený s online podpornými opatreniami, ktoré poskytujú členské štáty, ak takéto opatrenia existujú, aby sa zohľadnil vnútroštátny kontext.

(28)

S cieľom znížiť administratívnu záťaž vyplývajúcu z plnenia požiadaviek na vykazovanie informácií o udržateľnosti, najmä v súvislosti so zberom údajov, spracúvaním údajov a výmenou údajov medzi podnikmi, by Komisia mala predložiť správu o iniciatívach, ktoré podnikom umožňujú zbierať, spracúvať a vymieňať si údaje bezpečným, bezproblémovým a automatizovaným spôsobom. To by malo zahŕňať: poskytovanie harmonizovaných, štandardizovaných a štruktúrovaných digitálnych formátov údajov na efektívnu výmenu údajov o činnosti medzi podnikmi, ako sú elektronické faktúry alebo digitálne správy na základe štandardu VSME; stanovenie minimálnych technických požiadaviek na digitálne systémy používané na správu a vykazovanie údajov o udržateľnosti s cieľom zabezpečiť interoperabilitu; zabezpečenie prístupu k dôveryhodným a kvalifikovaným údajom; a zabezpečenie možnosti výmeny údajov prostredníctvom otvorenej a spoločnej infraštruktúry Únie na výmenu údajov.

(29)

S cieľom upraviť prahové hodnoty čistého obratu pre podniky, na ktoré sa majú vzťahovať požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti, keďže inflácia časom zníži ich reálnu hodnotu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(30)

V článku 5 ods. 2 prvom pododseku smernice (EÚ) 2022/2464 sa stanovujú dátumy, od ktorých majú členské štáty začať uplatňovať požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti stanovené v smernici 2013/34/EÚ, pričom v závislosti od veľkosti dotknutého podniku sú stanovené rozličné dátumy. Vzhľadom na to, že len podniky s čistým obratom presahujúcim 450 000 000 EUR a s priemerným počtom viac než 1 000 zamestnancov počas účtovného roka, v relevantných prípadoch na úrovni skupiny, majú podliehať požiadavkám na vykazovanie informácií o udržateľnosti , kritériá na určenie dátumov začiatku uplatňovania by sa mali upraviť a odkaz na malé a stredné podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii by sa mal vypustiť.

(31)

V súvislosti so zúžením rozsahu pôsobnosti podnikov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti je dôležité zabezpečiť právnu istotu, najmä pokiaľ ide o osobnú pôsobnosť príslušných ustanovení v každom okamihu. Preto by sa článok 5 ods. 2 prvý pododsek písm. a) smernice (EÚ) 2022/2464, ktorý sa týka prvého súboru podnikov, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, mal zmeniť tak, aby sa jeho uplatňovanie obmedzilo na tri účtovné roky od 1. januára 2024. V prípade účtovných rokov, ktoré sa začínajú 1. januára 2027 alebo neskôr, by sa mal uplatňovať článok 5 ods. 2 prvý pododsek písm. b) smernice (EÚ) 2022/2464, ktorý sa týka druhého súboru podnikov, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica. Podniky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 5 ods. 2 prvého pododseku písm. a) uvedenej smernice, ale nepatria do rozsahu pôsobnosti jej písmena b), zmeneného touto smernicou, preto nebudú patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice od účtovných rokov, ktoré sa začínajú 1. januára 2027 alebo neskôr. S cieľom čo najrýchlejšie znížiť zaťaženie by však členské štáty mali mať možnosť oslobodiť takéto podniky od povinností vykazovania, pokiaľ ide o účtovné roky začínajúce sa medzi 1. januárom 2025 a 31. decembrom 2026. Od členských štátov sa vyžaduje, aby uvedenú výnimku vykonávali spôsobom, ktorým sa zabezpečí súlad so zásadou právnej istoty.

(32)

V článku 5 ods. 2 treťom pododseku smernice (EÚ) 2022/2464 sa stanovujú dátumy, od ktorých majú členské štáty začať uplatňovať požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti stanovené v smernici 2004/109/ES, pričom v závislosti od veľkosti dotknutého emitenta sú stanovené rozličné dátumy. Vzhľadom na to, že len podniky s čistým obratom presahujúcim 450 000 000 EUR a s priemerným počtom viac než 1 000 zamestnancov počas účtovného roka, v relevantných prípadoch na úrovni skupiny, majú podliehať požiadavkám na vykazovanie informácií o udržateľnosti , kritériá na určenie dátumov začiatku uplatňovania by sa mali upraviť a odkaz na malé a stredné podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Únii by sa mal vypustiť.

(33)

V súvislosti so zúžením rozsahu pôsobnosti emitentov, na ktorých sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti je dôležité zabezpečiť právnu istotu, najmä pokiaľ ide o osobnú pôsobnosť príslušných ustanovení v každom okamihu. Preto by sa článok 5 ods. 2 tretí pododsek písm. a) smernice (EÚ) 2022/2464, ktorý sa týka prvého súboru emitentov, na ktorých sa vzťahuje uvedená smernica, mal zmeniť tak, aby sa jeho uplatňovanie obmedzilo na tri účtovné roky od 1. januára 2024. V prípade účtovných rokov, ktoré sa začínajú 1. januára 2027 alebo neskôr, by sa mal uplatňovať článok 5 ods. 2 tretí pododsek písm. b) smernice (EÚ) 2022/2464, ktorý sa týka druhého súboru emitentov, na ktorých sa vzťahuje uvedená smernica. Emitenti, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti článku 5 ods. 2 tretieho pododseku písm. a) uvedenej smernice, ale nepatria do rozsahu pôsobnosti jej písmena b), zmeneného touto smernicou, preto nebudú patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice od účtovných rokov, ktoré sa začínajú 1. januára 2027 alebo neskôr. S cieľom čo najrýchlejšie znížiť zaťaženie by však členské štáty mali mať možnosť oslobodiť takýchto emitentov od povinností vykazovania, pokiaľ ide o účtovné roky začínajúce sa medzi 1. januárom 2025 a 31. decembrom 2026. Od členských štátov sa vyžaduje, aby túto výnimku vykonávali spôsobom, ktorým sa zabezpečí súlad so zásadou právnej istoty.

(34)

Vzhľadom na zmenu rozsahu podnikov, na ktoré sa vzťahujú povinnosti vykazovania informácií o udržateľnosti, by sa ustanovenia o preskúmaní a vykazovaní v smernici (EÚ) 2022/2464 mali upraviť. S cieľom zabezpečiť splnenie cieľa Únie, ktorým je umožniť zverejňovanie dostatočných údajov o udržateľnosti podnikov, by Komisia mala posúdiť vhodnosť nového rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2022/2464 zmenenej touto smernicou. Je vhodné, aby toto posúdenie vychádzalo najmä z analýzy potreby údajov o udržateľnosti na mobilizáciu súkromných investícií na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody na jednej strane a vplyvu vykazovania informácií o udržateľnosti na konkurencieschopnosť podnikov z Únie na strane druhej. Takisto je dôležité, aby sa v preskúmaní zohľadnili najlepšie vypracované postupy a skutočná úroveň pripravenosti podnikov zverejňovať informácie o udržateľnosti podľa smernice (EÚ) 2022/2464. Na uvedený účel a vzhľadom na zásadu proporcionality je pri zvažovaní možného rozšírenia rozsahu pôsobnosti dôležité, aby Komisia zvážila, či má uvedené rozšírenie vyvážiť možnosťou zaviesť zjednodušený režim vykazovania.

(35)

Smernica (EÚ) 2024/1760 nemá predstavovať dôvody na zníženie úrovne ochrany určitých práv a záujmov stanovených vo vnútroštátnom práve alebo v kolektívnych zmluvách uplatniteľných v čase prijatia uvedenej smernice. To by však členským štátom nemalo brániť v tom, aby pri vykonávaní smernice (EÚ) 2024/1760 upravili vnútroštátne právne predpisy o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti uplatniteľné v čase prijatia uvedenej smernice s cieľom zvýšiť alebo zabezpečiť ich zosúladenie s uvedenou smernicou, najmä ich rozsah pôsobnosti.

(36)

Cieľom smernice (EÚ) 2024/1760 nie je poskytnúť komplexný rámec na ochranu ľudských práv alebo životného prostredia v kontexte činnosti spoločností. Namiesto toho sa zameriava na harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa všeobecných povinností náležitej starostlivosti pre takéto spoločnosti a zodpovednosti v tejto súvislosti, čím sa zabezpečí, aby spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu prispievali k udržateľnému rozvoju. Procesy náležitej starostlivosti skôr dopĺňajú ako nahrádzajú konkrétne právne povinnosti, ktoré priamo alebo nepriamo chránia ľudské práva alebo životné prostredie. Medzi tieto konkrétne právne povinnosti patria povinnosti vyplývajúce okrem mnohých ďalších príkladov z pracovného práva a práva týkajúceho sa pracovného času a rovnosti; práva týkajúceho sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane manipulácie s nebezpečnými materiálmi; stavebných noriem a práva týkajúceho sa územného plánovania; a práva upravujúceho bezpečnosť výrobkov alebo potravín. Všetky tieto právne povinnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2024/1760, okrem prípadov, keď sa v nich stanovujú všeobecné povinnosti náležitej starostlivosti. S cieľom zvýšiť právnu istotu a zabezpečiť výslovné zachovanie potrebnej regulačnej slobody by sa smernica (EÚ) 2024/1760 mala zmeniť s cieľom podrobnejšie objasniť obmedzenia rozsahu pôsobnosti danej smernice.

(37)

V smernici (EÚ) 2024/1760 sa určitým spoločnostiam ukladajú rozsiahle povinnosti náležitej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu je rozsah pôsobnosti smernice obmedzený na obzvlášť veľké spoločnosti. V správe s názvom „Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti“ sa rámec náležitej starostlivosti identifikoval ako „hlavný zdroj regulačného zaťaženia“, pričom sa v tejto súvislosti dospelo k záveru, že „je potrebné lepšie zvážiť veľkosť spoločností, na ktoré sa regulácia vzťahuje“. Okrem toho môže smernica (EÚ) 2024/1760 najlepšie dosiahnuť svoje ciele, pokiaľ ide o úplne najväčšie spoločnosti, ktoré majú najväčší vplyv na svoje hodnotové reťazce, najväčší vplyv na ľudské práva a životné prostredie a najväčšie zdroje na dôsledné vykonávanie náležitej starostlivosti. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody a v súlade s kľúčovým cieľom, ktorým je zjednodušenie, by sa mal rozsah pôsobnosti smernice (EÚ) 2024/1760 obmedziť. Prahová hodnota obratu 450 000 000 EUR by sa mala zvýšiť na 1 500 000 000 EUR a prahová hodnota 1 000 zamestnancov by sa mala zvýšiť na 5 000 zamestnancov. Prahové hodnoty týkajúce sa spoločností, ktoré uzavreli franchisingové alebo licenčné zmluvy, by sa preto mali zvýšiť na 75 000 000 EUR, pokiaľ ide o licenčné poplatky, a na 275 000 000 EUR, pokiaľ ide o obrat.

(38)

V článku 4 ods. 1 smernice (EÚ) 2024/1760 sa členským štátom zakazuje, aby do svojho vnútroštátneho práva zavádzali v oblasti pôsobnosti uvedenej smernice ustanovenia stanovujúce povinnosti náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a životného prostredia, ktoré sa odchyľujú od osobitných ustanovení uvedenej smernice. V snahe zabezpečiť, aby členské štáty neprekročili rámec uvedenej smernice, a v snahe zabrániť vytvoreniu roztriešteného regulačného prostredia, ktoré by viedlo k právnej neistote a zbytočnému zaťaženiu, by sa ustanovenia smernice (EÚ) 2024/1760 o úplnej harmonizácii mali rozšíriť tak, aby zahŕňali ďalšie ustanovenia, ktoré upravujú základné aspekty procesu náležitej starostlivosti. To zahŕňa najmä identifikačnú povinnosť, povinnosť priorizovať nepriaznivé vplyvy, povinnosť riešiť nepriaznivé vplyvy, ktoré boli alebo mali byť identifikované, povinnosť zabezpečiť mechanizmus podávania sťažností a oznamovania, ako aj povinnosť monitorovať opatrenia náležitej starostlivosti a povinnosť podávať správy o záležitostiach, na ktoré sa uvedená smernica vzťahuje. Členské štáty by zároveň mali naďalej mať možnosť zaviesť prísnejšie ustanovenia týkajúce sa iných aspektov alebo ustanovenia o náležitej starostlivosti, ktoré sú konkrétnejšie z hľadiska cieľa alebo oblasti, na ktorú sa vzťahujú. Takéto ustanovenia zahŕňajú ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce konkrétne nepriaznivé vplyvy alebo konkrétne odvetvia činnosti s cieľom dosiahnuť odlišnú úroveň ochrany ľudských, zamestnaneckých a sociálnych práv, životného prostredia alebo klímy. S cieľom zvýšiť právnu istotu a zabezpečiť potrebnú regulačnú slobodu, najmä pokiaľ ide o vznikajúce osobitné riziká, v prípade ktorých by mohli byť povinnosti náležitej starostlivosti dôležité, malo by sa objasniť, že tieto ustanovenia zahŕňajú povinnosti náležitej starostlivosti týkajúce sa konkrétnych výrobkov, služieb alebo situácií. Naopak, vnútroštátne pravidlá, ktoré presahujú konkrétny cieľ alebo oblasť, napríklad reguláciou procesu náležitej starostlivosti vo všeobecnosti alebo reguláciou náležitej starostlivosti v celom odvetví, nepredstavujú takéto ustanovenia.

(39)

V článku 5 smernice (EÚ) 2024/1760 sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby veľké spoločnosti presahujúce určitú veľkosť vykonávali náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a životného prostredia. V článku 8 uvedenej smernice sa od týchto spoločností vyžaduje, aby prijali vhodné opatrenia na identifikáciu a posúdenie nepriaznivých vplyvov, pričom zohľadnia príslušné rizikové faktory. Od spoločností by sa malo vyžadovať, aby vykonali predbežnú analýzu výlučne na základe primerane dostupných informácií s cieľom identifikovať všeobecné oblasti v rámci svojich vlastných činností, činností svojich dcérskych spoločností a v prípade, že súvisia s ich reťazcami činností, činností svojich obchodných partnerov, v ktorých je výskyt nepriaznivých vplyvov najpravdepodobnejší. Pri vykonávaní predbežnej analýzy sa od spoločností nevyžaduje, aby systematicky identifikovali nepriaznivé vplyvy na úrovni subjektu, ale skôr sa od nich vyžaduje, aby vymedzili všeobecné oblasti. Pri vykonávaní predbežnej analýzy by sa spoločnosti mali spoliehať výlučne na informácie, ktoré majú primerane k dispozícii, čo vo všeobecnosti vylučuje požadovanie informácií od obchodných partnerov. Spoločnosti však majú flexibilitu pri posudzovaní toho, aké informácie majú primerane k dispozícii.

(40)

Od spoločností by sa malo vyžadovať, aby na základe výsledkov predbežnej analýzy vykonali hĺbkové posúdenie v oblastiach, v ktorých bol identifikovaný najpravdepodobnejší výskyt a najvyššia závažnosť nepriaznivých vplyvov. Od spoločností by sa nemalo vyžadovať, aby od obchodných partnerov požadovali akékoľvek informácie, ak neboli identifikované žiadne pravdepodobné a závažné riziká. Hĺbkové posúdenie by malo byť zamerané na získanie presných a spoľahlivých informácií, najmä o povahe, rozsahu, príčinách, závažnosti a pravdepodobnosti identifikovaných nepriaznivých vplyvov, aby spoločnosť mohla v relevantných prípadoch určiť priority identifikovaných skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1760 a prijať vhodné opatrenia na ich riešenie v súlade s uvedenou smernicou. S cieľom poskytnúť spoločnostiam dodatočnú flexibilitu, ak spoločnosť identifikovala nepriaznivé vplyvy, ktoré sú rovnako pravdepodobné alebo rovnako závažné vo viacerých oblastiach, by uvedená spoločnosť mala mať možnosť uprednostniť posúdenie nepriaznivých vplyvov, ktoré sa týkajú priamych obchodných partnerov. Od spoločností sa vyžaduje len to, aby prijali vhodné opatrenia na identifikáciu nepriaznivých vplyvov. Nie sú teda povinné identifikovať každý nepriaznivý vplyv svojich činností, činností svojich dcérskych spoločností a činností svojich obchodných partnerov. V niektorých prípadoch by to mohlo viesť k tomu, že takýto vplyv sa neidentifikuje, a preto sa mu nezabráni, nezmierni sa, neodstráni sa ani sa nezminimalizuje, a to napriek tomu, že spoločnosť v plnej miere splnila svoje povinnosti podľa smernice (EÚ) 2024/1760. Z toho vyplýva, že spoločnosti by za takýto vplyv neboli penalizované podľa uvedenej smernice.

(41)

V snahe obmedziť účinok prenosu zaťaženia na iné spoločnosti vrátane malých a stredných podnikov a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, pokiaľ ide o hĺbkové posúdenie obchodných partnerov, by spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica (EÚ) 2024/1760, mali požadovať informácie od obchodných partnerov len vtedy, ak sú takéto informácie potrebné. Je dôležité, aby každá žiadosť bola cielená, opodstatnená a primeraná. V prípade obchodných partnerov s menej ako 5 000 zamestnancami by spoločnosti mali požadovať informácie len vtedy, ak informácie nemožno primerane získať inými prostriedkami, napríklad z informácií, ktoré majú k dispozícii, alebo z iných zdrojov.

(42)

V článku 8 ods. 3 smernice (EÚ) 2024/1760 sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že na účely identifikácie a posúdenia nepriaznivých vplyvov budú spoločnosti oprávnené využívať primerané zdroje vrátane nezávislých správ a informácií zhromaždených prostredníctvom mechanizmu oznamovania a postupu podávania sťažností stanoveného v uvedenej smernici. S cieľom znížiť záťaž súvisiacu s dodržiavaním predpisov pre spoločnosti a príslušných obchodných partnerov by sa malo stanoviť, že primerané zdroje by mohli predstavovať aj digitálne riešenia, iniciatívy odvetvia a iniciatívy viacerých zainteresovaných strán. Spoločnosti by preto mali mať možnosť získať potrebné informácie prostredníctvom odvetvia a iniciatív viacerých zainteresovaných strán, aby sa vyhli duplicitným žiadostiam. Spoločnosti však majú tiež naďalej možnosť získať informácie individuálne.

(43)

Keďže nepriaznivé vplyvy by sa mali priorizovať podľa ich závažnosti a pravdepodobnosti a riešiť postupne, ak nie je možné súčasne a v plnom rozsahu riešiť všetky nepriaznivé vplyvy, ktoré spoločnosť identifikovala, nemala by byť penalizovaná podľa smernice (EÚ) 2024/1760.

(44)

Spoločnosti by sa mohli ocitnúť v situáciách, keď ich produkcia vo veľkej miere závisí od vstupov pochádzajúcich od jedného alebo viacerých konkrétnych dodávateľov. Najmä ak sa s obchodnými činnosťami takéhoto dodávateľa spájajú závažné nepriaznivé vplyvy vrátane detskej práce alebo významného poškodenia životného prostredia a spoločnosť na riešenie takýchto vplyvov neúspešne vyčerpala všetky opatrenia náležitej starostlivosti, spoločnosť by mala ako poslednú možnosť pozastaviť daný obchodný vzťah a zároveň pokračovať v spolupráci s dodávateľom na riešení, pričom by podľa možnosti mala využívať prípadný zvýšený tlak, ktorý vyplýva z takéhoto pozastavenia. Pozastavenie by sa malo ukončiť po vyriešení nepriaznivého vplyvu.

(45)

V snahe znížiť zaťaženie spoločností a zvýšiť proporcionalitu zapojenia zainteresovaných strán by sa od spoločností malo vyžadovať, aby spolupracovali len s pracovníkmi, ich zástupcami vrátane odborových zväzov a s osobami a komunitami, ktorých práva alebo záujmy sú alebo by mohli byť priamo dotknuté produktmi, službami a činnosťami spoločnosti, jej dcérskych spoločností a jej obchodných partnerov a ktoré majú súvis s konkrétnou fázou vykonávaného procesu náležitej starostlivosti. To zahŕňa osoby alebo komunity v susedstve závodov prevádzkovaných obchodnými partnermi, ak sú tieto osoby alebo komunity priamo postihnuté znečistením, alebo pôvodné obyvateľstvo, ktorého právo na pôdu alebo zdroje je priamo ovplyvnené tým, ako obchodný partner nadobúda, rozvíja alebo inak využíva pôdu, lesy alebo vody. Zapojenie zainteresovaných strán by sa okrem toho malo vyžadovať len v prípade určitých častí procesu náležitej starostlivosti, konkrétne vo fáze identifikácie, na vypracovanie akčných plánov a posilnených akčných plánov a pri navrhovaní nápravných opatrení.

(46)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie spoločností by Komisia mala do 26. júla 2027 prijať všeobecné usmernenia o náležitej starostlivosti. Zároveň by sa lehota na začatie uplatňovania smernice (EÚ) 2024/1760 na všetky spoločnosti mala odložiť na 26. júla 2029. Toto dvojročné medziobdobie by malo spoločnostiam poskytnúť dostatočný čas na to, aby pri vykonávaní opatrení náležitej starostlivosti zohľadnili praktické usmernenia a najlepšie postupy uvedené v usmerneniach Komisie.

(47)

Ustanovenia smernice (EÚ) 2024/1760 týkajúce sa plánu transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy sa považujú za neprimerané, najmä z dôvodu administratívnej záťaže pre spoločnosti a dozorné orgány, a mohli by viesť k právnej neistote. Tieto ustanovenia treba zrušiť, aby sa zjednodušili povinnosti a podporilo sa cielenejšie a efektívnejšie vykonávanie uvedenej smernice.

(48)

V článku 27 ods. 1 smernice (EÚ) 2024/1760 sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. V článku 27 ods. 2 uvedenej smernice sa od členských štátov vyžaduje, aby pri rozhodovaní o uložení sankcií a pri stanovení ich povahy a primeranej výšky náležite prihliadali na súbor faktorov, ktoré určujú závažnosť porušenia a poľahčujúce či priťažujúce okolnosti. V článku 27 ods. 4 uvedenej smernice sa od členských štátov vyžaduje, aby pri ukladaní peňažných sankcií vychádzali z čistého celosvetového obratu dotknutej spoločnosti. Uvedená požiadavka sa však zdá zbytočná a mohla by sa nesprávne vykladať v tom zmysle, že sa ňou vyžaduje, aby sa peňažné sankcie zakladali výlučne alebo predovšetkým na čistom celosvetovom obrate. Namiesto toho sa v súlade s požiadavkou, aby sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce, od dozorných orgánov vyžaduje, aby náležite zohľadnili čistý celosvetový obrat, alebo v prípade spoločností patriacich do skupiny čistý konsolidovaný celosvetový obrat hlavnej materskej spoločnosti, v spojení so súborom faktorov stanoveným v článku 27 ods. 2 uvedenej smernice. Požiadavka, aby peňažné sankcie vychádzali z čistého celosvetového obratu, by sa preto mala vypustiť. Naopak, v snahe zabezpečiť rovnaké podmienky v celej Únii a v súlade s cieľom harmonizácie by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby stanovili jednotnú hornú hranicu peňažných sankcií vo výške 3 % čistého celosvetového obratu. Uplatňovanie uvedenej hornej hranice na spoločnosti patriace do skupín by sa malo objasniť. Komisia by navyše v záujme zvýšenia súdržnosti postupov presadzovania práva v celej Únii mala v spolupráci s členskými štátmi vypracovať usmernenia, ktorými by dozorným orgánom pomohla pri určovaní výšky sankcií.

(49)

V záujme lepšieho naplnenia zásady subsidiarity by sa mal zrušiť osobitný režim zodpovednosti platný v celej Únii, ktorý je v súčasnosti stanovený smernici (EÚ) 2024/1760. Zároveň by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby v rámci medzinárodného práva a práva Únie zabezpečili obetiam nepriaznivých vplyvov účinný prístup k spravodlivosti a zaručili ich právo na účinný prostriedok nápravy, ako je zakotvené v článku 2 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článku 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článku 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) a článku 47 Charty základných práv Európskej únie. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby v prípade, že spoločnosť nesie zodpovednosť za nedodržanie požiadaviek náležitej starostlivosti stanovených v smernici (EÚ) 2024/1760, a v prípade, že takéto neplnenie spôsobilo škodu, obete mali možnosť získať úplnú náhradu škody. Takáto náhrada by sa mala poskytnúť v súlade so zásadami účinnosti a rovnocennosti. Vzhľadom na rôzne pravidlá a tradície, ktoré existujú na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o povoľovanie žalôb v zastúpení, by sa osobitná požiadavka v tomto zmysle stanovená v smernici (EÚ) 2024/1760 mala vypustiť. Takýmto vypustením nie je dotknuté žiadne ustanovenie uplatniteľného vnútroštátneho práva, ktoré umožňuje odborovej organizácii, mimovládnej organizácii pre ľudské práva alebo environmentálnej organizácii, inej mimovládnej organizácii alebo vnútroštátnej inštitúcii pre ľudské práva podať žalobu na presadzovanie práv údajnej poškodenej strany alebo podporiť takéto žaloby podané priamo takouto stranou. Okrem toho by sa z rovnakého dôvodu mala vypustiť požiadavka, aby členské štáty zabezpečili, že pravidlá zodpovednosti majú nadradené povinné uplatňovanie v prípadoch, keď rozhodným právom pri nárokoch v takejto súvislosti nie je vnútroštátne právo daného členského štátu. Takýmto vypustením sa neobmedzuje možnosť členských štátov stanoviť, že ustanovenia vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2024/1760, majú nadradené povinné ustanovenia, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 (14) v prípadoch, keď rozhodným právom pri nárokoch v takejto súvislosti nie je vnútroštátne právo daného členského štátu.

(50)

V článku 36 ods. 1 smernice (EÚ) 2024/1760 sa vyžaduje, aby Komisia do 26. júla 2026 predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o potrebe stanoviť dodatočné požiadavky náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti prispôsobené regulovaným finančným podnikom, pokiaľ ide o poskytovanie finančných služieb a investičné činnosti, a o možnostiach takýchto požiadaviek náležitej starostlivosti a ich vplyvoch. Keďže lehota na takéto preskúmanie neposkytuje dostatok času na zohľadnenie skúseností s novovytvoreným všeobecným rámcom náležitej starostlivosti, ustanovenia o preskúmaní a vykazovaní v smernici (EÚ) 2024/1760 by sa mali zmeniť.

(51)

Lehota na transpozíciu by sa mala odložiť o jeden rok a dátumy, od ktorých majú členské štáty uplatňovať smernicu (EÚ) 2024/1760, by sa mali zjednotiť pre všetky spoločnosti v rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice, aby sa spoločnostiam poskytlo viac času na prípravu na požiadavky uvedenej smernice. Okrem toho by sa malo zmeniť niekoľko ďalších dátumov v uvedenej smernici, aby sa zohľadnil tento jednoročný odklad, ako aj odklad vymedzený v smernici (EÚ) 2025/794.

(52)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(53)

Smernice 2006/43/ES, 2013/34/EÚ, (EÚ) 2022/2464 a (EÚ) 2024/1760 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 3 sa odsek 4 nahrádza takto:

2.

V článku 24b ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti vykonáva audítorská spoločnosť, táto audítorská spoločnosť určila aspoň jedného kľúčového partnera pre udržateľnosť, ktorý musí spĺňať aspoň podmienky stanovené v článku 4 a článkoch 6 až 12 a musí byť schválený ako štatutárny audítor v dotknutom členskom štáte. Tento kľúčový partner pre udržateľnosť môže byť kľúčový audítorský partner alebo jeden z kľúčových audítorských partnerov. Audítorská spoločnosť poskytne kľúčovému partnerovi alebo partnerom pre udržateľnosť dostatočné zdroje a personál, ktorý má potrebnú odbornosť a schopnosti na to, aby mohol riadne vykonávať svoje povinnosti.“

3.

V článku 26a sa odsek 3 nahrádza takto:

4.

Článok 45 sa mení takto:

5.

V článku 48a ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 26a ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.“.

1.

Článok 1 sa mení takto:

2.

V článku 3 sa odsek 13 nahrádza takto:

3.

V článku 19 ods. 1 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:

„Podniky, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ich účtovná závierka, prekročia čistý obrat 450 000 000 EUR a priemerný počet 1 000 zamestnancov počas účtovného roka, musia vykazovať informácie o kľúčových nehmotných zdrojoch a vysvetliť, ako obchodný model podniku zásadne závisí od takýchto zdrojov a ako sú tieto zdroje zdrojom tvorby hodnoty pre podnik.“

4.

Článok 19a sa mení takto:

5.

Článok 29a sa mení takto:

6.

Článok 29b sa mení takto:

7.

Článok 29c sa vypúšťa.

8.

Vkladá sa tento článok:

(*4)  Odporúčanie Komisie (EÚ) 2025/1710 z 30. júla 2025 týkajúce sa dobrovoľného štandardu vykazovania informácií o udržateľnosti pre malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L, 2025/1710, 5.8.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2025/1710/oj).“ "

9.

Článok 29d sa nahrádza takto:

(*5)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/815 zo 17. decembra 2018, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o špecifikácii jednotného elektronického formátu vykazovania (Ú. v. EÚ L 143, 29.5.2019, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2019/815/oj).“ "

10.

Vkladá sa táto kapitola:

11.

V článku 33 sa odsek 1 nahrádza takto:

12.

Článok 34 sa mení takto:

13.

V článku 40a sa odsek 1 mení takto:

14.

Článok 49 sa mení takto:

1.

V článku 5 sa odsek 2 mení takto:

2.

V článku 6 sa odsek 1 mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

2.

Článok 2 sa mení takto:

3.

Článok 3 ods. 1 sa mení takto:

4.

Článok 4 sa nahrádza takto:

5.

Článok 6 sa mení takto:

6.

Článok 8 sa mení takto:

7.

V článku 9 sa dopĺňa tento odsek:

8.

V článku 10 sa odsek 6 nahrádza takto:

9.

V článku 11 sa odsek 7 nahrádza takto:

10.

V článku 13 sa odsek 3 mení takto:

11.

Článok 15 nahrádza takto:

12.

V článku 16 sa odsek 3 nahrádza takto:

„Komisia do 31. marca 2029 prijme v súlade s článkom 34 delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu stanovením obsahu a kritérií vykazovania podľa odseku 1, v ktorých sa upresnia predovšetkým dostatočne podrobné informácie o opise náležitej starostlivosti, identifikovaných skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvoch a vhodných opatreniach, ktoré sa v súvislosti s týmito vplyvmi prijali. Pri príprave týchto delegovaných aktov Komisia náležite zohľadní štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti prijaté podľa článkov 29b a 40b smernice 2013/34/EÚ a podľa potreby zabezpečí súlad s týmito štandardmi.

Komisia pri prijímaní delegovaných aktov uvedených v prvom pododseku zabezpečí, aby nedošlo k duplicite požiadaviek na vykazovanie v prípade spoločností uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iii), na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2019/2088, pričom sa v plnej miere zachovajú minimálne povinnosti stanovené v tejto smernici.“

13.

Článok 17 sa mení takto:

14.

Článok 18 nahrádza takto:

15.

Článok 19 sa mení takto:

16.

Článok 22 sa vypúšťa.

17.

Článok 24 sa mení takto:

18.

V článku 25 sa odsek 1 nahrádza takto:

19.

V článku 27 sa odsek 4 nahrádza takto:

20.

Článok 29 sa mení takto:

21.

Článok 36 sa mení takto:

22.

V článku 37 sa odsek 1 nahrádza takto: